1. V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluvy“) je uvedené: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

2. V článku 107 ods. 2 Zmluvy sa uvádzajú druhy pomoci, ktoré sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Medzi nimi je uvedená aj pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami uvedená v ods. 2 písm. b) uvedeného článku. V článku 107 ods. 3 Zmluvy sa uvádzajú druhy pomoci, ktoré možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Medzi nimi je uvedená aj pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, uvedená v ods. 3 písm. c) uvedeného článku.

3. Podľa článku 108 ods. 1 a 2 Zmluvy musí Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne neustále priebežne skúmať všetky systémy pomoci existujúce v členských štátoch. Podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy musí každý členský štát informovať Komisiu o akýchkoľvek zámeroch poskytnúť alebo upraviť pomoc. Podrobné procesné pravidlá uplatňovania článku 108 Zmluvy sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 659/1999 ( 1 ) a nariadení Komisie (ES) č. 794/2004 ( 2 ).

4. V článku 42 Zmluvy sa stanovuje, že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré zahŕňajú aj štátnu pomoc, sa uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi, čo zahŕňa aj produkty v odvetví rybolovu a akvakultúry v rozsahu stanovenom Európskym parlamentom a Radou. Rozsah, v akom sa ustanovenia Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci uplatňujú na pomoc poskytnutú odvetviu rybolovu a akvakultúry, sa stanovil v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 Európskeho parlamentu a Rady ( 3 ), ktorým sa zriaďuje Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

5. V článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sa stanovuje, že na pomoc, ktorú členské štáty poskytujú odvetviu rybolovu a akvakultúry, sa vzťahujú články 107, 108 a 109 Zmluvy. V článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia je stanovená výnimka z tohto všeobecného pravidla a uvádza sa v ňom, že články 107, 108 a 109 Zmluvy sa neuplatňujú na platby pre odvetvie rybolovu a akvakultúry, ktoré členské štáty uskutočnili podľa uvedeného nariadenia a v súlade s ním. Podľa článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia sa však ustanovenia Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci uplatňujú, ak je vo vnútroštátnych ustanoveniach stanovené verejné financovanie v súvislosti s odvetvím rybolovu a akvakultúry, ktoré presahuje rámec ustanovení uvedeného nariadenia. V takom prípade sa pravidlá štátnej pomoci uplatňujú na verejné financovanie ako celok.

6. Niektoré platby, ktoré členské štáty uskutočnili podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014, nepredstavujú platby pre odvetvie rybolovu a akvakultúry a nepatria do daného odvetvia, ako napríklad platby podľa hlavy V kapitoly VIII uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú opatrení integrovanej námornej politiky (INP) financovaných v rámci zdieľaného hospodárenia. Okrem toho do odvetvia rybolovu a akvakultúry vo všeobecnosti nepatria ani platby podľa hlavy V kapitoly III uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú udržateľného rozvoja rybolovných a akvakultúrnych oblastí. Ak sa však uvedené platby vzťahujú na opatrenia stanovené v kapitolách I, II a IV hlavy V uvedeného nariadenia, ako sa uvádza v článku 63 ods. 2 daného nariadenia, patria do odvetvia rybolovu a akvakultúry.

7. Na platby v rámci nariadenia (EÚ) č. 508/2014, ktoré nepatria do odvetvia rybolovu a akvakultúry, sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci uvedené v Zmluve. Ak tieto platby predstavujú štátnu pomoc, mali by sa posudzovať podľa príslušných nástrojov štátnej pomoci. V tom prípade sa tieto usmernenia, nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 ( 4 ) a nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 ( 5 ) neuplatňujú.

8. V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady, ktoré bude Komisia uplatňovať pri posudzovaní, či pomoc odvetviu rybolovu a akvakultúry možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 alebo článku 107 ods. 3 Zmluvy.

9.  ►M1  Štátna pomoc pre odvetvie rybolovu a akvakultúry je integrálnou súčasťou širšieho rámca spoločnej rybárskej politiky (SRP). Vzhľadom na to možno použitie štátnej pomoci odôvodniť iba vtedy, ak je v súlade s cieľmi SRP. Komisia preto uplatňuje a vykladá tieto usmernenia v súlade s pravidlami SRP. V rámci SRP Únia poskytuje finančnú podporu odvetviu rybolovu a akvakultúry prostredníctvom ENRF. Sociálny a hospodársky vplyv verejnej podpory je rovnaký bez ohľadu na to, či je (aj keď len čiastočne) financovaná Úniou alebo iba samotným členským štátom. Komisia sa preto domnieva, že by mal existovať súlad a konzistentnosť medzi jej politikou v oblasti kontroly štátnej pomoci a podporou, ktorá sa poskytuje v rámci SRP. Hoci štátna pomoc by sa v zásade nemala poskytovať na operácie, ktoré nie sú oprávnené na podporu v rámci ENRF, určité opatrenia štátnej pomoci by však vzhľadom na ich pozitívny prínos k cieľom SRP mohli byť za osobitných okolností zlučiteľné s vnútorným trhom. ◄

10. SRP, ktorej ciele sú stanovené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 ( 6 ), je okrem iného zameraná na zabezpečenie dlhodobej environmentálnej udržateľnosti rybolovných a akvakultúrnych činností a na ich riadenie spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť hospodárske a sociálne prínosy, ako aj prínosy v oblasti zamestnanosti a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

11. Podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sú cieľmi ENRF presadzovanie konkurencieschopného, environmentálne udržateľného, hospodársky životaschopného a sociálne zodpovedného rybolovu a akvakultúry, podpora vykonávania SRP, presadzovanie vyváženého a inkluzívneho územného rozvoja rybolovných a akvakultúrnych oblastí, ako aj podpora rozvoja a vykonávania integrovanej námornej politiky Únie spôsobom, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti a SRP. V dôsledku sledovania uvedených cieľov celkovo nemá dôjsť k zvyšovaniu rybolovnej kapacity.

12. Z fondu EFNR sa poskytuje finančná pomoc určená na rôzne špecifické témy a oblasti uvedené v nariadení (EÚ) č. 508/2014. Opatrenia podporované z ENRF sa realizujú na základe zásad priameho alebo zdieľaného hospodárenia.

13. Vo svojom oznámení o modernizácii štátnej pomoci EÚ (MŠP) z 8. mája 2012 (oznámenie o MŠP) ( 7 ) Komisia informovala o troch všeobecných cieľoch modernizácie kontroly štátnej pomoci: a) podporiť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu; b) zamerať ex ante kontroly Komisie na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh pri súčasnom posilnení spolupráce členských štátov pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci; a c) racionalizovať pravidlá a urýchliť rozhodnutia.

