23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/1

—

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo,

—

so zreteľom na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (3),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 s názvom Európska susedská politika, snaha o posilnené partnerstvo: pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku za rok 2012 (4),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o preskúmaní európskej susedskej politiky a jej východnej dimenzie, ako aj na uznesenia o Arménskej republike, Azerbajdžanskej republike, Bieloruskej republike, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Arménskej republiky, na ktorom sa 29. novembra 2013 vo Vilniuse dohodli podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a arménsky minister bezpečnostnej politiky a zahraničných vecí Edward Nalbandian,

A.

keďže Východné partnerstvo bolo v roku 2009 vytvorené ako spoločné úsilie Európskej únie a jej partnerov z východnej Európy s cieľom urýchlenia ich politického prepojenia a hospodárskej integrácie na základe spoločných záujmov, záväzkov, zodpovednosti a spoločnej zodpovednosti;

B.

keďže štáty, ktoré sú členmi Východného partnerstva, prijali vzájomný záväzok zasadzovať sa o základné hodnoty, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, zásady právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja;

C.

keďže počas samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal v novembri 2013 vo Vilniuse, sa podarilo dosiahnuť niekoľko úspechov, uzavreli sa nové dohody a došlo k pokroku, pokiaľ ide o bližšie vzťahy, poznačili ho však aj rozhodnutia niektorých partnerských krajín nepristúpiť k dohodám o pridružení s EÚ, napriek úspešnému ukončeniu rokovaní;

D.

keďže rozhodnutie prezidenta Ukrajiny na samite vo Vilniuse vyvolalo masové protesty na námestí Majdan, po ktorých v krajine v roku 2014 nasledovala séria dramatických udalostí, predovšetkým vlna demonštrácií, ktorá vo februári mala za následok smrť stoviek Ukrajincov, protiprávnu anexiu Krymu Ruskom, ku ktorej došlo v marci, a následne na jar vypukol a eskaloval nový pretrvávajúci konflikt na východnej Ukrajine s priamou vojenskou prítomnosťou Ruskej federácie a jej podporou separatistických síl, v ktorom zahynulo vyše 6 000 osôb;

E.

keďže EÚ na jednej strane a Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina na strane druhej podpísali a následne ratifikovali bilaterálne dohody o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) napriek priamemu politickému, vojenskému a hospodárskemu tlaku vyvíjanému Ruskou federáciou;

F.

keďže EÚ a Bielorusko začali rokovať o dohode o zjednodušení udeľovania víz a dohode o readmisii, čím sa podporia medziľudské kontakty; keďže však obnova politického a hospodárskeho dialógu medzi EÚ a Bieloruskom bude závisieť od bezpodmienečného prepustenia všetkých zostávajúcich bieloruských politických väzňov a ich úplnej rehabilitácie, pokiaľ ide o ich politické a občianske práva;

G.

keďže všetky partnerské krajiny okrem Bieloruska stoja tvárou v tvár separatizmu a územným sporom, do ktorých je Rusko priamo zapojené alebo má v nich významný vplyv;

H.

keďže na územiach Gruzínska a Moldavska sa zaviedol nelegálny separatistický režim; keďže polostrov Krym na Ukrajine anektovalo Rusko a ozbrojené konflikty medzi separatistami a oficiálnymi kyjevskými silami na juhovýchodnej Ukrajine pokračujú;

I.

keďže prístup na trh EÚ, ako aj na trhy susedných euroázijských krajín, predovšetkým na ruský trh, je pre partnerské krajiny a ich hospodárstva nevyhnutný; keďže niektoré priemyselné odvetvia partnerských krajín stále závisia od výrobných reťazcov zdedených po bývalom Sovietskom zväze, vďaka čomu sú hospodársky prepojené s Ruskou federáciou; keďže rozšírenie colnej únie Ruskej federácie, Kazachstanu a Bieloruska na iné partnerské krajiny a Euroázijskú hospodársku úniu by sa nemalo vnímať ako projekty konkurujúce hospodárskej zložke Východného partnerstva, ak si partnerské krajiny môžu vyberať, ku ktorým z organizácií sa pripoja; keďže by sa malo vyvinúť úsilie o zlepšenie spolupráce a zabezpečenie zlučiteľnosti týchto dvoch hospodárskych zón, aby mohli krajiny Východného partnerstva naplno využívať ich potenciál;

