Smernica Rady

z 22. januára 1980

o zdravotných problémoch ovplyvňujúcich obchodovanie s mäsovými výrobkami v rámci spoločenstva

(80/215/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej články 43 a 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže smernica Rady 77/99/EHS z 21. decembra 1976 o zdravotných problémoch ovplyvňujúcich obchod s mäsovými produktmi v rámci spoločenstva [2] bola v platnosti od 1. júla 1979;

keďže vykonávanie uvedenej smernice nemá požadovaný účinok, kým obchodu v rámci spoločenstva bránia rozdiely medzi hygienickými požiadavkami jednotlivých členských štátov v súvislosti s mäsovými výrobkami; keďže vzhľadom na odstránenie týchto rozdielov bude potrebné v tejto oblasti zaviesť spoločné predpisy;

keďže s cieľom predchádzania epizootickým nákazám, šíreným mäsovými produktmi, je potrebné ustanoviť, že mäso, z ktorého sa niektoré z uvedených mäsových produktov vyrábajú, musí zodpovedať zdravotným požiadavkám platným pre čerstvé mäso;

keďže je potrebné venovať pozornosť mäsovým produktom, ktoré, ak nezodpovedajú požiadavkám platným v spoločenstve, nezískajú známku zdravotnej spôsobilosti, ktorej získanie tieto pravidlá predpisujú;

keďže v prípade, že mäsové výrobky boli spracované takým spôsobom, že boli zničené všetky zárodky nákaz, ktoré by sa mohli preniesť na zvieratá, takáto úprava musí byť vyznačená v zdravotnom osvedčení, ktoré sprevádza uvedené výrobky;

keďže členské štáty musia mať zachované právo zamietnuť v rámci svojho teritória vstup do voľného obehu tých mäsových výrobkov, u ktorých sa zistilo, že obsahujú zárodky kontaktom sa šíriacich a infekčných nákaz alebo že nezodpovedajú zdravotným ustanoveniam spoločenstva;

keďže dodávateľ tovaru na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť zástupcu môže požiadať o spätné zaslanie mäsových výrobkov, ak v tom nebránia zdravotné okolnosti;

keďže je pre posúdenie opodstatnenosti akéhokoľvek zákazu alebo obmedzenia potrebné informovať dodávateľa alebo jeho zástupcu o dôvodoch pre takýto zákaz alebo obmedzenie a dôvody pre zákaz, prípadne obmedzenie, musia byť v určitých prípadoch oznámené kompetentným zložkám krajiny dodávateľa;

keďže dodávateľ má právo vyžiadať si posudok veterinárneho experta v prípade rozdielnych názorov medzi dodávateľom a zodpovednými zložkami prijímajúcej krajiny v otázke oprávnenosti zákazu alebo obmedzenia;

keďže členské štáty musia mať právo zakázať uvedenie niektorých mäsových výrobkov na svoje teritórium z partnerského členského štátu, v ktorom sa vyskytla epizootická nákaza; keďže podľa charakteru tejto epizootickej nákazy môže byť takýto zákaz obmedzený na mäsové výrobky pochádzajúce z časti teritória vyvážajúcej krajiny, alebo takýto zákaz sa bude týkať celého takéhoto teritória; keďže v prípade vypuknutia nákazy alebo infekcie na území členského štátu musia byť prijaté vhodné opatrenia na ich zvládnutie, pretože nebezpečenstvo hroziace z takýchto nákaz a následné ochranné postupy musia byť posudzované rovnakým spôsobom v celom spoločenstve;

keďže z dôvodu uľahčenia implementácie predbežných ustanovení je potrebné stanoviť postup pre úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci Stáleho veterinárneho výboru ustanoveného rozhodnutím Rady z 15. októbra 1968 [3],

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica stanovuje požiadavky na zdravotný stav zvierat používaných ako surovina v obchode s mäsovými produktmi v rámci spoločenstva.

Článok 2

Na účely tejto smernice definície obsiahnuté v článku 2 smernice Rady 72/461/EHS z 12. decembra 1977 o zdravotných problémoch vplývajúcich na obchod s mäsovými výrobkami v rámci spoločenstva [4], ktoré boli zmenené a doplnené smernicou 78/54/EHS [5] a v článku 2 smernice 77/99/EHS, budú platiť v relevantných prípadoch.

