7.6.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 202/132 |
Článok 191
(pôvodný článok 174 ZES)
1. Politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:
— |
udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, |
— |
ochrana ľudského zdravia, |
— |
rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov, |
— |
podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. |
2. Politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.
V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Únie.
3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia Únia prihliadne na:
— |
dostupné vedecké a technické údaje, |
— |
podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie, |
— |
potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou, |
— |
hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov. |
4. Únia a členské štáty spolupracujú v oblasti svojich právomocí s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podmienky spolupráce Únie sa môžu stať predmetom dohody medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.
Predchádzajúci pododsek nemá dopad na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.