02016R1103 — SK — 08.07.2016 — 000.002


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE RADY (EÚ) 2016/1103

z 24. júna 2016,

ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov

(Ú. v. ES L 183 8.7.2016, s. 1)


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 113, 29.4.2017, s.  62 (2016/1103)

►C2

Korigendum, Ú. v. ES L 167, 4.7.2018, s.  36 (2016/1103)




▼B

NARIADENIE RADY (EÚ) 2016/1103

z 24. júna 2016,

ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov



KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na majetkové režimy manželov.

Nevzťahuje sa na daňové, colné ani správne veci.

2.  Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:

a) právna spôsobilosť manželov;

b) existencia, platnosť alebo uznanie manželstva;

c) vyživovacia povinnosť,

d) dedenie po zosnulom manželovi;

e) sociálne zabezpečenie;

f) oprávnenie previesť alebo upraviť medzi manželmi, v prípade rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, práva na starobný alebo invalidný dôchodok nadobudnuté počas trvania manželstva, ktoré neviedli k príjmom z dôchodku počas trvania manželstva;

g) povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok a

h) zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra.

Článok 2

Právomoc vo veciach majetkových režimov manželov v členských štátoch

Týmto nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať vo veciach majetkových režimov manželov.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia:

a) „majetkový režim manželov“ je súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z manželstva alebo jeho zániku;

b) „dohoda o majetkovom režime manželov“ je každá dohoda medzi manželmi alebo budúcimi manželmi, ktorou upravujú svoj majetkový režim manželov;

c) „verejná listina“ je písomnosť vo veci majetkového režimu manželov, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

i) sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a

ii) bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, ktorý na tento účel oprávnil členský štát pôvodu;

d) „rozhodnutie“ je akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkového režimu manželov, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na označenie takéhoto rozhodnutia vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov,

e) „súdny zmier“ je zmier vo veci majetkového režimu manželov, ktorý schválil súd alebo ktorý sa v priebehu konania uzavrel na súde;

f) „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, vyhotovená verejná listina alebo schválený alebo uzavretý súdny zmier;

g) „členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie a/alebo výkon rozhodnutia, verejnej listiny alebo súdneho zmieru;

2.  Na účely tohto nariadenia je „súd“ akýkoľvek justičný orgán, iný orgán alebo príslušník právnického povolania s právomocou vo veciach majetkových režimov manželov, ktorý vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod jeho kontrolou, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:

a) môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným na justičný orgán alebo preskúmané týmto orgánom a

b) majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

Členské štáty v súlade s článkom 64 oznámia Komisii iné orgány a príslušníkov právnických povolaní podľa prvého pododseku.



KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Článok 4

Právomoc v prípade smrti jedného z manželov

Ak vo veci dedičstva po jednom z manželov podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012 koná súd členského štátu, majú súdy tohto členského štátu právomoc rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súvisiacich s touto dedičskou vecou.

Článok 5

Právomoc v prípade rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, ak o návrhu vo veci rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné podľa nariadenia (ES) č. 2201/2003 koná súd členského štátu, majú súdy tohto členského štátu právomoc rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súvisiacich s týmto návrhom.

2.  Právomoc vo veciach majetkového režimu manželov podľa odseku 1 podlieha dohode manželov, ak súd, ktorý rozhoduje o návrhu vo veci rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné:

a) je súdom členského štátu, v ktorom má navrhovateľ obvyklý pobyt a navrhovateľ tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) piatej zarážky nariadenia (ES) č. 2201/2003;

b) je súdom členského štátu, ktorého je navrhovateľ štátnym príslušníkom, v ktorom má navrhovateľ obvyklý pobyt a býval tam najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) šiestej zarážky nariadenia (ES) č. 2201/2003;

c) začal konať podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2201/2003 vo veci premeny rozluky na rozvod, alebo

d) začal konať podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 2201/2003 na základe zostatkovej právomoci.

3.  Ak sa dohoda uvedená v odseku 2 tohto článku uzavrie skôr, ako súd začne konať vo veci majetkového režimu manželov, musí byť v súlade s článkom 7 ods. 2.

