31977L0388



Úradný vestník L 145 , 13/06/1977 S. 0001 - 0040
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 9 Zväzok 1 S. 0028
Grécke špeciálne vydanie: Kapitola 09 Zväzok 1 S. 0049
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 9 Zväzok 1 S. 0028
Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 09 Zväzok 1 S. 0054
Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 09 Zväzok 1 S. 0054


Šiesta smernica Rady

zo 17. mája 1977

o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu

— spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia

(77/388/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 99 a 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže členské štáty prijali systém dane z pridanej hodnoty v súlade s Prvou a Druhou smernicou Rady z 11. apríla 1967 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu [3],

keďže rozhodnutie o náhrade finančných príspevkov členských štátov vlastnými prostriedkami spoločenstiev z 21. apríla 1970 [4] stanovuje, že rozpočet spoločenstiev bude nezávisle od iných príjmov financovaný výhradne z vlastných prostriedkov spoločenstiev,

keďže medzi tieto prostriedky patria aj prostriedky nadobudnuté z dane z pridanej hodnoty a získané použitím spoločnej daňovej sadzby na základe jednotného spôsobu jej stanovenia v súlade s pravidlami spoločenstva,

keďže sa musí dosiahnuť ďalší pokrok v účinnom odstraňovaní obmedzení pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu a v prepojení národných hospodárstiev,

keďže sa musí venovať pozornosť cieľu zrušiť dovoznú daň a odpustiť vývoznú daň v obchodovaní medzi členskými štátmi; keďže sa musí zabezpečiť, aby spoločný systém daní z obratu nebol diskriminačný z pohľadu pôvodu tovaru a služieb a aby tak spoločný trh umožňoval bezpodmienečné dosiahnutie zdravej súťaže a porovnávanie so skutočným vnútorným trhom,

keďže na zvýraznenie nediskriminačnej povahy dane sa musí jednoznačne vysvetliť pojem "osoba podliehajúca dani", a to predovšetkým z pohľadu podchytenia osôb uskutočňujúcich príležitostné plnenia,

keďže pojem "zdaniteľné plnenie" zapríčinil ťažkosti, najmä pokiaľ ide o plnenia považované za zdaniteľné plnenia; keďže tieto pojmy sa musia vysvetliť,

keďže určenie miesta, na ktorom sa uskutočnili plnenia podliehajúce dani, sastalo predmetom konfliktov súdnych právomocí medzi členskými štátmi, predovšetkým v otázke dodávok tovaru do zásoby a poskytovania služieb, keďže hoci miesto obchodovania, musí sa toto miesto definovať ako miesto v štáte osoby, ktorej sa tieto služby poskytujú, predovšetkým v prípade určitých služieb poskytovaných medzi osobami podliehajúcimi dani, keď je cena služieb zahrnutá do ceny tovaru,

keďže sa musia zosúladiť pojmy udalosť podliehajúca dani a daňové zaťaženie, ak má zavedenie daňovej sadzby spoločenstva a jej následné zmeny nadobudnúť účinnosť súčasne vo všetkých členských štátoch,

keďže daňový základ sa musí zosúladiť tak, aby aplikácia daňovej sadzby spoločenstva na plnenia podliehajúce dani viedla k porovnateľným výsledkom vo všetkých členských štátoch,

keďže daňové sadzby uplatňované členskými štátmi musia byť také, aby umožňovali normálne odpočítanie dane aplikovanej v predchádzajúcej etape,

keďže sa musí vypracovať spoločný zoznam oslobodení od daní tak, aby sa vo všetkých členských štátoch mohli jednotným spôsobom vyberať vlastné prostriedky spoločenstva,

keďže pravidlá pre daňové odpočítanie musia byť zosúladené v takom rozsahu, aby pôsobili na skutočný výber daní; keďže odpočítateľná časť sa musí počítať rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch,

keďže sa musí špecifikovať, ktoré osoby sú povinné platiť daň, predovšetkým v oblasti služieb poskytovaných osobami sídliacimi v inom štáte,

keďže povinnosti daňových poplatníkov sa musia v čo najväčšej možnej miere zosúladiť tak, aby sa zabezpečila potrebná záruka pre inkasovanie daní, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch; keďže daňoví poplatníci musia predovšetkým vypracovávať pravidelné celkové priznania o svojich plneniach, týkajúcich sa tak vstupov ako aj výstupov, tam, kde sa to zdá byť potrebné pre stanovenie a monitorovanie základu vyhodnotenia vlastných prostriedkov,

keďže členské štáty musia byť schopné zachovať si svoje špeciálne schémy pre malé podniky v súlade so spoločnými ustanoveniami a s ohľadom na užšie zosúladenie; keďže členským štátom sa musí ponechať voľnosť v aplikácii špeciálnej schémy týkajúcej sa paušálnych rabatov sadzby vstupnej dane z pridanej hodnoty pre poľnohospodárov, ktorí nepodliehajú bežným schémam, keďže na účely inkasovania vlastných prostriedkov sa musia stanoviť základné princípy tejto schémy a musí sa zaviesť jednotná metóda výpočtu pridanej hodnoty pre týchto poľnohospodárov,

keďže sa musí zabezpečiť jednotná aplikácia ustanovení tejto smernice; keďže sa v tejto oblasti musia zaviesť konzultačné procedúry spoločenstva,

keďže ustanovenie výboru pre daň z pridanej hodnoty by umožnilo členským štátom a KKomisii užšiu spoluprácu,

keďže členské štáty musia byť schopné v rámci určitých limitov a na základe určitých podmienok zaviesť alebo ponechať špeciálne opatrenia líšiace sa od opatrení tejto smernice, a to s cieľom zjednodušenia inkasovania daní alebo s cieľom predchádzania podvodom alebo neplateniu daní,

keďže sa môže ukázať ako vhodné povolenie členským štátom uzatvárať s nečlenskými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami dohody, ktoré budú obsahovať odchýlky od tejto smernice,

keďže je dôležité na prechodné obdobie poskytnúť možnosť postupného prijímania národných zákonov v špecifických oblastiach,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Členské štáty prispôsobia svoje súčasné sústavy dane z pridanej hodnoty v súlade s nasledujúcimi článkami.

Prijmú potrebné právne a správne predpisy tak, aby prispôsobené predpisy nadobudli účinnosť čo najrýchlejšie, najneskôr 1. januára 1978.

HLAVA II

ROZSAH PLATNOSTI

Článok 2

Dani z pridanej hodnoty podlieha:

1. dodávka tovaru alebo služieb za úhradu v rámci územia štátu osobou podliehajúcou dani,

2. dovoz tovaru.

HLAVA III

ÚZEMNÉ UPLATNENIE

Článok 3

1. Na účely tejto smernice pojem "územie štátu" predstavuje oblasť pôsobnosti Zmluvyo založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ako ho vzhľadom na každý členský štát vymedzuje článok 227

2. Z pojmu "územie štátu" sú vylúčené nasledujúce územia jednotlivých členských štátov:

Spolková republika Nemecko:

ostrov Heligoland, územie Büsingenu;

Dánske kráľovstvo:

Grónsko;

Talianska republika:

Livigno, Campione d'Italia, talianske vody jazera Lugano.

3. Ak Komisia považuje výnimky uvedené v odseku 2 v ďalšom za neodôvodnené, predovšetkým vzhľadom na zdravú súťaž alebo vzhľadom na vlastné prostriedky, predloží Rade príslušné návrhy.

HLAVA IV

OSOBY PODLIEHAJÚCE DANI

Článok 4

1. Pojem "osoba podliehajúca dani" predstavuje osobu, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie určenú v odseku 2, odhliadajúc od účelu a výsledkov tejto činnosti.

2. Hospodárske činnosti spomínané v odseku 1 predstavujú všetky činnosti výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby, vrátane banských a poľnohospodárskych činností a čin ností jednotlivých profesií. Aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely nadobúdania zisku z nich na nepretržitom základe sa bude tiež považovať za hospodársku činnosť.

3. Členské štáty môžu považovať za osobu podliehajúcu dani kohokoľvek, kto na príležitostnom základe realizuje plnenia týkajúce sa činností uvedených v odseku 2 a predovšetkým ktorékoľvek z nasledujúcich plnení:

a) poskytovanie budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých tieto budovy stoja, pred ich prvým obsadením; členské štáty môžu určiť podmienky aplikácie tohto kritéria na prevody budov a pozemkov, na ktorých tieto budovy stoja.

Členské štáty môžu aplikovať aj iné kritérium ako kritérium prvého obsadenia, napríklad obdobie od dátumu ukončenia stavby do dátumu jej poskytnutia alebo obdobie od dátumu prvého obsadenia do dátumu nasledujúceho poskytnutia, a to za predpokladu, že tieto obdobia nebudú dlhšie ako päť rokov, resp. dva roky.

Pojem "budova" predstavuje akúkoľvek pozemnú stavbu.

b) poskytovanie stavebných pozemkov.

Pojem "stavebný pozemok" predstavuje akýkoľvek nevyužívaný alebo využívaný pozemok podľa definície členských štátov.

4. Použitie výrazu "nezávisle" v odseku 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo iným právnym zväzkom vytvárajúcim vzťah zamestnávateľa a zamestnanca z pohľadu pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa.

Na základe konzultácií uvedených v článku 29 môže každý členský štát považovať za samostatnú osobu podliehajúcu dani osoby sídliace na území štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale súčasne vzájomne úzko viazané finančnými, hospodárskymi a organizačnými prepojeniami.

5. Štátne orgány, orgány regionálnej a miestnej správy a iné orgány riadiace sa verejným právom sa nepovažujú za osoby podliehajúce dani vzhľadom na činnosti alebo plnenia, ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány ani vtedy, keď v súvislosti s týmito činnosťami alebo plneniami inkasujú dávky, poplatky, príspevky alebo platby.

Ak sa zúčastňujú takýchto činností a plnení, považujú sa za osoby podliehajúce dani v súvislosti s týmito činnosťami a plneniami v tých prípadoch, keď by zaobchádzanie s nimi ako s osobami nepodliehajúcimi dani viedlo k výraznému narušeniu voľnej súťaže.

V každom prípade sa budú tieto orgány považovať za osoby podliehajúce dani v súvislosti s činnosťami uvedenými v Prílohe D za predpokladu, že sa neuskutočnia v takom malom rozsahu, že sú zanedbateľné.

Členské štáty môžu považovať činnosti týchto orgánov, ktoré sú oslobodené od daní na základe článku 13 alebo 28, za činnosti-, ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány.

Hlava V

Plnenia podliehajúce dani

Článok 5

Dodávka tovarov

1. Pojem "dodávka tovarov" predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetok na iného majiteľa.

2. Elektrický prúd, plyn, vykurovanie, chladenie a pod. sa považujú za hmotný majetok.

3. Členské štáty môžu považovať za hmotný majetok:

a) určité záujmy na nehnuteľnom majetku,

b) práva na tieto záujmy poskytujúce ich vlastníkovi právo na používanie nehnuteľného majetku,

c) podiely alebo účastiny rovnocenné podielom dávajúce ich držiteľovi de jure alebo de facto práva vlastníctva alebo držby nehnuteľného majetku alebo jeho časti.

4. Za dodávku tovarov podľa článku 1 sa považuje aj:

a) prevod vlastníctva majetku proti platbe kompenzácie, a to na základe príkazu vydaného štátnym orgánom alebo v jeho mene alebo na základe zákona,

b) skutočné odovzdávanie tovaru na základe zmluvy o prenájme tovaru na určité obdobie alebo na základe zmluvy o predaji tovaru na splátky, ktorá stanovuje, že za normálnych podmienok sa vlastníctvo nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky,

c) prevod tovaru na základe zmluvy, podľa ktorej je splatná provízia pri nákupe alebo predaji.

5. Členské štáty môžu považovať za poskytovanie tovaru podľa odseku 1:

a) dodávky na základe zmluvy o vykonaní práce zo zákazníkovho materiálu, čo znamená, že dodávateľ dodá svojmu zákazníkovi hnuteľný majetok vyrobený alebo zostavený dodávateľom z materiálu alebo predmetov, ktoré mu zveril zákazník pre tento účel, a to nezávisle od toho, či dodávateľ poskytol niektorú časť použitého materiálu alebo nie.

b) Odovzdávanie určitých konštrukčných alebo stavebných prác.

6. Aplikácia tovaru predstavujúceho časť podnikateľských aktív osoby podliehajúcej dani touto osobou na účely jej osobného využitia alebo na účely osobného využitia jej zamestnancov, bezplatné poskytnutie tohto tovaru k dispozícii alebo jeho aplikácia na účely iné ako podnikateľské, kde daň z pridanej hodnoty za príslušný tovar alebo za jeho súčasti bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná, sa bude považovať za poskytnutie tovaru za úhradu. Avšak aplikácia tohto tovaru na poskytovanie vzoriek alebo darov nízkej hodnoty pre obchodné účely osoby podliehajúcej dani sa za poskytnutie tovaru za úhradu považovať nebude.

7. Členské štáty môžu považovať tovar za poskytnutý za úhradu, ak ide o:

a) aplikáciu osobou podliehajúcou dani pre jej podnikateľské účely v prípade tovaru vyrobeného, zostrojeného, získaného, spracovaného, zakúpeného alebo dovezeného v priebehu jej obchodovania, kde by daň z pridanej hodnoty za tento tovar, získaný od inej osoby podliehajúcej dani, nebola plne odpočítateľná,

b) aplikáciu tovaru osobou podliehajúcou dani na účely plnení nepodliehajúcich dani, kde sa daň z pridanej hodnoty za tento tovar stala plne alebo čiastočne odpočítateľnou po jeho nadobudnutí alebo po jeho aplikácii v súlade s pododsekom a),

c) s výnimkou prípadov uvedených v odseku 8, zadržanie tovaru osobou podliehajúcou dani alebo jej nástupcami, keď táto osoba prestane vykonávať hospodársku činnosť podliehajúcu dani, v prípadoch, kde sa daň z pridanej hodnoty za tento tovar stala plne alebo čiastočne odpočítateľnou po jeho nadobudnutí alebo po jeho aplikácii v súlade s pododsekom a).

8. V prípade prevodu, nezávisle od toho, či za úhradu alebo nie alebo ako príspevok spoločnosti, všetkých aktív alebo ich časti môžu členské štáty rozhodnúť o tom, že sa neuskutočnilo žiadne poskytnutie tovaru a v takom prípade sa bude príjemca považovať za následníka prevodcu. Keď je to vhodné, môžu členské štáty prijať potrebné opatrenia na predchádzanie deformáciám v konkurenčných podmienkach v prípadoch, keď príjemca plne nepodlieha dani.

Článok 6

Poskytovanie služieb

1. Pojem "poskytovanie služieb" predstavuje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku 5.

Medzi takéto plnenia môžu okrem iného patriť:

- postúpenia nehmotného majetku nezávisle od toho, či je alebo nie je predmetom dokumentu stanovujúceho vlastnícke právo,

- povinnosť vyhnúť sa určitému činu alebo tolerovať určitý čin alebo situáciu,

- vykonávanie služieb na príkaz vydaný štátnym orgánom alebo v jeho mene alebo pri dodržiavaní zákona.

