02016R1037 — SK — 11.08.2020 — 003.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. ES L 176 30.6.2016, s. 55) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, |
L 338 |
1 |
19.12.2017 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018, |
L 143 |
1 |
7.6.2018 |
|
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1173 zo 4. júna 2020, |
L 259 |
1 |
10.8.2020 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037
z 8. júna 2016
o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie
(kodifikované znenie)
Článok 1
Zásady
Článok 2
Definície
Na účely tohto nariadenia:
výrobok je považovaný za subvencovaný v prípade, že požíva napadnuteľnú subvenciu v zmysle článkov 3 a 4. Takúto subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie, na účely tohto nariadenia ďalej len „vyvážajúca krajina“;
„vláda“ znamená vládu alebo verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny;
„podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je vo všetkých aspektoch rovnaký, resp. podobný príslušnému výrobku, alebo ak takýto výrobok neexistuje, pôjde o iný výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých aspektoch, ale má znaky pripomínajúce znaky príslušného výrobku;
„ujma“ je, pokiaľ nie je stanovené inak, značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, značná ujma hroziaca výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a vykladá sa v súlade s ustanoveniami článku 8.
Článok 3
Vymedzenie subvencie
O existenciu subvencie ide v prípade, ak:
vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc, čiže keď:
vládna prax zahŕňa priamy prevod finančných prostriedkov (napr. grantov, pôžičiek, príspevkov na základné imanie), možné priame prevody finančných prostriedkov alebo záruk (napr. záruk na úvery);
vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané (napr. daňové stimuly vo forme daňových úverov). V tejto súvislosti oslobodenie vyvážaných výrobkov od ciel alebo poplatkov, ktorým podliehajú podobné výrobky, keď sú určené pre domácu spotrebu, alebo odpustenie takýchto ciel alebo poplatkov vo výške, ktorá nepresiahne výšku časovo rozlíšených ciel a poplatkov, nebudú považované za subvenciu pod podmienkou, že toto oslobodenie sa udeľuje v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III;
vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary;
vláda:
alebo
existuje forma príjmov alebo cenovej intervencie v zmysle článku XVI GATT 1994 a
v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.
Článok 4
Napadnuteľné subvencie
S cieľom určiť, či je určitá subvencia špecifická pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov či výrobných odvetví (ďalej len „určité podniky“) v rámci súdnej právomoci orgánu, ktorý ju poskytuje, platia tieto zásady:
ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, výslovne obmedzuje prístup k subvencii pre určité podniky, takáto subvencia bude považovaná za špecifickú;
ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, určuje objektívne kritériá alebo podmienky, za ktorých vzniká nárok na subvenciu, ako aj výšku subvencie, príslušná subvencia nebude považovaná za špecifickú, ak tento nárok vznikne automaticky a ak takéto kritériá a podmienky budú prísne dodržané;
ak napriek zdanlivej nešpecifickosti vyplývajúcej z uplatňovania zásad uvedených v písmenách a) a b) existujú dôvody, na základe ktorých možno k predpokladať, že subvencia môže byť v skutočnosti špecifická, možno vziať do úvahy iné faktory. Medzi takéto faktory patria: používanie programu subvencií obmedzeným počtom určitých podnikov; prevládajúce používanie zo strany určitých podnikov; poskytovanie neprimerane veľkých subvencií určitým podnikom; spôsob, akým orgán poskytujúci subvencie rozhoduje o poskytnutí subvencie. V tejto súvislosti sa vezmú do úvahy najmä informácie o frekvencii zamietania alebo schvaľovania žiadostí o subvenciu a dôvody týchto rozhodnutí.
Na účely písmena b) sú objektívnymi kritériami alebo podmienkami nestranné kritériá alebo podmienky, ktoré neuprednostňujú určité podniky pred inými, sú hospodárske a uplatňujú sa horizontálne, napríklad počet zamestnancov alebo veľkosť podniku.
Kritériá alebo podmienky musia byť jasne stanovené v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente, aby bolo možné kontrolovať ich plnenie.
Pri uplatňovaní písmena c) prvého pododseku sa zohľadní mieru diverzifikácie hospodárskych činností v rámci súdnej právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, ako aj obdobie, počas ktorého sa uskutočňoval program subvencií.
Napriek ustanoveniam odsekov 2 a 3 sú za špecifické považované tieto subvencie:
subvencie podmienené, podľa zákona alebo fakticky, buď samostatne, alebo ako jedna z viacerých podmienok uskutočnením vývozu, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe I;
subvencie podmienené samostatne alebo ako jedna z viacerých podmienok používaním domácich alebo dovážaných tovarov.
Na účely písmena a) sa subvencie považujú za fakticky podmienené uskutočnením vývozu v prípade, že sa ukáže, že poskytnutie subvencie bez toho, aby bolo zákonne podmienené vývozom, je v skutočnosti viazané na uskutočnený alebo očakávaný vývoz alebo výnos z vývozu. Samotná skutočnosť, že subvencia je poskytovaná vyvážajúcim podnikom, nestačí na to, aby táto bola považovaná za subvenciu na vývoz v zmysle tohto ustanovenia.
Článok 5
Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie
Výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Toto obdobie bude zvyčajne totožné s posledným účtovným rokom oprávnenej osoby, ale môže ísť aj o iné, minimálne šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo začatiu prešetrovania a o ktorom existujú spoľahlivé finančné a iné dôležité údaje.
Článok 6
Výpočet výhody pre príjemcu
Pri určovaní výhody pre príjemcu sa uplatnia tieto pravidlá:
podiel vlády na základnom imaní sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že túto investíciu možno považovať za nezlučiteľnú s bežnou investičnou praxou (vrátane poskytnutia rizikového kapitálu) súkromných investorov na území krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny;
štátna pôžička sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci pôžičku zaplatí za štátnu pôžičku, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatila za porovnateľný obchodný úver, ktorý by mohol reálne získať na trhu. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami;
vládna záruka na úver sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci záruku zaplatí za úver zaručený vládou, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľný obchodný úver, keby nezískal vládnu záruku. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami, upravený o všetky rozdiely v poplatkoch;
poskytnutie tovaru alebo služieb alebo nákup tovarov štátom sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že tovar alebo služby sú poskytnuté za nižšiu než primeranú odplatu alebo ak sa nákup uskutoční za väčšiu než primeranú odplatu. Primeranosť odplaty sa určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušné výrobky alebo služby v krajine ich poskytnutia alebo nákupu vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných či predajných podmienok.
Ak nie sú v krajine prevládajúce trhové podmienky pre príslušný výrobok alebo službu alebo na nákup, ktorý sa má použiť ako primeraný základ výpočtu, uplatnia sa tieto pravidlá:
podmienky prevládajúce v dotknutej krajine sa upravia na základe aktuálnych nákladov, cien a iných faktorov, dostupných v tejto krajine na základe primeraného množstva, ktoré odráža bežné trhové podmienky, alebo
ak je to vhodné, použijú sa prevládajúce trhové podmienky v inej krajine alebo v medzinárodnom obchode, ktoré sú dostupné príjemcovi.