Článok 6

Právomoc v ostatných prípadoch

Ak podľa článku 4 alebo 5 nemá právomoc žiaden súd členského štátu alebo v iných prípadoch, než sú uvedené v týchto článkoch, právomoc rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov majú súdy členského štátu:

a) na ktorého území mali manželia obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať; alebo subsidiárne;

b) na ktorého území mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam mal jeden z manželov stále pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať; alebo subsidiárne;

c) na ktorého území mal odporca obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať; alebo subsidiárne;

d) ktorého štátnu príslušnosť mali obaja manželia v čase, keď súd začal vo veci konať.

Článok 7

Voľba súdu

1.  V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 6, sa účastníci môžu dohodnúť, že súdy členského štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa článku 22 a článku 26 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo súdy členského štátu uzavretia manželstva majú výlučnú právomoc rozhodovať vo veciach ich majetkového režimu manželov.

2.  Dohoda uvedená v odseku 1 musí byť vyhotovená v písomnej forme, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

Článok 8

Právomoc založená na účasti odporcu

1.  Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa článku 22 a článku 26 ods. 1 písm. a) alebo b), ak sa na konaní pred týmto súdom zúčastní odporca. Toto pravidlo neplatí, ak sa odporca zúčastní konania, aby namietol nedostatok právomoci, a ani v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 4 alebo článok 5 ods. 1.

2.  Súd sa predtým, než začne vykonávať právomoc podľa odseku 1, uistí, že odporca bol informovaný o svojom práve namietať nedostatok právomoci a o dôsledkoch účasti alebo neúčasti v konaní.

Článok 9

Alternatívna právomoc

1.  Výnimočne môže súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 4, 6, 7 alebo 8, odmietnuť vykonávať právomoc, ak rozhodne, že podľa jeho medzinárodného práva súkromného nie je dotknuté manželstvo uznané na účely konania vo veci majetkového režimu manželov. Súd, ktorý sa rozhodne odmietnuť vykonávať právomoc, tak urobí bez zbytočného odkladu.

2.  Ak súd, ktorý má právomoc podľa článku 4 alebo 6, odmietne právomoc vykonávať a účastníci sa dohodli na založení právomoci súdov akéhokoľvek iného členského štátu podľa článku 7, právomoc rozhodovať vo veci majetkového režimu manželov majú súdy tohto členského štátu.

V ostatných prípadoch majú právomoc rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súdy akéhokoľvek iného členského štátu podľa článku 6 alebo 8, alebo súdy členského štátu uzavretia manželstva.

3.  Tento článok sa neuplatní, ak účastníci dosiahli rozvod, rozluku alebo vyhlásenie manželstva za neplatné, ktoré možno uznať v členskom štáte konajúceho súdu.

Článok 10

Subsidiárna právomoc

Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 4, 5, 6, 7 alebo 8, alebo ak všetky súdy podľa článku 9 odmietli vykonávať právomoc a žiadny súd nemá právomoc podľa článku 9 ods. 2, právomoc majú súdy členského štátu, ak sa na území tohto členského štátu nachádza nehnuteľnosť jedného alebo oboch manželov; v takom prípade má však konajúci súd právomoc konať iba v súvislosti s dotknutou nehnuteľnosťou.

Článok 11

Forum necessitatis

Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 4, 5, 6, 7, 8 alebo 10, alebo ak všetky súdy podľa článku 9 odmietli vykonávať právomoc a žiadny súd nemá právomoc podľa článku 9 ods. 2 alebo článku 10, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch vo veci konať, ak konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu.

Vec musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom súdu, ktorý začal konať.

Článok 12

Vzájomné návrhy

Súd, na ktorom prebieha konanie podľa článku 4, 5, 6, 7, 8, 9 ods. 2, článku 10 alebo 11, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 13

Obmedzenie konania

1.  Ak pozostalosť zahŕňa majetok, ktorý sa nachádza v treťom štáte, pričom na dedičské konanie o tejto pozostalosti sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 650/2012, súd, ktorý začal konať vo veci majetkového režimu manželov, môže na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodnúť, že o takomto majetku nebude konať, ak sa možno odôvodnene domnievať, že jeho rozhodnutie týkajúce sa takéhoto majetku nebude v danom treťom štáte uznané, prípadne nebude vyhlásené za vykonateľné.

2.  Odsekom 1 nie je dotknuté právo účastníkov obmedziť predmet konania podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého súd začal konať.

Článok 14

Začatie konania na súde

Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;

b) ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd; alebo

c) ak súd začal konať bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec zaznamená.

