Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1309

z 29. apríla 2024

o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre)

(Text s významom pre EHP)

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a stimulovať rozširovanie vysokokapacitných sietí podporou spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa takéto siete mohli rýchlejšie rozšíriť pri vynaložení nižších nákladov.

Ak je niektoré ustanovenie tohto nariadenia v rozpore s ustanovením smernice 2002/77/ES, (EÚ) 2018/1972 alebo (EÚ) 2022/2555, príslušné ustanovenie uvedených smerníc má prednosť.

Týmto nariadením sa stanovujú minimálne požiadavky na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 1. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom Únie, ktoré sú prísnejšie alebo podrobnejšie ako uvedené minimálne požiadavky, ak tieto opatrenia slúžia na podporu spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry alebo umožňujú efektívnejšie zavádzanie novej fyzickej infraštruktúry.

Odchylne od odseku 3 tohto článku členské štáty nezachovajú ani nezavedú opatrenia uvedené v uvedenom odseku v súvislosti s článkom 3 ods. 5 prvým pododsekom písm. a) až e), článkom 3 ods. 7 a 10, článkom 4 ods. 7, článkom 5 ods. 2 druhým pododsekom, článkom 5 ods. 5, článkom 6 ods. 2 a článkom 10 ods. 7 a 8.

Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti ani ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v smernici (EÚ) 2018/1972, najmä vymedzenie pojmov „elektronická komunikačná sieť“, „vysokokapacitná sieť“, „verejná elektronická komunikačná sieť“, „koncový bod siete“, „pridružené prostriedky“, „koncový používateľ“, „bezpečnosť sietí a služieb“, „prístup“ a „prevádzkovateľ“.

Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

„prevádzkovateľ siete“ je:

prevádzkovateľ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 29 smernice (EÚ) 2018/1972;

podnik, ktorý poskytuje fyzickú infraštruktúru určenú na poskytovanie:

služieb výroby, prepravy alebo distribúcie:

—

plynu,

—

elektriny vrátane verejného osvetlenia,

—

vykurovania,

—

vody vrátane zneškodňovania alebo čistenia odpadových vôd a splaškov a kanalizačných systémov;

ii)

dopravných služieb vrátane železníc, ciest vrátane mestských ciest, tunelov, prístavov a letísk;

„verejnoprávny subjekt“ je subjekt, ktorý má všetky tieto vlastnosti:

je zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani obchodný charakter;

má právnu subjektivitu;

je úplne alebo z väčšej časti financovaný celoštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi subjektmi alebo jeho riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií; alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, ktorej nadpolovičnú väčšinu členov vymenúvajú celoštátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne subjekty;

„subjekt verejného sektora“ je celoštátny, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávny subjekt alebo združenie tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo verejnoprávnymi subjektmi;

„fyzická infraštruktúra“ je:

akýkoľvek prvok siete, ktorý je určený na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom, ako sú rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, inštalácie antén, veže a stĺpy, ako aj budovy vrátane ich striech alebo častí ich fasád, alebo vstupy do budov, a každé ďalšie aktívum vrátane pouličného zariadenia, ako sú stožiare verejného osvetlenia, ukazovatele ulíc a budov, semafory, pútače a mýtne brány, ako aj autobusové a električkové zastávky, stanice metra a železničné stanice;

ak nejde o súčasť siete a vlastnia ju alebo ju kontrolujú subjekty verejného sektora: budovy vrátane ich striech alebo častí ich fasád alebo vstupy do budov a každé ďalšie aktívum vrátane pouličného zariadenia, ako sú stožiare verejného osvetlenia, ukazovatele ulíc a budov, semafory, pútače a mýtne brány, ako aj autobusové a električkové zastávky, stanice metra a železničné stanice.

Káble vrátane nenasvieteného vlákna, ako aj prvky sietí, ktoré sa používajú na zásobovanie vodou určenou na ľudskú spotrebu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 ( 1 ), nie sú fyzickou infraštruktúrou v zmysle tohto nariadenia;

„stavebné práce“ je každý výsledok výstavby alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám osebe stačí na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu, a ktorý zahŕňa jeden alebo niekoľko prvkov fyzickej infraštruktúry;

„fyzická infraštruktúra v budove“ je fyzická infraštruktúra alebo inštalácie na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určené na zavedenie káblových a/alebo bezdrôtových prístupových sietí, ak sú takéto prístupové siete schopné poskytovať elektronické komunikačné služby a spojiť prístupový bod v budove s koncovým bodom siete;

„optické vedenie v budove“ sú káble z optických vlákien na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určené na poskytovanie elektronických komunikačných služieb a spájajúce prístupový bod v budove s koncovým bodom siete;

„fyzická infraštruktúra v budove pripravená na optické vlákna“ je fyzická infraštruktúra v budove určená na zavedenie prvkov optických vlákien;

„významná obnova“ sú stavebné práce na mieste koncového používateľa, ktoré zahŕňajú štrukturálne zmeny celej fyzickej infraštruktúry v budove alebo jej značnej časti a ktoré si v súlade s vnútroštátnym právom vyžadujú stavebné povolenie;

10.

„povolenie“ je explicitné alebo implicitné rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí jedného alebo viacerých príslušných orgánov, ktoré sa prijali súčasne alebo postupne a ktoré sa požadujú podľa vnútroštátneho práva, aby podnik mohol realizovať výstavbu alebo stavebné práce potrebné na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí;

11.

„prístupový bod“ je fyzický bod vnútri alebo mimo budovy, ku ktorému majú prístup podniky, ktoré poskytujú alebo ktoré sú oprávnené poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, a prostredníctvom ktorého sa možno napojiť na fyzickú infraštruktúru v budove pripravenú na optické vlákna;

12.

„práva vstupu“ sú práva uvedené v článku 43 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 udelené prevádzkovateľovi na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním na zavedenie vysokokapacitných sietí a pridružených prostriedkov.

Článok 3

Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, vyhovejú po písomnej žiadosti prevádzkovateľa všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup k tejto fyzickej infraštruktúre za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov. Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, vyhovejú všetkým takýmto odôvodneným žiadostiam aj za nediskriminačných podmienok. V takýchto písomných žiadostiach sa spresnia prvky fyzickej infraštruktúry, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, vrátane konkrétneho časového rámca. Členské štáty môžu stanoviť podrobné požiadavky týkajúce sa administratívnych aspektov žiadostí.

Právnické osoby, ktoré pôsobia predovšetkým ako nájomníci pozemkov alebo ako držitelia iných ako vlastníckych práv k pozemkom, na ktorých sa plánuje alebo sa zrealizovala inštalácia zariadenia s cieľom zaviesť prvky vysokokapacitných sietí, alebo ktoré spravujú nájomné zmluvy v mene vlastníkov pozemkov, a prevádzkovatelia sa dobromyseľne na žiadosť prevádzkovateľa v súlade s vnútroštátnym zmluvným právom dohodnú na prístupe k týmto pozemkom, a to aj pokiaľ ide o cenu, ktorá v relevantných prípadoch zodpovedá trhovým podmienkam.

Prevádzkovatelia a právnické osoby uvedené v prvom pododseku tohto odseku informujú národný regulačný orgán o uzavretí dohôd dosiahnutých v súlade s prvým pododsekom vrátane dohodnutej ceny.

Členské štáty môžu poskytnúť usmernenie týkajúce sa podmienok vrátane ceny s cieľom uľahčiť uzatváranie takýchto dohôd.

