Dohoda o budúcej multilaterálnej rybárskej spolupráci v severozápadnom atlantickom oceáne

ZMLUVNÉ STRANY,

oznamujúc, že pobrežné štáty severozápadného Atlantického oceánu, v súlade s relevantnými princípmi medzinárodného práva, rozšírili svoje právomoci na živé zdroje v priľahlých vodách na hranicu do 200 morských míľ od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka teritoriálneho mora, a budú uplatňovať v týchto oblastiach suverénne práva pre potreby prieskumu, využitia a zachovania týchto zdrojov;

berúc do úvahy prácu tretej konferencie Spojených národov o Morskom práve v oblasti rybárstva;

so želaním podporiť zachovanie a optimálne využívanie zdrojov rybolovu v severozápadnej časti Atlantického oceánu, v rámci štruktúry pôsobnosti rozšíriť pôsobenie štátneho práva príslušných pobrežných štátov na rybárstvo a zároveň podporiť medzinárodnú spoluprácu a komunikáciu s prihliadnutím na tieto zdroje,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok I

1. Oblasťou, ktorej sa táto dohoda týka, v budúcnosti nazývanej dohodnutá oblasť, budú vody severozápadného Atlantického oceánu severne od 35° 00' severnej šírky a na západ od línie prebiehajúcej severným smerom od 35° 00' severnej šírky a 42° 00' západnej dĺžky po 59° 00' severnej šírky, odtiaľ na západ k 44° 00' západnej dĺžky a odtiaľ severne k pobrežiu Grónska a vodám zálivu Sv. Vavrinca, zálivu Davisa Straita a Baffinovho zálivu južne od 78° 10' severnej šírky.

2. Oblasť uvedená v tejto dohode ako "oblasť regulácie" je tá časť dohodnutej oblasti, ktorá leží za územím, ktoré je pod správou rybárskej jurisdikcie pobrežných štátov.

3. Pre potreby tejto dohody "pobrežný štát" bude ďalej znamenať zmluvnú stranu uplatňujúcu rybárske právo vo vodách utvárajúcich časť dohodnutej oblasti.

4. Dohoda sa týka všetkých zásob rýb v dohodnutej oblasti s týmito výnimkami: lososov, tuniakov a mečiarov, druhov veľrýb stanovených Medzinárodnou veľrybárskou komisiou alebo jej nejakou následníckou organizáciou, a druhov usadených v časti kontinentálneho šelfu, napr. organizmov, ktoré v štádiu výlovu sú nehybné na dne, alebo v dne, alebo sa nepohybujú okrem trvalého fyzického kontaktu s dnom alebo podložím.

5. Nič v tejto dohode nebude považované za ovplyvňovanie alebo prejudikovanie stanovísk alebo nárokov akejkoľvek zmluvnej strany v súvislosti s domácimi vodami, teritoriálnymi moriami, alebo limitov alebo rozširovania právomocí nejakej strany na rybárstvo, alebo na ovplyvňovanie alebo prejudikovanie pohľadov a stanovísk hociktorej zmluvnej strany s ohľadom na Morské právo.

Článok II

1. Zmluvné strany súhlasia so zriadením a udržiavaním medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom bude prispievať prostredníctvom konzultácií a kooperácie k optimálnemu využívaniu, racionálnemu riadeniu a ochrane rybárskych zdrojov v dohodnutej oblasti. Táto organizácia bude známa ako Rybárska organizácia severozápadného Atlantického oceánu, ďalej len "Organizácia" a bude vykonávať funkcie stanovené v tejto dohode.

2. Organizácia sa bude skladať z:

a) generálnej rady

b) vedeckej rady

c) rybárskej komisie, a

d) sekretariátu.

3. Organizácia bude mať legálnu právomoc a bude uplatňovať v jej vzťahoch s inými medzinárodnými organizáciami a v teritóriách zmluvných strán tejto dohody také legálne prostriedky, ktoré budú potrebné k výkonu jej funkcie a na dosiahnutie jej cieľov. Imunita a privilégiá, ktoré Organizácia a jej predstavitelia budú uplatňovať na území zmluvnej strany, budú predmetom dohody týkajúcej sa Organizácie a zmluvnej strany.

4. Centrála Organizácie bude v Dartmouthu, Nové Škótsko, Kanada, alebo na inom mieste určenom generálnou radou.

Článok III

Funkcie generálnej rady budú:

a) koordinovať a dozerať na organizačné, administratívne, finančné a iné interné záležitosti Organizácie, vrátane vzťahov medzi jej jednotlivými ustanovujúcimi subjektami,

b) koordinovať vonkajšie vzťahy Organizácie,

c) revidovať a determinovať členstvo v Rybárskej komisii podľa článku XIII., a

d) uplatňovať inú autoritu tak, ako jej bola udelená touto dohodou.

Článok IV

1. Každá zmluvná strana môže byť členom generálnej rady a môže menovať rade nie viac ako troch reprezentantov, ktorí môžu byť sprevádzaní na ktorýchkoľvek stretnutiach náhradníkmi, odborníkmi a poradcami.

2. Generálna rada bude voliť predsedu a podpredsedu z ktorých každý môže pôsobiť počas dvojročného obdobia a budú môcť byť znovu zvolení, avšak s celkovou dobou pôsobenia 4 roky. Predseda bude reprezentant zmluvnej strany, ktorá je členom Rybárskej komisie a predseda a podpredseda budú zástupcami rozdielnych zmluvných strán.

3. Predseda bude prezidentom Organizácie a bude jej hlavným reprezentantom.

4. Predseda generálnej rady bude zvolávať pravidelnú výročnú schôdzu Organizácie na mieste určenom generálnou radou, ktorá sa za normálnych okolností bude konať v Severnej Amerike.

5. Každé iné stretnutie generálnej rady, okrem výročného, bude zvolávané predsedom na mieste a v čase určenom predsedom, na žiadosť nejakej zmluvnej strany v súčinnosti s inou zmluvnou stranou.

6. Generálna rada môže zriadiť komisie a subkomisie, ak to bude považovať za nevyhnutné, pre plnenie jej povinností a funkcií.