Článok 7
Všeobecné ustanovenia o výpočte
Pri určovaní tejto čiastky sa môže celková subvencia znížiť o tieto čiastky:
poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s kvalifikovaním sa žiadateľa alebo s poskytnutím subvencie;
vývozné poplatky, dane a iné náklady súvisiace s vývozom výrobku do Únie špeciálne určené na kompenzáciu subvencie.
Ak zainteresovaná strana uplatní nárok na zľavu, musí dokázať, že jej nárok je oprávnený.
Takto vypočítaná čiastka, ktorú možno priradiť k obdobiu prešetrovania, ako aj čiastka odvodená od investičného majetku získaného pred týmto obdobím sa rozdelí spôsobom opísaným v odseku 2.
Ak sa investičný majetok neodpisuje, subvencia sa ocení ako bezúročná pôžička a započíta sa v súlade s článkom 6 písm. b).
Článok 8
Stanovenie ujmy
Pri stanovení ujmy sa vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie:
objemu subvencovaných dovozov a vplyv subvencovaných dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami, a
následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.
Ak sú predmetom prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacími clami dovozy výrobkov z viacerých krajín súčasne, vplyv takýchto dovozov sa hodnotí kumulatívne len vtedy, ak sa zistí, že:
hodnota napadnuteľných subvencií určená vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššia než minimálna hodnota stanovená v článku 14 ods. 5 a že objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a
celkové hodnotenie vplyvu dovozov je primerané vzhľadom na konkurenciu medzi dovážanými výrobkami navzájom a konkurenciu medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Únie.
Pri stanovení toho, či ide o existencie hrozby značnej ujmy, by sa mali zvážiť také faktory, ako:
druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky;
tempo rastu subvencovaných dovozov na trh Únie, ktoré poukazuje na pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov;
či existuje dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich subvencovaných vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať ďalšie vývozy;
či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch,
zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovaní.
Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí byť taký, aby viedol k záveru, že ďalšie subvencované vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.
Článok 9
Vymedzenie výrobného odvetvia Únie
Na účely tohto nariadenia sa pojem „výrobné odvetvie Únie“ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov z Únie ako celok alebo tých z nich, ktorých kolektívna výrobná kapacita predstavuje väčšinu výroby týchto výrobkov v rámci celej Únie, s týmito výnimkami:
ak sú výrobcovia v spojení s vývozcami alebo dovozcami, alebo sú sami dovozcami údajne subvencovaných výrobkov, pojem „výrobné odvetvie Únie“ možno vykladať vo vzťahu k ostatným výrobcom;
vo výnimočných prípadoch územie Únie môže byť, vo vzťahu k príslušnej výrobe, rozdelené na dva a viac konkurenčných trhov a výrobcov v rámci každého trhu možno považovať za samostatné výrobné odvetvie, ak:
výrobcovia na tomto trhu predajú všetku alebo takmer všetku svoju produkciu na príslušnom trhu a
výrobcovia príslušného výrobku nachádzajúci sa v iných častiach Únie nemôžu ani zďaleka uspokojiť dopyt na tomto trhu.
Za týchto okolností možno hovoriť o ujme aj vtedy, keď veľká časť výrobného odvetvia Únie neutrpela ujmu, no len pod podmienkou, že na takýto izolovaný trh sa sústredia subvencované dovozy a že tieto dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci tohto trhu.
Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcami alebo dovozcami len ak:
jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého;
oboch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; alebo
spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody sa domnievať alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie sa dotknutého výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.
Na účely tohto odseku sa osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.
Článok 10
Začatie konania
Podnety môže spoločne podať aj výrobné odvetvie Únie alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akékoľvek združenie bez právnej subjektivity konajúce v jeho mene a odbory, alebo môžu mať podporu odborov. Týmto nie je dotknutá možnosť výrobného odvetvia Únie stiahnuť podnet.
Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.
Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii subvencií a nimi spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, bezodkladne ho oznámi Komisii.
Poradenské stredisko pre MSP poskytuje štandardné formuláre pre štatistiky, ktoré sa majú predložiť na účely reprezentatívnosti, a dotazníky.
Podnet podľa odseku 1 obsahuje dostatočné dôkazy o existencii napadnuteľných subvencií (prípadne aj o ich výške), ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými subvencovanými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:
osoba navrhovateľa a opis objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie navrhovateľom. Písomný podnet podaný v mene výrobného odvetvia Únie musí identifikovať odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie (alebo združení výrobcov podobného výrobku z Únie) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie zo strany týchto výrobcov;
úplný opis údajne subvencovaného výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajiny pôvodu či vyvážajúcej krajiny, meno každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich predmetný výrobok;
dôkaz o existencii, hodnote, druhu a možnosti kompenzácie predmetných subvencií;
zmeny objemu údajne subvencovaných dovozov, vplyv týchto dovozov na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe dôležitých faktorov a indexov, ktoré určujú stav výrobného odvetvia Únie, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 a 4.
Komisia dotknutej krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine tiež ponúkne konzultácie v súvislosti s ďalšími subvenciami zistenými v priebehu prešetrovania. V takýchto prípadoch Komisia krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine pošle zhrnutie hlavných prvkov týkajúcich sa ďalších subvencií, a to najmä prvkov, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. c). Ak ďalšie subvencie neboli zahrnuté v oznámení o začatí konania, oznámenie o začatí konania sa zmení a v zmenenom znení sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Všetky zainteresované strany dostanú dodatočný a dostatočný čas na vyjadrenie pripomienok.
Uvádza lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné stanoviská a poskytnúť informácie, ak sa majú tieto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní. Uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého môžu zainteresované strany požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 11 ods. 5.
Článok 11
Prešetrovanie
Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré je v prípade subvencií zvyčajne totožné s obdobím prešetrovania stanoveným v článku 5.
Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa zvyčajne nezohľadnia.
Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo prešetrovaní.
Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu alebo o ich poskytnutie požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nebudú dôverné, a ak áno, pošle im ich zhrnutie, ktoré nebude mať dôverný charakter.
Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie.
Úradníci Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať úradníkom z členských štátov pri plnení ich povinností.
Pri poskytovaní takejto možnosti sa musí zohľadniť požiadavku zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zainteresované strany.
Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí.
Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.
Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich poznámky sa zohľadnia, ak budú v odpovedi dostatočne zdôvodnené.
Článok 12
Predbežné opatrenia
Predbežné clá možno uložiť, ak:
sa konanie začalo v súlade s článkom 10;
bolo na tento účel vydané oznámenie a zainteresovaným stranám sa poskytla primeraná možnosť predložiť informácie a pripomienky v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom;
sa uskutočnilo predbežné kladné určenie toho, že dovážaný výrobok je zvýhodnený vo forme napadnuteľných subvencií, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, a
si záujem Únie vyžaduje zásah, ktorého cieľom je predísť takejto ujme.
Predbežné clá sa uložia najskôr 60 dní od začatia konania a najneskôr do deviatich mesiacov od začatia konania.
Výška predbežného vyrovnávacieho cla zodpovedá celkovej predbežne zistenej výške napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k predbežnému záveru, že nie je v záujme Únie uložiť predbežné clo v tejto výške, predbežné vyrovnávacie clo sa rovná sume, ktorá je primeraná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ak je táto suma nižšia ako celková výška napadnuteľných subvencií.
