1. Cieľom európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ďalej len „ESRS“) je určiť informácie o udržateľnosti, ktoré podnik zverejňuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 1 ) zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 ( 2 ). Vykazovanie v súlade s ESRS nezbavuje podniky iných povinností stanovených v právnych predpisoch Únie.

2. V ESRS sú konkrétne určené informácie, ktoré podnik zverejňuje o svojich významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach v súvislosti s aspektmi udržateľnosti v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia. V ESRS sa od podnikov nevyžaduje, aby zverejňovali akékoľvek informácie o témach v oblasti životného prostredia, spoločnosti a správy a riadenia, na ktoré sa vzťahujú ESRS, ak podnik posúdil dotknutú tému ako nevýznamnú (pozri dodatok E k tomuto štandardu „Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť“). Informácie zverejnené v súlade s ESRS umožňujú používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy podniku na ľudí a životné prostredie a významné účinky aspektov udržateľnosti na vývoj, výkonnosť a situáciu podniku.

3. Cieľom tohto štandardu (ESRS 1) je objasniť použitú architektúru ESRS, konvencie tvorby textov a základné koncepty, ako aj všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií o udržateľnosti v súlade so smernicou 2013/34/EÚ zmenenou smernicou (EÚ) 2022/2464.

4. Existujú tri kategórie ESRS:

5. Prierezové štandardy ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia sa uplatňujú na aspekty udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické štandardy a odvetvové štandardy.

6. V tomto štandarde (ESRS 1) sa opisuje architektúra štandardov ESRS, vysvetľujú sa konvencie tvorby textov a základné koncepty a stanovujú sa všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií týkajúcich sa udržateľnosti.

7. V ESRS 2 sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa informácií, ktoré podnik poskytuje na všeobecnej úrovni v súvislosti so všetkými významnými aspektmi udržateľnosti, pokiaľ ide o oblasti vykazovania týkajúce sa správy a riadenia, stratégie, riadenia vplyvov, rizík a príležitostí, ako aj metrík a cieľových hodnôt.

8. Tematické ESRS sa vzťahujú na tému udržateľnosti a sú štruktúrované do tém a podtém, a v prípade potreby do čiastkových podtém. V tabuľke v požiadavke na uplatňovanie 16 (AR 16) k tomuto štandardu je uvedený prehľad tém, podtém a čiastkových podtém udržateľnosti (spoločne ďalej len „aspekty udržateľnosti“), na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS.

9. Tematické ESRS môžu obsahovať osobitné požiadavky, ktorými sa dopĺňajú požiadavky na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2. V dodatku C Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia, k ESRS 2 sa uvádza zoznam dodatočných požiadaviek v tematických ESRS, ktoré podnik uplatňuje v spojení s požiadavkami na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2.

10. Odvetvové štandardy platia pre všetky podniky v rámci odvetvia. Riešia sa v nich vplyvy, riziká a príležitosti, ktoré sú pravdepodobne významné pre všetky podniky v konkrétnom odvetví a na ktoré sa nevzťahujú alebo sa na ne nedostatočne vzťahujú tematické štandardy. Odvetvové štandardy sa vyznačujú množstvom tém a zahŕňajú témy, ktoré sú najrelevantnejšie pre dané odvetvie. Odvetvové štandardy dosahujú vysoký stupeň porovnateľnosti.

11. Ak podnik dospeje k záveru, že na vplyv, riziko alebo príležitosť sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne podrobne vzťahujú ESRS, ale vplyv, riziko alebo príležitosť sú významné vzhľadom na ich špecifické skutočnosti a okolnosti, okrem požiadaviek na zverejňovanie stanovených v troch kategóriách ESRS zverejní dodatočné informácie špecifické pre daný subjekt, aby používateľom umožnil pochopiť vplyvy, riziká alebo príležitosti podniku v oblasti udržateľnosti. V požiadavkách na uplatňovanie AR 1 až AR 5 sa uvádza ďalšie usmernenie týkajúce sa zverejňovania informácií špecifických pre daný subjekt.

12. Požiadavky na zverejňovanie uvedené v ESRS 2, tematických ESRS a odvetvových ESRS sú štruktúrované do týchto oblastí vykazovania:

13. ESRS 2 zahŕňa:

14. Vo všetkých ESRS:

15. Vo všetkých ESRS sú pojmy, ktoré sú vymedzené v slovníku pojmov (príloha II), vyznačené tučnou kurzívou, okrem prípadu, keď sa vymedzený pojem používa v rovnakom odseku opakovane.

16. V rámci ESRS sa štruktúrujú informácie, ktoré sa majú zverejňovať podľa požiadaviek na zverejňovanie. Každú požiadavku na zverejňovanie tvorí jeden alebo viacero osobitých údajových bodov. Pojem „údajový bod“ môže označovať aj opisný čiastkový prvok požiadavky na zverejňovanie.

17. Okrem požiadaviek na zverejňovanie obsahuje väčšina ESRS aj požiadavky na uplatňovanie. Požiadavky na uplatňovanie podporujú uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti ESRS.

18. V rámci ESRS sa používajú tieto výrazy na rozlišovanie medzi rôznymi stupňami povinnosti podniku zverejniť informácie:

19. Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje:

20. Tieto kvalitatívne vlastnosti informácií sú vymedzené a opísané v dodatku B k tomuto štandardu.

21. Podnik vykazuje aspekty udržateľnosti na základe zásady dvojitej významnosti, ako je vymedzená a vysvetlená v tejto kapitole.

22.  Zainteresované strany sú strany, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Existujú dve hlavné skupiny zainteresovaných strán:

23. Niektoré zainteresované strany, nie však všetky, môžu patriť do oboch skupín uvedených v odseku 22.

24. Zapojenie ovplyvnených zainteresovaných strán je ústredným prvkom priebežného procesu náležitej starostlivosti podniku (pozri kapitolu 4 Náležitá starostlivosť) a posudzovania významnosti udržateľnosti. Patria sem jeho postupy na identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré potom slúžia ako podklad pre proces posudzovania s cieľom identifikovať významné vplyvy na účely vykazovania informácií o udržateľnosti (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu).

25. Vykonanie posúdenia významnosti (pozri oddiely 3.4. Významnosť vplyvu a 3.5. Finančná významnosť) je potrebné na to, aby podnik identifikoval významné vplyvy, riziká a príležitosti, ktoré sa majú vykázať.

26. Posúdenie významnosti je východiskovým bodom vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS. IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2 zahŕňa všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa postupu podniku na identifikáciu vplyvov, rizík a príležitostí a na posúdenie ich významnosti. V SBM-3 ESRS 2 sa uvádzajú všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa významných vplyvov, rizík a príležitostí vyplývajúcich z posúdenia významnosti vykonaného podnikom.

27. Požiadavky na uplatňovanie uvedené v dodatku A k tomuto štandardu obsahujú zoznam aspektov udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS, rozdelený podľa tém, podtém a čiastkových podtém s cieľom podporiť posúdenie významnosti. Dodatok E k tomuto štandardu s názvom Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť poskytuje názorný príklad posúdenia významnosti opísaného v tomto oddiele.

28. Aspekt udržateľnosti je „významný“, ak spĺňa kritériá vymedzené pre významnosť vplyvu (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu) alebo pre finančnú významnosť (pozri oddiel 3.5 tohto štandardu), alebo obidve tieto sady kritérií.

