02014R0651 — SK — 01.08.2021 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. ES L 187 26.6.2014, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
L 156 |
1 |
20.6.2017 |
||
L 215 |
3 |
7.7.2020 |
||
L 89 |
1 |
16.3.2021 |
||
L 270 |
39 |
29.7.2021 |
Opravené a doplnené:
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 651/2014
zo 17. júna 2014
o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy
(Text s významom pre EHP)
OBSAH |
|
KAPITOLA I |
Spoločné ustanovenia |
KAPITOLA II |
Monitorovanie |
KAPITOLA III |
Osobitné ustanovenia pre rôzne kategórie pomoci |
Oddiel 1 – |
Regionálna pomoc |
Oddiel 2 – |
Pomoc pre MSP |
Oddiel 2A — |
Pomoc na Európsku územnú spoluprácu |
Oddiel 3 – |
Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP |
Oddiel 4 – |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie |
Oddiel 5 – |
Pomoc na podporu vzdelávania |
Oddiel 6 – |
Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím |
Oddiel 7 – |
Pomoc na ochranu životného prostredia |
Oddiel 8 – |
Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami |
Oddiel 9 – |
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov |
Oddiel 10 – |
Pomoc na širokopásmové infraštruktúry |
Oddiel 11 – |
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva |
Oddiel 12 – |
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry |
Oddiel 13 – |
Pomoc na miestne infraštruktúry |
Oddiel 14 – |
Pomoc pre regionálne letiská |
Oddiel 15 – |
Pomoc pre prístavy |
Oddiel 16 — |
Pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU |
KAPITOLA IV |
Záverečné ustanovenia |
KAPITOLA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto kategórie pomoci:
regionálna pomoc;
pomoc pre MSP vo forme investičnej pomoci a prevádzkovej pomoci a pomoc pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu;
pomoc na ochranu životného prostredia;
pomoc na výskum, vývoj a inovácie;
pomoc na podporu vzdelávania;
pomoc na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;
pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami;
sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov;
pomoc na širokopásmové infraštruktúry;
pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva;
pomoc na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru;
pomoc na miestne infraštruktúry;
pomoc pre regionálne letiská;
pomoc pre prístavy;
pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce a
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
schémy podľa kapitoly III oddielov 1 (s výnimkou článku 15), 2, 3, 4, 7 (s výnimkou článku 44) a 10 tohto nariadenia a pomoc vykonávaná vo forme finančných produktov podľa oddielu 16 uvedenej kapitoly, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc na členský štát presahuje 150 mil. EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti. V prípade pomoci podľa kapitoly III oddielu 16 tohto nariadenia sa na posúdenie toho, či priemerný ročný rozpočet daného členského štátu na štátnu pomoc v súvislosti s finančným produktom presahuje 150 miliónov EUR, zohľadňujú len príspevky členského štátu do zložky záruky EÚ, za ktorú je zodpovedný členský štát, podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 ( 1 ), ktoré sú vyčlenené na konkrétny finančný produkt. Komisia môže po posúdení príslušného plánu hodnotenia, ktorý jej členský štát notifikoval, do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy rozhodnúť o tom, že toto nariadenie sa bude naďalej uplatňovať na ktorúkoľvek z týchto schém pomoci aj po uplynutí vyššie uvedeného obdobia. Ak Komisia už predĺžila uplatňovanie tohto nariadenia na takéto schémy nad rámec pôvodných šiestich mesiacov, členské štáty sa môžu rozhodnúť predĺžiť platnosť týchto schém do konca obdobia uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že dotknutý členský štát predložil hodnotiacu správu v súlade s plánom hodnotenia schváleným Komisiou. Regionálna pomoc poskytovaná na základe tohto nariadenia sa však môže na základe výnimky predĺžiť až do konca obdobia platnosti príslušných máp regionálnej pomoci;
akékoľvek zmeny schém uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) iné než zmeny, ktoré nemôžu ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci podľa tohto nariadenia alebo nemôžu výrazným spôsobom ovplyvniť obsah schváleného plánu hodnotenia;
pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkovaním distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;
pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred tovarom dovážaným.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
pomoc poskytovanú v odvetví rybolovu a akvakultúry podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 ( 2 ) s výnimkou pomoci na podporu vzdelávania, pomoci pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu, pomoci v oblasti výskumu a vývoja, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoci na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP), pomoci na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK), pomoci na projekty Európskej územnej spolupráce a pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU s výnimkou operácií uvedených v článku 1 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 717/2014 ( 3 );
pomoc poskytovanú v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoci pre MSP na poradenské služby, pomoci vo forme rizikového financovania, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, pomoci na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP), pomoci na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK), pomoci na projekty Európskej územnej spolupráce a pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU;
pomoc poskytovanú v sektore spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:
ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov kúpených od prvovýrobcov alebo umiestnených na trh príslušnými podnikmi;
ak je pomoc podmienená tým, že má byť čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom;
pomoc na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie v zmysle rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ ( 4 );
kategórie regionálnej pomoci uvedené v článku 13.
Ak podnik pôsobí vo vylúčených sektoroch uvedených v prvom pododseku písm. a), b) alebo c) a v sektoroch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytovanú v súvislosti s týmito ďalšími sektormi alebo na tieto ďalšie činnosti pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia prostredníctvom primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby činnosti vykonávané vo vylúčených sektoroch neboli podporované z pomoci poskytnutej v súlade s týmto nariadením.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc poskytnutá tým istým členským štátom označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami a schém pomoci v súlade s kapitolou III oddielom 2a článkom 19b, ako aj kapitolou III oddielom 16;
pomoc ad hoc v prospech podniku v zmysle písmena a);
pomoc pre podniky v ťažkostiach, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, schém pomoci pre začínajúce podniky, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, schém pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 19b, pomoci určenej pre MSP podľa článku 56f a pomoci určenej finančným sprostredkovateľom podľa článkov 16, 21, 22 a 39, ako aj kapitoly III oddielu 16, a to za predpokladu, že podniky v ťažkostiach nie sú zvýhodnené oproti iným podnikom. Odchylne od uvedeného sa však toto nariadenie uplatňuje na podniky, ktoré neboli v ťažkostiach k 31. decembru 2019, ale stali sa podnikmi v ťažkostiach počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021.
Toto nariadenie sa neuplatňuje na opatrenia štátnej pomoci, ktorých samotný obsah alebo podmienky s nimi spojené alebo ich metódy financovania predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov Únie, a to najmä:
opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca mal hlavné sídlo v príslušnom členskom štáte alebo aby bol usadený predovšetkým v príslušnom členskom štáte; požiadavka mať prevádzkareň alebo pobočku v členskom štáte poskytujúcom pomoc v čase vyplatenia pomoci je však dovolená;
opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca používal domáce výrobky alebo služby;
opatrenia pomoci obmedzujúce možnosť príjemcov využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných členských štátoch.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy;
„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú podniky spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe I;
„pracovník so zdravotným postihnutím“ je každá osoba, ktorá:
je uznaná za osobu so zdravotným postihnutím v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; alebo
má dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie (postihnutia), ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do pracovného prostredia na rovnakom základe s ostatnými pracovníkmi;
„znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:
počas predchádzajúcich šiestich mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo
je vo veku 15 až 24 rokov; alebo
nedosiahla vyššie stredoškolské alebo odborné vzdelanie (Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania 3) alebo osoba, ktorá pred menej než dvoma rokmi ukončila povinnú školskú dochádzku a ktorá predtým nezískala svoje prvé pravidelne platené zamestnanie; alebo
je staršia ako 50 rokov; alebo
žije ako osamelá dospelá osoba s jednou odkázanou osobou alebo s viacerými odkázanými osobami; alebo
pracuje v odvetví alebo povolaní v členskom štáte, kde je rodová nerovnosť najmenej o 25 % vyššia ako priemerná rodová nerovnosť vo všetkých hospodárskych odvetviach daného členského štátu, a patrí do takejto menšinovej rodovej skupiny; alebo
je členom etnickej menšiny v rámci členského štátu a ktorá musí rozvíjať svoje jazykové, odborné znalosti alebo budovať profil pracovných skúseností za účelom zlepšenia svojich možností získať stabilné zamestnanie;
„doprava“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu;
„náklady na dopravu“ sú náklady na dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktoré skutočne zaplatil príjemca za trasu, zahŕňajúce:
poplatky za dopravu, náklady na manipuláciu a dočasné skladovanie, pokiaľ tieto náklady súvisia s trasou;
náklady na poistné, ktoré sa vzťahuje na náklad;
dane, clá alebo poplatky, ktoré sa vzťahujú na náklad a v náležitých prípadoch na nosnosť, v mieste pôvodu, ako aj v mieste určenia; a
náklady na bezpečnostné kontroly, prirážky na zvýšené náklady na palivo;
„vzdialené regióny“ sú najvzdialenejšie regióny, Malta, Cyprus, Ceuta a Melilla, ostrovy, ktoré sú súčasťou územia členského štátu a riedko osídlené oblasti;
„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ je prechovávanie alebo vystavovanie výrobku na účely jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh, s výnimkou prvého predaja od prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akejkoľvek činnosti, ktorou sa výrobok pripravuje na takýto prvý predaj; predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel;
„poľnohospodárska prvovýroba“ je výroba výrobkov rastlinnej a živočíšnej výroby, uvedených v prílohe I k zmluve bez toho, aby došlo k akejkoľvek ďalšej operácii, ktorou by sa zmenila povaha takýchto výrobkov;
„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky výrobok, výsledkom ktorého je takisto poľnohospodársky výrobok, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného výrobku na prvý predaj;
„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013;
„najvzdialenejšie regióny“ sú regióny vymedzené v článku 349 zmluvy. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2010/718/EÚ ostrov Svätý Bartolomej od 1. januára 2012 už viac nepatrí medzi najvzdialenejšie regióny. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2012/419/EÚ patrí Mayotte od 1. januára 2014 medzi najvzdialenejšie regióny;
„uhlie“ je vysokokvalitné, strednekvalitné a nízkokvalitné uhlie kategórie A a B v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN a ktorý je objasnený v rozhodnutí Komisie z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie ( 5 );
„individuálna pomoc“ je:
pomoc ad hoc a
poskytnutie pomoci jednotlivým príjemcom na základe schémy pomoci;
„schéma pomoci“ je každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý akt, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčené obdobie a/alebo v neurčenej výške;
„plán hodnotenia“ je dokument obsahujúci najmenej tieto minimálne prvky: účely schémy pomoci, ktorá sa má hodnotiť, hodnotiace otázky, ukazovatele výsledkov, plánovanú metodiku na uskutočnenie hodnotenia, požiadavky na zhromažďovanie údajov, navrhovaný časový harmonogram hodnotenia vrátane dátumu predloženia záverečnej hodnotiacej správy, opis nezávislého orgánu, ktorý uskutočňuje hodnotenie, alebo kritériá, ktoré sa použijú na jeho výber, a spôsoby zabezpečenia zverejnenia hodnotenia;
„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;
„podnik v ťažkostiach“ je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností:
v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ ( 6 ), a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio.
V prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ.
Keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov.
Keď podnik dostal pomoc na záchranu a ešte neuhradil úver alebo nevypovedal záruku, alebo ak dostal pomoc na reštrukturalizáciu a stále podlieha reštrukturalizačnému plánu.
V prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:
účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému kapitálu je vyšší než 7,5 a
pomer EBITDA podniku k úrokovému krytiu je nižší ako 1,0.
„povinnosť územnej viazanosti výdavkov“ je povinnosť vynaložiť minimálnu sumu a/alebo vykonať minimálnu úroveň výrobnej činnosti na konkrétnom území, ktorú príjemcom uložil orgán poskytujúci pomoc;
„upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca:
maximálna výška pomoci = R × (A + 0,50 × B + 0 × C),
kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v danej oblasti stanovenej v schválenej mape regionálnej pomoci, ktorá je platná v deň poskytnutia pomoci a nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP; A je počiatočných 50 mil. EUR oprávnených nákladov, B je časť oprávnených nákladov od 50 mil. EUR do 100 mil. EUR a C je časť oprávnených nákladov nad 100 mil. EUR;
„vratný preddavok“ je úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky úhrady závisia od výsledku projektu;
„ekvivalent hrubého grantu“ je výška pomoci, ak bola príjemcovi poskytnutá formou grantu, pred odpočítaním daní alebo iných platieb;
„začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok objednať zariadenie alebo akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr. Nákup pozemku a prípravné práce, ako je získanie povolení a vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, sa nepokladá za začatie prác. V prípade prevzatia je „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo súvisiacich s nadobudnutou prevádzkarňou;
„veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I;
„následná fiškálna schéma“ je schéma vo forme daňového zvýhodnenia, ktorá je upravenou verziou predchádzajúcej existujúcej schémy vo forme daňového zvýhodnenia a ktorá ju nahrádza;.
„intenzita pomoci“ je brutto výška pomoci vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných platieb;
„podporované oblasti“ sú oblasti určené v schválenej mape regionálnej pomoci schválené podľa článkov 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2021 pre regionálnu pomoc poskytovanú do 31. decembra 2021 a oblasti určené v schválenej mape regionálnej pomoci schválené podľa článkov 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027 pre regionálnu pomoc poskytovanú po 31. decembri 2021;
„dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, kedy je príjemcovi priznané zákonné právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym poriadkom;
„hmotné aktíva“ sú aktíva pozostávajúce z pozemkov, budov a závodov, strojov a zariadení;
„nehmotné aktíva“ sú aktíva, ktoré nemajú fyzickú alebo finančnú podobu, ako napr. patenty, licencie, know-how alebo iné duševné vlastníctvo;
„mzdové náklady“ sú celková výška nákladov, ktoré musí príjemca pomoci reálne znášať v súvislosti s dotknutým pracovným miestom a ktoré zahŕňajú počas vymedzeného obdobia hrubú mzdu pred zdanením a povinné odvody, ako sú odvody do systému sociálneho zabezpečenia, náklady na starostlivosť o deti a rodičov;
„čistý nárast počtu zamestnancov“ je čistý nárast počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za dané časové obdobie, pričom všetky pracovné miesta zrušené počas tohto časového obdobia sa teda musia odpočítať a počet osôb zamestnaných na plný úväzok, čiastkový úväzok alebo ako sezónnych pracovníkov sa musí zohľadniť s ich podielmi ročných pracovných jednotiek;
„vyhradená infraštruktúra“ je infraštruktúra, ktorá je vybudovaná pre vopred identifikovateľný podnik (podniky) a ktorá je prispôsobená jeho (ich) potrebám;
„finančný sprostredkovateľ“ je akákoľvek finančná inštitúcia bez ohľadu na jej formu a vlastníctvo, a to vrátane fondu fondov, fondov súkromného kapitálu, verejných investičných fondov, bánk, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancovanie a záručných spoločností;
„trasa“ je presun tovaru z miesta pôvodu na miesto určenia, vrátane akýchkoľvek prechodných úsekov alebo etáp v rámci príslušného členského štátu alebo mimo neho, vykonaný použitím jedného alebo viacerých dopravných prostriedkov;
„spravodlivá miera návratnosti (FRR)“ je očakávaná miera návratnosti zodpovedajúca rizikovo upravenej diskontnej sadzbe, ktorá odzrkadľuje úroveň rizika projektu a charakter a úroveň kapitálu, ktorý súkromní investori plánujú investovať;
„celkové financovanie“ je celková výška investície do oprávneného podniku alebo projektu podľa oddielu 3 alebo na základe článkov 16 alebo 39 tohto nariadenia s výnimkou čisto súkromných investícií poskytovaných za trhových podmienok a mimo rozsahu pôsobnosti príslušného opatrenia štátnej pomoci;
„súťažné ponukové konanie“ je nediskriminačné súťažné ponukové konanie, ktoré umožňuje účasť dostatočného počtu podnikov a v ktorom sa pomoc poskytuje buď na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom alebo na základe zúčtovacej ceny. Navyše rozpočet alebo objem prostriedkov súvisiacich so súťažným ponukovým konaním sú záväzne obmedzené, čo znamená, že pomoc sa nemôže poskytnúť všetkým uchádzačom;
„prevádzkový zisk“ je rozdiel medzi diskontovanými príjmami a diskontovanými prevádzkovými nákladmi počas ekonomickej životnosti investície, ak je tento rozdiel kladný. Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady, ako napr. náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak sa na ne vzťahovala investičná pomoc. Diskontovaním príjmov a prevádzkových nákladov vhodnou diskontnou sadzbou sa umožní dosiahnuť primeraný zisk.
Vymedzenie pojmov uplatňujúce sa na regionálnu pomoc
Vymedzenie pojmov uplatňujúcich sa na pomoc na širokopásmové infraštruktúry (oddiel 10) je uplatniteľné na príslušné ustanovenia o regionálnej pomoci.