Predbežné clá sa neukladajú v lehote troch týždňov po zaslaní informácií zainteresovaným stranám podľa článku 29a (obdobie predbežného poskytovania informácií). Poskytnutím takýchto informácií nie je dotknuté žiadne následné súvisiace rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia.
Komisia do 9. júna 2020 preskúma, či počas obdobia predbežného poskytovania informácií došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu a či takéto zvýšenie, ak k nemu prišlo, spôsobilo aj napriek opatreniam, ktoré Komisia mohla prijať na základe článku 24 ods. 5a a článku 15 ods. 1, ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Opiera sa najmä o údaje získané na základe článku 24 ods. 6 a všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 32b s cieľom zmeniť trvanie obdobia predbežného poskytovania informácií na dva týždne v prípade podstatného zvýšenia dovozu, ktorý spôsobil ďalšiu ujmu, a na štyri týždne, ak tomu tak nie je.
Komisia zverejní na svojom webovom sídle svoj úmysel uložiť predbežné clá vrátane informácií o možných colných sadzbách v rovnakom čase, ako keď poskytuje zainteresovaným stranám informácie v súlade s článkom 29a.
Článok 13
Záväzky
Ak dôjde k predbežnému kladnému určeniu subvencie a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 prijať prijateľné ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:
krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, alebo
každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú takéto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami, ak sa škodlivý účinok subvencií týmto odstráni.
V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 alebo konečné clá uložené v súlade s článkom 15 ods. 1 sa nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien.
Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie čiastky napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k predbežnému záveru, že nie je v záujme Únie určiť zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov, v súlade s odsekom 1 tretím pododsekom tohto článku, zvýšenie v zmysle takýchto záväzkov je nižšie, ako výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto zvýšenie bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Možno však rozhodnúť, že hrozba ujmy sa skôr naplní v prípade, že subvencované dovozy budú pokračovať. Záväzky sa nepožadujú ani neprijímajú od krajín či vývozcov, pokiaľ nedôjde k predbežnému kladnému určeniu existencie subvencií a ujmy spôsobenej týmito subvenciami.
S výnimkou mimoriadnych okolností nemôžu byť záväzky ponúknuté neskôr ako päť dní pred skončením obdobia, v priebehu ktorého možno vzniesť námietky podľa článku 30 ods. 5, aby tak mali ostatné strany príležitosť uviesť svoje pripomienky.
Výrobné odvetvie Únie musí mať okrem toho pred prijatím akejkoľvek takejto ponuky príležitosť vyjadriť pripomienky ohľadne hlavných prvkov tohto záväzku.
V prípade, že dôjde ku kladnému určeniu existencie subvencie a ujmy, záväzok trvá aj naďalej v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.
Každá zainteresovaná strana alebo každý členský štát môžu predložiť informácie, ktoré obsahujú dôkazy o porušení záväzku. Následné preskúmanie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr než do deviatich mesiacov po podaní riadne odôvodnenej žiadosti.
Komisia môže pri monitorovaní záväzku požadovať pomoc príslušných orgánov členských štátov.
Článok 14
Zastavenie konania bez uplatnenia opatrení
Článok 15
Uloženie konečných ciel
Opatrenia sa neuložia, ak sa subvencia alebo subvencie zrušia alebo ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú.
Výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že nie je v záujme Únie určiť rozsah opatrení v súlade s tretím pododsekom, výška vyrovnávacieho cla je nižšia, ak by takéto znížené clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Ak Komisia nezaregistrovala dovoz, avšak ak zistí na základe analýzy všetkých relevantných informácií, ktoré má pri prijímaní konečných opatrení k dispozícii, že počas obdobia predbežného poskytovania informácií prišlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, Komisia pri stanovení rozpätia ujmy na obdobie nie dlhšie, ako je uvedené v článku 18 ods. 1, zohľadní dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.
Nariadenie ukladajúce clo určí výšku cla pre každého dodávateľa, alebo ak to nie je prakticky možné, pre dotknutú dodávateľskú krajinu.
Na účely tohto odseku Komisia nebude brať do úvahy nulové a minimálne čiastky napadnuteľných subvencií ani čiastky napadnuteľných subvencií, ktoré boli určené za okolností uvedených v článku 28.
Individuálne clá sa vzťahujú na dovozy od vývozcu alebo výrobcu, pre ktoré bola vypočítaná individuálna výška subvencie v zmysle článku 27.
Článok 16
Spätná účinnosť
Na tento účel „ujma“ nezahŕňa značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia Únie ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia predbežných opatrení by sa toto oneskorenie zmenilo na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo oneskorenie sa všetky predbežné čiastky uvoľnia a konečné clá možno uložiť len odo dňa konečného stanovenia existencie hrozby alebo značného oneskorenia.
Konečné vyrovnávacie clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najneskôr 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, za predpokladu, že:
dovozy boli registrované v súlade s článkom 24 ods. 5;
Komisia umožnila dotknutým vývozcom vyjadriť sa;
vznikli kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v zmysle tohto nariadenia a uskutočnenými v pomerne krátkom období, a
je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy.
Článok 17
Doba platnosti
Vyrovnávacie opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako to bude nevyhnutné pre prijatie opatrení proti napadnuteľným subvenciám, ktoré spôsobujú ujmu.
Článok 18
Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti
Ak po skončení prešetrovania podľa tohto článku uplynie platnosť opatrenia, akékoľvek clá vybrané od dátumu začatia takéhoto prešetrovania tovaru, ktorý bol colne vybavený, sa vrátia za predpokladu, že žiadosť o vrátenie predložia vnútroštátne colné orgány a že toto vrátenie uvedené orgány aj schvália v súlade s uplatniteľnými colnými právnymi predpismi Únie o vrátení a odpustení cla. V dôsledku takéhoto vrátenia nevzniká dotknutým vnútroštátnym colným orgánom povinnosť zaplatiť úrok.
Článok 19
Priebežné revízne prešetrovanie
Priebežné revízne prešetrovanie možno za vyššie stanovených podmienok začať tiež na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu.
Článok 20
Zrýchlené revízne prešetrovanie
Vývozca, ktorého vývozy podliehajú konečnému vyrovnávaciemu clu, ale ktorý nebol podrobený individuálnemu prešetrovaniu počas pôvodného prešetrovania z iných dôvodov než preto, že odmietol spolupracovať s Komisiou, má na požiadanie nárok na zrýchlené revízne prešetrovanie, aby mohla Komisia rýchlo určiť individuálnu sadzbu vyrovnávacieho cla pre príslušného vývozcu.
Toto revízne prešetrovanie sa začne po tom, ako výrobcovia z Únie dostanú možnosť vyjadriť sa.
Článok 21
Vrátenie cla
K vráteniu cla dôjde zvyčajne do 12 mesiacov, no v žiadnom prípade nie neskôr ako za18 mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie cla, riadne podloženej dôkazmi dovozcom výrobku, ktorý podlieha vyrovnávaciemu clu.
Platbu oprávneného vrátenia cla by mali vykonať členské štáty zvyčajne do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.
