02014L0059 — SK — 07.01.2020 — 004.008


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ

z 15. mája 2014,

ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 173 12.6.2014, s. 190)

Zmenená a doplnená:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017

  L 169

46

30.6.2017

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017,

  L 345

96

27.12.2017

►M3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019,

  L 150

296

7.6.2019

►M4

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019

  L 328

29

18.12.2019


Opravená a doplnená:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 283, 31.8.2020, s.  2 (2019/879)

►C2

Korigendum, Ú. v. ES L 104, 25.3.2021, s.  56 (2014/59/EÚ)




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ

z 15. mája 2014,

ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)



HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A ORGÁNY

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  

V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií týchto subjektov:

a) 

inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii;

b) 

finančných inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii a sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písmena c) alebo d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c) 

finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností a holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou, ktoré sú usadené v Únii;

d) 

materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

e) 

pobočiek inštitúcií, ktoré sú usadené mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Pri stanovovaní a uplatňovaní požiadaviek podľa tejto smernice a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti so subjektom uvedeným v prvom pododseku, s výhradou špecifických ustanovení, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zohľadnia povahu jeho podnikania, jeho akcionársku štruktúru, jeho právnu formu, jeho rizikový profil, veľkosť, právny štatút, jeho vzájomné prepojenie s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jeho činností, jeho členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS), ktorý spĺňa požiadavky podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je stanovené v článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, a či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 2 smernice 2014/65/EÚ.

2.  
Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie alebo dodatočné pravidlá v porovnaní s pravidlami stanovenými v tejto smernici a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe tejto smernice, a to pod podmienkou, že majú všeobecnú platnosť a nie sú v rozpore s touto smernicou a s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na základe tejto smernice.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.  

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. 

„riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo nástroja uvedeného v článku 37 ods. 9 s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré ciele riešenia krízovej situácie uvedené v článku 31 ods. 2;

2. 

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ;

3. 

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;

4. 

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼M3

5. 

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na účely uplatňovania článkov 7, 12, 17, 18, 45 až 45m, 59 až 62, 91 a 92 tejto smernice na skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v bode 83b písm. b) tohto odseku, podľa potreby zahŕňa úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, samotný ústredný orgán a ich príslušné dcérske spoločnosti, pričom sa zohľadní spôsob, akým takéto skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavajú článok 45e ods. 3 tejto smernice;

5a. 

„významná dcérska spoločnosť“ je významná dcérska spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 135 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼B

6. 

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

7. 

„konsolidovaný základ“ znamená základ konsolidovanej situácie podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8. 

„systém inštitucionálneho zabezpečenia“ alebo „IPS“ je opatrenie spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9. 

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10. 

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11. 

„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12. 

„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

13. 

„materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú finančnú holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 31 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14. 

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15. 

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská zmiešaná finančná holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

16. 

„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 31 ods. 2;

17. 

„pobočka“ je pobočka podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

18. 

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán poverený členským štátom v súlade s článkom 3;

19. 

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 37 ods. 3;

20. 

„právomoc riešiť krízovú situáciu“ je právomoc uvedená v článkoch 63 až 72;

21. 

„príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky s ohľadom na osobitné úlohy, ktorými ju poverilo nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 );

22. 

„príslušné ministerstvá“ sú ministerstvá financií alebo iné ministerstvá členských štátov, ktoré sú zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátnych právomocí a ktoré boli určené v súlade s článkom 3 ods. 5;

23. 

„inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

24. 

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;

25. 

„vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice 2013/36/EÚ;

26. 

„skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

27. 

„cezhraničná skupina“ je skupina, ktorej subjekty skupiny sú usadené vo viac ako jednom členskom štáte;

28. 

„mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu podľa písmena b), c) alebo d) článku 1 ods. 1 alebo skupiny, ktorej súčasťou je táto inštitúcia alebo subjekt;

29. 

„núdzová pomoc na zvýšenie likvidity“ je poskytnutie peňažných prostriedkov centrálnej banky centrálnou bankou alebo akákoľvek iná pomoc, ktorá môže viesť k zvýšeniu prostriedkov centrálnej banky, platobne schopnej inštitúcii alebo skupine platobne schopných inštitúcií, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, mimo rámec menovej politiky;

30. 

„systémová kríza“ je narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku; Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné;

31. 

„subjekt skupiny“ je právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny;

32. 

„plán ozdravenia“ je plán ozdravenia vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

33. 

„plán ozdravenia na úrovni skupiny“ je plán ozdravenia na úrovni skupiny vypracovaný a dodržiavaný v súlade s článkom 7;

34. 

„významná pobočka“ je pobočka, ktorá by sa považovala za významnú v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkom 51 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

35. 

„zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

36. 

„hlavné oblasti obchodnej činnosti“ sú oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto inštitúcia, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnoty koncesie;

37. 

„orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ je orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 41 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

38. 

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

39. 

„podmienky pre riešenie krízovej situácie“ sú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1;

40. 

„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) podľa článku 32 alebo 33, uplatňovanie nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízovú situáciu;

41. 

„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie, ktorý sa pre inštitúciu vypracoval v súlade s článkom 10;

42. 

„riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ je ktorékoľvek z týchto opatrení:

a) 

prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, alebo

b) 

koordinácia uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie;

43. 

„plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 12 a 13;

44. 

„orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ je orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

45. 

„program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán vypracovaný na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 91;

46. 

„kolégium pre riešenie krízových situácií“ označuje kolégium zriadené v súlade s článkom 88 na vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1;

47. 

„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

▼M2

48. 

„dlhové nástroje“:

i) 

na účely článku 63 ods. 1 písm. g) a j) sú to dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytuje právo nadobudnúť dlhové nástroje; a

ii) 

na účely článku 108 sú to dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu a nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh;

▼B

49. 

„materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

50. 

„materská inštitúcia v Únii“ je materská inštitúcia v EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

51. 

„požiadavky na vlastné zdroje“ sú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článkoch 92 až 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

52. 

„kolégium dohľadu“ je kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ;

53. 

„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec ustanovený článkami 107, 108 a 109 ZFEÚ a nariadeniami a všetkými aktmi Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení, uskutočnenými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

54. 

„likvidácia“ je speňaženie aktív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

55. 

„nástroj oddelenia aktív“ je mechanizmus na vykonanie prevodu aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 42;

56. 

„subjekt pre správu aktív“ je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42 ods. 2;

57. 

„nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je mechanizmus výkonu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 43 na odpísanie dlhu konverziu dlhu vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

58. 

„nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ je mechanizmus na vykonanie prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38;

59. 

„preklenovacia inštitúcia“ je právnickú osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 40 ods. 2;

60. 

„nástroj preklenovacej inštitúcie“ je mechanizmus prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 40;

61. 

„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

62. 

„akcionári“ sú akcionári alebo držitelia iných nástrojov vlastníctva;

63. 

„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v písmene c) alebo d) článku 63 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

64. 

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

65. 

„deriváty“ sú deriváty podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

66. 

„právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ sú právomoci uvedené v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i).

67. 

„zabezpečené pasívum“ označuje pasívum, v ktorom je nárok veriteľa na platbu alebo inú formu plnenia zabezpečený záložným bremenom, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane pasív vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

68. 