„regionálna investičná pomoc“ je regionálna pomoc poskytnutá na počiatočnú investíciu alebo na počiatočnú investíciu v prospech novej hospodárskej činnosti;
„regionálna prevádzková pomoc“ je pomoc na zníženie bežných výdavkov podniku. Sem sú zahrnuté kategórie nákladov, ako sú náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom, administratívu, ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak boli zahrnuté do oprávnených nákladov pri poskytnutí investičnej pomoci;
„oceliarske odvetvie“ sú všetky činnosti súvisiace s výrobou jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:
surové železo a zliatiny železa:
surové výrobky a polotovary zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:
hotové výrobky vyrábané za tepla zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele:
hotové výrobky dorábané za studena:
rúry:
„odvetvie syntetických vlákien“ je:
extrudovanie/texturizácia všetkých generických typov vlákien a priadze na báze polyesteru, polyamidu, akrylového vlákna alebo polypropylénu, bez ohľadu na ich konečné využitie, alebo
polymerizácia (vrátane polykondenzácie), keď je na úrovni použitého zariadenia zavedená do extrúzie, alebo
akýkoľvek doplnkový proces súvisiaci so súbežným zavedením kapacity extrudovania/texturizácie potenciálnym príjemcom alebo inou spoločnosťou v skupine, do ktorej patrí a ktorá je obvykle zapojená do tejto osobitnej podnikateľskej činnosti, na úrovni používaných zariadení;
„odvetvie dopravy“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou alebo železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu; „odvetvie dopravy“ konkrétnejšie znamená tieto činnosti v zmysle NACE Rev. 2:
NACE 49: Pozemná doprava a doprava potrubím, okrem NACE 49.32 Taxislužba, 49.42 Sťahovacie služby, 49.5 Doprava potrubím;
NACE 50: Vodná doprava;
NACE 51: Letecká doprava, okrem NACE 51.22 Kozmická doprava;
„schéma zameraná na obmedzený počet špecifických odvetví hospodárskej činnosti“ je schéma, ktorá sa vzťahuje na činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti menej než piatich tried (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2;
„činnosti cestovného ruchu“ sú tieto činnosti v zmysle NACE Rev. 2:
NACE 55: Ubytovanie;
NACE 56: Činnosti reštaurácií a pohostinstiev;
NACE 79: Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti;
NACE 90: Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti;
NACE 91: Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení;
NACE 93: Športové, zábavné a rekreačné činnosti;
„riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo regióny NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;
„veľmi riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;
„počiatočná investícia“ je:
investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne, rozšírenia kapacity existujúcej prevádzkarne, diverzifikácie výroby prevádzkarne na výrobky, ktoré sa predtým v prevádzkarni nevyrábali, alebo zásadnej zmeny celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo
nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni za predpokladu, že prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie zo strany investora, ktorý je bez väzieb na predávajúceho, pričom výhradné nadobudnutie akcií podniku je vylúčené;
„rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť patriaca do tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2, ako je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky ( 7 );
„počiatočná investícia v prospech novej hospodárskej činnosti“ je:
investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne alebo diverzifikácie činnosti existujúcej prevádzkarne pod podmienkou, že nová činnosť nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa predtým vykonávala v prevádzkarni;
nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie zo strany investora, ktorý je bez väzieb na predávajúceho, pod podmienkou, že nová činnosť, ktorá sa má vykonávať s využitím nadobudnutých aktív, nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa v prevádzkarni vykonávala pred ich nadobudnutím;
„veľký investičný projekt“ je počiatočná investícia s oprávnenými nákladmi nad 50 mil. EUR vypočítaná na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;
„miesto určenia“ je miesto vykládky tovaru;
„miesto pôvodu“ je miesto nakládky tovaru na účely prepravy;
„oblasti oprávnené na prevádzkovú pomoc“ sú najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 zmluvy, riedko osídlené oblasti alebo veľmi riedko osídlené oblasti;
„dopravné prostriedky“ znamenajú železničnú dopravu, cestnú nákladnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, námornú dopravu, leteckú dopravu a intermodálnu dopravu;
„fond na rozvoj miest (FRM)“ je špecializovaný investičný nástroj na účely investovania do projektov rozvoja miest v rámci opatrenia pomoci na rozvoj miest. FRM spravuje správca fondu na rozvoj miest;
„správca fondu na rozvoj miest“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty rozvoja miest a investuje do nich;
„projekt rozvoja miest“ je investičný projekt, ktorý má potenciál podporiť realizáciu intervencií naplánovaných v rámci integrovaného prístupu k udržateľnému rozvoju miest a prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré sú v ňom vymedzené, vrátane projektov s vnútornou mierou návratnosti, ktorá nemusí byť dostatočná na prilákanie financovania na čisto komerčnom základe. Projekt rozvoja miest môže byť organizovaný ako osobitný blok financovania v rámci právnych štruktúr súkromného investora, ktorý je príjemcom, alebo ako samostatný právny subjekt, napr. účelovo vytvorený subjekt;
„integrovaná stratégia udržateľného rozvoja miest“ je stratégia oficiálne navrhnutá a osvedčená príslušným miestnym orgánom alebo agentúrou verejného sektora, definovaná pre špecifickú mestskú zemepisnú oblasť a obdobie, v ktorej sa stanovujú integrované opatrenia s cieľom riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a spoločenské otázky, ktoré majú vplyv na mestské oblasti;
„materiálny príspevok“ je príspevok v podobe pôdy alebo nehnuteľnosti, pričom pozemok alebo nehnuteľnosť tvorí časť projektu v oblasti rozvoja miest;
„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti z prevádzkarne na území jednej zmluvnej strany Dohody o EHP (pôvodná prevádzkareň) do prevádzkarne, v ktorej sa uskutočňuje podporená investícia na území inej zmluvnej strany Dohody o EHP (podporovaná prevádzkareň). K presunu dochádza, ak výrobok alebo služba v pôvodnej a podporenej prevádzkarni slúži aspoň čiastočne na rovnaký účel a spĺňa nároky alebo napĺňa potreby rovnakého typu zákazníkov a strácajú sa pracovné miesta v rovnakej alebo podobnej činnosti v jednej z pôvodných prevádzkarní príjemcu v EHP.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre MSP
„pracovné miesta vytvorené priamo v súvislosti s investičným projektom“ sú pracovné miesta súvisiace s činnosťou, ktorej sa týka investícia, vrátane pracovných miest vytvorených v dôsledku nárastu miery využívania kapacít vytvorených investíciou;
▼M4 —————
Vymedzenia pojmov týkajúcich sa pomoci na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP
„kvázi kapitálová investícia“ je typ financovania, ktorý sa zaraďuje medzi kapitál a dlh, pričom má vyššie riziko ako dlh v prvom rade a nižšie riziko ako vlastný kapitál a ktorého návratnosť pre držiteľa je daná predovšetkým ziskami alebo stratami príslušného cieľového podniku a ktorý je nezabezpečený pre prípad zlyhania. Kvázi kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh nezabezpečený a podriadený dlhu vrátane mezanínového dlhu a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritná akcia;
„záruka“ v kontexte oddielov 1, 3 a 7 nariadenia je písomný záväzok o prevzatí zodpovednosti za všetky novoiniciované úverové transakcie tretej strany alebo za ich časť, ako sú dlhové alebo lízingové nástroje, ako aj kvázi kapitálové nástroje;
„miera záruky“ je percentuálna miera pokrytia straty verejným investorom pri každej jednej transakcii oprávnenej v rámci príslušného opatrenia štátnej pomoci;
„vystúpenie“ je likvidácia podielu finančného sprostredkovateľa alebo investora vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia podielov/úverov, predaja inému finančnému sprostredkovateľovi alebo inému investorovi, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;
„finančný príspevok“ je návratná verejná investícia poskytnutá finančnému sprostredkovateľovi na účely investovania v rámci opatrenia rizikového financovania, pričom všetky výnosy sa vrátia verejnému investorovi;
„rizikové finančné investície“ sú kapitálové a kvázi kapitálové investície, úvery vrátane prenájmov, záruk alebo ich kombinácií v prospech oprávnených podnikov na účely realizácie nových investícií;
„nezávislý súkromný investor“ je súkromný investor, ktorý nie je akcionárom oprávneného podniku, do ktorého investuje, a to vrátane podnikateľských anjelov a finančných inštitúcií bez ohľadu na ich vlastníctvo, pokiaľ v plnom rozsahu znášajú riziko súvisiace s ich investíciou. Pri zakladaní nového podniku sa súkromní investori vrátane zakladateľov pokladajú za nezávislých od tohto podniku;
„fyzická osoba“ na účely článkov 21 a 23 je iná osoba než právnická osoba, ktorá nie je podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy;
„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu podniku, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za vlastníctvo zodpovedajúceho podielu tohto podniku;
„prvý komerčný predaj“ je prvý predaj, ktorý uskutoční podnik na trhu výrobkov alebo služieb, s výnimkou obmedzeného predaja na účely testovania trhu;
„nekótované MSP“ sú MSP, ktoré nie sú kótované na oficiálnom zozname burzy cenných papierov, s výnimkou alternatívnych obchodných platforiem;
„pokračovanie investície“ je ďalšia riziková finančná investícia do podniku nasledujúca po jednom alebo viacerých predchádzajúcich kolách rizikových finančných investícií;
„náhradný kapitál“ je nákup existujúcich akcií v podniku od predchádzajúceho investora alebo akcionára;
„poverený subjekt“ je Európska investičná banka a Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej má členský štát podiel, alebo finančná inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorej cieľom je dosiahnuť verejný záujem pod kontrolou verejného orgánu, verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby; poverený subjekt možno vybrať alebo priamo menovať v súlade s ustanoveniami smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( 8 ) alebo akýchkoľvek následných právnych predpisov, ktorým sa uvedená smernica nahrádza čiastočne alebo úplne;
„inovačný podnik“ je podnik:
ktorý vie preukázať prostredníctvom hodnotenia vykonaného externým odborníkom, že v dohľadnej budúcnosti vyvinie výrobky, služby alebo postupy, ktoré sú nové alebo podstatne zlepšené v porovnaní so súčasným stavom v danom odvetví a ktoré v sebe nesú riziko technologického alebo priemyselného zlyhania; alebo
ktorého náklady na výskum a vývoj tvoria aspoň 10 % jeho celkových prevádzkových nákladov v rámci aspoň jedného z troch rokov predchádzajúcich poskytnutiu pomoci alebo, v prípade začínajúceho podniku, ktorý nemôže preukázať svoju finančnú situáciu v predchádzajúcich rokoch, v rámci auditu jeho súčasného zdaňovacieho obdobia overeného externým audítorom;
„alternatívna obchodná platforma“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES, v ktorom väčšinu finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP;
„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutej lehote. Môže mať formu úveru alebo iného nástroja financovania vrátane prenájmu, ktorého hlavnou vlastnosťou je, že poskytuje veriteľovi minimálny výnos. Refinancovanie existujúcich úverov nie je oprávneným úverom.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na výskum, vývoj a inovácie
„organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ je subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol;
„základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho komerčného uplatnenia alebo použitia;
„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, procesov alebo služieb. Patrí k nemu vývoj častí komplexných systémov a môže zahŕňať aj stavbu prototypov v laboratórnych podmienkach alebo v podmienkach so simulovanými rozhraniami prepojenými na existujúce systémy, ako aj pilotné linky, ak sú potrebné pre priemyselný výskum, a to najmä na schválenie generickej technológie;
„experimentálny vývoj“ je získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností s cieľom vyvinúť nové alebo vylepšené výrobky, postupy alebo služby. To môže zahŕňať napríklad aj činnosti zamerané na koncepčnú definíciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb.
Experimentálny vývoj môže zahŕňať vývoj prototypov, názorné predvádzanie, pilotné projekty, testovanie a overovanie nových alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb v prostredí zastupujúcom skutočné prevádzkové podmienky, kde primárnym cieľom je ďalej technicky vylepšiť výrobky, procesy alebo služby, ktoré nie sú ešte do veľkej miery stanovené. Vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov sem patrí aj vtedy, keď sú tieto nevyhnutne konečným obchodným výrobkom a ich výroba je príliš nákladná, než aby boli použité výlučne na účely predvádzania a overovania.
Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy existujúcich výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia;
„štúdia uskutočniteľnosti“ je hodnotenie a analýza potenciálu projektu s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech;
„náklady na personál“ sú náklady na výskumných pracovníkov, technikov a iných pomocných pracovníkov v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na relevantnom projekte alebo činnosti;
„trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok kolúzie. Za transakciu spĺňajúcu zásadu trhového odstupu sa považuje akákoľvek transakcia, ktorej predchádzal otvorený, transparentný a nediskriminačný postup;
„efektívna spolupráca“ je spolupráca medzi najmenej dvoma nezávislými stranami, ktorej cieľom je výmena poznatkov alebo technológií alebo dosiahnutie spoločného cieľa založeného na deľbe práce, kde strany spoločne definujú rozsah projektu spolupráce, prispievajú k jeho realizácii a zdieľajú riziká i výsledky. Náklady projektu môže znášať v plnej výške jedna alebo viacero strán, čím sa ostatné strany odbremenia od jeho finančných rizík. Zmluvný výskum a poskytovanie výskumných služieb sa nepovažujú za formy spolupráce.
„výskumná infraštruktúra“ sú zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu vo svojich príslušných odboroch; toto vymedzenie zahŕňa vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov, zdroje založené na poznatkoch, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie, ktoré umožňujú také infraštruktúry založené na informačných a komunikačných technológiách, ako sú siete GRID, výpočtová technika, softvér a komunikácie, alebo akýkoľvek iný subjekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre uskutočňovanie výskumu. Takéto infraštruktúry môžu byť sústredené na jednom mieste alebo „distribuované“ (organizovaná sieť zdrojov) v súlade s článkom 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) ( 9 );
„inovačné zoskupenia“ sú štruktúry alebo organizované skupiny nezávislých strán (ako sú inovačné začínajúce podniky, malé, stredné a veľké podniky, ako aj organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov, neziskové organizácie a iné súvisiace hospodárske subjekty) vytvorené s cieľom podnecovať inovačné činnosti prostredníctvom podpory, zdieľania zariadení a výmeny poznatkov a odborných znalostí, efektívneho prispievania k transferu poznatkov, ďalej prostredníctvom vytvárania sietí, šírenia informácií a spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení;
„vysokokvalifikovaní pracovníci“ sú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním a aspoň 5 rokmi príslušnej odbornej praxe, do ktorej môže patriť aj doktorandské štúdium;
„poradenské služby v oblasti inovácií“ sú poradenstvo, pomoc a odborná príprava v oblasti transferu poznatkov, nadobúdania, ochrany a využívania nehmotných aktív, používanie noriem a predpisov, v ktorých sú zahrnuté;
„služby na podporu inovácií“ sú poskytovanie kancelárskych priestorov, databáz, knižníc, prieskum trhu, používanie laboratória, známky kvality, testovanie a certifikačné služby na účely vývoja efektívnejších výrobkov, postupov alebo služieb;
„organizačná inovácia“ je zavedenie novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe podniku, organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov a nezahŕňa zmeny vyplývajúce z organizačných metód už zaužívaných v podniku, ani zmeny stratégie riadenia, zlúčenia podnikov a akvizície, pozastavenie používania postupu, jednoduchú náhradu alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, úpravu, lokalizáciu, pravidelné, sezónne a iné cyklické zmeny, ani obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;
„inovácia procesu“ je zavedenie nového alebo výrazne lepšieho výrobného postupu alebo distribučnej metódy (vrátane podstatných zmien techniky, zariadenia alebo softvéru) okrem malých zmien alebo zlepšení, nárastu výrobných kapacít alebo kapacít služieb pridaním výrobných alebo logistických systémov, ktoré sa veľmi podobajú tým, ktoré sa už používajú, pozastavenia používania postupu, jednoduchej náhrady alebo rozšírenia kapitálu, zmien vyplývajúcich iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, úprav, lokalizácie, pravidelných sezónnych a iných cyklických zmien, obchodovania s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;
„dočasné vyslanie“ je dočasné zamestnanie pracovníkov príjemcom, ktorí majú právo vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím
„značne znevýhodnený pracovník“ je každá osoba, ktorá:
počas najmenej 24 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie; alebo
počas najmenej 12 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie a patrí do jednej z kategórií b) až g) uvedených vo vymedzení pojmu „znevýhodnený pracovník“;
„chránené zamestnanie“ je zamestnanie v podniku, kde najmenej 30 % pracovníkov je zdravotne postihnutých.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na ochranu životného prostredia
„ochrana životného prostredia“ je každé opatrenie určené na nápravu alebo zabránenie vzniku škôd, pokiaľ ide o fyzické okolie alebo o prírodné zdroje, prostredníctvom vlastných činností príjemcu, s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody alebo efektívnejšie využívať prírodné zdroje, vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie;
„norma Únie“ je:
záväzná norma Únie, ktorá stanovuje požadované úrovne ochrany životného prostredia, ktoré majú jednotlivé podniky dosiahnuť, alebo
povinnosť podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ ( 10 ) využívať najlepšie dostupné techniky (BAT) a zabezpečiť, aby úrovne emisií znečisťujúcich látok neboli vyššie, ako v prípade úrovne emisií pri uplatňovaní najlepších dostupných techník; pre prípady, keď úrovne emisií spojené s najlepšími dostupnými technikami boli vymedzené vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade so smernicou 2010/75/EÚ, sa tieto úrovne budú uplatňovať na účely tohto nariadenia; ak budú tieto úrovne vyjadrené ako rozsah, uplatní sa limit, kde došlo k prvému dosiahnutiu najlepších dostupných techník;
„nabíjacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje cestné vozidlá elektrickou energiou;
„čerpacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje cestné vozidlá vodíkom;
„obnoviteľný vodík“ je vodík vyrábaný elektrolýzou vody (v elektrolyzéri poháňanom elektrickou energiou pochádzajúcou z obnoviteľných zdrojov) alebo reformovaním bioplynu, alebo biochemickou konverziou biomasy, ak je v súlade s kritériami udržateľnosti stanovenými v článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 11 ).
„energetická efektívnosť“ je množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie;
„obytná budova“ je budova vytvorená výlučne z obytných jednotiek pre jednu alebo viac rodín;
„sociálne služby“ sú jasne určené služby, ktorými sa uspokojujú sociálne potreby, najmä pokiaľ ide o zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, starostlivosť o deti, prístup a opätovné začlenenie na trh práce, sociálne bývanie (čo znamená bývanie pre znevýhodnené osoby alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, ktoré v dôsledku obmedzenej platobnej schopnosti nie sú schopné získať bývanie za trhových podmienok), starostlivosť o zraniteľné skupiny a ich sociálne začlenenie [v zmysle vysvetlenia v odôvodnení 11 rozhodnutia Komisie 2012/21/EÚ ( 12 )];
„digitalizácia“ je prijímanie technológií vykonávaných elektronickými zariadeniami alebo systémami, ktoré umožňujú zvýšiť funkčnosť výrobku, zavádzať online služby, modernizovať procesy alebo prechádzať na obchodné modely založené na upúšťaní od spotrebiteľského článku vo výrobe tovaru a poskytovaní služieb, čo v konečnom dôsledku vedie k transformačnému vplyvu;
„inteligentná pripravenosť“ je schopnosť budov (alebo stavebných jednotiek) prispôsobovať svoju prevádzku potrebám používateľa vrátane optimalizácie energetickej efektívnosti a celkovej výkonnosti a prispôsobovať svoju prevádzku signálom zo siete;
„malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je MSP a ktorého počet zamestnancov vypočítaný v súlade s článkami 3 až 6 prílohy I nepresahuje 499, ktorého ročný obrat nepresahuje 100 mil. EUR, alebo ktorého ročná súvaha nepresahuje 86 mil. EUR; viacero subjektov sa považuje za jeden podnik, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok uvedených v článku 3 ods. 3 prílohy I;
„projekt energetickej hospodárnosti“ je investičný projekt, ktorý zvyšuje energetickú hospodárnosť budovy;
„fond energetickej hospodárnosti (FEH)“ je špecializovaný investičný nástroj vytvorený na účely investovania do projektov energetickej hospodárnosti určených na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v sektore domácností aj mimo neho. Každý fond energetickej hospodárnosti spravuje správca fondu energetickej hospodárnosti;
„správca fondu energetickej hospodárnosti“ je profesionálna správcovská spoločnosť s právnou subjektivitou, ktorá vyberá oprávnené projekty v oblasti energetickej hospodárnosti a investuje do nich;
„vysokoúčinná kombinovaná výroba tepla a elektriny“ je kombinovaná výroba tepla a elektriny, ktorá spĺňa definíciu vysokoúčinnej kombinovanej výroby uvedenú v článku 2 ods. 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES ( 13 );
„kogenerácia“ alebo kombinovaná výroba tepla a elektriny (KVET) je súčasná výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;
„energia z obnoviteľných zdrojov energie“ je energia vyrobená v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov, okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v týchto systémoch;
„obnoviteľné zdroje energie“ sú tieto obnoviteľné nefosílne zdroje energie: veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, zo skládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a z bioplynov;
„biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre odvetvie dopravy, vyrobené z biomasy;
„udržateľné biopalivo“ je biopalivo, ktoré spĺňa kritérium udržateľnosti stanovené v článku 17 smernice 2009/28/ES;
„biopalivo získané z potravín“ je biopalivo vyrábané z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukrov a olejnín podľa vymedzenia v návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie ( 14 );
„nová a inovačná technológia“ je nová a neoverená technológia na rozdiel od súčasného stavu techniky v odvetví, s ktorou sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania a ktorá nie je optimalizáciou alebo modernizáciou existujúcej technológie;
„zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky“ je zodpovednosť za odchýlky (rozdiely medzi transakciami výroby, spotreby a obchodovania), ktorú nesie účastník trhu alebo jeho vybratý zástupca, t. j. „strana zodpovedná za vyrovnanie odchýlky“, v rámci daného obdobia označovaného ako „obdobie zúčtovania odchýlok“;
„štandardná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky“ je nediskriminačná zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky v prípade technológií, pričom žiadny výrobca nie je vyňatý z tejto zodpovednosti;
„biomasa“ je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybárstva a akvakultúry, ako aj bioplyny a biologicky rozložiteľná časť priemyselného a komunálneho odpadu;
„celkové priemerné náklady na výrobu energie“ je výpočet nákladov na výrobu elektrickej energie v mieste pripojenia k odbernému miestu alebo do elektrizačnej sústavy. Zahŕňa počiatočný kapitál, diskontnú sadzbu, ako aj náklady na nepretržitú prevádzku, palivo a údržbu;
„environmentálna daň“ je daň, ktorej osobitný daňový základ má jasne negatívny účinok na životné prostredie, alebo ktorej cieľom je zdaniť určité činnosti, tovary alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, a/alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;
„minimálna úroveň zdanenia v Únii“ je minimálna úroveň zdanenia stanovená v právnych predpisoch Únie; v prípade energetických výrobkov a elektrickej energie znamená minimálnu úroveň zdanenia stanovenú v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( 15 );
„znečistená plocha“ je plocha, kde je potvrdená prítomnosť nebezpečných látok v dôsledku ľudského zásahu na takej úrovni, že predstavuje výrazné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vzhľadom na súčasné a schválené budúce využitie pôdy;
„zásada znečisťovateľ platí“ je zásada, podľa ktorej by náklady na opatrenia, ktoré riešia znečistenie, mal znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie;
„znečistenie“ je škoda, ktorú spôsobí znečisťovateľ priamym alebo nepriamym poškodením životného prostredia alebo vytvorením podmienok vedúcich k takémuto poškodeniu fyzického okolia alebo prírodných zdrojov;
„energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je systém centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktorý zodpovedá definícii účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom uvedenej v článku 2 ods. 41 a 42 smernice 2012/27/EÚ. Definícia zahŕňa zariadenia na výrobu tepla/chladu a sieť (vrátane súvisiacich zariadení) potrebnú na distribúciu tepla/chladu z výrobných zariadení do priestorov odberateľov;
„znečisťovateľ“ je osoba, ktorá priamo alebo nepriamo poškodzuje životné prostredie alebo vytvára podmienky vedúce k takému poškodeniu;
„opätovné použitie“ je každá činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo časť výrobkov, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na ktorý boli určené;
„príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby mohli byť opätovne použité bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
„recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo zásypový materiál;
„stav techniky“ je proces, v ktorom je opätovné použitie odpadového produktu na výrobu koncového výrobku bežnou, ekonomicky ziskovou praxou. V príslušných prípadoch sa pojem „stav techniky“ musí vykladať z pohľadu technológií a vnútorného trhu v Únii;
„energetická infraštruktúra“ je každé fyzické vybavenie alebo zariadenie, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo s viacerými tretími krajinami a patrí do týchto kategórií:
v súvislosti s elektrickou energiou:
infraštruktúra pre prenos, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 smernice 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou ( 16 );
infraštruktúra pre distribúciu, ako je vymedzená v článku 2 ods. 5 smernice 2009/72/ES;
skladovanie elektrickej energie, definované ako zariadenia používané na trvalé alebo dočasné skladovanie elektriny v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre alebo geologických úložiskách za predpokladu, že sú priamo napojené na vysokonapäťové prenosové vedenia navrhnuté na napätie 110 kV alebo viac;
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systémov vymedzených v písm. i) až iii) vrátane ochranných, monitorovacích a riadiacich systémov všetkých napäťových úrovní a rozvodní; a
inteligentné siete, definované ako akékoľvek vybavenie, vedenie, kábel alebo zariadenie na úrovni prenosu a nízkonapäťovej a strednonapäťovej distribúcie, zamerané na dvojsmernú digitálnu komunikáciu v reálnom čase alebo takmer reálnom čase, interaktívne a inteligentné monitorovanie a riadenie výroby elektriny, jej prenosu, distribúcie a spotreby v rámci elektrickej siete s cieľom vyvinúť sieť, v ktorej bude efektívne integrované správanie a konanie všetkých používateľov pripojených do siete – výrobcov, spotrebiteľov a používateľov vykonávajúcich obe činnosti – aby sa zabezpečila ekonomicky efektívna, udržateľná elektrická sústava s malými stratami, zabezpečenými dodávkami energie vysokej kvality a bezpečnosť;
v súvislosti s plynom:
plynovody na prepravu a distribúciu zemného plynu a bioplynu, ktoré tvoria súčasť siete s výnimkou vysokotlakových plynovodov používaných na prívod zemného plynu;
podzemné zásobníky napojené na vysokotlakové plynovody uvedené v bode i);
zariadenia určené na príjem, uskladnenie a spätné splyňovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“) alebo stlačeného zemného plynu (ďalej len „CNG“); a
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systému alebo na umožnenie dvojsmernej kapacity vrátane kompresorových staníc;
v súvislosti s ropou:
ropovody používané na prepravu ropy;
čerpacie stanice a zásobníky potrebné pre prevádzku ropovodov; a
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku daného systému vrátane ochranných, monitorovacích a riadiacich systémov a zariadení pre spätný tok;
v súvislosti s CO2: siete potrubí vrátane pomocných kompresorových staníc na prepravu CO2 do úložísk s cieľom vtlačiť CO2 do vhodných podzemných geologických formácií na účely trvalého uloženia;
„právne predpisy o vnútornom trhu s energiou“ zahŕňajú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ( 17 ), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ( 18 ); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny ( 19 ) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn ( 20 ) alebo akékoľvek následné právne predpisy, ktoré úplne alebo čiastočne nahrádzajú tieto akty;
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa sociálnej pomoci na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
„miesto obvyklého pobytu“ je miesto, kde fyzická osoba žije aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných a pracovných väzieb; v prípade osoby, ktorá má pracovné väzby inde ako svoje osobné väzby a ktorá žije v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa za miesto jej obvyklého pobytu pokladá miesto, kde má osobné väzby, ak sa na toto miesto vracia pravidelne; ak osoba žije v niektorom členskom štáte na účely plnenia úlohy počas určeného obdobia, za jej miesto pobytu sa stále pokladá miesto, kde má svoje osobné väzby, bez ohľadu na to, či sa tam vracia počas vykonávania tejto činnosti; navštevovanie univerzity alebo školy v inom členskom štáte nepredstavuje presun miesta obvyklého pobytu; alternatívne platí, že „miesto obvyklého pobytu“ má význam, ktorý je mu priradený vo vnútroštátnom práve členských štátov.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci v oblasti širokopásmovej infraštruktúry
▼M4 —————
„stavebno-inžinierske práce súvisiace so širokopásmovým pripojením“ sú stavebno-inžinierske práce, ktoré sú potrebné na vybudovanie širokopásmovej siete, ako sú výkopové práce na komunikáciách na účely umiestnenia (širokopásmových) káblovodov;
„káblovody“ sú podpovrchové rúry alebo vedenia používané na umiestnenie (optických, medených alebo koaxiálnych) káblov širokopásmovej siete;
„fyzický uvoľnený prístup“ poskytuje prístup k prístupovému vedeniu koncového spotrebiteľa a umožňuje prenosovým systémom konkurentov priamy prenos dát cez toto vedenie;
„pasívna sieť“ je sieť bez akéhokoľvek aktívneho prvku, ako sú: inžinierska infraštruktúra, potrubia, káblovody, revízne otvory, šachty, nenasvietené optické vlákna, rozvodné skrine, zdroj prúdu, anténne inštalácie, pasívne antény, stožiare, stĺpy a veže;
▼M4 —————
„veľkoobchodný prístup“ je prístup, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi využívať zariadenia iného prevádzkovateľa. Najširší možný prístup, ktorý sa má poskytnúť v prípade príslušnej siete, zahŕňa na základe súčasného technologického vývoja aspoň tieto prístupové produkty. V prípade sietí FTTH/FTTB: prístup ku káblovodom, prístup k nenasvietenému optickému vláknu, uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu a prístup k bitovému toku. V prípade káblových sietí: prístup ku káblovodom a prístup k bitovému toku. V prípade sietí FTTC: prístup ku káblovodom, uvoľnený prístup k úseku účastníckeho vedenia (tzv. sub-loop) a k bitovému toku. V prípade sietí pasívnej sieťovej infraštruktúry: prístup ku káblovodom, prístup k nenasvieteným optickým vláknam a/alebo uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu. V prípade širokopásmových sietí na základe ADSL: uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, prístup k bitovému toku. V prípade mobilných alebo bezdrôtových sietí: bitový tok, spoločný prístup k fyzickým stožiarom a prístup k medziuzlovým spojom. V prípade satelitnej platformy: prístup k bitovému toku.