Článok 22
Všeobecné ustanovenia o revíznom prešetrovaní a vrátení cla
Revízne prešetrovania vykonané podľa článkov 18 a 19 sa vykonajú bez zbytočného odkladu a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revizné prešetrovania podľa článkov 18 a 19 ukončia vždy do 15 mesiacov od ich začatia.
Revízne prešetrovania podľa článku 20 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov odo dňa ich začatia.
Ak sa v tom istom konaní počas revízneho prešetrovania podľa článku 19 začne revízne prešetrovanie podľa článku 18, revízne prešetrovanie podľa článku 19 sa ukončí v rovnaký, vyššie uvedený čas pre revizné prešetrovanie podľa článku 18.
Ak prešetrovanie nie je ukončené v rámci lehôt uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku, opatrenia:
sa skončia počas prešetrovania podľa článku 18;
sa skončia v prípade súčasne vykonávaných prešetrovaní podľa článkov 18 a 19, ak prešetrovanie podľa článku 18 bolo začaté buď vtedy, keď v tom istom konaní prebiehalo revízne prešetrovanie podľa článku 19, alebo ak takéto revízne prešetrovania boli začaté v rovnaký čas, alebo
zostanú nezmenené počas prešetrovaní podľa článkov 19 a 20.
Oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 23
Obchádzanie
Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:
mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;
zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;
reorganizáciu svojich predajných štruktúr alebo kanálov vývozcami alebo výrobcami v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Únie prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z individuálnych colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov.
Prešetrovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a prešetrovania sa ukončia do deviatich mesiacov.
Ak konečné zistenia skutkového stavu opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.
Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 24 ods. 5 alebo v ktorý boli požadované záruky. Uplatnia sa príslušné procedurálne ustanovenia tohto nariadenia o začatí a priebehu prešetrovania podľa tohto článku.
Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť výrobcom dotknutých výrobkov, v prípade ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania vymedzených v odseku 3.
Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí môžu preukázať, že nie sú zapojení do praktík obchádzania vymedzených v odseku 3.
Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti na obdobie a za podmienok v ňom stanovených. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí analýzu.
Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 20, oslobodenia možno tiež udeliť po ukončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.
Článok 24
Všeobecné ustanovenia
Žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.
Takéto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä, a so zreteľom na ochranu dôverných informácií, pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo zapojených krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých pre stanovenie subvencie a ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia bude zaslaná známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri revíznych prešetrovaniach.
Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma, a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Únie sa poskytla príležitosť vyjadriť sa a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 kedykoľvek obnoviť, ak už neplatí dôvod na ich pozastavenie.
Článok 24a
Kontinentálny šelf členského štátu alebo výhradná hospodárska zóna
Článok 25
Postup výboru
Článok 26
Overovanie na mieste
Článok 27
Výber vzorky
Ak však nedostatočná spolupráca pretrváva alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, uplatňujú sa príslušné ustanovenia článku 28.
Článok 28
Nespolupráca
Ak sa zistí, že zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie nebudú zohľadnené a budú môcť byť použité dostupné fakty.
Zainteresované strany musia byť oboznámené s dôsledkami nespolupráce.
Takáto informácia môže v prípade potreby zahŕňať relevantné údaje o svetovom trhu alebo iných reprezentatívnych trhoch.
Článok 29
Ochrana dôverných informácií
Toto ustanovenie nebráni použitiu informácií získaných počas jedného prešetrovania na účel začatia ďalších prešetrovaní v rámci toho istého konania vo vzťahu k tomu istému podobnému výrobku.
Článok 29a
Informácie v predbežnej fáze
Článok 30
Poskytovanie informácií
Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, tieto sa zverejnia čo najskôr.
Článok 31
Záujem Únie
Článok 32
Vzťah medzi vyrovnávacími clami a mnohostrannými opravnými prostriedkami
Ak je dovážaný výrobok predmetom protiopatrení uložených na základe postupov urovnávania sporov v zmysle dohody o subvenciách a tieto opatrenia môžu napraviť ujmu spôsobenú napadnuteľnými subvenciami, všetky vyrovnávacie clá uložené v súvislosti s príslušným výrobkom sa okamžite pozastavia, alebo v prípade potreby zrušia.
Článok 32a
Správa
V uvedenej správe sa uvedú informácie o uplatňovaní predbežných a konečných opatrení, o ukončení prešetrovaní bez opatrení, o záväzkoch, opätovných prešetrovaniach, revíznych prešetrovaniach, výrazných deformáciách a overovaní na mieste a o činnostiach rôznych orgánov zodpovedných za monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú. V správe sa uvedie aj použitie nástrojov na ochranu obchodu tretími krajinami proti Únii a odvolania proti uloženým opatreniam. Správa obsahuje aj činnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod a tiež činnosti poradenského strediska pre MSP súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia.
Správa obsahuje aj to, ako sa pri prešetrovaní posúdili a zohľadnili sociálne a environmentálne normy. Takéto normy zahŕňajú normy, ktoré sú zakotvené v mnohostranných environmentálnych dohodách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a v dohovoroch MOP uvedených v prílohe Ia k tomuto nariadeniu, ako aj v ekvivalentných vnútroštátnych právnych predpisoch vyvážajúcej krajiny.
Článok 32b
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 33
Záverečné ustanovenia
Toto nariadenie nevylučuje uplatňovanie:
osobitných pravidiel stanovených v dohodách, ktoré uzatvorila Únia s tretími krajinami;
osobitných opatrení, ak také konanie nie je v rozpore so záväzkami prijatými v rámci GATT z roku 1994.
Článok 34
Správa
Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.
Článok 35
Zrušovacie ustanovenie
Nariadenie (ES) č. 597/2009 sa zrušuje.
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.
Článok 36
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
INFORMATÍVNY ZOZNAM VÝVOZNÝCH SUBVENCIÍ
Ustanovenie vlád o priamych subvenciách pre podnik alebo výrobné odvetvie podmienených uskutočnením vývozu.
Rôzne formy zadržiavania devíz alebo podobné opatrenia spojené s bonusom pri vývoze.
Poplatky za vnútornú dopravu za vývozy poskytované alebo nariadené štátnou správou za priaznivejších podmienok než pri vnútrozemskej doprave.
Priama podpora zo strany štátu alebo jeho orgánov alebo ich nepriama podpora prostredníctvom vládou zriadených programov dovážaných alebo domácich výrobkov alebo služieb, ktoré sú určené na výrobu vyvážaných tovarov, poskytovaná za výhodnejších podmienok ako pri podobných alebo priamo konkurenčných výrobkoch či službách, ktoré sú určené na výrobu tovarov pre domácu spotrebu, ak (v prípade výrobkov) tieto podmienky sú výhodnejšie než podmienky obchodne dostupné ( 7 ) na svetových trhoch pre ich vývozcov.
Poskytnutie osobitných zliav priamo súvisiacich s vývozmi nad rámec tých, ktoré sú poskytované u výrobkov domácej spotreby, pri výpočte základu, z ktorého sa vymeriavajú priame dane.
Oslobodenie alebo odpustenie nepriamych daní ( 10 ) v súvislosti s výrobou a distribúciou výrobkov na vývoz, ktoré prevyšujú dane vyberané pri výrobe a distribúcii podobných výrobkov v prípade predaja pre domácu spotrebu.