2. Za poskytovanie služieb za úhradu sa bude považovať:

a) používanie tovaru predstavujúceho časť podnikateľských aktív na účely osobného využitia osobou podliehajúcou dani alebo jej zamestnancami alebo na účely iné ako podnikateľské, kde daň z pridanej hodnoty za príslušný tovar bola úplne alebo čiastočne odpočítateľná,

b) bezplatné poskytovanie služieb osobou podliehajúcou dani pre jej vlastné osobné použitie alebo pre použitie jej zamestnancami alebo na účely iné ako sú jej podnikateľské účely.

Členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení tohto odseku za predpokladu, že takáto odchýlka nepovedie k narušeniu voľnej súťaže.

3. Aby sa zabránilo narušeniu voľnej súťaže a na základe konzultácií uvedených v článku 29 môžu členské štáty považovať poskytovanie služieb za poskytovanie služieb za úhradu, ak tieto služby poskytuje osoba podliehajúca dani na účely jej podnikania, kde by daň z pridanej hodnoty za tieto služby poskytnuté inou osobou podliehajúcou dani nebola plne odpočítateľná.

4. Ak osoba podliehajúca dani koná vo svojom vlastnom mene, ale v prospech inej strany zúčastnenej na poskytovaní služieb, bude sa predpokladať, že sama obdržala aj poskytla tieto služby.

5. Článok 5(8) sa podobne použije aj na poskytovanie služieb.

Článok 7

Dovoz

Pojem "dovoz tovaru" predstavuje vstup tovaru na územie štátu podľa definície v článku 3.

HLAVA VI

MIESTO PLNENIA PODLIEHAJÚCEHO DANI

Článok 8

Dodávka tovaru

1. Za miesto dodávky tovaru sa považuje:

a) v prípade tovaru zaslaného alebo dopraveného buď dodávateľom, osobou, ktorej sa tovar dodáva, alebo treťou osobou: miesto, kde sa tovar nachádza v čase začiatku jeho zaslania alebo dopravy osobe, ktorej sa má tovar dodať. Ak sa má tovar nainštalovať alebo zmontovať so skúšobnou prevádzkou alebo bez nej, dodávateľom alebo v jeho mene, miestom dodania tovaru bude miesto, kde sa tovar nainštaluje alebo zmontuje. V prípadoch, keď sa inštalácia alebo montáž uskutočňuje v krajine inej, ako je krajina dodávateľa, musí členský štát, do ktorého sa tento tovar dováža, prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa v tomto štáte zabránilo dvojitému zdaneniu,

b) v prípade nezaslaného alebo nedopraveného tovaru: miesto, kde sa tovar nachádza v čase uskutočnenia dodávky.

2. Odchylne od ustanovení odseku 1a) platí, že ak sa miesto odoslania zásielky alebo dopravy tovaru nachádza v krajine inej, ako je krajina dovážajúca tento tovar, bude sa predpokladať, že miesto dodania tovaru dovozcom v zmysle článku 21(2) a miesto všetkých ďalších dodávok tovaru sa nachádza v rámci štátu dovážajúceho tovar.

Článok 9

Poskytovanie služieb

1. Za miesto, kde sa služba poskytuje, sa považuje miesto, kde má dodávateľ založený svoj podnik alebo kde má trvalé pôsobisko, z ktorého poskytuje služby, alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava.

2. Ale:

a) miestom poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom, vrátane služieb realitných agentov a expertov a služieb zameraných na prípravu a koordináciu konštrukčných alebo stavebných prác, ako sú služby architektov alebo firiem zabezpečujúcich dozor na stavbách, bude miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza,

b) miestom, kde sa poskytujú prepravné služby, je miesto realizácie prepravy, s ohľadom na prekonávané vzdialenosti,

c) miestom poskytovania služieb týkajúcich sa:

- kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných alebo podobných aktivít, vrátane aktivít organizátorov týchto aktivít, a prípadne aj poskytovanie doplnkových služieb,

- doplnkových prepravných aktivít, ako je nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobných aktivít,

- ocenenia hnuteľného hmotného majetku,

- prác na hnuteľnom hmotnom majetku,

je miesto, kde sa tieto služby fyzicky realizujú,

d) v prípade prenájmu hnuteľného hmotného majetku, s výnimkou všetkých foriem prepravy, ktorý vyváža prenajímateľ z jedného členského štátu s ohľadom na jeho budúce využitie v inom členskom štáte, miestom poskytnutia služby je miesto použitia tovaru,

e) miestom poskytovania nasledujúcich služieb zákazníkom sídliacim v spoločenstve alebo osobám podliehajúcim dani sídliacim v spoločenstve alebo osobám podliehajúcim dani sídliacim v spoločenstve ale v inej krajine ako dodávateľ je miesto, kde zákazník založil svoj podnik, alebo kde má trvalé pôsobisko, kde sa služby poskytujú, alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava:

- prevody a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,

- reklamné služby

- služby poradcov, technikov, konzultačných agentúr, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií,

- záväzky súvisiace s vyhýbaním sa celkovému alebo čiastočnému dodržiavaniu alebo realizácii podnikateľských aktivít alebo práv uvedených v tomto bode e),

- bankové, finančné a poistné plnenia, vrátane poisťovania poisťujúcich, ale s výnimkou prenajímania sejfov,

- poskytovanie zamestnancov,

- služby agentov, ktorí pôsobia v mene a v prospech iných, keď pre svojho zamestnávateľa vykonávajú služby uvedené v tomto bode e).

3. Aby sa predišlo dvojitému zdaneniu, nezdaneniu alebo deformácii konkurenčných podmienok, môžu členské štáty s ohľadom na poskytovanie služieb uvedených v 2e) a pri prenájme hnuteľného hmotného majetku predpokladať:

a) že miesto poskytovania služieb, ktoré by sa podľa tohto článku malo nachádzať v rámci územia štátu, sa nachádza mimo spoločenstva, ak sa príslušné služby využívajú mimo spoločenstva,

b) že miesto poskytovania služieb, ktoré by sa podľa tohto článku malo nachádzať mimo spoločenstva, sa nachádza v rámci územia štátu, ak sa príslušné služby využívajú v rámci štátu.

HLAVA VII

ZDANITEĽNÝ PRÍPAD A DAŇOVÝ NÁROK

Článok 10

1. a) Pojem "zdaniteľný prípad" predstavuje udalosť, na základe ktorej sú splnené právne podmienky potrebné na vznik daňového nároku.

b) "Daňový nárok" vzniká, keď sa daňový úrad podľa zákona stane v danom momente oprávneným požadovať daň od osoby povinnej túto daň zaplatiť, odhliadnuc od toho, že čas platby sa môže odsunúť.

2. Zdaniteľný prípad a daňový nárok vzniknú, keď sa dodá tovar alebo poskytnú služby. Dodávky tovaru, ktoré nie sú uvedené v článku 5(4) b) a poskytovanie služieb, z ktorých vyplývajú následné účtovné výkazy alebo platby, sa budú považovať za ukončené v okamihu, keď skončí obdobie, ku ktorému prislúcha takýto účtovný výkaz alebo platba.

Ak sa však má platba uskutočniť na účet pred dodaním tovaru alebo pred poskytnutím služieb, daňový nárok vznikne po prevzatí platby.

Napriek predchádzajúcim ustanoveniam platí, že členské štáty môžu zabezpečiť, aby sa daň dala vybrať za určité plnenia alebo za určité kategórie osôb podliehajúcich dani buď:

- najneskôr do vystavenia faktúry alebo dokumentu slúžiaceho ako faktúra, alebo

- najneskôr do prevzatia čiastky ceny, alebo

- v rámci stanoveného obdobia odo dňa vzniku zdaniteľného prípadu, ak sa nevystaví faktúra ani dokument slúžiaci ako faktúra, alebo ak sa vystaví neskoro.

3. V súvislosti s dovážaným tovarom zdaniteľný prípad nastane a daňový nárok vznikne v okamihu, keď tovar vstúpi na územie štátu definované v článku 3.

Keď dovážaný tovar podlieha colným poplatkom, poľnohospodárskym odvodom alebo platbám s podobným účinkom stanoveným na základe spoločnej politiky, môžu členské štáty spojiť dátum vzniku zdaniteľného prípadu a dátum vzniku daňového nároku s dátumom stanoveným pre uvedené poplatky.

V prípadoch, keď dovážaný tovar nepodlieha žiadnemu z uvedených poplatkov, členské štáty môžu použiť platné ustanovenia pre colné poplatky na dátum vzniku zdaniteľného prípadu a na dátum vzniku daňového nároku.

Keď sa tovar dováža v niektorom z režimov uvedených v článku 16(1)A alebo v režimoch tranzitu alebo dočasného prepustenia, zdaniteľný prípad a daňový nárok vzniknú, až keď tovar prestane podliehať týmto režimom a keď je prepustený do voľného obehu.

HLAVA VIII

ZDANITEĽNÁ ČIASTKA

Článok 11

A. Na území štátu

1. Zdaniteľným základom je:

a) v prípade poskytovania tovaru alebo služieb, ktoré nie sú uvedené v nasledujúcich bodoch b), c) a d), všetko, čo predstavuje protihodnotu, ktorú získal alebo získa dodávateľ od kupujúceho, od zákazníka alebo od tretej strany za tento tovar alebo služby vrátane dotácií priamo súvisiacich s cenou tohto tovaru alebo služieb,

b) v prípade poskytovania tovaru podľa článku 5(6) a (7) nákupná cena tovaru alebo podobného tovaru alebo, ak nákupná cena neexistuje, režijná cena stanovená v čase dodávky,

c) v prípade poskytovania služieb podľa článku 6(2) úplné náklady na služby poskytované osobou podliehajúcou dani,

d) v prípade poskytovania služieb podľa článku 6(3) hodnota služieb poskytnutých na voľnom trhu.

Pojem "hodnota služieb na voľnom trhu" predstavuje čiastku, ktorú by za príslušné služby zaplatil objektívnemu dodávateľovi zákazník na marketingovej úrovni, na ktorej sa poskytnutie služieb realizuje, a to v rámci územia štátu v čase poskytnutia služieb za podmienok voľnej súťaže.

2. Zdaniteľný základ obsahuje:

a) dane, clá, odvody a poplatky, s výnimkou samotnej dane z pridanej hodnoty,

b) vedľajšie výdavky, ako sú napríklad náklady na provízie, balenie, prepravu a poistenie, ktoré dodávateľ inkasuje od kupujúceho alebo zákazníka. Výdavky podliehajúce samostatnej dohode môžu členské štáty považovať za vedľajšie výdavky.

3. Zdaniteľný základ neobsahuje:

a) zníženie ceny prostredníctvom zľavy za skorú platbu,

b) cenové zrážky a rabaty poskytnuté zákazníkovi a účtované v čase dodávky,

c) čiastky získané osobou podliehajúcou dani od svojho kupujúceho alebo zákazníka vo forme spätných splátok za výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré boli zapísané do jej účtovných kníh na pozastavenom účte. Osoba podliehajúca dani musí predložiť dôkaz o skutočnej výške týchto výdavkov a nesmie odpočítať žiadnu daň, ktorá by sa mohla vyrubiť z týchto plnení.

B. Dovoz tovaru

1. Zdaniteľným základom je:

a) cena, ktorú zaplatil alebo zaplatí dovozca, ak táto cena predstavuje jedinú protihodnotu definovanú v bode A (1) a),

b) hodnota na voľnom trhu, ak nebola zaplatená žiadna cena, alebo ak cena, ktorá bola zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, nepredstavuje pre dovezený tovar jedinú protihodnotu.

Pojem "hodnota dovezeného tovaru na voľnom trhu" predstavuje čiastku, ktorú by za príslušný tovar zaplatil objektívnemu dodávateľovi dovozca na marketingovej úrovni, na ktorej sa dovoz realizuje, a to v krajine, z ktorej sa tovar vyviezol, v čase, keď vznikol daňový nárok za podmienok voľnej súťaže.

2. Členské štáty môžu za zdaniteľný základ považovať hodnotu definovanú v nariadení (EHS) č. 803/68 [5].

3. Zdaniteľný základ obsahuje aj nasledujúce položky, ak už nie sú v ňom zahrnuté:

a) dane, clá, odvody a iné poplatky, ktoré sú splatné mimo dovážajúceho štátu a ktoré sú splatné z dôvodu dovozu, s výnimkou inkasovateľnej dane z pridanej hodnoty,

b) vedľajšie výdavky, ako sú napríklad náklady na provízie, balenie, prepravu a poistenie, ktoré sa vzťahujú na prvé miesto určenia v rámci územia štátu.

Pojem "prvé miesto určenia" predstavuje miesto uvedené na dodacom liste alebo na ktoromkoľvek inom prepravnom dokumente, prostredníctvom ktorého sa tovar doviezol do dovážajúceho štátu. Ak táto informácia nie je uvedená, prvým miestom určenia bude miesto prvého preloženia tovaru v tejto krajine.

Podobne môžu členské štáty zahrnúť do zdaniteľnej čiastky aj vedľajšie výdavky uvedené v predchádzajúcom texte, ktoré vyplývajú z prepravy na ďalšie miesto určenia, ak je toto známe v čase vzniku inkasovateľného prípadu.

4. Zdaniteľný základ neobsahuje položky uvedené v bodoch A (3) a) a b).

5. Ak sa tovar dočasne vyviezol a opätovne sa priviezol po oprave, spracovaní, obnovení, úprave alebo prepracovaní v zahraničí, a tento opätovný dovoz nie je oslobodený od daní na základe ustanovení článku 14(1)f), členské štáty musia prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby bolo zaobchádzanie s týmto tovarom na účely dane z pridanej hodnoty rovnaké ako v prípade tovaru podrobeného uvedeným operáciám na území štátu.

C. Rôzne ustanovenia

1. V prípade zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo v prípade zníženia ceny po uskutočnení dodávky sa zdaniteľný základ primerane zníži za podmienok, ktoré stanovia členské štáty.

Avšak v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia nemusia členské štáty toto pravidlo dodržať.

2. Ak sú položky slúžiace na určenie zdaniteľného základu vyjadrené v inej mene, ako je mena členského štátu, v ktorom sa určuje ich hodnota, použije sa prepočítací kurz v súlade s článkom 12 nariadenia (EHS) č. 803/68.

3. V prípade nákladov na vratné obaly ich členské štáty môžu:

- buď vyňať zo zdaniteľného základu a prijať potrebné opatrenia na to, aby sa základ upravil, ak sa obal nevráti,

- alebo zahrnúť do zdaniteľného základu a prijať potrebné opatrenia na to, aby sa základ opravil, ak sa obal skutočne vráti.

HLAVA IX

SADZBY

Článok 12

1. Sadzba použiteľná na plnenia podliehajúce dani sa musí rovnať sadzbe platnej v čase vzniku zdaniteľného prípadu. Ale:

a) v prípadoch uvedených v druhom a treťom pododseku článku 10(2) sa použije sadzba platná v čase vzniku daňového nároku,

b) v prípadoch uvedených v druhom a treťom pododseku článku 10(3) sa použije sadzba, ktorá je platná v čase predloženia žiadosti o prepustenie tovaru do voľného obehu.

