02015L0849 — SK — 09.07.2018 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. ES L 141 5.6.2015, s. 73) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/843 Text s významom pre EHP z 30. mája 2018, |
L 156 |
43 |
19.6.2018 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/849
z 20. mája 2015
o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
ODDIEL 1
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenia pojmov
Článok 1
1. Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.
3. Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje takéto konanie, ak je spáchané úmyselne:
a) zmena povahy alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;
b) utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práv na majetok alebo vlastníctva majetku, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;
c) nadobudnutie, držba alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;
d) účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v písmenách a), b) a c), v spojitosti s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávania, navádzanie na ne, ich uľahčovanie a s nimi súvisiace poradenstvo.
4. Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na legalizáciu, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.
5. Na účely tejto smernice je „financovanie terorizmu“ poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie akéhokoľvek trestného činu v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV ( 1 ).
6. Vedomosti, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 3 a 5, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.
Článok 2
1. Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:
1. úverové inštitúcie;
2. finančné inštitúcie;
3. tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojej odbornej činnosti:
a) audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, a všetkých ostatných osôb, ktoré sa zaväzujú poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ktorými je uvedená iná osoba prepojená, materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť;
b) notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:
i) nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodnej spoločnosti;
ii) správy peňažných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;
iii) otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;
iv) organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;
v) vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy zvereného majetku, obchodných spoločností, nadácií alebo podobných štruktúr;
c) poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa nevzťahuje písmeno a) alebo b);
d) realitných agentov vrátane prípadov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu nehnuteľného majetku, ale len v súvislosti s transakciami, pri ktorých mesačné nájomné je vo výške 10 000 EUR alebo viac;
e) ostatné osoby obchodujúce s tovarom vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 10 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;
f) poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier;
g) poskytovateľov poskytujúcich zmenárenské služby medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami (fiat menami);
h) poskytovateľov služieb peňaženky;
i) osoby obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, a to aj v prípadoch, ak túto činnosť vykonávajú umelecké galérie a aukčné domy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000 EUR alebo viac;
j) osoby uchovávajúce, obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, ak túto činnosť vykonávajú tzv. slobodné prístavy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000 EUR alebo viac.
2. S výnimkou kasín a na základe náležitého hodnotenia rizík môžu členské štáty rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom vyňatí prevádzkovateľov niektorých služieb v oblasti hazardných hier z pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a to na základe dokázaného nízkeho rizika, ktoré predstavuje povaha a prípadne rozsah pôsobnosti takýchto služieb.
Medzi faktormi, na ktoré členské štáty prihliadajú vo svojich hodnoteniach rizík, musia posúdiť stupeň citlivosti predmetných transakcií, a to aj s ohľadom na použité platobné metódy.
Vo svojich hodnoteniach rizík členské štáty uvedú, ako zohľadnili všetky relevantné zistenia uvedené v správach, ktoré vydala Komisia podľa článku 6.
Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát podľa prvého pododseku, sa spolu s odôvodnením založeným na osobitnom hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia toto rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.
3. Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že sú splnené všetky tieto kritériá:
a) finančná činnosť je obmedzená v absolútnom zmysle;
b) finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;
c) finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou takýchto osôb;
d) finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou takýchto osôb;
e) hlavná činnosť takýchto osôb nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1 bode 3 písm. a) až d) alebo f);
f) finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti takýchto osôb a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na osoby zapojené do poukazovania peňazí, ako je vymedzené v článku 4 bode 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES ( 2 ).
4. Na účely odseku 3 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti nepresahoval limit, ktorý musí byť dostatočne nízky. Uvedený limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.
5. Na účely odseku 3 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálny limit na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedený maximálny limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Musí byť dostatočne nízky, aby sa zabezpečilo, že príslušné typy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nesmie presahovať 1 000 EUR.
6. Na účely odseku 3 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.
7. Pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých vzhľadom na ich povahu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
8. V rozhodnutiach, ktoré prijmú členské štáty podľa odseku 3, sa uvedú dôvody, na ktorých sa rozhodnutia zakladajú. Členské štáty sa môžu rozhodnúť pri zmene okolností takéto rozhodnutia zrušiť. Členské štáty o takýchto rozhodnutiach informujú Komisiu. Komisia oznámi tieto rozhodnutia ostatným členským štátom.
9. Členské štáty zavedú monitorovanie založené na hodnotení rizík alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutiami podľa tohto článku nebola zneužitá.
Článok 3
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 3 ) vrátane jej pobočiek v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 17 uvedeného nariadenia nachádzajúcich sa v Únii, bez ohľadu na to, či má ústredie v Únii alebo v tretej krajine;
2. „finančná inštitúcia“ je:
a) podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorý vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12, 14 a 15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ ( 4 ) vrátane činností zmenární;
b) poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 5 ), pokiaľ vykonáva činnosti životného poistenia, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica;
c) investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES ( 6 );
d) podnik kolektívneho investovania ponúkajúci na trhu svoje podielové listy alebo akcie;
e) sprostredkovateľ poistenia vymedzený v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES ( 7 ), ak koná v súvislosti so životným poistením a ostatnými službami súvisiacimi s investíciami, s výnimkou viazaných sprostredkovateľov poistenia vymedzených v bode 7 uvedeného článku;
f) pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e), či už majú ústredie v členskom štáte alebo v tretej krajine, nachádzajúce sa v Únii;
3. „majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné, ako aj právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;
4. „trestná činnosť“ je akýkoľvek druh účasti na páchaní trestnej činnosti v prípade týchto závažných trestných činov:
a) teroristické trestné činy, trestné činy súvisiace s teroristickou skupinou a trestné činy súvisiace s teroristickými činnosťami, ako sú stanovené v hlavách II a III smernice (EÚ) 2017/541 ( 8 );
b) akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;
c) činnosti zločineckej organizácie, ako je vymedzená v článku 1 bodu 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV ( 9 );
d) podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, ak je aspoň závažný, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( 10 );
e) korupcia;
f) všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúce sa priamych a nepriamych daní a ako sa vymedzuje vo vnútroštátnom práve členských štátov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou trestnou sadzbou viac ako jeden rok, alebo v prípade členských štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú trestnú sadzbu za trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou trestnou sadzbou viac ako šesť mesiacov;
5. „samoregulačný orgán“ je orgán, ktorý zastupuje osoby vykonávajúce dané povolanie, pričom zohráva úlohu pri ich regulácii, pri výkone určitých funkcií typu dohľadu či monitorovania a pri presadzovaní s nimi súvisiacich pravidiel;
6. „konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) skutočne ovláda(-jú) alebo vykonáva(-jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(-é) osoba(-y), v mene ktorej(-ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:
a) v prípade podnikateľských subjektov:
i) fyzické(-á) osoby(-a), ktoré(-á) skutočne ovláda(-jú) právny subjekt alebo nad ním vykonáva(-jú) kontrolu, a to prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva dostatočného percentuálneho podielu akcií alebo hlasovacích práv alebo majetkovej účasti v danom subjekte, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa, alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami, inom než je spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právom Únie alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám, ktoré zabezpečujú primeranú transparentnosť informácií o vlastníctve.
Vlastnícky podiel na akciách v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia alebo majetková účasť na klientovi vo výške viac ako 25 %, ak sú v držbe fyzickej osoby, znamenajú priame vlastníctvo. Vlastnícky podiel na akciách v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia alebo majetková účasť na klientovi vo výške viac ako 25 %, ak sú v držbe podnikateľského subjektu, nad ktorým vykonáva kontrolu fyzická(-é) osoba(-y), alebo v držbe viacerých podnikateľských subjektov, nad ktorými vykonáva kontrolu tá(tie) istá(-é) fyzická(-é) osoba(-y), znamená nepriame vlastníctvo. Platí to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov rozhodnúť, že vlastníctvo alebo kontrolu môže znamenať aj nižší percentuálny podiel. Kontrolu prostredníctvom iných prostriedkov možno okrem iného určiť v súlade s kritériami uvedenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 11 );
ii) ak po vyčerpaní všetkých možných prostriedkov a za predpokladu, že neexistujú dôvody na pochybnosti, nie je podľa bodu i) určená žiadna osoba, alebo ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že určená(-é) osoba(-y) je(sú) konečným(-i) užívateľom(-mi) výhod, fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) zastáva(-jú) pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka (pracovníkov); povinné subjekty uchovávajú záznamy o prijatých opatreniach s cieľom identifikovať konečného užívateľa výhod podľa bodu i) a tohto bodu;
b) v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:
i) zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor);
ii) správca/správcovia (trustee);
iii) protektor/protektori, ak sú určení;
iv) beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;
v) akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;
c) v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych štruktúr podobných správe zvereného majetku, fyzická(-é) osoba(-y), ktorá(-é) má(majú) rovnocenné alebo podobné postavenie ako osoby uvedené v písmene b);
7. „poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ je akákoľvek osoba, ktorá ako svoju podnikateľskú činnosť poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:
a) zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;
b) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;
c) zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, verejnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu alebo právnu štruktúru;
d) konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako správca majetku výslovne zvereného do správy (express trust) alebo podobnej právnej štruktúry;
e) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na zverejňovanie informácií v súlade s právom Únie alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;
8. „korešpondenčný vzťah“ je:
a) poskytovanie bankových služieb jednou bankou ako korešpondent inej banke ako respondent vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu pasív a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, zahraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, prístupové účty (payable-through accounts) a zmenárenské služby;
b) vzťahy medzi úverovými inštitúciami, medzi finančnými inštitúciami a medzi úverovými a finančnými inštitúciami navzájom, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby respondentnej inštitúcii a vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely transakcií s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov;
9. „politicky exponovaná osoba“ je fyzická osoba, ktorej sú alebo ktorej boli zverené významné verejné funkcie a zahŕňa:
a) hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri a štátni tajomníci alebo zástupcovia ministrov;
b) poslanci parlamentu alebo členovia podobných legislatívnych orgánov;
c) členovia riadiacich orgánov politických strán;
d) členovia najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;
e) členovia dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;
f) veľvyslanci, chargés d'affaires a vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl;
g) členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov;
h) riaditelia, zástupcovia riaditeľov a členovia správnej rady alebo rovnocenné funkcie v medzinárodnej organizácii;
Žiadna z verejných funkcií uvedených v písmenách a) až h) sa nepovažuje za kategóriu zahŕňajúcu stredných alebo nižších riadiacich pracovníkov;
10. „rodinní príslušníci“ zahŕňajú:
a) manžela/manželku politicky exponovanej osoby alebo osobu považovanú za rovnocennú s manželom/manželkou politicky exponovanej osoby;
b) deti politicky exponovanej osoby a ich manželov/manželky alebo osoby považované za rovnocenné s manželom/manželkou;
c) rodičov politicky exponovanej osoby;
11. „osoby známe ako blízke osoby“ sú:
a) fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú spolu s politicky exponovanou osobou konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnickými osobami alebo právnymi štruktúrami, alebo ktoré majú s touto osobou iné úzke obchodné vzťahy;
b) fyzické osoby, ktoré sú konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnickou osobou alebo právnou štruktúrou, o ktorých je známe, že boli zriadené v prospech de facto politicky exponovanej osoby;
12. „vrcholový manažment“ je pracovník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o vystavení inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie inštitúcie riziku a nepožaduje sa, aby vždy išlo o člena správnej rady;
13. „obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinného subjektu a od ktorého sa v čase nadviazania kontaktu očakáva, že obsahuje prvok trvania;
14. „služby v oblasti hazardných hier“ je služba, ktorá zahŕňa uzatvorenie stávky, ktorá má peňažnú hodnotu, v hazardných hrách vrátane tých, ktoré zahŕňajú prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sa poskytujú na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a ktoré sa poskytujú na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;
15. „skupina“ je skupina podnikov, ktorá je zložená z materského podniku, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých má materský podnik alebo jeho dcérske podniky majetkovú účasť, ako aj podniky navzájom prepojené vzťahom v zmysle článku 22 smernice 2013/34/EÚ;
16. „elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES, ale bez peňažnej hodnoty uvedenej v článku 1 ods. 4 a 5 uvedenej smernice;
17. „fiktívna banka“ je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia alebo inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti rovnocenné s tými, ktoré vykonávajú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie, zaregistrovaná v jurisdikcii, v ktorej nie je fyzicky prítomná, pričom takáto prítomnosť zahŕňa zmysluplnú správu a manažment, a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine;
18. „virtuálne meny“ sú digitálny nositeľ hodnoty, ktorá nie je vydávaná ani zaručená centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nutne naviazaná na menu etablovanú v súlade so zákonom a ktorá nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako výmenný prostriedok, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať a elektronicky s ním obchodovať;
19. „poskytovateľ služieb peňaženky“ je subjekt, ktorý poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jeho klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnych mien.
Článok 4
1. Členské štáty v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík zabezpečia, aby rozsah pôsobnosti tejto smernice bol úplne alebo čiastočne rozšírený na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
2. Ak členský štát rozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice na povolania alebo kategórie podniku, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.
Článok 5
Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.
