Smernica Rady

z 20. októbra 1980

o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa

(80/987/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže treba zabezpečiť ochranu zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, najmä zaručiť výplatu ich neuspokojených nárokov, a zároveň prihliadať na potrebu vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločenstva;

keďže medzi jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú rozdiely v miere ochrany zamestnancov v tejto oblasti; keďže treba vyvinúť úsilie na zmiernenie týchto rozdielov, ktoré môžu mať priamy vplyv na fungovanie spoločného trhu;

keďže z uvedených dôvodov by sa mala podporovať aproximácia právnych predpisov v tejto oblasti pri zachovaní dosiahnutých zlepšení v zmysle článku 117 zmluvy;

keďže v dôsledku zemepisnej polohy a súčasnej štruktúry pracovných miest v Grónsku sa trh práce v tejto oblasti zásadne líši od trhu práce v ostatných oblastiach spoločenstva;

keďže vzhľadom na to, že od 1. januára 1981 sa má Helénska republika v súlade s aktom o podmienkach pristúpenia Helénskej republiky a o úpravách zmlúv stať členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva, je v prílohe k smernici pod záhlavím "Grécko" vhodné stanoviť tie kategórie zamestnancov, ktorých nároky možno vylúčiť podľa článku 1 ods. 2 smernice,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

ČASŤ I

Pôsobnosť a definície

Článok 1

1. Táto smernica sa vzťahuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v stave platobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1.

2. Členské štáty môžu výnimočne vylúčiť nároky niektorých kategórii zamestnancov z pôsobnosti tejto smernice vzhľadom na osobitú povahu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, alebo existenciu iných foriem záruk poskytujúcich ochranu zamestnancov, ktorá je rovnocenná ochrane vyplývajúcej z tejto smernice.

Kategórie zamestnancov uvedené v prvom pododseku sú uvedené v prílohe.

3. Táto smernica sa nevzťahuje na Grónsko. V prípade akejkoľvek zmeny v štruktúre pracovných miest v tomto regióne sa táto výnimka prehodnotí.

Článok 2

1. Na účely tejto smernice sa zamestnávateľ pokladá za platobne neschopného:

a) ak bola podaná žiadosť na začatie konania týkajúceho sa majetku zamestnávateľa v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami daného členského štátu na spoločné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré umožňuje prihliadnuť aj na nároky uvedené v článku 1 ods. 1, a

b) ak orgán, ktorý je príslušný v zmysle uvedených zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení:

- rozhodol začať konanie,

- alebo dospel k záveru, že podnik bol zatvorený alebo podnikateľská činnosť sa skončila s konečnou platnosťou a že majetok, ktorý je k dispozícii, nie je dostatočne veľký na to, aby sa mohlo začať konanie.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na vnútroštátne právo, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov "zamestnanec", "zamestnávateľ", "odmena", "právo zakladajúce okamžitý nárok" a "právo zakladajúce budúci nárok".

ČASŤ II

Ustanovenia o záručných inštitúciách

Článok 3

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie s výhradou ustanovení článku 4 zaručia výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a týkajúcich sa odmeny za obdobie pred stanoveným dňom.

2. Členské štáty rozhodnú, či dňom uvedeným v odseku 1 bude:

- deň začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa;

- alebo deň, keď dal zamestnávateľ z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnancovi výpoveď;

- alebo deň, keď sa začala platobná neschopnosť zamestnávateľa, alebo skončila pracovná zmluva, alebo pracovnoprávny vzťah s príslušným zamestnancom z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Článok 4

1. Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.

2. V prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1:

- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, prvá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval v období šiestich mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému nastala platobná neschopnosť zamestnávateľa;

- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, druhá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzali dňu oznámenia výpovede zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa;

- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, tretia zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnej zmluvy, alebo pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V takomto prípade členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť za výplatu odmeny zodpovedajúcu obdobiu ôsmich týždňov alebo niekoľkým kratším obdobiam v celkovom trvaní ôsmich týždňov.

3. Aby sa predišlo výplate súm, ktoré presahujú sociálne ciele tejto smernice, členské štáty môžu stanoviť hornú hranicu zodpovednosti za neuspokojené nároky zamestnancov.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, informujú Komisiu o metódach, akými určili hornú hranicu.

Článok 5

Členské štáty ustanovia podrobné pravidlá organizácie, financovania a prevádzky záručných inštitúcií, najmä v súlade s týmito zásadami:

a) majetok inštitúcií je nezávislý od prevádzkového kapitálu zamestnávateľov a nesmie byť dostupný v rámci konania z dôvodu platobnej neschopnosti;

b) na ich financovanie prispievajú zamestnávatelia, ak nie sú plne financované štátnymi orgánmi;

c) záväzky inštitúcií nezávisia od toho, či bola alebo nebola splnená povinnosť prispieť na financovanie.