J.

keďže EÚ zaviedla v apríli a v júli 2014 reštriktívne opatrenia proti Rusku a v septembri 2014 ich posilnila s cieľom podporiť zmenu v ruskom neuváženom agresívnom konaní, ktorým sa narúša suverenita a územná celistvosť Ukrajiny a destabilizuje sa jej východná oblasť;

K.

keďže v auguste 2014 sa Rusko ako odvetu proti reštriktívnym opatreniam EÚ a podpisu dohôd o pridružení rozhodlo uvaliť embargo na poľnohospodárske a potravinárske výrobky z EÚ, iných západných krajín a niektorých partnerských krajín;

L.

keďže rok 2014 bol prvým rokom obnoveného programového a finančného rámca na vykonávanie európskej susedskej politiky EÚ a jej osobitnej východnej dimenzie do roku 2020;

1.

zdôrazňuje, že Východné partnerstvo od svojho vzniku v roku 2009 prinieslo mnohé konkrétne a hmatateľné výsledky, ktoré boli prínosné pre spoločnosti EÚ aj pre partnerské krajiny a premietli sa do rôznych dohôd na rôznych úrovniach politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce, ktoré majú rozsiahly potenciál na zlepšenie za predpokladu, že všetky zapojené strany poskytnú dostatočnú podporu;

2.

víta skutočnosť, že účastníci samitu vo Vilniuse opätovne potvrdili svoj pôvodný záväzok týkajúci sa zásad Východného partnerstva, t. j. predovšetkým rešpektovania zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a demokracie; zdôrazňuje, že tieto zásady sa musia dodržiavať;

3.

zastáva stanovisko účastníkov samitu vo Vilniuse, že každý partner by sa mal slobodne a zvrchovane rozhodnúť o rozsahu svojich ambícií a cieľov, ktoré sa snaží dosiahnuť v rámci vzťahov s EÚ a v rámci Východného partnerstva v súlade so zásadou diferenciácie; pripomína v tejto súvislosti, že Východné partnerstvo je dobrovoľný projekt, v rámci ktorého sa rešpektujú zvrchované rozhodnutia zúčastnených štátov a posilňujú sa ich vzťahy, a že by to pre ne aj pre celú Európu malo byť prínosom, čo sa týka stability a prosperity;

4.

víta podpísanie dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom; vyzýva na urýchlenú ratifikáciu týchto dohôd členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam uplatňovania všetkých častí dohôd a prijatia všetkých príslušných reforiem vo všetkých príslušných oblastiach s cieľom zabrániť sociálnemu a ekologickému dumpingu; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v uskutočňovaní reforiem v súlade s programom pridruženia a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby poskytli svoju pomoc pri riešení týchto reforiem; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa podelili o svoje bohaté skúsenosti s procesom zavádzania demokratického režimu a reforiem založenom na rešpektovaní základných hodnôt a zásad právneho štátu, predovšetkým tých členských štátov, ktoré by mohli budovať na svojich skúsenostiach z integrácie EÚ a zo svojich blízkych vzťahov s partnerskými krajinami; vyzýva vlády partnerských krajín, ktoré ratifikovali dohody o pridružení, vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s EÚ, aby aj na miestnej úrovni zorganizovali verejné diskusie a informačné kampane, do ktorých sa aktívne zapoja organizácie občianskej spoločnosti vrátane národných platforiem fóra občianskej spoločnosti, pretože dokonalé pochopenie obsahu a vplyvu dohôd je pre ich úspech rozhodujúce;

5.