2. V prípade zmien v sadzbách môžu členské štáty:

- uskutočniť úpravy v prípadoch uvedených v odseku 1a), aby sa zohľadnila sadzba použiteľná v čase, keď bol dodaný tovar alebo poskytnuté služby,

- prijať všetky vhodné opatrenia.

3. Bežnú sadzbu dane z pridanej hodnoty stanoví každý členský štát pevne ako percentuálny podiel zdaniteľnkého základu a je rovnaká na dodávky tovaru a na poskytovanie služieb.

4. V určitých prípadoch sa môže dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb uskutočňovať na základe zvýšenej alebo zníženej sadzby. Každá znížená sadzba musí byť stanovená tak, aby čiastka dane z pridanej hodnoty vyplývajúca z aplikácie tejto sadzby bola rovnaká ako pri normálnom výpočte, aby sa tak umožnilo odpočítanie celej dane z pridanej hodnoty odpočítateľnej na základe ustanovení článku 17.

5. Na tovar z dovozu sa použije rovnaká sadzba ako na rovnaký tovar dodaný v rámci územia štátu.

HLAVA X

OSLOBODENIA OD DANE

Článok 13

Oslobodenie od dane na území štátu

A. Oslobodenia určitých činností uskutočňovaných vo verejnom záujme od dane

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky, a to za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie tohto oslobodenia od daní a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

a) poskytovanie služieb verejnými poštovými organizáciami a dodávky tovaru súvisiaceho s týmito službami s výnimkou prepravy cestujúcich a telekomunikačných služieb,

b) nemocničná a lekárska starostlivosť a s ňou úzko súvisiace aktivity realizované orgánmi podliehajúcimi verejnému právu, alebo za sociálnych podmienok porovnateľných s podmienkami aplikovateľnými na orgány podliehajúce verejnému právu aktivity realizované nemocnicami, medicínskymi liečebnými a diagnostickými strediskami a inými riadne uznanými inštitúciami podobnej povahy,

c) poskytovanie lekárskej starostlivosti pri vykonávaní medicínskych a paramedicínskych profesií definovaných príslušným členským štátom,

d) poskytovanie ľudských orgánov, krvi a mieka,

e) služby poskytované zubnými technikmi v rámci ich profesionálneho výkonu a zubné protézy poskytované zubnými lekármi a technikmi,

f) služby poskytované nezávislými skupinami osôb, ktorých aktivity sú oslobodené od dane z pridanej hodnity alebo jej nepodliehajú, a to na účely zabezpečovania služieb ich členom priamo potrebných pre realizáciu ich činnosti, keď tieto skupiny požadujú od svojich členov presnú náhradu ich podielu na spoločných výdavkoch, za predpokladu, že takéto oslobodenie od dane nespôsobí deformáciu konkurenčných podmienok,

g) poskytovanie služieb a dodávky tovaru úzko súvisiace s verejnou sociálnou prácou, vrátane služieb poskytovaných domovmi pre starých ľudí, orgánmi podliehajúcimi verejnému právu alebo inými organizáciami, ktoré boli príslušným členským štátom uznanými za charitatívne,

h) poskytovanie služieb a dodávky tovaru úzko súvisiace s ochranou detí a mládeže orgánmi podliehajúcimi verejnému právu alebo inými organizáciami, ktoré boli príslušným členským štátom uznané za charitatívne,

i) vzdelávanie detí a mládeže, školské alebo univerzitné vzdelávanie, profesionálne alebo rekvalifikačné školenia vrátane poskytovania s nimi úzko súvisiacich služieb a tovaru orgánmi podliehajúcimi verejnému právu, ktoré majú túto činnosť za svoj cieľ, alebo inými organizáciami, pre ktoré príslušný členský štát definoval podobné ciele,

j) doučovanie zabezpečované učiteľmi súkromne a pokrývajúce školské alebo univerzitné vzdelávanie,

k) určité poskytovanie zamestnancov cirkevnými a filozofickými inštitúciami na účely pododsekov b), g), h) a i) tohto článku a s prihliadnutím na duchovnú starostlivosť,

l) poskytovanie služieb a tovaru úzko súvisiacich so službami a tovarom určenými v prospech ich členov na základe predplatného pevne stanoveného v súlade s ich pravidlami, a to neziskovými organizáciami s cieľmi politickej, odborárskej, cirkevnej, vlasteneckej, filozofickej, ľudomilnej alebo občianskej povahy za predpokladu, že takéto oslobodenie od dane nespôsobí narušenie voľnej súťaže,

m) určité služby úzko súvisiace so športom a telesnou výchovou poskytované neziskovými organizáciami osobám zúčastňujúcim sa na športe a telesnej výchove,

n) určité kultúrne služby a s nimi úzko súvisiaci tovar, poskytované orgánmi podliehajúcimi verejnému právu a inými kultúrnymi organizáciami, ktoré boli uznané príslušným členským štátom,

o) poskytovanie služieb a tovaru organizáciami, ktorých činnosti sú oslobodené od daní na základe ustanovení predchádzajúcich pododsekov b), g), h), i), l), m) a n) v súvislosti so ziskovými udalosťami zorganizovanými výhradne pre ich vlastný prospech za predpokladu, že takéto oslobodenie od dane nespôsobí deformáciu konkurenčných podmienok. Členské štáty môžu zaviesť akékoľvek potrebné obmedzenia, predovšetkým v súvislosti s počtom takýchto udalostí alebo s výškou ziskov, ktoré sa môžu oslobodiť od dane,

p) poskytovanie dopravných služieb chorým alebo zraneným osobám vo vozidlách určených pre tento účel oprávnenými orgánmi,

q) činnosti verejných rozhlasových a televíznych orgánov, ktoré nie sú obchodného rázu.

2. a) Členské štáty môžu poskytnúť orgánom, ktoré nepodliehajú verejnému právu, oslobodenie od dane podľa ustanovení uvedených v (1) b), g), h), i), l), m) a n) tohto článku, pričom každý jednotlivý prípad musí spĺňať jednu alebo viac z nasledujúcich podmienok:

- nesmú byť systematicky zamerané na vytváranie zisku, pričom prípadný vytvorený zisk sa nerozdelí, ale použije sa na ďalšie poskytovanie alebo zdokonalenie služieb,

- musia byť riadené a spravované na dobrovoľnom základe osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy záujem či už osobne alebo cez sprostredkovateľov na výsledkoch príslušných činností,

- musia používať ceny schválené verejnými orgánmi alebo ceny, ktoré nie sú vyššie ako schválené, alebo v prípade neschválených služieb ceny nižšie, ako sú ceny používané na podobné služby obchodnými podnikmi podliehajúcimi dani z pridanej hodnoty,

- oslobodenie príslušných služieb od dane nespôsobí narušenie voľnej súťaže, napríklad znevýhodnením obchodných podnikov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

b) Oslobodenie poskytovania služieb a tovaru od daní sa podľa ustanovení uvedených v predchádzajúcich (1) b), g), h), i), l), m) a n) neposkytne, ak:

- tieto služby alebo tovar nie sú nevyhnutné pre plnenia oslobodené od dane,

- ich hlavným cieľom je nadobúdanie dodatočných ziskov pre organizáciu realizáciou plnení, ktoré priamo konkurujú plneniam komerčných podnikov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

B. Iné oslobodenia od dane

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

a) poistné plnenia a plnenia poisťovania poisťujúcich vrátane s nimi súvisiacich služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi,

b) prenajímanie nehnuteľného majetku s výnimkou:

1. poskytovania ubytovania, podľa definície v zákonoch členských štátov, v hotelovom sektore alebo v sektoroch s podobnou funkciou, vrátane poskytovania ubytovania v prázdninových táboroch alebo na miestach určených na stanovanie,

2. prenajímanie budov a priestorov na parkovanie vozidiel,

3. prenajímanie trvalo inštalovaných zariadení a strojov,

4. prenajímanie sejfov.

Členské štáty môžu aplikovať nasledujúce výnimky na rozsah platnosti tohto oslobodenia od dane:

c) dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní na základe tohto článku alebo na základe článku 28(3)b), ak tento tovar nie je dôvodom na uplatňovanie práva na odpočet, alebo dodávky tovaru, pri nadobudnutí alebo výrobe ktorého sa na základe článku 17(6) stáva daň z pridanej hodnoty odpočítateľnou,

d) nasledujúce plnenia:

1. poskytovanie a sprostredkovanie úverov a správa úverov osobou, ktorá ich poskytla,

2. vyjednávanie úverových záruk alebo akéhokoľvek iného zabezpečenia peňazí alebo akákoľvek činnosť súvisiaca s nimi a správa úverových záruk osobou, ktorá poskytla úver,

3. plnenia vrátane sprostredkovania týkajúce sa vkladov a bežných účtov, platieb, prevodov, dlhov, šekov a iných prevoditeľných dokumentov, ale nie inkasovania a skupovania dlhov,

4. plnenia vrátane sprostredkovania týkajúce sa devíz, bankoviek a mincí používaných ako zákonné platidlo, ale nie zberateľských predmetov; pojem "zberateľské predmety" predstavujú zlaté, strieborné alebo iné kovové mince alebo bankovky, ktoré sa bežne nepoužívajú ako zákonné platidlo, alebo mince na numizmatické účely.

5. plnenia vrátane sprostredkovania — s výnimkou spravovania a úschovy — týkajúce sa účastín, podielov v spoločnostiach a združeniach, dlhopisov a iných cenných papierov s výnimkou:

- dokumentov zakladajúcich právny nárok na tovar,

- práv alebo cenných papierov podľa článku 5 (3);

6. riadenie zvláštnych investičných fondov, ako ich definovali členské štáty,

e) dodanie poštových cenín v menovitej hodnote na účely pošty platné na území daného štátu, daňové kolky a iné ceniny,

f) stávková činnosť, lotérie a iné formy hazardných hier, na ktoré sa vzťahujú podmienky a obmedzenia definované jednotlivými členskými štátmi,

g) budovy a ich súčasti, aj pozemky, na ktorých stoja s výnimkou definovanou v článku 4 (3) a),

h) iná nezastavaná pôda, okrem stavebných pozemkov, ktoré definuje článok 4 (3) b).

C. Možnosť voľby

Členské štáty môžu osobám podliehajúcim dani poskytnúť právo voľby v otázke zdanenia v prípadoch, ak ide o:

a) prenájom a leasing nemovitostí,

b) plnenia zahrnuté v bodoch B d) g) a h).

Článok 14

Oslobodenie od dane pri dovoze

1. Ak to nie je v rozpore s ostatnými ustanoveniami spoločenstva, členské štáty môžu oslobodiť ad dane nižšie uvedené prípady za podmienok, ktoré sú definované v záujme správneho uplatňovania možnosti oslobodenia ad dane a zabrániť prípadným daňovým únikom, obchádzaniu resp. zneužitiu zákona:

a) konečný dovoz tovaru, dodanie ktorého osobou podliehajúcou dani je v každom prípade oslobodené od dane v danej krajine,

b) dovoz tovaru na základe deklarácie o tranzite,

c) dovoz tovaru deklarovaného v režime dočasného dovozu, ktorý je z toho titulu oslobodený od colných poplatkov, alebo ktorý by bol oslobodený, keby bol dovezený z tretieho štátu,

d) konečný dovoz tovaru, ktorý spĺňa podmienky oslobodenia od colných poplatkov iným spôsobom, ako stanovuje Spoločný colný sadzobník, alebo pri tovaroch, ktoré by za týchto podmienok boli dovezené z tretieho štátu. Členské štáty majú však možnosť neoslobodiť od dane v prípade, že by to vážne ohrozilo konkurencieschopnosť na domácom trhu,

e) spätný dovoz tovarov oslobodených od cla osobou, ktorá ich vyviezla, a v stave v akom boli vyvezené, alebo tovarov, ktoré by boli oslobodené od cla, keby boli dovezené z tretieho štátu,

f) spätný dovoz hnuteľného hmotného majetku osobou, ktorá ho vyviezla, alebo inou osobou konajúcou v jej mene, keď sa na takomto majetku v inej členskej krajine vykonala práca, ktorá bola zdanená bez nároku na odpočet alebo vrátenie dane,

g) dovoz tovaru:

- na ktorý sa vzťahujú diplomatické a konzulárne ustanovenia a ktorý je oslobodený od colných poplatkov, alebo, ktorý by bol za týchto podmienok importovaný z tretieho štátu,

- medzinárodnými organizáciami, ktoré boli ako také akceptované verejnými inštitúciami hostiteľského štátu, ďalej členmi takýchto organizácií v rámci podmienok definovaných medzinárodnými konvenciami o zakladaní organizácií alebo na základe dohôd medzi centrálami,

- na územie členských štátov, ktoré sú členmi Severoatlantického paktu ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú členmi tohto zoskupenia určeného pre potreby ozbrojených síl a civilného sprevádzajúceho personálu alebo tovaru určeného na zásobovanie jedální alebo kantín ozbrojených síl plniacich obrannú misiu,

h) dovoz rybárskych úlovkov po mori do prístavov pred spracovaním alebo po zakonzervovaní rýb pred zásobovaním trhu,

i) poskytovanie takých služieb v súvislosti s importovaním tovaru, kde hodnota týchto služieb je zahrnutá do zdaniteľnej sumy podľa článku 11 B (3) b),

j) dovoz zlata centrálnymi bankami,

2. Komisia čo najskôr predloží Rade návrhy na sformulovanie daňových pravidiel v rámci spoločenstva, ktorý by definoval rozsah oslobodenia od dane na základe článku 1 a podrobné pravidlá na ich uplatňovanie.

Kým tieto pravidlá nenadobudnú platnosť, č1enské štáty môžu:

- v týchto prípadoch postupovať podľa platných národných predpisov,

- prispôsobiť národné predpisy tak, aby sa v maximálnej miere predchádzala škodám alebo konkurencii a najmä, aby sa predchádzalo neuplatneniu dane z pridanej hodnoty, prípadne zamedzilo dvojité zdanenie daňou z pridanej hodnoty v rámci spoločenstva,

- použiť všetky administratívne opatrenia, ktoré sú prípustné na oslobodenie od dane.

Členské štáty informujú Komisiu a Komisia následne zabezpečí informovanosť ostatných členských štátov o opatreniach, ktoré boli prijaté v súlade so zabezpečením predchádzajúcich ustanovení.

Článok 15

Oslobodenie od dane pri vývoze, podobných plneniach a v medzinárodnej doprave

Ak to nie je v rozpore s ustanoveniami spoločenstva, členské štáty oslobodia od dane nižšie uvedené položky za podmienok definovaných s cieľom zabezpečiť správnu a priamu aplikáciu zákona o oslobodení od dane a ktoré by zabránili daňovému úniku, obchádzaniu alebo zneužitiu zákonných ustanovení:

1. Dodávky tovarov odoslaných alebo dopravených na miesto určenia mimo teritória daného štátu podľa článku 3 dodávateľom alebo v jeho mene.

2. Dodanie tovarov odoslaných alebo dopravených na miesto určenia mimo teritória daného štátu podľa článku 3 kupujúcim alebo v jeho mene, ktoré sa nerealizujú na tomto teritóriu, s výnimkou tovaru prepravovaného samotným kupujúcim pre potreby vnútorného vybavenia, zásobenia výletných lodí a súkromných lietadiel, alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov používaných na súkromné účely, pohonnými hmotami a proviantom.