„nástroje vlastného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 28 ods. 1 až 4, článku 29 ods. 1 až 5 alebo článku 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼M3

68a. 

„vlastný kapitál Tier 1“ je vlastný kapitál Tier 1 vypočítaný v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼B

69. 

„nástroje dodatočného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

70. 

„súhrnná suma“ je súhrnná suma, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ v súlade s článkom 46 ods. 1;

▼M3

71. 

„záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ sú záväzky a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) a ktoré nie sú podľa článku 44 ods. 2 vylúčené z rámca nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

71a. 

„oprávnené záväzky“ sú záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ktoré spĺňajú prípadne podmienky článku 45b alebo článku 45f ods. 2 písm. a) tejto smernice, a nástroje kapitálu Tier 2, ktoré spĺňajú podmienky článku 72a ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

71b. 

„podriadené oprávnené nástroje“ sú nástroje, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článku 72b odsekov 3 až 5 uvedeného nariadenia;

▼B

72. 

„systém ochrany vkladov“ je systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 4 smernice 2014/49/EÚ;

73. 

„nástroje kapitálu Tier 2“ sú kapitálové nástroje alebo podriadené úvery, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

74. 

„relevantné kapitálové nástroje“ sú na účely hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 a hlavy IV kapitoly V nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

75. 

„konverzný koeficient“ je faktor, ktorým sa určuje počet akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, na ktoré bude pasívum konkrétnej triedy konvertované, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

76. 

„dotknutý veriteľ“ je veriteľ, ktorého nárok sa vzťahuje na pasíva, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu na základe použitia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov znížené alebo konvertované na akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

77. 

„dotknutý držiteľ“ je držiteľ nástrojov vlastníctva, ktorého nástrojov vlastníctva sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. h);

78. 

„náležitý orgán“ je orgán členského štátu určený v súlade s článkom 61, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3;

79. 

„príslušná materská inštitúcia“ je materská inštitúcia v členskom štáte, materská inštitúcia v Únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

80. 

„príjemca“ je subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

81. 

„pracovný deň“ je deň iný než sobota, nedeľa alebo deň, ktorý je v príslušnom členskom štáte štátnym sviatkom;

82. 

„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo tiež ustanovenie, ktorým sa zabraňuje vzniku zmluvnej povinnosti, ktorá by inak vznikla;

83. 

„inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je inštitúcia, finančná inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

▼M3

83a. 

„subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je:

a) 

právnická osoba usadená v Únii, ktorá je v súlade s článkom 12 identifikovaná orgánom pre riešenie krízových situácií ako subjekt, v súvislosti s ktorým sa v pláne riešenia krízových situácií stanovujú opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b) 

inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, v prípade ktorej sa plánom riešenia krízovej situácie vypracovaným podľa článku 10 tejto smernice stanovuje opatrenie na riešenie krízovej situácie;

83b. 

„skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je:

a) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré nie sú:

i) 

samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;

ii) 

dcérskymi spoločnosťami iných subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši; alebo

iii) 

subjektmi usadenými v tretej krajine, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s plánom riešenia krízovej situácie, ani ich dcérskymi spoločnosťami; alebo

b) 

úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a samotný ústredný orgán, ak aspoň jedna z týchto úverových inštitúcií alebo ústredný orgán je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a ich príslušné dcérske spoločnosti;

83c. 

„globálna systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 133 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼B

84. 

„dcérska spoločnosť z Únie“ je inštitúcia, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny;

85. 

„materská spoločnosť v Únii“ je materská inštitúcia v Únii, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii;

86. 

„inštitúcia z tretej krajiny“ je subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a na ktorého by sa vzťahovalo vymedzenie pojmu inštitúcia, ak by bol usadený v Únii;

87. 

„materská spoločnosť z tretej krajiny“ je materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, usadená v tretej krajine;

88. 

„konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ sú opatrenia podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tejto smernice;

89. 

„pobočka Únie“ je pobočka inštitúcie z tretej krajiny, nachádzajúca sa v členskom štáte;

90. 

„relevantný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

91. 

„mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ je mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

92. 

„transakcia back-to-back“ (back-to-back transaction) je transakcia medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávaná na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

93. 

„záruka v rámci skupiny“ je zmluva, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane;

94. 

„kryté vklady“ sú kryté vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bod 5 smernice 2014/49/EÚ;

95. 

„oprávnené vklady“ sú oprávnené vklady vymedzené podľa článku 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/49/EÚ;

▼M4

96. 

„krytý dlhopis“ je krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 ( 2 ) alebo vo vzťahu k nástroju, ktorý bol emitovaný pred 8. júlom 2022, dlhopis uvedený v článku 52 ods.4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES ( 3 ), ako je uplatniteľná v znení k dátumu jeho emisie;

▼B

97. 

„dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES ( 4 );

98. 

„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko pohľadávok alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku vrátane „ustanovení o konečnom zúčtovaní“ vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice 2002/47/ES a nettingu vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES alebo sú ňou nahradené;

99. 

„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dve alebo viaceré pohľadávky alebo záväzky splatné medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši a protistranou;

100. 

„finančné zmluvy“ sú tieto zmluvy a dohody:

a) 

zmluvy o cenných papieroch vrátane:

i) 

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov;

ii) 

opcií na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov;

iii) 

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

b) 

zmluvy o komoditách vrátane:

i) 

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní komodity alebo skupiny či indexu komodít s budúcim plnením;

ii) 

opcií na komoditu alebo skupinu či index komodít;

iii) 

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

c) 

futurity a forwardy vrátane zmlúv (s výnimkou zmlúv o komoditách) o kúpe, predaji alebo prevode komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k budúcemu dátumu;

d) 

swapové dohody vrátane:

i) 

swapov a opcií týkajúcich sa úrokových sadzieb; spotových alebo iných dohôd o devízových transakciách; menových dohôd; kapitálového indexu alebo kapitálu; dlhového indexu alebo dlhu; komoditných indexov alebo komodít; počasia; emisií alebo inflácie;

ii) 

swapov celkového výnosu, swapov úverového rozpätia alebo úverových swapov;

iii) 

akýchkoľvek dohôd alebo transakcií, ktoré sú podobné dohode uvedenej v bodoch i) alebo ii), ktoré sú predmetom opakovaného obchodovania na trhoch so swapmi alebo derivátmi;

e) 

dohody o požičiavaní medzi bankami, ak splatnosť takejto pôžičky nepresahuje tri mesiace;

f) 

rámcové dohody pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písmenách a) až e).

101. 

„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdraviteľnosťou v zmysle článku 6 ods. 6, výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v zmysle článkov 17 alebo 18, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie v zmysle článku 27, vymenovanie dočasného správcu podľa článku 29 alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa článku 59;

102. 

„opatrenie krízového riadenia“ je opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa článku 35 alebo osoby podľa článku 51 ods. 2 alebo článku 72 ods. 1;

103. 

„ozdravná kapacita“ je schopnosť inštitúcie obnoviť svoju finančnú pozíciu po výraznom zhoršení;

104. 

„vkladateľ“ je vkladateľ vymedzený podľa článku 2 ods. 1 bod 6 smernice 2014/49/EÚ;

105. 

„investor“ je investor v zmysle článku 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES ( 5 );

106. 

„určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu“ je orgán poverený vykonávaním makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnych právomociach vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

107. 

„mikropodniky, malé a stredné podniky“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené s ohľadom na kritérium ročného obratu uvedené v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 6 );

108. 

„regulovaný trh“ je regulovaný trh definovaný v článku 4 ods. 1 bod 21 smernice 2014/65/EÚ;

▼M3

109. 

„požiadavka na kombinovaný vankúš“ je požiadavka na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia uvedeného v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ.

▼B

2.  
Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115, aby sa stanovili kritériá na určenie činností, služieb a operácií uvedených v prvom pododseku v bode 35, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „zásadné funkcie“, a kritériá na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb uvedených v prvom pododseku v bode 36, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „hlavné oblasti obchodnej činnosti“.

Článok 3

Určenie orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií

1.  
Každý členský štát určí jeden alebo výnimočne viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené uplatňovať nástroj riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie.
2.  
Orgán pre riešenie krízových situácií je orgán verejnej správy poverený právomocami verejnej správy alebo sú orgány verejnej správy poverené právomocami verejnej správy.
3.  
Orgánmi pre riešenie krízových situácií môžu byť centrálne banky, príslušné ministerstvá alebo iné orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že orgánom pre riešenie krízových situácií sú príslušné orgány dohľadu na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. Zavedú sa náležité štrukturálne mechanizmy potrebné na zabezpečenie prevádzkovej nezávislosti a zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ alebo inými funkciami príslušného orgánu a funkciami orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice, a to bez toho, aby bola dotknutá výmena informácií a požiadavky v oblasti spolupráce podľa odseku 4. Členské štáty najmä zabezpečia, aby v rámci príslušných orgánov, národných centrálnych bánk, príslušných ministerstiev alebo iných orgánov existovala prevádzková nezávislosť, pokiaľ ide o funkciu riešenia krízových situácií a funkcie dohľadu alebo iné funkcie príslušného orgánu.

Pracovníci vykonávajúci funkcie orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice sú štrukturálne oddelení od pracovníkov vykonávajúcich úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, respektíve vo vzťahu k iným funkciám príslušného orgánu, a sú súčasťou inej hierarchickej štruktúry.

Na účely tohto odseku členské štáty alebo orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní všetky nevyhnutné príslušné vnútorné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rozličnými funkčnými oblasťami.

4.  
Členské štáty vyžadujú, aby orgány vykonávajúce funkcie dohľadu a riešenia krízových situácií a osoby vykonávajúce tieto funkcie v ich mene úzko spolupracovali na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií, a to v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií nie je zároveň aj príslušným orgánom, ako aj vtedy, ak tieto funkcie vykonáva ten istý subjekt.
5.  
Každý členský štát určí jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií príslušného ministerstva v zmysle tejto smernice.
6.  
Keď orgánom pre riešenie krízových situácií nie je príslušné ministerstvo, oznamuje tento orgán príslušnému ministerstvu rozhodnutia podľa tejto smernice a pokiaľ nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené inak, potrebuje súhlas ministerstva pred vykonaním rozhodnutí, ktoré majú priamy fiškálny dosah alebo systémové dôsledky.
7.  
Rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a EBA v súlade s touto smernicou zohľadňujú potenciálne dôsledky rozhodnutia vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí, a minimalizujú negatívny vplyv na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v týchto členských štátoch. Na rozhodnutia EBA sa vzťahuje článok 38 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
8.  
Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán pre riešenie krízových situácií mal odbornosť, zdroje a operačnú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a aby dokázal vykonávať svoje právomoci s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.
9.  
EBA zabezpečuje v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií požadovanú odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu a sleduje uplatňovanie odseku 8 aj prostredníctvom pravidelného partnerského hodnotenia.
10.  
Keď v súlade s odsekom 1a určí členský štát na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie viac než jeden orgán, poskytne EBA a Komisii riadne zdôvodnené oznámenie s vysvetlením svojho konania a zreteľne medzi tieto orgány rozdelí funkcie a úlohy, zabezpečí primeranú koordináciu medzi nimi a určí jeden orgán ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi ostatných členských štátov.
11.  
Členské štáty informujú EBA o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch určených ako orgány pre riešenie krízových situácií a kontaktný orgán a v prípade potreby oznámia aj ich špecifické funkcie a zodpovednosti. EBA uverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov.
12.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 85, členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť orgánu pre riešenie krízových situácií, príslušného orgánu a ich príslušných zamestnancov v súlade s vnútroštátnym právom za úkony a opomenutia počas vykonávania ich funkcií podľa tejto smernice.



HLAVA II

PRÍPRAVA



KAPITOLA I

Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií



Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 4

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.  

Vzhľadom na vplyv, ktorý by mohlo mať zlyhanie inštitúcie vzhľadom na charakter jej obchodnej činnosti, jej akcionársku štruktúru, jej právnu formu, jej rizikový profil, veľkosť a právny štatút, jej vzájomné prepojenie s ostatnými inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jej činností, jej členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je uvedené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a vykonávanie akýchkoľvek investičných služieb alebo činností, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 smernice 2014/65/EÚ, a so zreteľom na to, či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v bežnom konkurznom konaní by mohli mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie, podmienky financovania alebo všeobecne na ekonomiku, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií určili:

a) 

obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5 až 12;

b) 

lehotu, v ktorej sa vypracujú prvé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, a časový interval aktualizácie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktorý môže byť kratší, ako časový interval uvedený v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku 10 ods. 6 a článku 13 ods. 3;

c) 

obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5, článku 11 ods. 1 a článku 12 ods. 2 a podľa časti A a časti B prílohy;

d) 

úroveň podrobnosti na účely posúdenia riešiteľnosti podľa článku 15 a 16 a oddielu C prílohy.

2.  
Príslušné orgány a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií vykonajú posúdenie uvedené v odseku 1 v prípade potreby po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre makroprudenciálny dohľad.
3.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď sa uplatnia zjednodušené požiadavky, príslušné orgány, a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií, mohli kedykoľvek v plnej miere uplatniť požiadavky v nezjednodušenej podobe.
4.  
Členské štáty zabezpečia, aby uplatnenie zjednodušených požiadaviek samo osebe nemalo vplyv na právomoci príslušného orgánu, a v relevantnom prípade orgánu pre riešenie krízových situácií, prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia.
5.  
EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 3. júla 2015 usmernenia s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 1, ktoré sú určené na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s odsekom 1.
6.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 5 na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s týmto odsekom a v prípade potreby pritom zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  
Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií oznámia EBA spôsob, akým uplatnili odseky 1, 8, 9 a 10 na inštitúcie, ktoré patria do ich jurisdikcie. EBA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 31. decembra 2017 správu o vykonávaní odsekov 1, 8, 9 a 10. V tejto správe sa predovšetkým uvedú všetky rozdiely týkajúce sa vykonávania odsekov 1, 8, 9 a 10 na vnútroštátnej úrovni.
8.  

S výhradou odsekov 9 a 10 členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, a v prípade, že je to relevantné, orgány pre riešenie krízových situácií, mohli oslobodiť od uplatňovania:

a) 

požiadaviek uvedených v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) 

požiadaviek uvedených v oddiele 2 inštitúcie, ktoré sú členmi systému inštitucionálneho zabezpečenia.