14. Komisia vyzýva najmä na spoločný prístup k revízii jednotlivých usmernení a rámcov so zreteľom na posilňovanie vnútorného trhu, na podporu zvyšovania účinnosti verejných výdavkov na základe lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu, na väčšiu kontrolu stimulačného účinku, na obmedzenie pomoci na minimum a na predchádzanie možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Zásady a podmienky stanovené v týchto usmerneniach sú založené na cieľoch uvedených v oznámení o modernizácii štátnej pomoci (MŠP).

15. Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky druhy pomoci poskytnuté odvetviu rybolovu a akvakultúry. Uplatňujú sa na schémy pomoci a na individuálnu pomoc.

16. Tieto usmernenia sa vzťahujú na zložky regionálnej pomoci, ktoré sa týkajú odvetvia rybolovu a akvakultúry ( 8 ). Vzťahujú sa aj na všetky ostatné druhy pomoci, ktorá sa poskytuje odvetviu rybolovu a akvakultúry v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) iných ako na ENRF.

17. Tieto usmernenia sa nevzťahujú na pomoc poskytnutú ako doplnkové financovanie na vykonávanie plánov kompenzácií uvedených v článku 72 nariadenia (EÚ) č. 508/2014. Takáto pomoc sa schvaľuje ako súčasť uvedených plánov v súlade s článkom 73 uvedeného nariadenia.

18. Komisia pripomína každému členskému štátu jeho povinnosť notifikovať akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc, ako sa stanovuje v článku 108 ods. 3 Zmluvy a v článku 2 nariadenia (ES) č. 659/1999.

19. Členský štát však Komisii nie je povinný notifikovať:

a) pomoc, ktorá je v súlade s jedným z nariadení o skupinových výnimkách prijatých na základe článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 ( 9 ), ak sa vzťahujú na odvetvie rybolovu a akvakultúry, najmä:

i) pomoc, ktorá je v súlade s nariadením (EÚ) č. 1388/2014; a

ii) pomoc na podporu odborného vzdelávania, pomoc na uľahčenie prístupu MSP k financovaniu, pomoc v oblasti výskumu a vývoja, pomoc na inovácie pre MSP a pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 ( 10 );

b) pomoc de minimis, ktorá je v súlade s nariadením (EÚ) č. 717/2014.

20. Komisia pripomína každému členskému štátu, že keď systém financovania opatrenia pomoci, napríklad parafiškálnymi daňami, tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, mal by sa takisto oznamovať ( 11 ).

21. Komisia pripomína členským štátom, že pomoc poskytnutá ako doplnkové financovanie na vykonávanie plánov kompenzácií uvedených v článku 72 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sa musí Komisii notifikovať ako súčasť plánov kompenzácií. Podľa článku 73 uvedeného nariadenia sa takto notifikovaná štátna pomoc považuje za notifikovanú v zmysle prvej vety článku 108 ods. 3 Zmluvy.

22. Na účely týchto usmernení sa uplatňuje nasledujúce vymedzenie pojmov:

a) „pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy;

b) „schéma pomoci“ je každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom vymedzeným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom, a každý akt, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na konkrétny projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčité obdobie a/alebo v neurčenej výške;

c) „pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

d) „individuálna pomoc“ je pomoc ad hoc a poskytnutie pomoci jednotlivým príjemcom na základe schémy pomoci;

e) „dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, keď je príjemcovi priznané zákonné právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym poriadkom;

f) „intenzita pomoci“ je výška pomoci v hrubom vyjadrení vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov;

g) „odvetvie rybolovu a akvakultúry“ je hospodárske odvetvie, ktoré zahŕňa všetky činnosti produkcie a spracovania produktov rybolovu alebo akvakultúry a ich uvádzania na trh;

h) „produkty rybolovu a akvakultúry“ sú produkty uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 ( 12 );

i) „MSP“ alebo „malé a stredné podniky“ sú podniky, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1388/2014;

j) „veľký podnik“ je každý podnik, ktorý nespĺňa kritériá uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1388/2014;

k) „najvzdialenejšie regióny“ sú regióny uvedené v článku 349 Zmluvy; podľa rozhodnutia Európskej rady 2010/718/EÚ ( 13 ) Svätý Bartolomej prestal byť najvzdialenejším regiónom od 1. januára 2012. Podľa rozhodnutia Európskej rady 2012/419/EÚ ( 14 ) sa Mayotte stal 1. januára 2014 najvzdialenejším regiónom;

l) „prevádzková pomoc“ je pomoc, ktorej cieľom alebo účinkom je zvýšenie obchodnej likvidity podniku, zníženie jeho výrobných nákladov alebo zvýšenie jeho príjmov, najmä pomoc, ktorá je vypočítaná výlučne na základe vyrobeného alebo na trh uvedeného množstva, cien výrobkov, vyrobených jednotiek alebo výrobných prostriedkov.

23. S cieľom posúdiť, či opatrenie pomoci, notifikované Komisii, možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, Komisia analyzuje, či sa návrhom opatrenia pomoci zabezpečuje, aby nad možnými negatívnymi účinkami pomoci na obchod a hospodársku súťaž prevažoval jej pozitívny vplyv na cieľ spoločného záujmu.

24. V oznámení o MŠP sa vyzýva na určenie a vymedzenie spoločných zásad uplatniteľných na posudzovanie zlučiteľnosti všetkých opatrení pomoci, ktoré Komisia vykonáva. Komisia bude preto považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom iba vtedy, ak bude v súlade s každou z týchto zásad:

a) prínos k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na cieľ spoločného záujmu v súlade s článkom 107 ods. 3 Zmluvy (oddiel 3.3);

b) potreba štátneho zásahu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situáciu, v ktorej môže pomoc priniesť podstatné zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením problému, ktorý sa týka rovnocenných podmienok alebo súdržnosti (oddiel 3.4);

c) vhodnosť opatrenia pomoci: navrhované opatrenie pomoci musí byť vhodným nástrojom politiky na plnenie cieľa spoločného záujmu (oddiel 3.5);

d) stimulačný účinok: na základe pomoci sa správanie dotknutého podniku (podnikov) musí zmeniť tak, že sa podnik zapojí do dodatočnej činnosti, ktorú by bez pomoci nevykonával, alebo by ju vykonával len obmedzene či iným spôsobom alebo na inom mieste (oddiel 3.6);

e) proporcionalita pomoci (pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum): výška pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti (oddiel 3.7);

f) zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi: negatívne účinky pomoci sa musia dostatočne obmedziť tak, aby sa dosiahla celková pozitívna bilancia opatrenia (oddiel 3.8);

g) transparentnosť pomoci: členské štáty, Komisia, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať jednoduchý prístup ku všetkým relevantným zákonom a príslušným informáciám o pomoci, ktorá sa na ich základe poskytuje (oddiel 3.9).