Oslobodenie, odpustenie alebo odloženie predbežných kumulatívnych nepriamych daní (10) za tovary alebo služby používané pri výrobe vyvážaných výrobkov, ktoré prevyšujú oslobodenie, odpustenie alebo odloženie podobných predbežných kumulatívnych nepriamych daní za tovary alebo služby používané pri výrobe podobných výrobkov, ak boli predané pre domácu spotrebu; avšak len za predpokladu, že predbežné kumulatívne nepriame dane môžu byť oslobodené, odpustené alebo odložené u vyvážaných výrobkov, aj keď predbežné nepriame kumulatívne dane sa vyberajú na vstupoch spotrebovaných pri výrobe vyvážaných výrobkov (pri zohľadnení bežného odpočtu za odpad) ( 11 ). Táto skutočnosť sa vykladá v súlade s usmerneniami o spotrebe vstupov vo výrobnom postupe obsiahnutými v prílohe II.
Odpustenie alebo zrušenie dovozných daní (10) prevyšujúcich čiastky vybrané pri dovážaných vstupoch, ktoré sa spotrebujú pri výrobe vyvážaných výrobkov (bežný odpočet za odpad), avšak len vtedy, keď v konkrétnych prípadoch podnik použije ako náhradu isté množstvo domácich vstupov s rovnakou kvalitou a vlastnosťami ako u dovážaných vstupov, aby získal výhodu z tohto ustanovenia, ak sa dovozné a príslušné vývozné činnosti uskutočnia v primeranej lehote maximálne dvoch rokov. Táto skutočnosť sa vykladá v súlade s usmerneniami o spotrebe vstupov pri výrobe vyvážaných výrobkov uvedenými v prílohe II a usmerneniami o určovaní náhradných zliav vo forme vývozných subvencií uvedenými v prílohe III.
Poskytnutie záruk na vývozné úvery alebo poistné programy zo strany štátu (alebo osobitných inštitúcií kontrolovaných štátom), programy záruk alebo poistení proti zvýšeniu nákladov na vyvážané výrobky, alebo programy kurzových rizík, ktorých poistné sadzby nestačia na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát súvisiacich s uvedenými programami.
Poskytnutie vývozných úverov štátom (alebo osobitnými inštitúciami kontrolovanými štátom a/alebo podriadenými štátu) s nižšími sadzbami, aké musia zaplatiť podniky za takto použité prostriedky (alebo ktoré by museli zaplatiť, keby si požičali peniaze na zahraničných kapitálových trhoch s cieľom získať prostriedky s rovnakou lehotou splatnosti, za iných úverových podmienok a v rovnakej mene ako vývozný úver), alebo platba všetkých alebo časti nákladov, ktoré vzniknú vývozcom alebo finančným ústavom v súvislosti so získavaním úverov, pokiaľ sa použijú na zabezpečenie značnej výhody v oblasti vývozných úverov.
Ak je však člen WTO stranou medzinárodného záväzku o oficiálnych vývozných úveroch, na ktorom sa od 1. januára 1979 zúčastňuje aspoň 12 pôvodných členov (alebo následného záväzku, ktorý prijali títo pôvodní členovia), alebo ak člen WTO uplatní v praxi ustanovenia o úrokových sadzbách v súvislosti s príslušným záväzkom, vývozný úver, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami, sa nepovažuje za vývoznú subvenciu.
Všetky ďalšie verejné výdavky predstavujúce vývoznú subvenciu v zmysle článku XVI GATT z roku 1994.
PRÍLOHA Ia
DOHOVORY MOP UVEDENÉ V TOMTO NARIADENÍ
Dohovor o nútenej alebo povinnej práci č. 29 (1930)
Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 (1948)
Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 (1949)
Dohovor o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100 (1951)
Dohovor o zrušení nútenej práce č. 105 (1957)
Dohovor o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie č. 111 (1958)
Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 (1973)
Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 (1999)
PRÍLOHA II
USMERNENIA O SPOTREBE VSTUPOV PRI VÝROBE VYVÁŽANÝCH VÝROBKOV ( 12 )
1. Zľavy na nepriamych daniach umožňujú oslobodenie, odpustenie alebo odloženie predbežných kumulatívnych nepriamych daní vyberaných zo vstupov, ktoré sa spotrebujú pri výrobe vyvážaných výrobkov (so zohľadnením bežného odpočtu za odpad). Podobne vrátenie cla umožní odpustenie alebo vrátenie dovozných poplatkov vybraných u vstupov, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov (so zohľadnením bežného odpočtu za odpad).
2. Informatívny zoznam vývozných subvencií v prílohe I odkazuje v písmenách h) a i) na pojem „vstupy, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov“. V súlade s písmenom h) zľavy na nepriamych daniach môžu mať formu vývozných subvencií, ak sú výsledkom oslobodenia, odpustenia alebo odloženia predbežných kumulatívnych nepriamych daní presahujúcich čiastku týchto daní vybranú za vstupy, ktoré boli spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku. V zmysle písmena i) môže mať vrátenie cla formu vývoznej subvencie, pokiaľ vedie k odpusteniu alebo vráteniu dovozných ciel prevyšujúcich čiastku poplatkov vybraných za vstupy, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku. Obe písmená stanovujú, že pri zisteniach týkajúcich sa spotreby vstupov vo výrobe vyvážaného výrobku musí byť zohľadnený bežný odpočet za odpad. Písmeno i) taktiež prípadne umožňuje náhradu.
3. Pri zisťovaní, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku, ktoré je súčasťou prešetrovania vo veci vyrovnávacích ciel v zmysle tohto nariadenia, musí Komisia spravidla postupovať takto.
4. Ak sa predpokladá, že zľavy na nepriamych daniach alebo vrátenie daní znamená subvenciu v dôsledku nadmernej zľavy alebo vrátenia nadmernej čiastky nepriamych daní alebo dovozných poplatkov za vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku, Komisia musí najprv zistiť, či vláda vyvážajúcej krajiny má a uplatňuje systém alebo postup, pomocou ktorého určí, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku a v akej výške. Ak sa tento systém či postup má naozaj uplatňovať, Komisia musí tento systém či postup preskúmať a zistiť, či je primeraný, efektívny na daný účel a či vychádza zo všeobecne uznávaných obchodných praktík vo vyvážajúcej krajine. Komisia môže v súlade s článkom 26 ods. 2 vykonať v prípade potreby niekoľko praktických skúšok, pomocou ktorých overí informácie, alebo sa ubezpečí o tom, že daný systém alebo postup sú efektívne uplatňované.
5. Ak neexistuje uvedený systém alebo postup a ak nie je primeraný, či prípadne ak existuje a je považovaný za primeraný, ale neuplatňuje sa alebo sa uplatňuje neefektívne, vyvážajúca krajina bude musieť vykonať ďalšie preskúmanie vychádzajúce zo skutočných vstupov, počas ktorého sa zistí, či nedošlo k preplatkom. Ak to Komisia uzná za vhodné, môže prebehnúť ďalšie preskúmanie v súlade s bodom 4.
