Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači

1. Touto smernicou sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa práva na právnu pomoc pre:

a) podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní; a

b) osoby, ktoré sú predmetom konania o európskom zatykači podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV (ďalej len „vyžiadané osoby“).

2. Táto smernica dopĺňa smernice 2013/48/EÚ a (EÚ) 2016/800. Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať spôsobom, ktorý by obmedzoval práva stanovené v uvedených smerniciach.

1. Táto smernica sa vzťahuje na podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní, ktoré majú právo na prístup k obhajcovi podľa smernice 2013/48/EÚ a ktoré:

a) sú pozbavené osobnej slobody;

b) musia byť zastúpené obhajcom v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom; alebo

c) sú povinné zúčastniť sa alebo ktorým bola povolená účasť na vyšetrovacom úkone alebo úkone spojenom so zhromažďovaním dôkazov, ktoré zahŕňajú minimálne:

i) identifikácie;

ii) konfrontácie;

iii) rekonštrukcie miesta činu.

2. Táto smernica sa vzťahuje aj na vyžiadané osoby po zadržaní vo vykonávajúcom členskom štáte, ktoré majú právo na prístup k obhajcovi podľa smernice 2013/48/EÚ.

3. Táto smernica sa za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v odseku 1, vzťahuje aj na osoby, ktoré pôvodne neboli podozrivými alebo obvinenými osobami, ale ktoré sa stali podozrivými alebo obvinenými osobami počas výsluchu políciou alebo iným orgánom presadzovania práva.

4. Bez toho, aby bolo dotknuté právo na spravodlivé súdne konanie v prípade menej závažných trestných činov:

a) ak právo členského štátu umožňuje uloženie sankcie zo strany iného orgánu než súdu s právomocou v trestných veciach a ak možno proti uloženiu takejto sankcie podať na takomto súde opravný prostriedok alebo uloženie takejto sankcie možno postúpiť takémuto súdu; alebo

b) ak ako sankciu nemožno uložiť pozbavenie osobnej slobody,

táto smernica sa vzťahuje iba na konania na súde s právomocou v trestných veciach.

V každom prípade sa táto smernica uplatňuje po prijatí rozhodnutia o vzatí do väzby a počas väzby, v každom štádiu konania až do jeho skončenia.

Na účely tejto smernice „právna pomoc“ znamená financovanie pomoci obhajcu členským štátom, ktoré umožňuje výkon práva na prístup k obhajcovi.

1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie pomoci obhajcu, mali právo na právnu pomoc, ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti.

2. Členské štáty môžu preskúmať majetkové pomery a/alebo skutkové okolnosti, aby tak rozhodli o potrebe poskytnúť právnu pomoc v súlade s odsekom 1.

3. Pri preskúmaní majetkových pomerov členský štát zohľadňuje všetky relevantné a objektívne faktory, ako je príjem, kapitál a rodinná situácia príslušnej osoby, náklady na pomoc obhajcu a životná úroveň v uvedenom členskom štáte, s cieľom stanoviť, či podozrivá alebo obvinená osoba nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie pomoci obhajcu v súlade s kritériami uplatniteľnými v uvedenom členskom štáte.

4. Pri preskúmaní skutkových okolností členský štát zohľadňuje závažnosť trestného činu, zložitosť prípadu a prísnosť možnej sankcie, aby tak rozhodli, či záujmy spravodlivosti vyžadujú poskytnutie právnej pomoci. V každom prípade sú predpoklady na preskúmanie skutkových okolností splnené v týchto situáciách:

a) ak je podozrivá alebo obvinená osoba predvedená pred príslušný súd alebo sudcu, ktorý má rozhodnúť o jej väzbe v ktorejkoľvek fáze konania v rozsahu pôsobnosti tejto smernice; a

5. Členské štáty zabezpečia, aby právna pomoc bola poskytnutá bez zbytočného odkladu, najneskôr však pred výsluchom políciou, iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom, alebo pred vykonaním vyšetrovacích úkonov alebo úkonov spojených so zhromažďovaním dôkazov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. c).

6. Právna pomoc sa poskytuje iba na účely trestného konania, v ktorom je dotknutá osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu.

1. Vykonávajúci členský štát zabezpečí, aby mali vyžiadané osoby právo na prístup k právnej pomoci po zadržaní na základe európskeho zatykača až do odovzdania alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich neodovzdaní.

2. Vydávajúci členský štát zabezpečí, aby mali vyžiadané osoby, ktoré sú predmetom konania o európskom zatykači na účely trestného stíhania a ktoré využijú svoje právo zvoliť si obhajcu vo vydávajúcom členskom štáte v súlade s článkom 10 ods. 4 a 5 smernice 2013/48/EÚ, právo na právnu pomoc vo vydávajúcom členskom štáte na účel takéhoto konania vo vykonávajúcom členskom štáte, pokiaľ je právna pomoc nevyhnutná na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti.

3. Právo na právnu pomoc uvedené v odsekoch 1 a 2 je možné podmieniť preskúmaním majetkových pomerov v súlade s článkom 4 ods. 3, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis.

1. Rozhodnutia o tom, či sa poskytne alebo neposkytne právna pomoc a o ustanovení obhajcov prijme príslušný orgán bezodkladne. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušný orgán prijímal svoje rozhodnutia svedomito a aby bolo dodržané právo na obhajobu.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli podozrivé, obvinené a vyžiadané osoby písomne informované o tom, či ich žiadosť o právnu pomoc bola zamietnutá úplne alebo čiastočne.

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, a to aj v súvislosti s financovaním, s cieľom zabezpečiť:

a) existenciu účinného a dostatočne kvalitného systému právnej pomoci; a

b) právne služby v kvalite postačujúcej na zabezpečenie spravodlivého konania, s náležitým ohľadom na nezávislosť právnického povolania.

2. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníkom zapojeným do rozhodovania o právnej pomoci v trestnom konaní a konaní o európskom zatykači bola poskytnutá vhodná odborná príprava.

3. S náležitým ohľadom na nezávislosť právnického povolania a na úlohu osôb zodpovedných za odbornú prípravu obhajcov, členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu poskytovania vhodnej odbornej prípravy obhajcov, ktorí poskytujú služby právnej pomoci.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby podozrivé, obvinené a vyžiadané osoby mali právo na výmenu obhajcu poskytujúceho služby právnej pomoci, ktorý bol ustanovený v ich prípade, ak o to požiadajú a ak je to odôvodnené konkrétnymi okolnosťami.

Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé, obvinené a vyžiadané osoby mali podľa vnútroštátneho práva účinné opravné prostriedky v prípadoch porušenia ich práv vyplývajúcich z tejto smernice.

Členské štáty zabezpečia, aby sa pri vykonávaní tejto smernice zohľadnili osobitné potreby podozrivých, obvinených a vyžiadaných osôb v zraniteľnej situácii.

1. Do 5. mája 2021 a potom každé tri roky zašlú členské štáty Komisii dostupné údaje o tom, ako sa vykonávajú práva stanovené v tejto smernici.

2. Do 5. mája 2022 a potom každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice. Vo svojej správe Komisia posúdi vykonávanie tejto smernice, pokiaľ ide o právo na právnu pomoc v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači.

Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať ako obmedzovanie alebo odchýlka od akýchkoľvek práv a procesných záruk, ktoré sú zaručené podľa charty, EDĽP alebo iných relevantných ustanovení medzinárodného práva alebo práva ktoréhokoľvek z členských štátov, ktorý poskytuje vyššiu úroveň ochrany.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 5. mája 2019. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.