„priestory nachádzajúce sa v dosahu infraštruktúry“ sú priestory, ktoré možno v krátkom čase pripojiť za bežný aktivačný poplatok pre koncového používateľa, a to bez ohľadu na to, či sú tieto priestory pripojené do siete. Prevádzkovateľ nahlási priestory ako priestory nachádzajúce sa v dosahu infraštruktúry len vtedy, ak sa zaviaže, že na žiadosť koncového používateľa pripojí priestory za bežné aktivačné poplatky, čo znamená bez akýchkoľvek dodatočných alebo výnimočných nákladov, pričom tieto poplatky nesmú byť vyššie ako priemerný aktivačný poplatok v príslušnom členskom štáte. Prevádzkovateľ elektronických komunikačných sietí musí okrem toho byť schopný pripojiť a aktivovať službu v konkrétnych priestoroch do štyroch týždňov od dátumu podania žiadosti;
„sociálno-ekonomickí aktéri“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne komunity nachádzajúce sa v ich blízkom okolí alebo v oblasti ich vplyvu, medzi ktoré patria orgány verejnej správy, verejné alebo súkromné subjekty poverené prevádzkovaním služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 zmluvy a podniky s intenzívnym využívaním digitálnych technológií;
„koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta, železnica alebo vnútrozemská vodná cesta úplne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergických digitálnych služieb, ktoré sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 ( 21 ), napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, podobné inteligentné služby mobility pre železnice alebo digitálna pripojiteľnosť na vnútrozemských vodných cestách.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
„náročné audiovizuálne diela“ sú diela identifikované ako také členskými štátmi na základe vopred stanovených kritérií pri zavádzaní schém alebo poskytovaní pomoci a môžu zahŕňať filmy, ktorých jediné pôvodné znenie je v jazyku členského štátu s malou rozlohou, malým počtom obyvateľov alebo malou jazykovou oblasťou, krátke filmy, prvé a druhé filmy začínajúcich režisérov, dokumentárne filmy, nízkorozpočtové alebo z komerčného hľadiska inak náročné diela;
„zoznam OECD/DAC“ sú všetky krajiny a územia oprávnené na oficiálnu rozvojovú pomoc a zahrnuté do zoznamu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD);
„primeraný zisk“ sa určuje s ohľadom na obvyklý zisk v dotknutom odvetví. V každom prípade sa za primeranú bude považovať miera návratnosti kapitálu, ktorá nepresahuje príslušnú swapovú sadzbu zvýšenú o prémiu 100 bázických bodov.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
„profesionálny šport“ je športovanie v zmysle zárobkovej činnosti alebo poskytovania služby za odmenu bez ohľadu na to, či bola uzavretá formálna pracovná zmluva medzi profesionálnym športovcom a príslušnou športovou organizáciou, ak odmena prevyšuje náklady na účasť a predstavuje značnú časť príjmu športovca. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie spojené s účasťou na športovom podujatí sa nepovažujú za odmenu na účely tohto nariadenia.
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre regionálne letiská
„letisková infraštruktúra“ je infraštruktúra a vybavenie na poskytovanie letiskových služieb letiskom leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb vrátane vzletových a pristávacích dráh, terminálov, odbavovacích plôch, rolovacích dráh, centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy a ostatných zariadení, ktoré priamo podporujú letiskové služby, okrem infraštruktúry a vybavenia, ktoré sú v prvom rade potrebné na vykonávanie neleteckých činností;
„letecká spoločnosť“ je akákoľvek letecká spoločnosť s platným povolením na prevádzku vydaným členským štátom alebo členom Spoločného európskeho leteckého priestoru v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 ( 22 );
„letisko“ je subjekt alebo skupina subjektov vykonávajúca hospodársku činnosť poskytovania letiskových služieb leteckým spoločnostiam;
„letiskové služby“ sú služby, ktoré letisko alebo ktorákoľvek z jeho dcérskych spoločností poskytuje leteckým spoločnostiam na zaručenie odbavovania lietadiel (od pristátia po vzlietnutie), cestujúcich a nákladu, čím sa leteckým spoločnostiam umožňuje poskytovať služby leteckej dopravy vrátane poskytovania služieb pozemnej obsluhy a poskytovania centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy;
„priemerný ročný objem cestujúcich“ je údaj určený na základe objemu cestujúcich (prilietajúcich aj odlietajúcich) počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc poskytnutá;
„centralizovaná infraštruktúra pozemnej obsluhy“ je infraštruktúra, ktorej prevádzku zvyčajne zabezpečuje prevádzkovateľ letiska a ktorá je daná k dispozícii rôznym poskytovateľom služieb pozemnej obsluhy na letisku za poplatok, s výnimkou vybavenia vlastneného alebo prevádzkovaného poskytovateľmi služieb pozemnej obsluhy;
„vysokorýchlostný vlak“ je vlak schopný dosiahnuť rýchlosť viac než 200 km/h;
„služby pozemnej obsluhy“ sú služby poskytované používateľom letísk na letiskách podľa opisu v prílohe k smernici Rady 96/67/ES ( 23 );
„neletecké činnosti“ sú komerčné služby leteckým spoločnostiam alebo iným používateľom letiska vrátane pomocných služieb cestujúcim, nákladným prepravcom alebo iným poskytovateľom služieb, prenájmu kancelárií a obchodov, parkovania a hotelov;
„regionálne letisko“ je letisko s priemerným ročným objemom do 3 miliónov cestujúcich;
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre prístavy
„prístav“ je územie pevniny a vody pozostávajúce z takej infraštruktúry a zariadení, ktoré umožňujú prijímanie plavidiel, ich nakladanie a vykladanie, uskladňovanie tovaru, preberanie a dodávanie tohto tovaru alebo nalodenie a vylodenie cestujúcich, posádky a iných osôb, a z akejkoľvek inej infraštruktúry, ktorá je potrebná pre prevádzkovateľov dopravy v prístave;
„námorný prístav“ je prístav v zásade umožňujúci prijímanie námorných plavidiel;
„vnútrozemský prístav“ je prístav iný než námorný prístav, ktorý umožňuje prijímanie vnútrozemských plavidiel;
„prístavná infraštruktúra“ je infraštruktúra a zariadenia na poskytovanie prístavných služieb súvisiacich s prepravou, napríklad prístaviská používané na zakotvenie lodí, kolmé hrany, móla a plávajúce pontónové rampy v prílivových oblastiach, prístavné bazény, násypy a rekultivované plochy, infraštruktúra pre alternatívne palivá a infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu;
„prístavná superštruktúra“ sú povrchové úpravy (napríklad na účely skladovania), pevné zariadenia (napríklad sklady a budovy terminálov), ako aj mobilné zariadenia (napríklad žeriavy) v prístave, ktoré súvisia priamo s dopravnou funkciou prístavu;
„prístupová infraštruktúra“ je akýkoľvek druh infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie prístupu a vstupu používateľov z pevniny alebo mora či rieky do prístavu alebo v rámci prístavu, ako napríklad cesty, železničné trate, kanály a plavebné komory;
„bagrovanie“ je odstraňovanie usadenín z dna prístupovej vodnej cesty do prístavu alebo v prístave;
„infraštruktúra pre alternatívne palivá“ je pevná, mobilná alebo príbrežná prístavná infraštruktúra umožňujúca prístavu zásobovať plavidlá zdrojmi energie ako elektrina, vodík, biopalivá v zmysle definície v článku 2 písm. i) smernice 2009/28/ES, syntetické a parafinické palivá, zemný plyn vrátane biometánu v plynnej forme [stlačený zemný plyn (CNG)] a skvapalnenej forme [skvapalnený zemný plyn (LNG)], a skvapalnený ropný plyn (LPG), ktoré slúžia aspoň čiastočne ako náhrada za fosílne zdroje ropy pri dodávke energie na prepravu a ktoré majú potenciál prispieť k jej dekarbonizácii a zlepšiť environmentálne výsledky sektora dopravy;
„plavidlá“ sú plávajúce konštrukcie so samostatným pohonom alebo bez neho, s jedným alebo viacerými povrchovými výtlakovými trupmi;
„námorné plavidlá“ sú plavidlá iné než plavidlá, ktoré sa plavia výlučne alebo najmä po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;
„vnútrozemské plavidlá“ sú plavidlá určené výlučne alebo najmä na plavbu po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;
„infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu“ je pevné, plávajúce alebo mobilné prístavné zariadenie, ktoré dokáže prijímať lodný odpad alebo zvyšky nákladu v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES ( 24 ).
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoc obsiahnut vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU (pojmy vymedzené pod inými názvami tohto článku majú rovnaký význam aj v prípade pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU)
„Fond InvestEU“, „záruka EÚ“, „finančný produkt“, „národné podporné banky alebo inštitúcie“ a „implementujúci partner“ majú význam vymedzený v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/523;
„finančný sprostredkovateľ“ na účely oddielu 16 je finančný sprostredkovateľ v zmysle bodu 34, s výnimkou implementujúcich partnerov;
„komerčný finančný sprostredkovateľ“ je finančný sprostredkovateľ, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku a ktorý pôsobí v plnej miere na vlastné riziko, bez verejnej záruky, pričom za komerčných finančných sprostredkovateľov sa nepovažujú národné podporné banky a inštitúcie;
„mestský uzol TEN-T“ má význam stanovený v článku 3 písm. p) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 25 );
„nový účastník“ je železničný podnik v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ ( 26 ), ktorý spĺňa tieto podmienky:
získal licenciu pre príslušný trhový segment podľa článku 17 ods. 3 smernice 2012/34/EÚ menej ako dvadsať rokov pred udelením pomoci;
nie je prepojený v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy I k tomuto nariadeniu s železničným podnikom, ktorý získal licenciu v zmysle článku 3 ods. 14 smernice 2012/34/EÚ pred 1. januárom 2010;
„mestská doprava“ je doprava v rámci mesta alebo aglomerácie a ich zón dochádzky do práce;
„ekosystém“, „biodiverzita“ a „dobrý stav ekosystému“ majú význam vymedzený v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 27 ).
Článok 3
Podmienky oslobodenia od notifikačnej povinnosti
Schémy pomoci, individuálna pomoc poskytnutá podľa schém pomoci a pomoc ad hoc sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak takáto pomoc spĺňa všetky podmienky kapitoly I tohto nariadenia, ako aj osobitné podmienky príslušnej kategórie pomoci stanovené v kapitole III tohto nariadenia.
Článok 4
Stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť
Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc, ktorá presahuje tieto stropy:
pre regionálnu investičnú pomoc: „upravená výška pomoci“ vypočítaná v súlade s mechanizmom definovaným v článku 2 ods. 20 pre investíciu s oprávnenými nákladmi vo výške 100 mil. EUR;
pre regionálnu pomoc na rozvoj miest: 20 mil. EUR, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 3;
pre investičnú pomoc pre MSP: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre pomoc na poradenské služby pre MSP: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na účasť MSP na veľtrhoch: 2 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc pre podniky, ktoré sa zúčastňujú na projektoch Európskej územnej spolupráce: pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20, 2 milióny EUR na podnik na jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20a, sumy stanovené v článku 20a ods. 2 na podnik na jeden projekt;
pre pomoc vo forme rizikového financovania: 15 mil. EUR na jeden oprávnený podnik, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 9;
pre pomoc pre začínajúce podniky: výšky stanovené na jeden podnik v článku 22 ods. 3, 4 a 5;
pre pomoc na výskum a vývoj:
ak je predmetom projektu prevažne základný výskum: 40 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie základného výskumu;
ak je predmetom projektu prevažne priemyselný výskum: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie priemyselného výskumu alebo spoločne do kategórií priemyselného výskumu a základného výskumu;
ak je predmetom projektu prevažne experimentálny vývoj: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie experimentálneho vývoja;
ak je projekt projektom Eureka alebo ho realizuje spoločný podnik vytvorený na základe článku 185 alebo 187 zmluvy, sumy uvedené v bodoch i) až iii) sú dvojnásobné;
ak sa pomoc na výskumné a vývojové projekty poskytuje vo forme vratných preddavkov, ktoré sú pri absencii prijatej metodiky výpočtu ich ekvivalentu hrubého grantu vyjadrené ako percento oprávnených nákladov, a ak opatrenie stanovuje, že v prípade úspešnej realizácie projektu stanoveného na základe primeranej a prezieravej hypotézy budú preddavky splatené s úrokovou sadzbou, ktorá sa prinajmenšom rovná diskontnej sadzbe uplatniteľnej v čase poskytnutia grantu, zvýšia sa sumy uvedené v bodoch i) až v) o 50 %;
pomoc na štúdie uskutočniteľnosti v rámci prípravy výskumných činností: 7,5 mil. EUR na jednu štúdiu;
pre pomoc pre MSP na projekty výskumu a vývoja, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, vykonávanú podľa článku 25a: suma uvedená v článku 25a;
pre pomoc na akcie „Marie Skłodowska-Curie“ a akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept) vykonávanú podľa článku 25b: sumy uvedené v článku 25b;
pre pomoc v rámci spolufinancovaných projektov výskumu a vývoja vykonávanú podľa článku 25c: sumy uvedené v článku 25c;
pre pomoc na akcie na vytváranie tímov: sumy uvedené v článku 25d;
pre investičnú pomoc na výskumné infraštruktúry: 20 mil. EUR na jednu infraštruktúru;
pre pomoc pre inovačné zoskupenia: 7,5 mil. EUR na jedno zoskupenie;
pomoc na inovácie pre MSP: 5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;
pre pomoc na podporu vzdelávania: 2 mil. EUR na jeden vzdelávací projekt;
pre pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre investičnú pomoc na ochranu životného prostredia s výnimkou investičnej pomoci na verejne prístupnú nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru pre vozidlá s nulovými alebo nízkymi emisiami, investičnej pomoci na rekultiváciu znečistených plôch a pomoci na distribučnú sieť, ktorá je súčasťou energeticky efektívneho centrálneho zásobovania teplom a chladom: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt; 30 mil. EUR na pomoc na investície do energetickej efektívnosti určitých budov patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 38 ods. 3a a 30 mil. EUR z celkového neuhradeného nominálneho financovania pomoci na investície do energetickej efektívnosti určitých budov patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 38 ods. 7;
pre investičnú pomoc na verejne prístupnú nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru pre vozidlá s nulovými alebo nízkymi emisiami: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt a v prípade schém priemerný ročný rozpočet do výšky 150 mil. EUR;
pre investičnú pomoc na projekty energetickej efektívnosti: sumy stanovené v článku 39 ods. 5;
pre investičnú pomoc na rekultiváciu znečistených plôch: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre prevádzkovú pomoc na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a prevádzkovú pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie v malých zariadeniach: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt. Keď sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania podľa článku 42; 150 mil. EUR za rok, pričom sa zohľadňuje kombinovaný rozpočet všetkých schém patriacich pod článok 42;
pre investičnú pomoc na distribučnú sieť centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre investičnú pomoc na energetickú infraštruktúru: 50 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;
pre pomoc na n asadenie pevných širokopásmových sietí poskytnutú vo forme grantu: 100 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na pevné širokopásmové infraštruktúry poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt prekročiť 150 mil. EUR;
pre pomoc na nasadenie mobilných sietí 4G alebo 5G poskytnutú vo forme grantu: 100 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na mobilné siete 4G alebo 5G poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na jeden projekt prekročiť 150 mil. EUR;
pre pomoc na určité projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti financované podľa nariadenia (EÚ) 2021/1153 alebo ocenené známkou excelentnosti za kvalitu podľa uvedeného nariadenia, ktorá bola udelená vo forme grantu: 100 mil. EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na určité projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi prekročiť 150 mil. EUR na jeden projekt;
pre pomoc vo forme systémov poukážok na pripojenie: celkový rozpočet štátnej pomoci počas 24 mesiacov na všetky systémy poukážok na pripojenie v členskom štáte nesmie prekročiť 50 mil. EUR (celková suma vrátane vnútroštátnych a regionálnych alebo miestnych systémov poukazov);
pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 150 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 75 mil. EUR na jeden podnik za rok;
pre schémy pomoci na audiovizuálne diela: 50 mil. EUR na jednu schému za rok;
pre investičnú pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry: 30 mil. EUR alebo celkové náklady presahujúce 100 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na športovú infraštruktúru: 2 mil. EUR na jednu infraštruktúru za rok;
pre investičnú pomoc na miestne infraštruktúry: 10 mil. EUR alebo celkové náklady presahujúce 20 mil. EUR na tú istú infraštruktúru;
pre pomoc pre regionálne letiská: intenzity a výšky pomoci stanovené v článku 56a;
pre pomoc pre námorné prístavy: oprávnené náklady vo výške 130 mil. EUR na jeden projekt [alebo 150 mil. EUR na jeden projekt v námornom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 28 )]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka; a
pre pomoc pre vnútrozemské prístavy: oprávnené náklady vo výške 40 mil. EUR na jeden projekt [alebo 50 mil. EUR na jeden projekt vo vnútrozemskom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;
pre pomoc obsiahnutú vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU: sumy stanovené v kapitole III oddiele 16; a
pre pomoc pre MSP na náklady, ktoré vznikli účasťou na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) a projektoch operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP): pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19a, 2 mil. EUR na podnik na jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19b, sumy stanovené v článku 19b ods. 2 na jeden projekt.