Článok 15

Skúmanie právomoci

Ak súd členského štátu začal konať vo veci majetkového režimu manželov, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 16

Skúmanie prípustnosti

1.  Ak sa odporca s obvyklým pobytom v inom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa začalo konať, nezúčastní konania, súd, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2.  Namiesto odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 ( 1 ), ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať z jedného členského štátu do druhého podľa uvedeného nariadenia.

3.  Ak sa neuplatní nariadenie (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 Haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať do cudziny podľa uvedeného dohovoru.

Článok 17

Prekážka začatej veci

1.  Ak sa vo veci s rovnakým predmetom a dôvodom medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 je súd, ktorý v spore koná, na svoju žiadosť bezodkladne informovaný ktorýmkoľvek iným konajúcim súdom o dátume, kedy začal tento iný konajúci súd v dotknutom spore konať.

3.  Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať právomoc v prospech tohto súdu.

Článok 18

Súvisiace veci

1.  Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže konanie prerušiť.

2.  Ak ide o konania uvedené v odseku 1 na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v uvedených veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa ich zlúčenie.

3.  Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich prejednať a rozhodnúť o nich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Článok 19

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keď podľa tohto nariadenia majú právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.



KAPITOLA III

ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 20

Všeobecná pôsobnosť

Právny poriadok, ktorý sa podľa tohto nariadenia určí za rozhodné právo, sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.

Článok 21

Jednotnosť rozhodného práva

Rozhodné právo pre majetkový režim manželov podľa článku 22 alebo 26 sa vzťahuje na celý majetok, na ktorý sa vzťahuje uvedený režim, a to bez ohľadu na to, kde sa majetok nachádza.

Článok 22

Voľba rozhodného práva

1.  Manželia alebo budúci manželia môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre svoj majetkový režim za predpokladu, že je to jeden z týchto právnych poriadkov:

a) právny poriadok štátu, kde majú manželia, budúci manželia, alebo jeden z nich v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt, alebo

b) právny poriadok štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase uzavretia dohody jeden z manželov alebo budúcich manželov.

2.  Pokiaľ sa manželia nedohodnú inak, je zmena rozhodného práva pre majetkový režim manželov vykonaná počas trvania manželstva účinná len do budúcnosti.

3.  Spätný účinok zmeny rozhodného práva podľa odseku 2 nesmie mať nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb vyplývajúce z tohto rozhodného práva.

Článok 23

Formálna platnosť dohody o voľbe rozhodného práva

1.  Dohoda uvedená v článku 22 musí byť vyhotovená v písomnej forme, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja manželia. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

2.  Ak právny poriadok členského štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody, stanovuje dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime manželov, tieto náležitosti sa uplatnia.

3.  Ak majú manželia v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych členských štátoch a v právnych poriadkoch týchto štátov sú pre dohody o majetkovom režime manželov stanovené rôzne formálne náležitosti, dohoda je platná z hľadiska formy, ak spĺňa formálne náležitosti jedného z týchto právnych poriadkov.

4.  Ak má v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v členskom štáte len jeden z manželov a v právnom poriadku tohto štátu sú stanovené dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime manželov, tieto náležitosti sa uplatnia.

Článok 24

Súhlas a vecná platnosť

1.  Existencia a platnosť dohody o voľbe rozhodného práva alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorý by sa na ňu vzťahoval podľa článku 22, ak by boli dohoda alebo ustanovenie platné.

2.  Napriek tomu sa môže jeden z manželov v záujme preukázania, že nevyjadril súhlas, dovolávať právneho poriadku krajiny, v ktorej mal obvyklý pobyt v čase, keď súd začal konať, ak z okolností vyplýva, že by nebolo opodstatnené posudzovať účinky jeho konania podľa právneho poriadku uvedeného v odseku 1.

Článok 25

Formálna platnosť dohody o majetkovom režime manželov

1.  Dohoda o majetkovom režime manželov musí byť vyhotovená v písomnej forme, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja manželia. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

2.  Ak právny poriadok členského štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody, stanovuje dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime manželov, tieto náležitosti sa uplatnia.

Ak majú manželia v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych členských štátoch a v právnych poriadkoch týchto štátov sú pre dohody o majetkovom režime manželov stanovené rôzne formálne náležitosti, dohoda je platná z hľadiska formy, ak spĺňa formálne náležitosti jedného z týchto právnych poriadkov.