25. Určité kategórie schém pomoci môžu ďalej podliehať hodnoteniu ex post, ako je uvedené v bodoch 118 až 121. Komisia môže obmedziť trvanie uvedených schém, a to zvyčajne na štyri roky alebo menej, s možnosťou neskoršieho opätovného notifikovania ich predĺženia.

26. Ak opatrenie pomoci alebo akékoľvek s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak je daná metóda neoddeliteľnou súčasťou opatrenia) vedú k porušeniu právnych predpisov Únie, pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom ( 15 ).

27. Pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoc, ktorá priamo súvisí s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkou distribučnej siete alebo s inými nákladmi spojenými s vývoznými činnosťami, a pomoc podmienená uprednostnením používania domáceho tovaru pred dovážaným tovarom, je nezlučiteľná s domácim trhom.

28. Pri posudzovaní pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť ( 16 ). To sa však nevzťahuje na pomoc na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami podľa článku 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

29. Celkovo je nevyhnutné uplatňovať spoločné zásady posudzovania so zohľadnením špecifického kontextu SRP. Dané zásady sa preto uplatňujú na všetky druhy pomoci podľa týchto usmernení, pokiaľ sa v oddieloch 4 a 5 nestanovujú výnimky vzhľadom na osobitné okolnosti v odvetví rybolovu a akvakultúry.

30. Okrem spoločných zásad posudzovania uvedených v oddiele 3.1 Komisia uplatňuje aj osobitné zásady pre odvetvie rybolovu a akvakultúry stanovené v tomto oddiele.

31. Každý príjemca štátnej pomoci musí dodržiavať pravidlá SRP:

32. žiadosť o pomoc, alebo, ak sa žiadosť nepredpokladá, rovnocenný akt, sa musia považovať za neprípustné, ak príslušný orgán uvedený v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 zistil, že príslušný prevádzkovateľ sa dopustil jedného alebo viacerých porušení pravidiel alebo priestupkov stanovených v článku 10 ods. 1 uvedeného nariadenia alebo podvodu podľa článku 10 ods. 3 uvedeného nariadenia. Uplatňujú sa obdobia neprípustnosti stanovené v delegovaných aktoch prijatých na základe článku 10 ods. 4 uvedeného nariadenia. Táto zásada sa nevzťahuje na prípad pomoci, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.3 a 5.4 týchto usmernení.

33. Každý podnik po podaní žiadosti o pomoc, alebo, ak sa žiadosť nepredpokladá, po rovnocennom akte, musí naďalej dodržiavať pravidlá SRP počas celého obdobia realizácie projektu a počas obdobia piatich rokov po vykonaní záverečnej platby príjemcovi. V opatreniach pomoci musí byť výslovne stanovené, že počas uvedených období príjemca alebo príjemcovia pomoci musia dodržiavať pravidlá SRP. Ak príslušný orgán zistí, že príjemca sa počas uvedených období dopustil jedného alebo viacerých porušení predpisov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, a v dôsledku toho je neprípustné, aby požiadal o pomoc, príjemca musí pomoc vrátiť.

34. Opatrenie pomoci rovnakého druhu, ako je operácia, ktorá je oprávnená na financovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014, sa môže považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom len vtedy, ak spĺňa príslušné ustanovenia uvedeného nariadenia v prípade daného druhu operácie, najmä ustanovenia týkajúce sa intenzity verejnej pomoci. Ak pomoc presahuje rámec kritérií stanovených v uvedenom nariadení, členský štát musí preukázať opodstatnenosť a nevyhnutnosť pomoci.

35.  ►M1  Pomoc sa nesmie poskytovať na činnosti, ktoré zodpovedajú neoprávneným operáciám podľa článku 11 nariadenia (EÚ) č. 508/2014, ak nie je v týchto usmerneniach uvedené inak. ◄

36. Opatrenie pomoci musí prispievať k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov spoločného záujmu uvedených v článku 107 ods. 3 Zmluvy.

37. Okrem toho sa musia pri každom opatrení pomoci identifikovať ciele SRP, k dosiahnutiu ktorých dané opatrenie prispieva, a jasne preukázať, ako pomôže pri dosahovaní týchto cieľov bez negatívneho vplyvu na iné ciele SRP. V článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovujú ciele SRP, medzi ktoré okrem iného patrí aj zabezpečenie dlhodobej environmentálnej udržateľnosti rybolovných a akvakultúrnych činností a ich riadenie spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť hospodárske a sociálne prínosy, ako aj prínosy v oblasti zamestnanosti, a pritom prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

38.  ►M1  Komisia sa domnieva, že opatrenia pomoci, ktoré spĺňajú osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.1, 5.3, 5.4 a 5.6a týchto usmernení, prispievajú k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu. ◄

39. S cieľom posúdiť, či je na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu potrebná štátna pomoc, je nevyhnutné najprv definovať problém, ktorý sa má riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, kde môže priniesť podstatné zlepšenie, ktoré trh samotný dosiahnuť nemôže. Platí to najmä v kontexte obmedzených verejných zdrojov.

40. Opatrenia štátnej pomoci môžu za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, a tým prispieť k efektívnemu fungovaniu trhov a zlepšiť konkurencieschopnosť. Okrem toho, ak trhy prinášajú efektívne výsledky, ale tieto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska spravodlivého prístupu alebo súdržnosti, štátna pomoc sa môže použiť na dosiahnutie žiaducejších, vyrovnanejších výsledkov na trhu.

41. Celkovo štátna pomoc nesmie mať ochranný cieľ a účinok a musí sa ňou podporovať racionalizácia a efektívnosť v odvetví rybolovu a akvakultúry. Každá štátna pomoc musí byť zameraná na trvalé zlepšenia, vďaka ktorým bude môcť odvetvie fungovať na základe trhových faktorov.

42.  ►M1  Na účely týchto usmernení sa Komisia domnieva, že trh nedosahuje očakávané ciele bez zásahu štátu, a preto existuje potreba štátneho zásahu v prípade pomoci, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.1, 5.3, 5.4 a 5.6a týchto usmernení. ◄

43. Navrhované opatrenie pomoci musí byť vhodným politickým nástrojom, ktorý má prispieť k dosiahnutiu príslušných cieľov. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak možno rovnaký pozitívny príspevok k cieľom SRP dosiahnuť inými menej rušivými politickými nástrojmi alebo inými menej rušivými formami pomoci.