ODDIEL 2
Hodnotenie rizík
Článok 6
1. Komisia vykonáva hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou.
Na tento účel Komisia do 26. júna 2017 vypracuje správu, v ktorej uvedené riziká identifikuje, analyzuje a hodnotí na úrovni Únie. Komisia následne aktualizuje svoju správu každé dva roky, alebo v prípade potreby aj častejšie.
2. Správa uvedená v odseku 1 sa týka aspoň:
a) oblastí vnútorného trhu, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku;
b) rizík spojených s každým relevantným sektorom vrátane, podľa dostupnosti, odhadov objemu prania špinavých peňazí v peňažnom vyjadrení poskytnutých Eurostatom v prípade každého z týchto sektorov;
c) najrozšírenejších prostriedkov, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na legalizáciu nezákonných príjmov vrátane, podľa dostupnosti, tých, ktoré sa osobitne používajú pri transakciách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, bez ohľadu na identifikáciu tretej krajiny ako vysokorizikovej tretej krajiny podľa článku 9 ods. 2.
3. Komisia sprístupní správu uvedenú v odseku 1 členským štátom a povinným subjektom, aby im pomohla identifikovať, pochopiť, riadiť a znižovať riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj umožniť ďalším zainteresovaným stranám vrátane vnútroštátnych zákonodarných orgánov, Európskeho parlamentu, európskych orgánov dohľadu a zástupcov z FIU lepšie chápať tieto riziká. Správa sa zverejní najneskôr šesť mesiacov po sprístupnení členským štátom s výnimkou tých prvkov správy, ktoré obsahujú utajované informácie.
4. Komisia vydá odporúčania pre členské štáty o opatreniach vhodných na riešenie identifikovaných rizík. Ak sa členské štáty rozhodnú neuplatňovať niektoré z odporúčaní vo svojich vnútroštátnych mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, oznámia to Komisii a poskytnú dôvody pre takéto rozhodnutie.
5. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú do 26. decembra 2016 stanovisko o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú dopad na finančný sektor Únie (ďalej len „spoločné stanovisko“). Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru následne vydajú stanovisko každé dva roky.
6. Pri vypracúvaní hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia organizuje prácu na úrovni Únie, zohľadňuje spoločné stanoviská uvedené v odseku 5 a zapája expertov členských štátov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zástupcov z FIU a podľa potreby ostatných orgánov na úrovni Únie. Komisia sprístupní spoločné stanoviská členským štátom a povinným subjektom, aby im pomohla identifikovať, riadiť a znižovať riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
7. Komisia každé dva roky, alebo v prípade potreby aj častejšie, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o zisteniach vyplývajúcich z pravidelného hodnotenia rizík a o prijatých opatreniach vychádzajúcich z týchto zistení.
Článok 7
1. Každý členský štát prijme primerané opatrenia na to, aby identifikoval, hodnotil, pochopil a zmierňoval riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú, a tiež akékoľvek obavy týkajúce sa ochrany údajov v uvedenej súvislosti. Členský štát vykonáva aktualizáciu tohto hodnotenia rizík.
2. Každý členský štát určí orgán alebo vytvorí mechanizmus na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu alebo opis daného mechanizmu oznámi Komisii, európskym orgánom dohľadu a ostatným členským štátom.
3. Pri hodnoteniach rizík uvedených v odseku 1 tohto článku použijú členské štáty zistenia uvedené v správe, na ktorú sa odkazuje v článku 6 ods. 1
4. Pri hodnotení rizík uvedenom v odseku 1 každý členský štát:
a) použije hodnotenie na to, aby zlepšil svoj mechanizmus boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých povinné subjekty uplatnia posilnené opatrenia a v prípade potreby špecifikovaním opatrení, ktoré sa majú prijať;
b) v relevantných prípadoch určí sektory alebo oblasti s menším alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
c) použije toto hodnotenie na to, aby pomohol pri alokácii zdrojov a stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
d) použije toto hodnotenie na to, aby zabezpečil vypracovanie primeraných pravidiel pre každý sektor alebo oblasť v súlade s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
e) urýchlene sprístupní povinným subjektom príslušné informácie, aby im uľahčil vykonanie ich vlastného hodnotenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
f) podá správu o inštitucionálnej štruktúre a základných postupoch svojho mechanizmu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, okrem iného o FIU, daňových úradoch a prokurátoroch, ako aj o vyčlenených ľudských a finančných zdrojoch a v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné;
g) podá správu o vnútroštátnom úsilí a zdrojoch (pracovné sily a rozpočet) vyčlenených na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
5. Členské štáty sprístupnia výsledky svojho hodnotenia rizík vrátane jeho aktualizácií Komisii, európskym orgánom dohľadu a ostatným členským štátom. Ak je to vhodné, môžu ostatné členské štáty poskytnúť členskému štátu, ktorý uskutočňuje posúdenie rizík, príslušné dodatočné informácie. Zhrnutie posúdenia sa sprístupní verejnosti. Toto zhrnutie nesmie obsahovať utajované informácie.
Článok 8
1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi. Tieto kroky musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.
2. Hodnotenia rizík uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a sprístupňujú relevantným príslušným orgánom a dotknutým samoregulačným orgánom. Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že samostatné zdokumentované hodnotenie rizík nie je potrebné, ak špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora sú jasné a zrozumiteľné.
3. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu. Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.
4. Politiky, kontroly a postupy uvedené v odseku 3 zahŕňajú:
a) vypracovanie vnútorných politík, kontrol a postupov vrátane vzorových postupov riadenia rizík, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu aj vtedy, ak je to vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni, a preverovania zamestnancov;
b) v prípade, že je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, nezávislú funkciu auditu na posúdenie vnútorných politík, kontrol a postupov uvedených v písmene a).
5. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali pre politiky, kontroly a postupy, ktoré zavádzajú, súhlas od svojho vrcholového manažmentu a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.
ODDIEL 3
politika voči tretím krajinám
Článok 9
1. Jurisdikcie tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), sa musia identifikovať, aby sa ochránilo riadne fungovanie vnútorného trhu.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 64 prijímať delegované akty s cieľom identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, pričom zohľadní strategické nedostatky, najmä v týchto oblastiach:
a) právny a inštitucionálny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v danej tretej krajine, najmä:
i) kriminalizáciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
ii) opatrenia týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;
iii) požiadavky na vedenie záznamov;
iv) požiadavky na ohlasovanie podozrivých transakcií;
v) dostupnosť presných a včasných informácií o vlastníckych právach právnických osôb a štruktúr príslušným orgánom;
b) právomoci a postupy príslušných orgánov tretej krajiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane primerane účinných, primeraným a odrádzajúcich sankcií, ako aj praktiky tretej krajiny pri spolupráci a výmene informácií s príslušnými orgánmi v členských štátoch;
c) účinnosť systému tretej krajiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.
3. Delegované akty uvedené v odseku 2 sa prijmú do jedného mesiaca po určení strategických nedostatkov uvedených v uvedenom odseku.
4. Komisia pri príprave delegovaných aktov uvedených v odseku 2 zohľadní relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
KAPITOLA II
POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI
ODDIEL 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 10
1. Členské štáty zakážu svojim úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám viesť anonymné účty, anonymné vkladné knižky alebo anonymné bezpečnostné schránky. Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a beneficienti existujúcich anonymných účtov, anonymných vkladných knižiek alebo anonymných bezpečnostných schránok, podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi najneskôr do 10. januára 2019 a v každom prípade skôr, ako sa takéto účty, vkladné knižky alebo bezpečnostné schránky akýmkoľvek spôsobom použijú.
2. Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie zneužívaniu akcií na doručiteľa a opčných listov na akcie na doručiteľa.
Článok 11
Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto situáciách:
a) pri zakladaní obchodného vzťahu;
b) pri vykonávaní príležitostnej transakcie:
i) vo výške 15 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené; alebo
ii) ktorá predstavuje prevod finančných prostriedkov podľa vymedzenia v článku 3 bode 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 ( 12 ) presahujúci 1 000 EUR;
c) v prípade osôb obchodujúcich s tovarom pri vykonávaní príležitostných transakcií v hotovosti vo výške 10 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;
d) pokiaľ ide o prevádzkovateľov hazardných hier, pri výbere výhry, pri uzavretí stávky alebo v oboch týchto prípadoch, ak sa vykonávajú transakcie vo výške 2 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;
e) ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo limity;
f) ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.
Článok 12
1. Odchylne od článku 13 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) a c) a článku 14 a na základe náležitého hodnotenia rizík, ktorým sa preukáže nízke riziko, môže členský štát umožniť povinným subjektom neuplatňovať niektoré opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky zmierňovania rizika:
a) platobný nástroj nemožno opätovne doplniť peniazmi alebo jeho maximálny mesačný limit pre platobné transakcie, ktorý možno použiť len v danom členskom štáte, je 150 EUR;
b) maximálna suma uchovávaná elektronicky nepresahuje 150 EUR;
c) platobný nástroj sa používa výlučne na nákup tovaru alebo služieb;
d) platobný nástroj nemožno financovať anonymnými elektronickými peniazmi;
e) vydavateľ vykonáva dostatočné monitorovanie transakcií alebo obchodného vzťahu, ktoré mu umožní odhaliť neobvyklé alebo podozrivé transakcie.
▼M1 —————
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa výnimka stanovená v odseku 1 tohto článku neuplatňovala v prípade spätnej výmeny v hotovosti alebo hotovostného výberu peňažnej hodnoty elektronických peňazí, ak je suma spätnej výmeny vyššia ako 50 EUR, alebo v prípade platobných transakcií na diaľku vymedzených v článku 4 bode 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 ( 13 ), ak je zaplatená suma v prípade transakcie vyššia ako 50 EUR.
3. Členské štáty zabezpečia, aby úverové a finančné inštitúcie konajúce ako prijímatelia akceptovali platby vykonávané anonymnými predplatenými kartami vydanými v tretích krajinách len vtedy, keď takéto karty spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 a 2.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť neprijímať na svojom území platby vykonávané použitím anonymných predplatených kariet.
Článok 13
1. Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:
a) identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja vrátane, ak je to možné, prostriedkov elektronickej identifikácie, relevantných dôveryhodných služieb stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 ( 14 ) alebo akýchkoľvek iných bezpečných, diaľkových alebo elektronických postupov identifikácie regulovaných, uznaných, schválených alebo akceptovaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;
b) identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby bol povinný subjekt presvedčený, že vie, kto je konečný užívateľ výhod, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu zvereného majetku, obchodné spoločnosti, nadácie a podobné právne štruktúry, prijatie primeraných opatrení na pochopenie vlastníckej štruktúry klienta a štruktúry kontroly nad klientom. ►M1 Ak identifikovaný konečný užívateľ výhod je vrcholovým riadiacim pracovníkom, ako je uvedené v článku 3 ods. 6 písm. a) bode ii), povinné subjekty prijmú primerané odôvodnené opatrenia na overenie totožnosti fyzickej osoby, ktorá zastáva pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka, a vedú záznamy o prijatých opatreniach, ako aj o všetkých problémoch, ktoré sa vyskytli počas procesu overovania; ◄
c) posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;
d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.
Povinné subjekty pri vykonávaní opatrení uvedených v písmenách a) a b) v prvom pododseku tiež overia, či každá osoba, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta, je na takéto konanie oprávnená, a identifikujú a overia totožnosť takejto osoby.
2. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali všetky požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovené v odseku 1. Povinné subjekty však môžu stanoviť rozsah týchto opatrení na základe hodnotenia rizík.
3. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.
4. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že so zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú dané opatrenia vhodné.
5. Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného investičného poistenia, členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie a finančné inštitúcie okrem opatrení v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a konečného užívateľa výhod, vykonali v súvislosti s poistencami, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení alebo inom investičnom poistení, v okamihu, keď sú títo poistenci identifikovaní alebo určení, tieto opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:
a) pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako konkrétne pomenované osoby alebo právne štruktúry, zapísanie mena tejto osoby;
b) pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristiky alebo triedy či iných prostriedkov, získanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto poistencov na to, aby bola úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia presvedčená, že v čase vyplatenia dokáže určiť totožnosť príjemcu.
Pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku, musí sa v čase vyplatenia uskutočniť overenie totožnosti poistencov. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného investičného poistenia na tretiu stranu úverové inštitúcie a finančné inštitúcie upovedomené o postúpení určia konečného užívateľa výhod v čase postúpenia na fyzickú alebo právnickú osobu alebo právnu štruktúru, ktoré prijímajú hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo svoj vlastný prospech.
6. Pokiaľ ide o beneficientov v rámci správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, ktorí sú určení na základe konkrétnej charakteristiky alebo triedy, povinný subjekt musí získať dostatočné informácie týkajúce sa beneficienta, aby sa presvedčil, že dokáže určiť jeho totožnosť v čase vyplatenia alebo v čase, keď si beneficient uplatní práva, ktoré mu prináležia.