Výrobky, ktoré prešli prirodzenou fermentáciou a zrením počas dlhého obdobia, sa budú posudzovať ako také, ktoré prešli komplexným spracovaním, až kým Rada jednomyseľne na základe návrhu Komisie neupraví limitné údaje uvedené v prílohe A, kapitole V (27) písm. b) k smernici 77/99/EHS.

Článok 3

Každý členský štát zabezpečí, aby mäsové výrobky, ktoré sa budú predávať v rámci spoločenstva, boli pripravené z alebo s použitím:

- čerstvého mäsa ako je definované v článku 1 smernice Rady 64/433/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch vplývajúcich na obchod so surovým mäsom v spoločenstve [6] naposledy upravenom smernicou 75/379/EHS [7], a spĺňa požiadavky na zdravotný stav zvierat podľa článkov 3 a 4 smernice 72/461/EHS,

- čerstvého mäsa ako je definované v článku 2 a) smernice Rady 72/462/EHS z 12. decembra 1972 o problematike zdravotnej a veterinárnej kontroly v dovoze hovädzieho dobytka a ošípaných ako aj čerstvého mäsa z tretích krajín [8], naposledy upravovanej smernicou 77/98/EHS [9], smernice 72/462/EHS.

Článok 4

1. Odchylne od prvej zarážky článku 3 a v dôsledku uplatňovania odseku 2 môžu mäsové výrobky dovezené do spoločenstva, a to také, ktoré boli vyrobené úplne alebo čiastočne z čerstvého mäsa alebo pridaním čerstvého mäsa podľa článku 1 smernice 64/433/EHS, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v článku 5a smernice 72/461/EHS, vstúpiť na trh v rámci spoločenstva, ak prešli niektorou z nasledovných foriem spracovania:

a) tepelné spracovanie v hermeticky uzavretej nádobe s hodnotou Fc 3,00 a viac;

b) ak čerstvé mäso bolo získané zo zvierat, ktoré nepochádzajú z infikovaného chovu, na ktorý sa vzťahujú opatrenia v zmysle článku 3 ods. 2 b) smernice 64/432/EHS:

i) tepelná úprava iná ako tá, ktorá je uvedená v bode a), pri ktorej sa vnútorná teplota zvýšila na najmenej 70 oC alebo

ii) úprava spočívajúca v prírodnej fermentácii a zrení počas aspoň deviatich mesiacov pre nevykostené nebo vykostené stehná s váhou aspoň 9 kg, ktoré majú tieto charakteristiky:

- má hodnotu nie vyššiu než 0,93,

- pH hodnota nie je vyššia ako 6.

2. Každý členský štát zaručí, aby:

a) čerstvé mäso, ako je uvedené v odseku 1, bolo:

i) transportované a uskladňované osobitne, prípadne nie v tom istom čase ako čerstvé mäso uvedené v článku 3,

ii) používané takým spôsobom, aby sa predišlo jeho použitiu v mäsových výrobkoch uvedených na trh v rámci spoločenstva v iných prípadoch, než sú uvedené v odseku 1:

b) zdravotný certifikát špecifikovaný v prílohe A, kapitole VIII pre smernice 77/99/EHS obsahoval, bez ohľadu na poznámku pod čiarou č. 3 uvedeného certifikátu, nasledovné slová pod nadpisom "Vlastnosti výrobku": "80/215/EHS".

Článok 5

1. Členské štáty zaručia, aby mäsové výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky článkov 3 a 4, nezískali známku zdravotnej spôsobilosti podľa smernice 77/99/EHS, prílohy A, kapitoly VII.

2. Krajina určenia môže zakázať vstup mäsových výrobkov do obehu na svojom území, ak nespĺňajú ustanovenia článkov 3 a 4.

3. V tomto prípade musí krajina určenia na výzvu odosielateľa alebo jeho zástupcu povoliť opätovné odoslanie celej zásielky mäsových výrobkov, ak to nie je v rozpore s veterinárnymi požiadavkami.