9.  

Ak sa poskytne takéto oslobodenie podľa odseku 8, členské štáty:

a) 

uplatnia požiadavky oddielov 2 a 3 tejto kapitoly na konsolidovanom základe vo vzťahu k ústrednému orgánu a k inštitúciám, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) 

požiadajú systém inštitucionálneho zabezpečenia, aby v spolupráci s každým z jeho členov, ktorý bol oslobodený od týchto požiadaviek, splnil požiadavky uvedené v oddiele 2.

Na tento účel zahŕňa každý odkaz na skupinu v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly aj ústredný orgán a inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ich dcérske spoločnosti, a každý odkaz na materskú spoločnosť alebo inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe podľa článku 111 smernice 2013/36/EÚ zahŕňa aj ústredný orgán.

10.  
Inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo tie, ktoré tvoria významný podiel vo finančnom systéme niektorého členského štátu, vypracujú vlastné plány ozdravenia v súlade s oddielom 2 tejto kapitoly a vzťahujú sa na ne individuálne plány riešenia krízových situácií v súlade s oddielom 3.

Na účely tohto odseku sa predpokladá, že operácie inštitúcie predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) 

celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000  EUR alebo

b) 

pomer jej celkových aktív k HDP členského štátu, v ktorom je usadená, je vyšší ako 20 %, s výnimkou prípadu, keď celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000  EUR.

11.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých stanoví jednotné formáty, vzory a vymedzenia na identifikáciu a predkladanie informácií zo strany príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií EBA na účely odseku 7 s výhradou, pokiaľ ide o zásadu proporcionality.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



Oddiel 2

Plánovanie ozdravenia

Článok 5

Plány ozdravenia

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, vypracovala a dodržiavala plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Plány ozdravenia sa považujú za mechanizmus riadenia a správy v zmysle článku 74 smernice 2013/36/EÚ.
2.  
Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.
3.  
V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani so získaním takejto podpory.
4.  
V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.
5.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, členské štáty zabezpečia, aby v plánoch ozdravenia boli zahrnuté informácie uvedené v oddiele A prílohy. Členské štáty môžu požadovať, aby boli v plánoch ozdravenia zahrnuté aj ďalšie informácie.

V plánoch ozdravenia sú zahrnuté aj prípadné opatrenia, ktoré by mohla prijať inštitúcia v prípade, ak sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu podľa článku 27.

6.  
Členské štáty vyžadujú, aby sa do plánov ozdravenia zahrnuli primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Členské štáty vyžadujú, aby sa v plánoch ozdravenia počítalo s celou škálou scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú relevantné pre osobitné podmienky inštitúcie, a to vrátane udalostí zasahujúcich celý systém, stresovej situácie jednotlivých právnických osôb a stresovej situácie skupín.
7.  
Do 3. júla 2015 EBA vydá v úzkej spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých presnejšie stanoví spektrum scenárov, ktoré sú určené na účely odseku 6 tohto článku.
8.  
Členské štáty môžu stanoviť, aby mali príslušné orgány právomoc od inštitúcie požadovať, aby viedla podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých je daná inštitúcia zmluvnou stranou.
9.  
Riadiaci orgán inštitúcie uvedenej v odseku 1 posúdi a schváli plán ozdravenia predtým, ako ho predloží príslušnému orgánu.
10.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých, bez toho aby bol dotknutý článok 4, presnejšie stanoví informácie, ktoré majú byť uvedené v pláne ozdravenia podľa odseku 5 tohto článku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 6

Posúdenie plánov ozdravenia

1.  
Členské štáty od inštitúcií, ktoré sú povinné vypracovať plány ozdravenia podľa článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1, požadujú, aby tieto plány ozdravenia predložili príslušnému orgánu na preskúmanie. Členské štáty od inštitúcii požadujú, aby k spokojnosti príslušného orgánu preukázali, že tieto plány spĺňajú kritériá uvedené v odseku 2.
2.  

Príslušné orgány do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a po konzultácii s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, a ak je to relevantné pre túto pobočku, tento plán preskúmajú a posúdia rozsah, v ktorom spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:

a) 

dá sa oprávnene očakávať, že uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne sa zachová alebo obnoví životaschopnosť a finančná pozícia inštitúcie alebo skupiny, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia prijala alebo má v pláne prijať;

b) 

dá sa oprávnene očakávať, že plán a konkrétne možnosti v rámci tohto plánu sa vykonajú rýchle a účinne v situácii finančného stresu, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém vrátane scenárov, ktoré by ostatné inštitúcie videli k tomu, aby vykonali plány ozdravenia v tej istej lehote.

3.  
Pri posudzovaní vhodnosti plánov ozdravenia príslušné orgány zohľadňujú primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu inštitúcie.
4.  
Príslušný orgán poskytne plán ozdravenia orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže plán ozdravenia preskúmať s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia v pláne, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, a vypracovať pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami.
5.  
Keď príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada ich, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.

Skôr, než príslušný orgán požiada inštitúciu o opätovné predloženie plánu ozdravenia, poskytne jej možnosť vyjadriť sa k tejto požiadavke.

Keď sa príslušný orgán domnieva, že uvedené nedostatky a prekážky neboli primerane vyriešené prostredníctvom prepracovaného plánu, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

6.  
Ak inštitúcia nepredloží prepracovaný plán ozdravenia alebo ak príslušný orgán rozhodne, že prepracovaný plán ozdravenia primerane neodstraňuje nedostatky alebo možné prekážky zistené pri pôvodnom posúdení a nie je možné primerane odstrániť nedostatky a prekážky uložením povinnosti vykonať v pláne konkrétne zmeny, príslušný orgán inštitúciu požiada, aby v primeranej lehote navrhla zmeny v obchodnej činnosti, ktoré môže vykonať s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním plánu ozdravenia.

Ak inštitúcia tieto zmeny nenavrhne v primeranej lehote stanovenej príslušnou inštitúciou alebo ak príslušná inštitúcia usúdi, že opatrenia navrhnuté inštitúciou by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky, môže príslušný orgán inštitúcii nariadiť, aby prijala akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané, pri zohľadnení závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj dosahu opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 104 smernice 2013/36/EÚ, príslušný orgán môže inštitúcii nariadiť, aby:

a) 

znížila rizikový profil inštitúcie vrátane rizika likvidity;

b) 

umožnila včasné prijatie rekapitalizačných opatrení;

c) 

preskúmala stratégiu a štruktúru spoločnosti;

d) 

vykonala zmeny v stratégii financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

e) 

vykonala zmeny v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

Zoznam opatrení uvedený v tomto odseku nebráni členským štátom splnomocniť príslušné orgány na prijatie ďalších opatrení podľa vnútroštátneho práva.

7.  
Keď príslušný orgán požiada inštitúciu, aby prijala opatrenia podľa odseku 6, jeho rozhodnutie o opatreniach musí byť odôvodnené a primerané.

Rozhodnutie sa písomne oznámi inštitúcii a vzťahuje sa naň právo podať opravný prostriedok.