Článok V

1. Každá zmluvná strana bude mať jeden hlas pri rokovaniach generálnej rady.

2. Ak nebude dané inak, rozhodnutia generálnej rady budú prijímané väčšinou hlasov zo všetkých prítomných zmluvných strán ktoré vyjadria kladné alebo negatívne hlasy, za predpokladu že hlasovanie sa uskutoční iba pri obsadení kvóra minimálne 2/3 zmluvných strán.

3. Generálna rada bude prijímať a doplňovať, ak to bude požadované, pravidlá pre riadenie jej stretnutí a pre výkon jej funkcií.

4. Generálna rada bude predkladať zmluvným stranám výročnú správu o aktivitách Organizácie.

Článok VI

1. Funkcie vedeckej rady budú:

a) zriadiť fórum pre konzultácie a kooperáciu medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím na štúdie, odhady a výmeny vedeckých informácií týkajúcich sa rybárstva v dohodnutej oblasti, ako aj otázok týkajúcich sa faktorov životného prostredia a ekológie ovplyvňujúcich toto rybárstvo, s cieľom vyvolať a podporiť spoluprácu zmluvných strán vo vedeckom výskume zameranom na vyplnenie medzier vo vedomostiach týkajúcich sa relevantných otázok.

b) zhromažďovať a udržiavať štatistiky a záznamy, a publikovať a šíriť správy, informácie a materiály týkajúcich sa rybárstva v dohodnutej oblasti vrátane faktorov životného prostredia a ekologických faktorov ovplyvňujúcich toto rybárstvo.

c) poskytovať vedecké poradenstvo pobrežným štátom ak to bude požadované na základe článku VII, a

d) poskytovať odbornú pomoc Rybárskej komisii podľa článku VIII., alebo na základe vlastnej iniciatívy ak to bude potrebné pre účely Komisie.

2. Funkcie vedeckej rady môžu byť, ak to bude primerané, vykonávané v spolupráci s inými verejnými či súkromnými organizáciami majúcimi podobné zámery.

3. Zmluvné strany dodajú vedeckej rade všetky dostupné štatistické a vedecké informácie požadované radou pre potreby tohto článku.

Článok VII

1. Vedecká rada bude, na žiadosť pobrežného štátu, brať do úvahy a reagovať na každú otázku týkajúcu sa vedeckého základu pre využívanie a ochranu zdrojov rýb vo vodách spadajúcich pod rybársku jurisdikciu toho pobrežného štátu, v rámci dohodnutej oblasti.

2. Pobrežný štát bude, v súčinnosti s vedeckou radou, špecifikovať podnety referencií braných do úvahy na prerokovanie radou podľa ods. 1 Tieto podnety referencií budú obsahovať, spolu s inými príslušnými špecifikáciami, ak sú aplikovateľné, aj nasledujúce:

a) vyjadrenie predmetnej otázky, vrátane opisu rybárstva a oblasti, ktoré sú brané do úvahy,

b) ak sa črtajú vedecké odhady alebo predpovede, popis relevantných faktorov alebo prognóz, ktoré budú brané do úvahy, a

c) ak je to možné, popis objektívnych cieľov ktoré chce pobrežný štát dosiahnuť, a odhad, akú špecifickú radu alebo rozsah možností je možné poskytnúť.

Článok VIII

Vedecká rada vezme do úvahy a bude odpovedať na každú otázku predloženú rybárskou komisiou, týkajúcu sa vedeckého základu ochrany a využitia rybárskych zdrojov morí v dohodnutej oblasti a bude brať do úvahy problémy špecifikované rybárskou komisiou v rámci danej otázky.

Článok IX

1. Každá zmluvná strana môže byť členom vedeckej rady a môže určiť pre radu jej vlastných reprezentantov, ktorí môžu byť sprevádzaní na hociktorých jej stretnutiach náhradníkmi, odborníkmi a poradcami.

2. Vedecká rada si zvolí predsedu a podpredsedu, z ktorých každý môže pôsobiť vo funkcii po dobu 2 rokov, títo môžu byť znovuzvolení, najviac však na funkčné obdobie celkovo štyroch rokov. Predseda a podpredseda budú reprezentantmi rozdielnych zmluvných strán.

3. Každé stretnutie vedeckej rady, okrem výročného, ktoré je zvolané podľa článku IV, môže byť zvolané predsedom, ktorý určí miesto a dátum konania tohto stretnutia. Takéto stretnutie sa bude konať na žiadosť nejakého z pobrežných štátov alebo nejakej zmluvnej strany, za podpory inej zmluvnej strany.

4. Vedecká rada môže vytvoriť komisie a subkomisie, ak je to potrebné, na vykonávanie jej pridelených funkcií a povinností.

Článok X

1. Vedecké poradenstvo, ktoré bude poskytnuté vedeckou radou podľa tejto dohody, bude determinované konsenzom. Keď konsenzus nebude môcť byť dosiahnutý, Rada vyjadrí v jej správe všetky relevantné náhľady, ktoré boli vzaté do úvahy.

2. Rozhodnutia vedeckej rady ohľadom volieb predstaviteľov, prijímanie a úpravy pravidiel a iných predpisov týkajúcich sa organizácie jej práce budú prijaté väčšinou hlasov zmluvných strán, ktoré vyjadria svoje kladné alebo negatívne stanoviská, a pre tieto účely bude mať každá zmluvná strana jeden hlas. Hlasovanie nebude prijaté pokiaľ nebude kvórum obsadené minimálne 2/3 zmluvných strán.

3. Vedecká rada môže schvaľovať a upravovať, ak to bude potrebné, pravidlá pre zvolávanie jej zasadaní a pre výkon jej funkcií.

Článok XI

1. Rybárska komisia, ďalej komisia, bude zodpovedná za využívanie a ochranu rybárskych zdrojov v dohodnutej oblasti, v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2. Komisia môže prijať návrhy pre spoločné akcie zmluvných strán, určené na dosiahnutie optimálneho využívania rybárskych zdrojov v oblasti regulácie. Pri uplatňovaní týchto návrhov, komisia zváži všetky relevantné návrhy a rady, ktoré jej poskytla vedecká rada.