Článok 5
Transparentnosť pomoci
Za transparentné sa považujú tieto kategórie pomoci:
pomoc vo forme grantov a bonifikácie úrokov;
pomoc vo forme úverov, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia grantu;
pomoc vo forme záruk:
ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií bezpečného prístavu stanovených v oznámení Komisie; alebo
ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky – po oznámení takejto metodiky Komisii podľa niektorého nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase – bola pred implementáciou opatrenia schválená na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk ( 29 ) alebo na základe akéhokoľvek následného oznámenia, a ak schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia;
pomoc vo forme daňového zvýhodnenia, ak opatrenie stanovuje hornú hranicu, ktorou sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu;
regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 16;
pomoc podnikom pri ich účasti na projektoch Európskej územnej spolupráce podľa článku 20a, ak stanovuje obmedzenie zabezpečujúce, aby sa neprekročila uplatniteľná prahová hodnota stanovená v článku 20a;
pomoc vo forme opatrení rizikového financovania, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 21;
pomoc pre začínajúce podniky, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 22;
pomoc na projekty energetickej hospodárnosti, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 39;
pomoc vo forme prémií k trhovým cenám, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 42;
pomoc vo forme vratných preddavkov, ak celková nominálna výška vratného preddavku nepresahuje stropy uplatniteľné v súlade s týmto nariadením alebo ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu vratného preddavku bola pred začatím uplatňovania opatrenia akceptovaná v nadväznosti na jej notifikáciu Komisii;
pomoc vo forme predaja alebo lízingu hmotných aktív pod úrovňou trhových sadzieb, ak je hodnota stanovená buď na základe odhadu nezávislého znalca pred transakciou, alebo odkazom na verejne dostupnú, pravidelne aktualizovanú a všeobecne akceptovanú referenčnú hodnotu;
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole III oddiele 16.
Článok 6
Stimulačný účinok
Pomoc sa pokladá za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak príjemca podal písomnú žiadosť o pomoc príslušnému členskému štátu pred začatím práce na projekte alebo činnosti. Žiadosť o pomoc obsahuje aspoň tieto informácie:
názov a veľkosť podniku;
opis projektu vrátane dátumu jeho začatia a ukončenia;
miesto projektu;
zoznam nákladov projektu;
typ pomoci (grant, úver, záruka, vratný preddavok, kapitálová injekcia alebo iný typ) a výška verejných financií potrebných na projekt;
Pomoc ad hoc poskytnutá veľkým podnikom sa považuje za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak okrem zabezpečenia splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 členský štát overil pred poskytnutím príslušnej pomoci, že dokumentácia, ktorú pripravil príjemca, stanovuje, že pomoc bude viesť k jednému alebo viacerým z týchto aspektov:
v prípade regionálnej investičnej pomoci: že sa realizuje projekt, ktorý by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnil v dotknutej oblasti alebo by v dotknutej oblasti nebol pre príjemcu dostatočne ziskový;
vo všetkých ostatných prípadoch, že existuje:
Odchylne od odsekov 2 a 3 sa opatrenia vo forme daňového zvýhodnenia považujú za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak sú splnené tieto podmienky:
opatrením sa vytvára nárok na pomoc podľa objektívnych kritérií a bez ďalšieho uplatnenia voľného uváženia členského štátu a
opatrenie bolo schválené a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti, s výnimkou v prípade následných fiškálnych schém, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia.
Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od nasledujúcich kategórií pomoci nevyžaduje, aby mali stimulačný účinok, alebo sa predpokladá, že takýto účinok majú:
regionálna prevádzková pomoc a regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené relevantné podmienky stanovené v článkoch 15 a 16;
pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 21 a 22;
pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania vo forme mzdových dotácií a pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 32, resp. v článku 33;
pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím a pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 34 a 35;
pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 44 tohto nariadenia;
pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 50;
sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 51;
pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 53;
pomoc podnikom, ktoré sa zúčastňujú na projektoch Európskej územnej spolupráce, ak sú splnené príslušné podmienky v článku 20 alebo článku 20a;
pomoc na projekty výskumu a vývoja, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, pomoc na akcie „Marie Skłodowska-Curie“ a na akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept), ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu, pomoc v rámci spolufinancovaných projektov a v rámci spolufinancovaných akcií na vytváranie tímov, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 25a, článku 25b, článku 25c alebo článku 25d;
pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole III oddiele 16;
pomoc pre MSP, ktoré sa zúčastňujú na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) a projektoch operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP) alebo z nich majú prínos, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článku 19a alebo článku 19b.
Článok 7
Intenzita pomoci a oprávnené náklady
▼M1 —————
Článok 8
Kumulácia
Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi oslobodená od notifikačnej povinnosti týmto nariadením sa môže kumulovať s:
akoukoľvek inou štátnou pomocou, pokiaľ sa tieto opatrenia týkajú iných identifikovateľných oprávnených nákladov;
akoukoľvek inou štátnou pomocou v súvislosti s tými istými – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúcimi – oprávnenými nákladmi, iba ak sa v dôsledku takejto kumulácie neprekročí maximálna intenzita pomoci alebo výška pomoci uplatniteľná na túto pomoc v súlade s týmto nariadením.
Pri určovaní súladu s ustanoveniami o kumulácii podľa prvej vety tohto písmena sa neberie do úvahy financovanie poskytnuté konečným príjemcom v rámci podpory z Fondu InvestEU podľa kapitoly III oddielu 16, ani náklady, na ktoré sa toto financovanie vzťahuje. Namiesto toho sa suma relevantná z hľadiska tohto súladu s ustanoveniami o kumulácii z prvej vety tohto písmena vypočíta tak, ako je uvedené ďalejx+. Po prvé, z celkových oprávnených nákladov na projekt sa odpočíta nominálna suma financovania v rámci podpory z Fondu InvestEU, pričom sa získajú celkové zvyšné oprávnené náklady; po druhé, maximálna výška pomoci sa vypočíta tak, že príslušná najvyššia intenzita pomoci alebo výška pomoci sa uplatní len na celkové zostávajúce oprávnené náklady.
V prípade článkov, pri ktorých je strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť vyjadrený ako maximálna výška pomoci, sa pri určovaní toho, či sa dodržiavajú stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť uvedené v článku 4, nezohľadňuje ani nominálna výška financovania poskytnutého konečným príjemcom s podporou z Fondu InvestEU.
Alternatívne, v prípade úverov v prvom rade alebo záruk na úvery v prvom rade podporovaných z Fondu InvestEU podľa kapitoly III oddielu 16 sa ekvivalent hrubého grantu pomoci obsiahnutej v takýchto úveroch alebo zárukách poskytnutých konečným príjemcom môže vypočítať primerane podľa článku 5 ods. 2 písm. b) alebo c). Tento hrubý ekvivalent grantu pomoci sa môže v súlade s prvou vetou tohto písmena použiť na zabezpečenie toho, aby kumulácia s akoukoľvek inou pomocou na rovnaké identifikovateľné oprávnené náklady nemala za následok prekročenie najvyššej intenzity pomoci alebo výšky pomoci uplatniteľnej na pomoc podľa tohto nariadenia alebo príslušného stropu vymedzujúceho notifikačnú povinnosť podľa tohto nariadenia.
Článok 9
Uverejňovanie a informácie
Príslušný členský štát zabezpečí, aby sa na súhrnnej webovej stránke týkajúcej sa štátnej pomoci na národnej alebo regionálnej úrovni uverejnili:
súhrnné informácie uvedené v článku 11 v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II alebo odkaz na prístup k nim;
plné znenie každého opatrenia pomoci, ako sa uvádza v článku 11, alebo odkaz na prístup k plnému zneniu;
informácie uvedené v prílohe III o každej jednotlivej poskytnutej pomoci presahujúcej 500 000 EUR alebo v prípade príjemcov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe, okrem príjemcov, na ktorých sa vzťahuje oddiel 2a, o každej jednotlivej pomoci poskytnutej na takúto výrobu presahujúcej 60 000 EUR a v prípade príjemcov pôsobiacich v odvetví rybolovu a akvakultúry, okrem príjemcov, na ktorých sa vzťahuje oddiel 2a, o každej jednotlivej pomoci presahujúcej 30 000 EUR.
Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedenú v článku 20, informácie uvedené v tomto odseku sa umiestnia na webovú lokalitu členského štátu, v ktorom sídli dotknutý riadiaci orgán podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 ( 32 ) alebo v článku 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 ( 33 ), podľa tohto, ktoré z nich sa uplatňuje. Zúčastnené členské štáty sa môžu alternatívne rozhodnúť, že každý z nich poskytne na svojej webovej stránke informácie o opatreniach pomoci v rámci svojho územia.
Povinnosti týkajúce sa uverejňovania stanovené v prvom pododseku sa nevzťahujú na pomoc poskytovanú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedené v článku 20a, ani na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP), ani na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) podľa článku 19b.
V prípade schém pomoci vo forme daňového zvýhodnenia a schém, na ktoré sa vzťahujú články 16 a 21 ( 34 ), sa podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku považujú za splnené, ak členské štáty uverejnia požadované informácie o výške jednotlivých pomocí v týchto rozpätiach (v miliónoch EUR):
Komisia na svojej webovej lokalite uverejní:
odkazy na webové lokality o štátnej pomoci uvedené v odseku 1 tohto článku;
súhrnné informácie uvedené v článku 11.
KAPITOLA II
MONITOROVANIE
Článok 10
Odňatie výhody skupinovej výnimky
Ak členský štát poskytne pomoc, ktorá je týmto nariadením údajne oslobodená od notifikačnej povinnosti bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v kapitolách I až III, Komisia môže po tom, ako poskytla príslušnému členskému štátu možnosť vyjadriť svoje stanovisko, prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa všetky alebo niektoré budúce opatrenia pomoci prijaté príslušným členským štátom, ktoré by inak spĺňali požiadavky tohto nariadenia, majú notifikovať Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Opatrenia, ktoré sa majú notifikovať, môžu byť obmedzené na opatrenia o poskytnutí určitých typov pomoci alebo v prospech určitých príjemcov alebo opatrenia pomoci prijaté určitými orgánmi príslušného členského štátu.
Článok 11
Podávanie správ
Členské štáty – alebo alternatívne v prípade pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce podľa článku 20 členský štát, v ktorom sídli riadiaci orgán podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 alebo v článku 45 nariadenia (EÚ) 2021/1059, podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje, – Komisii predkladajú:
prostredníctvom elektronického notifikačného systému Komisie súhrnné informácie o každom opatrení pomoci oslobodenom podľa tohto nariadenia v štandardizovanom formáte stanovenom v prílohe II, spolu s odkazom na prístup k plnému zneniu opatrenia pomoci vrátane jeho zmien, a to do 20 pracovných dní odo dňa, keď opatrenie nadobudlo účinnosť, a
v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 ( 35 ) výročnú správu o uplatňovaní tohto nariadenia v elektronickej forme, ktorá obsahuje informácie uvedené v danom nariadení, a to za každý celý rok alebo každú časť roka, počas ktorého sa toto nariadenie uplatňuje. V prípade finančných produktov implementovaných členským štátom v rámci zložky InvestEU, za ktorú je zodpovedný členský štát, alebo národnou podpornou bankou konajúcou ako implementujúci partner alebo konajúcou ako finančný sprostredkovateľ v rámci InvestEU, sa táto povinnosť členského štátu považuje za splnenú, ak implementujúci partner poskytne Komisii výročné správy v súlade s príslušnými požiadavkami na podávanie správ stanovenými v dohode o záruke podpísanej medzi Komisiou a implementujúcim partnerom.
Tento prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc poskytovanú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedenú v článku 20a, ani na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP) aprojekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) podľa článku 19b.
Článok 12
Monitorovanie
Prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce uvedené v článku 20a, ako ani na projekty operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, a projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) uvedené v článku 19b.
KAPITOLA III
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE RÔZNE KATEGÓRIE POMOCI
ODDIEL 1
Regionálna pomoc
Článok 13
Rozsah regionálnej pomoci
Tento oddiel sa neuplatňuje na:
pomoc v prospech činností v oceliarskom odvetví, odvetví ťažby uhlia, odvetví lodného staviteľstva alebo odvetví syntetických vlákien;
pomoc pre odvetvie dopravy, ako aj na súvisiacu infraštruktúru, a pomoc na výrobu energie, jej distribúciu a súvisiacu infraštruktúru, s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch a schém regionálnej prevádzkovej pomoci;
regionálnu pomoc vo forme schém zameraných na obmedzený počet osobitných odvetví hospodárskej činnosti; schémy zamerané na činnosti v oblasti cestovného ruchu, širokopásmové infraštruktúry alebo spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov sa nepovažujú za zamerané na osobitné odvetvia hospodárskej činnosti;
regionálnu prevádzkovú pomoc poskytnutú podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí do oddielu K „Finančné a poisťovacie činnosti“ klasifikácie NACE Rev. 2, alebo podnikom, ktoré vykonávajú činnosti v rámci skupiny, ktorej hlavná činnosť patrí do triedy 70.10 „Vedenie firiem“ alebo 70.22 „Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ NACE Rev. 2.
Článok 14
Regionálna investičná pomoc
Oprávnenými nákladmi sú:
investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva;
odhadované mzdové náklady na pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v dôsledku počiatočnej investície, vypočítané za obdobie dvoch rokov, alebo
kombinácia bodu a) a b) nepresahujúca sumu a) alebo b), podľa toho, ktorá je vyššia.
Nadobudnuté aktíva musia byť nové s výnimkou MSP a nadobudnutia prevádzkarne. Náklady spojené s lízingom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:
v prípade pozemkov a budov musí prenájom pokračovať najmenej päť rokov po očakávanom dátume ukončenia investičného projektu v prípade veľkých podnikov alebo tri roky v prípade MSP;
v prípade zariadenia alebo strojov musí mať prenájom formu finančného lízingu a musí zahŕňať záväzok pre príjemcu pomoci odkúpiť tieto aktíva po uplynutí prenájmu.
►M1 V prípade nadobudnutia aktív prevádzkarne v zmysle článku 2 ods. 49 alebo ods. 51 sa zohľadňujú len náklady na nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. ◄ Transakcia musí prebehnúť za trhových podmienok. Ak bola pomoc poskytnutá na nadobudnutie aktív pred ich zakúpením, náklady na tieto aktíva sa odpočítajú od oprávnených nákladov súvisiacich s nadobudnutím prevádzkarne. Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Nadobudnutie akcií nepredstavuje počiatočnú investíciu.
Nehmotné aktíva sú oprávnené na výpočet investičných nákladov, ak spĺňajú tieto podmienky:
musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;
musia byť odpisovateľné;
musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi; a
musia byť zahrnuté v aktívach podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a musia zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc, najmenej počas piatich rokov alebo v prípade MSP počas troch rokov.
V prípade veľkých podnikov sú náklady na nehmotné aktíva oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov počiatočnej investície.
Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím odhadovaných mzdových nákladov podľa ods. 4 písm. b), musia byť splnené tieto podmienky:
investičný projekt vedie k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov, čo znamená že od zjavne vytvorených pracovných miest sa odpočítajú pracovné miesta zrušené počas tohto obdobia;
každé pracovné miesto je obsadené do troch rokov od ukončenia prác; a
každé pracovné miesto vytvorené na základe investície sa v dotknutej oblasti zachová aspoň päť rokov od jeho prvého obsadenia alebo tri roky v prípade MSP, s výnimkou prípadu, keď pracovné miesto zaniklo medzi 1. januárom 2020 a 30. júnom 2021.
Regionálna pomoc na rozvoj širokopásmových sietí spĺňa tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje iba v oblastiach, v ktorých neexistuje sieť rovnakej kategórie (či už ide o základnú širokopásmovú sieť alebo sieť NGA) a v ktorých je nepravdepodobné, že sa do troch rokov od rozhodnutia o poskytnutí pomoci takáto sieť zavedie na základe komerčných podmienok; a
podporovaný prevádzkovateľ siete musí ponúkať aktívny a pasívny veľkoobchodný prístup za spravodlivých a nediskriminačných podmienok vrátane fyzického uvoľneného prístupu v prípade sietí NGA; a
pomoc sa poskytuje na základe súťažného výberového konania.
Článok 15
Regionálna prevádzková pomoc
V riedko osídlených oblastiach kompenzujú schémy regionálnej prevádzkovej pomoci dodatočné náklady na dopravu tovaru vyrobeného v oblastiach oprávnených na prevádzkovú pomoc, ako aj dodatočné náklady na dopravu tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach, ak sú splnené tieto podmienky:
pomoc je objektívne kvantifikovateľná vopred na základe fixnej sumy alebo tonokilometrov alebo inej relevantnej jednotky;
dodatočné náklady na dopravu sa vypočítajú na základe trasy prepravy tovaru v rámci štátnych hraníc príslušného členského štátu s použitím dopravných prostriedkov, ktoré majú za následok najnižšie náklady pre príjemcu.
Intenzita pomoci nesmie presiahnuť 100 % dodatočných nákladov na dopravu stanovených v tomto odseku.
Vo veľmi riedko osídlených oblastiach musia schémy regionálnej prevádzkovej pomoci predchádzať vyľudňovaniu alebo ho znižovať, a to za týchto podmienok:
príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v dotknutej oblasti;
ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci nepresahuje 20 % ročných nákladov práce, ktoré príjemcovi vznikli v dotknutej oblasti.
►C1 V najvzdialenejších regiónoch kompenzujú schémy prevádzkovej pomoci dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v týchto regiónoch v priamom dôsledku jedného alebo viacerých trvalých znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy, ak príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v najvzdialenejšom regióne za predpokladu, že ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci vykonávaných na základe tohto nariadenia nepresahuje jeden z týchto percentuálnych podielov: ◄
35 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v dotknutom najvzdialenejšom regióne;
40 % ročných nákladov práce, ktoré vznikli príjemcovi v dotknutom najvzdialenejšom regióne;
30 % ročného obratu príjemcu, ktorý dosiahol v dotknutom najvzdialenejšom regióne.
Článok 16
Regionálna pomoc na rozvoj miest
Projekty rozvoja miest musia spĺňať tieto kritériá:
realizujú sa prostredníctvom fondov na rozvoj miest v podporovaných oblastiach;
sú spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov;
podporujú implementáciu „integrovanej stratégie udržateľného rozvoja miest“.
Opatrenia na rozvoj miest musia spĺňať tieto podmienky:
správcovia fondov na rozvoj miest sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie dochádzať najmä k diskriminácii medzi správcami fondov na rozvoj miest na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od správcov fondov na rozvoj miest sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;
nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty (downside protection). Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;
v prípade záruk poskytnutých súkromným investorom v rámci projektov rozvoja miest sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou;
investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu na rozvoj miest, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;
fond na rozvoj miest sa zriadi v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Členský štát zaistí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia pomoci na rozvoj miest.