29. Podnik bez ohľadu na výsledok svojho posúdenia významnosti vždy zverejňuje informácie vyžadované podľa: ESRS 2 Všeobecné zverejnenia (t. j. všetky požiadavky na zverejňovanie a údajové body stanovené v ESRS 2) a požiadaviek na zverejňovanie (vrátane ich údajových bodov) v tematických ESRS týkajúcich sa požiadavky na zverejňovanie IRO-1 Opis procesu na identifikovanie a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ako sa uvádza v dodatku C k ESRS 2 Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

30. Ak podnik dospeje k záveru, že aspekt udržateľnosti je významný na základe posúdenia jeho významnosti, pre ktorú sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie v ESRS 2 IRO-1, IRO-2 a SBM-3, musí:

31. Uplatniteľné informácie, ktoré sú predpísané v rámci požiadavky na zverejňovanie vrátane jej údajových bodov, alebo zverejnenie špecifické pre daný subjekt sa zverejnia vtedy, keď podnik v rámci svojho posúdenia významných informácií usúdi, že informácie sú relevantné z jedného alebo viacerých z týchto hľadísk:

32. Ak podnik dospeje k záveru, že zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa ESRS E1 Zmena klímy, musí zverejniť podrobné vysvetlenie záverov svojho posúdenia významnosti v súvislosti so zmenou klímy (pozri ESRS 2 IRO-2 Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti) vrátane výhľadovej analýzy podmienok, ktoré by mohli viesť podnik k záveru, že zmena klímy je významná v budúcnosti. Ak podnik dospeje k záveru, že iná téma ako zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS, môže stručne vysvetliť závery svojho posúdenia významnosti pre danú tému.

33. Podnik pri zverejňovaní informácií o politikách, opatreniach a cieľových hodnotách v súvislosti s aspektom udržateľnosti, ktorý bol posúdený ako významný, uvádza aj informácie predpísané vo všetkých požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických a odvetvovo špecifických ESRS, ktoré sa týka daného aspektu, ako aj informácie predpísané v príslušných minimálnych požiadavkách na zverejňovanie týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt vyžadovaných podľa ESRS 2. Ak podnik nemôže zverejniť informácie predpísané buď v požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických alebo odvetvových ESRS, alebo v minimálnych požiadavkách na zverejňovanie v ESRS 2 týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt, pretože neprijal príslušné politiky, nevykonal príslušné opatrenia alebo nestanovil príslušné cieľové hodnoty, zverejní informáciu v tomto zmysle a môže uviesť časový rámec, kedy očakáva, že ich bude mať zavedené.

34. Podnik pri zverejňovaní informácií o metrikách pre významný aspekt udržateľnosti podľa oddielu Metriky a cieľové hodnoty príslušného tematického ESRS:

35. Ak podnik vynechá informácie predpísané v údajovom bode vyplývajúcom z iných právnych predpisov EÚ uvedených v dodatku B k ESRS 2, výslovne uvedie, že dotknuté informácie sú „nevýznamné“.

36. Podnik stanoví, ako uplatňuje kritériá vrátane primeraných prahových hodnôt, s cieľom určiť:

37.  Dvojitá významnosť má dva rozmery, a to konkrétne významnosť vplyvu a finančnú významnosť. Pokiaľ nie je uvedené inak, pojmy „významný“ a „významnosť“ sa používajú vo všetkých ESRS na označenie dvojitej významnosti.

38.  Posúdenia významnosti vplyvu a finančnej významnosti navzájom súvisia a vzájomné závislosti medzi týmito dvoma rozmermi sa musia zohľadniť. Vo všeobecnosti je východiskovým bodom posúdenie vplyvov, hoci môžu existovať aj významné riziká a príležitosti, ktoré sa netýkajú vplyvov podniku. Vplyv na udržateľnosť môže byť od začiatku finančne významný alebo sa môže stať finančne významným, keď by sa odôvodnene mohlo očakávať, že ovplyvní finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, jeho prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy sa zachytávajú z hľadiska významnosti vplyvu bez ohľadu na to, či sú finančne významné.

39. Pri identifikácii a posudzovaní vplyvov, rizík a príležitostí v hodnotovom reťazci podniku s cieľom určiť ich významnosť sa podnik zameriava na oblasti, v ktorých sa vznik vplyvov, rizík a príležitostí považuje za pravdepodobný na základe povahy dotknutých činností, obchodných vzťahov, geografických oblastí alebo iných faktorov.

40. Podnik zohľadňuje, ako je ovplyvnený svojimi závislosťami od dostupnosti prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov za primerané ceny a v primeranej kvalite, bez ohľadu na svoje potenciálne vplyvy na tieto zdroje.

41. Hlavné vplyvy, riziká a príležitosti podniku sa chápu ako rovnaké vplyvy, riziká a príležitosti, ako sú významné vplyvy, riziká a príležitosti identifikované podľa zásady dvojitej významnosti, a preto sa vykazujú v jeho vyhlásení o udržateľnosti.

42. Podnik uplatňuje kritériá stanovené v oddieloch 3.4 a 3.5 tohto štandardu s použitím primeraných kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych prahových hodnôt. Primerané prahové hodnoty sú potrebné na určenie toho, ktoré vplyvy, riziká a príležitosti podnik identifikuje a rieši ako významné, a na určenie toho, ktoré aspekty udržateľnosti sú významné na účely vykazovania. V niektorých existujúcich štandardoch a rámcoch sa používa pojem „najvýznamnejšie vplyvy“, ak sa odkazuje na prahovú hodnotu používanú na identifikáciu vplyvov, ktoré sú opísané v ESRS ako „významné vplyvy“.

43.  Aspekt udržateľnosti je významný z hľadiska vplyvu, ak sa týka významných skutočných alebo potenciálnych, pozitívnych alebo negatívnych vplyvov podniku na ľudí alebo životné prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy zahŕňajú vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov a služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Obchodné vzťahy zahŕňajú vzťahy v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku a nie sú obmedzené na priame zmluvné vzťahy.

44. V tejto súvislosti vplyvy na ľudí alebo životné prostredie zahŕňajú vplyvy týkajúce sa environmentálnych a sociálnych aspektov a aspektov v oblasti správy a riadenia.

45. Posúdenie významnosti negatívneho vplyvu vychádza z procesu náležitej starostlivosti vymedzeného v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky. V prípade skutočných negatívnych vplyvov je významnosť založená na závažnosti vplyvu, zatiaľ čo v prípade potenciálnych negatívnych vplyvov vychádza zo závažnosti a pravdepodobnosti vplyvu. Závažnosť je založená na týchto faktoroch:

46. V prípade pozitívnych vplyvov je významnosť založená na týchto faktoroch:

47. Rozsah finančnej významnosti pre vykazovanie informácií o udržateľnosti je rozšírením rozsahu významnosti, ktorý sa používa v procese určovania toho, ktoré informácie by sa mali zahrnúť do účtovnej závierky podniku.

48. Posúdenie finančnej významnosti zodpovedá identifikácii informácií, ktoré sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely pri rozhodovaní týkajúcom sa poskytnutia zdrojov subjektu. Informácie sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely najmä vtedy, ak by sa pri ich vynechaní, chybnom uvedení alebo zahmlievaní mohlo odôvodnene očakávať, že to ovplyvní rozhodnutia, ktoré primárni používatelia prijímajú na základe vyhlásenia podniku o udržateľnosti.

49. Aspekt udržateľnosti je významný z finančného hľadiska, ak vyvoláva alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že vyvolá významné finančné vplyvy pre podnik. Ide o prípad, keď aspekt udržateľnosti generuje riziká alebo príležitosti, ktoré majú významný vplyv alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať významný vplyv na vývoj podniku, jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Riziká a príležitosti môžu vyplývať z minulých alebo budúcich udalostí. Finančná významnosť aspektu udržateľnosti sa neobmedzuje na aspekty, ktoré sú pod kontrolou podniku, ale zahŕňa aj informácie o významných rizikách a príležitostiach, ktoré možno pripísať obchodným vzťahom nad rámec rozsahu konsolidácie použitého pri zostavovaní účtovnej závierky.