odsudzuje priamu aj nepriamu vojenskú agresiu Ruska na východnej Ukrajine a protizákonnú anexiu Krymu v reakcii na zvrchované rozhodnutie Ukrajiny posunúť sa v rámci európskej perspektívy; vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala medzinárodne uznanú zvrchovanosť Ukrajiny, aby stiahla svoje jednotky, prestala podporovať separatistické sily na východnej Ukrajine a rešpektovala mnohé medzinárodné, multilaterálne a bilaterálne dohody vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, v ktorých sa vyzýva na diplomatické riešenia všetkých kríz, ako aj zabránenie všetkým formám ozbrojenej agresie alebo zásahu v iných štátoch; vyzýva Rusko, aby skoncovalo s informačnou vojnou zameranou na podnecovanie etnickej neznášanlivosti medzi Rusmi a Ukrajincami; vyžaduje plnú spoluprácu všetkých strán pri vyšetrovaniach zostrelenia lietadla letu MH17 a zdôrazňuje, že tí, ktorí sú za to zodpovední, musia byť spravodlivo potrestaní; okrem toho odsudzuje obchodné obmedzenia, ktoré Rusko uvalilo na EÚ a niekoľko partnerských krajín; podporuje reštriktívne opatrenia proti Rusku a trvá na tom, aby sa ponechali dovtedy, kým Rusko nezačne dodržiavať Minské dohody alebo neprijme konštruktívne stanovisko, pokiaľ ide o mierové riešenie konfliktu na východnej Ukrajine; odsudzuje nezákonné, neústavné a nelegitímne voľby, ktoré sa konali v doneckej a luhanskej oblasti kontrolovanej separatistami a ktoré Rusko uznalo, čo predstavuje hrozbu pre jednotu Ukrajiny a prekážku mierového procesu; naliehavo vyzýva ruské orgány aby okamžite prepustili Naďu Savčenkovú, ktorú uniesli a nezákonne zadržiavajú vo väzbe v Rusku;

6.

odsudzuje podpísanie dohody medzi Ruskou federáciou a Abcházskom z 24. novembra 2014 o spojenectve a strategickom partnerstve, ako aj úmysel Ruska podpísať dohodu o nadviazaní užších vzťahov s odtrhnutým regiónom Cchinvali v roku 2015; zdôrazňuje, že toto konanie predstavuje vážne ohrozenie stability a bezpečnosti regiónu, vedie k vzniku vážnych rizík ovplyvňujúcich úsilie o dosiahnutie normalizácie vzťahov medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou a oslabuje medzinárodné ženevské rokovania; vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala základné hodnoty medzinárodného práva a územnú celistvosť Gruzínska a aby dodržiavala dohodu o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom z roku 2008;

7.

zdôrazňuje, že EÚ nesie zodpovednosť za jasné vymedzenie vyhliadok, ktoré má v úmysle ponúknuť v reakcii na ambície a európsku perspektívu partnerských krajín; odsudzuje skutočnosť, že Rusko zatiaľ vníma tieto ambície a Východné partnerstvo ako hrozbu pre svoju geopolitickú sféru vplyvu; poznamenáva, že dohoda medzi colnou úniou a Euroázijskou hospodárskou úniou, ktorá nadobudla platnosť v januári 2015 zahŕňa projekt hospodárskej integrácie medzi svojimi členmi, čo nie je zlučiteľné s dohodami o pridružení a ich časťami o obchode (prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode); vyzýva Ruskú federáciu, aby sa zdržala hospodárskeho tlaku a hrozieb týkajúcich sa bezpečnosti a dodávok energie a aby rešpektovala právo susedov slobodne si vybrať svoj politický a hospodársky osud; pripomína svoju výzvu Ruskej federácii, aby dosiahla mierové riešenie konfliktov za rokovacím stolom;

8.