Členské štáty môžu stanoviť, že vlastníci súkromných komerčných budov, ktoré nevlastnia ani nekontrolujú prevádzkovatelia siete, musia na písomnú žiadosť prevádzkovateľa vyhovieť odôvodneným žiadostiam o prístup do týchto budov vrátane ich striech s cieľom inštalovať prvky vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov za spravodlivých a primeraných podmienok a za cenu zodpovedajúcu trhovým podmienkam. Pred tým, ako záujemca o prístup podá takúto žiadosť, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

budova sa nachádza vo vidieckej alebo vzdialenej oblasti vymedzenej členskými štátmi;

nie je k dispozícii žiadna vysokokapacitná sieť rovnakého typu, či už pevná alebo mobilná, ako má záujemca o prístup v úmysle zaviesť v oblasti, pre ktorú sa podáva žiadosť o prístup, a podľa informácií zhromaždených prostredníctvom jednotného informačného miesta k dátumu podania žiadosti neexistuje žiadny plán na zavedenie takejto siete;

v oblasti, pre ktorú sa žiadosť o prístup podáva, neexistuje žiadna fyzická infraštruktúra, ktorú vlastnia alebo kontrolujú prevádzkovatelia sietí alebo subjekty verejného sektora a ktorá by bola technicky vhodná na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí.

Členské štáty môžu určiť zoznam kategórií komerčných budov, ktoré môžu byť oslobodené od povinnosti vyhovieť takejto žiadosti o prístup z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany, ochrany a zdravia. Uvedený zoznam a kritériá, ktoré sa majú uplatniť na určenie uvedených kategórií, sa uverejňujú prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Pri určovaní spravodlivých a primeraných podmienok udeľovania prístupu vrátane cien a s cieľom zabrániť nadmerným cenám prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktorí vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, v relevantných prípadoch zohľadňujú aspoň:

existujúce zmluvy a obchodné podmienky dohodnuté medzi prevádzkovateľmi, ktorí žiadajú o prístup, a prevádzkovateľmi sietí alebo subjektmi verejného sektora poskytujúcimi prístup k fyzickej infraštruktúre;

potrebu zabezpečiť, aby mal poskytovateľ prístupu spravodlivú príležitosť na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli pri poskytnutí prístupu k svojej fyzickej infraštruktúre, a to so zreteľom na konkrétne vnútroštátne podmienky, obchodné modely a všetky zavedené tarifné štruktúry s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť na náhradu nákladov; v prípade elektronických komunikačných sietí sa majú zohľadniť aj všetky nápravné prostriedky, ktoré uložili národné regulačné orgány;

všetky dodatočné náklady na údržbu a adaptáciu vyplývajúce z poskytnutia prístupu k príslušnej fyzickej infraštruktúre;

dosah požadovaného prístupu na podnikateľský plán poskytovateľa prístupu vrátane investícií do fyzickej infraštruktúry, ku ktorej sa žiada prístup;

v osobitnom prípade prístupu k fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov akékoľvek príslušné usmernenie podľa odseku13, a najmä:

ekonomickú životaschopnosť týchto investícií na základe ich rizikového profilu;

ii)

potrebu spravodlivej návratnosti investícií a akéhokoľvek časového harmonogramu takejto návratnosti investícií;

iii)

všetky vplyvy prístupu na hospodársku súťaž na nižšej úrovni trhu a následne na ceny a návratnosť investícií;

iv)

všetky odpisy aktív siete v čase žiadosti o prístup;

každý obchodný prípad podporujúci investície v čase ich vynaloženia, najmä investície do fyzickej infraštruktúry využívanej na poskytovanie pripojiteľnosti, a

vi)

každú ponuku spoluinvestovania do zavádzania fyzickej infraštruktúry, ktorú záujemca o prístup predtým dostal, najmä v zmysle článku 76 smernice (EÚ) 2018/1972, alebo ponuku spoločného zavádzania;

pri posudzovaní potreby prevádzkovateľov zabezpečiť spravodlivú návratnosť investícií, ktorá zodpovedá príslušným trhovým podmienkam, ich rôzne obchodné modely, najmä v prípade podnikov, ktoré predovšetkým poskytujú pridružené prostriedky a ponúkajú fyzický prístup viac ako jednému podniku, ktorý poskytuje alebo je oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete.

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, môžu odmietnuť prístup k fyzickej infraštruktúre na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov:

fyzická infraštruktúra, ku ktorej sa žiada o prístup, nie je technicky vhodná na zavedenie akýchkoľvek prvkov vysokokapacitných sietí podľa odseku 1;

nedostatočný priestor na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov podľa odseku 1, a to aj po zohľadnení budúcich potrieb poskytovateľa prístupu na priestor, ktoré dostatočne preukáže, napríklad odkazom na verejne dostupné investičné plány alebo jednotne uplatňovaný percentuálny podiel kapacity vyhradenej pre budúce potreby v porovnaní s celkovou kapacitou fyzickej infraštruktúry;

existencia opodstatnených dôvodov týkajúcich sa ochrany, národnej bezpečnosti a verejného zdravia;

existencia riadne opodstatnených dôvodov týkajúcich sa integrity a bezpečnosti akejkoľvek siete, najmä vnútroštátnej kritickej infraštruktúry;

existencia riadne opodstatneného rizika závažného rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb prostredníctvom tej istej fyzickej infraštruktúry;

dostupnosť udržateľných alternatívnych prostriedkov pasívneho veľkoobchodného fyzického prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vhodným na poskytovanie vysokokapacitných sietí a ponúkaným za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré poskytuje ten istý prevádzkovateľ siete, alebo v osobitnom prípade vidieckych alebo vzdialených oblastí, v ktorých je sieť prevádzkovaná výlučne na veľkoobchodnom základe a vlastnia ju alebo ju kontrolujú subjekty verejného sektora, ktoré poskytuje prevádzkovateľ takejto siete.

Členské štáty môžu stanoviť, že prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, môžu odmietnuť prístup ku konkrétnej fyzickej infraštruktúre, ak existujú udržateľné alternatívne prostriedky nediskriminačného otvoreného aktívneho veľkoobchodného prístupu k vysokokapacitným sieťam, ktoré poskytuje ten istý prevádzkovateľ siete alebo ten istý verejný subjekt, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

takéto alternatívne prostriedky veľkoobchodného prístupu sa ponúkajú za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny;

projekt zavádzania žiadajúceho prevádzkovateľa sa týka rovnakej oblasti pokrytia a do priestorov koncového používateľa nevedie žiadna iná optická sieť, ktorá poskytuje služby v tejto oblasti pokrytia.

Tento odsek sa vzťahuje len na tie členské štáty, v ktorých sa takáto alebo rovnocenná možnosť odmietnutia uplatňuje k 11. máju 2024 v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie.

V prípade odmietnutia poskytnúť prístup, ako sa uvádza v odsekoch 5 a 6, prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora, ktorý vlastní alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, najneskôr do jedného mesiaca od dátumu prijatia úplnej žiadosti o prístup, písomne oznámi žiadateľovi o prístup konkrétne a podrobné dôvody takéhoto odmietnutia, a to s výnimkou vnútroštátnej kritickej infraštruktúry vymedzenej vo vnútroštátnom práve, v prípade ktorej sa konkrétne a podrobné dôvody pri oznámení odmietnutia žiadateľovi o prístup nevyžadujú.

Členské štáty môžu zriadiť alebo určiť orgán na koordináciu žiadostí o prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorú vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, poskytovanie právnej a technickej podpory počas rokovania o podmienkach prístupu, ako aj na uľahčenie poskytovania informácií prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 12.

Na fyzickú infraštruktúru, na ktorú sa už vzťahujú povinnosti prístupu uložené národnými regulačnými orgánmi podľa smernice (EÚ) 2018/1972 alebo vyplývajúce z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci Únie, sa nevzťahujú povinnosti stanovené v odsekoch 1, 4 a 5, pokiaľ platia takéto povinnosti prístupu.

10.

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru alebo určité kategórie fyzickej infraštruktúry, nemusia odseky 1, 4 a 5 uplatňovať na uvedenú fyzickú infraštruktúru alebo uvedené kategórie fyzickej infraštruktúry z dôvodov architektonického, historického, náboženského alebo environmentálneho významu alebo z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany, ochrany a zdravia. Členské štáty alebo prípadne regionálne a miestne orgány takúto fyzickú infraštruktúru alebo kategórie fyzickej infraštruktúry na svojich územiach určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov. Zoznam kategórií fyzickej infraštruktúry a kritériá uplatňované na ich určenie sa sprístupnia prostredníctvom jednotného informačného miesta.