50.  Závislosti od prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov môžu byť zdrojom finančných rizík alebo príležitostí. Závislosti môžu vyvolať účinky dvoma možnými spôsobmi:

51.  Významnosť rizík a príležitostí sa posudzuje na základe kombinácie pravdepodobnosti výskytu a potenciálnej intenzity finančných vplyvov.

52. Posudzovanie významnosti podnikom môže viesť k identifikovaniu situácií, v ktorých by jeho opatrenia na riešenie určitých vplyvov alebo rizík alebo na využitie určitých príležitostí v súvislosti s aspektom udržateľnosti mohli mať významné negatívne vplyvy alebo spôsobiť významné riziká v súvislosti s jedným alebo viacerými ďalšími aspektmi udržateľnosti. Napríklad:

53. V takýchto situáciách podnik:

54. Ak je to potrebné na správne pochopenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí, podnik rozčlení vykazované informácie:

55. Podnik pri vymedzovaní primeranej úrovne rozčlenenia na účely vykazovania zohľadňuje rozčlenenie uplatnené v rámci jeho posúdenia významnosti. V závislosti od špecifických skutočností a okolností podniku môže byť potrebné rozčleniť informácie podľa dcérskych podnikov.

56. Ak sa agregujú údaje z rôznych úrovní alebo z viacerých lokalít v rámci jednej úrovne, podnik zabezpečí, aby táto agregácia nezahmlievala špecifickosť a kontext potrebný na náležitý výklad týchto informácií. Podnik nesmie agregovať významné položky, ktoré sa svojou povahou líšia.

57. Keď podnik prezentuje informácie rozčlenené podľa odvetví, uplatňuje odvetvovú klasifikáciu ESRS, ktorá sa bližšie určí v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa článku 29b ods. 1 tretieho pododseku bodu ii) smernice 2013/34/EÚ. Ak sa v tematickom alebo odvetvovom ESRS vyžaduje, aby sa pri príprave špecifickej informácie uplatnila špecifická úroveň rozčlenenia, prednosť má požiadavka uvedená v tematickom alebo odvetvovom ESRS.

58. Výsledok procesu náležitej starostlivosti podniku v oblasti udržateľnosti (ktorý sa v medzinárodných nástrojoch uvedených ďalej v texte označuje ako „náležitá starostlivosť“) slúži ako podklad pre posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí zo strany podniku. ESRS neukladajú žiadne požiadavky na správanie v súvislosti s náležitou starostlivosťou ani sa nimi nerozširuje či nemení úloha správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podniku, pokiaľ ide o vykonávanie náležitej starostlivosti.

59. Náležitá starostlivosť je proces, prostredníctvom ktorého podniky identifikujú spôsob, ako riešiť skutočné a potenciálne negatívne vplyvy na životné prostredie a ľudí spojené s ich podnikaním, ako im predchádzať, zmierniť ich a prevziať za ne zodpovednosť. Tieto vplyvy zahŕňajú negatívne vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Náležitá starostlivosť je priebežný postup, ktorý reaguje na zmeny v stratégii, obchodnom modeli, činnostiach, obchodných vzťahoch, prevádzkových podmienkach, kontexte získavania zdrojov a predaja určitého podniku a môže takéto zmeny vyvolať. Tento proces je opísaný v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky.

60. V týchto medzinárodných nástrojoch sa identifikuje niekoľko krokov v procese náležitej starostlivosti vrátane identifikácie a posúdenia negatívnych vplyvov spojených s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Ak podnik nedokáže riešiť všetky vplyvy naraz, proces náležitej starostlivosti umožňuje stanoviť prioritné opatrenia na základe závažnosti a pravdepodobnosti vplyvov. Práve tento aspekt procesu náležitej starostlivosti je ten, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní významných vplyvov (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu). Identifikácia významných vplyvov prispieva aj k identifikácii významných rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti, ktoré sú často výsledkom takýchto vplyvov.

61. Základné prvky náležitej starostlivosti sa odzrkadľujú priamo v požiadavkách na zverejňovanie stanovených v ESRS 2 a v tematických ESRS, ako je znázornené ďalej:

62.  Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať rovnakého vykazujúceho podniku ako účtovná závierka. Ak je vykazujúcim podnikom napríklad materský podnik, od ktorého sa vyžaduje, aby zostavoval konsolidovanú účtovnú závierku, vyhlásenie o udržateľnosti sa bude týkať danej skupiny. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak sa od vykazujúceho podniku nevyžaduje, aby zostavoval účtovnú závierku, alebo ak vykazujúci podnik vypracúva konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v zmysle článku 48i smernice 2013/34/EÚ.

63. Informácie o vykazujúcom podniku uvedené vo vyhlásení o udržateľnosti sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach súvisiacich s daným podnikom prostredníctvom jeho priamych a nepriamych obchodných vzťahov v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca (ďalej len „informácie o hodnotovom reťazci“). Pri rozširovaní rozsahu informácií o vykazujúcom podniku podnik zahrnie významné vplyvy, riziká a príležitosti súvisiace s jeho upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca:

64. V odseku 63 sa nevyžadujú informácie o každom individuálnom aktérovi v hodnotovom reťazci, ale len zahrnutie významných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca. Rôzne aspekty udržateľnosti môžu byť významné v súvislosti s rôznymi časťami upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku. Informácie sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o hodnotovom reťazci týkajúce sa len častí hodnotového reťazca, pre ktoré je aspekt významný.

65. Podnik zahrnie významné informácie o hodnotovom reťazci, ak je to potrebné na to, aby sa:

66. Pri určovaní, na ktorej úrovni v rámci jeho vlastných činností a v rámci upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca vzniká významný aspekt udržateľnosti, podnik používa svoje posúdenie vplyvov, rizík a príležitostí podľa zásady dvojitej významnosti (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

67. Ak sú pridružené podniky alebo spoločné podniky, ktoré sú v účtovnej závierke účtované metódou vlastného imania alebo ktoré sú proporcionálne konsolidované, súčasťou hodnotového reťazca podniku, napríklad ako dodávatelia, podnik zahrnie informácie týkajúce sa týchto pridružených podnikov alebo spoločných podnikov podľa odseku 63 v súlade s prístupom uplatňovaným pre ostatné obchodné vzťahy v hodnotovom reťazci. V takomto prípade sa pri určovaní metrík vplyvu údaje pridruženého podniku alebo spoločného podniku neobmedzujú na podiel držaného vlastného imania, ale zohľadňujú sa na základe vplyvov, ktoré súvisia s výrobkami a službami podniku prostredníctvom jeho obchodných vzťahov.

68. Schopnosť podniku získať potrebné informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca sa môže líšiť v závislosti od rôznych faktorov, ako sú zmluvné dojednania podniku, úroveň kontroly, ktorú podnik vykonáva nad činnosťami mimo rozsahu konsolidácie, a jeho kúpna sila. Ak podnik nedokáže kontrolovať činnosti upstreamovej a/alebo downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca a svoje obchodné vzťahy, získavanie informácií o hodnotovom reťazci môže byť náročnejšie.

69. Existujú okolnosti, za ktorých podnik po tom, ako v tejto oblasti vynaloží primerané úsilie, nedokáže získať informácie o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, ako sa vyžaduje v odseku 63. Za týchto okolností podnik odhadne informácie, ktoré má vykázať o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, pričom použije všetky primerané a preukázateľné informácie, ako sú odvetvové priemery a iné zástupné hodnoty.

70. Získavanie informácií o hodnotovom reťazci by mohlo byť náročné aj v prípade MSP a iných subjektov upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti vykazovania informácií o udržateľnosti vyžadovaného článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (pozri ESRS 2 BP-2 Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami).