domnieva sa, že vytvorenie dohody medzi colnou úniou a Eurázijskou hospodárskou úniou inšpirovanej ideálmi Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť v januári 2015, môže mať len priaznivý vplyv na zúčastnené krajiny za predpokladu, že Ruská federácia ich nebude nútiť, aby sa pripojili prostredníctvom hospodárskeho tlaku a hrozieb týkajúcich sa bezpečnosti a dodávok energie a umožní svojim susedom slobodne si vybrať svoj politický a hospodársky osud; konštatuje, že nové štruktúry nie sú zlučiteľné s dohodami o pridružení a prehĺbenými a komplexnými dohodami o voľnom obchode a zdôrazňuje potrebu nájsť v budúcnosti spôsoby spolupráce a komunikácie, keďže sa v každom prípade bude musieť zabezpečiť obchod a dobré vzťahy medzi krajinami na oboch stranách;

9.

berie na vedomie potenciál nástroja európskeho susedstva ako motivácie k rozsiahlejšej spolupráci s tými krajinami, ktoré ešte musia podpísať dohody o pridružení s EÚ, a vyzýva na obnovu úsilia o ich podpísanie;

10.

domnieva sa, že samit Východného partnerstva, ktorý sa má uskutočniť v máji 2015 v Rige, by sa mal niesť v znamení posilnenia Východného partnerstva charakterizovaného politickými a hospodárskymi väzbami medzi EÚ a partnerskými krajinami a prehĺbenými a užšími bilaterálnymi, ako aj multilaterálnymi vzťahmi medzi všetkými partnermi; vyzýva EÚ a partnerské krajiny, aby zachovali konzistentný prístup, pokiaľ ide o presadzovanie pôvodnej vízie Východného partnerstva, pričom sa zamerajú na realizáciu reforiem, ktoré vedú k zmenám v spoločnosti a posilňujú väzby medzi ich občanmi;

11.

identifikuje politické prepojenie, demokratické reformy, ľudské práva a základné slobody, posilnenie kapacity verejných inštitúcií a nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii, posilnenie energetickej bezpečnosti, medziľudské kontakty a spoluprácu v oblasti vzdelávania ako kľúčové prioritné oblasti, v rámci ktorých by mala EÚ a jej partneri vyvinúť väčšie úsilie a zabezpečiť výsledky na samite v Rige;

12.

vyzýva EÚ, aby bezodkladne zaviedla bezvízový režim na krátkodobé cesty s tými partnerskými krajinami, ktoré sa zaviazali na realizáciu akčných plánov liberalizácie vízového režimu a dokončili ich, za predpokladu, že sú podmienky splnené; zdôrazňuje význam začatia realizácie akčných plánov liberalizácie vízového režimu s tými partnerskými krajinami, ktoré zaznamenali pokrok pri uplatňovaní dohôd o zjednodušení udeľovania víz a dohôd o readmisii s EÚ; vyzdvihuje význam spolupráce v oblasti vízových režimov a partnerstiev v oblasti mobility ako vektora na zblíženie spoločností a šírenie pocitu medzi občanmi, že patria do rovnakého spoločenstva hodnôt;

13.

zdôrazňuje, že užšie vzťahy medzi EÚ a partnerskými krajinami budú podmienkou na hmatateľné výsledky demokratických reforiem a kvalitu právneho štátu, ako aj pozitívneho vývoja v správe štátnych inštitúcií a oblastí politického života a súdnictva; v tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých partnerských krajinách existujú odsúdeniahodné tendencie na vznik konfliktov medzi vládou a opozíciou; naliehavo vyzýva vlády, aby sa vyvarovali politickej odvety a selektívnej spravodlivosti a aby riadne riešili konkrétne obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament, Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a iné medzinárodné inštitúcie;

14.

odporúča, aby EÚ a partnerské krajiny v rámci programov, ktoré spoločne navrhujú a realizujú, vyvinuli strategickejší prístup orientovaný na výsledky; domnieva sa, že stretnutia ministrov by mali byť miestom, kde sa rokuje o stratégiách odvetvovej spolupráce a že platformy Východného partnerstva a ich panely odborníkov by mali byť aktívnejšie v navrhovaní, vypracúvaní a skúmaní týchto stratégií;

15.