Článok 14
1. Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a konečného užívateľa výhod overila pred založením obchodného vzťahu alebo pred vykonaním transakcie. ►M1 Pri každom nadväzovaní nového obchodného vzťahu s podnikateľským subjektom alebo iným právnym subjektom, alebo správou zvereného majetku či právnou štruktúrou, ktorá má štruktúru alebo funkciu podobnú správe zvereného majetku (ďalej len „podobná právna štruktúra“), ktoré podliehajú registrácii informácií o vlastníckych právach podľa článku 30 alebo 31, povinné subjekty musia mať osvedčenie o registrácii alebo výpis z registra. ◄
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vykonávania podnikateľskej činnosti a ak existuje malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa uvedené postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte.
3. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty umožniť otvorenie účtu v úverovej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii vrátane účtov, ktoré umožňujú transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú úplne splnené požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b).
4. V prípade, že povinný subjekt nie je schopný splniť požiadavky na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c), členské štáty vyžadujú, aby nesmel vykonať transakciu prostredníctvom bankového účtu, založiť obchodný vzťah ani vykonať transakciu, a aby ukončil obchodný vzťah a zvážil predloženie hlásenia o podozrivej transakcii FIU vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 33.
Členské štáty nemusia uplatňovať prvý pododsek na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti s tým, že uvedené osoby zisťujú právne postavenie ich klienta alebo obhajujú či zastupujú uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poskytovania poradenstva o začatí takéhoto konania alebo vyhnutí sa takémuto konaniu.
5. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen v prípade všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe hodnotenia rizík, alebo keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti, alebo ak má povinný subjekt počas príslušného kalendárneho roka akúkoľvek zákonnú povinnosť klienta kontaktovať na účely preskúmania akýchkoľvek relevantných informácií týkajúcich sa konečného užívateľa či užívateľov výhod alebo má povinný subjekt túto povinnosť podľa smernice Rady 2011/16/EÚ ( 15 ).
ODDIEL 2
Zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi
Článok 15
1. V prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, môže tento členský štát povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.
2. Povinné subjekty sa pred uplatňovaním opatrení zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uistia, že obchodný vzťah alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa.
3. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vykonávali dostatočné monitorovanie transakcií a obchodných vzťahov, aby bolo možné odhaliť neobvyklé alebo podozrivé transakcie.
Článok 16
Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným nižším rizikom stanovené v prílohe II.
Článok 17
Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy, a o opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku, a ak je to vhodné a primerané, ustanovia sa konkrétne opatrenia.
ODDIEL 3
Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi
Článok 18
1. ►M1 V prípadoch uvedených v článkoch 18a až 24, ako aj v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré identifikovali členské štáty alebo povinné subjekty, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká. ◄
Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi sa nemusí vykonávať automaticky v súvislosti s pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve, povinných subjektov usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú vo vysokorizikových tretích krajinách, ak tieto pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve úplne dodržiavajú politiky a postupy podľa článku 45, ktoré sa uplatňujú v celej skupine. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty postupovali v takýchto prípadoch na základe prístupu založeného na hodnotení rizík.
2. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých transakcií, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:
i) ide o zložité transakcie;
ii) ide o neobvykle veľké transakcie;
iii) sú realizované podľa neobvyklého vzorca;
iv) nemajú zrejmý hospodársky alebo zákonný účel.
Povinné subjekty najmä zvýšia stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako podozrivé.
3. Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným vyšším rizikom stanovené v prílohe III.
4. Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy, a opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku, a ak je to vhodné a primerané, stanovia sa konkrétne opatrenia.
Článok 18a
1. Pokiaľ ide o obchodné vzťahy alebo transakcie týkajúce sa vysokorizikových tretích krajín identifikovaných podľa článku 9 ods. 2, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali tieto opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:
a) získanie dodatočných informácií o klientovi a konečnom užívateľovi výhod či konečných užívateľoch výhod;
b) získanie dodatočných informácií o plánovanej povahe obchodného vzťahu;
c) získanie informácií o zdroji finančných prostriedkov a pôvode majetku klienta a konečného užívateľa výhod či konečných užívateľov výhod;
d) získanie informácií o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií;
e) získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na nadviazanie obchodného vzťahu alebo pokračovanie v ňom;
f) vykonávanie dôslednejšieho monitorovania obchodného vzťahu zvýšením počtu a predĺžením trvania uplatňovaných kontrol a výberom vzoriek transakcií, ktoré vyžadujú ďalšie preskúmanie.
Členské štáty môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby zabezpečili, ak je to vhodné, že prvá platba sa vykoná prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v úverovej inštitúcii podliehajúcej normám povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú aspoň také prísne ako normy stanovené v tejto smernici.
2. Okrem opatrení uvedených v odseku 1 a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie členské štáty od povinných subjektov vyžadujú, aby v prípade potreby na osoby a právne subjekty vykonávajúce transakcie zahŕňajúce vysokorizikové tretie krajiny identifikované podľa článku 9 ods. 2 uplatnili jedno alebo viaceré z dodatočných opatrení na zmiernenie rizika. Uvedené opatrenia pozostávajú z jedného alebo viacerých z týchto opatrení:
a) uplatnenia dodatočných prvkov zvýšenej povinnej starostlivosti;
b) zavedenia posilnených relevantných mechanizmov ohlasovania alebo systematického ohlasovania finančných transakcií;
c) obmedzenia obchodných vzťahov alebo transakcií s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi z tretích krajín identifikovaných ako vysokorizikové krajiny podľa článku 9 ods. 2
3. Okrem opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty uplatnia podľa potreby a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie na vysokorizikové tretie krajiny identifikované podľa článku 9 ods. 2 jedno alebo viaceré z týchto opatrení:
a) zamietnutie zriadenia dcérskych spoločností alebo pobočiek či zastúpení povinných subjektov z dotknutej krajiny alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušný povinný subjekt je z krajiny, ktorá nemá adekvátne mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
b) zakázanie povinným subjektom zriaďovať pobočky alebo zastúpenia v dotknutej krajine alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušná pobočka alebo zastúpenie by boli v krajine, ktorá nemá adekvátne mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
c) vyžadovanie prísnejších požiadaviek na dohľadové preskúmanie alebo prísnejší externý audit pobočiek a dcérskych spoločností povinných subjektov nachádzajúcich sa v dotknutej krajine;
d) vyžadovanie prísnejších požiadaviek na externý audit finančných skupín, pokiaľ ide o ktorúkoľvek ich pobočku a dcérsku spoločnosť nachádzajúce sa v dotknutej krajine;
e) vyžadovanie, aby úverové a finančné inštitúcie preskúmali a zmenili, alebo v prípade potreby ukončili korešpondenčné vzťahy s respondentskými inštitúciami v dotknutej krajine.
4. Pri prijímaní alebo uplatňovaní opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 členské štáty podľa potreby zohľadnia relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú jednotlivé tretie krajiny, medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu.
5. Pred prijatím alebo uplatnením opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 oznámia členské štáty túto skutočnosť Komisii.
Článok 19
V oblasti cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie platieb s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie a finančné inštitúcie pri nadväzovaní obchodného vzťahu:
a) zhromaždili dostatočné informácie o respondentskej inštitúcii s cieľom úplne pochopiť povahu podnikania respondenta a určiť z verejne dostupných informácií povesť inštitúcie a kvalitu dohľadu;
b) vyhodnotili kontrolné mechanizmy respondentskej inštitúcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
c) získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nových korešpondenčných vzťahov;
d) zdokumentovali príslušné právomoci každej inštitúcie;
e) vo vzťahu k prístupovým účtom boli presvedčené, že respondentská inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej inštitúcie, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnej inštitúcii na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.
Článok 20
V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami vyžadujú členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13, aby povinné subjekty:
a) mali primerané systémy riadenia rizika vrátane postupov založených na hodnotení rizík na stanovenie toho, či je klient alebo konečný užívateľ výhod v súvislosti s klientom, politicky exponovanou osobou;
b) v prípadoch obchodných vzťahov s politicky exponovanými osobami uplatňovali tieto opatrenia:
i) získali súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov alebo na ich pokračovanie s takýmito osobami;
ii) prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami;
iii) podrobne a priebežne monitorovali tieto obchodné vzťahy.
Článok 20a
1. Každý členský štát vydáva a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení kvalifikujú ako významné verejné funkcie na účely článku 3 bodu 9. Členské štáty vyžadujú od každej medzinárodnej organizácie akreditovanej na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii na účely článku 3 bodu 9. Uvedené zoznamy zašlú Komisii a môžu sa zverejniť.
2. Komisia zostavuje a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa kvalifikujú ako významné verejné funkcie na úrovni inštitúcií a orgánov Únie. Uvedený zoznam obsahuje aj všetky funkcie, ktoré môžu byť zverené zástupcom tretích krajín a medzinárodných orgánov akreditovaných na úrovni Únie.
3. Komisia zostaví na základe zoznamov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku jednotný zoznam všetkých významných verejných funkcií na účely článku 3 bodu 9. Uvedený jednotný zoznam sa zverejní.
4. S funkciami uvedenými v zozname uvedenom v odseku 3 tohto článku sa nakladá v súlade s podmienkami stanovenými v článku 41 ods. 2.
Článok 21
Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali primerané opatrenia na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom investičnom poistení a/alebo, v prípade potreby, konečný užívateľ výhod poistenca sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijmú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípade, že sa určili vyššie riziká, členské štáty okrem uplatňovania opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 vyžadujú, aby povinné subjekty:
a) pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy informovali vrcholový manažment;
b) vykonali rozšírené skúmanie celého obchodného vzťahu s poistníkom.
Článok 22
V prípade, že politicky exponovanú osobu už členský štát alebo tretia krajina nepoveril vykonávaním významnej verejnej funkcie alebo vykonávaním významnej verejnej funkcie ju už medzinárodná organizácia nepoverila, vyžaduje sa, aby povinné subjekty zvážili aspoň na 12 mesiacov pretrvávajúce riziko, ktoré predstavuje uvedená osoba, a aby uplatňovali primerané opatrenia na základe rizík až dovtedy, kým uvedená osoba nebude predstavovať žiadne ďalšie riziko špecifické pre politicky exponované osoby.
Článok 23
Opatrenia uvedené v článkoch 20 a 21 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby, ktoré sú známe ako osoby blízke politicky exponovaným osobám.
Článok 24
Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám vstupovať do korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať. Členské štáty vyžadujú, aby tieto inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných vzťahov alebo ich pokračovaniu s úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty používala fiktívna banka.
ODDIEL 4
Plnenie tretími stranami
Článok 25
Členské štáty môžu povoliť, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) spoľahli na tretie strany. Konečnú zodpovednosť za splnenie uvedených požiadaviek však naďalej znáša povinný subjekt, ktorý sa spolieha na tretiu stranu.
Článok 26
1. Na účely tohto oddielu sú „tretími stranami“ povinné subjekty, ktoré sú uvedené v článku 2, členské organizácie alebo federácie týchto povinných subjektov, alebo iné inštitúcie či osoby nachádzajúce sa v členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom:
a) uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov konzistentné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a
b) dodržiavanie požiadaviek tejto smernice z ich strany podlieha dohľadu konzistentnému s kapitolou VI oddielom 2.
2. Členské štáty zakážu povinným subjektom spoliehať sa na tretie strany usadené vo vysokorizikových tretích krajinách. Členské štáty môžu vyňať pobočky a dcérske spoločnosti, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve, povinných subjektov usadených v Únii z uvedeného zákazu, ak tieto pobočky a väčšinovo vlastnené dcérske spoločnosti úplne dodržiavajú politiky a postupy podľa článku 45, ktoré sa uplatňujú v celej skupine.
Článok 27
1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty získali od tretích strán, na ktoré sa spoliehajú, potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c).
2. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite poskytne príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti, prípadne vrátane údajov získaných prostredníctvom prostriedkov elektronickej identifikácie, relevantnej dôveryhodnej služby stanovenej v nariadení (EÚ) č. 910/2014, alebo akéhokoľvek iného bezpečného, diaľkového alebo elektronického identifikačného procesu regulovaného, uznaného, schváleného alebo akceptovaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
Článok 28
Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu (pokiaľ ide o politiky a postupy uplatňované v celej skupine) a príslušný orgán hostiteľského členského štátu (pokiaľ ide o pobočky a dcérske spoločnosti) mohli považovať povinný subjekt za dodržiavajúci ustanovenia prijaté podľa článkov 26 a 27 v rámci programu jeho skupiny v prípade, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) povinný subjekt sa spolieha na informácie poskytnuté treťou stranou, ktorá je súčasťou rovnakej skupiny;
b) daná skupina uplatňuje opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pravidlá týkajúce sa vedenia záznamov a programov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými pravidlami;
c) nad účinným plnením požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dohľad príslušný orgán domovského členského štátu alebo tretej krajiny.
Článok 29
Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri externe vykonávanej činnosti ani na vzťahy spočívajúce v zastúpení, ak sa má na základe zmluvného dojednania poskytovateľ externe vykonávanej činnosti alebo zástupca považovať za súčasť povinného subjektu.