Ak má v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v členskom štáte len jeden z manželov a v právnom poriadku tohto štátu sú stanovené dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime manželov, tieto náležitosti sa uplatnia.

3.  Ak sa v rozhodnom práve pre majetkový režim manželov ukladajú dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti sa uplatnia.

Článok 26

Rozhodné právo v prípade neexistencie jeho voľby účastníkmi

1.  V prípade neexistencie dohody o voľbe rozhodného práva podľa článku 22 je rozhodným právom pre majetkový režim manželov právny poriadok štátu:

a) v ktorom mali manželia prvý spoločný obvyklý pobyt po uzavretí manželstva, alebo subsidiárne;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi boli obaja manželia v čase uzavretia manželstva, alebo subsidiárne;

c) ku ktorému mali obaja manželia s prihliadnutím na všetky okolnosti v čase uzavretia manželstva najužšiu väzbu.

2.  Ak majú manželia v čase uzavretia manželstva viac než jednu spoločnú štátnu príslušnosť, uplatnia sa len písmená a) a c) odseku 1.

3.  Odchylne môže na návrh ktoréhokoľvek z manželov justičný orgán, ktorý má právomoc konať vo veci majetkového režimu manželov, rozhodnúť, že majetkový režim manželov sa bude spravovať právnym poriadkom iného štátu ako štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa odseku 1 písm. a), ak navrhovateľ preukáže, že:

a) manželia mali posledný spoločný obvyklý pobyt v tomto inom štáte počas výrazne dlhšieho obdobia ako v štáte určenom podľa odseku 1 písm. a) a

b) obaja manželia sa pri úprave alebo plánovaní svojich majetkových vzťahov dovolávali právneho poriadku tohto iného štátu.

Právny poriadok tohto iného štátu sa uplatňuje od uzavretia manželstva, ibaže by s tým niektorý z manželov nesúhlasil. Ak s tým niektorý z manželov nesúhlasí, právny poriadok tohto iného štátu sa uplatňuje od momentu vzniku posledného spoločného obvyklého pobytu v tomto inom štáte.

Uplatňovanie právneho poriadku tohto iného štátu nesmie mať negatívny vplyv na práva tretích osôb vyplývajúce z rozhodného práva určeného podľa odseku 1 písm. a).

Odsek 3 sa neuplatní, ak manželia uzavreli dohodu o majetkovom režime manželov pred vznikom posledného spoločného obvyklého pobytu v tomto inom štáte.

Článok 27

Rozsah pôsobnosti rozhodného práva

Rozhodným právom pre majetkový režim manželov podľa tohto nariadenia sa okrem iného spravuje:

a) klasifikácia majetku patriaceho niektorému z manželov alebo obom manželom do rôznych kategórií počas trvania manželstva a po jeho zániku;

b) presun majetku do inej kategórie;

c) zodpovednosť jedného z manželov za záväzky a dlhy druhého z manželov;

d) oprávnenia, práva a povinnosti niektorého z manželov alebo oboch manželov súvisiace s majetkom;

e) zrušenie majetkového režimu manželov a rozdelenie alebo vyporiadanie majetku;

f) účinky majetkového režimu manželov na právne vzťahy medzi niektorým z manželov a tretími osobami a

g) vecná platnosť dohody o majetkovom režime manželov.

Článok 28

Účinky voči tretím osobám

1.  Bez ohľadu na článok 27 písm. f) sa žiaden z manželov nemôže dovolávať právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkový režim manželov, voči tretej osobe v spore medzi treťou osobou a jedným z manželov alebo oboma manželmi, ak táto tretia osoba o tomto právnom poriadku nevedela a ani pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť.

2.  Platí, že tretia osoba o právnom poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkový režim manželov, vedela, ak:

a) uvedený právny poriadok je právny poriadok:

i) štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z manželov a treťou osobou;

ii) štátu, v ktorom majú konajúci manžel a tretia osoba obvyklý pobyt, alebo

iii) v prípade nehnuteľnosti právny poriadok štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza;

alebo

b) niektorý z manželov splnil požiadavku zverejnenia alebo registrácie majetkového režimu manželov podľa právneho poriadku:

i) štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z manželov a treťou osobou;

ii) štátu, v ktorom majú konajúci manžel a tretia osoba obvyklý pobyt, alebo

iii) v prípade nehnuteľnosti právny poriadok štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

3.  Ak sa niektorý z manželov nemôže voči tretej osobe podľa odseku 1 dovolávať právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkový režim manželov, účinky majetkového režimu manželov vo vzťahu k tejto tretej osobe sa spravujú:

a) právnym poriadkom štátu, ktorý je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z manželov a treťou osobou, alebo

b) v prípadoch, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, registrovaného majetku alebo práv, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza alebo v ktorom sú majetok alebo práva registrované.