4. Príslušné orgány krajiny určenia môžu nariadiť, aby zásielka bola zničená na náklady odosielateľa, adresáta alebo ich zástupcu, bez odškodnenia štátom, keď je zakázané pustenie do obehu podľa odseku 2 a keď vyvážajúca, prípadne tranzitná krajina nedovolili vrátenie zásielky.

5. Rozhodnutie príslušného orgánu v súlade s odstavcami 2, 3 a 4 sa musí spolu s dôvodmi pre takéto rozhodnutie oznámiť odosielateľovi alebo jeho zástupcovi. Ak si odosielateľ alebo jeho zástupca vyžiadajú tieto rozhodnutia a dôvody, prečo k nim prišlo, musia im byť oznámené bezodkladne a v písomnej podobe spolu s poučením o možnosti odvolať sa, ktorú poskytuje platná legislatíva, s uvedením formy a stanoveného termínu. Rozhodnutie musí byť oznámené aj príslušnému orgánu vyvážajúcej krajiny.

Článok 6

1. Táto smernica neovplyvní možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu príslušných orgánov uvedených v tejto smernici v zmysle platnej legislatívy.

2. V prípade mäsových výrobkov, ktoré musia byť uvedené na trh podľa článku 3 a 4 musí každý členský štát umožniť odosielateľovi získanie stanoviska veterinárneho znalca.

Každý členský štát musí zabezpečiť, aby predtým, než príslušné orgány urobia takého opatrenia, ako je zničenie mäsových výrobkov, mali veterinárni odborníci možnosť určiť, či boli splnené podmienky článkov 3 a 4.

Veterinárny expert musí byť štátnym príslušníkom členského štátu iného ako vyvážajúca krajina alebo krajina určenia.

Na základe návrhu členských štátov Komisia vyhotoví zoznam veterinárnych expertov, ktorí budú zaškolení na vypracovanie takýchto stanovísk. Po konzultácii s členskými štátmi Komisia stanoví všeobecné pravidlá, ktoré treba uplatňovať, najmä pri postupe vypracúvania týchto stanovísk.

Článok 7

1. Ak existuje nebezpečenstvo, že choroba zvierat by sa mohla rozšíriť dovozom mäsových výrobkov z iného členského štátu, členský štát môže prijať tieto opatrenia:

a) v prípade vypuknutia klasickej slintačky a krívačky, afrického moru ošípaných alebo nákazlivej obrny v inom členskom štáte, dovoz výrobkov vyrobených z mäsa zvierat, ktoré sú náchylné na takéto ochorenie, iných ako výrobky, ktoré prešli úpravou uvedenou v článku 4 ods. 1 možno dočasne zakázať alebo obmedziť v tých častiach územia členského štátu, v ktorých sa vyskytla choroba;

b) ak príde k rozšíreniu nákazy alebo vypukne iná vážna nákazlivá alebo infekčná choroba, dovoz výrobkov z mäsa zvierat, ktoré sú náchylné na takúto chorobu, z celého územia takého štátu môže byť dočasne zakázaný alebo obmedzený.

2. Každý členský štát musí bezodkladne oznámiť iným členským štátom a Komisii vypuknutie choroby uvedenej v odseku 1 a informovať o opatreniach, ktoré urobil na jej zlikvidovanie. Rovnako bezodkladne musí informovať aj o likvidácii tejto choroby.

3. Opatrenia, ktoré vykonal členský štát v zmysle odseku 1 a ich odvolanie sa musia bez meškania oznámiť iným členským štátom a Komisii spolu s dôvodmi pre takýto postup.

V zmysle postupu stanovenom v článku 8 môže byť rozhodnuté, že tieto opatrenia majú byť zmenené, najmä aby sa zabezpečila koordinácia s tými opatreniami, ktoré prijali iné členské štáty alebo ktoré sa zrušili.

4. Ak vznikne situácia uvedená v odseku 1 a ak sa zdá potrebné, aby iné členské štáty tiež uplatňovali opatrenia v zmysle uvedeného odseku spolu so zmenami prijatými v súlade s odsekom 3, prijmú sa vhodné ustanovenia v súlade s postupom uvedeným v článku 8.