zdôrazňuje dôležitosť urýchlenia realizácie programov spolupráce a výmeny zameraných na mladých ľudí, študentov, vedcov a výskumných pracovníkov v rámci Východného partnerstva; s uspokojením konštatuje, že nové programy EÚ v týchto oblastiach, konkrétne program Erasmus+ a akcie Marie Skłodowska-Curie v rámci rámcového programu pre výskum Horizont 2020, ponúkajú viac príležitostí na posilnenie mobility výskumných pracovníkov a štipendií pre mladých ľudí v partnerských krajinách; víta úspech prvých stretnutí v rámci fóra Euronest Scola a fóra mladých lídrov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili v roku 2013 a 2014 a odporúča, aby sa stretnutia tohto druhu organizovali pravidelne; ďalej podporuje zavedenie systému spoločných subvencií na kultúrny rozvoj a spoločné kultúrne podujatia a navrhuje, aby sa každý mesiac publikovala spoločná brožúra v angličtine a v jazykoch partnerských krajín, v ktorej by sa priamo informovali osoby s pobytom v partnerských krajinách o názoroch Európskej únie a Európy a poskytovali by sa v nej jasné informácie o vzťahoch týchto partnerských krajín s EÚ;

16.

víta prijatie nástroja európskeho susedstva (ENI) na obdobie rokov 2014 – 2020, pričom plne zohľadňuje východnú dimenziu európskej susedskej politiky, ktorá by mala priniesť konkrétne a viditeľné zlepšenia pre príslušné obyvateľstvo;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k výraznému zníženiu rozpočtu pre nástroj európskeho susedstva v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie; požaduje dialóg s komisárom pre európsku susedskú politiku, aby sa zabezpečilo najlepšie využitie obmedzených zdrojov; domnieva sa, že by sa mala zachovať rovnováha medzi východnými a južnými oblasťami v rámci nástroja európskeho susedstva, so 40 % celkových rozpočtových prostriedkov pridelených na spoluprácu určených pre východný región; vyzýva Komisiu, aby pomohla partnerským krajinám pri posilňovaní ich administratívnych kapacít s cieľom v plnej miere využiť výhody možností financovania prostredníctvom nástroja európskeho susedstva;

18.

berie na vedomie potrebu rovnomernejšieho rozdelenia finančných prostriedkov medzi partnerskými krajinami, pričom uznáva, že východní partneri by mali predkladať lepšie návrhy projektov; považuje za dôležité, aby Komisia a vlády partnerských krajín povzbudzovali a podporovali viac miestnych subjektov, pokiaľ ide o žiadosti o podporu a získavanie pomoci z nástroja európskeho susedstva na ich projekty;

19.

zdôrazňuje dôležitosť zásad zodpovednosti a vzájomnej zodpovednosti pri vypracúvaní a uskutočňovaní programov krajín v rámci nástroja európskeho susedstva; domnieva sa, že úspech sčasti súvisí s dohodnutými a vzájomne záväznými záväzkami medzi EÚ a partnerskými krajinami;

20.

odporúča na rozdiel od obdobia rokov 2007 – 2013, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na pomoc partnerským krajinám pri uplatňovaní novozavedených právnych predpisov a konsolidovaní reforiem potrebných na posilnenie demokracie a zásad právneho štátu v súlade s právom a normami EÚ; pripomína potrebu na vypracovanie prehľadu výsledky tohto uplatňovania skôr, ako sa zintenzívni pomoc EÚ;

21.

vyzýva Komisiu a partnerské krajiny, aby stanovili obmedzený počet priorít podľa národných akčných plánov a regionálnych programov pre viaceré krajiny na obdobie rokov 2014 – 2015 s cieľom maximalizovať ich vplyv a dosiahnuť hmatateľné a merateľné výsledky;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pripravila komplexnú stratégiu pre vzťahy s Bieloruskom zameranú na posilnenie vzájomného porozumenia a modernizáciu a demokratizáciu krajiny; domnieva sa, že táto stratégia by mala zahŕňať prioritné oblasti pre reformy v Bielorusku na zlepšenie vzťahov a účinnú spoluprácu v rámci nástroja európskeho susedstva a mala by byť založená na zásade „viac za viac“;