Článok 29

Prispôsobenie vecných práv

Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre majetkový režim manželov, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom sa zohľadnia ciele a záujmy, ktoré dotknuté vecné právo sleduje, a s ním spojené účinky.

Článok 30

Imperatívne normy

1.  Žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu.

2.  Imperatívne normy sú normy, ktorých dodržiavanie pokladá členský štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa normy vzťahujú, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre majetkový režim manželov podľa tohto nariadenia.

Článok 31

Verejný poriadok (ordre public)

Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku každého štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) štátu konajúceho súdu.

Článok 32

Vylúčenie spätného a ďalšieho odkazu

Uplatnenie právneho poriadku každého štátu určeného podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných noriem práva tohto štátu s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.

Článok 33

Štáty s viacerými právnymi systémami – územné kolízne normy

1.  Ak sa podľa tohto nariadenia určil právny poriadok štátu zloženého z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný súbor právnych noriem týkajúcich sa majetkových režimov manželov, príslušný územný celok, ktorého právne normy sa majú uplatniť, sa určí na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu.

2.  Ak takéto vnútroštátne kolízne normy neexistujú:

a) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt manželov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom majú manželia obvyklý pobyt;

b) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť manželov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým majú manželia najužšiu väzbu;

c) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa akýchkoľvek iných ustanovení, v ktorých sa ako kolízne kritériá uvádzajú iné prvky, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa príslušný prvok vyskytuje.

Článok 34

Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízne normy vzťahujúce sa na rôzne kategórie osôb

Vo vzťahu k štátu, v ktorom existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem, ktoré sa v súvislosti s majetkovými režimami manželov uplatňujú na rôzne kategórie osôb, sa každý odkaz na právny poriadok tohto štátu považuje za odkaz na právny systém alebo súbor noriem určený normami platnými v tomto štáte. Ak takéto normy neexistujú, uplatní sa právny systém alebo súbor noriem, s ktorým majú manželia najužšiu väzbu.

Článok 35

Neuplatňovanie tohto nariadenia na vnútroštátne kolízne normy

Ak je členský štát zložený z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastné právne normy upravujúce majetkové režimy manželov, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii právnych noriem týkajúcich sa výlučne týchto územných celkov.



KAPITOLA IV

UZNÁVANIE, VYKONATEĽNOSŤ A VÝKON ROZHODNUTÍ

Článok 36

Uznávanie

1.  Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania.

2.  Každá zainteresovaná strana, ktorá predloží otázku uznania rozhodnutia ako hlavný predmet sporu, môže v súlade s postupmi ustanovenými v článkoch 44 až 57 podať návrh na uznanie rozhodnutia.

3.  Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia uznania ako predbežnej otázky, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

Článok 37

Dôvody neuznania

Rozhodnutie sa neuzná:

a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

b) ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c) ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

d) ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní vo veci s rovnakým predmetom a dôvodom a medzi tými istými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky uznania v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

Článok 38

Základné práva

Pri uplatňovaní článku 37 tohto nariadenia dodržiavajú súdy a iné príslušné orgány členských štátov základné práva a zásady uznané v Charte, najmä v jej článku 21 o zásade nediskriminácie.

Článok 39

Zákaz skúmania právomoci súdu členského štátu pôvodu

1.  Právomoc súdu členského štátu pôvodu sa nesmie skúmať.

2.  Kritérium verejného poriadku (ordre public) uvedené v článku 37 sa nevzťahuje na normy na určenie právomoci uvedené v článkoch 4 až 11.

Článok 40

Zákaz skúmania vo veci samej

Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.

Článok 41

Prerušenie konania o uznaní

Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.

Článok 42

Vykonateľnosť

Rozhodnutia, ktoré boli vydané v členskom štáte a ktoré sú v ňom vykonateľné, sú vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam boli na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

Článok 43

Určenie bydliska

Na určenie, či má účastník na účely konania stanoveného v článkoch 44 až 57 bydlisko v členskom štáte výkonu, konajúci súd použije vnútroštátny právny poriadok toho členského štátu.