71. Pokiaľ ide o politiky, opatrenia a cieľové hodnoty, vykazovanie informácií podnikom zahŕňa informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca v takom rozsahu, v akom tieto politiky, opatrenia a cieľové hodnoty zahŕňajú aktérov v hodnotovom reťazci. Pokiaľ ide o metriky, v mnohých prípadoch, najmä v environmentálnych záležitostiach, pre ktoré sú k dispozícii zástupné hodnoty, môže byť podnik schopný splniť požiadavky na vykazovanie bez toho, aby zozbieral údaje od aktérov v upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, a to najmä od MSP, napríklad vtedy, keď vypočítava svoje emisie skleníkových plynov rozsahu 3.

72. Začlenenie odhadov vykonaných s použitím odvetvových priemerov alebo iných zástupných hodnôt nesmie mať za následok informácie, ktoré nespĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri kapitolu 2 a oddiel 7.2 Zdroje neistoty odhadov a výsledkov tohto štandardu).

73. Obdobie vykazovania pre vyhlásenie podniku o udržateľnosti musí zodpovedať obdobiu vykazovania jeho účtovnej závierky.

74. Podnik vo svojom vyhlásení o udržateľnosti vytvorí vhodné prepojenia medzi retrospektívnymi a výhľadovými informáciami, ak je to relevantné, aby podporil jasné pochopenie toho, ako historické informácie súvisia s informáciami orientovanými na budúcnosť.

75. Východiskový rok je historický referenčný dátum alebo obdobie, za ktoré sú k dispozícii informácie a s ktorými možno v priebehu času porovnať následné informácie.

76. Podnik pri vykazovaní vývoja a pokroku smerom k cieľovej hodnote predkladá porovnávacie informácie týkajúce sa východiskového roka, pokiaľ ide o sumy vykázané v bežnom období, pokiaľ sa v príslušnej požiadavke na zverejňovanie už nevymedzuje spôsob vykazovania pokroku. Podnik môže zahrnúť aj historické informácie o míľnikoch dosiahnutých medzi východiskovým rokom a obdobím vykazovania, ak ide o relevantné informácie.

77. Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje počínajúc koncom obdobia vykazovania tieto časové intervaly:

78. Pre dlhodobý časový horizont podnik používa dodatočné rozčlenenie, ak sa očakávajú vplyvy alebo opatrenia v období dlhšom ako päť rokov, ak je potrebné poskytnúť používateľom vyhlásení o udržateľnosti relevantné informácie.

79. Ak sa v iných ESRS vyžaduje pre konkrétne položky zverejnení odlišné vymedzenie strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu, prednosť majú vymedzenia uvedené v daných ESRS.

80. Za určitých okolností sa môže stať, že výsledkom použitia strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu vymedzeného v odseku 77 sú nerelevantné informácie, keďže podnik používa odlišné vymedzenie pre i) svoje postupy na identifikáciu a riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí alebo ii) vymedzenie svojich opatrení a stanovenie cieľových hodnôt. Tieto okolnosti môžu byť spôsobené charakteristickými vlastnosťami špecifickými pre dané odvetvie, ako sú cyklus peňažných tokov a obchodný cyklus, očakávané trvanie kapitálových investícií, časové horizonty, v rámci ktorých používatelia vyhlásení o udržateľnosti vykonávajú svoje posúdenia, alebo plánovacie horizonty, ktoré sa obvykle používajú v odvetví daného podniku na účely rozhodovania. Za týchto okolností môže podnik prijať odlišné vymedzenie strednodobého a/alebo dlhodobého časového horizontu (pozri ESRS 2 BP-2, odsek 9).

81. Odkazy v ESRS na „krátkodobý“, „strednodobý“ a „dlhodobý“ odkazujú na časový horizont, ako ho vymedzil podnik podľa ustanovení v odsekoch 77 až 80.

82. V tejto kapitole sa uvádzajú všeobecné požiadavky, ktoré sa majú uplatňovať pri príprave a prezentácii informácií o udržateľnosti.

83. Podnik zverejňuje porovnávacie informácie v súvislosti s predchádzajúcim obdobím za všetky kvantitatívne metriky a peňažné sumy zverejnené v bežnom období. Ak je to relevantné pre pochopenie vyhlásenia o udržateľnosti za bežné obdobie, podnik zverejňuje aj porovnávacie informácie pre opisné zverejnenia.

84. Keď podnik vykazuje porovnávacie informácie, ktoré sa líšia od informácií vykázaných v predchádzajúcom období, zverejní:

85. Úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím môže byť niekedy nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie/obdobia nemuseli byť zozbierané spôsobom, ktorý umožňuje či už retrospektívne uplatnenie nového vymedzenia určitej metriky, alebo cieľovej hodnoty, alebo spätné prehodnotenie s cieľom opraviť chybu predchádzajúceho obdobia, pričom opätovné vytvorenie týchto informácií môže byť nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2). Keď je úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období nevykonateľná, podnik túto skutočnosť zverejní.

86. Ak sa v ESRS vyžaduje, aby podnik pre určitú metriku alebo údajový bod prezentoval viac než jedno porovnávacie obdobie, prednosť majú požiadavky uvedených ESRS.

87. Ak nemožno priamo merať kvantitatívne metriky a peňažné sumy vrátane informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca (pozri kapitolu 5 tohto štandardu) a možno ich len odhadnúť, môže vzniknúť neistota pri meraní.

88. Podnik zverejňuje informácie s cieľom umožniť používateľom pochopiť najvýznamnejšie neistoty ovplyvňujúce kvantitatívne metriky a peňažné sumy vykázané vo svojom vyhlásení o udržateľnosti.

89. Nevyhnutnou súčasťou prípravy informácií súvisiacich s udržateľnosťou je použitie primeraných predpokladov a odhadov vrátane analýzy scenárov alebo citlivosti, pričom to neoslabuje užitočnosť týchto informácií za predpokladu, že príslušné predpoklady a odhady sú presne opísané a vysvetlené. Ani vysoká úroveň neistoty pri meraní nevyhnutne nebráni tomu, aby takýto predpoklad alebo odhad poskytoval užitočné informácie alebo spĺňal kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k tomuto štandardu).

90. Údaje a predpoklady použité pri vypracovaní vyhlásenia o udržateľnosti musia byť v čo najväčšej možnej miere konzistentné so zodpovedajúcimi finančnými údajmi a predpokladmi použitými v účtovnej závierke podniku.

91. V niektorých ESRS sa vyžaduje zverejňovanie informácií, ako sú vysvetlenia možných budúcich udalostí, ktoré majú neisté výsledky. Pri posudzovaní toho, či sú informácie o takýchto možných budúcich udalostiach významné, podnik použije kritériá uvedené v kapitole 3 tohto štandardu a zváži:

92. Pri posudzovaní možných výsledkov podnik zváži všetky relevantné skutočnosti a okolnosti vrátane informácií o výsledkoch s nízkou pravdepodobnosťou a veľkým vplyvom, ktoré by sa v súhrne mohli stať významnými. Podnik môže byť napríklad vystavený viacerým vplyvom alebo rizikám, z ktorých každý vplyv alebo každé riziko by mohlo spôsobiť rovnaký druh narušenia, napríklad narušenie dodávateľského reťazca podniku. Informácie o individuálnom zdroji rizika nemusia byť významné, ak je veľmi nepravdepodobné, že sa vyskytne narušenie spôsobené týmto zdrojom. Informácie o celkovom riziku narušenia dodávateľského reťazca zo všetkých zdrojov však môžu byť významné (pozri ESRS 2 BP-2).