44.  ►M1  Komisia sa domnieva, že pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.1, 5.3, 5.4 a 5.6a týchto usmernení, je vhodným nástrojom politiky.“; Vo všetkých ostatných prípadoch musí členský štát preukázať, že neexistuje žiadny iný menej rušivý nástroj politiky. ◄

45. Komisia bude predovšetkým prihliadať na všetky prípadné posúdenia vplyvu navrhovanej schémy pomoci, ktoré daný členský štát poskytne. Pri posudzovaní toho, či neexistujú žiadne iné menej rušivé politické nástroje, sa môžu zohľadniť výsledky hodnotení ex post, ktoré sú opísané v oddiele 6.

46. Pomoc sa môže poskytovať v rôznych formách. Každý členský štát musí zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, v prípade ktorej je pravdepodobnosť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu najnižšia.

47. Ak sa pomoc poskytuje vo formách, ktoré zabezpečujú priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenie od daní, poplatkov sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov alebo ich zníženie), musí členský štát preukázať, prečo sú menej vhodné iné potenciálne menej rušivé formy pomoci, ako napr. vratné preddavky alebo formy pomoci, ktoré sú založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. úvery s nízkou úrokovou sadzbou alebo bonifikáciou úrokovej sadzby, štátne záruky, kúpa akciového podielu alebo alternatívne poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok).

48. Pri posudzovaní toho, či neexistujú iné menej rušivé formy pomoci, sa môžu zohľadniť výsledky hodnotení ex post, ktoré sú opísané v oddiele 6.

49. Pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Pomoc má stimulačný účinok, ak sa ňou zmení správanie podniku tak, že sa podnik zapojí do dodatočnej činnosti, ktorú by bez tejto pomoci nevykonal alebo by ju vykonal obmedzene či iným spôsobom. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti ( 17 ).

50. Prevádzková pomoc a pomoc na uľahčenie dosiahnutia povinných noriem sú v zásade nezlučiteľné s vnútorným trhom, okrem prípadov, ak sú v právnych predpisoch Únie alebo v týchto usmerneniach výslovne stanovené výnimky, a v ďalších riadne odôvodnených prípadoch.

51. Pomoc, ktorá sa poskytuje v prípade operácie, ktorú už príjemca začal realizovať ešte predtým, než príjemca predložil žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom, nemožno považovať za pomoc, ktorá má stimulačný účinok.

52.  ►M1  Pri pomoci, ktorá má kompenzačnú povahu, ako je pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.3 a 5.4, pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v oddiele 5.6, a pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddiele 5.6a, sa nevyžaduje, aby mala stimulačný účinok. ◄

53. Pomoc vo forme daňového zvýhodnenia sa bude považovať za pomoc so stimulačným účinkom, ak je v opatrení stanovený nárok na pomoc v súlade s objektívnymi kritériami a bez ďalšieho uplatnenia vlastného uváženia členského štátu, a ak bolo dané opatrenie prijaté a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na projekte alebo činnosti, na ktoré sa pomoc poskytuje. Posledná uvedená požiadavka sa neuplatňuje v prípade následných fiškálnych schém, ak sa na opatrenie už vzťahovali predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia.

54. Pomoc musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie príjemcu na výkon činnosti.

55. Pomoc sa bude spravidla považovať za obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci (prístup vychádzajúci z čistých dodatočných nákladov).

56. Pomoc preto nesmie prekročiť minimálnu sumu potrebnú na zabezpečenie ziskovosti projektu. Pomoc napríklad nesmie zvýšiť mieru vnútornej návratnosti projektu (internal rate of return – IRR) ( 18 ) nad rámec bežných mier návratnosti, ktoré príslušný podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak takéto miery nie sú k dispozícii, pomoc by nemala zvýšiť mieru vnútornej návratnosti projektu nad rámec kapitálových nákladov spoločnosti ako celku alebo nad rámec mier návratnosti bežne zaznamenaných v príslušnom odvetví.

57. Ak je opatrenie pomoci rovnakého druhu ako operácia, ktorá je oprávnená na financovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014, zásada proporcionality pomoci sa považuje za dodržanú, ak výška pomoci neprekročí príslušnú maximálnu intenzitu verejnej pomoci stanovenú v článku 95 a v prílohe I uvedeného nariadenia. Ak maximálna intenzita verejnej pomoci v súvislosti s opatrením presahuje mieru stanovenú v uvedených ustanoveniach, zásada proporcionality pomoci sa považuje za dodržanú, ak členský štát preukáže opodstatnenosť a nevyhnutnosť danej pomoci.

58.  ►M1  Pomoc, ktorá má kompenzačnú povahu, ako je pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddieloch 4, 5.3 a 5.4, pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v oddiele 5.6, a pomoc, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddiele 5.6a, sa považuje za primeranú. ◄

59. Pomoc sa môže poskytovať súčasne podľa niekoľkých schém alebo sa môže kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška verejných finančných prostriedkov na určitú činnosť nepresiahne príslušné maximálne intenzity pomoci uvedené v týchto usmerneniach.

60. Na to, aby bola pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, musia byť obmedzené negatívne účinky opatrenia pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a musia nad nimi prevážiť pozitívne účinky prispievajúce k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu.

61. V zásade platí, že pomoc odvetviu rybolovu a akvakultúry môže spôsobiť narušenia trhu s produktmi a mať lokalizačné vplyvy. V dôsledku toho môže dôjsť k neefektívnemu prideľovaniu prostriedkov, a tým k oslabeniu hospodárskej výkonnosti vnútorného trhu. Okrem toho môžu vznikať obavy v súvislosti s distribúciou pomoci, ktorá sa môže prejaviť nerovnomerným rozložením hospodárskej činnosti v rámci rôznych zemepisných oblastí.

62.  ►M1  Vzhľadom na pozitívne účinky pomoci na rozvoj odvetvia Komisia usudzuje, že ak pomoc spĺňa osobitné podmienky uvedené v oddieloch 4, 5.1, 5.3, 5.4 a 5.6a týchto usmernení, negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod sa obmedzia na minimum. ◄

63. Komisia bude vo všeobecnosti považovať účinky na hospodársku súťaž a obchod za obmedzenejšie, ak je pomoc primeraná (pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum), a ak je výška pomoci v porovnaní s celkovými oprávnenými nákladmi nižšia.