Článok 44

Príslušnosť miestnych súdov

1.  Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý tento členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

2.  Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta bydliska účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

Článok 45

Konanie

1.  Konanie o vyhlásenie vykonateľnosti sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.  Od navrhovateľa sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu.

3.  K návrhu sa pripoja tieto písomnosti:

a) vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b) potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 67 ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 46.

Článok 46

Nepredloženie potvrdenia

1.  Ak sa nepredloží potvrdenie podľa článku 45 ods. 3 písm. b), súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2.  Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad alebo prepis listín. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 47

Vyhlásenie vykonateľnosti

Rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné ihneď po splnení formálnych náležitostí stanovených v článku 45 bez skúmania podľa článku 37. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Článok 48

Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.  Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bezodkladne oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.  Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa žiada o výkon, spolu s rozhodnutím, ak vyhlásenie nebolo doručené uvedenému účastníkovi už predtým.

Článok 49

Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.  Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2.  Odvolanie sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

3.  Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4.  Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 16, a to aj keď účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.

5.  Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, bydlisko v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 60 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk, alebo na adresu miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Článok 50

Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

Článok 51

Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodov uvedených v článku 37. Rozhodnutie vydá bezodkladne.

Článok 52

Prerušenie konania

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, preruší konanie na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu odvolania.

Článok 53

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

▼C2

1.  Ak sa podľa tejto kapitoly má uznať rozhodnutie, navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 47.

▼B

2.  Vyhlásenie vykonateľnosti je zo zákona spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.

3.  Počas odvolacej lehoty podľa článku 49 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a až do prijatia rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

Článok 54

Čiastočná vykonateľnosť

1.  Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo niekoľkých veciach.

2.  Navrhovateľ môže tiež žiadať o vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.

Článok 55

Právna pomoc

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov alebo výdavkov, má v konaní o vyhlásení vykonateľnosti nárok na najvýhodnejšiu právnu pomoc alebo najrozsiahlejšie oslobodenie od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

Článok 56

Zákaz záruky, kaucie alebo zálohu

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte podáva návrh na uznanie, vykonateľnosť alebo výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia ani záloh akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Článok 57

Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby

V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítané z výšky vymáhaného nároku.



KAPITOLA V

VEREJNÉ LISTINY A SÚDNE ZMIERY

Článok 58

Prijatie verejných listín

1.  Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v dotknutom členskom štáte.

Osoba, ktorá si želá použiť verejnú listinu v inom členskom štáte, môže požiadať orgán, ktorý verejnú listinu vystavuje v členskom štáte pôvodu, aby vyplnil tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2 a opísal v ňom dôkazné účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.

2.  Pravosť verejnej listiny možno napadnúť na súdoch členského štátu pôvodu a príslušné rozhodnutie sa prijme podľa právneho poriadku tohto štátu. Napadnutá verejná listina nemá v inom členskom štáte žiadne dôkazné účinky, kým o nej nerozhodne príslušný súd.

3.  Právne akty alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine možno napadnúť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, a príslušné rozhodnutie sa prijme na základe rozhodného práva podľa kapitoly III. Napadnutá verejná listina nemá, pokiaľ ide o napadnutú vec, v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, žiadny dôkazný účinok, pokým príslušný súd o napadnutej veci nerozhodne.

4.  Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa právnych aktov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine v súvislosti s majetkovými režimami manželov, právomoc rozhodnúť v tejto otázke má tento súd.

Článok 59

Vykonateľnosť verejných listín

1.  Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vyhlási za vykonateľnú v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

2.  Na účely článku 45 ods. 3 písm. b) orgán, ktorý vyhotovil verejnú listinu, vydá na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

3.  Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, iba ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.

Článok 60

Vykonateľnosť súdnych zmierov

1.  Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

2.  Na účely článku 45 ods. 3 písm. b) súd, ktorý zmier schválil alebo pred ktorým sa zmier uzavrel, na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vydá potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

3.  Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo 50, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, iba ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.



KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 61

Vyššie overenie alebo podobné formálne náležitosti

Písomnosti vydané v členskom štáte v súvislosti s týmto nariadením nevyžadujú vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 62

Vzťah k existujúcim medzinárodným dohovorom

1.  Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie dvojstranných alebo mnohostranných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov alebo rozhodnutia podľa druhého alebo tretieho pododseku článku 331 ods. 1 ZFEÚ a ktoré sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 351 ZFEÚ.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými medzi nimi, pokiaľ sa takéto dohovorytýkajú otázok upravených v tomto nariadení.