11.

Prevádzkovatelia majú právo ponúkať prístup k svojej fyzickej infraštruktúre na účely zavádzania iných sietí, než sú elektronické komunikačné siete alebo pridružené prostriedky.

12.

Bez ohľadu na odsek 3 nie je týmto článkom dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry, ak prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora nie je vlastníkom, ani vlastnícke právo akejkoľvek inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci súkromného majetku, ani prípadné práva nájomcov.

13.

Po konzultácii so zainteresovanými stranami, s vnútroštátnymi orgánmi na riešenie sporov a prípadne inými príslušnými orgánmi alebo agentúrami Únie v príslušných odvetviach a so zreteľom na osvedčené zásady a odlišnosť situácií v rôznych členských štátoch môže Komisia v úzkej spolupráci s orgánom BEREC poskytovať usmernenie týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 4

Transparentnosť týkajúca sa fyzickej infraštruktúry

Na účely podania žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre v súlade s článkom 3 musí mať prevádzkovateľ na požiadanie právo na prístup prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte k týmto minimálnym informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre:

georeferenčná poloha a trasa;

typ a aktuálne využitie infraštruktúry;

kontaktné miesto.

Takéto minimálne informácie musia byť sprístupnené za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok a v každom prípade najneskôr 10 pracovných dní po dni podania žiadosti o prístup k informáciám. V riadne odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže raz predĺžiť o päť pracovných dní. Prevádzkovatelia žiadajúci o prístup sú informovaní o každom predĺžení lehoty prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Každý prevádzkovateľ žiadajúci o prístup k informáciám podľa tohto článku uvedie zemepisnú oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

Prístup k minimálnym informáciám možno obmedziť alebo zamietnuť, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti určitých budov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, bezpečnosti vnútroštátnej kritickej infraštruktúry, verejného zdravia alebo ochrany alebo z dôvodu zachovania dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

Okrem minimálnych informácií uvedených v odseku 1 prvom pododseku môžu členské štáty požadovať informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre, napríklad informácie o úrovni jej obsadenia.

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora sprístupňujú prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte aspoň minimálne informácie uvedené v odseku 1 a prípadne dodatočné informácie uvedené v odseku 2 a bezodkladne sprístupňujú akúkoľvek aktualizáciu týchto informácií. V prípade, že prevádzkovatelia sietí alebo subjekty verejného sektora nedodržia tento odsek, môžu príslušné orgány požiadať o sprístupnenie chýbajúcich informácií uvedených v odseku 1 v elektronickom formáte prostredníctvom jednotného informačného miesta do 10 pracovných dní od dátumu prijatia takejto žiadosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uložiť sankcie prevádzkovateľom sietí a subjektom verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, za nesplnenie tejto povinnosti.

Počas prechodného obdobia, ktoré je čo najkratšie a nepresiahne 12 mesiacov, môžu členské štáty oslobodiť obce s menej ako 3 500 obyvateľmi od povinnosti uvedenej v odseku 3. Členské štáty stanovia plán s lehotami na sprístupnenie minimálnych informácií uvedených v odseku 1 v elektronickom formáte prostredníctvom jednotného informačného miesta. Uvedené oslobodenia a plány sa uverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta. Počas tohto prechodného obdobia tieto obce zabezpečia, aby boli dostupné informácie prístupné prevádzkovateľom.

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora na základe osobitnej písomnej žiadosti prevádzkovateľa vyhovejú odôvodneným žiadostiam o prieskumy konkrétnych prvkov ich fyzickej infraštruktúry na mieste. V tejto žiadosti sa uvedú prvky fyzickej infraštruktúry, ktorých sa zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov týka. Prieskumy špecifikovaných prvkov fyzickej infraštruktúry na mieste sa povolia za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok do jedného mesiaca od dátumu prijatia žiadosti, pričom podliehajú obmedzeniam stanoveným v odseku 1 štvrtom pododseku. Členské štáty môžu stanoviť podrobné požiadavky týkajúce sa administratívnych aspektov žiadostí.

Členské štáty môžu na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov určiť vnútroštátnu kritickú infraštruktúru vymedzenú vo vnútroštátnom práve alebo jej časti, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti stanovené v odsekoch 1, 3 a 5.

Odseky 1, 3 a 5 sa neuplatňujú v prípade, že:

fyzická infraštruktúra nie je technicky vhodná na zavedenie vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov;

povinnosť poskytnúť informácie o určitých typoch existujúcej fyzickej infraštruktúry podľa odseku 1 prvého pododseku by bola neprimeraná, a to na základe analýzy nákladov a prínosov, ktorú vykonali členské štáty, a konzultácie so zainteresovanými stranami, alebo

fyzická infraštruktúra nepodlieha povinnostiam týkajúcim sa prístupu v súlade s článkom 3 ods. 10.

Odôvodnenia, kritériá a podmienky uplatňovania takýchto výnimiek sa uverejňujú prostredníctvom jedného informačného miesta a oznamujú sa Komisii.

Prevádzkovatelia, ktorí získajú prístup k informáciám podľa tohto článku, prijmú primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí zachovanie dôvernosti, ako aj pracovného a obchodného tajomstva. Na tento účel zachovávajú dôvernosť informácií a používajú ich len na účely zavádzania svojich sietí.

Článok 5

Koordinácia stavebných prác

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí majú právo dohodnúť sa s prevádzkovateľmi na koordinácii stavebných prác vrátane rozdelenia nákladov na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí, ktorí priamo alebo nepriamo vykonávajú alebo plánujú vykonať stavebné práce úplne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, vyhovejú každej odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľov o koordináciu týchto stavebných prác za transparentných a nediskriminačných podmienok na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov. Členský štát môže stanoviť podrobné požiadavky týkajúce sa administratívnych aspektov žiadosti.

Žiadostiam o koordináciu stavebných prác sa vyhovie za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

prevádzkovateľovi siete ani subjektu verejného sektora vlastniacemu alebo kontrolujúcemu fyzickú infraštruktúru, ktorý pôvodne plánoval stavebné práce, nevzniknú na základe koordinácie predmetných stavebných prác nenávratné dodatočné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z dodatočného omeškania, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť dohody dotknutých strán o rozdelení nákladov;

prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora vlastniaci alebo kontrolujúci fyzickú infraštruktúru, ktorý pôvodne plánoval stavebné práce, má naďalej kontrolu nad koordináciou prác;

žiadosť sa podá čo najskôr, a ak je potrebné povolenie na stavebné práce, najneskôr jeden mesiac pred predložením konečného projektu orgánom udeľujúcim povolenia.

Členské štáty môžu stanoviť, že žiadosti o koordináciu stavebných prác, ktoré podal podnik, ktorý poskytuje alebo je oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, podniku, ktorý vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora a ktorý poskytuje alebo je oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, sa môžu považovať za neprimerané v prípade, že stavebné práce prispievajú k zavádzaniu vysokokapacitných sietí, za predpokladu, že sa uvedené vysokokapacitné siete nachádzajú vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach, vlastnia ich alebo ich kontrolujú subjekty verejného sektora a sú prevádzkované výlučne na veľkoobchodnom základe.