Fondy na rozvoj miest sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Tento predpoklad sa pokladá za splnený, ak správcovia fondu na rozvoj miest spĺňajú tieto podmienky:
správcovia fondov na rozvoj miest sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;
odmena správcov fondov na rozvoj miest je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;
odmena správcov fondov na rozvoj miest je viazaná na ich výkon alebo títo správcovia zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejných investorov;
správcovia fondov na rozvoj miest stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov rozvoja miest a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na rozvoj miest;
pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.
Keď fond na rozvoj miest poskytuje na projekty rozvoja miest úvery alebo záruky, musia byť splnené tieto podmienky:
v prípade úverov sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška úveru;
v prípade záruk sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 3 tohto článku zohľadňuje nominálna výška príslušného úveru.
ODDIEL 2
Pomoc pre MSP
Článok 17
Investičná pomoc pre MSP
Oprávnenými nákladmi sú buď jedna alebo obe tieto položky:
náklady investície do hmotných a nehmotných aktív;
odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a vypočítané za obdobie dvoch rokov.
Za oprávnené náklady sa na účely tohto článku pokladajú investície, ktoré pozostávajú z:
investícií do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo
nadobudnutia aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:
Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.
Nehmotné aktíva spĺňajú všetky tieto podmienky:
musia sa používať výlučne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci;
musia sa považovať za odpísateľné aktíva;
musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;
musia byť zahrnuté v aktívach podniku aspoň tri roky.
Pracovné miesta vytvorené priamo v dôsledku investičného projektu spĺňajú tieto podmienky:
sú vytvorené v priebehu troch rokov od ukončenia investície;
došlo k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predošlých 12 mesiacov;
vytvorené pracovné miesta sa zachovajú počas minimálneho obdobia troch rokov od ich prvého obsadenia.
Intenzita pomoci nepresahuje:
20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov;
10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov.
Článok 18
Pomoc pre MSP na poradenské služby
Článok 19
Pomoc na účasť MSP na veľtrhoch
Článok 19a
Pomoc na náklady, ktoré vznikli MSP zúčastňujúcim sa na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) alebo projektoch operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP)
V prípade projektov MRVK a operačnej skupiny EIP sú oprávnené tieto náklady stanovené v článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo v článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje:
náklady na prípravnú podporu, budovanie kapacít, odbornú prípravu a vytváranie sietí na účely prípravy a vykonávania stratégie MRVK alebo projektu operačnej skupiny EIP;
implementácia schválených operácií;
príprava a implementácia činností spolupráce skupiny;
prevádzkové náklady spojené s riadením vykonávania stratégie MRVK alebo projektu operačných skupín EIP;
aktivizácia komunity EIP alebo stratégie MRVK v záujme uľahčenia výmeny medzi zainteresovanými stranami, čoho cieľom je poskytovať informácie a propagovať stratégiu a projekty a podporovať potenciálnych príjemcov na účely rozvoja operácií a prípravy žiadostí.
Článok 19b
Obmedzené sumy pomoci pre MSP, ktoré majú prínos z projektov miestneho rozvoja vedeného komunitou (MRVK) alebo projektov operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP)
ODDIEL 2A
Pomoc na Európsku územnú spoluprácu
Článok 20
Pomoc na náklady, ktoré vznikli podnikom zúčastneným na projektoch Európskej územnej spolupráce
V rozsahu, v akom súvisia s projektom spolupráce, sú oprávnené tieto náklady, a to v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 ( 38 ) alebo článkov 38 až 44 nariadenia (EÚ) 2021/1059, podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje:
náklady na zamestnancov;
kancelárske a administratívne náklady;
cestovné náklady a náklady na ubytovanie;
náklady na externú expertízu a služby;
náklady na vybavenie;
náklady na infraštruktúru a stavebné práce.
Článok 20a
Obmedzené sumy pomoci pre podniky na účasť na projektoch Európskej územnej spolupráce
ODDIEL 3
Pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP
Článok 21
Pomoc vo forme rizikového financovania
Na úrovni finančných sprostredkovateľov môže mať pomoc vo forme rizikového financovania v prospech nezávislých súkromných investorov jednu z týchto foriem:
kapitál alebo kvázi kapitál alebo finančný príspevok na poskytnutie rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;
úvery na poskytnutie rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov;
záruky na pokrytie strát z rizikových finančných investícií realizovaných priamo alebo nepriamo do oprávnených podnikov.
Oprávnené podniky sú podniky, ktoré sú v čase počiatočnej rizikovej finančnej investície nekótovanými MSP a spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:
nepôsobili na žiadnom trhu;
pôsobili na akomkoľvek trhu kratšie ako 7 rokov po ich prvom komerčnom predaji;
vyžadujú počiatočnú rizikovú finančnú investíciu, ktorá je podľa podnikateľského plánu zostaveného na účely zavedenia nového výrobku alebo vstupu na nový geografický trh vyššia než 50 % ich priemerného ročného obratu za obdobie predchádzajúcich 5 rokov.
Pomoc vo forme rizikového financovania môže tiež pokrývať pokračovanie investícií do oprávnených podnikov, a to aj po sedemročnom období uvedenom v ods. 5 písm. b), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
nie je presiahnutá celková suma rizikového financovania uvedená v odseku 9;
možnosť pokračovania investícií sa plánovala v pôvodnom podnikateľskom pláne;
nedošlo k prepojeniu podniku prijímajúceho pokračovanie investícií v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy I s podnikom iným, než je finančný sprostredkovateľ alebo nezávislý súkromný investor poskytujúci rizikové financovanie v rámci opatrenia, pokiaľ nový subjekt nespĺňa podmienky definície MSP.
V prípade opatrení rizikového financovania poskytujúcich kapitálové, kvázi kapitálové alebo úverové investície do oprávnených podnikov opatrenie rizikového financovania mobilizuje dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo oprávnených podnikov, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti zodpovedajúca týmto minimálnym limitom:
10 % rizikového financovania poskytnutého oprávneným podnikom pred ich prvým komerčným predajom na akomkoľvek trhu;
40 % rizikového financovania poskytnutého oprávneným podnikom uvedeným v ods. 5 písm. b) tohto článku;
60 % rizikového financovania pre investíciu poskytnutú oprávneným podnikom uvedeným v ods. 5 písm. c) a pre pokračovanie investícií do oprávnených podnikov po sedemročnom období uvedenom v ods. 5 písm. b).
Opatrenie rizikového financovania spĺňa tieto podmienky:
realizuje sa prostredníctvom jedného alebo viacerých finančných sprostredkovateľov s výnimkou daňových stimulov pre súkromných investorov, pokiaľ ide o ich priame investície do oprávnených podnikov;
finanční sprostredkovatelia, ako aj investori alebo správcovia fondov, sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom sa v prípade investícií iných ako záruky nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty;
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;
v prípade záruk podľa ods. 2 písm. c) sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia maximálne na 25 % príslušného zaručeného portfólia. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku.
Opatreniami rizikového financovania sa musia zabezpečiť rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Táto situácia nastáva, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
finanční sprostredkovatelia sú zriadení v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Členský štát alebo subjekt poverený realizáciou opatrenia zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia rizikového financovania vrátane politiky primeraného rozdelenia rizika zameranej na dosiahnutie ekonomickej životaschopnosti a efektívneho rozsahu, pokiaľ ide o veľkosť a územný rozsah príslušného portfólia investícií;
rizikové financovanie poskytované oprávneným podnikom sa zakladá na životaschopnom podnikateľskom pláne, ktorý obsahuje podrobnosti o výrobku, o vývoji predaja a rentabilite a ktorý stanovuje predbežnú finančnú životaschopnosť;
pre každú kapitálovú a kvázi kapitálovú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.
Finanční sprostredkovatelia sú riadení na komerčnom základe. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak finančný sprostredkovateľ a – v závislosti od druhu opatrenia rizikového financovania – správca fondu spĺňajú tieto podmienky:
sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;
ich odmena je v súlade s praxou na trhu. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, keď je správca alebo finančný sprostredkovateľ vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;
ich odmena je viazaná na ich výkon alebo zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejného investora;
stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií;
investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch investičného fondu, ako je dozorná rada alebo poradný výbor.
►M1 Opatrenie rizikového financovania poskytujúce záruky alebo úvery oprávneným podnikom alebo kvázi kapitálové investície, ktoré majú štruktúru ako dlh, do oprávnených podnikov musí spĺňať tieto podmienky: ◄
v dôsledku opatrenia finančný sprostredkovateľ uskutoční investície, ktoré by sa v prípade neposkytnutia pomoci neuskutočnili alebo by sa uskutočnili obmedzeným alebo odlišným spôsobom. Finančný sprostredkovateľ je schopný preukázať, že používa mechanizmus, ktorý zaisťuje, že všetky výhody sú postúpené v najväčšom rozsahu konečným príjemcom vo forme vyšších objemov financovania, rizikovejších portfólií, menších požiadaviek na kolaterál, nižších poplatkov za záruku alebo nižších úrokových mier;
v prípade úverov a kvázi kapitálových investícií, ktoré majú štruktúru ako dlh, sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely odseku 9 zohľadňuje nominálna suma nástroja;
v prípade záruk sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely ods. 9 zohľadňuje nominálna výška príslušného úveru. Výška záruky nepresahuje 80 % príslušného úveru.
Pomoc vo forme rizikového financovania pre MSP, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 5, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že:
na úrovni MSP pomoc spĺňa podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1407/2013, a
sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto článku s výnimkou podmienok stanovených v odsekoch 5, 6, 9, 10 a 11, a
v prípade opatrení rizikového financovania poskytujúcich kapitálové, kvázi kapitálové alebo úverové investície do oprávnených podnikov opatrenie mobilizuje dodatočné financovanie od nezávislých súkromných investorov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo MSP, aby sa dosiahla celková miera súkromnej účasti minimálne 60 % rizikového financovania poskytnutého MSP.
Článok 22
Pomoc pre začínajúce podniky
Oprávnený podnik je akýkoľvek nekótovaný malý podnik, ktorý bol zapísaný do obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ak spĺňa tieto podmienky:
neprebral činnosť iného podniku;
ešte neprerozdeľoval zisky;
nevznikol v dôsledku koncentrácie.
Pri oprávnených podnikoch, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa za začiatok päťročnej lehoty týkajúcej sa oprávnenosti môže považovať buď okamih, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo keď mu vzniká daňová povinnosť z hospodárskej činnosti.
Odchylne od prvého pododseku písm. c) sa podniky, ktoré vznikli v dôsledku koncentrácie medzi podnikmi oprávnenými získať pomoc podľa tohto článku, takisto považujú za oprávnené podniky, a to až do piatich rokov od dátumu zápisu do obchodného registra najstaršieho z podnikov, ktorý sa zúčastnil koncentrácie.
Pomoc pre začínajúci podnik má formu:
úverov s úrokovými sadzbami, ktoré nie sú v súlade s trhovými podmienkami, s dĺžkou trvania 10 rokov a do maximálnej nominálnej výšky 1 mil. EUR, alebo 1,5 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 2 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pre úvery s dĺžkou trvania od 5 do 10 rokov možno maximálne sumy upraviť vynásobením vyššie uvedených súm pomerom medzi trvaním 10 rokov a skutočným trvaním úveru. Pre úvery s dĺžkou trvania kratšou než 5 rokov je maximálna suma rovnaká ako pre úvery s dĺžkou trvania 5 rokov;
záruk, pri ktorých poplatky nie sú v súlade s trhovými podmienkami, s dĺžkou trvania 10 rokov a do maximálnej výšky zaručeného úveru 1,5 mil. EUR, alebo 2,25 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 3 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Pre záruky s dĺžkou trvania od 5 do 10 rokov možno maximálne zaručené sumy upraviť vynásobením vyššie uvedených súm pomerom medzi trvaním 10 rokov a skutočným trvaním záruky. Pre záruky s dĺžkou trvania kratšou než 5 rokov je maximálna zaručená suma rovnaká ako pre záruky s dĺžkou trvania 5 rokov. Výška záruky nepresahuje 80 % príslušného úveru.
grantov vrátane kapitálových a kvázi kapitálových investícií, zníženia úrokových sadzieb a poplatkov za záruky do výšky ekvivalentu hrubého grantu 0,4 mil. EUR, alebo 0,6 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy alebo 0,8 mil. EUR pre podniky usadené v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy.
Článok 23
Pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP
Opatrenie pomoci môže mať formu daňových stimulov v prospech nezávislých súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami, pokiaľ ide o ich rizikové finančné investície realizované prostredníctvom alternatívnej obchodnej platformy do podnikov oprávnených za podmienok stanovených v článku 21.
Článok 24
Pomoc na náklady na prieskum
ODDIEL 4
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie
Článok 25
Pomoc na výskumné a vývojové projekty
Podporovaná časť výskumného a vývojového projektu v plnej miere patrí do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:
základný výskum;
priemyselný výskum;
experimentálny vývoj;
štúdie uskutočniteľnosti.
Oprávnené náklady na výskumné a vývojové projekty sa priradia ku konkrétnej kategórii výskumu a vývoja, pričom ide o tieto oprávnené náklady:
náklady na personál: výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na projekte;
náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú v rámci projektu počas celej doby svojej životnosti, za oprávnené náklady sa považujú jedine odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad;
náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené náklady považujú iba odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;
náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na daný projekt;
ďalšie režijné náklady a iné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiály, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.
Intenzita pomoci v prípade každého príjemcu nepresahuje:
100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;
50 % oprávnených nákladov v prípade priemyselného výskumu;
25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja;
50 % oprávnených nákladov v prípade štúdií uskutočniteľnosti.
Intenzity pomoci sa v prípade priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja môžu zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 80 % oprávnených nákladov, a to:
o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky;
o 15 percentuálnych bodov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
projekt zahŕňa účinnú spoluprácu:
výsledky projektu sa vo veľkej miere rozšíria prostredníctvom konferencií, uverejnením, vo voľne prístupných úschovniach dát alebo prostredníctvom bezplatného softvéru alebo softvéru s otvoreným zdrojom.
Článok 25a
Pomoc na projekty, ktorým bola udelená známka excelentnosti za kvalitu
Článok 25b
Pomoc na akcie „Marie Skłodowska-Curie“ a akcie v rámci výziev ERC Dôkaz koncepcie (Proof of Concept)
Článok 25c
Pomoc v rámci spolufinancovaných projektov výskumu a vývoja
Článok 25d
Pomoc na akcie na vytváranie tímov
Pre investičnú pomoc na infraštruktúru v rámci akcie na vytváranie tímov platia tieto dodatočné podmienky:
ak sa infraštruktúra používa tak pri hospodárskej činnosti, ako aj pri nehospodárskej činnosti, financovanie a náklady na každý druh činnosti, ako aj príjmy z každého druhu činnosti sa zaúčtovávajú oddelene na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva;
cena účtovaná za prevádzku alebo používanie infraštruktúry musí zodpovedať trhovej cene;
prístup k infraštruktúre musí byť otvorený pre viacero používateľov a poskytovaný na transparentnom a nediskriminačnom základe. Podniky, ktoré financovali aspoň 10 % investičných nákladov na infraštruktúru, môžu získať prednostný prístup za výhodnejších podmienok. Aby sa predišlo nadmernej kompenzácii, takýto prístup musí byť primeraný príspevku podniku na investičné náklady a tieto podmienky musia byť zverejnené;
ak sa na infraštruktúru poskytuje verejné financovanie na hospodárske aj nehospodárske činnosti, členské štáty zavedú mechanizmus monitorovania a spätného vymáhania podpory s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatniteľná intenzita pomoci nepresiahla v dôsledku zvýšenia podielu hospodárskych činností v porovnaní so situáciou predpokladanou v čase poskytnutia pomoci.
Článok 26
Investičná pomoc výskumným infraštruktúram
Článok 27
Pomoc pre inovačné zoskupenia
Oprávnené náklady na prevádzkovú pomoc pre inovačné zoskupenia sú náklady na personál a administratívne náklady (vrátane režijných nákladov) spojené s týmito činnosťami:
oživenie činnosti zoskupenia s cieľom uľahčiť spoluprácu, výmenu informácií a poskytovanie alebo usmerňovanie špecializovaných služieb a služieb šitých na mieru na podporu podnikania;
marketingová činnosť zoskupenia s cieľom zvýšiť účasť nových podnikov alebo organizácií a zvýšiť viditeľnosť zoskupenia;
správa zariadení zoskupenia; organizácia programov odbornej prípravy, seminárov a konferencií s cieľom podporovať výmenu poznatkov a vytváranie sietí a nadnárodnú spoluprácu.
Článok 28
Pomoc na inovácie pre MSP
Oprávnené náklady sú:
náklady na získanie, schválenie a ochranu patentov a iných nehmotných aktív;
náklady na vyslanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov alebo veľkých podnikov činných v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na novovytvorenú funkciu u príjemcu, pričom títo pracovníci nenahrádzajú iných pracovníkov;
náklady na poradenské služby zamerané na inovácie a náklady na služby na podporu inovácií.
Článok 29
Pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu
Oprávnené náklady sú:
náklady na personál;
náklady na nástroje, vybavenie, budovy a pozemky v rozsahu a na obdobie ich použitia v rámci projektu;
náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu;
dodatočné režijné náklady a ostatné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.
Článok 30
Pomoc na výskum a vývoj v odvetviach rybolovu a akvakultúry
Pred dátumom začatia podporovaného projektu sa na internete uverejnia tieto informácie:
informácia, že sa uskutoční podporovaný projekt;
ciele podporovaného projektu;
približný dátum uverejnenia výsledkov, ktoré sa od podporovaného projektu očakávajú, a miesto ich uverejnenia na internete;
vyjadrenie, že výsledky podporovaného projektu budú bezplatne k dispozícii všetkým podnikom pôsobiacim v príslušnom konkrétnom sektore alebo podsektore.
ODDIEL 5
Pomoc na podporu vzdelávania
Článok 31
Pomoc na podporu vzdelávania
Oprávnené náklady sú:
osobné náklady na školiteľov za hodiny, počas ktorých školitelia vykonávajú vzdelávacie činnosti;
prevádzkové náklady na školiteľov a účastníkov vzdelávania týkajúce sa priamo vzdelávacieho projektu, ako sú cestovné výdavky, náklady na ubytovanie, náklady na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom, odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na daný projekt vzdelávania;
náklady na poradenské služby súvisiace s projektom vzdelávania;
osobné náklady na účastníkov vzdelávania a všeobecné nepriame náklady (administratívne náklady, prenájom, réžia) za hodiny, počas ktorých sa účastníci zúčastňujú vzdelávania.
Intenzita pomoci nepresahuje 50 % oprávnených nákladov. Môže sa zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 70 % oprávnených nákladov, a to:
o 10 percentuálnych bodov, ak sa vzdelávanie poskytuje pracovníkom so zdravotným postihnutím alebo znevýhodneným pracovníkom;
o 10 percentuálnych bodov, ak sa pomoc poskytuje stredným podnikom, a o 20 percentuálnych bodov, ak sa poskytuje malým podnikom.
Ak sa pomoc poskytuje v sektore námornej dopravy, jej intenzita sa môže zvýšiť na 100 % oprávnených nákladov za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
účastníci vzdelávania nie sú aktívnymi členmi posádky, ale sú na palube nadpočetní; a
vzdelávanie sa uskutočňuje na palube lodí zapísaných v registroch Únie.
ODDIEL 6
Pomoc na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím
Článok 32
Pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov vo forme mzdových dotácií
Článok 33
Pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií
Článok 34
Pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím
Oprávnené náklady sú:
náklady na úpravu priestorov;
náklady na zamestnávanie zamestnancov výlučne na čas venovaný pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím a náklady na odbornú prípravu takýchto zamestnancov týkajúcu sa pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím;
náklady na úpravu alebo získanie vybavenia alebo na získanie a validáciu softvéru pre pracovníkov so zdravotným postihnutím vrátane upravených alebo pomocných technologických zariadení, ktoré sú dodatočnými nákladmi k nákladom, ktoré by príjemca pomoci znášal, keby zamestnal pracovníkov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí;
náklady priamo spojené s dopravou pracovníkov so zdravotným postihnutím do miesta práce a na činnosti súvisiace so zamestnaním;
mzdové náklady za hodiny, počas ktorých je pracovník so zdravotným postihnutím na rehabilitácii;
ak príjemca pomoci poskytuje chránené zamestnanie, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo modernizáciu výrobných jednotiek príslušného podniku a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, za predpokladu, že sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Článok 35
Pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom
Oprávnenými nákladmi sú náklady na:
zamestnávanie zamestnancov výhradne na dobu strávenú poskytovaním pomoci znevýhodneným pracovníkom počas obdobia maximálne 12 mesiacov po prijatí znevýhodneného pracovníka do zamestnania alebo počas obdobia maximálne 24 mesiacov po prijatí značne znevýhodneného pracovníka do zamestnania;
vyškolenie takéhoto zamestnanca na pomoc znevýhodneným pracovníkom.