3. Vykonávaním jej funkcií, uvedených v ods. 2, komisia bude konať s cieľom potvrdiť zhodu medzi:

a) hociktorými návrhmi, ktoré sa aplikujú na druhy alebo skupiny druhov vyskytujúce sa zároveň aj v oblasti regulácie, aj v oblasti ktorá spadá pod rybársku jurisdikciu pobrežného štátu, alebo návrhmi majúcimi efekt prostredníctvom medzidruhových vzťahov na druh alebo skupinu druhov vyskytujúcich sa celkovo, alebo čiastočne na území spadajúcom pod rybársku jurisdikciu pobrežného štátu, a

b) rozhodnutiami či smernicami prijatými pobrežným štátom pre hospodárenia a ochranu tohto druhu alebo skupiny, týkajúcimi sa rybárskych aktivít vykonávaných v rámci oblasti spadajúcej pod jeho rybársku jurisdikciu.

Príslušný pobrežný štát a komisia budú adekvátne podporovať koordináciu týchto návrhov, smerníc a rozhodnutí. Každý pobrežný štát bude informovať komisiu o smerniciach a rozhodnutiach, pre potreby tohto článku.

4. Návrhy schválené komisiou o prideľovaní úlovkov v oblasti regulácie, budú vzaté do úvahy členmi komisie, ktorých plavidlá tradične lovili v oblasti, a pri prideľovaní úlovkov z Grand Banks a Flemish Cap, členovia komisie zaujmú špeciálne stanovisko voči zmluvnej strane, ktorej pobrežné osídlenia primárne závisia na love druhov vyskytujúcich sa pri týchto brehoch, a ktorá vynaložila značné úsilie na zabezpečenie zachovania týchto druhov prostredníctvom medzinárodnej aktivity, konkrétne vykonávaním dozoru a inšpekcie medzinárodného rybárstva na týchto brehoch podľa medzinárodnej schémy spoločného vykonávania úloh.

5. Komisia môže tiež prijať návrhy medzinárodných kontrolných smerníc a ich vykonávanie v rámci oblasti regulácie pre potreby ubezpečenia sa o správnom realizovaní tejto dohody a jej platných smerníc.

6. Každý návrh schválený komisiou bude doručený výkonným tajomníkom všetkým zmluvným stranám s určeným dátumom doručenia pre potreby odseku 1 článku XII..

7. Vzhľadom na ustanovenia článku XII, každý návrh prijatý komisiou v rámci tohto článku sa stane smernicou viažucou všetky zmluvné strany nadobudnutím platnosti v deň stanovený komisiou.

8. Komisia sa môže obracať na Vedeckú radu s akoukoľvek otázkou založenou na vedeckých základoch z oblastí týkajúcich sa využívania a ochrany rybárskych zdrojov v oblasti regulácie a stanoví termíny zaujatia stanoviska k danej otázke.

9. Komisia môže privítať podnety ktoréhokoľvek, alebo všetkých, členov komisie ku ktorýmkoľvek otázkam týkajúcich sa cieľov a účelov tejto dohody v oblasti regulácie.

Článok XII

1. Ak niektorý člen komisie predostrie výkonnému tajomníkovi námietku voči noiektorému návrhu do 60 dní odo dňa doručenia, stanoveného výkonným tajomníkom v návrhu, návrh sa nestane platným po dobu nasledujúcich 40 dní odo dňa doručenia tejto pripomienky zmluvným stranám.. Hneď na to iný člen komisie podobne môže vzniesť námietky do 40 dní od podania návrhu, alebo do 30 dní odo dňa dátumu, keď námietka bola doručená zmluvným stranám v lehote prídavných 40 dní, záleží od toho, ktorý z týchto bude neskôr. Návrh sa stane smernicou viažucou všetky zmluvné strany okrem tých, ktoré vzniesli námietky, na konci predĺženej lehoty alebo lehôt pre namietanie. Ak však do konca predĺženej doby trvania pripomienky bude pripomienka prezentovaná a bude sa jej pridŕžať väčšina členov komisie, takýto návrh nenadobudne platnosť a nestane sa zákonným opatrením pokým členovia komisie nebudú s daným návrhom súhlasiť do stanoveného dátumu.

2. Každý člen komisie, ktorý vzniesol námietku voči návrhu, môže túto námietku kedykoľvek stiahnuť a návrh sa stane zákonným opatrením pre každého člena, a predmetom pre namietanie podľa postupov, ako uvádza tento článok.

3. Po uplynutí jedného roka, od dátumu kedy smernica nadobudla účinnosť, každý člen komisie môže oznámiť výkonnému tajomníkovi o tom, že sa necíti byť ďalej viazaný smernicou a ak toto oznámenie nebude stiahnuté, táto smernica stratí platnosť pre toho člena na konci roka, ktorý uplynie od dátumu takéhoto oznámenia výkonnému tajomníkovi. Po dobe, keď smernici bola pozastavená platnosť pre člena komisie, smernica stratí platnosť pre ktoréhokoľvek člena komisie, pokiaľ sa výkonnému tajomníkovi nedoručí správa o zrušení jej neplatnosti.

4. Výkonný tajomní okamžite informuje každú zmluvnú stranu o:

a) doručení každej pripomienky k návrhom alebo stiahnutí pripomienky podľa ods. 1 a 2

b) dátume, keď sa návrh stane záväzným pravidlom pod ustanovením ods. 1 a

c) doručení každej správy podľa ods. 3.

Článok XIII

1. Členstvo v komisii bude revidované a určené generálnou radou na výročnej schôdzi a bude pozostávať z:

a) každej zmluvnej strany, ktorá sa podieľa na rybolove v oblasti regulácie, a

b) hociktorej zmluvnej strany,ktorá prejavuje súhlas s predpokladom generálnej rady zúčastňovať sa rybolovu v oblasti regulácie počas roku, v ktorom sa koná výročné stretnutie alebo počas nasledujúceho kalendárneho roka.

2. Každý člen komisie môže menovať pre komisiu nie viac ako troch reprezentantov, ktorí môžu byť na zasadaniach doprevádzaní náhradníkmi, odborníkmi a poradcami.

3. Zmluvná strana, ktorá nie je členom komisie, môže navštíviť schôdzu ako pozorovateľ.

4. Komisia zvolí predsedu a podpredsedu, z ktorých každý môže byť vo funkcii po dobu 2 rokov a budú môcť byť znovuzvolení, avšak nie viac ako na celkovú dobu štyroch rokov. Predseda a podpredseda budú zástupcami odlišných členov komisie.