64. Schémy pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Ide najmä o to, že aj v prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni, schéma by nemala kumulatívne viesť k vysokým úrovniam narušení.

65. Členský štát preto musí preukázať, že negatívne účinky pomoci budú obmedzené na minimum, pri zohľadnení napríklad veľkosti príslušných projektov, individuálnej a kumulatívnej výšky pomoci, predpokladaných príjemcov, ako aj charakteristík cieľového odvetvia. Aby Komisia mohla posúdiť účinky pomoci, členský štát môže predložiť každé posúdenie vplyvu, ktoré má k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém.

66. Pri posudzovaní účinkov notifikovanej individuálnej pomoci Komisia kladie osobitný dôraz na negatívne účinky súvisiace s prevenciou odchodu z trhu a koncepciou značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sa musia vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci.

67. S cieľom identifikovať a posúdiť možné narušenia hospodárskej súťaže a obchodu by mal každý členský štát Komisii predložiť dôkazy umožňujúce identifikovať relevantný produktový trh, t. j. produkty dotknuté zmenou správania príjemcu pomoci, geografický trh, konkurentov, ako aj príslušných zákazníkov a spotrebiteľov.

68. Pri posudzovaní potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže a obchodu Komisia uplatní rôzne kritériá, ako je napríklad trhová štruktúra príslušného produktu, výsledky trhu (upadajúci alebo rastúci trh), postup výberu príjemcu pomoci a trhová stratégia príjemcu.

69. Každý členský štát musí na súhrnnej webovej stránke venovanej štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni uverejniť prinajmenšom tieto informácie:

a) úplné znenie schémy pomoci a jej vykonávacie ustanovenia alebo právny základ pre individuálnu pomoc, alebo odkaz na ne;

b) orgán(-y) poskytujúci(-e) pomoc;

c) totožnosť jednotlivých príjemcov, forma a výška pomoci poskytnutej každému príjemcovi, dátum poskytnutia pomoci, druh podniku (MSP/veľký podnik), región, v ktorom sa príjemca nachádza (na úrovni NUTS II) a hlavné hospodárske odvetvie, v ktorom príjemca vykonáva svoje činnosti (na úrovni skupiny NACE). Od takejto požiadavky na uverejnenie je možné upustiť, pokiaľ ide o individuálnu pomoc, ktorá nepresahuje 30 000 EUR ( 19 ).

70. V prípade schém pomoci vo forme daňového zvýhodnenia môžu byť informácie o výškach individuálnej pomoci poskytované v týchto rozmedziach (v miliónoch EUR): 0,03 – 0,5 ; nad 0,5 – 1; nad 1 – 2; nad 2.

71. Takéto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej 10 rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení ( 20 ). Členské štáty nemusia uverejňovať dané informácie do 1. júla 2017 ( 21 ).

72. Pomoc určená na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami a mimoriadnymi udalosťami je zlučiteľná s vnútorným trhom v prípade, že je v súlade so zásadami uvedenými v oddiele 3 a spĺňa osobitné podmienky stanovené v tomto oddiele.

73. Pojmy prírodné katastrofy a mimoriadne udalosti sa musia vykladať reštriktívne ( 22 ).

74. Komisia doteraz v oblasti štátnej pomoci v odvetví rybolovu a akvakultúry uplatňovala výklad, že výnimočne silné búrky a povodne môžu predstavovať prírodné katastrofy. Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 1388/2014 umožňuje uplatnenie skupinovej výnimky aj na tieto typy prírodných katastrof: zemetrasenia, lavíny, zosuvy pôdy, tornáda, hurikány, sopečné erupcie a nekontrolované požiare prírodného pôvodu.

75. Nasledujúce udalosti sú príkladom mimoriadnych udalostí, ktoré Komisia uznala v prípadoch nepatriacich do odvetvia rybolovu a akvakultúry: vojna, vnútorné nepokoje, štrajky, s istými výhradami a v závislosti od ich rozsahu aj vážne priemyselné a jadrové havárie, ako aj požiare, v dôsledku ktorých došlo k rozsiahlym stratám. Ohnisko chorôb zvierat alebo výskyt škodcov rastlín vo všeobecnosti nepredstavuje mimoriadnu udalosť. V špecifických prípadoch týkajúcich sa odvetvia rybolovu a akvakultúry však Komisia uznala za mimoriadnu udalosť veľmi rozsiahle ohnisko novej choroby zvierat.

76. Komisia bude pokračovať v individuálnom posudzovaní návrhov na poskytnutie štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy so zohľadnením svojej predchádzajúcej praxe v tejto oblasti.

77. Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu okrem toho musí spĺňať tieto podmienky:

a) príslušný orgán členského štátu formálne uznal, že udalosť má povahu prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti;

b) existuje priama príčinná súvislosť medzi prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou a škodou, ktorú podnik utrpel.

78. Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku.

79. Schémy pomoci súvisiace s konkrétnou prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou sa musia zaviesť do troch rokov od dátumu danej udalosti. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od daného dátumu.

80. S cieľom urýchliť reakciu Komisia schváli rámcové schémy pomoci ex ante určené na náhradu škôd spôsobených zemetraseniami, lavínami, zosuvmi pôdy, povodňami, tornádami, hurikánmi, sopečnými erupciami a nekontrolovanými požiarmi prírodného pôvodu za predpokladu jasne stanovených podmienok, za ktorých možno poskytnúť pomoc v takýchto prípadoch prírodných katastrof. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť predložiť správu podľa bodu 130.

81. Oprávnené náklady sú náklady na škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, na základe posúdenia verejného orgánu, nezávislého znalca uznaného orgánom poskytujúcim pomoc alebo poisťovne. Škoda môže zahŕňať:

a) materiálové škody na majetku, ako napríklad škody na budovách, zariadeniach, strojoch, zásobách a výrobných prostriedkoch, a

b) stratu príjmu v dôsledku úplného alebo čiastočného zničenia rybolovnej alebo akvakultúrnej produkcie alebo prostriedkov takejto produkcie.

82. Výpočet materiálovej škody musí vychádzať z nákladov na opravy alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Výška materiálovej škody nesmie presiahnuť náklady na opravu alebo pokles reálnej trhovej hodnoty v dôsledku prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej udalosti, teda rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou a bezprostredne po nej.

83. Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a) súčin množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v roku, v ktorom došlo k prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti alebo v každom nasledujúcom roku zasiahnutom úplným alebo čiastočným zničením výrobných prostriedkov a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roku, od

b) súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných za trojročné obdobie predchádzajúce prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti, alebo trojročného priemeru na základe päťročného obdobia predchádzajúceho prírodnej katastrofe alebo mimoriadnej udalosti po vylúčení najvyššej a najnižšej hodnoty a dosiahnutej priemernej predajnej ceny.