6. Komisia musí považovať vstupy za fyzicky registrované, ak sa tieto vstupy použili vo výrobnom postupe a sú fyzicky prítomné vo vyvážanom výrobku. Vstup nemusí byť zastúpený v konečnom výrobku v tej istej forme, v akej vstupoval do výrobného postupu.
7. Pri určovaní množstva určitého vstupu, ktorý sa spotreboval pri výrobe vyvážaného výrobku, sa musí zvyčajne zohľadniť „bežný odpočet za odpad“ a tento odpad sa musí zvyčajne považovať za spotrebovaný pri výrobe vyvážaného výrobku. Pojem „odpad“ znamená časť vstupu, ktorá neplní nezávislú funkciu vo výrobnom postupe, nespotrebuje sa pri výrobe vyvážaného výrobku (napr. z dôvodu neefektívnosti) a nie je získaná späť, použitá alebo predaná tým istým výrobcom.
8. Rozhodnutie Komisie o tom, či je uvádzaný odpočet za odpad „bežný“, musí zvyčajne vziať do úvahy výrobný postup, priemerné skúsenosti výrobného odvetvia vo vyvážajúcej krajine a iné technické faktory. Komisia musí mať na pamäti, že je dôležité vedieť, či orgány vo vyvážajúcej krajine zakalkulovali hodnotu odpadu v primeranej výške, ak táto hodnota má byť zahrnutá do zľavy z dane alebo cla alebo ich odpustenia.
PRÍLOHA III
USMERNENIA PRE URČOVANIE SYSTÉMOV VRACANIA CLA VO FORME VÝVOZNÝCH SUBVENCIÍ
I
Systémy vracania cla umožňujú vrátiť alebo nahradiť dovozné poplatky za vstupy, ktoré boli spotrebované vo výrobnom postupe ďalšieho výrobku, a ak vývoz tohto druhého výrobku obsahuje domáce vstupy s rovnakou kvalitou a vlastnosťami ako tie, ktoré boli použité pri dovážaných vstupoch. V zmysle písmena i) prílohy I systémy vracania cla môžu mať formu vývoznej subvencie, pokiaľ vedú k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov vybraných pôvodne pri dovážaných vstupoch, pre ktoré bolo nárokované vrátenie cla.
II
Pri skúmaní systému vracania cla v rámci prešetrovania vyrovnávacieho cla v zmysle tohto nariadenia musí Komisia zvyčajne postupovať takto:
písmeno i) prílohy I stanovuje, že výstupy z domáceho trhu môžu nahradiť dovážané vstupy pri výrobe výrobku určeného na vývoz, ak kvalita a kvantita týchto vstupov je rovnaká ako u nahradených dovážaných vstupov. Existencia kontrolného systému alebo postupu je dôležitá, pretože umožňuje vláde vyvážajúcej krajiny zabezpečiť a dokázať, že množstvo vstupov, pre ktoré sa požaduje vrátenie cla, neprevyšuje množstvo podobných vyvážaných výrobkov, a že neboli vrátené dovozné poplatky nad rámec tých, ktoré boli pôvodne vybrané za predmetné dovážané vstupy;
ak existuje predpoklad, že systém vracania cla predstavuje subvenciu, Komisia musí zvyčajne najprv zistiť, či vláda vyvážajúcej krajiny má a používa kontrolný systém alebo postup. Ak sa stanoví, že sa tento systém alebo postup uplatňuje, Komisia zvyčajne preskúma kontrolné postupy, aby zistila, či sú dostatočné, efektívne pre daný účel a založené na všeobecne uznávaných obchodných praktikách vo vyvážajúcej krajine. Ak sa zistí, že tieto postupy vyhovujú tejto skúške a sú efektívne uplatňované, nebude sa predpokladať existencia subvencie. Komisia môže podľa vlastného uváženia vykonať v súlade s článkom 26 ods. 2 niekoľko praktických skúšok s cieľom overiť informácie alebo sa presvedčiť o efektívnom uplatňovaní kontrolných postupov;
ak neexistujú kontrolné postupy, nie sú dostatočné, alebo existujú a sú považované za dostatočné, ale neuplatňujú sa, alebo sa neuplatňujú efektívne, môže ísť o subvenciu. V takýchto prípadoch musí vyvážajúca krajina uskutočniť ďalšie preskúmanie založené na skutočných transakciách s cieľom zistiť, či nedošlo k preplatkom. Ak to Komisia uzná za potrebné, môže sa vykonať ďalšie preskúmanie v súlade s bodom 2;
existencia možnosti vrátenia cla, v rámci ktorej si vývozcovia môžu vybrať dovozy, u ktorých bude možné uplatniť nárok na vrátenie cla, by nemala byť sama o sebe považovaná za poskytnutie subvencie;
k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov v zmysle písmena i) prílohy I by došlo v prípade, ak by vlády zaplatili úrok z peňazí vrátených v rámci systému vrátenia cla v rozsahu skutočne zaplateného alebo splatného úroku.
PRÍLOHA IV
(Táto príloha vychádza z prílohy 2 k dohode o poľnohospodárstve. Všetky pojmy alebo výrazy, ktoré v nej nie sú vysvetlené, alebo nie sú jasné, sa musia vykladať v zmysle uvedenej dohody).