3. Poskytovanie služieb, ktoré znamenajú prácu na hnuteľnom majetku získanom alebo importovanom z dôvodu vykonania takejto práce na teritóriu daného štátu, ako sa uvádza v článku 3, ďalej odoslanie a preprava z teritória tohto štátu osobou poskytujúcou služby alebo jeho zákazníkom, ktorý nemá sídlo v rámci územia daného štátu, alebo v mene ktoréhokoľvek z nich.

4. Dodanie tovaru na účely zabezpečenia pohonných hmôt a potravín pre plavidlá:

a) používané pre navigáciu na otvorených moriach, na palube ktorých je personál za mzdu, alebo cestujúci vykonávajúci obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,

b) používané na záchranné akcie a pomoc na mori, alebo na lov rýb pri pobreží, s výnimkou lodných potravinových zásob,

c) vojnové podľa tarifnej položky 89.01 Spoločného colného sadzobníka, ktoré opúšťajú krajinu a smerujú do cudzích prístavov alebo kotvíšť.

Členské štáty však môžu rozsah oslobodenia od dane obmedziť dovtedy, kým nie sú v spoločenstve uvedené do platnosti daňové zákony upravujúce povinnosti v tejto oblasti.

5. Dodávky, prestavba, opravy a údržba, nájom alebo prenájom morských plavidiel podľa odseku 4 a) a b), dodávky, prenájom, opravy a údržba zariadení vrátane rybárskej výbavy, ktorú plavidlá majú, prípadne ktorú na palube spotrebujú.

6. Dodávky, prestavba. opravy, údržba, nájom alebo prenájom lietadiel používaných leteckými spoločnosťami za odplatu, najmä na zahraničných linkách a dodávky, prenájom, opravy a údržba zariadení, ktoré majú, resp. ktoré sa na nich spotrebujú.

7. Dodávky tovarov na doplnenie pohonných hmôt a potravín v lietadle podľa odseku 6.

8. Dodávky služieb, ktoré nezahrňuje odsek 5, nevyhnutných pre námorné plavidlá podľa tohto odseku, resp. pre ich náklad.

9. Dodávky služieb, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 6 na zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre lietadlo podľa tohoto odseku alebo jeho náklad.

10. Dodávky tovarov a služieb:

- na ktoré sa vzťahujú diplomatické a konzulárne dohody,

- medzinárodným organizáciám, ktoré sú akceptované verejnými inštitúciami hostiteľského štátu, ďalej dodávky členom takýchto organizácií v rámci limitov a podmienok ustanovených medzinárodnými konvenciami, podľa ktorých sa zriaďujú organizácie, alebo dohodami medzi centrálami.

- realizované v rámci členského štátu, ktorý je členom Severoatlantickej aliancie určené na použitie ozbrojeným silám iných štátov — členov tejto aliancie alebo civilného personálu, ktorý ich sprevádza, alebo na zásobovanie ich jedální m kantín, na teritóriách, kde tieto ozbrojené sily vykonávajú svoju obrannú misiu.

Oslobodenie od dane podlieha podmienkam a obmedzeniam, ktoré platia v členských štátoch dovtedy, kým v spoločenstve nebudú prijaté jednotné daňové pravidlá.

Oslobodenie od dane sa môže realizovať formou vrátenia dane.

11. Dodávky zlata do centrálnych bánk.

12. Dodávky tovaru určeným osobám, ktoré ich exportujú ako súčasť svojej humanitárnej, charitatívnej alebo vzdelávacej aktivity v zahraničí. Toto oslobodenie od dane sa môže realizovať formou refundácie dane.

13. Dodávky služieb vrátane dopravy a pomocných plnení, okrem dodávok služieb oslobodených podľa článku 13 ak priamo súvisia s tranzitom alebo exportom tovarov, alebo s importom tovarov, na ktorý sa vzťahujú výhody podľa ustanovení v článku 14 (1) b) a c), alebo 16 (1).

14. Služby poskytované brokermi a inými sprostredkujúcimi osobami konajúcimi v mene alebo v prospech inej osoby, ktoré tvoria súčasť dopravných služieb definovaných v tomto článku, alebo plnenia uskutočňované mimo teritória daného štátu podľa článku 3.

Toto oslobodenie sa nevzťahuje na agentov cestovných kancelárií, ktorí v ich mene poskytujú cestovné služby v iných členských štátoch.

Článok 16

Osobitné oslobodenia od dane v medzinárodnej preprave tovarov

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy spoločenstva, môžu členské štáty za predpokladu konzultácie podľa článku 29 prijať osobitné opatrenia na úľavy dane z pridanej hodnoty pri všetkých alebo pri niektorých z nasledovných plnení, pokiaľ tieto nie sú určené na konečné použitie a/alebo spotrebu, a pokiaľ čiastka dane z pridanej hodnoty vyrubená pri prepustení do voľného obehu zodpovedá čiastke dane, ktoré by bola bývala vyrubená, keby každé z týchto plnení bolo zdanené pri dovoze alebo na území štátu:

A. dovoz tovaru, ktorý je určený:

a) pod colný dohľad a prípadne na dočasné uskladnenie podľa smernice 68/312/EHS [6],

b) na umiestnenie do voľnej zóny podľa smernice 69/75/EHS [7],

c) na umiestnenie do colného skladu podľa smernice 69/74/EHS [8],

d) na prijatie do výsostných a pobrežných vôd podľa článku 4 nariadenia (EHS) č. 1496/68 [9],

e) na umiestnenie do iných, nie colných, skladov alebo na ďalšie spracovanie;

B. dodávky tovaru dovezeného loďou alebo dopraveného na miesta určené vyššie v A a poskytnutie služieb s tým súvisiacich;

C. dodávky tovaru a služieb dodaných na miesta uvedené vyššie v bode A, ktoré naďalej podliehajú pod jedno z opatrení tam definovaných.

D. dodávky tovaru nachádzajúce sa v režime tranzitu alebo dočasného dovozu podľa vymedzenia v článku 14 (1) b) a c), ako aj dodávky služieb s nimi súvisiacich.

2. Za predpokladu konzultácii uvedených v článku 29 sa členské štáty môžu rozhodnúť pre oslobodenie pri dovoze a dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá ich chce vyviezť bez alebo po ďalšom spracovaní, ako aj dodávky služieb súvisiacich s jeho vývoznou činnosťou do výšky, ktorá sa rovná hodnote vývozu v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacoch.

3. Komisia predloží Rade v najskoršom možnom termíne návrhy týkajúce sa spoločných pravidiel uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri plneniach uvedených v odsekoch 1 a 2.

HLAVA XI

ZNÍŽENIE DANE

Článok 17

Vznik a rozsah práva na odpočet

1. Právo na odpočítanie dane vzniká v čase vyrubenia odpočítateľnej dane.

2. Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť:

a) daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za tovary alebo služby, ktoré mu dodal alebo má dodať iný daňovník,

b) daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za dovezené tovary,

c) daň z pridanej hodnoty splatnú podľa článkov 5 (7) a) a 6 (3).

3. Členské štáty taktiež poskytnú každému daňovníkovi právo na odpočítanie alebo vrátenie dane z pridanej hodnoty podľa odseku 2, ak sa tovary a služby používajú na účely:

a) plnení týkajúcich sa ekonomických aktivít podľa článku 4 (2) realizovaných v inej krajine, ktoré spĺňajú nárok na zníženie dane, ak sa uskutočnili na území daného štátu,

b) plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa článku 14 (1) i) a článku 15 a 16 (1) (B), (C) a (D) a odsek 2,

c) všetkých plnení oslobodených od dane podľa článku 13 B a) a d), odsek 1 až 5, keď zákazník má sídlo mimo spoločenstva alebo keď tieto plnenia priamo súvisia s tovarom a službami na vývoz do štátu mimo spoločenstva.

4. Rada vyvinie úsilie, aby do 31. decembra 1977 na základe návrhu predloženého Komisiou boli prijaté pravidlá spoločenstva, ktoré by definovali podmienky, za ktorých sa bude realizovať refundácia podľa odseku 3 daňovníkovi, ktorý nemá sídlo na teritóriu daného štátu. Pokiaľ tieto pravidlá nenadobudnú platnosť, členské štáty si určia spôsob, ako sa má refundácia vykonať. Ak daňovník nie je rezidentom na teritóriu spoločenstva, členské štáty môžu odmietnuť refundáciu alebo uložiť ďalšie podmienky.

5. V prípade tovarov a služieb pre potreby daňovníka obe plnenia zahrnuté v odsekoch 2 a 3, kde ide o odpočítateľnú daň z pridanej hodnoty a pri plneniach, kde daň z pridanej hodnoty nie je odpočítateľná, je povolené odrátať iba tú časť dane z pridanej hodnoty, ktorá sa týka prvých plnení.

Táto časť sa určí v súlade s článkom 19 za všetky plnenia realizované daňovníkom.

Členské štáty však majú právo:

a) splnomocniť daňovníka, aby určil pomernú časť za každú oblasť svojej podnikateľskej činnosti s tým, že za každý sektor bude vedený samostatný účet.,

b) nútiť daňovníka, aby určil časť za každý sektor svojej podnikateľskej činnosti a viedol samostatné účty za každý sektor.

c) splnomocniť alebo nútiť daňovníka, aby robil odpočet dane z pridanej hodnoty na základe použitia všetkého alebo Časti tovarov a služieb,

d) splnomocniť alebo nútiť daňovníka, aby robil odpočet podľa pravidla uvedeného v prvom pododseku v súvislosti s tovarmi a službami použitými pri tu definovaných plneniach,

e) v prípade, keď ide o daň z pridanej hodnoty, ktorá sa daňovníkovi neodpočíta, táto je nesignifikantná a treba ju považovať za nulu.

6. Najneskôr do uplynutia 4 rokov od dátumu, kedy táto smernica nadobudla platnosť, Rada v úzkej spolupráci s a podľa návrhu Komisie rozhodne, aké výdavky nespĺňajú podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty sa nikdy neodratuje z výdavkov, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napr. luxusné výrobky a služby, zábava a pod.

Pokiaľ hore uvedené pravidlo nenadobudne platnosť, členské štáty si môžu ponechať všetky výnimky, ktoré umožňujú ich národné zákony aj po vstúpení tejto smernice do platnosti.

7. Na základe konzultácií podľa článku 29, môže každý členský štát, z cyklických ekonomických dôvodov, úplne alebo čiastočne vylúčiť všetky alebo niektoré kapitálové tovary alebo iné tovary zo systému zníženia dane. Kvôli zachovaniu identických konkurenčných podmienok môžu členské štáty namiesto odmietnutia oslobodenia od dane zdaniť tovary ním vyrobené, v danej krajine nakúpené alebo importované tak, aby daň neprevýšila hodnotu dane z pridanej hodnoty, ktorá by bo1a vyrubená pri akvizícii podobného tovaru.

Článok 18

Pravidlá upravujúce výkon práva na zníženie dane

1. Aby sa mohlo uplatniť právo na zníženie dane daňovník musí:

a) pri odpočte dane podľa článku 17 (2) a) musí mať faktúru vystavenú podľa článku 22 (3),

b) pri odpočte dane podľa článku 17 (2) b) musí mať dovozný dokument, ktorý ho označuje za príjemcu alebo importéra a uvádza alebo povoľuje výpočet sumy zdaniteľného plnenia,

c) pri odpočítaní dane podľa článku 17 (2) c) v súlade s formálnymi náležitosťami, ktoré požadujú jednotlivé členské štáty,

d) podľa článku 21 (1), ak má platiť daň ako zákazník alebo kupujúci, musí spĺňať formálne požiadavky vyžadované jednotlivými členskými štátmi.

2. Daňovník realizuje odpočet dane tak, že odpočíta z celkovej sumy dane z pridanej hodnoty splatnej v danom období čiastku dane na ktorú sa v tomto období vzťahuje nárok na zníženie dane a ktoré sa môže uplatniť na základe ustanovení odseku 1.

Členské štáty však môžu požadovať, pokiaľ ide o daňovníka, ktorý vykonáva príležitostné plnenia tak ako je definované v článku 4 (3), aby právo na odpočet dane realizoval len v čase dodávky.

3. Členské štáty definujú podmienky a postup, za ktorých môže byť zdaniteľná osoba oprávnená vykonať odpočet dane, ktorý nerealizovala, uplatňujúc ustanovenia v odseku 1 a 2.

4. Kde za dané obdobie oprávnená výška odpočítateľnej sumy prevyšuje sumu zdaniteľného plnenia, členské štáty môžu refundovať alebo prenesenie prebytok do nasledujúceho obdobia podľa podmienok, ktoré si určia.

Členské štáty však môžu odmietnuť vrátenie alebo prenesenie rozdielu, ak ide o zanedbateľnú čiastku

Článok 19

Výpočet odpočítatel`nej čiastky

1. Čiastka odpočítateľná podľa prvého pododseku článku 17 (5) sa vypočíta podľa vzorca, kde:

- ako čitateľ sa uvádza celková suma obratu bez dane z pridanej hodnoty za rok za plnenia, pri ktorých možno daň z pridanej hodnoty znížiť podľa článku 17 (2) a (3),

- ako menovateľ sa uvádza celková suma obratu, bez dane z pridanej hodnoty, za rok za plnenia zahrnuté do čitateľa a za plnenia, kde sa daň z pridanej hodnoty neznižuje. Členské štáty môžu do menovateľa zahrnúť aj sumu podpory (subvencie), ktorá nie je uvedená v článku 11 A (1) a).

Táto časť sa určí z ročného základu ako percento so zaokrúhlením na číslicu neprevyšujúcu ďalšiu jednotku.

2. Odchylne od ustanovenia odseku 1 budú z výpočtu odpočítateľnej čiastky vylúčené sumy obratu pri dodávkach investičných tovarov používaných zdaniteľnú osobou v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Sumy obratov súvisiacich s plneniami, ktoré definuje článok 13 B d), pokiaľ ide o náhodilé plnenia a taktiež náhodilé plnenia s nehnuteľnosťami a finančné plnenia, tieto budú vylúčené. Ak členské štáty využívajú možnosť voľby definovanej v odseku 20 (5), ktorý nevyžaduje úpravu pokiaľ ide o investičné tovary, môžu zahrnúť manipuláciu s kapitálovými tovarmi do výpočtu odpočítateľnej čiastky.

3. Predbežná čiastka za rok bude vypočítaná na základe plnení za predchádzajúci rok, ak žiadne plnenia za predchádzajúci rok neexistujú. alebo ak ide a zanedbateľnú čiastku, v takom prípade odpočítateľnú čiastku musí pod dozorom daňového úradu čiastočne odhadnúť sám daňovník. Členské štáty však môžu ponechať v platnosti súčasné pravidlá.

Odpočítané čiastky na takomto základe predbežných súm treba vyrovnať pri stanovení konečnej čiastky v priebehu budúceho roka.