ODDIEL 7
Pomoc na ochranu životného prostredia
Článok 36
Investičná pomoc umožňujúca podnikom ísť nad rámec noriem Únie týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie
Investícia spĺňa jednu z týchto podmienok:
umožní príjemcovi, aby v rámci svojich činností – bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem prísnejších ako normy Únie – zvýšil úroveň ochrany životného prostredia tým, že pôjde nad rámec platných noriem Únie;
umožní príjemcovi, aby v rámci svojich činností zvýšil úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie.
Odchylne od odseku 3 sa pomoc môže poskytnúť:
na nákup nových dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu, ktoré sú v súlade s prijatými normami Únie, pod podmienkou, že k nákupu dôjde predtým, než tieto normy nadobudnú účinnosť, a že sa tieto normy potom, ako sa stanú záväznými, nebudú uplatňovať na dopravné prostriedky zakúpené pred týmto dátumom;
na dodatočné úpravy existujúcich dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu pod podmienkou, že v čase, keď sa tieto dopravné prostriedky začali používať, normy Únie ešte nenadobudli účinnosť, a že sa tieto normy potom, ako sa stanú záväznými, nebudú uplatňovať na tieto dopravné prostriedky retroaktívne.
Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady nevyhnutné na to, aby sa podnikom umožnilo ísť nad rámec platných noriem Únie alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie. Určujú sa takto:
ak náklady na investíciu do ochrany životného prostredia možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia sú oprávnenými nákladmi;
vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady na investíciu do ochrany životného prostredia identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorá je menej prospešná životnému prostrediu a ktorá by sa uskutočnila aj bez pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s ochranou životného prostredia, a teda oprávnené náklady.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.
Článok 36a
Investičná pomoc na verejne prístupnú nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru pre cestné vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami
Článok 37
Investičná pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám Únie
Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady potrebné na to, aby sa podnikom umožnilo ísť nad rámec platných noriem Únie. Určujú sa takto:
ak náklady na investíciu do ochrany životného prostredia možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia sú oprávnenými nákladmi;
vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady na investíciu do ochrany životného prostredia identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorá je menej prospešná životnému prostrediu a ktorá by sa uskutočnila aj bez pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s ochranou životného prostredia, a teda oprávnené náklady.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.
Intenzita pomoci nepresahuje:
20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov, 15 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov a 10 % oprávnených nákladov v prípade veľkých podnikov, ak k realizácii a dokončeniu investície dôjde viac ako tri roky pred dátumom nadobudnutia účinnosti novej normy Únie;
15 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov, 10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov a 5 % oprávnených nákladov v prípade veľkých podnikov, ak k realizácii a dokončeniu investície dôjde jeden až tri roky pred dátumom nadobudnutia účinnosti novej normy Únie.
Článok 38
Investičná pomoc na opatrenia energetickej efektívnosti
Oprávnenými nákladmi sú dodatočné investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne energetickej efektívnosti. Určujú sa takto:
ak náklady na investície do energetickej efektívnosti možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, tieto náklady súvisiace s energetickou efektívnosťou sú oprávnenými nákladmi;
ak sa investícia týka zvýšenia energetickej efektívnosti i) obytných budov, ii) budov určených na poskytovanie vzdelávania alebo sociálnych služieb, iii) budov určených na činnosti súvisiace s verejnou správou alebo súdnymi, policajnými alebo hasičskými službami alebo iv) budov uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) a v ktorých činnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v týchto bodoch, zaberajú menej ako 35 % vnútornej podlahovej plochy, predstavujú všetky investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne energetickej efektívnosti oprávnené náklady za predpokladu, že zvýšenie energetickej efektívnosti povedie v prípade renovácie k zníženiu potreby primárnej energie najmenej o 20 % a v prípade nových budov k úsporám primárnej energie minimálne o 10 % v porovnaní s prahovou hodnotou stanovenou pre požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou vo vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ ( 39 ). Počiatočná potreba primárnej energie a odhadované zlepšenie sa stanovia na základe energetického certifikátu vymedzeného v článku 2 ods. 12 smernice 2010/31/EÚ;
vo všetkých ostatných prípadoch sa náklady na investície do energetickej efektívnosti identifikujú na základe porovnania s podobnou investíciou, ktorou sa nedosahuje rovnaké zlepšenie energetickej efektívnosti a ktorá by sa pravdepodobne uskutočnila bez poskytnutia pomoci. Rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s energetickou efektívnosťou, a teda oprávnené náklady.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne energetickej efektívnosti, nie sú oprávnenými nákladmi.
V prípade budov uvedených v odseku 3 písm. b) sa investície do zlepšenia energetickej efektívnosti budovy môžu kombinovať s investíciami do niektorého alebo všetkých týchto prvkov:
integrované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste, ktoré vyrábajú elektrickú energiu alebo teplo;
zariadenia na skladovanie energie vyrobenej zariadením na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste;
zariadenia a súvisiaca infraštruktúra začlenené do budovy na nabíjanie elektrických vozidiel používateľov budovy;
investície do digitalizácie budovy, najmä s cieľom zvýšiť jej inteligentnú pripravenosť. Oprávnené investície môžu zahŕňať intervencie obmedzené na pasívne domové rozvody alebo štruktúrované káblové rozvody pre dátové siete a v prípade potreby doplnkovú časť pasívnej siete na súkromnom pozemku mimo budovy. Elektrické a káblové rozvody pre dátové siete mimo tohto súkromného pozemku sú vylúčené.
V prípade akýchkoľvek takých kombinovaných činností uvedených v prvom pododseku písmenách a) až d) sú oprávnenými nákladmi všetky investičné náklady na rôzne zariadenia.
Pomoc sa môže poskytnúť buď vlastníkovi (vlastníkom) budovy alebo nájomcovi (nájmocom), a to v závislosti od toho, kto objednáva práce na zvýšenie energetickej efektívnosti.
Pomoc na opatrenia, ktorými sa zlepšuje energetická hospodárnosť budov, sa môže vzťahovať aj na uľahčenie uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti za týchto kumulatívnych podmienok:
podpora má formu úveru alebo záruky pre poskytovateľa opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti na základe zmluvy o energetickej efektívnosti alebo pozostáva z finančného produktu zameraného na refinancovanie príslušného poskytovateľa (napr. faktoring, forfaiting);
nominálna suma celkového nesplateného financovania poskytnutého podľa tohto odseku na jedného príjemcu nepresahuje 30 mil. EUR;
podpora sa poskytuje MSP alebo malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou;
podpora sa poskytuje na uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 ods. 27 smernice 2012/27/EÚ;
zmluvy o energetickej efektívnosti sa týkajú budovy uvedenej v odseku 3 písm. b).
Článok 39
Investičná pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov vo forme finančných nástrojov
Ak sa investícia týka zvýšenia energetickej efektívnosti i) obytných budov, ii) budov určených na poskytovanie vzdelávania alebo sociálnych služieb, iii) budov určených na činnosti súvisiace s verejnou správou alebo justičnými, policajnými a hasičskými službami alebo iv) budov uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) a v ktorých činnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v daných bodoch, zaberajú menej ako 35 % podlahovej plochy, možno projekty energetickej efektívnosti podľa tohto článku kombinovať aj s ktoroukoľvek z týchto investícií:
integrované zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste, ktoré vyrábajú elektrickú energiu alebo teplo;
zariadenia na skladovanie energie vyrobenej zariadením na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste;
zariadenia a súvisiaca infraštruktúra začlenené do budovy na nabíjanie elektrických vozidiel používateľov budovy;
investície do digitalizácie budovy, najmä s cieľom zvýšiť jej inteligentnú pripravenosť. Oprávnené investície môžu zahŕňať intervencie obmedzené na pasívne vnútorné rozvody alebo štruktúrované káblové rozvody pre dátové siete a v prípade potreby doplnkovú časť pasívnej siete na súkromnom pozemku mimo budovy. Elektrické a káblové rozvody pre dátové siete mimo tohto súkromného pozemku sú vylúčené.
Pri poskytovaní pomoci na podporu energetickej hospodárnosti môžu členské štáty zriadiť fondy energetickej hospodárnosti a/alebo môžu využiť finančných sprostredkovateľov. Musia byť splnené tieto podmienky:
správcovia finančných sprostredkovateľov a správcovia fondov energetickej hospodárnosti sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nesmie najmä dochádzať k diskriminácii na základe ich miesta usadenia alebo zapísania v obchodnom registri niektorého členského štátu. Od finančných sprostredkovateľov alebo správcov fondov energetickej hospodárnosti sa môže vyžadovať, aby spĺňali vopred stanovené kritériá, ktoré sú objektívne odôvodnené charakterom investícií;
nezávislí súkromní investori sa vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania vykonávaného v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien, pričom pri investíciách iných než zárukách sa nerovnomerné rozdelenie zisku uprednostňuje pred ochranou pred znížením hodnoty. Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania, spravodlivú mieru návratnosti pre súkromných investorov stanoví nezávislý znalec vybraný prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania;
v prípade nerovnomerného rozdelenia strát medzi verejnými a súkromnými investormi sa prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor, obmedzí na 25 % celkovej investície;
v prípade záruk sa miera záruky obmedzí na 80 % a celkové straty, ktoré na seba prevezme členský štát, sa obmedzia na 25 % príslušného portfólia krytého zárukou. Iba záruky pokrývajúce očakávané straty príslušného portfólia krytého zárukou možno poskytnúť bez odmeny. Ak záruka zahŕňa aj pokrytie neočakávaných strát, finančný sprostredkovateľ zaplatí za časť záruky, ktorá sa vzťahuje na neočakávané straty, trhový poplatok za záruku;
investori môžu byť zastúpení v riadiacich orgánoch fondu energetickej hospodárnosti alebo finančného sprostredkovateľa, ako je dozorná rada alebo poradný výbor;
fond energetickej hospodárnosti alebo finančný sprostredkovateľ sú zriadení v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a členský štát zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu kvalitnú po obchodnej stránke na účely realizácie opatrenia pomoci na energetickú hospodárnosť.
Finanční sprostredkovatelia vrátane fondov energetickej hospodárnosti sa spravujú na komerčnom základe a zabezpečia rozhodnutia o financovaní orientované na zisk. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak finančný sprostredkovateľ a – v náležitom prípade – správca fondu energetickej hospodárnosti spĺňajú tieto podmienky:
sú podľa zákona alebo na základe zmluvy povinní konať starostlivo ako profesionálni správcovia a v dobrej viere a zamedziť konfliktu záujmov; uplatňujú sa najlepšie postupy a regulačný dohľad;
ich odmena je v súlade s praxou na trhu. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je správca vybraný na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania založeného na objektívnych kritériách týkajúcich sa skúseností, odborných znalostí a operačných a finančných schopností;
ich odmena je viazaná na ich výkon alebo zdieľajú časť rizík investície spoluinvestovaním z vlastných zdrojov s cieľom zaistiť, aby ich záujmy boli neustále v súlade so záujmami verejného investora;
stanovia investičnú stratégiu, kritériá a navrhovaný časový harmonogram investícií do projektov energetickej hospodárnosti a stanovia predbežnú finančnú životaschopnosť a ich očakávaný vplyv na energetickú hospodárnosť;
pre verejné finančné prostriedky investované do fondu energetickej hospodárnosti alebo poskytnuté finančnému sprostredkovateľovi existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia, ktorá umožní trhu financovať projekty energetickej hospodárnosti, keď bude trh na to pripravený.
Článok 40
Investičná pomoc na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny
Článok 41
Investičná pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie
Oprávnené náklady sú mimoriadne investičné náklady potrebné na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Určujú sa takto:
ak náklady na investovanie do výroby energie z obnoviteľných zdrojov možno v celkových investičných nákladoch identifikovať ako osobitnú investíciu, napríklad ako ľahko identifikovateľný prídavný komponent už existujúceho zariadenia, tieto náklady súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov predstavujú oprávnené náklady;
ak náklady na investovanie do výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie možno identifikovať odkazom na podobnú, menej ekologickú investíciu, k realizácii ktorej by dôveryhodným spôsobom došlo i bez pomoci, tento rozdiel medzi nákladmi na obe investície predstavuje náklady súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, a teda oprávnené náklady;
pre určité malé zariadenia, pri ktorých nemožno identifikovať menej ekologickú investíciu, pretože závody obmedzenej veľkosti neexistujú, celkové investičné náklady na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia predstavujú oprávnené náklady.
Náklady, ktoré nie sú priamo spojené s dosiahnutím vyššej úrovne ochrany životného prostredia, nie sú oprávnenými nákladmi.
Intenzita pomoci nepresahuje:
45 % oprávnených nákladov, ak sa oprávnené náklady vypočítajú na základe odseku 6 písm. a) alebo odseku 6 písm. b);
30 % oprávnených nákladov, ak sa oprávnené náklady vypočítajú na základe odseku 6 písm. c).
Článok 42
Prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
Ponukové konanie sa môže obmedziť na konkrétne technológie, ak by konanie otvorené pre všetkých výrobcov viedlo k nepriaznivému výsledku, ktorý sa nemôže riešiť v rámci návrhu postupu, najmä s ohľadom na:
dlhodobejší potenciál danej novej a inovačnej technológie; alebo
potrebu dosiahnuť diverzifikáciu; alebo
obmedzenia siete a stabilitu sústavy; alebo
systémové (integračné) náklady; alebo
potrebu zabrániť prípadom narušenia na trhoch so surovinami, vyplývajúcim z podpory biomasy.
Členské štáty vykonajú podrobné posúdenie uplatniteľnosti takýchto podmienok a oznámia ho Komisii v súlade s postupom opísaným v článku 11 písm. a)
Článok 43
Prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie v malých zariadeniach
Článok 44
Pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES
Článok 45
Investičná pomoc na rekultiváciu znečistených plôch
Článok 46
Investičná pomoc na energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom
Článok 47
Investičná pomoc na recykláciu a opätovné použitie odpadu
Článok 48
Investičná pomoc na energetickú infraštruktúru
Článok 49
Pomoc na environmentálne štúdie
ODDIEL 8
Pomoc na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami
Článok 50
Schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami
Pomoc sa poskytuje za týchto podmienok:
príslušné verejné orgány členského štátu oficiálne uznali, že udalosť má charakter prírodnej katastrofy, a
existuje priama príčinná súvislosť medzi prírodnou katastrofou a škodami, ktoré utrpel postihnutý podnik.
ODDIEL 9
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
Článok 51
Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov
ODDIEL 10
Pomoc na širokopásmové infraštruktúry
Článok 52
Pomoc na pevné širokopásmové siete
Oprávnené sú tieto alternatívne druhy investícií:
Zavedenie pevnej širokopásmovej siete na pripojenie domácností a sociálno-ekonomických aktérov v oblastiach, kde neexistuje sieť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s (prahové rýchlosti), ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci alebo v rovnakom časovom horizonte ako zavedenie subvencovanej siete, ktorý nesmie byť kratší ako dva roky. To sa overí mapovaním a verejnou konzultáciou v súlade s odsekom 4. Vylúčené sú oblasti s najmenej jednou existujúcou alebo vierohodne plánovanou sieťou schopnou spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s. Podporovaná sieť musí zabezpečiť minimálne zdvojnásobenie rýchlosti sťahovania a odosielania dát v porovnaní s existujúcimi alebo vierohodne plánovanými sieťami a musí byť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s (cieľové rýchlosti).
Zavedenie pevnej širokopásmovej siete na pripojenie domácností a sociálno-ekonomických aktérov v oblastiach, kde neexistuje sieť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s (prahové rýchlosti), ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci alebo v rovnakom časovom horizonte ako zavedenie subvencovanej siete, ktorý nesmie byť kratší ako dva roky. To sa overí mapovaním a verejnou konzultáciou v súlade s odsekom 4. Vylúčené sú oblasti s najmenej jednou existujúcou alebo vierohodne plánovanou sieťou schopnou spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s. Podporovaná sieť musí zabezpečiť minimálne zdvojnásobenie rýchlosti sťahovania a odosielania dát v porovnaní s existujúcimi alebo vierohodne plánovanými sieťami a musí byť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 300 Mb/s a rýchlosti odosielania dát 100 Mb/s (cieľové rýchlosti).
Zavedenie pevnej širokopásmovej siete na pripojenie domácností a sociálno-ekonomických aktérov v oblastiach, kde je iba jedna sieť schopná spoľahlivo zabezpečiť rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s, ale nie viac ako 300 Mb/s (prahové rýchlosti), ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci alebo v rovnakom časovom horizonte ako zavedenie subvencovanej siete, ktorý nesmie byť kratší ako dva roky. To sa overí mapovaním a verejnou konzultáciou v súlade s odsekom 4. Vylúčené sú oblasti s najmenej jednou existujúcou alebo vierohodne plánovanou sieťou schopnou spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 300 Mb/s. Vylúčené sú aj oblasti s najmenej dvoma existujúcimi alebo spoľahlivo plánovanými sieťami schopnými spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s. Podporovaná sieť musí zabezpečiť minimálne zdvojnásobenie rýchlosti sťahovania a odosielania dát v porovnaní s existujúcimi alebo vierohodne plánovanými sieťami a musí byť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 1 Gb/s (cieľové rýchlosti).
Mapovanie a verejná konzultácia uvedené v odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:
Mapovanie určí zemepisné cieľové oblasti, ktoré majú byť zahrnuté do danej verejnej intervencie, a v závislosti od druhu investície zohľadní všetky existujúce verejné a súkromné siete schopné spoľahlivo zabezpečovať prahové rýchlosti uvedené v odseku 3. Mapovanie sa vykonáva: i) pre čisto pevné siete na úrovni adresy na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry a ii) pre pevné bezdrôtové prístupové siete na úrovni adresy na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry alebo na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100x100 metrov. V prípade bodov i) a ii) sa mapovanie vždy overuje prostredníctvom verejnej konzultácie.
Verejnú konzultáciu uskutoční príslušný orgán verejnej správy tak, že na príslušnej webovej stránke (aj na vnútroštátnej úrovni) uverejní hlavné charakteristiky plánovaného opatrenia a zoznam zemepisných cieľových oblastí určených pri mapovaní v súlade s písmenom a). Na verejnej konzultácii sa vyzvú zainteresované strany, aby sa vyjadrili k opatreniu a predložili podložené informácie v súlade s písmenom a) o svojich sieťach schopných spoľahlivo poskytovať prahové rýchlosti stanovené v odseku 3 v cieľovej oblasti, ktoré existujú alebo sa vierohodne plánuje ich zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci. Ak orgán poskytujúci poomoc stanoví na zavedenie subvencovanej infraštruktúry kratší alebo dlhší časový horizont ako tri roky, musí sa rovnaký časový horizont, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, použiť aj na posúdenie toho, či sa zavedenie sietí uvedených v predchádzajúcej vete vierohodne plánuje. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Pomoc sa poskytuje takto:
Pomoc sa prideľuje poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá verejného obstarávania založené na ekonomicky najvýhodnejšej ponuke. Orgán poskytujúci pomoc vopred stanoví na účely súťažného výberového konania objektívne, transparentné a nediskriminačné kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré musia byť vyvážené s požadovanou výškou pomoci. Za podobných kvalitatívnych podmienok sa pomoc pridelí uchádzačovi s najnižšou požadovanou výškou pomoci.
Ak sa pomoc na zavedenie a riadenie širokopásmovej siete poskytne bez súťažného výberového konania orgánu verejnej správy, a to priamo alebo prostredníctvom interného subjektu, poskytuje orgán verejnej správy alebo interný subjekt pomocou subvencovanej siete iba veľkoobchodné služby. Orgán verejnej správy musí zabezpečiť oddelené účtovníctvo medzi finančnými prostriedkami používanými na prevádzku siete a ostatnými finančnými prostriedkami, ktorými disponuje. Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany na vybudovanie alebo prevádzkovanie siete sa prideľuje prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá verejného obstarávania založené na ekonomicky najvýhodnejšej ponuke.
Článok 52a
Pomoc na mobilné siete 4G a 5G
Mapovanie a verejná konzultácia uvedené v odseku 3 musia spĺňať všetky tieto požiadavky:
Mapovanie jasne určí zemepisné cieľové oblasti, ktoré majú byť zahrnuté do danej verejnej intervencie, a v závislosti od druhu investície zohľadní všetky existujúce mobilné siete. Mapovanie sa vykoná na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100 × 100 metrov. Mapovanie sa vždy overuje prostredníctvom verejnej konzultácie.