93. V niektorých prípadoch môže podnik dostať informácie po konci obdobia vykazovania, ale pred schválením vydania správy o riadení. Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o podmienkach existujúcich na konci obdobia, podnik v prípade potreby aktualizuje odhady a zverejnenia informácií o udržateľnosti vzhľadom na nové informácie.

94. Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o významných transakciách, iných udalostiach a podmienkach, ktoré vznikajú po konci obdobia vykazovania, podnik v prípade potreby poskytne opisné informácie o existencii, povahe a potenciálnych dôsledkoch týchto udalostí, ku ktorým došlo po skončení roka.

95. Vymedzenie a výpočet metrík vrátane metrík použitých na stanovenie cieľových hodnôt a monitorovanie pokroku pri ich dosahovaní musí byť v priebehu času konzistentné. Podnik poskytne prehodnotené porovnávacie údaje, s výnimkou prípadov, keď je to nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2), ak:

96. Podnik opravuje významné chyby predchádzajúcich období prehodnotením porovnávacích súm za predchádzajúce zverejnené obdobie (obdobia), pokiaľ to nie je nevykonateľné. Táto požiadavka sa nevzťahuje na obdobia vykazovania pred prvým rokom uplatňovania ESRS podnikom.

97. Chyby predchádzajúcich období sú vynechané informácie z vyhlásenia podniku o udržateľnosti a nesprávne uvedené informácie v ňom za jedno alebo viacero predchádzajúcich období. Takéto chyby vznikajú v dôsledku nepoužitia alebo zneužitia spoľahlivých informácií:

98. Takéto chyby zahŕňajú: vplyvy matematických chýb, chýb pri uplatnení vymedzení metrík alebo cieľových hodnôt, omyly alebo nesprávny výklad skutočností a podvod.

99. Potenciálne chyby v bežnom období zistené v danom období sa opravia pred schválením vydania správy o riadení. Významné chyby sa však niekedy zistia až v nasledujúcom období.

100. Ak sa nedá určiť účinok chyby na všetky predchádzajúce prezentované obdobia, podnik prehodnotí porovnávacie informácie s cieľom opraviť chyby od najskoršieho možného dátumu. Podnik pri oprave zverejnení za predchádzajúce obdobie nepoužíva spätný pohľad pri vytváraní predpokladov o tom, aké by boli zámery vedenia v predchádzajúcom období, ani pri odhadovaní súm zverejnených v predchádzajúcom období. Táto požiadavka platí pre opravu spätne aj výhľadovo orientovaných zverejnení.

101. Treba rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v odhadoch. Odhady môže byť potrebné revidovať po zistení dodatočných informácií (pozri ESRS 2 BP-2).

102. Ak podnik vykazuje na konsolidovanej úrovni, svoje posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí vykonáva za celú konsolidovanú skupinu bez ohľadu na právnu štruktúru danej skupiny. Zabezpečí zahrnutie všetkých dcérskych podnikov takým spôsobom, ktorý umožňuje nestrannú identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí. Kritériá a prahové hodnoty pre posúdenie vplyvu, rizika alebo príležitosti ako významných sa určujú na základe kapitoly 3 tohto štandardu.

103. Ak podnik identifikuje významné rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami jedného alebo viacerých zo svojich dcérskych podnikov, podnik poskytne primeraný opis vplyvov, rizík a prípadne príležitostí dotknutého dcérskeho podniku alebo dcérskych podnikov.

104. Podnik môže pri posudzovaní toho, či sú rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami jedného alebo viacerých z jeho dcérskych podnikov významné, zohľadniť rôzne okolnosti, napríklad či dcérsky podnik alebo dcérske podniky pôsobia v inom odvetví ako zvyšok skupiny, alebo okolnosti zohľadnené v oddiele 3.7 Úroveň rozčlenenia.

105. Od podniku sa nevyžaduje, aby zverejňoval utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, aj keď sa takéto informácie považujú za významné.

106. Pri zverejňovaní informácií o svojej stratégii, plánoch a opatreniach, ak sú konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie relevantné na splnenie cieľa požiadavky na zverejňovanie, môže však podnik vynechať tieto konkrétne informácie, ak:

107. Ak podnik vynechá utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, alebo konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, pretože spĺňajú kritéria stanovené v predchádzajúcom odseku, danú požiadavku na zverejňovanie splní zverejnením všetkých ostatných požadovaných informácií.

108. Podnik vynaloží všetko primerané úsilie s cieľom zabezpečiť, aby s výnimkou vynechania utajovaných skutočností alebo citlivých informácií, alebo konkrétnych informácií zodpovedajúcich duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, nebola narušená celková relevantnosť daného zverejnenia.

109. Pri vykazovaní príležitostí by zverejnenie malo zahŕňať opisné informácie, ktoré čitateľovi umožňujú pochopiť príležitosť pre podnik alebo celé odvetvie. Podnik pri vykazovaní príležitostí zvažuje významnosť informácií, ktoré sa majú zverejniť. V tejto súvislosti okrem iných faktorov zvažuje:

110. Táto kapitola poskytuje základ pre prezentáciu informácií o aspektoch udržateľnosti vypracovaných v súlade s článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (t. j. vyhlásenie o udržateľnosti) v rámci správy podniku o riadení. Takéto informácie sa prezentujú vo vyhradenej časti správy o riadení označenej ako vyhlásenie o udržateľnosti. V dodatku F Príklad štruktúry vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad vyhlásenia o udržateľnosti štruktúrovaného podľa požiadaviek tejto kapitoly.

111. Informácie o udržateľnosti sa prezentujú:

112. S výnimkou možnosti začleniť informácie formou odkazu v súlade s oddielom 9.1. Začlenenie informácií formou odkazu tohto štandardu vykazuje podnik všetky príslušné zverejnenia vyžadované podľa ESRS v súlade s kapitolou 1 tohto štandardu v rámci vyhradenej časti správy o riadení.

113. Podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti zverejnenia podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 8 ) a delegovaných nariadení Komisie, v ktorých sa stanovuje obsah a iné modality týchto zverejnení. Podnik zabezpečí, aby tieto zverejnenia boli samostatne identifikovateľné v rámci vyhlásenia o udržateľnosti. Zverejnenia týkajúce sa každého z environmentálnych cieľov vymedzených v nariadení o taxonómii sa prezentujú spolu v jasne identifikovateľnej časti environmentálneho oddielu vyhlásenia o udržateľnosti. Na tieto zverejnenia sa nevzťahujú ustanovenia ESRS s výnimkou tohto odseku a odseku 115 prvej vety tohto štandardu.

114. Ak podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti dodatočné zverejnenia vyplývajúce i) z iných právnych predpisov, ktoré ukladajú podniku povinnosť zverejniť informácie o udržateľnosti, alebo ii) zo všeobecne akceptovaných štandardov a rámcov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, vrátane nepovinného usmernenia a odvetvového usmernenia, publikovaných inými normalizačnými orgánmi (ako sú technické materiály vydané Radou pre medzinárodné štandardy v oblasti udržateľnosti alebo iniciatívou Global Reporting Initiative), takéto zverejnenia musia:

115. Podnik štruktúruje svoje vyhlásenie o udržateľnosti do štyroch častí v tomto poradí: všeobecné informácie, informácie o životnom prostredí [vrátane zverejnení podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852], informácie o spoločnosti a informácie o správe a riadení. V súlade s ustanoveniami uvedenými v oddiele 3.6. Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti tohto štandardu, ak informácie uvedené v jednej časti obsahujú informácie, ktoré sa majú vykazovať v inej časti, podnik môže v jednej časti odkázať na informácie prezentované v inej časti, aby sa predišlo duplicitnému vykazovaniu. Podnik môže uplatňovať podrobnú štruktúru znázornenú v dodatku F k tomuto štandardu.