5. Každé iné stretnutie komisie, okrem výročného, zvolaného podľa článku IV, môže byť zvolané predsedom na žiadosť člena komisie, miesto a čas bude stanovené predsedom.

6. Komisia môže zriadiť výbory alebo subkomisie, ak je to potrebné pre splnenie jej vytýčených úloh a funkcií.

Článok XIV

1. Každý člen komisie bude mať na zasadaniach komisie jeden hlas.

2. Rozhodnutia komisie budú prijaté väčšinou hlasov členov komisie, ktorí vyjadrili svoje pozitívne alebo negatívne hlasovanie, podmienkou je, že hlasovanie sa uskutoční iba pri obsadení kvóra minimálne 2/3 členov Komisie.

3. Komisia bude prijímať a doplňovať, ak to bude vyžadované okolnosťami, pravidlá pre riadenie jej stretnutí a pre výkon jej funkcií.

Článok XV

1. Sekretariát bude vykonávať službu Organizácii v zmysle jeho povinností a funkcií.

2. Hlavný výkonný úradník sekretariátu bude výkonným tajomníkom, ktorý bude menovaný generálnou radou podľa určených procedúr a termínov.

3. Personál sekretariátu bude menovaný výkonným tajomníkom v súlade s pravidlami a procedúrami stanovenými generálnou radou.

4. Výkonný tajomník bude, vzhľadom na generálny dozor generálnej rady, mať plnú moc nad personálom sekretariátu a bude vykonávať aj iné funkcie stanovené generálnou radou.

Článok XVI

1. Každá zmluvná strana bude hradiť výdaje za ich vlastnú delegáciu pri účasti na všetkých schôdzach konaných v rámci tejto dohody.

2. Generálna rada schváli ročný rozpočet pre Organizácie.

3. Generálna rada určí objem príspevkov od každej zmluvnej strany podľa ročného rozpočtu a podľa nasledovných kritérií:

a) 10 % rozpočtu bude rozdelených medzi pobrežné štáty na základe proporcií celkovej miery úlovku v dohodnutej oblasti v roku ukončujúcom dvojročné obdobie pred začiatkom rozpočtového roka;

b) 30 % rozpočtu bude rozdelených rovnakým podielom medzi zmluvné strany;

c) 60 % bude rozdelených medzi všetky zmluvné strany na základe proporcií celkovej miery úlovku v dohodnutej oblasti v roku ukončujúcom dvojročné obdobie pred začiatkom rozpočtového roka.

Celková miera úlovku zmienená v predchádzajúcej časti bude uvedená ako úlovky druhov podľa prílohy I, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

4. Výkonný tajomník oznámi každej zmluvnej strane objem príspevkov pre danú stranu, ako boli vypočítané podľa ods. 3 tohto článku, a čo najskôr po oznámení každá zmluvná strana vyplatí Organizácii tieto poplatky.

5. Tieto príspevky budú vyplácané v mene tej krajiny, kde sa nachádza sídlo organizácie, ak generálna rada nerozhodne inak.

6. Vzhľadom na ods. 11 tohto článku, generálna rada bude na svojej prvej schôdzi schvaľovať rozpočet pre výdaje prvého finančného roku, v ktorom Organizácia bude vykonávať svoje funkcie a výkonný tajomník doručí kópie tohto rozpočtu zmluvným stranám spolu so správami o ich konkrétnych poplatkoch.

7. Pre nasledujúci finančný rok, návrhy ročného rozpočtu bude predostretý výkonným tajomníkom každej zmluvnej strane spolu s rozpočtom poplatkov, nie menej ako 60 dní pred výročnou schôdzou Organizácie, na ktorej rozpočet bude prijatý.

8. Zmluvná strana,ktorá sa prihlási k dohode počas finančného roku, bude mať jej príspevky vyčíslené na základe údajov uvedených v tomto článku, a budú proporcionálne vyčíslené vzhľadom na počet celých mesiacov ktoré ostávajú do konca roka.

9. Zmluvná strana, ktorá nezaplatila poplatky po dobu 2 po sebe idúcich rokov nebude môcť využívať volebné práva a podávať námietky v rámci tejto dohody, pokým si nesplní svoje povinnosti alebo ak generálna rada nerozhodne inak.

10. Finančné záležitosti Organizácie budú kontrolované externým auditom každoročne, audítormi vybratými generálnou radou.

11. Ak dohoda nadobúda účinnosť 1. januára 1979, ustanovenia prílohy II. ako neoddeliteľná súčasť tejto dohody, budú aplikované podľa nariadení ods. 6.

Článok XVII

Zmluvné strany súhlasia s výkonom takých aktivít, vrátane uplatnenia adekvátnych sankcií, ktoré budú udelené pri spáchaní priestupku, aby smernice dohody a realizácia jej nariadení boli efektívne tak, ako sa uvádza v ods. 7 článku XI. a v rámci všetkých platných smerníc uvedených v článku XXIII. Každá zmluvná strana bude predkladať Komisii výročnú správu o týchto jej aktivitách, vykonaných za daným účelom.

Článok XVIIII

Zmluvné strany súhlasia s nadobudnutím účinnosti a vykonávaním spoločnej schémy a medzinárodnej podpory Regulačnej oblasti ako uvádza článok XXIII., alebo ako je upravené opatreniami uvedenými v ods. 5 článku XI. Táto schéme bude obsahovať nariadenia pre obojstranné právo nalodenia sa a inšpekciu vykonávanú zmluvnými stranami a pre postih a sankcie vlajkového štátu na základe dôkazu spáchania nejakého priestupku vyplývajúceho z týchto nalodení sa a inšpekcie. Správa o spáchanom priestupku a uvalených sankciách bude zahrnutá vo výročnej správe podľa článku XVII.

Článok XIX

Zmluvné strany môžu upozorniť hociktorý štát, ktorý nie je zmluvnou stranou k tejto dohode, na akýkoľvek predmet týkajúci sa rybárskych aktivít v oblasti regulácie, vykonávaných príslušníkmi alebo loďami toho štátu, ktorý pôsobí protichodne k dosiahnuteľnosti cieľov tejto dohody. Zmluvné strany ďalej súhlasia s uskutočnením následných krokov, ak to bude nutné, proti týmto protichodným vplyvom.