Žiadosť podniku, ktorý poskytuje alebo je oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, o koordináciu stavebných prác podaná podniku, ktorý poskytuje alebo je oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, sa môže považovať za neprimeranú, ak sú splnené obe tieto podmienky:

žiadosť sa týka oblasti, na ktorú sa vzťahuje jedna z týchto podmienok:

prognóza dosahu širokopásmových sietí vrátane vysokokapacitných sietí podľa článku 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

ii)

výzva na vyjadrenie zámeru zaviesť vysokokapacitné siete podľa článku 22 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)

verejná konzultácia pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Únie;

žiadajúci podnik nevyjadril zámer zaviesť vysokokapacitné siete v oblasti uvedenej v písmene a) v rámci žiadneho z najnovších postupov uvedených v danom písmene, ktoré sa vzťahujú na obdobie, počas ktorého sa podáva žiadosť o koordináciu.

Ak sa žiadosť o koordináciu považuje za neprimeranú na základe prvého pododseku, podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, ktorý zamietol koordináciu stavebných prác, zavedie fyzickú infraštruktúru s dostatočnou kapacitou v záujme uspokojenia možných budúcich primeraných potrieb prístupu tretích strán.

Členské štáty môžu na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov určiť druhy stavebných prác považované za práce, ktorých rozsah je obmedzený, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, alebo ktoré súvisia s vnútroštátnou kritickou infraštruktúrou, ktoré by mohli byť oslobodené od povinnosti koordinovať stavebné práce podľa odseku 2. Odôvodnenia, kritériá a podmienky uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác sa uverejňujú prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí neuplatňujú odseky 2 a 4 na druhy stavebných prác týkajúce sa vnútroštátnej kritickej infraštruktúry alebo z dôvodov národnej bezpečnosti, ktoré členské štáty určili podľa prvého pododseku tohto odseku.

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 2 a 4 na druhy prác, ktoré členské štáty určili za práce obmedzeného rozsahu podľa prvého pododseku tohto odseku.

rozdelenie nákladov spojených s koordináciou stavebných prác, ako sa uvádza v odseku 1;

kritériá, ktoré by mali dodržiavať orgány na riešenie sporov pri riešení sporov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto článku, a

kritériá na zabezpečenie dostatočnej kapacity na uspokojenie predvídateľných budúcich primeraných potrieb v prípade zamietnutia koordinácie stavebných prác podľa odseku 4.

Článok 6

Transparentnosť týkajúca sa plánovaných stavebných prác

S cieľom umožniť rokovania o dohodách o koordinácii stavebných prác podľa článku 5, každý prevádzkovateľ siete a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, sprístupnia prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte tieto minimálne informácie:

georeferenčnú polohu a druh prác;

prvky dotknutej fyzickej infraštruktúry;

odhadovaný dátum začatia prác a ich trvanie;

v príslušných prípadoch predpokladaný dátum predloženia konečného projektu príslušným orgánom na účely udelenia povolenia;

kontaktné miesto.

Prevádzkovateľ siete a subjekt verejného sektora, ktorý vlastní alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, zabezpečia, aby informácie uvedené v prvom pododseku o plánovaných stavebných prácach týkajúcich sa ich fyzickej infraštruktúry boli správne a aktuálne a aby sa bezodkladne sprístupnili prostredníctvom jednotného informačného miesta hneď, ako má prevádzkovateľ siete tieto informácie v súvislosti so svojimi stavebnými prácami plánovanými v nasledujúcich šiestich mesiacoch k dispozícii, a to v každom prípade, ak sa predpokladá udelenie povolenia, najneskôr dva mesiace pred prvým podaním žiadosti o povolenie príslušným orgánom.

Prevádzkovatelia majú právo na prístup k minimálnym informáciám uvedeným v prvom pododseku v elektronickom formáte na základe odôvodnenej žiadosti prostredníctvom jednotného informačného miesta, pričom uvedú oblasť, v ktorej žiadajúci prevádzkovateľ plánuje zaviesť prvky vysokokapacitných sietí alebo pridružené prostriedky. Požadované informácie sa sprístupnia do 10 pracovných dní od dátumu prijatia žiadosti o prístup k informáciám za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. V riadne odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže raz predĺžiť o päť pracovných dní. Prístup k minimálnym informáciám možno obmedziť alebo zamietnuť len vtedy, ak je to potrebné v záujme bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, bezpečnosti kritickej infraštruktúry, verejného zdravia alebo ochrany alebo z dôvodov zachovania dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

Členské štáty môžu na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov určiť druhy stavebných prác považované za práce, ktorých rozsah je obmedzený, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, alebo ktoré súvisia s vnútroštátnou kritickou infraštruktúrou, ako aj núdzové situácie alebo dôvody národnej bezpečnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od povinnosti sprístupniť minimálne informácie podľa odseku 1. Odôvodnenie, kritériá a podmienky uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác sa uverejňujú prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí neuplatňujú odsek 1 na druhy stavebných prác týkajúce sa vnútroštátnej kritickej infraštruktúry alebo z dôvodov národnej bezpečnosti, ktoré členské štáty určili podľa prvého pododseku tohto odseku.

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovatelia sietí sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odsek 1 na informácie o druhoch stavebných prác, ktorých rozsah je obmedzený, alebo z núdzových dôvodov, ktoré členské štáty určili podľa prvého pododseku tohto odseku.

Článok 7

Postup udeľovania povolení a práv vstupu

Príslušné orgány nesmú nenáležite obmedzovať zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí ani pridružených prostriedkov ani takémuto zavádzaniu zabraňovať. Členské štáty vyvinú maximálne úsilie na uľahčenie toho, aby na celom svojom území dosiahli jednotnosť všetkých pravidiel upravujúcich podmienky a postupy uplatniteľné na udeľovanie povolení a práv vstupu, ktoré sú potrebné na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

Príslušné orgány prostredníctvom jednotného informačného miesta sprístupnia v elektronickom formáte všetky informácie o podmienkach a postupoch uplatniteľných na udeľovanie povolení a práv vstupu, ktoré sa udeľujú administratívnymi postupmi, a to aj všetky informácie o výnimkách týkajúcich sa niektorých alebo všetkých povolení alebo práv vstupu, ktoré sa požadujú v zmysle práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a o spôsoboch podávania žiadostí v elektronickom formáte a získavania informácií o stave žiadosti.

Každý prevádzkovateľ má právo predložiť v elektronickom formáte prostredníctvom jednotného informačného miesta žiadosti o všetky nevyhnutné povolenia alebo ich obnovenie alebo práva vstupu a získavať informácie o stave svojej žiadosti. Členské štáty môžu upresniť podrobné postupy získavania uvedených informácií.

Príslušné orgány môžu do 15 pracovných dní od ich prijatia zamietnuť tie žiadosti o povolenie vrátane žiadostí o práva vstupu, pre ktoré ten istý prevádzkovateľ, ktorý žiada o toto povolenie, nesprístupnil prostredníctvom jednotného informačného miesta minimálne informácie v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku.

Príslušné orgány udelia alebo zamietnu povolenia iné ako povolenia o práva vstupu do štyroch mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti o povolenie.

Príslušné orgány stanovia úplnosť žiadosti o povolenie alebo práva vstupu do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti. Príslušné orgány vyzvú žiadateľa, aby v tejto lehote poskytol všetky chýbajúce informácie. Rozhodnutie príslušného orgánu, že žiadosť o povolenie je úplná, nesmie viesť k pozastaveniu alebo prerušeniu celkovej štvormesačnej lehoty na preskúmanie žiadosti o povolenie, ktorá začína plynúť od dátumu prijatia úplnej žiadosti.

Prvým a druhým pododsekom nie sú dotknuté iné konkrétne lehoty ani povinnosti stanovené v súvislosti s riadnym vykonávaním daného postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení, a to vrátane odvolacieho konania, v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom a nie sú nimi dotknuté ani pravidlá, ktoré priznávajú žiadateľovi ďalšie práva alebo majú za cieľ zabezpečiť čo najrýchlejšie udelenie povolení.

Členské štáty vopred stanovia a uverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta dôvody, na základe ktorých môže príslušný orgán vo výnimočných a riadne opodstatnených prípadoch z vlastného podnetu predĺžiť lehoty uvedené v prvom pododseku tohto odseku a v odseku 6.