KAPITOLA III
INFORMÁCIE O VLASTNÍCKYCH PRÁVACH
Článok 30
1. ►M1 Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získavať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľov výhod. Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám. ◄
Členské štáty zabezpečia, aby tieto subjekty museli okrem informácií o svojom zákonnom vlastníkovi poskytovať povinným subjektom aj informácie o konečnom užívateľovi výhod, ak povinné subjekty prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.
Členské štáty vyžadujú, aby koneční užívatelia výhod podnikateľských subjektov alebo iných právnych subjektov, a to aj v podobe akcií, hlasovacích práv, majetkovej účasti, akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami, poskytovali týmto subjektom všetky informácie potrebné pre podnikateľský alebo iný právny subjekt na dodržanie požiadaviek uvedených v prvom pododseku.
2. Členské štáty vyžadujú, aby sa príslušné orgány a FIU mohli oboznamovať s informáciami uvedenými v odseku 1 v dostatočnom časovom predstihu.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu, napríklad v obchodnom registri, registri spoločností podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES ( 16 ) alebo vo verejnom registri. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov. Informácie o vlastníckych právach, ktoré sa nachádzajú v uvedenej databáze, možno zhromažďovať v súlade s vnútroštátnymi systémami.
4. Členské štáty vyžadujú, aby informácie uchovávané v centrálnom registri uvedenom v odseku 3 boli primerané, presné a aktuálne, a zavedú na tento účel mechanizmy. Takéto mechanizmy zahŕňajú požadovanie od povinných subjektov, a ak je to vhodné a v rozsahu, v akom táto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, od príslušných orgánov, aby ohlasovali všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v centrálnych registroch a informáciami o vlastníckych právach, ktoré majú k dispozícii. V prípade ohláseného nesúladu členské štáty zabezpečia prijatie primeraných opatrení na vyriešenie nesúladu v primeranom čase a medzitým, ak je to vhodné, uvedenie konkrétnej poznámky v centrálnom registri.
5. Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach prístupné v každom prípade:
a) príslušným orgánom a FIU, a to bez obmedzenia;
b) povinným subjektom, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;
c) komukoľvek zo širokej verejnosti.
Osoby uvedené v písmene c) majú povolený prístup aspoň k menu, mesiacu a roku narodenia, krajine pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, ako aj k povahe a rozsahu držaného podielu konečného užívateľa výhod.
Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie zahŕňajú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov.
5a. Členské štáty sa môžu rozhodnúť podmieniť sprístupnenie informácií uchovávaných v ich vnútroštátnych registroch uvedených v odseku 3 online registráciou a zaplatením poplatku, ktorý nesmie prekročiť administratívne náklady na sprístupnenie informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registra.
6. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU mali včasný a neobmedzený prístup ku všetkým informáciám uchovávaným v centrálnom registri uvedenom v odseku 3 bez upovedomenia dotknutého subjektu. Členské štáty umožnia včasný prístup aj povinným subjektom, keď prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.
Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady, orgány dohľadu nad povinnými subjektmi a orgány, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.
7. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas a bezplatne poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.
8. Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II neopierali výlučne o centrálny register uvedený v odseku 3. Uvedené požiadavky sa plnia uplatňovaním prístupu založeného na hodnotení rizík.
9. Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odseku 5 prvom pododseku písm. b) a c) vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak právne nespôsobilá osoba, stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností. Zaručia sa práva na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejní každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje predloží Komisii.
Výnimky udelené podľa prvého pododseku tohto odseku sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie ani na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.
10. Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3 tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej článkom 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 ( 17 ). Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a s článkom 31a tejto smernice.
Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného podľa článku 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132 v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov vykonávajúcim odseky 5, 5a a 6 tohto článku.
Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov najmenej päť a najviac 10 rokov po výmaze podnikateľského subjektu alebo iného právneho subjektu z registra. Členské štáty spolupracujú medzi sebou a s Komisiou s cieľom zaviesť rôzne typy prístupu v súlade s týmto článkom.
Článok 31
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval na správu zvereného majetku a iné typy právnych štruktúr, ako sú napríklad fiducie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku. Členské štáty vymedzia charakteristické znaky s cieľom určiť, v ktorých prípadoch majú právne štruktúry takú štruktúru alebo funkcie, ktoré sú podobné správe zvereného majetku, pokiaľ ide o takého právne štruktúry upravené v ich práve.
Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každého majetku výslovne zvereného do správy spravovaného v danom členskom štáte získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Uvedené informácie zahŕňajú totožnosť:
a) zriaďovateľa/zriaďovateľov (settlor);
b) správcu/správcov (trustee);
c) protektora/protektorov, ak sú určení;
d) beneficientov alebo triedy beneficientov;
e) akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy.
Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám.
2. Členské štáty zabezpečia, aby správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych štruktúrach uvedených v odseku 1 tohto článku informovali včas povinné subjekty o svojom postavení a poskytli im informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, ak ako správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobných právnych štruktúrach nadviažu obchodný vzťah alebo vykonávajú príležitostnú transakciu presahujúcu limity stanovené v článku 11 písm. b), c) a d).
3. Členské štáty vyžadujú, aby sa príslušné orgány a FIU mohli oboznamovať s informáciami uvedenými v odseku 1 v dostatočnom časovom predstihu.
3a. Členské štáty vyžadujú, aby sa informácie o vlastníckych právach v prípade majetku výslovne zvereného do správy a podobných právnych štruktúr uvedených v odseku 1 uchovávali v centrálnom registri konečných užívateľov výhod zriadenom členským štátom, v ktorom má správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko.
V prípade, že sa miesto sídla alebo bydlisko správcu zvereného majetku alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nachádza mimo Únie, informácie uvedené v odseku 1 sa uchovávajú v centrálnom registri zriadenom členským štátom, v ktorom správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže obchodný vzťah alebo získa nehnuteľný majetok v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry.
Ak majú správcovia zvereného majetku alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko v rôznych členských štátoch, alebo ak správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže viaceré obchodné vzťahy v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry v rôznych členských štátoch, možno osvedčenie o registrácii alebo výpis s informáciami o vlastníckych právach uchovávaných v registri vedenom v jednom členskom štáte považovať za dostatočné na to, aby bola splnená registračná povinnosť.
4. Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry prístupné v každom prípade:
a) príslušným orgánom a FIU, a to bez obmedzenia;
b) povinným subjektom, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;
c) každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem;
d) každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá podá písomnú žiadosť v súvislosti so správou zvereného majetku či podobnou právnou štruktúrou, ktorá má v držbe alebo vlastní kontrolný podiel v akomkoľvek podnikateľskom subjekte alebo inom právnom subjekte, inom než ako sa uvádza v článku 30 ods. 1, prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami.
Informácie dostupné fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným v písmenách c) a d) prvého pododseku obsahujú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.
Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie obsahujú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov. Členské štáty môžu umožniť širší prístup k informáciám uchovávaným v registri v súlade so svojím vnútroštátnym právom.
Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3a, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady, orgány dohľadu nad povinnými subjektmi a orgány, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.
4a. Členské štáty sa môžu rozhodnúť sprístupniť informácie uchovávané v ich vnútroštátnych registroch uvedených v odseku 3a za podmienky registrácie online a úhrady poplatku, ktorý nesmie presiahnuť administratívne náklady za sprístupnenie informácií vrátane nákladov za vedenie a vytvorenie registra.
5. Členské štáty vyžadujú, aby informácie uchovávané v centrálnom registri v zmysle odseku 3a boli primerané, presné a aktuálne a zavedú na tento účel mechanizmy. Takéto mechanizmy zahŕňajú požadovanie od povinných subjektov, a ak je to vhodné a v rozsahu, v akom táto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, príslušných orgánov, aby ohlasovali všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupnými v centrálnych registroch a informáciami o vlastníckych právach, ktoré majú k dispozícii. V prípade ohláseného nesúladu členské štáty zabezpečia prijatie primeraných opatrení na vyriešenie nesúladu v primeranom čase a medzitým, ak je to vhodné, uvedenie konkrétnej poznámky v centrálnom registri.
6. Členské štáty zabezpečia, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú ustanovené v kapitole II, neopierali výlučne o centrálny register uvedený v odseku 4. Uvedené požiadavky sa plnia uplatňovaním prístupu založeného na hodnotení rizík.
7. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a FIU boli schopné včas a bezplatne poskytovať informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 príslušným orgánom a FIU iných členských štátov.
7a. Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odseku 4 prvom pododseku písm. b), c) a d) vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak právne nespôsobilá osoba, stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností. Zaručia sa práva na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejní každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje predloží Komisii.
Výnimky udelené v súlade s prvým pododsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.
Ak sa členský štát rozhodne zaviesť výnimku v súlade s prvým pododsekom, nesmie obmedziť prístup príslušných orgánov a FIU k informáciám.
▼M1 —————
9. Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3a tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132. Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a s článkom 31a tejto smernice.
Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného článkom 22 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1132 v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov vykonávajúcim odseky 4 a 5 tohto článku.
Členské štáty prijmú primerané opatrenia na to, aby sa zabezpečilo, že prostredníctvom ich vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov sa sprístupnia iba informácie uvedené v odseku 1, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným konečným užívateľom výhod, a že prístup k týmto informáciám je v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov.
Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov najmenej päť a najviac 10 rokov po tom, čo prestanú existovať dôvody na registráciu informácií o vlastníckych právach ako sú uvedené v odseku 3a. Členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom implementovať rôzne typy prístupu v súlade s odsekmi 4 a 4a.
10. Členské štáty oznámia Komisii kategórie, popis charakteristických znakov, mená a prípadne právny základ správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr uvedených v odseku 1 do10. júla 2019. Komisia do 10. septembra 2019 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam takýchto správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.
Komisia do 26. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či boli všetky správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry uvedené v odseku 1, ktoré podliehajú právu členských štátov, náležite identifikované a či sa na ne vzťahujú povinnosti stanovené v tejto smernici. Komisia v náležitých prípadoch prijme potrebné kroky a bude konať na základe zistení tejto správy.
Článok 31a
Vykonávacie akty
V prípade potreby okrem vykonávacích aktov prijatých Komisiou v súlade s článkom 24 smernice (EÚ) 2017/1132 a v súlade s rozsahom pôsobnosti článkov 30 a 31 tejto smernice Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy potrebné na prepojenie centrálnych registrov členských štátov, ako sa uvádza v článku 30 ods. 10 a v článku 31 ods. 9, pokiaľ ide o:
a) technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí súbor technických údajov potrebných na to, aby platforma mohla plniť svoje funkcie, ako aj metódu uchovávania, využívania a ochrany takýchto údajov;
b) spoločné kritériá, podľa ktorých sa sprístupňujú informácie o vlastníckych právach prostredníctvom systému prepojenia registrov v závislosti od úrovne povoleného prístupu zo strany členských štátov;
c) technické podrobnosti o tom, akým spôsobom sa sprístupnia informácie o konečných užívateľoch výhod;
d) technické podmienky dostupnosti služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia registrov;
e) technické spôsoby, ako zaviesť rôzne typy prístupu k informáciám o vlastníckych právach na základe článku 30 ods. 5 a článku 31 ods. 4;
f) platobné podmienky, ak je prístup k informáciám o vlastníckych právach podmienený úhradou poplatku podľa článku 30 ods. 5a a článku 31 ods. 4a, pričom sa zohľadnia dostupné platobné nástroje, ako napríklad platobné transakcie na diaľku.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64a ods. 2.
Komisia sa vo svojich vykonávacích aktoch musí usilovať o opätovné použitie osvedčených technológií a existujúcich postupov. Komisia zabezpečí, aby systémy, ktoré sa majú vypracovať, nespôsobovali náklady nad rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na účely vykonávania tejto smernice. Vykonávacie akty Komisie musí charakterizovať transparentnosť a výmena skúseností a informácií medzi Komisiou a členskými štátmi.
KAPITOLA IV
OHLASOVACIE POVINNOSTI
ODDIEL 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 32
1. V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a účinného boja proti nim zriadi každý členský štát FIU.
2. Členské štáty písomne informujú Komisiu o názve a adrese ich príslušných FIU.
3. Všetky FIU sú operačne nezávislé a samostatné, čo znamená, že FIU majú právomoc a kapacitu na vykonávanie svojich funkcií slobodne, vrátane schopnosti prijímať samostatné rozhodnutia o analýze, požadovaní a šírení konkrétnych informácií. FIU je ako centrálna vnútroštátna jednotka zodpovedná za prijímanie a analyzovanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. FIU je zodpovedná za poskytovanie výsledkov svojej analýzy a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. FIU je schopná prijímať dodatočné informácie od povinných subjektov.
Členské štáty poskytnú svojim FIU primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie ich úloh.
4. Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU mali priamo alebo nepriamo včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktoré FIU potrebujú na riadne plnenie svojich úloh. FIU musia byť schopné reagovať na žiadosti o informácie od príslušných orgánov vo svojich príslušných členských štátoch, ak sú tieto žiadosti o informácie motivované obavami z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. O uskutočnení analýzy alebo poskytnutí informácií rozhoduje FIU.