Článok XX

1. Dohodnutá oblasť bude rozdelená na vedecké a štatistické podoblasti, oddiely a pododdiely, ktorých ohraničenia budú definované v prílohe III. tejto dohody.

2. Na žiadosť vedeckej rady môže generálna rada dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých zmluvných strán, ak to bude potrebné pre vedecké alebo štatistické účely, modifikovať hranice vedeckých a štatistických podoblastí, oddielov a pododdielov uvedených v prílohe III, za predpokladu, že každý pobrežný štát uplatňujúci rybársku jurisdikciu na hociktorej časti územia, vyjadrí súhlas s takouto úpravou.

3. Na žiadosť rybárskej komisie po prekonzultovaní s vedeckou radou, môže generálna rada dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých zmluvných strán, ak to bude nutné pre potreby využívania, rozdeliť oblasť regulácie do vhodných regulovaných oddielov a pododdielov. Tieto budú následne modifikované tou istou procedúrou. Hranice takýchto oddielov a pododdielov budú definované v prílohe III.

4. Príloha III tejto dohody, buď v jej súčasnom znení alebo z času na čas modifikovanom podľa tohto článku, je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Článok XXI

1. Každá zmluvná strana môže navrhovať dodatky k tejto dohode, aby boli prehodnotené generálnou radou na výročnom alebo špeciálnom zasadaní. Tieto návrhy dodatkov budú zasielané výkonnému tajomníkovi najmenej 90 dní pred spomínanou schôdzou na ktorej je navrhnuté ich prerokovanie, a výkonný tajomník ihneď doručí návrh všetkým zmluvným stranám.

2. Na prijatie navrhovaného dodatku k tejto dohode generálnou radou, sa bude vyžadovať ¾ väčšina hlasov všetkých zmluvných strán. Znenie návrhov dodatkov, takto prijaté, bude doručené depozitárom všetkým zmluvným stranám.

3. Dodatok vstúpi do platnosti pre všetky zmluvné strany 120 dní po tom ako bude doručené depozitárom jeho schválenie ¾ všetkých zmluvných strán v písomnej forme, pokiaľ nejaká iná zmluvná strana neuvedie depozitárovi svoje výhrady voči dodatku v lehote do 90 dní odo dňa doručenia návrhu dodatku depozitárovi, v takomto prípade dodatok nenadobudne platnosť pre žiadnu zmluvnú stranu. Hociktorá zmluvná strana, ktorá bude mať výhrady k dodatku,môže túto výhradu hocikedy stiahnuť. Ak všetky námietky k danému dodatku sú stiahnuté, nadobudne dodatok platnosť 120 dní po obdržaní stiahnutia poslednej námietky depozitárom.

4. Hociktorá strana, ktorá sa stane zmluvnou stranou tejto dohody po tom ako bude dodatok schválený, podľa ods. 2 tohto článku, bude považovaná za stranu ktorá prijala predmetný dodatok.

5. Depozitár bude promptne upozorňovať všetky zmluvné strany o doručení schválenia dodatkov, o doručení námietok alebo stiahnutia námietok a taktiež o vstúpení dodatkov do platnosti.

Článok XXII

1. Táto dohoda bude otvorená na podpis v Otave do 31. decembra 1978, stranami reprezentovanými na Diplomatickej konferencii o budúcej multilaterálnej rybárskej spolupráce v severozápadnom Atlantickom oceáne, konaného v Ottave od 11. do 21. októbra 1977. Od tejto doby je otvorená pre prijatie.

2. Táto dohoda podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu v súlade s vnútornými postupmi zmluvných strán a stany si navzájom oznámia ukončenia postupov potrebných na tento účel a uložiťu vlády Kanady, popisovanou v tejto dohode ako "depozitár".

3. Táto dohoda nadobúda účinnosť prvého dňa v januári nasledujúc v ktorom sa uskutočnilo uloženie aktov ratifikácie, akceptácie a schválenia nie menej ako šiestimi signatármi z ktorých nie menej ako jeden signatár vykonáva rybárske právo vo vodách utvárajúcich časť dohodnutej oblasti.

4. Hociktorá strana, ktorá nepodpísala dohodu môže vstúpiť do dohody písomným oznámením depozitárovi. Vstúpenie prijaté depozitárom pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody nadobúda účinnosť dňom, kedy táto dohoda nadobudne právoplatnosť. Vstúpenie prijaté depozitárom po dni uvedenia dohody do platnosti sa stane účinným dňom jeho prijatia depozitárom.

5. Depozitár bude informovať všetkých signatárov a všetky pristupujúce strany o všetkých uložených ratifikáciách, akceptáciách alebo schváleniach a doručeniach o prijatých členoch.

6. Depozitár zvolá prvotné stretnutie Organizácie, ktoré sa bude konať nie viac ako 6 mesiacov od dátumu, kedy dohoda nadobúda účinnosť a preberie predbežnú agendu s každou zmluvnou stranou nie menej ako 1 mesiac pred danou schôdzou.

Článok XXIII

Do termínu, kedy táto dohoda nadobudne platnosť, každý návrh, ktorý bude predostretý alebo je efektívny v danom čase, ako je uvedené v článku VIII Medzinárodnej dohody pre rybárstvo v severozápadnom Atlantickom oceáne, 1949, (dohoda ICNAF), a je predmetom zabezpečenia dohody ICNAF, sa stane opatrením viažucim každú zmluvnú stranu s ohľadom na Regulačnú oblasť ihneď, ak návrh sa stane účinným v zmysle dohody ICNAF, alebo v tom čase v ktorom vstúpi do platnosti v zmysle dohody ICNAF. Vzhľadom na ods. 3 článku XII, každá takáto smernica zostane záväzná pre každú zmluvnú stranu, po dobu jej exspirácie alebo ak je nahradená nejakou inou smernicou ktorá sa stane záväznou podľa článku XI tejto dohody, pričom žiadne takéto nahradenie sa nemôže stať platným pred uplynutím jedného roka platnosti tejto dohody.