Každé predĺženie musí byť čo najkratšie a nesmie presiahnuť štyri mesiace okrem prípadov, keď je to potrebné na dodržanie iných konkrétnych lehôt alebo povinností stanovených v súvislosti s riadnym vykonávaním daného postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení, a to vrátane odvolacieho konania, v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie.

O predĺženie nemožno žiadať s cieľom získať chýbajúce informácie, ktoré si príslušný orgán nevyžiadal od žiadateľa podľa druhého pododseku.

Každé zamietnutie povolenia alebo práva vstupu sa riadne odôvodní na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.

Odchylne od článku 43 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2018/1972, ak sú na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov okrem povolení potrebné aj práva vstupu na, nad alebo pod verejný prípadne súkromný majetok s predchádzajúcim povolením vlastníka alebo v súlade s vnútroštátnym právom, príslušné orgány udelia takéto práva vstupu v lehote štyroch mesiacov alebo v lehote stanovenej vnútroštátnym právom podľa toho, ktorá lehota je kratšia, od dátumu doručenia úplnej žiadosti s výnimkou prípadov vyvlastnenia.

Príslušné orgány môžu obnoviť povolenie udelené prevádzkovateľovi na stavebné práce potrebné na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov, ak z objektívne opodstatnených dôvodov nebolo možné začať alebo dokončiť stavebné práce pred uplynutím platnosti povolenia. Povolenie sa obnovuje bez dodatočných procedurálnych požiadaviek voči prevádzkovateľom.

Členské štáty môžu okrem iného vyžadovať povolenie na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov na budovách alebo lokalitách architektonického, historického, náboženského alebo environmentálneho významu chránených podľa vnútroštátneho práva, alebo ak je to potrebné v záujme verejnej ochrany, bezpečnosti kritickej infraštruktúry alebo z environmentálnych dôvodov.

Povolenia iné ako práva vstupu, ktoré sú potrebné na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov, nepodliehajú žiadnym poplatkom ani úhradám nad rámec správnych poplatkov, ako sa stanovuje, mutatis mutandis, v článku 16 smernice (EÚ) 2018/1972.

10.

Komisia monitoruje uplatňovanie tohto článku v členských štátoch. Na tento účel členské štáty každé tri roky podávajú Komisii správu o stave vykonávania tohto článku a o tom, či boli splnené podmienky v ňom uvedené.

11.

Postup stanovený v tomto článku sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 57 smernice (EÚ) 2018/1972.

12.

Týmto článkom nie je dotknutá možnosť členských štátov zaviesť ďalšie ustanovenia pre príslušné orgány na urýchlenie postupu udeľovania povolení.

Článok 8

Neprijatie rozhodnutia o žiadosti o povolenie

Ak príslušný orgán neprijme rozhodnutie v príslušnej lehote uvedenej v článku 7 ods. 5, povolenie sa považuje po uplynutí uvedenej lehoty za udelené.

Prvý pododsek sa uplatňuje za predpokladu, že sa postup udeľovania povolení netýka práv vstupu. Prevádzkovateľ alebo ktorákoľvek dotknutá strana má v príslušnom prípade právo získať od príslušného orgánu na požiadanie písomné potvrdenie, že povolenie bolo implicitne udelené.

Členské štáty zabezpečia, aby každá dotknutá tretia strana mala právo zasiahnuť do správneho postupu a napadnúť rozhodnutie o udelení povolenia.

Členské štáty sa môžu odchýliť od odseku 1 tohto článku, ak je pre príslušný postup udeľovania povolení k dispozícii aspoň jeden z týchto prostriedkov nápravy:

prevádzkovateľ, ktorý v dôsledku nedodržania príslušnej lehoty stanovenej v súlade s článkom 7 ods. 5 zo strany príslušného orgánu utrpel škodu, má právo požadovať náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom;

prevádzkovateľ môže predložiť vec súdu alebo orgánu dohľadu.

V prípade odchýlky podľa odseku 2 tohto článku dotknutý členský štát zabezpečí, aby po uplynutí lehoty stanovenej v súlade s článkom 7 ods. 5 a bez toho, aby bolo dotknuté právo prevádzkovateľa okamžite uplatniť prostriedok nápravy v súlade s odsekom 2 tohto článku, príslušný orgán alebo akýkoľvek iný orgán určený týmto členským štátom bez zbytočného odkladu na žiadosť prevádzkovateľa alebo z vlastného podnetu vyzval žiadateľa na stretnutie s cieľom uľahčiť prijatie rozhodnutia o žiadosti o povolenie. Stretnutie zvolá príslušný orgán najneskôr do dvoch mesiacov od podania žiadosti. Príslušný orgán po stretnutí bez zbytočného odkladu poskytne písomný záznam diskusie vrátane názorov zúčastnených strán a oznámi prevádzkovateľovi dátum, kedy sa má vydať rozhodnutie o žiadosti o povolenie.

Článok 9

Výnimky z postupu udeľovania povolení

Postupu udeľovania povolení v zmysle článku 7, pokiaľ sa takéto povolenie nevyžaduje v súlade s inými právnymi aktmi Únie, nepodliehajú stavebné práce, ktoré pozostávajú z ktoréhokoľvek z týchto prvkov:

opravárenské a údržbárske práce, ktorých rozsah je obmedzený, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti, vplyvu a trvania;

obmedzená technická modernizácia existujúcich prác alebo zariadení s obmedzeným vplyvom;

drobné stavebné práce, ktoré majú obmedzený rozsah, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti, vplyvu alebo trvania, potrebné na zavedenie vysokokapacitných sietí.

Členské štáty na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov určia druhy stavebných prác, na ktoré sa vzťahuje odsek 1. Informácie o takýchto druhoch stavebných prác sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Odchylne od odseku 1 môžu na základe postupu stanoveného v odseku 2 príslušné orgány požadovať povolenia na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov v týchto situáciách:

v prípade fyzickej infraštruktúry alebo určitých kategórií fyzickej infraštruktúry chránených z dôvodov architektonického, historického, náboženského alebo environmentálneho významu alebo inak chránených podľa vnútroštátneho práva, alebo

ak je to potrebné z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany, ochrany, životného prostredia alebo verejného zdravia, alebo ochrany bezpečnosti kritickej infraštruktúry.

Členské štáty môžu od prevádzkovateľov, ktorí plánujú vykonať stavebné práce, na ktoré sa vzťahuje tento článok, vyžadovať, aby pred začatím stavebných prác oznámili príslušným orgánom svoj zámer začať stavebné práce.

Toto oznámenie obsahuje len vyhlásenie prevádzkovateľa o zámere začať stavebné práce a minimálne informácie, ktoré sú potrebné na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či sa na tieto práce vzťahuje odchýlka stanovená v odseku 3. Uvedené minimálne informácie zahŕňajú aspoň dátum predpokladaného začiatku stavebných prác, ich trvanie, kontaktné údaje osoby zodpovednej za vykonanie prác a oblasť, ktorej sa práce týkajú.

Článok 10

Fyzická infraštruktúra v budove a optické vedenie v budove

Všetky novopostavené budovy a budovy prechádzajúce významnou obnovou vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve, pre ktoré boli žiadosti o stavebné povolenia podané po 12. februári 2026, musia byť vybavené fyzickou infraštruktúrou v budove pripravenou na optické vlákna a optickým vedením v budove vrátane pripojení až po fyzický bod, v ktorom sa koncový používateľ pripája k verejnej sieti.

Všetky novopostavené viacbytové domy alebo viacbytové domy prechádzajúce významnou obnovou, pre ktoré boli žiadosti o stavebné povolenia podané po 12. februári 2026, musia byť vybavené prístupovým bodom.