Verejnú konzultáciu uskutočňuje príslušný orgán verejnej správy tak, že na príslušnej webovej stránke (aj na vnútroštátnej úrovni) uverejní hlavné charakteristiky plánovaného opatrenia a zoznam zemepisných cieľových oblastí určených pri mapovaní v súlade s písmenom a). Na verejnej konzultácii sa vyzvú zainteresované strany, aby sa vyjadrili k opatreniu a predložili podložené informácie v súlade s písmenom a) o svojich mobilných sieťach v cieľovej oblasti, ktoré existujú, alebo sa vierohodne plánuje, že sa vybudujú do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci. Ak orgánu poskytujúci pomoc stanoví na zavedenie subvencovanej infraštruktúry kratší alebo dlhší časový horizont ako tri roky, musí sa rovnaký časový horizont, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, použiť aj na posúdenie toho, či sa zavedenie sietí uvedených v predchádzajúcej vete vierohodne plánuje. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Pomoc sa poskytuje takto:
Pomoc sa prideľuje poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá verejného obstarávania založené na ekonomicky najvýhodnejšej ponuke. Orgán poskytujúci pomoc vopred stanoví na účely súťažného výberového konania objektívne, transparentné a nediskriminačné kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré musia byť vyvážené s požadovanou výškou pomoci. Za podobných kvalitatívnych podmienok sa pomoc pridelí uchádzačovi s najnižšou požadovanou výškou pomoci.
Ak sa pomoc na zavedenie a riadenie širokopásmovej siete poskytuje bez súťažného výberového konania orgánu verejnej správy, a to priamo alebo prostredníctvom interného subjektu, poskytuje orgán verejnej správy alebo interný subjekt prostredníctvom subvencovanej siete iba veľkoobchodné služby. Orgán verejnej správy musí zabezpečiť oddelené účtovníctvo medzi finančnými prostriedkami používanými na prevádzku siete a ostatnými finančnými prostriedkami, ktorými disponuje. Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany na vybudovanie alebo prevádzkovanie siete sa prideľuje prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného súťažného výberového konania v súlade so zásadami pravidiel verejného obstarávania a pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá verejného obstarávania založené na ekonomicky najvýhodnejšej ponuke.
Využívanie verejne financovaných sietí 4G alebo 5G na poskytovanie služieb pevného bezdrôtového prístupu je povolené iba týmto spôsobom:
V oblastiach, kde neexistuje sieť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s, ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci alebo v rovnakom časovom horizonte ako zavedenie subvencovanej siete, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, ak sa splnia tieto kumulatívne podmienky: i) mapovanie a verejná konzultácia zohľadňujú aj existujúce alebo vierohodne plánované pevné širokopásmové siete určené podľa článku 52 ods. 4; ii) podporované riešenie pevného bezdrôtového prístupu 4G alebo 5G je schopné spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s a minimálne zdvojnásobenie rýchlosti sťahovania a odosielania dát v porovnaní s pevnými sieťami, ktoré v týchto oblastiach existujú alebo sú vierohodne plánované;
V oblastiach, kde neexistuje sieť schopná spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s, ani sa vierohodne neplánuje jej zavedenie do troch rokov od zverejnenia plánovaného opatrenia pomoci alebo v rovnakom časovom horizonte ako zavedenie subvencovanej siete, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, ak sa splnia tieto kumulatívne podmienky: i) mapovanie a verejná konzultácia zohľadňujú aj existujúce alebo vierohodne plánované pevné širokopásmové siete určené podľa článku 52 ods. 4; ii) podporované riešenie pevného bezdrôtového prístupu 4G alebo 5G je schopné spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 300 Mb/s a odosielania dát 100 Mb/s a minimálne zdvojnásobenie rýchlosti sťahovania a odosielania dát v porovnaní s pevnými sieťami, ktoré v týchto oblastiach existujú alebo sú vierohodne plánované.
Článok 52b
Pomoc na projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti
Kumulatívne všeobecné podmienky zlučiteľnosti sú tieto:
Príjemca musí poskytnúť finančný príspevok vo výške najmenej 25 % oprávnených nákladov, a to buď zo svojich vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa žiadnu finančnú podporu z verejných zdrojov. Ak sa 25 % príspevok príjemcu poskytuje formou externého financovania prostredníctvom investičnej platformy, ktorá kombinuje rôzne zdroje financovania, podmienka, že externé financovanie nesmie zahŕňať žiadnu finančnú podporu z verejných zdrojov, stanovená v predchádzajúcej vete, sa nahrádza požiadavkou prítomnosti aspoň 30 % súkromných investícií v platforme.
Na pomoc sú oprávnené len náklady, ktoré sú oprávnenými investičnými nákladmi podľa nariadenia (EÚ) 2021/1153 vynaloženými na zavedenie infraštruktúry.
Projekt sa musí vybrať v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1153 jedným z týchto spôsobov:
nezávislým finančným sprostredkovateľom vymenovaným Komisiou na základe spoločne dohodnutých investičných usmernení;
Komisiou prostredníctvom súťažného výberového konania založeného na jasných, transparentných a nediskriminačných kritériách alebo
nezávislými expertmi vymenovanými Komisiou.
Projekt musí poskytovať možnosti pripojiteľnosti, ktoré presahujú rámec požiadaviek súvisiacich s existujúcimi právnymi povinnosťami, ako sú napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra.
Projekt musí tretím stranám zabezpečovať otvorený veľkoobchodný prístup vrátane uvoľneného prístupu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok v súlade s článkom 52 ods. 7 a 8, prípadne článkom 52a ods. 8 a 9.
Kategórie oprávnených projektov a osobitné kumulatívne podmienky zlučiteľnosti, ktoré sa na ne vzťahujú, sú tieto:
Investície do zavedenia cezhraničného úseku koridoru 5G pozdĺž dopravného koridoru určeného v usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 (koridory TEN-T), ktoré spĺňajú tieto osobitné kumulatívne podmienky:
projekt pozostáva z cezhraničného úseku koridoru 5G, ktorý prekračuje hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo prekračuje hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru;
celková dĺžkacezhraničných úsekov koridorov 5G nachádzajúcich sa v určitom členskom štáte nepredstavuje viac ako 15 % z celkovej dĺžky koridorov 5G pozdĺž transeurópskej hlavnej dopravnej siete v danom členskom štáte, na ktoré sa nevzťahujú žiadne existujúce právne povinnosti, napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých členský štát podporuje vybudovanie cezhraničných koridorov 5G pozdĺž svojej transeurópskej dopravnej komplexnej siete, celková dĺžka cezhraničných úsekov koridorov 5G nachádzajúcich sa v danom členskom štáte nepredstavuje viac ako 15 % z celkovej dĺžky koridorov 5G pozdĺž tejto transeurópskej dopravnej komplexnej siete v danom členskom štáte, na ktoré sa nevzťahujú žiadne existujúce právne povinnosti, napríklad povinnosti spojené s právom na využívanie spektra;
projektom sa zabezpečuje významná nová investícia do mobilnej siete 5G vhodná pre služby prepojenej a a automatizovanej mobility, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície spojené iba s modernizáciou aktívnych prvkov siete, a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavedenia cezhraničného úseku paneurópskej terabitovej chrbticovej siete podporujúcej ciele európskeho spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku prepojením určitých výpočtových zariadení, superpočítačových zariadení a dátových infraštruktúr, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
v rámci projektu sa zavedie alebo zaobstará aktíva súvisiace s konektivitou vrátane nezrušiteľných práv na používanie a nenasvietených optických vláken alebo vybavenia na vybudovanie cezhraničného úseku paneurópskej chrbticovej siete, ktorý podporuje vzájomné prepojenie najmenej dvoch výpočtových zariadení, superpočítačových zariadení alebo dátových infraštruktúr s neobmedzeným prepojením medzi koncovými bodmi s rýchlosťou minimálne 1 Tb/s, ktoré: 1. sú hostiteľskými subjektmi spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku zriadeného v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2018/1488 ( 46 ) alebo sú to výskumné infraštruktúry a iné výpočtové a dátové infraštruktúry podporujúce hlavné iniciatívy a poslania v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 ( 47 ) a nariadení Rady (ES) č. 723/2009, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku, a 2. nachádzajú sa aspoň v dvoch členských štátoch alebo aspoň v jednom členskom štáte a aspoň v jednom členskom štáte Európskeho výskumného priestoru;
projekt zabezpečuje významnú novú investíciu do chrbticovej siete, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície týkajúce sa iba modernizácie softvéru alebo udeľovania licencií;
aktíva súvisace s konektivitou sa nadobúdajú prostredníctvom verejného obstarávania a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavedenia cezhraničného úseku chrbticovej siete prepájajúcej cloudové infraštruktúry určitých sociálno-ekonomických aktérov, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
projekt prepája cloudové infraštruktúry sociálno-ekonomických aktérov, ktorými sú orgány verejnej správy alebo verejné alebo súkromné subjekty poverené poskytovaním služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy;
projekt pozostáva z cezhraničného úseku zavádzania nových cezhraničných chrbticových sietí alebo významnej modernizácie existujúcich sietí, ktoré 1. prekračujú hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, alebo 2. prekračujú hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru;
projekt sa týka najmenej dvoch oprávnených sociálno-ekonomických aktérov podľa bodu i), z ktorých každý pôsobí v inom členskom štáte alebo v jednom členskom štáte a jednej krajine Európskeho hospodárskeho priestoru;
projektom sa zabezpečuje významná nová investícia do chrbticovej siete, ktorá ide nad rámec okrajových investícií, ako sú investície týkajúce sa iba modernizácie softvéru alebo udeľovania licencií. Projekt musí umožňovať spoľahlivé poskytovanie symetrických rýchlostí sťahovania a odosielania dát najmenej v násobkoch 10 Gb/s a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Investície do zavádzania podmorskej káblovej siete, ktoré spĺňajú tieto konkrétne kumulatívne podmienky:
projekt pozostáva z cezhraničného úseku podmorskej káblovej siete, ktorý 1. prekračuje hranicu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, alebo 2. prekračuje hranicu aspoň jedného členského štátu a aspoň jednej krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Subjekt, ktorý je príjemcom pomoci, môže prípadne zabezpečovať iba poskytovanie veľkoobchodných služieb a podporovaná infraštruktúra zlepší prepojenie najvzdialenejších európskych regiónov, zámorských území alebo ostrovných regiónov, a to aj v rámci jedného členského štátu;
projekt sa nesmie týkať trás, ktoré už sú obsluhované aspoň dvomi existujúcimi alebo vierohodne plánovanými chrbticovými infraštruktúrami;
Projekt zabezpečuje významnú novú investíciu do podmorskej káblovej siete zavedením nového podmorského kábla alebo napojením na existujúci podmorský kábel, zaoberá sa otázkami redundancie a ide nad rámec okrajových investícií. Projekt musí byť schopný spoľahlivo zaisťovať symetrické rýchlosti sťahovania a odosielania dát aspoň 1 Gb/s a
projekt podporuje zavedenie novej pasívnej infraštruktúry len vtedy, ak nemožno opätovne použiť existujúcu pasívnu infraštruktúru.
Článok 52c
Poukážky na pripojenie
Oprávnené sú tieto kategórie systémov poukážok:
systémy poukážok, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii na predplatenie novej služby širokopásmového prístupu k internetu alebo na aktualizáciu súčasného predplatenia služby poskytujúcej rýchlosť sťahovania dát najmenej 30 Mb/s za predpokladu, že všetci poskytovatelia elektronických komunikačných služieb schopní spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s sú oprávnení v rámci systému poukážok, pričom poukážky sa neudeľujú v prípade zmeny poskytovateľa, ktorý poskytuje rovnakú rýchlosť, alebo v prípade aktualizácie existujúceho predplatenia rýchlosti sťahovania dát najmenej 30 Mb/s;
systémy poukážok, ktoré majú MSP k dispozícii na predplatenie novej služby širokopásmového prístupu k internetu alebo na aktualizáciu súčasného predplatenia služby poskytujúcej rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s za predpokladu, že všetci poskytovatelia schopní spoľahlivo poskytovať rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mb/s sú oprávnení v rámci systému poukážok, pričom poukážky sa neudeľujú v prípade zmeny poskytovateľa, ktorý poskytuje rovnakú rýchlosť, alebo v prípade aktualizácie existujúceho predplatenia rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s.
Na to, aby bol poskytovateľ širokopásmového prístupu k internetu oprávnený, musí v prípadoch, keď je vertikálne integrovaný a má maloobchodný trhový podiel vyšší ako 25 %, ponúkať na príslušnom veľkoobchodnom prístupovom trhu každému poskytovateľovi služieb elektronickej komunikácie aspoň jeden veľkoobchodný prístupový produkt schopný zabezpečiť, aby uchádzač o prístup mohol spoľahlivo poskytovať maloobchodné služby rýchlosťou uvedenou v odseku 3 za otvorených, transparentných a nediskriminačných podmienok. Cena za veľkoobchodný prístup sa zakladá na jednej z týchto referenčných hodnôt: i) priemerné zverejnené veľkoobchodné ceny, ktoré prevládajú v iných porovnateľných a konkurenčnejších oblastiach členského štátu alebo Únie, alebo ii) v prípade, že takéto zverejnené ceny neexistujú, regulované ceny už stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom pre príslušné trhy a služby, alebo iii) ak takéto zverejnené alebo regulované ceny neexistujú, tvorba cien zodpovedá nákladovej orientácii a metodike stanovenej v súlade so sektorovým regulačným rámcom. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu podľa regulačného rámca, s národným regulačným orgánom sa konzultuje o podmienkach prístupu vrátane cien a o námietkach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku.
ODDIEL 11
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
Článok 53
Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva
Pomoc sa udeľuje na tieto kultúrne účely a činnosti:
múzeá, archívy, knižnice, umelecké a kultúrne centrá alebo priestory určené na umelecké a kultúrne účely, divadlá, kiná, opery, koncertné siene, iné organizácie venujúce sa živým vystúpeniam, inštitúcie filmového dedičstva a ďalšie podobné umelecké a kultúrne infraštruktúry, organizácie a inštitúcie;
hmotné dedičstvo vrátane všetkých foriem hnuteľného alebo nehnuteľného kultúrneho dedičstva a archeologických nálezísk, pamiatok, lokalít a budov historického významu; prírodné dedičstvo súvisiace s kultúrnym dedičstvom alebo ak je formálne uznané za kultúrne alebo prírodné dedičstvo príslušnými verejnými orgánmi členského štátu;
nehmotné dedičstvo v akejkoľvek forme vrátane folklórnych zvyklostí a remesiel;
umelecké alebo kultúrne podujatia a predstavenia, festivaly, výstavy a iné podobné kultúrne činnosti;
kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podpora chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;
písanie, editovanie, produkcia, distribúcia, digitalizácia a publikovanie hudby a literatúry vrátane prekladov.
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu kultúrnej infraštruktúry;
prevádzkovej pomoci.
Pri investičnej pomoci sú oprávnenými nákladmi investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva vrátane:
nákladov na výstavbu, modernizáciu, nadobudnutie, zachovanie alebo zlepšenie stavu infraštruktúry, ktorej priestorová alebo časová kapacita sa počas roka aspoň z 80 % využíva na kultúrne účely;
nákladov na nadobudnutie kultúrneho dedičstva, a to vrátane nájmu, prevodu vlastníctva alebo fyzického premiestnenia kultúrneho dedičstva;
nákladov na uchovanie, záchranu, reštaurovanie a obnovu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane osobitných nákladov na uskladnenie v primeraných podmienkach, na špeciálne nástroje, materiály a nákladov na dokumentáciu, výskum, digitalizáciu a uverejňovanie;
nákladov na zlepšenie prístupnosti kultúrneho dedičstva verejnosti, a to vrátane nákladov na digitalizáciu alebo iné nové technológie, na zlepšenie prístupnosti pre osoby so špeciálnymi potrebami (predovšetkým bezbariérové plošiny a výťahy pre osoby so zdravotným postihnutím, nápisy Braillovým písmom a interaktívne „hands-on“ exponáty v múzeách) a na propagáciu kultúrnej rozmanitosti, pokiaľ ide o prezentácie, programy a návštevníkov;
nákladov na kultúrne projekty a činnosti, programy spolupráce a výmenné programy a granty vrátane nákladov na výberové konania, nákladov na propagáciu a nákladov vzniknutých priamo v dôsledku príslušného projektu.
Pri prevádzkovej pomoci sú oprávnenými nákladmi:
náklady kultúrnej inštitúcie alebo lokality kultúrneho dedičstva súvisiace s priebežnou alebo pravidelnou činnosťou vrátane výstav, predstavení, podujatí a podobných kultúrnych činností, ktoré sa uskutočňujú v rámci bežnej činnosti;
náklady na kultúrne a umelecké vzdelávacie činnosti, ako aj podporu chápania významu ochrany a podpory rozmanitosti kultúrnych prejavov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov zvyšovania verejného povedomia, a to aj pomocou nových technológií;
náklady na zlepšovanie prístupu verejnosti do kultúrnych inštitúcií alebo lokalít kultúrneho dedičstva a na súvisiace činnosti vrátane nákladov na digitalizáciu a používanie nových technológií, ako aj náklady na zlepšovanie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;
prevádzkové náklady priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, ako je nájomné alebo lízingové platby na nehnuteľnosti a kultúrne zariadenia, cestovné náklady, materiály a dodávky priamo súvisiace s kultúrnym projektom alebo činnosťou, architektonické štruktúry na výstavy a javiská, požičiavanie, vypožičiavanie a odpisovanie nástrojov, softvéru a vybavenia, náklady na prístupové práva k dielam chráneným autorskými právami alebo k obsahu chránenému inými právami z oblasti duševného vlastníctva, náklady na propagáciu a náklady vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu alebo činnosti; odpisy a náklady na financovanie sú oprávnené iba vtedy, ak sa na ne nevzťahovala investičná pomoc;
náklady na personál pracujúci pre kultúrnu inštitúciu alebo v lokalite kultúrneho dedičstva alebo na projekte;
náklady na poradenské a podporné služby poskytované externými konzultantmi a poskytovateľmi služieb a vzniknuté priamo v dôsledku príslušného projektu.
Článok 54
Schémy pomoci na audiovizuálne diela
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
pomoci na výrobu audiovizuálnych diel;
pomoci na činnosti pred produkciou a
pomoci na distribúciu.
V prípade, že členské štáty podmieňujú pomoc povinnosťou územnej viazanosti výdavkov, schémy pomoci na produkciu audiovizuálnych diel môžu:
vyžadovať, aby až 160 % výšky pomoci, ktorá sa poskytla na produkciu daného audiovizuálneho diela, bolo vynaložených na území členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, alebo
vypočítať výšku pomoci poskytnutej na produkciu daného audiovizuálneho diela ako percentuálny podiel výdavkov na produkčné činnosti v členskom štáte, ktorý pomoc poskytuje, zvyčajne v prípade schém pomoci vo forme daňových stimulov.
V obidvoch prípadoch platí, že maximálne výdavky, ktoré sú predmetom povinnosti územnej viazanosti, v žiadnom prípade nesmú presiahnuť 80 % celkového rozpočtu na produkciu.
Aby projekty boli oprávnené na pomoc, členský štát môže vyžadovať aj to, aby sa na dotknutom území uskutočňovala určitá minimálna úroveň výrobnej činnosti, no táto úroveň nesmie presahovať 50 % celkového rozpočtu na produkciu.
Oprávnené náklady sú:
pre pomoc na produkciu: celkové náklady na produkciu audiovizuálnych diel vrátane nákladov na zlepšenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;
pre pomoc na činnosti pred produkciou: náklady na tvorbu scenára a vývoj audiovizuálnych diel;
pre pomoc na distribúciu: náklady na distribúciu a propagáciu audiovizuálnych diel.
Intenzita pomoci sa môže zvýšiť takto:
na 60 % oprávnených nákladov v prípade cezhraničných produkcií financovaných viac než jedným členským štátom, do ktorých sú zapojení producenti z viac než jedného členského štátu;
na 100 % oprávnených nákladov v prípade náročných audiovizuálnych diel a koprodukcií, do ktorých sú zapojené krajiny zo zoznamu OECD/DAC.
ODDIEL 12
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
Článok 55
Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry
Pomoc sa môže poskytovať vo forme:
investičnej pomoci vrátane pomoci na výstavbu alebo modernizáciu športovej alebo multifunkčnej rekreačnej infraštruktúry;
prevádzkovej pomoci na športovú infraštruktúru.
ODDIEL 13
Pomoc na miestne infraštruktúry
Článok 56
Investičná pomoc na miestne infraštruktúry
ODDIEL 14
Pomoc pre regionálne letiská
Článok 56a
Pomoc pre regionálne letiská
Výška investičnej pomoci nesmie presiahnuť:
50 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy od jedného milióna do troch miliónov cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá;
75 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy do jedného milióna cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá.
ODDIEL 15
Pomoc pre prístavy
Článok 56b
Pomoc pre námorné prístavy
Oprávnenými nákladmi sú (vrátane nákladov na plánovanie) náklady na:
investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístavných infraštruktúr;
investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístupovej infraštruktúry;
bagrovanie.