Článok XXIV

1. Každá zmluvná strana môže odstúpiť od dohody 31. decembra každého roku prostredníctvom oznámenia do depozitára pred 30. júnom alebo skôr, depozitár sprostredkuje kópie takéhoto oznámenia ostatným zmluvným stranám.

2. Každá iná zmluvná strana môže hneď na to odstúpiť od dohody toho istého 31. decembra oznámením do depozitára do 1 mesiaca od doručenia kópie ohľadom odstúpenia od dohody podľa ods. 1 tohto článku.

Článok XXV

1. Originál tejto dohody bude uložený u vlády Kanady, ktorá sprostredkuje overené kópie dokumentu všetkým signatárom a všetkým vstupujúcim stranám.

2. Depozitár zaregistruje dohodu spolu so sekretariátom Spojených národov.

Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia, riadne poverení na tento účel, podpísali túto dohodu.

V Ottave 24. októbra 1978 v jedinom origináli v jazyku anglickom a francúzskom, z ktorých každý text je rovnako autentický.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I TEJTO ZMLUVY

Zoznam druhov živočíchov pre determináciu nominálnych úlovkov, ktoré budú použité pre ročný rozpočet podľa článku XVI

Treska atlantická … | Gadus morrhua |

Treska jednoškvrnná … | Melanogrammus aeglefinus |

Atlantická červená ryba … | Sebasted marinus |

Merlúza strieborná … | Merluccius bilinearis |

Merlúza červená … | Urophicis chuss |

Merlúza žltá… | Pollachius virens |

Platesa drsná … | Hippoglossoides platessoides |

Čertík bahenný … | Glyptocephalus cynoglossus |

Čertík žltochvostý … | Limanda ferruginea |

… | Reinhardtius hoppoglossoides |

… | Macrourus rupestris |

Sleď obyčajný … | Clupea harengus |

Makrela atlantická … | Scomber scombrus |

… | Peprilus triacanthus |

Sleď riečny … | Alosa pseudoharengus |

… | Argentina silus |

… | Mallotus villosus |

… | Loligo pealei |

… | Illex illecebrosus |

Krevety… | Pandalus sp. |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II K TEJTO ZMLUVE

Prechodné finančné opatrenia

1. Zmluvná strana, ktorá je tiež zmluvnou stranou k Medzinárodnej dohode pre rybárstvo severozápadného Atlantického oceánu počas roku 1979 nebude prispievať na náklady Organizácie v danom roku. Ďalšie zmluvné strany, ktoré dali do depozitu ich nástroje ratifikácie, akceptácie alebo schválenia či súhlasu k dohode pred 31. decembrom 1979, budú prispievať sumou určenou v tejto prílohe. Príspevok hociktorej zo zmluvných strán, neuvedenej v prílohe bude stanovený generálnou radou.

2. Príspevky podľa ods. 1 budú vyplatené zmluvnými stranami ihneď, ako to bude možné, po 1. januári 1979 alebo po ich prijatí do dohody, podľa toho čo je neskôr.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III TEJTO DOHODY

Vedecké a štatistické podoblasti, oddiely a pododdiely

Vedecké a štatistické podoblasti, oddiely a pododdiely charakterizované článkom XX tejto dohody budú rozčlenené takto:

1. a) podoblasť 0 — Táto časť dohodnutej oblasti leží severne k rovnobežke od 61°00′ severnej šírky, ohraničená z východu čiarou ťahajúcou sa na sever z bodu 61°00′ severnej šírky a 59°00′ západnej dĺžky k rovnobežke 69°00′ severnej šírky, odtiaľ severozápadným smerom pozdĺž línie k bodu na 75°00′ severnej šírky a 73°30′ západnej dĺžky a odtiaľ severným smerom k rovnobežke 78°10′ severnej šírky,a je ohraničená na severe líniou začínajúcou na 61°00′ severnej šírky a 65°00′ západnej dĺžky a ťahajúcou sa severozápadne pozdĺž línie k pobrežiu Bafinovho ostrova na Južný zráz (61° severnej šírky a 66°20′ západnej dĺžky) a odtiaľ severným smerom pozdĺž pobrežia Bafinovho ostrova, ostrova Bylot, ostrova Devon a Elesmerovho ostrova a následne k 80. poludníku západnej dĺžky k vodám medzi týmito ostrovmi k rovnobežke na 78°10′ severnej šírky.

1. b) podoblasť 0 pozostáva z dvoch oddielov:

Oddiel 0A — Táto časť podoblasti leží severne od rovnobežky 66°15′ severnej šírky

Oddiel 0B — Táto časť podoblasti leží južne od rovnobežky 65°15′ severnej šírky

2. a) Podoblasť 1 — Táto časť dohodnutej oblasti leží východne od podoblasti 0 a na sever a východ od línie, spájajúc bod na 61°00′ severnej šírky a 59°00′ západnej dĺžky s bodom na 52°15′ severnej šírky a 42°00′ západnej dĺžky.

2. b) Podoblasť 1 pozostáva zo šiestich oddielov:

Oddiel 1A — Táto časť podoblasti leží na sever od rovnobežky 68°50′ severnej šírky (Christianhaab);

Oddiel 1B — Táto časť podoblasti leží medzi rovnobežkou 66°15′ severnej šírky (5 morských míľ severne od Umanarsugssuaku) a rovnobežkou 68°50′ severnej šírky (Christianshaab);

Oddiel 1C — Táto časť podoblasti leží medzi rovnobežkou 64°15′ severnej šírky (4 morské míle severne od Godthaabu) a rovnobežkou 66°15′ severnej šírky (5 morských míľ od Umanarsugssuaku);

Oddiel 1D — Táto časť podoblasti leží medzi rovnobežkou 62°30′ severnej šírky (Frederikshaab Glacier) a rovnobežkou 64°15′ severnej šírky (4 morské míle od Godthaabu);

Oddiel 1E — Táto časť podoblasti leží medzi rovnobežkou 60°45′ severnej šírky (Mys Desolation) a rovnobežkou 62°30′ severnej šírky (Frederikshaab Glacier);

Oddiel 1F — Táto časť podoblasti leží južne od rovnobežky 60°45′ severnej šírky (Mys Desolation);

3. a) Podoblasť 2 — Táto časť dohodnutej oblasti leží východne od poludníka 64°30′ západnej dĺžky v oblasti Hudson Strait, na juh k podoblasti 0, na juh a západ od podoblasti 1 a na sever k rovnobežke 52°15′ severnej šírky.