DOMÁCA PODPORA: ZÁKLAD PRE VÝNIMKU ZO ZÁVÄZKOV NA ZNÍŽENIE
|
1. |
Opatrenia domácej podpory, pre ktoré sa požaduje výnimka zo záväzkov na zníženie, musí spĺňať základnú požiadavku, že nemá, alebo má len minimálne účinky poškodzujúce obchod alebo poškodzujúce výrobu. Zároveň všetky opatrenia, pre ktoré sa požaduje výnimka, musia byť v súlade s nasledujúcimi základnými kritériami:
a)
príslušná podpora sa poskytne prostredníctvom vládneho programu financovaného z verejných prostriedkov (vrátane ušlých príjmov vlády), ktorý nezahŕňa prevody od spotrebiteľov, a
b)
príslušná podpora neznamená cenovú intervenciu v prospech výrobcov; plus špecifické politické kritériá a podmienky stanovené nižšie. Vládne programy týkajúce sa služieb 2. Všeobecné služby Politika v tejto oblasti zahŕňa výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s programami, ktoré poskytujú služby alebo výhody poľnohospodárstvu alebo vidieckemu spoločenstvu. Neobsahujú priame platby výrobcom alebo spracovateľom. Tie programy, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na položky uvedené v nasledujúcom zozname, spĺňajú všeobecné kritériá stanovené v bode 1 a politické podmienky uvedené nižšie:
a)
výskum vrátane všeobecného výskumu, výskum v súvislosti s programami ochrany životného prostredia a výskumné programy týkajúce sa konkrétnych výrobkov;
b)
kontrola škodcov a chorôb vrátane všeobecných a výrobkovo-špecifických opatrení na kontrolu škodcov a chorôb, napríklad výstražné systémy, karanténa a vyhubenie;
c)
služby v oblasti vzdelávania vrátane možnosti všeobecného aj špecifického vzdelávania;
d)
poradenské služby vrátane poskytovania prostriedkov na uľahčenie prenosu informácií a výsledkov výskumu k výrobcom a spotrebiteľom;
e)
kontrolné služby vrátane všeobecných kontrolných služieb a kontrol určitých výrobkov z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti alebo normalizácie;
f)
marketingové a reklamné služby vrátane informácií o trhu, poradenstva a propagácie určitých výrobkov, no s výnimkou výdavkov na bližšie neurčené účely, ktoré by mohli predajcovia použiť na zníženie svojich predajných cien, alebo ktoré by mohli poskytnúť priamu ekonomickú výhodu kupujúcim, a
g)
služby v oblasti infraštruktúry vrátane: budovanie elektrických sietí, ciest a iných spôsobov dopravných, trhovísk a prístavov, zariadení na zásobovanie vodou, priehrad a kanalizácií, ako aj práce súvisiace s infraštruktúrou v rámci environmentálnych programov. Vo všetkých prípadoch sa výdavky zamerajú len na poskytovanie investičných služieb a budovanie investičných diel, a nie na subvencované poskytovanie iných zariadení než tých, ktoré slúžia na zosieťovanie všeobecne dostupných verejných zariadení. Okrem toho nezahŕňajú subvencie pre vstupy alebo prevádzkové náklady, ani náklady privilegovaných užívateľov. 3. Verejné skladové hospodárstvo na účely potravinovej bezpečnosti ( 13 ) Výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s hromadením a vedením evidencie o výrobkoch ako neoddeliteľnej súčasti programu bezpečnosti potravín definovaného vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Môže ísť o štátnu pomoc pri súkromnom skladovaní výrobkov, ktoré je súčasťou tohto programu. Objem a vytváranie týchto zásob zodpovedá vopred určeným cieľom týkajúcim sa výlučne potravinovej bezpečnosti. Postup vytvárania a rozdeľovania zásob je finančne priehľadný. Nákupy potravín uskutoční vláda za bežné trhové ceny a predaj z týchto zásob sa uskutoční minimálne v cenách výrobkov bežných na domácom trhu za predmetný výrobok a kvalitu. 4. Domáca potravinová pomoc ( 14 ) Výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s poskytovaním domácej potravinovej pomoci vrstvám obyvateľstva v núdzi. Právo na potravinovú pomoc sa posudzuje podľa jasne stanovených kritérií súvisiacich s cieľmi v oblasti výživy. Táto pomoc sa poskytuje vo forme priamych dodávok potravín dotknutým osobám alebo vyplácania prostriedkov, ktoré im umožnia kúpiť si potraviny za trhové alebo subvencované ceny. Nákup potravín vládou sa uskutoční v bežných trhových cenách a financovanie, ako aj správa pomoci budú priehľadné. 5. Priame platby výrobcom Pomoc poskytnutá prostredníctvom priamych platieb (alebo ušlých príjmov vrátane platieb v naturáliách) výrobcom, pre ktorých sa požaduje výnimka zo záväzkov na zníženie, spĺňa základné kritériá stanovené v bode 1, ako aj osobitné kritériá platné pre individuálne typy priamych platieb uvedené v bodoch 6 až 13. Ak sa pre existujúci alebo nový typ priamej platby, ktorá nie je uvedená v bodoch 6 až 13, požaduje výnimka zo zníženia, spĺňa okrem všeobecných kritérií špecifikovaných v bode 1 aj kritériá uvedené v písmenách b) až e) bodu 6. 6. Tlmená podpora príjmov
a)
Právo na tieto platby sa určuje jasne vymedzenými kritériami, ako sú príjmy, štatút výrobcu alebo vlastníka pôdy, využívanie faktorov alebo úroveň výroby vo vymedzenom a pevnom základnom období.
b)
Výška týchto platieb v danom roku nebude závisieť od typu alebo objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období.
c)
Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich alebo medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období.
d)
Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od faktorov výroby použitých v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období.
e)
Na získanie nároku na tieto platby sa nepožaduje žiadna výroba. 7. Finančná účasť vlády na poistení príjmov a programoch príjmových záchranných sietí
a)
Právo na tieto platby závisí od straty príjmu, pričom sa zohľadnia len príjmy z poľnohospodárstva, ktoré prevyšujú 30 % priemerných hrubých príjmov alebo primeranú čiastku čistých príjmov (s výnimkou platieb z rovnakých alebo podobných projektov) dosiahnutých v predchádzajúcich troch rokoch alebo trojročný priemer za predchádzajúcich päť rokov (s výnimkou najvyššej a najnižšej čiastky). Každý výrobca spĺňajúci túto požiadavku má nárok na uvedené platby.
b)
Výška týchto platieb nahrádza menej než 70 % straty príjmov výrobcu v roku, v ktorom výrobca získa nárok na túto formu pomoci.
c)
Výška týchto platieb závisí len od príjmov, a nie od typu alebo objemu výroby (vrátane počtu živého dobytka) realizovanej výrobcom, ani od domácich či medzinárodných cien tejto produkcie či použitých faktorov výroby.
d)
Ak výrobca získa v tom istom roku platby v zmysle tohto bodu a v súlade s bodom 8 (pomoc v prípade prírodnej pohromy), súčet všetkých týchto platieb musí byť nižší než 100 % celkovej straty výrobcu. 8. Platby (uskutočnené priamo alebo prostredníctvom vládnej finančnej účasti na poistení úrody) pri prírodných pohromách
a)
Nárok na tieto platby vznikne až vtedy, keď štátne orgány formálne uznajú, že došlo alebo dochádza k prírodnej alebo podobnej pohrome (vrátane vypuknutia nákazy, zamorenia škodcami, nukleárnej nehody a vojny na území dotknutého členského štátu). Tieto platby sa určia stratou produkcie presahujúcej 30 % priemernej produkcie v predchádzajúcich troch rokoch alebo trojročný priemer za posledných päť rokov, s výnimkou najvyššej a najnižšej hodnoty.
b)
Platby vykonané po pohrome sa vzťahujú len na straty príjmov, živého dobytka (vrátane platieb za veterinárne ošetrenie zvierat), pôdy alebo iných výrobných faktorov, ktoré spôsobila uvedená prírodná pohroma.
c)
Platby kompenzujú maximálne všetky náklady na náhradu týchto škôd a nepožadujú ani nešpecifikujú typ alebo množstvo budúcej produkcie.
d)
Platby vykonané počas pohromy nepresiahnu čiastku potrebnú na prevenciu alebo zmiernenie ďalšej straty podľa kritéria v písmene b).
e)
Ak výrobca získa v tom istom roku platby v zmysle tohto bodu a bodu 7 (poistenie príjmov a programy príjmovej záchrannej siete), súčet všetkých týchto platieb musí byť nižší ako 100 % celkovej straty výrobcu. 9. Pomoc poskytovaná pri štrukturálnych úpravách prostredníctvom programov pre výrobcov, ktorí sú nútení ukončiť činnosť
a)
Právo na tieto platby sa určuje kritériami jasne definovanými v programoch určených na uľahčenie ukončenia činnosti osôb pracujúcich v obchodovateľnej poľnohospodárskej výrobe alebo na uľahčenie ich prechodu do nepoľnohospodárskych odvetví.
b)
Platby budú podmienené úplným a trvalým odchodom príjemcov z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby. 10. Pomoc poskytovaná pri štrukturálnych úpravách prostredníctvom programov na nevyužívanie zdrojov
a)
Právo na tieto platby sa určuje kritériami jasne stanovenými v programoch, ktoré majú odstaviť pozemkové a iné zdroje (vrátane živého dobytka) z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby.