Článok 20

Vyrovnanie odpočítateľných čiastok

1. Pôvodné odpočítané čiastky treba vyrovnať podľa pravidiel ustanovených jednotlivými členskými štátmi, obzvlášť tam, kde:

a) odpočítaná čiastka bola vyššia alebo nižšia, na akú má daňovník nárok.

b) po predložení daňového priznania sa objavia isté zmeny vo faktoroch. ktoré boli použité na určenie odpočítateľnej sumy, najmä ak bol nákup zrušený alebo kde bola realizované zníženie ceny. Úprava-vyrovnanie odpočtu dane sa však nemôže uskutočniť pri plneniach, ktoré sú celkovo alebo čiastočne nevyplatené, ďalej pri zámernom poškodení. strate alebo krádeži majetku, alebo v prípade ak ide o majetok, ktorý nebol preukázaný alebo potvrdený, ani pokiaľ ide o dary malej hodnoty a poskytovanie vzoriek definovaných v článku 5 (6). Členské štáty však môžu požadovať vyrovnanie pri plneniach, ktoré ostali nevyplatené alebo čiastočne nevyplatené, alebo ak došlo ku krádeži.

2. V prípade investičných tovarov. sa vyrovnanie rozloží do obdobia 5 rokov vrátane roku získania tovaru alebo jeho výroby. Ročná úprava dane sa realizuje len do výšky jednej pätiny dane vyrubenej za tovar. Táto úprava sa má vykonať na základe odchýliek v odpočtoch dane za jednotlivé roky v porovnaní k roku, kedy bol tovar zakúpený alebo vyrobený.

Odchylne od predchádzajúceho pododseku môžu členské štáty požadovať úpravu dane na základe celého päťročného obdobia počnúc ad prvého použitia tovaru.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok, môže sa obdobie úpravy predĺžiť až do 10 rokov.

3. V prípade dodávky počas obdobia povoleného na úpravu sa kapitálový majetok považuje za taký, ktorý daňovník stále používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti až do vypršania lehoty umožňujúcej úpravu dane. Takéto obchodné aktivity by mali byť plne zdanené, v prípadoch, kde dodávky vyššie uvedených tovarov sú zdanené, mali by byť celkom oslobodené od dane v takých prípadoch, kde je tovar celkom oslobodený od dane. Úprava sa má urobiť len raz za celé obdobie povolené na úpravu.

Členské štáty však môžu v druhom prípade upustiť od požiadavky na úpravu, keďže kupujúci je zdaniteľnou osobou a používa predmetný investičný majetok výlučne na plnenia, pri ktorých sa daň z pridanej hodnoty odratúva.

4. Pre potreby požitia ustanovení v odseku 2 a 3 môžu členské štáty:

- definovať pojem investičného ma majetku

- určiť sumu dane, ktorá pri úprave prichádza do úvahy,

- prijať potrebné opatrenia v záujme toho, aby úprava neposkytovala nenáležité výhody,

- povoliť zjednodušenie administratívnych postupov.

5. Ak v niektorom z členských štátov bude praktický význam použitia odseku 2 a 3 bezvýznamný, takýto členský štát môže na základe konzultácie podľa článku 29 a jeho odsekov, kde sa zohľadňujú otázky poškodenia konkurencie a celkový dopad dane na daný členský štát, upustiť od týchto odsekov z dôvodu šetrenia administratívy.

6. Ak zdaňovaná osoba prestane byť zdaňovaná normálnym spôsobom a je zdaňovaná na základe špeciálnej daňovej sústavy alebo naopak, členské štáty urobia všetky potrebné kroky, aby zabezpečili, že daňovník nebude nenáležite zvýhodnený ani poškodený.

HLAVA XII

OSOBY PODLIEHAJÚCE PLATBE DANE

Článok 21

Osoby podliehajúce platbe dane

Kto je povinný platiť daň z pridanej hodnoty:

1. V rámci vnútorného systému:

a) zdaňované osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia nezahrnuté pod článok 9 (2) e) a vykonávané zdaniteľnou osobou, bývajúcou v zahraničí. Ak je zdaniteľné plnenie realizované zdaniteľnou osobou — rezidentom v zahraničí, členské štáty môžu prijať opatrenia umožňujúce, aby daň namiesto daňovníka, ktorý býva v zahraničí, zaplatila iná osoba. Okrem toho, za takúto inú osobu môže byť označený daňový reprezentant alebo iná osoba, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie vykonáva. Členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že niekto iný, nie zdaňovaná osoba bude považovaná za plne zodpovednú za platbu dane,

b) osoby, ktorým sú dodané služby zahrnuté pod článkom 9 (2) e) a vykonávané zdaniteľnou osobou bývajúcou v zahraničí. Členské štáty však môžu vyžadovať, aby dodávateľ služieb bol v plnom rozsahu zodpovedný za platenie dane,

c) akákoľvek osoba, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra;

2. pri dovoze: osoba alebo osoby určené alebo akceptované ako zodpovedné členskými štátmi, do ktorých sa tovar importuje.

HLAVA XIII

POVINNOSTI OSÔB ZODPOVEDNÝCH ZA PLATBU

Článok 22

Povinnosti v rámci vnútorného systému

1. Každá zdaniteľná osoba uvedie, kedy sa jeho aktivita ako zdaniteľnej osoby začína, mení alebo končí.

2. Každá zdaniteľná osoba bude viesť účty tak podrobne, aby bolo možné aplikovať daň z pridanej hodnoty a vykonať kontrolu zo strany daňového úradu.

3. a) Každá zdaniteľná osoba vystaví faktúru a/alebo iný dokument, ktorý slúži ako faktúra za tovar resp. služby, ktoré ako dodávateľ dodal inej zdaniteľnej osobe a uchová si kópiu tohto dokumentu.

Každá zdaniteľná osoba takisto vystaví faktúru za platby na účet, ktoré mu realizovala iná zdaniteľná osoba pred tým, ako bola dodávka tovaru alebo služieb vykonaná alebo ukončená.

b) Faktúra musí jednoznačne uvádzať cenu bez dane a zodpovedajúcu sumu dane pri každej sadzbe, a tiež musí obsahovať výnimky z platenia dane,

c) Členské štáty určia kritériá, podľa ktorých sa bude považovať dokument za faktúru.

4. Každá zdaniteľná osoba musí predložiť daňové priznanie v rámci intervalu, ktorý si stanoví každý členský štát osobitne. Tento časový interval nesmie byť dlhší ako dva mesiace po ukončení každého zdaniteľného obdobia. Zdaniteľné obdobie môže členský štát. fixne určiť ako mesiac, dva mesiace alebo kvartál. Členské štáty však môžu určiť aj iné obdobia, pokiaľ tieto nepresiahnu obdobie jedného roka.

Daňové priznanie musí obsahovať všetky informácie potrebné pre výpočet dane, ktorá bola vypočítaná a prípadné zrážky. ktoré sa majú realizovať. a pokiaľ je to potrebné pre stanovenie daňového základu, celková suma plnení v súvislosti s daňou a nárokovanými daňovými zrážkami ako aj celkovú sumu dodávky tovarov a služieb oslobodených od platenia dane.

5. Každá zdaniteľná osoba zaplatí čistú sumu dane z pridanej hodnoty pri predložení daňového priznania. Členské štáty však môžu určiť iný dátum na zaplatenie tejto sumy, alebo môžu vyžadovať predbežnú platbu.

6. Členské štáty môžu vyžadovať, aby zdaniteľná osoba predložila účtovnú správu a informácie špecifikované v odseku 4 a ktorá by sa týkala všetkých plnení vykonaných v minulom roku. Takáto správa musí poskytovať: všetky informácie potrebné pre akúkoľvek úpravu dane.

7. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že osoby, ktoré v súlade s článkom 21 (1) a) a b) sú zodpovedné za platenie dane namiesto zdaniteľnej osoby ustanovenej v inej krajine, alebo ktoré by boli plne zodpovedné za platbu, sa budú riadiť povinnosťami v súvislosti s daňovým priznaním a platbou dane.

8. Ak to nie je v rozpore s ustanoveniami, ktoré majú byť prijaté podľa článku 17 (4), členské štáty môžu uložiť povinnosti, ktoré považujú za nevyhnutné pre správne vyrubenie a výber dane a predchádzanie daňovým podvodom.

9. Členské štáty môžu oslobodiť zdaniteľnú osobu:

- od určitých povinností,

- od všetkých povinností, kde tieto zdaniteľné osoby vykonávajú iba plnenia oslobodené od platenia dane,

- od platenia dane, keď ide o zanedbateľnú čiastku.

Článok 23

Povinnosti v súvislosti s dovozom

Pokiaľ ide o dovezený tovar, členské štáty môžu prijať podrobné pravidlá o daňovom priznaní a platbe dane.

Okrem toho môžu členské štáty určiť, že daň z pridanej hodnoty splatná pri dovoze tovaru zdaniteľnými osobami alebo osobami podliehajúcimi dani resp. určitými kategóriami týchto dvoch, nemusí byť zaplatená pri dovoze, za predpokladu, že daň sa ako taká uvádza v daňovom priznaní predkladanom podľa článku 22 (4).

HLAVA XIV

OSOBITNÉ ÚPRAVY

Článok 24

Osobitné úpravy pre malé podnikanie

1. Členské štáty, v ktorých by mohli byť ťažkosti s aplikáciou normálnej daňovej sústavy pre malé podnikanie z dôvodu ich aktivít alebo štruktúry majú možnosť voľby, za daných podmienok a obmedzení, ktoré tam platia, avšak v súlade s výkladom ustanovení v článku 29, môžu aplikovať zjednodušené postupy ako napr. systém paušálnych sadzieb na účtovanie a inkasovanie dane za predpokladu, že nepovedú k zníženiu dane.

2. Až do dátumu, ktorý určí Rada konajúca súhlasne na základe návrhu Komisie, ale ktorý nesmie byť starší ako dátum, kedy boli medzi členskými štátmi povinnosti súvisiace s vyrubením dane za dovoz a úľavou na dani za dovoz v obchode medzi nimi zrušené:

a) členské štáty, ktoré využili možnosť voľby podľa článku 14 Druhej smernice Rady z 11. apríla 1967 na zavedenie oslobodenia od dane alebo udelenia daňovej úľavy si môžu tieto výhody naďalej ponechať, rovnaký ostáva aj spôsob, ako o úľavu z dane z pridanej hodnoty požiadať.

Členské štáty, ktoré používajú oslobodenie od dane u zdaniteľných osôb, ktoré majú ročný obrat v národnej mene menší ako protihodnotu 5000 Európskych účtovných jednotiek pri prepočítacom kurze v deň, kedy bola smernica prijatá, môžu zvýšiť čiastku oslobodenia od dane až do výšky 5000 Európskych účtovných jednotiek.

Členské štáty, ktoré používajú udelenú daňovú úľavu, nemôžu zvýšiť jej strop ani zabezpečiť podmienky, za ktorých by bola výhodnejšia,

b) členské štáty, ktoré nevyužili túto možnosť, môžu poskytnúť oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako protihodnota 5000 Európskych účtovných jednotiekv národnej mene pri prepočítacom kurzeplatnom v deň, keď bola táto smernica prijatá, podľa potreby môžu poskytnúť daňovú úľavu zdaniteľnej osobe, ktorej ročný obrat prevyšuje strop stanovený členskými štátmi na poskytnutie daňovej úľavy,

c) členské štáty ktoré používajú oslobodenie od dane pri zdaniteľných osobách, ktorých ročný priemer sa rovná alebo je vyšší ako protihodnota 5000 Európskych účtovných jednotiek v národnej mene pri prepočítacom kurze v deň, kedy táto smernica vstúpila do platnosti, môžu ju zvýšiť, aby zachovali jej hodnotu v reálnych podmienkach.

3. pojem oslobodenie od dane a udelenie daňovej úľavy sa vzťahuje na zásoby tovaru a služieb v malom podnikaní.

Členské štáty môžu vylúčiť určité plnenia obsiahnuté v odseku 2. Ustanovenia odseku 2 sa v žiadnom prípade nemôžu použiť pri plneniach podľa článku 4 (3).

4. Obrat, ktorý slúži ako meradlo pre potreby uplatňovania ustanovení podľa odseku 2 musí obsahovať sumu tovarov a služieb bez dane z pridanej hodnoty dodaných spôsobom, ktorý definuje článok 5 a 6 v rozsahu v akom sú zdanené, vrátane plnení oslobodených od dane s náhradou dane vopred zaplatenej podľa článku 28 (2), a ďalej sumu plnení oslobodených od dane v súlade s článkom 15, sumu plnení s reálnym majetkom, finančných plnení podľa článku 13 B d), ako aj poistné služby, pokiaľ tieto plnenia nemajú charakter pomocných plnení.

Avšak disponovanie hmotnými alebo nehmotnými investičnými aktívami v podnikaní sa nebude brať do úvahy na účely vypočítania obratu.

5. Zdaniteľná osoba oslobodená od dane nemusí robiť odpočet dane podľa ustanovení v článku 17, ani nemusí uvádzať daň na svojich faktúrach alebo iných dokumentoch, ktoré slúžia ako faktúry.

6. Zdaniteľné osoby s nárokom na oslobodenie od dane sa môžu rozhodnúť pre normálny systém platenia dane z pridanej hodnoty alebo pre zjednodušený postup podľa odseku 1. V tomto prípade nemajú nárok na udelenie daňovej úľavy, ktorá môže platiť podľa tej — ktorej národnej legislatívy.

7. Na základe použitia odseku 1, bude zdaniteľná osoba s udelenou úľavou na dani považovaná za zdaniteľnú osobu, ktorá podlieha normálnemu systému platenia dane z pridanej hodnoty.

8. Po štvorročných intervaloch a po prvý raz 1. januára 1982 na základe konzultácií členských štátov musí Komisia informovať Radu o používaní ustanovení tohoto článku. Podľa potreby a s ohľadom na dlhodobú konvergenciu národných predpisov môže k tejto informácii pripojiť návrhy na:

a) zlepšenie špeciálneho systému pre malé podnikanie,

b) adaptáciu národných systémov pokiaľ ide o oslobodenie od dane a udelenie daňovej úľavy,

c) úprava limitu 5000 Európskych účtovných jednotiek zahrnutá v odseku 2.

9. Rada vo vhodnom čase rozhodne či realizácia cieľa obsiahnutého v článku 4 Prvej smernice Rady z 11. apríla 1967 vyžaduje zavedenie špeciálneho systému pre malé podnikanie, a ak to bude potrebné, rozhodne a limitoch a všeobecných podmienkach na jeho zavedenie. Do zavedenia takéhoto systému členské štáty majú právo ponechať si vlastné špeciálne systémy, ktoré budú používať v súlade s ustanoveniami tohto článku a ďalšími zákonmi Rady.

Článok 25

Spoločná paušálna úprava pre poľnohospodárskych výrobcov

1. Ak uplatňovanie normálneho systému dane z pridanej hodnoty alebo zjednodušeného systému podľa článku 24 bude spôsobovať poľnohospodárskym výrobcom problémy, členské štáty môžu pre potreby náhrady dane z pridanej hodnoty za nakúpený tovar a služby využiť u poľnohospodárskym výrobcov systém paušálnej sadzby podľa tohoto článku.

2. Na účely tohto článku definujeme tieto pojmy:

- "poľnohospodársky výrobca" — zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva činnosť v jednej z nižšie popísaných podnikateľských oblastí.