3.  Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu Dohovoru zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom obsahujúceho ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, adopcii a opatrovníctve, v znení revidovanom v roku 2006, Dohovoru z 19. novembra 1934 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom obsahujúceho ustanovenia medzinárodného práva súkromného týkajúce sa dedenia, závetov a správy dedičstva, v znení revidovanom v júni 2012, a Dohovoru z 11. októbra 1977 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom o uznávaní a presadzovaní rozsudkov v občianskych veciach, zo strany členských štátov, ktoré sú ich zmluvnými stranami, pokiaľ ustanovujú zjednodušené a rýchlejšie postupy uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov.

Článok 63

Verejne prístupné informácie

Členské štáty poskytnú Komisii na účely sprístupnenia informácií verejnosti v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci krátke zhrnutie svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov týkajúcich sa majetkových režimov manželov vrátane informácií o druhu orgánov, ktoré majú právomoc vo veciach majetkových režimov manželov, a o účinkoch voči tretím osobám podľa článku 28.

Členské štáty tieto informácie priebežne aktualizujú.

Článok 64

Kontaktné údaje a informácie o konaniach

1.  Členské štáty do 29. apríla 2018 Komisii oznámia:

a) súdy a orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti v súlade s článkom 44 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch v súlade s článkom 49 ods. 2;

b) konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 50.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny týchto informácií.

2.  Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie okrem adries a ďalších kontaktných údajov súdov a orgánov uvedených v odseku 1 písm. a).

3.  Komisia zverejní všetky informácie oznámené podľa odseku 1 vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 65

Ustanovenie a následná zmena zoznamu obsahujúceho informácie uvedené v článku 3 ods. 2

1.  Komisia na základe oznámení členských štátov ustanoví zoznam iných orgánov a príslušníkov právnických povolaní uvedených v článku 3 ods. 2.

2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v tomto zozname. Komisia zoznam zodpovedajúcim spôsobom zmení.

3.  Komisia uverejní zoznam a všetky následné zmeny v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.  Komisia zverejní všetky informácie oznámené v súlade s odsekmi 1 a 2 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 66

Stanovenie a následné zmeny potvrdení a tlačív uvedených v článku 45 ods. 3 písm. b) a v článkoch 58, 59 a 60

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia a následne budú meniť potvrdenia a tlačivá uvedené v článku 45 ods. 3 písm. b) a v článkoch 58, 59 a 60. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

Článok 67

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 68

Doložka o preskúmaní

1.  Komisia do 29. januára 2027 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na zmenu tohto nariadenia.

2.  Komisia do 29. januára 2024 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní článkov 9 a 38 tohto nariadenia. V tejto správe zhodnotí najmä rozsah, v akom tieto články zabezpečili prístup k spravodlivosti.

3.  Členské štáty na účely správ uvedených v odsekoch 1 a 2oznámia Komisii relevantné informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia ich súdmi.

Článok 69

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje len na súdne konania začaté, verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté 29. januára 2019, alebo po tomto dátume, pokiaľ nie je v odsekoch 2 a 3 stanovené inak.

▼C1

2.  Ak sa však konanie v členskom štáte pôvodu začalo pred 29. januárom 2019, rozhodnutia vydané 29. januára 2019 alebo po tomto dátume sa uznávajú a vykonávajú v súlade s kapitolou IV, pokiaľ sa na určenie právomoci použili normy, ktoré sú v súlade s normami stanovenými v kapitole II.

3.  Kapitola III sa vzťahuje len na manželov, ktorí uzavrú manželstvo alebo ktorí určia rozhodné právo pre svoj majetkový režim 29. januára 2019 alebo po tomto dátume.

▼B

Článok 70

Nadobudnutie účinnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje v členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev, ako sa ustanovuje v rozhodnutí (EÚ) 2016/954.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 29. januára 2019 s výnimkou článkov 63 a 64, ktoré sa uplatňujú od 29. apríla 2018, a článkov 65, 66 a 67, ktoré sa uplatňujú od 29. júla 2016.V prípade tých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na základe rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 331 ods. 1 druhým alebo tretím pododsekom ZFEÚ, sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa uvedeného v danom rozhodnutí.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v zúčastnených členských štátoch v súlade so zmluvami.



( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).