Protokol (č. 29)

o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie (1997)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

KEĎŽE podľa ustanovení článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje Únia základné práva zaručené Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd podpísaným v Ríme 4. novembra 1950,

KEĎŽE Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc zabezpečiť, že pri výklade a uplatňovaní článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii dodrží Európske spoločenstvo právne predpisy,

KEĎŽE podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii musí každý štát uchádzajúci sa o členstvo v Únii rešpektovať zásady stanovené v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

MAJÚC NA PAMÄTI, že článok 309 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vytvára mechanizmus pozastavenia určitých práv v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušenia týchto zásad zo strany členského štátu,

PRIPOMÍNAJÚC, že každý štátny príslušník členského štátu má ako občan únie zvláštny status a ochranu, ktorá je zaručená členskými štátmi v súlade s ustanoveniami časti II Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

MAJÚC NA PAMÄTI, že Zmluva o založení Európskeho spoločenstva vytvára priestor bez vnútorných hraníc a poskytuje každému občanovi únie právo slobodného pohybu a pobytu v rámci územia členských štátov,

PRIPOMÍNAJÚC, že otázka extradície štátnych príslušníkov členských štátov únie je riešená v Európskom dohovore o extradícii z 13. decembra 1957 a dohovore z 27. septembra 1996 vypracovanom na základe článku 31 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa týka extradície medzi členskými štátmi Európskej únie,

SO ŽELANÍM zabrániť tomu, aby bol inštitút azylu použitý na účely nezlučiteľné s tými, na ktoré bol určený,

KEĎŽE tento protokol rešpektuje nemennosť a ciele Ženevského dohovoru z 28. júla 1951, ktorý sa týka štatútu utečenca,

DOHODLI sa na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

Jediný článok

Berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi Európskej únie, považujú sa členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých právnych a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je možné brať do úvahy, resp. pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu iba v nasledovných prípadoch:

a) ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa tohto dohovoru;

b) ak bol iniciovaný postup uvedený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada vo vzťahu k nemu príjme rozhodnutie;

c) ak Rada, konajúc na základe článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii konštatovala vo vzťahu k členskému štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, existenciu vážneho a pretrvávajúceho porušenia zásad uvedených v článku 6 ods. 1 zo strany tohto členského štátu;

d) ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného členského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; žiadosť bude vybavovaná na základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc členského štátu.

--------------------------------------------------