8.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 8 ods. 1

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 7

Plány ozdravenia na úrovni skupiny

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby materské spoločnosti v Únii vypracovali a predložili orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe plán ozdravenia na úrovni skupiny. Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú plán ozdravenia pre skupinu, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii, ako celok. V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa určia opatrenia, ktoré môže byť potrebné vykonávať na úrovni materskej spoločnosti v Únii a na úrovni každej dcérskej spoločnosti.
2.  
V súlade s článkom 8 môžu príslušné orgány vyžadovať, aby dcérske spoločnosti vypracovali a predložili plány ozdravenia individuálne.
3.  

V prípade, ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť ustanovené v tejto smernici, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predloží plány ozdravenia na úrovni skupiny:

a) 

príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ;

b) 

príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú pobočku relevantné;

c) 

orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a

d) 

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

4.  
Cieľom plánu ozdravenia na úrovni skupiny je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo ktorejkoľvek inštitúcie skupiny, ak sa nachádza v stresovej situácii, aby sa riešili alebo odstránili dôvody tiesne a obnovila finančná pozícia dotknutej skupiny alebo inštitúcie, a zároveň zohľadniť finančnú pozíciu ostatných subjektov skupiny.

Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti v Únii, na úrovni subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d), ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni dcérskych spoločností, a ak je to možné v súlade so smernicou 2013/36/EÚ na úrovni významných pobočiek.

5.  
Plán ozdravenia na úrovni skupiny a každý plán vypracovaný pre samostatnú dcérsku spoločnosť zahŕňa prvky uvedené v článku 5. Uvedené plány zahŕňajú mechanizmy na finančnú podporu v rámci skupiny prijaté v zmysle dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s kapitolou III.
6.  
Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú spektrum možností ozdravenia, v ktorých sú stanovené opatrenia na riešenie scenárov uvedených v článku 5 ods. 6.

V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa v súvislosti s každým scenárom určí, či existujú prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.

7.  
Riadiaci orgán subjektu, ktorý vypracuje plán ozdravenia na úrovni skupiny v zmysle odseku 1, posúdi a schváli plán ozdravenia na úrovni skupiny pred jeho predložením orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 8

Posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny

1.  
Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe spolu s príslušnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultácii s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 116 smernice 2013/36/EÚ a s príslušnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to relevantné pre významnú pobočku, preskúma plán ozdravenia na úrovni skupiny a posúdi rozsah, v ktorom sú v danom pláne splnené požiadavky a kritériá stanovené v článkoch 6 a 7. Takéto posúdenie sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 6 a v súlade s týmto článkom, pričom sa v rámci neho zohľadní prípadný vplyv ozdravných opatrení na finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.
2.  

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností sa snažia dospieť k spoločnému rozhodnutiu o:

a) 

preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny;

b) 

tom, či sa pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, vypracuje individuálny plán ozdravenia, a

c) 

o uplatnení opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6.

Uvedené orgány sa usilujú dospieť k spoločnému rozhodnutiu do štyroch mesiacov odo dňa, keď orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predložil plán ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 7 ods. 3.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.  
V prípade, že príslušné orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo o akýchkoľvek opatreniach, ktorých prijatie materskou spoločnosťou v Únii sa požaduje podľa článku 6 ods. 5 a 6, a to v lehote štyroch mesiacov odo dňa predloženia, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme vlastné rozhodnutie v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov a výhrad ostatných príslušných orgánov vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie materskej spoločnosti v Únii a ostatným príslušným orgánom.

Ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z príslušných orgánov uvedených v odseku 2 postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe.

4.  

Ak príslušné orgány neprijmú do štyroch mesiacov odo dňa predloženia spoločné rozhodnutie o:

a) 

tom, či sa pre inštitúcie patriace do jeho jurisdikcie má vypracovať individuálny plán ozdravenia, alebo

b) 

o uplatňovaní opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6 na úrovni dcérskych spoločností,

každý z príslušných orgánov prijme vlastné rozhodnutie o týchto záležitostiach.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušný orgán dcérskej spoločnosti odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu zodpovedného za dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

5.  
Ostatné príslušné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas podľa odseku 4, môžu dosiahnuť spoločné rozhodnutie o pláne ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny patriace do ich jurisdikcií.
6.  
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 2 alebo 5 a rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v prípade, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 3 a 4, sa uznajú za nevyvrátiteľné a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ich uplatnia.
7.  
Na žiadosť príslušného orgánu v súlade s odsekom 3 alebo 4, môže EBA len pomáhať príslušným orgánom pri dosahovaní dohody v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vo vzťahu k posudzovaniu plánov ozdravenia a vykonávaniu opatrení uvedených v článku 6 ods. 6 písm. a), b) a d).

Článok 9

Ukazovatele plánu ozdravenia

1.  
Na účely článkov 5 až 8 príslušné orgány požadujú, aby každý plán ozdravenia obsahoval rámec ukazovateľov stanovený inštitúciou, v ktorom sú určené časové body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne. Tieto ukazovatele odsúhlasia príslušné orgány v rámci posudzovania plánov ozdravenia v súlade s článkami 6 a 8. Tieto ukazovatele môžu mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter týkajúci sa finančnej pozície inštitúcie a dajú sa jednoducho monitorovať. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov.

Bez ohľadu na prvý pododsek:

a) 

môže inštitúcia prijať opatrenia v rámci svojho plánu ozdravenia v prípade, ak príslušný ukazovateľ nebol splnený, avšak riadiaci orgán inštitúcie to považuje za primerané vzhľadom na okolnosti, alebo

b) 

sa inštitúcia môže zdržať prijatia takýchto opatrení v prípade, ak to riadiaci orgán inštitúcie nepovažuje vzhľadom na okolnosti za primerané.

Rozhodnutie o prijatí opatrení uvedených v pláne ozdravenia alebo rozhodnutie zdržať sa prijatia takýchto opatrení sa bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.

2.  
EBA vydá do 3. júla 2015 usmernenia v súlade s článkom nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa stanoví minimálny zoznam kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov uvedených v odseku 1.



Oddiel 3

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 10

Plány riešenia krízových situácií

1.  
Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultáciách s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracuje plán riešenia krízovej situácie pre každú inštitúciu, ktorá netvorí súčasť skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ. V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií. Informácie uvedené v odseku 7a) sa zverejnia príslušnej inštitúcii.
2.  
Pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií označí všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti a navrhne, ak je to potrebné a vhodné, relevantné opatrenia na odstránenie týchto prekážok podľa kapitoly II tejto hlavy.
3.  

V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadnia relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase všeobecnej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

a) 

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b) 

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani

c) 

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

4.  
Plán riešenia krízových situácií zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určí tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.
5.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby im inštitúcie pomohli s vypracovaním a aktualizovaním plánov.
6.  
Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančného postavenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na účinnosť plánu alebo si inak vyžaduje preskúmanie plánu riešenia krízových situácií.

Na účely preskúmania alebo aktualizácie plánov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku inštitúcie a príslušné orgány ihneď oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií akúkoľvek zmenu, ktorá si vyžaduje takéto preskúmanie alebo aktualizáciu.

▼M3

Preskúmanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa uskutoční po vykonaní opatrení na riešenie krízových situácií alebo po výkone právomocí uvedených v článku 59.

Pri stanovení lehôt uvedených v odseku 7 písm. o) a p) tohto článku a za okolností uvedených v treťom pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií lehotu na splnenie požiadavky uvedenej v článku 104b smernice 2013/36/EÚ.