5. Ak existujú objektívne dôvody predpokladať, že by tieto informácie mali nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo za výnimočných okolností, ak by sprístupnenie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo, FIU nie je povinná žiadosti o informácie vyhovieť.
6. Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby poskytli FIU spätnú väzbu o použití informácií poskytnutých v súlade s týmto článkom, ako aj o výsledku vyšetrovaní alebo inšpekcií vykonaných na základe týchto informácií.
7. Členské štáty zabezpečia, aby bola FIU splnomocnená prijímať naliehavé opatrenia, priamo alebo nepriamo, keď existuje podozrenie, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie, a to s cieľom analyzovať transakciu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. FIU je splnomocnená prijímať takéto opatrenia, priamo alebo nepriamo, na žiadosť FIU z iného členského štátu na dobu alebo za podmienok uvedených vo vnútroštátnom práve FIU, ktorá žiadosť prijíma.
8. Analytická funkcia FIU pozostáva:
a) z operačnej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele, alebo na vhodne vybrané informácie, a to v závislosti od druhu a objemu poskytnutých informácií a očakávaného použitia informácií po poskytnutí;
b) zo strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a typy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
9. Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 2, každá FIU musí mať v rámci svojich funkcií možnosť vyžiadať si, získať a používať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu na účel uvedený v odseku 1 tohto článku, a to aj vtedy, ak nebola podľa článku 33 ods. 1 písm. a) alebo článku 34 ods. 1 predtým predložená žiadna správa.
Článok 32a
1. Členské štáty zavedú centralizované automatizované mechanizmy, ako sú napríklad centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty identifikované číslom IBAN, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 ( 18 ), a bezpečnostné schránky vedené úverovou inštitúciou na ich území. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 tohto článku okamžite a nefiltrovane priamo sprístupnili vnútroštátnej FIU. Tieto informácie musia byť sprístupnené aj vnútroštátnym príslušným orgánom na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby každá FIU bola schopná včas poskytnúť informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 tohto článku akejkoľvek inej FIU v súlade s článkom 53.
3. Prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v odseku 1 sa sprístupnia a dajú sa vyhľadávať tieto informácie:
|
— |
v prípade klienta, ktorý je držiteľom účtu, a v prípade akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta : meno doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. a) alebo jedinečným identifikačným číslom; |
|
— |
v prípade končeného užívateľa výhod v súvislosti s klientom, ktorý je držiteľom účtu : meno doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. b) alebo jedinečným identifikačným číslom; |
|
— |
v prípade bankového účtu alebo platobného účtu : číslo IBAN a dátum založenia a zrušenia účtu; |
|
— |
v prípade bezpečnostných schránok : meno prenajímateľa doplnené buď ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 alebo jedinečným identifikačným číslom a trvanie nájmu. |
4. Členské štáty môžu zvážiť, či budú vyžadovať, aby ďalšie informácie, ktoré sa považujú za dôležité pre FIU a príslušné orgány na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice, boli prístupné a vyhľadateľné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov.
5. Komisia do 26. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi podmienky, technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a účinného prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov. K tejto správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh.
Článok 32b
1. Členské štáty poskytnú FIU a príslušným orgánom prístup k informáciám, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia nehnuteľnosti, a to aj prostredníctvom registrov alebo elektronických systémov vyhľadávania údajov, ak sú takéto registre alebo systémy k dispozícii.
2. Do 31. decembra 2020 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi nevyhnutnosť a primeranosť harmonizácie informácií zahrnutých v registroch a posúdi potrebu vzájomného prepojenia týchto registrov. K tejto správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh.
Článok 33
1. Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a v prípade potreby od ich riaditeľov a zamestnancov, aby plne spolupracovali tak, že urýchlene:
a) z vlastnej iniciatívy poskytnú FIU informácie, vrátane podania správy, ak povinný subjekt vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky, bez ohľadu na ich výšku, sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, ako aj tak, že urýchlene reagujú na žiadosti FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch a
b) poskytnú FIU priamo na jej žiadosť všetky potrebné informácie.
Všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie sa ohlásia.
2. Osoba vymenovaná v súlade s článkom 8 ods. 4 písm. a) postúpi informácie uvedené v odseku 1 tohto článku FIU členského štátu, na ktorého území je usadený povinný subjekt, ktorý postupuje informácie.
Článok 34
1. Odchylne od článku 33 ods. 1 môžu členské štáty v prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie ako orgán, ktorý má dostávať informácie uvedené v článku 33 ods. 1
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v prípadoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.
2. Členské štáty neuplatňujú povinnosti stanovené v článku 33 ods. 1 na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti s informáciami, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.
3. Samoregulačné orgány určené členskými štátmi uverejňujú výročnú správu, ktorá obsahuje informácie o:
a) opatreniach prijatých podľa článkov 58, 59 a 60;
b) počte doručených správ o porušeniach podľa článku 61, ak je to uplatniteľné;
c) počte správ prijatých samoregulačným orgánom, ako sa uvádza v odseku 1, a počte správ postúpených samoregulačným orgánom FIU, ak je to uplatniteľné;
d) ak je to uplatniteľné, počte a popise opatrení vykonaných podľa článkov 47 a 48 s cieľom monitorovať, či povinné subjekty dodržiavajú svoje povinnosti podľa:
i) článkov 10 až 24 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);
ii) článkov 33, 34 a 35 (ohlasovanie podozrivých transakcií);
iii) článku 40 (vedenie záznamov) a
iv) článkov 45 a 46 (vnútorné kontroly).
Článok 35
1. Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo v súvislosti s ktorými majú podozrenie, že súvisia s príjmami z trestnej činnosti alebo s financovaním terorizmu, pokiaľ nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 33 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a nedosiahnu súlad s akýmikoľvek ďalšími konkrétnymi pokynmi FIU alebo príslušných orgánov v súlade s právom relevantného členského štátu.
2. Ak je zdržanie sa výkonu transakcií uvedených v odseku 1 nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z podozrivej operácie, príslušné povinné subjekty informujú FIU hneď po ich vykonaní.
Článok 36
1. Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v povinných subjektoch vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 48, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.
2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.
Článok 37
Poskytovanie informácií v dobrej viere podľa článkov 33 a 34 zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto povinného subjektu neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre tento povinný subjekt alebo jeho riaditeľov či zamestnancov, a to ani za takých okolností, keď presne nevedeli o súvislosti s trestnou činnosťou, a bez ohľadu na to, či k nezákonnej činnosti skutočne došlo.
Článok 38
1. Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, právne chránení pred vystavením hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu, a najmä pred nepriaznivými či diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.
2. Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci, ktorí sú vystavení hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu alebo nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v zamestnaní za oznámenie podozrenia na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, oprávnení podať bezpečným spôsobom sťažnosť príslušným orgánom. Bez toho, aby tým bola dotknutá dôvernosť informácií, ktoré zbiera FIU, členské štáty tiež zabezpečia, aby takíto jednotlivci mali právo na účinný prostriedok nápravy na ochranu svojich práv podľa tohto odseku.
ODDIEL 2
Zákaz poskytovania informácií
Článok 39
1. Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkom 33 alebo 34 sa informácie postupujú, postúpia alebo že boli postúpené, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať analýza v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.
2. Zákaz stanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom vrátane samoregulačných orgánov alebo na poskytovanie informácií na účely presadzovania práva.
3. Zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku sa nebráni poskytovaniu informácií medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami z členských štátov za predpokladu, že patria do tej istej skupiny, alebo medzi uvedenými subjektmi a ich pobočkami a dcérskymi spoločnosťami vo väčšinovom vlastníctve so sídlom v tretej krajine za predpokladu, že uvedené pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve plne dodržiavajú politiky a postupy v rámci skupiny vrátane postupov výmeny informácií v rámci skupiny v súlade s článkom 45 a že uvedené politiky a postupy v rámci skupiny sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.
4. Zákazom ustanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) alebo subjektmi z tretích krajín ukladajúcimi požiadavky rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v tejto smernici, ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, a to aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo väčšej štruktúry, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov.
5. Pre povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 a v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých povinných subjektov sa zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku nebráni poskytovaniu informácií medzi príslušnými povinnými subjektmi za predpokladu, že pochádzajú z členského štátu, alebo subjektmi z tretej krajiny, ktorá kladie požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov.
6. Ak sa povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od zapojenia sa do nezákonnej činnosti, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1 tohto článku.
KAPITOLA V
OCHRANA ÚDAJOV, VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE
Článok 40
1. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania, ktoré vykonáva FIU alebo iné príslušné orgány, uchovávali tieto dokumenty a informácie:
a) v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu dokumentov a informácií, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v kapitole II, v prípade potreby vrátane informácií získaných prostriedkami elektronickej identifikácie, dôveryhodných služieb stanovených v nariadení (EÚ) č. 910/2014 alebo ktoréhokoľvek iného bezpečného, diaľkového alebo elektronického identifikačného procesu regulovaného, uznaného, schváleného alebo akceptovaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to po dobu piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie;
b) podporné dôkazy a záznamy o transakciách pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú potrebné na identifikáciu transakcií, po dobu piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie.
Po uplynutí obdobia uchovávania uvedeného v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vymazali osobné údaje, pokiaľ sa neustanovuje inak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa stanoví, za akých okolností povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie po tom, ako vykonajú dôkladné posúdenie potreby a primeranosti takéhoto ďalšieho uchovávania, pričom sa to považuje za opodstatnene potrebné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania. Toto ďalšie obdobia uchovávania nesmie presiahnuť ďalších päť rokov.
Doba uchovávania uvedená v tomto odseku vrátane dodatočnej doby uchovávania, ktorá nesmie presiahnuť ďalších päť rokov, sa uplatňuje aj na údaje prístupné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v článku 32a.
2. Ak k 25. júnu 2015 prebieha v členskom štáte právne konanie týkajúce sa predchádzania podozrivému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, jeho odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania, pričom povinný subjekt má k dispozícii informácie alebo dokumenty súvisiace s týmto prebiehajúcim konaním, tento povinný subjekt môže takéto informácie alebo takéto dokumenty uchovávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi po dobu piatich rokov od 25. júna 2015. Členské štáty môžu bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo v otázke dôkazov uplatniteľných v prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach a právnych konaniach, umožniť alebo vyžadovať uchovávanie takýchto informácií alebo dokumentov počas ďalšieho obdobia piatich rokov v prípade, ak sa konštatovala potreba a primeranosť takéhoto ďalšieho uchovávania na účely predchádzania podozrivému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, jeho odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.
Článok 41
1. Na spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice sa uplatňuje smernica 95/46/ES v zmysle jej transpozície do vnútroštátneho práva. Na osobné údaje, ktoré Komisia alebo Európske orgány dohľadu spracúvajú podľa tejto smernice, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.
2. Osobné údaje spracúvajú povinné subjekty na základe tejto smernice len na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s týmito účelmi. Spracovanie osobných údajov na základe tejto smernice na akékoľvek iné účely, ako napríklad komerčné účely, sa zakazuje.
3. Povinné subjekty poskytujú novým klientom informácie požadované na základe článku 10 smernice 95/46/ES pred nadviazaním obchodného vzťahu alebo vykonaním príležitostnej transakcie. Medzi tieto informácie patrí predovšetkým všeobecná poznámka týkajúca sa právnych povinností povinných subjektov podľa tejto smernice na účely spracúvania osobných údajov s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 tejto smernice.
4. Pri uplatňovaní zákazu poskytovania informácií ustanoveného v článku 39 ods. 1 prijmú členské štáty legislatívne opatrenia, ktorými sa úplne alebo čiastočne obmedzí právo osôb, ktorých sa údaje týkajú, na prístup k ich osobným údajom v takom rozsahu, že toto čiastočné alebo úplné obmedzenie predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti pri riadnom zohľadnení legitímnych záujmov dotknutej osoby:
a) na to, aby sa povinnému subjektu alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu umožnilo riadne si splniť úlohy na účely tejto smernice; alebo
b) na to, aby sa zabránilo prekážkam pri úradných alebo právnych šetreniach, analýzach, vyšetrovaniach alebo konaniach na účely tejto smernice, ako aj na to, aby sa zabezpečilo, že sa neohrozí predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovanie a odhaľovanie.
Článok 42
Členské štáty vyžadujú, aby ich povinné subjekty mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na otázky ich FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas piatich rokov predchádzajúcich danej otázke obchodný vzťah s určitými osobami, a pokiaľ ide o povahu tohto vzťahu, prostredníctvom bezpečných kanálov a spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú dôvernosť takýchto otázok.
Článok 43
Spracúvanie osobných údajov na základe tejto smernice na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 sa považuje za otázku verejného záujmu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 ( 19 ).
Článok 44
1. Členské štáty na účely príspevku k vypracovaniu hodnotenia rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti takýchto systémov.