ČASŤ III

Ustanovenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia

Článok 6

Členské štáty môžu ustanoviť, že články 3, 4 a 5 sa nevzťahujú na príspevky splatné v rámci vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia alebo v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia.

Článok 7

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že neplatenie povinných príspevkov do vnútroštátnych zákonných systémov sociálneho zabezpečenia zamestnávateľom v čase pred začiatkom jeho platobnej neschopnosti nemá nepriaznivý vplyv na oprávnenie zamestnancov poberať dávky od týchto poisťovacích inštitúcií, pokiaľ príspevky zamestnancov boli zrážané z vyplácanej odmeny.

Článok 8

Členské štáty zabezpečia, aby boli prijaté potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov a osôb, ktoré v deň, keď sa začala platobná neschopnosť ich zamestnávateľa, už podnik alebo podnikateľskú činnosť opustili, v súvislosti s právami zakladajúcimi ich okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia.

ČASŤ IV

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 9

Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie.

Článok 10

Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov:

a) prijímať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu;

b) odmietnuť alebo obmedziť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo záručnú povinnosť uvedenú v článku 7, ak sa ukáže, že plnenie tejto povinnosti nie je opodstatnené vzhľadom na existenciu osobitých väzieb medzi zamestnancom a zamestnávateľom a spoločných záujmov, vedúcich ku kolúzii medzi nimi.

Článok 11

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 36 mesiacov od jej oznámenia. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Článok 12

Do 18 mesiacov od uplynutia lehoty 36 mesiacov, ustanovenej v článku 11 ods. 1, členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju Rade.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 20. októbra 1980

Za Radu

predseda

J. Santer

[1] Ú. v. ES C 135, 9.6.1978, s. 2.

[2] Ú. v. ES C 39, 12.2.1979, s. 26.

[3] Ú. v. ES C 105, 26.4.1979, s. 15.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Kategórie zamestnancov, ktorých nároky možno vylúčiť spod pôsobnosti tejto smernice v súlade s článkom 1 ods. 2

I. Zamestnanci, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer osobitnej povahy

A. GRÉCKO

Kapitán a členovia posádky rybárskeho plavidla, ak sú a v rozsahu, v akom sú odmeňovaní podielom zo ziskov alebo z hrubých príjmov plavidla.

B. ÍRSKO

1. Domácki pracovníci (t. j. osoby vykonávajúce úkolovú prácu vo vlastnom domove), ak nemajú písomnú pracovnú zmluvu.

2. Blízki príbuzní zamestnávateľa bez písomnej pracovnej zmluvy, ktorých práca súvisí so súkromným obydlím alebo poľnohospodárskym podnikom, v ktorej zamestnávateľ a blízki príbuzní bývajú.

3. Osoby, ktoré normálne pracujú menej ako 18 hodín týždenne pre jedného alebo viacerých zamestnávateľov a ktorých odmena za túto prácu nepredstavuje ich základné finančné prostriedky na živobytie.

4. Osoby, ktoré sa zaoberajú podielovým rybolovom na sezónnom, príležitostnom základe alebo na čiastočný úväzok.

5. Manžel/ka zamestnávateľa.

C. HOLANDSKO

Pomocníci v domácnosti, ktorých zamestnáva fyzická osoba a ktorí pre túto fyzickú osobu pracujú menej ako tri dni v týždni.

D. VEĽKÁ BRITÁNIA

1. Kapitán a členovia posádky rybárskeho plavidla, ktorí sú odmeňovaní podielom zo ziskov alebo z hrubých príjmov plavidla.

2. Manžel/ka zamestnávateľa.

II. Zamestnanci, na ktorých sa vzťahujú iné formy záruky

A. GRÉCKO

Posádky námorných plavidiel.

B. ÍRSKO

1. Stáli zamestnanci a zamestnanci v dôchodkovom veku, pracujúci v miestnych alebo iných štátnych orgánoch alebo verejnoprávnych dopravných podnikoch.

2. Učitelia v dôchodkovom veku, pracujúci v základných školách, stredných školách, gymnáziách a inštitúciách pre vzdelávanie učiteľov.

3. Stáli zamestnanci a zamestnanci v dôchodkovom veku, pracujúci v niektorej z dobrovoľníckych nemocníc financovaných ministerstvom financií.

C. TALIANSKO

1. Zamestnanci, na ktorých sa vzťahujú dávky stanovené zákonom zabezpečujúcim, že im budú naďalej vyplácané mzdy v prípade, že podnik postihne ekonomická kríza.

2. Posádky námorných plavidiel.

D. VEĽKÁ BRITÁNIA

1. Registrovaní pracovníci v dokoch okrem pracovníkov, ktorých práca vôbec alebo prevažne nie je prácou v dokoch.

2. Posádky námorných plavidiel.

--------------------------------------------------