116. Zverejnenia vyžadované podľa odvetvových ESRS sa zoskupujú podľa oblasti vykazovania a v prípade potreby podľa témy udržateľnosti. Prezentujú sa spoločne so zverejneniami vyžadovanými podľa ESRS 2 a zodpovedajúcich tematických ESRS.

117. Ak podnik vypracuje významné zverejnenia špecifické pre daný subjekt v súlade s odsekom 11, tieto zverejnenia vykáže spoločne s najrelevantnejšími odvetvovo neutrálnymi a odvetvovými zverejneniami.

118. Podnik poskytne informácie, ktoré používateľom jeho vyhlásenia o udržateľnosti umožnia pochopiť súvislosti medzi rôznymi jednotlivými informáciami vo vyhlásení a súvislosti medzi informáciami vo vyhlásení o udržateľnosti a inými informáciami, ktoré podnik zverejňuje v iných častiach svojho podnikového vykazovania.

119. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 120, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na:

120. Podnik môže začleniť informácie odkazom na dokumenty uvedené v odseku 119 alebo ich časť za predpokladu, že zverejnenia začlenené formou odkazu:

121. Ak sú podmienky stanovené v odseku 120 splnené, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na správu podniku vypracovanú v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009 o schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) ( 12 ). V takom prípade podnik zabezpečí, aby informácie začlenené formou odkazu boli vypracované s použitím rovnakého základu pre zostavenie informácií podľa ESRS vrátane rozsahu konsolidácie a zaobchádzania s informáciami o hodnotovom reťazci.

122. Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti s použitím začlenenia informácií formou odkazu zváži celkovú súdržnosť vykazovaných informácií a zabezpečí, aby začlenenie formou odkazu nenarúšalo čitateľnosť vyhlásenia o udržateľnosti. V dodatku G Príklad začlenenia informácií formou odkazu k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad začlenenia informácií formou odkazu (pozri ESRS 2 BP-2).

123. Podnik opíše vzťahy medzi rôznymi informáciami. Na to by mohlo byť potrebné prepojiť opisné informácie o správe a riadení, stratégii a riadení rizík so súvisiacimi metrikami a cieľovými hodnotami. Napríklad pri poskytovaní súvisiacich informácií môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil účinok alebo pravdepodobný účinok svojej stratégie na účtovnú závierku alebo finančné plány alebo aby vysvetlil, ako jeho stratégia súvisí s metrikami a cieľovými hodnotami použitými na meranie pokroku v porovnaní s výkonnosťou. Okrem toho môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil, ako by jeho používanie prírodných zdrojov a zmeny v rámci jeho dodávateľského reťazca mohli zvýšiť, zmeniť alebo znížiť jeho významné vplyvy, riziká a príležitosti. Môže byť potrebné, aby tieto informácie prepojil s informáciami o aktuálnych alebo očakávaných finančných vplyvoch na jeho výrobné náklady, na jeho strategickú reakciu s cieľom zmierniť takéto vplyvy alebo riziká a na jeho súvisiace investície do nových aktív. Takisto môže byť potrebné, aby podnik prepojil opisné informácie so súvisiacimi metrikami a cieľovými hodnotami a s informáciami v účtovnej závierke. Informácie, ktoré opisujú prepojenia, musia byť jasné a stručné.

124. Ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú uvedené v účtovnej závierke (priame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke), podnik zahrnie odkaz na príslušný odsek svojej účtovnej závierky, v ktorom možno nájsť zodpovedajúce informácie.

125.  Vyhlásenie o udržateľnosti môže zahŕňať peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú buď agregáciou, alebo súčasťou peňažných súm alebo kvantitatívnych údajov uvedených v účtovnej závierke podniku (nepriame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke). V takom prípade podnik vysvetlí, ako tieto sumy alebo údajové body vo vyhlásení o udržateľnosti súvisia s najrelevantnejšími sumami uvedenými v účtovnej závierke. Toto zverejnenie zahŕňa odkaz na položku finančného výkazu a/alebo na príslušné odseky jeho účtovnej závierky, v ktorých možno nájsť zodpovedajúce informácie. V prípade potreby sa môže poskytnúť zosúhlasenie, ktoré môže byť uvedené v tabuľkovom formáte.

126. V prípade informácií, na ktoré sa nevzťahujú odseky 124 a 125, podnik na základe prahovej hranice významnosti vysvetlí konzistentnosť významných údajov, predpokladov a kvalitatívnych informácií zahrnutých do jeho vyhlásenia o udržateľnosti so zodpovedajúcimi údajmi, predpokladmi a kvalitatívnymi informáciami zahrnutými v účtovnej závierke. To môže nastať, ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa:

127. Konzistentnosť, ktorá sa vyžaduje v bode 126, musí byť na úrovni jediného údajového bodu a zahŕňať odkaz na príslušnú položku finančného výkazu alebo odsek poznámok k účtovnej závierke. Ak významné údaje, predpoklady a kvalitatívne informácie nie sú konzistentné, podnik uvedie túto skutočnosť a vysvetlí dôvod.

128. Príklady položiek, v prípade ktorých sa v bode 126 vyžaduje vysvetlenie:

129. Tematické a odvetvové ESRS môžu obsahovať požiadavky na zahrnutie zosúhlasení alebo na znázornenie konzistentnosti údajov a predpokladov pre konkrétne požiadavky na zverejňovanie. V takých prípadoch majú prednosť požiadavky stanovené v uvedených ESRS.

130. Očakáva sa, že rozsah, v akom sa na aspekty udržateľnosti vzťahujú ESRS, sa bude vyvíjať spolu s vývojom ďalších požiadaviek na zverejňovanie. Preto je pravdepodobné, že potreba zverejnení špecifických pre daný subjekt sa časom zníži, a to najmä v dôsledku budúceho prijatia odvetvových štandardov.

131. Pri definovaní svojich zverejnení špecifických pre daný subjekt môže podnik prijať prechodné opatrenia na ich vypracúvanie v prvých troch ročných vyhláseniach o udržateľnosti, v rámci ktorých môže prednostne:

132. V prípade, že nebudú k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca, podnik počas prvých troch rokov svojho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS vysvetlí úsilie vynaložené na získanie potrebných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, dôvody, prečo nebolo možné získať všetky potrebné informácie, a jeho plány na získanie potrebných informácií v budúcnosti.

133. S cieľom zohľadniť ťažkosti, ktorým podniky môžu čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a obmedziť záťaž pre MSP v hodnotovom reťazci počas prvých troch rokov vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS:

134. Odseky 132 a 133 platia bez ohľadu na to, či príslušný aktér v hodnotovom reťazci je alebo nie je MSP.

135. Počínajúc štvrtým rokom svojho vykazovania podľa ESRS podnik zahrnie informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podľa odseku 63. V tejto súvislosti informácie, ktoré sa majú podľa ESRS získať od MSP v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, neprekročia obsah budúcich ESRS pre kótované MSP.

136. S cieľom zjednodušiť prvé uplatnenie tohto štandardu sa od podniku nevyžaduje, aby v prvom roku vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS zverejňoval porovnávacie informácie vyžadované podľa odseku 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií. Pokiaľ ide o požiadavky na zverejňovanie uvedené v dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie, toto prechodné ustanovenie sa uplatňuje vo vzťahu k prvému roku povinného uplatňovania postupne zavedenej požiadavky na zverejňovanie.

137. V dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie k tomuto štandardu sa stanovujú ustanovenia o postupnom zavádzaní týkajúce sa požiadaviek na zverejňovanie alebo údajových bodov požiadaviek na zverejňovanie podľa ESRS, ktoré môžu byť vynechané alebo sa neuplatňujú v prvom roku (prvých rokoch) vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS.