Ak sa tým neúmerne nezvýšia náklady na renovačné práce a ak je to technicky uskutočniteľné, musia byť všetky budovy vrátane ich prvkov v spoločnom vlastníctve, ktoré prechádzajú významnou obnovou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice 2010/31/EÚ do 12. februára 2026 vybavené fyzickou infraštruktúrou v budove pripravenou na optické vlákna a optickým vedením v budove vrátane pripojení až po fyzický bod, v ktorom sa koncový používateľ pripája k verejnej sieti. Všetky viacbytové domy, ktoré prechádzajú takouto významnou obnovou, musia byť vybavené aj prístupovým bodom.

Členské štáty po konzultácii so zainteresovanými stranami a na základe najlepších postupov v danom odvetví prijmú do 12. novembra 2025 príslušné normy alebo technické špecifikácie, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie odsekov 1, 2 a 3. Uvedené normy alebo technické špecifikácie musia jednoducho umožniť bežné činnosti údržby jednotlivých optických vedení, ktoré každý prevádzkovateľ používa na poskytovanie služieb vysokokapacitnej siete, pričom sa v nich stanovujú aspoň:

špecifikácie prístupového bodu v budove a špecifikácie optického rozhrania;

špecifikácie káblov;

špecifikácie zásuvky;

špecifikácie rúr alebo mikrokáblovodov;

technické špecifikácie potrebné na zabránenie rušeniu elektrickou kabelážou;

minimálny polomer ohybu;

technické špecifikácie pre inštaláciu kabeláže.

Členské štáty zabezpečia súlad s normami alebo technickými špecifikáciami uvedenými v odseku 4. Členské štáty stanovia na preukázanie takéhoto súladu postupy, ktoré by mohli zahŕňať kontrolu budov alebo ich reprezentatívnej vzorky na mieste.

Budovy vybavené v súlade s týmto článkom sú na dobrovoľnom základe a v súlade s postupmi stanovenými členskými štátmi oprávnené získať označenie „pripravené na optické vlákna“, ak sa členské štáty rozhodli takéto označenie zaviesť.

Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú na určité kategórie budov, ak by bol zabezpečenie súladu s uvedenými odsekmi na základe objektívnych skutočností neprimerané z hľadiska nákladov pre jednotlivých vlastníkov alebo spoluvlastníkov. Členské štáty takéto kategórie budov určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov.

Členské štáty určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov druhy budov, ako sú napríklad osobitné kategórie pamiatok, historických budov, vojenských budov a budov používaných na účely národnej bezpečnosti, a to v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve, ktoré majú byť oslobodené od povinností stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 alebo pri ktorých sa tieto povinnosti majú uplatňovať s náležitými technickými úpravami. Informácie o takýchto kategóriách budov sa uverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Článok 11

Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

Každý poskytovateľ verejných elektronických komunikačných sietí má právo rozšíriť na svoje náklady svoju sieť k prístupovému bodu s výhradou odseku 3 a bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva.

Každý poskytovateľ verejných elektronických komunikačných sietí má na účely zavedenia prvkov vysokokapacitných sietí právo na prístup ku každej existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove, ak jej zdvojenie nie je technicky možné alebo nie je ekonomicky efektívne, s výhradou odseku 3.

Každý držiteľ práva na využívanie prístupového bodu a fyzickej infraštruktúry v budove vyhovie všetkým primeraným písomným žiadostiam zo strany poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí o prístup k prístupovému bodu a fyzickej infraštruktúre v budove za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, prípadne aj cien. Členské štáty môžu stanoviť podrobné požiadavky týkajúce sa administratívnych aspektov žiadosti.

Ak v budove nie je k dispozícii fyzická infraštruktúra pripravená na optické vlákna, každý poskytovateľ verejných elektronických komunikačných sietí má právo ukončiť svoju sieť v priestoroch účastníka, pokiaľ s tým vlastník a/alebo účastník súhlasí, v súlade s vnútroštátnym právom, a to za použitia existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove v takom rozsahu, v akom je k dispozícii a prístupná podľa odseku 3, a za predpokladu, že sa tým minimalizuje dosah na súkromný majetok tretích strán.

Týmto článkom nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, ak držiteľ práva na využívanie tejto infraštruktúry alebo prístupového bodu nie je ich vlastníkom, ani vlastnícke právo inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci budov.

Do 12. novembra 2025 po konzultácii so zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi orgánmi na riešenie sporov a prípadne inými príslušnými orgánmi alebo agentúrami Únie v príslušných odvetviach a s prihliadnutím na osvedčené zásady a odlišnú situáciu v jednotlivých členských štátoch orgán BEREC v úzkej spolupráci s Komisiou uverejní usmernenia o podmienkach prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove vrátane uplatňovania spravodlivých a primeraných podmienok a kritérií, ktoré by vnútroštátne orgány na riešenie sporov mali dodržiavať pri riešení sporov.

Článok 12

Digitalizácia jednotných informačných miest

Jednotné informačné miesta sprístupnia vhodné digitálne nástroje, napríklad v podobe webových portálov, databáz, digitálnych platforiem alebo digitálnych aplikácií, s cieľom umožniť výkon všetkých práv cez internet, ako aj splnenie všetkých povinností stanovených v tomto nariadení.

Členské štáty môžu podľa potreby prepojiť viacero existujúcich alebo novovyvinutých digitálnych nástrojov podporujúcich jednotné informačné miesta uvedené v odseku 1 alebo ich úplne alebo čiastočne integrovať s cieľom predísť duplicite digitálnych nástrojov.

Členské štáty zriadia jednotné národné digitálne kontaktné miesto, ktoré bude tvoriť spoločné používateľské rozhranie, s cieľom zabezpečiť bezproblémový prístup k digitalizovaným jednotným informačným miestam.

Členské štáty zabezpečia primerané technické, finančné a ľudské zdroje na podporu zavádzania a digitalizácie jednotných informačných miest.

Článok 13

Riešenie sporov

Každá strana má bez toho, aby bola dotknutá možnosť predložiť vec súdu, právo predložiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov, ktorý sa zriadil podľa článku 14, spor, ktorý môže vzniknúť:

ak sa zamietol prístup k existujúcej infraštruktúre alebo sa nedosiahla dohoda o konkrétnych podmienkach vrátane ceny do jedného mesiaca od dátumu prijatia žiadosti o prístup podľa článku 3;

v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 6, a to aj vtedy, ak sa požadované informácie neposkytli v príslušných lehotách;

ak sa dohoda o koordinácii stavebných prác podľa článku 5 ods. 2 nedosiahla do jedného mesiaca od dátumu prijatia formálnej žiadosti o koordináciu stavebných prác, alebo

ak sa dohoda o prístupe k fyzickej infraštruktúre v budove v zmysle článku 11 ods. 2 alebo 3 nedosiahla do jedného mesiaca od dátumu prijatia formálnej žiadosti o prístup.

Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade sporov uvedených v odseku 1 písm. a) a d), ak je subjekt, od ktorého prevádzkovateľ žiadal prístup, zároveň subjektom oprávneným udeliť právo vstupu, pokiaľ ide o majetok, na ktorom, v ktorom alebo pod ktorým sa nachádza predmet žiadosti o prístup, môže príslušný vnútroštátny orgán na riešenie sporov rozhodnúť aj spory týkajúce sa takéhoto práva vstupu.

Vnútroštátny orgán na riešenie sporov uvedený v odseku 1 pri plnom zohľadnení zásady proporcionality a zásad stanovených v rámci príslušného usmernenia Komisie alebo v usmerneniach orgánu BEREC vydá záväzné rozhodnutie o riešení sporu:

do štyroch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o riešenie sporu v súvislosti so spormi uvedenými v odseku 1 písm. a);

do jedného mesiaca od dátumu prijatia žiadosti o riešenie sporu v súvislosti so spormi uvedenými v odseku 1 písm. b), c) a d).

Uvedené lehoty sa môžu predĺžiť len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

Pokiaľ ide o spory uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d), rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov môže predstavovať stanovenie spravodlivých a primeraných podmienok, prípadne aj cien.