2. Štatistiky uvedené v odseku 1 obsahujú:
a) údaje o veľkosti a význame rôznych sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu fyzických osôb a subjektov a hospodárskeho významu každého sektora;
b) údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach vnútroštátneho mechanizmu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, kroky nadväzujúce na tieto správy a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, typy predikatívnych trestných činov, ak sú takéto informácie k dispozícii, a výšku zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;
c) ak sú dostupné, údaje o počte a percentuálnom podiele správ, ktoré viedli k ďalšiemu vyšetrovaniu, spolu s výročnou správou pre povinné subjekty obsahujúcou podrobnosti o užitočnosti prezentovaných správ a nadväznosti na ne;
d) údaje o počte cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré FIU podala, prijala, zamietla a na ktoré úplne alebo čiastočne odpovedala, rozdelené podľa krajiny protistrany;
e) ľudské zdroje pridelené príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ako aj ľudské zdroje pridelené FIU s cieľom plniť úlohy stanovené v článku 32;
f) počet opatrení dohľadu na mieste i na diaľku, počet zistených porušení na základe opatrení v oblasti dohľadu a sankcie/správne opatrenia uplatňované orgánmi dohľadu.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne uverejňovalo konsolidované preskúmanie ich štatistík.
4. Členské štáty poskytnú každoročne Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2. Komisia uverejňuje výročnú správu, ktorá obsahuje zhrnutie a vysvetlenie štatistiky uvedenej v odseku 2 a ktorá sa sprístupní na jej webovej stránke.
KAPITOLA VI
POLITIKY, POSTUPY A DOHĽAD
ODDIEL 1
Vnútorné postupy, odborná príprava a spätná väzba
Článok 45
1. Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni pobočiek a dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve v členských štátoch a tretích krajinách.
2. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prevádzkujúce organizačné jednotky v inom členskom štáte zabezpečili, aby tieto organizačné jednotky dodržiavali vnútroštátne ustanovenia tohto iného členského štátu transponujúce túto smernice.
3. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že povinné subjekty majú pobočky alebo dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve umiestnené v tretích krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu menej prísne než požiadavky členského štátu, ich pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve nachádzajúce sa v tretej krajine uplatňovali požiadavky tohto členského štátu vrátane ochrany osobných údajov v rozsahu, v ktorom to umožňuje právo danej tretej krajiny.
4. Členské štáty a európske orgány dohľadu sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa môžu prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia. Pri posudzovaní toho, ktoré tretie krajiny nepovoľujú vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1, členské štáty a európske orgány dohľadu zohľadňujú všetky právne prekážky, ktoré môžu brániť riadnemu vykonávaniu týchto politík a postupov vrátane dodržiavania dôvernosti, ochrany údajov a iných obmedzení výmeny informácií, ktoré môžu byť v tomto ohľade relevantné.
5. Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právo tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa odseku 1, povinné subjekty zabezpečili, aby pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve v tejto tretej krajine uplatnili dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Ak dodatočné opatrenia nie sú dostatočné, príslušné orgány domovského členského štátu vykonajú ďalšie opatrenia dohľadu vrátane toho, že vyžadujú, aby skupina nezakladala alebo aby ukončila obchodné vzťahy, a nevykonávala transakcie a prípadne vyžadujú, aby skupina zatvorila svoje prevádzky v predmetnej tretej krajine.
6. Európske orgány dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov s uvedením druhu dodatočných opatrení uvedených v odseku 5, a minimálnych opatrení, ktoré majú prijať úverové inštitúcie a finančné inštitúcie v prípade, že sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie opatrení vyžadovaných podľa odsekov 1 a 3.
Európske orgány dohľadu predložia návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 26. decembra 2016.
7. Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 6 tohto článku.
8. Členské štáty zabezpečia, aby bola povolená výmena informácií v rámci skupiny. Informácie o podozrení, že finančné prostriedky sú príjmom z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu nahlasovaným FIU, sa vymieňajú v rámci skupiny, ak FIU neposkytne iné pokyny.
9. Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ako sú vymedzení v článku 2 bode 3 smernice 2009/110/ES, a od poskytovateľov platobných služieb, ako sú vymedzení v článku 4 bode 9 smernice 2007/64/ES, usadených na ich území v inej forme, než je pobočka, a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby na ich území určili centrálne kontaktné miesto s cieľom zabezpečiť v mene určujúcej inštitúcie dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu a uľahčiť príslušným orgánom vykonávanie dohľadu, a to aj tak, že príslušným orgánom na žiadosť poskytnú dokumenty a informácie.
10. Európske orgány dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií na určenie okolností, za ktorých je vhodné určenie centrálneho kontaktného miesta podľa odseku 9, a stanovia, aké funkcie by malo mať centrálne kontaktné miesto.
Európske orgány dohľadu predložia návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 26. júna 2017.
11. Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 10 tohto článku.
Článok 46
1. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali opatrenia primerané ich rizikám, povahe a veľkosti tak, aby ich zamestnanci boli upovedomení o ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice vrátane príslušných požiadaviek na ochranu údajov.
Uvedené opatrenia zahŕňajú účasť ich zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.
V prípade, že fyzická osoba, ktorá patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3, vykonáva profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze, a tých, ktorí financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, povinným subjektom poskytla včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozreniach na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich.
4. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty v relevantných prípadoch určili člena správnej rady zodpovedného za vykonávanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
ODDIEL 2
Dohľad
Článok 47
1. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami a poskytovatelia služieb peňaženky boli registrovaní, aby zmenárne a miesta na inkaso šekov a poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti mali licenciu alebo boli registrovaní a aby prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier podliehali regulácii.
2. Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány zabezpečili, aby osoby, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v subjektoch uvedených v odseku 1 alebo ktoré sú koneční užívatelia výhod v súvislosti s takýmito subjektmi, boli vhodnými a správnymi osobami.
3. Vzhľadom na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali potrebné opatrenia na to, aby sa odsúdeným páchateľom trestných činov v príslušných oblastiach alebo ich spoločníkom zabránilo zastávať manažérsku funkciu v uvedených povinných subjektoch alebo byť konečným užívateľom výhod v súvislosti s takýmito subjektmi.
Článok 48
1. Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali dodržiavanie tejto smernice a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť jej dodržiavanie.
1a. S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, členské štáty oznámia Komisii zoznam príslušných orgánov povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 vrátane ich kontaktných údajov. Členské štáty zabezpečia, aby informácie poskytnuté Komisii boli stále aktuálne.
Komisia uverejní register týchto orgánov a ich kontaktné údaje na svojej webovej stránke. Orgány v registri v rozsahu svojich právomocí slúžia ako kontaktné miesto pre príslušné orgány ostatných členských štátov. Orgány finančného dohľadu v členských štátoch takisto slúžia ako kontaktné miesto pre európske orgány dohľadu.
S cieľom zabezpečiť primerané presadzovanie tejto smernice členské štáty požadujú, aby všetky povinné subjekty podliehali primeranému dohľadu vrátane právomoci na vykonávanie dohľadu na mieste aj na diaľku, a prijmú vhodné a primerané správne opatrenia na nápravu situácie v prípade porušení.
2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, a vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci uvedených orgánov boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní a dodržiavali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a noriem, ktorými sa riadia konflikty záujmov.
3. V prípade úverových inštitúcií, finančných inštitúcií a prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier majú príslušné orgány posilnené právomoci dohľadu.
4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky, dozerali nad tým, aby uvedené organizačné jednotky dodržiavali vnútroštátne ustanovenia tohto členského štátu transponujúce túto smernicu.
V prípade úverových a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby na účely stanovené v prvom pododseku príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo materský podnik, spolupracovali s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých majú sídlo organizačné jednotky, ktoré sú súčasťou skupiny.
V prípade organizačných jednotiek uvedených v článku 45 ods. 9 môže dohľad uvedený v provom pododseku tohto odseku zahŕňať prijímanie vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných nedostatkov, ktoré si vyžadujú okamžitú nápravu. Uvedené opatrenia sú dočasné a ukončia sa, keď sa identifikované nedostatky vyriešia, a to aj s pomocou príslušných orgánov domovského členského štátu povinného subjektu alebo v spolupráci s nimi v súlade s článkom 45 ods. 2.
5. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má povinný subjekt ústredie, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad plnením požiadaviek tejto smernice.
V prípade úverových a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom má materský podnik sídlo, dohliadali nad účinným vykonávaním politík a postupov v rámci skupiny uvedených v článku 45 ods. 1 Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom majú sídlo úverové a finančné inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má sídlo materský podnik.
6. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri uplatňovaní prístupu k dohľadu založenému na hodnotení rizík:
a) jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich členskom štáte;
b) mali prístup na mieste a mimo daného miesta ku všetkým príslušným informáciám o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi, produktmi a službami povinných subjektov, a
c) stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste alebo mimo daného miesta vzhľadom na rizikový profil povinných subjektov a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v uvedenom členskom štáte.
7. Hodnotenie rizikového profilu povinných subjektov z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vrátane rizík nesúladu sa skúma pravidelne a tiež aj v prípade výskytu dôležitých udalostí alebo vývoja v ich manažmente a prevádzkach.
8. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré súvisia s touto mierou voľného uváženia, a primeranosť a vykonávanie jeho vnútorných politík, kontrol a postupov.
9. V prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) a d) môžu členské štáty umožniť, aby funkcie uvedené v odseku 1 tohto článku vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ tieto orgány spĺňajú ustanovenia odseku 2 tohto článku.
10. Európske orgány dohľadu do 26. júna 2017 vydajú v súlade s článkom 16 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 usmernenia určené príslušným orgánom o charakteristických znakoch dohľadu na základe hodnotenia rizík a o krokoch, ktoré sa majú prijať pri vykonávaní takéhoto dohľadu. Osobitne sa zohľadní povaha a veľkosť podniku a v prípade, že je to primerané a vhodné, ustanovia sa osobitné opatrenia.
ODDIEL 3
Spolupráca
Článok 49
Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány dohľadu a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady a orgány presadzovania práva pri konaní v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracúvania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to aj so zreteľom na plnenie ich povinnosti podľa článku 7.
Článok 50
Príslušné orgány poskytnú európskym orgánom dohľadu všetky potrebné informácie, aby im umožnili vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice.
Článok 50a
Členské štáty nezakážu výmenu informácií ani poskytnutie pomoci medzi príslušnými orgánmi na účely tejto smernice, ani neuložia neprimerané ani neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny alebo pomoci. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány neodmietli žiadosť o pomoc na základe toho, že:
a) žiadosť sa pokladá za žiadosť týkajúcu sa aj daňových záležitostí;
b) vnútroštátne právo vyžaduje, aby povinné subjekty zachovávali mlčanlivosť alebo dôvernosť, okrem takých prípadov, keď sú príslušné informácie, o ktoré sa žiada, chránené povinnosťou mlčanlivosti, alebo ak sa uplatňuje zákonná povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ako sa uvádza v článku 34 ods. 2;
c) prebieha zisťovanie, vyšetrovanie alebo konanie v požiadanom členskom štáte, okrem prípadu, keď by takáto pomoc bránila v zisťovaní, vyšetrovaní alebo konaní;
d) povaha alebo postavenie žiadajúceho príslušného orgánu protistrany sú iné, než povaha alebo postavenie požiadaného príslušného orgánu.
Článok 51
Komisia môže poskytnúť takú pomoc, aká môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie vrátane výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie. Môže pravidelne zvolávať zasadnutia platformy FIU EÚ, zloženej zo zástupcov FIU z členských štátov, s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi FIU, vymieňať si názory a poskytovať poradenstvo v súvislosti s otázkami vykonávania, ktoré sú relevantné pre FIU a subjekty podávajúce hlásenia, ako aj s otázkami týkajúcimi sa spolupráce, ako je napríklad efektívna spolupráca FIU, identifikácia podozrivých transakcií s cezhraničným rozmerom, štandardizácia formátov hlásení prostredníctvom siete FIU.net alebo jej nástupcu a spoločná analýza cezhraničných prípadov, ako aj identifikácia trendov a faktorov relevantných pre hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni.
Článok 52
Členské štáty zabezpečia, aby FIU navzájom spolupracovali v čo najväčšej miere bez ohľadu na ich organizačné postavenie.
Článok 53
1. Členské štáty zabezpečia, aby si FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účely spracovania alebo analýzy informácií zo strany FIU týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a zapojenej fyzickej alebo právnickej osoby bez ohľadu na typ súvisiacich predikatívnych trestných činov, a to aj vtedy, keď typ súvisiacich predikatívnych trestných činov nie je v čase výmeny identifikovaný.
Žiadosť musí obsahovať príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité. Použiť sa môžu rôzne mechanizmy výmeny, ak sa to dohodne medzi FIU, najmä pokiaľ ide o výmeny prostredníctvom FIU.net alebo jej nástupcu.
Ak FIU dostane správu podľa článku 33 ods. 1 prvého pododseku písm. a), ktorá sa týka iného členského štátu, urýchlene ju postúpi FIU tohto členského štátu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby FIU, ktorej bola predložená žiadosť, bola povinná využiť celý rozsah svojich dostupných právomocí, ktoré by bežne využila na vnútroštátnej úrovni na prijímanie a analyzovanie informácií, keď odpovedá inej FIU na žiadosť o informácie uvedené v odseku 1. FIU, ktorej bola predložená žiadosť, na ňu odpovie včas.