- "poľnohospodárstvo, lesníctvo alebo rybárstvo": podnikanie takto chápané v každom členskom štáte v rámci výrobných aktivít uvedených v Prílohe A.

- "poľnohospodársky výrobca s paušálnou sadzbou" — poľnohospodársky výrobca zdaňovaný podľa systému s paušálnou sadzbou podľa odseku 3 a ďalších,

- "poľnohospodárske produkty": tovary produkované v poľnohospodárstve, lesníctve alebo rybárstve v každom členskom štáte ako výsledok aktivít uvedených v Prílohe A,

- "poľnohospodárska služba": každá služba podľa špecifikácie v Prílohe B, ktorú poskytne poľnohospodársky výrobca na základe vlastnej pracovnej sily a/alebo s použitím bežného vybavenia pre poľnohospodárstvo, lesníctvo alebo rybárstvo v rámci ktorých podniká,

- "daň z pridanej hodnoty účtovaná na vstupoch": celková hodnota dane z pridanej hodnoty účtovaná k obstaraným tovarom a službám v oblasti podnikania v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve v každom členskom štáte na základe systému s paušálnou sadzbou, kde je takáto daň odpočítateľná podľa článku 17, ak poľnohospodársky výrobca pod1ieha normálnemu systému dane z pridanej hodnoty,

- "paušálne kompenzačné percentá": percentá dohodnuté členskými štátmi podľa odseku 3 a uplatňované v prípadoch definovaných odsekom 5 umožňujúcim kompenzáciu poľnohospodárskym výrobcom s paušálnou sadzbou podľa dohodnutej sadzby dane z pridanej hodnoty účtovanej na vstupoch,

- "kompenzácia paušálnou sadzbou" — suma, ktorú dostaneme pri použití percenta paušálnej kompenzácie, čo umožňuje odsek 3 z obratu poľnohospodárskeho výrobcu zdaňovaného paušálnou sadzbou v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 5

3. Členské štáty podľa potreby dohodnú percento paušálnej kompenzácie a budú o tom vopred informovať Komisiu. Takéto percento musí vychádzať z makroekonomických štatistických údajov o poľnohospodárskych výrobcoch podliehajúcich zdaňovaniu paušálnou sadzbou za predchádzajúce tri roky. Nesmú byť použité na refundácie u poľnohospodárskych výrobcov zdaňovaných podľa paušálnej sadzby, ktoré by presahovali hodnotu dane z pridanej hodnoty účtované pri vstupoch. Percento sa môže zaokrúhliť nahor alebo nadol k najbližšiemu polovičnému bodu.

Členské štáty si môžu dohodnúť variabilné percento paušálnej kompenzácie v lesníctve, v rozličných sférach poľnohospodárstva a v rybárstve.

4. Členské štáty môžu poľnohospodárskych výrobcov zdaňovaných paušálnou sadzbou zbaviť povinností, ktoré ukladá zdaniteľným osobám článok 22

5. Percento paušálnej sadzby definované v odseku 3 sa bude používať pri cene, očistenej od dane, pri poľnohospodárskych produktoch a poľnohospodárskych službách poskytovaných poľnohospodárskymi výrobcami zdaňovanými paušálnou sadzbou iným zdaniteľným osobám. Táto kompenzácia vylučuje všetky ďalšie možnosti odpočtu dane.

6. Členské štáty môžu zabezpečiť, aby kompenzáciu paušálnou sadzbou platila:

a) zdaniteľná osoba, ktorej boli tovary alebo služby dodané. V takomto prípade, zdaniteľná osoba, ktorej boli tovary a služby dodané, bude mať právo podľa ustanovení platných v danom členskom štáte, aby si z dane z pridanej hodnoty, ktorú by mal platiť, mohol odrátať sumu kompenzácie s paušálnou sadzbou, ktorú zaplatil poľnohospodárskym výrobcom podliehajúcim paušálnej sadzbe dane,

b) verejné inštitúcie.

7. Členské štáty zabezpečia potrebné opatrenia na kontrolu platby kompenzácie paušálnou sadzbou voči poľnohospodárskym výrobcom zdaňovaným paušálnou sadzbou.

8. Pokiaľ ide o dodávky poľnohospodárskych produktov a poľnohospodárskych služieb, ktoré nedefinuje odsek 5, na kompenzáciu paušálnou sadzbou sa nazerá ako by ju platil kupujúci alebo zákazník.

9. Každý členský štát môže vylúčiť zo systému paušálnej sadzby isté kategórie poľnohospodárskych výrobcov a poľnohospodárskych výrobcov, u ktorých aplikácia normálneho systému dane z pridanej hodnoty alebo zjednodušený systém, ktorý umožňuje článok 24 (1) by nespôsobil administratívne ťažkosti.

10. Každý poľnohospodársky výrobca podliehajúci paušálnej sadzbe si môže vybrať, v súlade s predpismi a podmienkami platnými v každom členskom štáte, či použije normálny systém dane z pridanej hodnoty alebo zjednodušený systém podľa článku 24 (1).

11. Komisia, pred uplynutím piateho roka od dátumu, kedy táto smernica vstúpila v platnosť, predloží Rade nové návrhy na uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri plneniach týkajúcich sa poľnohospodárskych tovarov a služieb.

12. Členské štáty, ak použijú možnosť voľby, ktorú poskytuje tento článok, dohodnú si jednotný základ pre stanovenie dane z pridanej hodnoty a pri vlastných zdrojoch použijú bežnú metódu výpočtu podľa Prílohy C.

Článok 26

Osobitná úprava pre agentov cestovných kancelárií

1. Členské štáty aplikujú daň z pridanej hodnoty pri operáciách agentov cestovných kancelárií v súlade s ustanoveniami tohto článku, pričom agent cestovnej kancelárie obchoduje so zákazníkom vo vlastnom mene a používa dodávky a služby inej zdaniteľnej osoby. Tento článok sa nevzťahuje na agentov cestovných kancelárií, ktorí konajú len ako sprostredkovatelia a podliehajúci dani v súlade s článkom 11 A (3) c). V tomto článku sa pod agentom cestovnej kancelárie rozumie aj usporiadateľ zájazdov.

2. Všetky plnenia vykonávané agentom cestovnej kancelárie súvisiace so zájazdom sa považujú za jednotlivé služby poskytované agentom cestovnej kancelárie turistovi. Tieto budú zdaňovať v členskom štáte, v ktorom má cestovný agent zradenú svoju kanceláriu alebo kde má dohodnuté miesto odkiaľ poskytuje svoje služby. Zdaniteľná suma a cena bez dane z pridanej hodnoty podľa výkladu článku 22 (3) b), v súvislosti s takouto službou bude predstavovať agentovu maržu, t. j. rozdiel medzi celkovou sumou, ktorú platí turista, bez dane z pridanej hodnoty a reálnymi nákladmi cestovného agenta za dodávky služieb poskytovaných inou zdaniteľnou osobou, kde tieto plnenia slúžia v prospech turistu.

3. Ak sú plnenia, zverené cestovným agentom inej zdaniteľnej osobe, vykonávané mimo spoločenstva, služby cestovného agenta sa budú považovať za od dane oslobodené sprostredkovateľské aktivity podľa článku 15 (14). Ak sa takéto plnenia realizujú vo vnútri aj mimo spoločenstva, oslobodiť od dane možno len časť služieb, ktoré cestovný agent poskytuje mimo územia spoločenstva.

4. Daň, ktorú cestovnému agentovi účtujú iné osoby podliehajúce dani z plnení uvedených v odseku 2, pričom sa tieto plnenia uskutočňujú na priamy prospech cestujúceho, nezakladá v žiadnom členskom štáte nárok na odpočet alebo vrátenie dane.

HLAVA XV

ZJEDNODUŠUJÚCE POSTUPY

Článok 27

1. Rada konajúca na základe návrhu Komisie, môže dať ktorémukoľvek členskému štátu právo zaviesť špeciálne opatrenia na zrušenie platnosti ustanovení tejto smernice v záujme zjednodušenia postupu pri účtovaní dane alebo zabráneniu daňovým únikom alebo obchádzaniu daňových povinností. Opatrenia zamerané na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane, s výnimkou zanedbateľnej čiastky, nesmú mať vplyv na sumu splatnej dane v konečnej spotrebnej etape.

2. Členský štát, ktorý by chcel zaviesť opatrenia definované v odseku 1 musí o tom informovať Komisiu a poskytnúť jej potrebné informácie.

3. Komisia bude do jedného mesiaca informovať ostatné členské štáty o navrhovaných opatreniach.

4. Rozhodnutia Rady budú považované za prijaté, ak v priebehu dvoch mesiacov budú ostatné členské štáty informované ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku, a ak žiaden z členských štátov ani Komisia nepožiada, aby sa táto otázka nastolila na zasadnutie Rady.

5. Členské štáty, ktoré zaviedli od 1. januára 1977 špeciálne opatrenia, o ktorých sa hovorí v odseku 1 vyššie, môžu si ich ponechať v platnosti za predpokladu, že upovedomia o tom Komisiu do 1. januára 1978 s tým, že kde boli takéto derogácie navrhnuté kvôli zjednodušeniu postupov pri účtovaní dane, zodpovedajú požiadavkám uvedeným v odseku 1 vyššie.

HLAVA XVI

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 28

1. Všetky ustanovenia, ktoré v členských štátoch nadobudli účinnosť podľa ustanovení prvých štyroch zarážiek článku 17 Druhej smernice Rady z 11. apríla 1967, prestanú platiť vo všetkých členských štátoch, pretože k príslušným dátumom nadobudnú účinnosť ustanovenia podľa druhého odseku článku 1 tejto smernice.

2. Znížené sadzby a oslobodenia od dane s vrátením dane zaplatenej v predchádzajúcom období, ktoré sú účinné od 31. decembra 1975 a ktoré spĺňajú podmienky uvedené v poslednej zarážke článku 17 Druhej smernice Rady z 11. apríla 1967, môžu ostať v platnosti až do dátumu, ktorý určí Rada, konajúc jednomyseľne na základe návrhu Komisie, ale ktorý nebude neskorší ako dátum zrušenia dovozných daní a zmiernenia vývozných daní medzi č1enskými štátmi. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že zdaniteľné osoby predložia potrebné údaje požadované na určenie vlastných zdrojov v súvislosti s týmito operáciami.

Na základe hlásenia Komisie, Rada prehodnotí vyššie uvedené zredukované sadzby a úľavy každých päť rokov a, konajúc v súlade s návrhom Komisie, ak to bude potrebné, príjme opatrenia potrebné na zabezpečenie progresívneho zrušenia.

3. Počas prechodného obdobia definovaného v odseku 4, členské štáty môžu:

a) nad'a1ej poskytovať úľavy na dani pri zdaniteľných transakciách, ako to definuje článok 13 a1ebo 15 v Prílohe E tejto smernice,

b) naďalej pokračovať v úľave na dani pri aktivitách, ktoré sú špecifikované v Prílohe F podľa podmienok, ktoré existujú v tom — ktorom členskom štáte,

c) poskytnúť zdaniteľnej osobe možnosť voľby pri plneniach, kde možno poskytnúť úľavy na dani podľa podmienok špecifikovaných v Prílohe G,

d) naďalej uplatňovať ustanovenia upúšťajúce od princípu okamžitého odpočítania dane podľa ustanovenia v prvom odseku článku 18 (2),

e) naďalej uplatňovať opatrenia upúšťajúce od ustanovení v článkoch 5 (4) c), 6 (4) a 11 A (3) c),

f) zabezpečiť, aby pri dodávkach stavieb a stavebných pozemkov na účely opätovného predaja daňovníkom, ktorému sa daň pri nákupe neodpočítala, aby sa zdaniteľná suma ustanovila ako rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou,

g) odchylne od článku 17 (3) a 26 (3) naďalej poskytovať úľavu bez splátky vstupnej dane, ktorá sa týka služieb agenta cestovnej kancelárie tak ako sa uvádza v článku 26 (3). Táto derogácia sa bude týkať aj cestovných agentov konajúcich v mene alebo v prospech cestujúceho.

4. Prechodné obdobie bude trvať 5 rokov od 1. januára 1978. Najviac však 6 mesiacov pred ukončením tohto obdobia a ďalej ak to bude potrebné, Rada preverí aká je situácia ohľadne derogácie špecifikovaná v odseku 3 na základe správy z Komisie a jednohlasne určí podľa návrhu Komisie, či niektoré alebo všetky tieto derogácie budú zrušené.

5. Na konci prechodného obdobia bude doprava cestujúcich zdanená v krajine odchodu za tú časť cesty, ktorá sa uskutoční v rámci spoločenstva podľa podrobných pravidiel ako postupovať, ktoré určila Rada konajúca jednohlasne podľa návrhu Komisie.

HLAVA XVII

VÝBOR PRE DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY

Článok 29

1. Týmto sa ustanovuje Poradný výbor pre daň z pridanej hodnoty, ďalej len "výbor".

2. Výbor bude zložený z predstaviteľov členských štátov a Komisie.

Predseda výboru bude predstaviteľom Komisie.

Služby sekretariátu pre výbor bude zabezpečovať Komisia.

3. Výbor si pre svoje fungovanie ustanoví vlastné pravidlá.

4. Okrem bodov, ktoré sa riadia výkladom podľa tejto smernice, bude výbor kontrolovať otázky, ktoré na program rokovania predloží jeho predseda, otázky prerokúvané z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti predstaviteľa členského štátu, ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení spoločenstva o dani z pridanej hodnoty.

HLAVA XVIII

RÔZNE

Článok 30

Medzinárodné dohody

Rada, postupujúca jednomyseľne na základe návrhu Komisie, môže oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby uzatvoril dohodu so štátom, ktorý nie je členom spoločenstva alebo s medzinárodnou organizáciou, ktorá môže obsahovať odchýlky od tejto smernice. Štát, ktorý by chcel takúto dohodu uzatvoriť musí upovedomiť Komisiu a poskytnúť jej v tejto súvislosti všetky potrebné informácie. Komisia musí do 1 mesiaca informovať ostatné členské štáty.

V prípade, že táto záležitosť nebola zaradená na rokovanie Rady, rozhodnutie Rady sa bude považovať za prijaté, ak v priebehu dvoch mesiacov boli ostatné členské štáty informované spôsobom, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku.

Článok 31

Účtovná jednotka

1. Účtovnou jednotkou, ktorú používa táto smernica, je Európska účtovná jednotka (EUA), ktorá je definovaná rozhodnutím 75/250/EHS [10].

2. Pri prepočte tejto účtovnej jednotky na národné meny majú členské štáty možnosť zaokrúhľovať prepočítané čiastky nahor alebo nadol do výšky 10 %.

Článok 32

Použitý tovar

Rada, postupujúca jednomyseľne v súlade s návrhom Komisie musí do 31. decembra 1977 prijať daňový systém spoločenstva, ktorý sa bude aplikovať na použitý tovar, na umelecké diela, starožitnosti a predmety so zberateľskou hodnotou.

Dovtedy, kým nebude možné využívať tento daňový systém, môžu členské štáty aplikovať svoj špeciálny systém, ktorý je v ich krajine v tejto oblasti zavedený.