Orgány na riešenie sporov uverejňujú svoje rozhodnutia, pričom dodržiavajú zásady dôvernosti a ochrany obchodného tajomstva. Jednotné informačné miesto zabezpečuje prístup k rozhodnutiam uverejneným orgánmi na riešenie sporov.

Ak sa spor týka prístupu k infraštruktúre prevádzkovateľa a vnútroštátny orgán na riešenie sporov je národným regulačným orgánom, zohľadnia sa v prípade potreby ciele stanovené v článku 3 smernice (EÚ) 2018/1972.

Týmto článkom sa dopĺňajú súdne prostriedky nápravy a postupy v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, pričom týmto článkom nie sú dotknuté.

Článok 14

Príslušné orgány

Členské štáty zriadia alebo určia jeden alebo viacero príslušných orgánov na vykonávanie úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov v súlade s článkom 13 ods. 1 (ďalej len „vnútroštátny orgán na riešenie sporov“).

Vnútroštátny orgán na riešenie sporov je právne oddelený a funkčne nezávislý od všetkých prevádzkovateľov sietí a všetkých subjektov verejného sektora vlastniacich alebo kontrolujúcich fyzickú infraštruktúru, ktorí sú zapojení do sporu. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastníctvo alebo kontrolu prevádzkovateľov sietí, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie funkcií týkajúcich sa vnútroštátnych konaní na riešenie sporov a funkcií jednotného informačného miesta od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Vnútroštátne orgány na riešenie sporov konajú nezávisle a objektívne a pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené, nepožadujú ani neprijímajú pokyny od žiadneho iného orgánu. To nebráni dohľadu v súlade s vnútroštátnym právom. Právomoc pozastaviť alebo zrušiť rozhodnutia vnútroštátnych orgánov na riešenie sporov majú len príslušné odvolacie orgány.

Vnútroštátny orgán na riešenie sporov môže ukladať poplatky na účely pokrytia nákladov na plnenie jemu pridelených úloh.

Všetky strany zapojené do sporu plne spolupracujú s vnútroštátnym orgánom na riešenie sporov.

Funkcie jednotného informačného miesta uvedené v článkoch 3 až 10, 12 a 13 vykonáva jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré členské štáty stanovili podľa potreby na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Na účely pokrytia nákladov na vykonávanie týchto funkcii sa môžu ukladať poplatky za využívanie jednotných informačných miest.

Odsek 2 prvý pododsek sa uplatňuje mutatis mutandis na príslušné orgány, ktoré vykonávajú funkcie jednotného informačného miesta.

Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na plnenie im pridelených úloh.

Členské štáty uverejnia úlohy, ktoré má vykonávať každý príslušný orgán, prostredníctvom jednotného informačného miesta, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viac ako jednému príslušnému orgánu alebo ak nastala zmena pridelených úloh. Príslušné orgány podľa potreby vzájomne konzultujú a spolupracujú v záležitostiach spoločného záujmu.

Členské štáty oznámia Komisii totožnosť každého príslušného orgánu podľa tohto článku na vykonávanie funkcií podľa tohto nariadenia a ich príslušné zodpovednosti a každú ich zmenu predtým, než takéto určenie alebo zmena nadobudne účinnosť.

10.

Proti všetkým rozhodnutiam prijatým príslušným orgánom možno v súlade s vnútroštátnym právom podať odvolanie na plne nezávislý odvolací orgán vrátane orgánu súdneho charakteru. Na každé odvolanie podľa tohto odseku sa mutatis mutandis uplatňuje článok 31 smernice (EÚ) 2018/1972.

Právom odvolať sa v súlade s prvým pododsekom nie je dotknuté právo strán predložiť spor vnútroštátnemu príslušnému súdu.

Článok 15

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a každého záväzného rozhodnutia, ktoré prijali príslušné orgány uvedené v článku 14 na základe tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 16

Podávanie správ a monitorovanie

Komisia do 12. mája 2028 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa musí obsahovať zhrnutie vplyvu opatrení stanovených v tomto nariadení a posúdenie pokroku v dosahovaní jeho cieľov, ako aj to, či a ako by mohlo toto nariadenie ešte viac prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti pripojiteľnosti stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481.

Správa musí obsahovať vývoj súvisiaci s rozsahom pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý má potenciálny vplyv na pokrok, pokiaľ ide o rýchle a rozsiahle zavádzanie vysokokapacitných sietí vo vidieckych, ostrovných a vzdialených oblastiach, ako sú ostrovy, horské a riedko osídlené regióny, ako aj na vývoj trhu s vežovou infraštruktúrou a využívanie rôznych riešení prepojenia chrbticových a prístupových sietí (backhauling) vrátane satelitných v rámci digitálnej vysokorýchlostnej prepojiteľnosti.

Na tento účel si Komisia môže vyžiadať od členských štátov informácie, ktoré sa jej predložia bez zbytočného odkladu. Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou prostredníctvom komunikačného výboru zriadeného podľa článku 118 smernice (EÚ) 2018/1972 konkrétne do 12. novembra 2025 stanovia ukazovatele na primerané monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia a mechanizmus na zabezpečenie pravidelného zberu údajov a podávania správ o nich Komisii.

Článok 17

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/2120

Nariadenie (EÚ) 2015/2120 sa mení takto:

V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:

„5.

‚interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania‘ je interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 ( *1 );

‚domáce komunikačné služby‘ sú akékoľvek interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní vznikajúce v členskom štáte domáceho poskytovateľa spotrebiteľa, a končiace na ktoromkoľvek pevnom alebo mobilnom čísle národného číslovacieho plánu toho istého členského štátu;

‚komunikačné služby v rámci Únie‘ sú akékoľvek interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní vznikajúce v členskom štáte domáceho poskytovateľa spotrebiteľa, a končiace na ktoromkoľvek pevnom alebo mobilnom čísle národného číslovacieho plánu iného členského štátu.

V článku 5a sa dopĺňajú tieto odseky:

„7.

Od 1. januára 2029 nesmú poskytovatelia uplatňovať na spotrebiteľov rôzne maloobchodné ceny za domáce komunikačné služby a komunikačné služby v rámci Únie za predpokladu, že sa prijmú technické pravidlá týkajúce sa záruk, ako sú udržateľnosť, primerané využívanie a opatrenia na boj proti podvodom. Komisia do 30. júna 2028 po konzultácii s orgánom BEREC prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví uvedené technické pravidlá v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5b.

Od 1. januára 2025 môžu poskytovatelia dobrovoľne dodržiavať povinnosť neuplatňovať rôzne maloobchodné ceny stanovenú v odseku 7. Títo poskytovatelia sú oslobodení od povinností stanovených v odseku 1 s výhradou uplatňovania politiky primeraného využívania s cieľom priniesť spotrebiteľom výhody rovnakých maloobchodných cien za domáce komunikačné služby a komunikačné služby v rámci Únie skôr. Na tento účel Komisia po konzultácii s orgánom BEREC do 31. decembra 2024 prijme vykonávací akt týkajúci sa primeraného využívania na základe typických vzorcov používania a opatrení na boj proti podvodom. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5b ods. 2.

Komisia po konzultácii s orgánom BEREC do 30. júna 2027 preskúma tento článok a na základe posúdenia jeho vplyvu sa môže v prípade potreby rozhodnúť predložiť legislatívny návrh na jeho zmenu.

10.