▼B

7.  

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, v pláne riešenia krízových situácií sa stanovia možnosti pre uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV v rámci inštitúcie. Pokiaľ je to potrebné a možné, plán riešenia krízových situácií zahŕňa v kvantifikovanej podobe:

a) 

zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

b) 

zhrnutie všetkých podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

c) 

ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie kontinuity pri zlyhaní inštitúcie;

d) 

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

e) 

podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkom 15;

f) 

opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 15;

g) 

opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

h) 

podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

i) 

vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z týchto opatrení:

i) 

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii) 

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii) 

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

j) 

podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a príslušných časových rámcov;

k) 

opis kritických vzájomných prepojení;

l) 

opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram a posúdenie prenosnosti pozícií klientov;

m) 

analýzu vplyvu plánu na zamestnancov inštitúcie vrátane posúdenia všetkých nákladov, ktoré s tým súvisia, a popis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízových situácií, v prípade potreby aj so zohľadnením vnútroštátnych systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n) 

plán komunikácie s médiami a verejnosťou;

▼M3

o) 

požiadavky uvedené v článkoch 45e a 45f a termín na dosiahnutie tejto úrovne v súlade s článkom 45m;

p) 

ak orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje článok 45b ods. 4, 5 alebo 7, lehotu na dosiahnutie súladu subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, podľa článku 45m;

▼B

q) 

opis základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie;

r) 

prípadne akékoľvek stanovisko vyjadrené inštitúciou v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

8.  
Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požadovať od inštitúcie a subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby viedli podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých sú zmluvnou stranou. Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť lehotu, v rámci ktorej musí byť inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) schopný takéto záznamy predložiť. Na všetky inštitúcie a všetky subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré patria do jurisdikcie tohto orgánu, sa vzťahuje rovnaká lehota. Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť stanoviť rozdielne lehoty pre rozdielne typy finančných zmlúv uvedené v článku 2 bode 100. Tento odsek sa netýka právomocí príslušného orgánu získavať informácie.
9.  
EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11

Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií a spolupráca zo strany inštitúcie

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať, aby:

a) 

s nimi inštitúcie v nevyhnutnej miere spolupracovali pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií;

b) 

im inštitúcie poskytli, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä právomoc požadovať okrem iného informácie a analýzu podľa oddielu B prílohy.

2.  
Príslušné orgány v relevantných členských štátoch spolupracujú s orgánmi pre riešenie krízových situácií s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky informácie uvedené v odseku 1. Keď sú takéto informácie dostupné, príslušné orgány poskytnú tieto informácie orgánom pre riešenie krízových situácií.
3.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie postupov a minimálny súbor štandardných foriem a vzorov na poskytovanie informácií podľa tohto článku.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 12

Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

▼M3

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia, ktoré sa majú prijať, pokiaľ ide o:

a) 

materskú spoločnosť v Únii;

b) 

dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sú usadené v Únii;

c) 

subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d) 

s výhradou hlavy VI dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sú usadené mimo Únie.

V súlade s opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v pláne riešenia krízovej situácie určia pre každú skupinu subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši.

▼B

2.  
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe informácií poskytnutých podľa článku 11.
3.  

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

▼M3

a) 

stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú prijať pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, v scenároch uvedených v článku 10 ods. 3, ako aj dôsledky týchto opatrení na riešenie krízovej situácie pre iné subjekty skupiny uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), a to pre materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie;

aa) 

ak skupinu tvorí viac ako jedna skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie plánované v súvislosti so subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a dôsledky týchto opatrení na:

i) 

iné subjekty skupiny, ktoré patria do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii) 

iné skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši;

b) 

preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú usadené v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku, samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny alebo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, riešenia krízových situácií treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

▼B

c) 

identifikujú náležité mechanizmy spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín a dôsledky riešenia krízových situácií v rámci Únie v prípade, ak skupina zahŕňa subjekty registrované v tretích krajinách;

d) 

identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

▼M3

e) 

stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré príslušné orgány pre riešenie krízových situácií zamýšľajú uplatňovať v súvislosti so subjektmi v rámci každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

▼B

f) 

identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v prípade, ak sú potrebné mechanizmy financovania, stanovia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepočíta so žiadnym z týchto opatrení:

i) 

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii) 

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii) 

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a zohľadní sa v nich najmä článok 107 ods. 5 a vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.

4.  
Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa článku 16 sa vykonáva v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizovanie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s týmto článkom. Podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie, ktoré sa vykonalo v súlade s článkom 16, sa zahrnie do plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.
5.  
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.
6.  
EBA po konzultácii s ESRB a pri zohľadnení rôznorodosti obchodných modelov skupín na vnútornom trhu vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 13

Požiadavky vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a príslušný postup

1.  
Materské spoločnosti v Únii predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informácie, ktoré sa môžu vyžadovať na základe článku 11. Takéto informácie sa vzťahujú na materskú spoločnosť v Únii a v požadovanom rozsahu na každý zo subjektov skupiny vrátane subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží informácie poskytnuté v súlade s týmto odsekom:

a) 

EBA;

b) 

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

c) 

orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné pre túto významnú pobočku;

d) 

relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ a

e) 

orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom dcérskych spoločností, orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, a relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ, zahŕňajú minimálne všetky informácie, ktoré sú relevantné pre dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku. Informácie poskytnuté EBA zahŕňajú všetky informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s úlohou EBA vo vzťahu k plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak sa informácie týkajú dcérskych spoločností v tretích krajinách, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie je povinný postúpiť uvedené informácie bez súhlasu príslušného orgánu tretej krajiny pre dohľad alebo orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny konajúce spoločne s orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odseku 1 druhom pododseku tohto článku v kolégiách pre riešenie krízových situácií a po konzultácii s relevantnými príslušnými orgánmi vrátane orgánov pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, vypracovali a dodržiavali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môžu na základe vlastného uváženia a pod podmienkou splnenia požiadaviek na dôvernosť ustanovených v článku 98 tejto smernice zapojiť do vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín patriace so jurisdikcie, v ktorej skupina zriadila dcérske spoločnosti, finančné holdingové spoločnosti alebo významné pobočky podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ.
3.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorá by mohla mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.
4.  
Prijatie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

▼M3

Ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, plánovanie opatrení na riešenie krízovej situácie uvedené v článku 12 ods. 3 písm. aa) sa zahrnie do spoločného rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku.

▼B

Tieto orgány pre riešenie krízových situácií prijmú spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odoslal informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.  
Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

6.  
►M3  Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za dcérsku spoločnosť a ktorý nesúhlasí s plánom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, prijme vlastné rozhodnutie a prípadne identifikuje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorá sa skladá zo subjektov v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia, sa plne zdôvodní, uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov a príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. ◄

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.