84. Škoda sa musí vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

85. Pomoc a všetky ďalšie platby získané na účely náhrady škody vrátane platieb v rámci poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

86. Ak je pomoc na podporu MSP alebo veľkých podnikov rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci, ktorá sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa jedného z nariadení o skupinových výnimkách uvedených v bode 19 písm. a), Komisia bude pomoc posudzovať na základe zásad uvedených v oddiele 3 týchto usmernení, v tomto oddiele, a na základe kritérií stanovených pre každú kategóriu pomoci uvedenú v daných nariadeniach.

87. Ak pomoc nespĺňa všetky kritériá uvedené v bode 86, členský štát musí preukázať opodstatnenosť a nevyhnutnosť danej pomoci. Komisia takúto pomoc posúdi na individuálnom základe.

88. V zmysle výnimky z bodu 86 je pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriaca do kategórie pomoci určenej na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami uvedenými v článku 44 nariadenia (EÚ) č. 1388/2014 zlučiteľná so Zmluvou, ak spĺňa osobitné podmienky stanovené v oddiele 4 týchto usmernení.

89. Ak pomoc patrí do rozsahu pôsobnosti určitých horizontálnych usmernení alebo iných nástrojov prijatých Komisiou ( 23 ), Komisia takúto pomoc posúdi na základe zásad uvedených v oddiele 3 týchto usmernení a v príslušných oddieloch uvedených nástrojov.

90. V prípade, že sa pomoc zameriava na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými poveternostnými udalosťami, Komisia pomoc posúdi na základe zásad uvedených v oddiele 3 týchto usmernení a osobitných podmienok stanovených v tomto oddiele.

91. V zmysle výnimky z bodu 90 Komisia posúdi pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriacu do kategórie pomoci na podielové fondy pre nepriaznivé poveternostné udalosti uvedené v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 1388/2014, podľa oddielu 5.1 týchto usmernení.

92. Komisia doteraz v súvislosti s odvetvím rybolovu a akvakultúry uplatňovala výklad, že búrky, nárazový vietor spôsobujúci mimoriadne vysoké vlny, silné a trvalé dažde, povodne a výnimočne zvýšené teploty vody počas dlhšieho obdobia môžu predstavovať nepriaznivé poveternostné udalosti. Komisia bude aj naďalej posudzovať návrhy na poskytnutie pomoci na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými poveternostnými udalosťami na základe individuálneho posúdenia prípadov, pričom bude zohľadňovať svoju predchádzajúcu prax v tejto oblasti.

93. Pomoc poskytnutá podľa tohto oddielu okrem toho musí spĺňať tieto podmienky:

a) škoda spôsobená nepriaznivými poveternostnými udalosťami musí predstavovať viac ako 30 % priemerného ročného obratu vypočítaného na základe predchádzajúcich troch kalendárnych rokov alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti – pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota;

b) musí existovať priama príčinná súvislosť medzi nepriaznivou poveternostnou udalosťou a škodou, ktorú utrpel postihnutý podnik;

c) v prípade strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami uvedenými v článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 musí členský štát odôvodniť, prečo má v úmysle poskytnúť pomoc namiesto finančnej náhrady vyplácanej prostredníctvom podielových fondov pre nepriaznivé poveternostné udalosti podľa článku 35 uvedeného nariadenia.

94. Komisia schváli rámcové schémy pomoci ex ante na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými poveternostnými udalosťami, za predpokladu, že sú jasne uvedené podmienky, za ktorých je možné poskytnúť pomoc. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť predložiť správu podľa bodu 130.

95. Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku.

96. Schémy pomoci súvisiace s nepriaznivými poveternostnými udalosťami sa musia zaviesť do troch rokov od dátumu výskytu udalosti. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od daného dátumu.

97. Oprávnené náklady sú náklady na škodu, ktorá vznikla priamo v dôsledku nepriaznivej poveternostnej udalosti, na základe posúdenia verejného orgánu, nezávislého znalca uznaného orgánom poskytujúcim pomoc alebo poisťovne. Škoda môže zahŕňať:

a) materiálové škody na majetku (ako napríklad škody na budovách, plavidlách, zariadeniach, strojoch, zásobách a výrobných prostriedkoch); a

b) stratu príjmu v dôsledku úplného alebo čiastočného zničenia rybolovnej alebo akvakultúrnej produkcie alebo prostriedkov takejto produkcie.

98. V prípade materiálnej škody na majetku musí v dôsledku škody dôjsť k strate produkcie, ktorá predstavuje viac ako 30 % priemerného ročného obratu vypočítaného na základe predchádzajúcich troch kalendárnych rokov alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti – pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota.

99. Výpočet materiálnej škody musí vychádzať z nákladov na opravy alebo z ekonomickej hodnoty poškodeného majetku pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou. Nesmie presiahnuť náklady na opravu alebo pokles reálnej trhovej hodnoty v dôsledku nepriaznivej poveternostnej udalosti, teda rozdiel medzi hodnotou majetku bezprostredne pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou a bezprostredne po nej.

100. Strata príjmu sa musí vypočítať tak, že sa odpočíta:

a) súčin množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v roku, v ktorom došlo k nepriaznivej poveternostnej udalosti, alebo v každom nasledujúcom roku zasiahnutom úplným alebo čiastočným zničením výrobných prostriedkov, a priemernej predajnej ceny dosiahnutej počas príslušného roku, od

b) súčinu priemerného ročného množstva produktov rybolovu a akvakultúry vyprodukovaných v období troch rokov pred nepriaznivou poveternostnou udalosťou alebo trojročného priemeru stanoveného na základe päťročného obdobia predchádzajúceho nepriaznivej poveternostnej udalosti – pričom sa vylúči najvyššia a najnižšia hodnota – a priemernej dosiahnutej predajnej ceny.

101. Škoda sa musí vypočítať na úrovni jednotlivého príjemcu.

102. Pomoc a všetky ďalšie platby získané na účely náhrady škody vrátane platieb v rámci poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

103. V prípade, že sa pomoc zameriava na náklady na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat v akvakultúre, Komisia pomoc posúdi na základe zásad uvedených v oddiele 3 týchto usmernení a podmienok stanovených v tomto oddiele.

104. V zmysle výnimky z bodu 103 Komisia posúdi pomoc rovnakého druhu ako pomoc patriacu do kategórie pomoci na opatrenia týkajúce sa zdravia a dobrých podmienok zvierat, ktoré sú uvedené v článku 39 nariadenia (EÚ) č. 1388/2014 podľa oddielu 5.1 týchto usmernení.