AR 1. Zverejnenia špecifické pre daný subjekt umožňujú používateľom pochopiť vplyvy, riziká a príležitosti podniku vo vzťahu k environmentálnym a sociálnym záležitostiam a záležitostiam v oblasti správy a riadenia.

AR 2. Pri vypracúvaní zverejnení špecifických pre daný subjekt podnik zabezpečí, aby:

AR 3. Pri určovaní, či sú príslušné metriky vhodné na zahrnutie do zverejnení špecifických pre daný subjekt, podnik zváži, či:

AR 4. Pri vypracúvaní svojich zverejnení špecifických pre daný subjekt podnik dôkladne zváži:

AR 5. Ďalšie usmernenia pre vypracúvanie zverejnení špecifických pre daný subjekt možno nájsť tak, že sa zohľadnia informácie požadované podľa toho tematického ESRS, v ktorom sa riešia podobné aspekty udržateľnosti.

AR 6. Okrem kategórií zainteresovaných strán uvedených v odseku 22 sú bežnými kategóriami zainteresovaných strán: zamestnanci a iní pracovníci, dodávatelia, spotrebitelia, zákazníci, koncoví používatelia, miestne komunity a osoby v zraniteľných situáciách a orgány verejnej správy vrátane regulačných orgánov, orgánov dohľadu a centrálnych bánk.

AR 7. Prírodu možno považovať za tichú zainteresovanú stranu. V takom prípade sa môžu ekologické údaje a údaje o ochrane druhov použiť pri posudzovaní významnosti podnikom.

AR 8. Posúdenie významnosti vychádza z dialógu s ovplyvnenými zainteresovanými stranami. Podnik môže spolupracovať s ovplyvnenými zainteresovanými stranami alebo ich zástupcami (ako sú zamestnanci alebo odborové zväzy), a to spolu s používateľmi vykazovania informácií o udržateľnosti a inými expertmi, s cieľom poskytnúť vstupy alebo spätnú väzbu k jeho záverom týkajúcim sa jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí.

AR 9. Podnik pri posudzovaní významnosti vplyvu a určovaní významných aspektov, ktoré sa majú vykázať, zváži tieto tri kroky:

AR 10. Závažnosť určujú tieto faktory:

AR 11. Ktorýkoľvek z uvedených troch charakteristických znakov (miera, rozsah a nenapraviteľný charakter) môže spôsobiť, že negatívny vplyv bude závažný. V prípade potenciálneho negatívneho vplyvu na ľudské práva má závažnosť vplyvu prednosť pred jeho pravdepodobnosťou.

AR 12. Na ilustráciu:

AR 13. Ďalej sú uvedené príklady toho, ako sú vplyvy a závislosti zdrojom rizík alebo príležitostí:

AR 14. Východiskovým bodom pre posúdenie finančnej významnosti je identifikácia rizík a príležitostí, ktoré majú vplyv alebo v prípade ktorých by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať vplyv na finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. V tejto súvislosti podnik zváži:

AR 15. Po tom, ako podnik identifikoval svoje riziká a príležitosti, určí, ktoré z nich sú významné na účely vykazovania. Vychádza sa pritom z kombinácie i) pravdepodobnosti výskytu a ii) potenciálnej intenzity finančných vplyvov stanovených na základe primeraných prahových hodnôt. V tomto kroku zváži príspevok týchto rizík a príležitostí k finančným vplyvom v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte na základe:

AR 16. Podnik pri vykonávaní svojho posúdenia významnosti zváži nasledujúci zoznam aspektov udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS. Ak sa v dôsledku posúdenia významnosti vykonaného podnikom (pozri ESRS 2 IRO-1) posúdi daný aspekt udržateľnosti v tomto zozname ako významný, podnik pri vykazovaní dodržiava súlad so zodpovedajúcimi požiadavkami na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS. Použitie tohto zoznamu nenahrádza proces určenia významných aspektov. Tento zoznam je nástrojom na podporu posúdenia významnosti vykonaného podnikom. Podnik pri určovaní svojich významných aspektov musí ešte zohľadniť svoje vlastné osobitné okolnosti. Podnik takisto musí podľa potreby vypracovať zverejnenia špecifické pre daný subjekt týkajúce sa významných vplyvov, rizík a príležitostí, na ktoré sa nevzťahujú ESRS, ako sa opisuje v odseku 11 tohto štandardu.

AR 17. Ak podnik nedokáže zozbierať informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, ako sa vyžaduje v odseku 63, po tom, ako na to vynaložil primerané úsilie, odhadne informácie, ktoré sa majú vykázať, s použitím všetkých primeraných a preukázateľných informácií, ktoré má podnik k dispozícii k dátumu vykazovania bez vynaloženia neprimeraných výdavkov alebo úsilia. To okrem iného zahŕňa interné a externé informácie, ako sú údaje z nepriamych zdrojov, odvetvové priemery, analýzy vzoriek, trhové údaje a údaje o porovnateľných skupinách, iné zástupné hodnoty alebo údaje založené na výdavkoch.

AR 18. Napríklad v prípade odseku 115 v oddiele 8.2. Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti tohto štandardu môže podnik, ktorý sa zaoberá environmentálnymi a sociálnymi aspektmi v rámci tej istej politiky, používať krížové odkazy. Znamená to, že podnik môže vykazovať informácie o politike vo svojich zverejneniach informácií o životnom prostredí a krížovo na ne odkazovať v príslušných sociálnych zverejneniach alebo naopak. Konsolidovaná prezentácia politík v rámci rôznych tém je povolená.

QC 1. Informácie o udržateľnosti sú relevantné, ak môžu ovplyvniť rozhodnutia používateľov podľa prístupu dvojitej významnosti (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

QC 2. Informácie môžu ovplyvniť rozhodnutie aj vtedy, ak sa niektorí používatelia rozhodnú nevyužiť ich alebo ak sú im už známe z iných zdrojov. Informácie o udržateľnosti môžu ovplyvniť rozhodnutia používateľov, ak majú prediktívnu hodnotu, potvrdzujúcu hodnotu alebo obe tieto hodnoty. Informácie majú prediktívnu hodnotu, ak ich možno použiť ako vstup do procesov, ktoré používatelia uplatňujú na predpovedanie budúcich výsledkov. Informácie o udržateľnosti nemusia byť prognózou ani predpoveďou, aby mali prediktívnu hodnotu, ale prediktívnu hodnotu majú skôr vtedy, ak ich používatelia využívajú pri uskutočňovaní svojich vlastných prognóz.

QC 3. Informácie majú potvrdzujúcu hodnotu, ak poskytujú spätnú väzbu (potvrdenie alebo zmenu) k predchádzajúcim hodnoteniam.

QC 4. Významnosť je aspekt relevantnosti špecifický pre daný subjekt založený na povahe a/alebo intenzite položiek, ktorých sa informácie týkajú, ako sú posúdené v kontexte vykazovania informácií o udržateľnosti podnikom (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

QC 5. Aby boli informácie užitočné, nesmú len opisovať príslušný jav, ale musia aj poskytovať pravdivý obraz o podstate javu, ktorý majú opisovať. Aby bol obraz pravdivý, informácie musia byť i) úplné; ii) neutrálne a iii) presné.

QC 6. Úplné znázornenie vplyvu, rizika alebo príležitosti zahŕňa všetky významné informácie, ktoré používatelia potrebujú na pochopenie daného vplyvu, rizika alebo príležitosti. Zahŕňa to spôsob, akým podnik prispôsobil svoju stratégiu, riadenie rizík a správu a riadenie v reakcii na daný vplyv, riziko alebo príležitosť, ako aj metriky identifikované na stanovenie cieľových hodnôt a meranie výkonnosti.