7.  
Ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle odseku 6, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii.
8.  
Spoločné rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 7 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 5 a 6, sa uznajú za nevyvrátiteľné a ostatné orgány pre riešenie krízových situácií ich musia uplatňovať.
9.  
V súlade s odsekmi 5 a 6 tohto článku môže EBA na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, pokiaľ žiadny dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií nekonštatuje, že predmet nesúhlasu môže akýmkoľvek spôsobom zasahovať do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov.
10.  
Ak sa spoločné rozhodnutia prijímajú v súlade s odsekmi 4 a 7 a ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje podľa odseku 9, že predmet nesúhlasu týkajúci sa plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Článok 14

Predkladanie plánov riešenia krízových situácií príslušným orgánom

1.  
Orgán pre riešenie krízových situácií predloží plány riešenia krízových situácií a ich akékoľvek zmeny relevantným príslušným orgánom.
2.  
Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a akékoľvek ich zmeny relevantným príslušným orgánom.



KAPITOLA II

Riešiteľnosť

Článok 15

Posúdenie riešiteľnosti inštitúcií

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdil rozsah, v akom je možné vyriešiť krízovú situáciu inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny, a to bez toho, aby sa využilo ktorékoľvek z nasledujúcich opatrení:

a) 

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou využitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b) 

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c) 

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie považujú za riešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančné systémy členského štátu, v ktorom je daná inštitúcia usadená, alebo iných členských štátov alebo Únie, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, pričom cieľom je aj zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia vykonáva. Orgány pre riešenie krízových situácií včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia inštitúcie nepovažuje za riešiteľnú.

2.  
Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.
3.  
Posúdenie riešiteľnosti podľa tohto článku vykoná orgán pre riešenie krízových situácií v rovnakom čase, v akom sa vypracuje a aktualizuje plán riešenia krízovej situácie podľa článku 10, a na účely vypracovania a aktualizácie tohto plánu.
4.  
EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť otázky a kritériá, ktoré je potrebné preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 16.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 16

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií skupín

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a príslušnými orgánmi takýchto dcérskych spoločností a s orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín bez toho, aby predpokladali:

a) 

akúkoľvek mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b) 

akúkoľvek núdzovú pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c) 

akúkoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutú s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.

▼M3

Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre orgány pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať subjekty skupiny v rámci bežného insolvenčného konania, alebo riešiť jej situáciu uplatnením nástrojov a vykonávaním právomocí riešenia krízových situácií pokiaľ ide o subjekty skupiny a zároveň v najväčšej možnej miere zabrániť akýmkoľvek významným nepriaznivým dôsledkom pre finančné systémy členských štátov, v ktorých sa subjekty skupiny alebo pobočky nachádzajú, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to aj pri širšej finančnej nestabilite alebo udalostiach zasahujúcich celý systém s cieľom zabezpečiť pokračovanie kľúčových funkcií, ktoré tieto subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov.

Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia skupiny nepovažuje za riešiteľnú.

▼B

Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zvážia kolégiá pre riešenie krízových situácií uvedené v článku 88.

2.  
Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie skupiny orgány pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúmajú náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.
3.  
Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa tohto článku sa vykoná v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizácia plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 a na ich účely. Posúdenie sa vykoná v rámci rozhodovacieho postupu ustanoveného v článku 13.

▼M3

4.  
Členské štáty zabezpečia v prípade skupiny, ktorá sa skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, aby orgány uvedené v odseku 1 posúdili riešiteľnosť krízových situácií každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s týmto článkom.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa vykoná navyše k posúdeniu riešiteľnosti krízovej situácie celej skupiny a v rámci rozhodovacieho postupu ustanoveného v článku 13.

Článok 16a

Právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov

1.  

Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však túto požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 45c a 45d tejto smernice, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a) tejto smernice, orgán pre riešenie krízovej situácie daného subjektu má v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku právomoc zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov vyššie ako maximálna rozdeliteľná suma súvisiaca s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („M-MDA“) vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku, a to prostredníctvom niektorého z týchto úkonov:

a) 

vykonať rozdeľovanie výnosov v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b) 

vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú odmenu alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, alebo uhradiť pohyblivú odmenu, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď subjekt nespĺňal požiadavky na kombinovaný vankúš; alebo

c) 

uskutočňovať platby z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1.

Ak sa subjekt ocitne v situácii uvedenej v prvom pododseku, bezodkladne to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.  

V situácii uvedenej v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií subjektu po porade s príslušným orgánom posúdi bez zbytočného meškania, či má vykonať právomoc uvedenú v odseku 1, pri zohľadnení všetkých týchto prvkov:

a) 

dôvod, trvanie a závažnosť zlyhania a jeho vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie;

b) 

vývoj finančnej situácie subjektu a pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti, môže splniť podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. a);

c) 

vyhliadky, že tento subjekt dokáže zabezpečiť súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 1 v primeranom čase;

d) 

ak subjekt nedokáže nahradiť záväzky, ktoré viac nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti stanovené v článkoch 72b a 72c nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v článku 45b alebo článku 45f ods. 2 tejto smernice, ak je táto neschopnosť idiosynkratická alebo je zapríčinená narušením celého trhu;

e) 

či je vykonávanie právomoci uvedenej v odseku 1 najvhodnejším a najprimeranejším prostriedkom na riešenie situácie subjektu, zohľadňujúc jeho potenciálny vplyv na podmienky financovania a riešiteľnosť krízovej situácie dotknutého subjektu.

Orgán pre riešenie krízových situácií opätovne posúdi, či je potrebné opakovať výkon právomoci uvedenej v odseku 1 aspoň raz za mesiac, pokiaľ je daný subjekt v situácii uvedenej v odseku 1.

3.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že subjekt je stále v situácii uvedenej v odseku 1 deväť mesiacov po tom, ako daný subjekt takúto situáciu oznámil, orgán pre riešenie krízových situácií vykoná po konzultácii s príslušným orgánom právomoc uvedenú v odseku 1, okrem prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

a) 

k zlyhaniu došlo z dôvodu vážneho narušenia fungovania finančných trhov, čo vedie k rozsiahlemu stresu na finančných trhoch vo viacerých segmentoch finančných trhov;

b) 

narušenie uvedené v písmene a) vedie nielen k zvýšenej cenovej volatilite nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov subjektu alebo k zvýšeným nákladom pre subjekt, ale má za následok úplné alebo čiastočné uzavretie trhov, čo znemožňuje danému subjektu emitovať nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov na uvedených trhoch;

c) 

uzavretie trhu uvedené v písmene b) sa pozoruje nielen pre príslušný subjekt, ale aj pre niekoľko ďalších subjektov;

d) 

narušenie uvedené v písmene a) znemožňuje danému subjektu emitovať nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov v objeme dostatočnom na nápravu zlyhania; alebo

e) 

výkon právomoci uvedenej v odseku 1 vedie k vedľajším účinkom v časti bankového sektora, čo by mohlo potencionálne ohroziť finančnú stabilitu.

Ak sa uplatní výnimka uvedená v prvom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí a písomne vysvetlí motívy svojho rozhodnutia.

Orgán pre riešenie krízových situácií každý mesiac opakovane posúdi, či sa uplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku.

4.  
Hodnota M-MDA sa získa vynásobením sumy vypočítanej podľa odseku 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. Hodnota M-MDA sa zníži o akúkoľvek sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c).
5.  

Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 vynásobiť, je zložená z:

a) 

akýchkoľvek predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po odpočítaní akejkoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku;

plus

b) 

akýchkoľvek koncoročných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po odpočítaní akejkoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku;

mínus

c) 

sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nevyplatili.

6.  