Intenzita pomoci na každú investíciu uvedenú v odseku 2 písm. a) nesmie prekročiť:
100 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt do 20 mil. EUR;
80 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt nad 20 mil. EUR a do 50 mil. EUR;
60 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt nad 50 mil. EUR a do sumy stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. ee).
Intenzita pomoci nesmie prekročiť 100 % oprávnených nákladov stanovených v odseku 2 písm. b) a c) do výšky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. ee).
Článok 56c
Pomoc pre vnútrozemské prístavy
Oprávnenými nákladmi sú (vrátane nákladov na plánovanie) náklady na:
investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístavných infraštruktúr;
investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístupovej infraštruktúry;
bagrovanie.
ODDIEL 16
Pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU
Článok 56d
Rozsah a spoločné podmienky
Maximálne stropy stanovené v článkoch 56e a 56f sa uplatňujú na celkové nesplatené financovanie, pokiaľ toto financovanie zahŕňa pomoc poskytnutú v rámci akéhokoľvek finančného produktu podporovaného z Fondu InvestEU. Maximálne stropy sa uplatňujú:
na projekt v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahujú článok 56e ods. 2 a 4, článok 56e ods. 5 písm. a) bod i), článok 56e ods. 6 a 7, článok 56e ods. 8 písm. a) a b) a článok 56e ods. 9;
na konečného príjemcu v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahujú článok 56e ods. 5 písm. a) body ii) a iii), článok 56e ods. 8 písm. d), článok 56e ods. 10 a článok 56f.
Článok 56e
Podmienky pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU
Pomoc konečnému príjemcovi v rámci finančného produktu podporovaného Fondom InvestEU musí:
spĺňať podmienky stanovené v jednom z odsekov 2 až 9 a
ak sa financovanie poskytuje vo forme úverov konečnému príjemcovi, mať takú úrokovú sadzbu, ktorá zodpovedá aspoň základnej referenčnej sadzbe uplatniteľnej v čase poskytnutia úveru.
Pomoc na investície do pevných širokopásmových sietí na pripojenie iba určitých oprávnených sociálno-ekonomických aktérov musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje iba na projekty, ktoré spĺňajú všetky podmienky zlučiteľnosti stanovené v článku 52, pokiaľ v písmenách c) a d) tohto odseku nie je uvedené inak;
nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 150 mil. EUR;
projekt prepája iba sociálno-ekonomických aktérov, ktorí sú orgánmi verejnej správy alebo verejnými alebo súkromnými subjektmi poverenými poskytovaním služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy. Projekty zahŕňajúce iné prvky alebo subjekty ako tie, ktoré sú uvedené v tomto bode, sú vylúčené;
odchylne od článku 52 ods. 4 sa zistené zlyhanie trhu musí overiť buď dostupným primeraným mapovaním, alebo ak takéto mapovanie nie je k dispozícii, verejnou konzultáciou, a to takto:
Mapovanie možno považovať za primerané, ak nie je staršie ako 18 mesiacov a zahŕňa všetky siete schopné spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s, ale menej ako 300 Mb/s (hraničné rýchlosti), ktoré sa nachádzajú v dosahu priestorov oprávneného sociálno-ekonomického aktéra určeného v písmene c). Toto mapovanie musí vykonať príslušný orgán verejnej správy, pričom sa musia vziať do úvahy všetky siete schopné spoľahlivo poskytovať prahové rýchlosti, ktoré už existujú, alebo sa vierohodne plánujú vybudovať v nasledujúcich troch rokoch alebo v rovnakom časovom horizonte ako plánovaná podporovaná intervencia, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, a musí sa vykonať i) pre čisto pevné siete na úrovni adries na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry a ii) pre pevné bezdrôtové prístupové siete na úrovni adresy na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry alebo na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100x100 metrov;
Verejnú konzultáciu musí uskutočniť príslušný orgán verejnej správy prostredníctvom zverejnenia na príslušnej webovej stránke, v ktorom sa zainteresované strany vyzvú, aby sa vyjadrili k návrhu opatrenia a predložili podložené informácie týkajúce sa sietí schopných spoľahlivo poskytovať rýchlosti sťahovania dát najmenej 100 Mb/s, ale menej ako 300 Mb/s (prahové rýchlosti), ktoré už existujú alebo sa vierohodne plánujú vybudovať v nasledujúcich troch rokoch alebo v rovnakom časovom horizonte ako plánovaná podporovaná intervencia, ktorý nemôže byť kratší ako dva roky, a ktoré sa na základe informácií nachádzajú v dosahu priestorov oprávneného sociálno-ekonomického aktéra, ako je uvedené v písmene c), na základe informácií: i) pre čisto pevné siete na úrovni adries na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry a ii) pre pevné bezdrôtové prístupové siete na úrovni adresy na základe priestorov nachádzajúcich sa v dosahu infraštruktúry alebo na základe sietí s maximálnou veľkosťou 100x100 metrov. Verejná konzultácia trvá najmenej 30 dní.
Pomoc na výrobu energie a energetickú infraštruktúru musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje len na investície do energetickej infraštruktúry v oblasti plynu a elektrickej energie, ku ktorej majú prístup tretie strany a ktorá podlieha regulácii sadzieb a sprístupneniu na základe právnych predpisov o vnútornom trhu s energiou, a to na tieto kategórie projektov:
pokiaľ ide o plynárenskú infraštruktúru, projekty zahrnuté do platného zoznamu projektov spoločného záujmu Únie v prílohe VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 ( 49 );
pokiaľ ide o elektrickú infraštruktúru:
inteligentné siete vrátane investícií do rozvoja, zavádzania inteligentnejších sietí a modernizácie infraštruktúry na prenos a distribúciu elektrickej energie;
iné projekty,
iné projekty s výnimkou skladovania elektrickej energie v podporovaných oblastiach;
projekty skladovania elektrickej energie založené na novej a inovačnej technológii bez ohľadu na úroveň napätia pripojenia k sieti;
investičná pomoc na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie musí spĺňať tieto požiadavky:
pomoc sa poskytuje len na nové zariadenia vybrané na súťažnom, transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom základe;
pomoc možno poskytovať na nové zariadenia aj v kombinácii so skladovacím zariadením alebo vodíkovými elektrolyzérmi za predpokladu, že zariadenie na skladovanie elektrickej energie alebo vodíka, ako aj vodíkové elektrolyzéry využívajú iba energiu vyrobenú v zariadení(-iach) na obnoviteľnú energiu;
pomoc sa neposkytuje na vodné elektrárne, ktoré nie sú v súlade s podmienkami smernice 2000/60/ES;
v prípade zariadení vyrábajúcich biopalivá sa pomoc poskytuje len na zariadenia vyrábajúce udržateľné biopalivá iné než biopalivá na báze plodín;
nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt podľa písmena a) v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 150 mil. EUR. Nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt podľa písmena b) v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 75 mil. EUR.
Pomoc na infraštruktúru a činnosti v oblasti sociálnych služieb, vzdelávania a kultúrneho a prírodného dedičstva musí spĺňať tieto podmienky:
nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť:
100 miliónov EUR na projekt na investície do infraštruktúry používanej na poskytovanie sociálnych služieb a na vzdelávanie; 150 miliónov EUR na projekt na kultúrne účely a na účely zachovávania kultúrneho dedičstva a na činnosti uvedené v článku 53 ods. 2 vrátane prírodného dedičstva;
30 miliónov EUR na činnosti súvisiace so sociálnymi službami;
75 miliónov EUR na činnosti súvisiace s kultúrou a zachovávaním kultúrneho dedičstva a
5 miliónov EUR na vzdelávanie a odbornú prípravu;
pomoc sa neposkytuje na odbornú prípravu zameranú na splnenie povinných vnútroštátnych požiadaviek na odbornú prípravu.
Pomoc na dopravu a dopravné infraštruktúry musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc na infraštruktúru okrem prístavov sa poskytuje len na tieto projekty:
projekty spoločného záujmu v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 okrem projektov týkajúcich sa prístavnej alebo letiskovej infraštruktúry;
pripojenia na mestské uzly transeurópskej dopravnej siete;
železničné koľajové vozidlá slúžiace výlučne na poskytovanie služieb železničnej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje zmluva o službách vo verejnom záujme v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 ( 50 ), za predpokladu, že príjemcom je nový účastník;
mestská doprava;
nabíjacia alebo čerpacia infraštruktúra, ktorá zásobuje vozidlá elektrickou energiou alebo obnoviteľným vodíkom;
pomoc na projekty prístavnej infraštruktúry musí spĺňať tieto požiadavky:
pomoc možno poskytnúť len na investície do prístupovej infraštruktúry a prístavnej infraštruktúry, ktoré sa sprístupnia zainteresovaným používateľom na rovnakom a nediskriminačnom základe za trhových podmienok;
akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany výstavbou, modernizáciou, prevádzkou alebo prenájmom prístavnej infraštruktúry, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa udelí na konkurenčnom, transparentnom, nediskriminačnom a bezpodmienečnom základe;
pomoc sa neposkytuje na investície do prístavných superštruktúr;
nominálna suma celkového financovania poskytovaného podľa písmen a) alebo b) ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 150 miliónov EUR.
Pomoc na ostatné infraštruktúry musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje len na tieto projekty:
investície do infraštruktúry zásobovania vodou a nakladania s odpadovými vodami pre širokú verejnosť;
investície do recyklácie odpadu a prípravy na jeho opätovné použitie v súlade s článkom 47 ods. 1 až 6, pokiaľ sú zamerané na nakladanie s odpadom, ktorý vytvárajú iné podniky;
investície do výskumnej infraštruktúry;
investície do výstavby alebo modernizácie zariadení inovačných zoskupení;
nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 100 mil. EUR.
Pomoc na ochranu životného prostredia vrátane ochrany klímy musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc sa poskytuje len na tieto projekty:
investície, ktoré umožnia podnikom napraviť poškodenie fyzického prostredia (vrátane zmeny klímy) alebo prírodných zdrojov vlastnými činnosťami príjemcu, prípadne mu predísť, pokiaľ sa investícia riadi prísnejšími normami ochrany životného prostredia, než sú normy Únie, alebo zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia v prípade, že normy Únie neexistujú, alebo predstavuje včasné prispôsobenie sa budúcim normám Únie v oblasti ochrany životného prostredia;
opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti podniku, pokiaľ sa zlepšenia energetickej efektívnosti nevykonávajú s cieľom zabezpečiť, aby podnik spĺňal už prijaté normy Únie, aj keď ešte nie sú účinné;
rekultivácia znečistených plôch, pokiaľ nie je určená žiadna právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podľa platných právnych predpisov zodpovedná za environmentálnu škodu, v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, ako sa uvádza v článku 45 ods. 3;
environmentálne štúdie;
posilnenie a obnova biodiverzity a ekosystémov, ak táto činnosť prispieva k ochrane, zachovaniu alebo obnove biodiverzity a k dosiahnutiu dobrého stavu ekosystémov, prípadne k ochrane ekosystémov, ktoré sú už v dobrom stave;
Bez toho, aby bolo dotknuté písmeno a), ak sa opatrenie pomoci týka zvýšenia energetickej efektívnosti 1) obytných budov, 2) budov určených na poskytovanie vzdelávania alebo sociálnych služieb alebo na činnosti súvisiace s justičnými, policajnými alebo hasičskými službami, 3) budov určených na činnosti súvisiace s verejnou správou alebo 4) budov uvedených v bodoch 1), 2) alebo 3) a v ktorých činnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch 1), 2) alebo 3), zaberajú menej ako 35 % vnútornej podlahovej plochy, sa pomoc môže poskytnúť aj na opatrenia, ktoré súčasne zlepšujú energetickú efektívnosť týchto budov a integrujú ktorúkoľvek alebo všetky z týchto investícií:
integrované zariadenia vyrábajúce obnoviteľnú energiu priamo v budove, ktorej sa opatrenie pomoci v oblasti energetickej efektívnosti týka. Integrované zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste sa týka výroby elektrickej energie alebo tepla. Môže sa kombinovať so zariadením na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste;
zariadenia pre skladovanie priamo na mieste;
zariadenia a súvisiaca infraštruktúra začlenené do budovy na nabíjanie elektrických vozidiel používateľov budovy;
investície do digitalizácie budovy, najmä s cieľom zvýšiť jej inteligentnú pripravenosť. Investície do digitalizácie budovy môžu zahŕňať intervencie obmedzené na pasívne vnútorné rozvody alebo štruktúrovanú kabeláž pre dátové siete a prípadne doplnkovú časť pasívnej siete na súkromnom pozemku mimo budovy. Vylúčené sú elektrické a káblové rozvody pre dátové siete mimo daného súkromného pozemku.
Konečným príjemcom pomoci môže byť buď vlastník (vlastníci) budovy alebo nájomca (nájomcovia), a to v závislosti od toho, kto získa financovanie projektu;
nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt podľa písmena a) v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 50 mil. EUR;
nominálna suma celkového financovania poskytnutého na projekt podľa písmena b) v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 50 mil. EUR na jedného konečného príjemcu a jednu budovu;
pomoc na opatrenia, ktorými sa zlepšuje energetická hospodárnosť budov podľa písmena b), sa môže vzťahovať aj na uľahčenie uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti za týchto podmienok:
podpora má formu úveru alebo záruky pre poskytovateľa opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti na základe zmluvy o energetickej efektívnosti, alebo pozostáva z finančného produktu zameraného na refinancovanie príslušného poskytovateľa (napr. faktoring, forfaiting);
nominálna suma celkového poskytnutého financovania v rámci podpory z Fondu InvestEU nesmie presiahnuť 30 mil. EUR;
podpora sa poskytuje MSP alebo malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou;
podpora sa poskytuje na zmluvu o energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 ods. 27 smernice 2012/27/EÚ;
zmluva o energetickej efektívnosti sa týka budovy uvedenej v ods. 8 písm. b).“.
Pomoc na výskum, vývoj, inovácie a digitalizáciu musí spĺňať tieto podmienky:
pomoc možno poskytnúť na:
základný výskum;
priemyselný výskum;
experimentálny vývoj;
inovácie procesov alebo organizačné inovácie pre MSP;
inovačné poradenské služby a inovačné podporné služby pre MSP;
digitalizáciu pre MSP;
v prípade projektov patriacich pod písm. a) body i), ii) a iii) nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutá ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt v rámci podpory z Fondu InvestEU presiahnuť 75 miliónov EUR. V prípade projektov patriacich pod písm. a) body iv), v) a vi) nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutá ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na jeden projekt v rámci podpory z Fondu InvestEU presiahnuť 30 miliónov EUR.
MSP alebo prípadne malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou môžu okrem kategórií pomoci stanovených v odsekoch 2 až 9 dostať aj pomoc vo forme financovania podporovaného z Fondu InvestEU, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
nominálna suma celkového financovania poskytnutého konečnému príjemcovi v rámci podpory z Fondu InvestEU nepresahuje 15 mil. EUR a poskytuje sa:
nekótovaným MSP, ktoré ešte nepôsobili na nijakom trhu alebo pôsobia na trhu kratšie než 7 rokov od svojho prvého komerčného predaja;
nekótovaným MSP vstupujúcim na nový produktový alebo geografický trh, pričom počiatočná investícia na vstup na nový produktový alebo geografický trh musí byť vyššia ako 50 % priemerného ročného obratu v predchádzajúcich 5 rokoch;
MSP a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sú inovačnými podnikmi v zmysle článku 2 bodu 80;
nominálna suma celkového financovania poskytnutá konečnému príjemcovi v rámci podpory z Fondu InvestEU nepresahuje 15 mil. EUR a poskytuje sa MSP alebo malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorých hlavné činnosti sa nachádzajú v podporovaných oblastiach, a to za predpokladu, že sa financovanie nepoužije na premiestnenie činností v zmysle článku 2 bodu. 61a;
nominálna suma celkového financovania poskytnutá konečnému príjemcovi v rámci podpory z Fondu InvestEU nepresahuje 2 mil. EUR a poskytuje sa MSP alebo malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou.
Článok 56f
Podmienky pomoci poskytovanej v rámci sprostredkovaných komerčne orientovaných finančných produktov podporovaných z Fondu InvestEU
KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 57
Zrušenie
Nariadenie (ES) č. 800/2008 sa zrušuje.
Článok 58
Prechodné ustanovenia
Článok 59
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2014.
Uplatňuje sa do 31. decembra 2023.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa MSP
Článok 1
Podnik
Za podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu. Sem patria najmä samostatne zárobkovo činné osoby a rodinné podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné činnosti, a partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť.
Článok 2
Počet pracovníkov a finančné limity určujúce kategórie podnikov
Článok 3
Typy podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm
Podnik sa však môže klasifikovať ako samostatný, teda ako podnik, ktorý nemá žiadne partnerské podniky, aj keď nižšie uvedení investori tento limit 25 % dosiahnu alebo prekročia, za predpokladu, že títo investori nie sú prepojení v zmysle odseku 3 individuálne alebo spoločne s príslušným podnikom:
verejné investičné spoločnosti, spoločnosti investujúce do rizikového kapitálu, fyzické osoby alebo skupiny fyzických osôb pravidelne vykonávajúce rizikové investičné aktivity, ktoré investujú vlastný kapitál do nekótovaných podnikov (podnikateľskí anjeli), za predpokladu, že celkové investície týchto podnikateľských anjelov v rovnakom podniku sú nižšie ako 1 250 000 EUR;
univerzity alebo neziskové výskumné strediská;
inštitucionálni investori vrátane regionálnych rozvojových fondov;
orgány miestnej samosprávy s ročným rozpočtom nižším ako 10 mil. EUR a s menej ako 5 000 obyvateľmi.
„Prepojené podniky“ sú podniky, medzi ktorými je niektorý z týchto vzájomných vzťahov:
podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku;
podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku;
podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;
podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s inými akcionármi tohto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku.
Vychádza sa z predpokladu, že dominantný vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v odseku 2 druhom pododseku nezapoja priamo alebo nepriamo do riadenia príslušného podniku – bez toho, aby boli dotknuté ich práva ako akcionárov.
Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom zo vzťahov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých iných podnikov alebo prostredníctvom niektorého z investorov uvedených v odseku 2, sa tiež považujú za prepojené.
Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom z týchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak svoju činnosť alebo časť svojej činnosti vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.
Za „priľahlý trh“ sa považuje trh pre výrobok alebo službu, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššej alebo nižšej pozícii vo vzťahu k relevantnému trhu.
Článok 4
Údaje používané pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm a referenčné obdobie
Článok 5
Počet pracovníkov
Počet pracovníkov zodpovedá počtu ročných pracovných jednotiek (RPJ), t. j. počtu osôb, ktoré v príslušnom podniku alebo v jeho mene pracovali na plný úväzok počas celého posudzovaného referenčného roku. Práca osôb, ktoré nepracovali celý rok, práca osôb, ktoré pracovali na kratší pracovný čas bez ohľadu na jeho trvanie, a práca sezónnych pracovníkov sa započítava ako podiely RPJ. Pracovníkmi sú:
zamestnanci;
osoby pracujúce pre podnik v podriadenom postavení, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za zamestnancov;
vlastníci-manažéri;
partneri vykonávajúci pravidelnú činnosť v podniku, ktorí majú finančný prospech z podniku.
Učni alebo študenti, ktorí sa zúčastňujú na odbornom vzdelávaní na základe učňovskej zmluvy alebo zmluvy o odbornom výcviku, sa nepovažujú za pracovníkov. Doba trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky sa nezapočítava.
Článok 6
Vyhotovenie údajov o podniku
K údajom uvedeným v prvom pododseku sa pripočítajú údaje každého partnerského podniku príslušného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu. Výsledok je úmerný percentuálnemu podielu imania alebo hlasovacích práv (podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia). V prípade krížových podielov sa použije vyšší z týchto percentuálnych podielov.
K údajom uvedeným v prvom a druhom pododseku sa pripočíta 100 % údajov každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo prepojený s príslušným podnikom, ak už tieto údaje neboli zahrnuté prostredníctvom konsolidácie do účtovnej závierky.
Na účely uplatnenia toho istého odseku 2 sa údaje podnikov, ktoré sú prepojené s príslušným podnikom, odvodzujú z ich účtovných závierok a ostatných údajov – konsolidovaných, ak existujú. K týmto údajom sa pomerne pripočítajú údaje každého prípadného partnerského podniku tohto prepojeného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu, pokiaľ už tieto údaje neboli zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky v podiele zodpovedajúcom prinajmenšom percentuálnemu podielu určenému v odseku 2 druhom pododseku.
PRÍLOHA II
Informácie o štátnej pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti na základe podmienok tohto nariadenia
ČASŤ I
Informácie, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom aplikácie IT zriadenej Komisiou, ako sa stanovuje v článku 11