5. Pri stanovení zmien v zmysle odseku 3 alebo ustanovení uvedených v odseku 4 môže byť prijaté rozhodnutie v súlade s tým istým postupom, aby boli vzhľadom na danú chorobu upravené postupy spracovania mäsových výrobkov. Prijme sa aj rozhodnutie o dátume, kedy bolo mäso dovezené a o lehote spracovania.

Článok 8

1. V prípade zavedenia opatrení v zmysle tohto článku sa prípad zahlási Stálemu veterinárnemu výboru (ďalej "výbor") ustanovenému rozhodnutím Rady z 15. októbra 1968 na návrh predsedu z jeho iniciatívy alebo na návrh niektorého členského štátu.

2. Vo výbore sa hlasy členských štátov budú posudzovať v zmysle článku 148 ods. 2 zmluvy. Predseda nehlasuje.

3. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré majú byť prijaté. Výbor do dvoch dní oznámi svoje stanovisko k tomuto návrhu. Stanovisko bude vypracované na základe rozhodnutia väčšiny 41 hlasov.

4. V prípade, ak sú opatrenia v zhode so stanoviskom výboru, Komisia ich prijme a zavedie s okamžitou platnosťou. V prípade, ak sa nezhodujú s posudkom výboru, alebo ak stanovisko nie je k dispozícii, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh opatrení, ktoré navrhuje prijať. Rada prijme navrhované opatrenia kvalifikovanou väčšinou.

Ak Rada neprijme žiadne opatrenia v termíne 15 dní odo dňa, keď jej bol predložený návrh, Komisia prijme navrhované opatrenia a okamžite ich uplatní, okrem prípadu, keď Rada hlasovala proti nim jednoduchou väčšinou.

Článok 9

Článok 8 bude platný do 21. júna 1981.

Článok 10

Konajúc jednomyseľne na návrh Komisie Rada do 1. júla 1980 rozhodne o akýchkoľvek ustanoveniach týkajúcich sa zahrnutia moru ošípaných do tejto smernice vzhľadom na určité výrobky so zreteľom na riešenia prijaté na trhu spoločenstva s čerstvým bravčovým mäsom.

Článok 11

1. Na návrh Komisie Rada vymedzí požiadavky na zdravotný stav zvierat určených pre obchod s čerstvým hydinovým mäsom v rámci spoločenstva a na dovoz hydinového mäsa z tretích krajín.

2. Kým nevstúpia do platnosti ustanovenia spoločenstva uvedené v odseku 1, vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa dovozu mäsových výrobkov z časti alebo celkom vyrobených z čerstvého hydinového mäsa, zostanú v platnosti, pokiaľ budú v súlade so všeobecnými ustanoveniami zmluvy.

Článok 12

V období vykonania smerníc platných v spoločenstve o zdravotnom stave zvierat, ktoré sa týkajú mäsových výrobkov iných ako uvedených v článku 11 ods. 2 z tretích krajín, vnútroštátne predpisy, ktoré budú uplatňované na dovoz takýchto produktov, nesmú byť výhodnejšie než tie, ktoré vyplývajú z tejto smernice.

Článok 13

Členské štáty uvedú do účinnosti nevyhnutné opatrenia tak, aby boli v súlade s:

- druhou zarážkou článku 3 do dátumu uvedeného v druhom pododseku článku 32 ods. 2 smernice 72/462/EHS,

- ďalšími ustanoveniami tejto smernice, najneskôr však do 31. decembra 1980

a budú o tom informovať Komisiu.

Článok 14

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 22. januára 1980.

Za Radu

predseda

G. Marcora

[1] Ú. v. ES C 114, 11.11.1971, s. 40

[2] Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 85

[3] Ú. v. ES L 255, 28.10.1968, s. 23

[4] Ú. v. ES L 302, 31.12.1972, s. 24

[5] Ú. v. ES L 16, 20.1.1978, s. 22.

[6] Ú. v. ES L 121, 29.7.1964, s. 2012/64.

[7] Ú. v. ES L 172, 3.7.1975, s. 17.

[8] Ú. v. ES L 302, 31.12.1972, s.28.

[9] Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 81.

--------------------------------------------------