Článok 33

Pokiaľ to nie je v rozpore s inými ustanoveniami spoločenstva, ustanovenia tejto smernice nemôžu brániť členskému štátu, aby si zachoval alebo zaviedol zdanenie poistných zmlúv, zdanenie stávkových a hazardných činností, ďalej spotrebné dane, kolkovaciu povinnosť a vo všeobecnosti dane, dávky alebo poplatky, ktoré nemožno charakterizovať ako dane z obratu.

HLAVA XIX

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

1. januára 1982 a potom každé dva roky doručí Komisia po konzultácii s členskými štátmi Rade správy o uplatňovaní všeobecného systému o dani z pridanej hodnoty v členských štátoch. Túto správu Rada doručí Európskemu parlamentu.

Článok 35

V príslušnom čase Rada konajúca jednomyseľne v súlade s návrhom Komisie, po obdržaní názoru z Európskeho parlamentu, z ekonomického a sociálneho výboru a v súlade so záujmami spoločného trhu, prijme ďalšie smernice ohľadne všeobecného systému o dani z pridanej hodnoty, najmä z dôvodu progresívnych reštrikcií alebo zrušenia opatrení, ktoré členské štáty uplatňujú na základe odchýlky od systému, v záujme dosiahnutia paralelných postupov s národným systémom o dani z pridanej hodnoty a umožniť tak dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 4 Prvej smernice Rady z 11. apríla 1967.

Článok 36

Štvrtý odsek článku 2 a článok 5 Prvej smernice Rady z 11. apríla 1967 sa rušia.

Článok 37

Druhá smernica Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 o dani z pridanej hodnoty prestane mať v jednotlivých členských štátoch účinnosť k príslušným dátumom, ku ktorým nadobudnú účinnosť ustanovenia tejto smernice.

Článok 38

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17 mája 1977

Za Radu

predseda

J. Silkin

[1] Ú. v. ES C 40, 8.4.1974, s. 25.

[2] Ú. v. ES C 139, 12.11.1974, s. 15.

[3] Ú. v. ES C 71, 14.4.1967, s. 1301/67.

[4] Ú. v. ES L 94, 28.4.1970, s. 19.

[5] Ú. v. ES L 148, 28. 6. 1968, s. 6.

[6] Ú. v. ES L 194, 6. 8. 1968, s. 13.

[7] Ú. v. ES L 58, 8. 3. 1969, s. 11.

[8] Ú. v. ES L 58, 8. 3. 1969, s. 7.

[9] Ú. v. ES L 238, 28. 9. 1968, s. 1.

[10] Ú. v. ES L 104, 24. 4. 1975, s. 35.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA A

ZOZNAM ČINNOSTÍ V POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBE

I. POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBKY

1. Poľnohospodárstvo všeobecne, vrátanevinohradníctva

2. Pestovanie ovocia/vrátane olív/a zeleniny, kvetov a dekoratívnych rastlín vonku i v sklenníkoch

3. Pestovanie húb, korenín, semien a vzoriek, škôlky

II. CHOV DOBYTKA A ŠĽACHTITEĽSTVO

1. Chov dobytka všeobecne

2. Chov hydiny

3. Chov zajacov

4. Včelárstvo

5. Pestovanie hodvábnika morušového

6. Chov hadov

III. LESNÍCTVO

IV. RYBÁRSTVO

1. Sladkovodné rybárstvo

2. Chov rýb

3. Pestovanie mušlí, ustríc a iných mäkkýšov a kôrovcov

4. Pestovanie žiab

V. Za poľnohospodársku činnosť sa považujú aj spracovateľské činnosti, pri ktorých poľnohospodár v podstatnej miere používa svoje vlastné poľnohospodárske výrobky a prostriedky bežne používané v poľnohospodárskych, lesníckych alebo rybárskych podnikoch.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA B

ZOZNAM POĽNOHOSPODÁRSKYCH SLUŽIEB

Za poskytovanie poľnohospodárskych služieb, ktoré sú obvykle súčasťou poľnohospodárskej výroby, sa považujú najmä:

- poľné práce, žatva a kosba, mlátenie, lisovanie do balíkov, zber, skladanie úrody, siatie a sadenie

- balenie a príprava na trh, napríklad sušenie, čistenie, mletie, dezinfikovanie a silážovanie poľnohospodárskych výrobkov

- skladovanie poľnohospodárskych výrobkov

- starostlivosť o dobytok, chov a výkrm

- prenájom strojov a zariadení, ktoré se obvykle používajú na poľnohospodárske účely v poľnohospodárskych, lesníckych alebo rybárskych podnikoch

- technická pomoc

- ničenie buriny a škodcov, práškovanie alebo postrekovanie plodín a pôdy

- prevádzka zavlažovacích a odvodňovacích zariadení

- orezávanie, výrub stromov a iné lesnícke služby

--------------------------------------------------

PRÍLOHA C [1]

VŠEOBECNÁ METÓDA VÝPOČTU

I. Na účely výpočtu pridanej hodnoty za práce v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve sa berú do úvahy nasledovné hodnoty, bez dane z pridanej hodnoty:

1. Celková hodnota finálnej produkcie vrátane osobnej spotreby poľnohospodárskeho výrobcu v triedach "poľnohospodárske výrobky a zverina" a "hrubá drevovýroba" podľa špecifikácie v bode iv a v nižšie, plus spracovateľská výroba podľa špecifikácie v bode V Prílohy A.

2. Hodnota celkových vstupov potrebných na dosiahnutie produkcie podľa bodu (1).

3. Hodnota hrubých stálych aktív v súvislosti s činnosťami uvedenými v Prílohách A a B.

II. Pre určenie odpočítateľných zdaniteľných vstupov a výstupov poľnohospodárskych výrobcov, ktorí používajú paušálnu sadzbu dane, treba z národných účtov odpočítať vstupy a výstupy poľnohospodárskych výrobcov zdanených riadnou sadzbou dane z pridanej hodnoty so zreteľom na tie isté faktory, ktoré sú uvedené v odseku 1.

III. Pridaná hodnota pre poľnohospodárskych výrobcov podliehajúcich paušálnej sadzbe sa rovná rozdielu medzi hodnotou celkovej finálnej produkcie bez dane z pridanej hodnoty podľa popisu v bode I (1) a a celková hodnota vstupov podľa popisu v bode I (2) spolu s hrubým i stálymi aktívami podľa popisu v bode I (3). Všetky tieto faktory sa týkajú iba poľnohospodárskych výrobcov zdaňovaných paušálnou sadzbou dane.

IV. POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBKY A ZVERINA

| číslo kódu ŠÚES |

| |

Obilniny (okrem ryže)

Pšenica a špalda | 10.01.11 | 1 |

| 10.01.19 | 1 |

Pšenica ozimná a špalda | – |

Pšenica jarná | – |

Pšenica tvrdá (durum) | 10.01.51 |

| 10.01.59 |

Pšenica tvrdá ozimná | – |

Pšenica tvrdá jarná | – |

Raž a ozimná súraž |

Raž | 10.02.00 |

Raž jarná | – |

Raž ozimná | – |

Ozimná súraž | 10.01.11 | 2 |

| 10.01.19 | 2 |

Jačmeň | 10.03.10 |

| 10.03.90 |

Jarný jačmeň | – |

Ozimný jačmeň | – |

Ovos a letná súraž |

Ovos | 10.04.10 |

| 10.04.90 |

Letná súraž | – |

Kukurica | 10.05.10 |

| 10.05.92 |

Ostatné obilniny (okrem ryže) |

Pohánka | 10.07.10 |

Proso | 10.07.91 |

Zrná ciroku | 10.07.95 |

Lesknica kanárska | 10.07.96 |

Obilniny inde neuvedené (okrem ryže) | 10.07.99 |

Ryža (nelúpaná) | 10.06.11 |

Strukoviny

Hrach a kŕmny hrach | 07.05.11 |

Hrach (iný než kŕmny) | – |

Hrach (iný než kurací hrach) | – |

Kurací hrach | – |

Kŕmny hrach | – |

Fazuľa, bôb záhradný a bôb konský |

Fazuľa | 07.05.15 |

Bôb záhradný a bôb obyčajný | 07.05.95 |

Ostatné strukoviny |

Šošovica | 07.05.91 |

Vika | 12.03.31 | 2 |

Vlčí bôb | 12.03.49 | 2 |

Suché strukoviny inde neuvedené, zmesi strukovín a zmesi strukovín a obilnín | 07.05.97 |

Okopaniny (hlúbová zelenina iba kŕmna)

Zemiaky |

Zemiaky (okrem sadbových) |

Skoré zemiaky | 07.01.13 |

| 07.01.15 |

Zemiaky (neskoré) | 07.01.17 |

| 07.01.19 |

Sadbové zemiaky | 07.01.11 |

Cukrová repa | 12.04.11 |

Mangold a kŕmna repa; kvaka, kŕmna mrkva a kŕmne okrúhlice; ostatné okopaniny a kŕmna hlúbová zelenina |

Mangold a kŕmna repa | 12.10.10 |

Kvaka, kŕmna mrkva a kŕmne okrúhlice |

Kvaka |

Kŕmna mrkva a kŕmne okrúhlice |

Kŕmna kapusta a zimná kapusta | 12.10.99 | 2 |

Ostatné okopaniny a kŕmna hlúbová zelenina |

Topinambury | 07.06.10 |

Batáty | 07.06.50 |

Okopaniny a hlúbovitá zelenina, inde neuvedené | 07.06.30 |

| 12.10.99 | 3 |

Technické plodiny

Olejnaté semená a olejnaté plody (iné než olivy) |

Semená repky a repky olejnej | 12.01.91 |

Repka ozimná | – |

Repka jarná | – |

Repka olejná | – |

Slnečnicové semená | 12.01.95 |

Sójové boby | 12.01.40 |

Ricínové semená | 12.01.50 |

Ľanové semená | 12.01.61 |

| 12.01.69 |

Sezamové, konopné, horčičné a makové semená |

Sezamové semená | 12.01.97 |

Konopné semená | 12.01.94 |

Horčičné semená | 12.01.92 |

Makové semená | 12.01.93 |

Priadne rastliny |

Ľan | 54.01.10 |

Konope | 57.01.10 |

Nespracovaný tabak (vrátane sušeného tabaku) | 24.01.10 |

| 24.01.90 |

Chmeľ | 12.06.00 |

Iné technické plodiny |

Korene čakanky | 12.05.00 |

Liečivé rastliny, aromatické a koreninové a rastliny, výťažky ktorých sa používajú v parfumérii |

Šafran | 09.10.31 |

Kmín | 07.01.82 |

Liečivé rastliny, aromatické a koreninové rastliny a rastliny, výťažky ktorých sa používajú vparfumérii, inde neuvedené | 09.09 (11–13–15–17–18) 09.10 (11–20–51–55–71) 12.07 (10–20–30–40–50–60–70–80–91–99) |

Čerstvá zelenina

Jedlá hlúbovitá zelenina |

Karfiol | 07.01.21 |

| 07.01.22 |

Ostatná hlúbovitá zelenina |

Kapusta ružičková | 07.01.26 |

Kapusta biela | 07.01.23 |

Kapusta červená |

Kapusta savojská | 07.01.27 | 1 |

Kapusta zelená |

Hlúbovitá zelenina inde neuvedená |

Listová a vňaťová zelenina iná než hlúbovitá |

Zeler a paštrnák | 07.01.51 |

| 07.01.53 |

| 07.01.97 | 2 |

Pór | 07.01.68 |

Šalát hlávkový | 07.01.31 |

| 07.01.33 |

Čakanka štrbák | 07.01.36 | 1 |

Špenát | 07.01.29 |

Špargľa | 07.01.71 |

Čakanka Witloof | 07.01.34 |

Artičoky | 07.01.73 |

Iná listová a vňaťová zelenina |

Valeriánka poľná | 07.01.36 | 2 |

Artičoka bodliaková a jedlý mlieč zelinový | 07.01.37 |

Fenikel | 07.01.91 |

Rebarbora | 07.01.97 | 1 |

Žerucha siata |

Petržlen |

Brokolica |

Listová a vňaťová zelenina inde neuvedená |

Plodová zelenina |

Paradajky | 07.01.75 |

| 07.01.77 |

Uhorky šalátové a nakladačky | 07.01.83 |

| 07.01.85 |

Melóny | 08.09.10 |

Baklažány, cukety, zimné tekvice a tekvice | 07.01.95 |

Paprika sladká | 07.01.93 |

Ostatná plodová zelenina | 07.01.97 | 3 |

Koreňová a cibuľová zelenina |

Kaleráb | 07.01.27 | 2 |

Okrúhlice | 07.01.54 |

Mrkva |

Cesnak | 07.01.67 |

Cibuľa a šalotka | 07.01 (62–63–66) |

Červená repa | 07.01.56 07.01.59 |

Kozia brada a čierny koreň |

Iná koreňová a cibuľová zelenina (pažítka, reďkovka, francúzska reďkovka, chren) |

Strukoviny | 07.01.41 |

Zelený hrach | 07.01.43 |

Fazuľa | 07.01.45 |

| 07.01.47 |

Ostatné strukoviny | 07.01.49 |

Pestované huby | 07.01.87 |

Čerstvé ovocie, vrátane citrusových plodov (okrem hrozna a olív)

Stolové jablká a hrušky |

Stolové jablká | 08.06 (13–15–17) |

Stolové hrušky | 08.06 (36-38) |

Muštové jablká a hrušky |

Muštové jablká | 08.06.11 |

Muštové hrušky | 08.06.32 |

Kôstkové ovocie |

Broskyne | 08.07.32 |

Marhule | 08.07.10 |

Čerešne | 08.07 (51-55) |

Slivky (vrátane mirabeliek, ringlôt a iných druhov sliviek) | 08.07 (71-75) |

Iné kôstkové ovocie | 08.07.90 |

Orechy |

Vlašské orechy | 08.05.31 |

Lieskové orechy | 08.05.91 |

Mandle | 08.05.11 |

| 08.05.19 |

Jedlé gaštany | 08.05.50 |

Ostatné orechy (iné než tropické) |

Pistácie | 08.05.70 |

Orechy inde neuvedené | 08.05.97 | 1 |

Ostatné stromové ovocie |

Figy | 08.03.10 |

Dule | 08.06.50 |

Ostatné stromové ovocie inde neuvedené (iné než tropické ovocie) | 08.09.90 | 1 |

Jahody | 08.08 (11-15) |

Bobuľoviny |

Čierne a červené ríbezle |

Čierne ríbezle | 08.08.41 |

Červené ríbezle | 08.08.49 | 1 |

Maliny |

Egreše | 08.08.90 | 1 |

Iné bobuľoviny (napr. záhradné ostružiny) | 08.09.90 | 2 |

itrusové ovocie |

Pomaranče | 08.02 (21.22.24.27) |

Mandarínky a klementínky | 08.02 (32-36) |

Citróny | 08.02.50 |

Grapefruity | 08.02.70 |

Ostatné citrusové ovocie | 08.02.90 |

Cedráty | - |

Limety | - |

Bergamotky | - |

Citrusové ovocie inde neuvedené | - |

Hrozno a olivy

Hrozno |

Stolové hrozno | 08.04 (21-23) |

Ostatné hrozno (na výrobu vína, ovocných štiav alebo hrozienok) | 08.04 (25/27) |