3. b) Podoblasť 2 pozostáva z troch oddielov:

Oddiel 2G — Táto časť podoblasti leží na sever od rovnobežky 57°40′severnej šírky (Mys Mugford);

Oddiel 2H — Táto časť podoblasti leží medzi rovnobežkou 55°20′ severnej šírky (Hopedale) a rovnobežkou 57°40' severnej šírky (Mugfordov mys);

Oddiel 2J — Táto časť podoblasti leží na juh od rovnobežky 55°20′ severnej šírky. (Hopedale).

4. a) Podoblasť 3 — Táto časť dohodnutej oblasti leží južne od rovnobežky 52°15′ severnej šírky, a na východ zasahuje k línii severne od Bauldovho mysu na severe Novofundlandského pobrežia k 52°15′ severnej šírky, severne k rovnobežke 39°00′ severnej šírky, a k východu a severu línie 39°00 severnej šírky,, 50°00′ západnej dĺžky a pokračujúc n severozápadne priamo k bodu na 43°30′ severnej šírky,55°00′ západnej dĺžky v smere k bodu na 47°50′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky po križovanie priamej línie k Rayovmu mysu, na pobreží Nového Fundlandu so Severným mysom na Mys Bretonovho ostrova, odtiaľ severovýchodne priamo myslenou líniou k Rayovmu mysu.

4. b) Podoblasť 3 sa skladá zo šiestich oddielov:

Oddiel 3K — Táto časť podoblasti sa rozprestiera na sever od rovnobežky 49°15′ severnej šírky (Freelsov mys, Nový Fundland);

Oddiel 3L — Táto časť podoblasti leží medzi Novofundlandským pobrežím od Freelsovho mysu po mys Sv. Márie, líniou opisovanou nasledovne:

Začína na Freelsovom myse, odtiaľ východne k poludníku 46°30′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 46°00′ severnej šírky, odtiaľ na západ k poludníku 54°30′ západnej zemepisnej dĺžky,odtiaľ pozdĺž línie k mysu Sv. Márie, Nový Fundland;

Oddiel 3M — Táto časť podoblasti leží na juh od rovnobežky 49°15′ severnej šírky a na východ od poludníka 46°30′ západnej dĺžky;

Oddiel 3N — Táto časť podoblasti leží na juh od rovnobežky 46°00′ severnej šírky a medzi poludníkom 46°30′ západnej dĺžky a poludníkom 51°00′ západnej dĺžky;

Oddiel 3O — Táto časť podoblasti leží na juh od rovnobežky 46°00′ severnej šírky a medzi poludníkom 51°00′ západnej dĺžky a poludníkom 54°30′ západnej dĺžky;

Oddiel 3P — Táto časť podoblasti leží na juh od Novofundlandského pobrežia a na západ od línie spájajúcej mys Sv. Márie, Nový Fundland k bodu na 46°00′ severnej šírky,54°30′západnej dĺžky, odtiaľ na juh k okraju podoblasti;

Oddiel 3P je rozdelená na 2 pododdiely:

3Pn — Severozápadný pododdiel – tá časť oddielu 3P, ktorá leží na severozápad od línie rozširujúcej sa od Burgoevých ostrovov, Nového Fundlandu juhozápadne k bodu 46°50′ severnej šírky a 58°50′ západnej dĺžky,

3Ps — Juhovýchodný pododdiel – táto časť oddielu 3 P leží na juhovýchod od línie definovanej pre pododdiel 3Pn.

5. a) Podoblasť 4 — Táto časť dohodnutej oblasti leží na sever od rovnobežky 39°00′ severnej šírky, k západnej hranici podoblasti 3,a k východu k línii opisovanej nasledovne: začínajúc od začiatku medzinárodnej hranice medzi USA a Kanadou v Kanále Grand Maman v bode 44°46′ 35° 346′′′severnej šírky; 66°54 11,253′′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 43°50′ severnej šírky,odtiaľ na západ k poludníku 67°40′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 42°20′ severnej šírky, odtiaľ východne k bodu na 66°00′ západnej dĺžky, odtiaľ pozdĺž línie v juhovýchodnom smere k bodu 42°00′ severnej šírky a 65°40′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 39°00′ severnej šírky.

5. b) Podoblasť 4 je rozdelená do 6 oddielov:

Oddiel 4R — Tá časť podoblasti, ktorá leží medzi pobrežím Nového Fundlandu od Bauldovho mysu, odtiaľ k Rayovmu mysu a línií opisovanej nasledovne: Začínajúc Bauldovým mysom, odtiaľ na sever k rovnobežke 52°15′severnej šírky, odtiaľ západne k Labradorskému pobrežiu, odtiaľ pozdĺž Labradorského pobrežia k hranici Labrador -Quebec, odtiaľ pozdĺž línie v juhozápadnom smere k bodu na 49°25′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k bodu 47°50′ severnej šírky, 60°00 západnej dĺžky, odtiaľ pozdĺž línie juhovýchodne k bodu kde sa križuje hranica 3. podoblasti s líniou spájajúcou Severný mys, Nové Škótsko s Rayovým mysom, Nový Fundland, odtiaľ k Rayovmu mysu, Nový Fundland;

Oddiel 4S — Táto časť podoblasti leží medzi južným pobrežím provincie Quebec od konca Labradorsko-Quebeckej hranici k Pte. des Monts a línie opisovanej nasledovne: začínajúc na Pte. des Monts, odtiaľ na východ k bodu 49°25′ severnej šírky,64°40′ západnej dĺžky, odtiaľ pozdĺž línie vo východo-juho-východnom smere k bodu 47°50′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na sever k bodu 49°25′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ v severovýchodnom smere ku koncu Labradorsko-Quebeckej hranice;