QC 7. Neutrálne znázornenie je bez zaujatosti, pokiaľ ide o jeho výber alebo zverejňovanie informácií. Informácie sú neutrálne, ak nie sú skreslené, vážené, zdôraznené, zoslabené alebo inak zmanipulované, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že používatelia prijmú tieto informácie priaznivo alebo nepriaznivo. Musia byť vyvážené, aby pokryli priaznivé/pozitívne a nepriaznivé/negatívne aspekty. Rovnakú pozornosť treba venovať negatívnym aj pozitívnym významným vplyvom z hľadiska významnosti vplyvu, ako aj významným rizikám a príležitostiam z hľadiska finančnej významnosti. V záujme neutrálneho znázornenia musia všetky ambiciózne informácie o udržateľnosti, napríklad cieľové hodnoty alebo plány, zahŕňať ambície aj faktory, ktoré by podniku mohli zabrániť v dosiahnutí týchto ambícií.

QC 8. Neutralita je podporená uplatňovaním obozretnosti, čo je uplatňovanie opatrnosti pri rozhodovaní v podmienkach neistoty. Informácie nesmú byť očistené ani kompenzované, aby boli neutrálne. Uplatňovanie obozretnosti znamená, že príležitosti nie sú nadhodnotené a riziká nie sú podhodnotené. Uplatňovanie obozretnosti rovnako neumožňuje podhodnotenie príležitostí alebo nadhodnotenie rizík. Podnik môže prezentovať očistené informácie navyše k hrubým hodnotám, ak takáto prezentácia nezahmlieva príslušné informácie a zahŕňa jasné vysvetlenie, pokiaľ ide o účinky očistenia a dôvody očistenia.

QC 9. Informácie môžu byť presné bez toho, aby boli úplne presné vo všetkých aspektoch. Presné informácie znamenajú, že podnik zaviedol primerané procesy a vnútorné kontroly s cieľom zabrániť významným chybám alebo významným nesprávnostiam. Ako také sa odhady musia prezentovať s jasným dôrazom na ich možné obmedzenia a súvisiacu neistotu (pozri oddiel 7.2 tohto štandardu). Rozsah potrebnej a dosiahnuteľnej presnosti a faktory, ktoré zabezpečujú presnosť informácií, závisia od povahy informácií a povahy aspektov, ktorými sa informácie zaoberajú. Presnosť si vyžaduje napríklad to, aby:

QC 10. Informácie o udržateľnosti sú porovnateľné, ak ich možno porovnať s informáciami, ktoré podnik poskytol v predchádzajúcich obdobiach, a možno ich porovnať s informáciami poskytnutými inými podnikmi, najmä tými, ktoré majú podobné činnosti alebo pôsobia v rovnakom odvetví. Referenčným bodom pre porovnania môže byť cieľová hodnota, základný scenár, odvetvová referenčná hodnota či porovnateľné informácie buď od iných podnikov, alebo od medzinárodne uznávanej organizácie atď.

QC 11. Konzistentnosť súvisí s porovnateľnosťou, ale nie je s ňou totožná. Konzistentnosť sa týka používania rovnakých prístupov alebo metód podnikom alebo inými podnikmi pre rovnaký aspekt udržateľnosti medzi jednotlivými obdobiami. Konzistentnosť prispieva k dosahovaniu cieľa porovnateľnosti.

QC 12. Porovnateľnosť neznamená jednotnosť. Aby informácie boli porovnateľné, podobné komponenty musia vyzerať podobne a odlišné komponenty musia vyzerať odlišne. Porovnateľnosť informácií o udržateľnosti nemožno zvýšiť znázornením nepodobných vecí ako podobných a ani znázornením podobných vecí ako nepodobných.

QC 13. Overiteľnosť prispieva k zabezpečeniu dôvery používateľov, že informácie sú úplné, neutrálne a presné. Informácie o udržateľnosti sú overiteľné, ak je možné potvrdiť samotné informácie alebo vstupy použité na ich odvodenie.

QC 14. Overiteľnosť znamená, že rôzni informovaní a nezávislí pozorovatelia by mohli dosiahnuť konsenzus, aj keď by nemuseli nevyhnutne dosiahnuť úplnú zhodu, že konkrétne znázornenie poskytuje pravdivý obraz. Informácie o udržateľnosti sa musia poskytovať spôsobom, ktorým za zvyšuje ich overiteľnosť, napríklad:

QC 15. Niektoré informácie o udržateľnosti budú vo forme vysvetlení alebo výhľadových informácií. Tieto zverejnenia môžu byť preukázateľné na základe poskytnutia pravdivého obrazu o vecnom stave, napríklad stratégiách podniku, jeho plánoch a analýzach rizík. S cieľom pomôcť používateľom rozhodnúť sa, či majú použiť takéto informácie, podnik opíše východiskové predpoklady a metódy na vypracovanie týchto informácií, ako aj iné faktory, ktoré poskytujú dôkazy o tom, že odrážajú skutočné plány alebo rozhodnutia prijaté podnikom.

QC 16. Informácie o udržateľnosti sú zrozumiteľné, ak sú jasné a stručné. Zrozumiteľné informácie umožňujú akémukoľvek informovanému používateľovi ľahko porozumieť informáciám, ktoré sa predkladajú.

QC 17. Aby zverejňovanie informácií o udržateľnosti bolo stručné, je potrebné, aby sa v ňom a) predchádzalo používaniu generických štandardizovaných informácií, ktoré nie sú špecifické pre daný podnik; b) predchádzalo zbytočnej duplicite informácií vrátane informácií uvedených aj v účtovnej závierke a c) používal zrozumiteľný jazyk a dobre štruktúrované vety a odseky. Stručné zverejnenia musia obsahovať len významné informácie. ►C1  Doplňujúce informácie prezentované podľa odseku 114 sa musia poskytovať spôsobom, ktorým sa zabráni zahmlievaniu významných informácií. ◄

QC 18. Jasnosť by sa mohla zvýšiť rozlišovaním informácií o vývoji v období vykazovania od tzv. stálych informácií, ktoré zostávajú relatívne nemenné medzi jednotlivými obdobiami. Možno to urobiť napríklad samostatným opisom vlastností procesov správy a riadenia a procesov riadenia rizík podniku súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré sa od posledného obdobia vykazovania zmenili, v porovnaní s procesmi, ktoré sa nezmenili.

QC 19. Úplnosť, jasnosť, ako aj porovnateľnosť zverejňovania informácií o udržateľnosti závisia od toho, či sa informácie prezentujú ako súdržný celok. Aby zverejňovanie informácií o udržateľnosti bolo súdržné, musí sa prezentovať spôsobom, ktorým sa vysvetľuje kontext a prepojenia medzi súvisiacimi informáciami. Súdržnosť si takisto vyžaduje, aby podnik poskytol informácie spôsobom, ktorý používateľom umožňuje uviesť do súvislosti informácie o jeho vplyvoch, rizikách a príležitostiach súvisiacich s udržateľnosťou s informáciami v účtovnej závierke podniku.

QC 20. Ak riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou, ktoré sú uvedené v účtovnej závierke, majú dôsledky pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, podnik zahŕňa do vyhlásenia o udržateľnosti informácie, ktoré používatelia potrebujú na posúdenie týchto dôsledkov, a uvádza vhodné prepojenia na účtovnú závierku (pozri kapitolu 9 tohto štandardu). Úroveň informácií, podrobnosti a odbornosti musí byť zosúladená s potrebami a očakávaniami používateľov. Treba sa vyhnúť používaniu skratiek a jednotky merania musia byť vymedzené a zverejnené.

Dodatok C

Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu.

Dodatok D

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu, pokiaľ ide o vykazovanie v štyroch častiach, ako sa uvádza v odseku 115.