Posúdenie uvedené v odseku 9 zahŕňa:

vývoj veľkoobchodných nákladov súvisiacich s poskytovaním komunikačných služieb v rámci Únie;

vývoj hospodárskej súťaže na trhu s poskytovanými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní a trend maloobchodných cien za komunikačné služby v rámci Únie v rôznych členských štátoch;

vývoj preferencií spotrebiteľov a výber osobitných ponúk a balíkov, ktoré sa neúčtujú na základe skutočnej spotreby komunikačných služieb v rámci Únie;

možný vplyv na vnútroštátne trhy s poskytovanými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní, a najmä na maloobchodné ceny účtované spotrebiteľom vo všeobecnosti, pričom sa zohľadnia náklady na poskytovanie komunikačných služieb v rámci Únie, a potenciálny vplyv opatrení na príjmy poskytovateľov, a ak je to možné, na investičnú kapacitu poskytovateľov, najmä vzhľadom na budúce rozširovanie sietí v súlade s cieľmi v oblasti pripojiteľnosti stanovenými v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481 tam, kde sa už neuplatňujú dodatočné poplatky za komunikačné služby v rámci Únie;

rozsah používania, dostupnosť a konkurencieschopnosť interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania alebo akýchkoľvek alternatív ku komunikačným službám v rámci Únie;

vývoj tarifných plánov, pokiaľ ide o komunikačné služby v rámci Únie, a najmä rozsah, v akom vykonávanie opatrení stanovených v odseku 8 prinieslo spotrebiteľom výsledky v zmysle odstránenia rozdielov v maloobchodných cenách medzi domácimi komunikačnými službami a komunikačnými službami v rámci Únie.

11.

S cieľom vykonať posúdenie uvedené v odseku 9 orgán BEREC pravidelne zbiera relevantné informácie od národných regulačných orgánov. V uplatniteľnom prípade môžu národné regulačné orgány poskytovať tieto údaje v koordinácii s inými príslušnými orgánmi. Údaje, ktoré orgán BEREC zbiera v súlade s týmto odsekom, sa oznamujú Komisii minimálne raz ročne. Komisia ich zverejňuje. S cieľom zabezpečiť, aby orgán BEREC mohol plniť svoje povinnosti podľa tohto odseku, sú poskytovatelia povinní spolupracovať poskytovaním požadovaných údajov vrátane dôverných údajov príslušným vnútroštátnym orgánom.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5b

Postup výboru

Na účely plnenia svojich povinností podľa článku 5a tohto nariadenia Komisii pomáha komunikačný výbor zriadený článkom 118 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

V článku 10 ods. 5 sa dátum „14. mája 2024“ nahrádza dátumom „30. júna 2032“.

Článok 18

Zrušenie

Smernica 2014/61/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od ►C1 12. novembra 2025 ◄ .

Odchylne od odseku 1 tohto článku, ak sa ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa nahrádzajú ustanovenia smernice 2014/61/EÚ, uplatňujú od neskoršieho dátumu, tieto zodpovedajúce ustanovenia uvedenej smernice zostávajú v účinnosti do tohto dátumu:

článok 4 ods. 2 a 3, článok 4 ods. 4 prvá veta, článok 6 ods. 1, 2, 3 a 5 a článok 7 ods. 1 a 2 uvedenej smernice zostávajú v účinnosti do 12. mája 2026;

článok 8 ods. 1 až 4 uvedenej smernice zostáva v účinnosti do 12. februára 2026.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. novembra 2025.

Odchylne od odseku 2 tohto článku:

článok 5 ods. 6 a článok 11 ods. 6 sa uplatňujú od 11. mája 2024;

článok 17 sa uplatňuje od 15. mája 2024;

článok 10 ods. 1, 2 a 3 sa uplatňuje od 12. februára 2026;

článok 4 ods. 3, článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 2 a 3 a článok 12 ods. 1, 2 a 3 sa uplatňujú od 12. mája 2026.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Smernica 2014/61/EÚ	Toto nariadenie
článok 1 ods. 1	článok 1 ods. 1
článok 1 ods. 2	článok 1 ods. 3
článok 1 ods. 3	článok 1 ods. 3
článok 1 ods. 4	článok 1 ods. 2
—	článok 1 ods. 4
—	článok 1 ods. 5
článok 2	článok 2
článok 3 ods. 1	článok 3 ods. 11
článok 3 ods. 2	článok 3 ods. 1
—	článok 3 ods. 2
—	článok 3 ods. 3
—	článok 3 ods. 4
článok 3 ods. 3	článok 3 ods. 5
—	článok 3 ods. 6
článok 3 ods. 3 druhý pododsek	článok 3 ods. 7
článok 3 ods. 4	článok 13 ods. 1 písm. a)
článok 3 ods. 5	článok 13 ods. 2 článok 13 ods. 3 článok 13 ods. 4 druhý pododsek
—	článok 3 ods. 8
—	článok 3 ods. 9
—	článok 3 ods. 10
článok 3 ods. 6	článok 3 ods. 12
—	článok 3 ods. 13
článok 4 ods. 1	článok 4 ods. 1
článok 4 ods. 2	článok 4 ods. 3
—	článok 4 ods. 2
článok 4 ods. 3	článok 4 ods. 1 článok 4 ods. 3
článok 4 ods. 4 prvá veta	článok 4 ods. 3
—	článok 4 ods. 4
článok 4 ods. 4 druhá a tretia veta	článok 4 ods. 1 druhý a tretí pododsek
článok 4 ods. 5	článok 4 ods. 5
článok 4 ods. 6	článok 13 ods. 1 písm. b) článok 13 ods. 2 písm. b)
článok 4 ods. 7	článok 4 ods. 6 článok 4 ods. 7
článok 4 ods. 8	článok 4 ods. 8
článok 5 ods. 1	článok 5 ods. 1
článok 5 ods. 2	článok 5 ods. 2
—	článok 5 ods. 3
—	článok 5 ods. 4
článok 5 ods. 3	článok 13 ods. 1 písm. c)
článok 5 ods. 4	článok 13 ods. 2 písm. b) článok 13 ods. 3
článok 5 ods. 5	článok 5 ods. 5
—	článok 5 ods. 6
článok 6 ods. 1	článok 6 ods. 1
článok 6 ods. 2	—
článok 6 ods. 3	článok 6 ods. 1
článok 6 ods. 4	článok 13 ods. 1 písm. b), článok 13 ods. 2 písm. b)
článok 6 ods. 5	článok 6 ods. 2
—	článok 7 ods. 1
článok 7 ods. 1	článok 7 ods. 2
článok 7 ods. 2	článok 7 ods. 3
—	článok 7 ods. 4
článok 7 ods. 3	článok 7 ods. 5
—	článok 7 ods. 6 článok 7 ods. 7 článok 7 ods. 8 článok 7 ods. 9 článok 7 ods. 10 článok 7 ods. 11 článok 7 ods. 12
článok 7 ods. 4	—
—	článok 8
—	článok 9
článok 8 ods. 1	článok 10 ods. 1
článok 8 ods. 2	článok 10 ods. 2
článok 8 ods. 3	článok 10 ods. 6
článok 8 ods. 4	článok 10 ods. 7 článok 10 ods. 8
článok 9 ods. 1	článok 11 ods. 1
článok 9 ods. 2	článok 11 ods. 2
článok 9 ods. 3	článok 11 ods. 3 článok 13 ods. 1 písm. d) článok 13 ods. 2
článok 9 ods. 4	článok 11 ods. 3
článok 9 ods. 5	článok 11 ods. 4
článok 9 ods. 6	článok 11 ods. 5
—	článok 11 ods. 6
—	článok 12
—	článok 13 ods. 1 druhý pododsek
—	článok 13 ods. 4 prvý pododsek
—	článok 13 ods. 5
článok 10 ods. 1	článok 14 ods. 1
článok 10 ods. 2	článok 14 ods. 2 a článok 14 ods. 3
článok 10 ods. 3	článok 14 ods. 4
článok 10 ods. 4	článok 14 ods. 5
—	článok 14 ods. 6
—	článok 14 ods. 7
článok 10 ods. 5	článok 14 ods. 9
článok 10 ods. 6	článok 14 ods. 10
článok 11	článok 15
článok 12	článok 16 ods. 1
—	článok 16 ods. 2
—	článok 17
—	článok 18
článok 13	—
článok 14	článok 19
článok 15	—

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

( *1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).“