23.

pozitívne identifikuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na využívanie nástroja európskeho susedstva, ktoré je založené na individuálnom prístupe založenom na stimuloch; domnieva sa, že sú vhodne inšpirované zásadou „viac za viac“, ktorá sa doteraz uplatňovala len v obmedzenej miere; zdôrazňuje, že zásada „viac za viac“ obsahuje aj zásadu „menej za menej“, ktorá by sa mala riadne uplatňovať v prípade, že príslušné krajiny nebudú ochotné realizovať potrebné reformy; zastáva však názor, že by sa mala zachovať regionálna perspektíva, predovšetkým posilňovaním multilaterálnych stykov, ako aj projektov a platforiem v oblasti cezhraničnej spolupráce; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že 10 % rozpočtu nástroja európskeho susedstva sa plánuje prostredníctvom zastrešujúcich programov pre viaceré krajiny prideliť partnerským krajinám, v ktorých došlo k viditeľnému pokroku smerom k zavedeniu a konsolidácii prehĺbenej a udržateľnej demokracie a pri uskutočňovaní dohodnutých reforiem, ktoré prispievajú k tomuto cieľu;

24.

s uspokojením konštatuje, že finančné prostriedky nástroja európskeho susedstva pridelené na jednotlivé národné akčné plány sa budú meniť do výšky 20 %, ktorá ponecháva priestor na uplatňovanie rozsiahlejšej diferenciácie pri využívaní nástroja európskeho susedstva;

25.

odporúča, aby úsilie partnerských krajín smerom k aproximácii právnych predpisov a noriem EÚ dopĺňala primeraná technická pomoc zo strany EÚ s cieľom zabezpečiť hladké a postupné začlenenie všetkých relevantných častí acquis Únie a priniesť konkrétne a viditeľné výhody pre hospodárstvo a obyvateľstvo;

26.

zdôrazňuje, že pomoc EÚ treba zameriavať aj na riešenie hospodárskych a sociálnych rozdielov v partnerských krajinách, pretože projekty sa príliš často sústreďujú na jednu oblasť alebo na hlavné mesto, zatiaľ čo ľudia v odľahlejších oblastiach nečerpajú výhody týchto projektov a do veľkej miery nepoznajú prednosti integračného procesu EÚ;

27.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby súdržne a efektívne uplatňovali politiku spolupráce a podpory voči partnerským krajinám a v koordinácii s ostatnými medzinárodnými a vnútroštátnymi darcami; rozhodne ich vyzýva, aby spoločne nastavili akcie a projekty v partnerských krajinách; požaduje posilnenú koordináciu a synergie medzi projektmi financovanými prostredníctvom nástroja európskeho susedstva a inými nástrojmi financovanými EÚ a programami EÚ otvorenými na účasť krajín Východného partnerstva, pričom zdôrazňuje, že zavedené štruktúry, ako sú konferencie darcov/investorov, pracovné skupiny, verejná komunikácia medzi delegáciami EÚ a veľvyslanectvami členských štátov atď. by mali zohľadňovať dohodnuté politické ciele;

28.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri prispievaní do politického dialógu a procesov demokratických reforiem v partnerských krajinách; odporúča, aby sa politický záväzok EÚ voči občianskej spoločnosti v partnerských krajinách premietol do programovania nástroja európskeho susedstva;

29.

vyzýva parlamenty krajín Východného partnerstva, aby prispeli do diskusie a zlepšili informovanosť o pokračujúcich procesoch a hlavných úspechoch dosiahnutých v rámci nového nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020 v súvislosti s lepším zviditeľňovaním programov EÚ vo svojich krajinách;

30.

poveruje svojich podpredsedov, aby toto uznesenie postúpili predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, komisárovi pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a partnerským krajinám z východnej Európy.