Ak sa FIU snaží získať dodatočné informácie od povinného subjektu usadeného v inom členskom štáte, ktorý pôsobí na jej území, žiadosť sa zašle FIU toho členského štátu, na území ktorého je povinný subjekt usadený. ►M1 Uvedená FIU získa informácie v súlade s článkom 33 ods. 1 a urýchlene poskytne odpovede. ◄
3. FIU môže odmietnuť výmenu informácií len za výnimočných okolností, ak by výmena informácií bola v rozpore so základnými zásadami vnútroštátneho práva FIU. Tieto výnimky sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu voľnej výmeny informácií na analytické účely a jej zbytočným obmedzeniam.
Článok 54
Informácie a dokumenty získané podľa článkov 52 a 53 sa použijú na vykonávanie úloh FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri výmene informácií a dokumentov podľa článkov 52 a 53, môže odovzdávajúca FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca FIU dodržiava uvedené obmedzenia a podmienky.
Členské štáty zabezpečia, aby FIU určili aspoň jednu kontaktnú osobu alebo miesto, ktoré bude zodpovedné za prijímanie žiadostí o informácie od FIU v iných členských štátoch.
Článok 55
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymenené podľa článkov 52 a 53 využívali len na účely, na ktoré sa požadovali alebo poskytli, a aby akékoľvek poskytnutie uvedených informácií prijímajúcou FIU akémukoľvek inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu alebo akékoľvek použitie týchto informácií na účely presahujúce účely, ktoré boli pôvodne schválené, musela vopred odsúhlasiť FIU poskytujúca informácie.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa prechádzajúci súhlas požiadanej FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil urýchlene a v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na typ súvisiacich predikatívnych trestných činov. Požiadaná FIU nesmie odmietnuť dať súhlas s takýmto poskytnutím s výnimkou prípadu, keď by to presahovalo rozsah uplatňovania jej ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo by mohlo viesť k narušeniu vyšetrovania alebo by inak odporovalo základným zásadám vnútroštátneho práva tohto členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa musí náležite vysvetliť. Uvedené výnimky sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania informácií príslušným orgánom a nenáležitému obmedzeniu poskytovania informácií príslušným orgánom.
Článok 56
1. Členské štáty od svojich FIU vyžadujú, aby medzi sebou používali chránené komunikačné kanály, a nabádajú k používaniu FIU.net alebo jej nástupcu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy ustanovené v tejto smernici spolupracovali pri používaní najmodernejších technológií v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Tieto technológie umožnia FIU, aby pri zachovaní úplnej ochrany osobných údajov anonymne porovnávali svoje údaje s údajmi ostatných FIU s cieľom zistiť, ktoré subjekty sú predmetom záujmu FIU v iných členských štátoch a určiť ich príjmy a finančné prostriedky.
Článok 57
Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov uvedených v článku 3 bode 4 v právnych predpisoch jednotlivých štátov nesmú brániť tomu, aby FIU boli schopné poskytnúť pomoc inej FIU, a nesmú obmedziť výmenu, poskytovanie a využitie informácií podľa článkov 53, 54 a 55.
Článok 57a
1. Členské štáty vyžadujú, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v záujme súladu s touto smernicou, a audítori alebo experti konajúci v mene takýchto príslušných orgánov, boli viazaní povinnosťou dodržiavať služobné tajomstvo.
Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, dôverné informácie, ktoré osoby uvedené v prvom pododseku získajú počas výkonu svojich povinností podľa tejto smernice, môžu byť zverejnené iba v súhrnnej alebo agregovanej forme, a to takým spôsobom, ktorý neumožňuje identifikovanie úverových a finančných inštitúcií.
2. Odsek 1 nebráni výmene informácií medzi:
a) príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v rámci členského štátu v súlade s touto smernicou alebo inými legislatívnymi aktmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami;
b) príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v rôznych členských štátoch v súlade s touto smernicou alebo inými legislatívnymi aktmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) konajúcej v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 20 ). Táto výmena informácií podlieha podmienkam povinnosti dodržiavania služobného tajomstva uvedeným v odseku 1.
Príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v súlade s touto smernicou a ECB konajúcou na základe článku 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článku 56 prvého odseku písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ ( 21 ), uzatvoria do 10. januára 2019 s podporou európskych orgánov dohľadu dohodu o praktických spôsoboch výmeny informácií.
3. Príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa odseku 1, používajú tieto informácie len:
a) pri plnení svojich povinností podľa tejto smernice alebo podľa iných legislatívnych aktov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pri výkone prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane udeľovania sankcií,
b) pri odvolaní proti rozhodnutiu príslušného orgánu vykonávajúceho dohľad na úverovými a finančnými inštitúciami vrátane súdnych konaní,
c) pri súdnych konaniach začatých na základe osobitných ustanovení stanovených v práve Únie, ktoré boli prijaté v oblasti tejto smernice alebo v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami.
4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami navzájom spolupracovali na účely tejto smernice v čo najväčšej možnej miere bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie. Takáto spolupráca takisto zahŕňa schopnosť viesť v rámci právomocí požiadaného príslušného orgánu zisťovanie v mene žiadajúceho príslušného orgánu a následne si vymieňať informácie získané prostredníctvom takéhoto zisťovania.
5. Členské štáty môžu oprávniť svoje vnútroštátne príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami, aby uzatvárali dohody o spolupráci v oblasti spolupráce a výmeny dôverných informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré sú náprotivkami uvedených príslušných orgánov. Takéto dohody o spolupráci sa uzatvárajú na základe reciprocity, a len ak poskytnuté informácie podliehajú záruke dodržiavania požiadaviek služobného tajomstva rovnocenným aspoň tým, ktoré sú uvedené v odseku 1. Výmena dôverných informácií sa v súlade s uvedenými dohodami o spolupráci musí využívať na účely vykonávania úloh týchto orgánov v oblasti dohľadu.
V prípade, že vymieňané informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť poskytnuté iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol, a ak je to vhodné, výlučne na účely, na ktoré uvedený orgán udelil svoj súhlas.
Článok 57b
1. Bez ohľadu na článok 57a ods. 1 a 3 a bez ohľadu na článok 34 ods. 2 môžu členské štáty povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v tom istom alebo inom členskom štáte, medzi príslušnými orgánmi a orgánmi poverenými dohľadom nad subjektmi finančného sektora a fyzickými alebo právnickými osobami konajúcimi pri výkone svojej odbornej činnosti, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 bodu 3 a orgánmi zodpovednými na základe práva za dohľad nad finančnými trhmi pri výkone ich príslušných funkcií v oblasti dohľadu.
Vo všetkých prípadoch prijaté informácie podliehajú požiadavkám služobného tajomstva rovnocenným aspoň tým, ktoré sú uvedené v článku 57a ods. 1
2. Bez ohľadu na článok 57a ods. 1 a 3 môžu členské štáty podľa ustanovení stanovených vo vnútroštátnom práve povoliť poskytnutie určitých informácií iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným na základe práva za dohľad nad finančnými trhmi alebo s udelenými právomocami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu alebo ich vyšetrovania.
Výmena dôverných informácií podľa tohto odseku sa však využíva iba na účely plnenia zákonných úloh dotknutých orgánov. Osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné aspoň tým, ktoré sú uvedené v článku 57a ods. 1.
3. Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami na dosiahnutie súladu s touto smernicou parlamentným vyšetrovacím výborom, dvorom audítorov a iným subjektom zodpovedným na vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za týchto podmienok:
a) tieto subjekty majú podľa vnútroštátneho práva presný mandát na vyšetrovanie alebo skúmanie krokov orgánov zodpovedných za dohľad nad týmito úverovými inštitúciami alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;
b) informácie sú nevyhnutné na splnenie mandátu uvedeného v písmene a);
c) na osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú rovnocenné aspoň požiadavkám uvedeným v článku 57a ods. 1;
d) ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, nesmú sa zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.
ODDIEL 4
Sankcie
Článok 58
1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, a to v súlade s týmto článkom a článkami 59 až 61. Všetky následné sankcie alebo opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
2. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a opatrení a zabezpečia, aby ich príslušné orgány mohli uložiť takéto sankcie a opatrenia v súvislosti s porušením vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a zabezpečia ich uplatňovanie.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá pre správne sankcie alebo opatrenia za porušenia, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie v ich vnútroštátnom práve. V tomto prípade členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.
Členské štáty ďalej zabezpečia, aby ich príslušné orgány pri zistení porušení, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie, o tom včas informovali orgány presadzovania práva.
3. Členské štáty zabezpečia, že ak sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, sa sankcie a opatrenia môžu uplatňovať na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.
4. Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušným orgánom poskytli všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií.
5. Príslušné orgány vykonávajú svoju právomoc ukladať správne sankcie a opatrenia v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom, a to ktorýmkoľvek z nasledujúcich spôsobov:
a) priamo;
b) v spolupráci s inými orgánmi;
c) v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na takéto ostatné orgány;
d) podaním na príslušné súdne orgány.
Pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a opatrenia príslušné orgány úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo, že uvedené správne sankcie alebo opatrenia prinesú želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.
Článok 59
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval aspoň na tie porušenia na strane povinných subjektov, ktoré sú vážne, ktoré sa opakujú, ktoré sú systematické, alebo na kombináciu týchto porušení, a to v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:
a) článkoch 10 až 24 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);
b) článkoch 33, 34 a 35 (ohlasovanie podozrivých transakcií);
c) článku 40 (vedenie záznamov) a
d) článkoch 45 a 46 (vnútorné kontroly).
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť správne sankcie a opatrenia, ktoré zahŕňajú aspoň:
a) verejné vyhlásenie, v ktorom sa identifikuje fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;
b) príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;
c) ak povinný subjekt podlieha povoleniu, odňatie alebo pozastavenie povolenia;
d) dočasný zákaz pre ktorúkoľvek osobu plniacu manažérske funkcie v povinnom subjekte, alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie, vykonávať manažérske funkcie v povinných subjektoch;
e) maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy benefitu vyplývajúceho z porušenia, ak takýto benefit možno určiť, alebo najmenej 1 000 000 EUR.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa odchylne od odseku 2 písm. e) mohli v prípade, že dotknutý povinný subjekt je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, uplatniť aj tieto sankcie:
a) v prípade právnickej osoby, maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; ak je povinný subjekt materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými smernicami o účtovníctve podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;
b) v prípade fyzickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR, alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 25. júnu 2015.
4. Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v odseku 2 písm. a) až d) ukladali ďalšie typy správnych sankcií, alebo aby ukladali správne peňažné sankcie presahujúce sumy uvedené v odseku 2 písm. e) a v odseku 3.
Článok 60
1. Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo opatrenie za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, voči ktorému nebolo podané odvolanie, zverejnili príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bezodkladne po tom, ako bola osoba, ktorej sa sankcia udelila, informovaná o uvedenom rozhodnutí. Zverejnenie zahŕňa aspoň informácie o type a povahe porušenia, ako aj o totožnosti zodpovednej osoby. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať tento pododsek na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.
Ak zverejnenie totožnosti zodpovedných osôb uvedených v prvom pododseku alebo osobných údajov takýchto osôb považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou zverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak zverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány:
a) odložia zverejnenie rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo opatrenia až dovtedy, kým pominú dôvody na nezverejnenie;
b) zverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto anonymné zverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov. V prípade rozhodnutia zverejniť správnu sankciu alebo opatrenie na anonymnom základe sa zverejnenie príslušných údajov môže na primeraný čas odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné zverejnenie pominú;
c) vôbec nezverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo opatrenia v prípade, že možnosti stanovené v písmenách a) a b) sa nepovažujú za dostatočné na zabezpečenie:
i) toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená, alebo
ii) primeranosti zverejnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.
2. Ak členské štáty umožňujú zverejnenie rozhodnutí, voči ktorým bolo podané odvolanie, príslušné orgány bezodkladne zverejnia na svojich oficiálnych webových stránkach aj túto informáciu a všetky ďalšie informácie o výsledku takéhoto odvolania. Okrem toho sa zverejní aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo opatrenia.
3. Príslušné orgány zabezpečia, aby všetky informácie zverejnené v súlade s týmto článkom zostali na ich oficiálnych webových stránkach počas piatich rokov odo dňa zverejnenia. Osobné údaje uvedené vo zverejnení sa však ponechajú na oficiálnych webových stránkach príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.
4. Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne správnych sankcií alebo opatrení príslušné orgány zohľadnili všetky relevantné okolnosti, a to v relevantnom prípade aj:
a) závažnosť a trvanie porušenia;
b) mieru zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;
c) finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;
d) benefit vyplývajúci z porušenia spôsobeného zodpovednou fyzickou alebo právnickou osobou, pokiaľ takýto benefit možno určiť;
e) straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ ich možno určiť;
f) úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;
g) predchádzajúce porušenia zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.
5. Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia uvedené v článku 59 ods. 1 spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá koná samostatne alebo ako súčasť orgánu danej právnickej osoby a ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe ktorejkoľvek z týchto skutočností:
a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu;
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.