Oddiel 4T — Tá časť podoblasti, ktorá leží medzi pobrežím Nového Škótska, Nového Brunswiku a Quebeku od Severného mysu k Pte. es Monts a línie opisovanej nasledovne: začínajúcej Pte. des Monts, odtiaľ na východ k bodu 49°25′ severnej šírky,64°40′ západnej dĺžky, odtiaľ pozdĺž línie juhovýchodne k bodu 47°50′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ pozdĺž línie južným smerom k Severnému mysu, Novému Škótsku;

Oddiel 4V — Táto časť podoblasti leží medzi pobrežím Nového Škótska medzi Severným mysom a Fourchu a línie opisovanej takto: začínajúc vo Fourchu, odtiaľ vo východnom smere k bodu 45°40′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh pozdĺž poludníka 60°00′západnej dĺžky, k rovnobežke 44°10′ severnej šírky, odtiaľ na východ k poludníku 59°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 39°00′ severnej šírky, odtiaľ na východ k bodu kde hranica podoblastí 3 a 4 sa stretáva s rovnobežkou 39°00′ severnej šírky, odtiaľ pozdĺž hranice podoblastí 3 a 4 a línie pokračujúcej v severozápadným smerom k bodu 47°50′ severnej šírky,60°00′západnej dĺžky pozdĺž línie v južnom smere k Severnému mysu, Nové Škótsko;

Oddiel 4V je rozdelená na 2 pododdiely:

4Vn — Severný pododdiel – Táto časť oddielu 4V leží na sever od rovnobežky 45°40′ severnej šírky;

4Vs — Južný pododdiel – Táto časť oddielu 4V leží južne od rovnobežky 45°40′ severnej šírky;

Oddiel 4W — Táto časť podoblasti leží medzi pobrežím Nového Škótska medzi Halifaxom a Fourchu a línie opisovanej takto: Začínajúcej na Fourchu, odtiaľ pozdĺž línie vo východnom smere k bodu 45°40′ severnej šírky,60°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh pozdĺž poludníka 60°00′ západnej dĺžky k rovnobežke 44°10′ severnej šírky, odtiaľ na východ k poludníku 59°00′ západnej dĺžky, odtiaľ na juh k rovnobežke 39°00′severnej šírky, odtiaľ západne k poludníku 63°20′ západnej dĺžky, odtiaľ na sever k bodu na tom poludníku 44°20′severnej šírky, odtiaľ pozdĺž línie v severozápadnom smere k Halifaxu, Nové Škótsko;

Oddiel 4X — Tá časť podoblasti, ktorá leží medzi západnou hranicou podoblasti 4 a pobrežia Nového Brunswiku a Nového Škótska od začiatku hranice medzi Novým Brunswikom a Maine k Halifaxu a línie opisovanej nasledovne: Začínajúc Halifaxom, odtiaľ pozdĺž línie juhovýchodne k bodu na 44°20′ severnej šírky,63°20′ západnej dĺžky, odtiaľ južne k rovnobežke 39°00′ severnej šírky, a odtiaľ na západ k poludníku 65°40′ západnej dĺžky.

6. a) Podoblasť 5 — Táto časť dohodnutej oblasti leží na západ od západnej hranice Podoblasti 4, severne k rovnobežke 39°00′ severnej šírky,a k východu k poludníku 71°40′ západnej dĺžky.

6. b) Podoblasť 5 sa skladá z dvoch oddielov:

Oddiel 5Y — Tá časť podoblasti, ktorá leží medzi pobrežím Mainu, Nového Hampshiru a Massachusets, od hranice medzi Maine a Nového Brunswiku k 70°00′ západnej dĺžky na Codov mys(približne 42°00′ severnej šírky) a líniou opisovanou nasledovne: začínajúc na bode Codovho mysu na 70°00′ západnej dĺžky(približne 42°00′ severnej šírky),odtiaľ na sever k 42°20′ severnej šírky, odtiaľ na východ k 67°40′ západnej dĺžky na hranicu podoblastí 4 a 5, a odtiaľ pozdĺž tejto hranice k hranici Kanady a Spojených štátov;

Oddiel 5Z — Tá časť podoblasti ktorá leží na juh a východ od Oddielu 5Y.

Oddiel 5Z je rozdelená do 2 častí: východná a západná časť je definovaná nasledovne:

5Ze — Východná časť – Táto časť oddielu 5Z leží na východ od poludníka 70°00′ západnej dĺžky;

5Zw — Západná časť – Táto časť oddielu 5Z leží na západ od poludníka 70°00′západnej dĺžky;

7. a) Podoblasť 6 — Časť tejto dohodnutej oblasti ohraničenej líniou začínajúcou na bode pobrežia Rhode Islandu na 71°40′západnej dĺžky, odtiaľ na juh k 39°00′severnej šírky, odtiaľ na východ k 42°00′západnej dĺžky, odtiaľ na juh k 35°00′ severnej šírky, odtiaľ na západ k pobrežiu Severnej Ameriky, odtiaľ severne pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky k bodu na Rhode Islande na 71°40′západnej dĺžky.

7. b) Podoblasť 6 je vytvorená z 8 oddielov:

Oddiel 6A — Táto časť podoblasti leží severne od rovnobežky 39°00′severnej šírky na západ k podoblasti 5;

Oddiel 6B — Táto časť podoblasti leží na západ od 70°00′ západnej dĺžky, na juh k rovnobežke 39°00′ severnej šírky, a k severu a západu línia idúca západným smerom pozdĺž rovnobežky 37°00′ severnej šírky k 76°00′ západnej dĺžky a odtiaľ na juh k Henryho mysu, Virginia;

Oddiel 6C — Táto časť podoblasti leží západne od 70°00′ západnej dĺžky a na juh k rovnobežke 35°00′severnej šírky;

Oddiel 6D — Táto časť podoblasti leží východne k oddielom 6B a 6C a na západ k 65°00′ západnej dĺžky;

Oddiel 6E — Táto časť podoblasti leží východne k oddielu 6D na západ k 60°00′ západnej dĺžky;

Oddiel 6F — Táto časť podoblasti leží východne k oddielu 6E a západne k 55°00′ západnej dĺžky;

Oddiel 6G — Táto časť podoblasti leží východne k oddielu 6F a západne k 50°00′ západnej dĺžky

Oddiel 6H — Táto časť podoblasti leží západne od oddielu 6G západne k 42°00′ západnej dĺžky.

--------------------------------------------------