105. Pomoc podľa tohto oddielu možno poskytnúť len:

a) v súvislosti s chorobami, ktoré sú uvedené na zozname chorôb zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat, v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 ( 24 ), alebo v časti II prílohy IV k smernici Rady 2006/88/ES ( 25 ); a

b) ako súčasť:

i) programu na úrovni Únie, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, zameraného na prevenciu, kontrolu alebo eradikáciu chorôb zvierat; alebo

ii) núdzových opatrení, ktoré uložil príslušný vnútroštátny orgán.

106. Pomoc sa musí vyplatiť priamo dotknutému podniku.

107. Žiadna pomoc by sa nemala poskytnúť vtedy, ak sa preukáže, že chorobu spôsobil príjemca úmyselne alebo z nedbanlivosti.

108. Schémy pomoci musia byť zavedené do troch rokov od dátumu vzniku nákladov spôsobených chorobou zvierat. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od uvedeného dátumu.

109. Komisia schváli rámcové schémy ex ante za predpokladu, že sú jasne uvedené podmienky, za ktorých je možné poskytnúť pomoc. Členské štáty musia v takýchto prípadoch dodržať povinnosť predložiť správu podľa bodu 130.

110. Oprávnené náklady sú náklady týkajúce sa:

a) zdravotných kontrol, analýz, testov a iných skríningových opatrení;

b) nákupu, uskladnenia, podávania alebo distribúcie vakcín, liekov a prípravkov na liečbu zvierat;

c) zabitia, utratenia a likvidácie zvierat;

d) likvidácie živočíšnych produktov a produktov súvisiacich so zvieratami;

e) čistenia a dezinfekcie podniku a vybavenia;

f) škôd vzniknutých v dôsledku zabitia, utratenia alebo likvidácie zvierat, živočíšnych produktov a produktov súvisiacich so zvieratami, a to v medziach trhovej hodnoty, ktorú by tieto zvieratá a produkty mali, ak by neboli postihnuté chorobou;

g) straty príjmu v dôsledku ťažkostí pri opätovnom nasadzovaní;

h) vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch aj iných nákladov vynaložených v dôsledku chorôb zvierat v akvakultúre.

111. Pomoc a všetky ďalšie platby získané na účely náhrady škody vrátane platieb v rámci poistných zmlúv musia byť obmedzené na 100 % oprávnených nákladov.

112. Ak sú schémy pomoci financované z osobitných poplatkov uložených na určité produkty rybolovu alebo akvakultúry bez ohľadu na ich pôvod, najmä z parafiškálnych poplatkov, Komisia posúdi schému na základe zásad uvedených v oddiele 3 týchto usmernení a podmienok uvedených v tomto oddiele. Pomoc možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak z nej vyplýva rovnaký prínos pre domáce aj pre dovážané produkty.

113. Ak pomoc predstavuje prevádzkovú pomoc poskytovanú v najvzdialenejších regiónoch s cieľom zmierniť osobitné obmedzenia v daných regiónoch v dôsledku ich izolácie, ostrovného charakteru a mimoriadnej odľahlosti, Komisia posúdi takúto pomoc individuálne, na základe zásad stanovených v oddiele 3, podmienok podľa tohto oddielu a príslušných osobitných právnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú na dané regióny. V prípade potreby zohľadní aj zlučiteľnosť pomoci s opatreniami v rámci ENRF pre príslušný región a jej účinky na hospodársku súťaž tak v príslušných regiónoch, ako aj v ostatných častiach Únie.

114. Pomoc nesmie presahovať rámec potrebných krokov na zmiernenie osobitných obmedzení v najvzdialenejších regiónoch v dôsledku ich izolácie, ostrovného charakteru a mimoriadnej odľahlosti. Aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii, členský štát musí vziať do úvahy aj iné druhy verejných intervenčných zásahov, v prípade uplatniteľnosti aj vrátane kompenzácie dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch v prípade produktov rybolovu a akvakultúry podľa článkov 70 až 72 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a pomoci na vykonávanie plánov kompenzácií podľa článku 73 uvedeného nariadenia.

114a. Vzhľadom na osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov podľa článku 349 zmluvy a pretrvávajúce problémy týkajúce sa ich sociálno-ekonomického rozvoja v dôsledku osobitných faktorov uvedených v danom článku a v nadväznosti na oznámenie Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ z 24. októbra 2017 ( 26 ), v ktorom sa uznal význam udržateľného rybolovu pre rozvoj modrého hospodárstva týchto regiónov, ako aj vzhľadom na pozitívny prínos pomoci pre SRP v najvzdialenejších regiónoch, najmä pokiaľ ide o environmentálne udržateľné rybolovné činnosti, ekonomické a sociálne prínosy, ako aj prínosy v oblasti zamestnanosti a dostupnosť dodávok potravín, kde cieľom pomoci je podpora nákladov súvisiacich s nadobudnutím nového rybárskeho plavidla, ktoré bude zaregistrované v najvzdialenejšom regióne, Komisia bude danú pomoc posudzovať na základe zásad stanovených v oddiele 3 týchto usmernení a osobitných podmienok stanovených v tomto oddiele.

114b. Pomoc na nadobudnutie nového rybárskeho plavidla podľa tohto oddielu sa môže poskytnúť len ak:

a) nové rybárske plavidlo spĺňa predpisy Únie a vnútroštátne predpisy týkajúce sa hygieny, zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok pri práci na palube rybárskych plavidiel, ako aj predpisov týkajúcich sa vlastností rybárskych plavidiel a

b) k termínu podania žiadosti o pomoc má prijímateľ hlavné sídlo registrácie v najvzdialenejšom regióne, v ktorom bude nové plavidlo zaregistrované.

114c. V deň poskytnutia pomoci sa musí v poslednej správe vypracovanej v súlade s článkom 22 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pred týmto dňom preukázať, že existuje rovnováha medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v segmente flotily najvzdialenejšieho regiónu, ku ktorému bude patriť nové plavidlo. Žiadna podpora sa neposkytne, ak sa posúdenie rovnováhy týkajúce sa daného segmentu flotily, ku ktorému bude príslušné plavidlo patriť, nevypracovalo na základe biologických a hospodárskych ukazovateľov, ako aj ukazovateľov využívania plavidla, ktoré sú stanovené v spoločných usmerneniach v zmysle článku 22 ods. 2 uvedeného nariadenia ( 27 ).