b)
Platby sú podmienené vyňatím pôdy z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby na minimálne obdobie troch rokov a v prípade živého inventára jeho porážkou na bitúnku alebo definitívnou likvidáciou.
c)
Platby nevyžadujú ani nešpecifikujú alternatívne použitie tejto pôdy či iných zdrojov, ktoré súvisí s produkciou obchodovateľných poľnohospodárskych výrobkov.
d)
Platby nezávisia od typu či množstva výroby, ani od domácich či medzinárodných cien produkcie realizovanej pomocou pôdy alebo zdrojov, ktoré zostávajú vo výrobe. 11. Pomoc pri štrukturálnych úpravách poskytovaná prostredníctvom investičnej pomoci
a)
Právo na tieto platby určujú kritériá jasne vymedzené vo vládnych programoch, ktoré majú pomôcť pri finančnej alebo fyzickej reštrukturalizácii činností výrobcu ako reakcii na objektívne preukázané štrukturálne nevýhody. Právo na účasť na týchto programoch môže byť založené aj na jasne definovanom vládnom programe reprivatizácie poľnohospodárskej pôdy.
b)
Výška týchto platieb v príslušnom roku nezávisí od typu či objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období inom než uvedenom v písmene e).
c)
Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich alebo medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období.
d)
Platby sa poskytnú len počas obdobia nevyhnutného pre realizáciu investície, na ktorú boli pridelené.
e)
Platby neurčujú poľnohospodárske výrobky, ktoré majú byť vyrobené príjemcami, s výnimkou požiadavky, aby nevyrábali určitý výrobok.
f)
Platby sú obmedzené na čiastku potrebnú na kompenzáciu štrukturálnej nevýhody. 12. Platby v rámci programov na ochranu životného prostredia
a)
Právo na tieto platby sa určuje ako súčasť jasne vymedzeného vládneho programu na ochranu alebo zachovanie životného prostredia a závisí od splnenia určitých podmienok stanovených vládnym programom, vrátane podmienok týkajúcich sa výrobných metód či vstupov.
b)
Výška platby je obmedzená na mimoriadne náklady alebo stratu príjmov súvisiacu s plnením vládneho programu. 13. Platby v rámci programov regionálnej pomoci
a)
Právo na tieto platby je vyhradené výrobcom v znevýhodnených regiónoch. Každý z týchto regiónov musí byť jasne vymedzenou a súvislou geografickou oblasťou s definovateľnou hospodárskou a administratívnou identitou, považovanou za znevýhodnenú na základe nestranných a objektívnych kritérií jasne stanovených v zákone alebo inom predpise, kde sa uvádza, že problémy regiónu nie sú len výsledkom dočasných okolností.
b)
Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od typu ani objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období, s iným cieľom než znížiť túto výrobu.
c)
Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich ani medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období.
d)
Platby sú dostupné len výrobcom v oprávnených regiónoch, ale všeobecne dostupné všetkým výrobcom v rámci týchto regiónov.
e)
Ak platby závisia od výrobných faktorov, vykonajú sa pri klesajúcej sadzbe nad prahom úrovne príslušného faktora.
f)
Platby sú obmedzené na mimoriadne náklady alebo stratu príjmov v súvislosti s realizáciou poľnohospodárskej výroby v uvedenom regióne. |
PRÍLOHA V
ZRUŠENÉ NARIADENIE SO ZOZNAMOM NESKORŠÍCH ZMIEN
|
Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93) |
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 (Ú. v. EÚ L 18, 21.1.2014, s. 1) |
Iba bod 18 prílohy |
PRÍLOHA VI
TABUĽKA ZHODY
|
Nariadenie (ES) č. 597/2009 |
Toto nariadenie |
|
články 1 až 11 |
články 1 až 11 |
|
článok 12 ods. 1 až 4 |
článok 12 ods. 1 až 4 |
|
článok 12 ods. 6 |
článok 12 ods. 5 |
|
články 13 a 14 |
články 13 a 14 |
|
článok 15 ods. 1 |
článok 15 ods. 1 |
|
článok 15 ods. 2, prvá veta |
článok 15 ods. 2, prvý pododsek |
|
článok 15 ods. 2, druhá veta |
článok 15 ods. 2, druhý pododsek |
|
článok 15 ods. 3 |
článok 15 ods. 3 |
|
články 16 až 27 |
články 16 až 27 |
|
článok 28 ods. 1 až 4 |
článok 28 ods. 1 až 4 |
|
článok 28 ods. 5, prvá veta |
článok 28 ods. 5, prvý pododsek |
|
článok 28 ods. 5, druhá veta |
článok 28 ods. 5, druhý pododsek |
|
článok 28 ods. 6 |
článok 28 ods. 6 |
|
články 29 až 33 |
články 29 až 33 |
|
článok 33a |
článok 34 |
|
článok 34 |
článok 35 |
|
článok 35 |
článok 36 |
|
prílohy I až IV |
prílohy I až IV |
|
príloha V |
— |
|
príloha VI |
— |
|
— |
príloha V |
|
— |
príloha VI |
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).
( 3 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
( 4 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1).
( 5 ) Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).
( 6 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).
( 7 ) Pojem „obchodne dostupné“ znamená možnosť neobmedzeného výberu medzi domácimi a dovážanými výrobkami, ktorý závisí len od obchodných záujmov.
( 8 ) Odloženie nemusí predstavovať vývoznú subvenciu, ak sa napríklad vyberú primerané úroky.
( 9 ) Na účely tohto nariadenia:
( 10 ) Pozri poznámku pod čiarou č. 2 k písmenu e).
( 11 ) Písmeno h) neplatí pre daň z pridanej hodnoty a colné poplatky. Problém nadmerného odpustenia daní z pridanej hodnoty je výlučne riešený v písmene g).
( 12 ) Vstupy spotrebované pri výrobnom postupe sú fyzicky zahrnuté vstupy, energia, palivá a oleje použité vo výrobnom postupe a katalyzátory spotrebované v priebehu ich použitia s cieľom získať vyvážaný výrobok.
( 13 ) Na účely bodu 3 tejto prílohy sa považujú vládne programy skladového hospodárstva na účely potravinového zabezpečenia v rozvojových krajinách, ktorých činnosť je transparentná a ktoré sú riadené v súlade s úradne uverejnenými objektívnymi kritériami alebo usmerneniami, za zlučiteľné s ustanoveniami tohto bodu; týka sa to tiež programov, podľa ktorých sa zásoby potravín pre potravinové zabezpečenia predávajú a kupujú za úradne stanovené ceny za predpokladu, že rozdiel medzi nákupnou cenou a vonkajšou referenčnou cenou je započítaný do AMS.
( 14 ) Na účely bodov 3 a 4 tejto prílohy sa dodávky potravinárskych výrobkov za subvencované ceny, ktorých účelom je pokryť potravinové potreby chudobného mestského a vidieckeho obyvateľstva rozvojových krajín, uskutočňované na riadne stanovenom základe za primerané ceny, považujú za zlučiteľné s ustanoveniami tohto bodu.