6. Členské štáty zároveň zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávané osobou uvedenou v odseku 5 tohto článku umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 59 ods. 1 v prospech uvedenej právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
Článok 61
1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačné orgány zaviedli účinné a spoľahlivé mechanizmy na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, príslušným orgánom, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačným orgánom.
Na tento účel poskytnú jeden alebo viacero bezpečných komunikačných kanálov pre osoby na účely ohlasovania uvedeného v prvom pododseku. Týmito kanálmi sa zaručí, že totožnosť osôb poskytujúcich informácie je známa len príslušným orgánom, ako aj, ak je to uplatniteľné, samoregulačným orgánom.
2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:
a) konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a o krokoch, ktoré na ne nadväzujú;
b) primeranú ochranu pre zamestnancov povinných subjektov alebo osôb v povinných subjektoch v porovnateľnom postavení, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci povinného subjektu;
c) primeranú ochranu pre obvinenú osobu;
d) ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES;
e) jasné pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že vo všetkých prípadoch sa v súvislosti s osobou, ktorá ohlási porušenia spáchané v rámci povinného subjektu, zaručí dôvernosť s výnimkou prípadu, keď zverejnenie vyžaduje vnútroštátne právo v kontexte ďalšieho vyšetrovania alebo následného súdneho konania.
3. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov alebo osoby v porovnateľnom postavení na ohlasovanie porušení interne prostredníctvom osobitného, nezávislého a anonymného kanála, primeraného povahe a veľkosti dotknutého povinného subjektu.
Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, právne chránení pred vystavením hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu, a to najmä pred nepriaznivými alebo diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.
Členské štáty zabezpečia, aby jednotlivci, ktorí sú vystavení hrozbám, nepriateľskému konaniu alebo nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v zamestnaní za ohlásenie podozrenia na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu interne alebo FIU, boli oprávnení podať bezpečným spôsobom sťažnosť príslušným orgánom. Bez toho, aby bola narušená dôvernosť informácií, ktoré zbiera FIU, členské štáty tiež zabezpečia, aby takíto jednotlivci mali právo na účinnú nápravu na ochranu svojich práv podľa tohto odseku.
Článok 62
1. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány informovali európske orgány dohľadu o všetkých správnych sankciách a opatreniach uložených v súlade s článkami 58 a 59 úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám vrátane každého odvolania, ktoré s nimi súvisí, a jeho výsledku.
2. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány v súlade s ich vnútroštátnym právom skontrolovali existenciu príslušného odsúdenia dotknutej osoby v registri trestov. Akákoľvek výmena informácií na tieto účely sa uskutočňuje v súlade s rozhodnutím 2009/316/SVV a rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV v zmysle ich vykonávania vo vnútroštátnom práve.
3. Európske orgány dohľadu vedú webovú lokalitu s odkazmi na každé zverejnenie správnych sankcií a opatrení uložených v súlade s článkom 60 úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám, ktoré vykonali príslušné orgány, a uvádzajú dobu, počas ktorej každý členský štát zverejňuje správne sankcie a opatrenia.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 63
Článok 25 ods. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 ( 22 ) sa nahrádza takto:
„d) je centrálna protistrana usadená alebo jej bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá sa podľa Komisie nepovažuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 ( 23 ) za krajinu so strategickými nedostatkami vo vnútroštátnom mechanizme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú závažné hrozby pre finančný systém Únie.
Článok 64
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 9 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od 25. júna 2015.
3. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca po oznámení tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.
Článok 64a
1. Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len „výbor“), uvedený v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 ( 24 ). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 ( 25 ).
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 65
1. Komisia do 11. januára 2022 a následne každé tri roky vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.
Uvedená správa predovšetkým obsahuje:
a) zohľadnenie osobitných prijatých opatrení a zriadených mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov s cieľom predchádzať a riešiť vznikajúce problémy a nový vývoj, ktoré predstavujú ohrozenie finančného systému Únie;
b) nadväzné opatrenia prijaté na úrovni Únie a členských štátov na základe obáv, na ktoré boli upozornené, vrátane sťažností týkajúcich sa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré bránia právomociam dohľadu a vyšetrovacím právomociam príslušných orgánov a samoregulačných orgánov;
c) zohľadnenie dostupnosti relevantných informácií pre príslušné orgány a FIU členských štátov na predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
d) zohľadnenie medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a FIU;
e) zohľadnenie potrebných opatrení Komisie s cieľom overiť, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia v súlade s touto smernicou, a zhodnotiť vznikajúce problémy a nový vývoj v členských štátoch;
f) analýzu uskutočniteľnosti osobitných opatrení a mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov, pokiaľ ide o možnosti zberu informácií o vlastníckych právach týkajúcich sa podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov registrovaných mimo Únie a prístupu k týmto informáciám a o proporcionalite opatrení uvedených v článku 20 písm. b);
g) zhodnotenie toho, ako sú dodržiavané základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.
K prvej správe, ktorá sa má uverejniť do 11. januára 2022, sa podľa potreby pripoja vhodné legislatívne návrhy vrátane, ak je to vhodné, vzhľadom na virtuálne meny, splnomocnenia zriadiť a viesť centrálnu databázu registrácie totožnosti používateľov a adries peňaženiek prístupnú pre FIU, ako aj formuláre čestného vyhlásenia pre používateľov virtuálnej meny, a vzhľadom na zlepšenie spolupráce medzi úradmi členských štátov pre vyhľadávanie majetku a rizikovo orientované uplatňovanie opatrení uvedených v článku 20 písm. b).
2. Komisia do 1. júna 2019 posúdi rámec pre spoluprácu FIU s tretími krajinami a prekážky a príležitosti na posilnenie spolupráce medzi FIU v rámci Únie vrátane možnosti vytvorenia mechanizmu koordinácie a podpory.
3. Komisia v prípade potreby vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu s cieľom posúdiť potrebu a primeranosť zníženia percentuálneho podielu identifikácie vlastníckych práv právnych subjektov z hľadiska všetkých odporúčaní vydaných v tejto súvislosti medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, na základe nového posúdenia, a ak je to vhodné, predloží legislatívny návrh.
Článok 66
Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od 26. júna 2017.
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.
Článok 67
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 26. júna 2017.
Členské štáty uplatňujú článok 12 ods. 3 od 10. júla 2020.
Členské štáty zriadia registre uvedené v článku 30 do 10. januára 2020 a registre uvedené v článku 31 do 10. marca 2020 a centralizované automatizované mechanizmy uvedené v článku 32a do10. septembra 2020.
Komisia zaručí prepojenie registrov uvedených v článkoch 30 a 31 v spolupráci s členskými štátmi do 10. marca 2021.
Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie opatrení uvedených v tomto odseku.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 68
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 69
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam premenných faktorov rizika, ktoré musia povinné subjekty zvážiť pri určovaní rozsahu, v ktorom uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 13 ods. 3:
i) účel účtu alebo vzťahu;
ii) suma aktív, ktorú musí klient uložiť, alebo veľkosť realizovaných transakcií;
iii) pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu.
PRÍLOHA II
V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne nižšom riziku uvedenom v článku 16:
1. Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:
a) verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo na základe právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;
b) orgány verejnej správy alebo štátne podniky;
c) klienti, ktorý sídlia v geografických oblastiach s nižším rizikom, ako sa uvádza v bode 3.
2. Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:
a) životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;
b) poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;
c) dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme;
d) finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým typom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;
e) produkty, v prípade ktorých sa riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu riadia inými faktormi, ako napríklad peňažnými limitmi alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí).
3. Rizikové faktory z geografického hľadiska – registrácia, sídlo, trvalé bydlisko v:
a) členské štáty;
b) tretie krajiny s účinnými systémami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
c) tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;
d) tretie krajiny, ktoré majú na základe dôveryhodných zdrojov, ako sú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, zavedené požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF a uvedené požiadavky účinne uplatňujú.
PRÍLOHA III
Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne vyššom riziku uvedenom v článku 18 ods. 3:
1. Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:
a) obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností;
b) klienti, ktorí sídlia v geografických oblastiach s vyšším rizikom, uvedených v bode 3;
c) právnické osoby alebo právne štruktúry, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;
d) spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;
e) podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;
f) vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako neobvyklá alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti;
g) klient je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý žiada o právo na pobyt alebo občianstvo v členskom štáte výmenou za prevody kapitálu, nákup majetku alebo vládnych dlhopisov alebo investície do podnikateľských subjektov v danom členskom štáte;
2. Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:
a) súkromné bankovníctvo;
b) produkty alebo transakcie, ktoré by mohli byť priaznivé pre anonymitu;
c) nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých bezpečnostných opatrení, akými sú napríklad prostriedky elektronickej identifikácie, relevantné dôveryhodné služby vymedzené v nariadení (EÚ) č. 910/2014 alebo akýkoľvek iný bezpečný, diaľkový alebo elektronický identifikačný proces regulovaný, uznaný, schválený alebo akceptovaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;
d) prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;
e) nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu dodania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov;
f) transakcie súvisiace s ropou, zbraňami, cennými kovmi, tabakovými výrobkami, kultúrnymi artefaktami a ďalšími predmetmi archeologického, historického, kultúrneho a náboženského významu alebo vzácnej vedeckej hodnoty, ako aj slonovina a chránené druhy;
3. Rizikové faktory z geografického hľadiska:
a) bez toho, aby bol dotknutý článok 9, krajiny, ktoré podľa dôveryhodných zdrojov, akými sú napríklad vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, nemajú účinné systémy na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
b) krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;
c) krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Únia alebo Organizácia Spojených národov;
d) krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.
PRÍLOHA IV
Tabuľka zhody
|
Táto smernica |
Smernica 2005/60/ES |
Smernica 2006/70/ES |
|
— |
|
Článok 1 |
|
— |
|
Článok 3 |
|
— |
|
Článok 5 |
|
— |
|
Článok 6 |
|
— |
|
Článok 7 |
|
Článok 1 |
Článok 1 |
|
|
Článok 2 |
Článok 2 |
|
|
Článok 2 ods. 3 až 9 |
|
Článok 4 |
|
Článok 3 |
Článok 3 |
|
|
Článok 3 ods. 9, 10 a 11 |
|
Článok 2 ods. 1, 2 a 3 |
|
Článok 4 |
Článok 4 |
|
|
Článok 5 |
Článok 5 |
|
|
Články 6 až 8 |
— |
|
|
Článok 10 |
Článok 6 |
|
|
Článok 11 |
Článok 7 |
|
|
Článok 13 |
Článok 8 |
|
|
Článok 14 |
Článok 9 |
|
|
Článok 11 písm. d) |
Článok 10 ods. 1 |
|
|
— |
Článok 10 ods. 2 |
|
|
Články 15, 16 a 17 |
Článok 11 |
|
|
— |
Článok 12 |
|
|
Články 18 až 24 |
Článok 13 |
|
|
Článok 22 |
|
Článok 2 ods. 4 |
|
Článok 25 |
Článok 14 |
|
|
— |
Článok 15 |
|
|
Článok 26 |
Článok 16 |
|
|
— |
Článok 17 |
|
|
Článok 27 |
Článok 18 |
|
|
Článok 28 |
— |
|
|
Článok 29 |
Článok 19 |
|
|
Článok 30 |
— |
|
|
Článok 31 |
— |
|
|
— |
Článok 20 |
|
|
Článok 32 |
Článok 21 |
|
|
Článok 33 |
Článok 22 |
|
|
Článok 34 |
Článok 23 |
|
|
Článok 35 |
Článok 24 |
|
|
Článok 36 |
Článok 25 |
|
|
Článok 37 |
Článok 26 |
|
|
Článok 38 |
Článok 27 |
|
|
Článok 39 |
Článok 28 |
|
|
— |
Článok 29 |
|
|
Článok 40 |
Článok 30 |
|
|
Článok 45 |
Článok 31 |
|
|
Článok 42 |
Článok 32 |
|
|
Článok 44 |
Článok 33 |
|
|
Článok 45 |
Článok 34 |
|
|
Článok 46 |
Článok 35 |
|
|
Článok 47 |
Článok 36 |
|
|
Článok 48 |
Článok 37 |
|
|
Článok 49 |
— |
|
|
Článok 50 |
Článok 37a |
|
|
Článok 51 |
Článok 38 |
|
|
Články 52 až 57 |
— |
|
|
Články 58 až 61 |
Článok 39 |
|
|
— |
Článok 40 |
|
|
— |
Článok 41 |
|
|
— |
Článok 41a |
|
|
— |
Článok 41b |
|
|
Článok 65 |
Článok 42 |
|
|
— |
Článok 43 |
|
|
Článok 66 |
Článok 44 |
|
|
Článok 67 |
Článok 45 |
|
|
Článok 68 |
Článok 46 |
|
|
Článok 69 |
Článok 47 |
|
( 1 ) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).
( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).
( 9 ) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).
( 10 ) Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.
( 11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
( 12 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (pozri s. 1 tohto úradného vestníka).
( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
( 15 ) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
( 16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).
( 17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).
( 18 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).
( 19 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
( 20 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
( 21 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
( 22 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
( 23 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“
( 24 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).
( 25 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).