Olivy |

Stolové olivy | 07.01.78 |

Ostatné olivy (na výrobu olivového oleja) | 07.01.79 |

| 07.03.13 |

Iné poľnohospodárske plodiny

Krmoviny [2] | 12.10.99 | 1 |

Škôlkárske výpestky |

Ovocné dreviny | 06.02 (19–40–51–55) |

Vínné odnože | 06.02 (10-30) |

Okrasné dreviny | 06.02 (71–75–79–98) |

Lesnícke semená a štepy | 06.02.60 |

Pletivo |

Vŕbové prútie, bahnička, ratan | 14.01 (11–19–51–59) |

Rákosie, bambus | 14.01 (31-39) |

Ostatné pletivo | 14.01.90 |

Kvety, okrasné rastliny a vianočné stromčeky |

Kvetinové cibuľky, cibuľovité hľuzy a hľuzy | 06.01.10 |

Okrasné rastliny | 06.01.(31-39) 06.03 (11–15–90) 06.04 (20–40–50) 06.04.90 |

Rezané kvetiny, rezaná a listová zeleň |

Vianočné stromčeky |

Trvalky | 06.02.92 |

Semená |

Osivo [3] | 06.02.95 |

| 12.03 (11–19–35–39–44–46–84–86–89) |

| 12.03.31 | 1 |

| 12.03.49 | 1 |

Kvetinové semená | 12.03.81 |

Plody zbierané vo voľnej prírode [4] | 07.01 (88-89) |

| 08.05.97 | 2 |

| 08.08.31 |

| 08.08.35 |

| 08.08.49 | 2 |

| 08.08.90 | 2 |

| 23.06.10 | 1 |

12.08 (10-31) 12.08.90 12.09.00 13.03.12 14.02 (10–21–23–25–29) 14.03.00 14.04.00 14.05 (11-19) 15.16.10 |

23.06.10 | 2 |

23.06.30 13.01.00 |

|

obilnín (iných než ryža) |

ryže |

strukovín |

okopanín |

technických plodín |

čerstvej zeleniny |

ovocia a citrusového ovocia |

hrozna a olív |

ostatných plodín |

plodín inde neuvedených |

Hroznový mušt a víno

Hroznový mušt | 22.04.00 |

Víno | 22.05 (21–25–31–35–41–44–45–47–51–57–59–61–69) |

Vedľajšie produkty pri výrobe vína [6] | 23.05.00 |

Olivový olej

Čistý olivový olej [7] | 15.07.06 |

Nerafinovaný olivový olej [7] | 15.07 (07-08) |

Vedľajšie produkty pri výrobe olivového oleja [8] | 23.04.05 |

Dobytok

Domáci dobytok | 01.02 (11–13–14–15–17) |

Teľce | – |

Ostatný dobytok mladší ako jeden rok | – |

Jalovice | – |

Kravy | – |

Plemenné býky |

Od jedného do dvoch rokov | – |

Staršie ako dva roky | – |

Jatočný dobytok a dobytok na výkrm |

Od jedného do dvoch rokov | – |

Starší ako dva roky | – |

Ošípané

Domáce ošípané | 01.03 (11–15–17) |

Malé prasiatka | – |

Odstavčatá | – |

Ošípané na výkrm | – |

Chovné prasnice | – |

Plemenné kance | – |

Koňovité

Kone | 01.01 (11–15–19) |

Osly | 01.01.31 |

Muly a mulice | 01.01.50 |

Ovce a kozy

Ovce domáce | 01.04 (11-13) |

Kozy domáce | 01.04.15 |

Hydina, králiky, holuby a iné zvieratá

Sliepky, kohúty, mladé kohúty, mladé sliepky, kurčatá | 01.05 (10-91) |

Kačice | 01.05.93 |

Husi | 01.05.95 |

Morky | 01.05.97 |

Perličky | 01.05.98 |

Králiky domáce | 01.06.10 |

Holuby domáce | 01.06.30 |

Ostatné zvieratá |

Včely | – |

Húsenice priadky morušovej | – |

Zvieratá chované pre kožušinu | – |

Hady (okrem morských hadov) | 03.03.66 |

Zvieratá inde neuvedené | 01.06.99 |

| 02.04.99 | 1 |

Divá zver a mäso z divej zveri

Divá zver [9] | 01.01.39 |

| 01.02.90 |

| 01.03.90 |

| 01.04.90 |

| 01.06.91 |

Mäso z divej zveri | 02.04.30 |

Mlieko surové

Kravské mlieko | – |

Ovčie mlieko | – |

Kozie mlieko | – |

Byvolie mlieko | – |

Vajcia

Slepačie vajcia |

Násadové vajcia | 04.05.12 | 1 |

Ostatné | 04.05.14 |

Ostatné vajcia |

Násadové vajcia | 04.05.12 | 2 |

Ostatné | 04.05.16 |

| 04.05.18 |

Iné živočíšne produkty

Surová vlna (vrátane zvieracej srsti) [10] | 53.01 (10-20) |

| 53.02 (93/95) |

Med | 04.06.00 |

Zámotky hodvábnika morušového | 50.01.00 |

Vedľajšie produkty živočíšnej výroby [11] | 15.15.10 43.01 (10–20–30–90) 53.02.97 |

Živočíšne produkty inde neuvedené |

Poľnohospodárske služby [12] | | |

Poľnohospodárske produkty takmer výlučne dovážané

Tropické olejnaté semená a olejnaté plody | | |

Podzemnicové jadrá | 12.01.11 | |

| 12.01.15 | |

Kopra | 12.01.20 | |

Palmové orechy a jadrá | 12.01.30 | |

Bavlníkové semená | 12.01.96 | |

Olejnaté semená a olejnaté plody inde neuvedené | 12.01.99 | |

Tropické priadne rastliny | | |

Bavlna | 55.01.00 | |

Ostatné priadne rastliny | | |

Manilské konope | 57.02.00 | |

Juta | 57.03.10 | |

Sisal | 57.04.10 | |

Kokosové vlákno | 57.04.30 | |

Ramia | 54.02.00 | |

Priadne rastliny inde neuvedené | 57.04.50 | |

Ostatné tropické technické rastliny | | |

Káva | 09.01.11 | |

Kakao | 18.01.00 | |

Cukrová trstina | 12.04.30 | |

Tropické ovocie | | |

Tropické orechy | | |

Kokosové orechy | 08.01.75 | |

Akažuové orechy (kešu) | 08.01.77 | |

Para orechy | 08.01.80 | |

Pekanové orechy | 08.05.80 | |

Ostatné tropické ovocie | | |

Datle | 08.01.00 | |

Banány | 08.01 (31-35) |

Ananásy | 08.01.50 | |

Papája | 08.08.50 | |

Tropické ovocie inde neuvedené | 08.01 (60-99) |

Slonovina neleštená | 05.10.00 | |

V. SUROVÉ DREVO

Ihličnaté drevo na priemyselné použitie

Ihličnaté drevo dlhé

— 1 kmene

1) jedle, smrek, duglaska

2) borovica, smrekovec obyčajný

— 2 banské drevo

1) jedľa, smrek, duglaska

2) borovica, smrekovec obyčajný

— 3 ostatné dlhé drevo

1) jedľa, smrek, duglaska

2) borovica, smrekovec obyčajný

Ihličnaté drevo drvené (preglejka)

— 1 jedľa, smrek, duglaska

— 2 borovica, smrekovec obyčajný

Ihličnaté drevo palivové

jedľa, smrek, duglaska

borovica, smrekovec obyčajný

Priemyselné drevo listnaté

Listnaté drevo dlhé

— 1 kmene

1) dub

2) buk

3) topoľ

4) iné

— 2 banské drevo

1) dub

2) iné

— 3 ostatné dlhé drevo

1) dub

2) buk

3) topoľ

4) iné

Listnaté drevo drvené (preglejka)

— 1 dub

— 2 buk

— 3 topoľ

— 4 iné

Listnaté drevo palivové

dub

buk

topoľ

iné

Lesnícke služby [13]

Ostatné produkty (napr. kôra, korok, živica)

[1] Klasifikácia použitá v tejto prílohe vychádza z klasifikácie hospodárskych účtov Štatistického úradu Európskych spoločenstiev (SOEC) pre poľnohospodárstvo.

[2] Napr. seno, ďatelina (okrem hlúbovitej zeleniny).

[3] Okrem obilného osiva, ryžového osiva a sadbových zemiakov.

[13] T. j. služby, ktoré obvykle vykonávajú samotné lesnícke podniky (napr. ťažba dreva).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA D

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVÁDZANÝ V TREŤOM ODSEKU ČLÁNKU 4 (5)

1. Telekomunikácie

2. Zásobovanie vodou, plynom, elektrickou energiou a parou

3. Preprava tovarov

4. Prístavné a letiskové služby

5. Preprava cestujúcich

6. Prísun nových tovarov vyrábaných na predaj

7. Transakcie pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr súvisiacich s pôdohospodárskymi produktmi vykonávané na základe nariadení o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi

8. Organizácia obchodných veľtrhov a výstav

9. Skladové hospodárstva

10 Aktivity komerčných propagačných spoločností

11. Aktivity cestovných kancelárií

12. Prevádzkovanie zamestnaneckých predajní, družstiev a priemyselných závodných jedální a podobných inštitúcií

13. Transakcie okrem tých, ktoré boli špecifikované v článku 13 A (1) q), rozhlasových a televíznych inštitúcií

--------------------------------------------------

PRÍLOHA E

TRANSAKCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 28 (3) (A)

1. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) a) pokiaľ sa týkajú balíkových poštových služieb

2 Transakcie uvedené v článku 13 A (1) e)

3. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) f) okrem skupín, ktoré majú lekársky a zdravotnícky charakter

4. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) m)

5. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) n)

6. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) p)

7. Transakcie uvedené v článku 13 A (1) q)

8. Transakcie uvedené v článku 13 B d) (2) pokiaľ sa týkajú služieb sprostredkovateľov

9. Transakcie uvedené v článku 13 B d) (5) pokiaľ sa týkajú služieb sprostredkovateľov

10. Transakcie uvedené v článku 13 B d) (6)

11. Dodávky pokryté článkom 13 B g) pokiaľ ich realizujú zdaniteľné subjekty, ktoré sú oprávnené odpočítať vstupnú daň z príslušnej budovy

12. Dodávky tovarov uvedené v článku 15 (2)

13. Transakcie uvedené v článku 15 (6) a (9)

14. Dodávky uvedené v článku 15 (12)

15. Služby cestovných zástupcov (agentov) uvedené v článku 26 a služby cestovných zástupcov konajúcich v mene a na vlastné riziko cestujúceho, pokiaľ sa jedná o cesty mimo spoločenstva

--------------------------------------------------

PRÍLOHA F

TRANSAKCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 28 (3) (B)

1. Vstup na športové podujatia

2. Služby poskytované autormi, umelcami, účinkujúcimi, právnikmi a ostatnými členmi slobodných povolaní, okrem lekárskych a zdravotných profesií, pokiaľ tieto služby nie sú službami špecifikovanými v prílohe B druhej smernice Rady z 11. apríla 1967.

3. Poskytovanie služieb prostredníctvom poľnohospodárskeho strojného zariadenia pre jednotlivé alebo združené pôdohospodárske podniky

4. Dodávanie chrtov a plnokrvníkov

5. Telekomunikačné služby poskytované verejnými poštami a služby súvisiacich tovarov

6. Služby poskytované majiteľmi pohrebných ústavov a kremačné služby, spolu so súvisiacimi tovarmi

7. Transakcie vykonávané nevidiacimi osobami alebo dielňami pre nevidiacich, za predpokladu, že tieto výnimky nebudú spôsobovať významnú deformáciu hospodárskej súťaže

8. Dodávka tovarov a služieb úradným inštitúciám zodpovedným za budovanie, zriaďovanie a údržbu cintorínov, hrobov a pamätníkov na počesť padlých vo vojne.

9. Ošetrovanie zvierat zo strany veterinárnych chirurgov

10. Transakcie nemocníc, ktoré nie sú pokryté článkom 13 A (1) b)

11. Služby odborníkov v súvislosti so stanovením poistných nárokov

12. Zásobovanie vodou zo strany štátnych orgánov

13. Riadenie úverov a úverových záruk osobou alebo orgánom okrem tých, ktorí úvery poskytli

14. Inkasovanie pohľadávok

15. Správa a riadenie akcií, kapitálových účastí v spoločnostiach a združeniach, dlhopisov a ostatných cenných papierov alebo prevoditeľných cenných papierov, okrem dokumentov, ktoré zakladajú právny nárok na tovary alebo služby uvedené v článku 5 (3)

16. Rozpočtové výdavky na budovy a pôdu uvedenú v článku 4 (3)

17. Preprava cestujúcich

Preprava tovarov ako napr. batožina a motorové vozidlá sprevádzajúce cestujúcich a poskytovanie služieb týkajúcich sa prepravy cestujúcich budú vyňaté len do takej miery, do akej bude vyňatá preprava samotných cestujúcich.

18. Dodávka, úprava, opravy, údržba, prenajímanie a najímanie komerčných plavidiel určených pre vnútrozemské vodné toky a dodávka, prenajímanie, opravy a údržba zariadenia zabudovaného do plavidiel alebo používaných na plavidlách.

19. Dodávky určitých základných prostriedkov po uplynutí doby oprávok pre účely zrážok

20. Dodávky regenerovateľného materiálu a čistého priemyselného odpadu

21. Tovary určené na zásobovanie súkromných člnov palivom a potravinami, ktoré sa pohybujú mimo štátneho územia

22. Tovary určené na zásobovanie súkromných lietadiel palivom a potravinami, ktoré sa pohybujú mimo štátneho územia

23. Dodávka, úprava, opravy, údržba, prenajímanie a najímanie lietadiel vrátane zariadení zabudovaných na lietadlách alebo na lietadlách používaných, využívaných zo strany štátnych inštitúcií

24. Preprava tovarov na rieke Rýne a splavnenej rieke Mozele a s tým spojené transakcie

25. Dodávka, úprava, opravy, údržba, prenajímanie a najímanie vojenských lodí

26. Transakcie týkajúce sa zlata okrem zlata pre priemyselné použitie

27. Služby cestovných zástupcov (agentov) uvedené v článku 26 a služby cestovných zástupcov konajúcich v mene a na vlastné riziko cestujúceho, pokiaľ sa jedná o cesty v rámci spoločenstva

--------------------------------------------------

PRÍLOHA G

PRÁVO VOĽBY

1. Právo voľby uvedené v článku 28 (3) c) sa môže priznať za nasledovných okolností:

a) v prípade transakcií špecifikovaných v prílohe E:

Členské štáty, ktoré už vynímajú tieto dodávky avšak taktiež priznávajú právo voľby zdaňovania, si môžu zachovať toto právo voľby

b) v prípade transakcií špecifikovaných v prílohe F:

Členské štáty, ktoré si dočasne uchovajú právo vynímať tento druh dodávok, môžu priznať zdaniteľným osobám právo voľby zdaňovania

2. Členské štáty, už priznávajúce právo voľby zdaňovania nepokryté ustanoveniami vyššie uvedeného odseku 1 môžu dovoliť daňovníkom vykonávajúcim toto právo uchovať si ho po dobu najviac troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

--------------------------------------------------