114d. Stropy rybolovnej kapacity každého členského štátu a každého segmentu flotily najvzdialenejších regiónov uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1380/2013 po zohľadnení akýchkoľvek možných znížení týchto stropov podľa článku 22 ods. 6 uvedeného nariadenia nemožno v žiadnom momente prekročiť. Pri začlenení novej kapacity, získanej vďaka pomoci, do flotily sa musia v plnej miere dodržať tieto kapacitné stropy a jej začlenenie nesmie viesť k situácii, v ktorej by sa tieto stropy prekročili.

114e. Pomoc sa nesmie podmieniť nadobudnutím nového plavidla z konkrétnej lodenice.

114f. Maximálna intenzita verejnej pomoci nesmie v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov presiahnuť 60 % celkových oprávnených nákladov, v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou viac ako 12 metrov, ale menej ako 24 metrov nesmie presiahnuť 50 % celkových oprávnených nákladov a v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou najmenej 24 metrov nesmie presiahnuť 25 % celkových oprávnených nákladov.

114g. Plavidlo nadobudnuté vďaka pomoci musí zostať zaregistrované v najvzdialenejšom regióne najmenej 15 rokov odo dňa poskytnutia pomoci a počas tohto obdobia sa všetky jeho úlovky musia vyloďovať v najvzdialenejšom regióne. Ak táto podmienka nie je splnená, pomoc sa musí refundovať vo výške, ktorá je úmerná obdobiu alebo rozsahu nedodržania podmienky.

115.  ►M1  Ak pomoc nezodpovedá jednému z druhov pomoci uvedených v oddieloch 4 a 5.1 až 5.6a, je v zásade nezlučiteľná s vnútorným trhom. ◄

116. Ak má však členský štát predsa len záujem poskytovať tento druh pomoci alebo takúto pomoc poskytuje, musí jasne preukázať, že pomoc je v súlade so zásadami stanovenými v oddiele 3. Komisia môže vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe individuálneho posúdenia prípadov.

117. Komisia schváli iba schémy pomoci s obmedzeným trvaním. Schémy pomoci sa v zásade nesmú vzťahovať na obdobie dlhšie ako sedem rokov.

118. S cieľom ďalej obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu môže Komisia požadovať, aby určité schémy podliehali dodatočným časovým obmedzeniam, zvyčajne na 4 roky alebo menej, a hodnoteniu ex post uvedenému v bode 25. Hodnotenia ex post sa budú vykonávať v prípade schém, pri ktorých sú riziká potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže mimoriadne vysoké, teda pri ktorých môže hroziť výrazné obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, ak sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

119. Vzhľadom na ciele hodnotenia ex post a v záujme zabránenia neprimeranému zaťaženiu členských štátov v súvislosti s nižšími sumami pomoci sa požiadavka hodnotenia ex post uplatňuje iba na schémy pomoci, ktoré majú k dispozícii vysoké rozpočtové prostriedky na pomoc a ktoré obsahujú nové prvky, alebo v prípade, že existuje predpoklad významných zmien týkajúcich sa trhu, technológií alebo právnych predpisov. Hodnotenie ex post musí vykonať odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc na základe spoločnej metodiky a toto hodnotenie sa musí zverejniť. Každý členský štát musí spolu s príslušnou schémou pomoci oznámiť aj návrh plánu hodnotenia, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť hodnotenia danej schémy zo strany Komisie.

120. V prípade schém pomoci, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti niektorého nariadenia o skupinovej výnimke jedine z dôvodu ich veľkého rozpočtu, Komisia posúdi ich zlučiteľnosť výlučne na základe plánu hodnotenia.

121. Hodnotenie ex post sa musí predložiť Komisii včas, aby mohla posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade pri uplynutí jej platnosti. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky hodnotenia ex post.

122. Komisia bude tieto usmernenia uplatňovať pri posudzovaní celkovej pomoci, ktorá sa má poskytnúť k 1. júlu 2015 a po tomto dátume, bez ohľadu na dátum notifikácie.

123. Individuálna pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schválenej schémy pomoci a notifikuje Komisii v súlade s povinnosťou individuálne notifikovať takúto pomoc, sa bude posudzovať na základe usmernení vzťahujúcich sa na príslušnú schválenú schému pomoci.

124. Neoprávnene poskytnutá pomoc sa bude posudzovať na základe usmernení platných v čase poskytnutia pomoci.

125. Usmernenia na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre prijaté v roku 2008 sa po 30. júni 2015 prestanú uplatňovať, s výnimkou prípadov uvedených v bodoch 123 a 124.

126. V súlade s článkom 108 ods. 1 Zmluvy Komisia navrhuje, aby každý členský štát do 31. decembra 2015 zmenil svoje súčasné schémy pomoci s cieľom dosiahnuť súlad s týmito usmerneniami.

127. Komisia vyzýva každý členský štát, aby vyjadril svoj výslovný a bezpodmienečný súhlas s príslušnými opatreniami navrhovanými v týchto usmerneniach do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie.

128. Ak členský štát nevyjadrí svoj výslovný a bezpodmienečný súhlas v stanovenej lehote, Komisia bude predpokladať, že daný členský štát nesúhlasí s navrhovanými opatreniami. Ak členský štát s navrhovanými opatreniami nesúhlasí, Komisia bude postupovať v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999.

129. Komisia pripomína každému členskému štátu jeho povinnosť predkladať Komisii výročné správy, ako sa uvádza v článku 21 nariadenia (ES) č. 659/1999 a v článkoch 5, 6 a 7 nariadenia (ES) č. 794/2004.

130. Výročná správa musí obsahovať aj meteorologické informácie o druhu, čase, relatívnom rozsahu a mieste prírodnej katastrofy alebo nepriaznivej poveternostnej udalosti podľa oddielov 4 and 5.3, ako aj informácie o programoch prevencie, kontroly a eradikácie podľa oddielu 5.4. Táto povinnosť predkladať správy sa týka iba rámcových schém ex ante.

131. Každý členský štát musí uchovávať podrobné záznamy týkajúce sa všetkých svojich opatrení pomoci. Tieto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na overenie, či sa v náležitých prípadoch dodržiavali podmienky oprávnenosti a intenzity pomoci uvedené v týchto usmerneniach. Záznamy sa musia uchovávať počas obdobia 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť Komisii.

132. Komisia sa môže rozhodnúť vykonať revíziu týchto usmernení alebo ich zmeniť kedykoľvek, keď je to potrebné z dôvodov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže, iných politík Únie, medzinárodných záväzkov, vývoja na trhoch, alebo z akéhokoľvek iného opodstatneného dôvodu.