Koeficient uvedený v odseku 4 sa vypočíta takto:

a) 

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0;

b) 

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v druhom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,2;

c) 

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v treťom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,4;

d) 

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,6.

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa vypočíta takto:

image

image

kde „Qn“ = poradové číslo príslušného kvartilu.

▼B

Článok 17

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie

▼M3

1.  
Na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie subjektu vykonaného v súlade s článkami 15 a 16 členské štáty zabezpečia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie tohto subjektu, tento orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi danému subjektu, príslušnému orgánu a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky.

▼B

2.  
Požiadavka, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií a aby relevantné orgány pre riešenie krízových situácií dospeli k spoločnému rozhodnutiu o plánoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 10 ods. 1 a článku 13 ods. 4, sa pozastavuje po oznámení uvedenom v odseku 1 tohto článku až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o týchto opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

▼M3

3.  
Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 subjekt navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tomto oznámení.

Subjekt navrhne do dvoch týždňov od dátumu doručenia oznámenia v súlade s odsekom 1 tohto článku orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia a harmonogram ich vykonania, aby sa zabezpečilo, že subjekt dodržiava článok 45e alebo 45f tejto smernice a požiadavku na kombinovaný vankúš, ak je podstatná prekážka riešiteľnosti krízových situácií zapríčinená jednou z týchto situácií:

a) 

subjekt spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej požiadavke uvedenej v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 45c a 45d tejto smernice, ak sú vypočítané v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a) tejto smernice; alebo

b) 

subjekt nespĺňa požiadavky uvedené v článkoch 92a a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d tejto smernice.

V harmonograme na vykonávanie opatrení navrhovaných podľa druhého pododseku sa zohľadnia dôvody predmetnej podstatnej prekážky.

Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa opatreniami navrhnutými podľa prvého a druhého pododseku účinne rieši alebo odstraňuje predmetná podstatná prekážka.

4.  
Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že opatreniami navrhovanými subjektom v súlade s odsekom 3 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, uloží subjektu priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu povinnosť prijať alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danému subjektu, ktorý v lehote jedného mesiaca navrhne plán, ako tieto opatrenia splní.

Pri určovaní alternatívnych opatrení orgán pre riešenie krízových situácií preukáže, že opatrenia navrhované subjektom by neboli schopné odstrániť prekážky brániace riešeniu krízovej situácie a že navrhované alternatívne opatrenia sú primerané na ich odstránenie. Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní ohrozenie, ktoré uvedené prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie predstavujú pre finančnú stabilitu a dôsledky opatrení na obchodnú činnosť subjektu, jeho stabilitu a schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.

▼B

5.  

Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc prijímať ktorékoľvek z týchto opatrení:

a) 

požadovať, aby ►M3  subjekt ◄ prehodnotila akékoľvek mechanizmy financovania v rámci skupiny alebo ich neexistenciu, alebo pripravila dohody o poskytovaní služieb, či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami, na zaistenie poskytovania kritických funkcií;

b) 

požadovať, aby ►M3  subjekt ◄ obmedzila svoju maximálnu individuálnu alebo súhrnnú expozíciu;

c) 

uložiť špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

d) 

požadovať, aby sa ►M3  subjekt ◄ zbavila konkrétnych aktív;

e) 

požadovať, aby ►M3  subjekt ◄ obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

f) 

obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo predaj nových či existujúcich výrobkov alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo predaju;

g) 

požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr ►M3  subjekt ◄ alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

h) 

požadovať, aby ►M3  subjekt ◄ alebo materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

▼M3

ha) 

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice predložili plán na obnovenie dodržiavania súladu s požiadavkami článku 45e alebo 45f tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne s požiadavkou na kombinovaný vankúš a s požiadavkami uvedenými v článku 45e alebo 45f tejto smernice vyjadrenými ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície uvedenej v článkoch 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

▼M3

i) 

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) emitovali oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky článku 45e alebo článku 45f;

j) 

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) prijali iné kroky na splnenie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45e alebo článku 45f, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovali, s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj;

ja) 

požadovať, aby na účely zabezpečenia neustáleho dodržiavania článku 45e alebo článku 45f inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zmenili profil splatnosti:

i) 

nástrojov vlastných zdrojov po získaní súhlasu príslušného orgánu, a

ii) 

oprávnených záväzkov uvedených v článku 45b a v článku 45f ods. 2 písm. a);

k) 

ak je subjekt dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, požadovať, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na výkon kontroly nad subjektom, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie subjektu a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

▼B

6.  

Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 alebo 4 spĺňa tieto požiadavky:

a) 

je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

b) 

uvádza sa v ňom, ako sa predmetné posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou primeraného uplatňovania stanovenou v odseku 4 a

c) 

vzťahuje sa naň právo na opravný prostriedok.

▼M3

7.  
Skôr než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 4, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a prípadne aj určeným vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu náležite zváži potenciálny vplyv týchto opatrení na konkrétny subjekt, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.

▼B

8.  
EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa bližšie určia opatrenia stanovené v odseku 5 a okolnosti, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatňovať.

Článok 18

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie: riešenie na úrovni skupiny

▼M3

1.  
Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, a ich dcérskym spoločnostiam, ktoré sú subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 a sú súčasťou skupiny.
2.  
Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam spadajúcim do ich právomoci, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine a aj vo vzťahu k skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V správe sa zváži vplyv na obchodný model skupiny a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

Ak je prekážka riešiteľnosti krízových situácií skupiny zapríčinená situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi svoje hodnotenie tejto prekážky materskej spoločnosti v Únii po tom, ako uskutočnil konzultácie s orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych inštitúcií.

3.  
Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

Ak sú prekážky, ktoré sa identifikovali v správe, zapríčinené situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku tejto smernice, materská spoločnosť v Únii navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny do dvoch týždňov od dátumu doručenia oznámenia v súlade s druhým pododsekom odseku 2 tohto článku možné opatrenia a harmonogram ich vykonania, aby sa zabezpečilo, že subjekt skupiny splní požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f tejto smernice, vyjadrené ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článkoch 45e a 45f tejto smernice vyjadrené ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície uvedenej v článkoch 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V harmonograme na vykonávanie opatrení navrhovaných podľa druhého pododseku sa zohľadnia dôvody predmetnej podstatnej prekážky. Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa týmito opatreniami účinne rieši alebo odstraňuje predmetná podstatná prekážka.

4.  
Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.
5.  
Spoločné rozhodnutie sa dosiahne do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii. Ak materská spoločnosť v Únii nepredloží žiadne pripomienky, spoločné rozhodnutie sa prijme do jedného mesiaca od uplynutia štvormesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 3.

Spoločné oznámenie týkajúce sa prekážky riešiteľnosti krízových situácií, ktorá je zapríčinená situáciou uvedenou v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, sa dosiahne do dvoch týždňov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii v súlade s odsekom 3.

Spoločné rozhodnutie je odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 druhým odsekom písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  
V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny.

Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

6a.  
V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií príslušného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme svoje rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady orgánov pre riešenie krízových situácií iných subjektov tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Príslušný orgán pre riešenie krízových situácií poskytne rozhodnutie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

7.  
Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4.

Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a ak sú rôzne, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.

▼B

8.  
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 5 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 6, sa pokladajú za konečné a ostatné dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií ich uplatňujú.
9.  
Ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie o prijatí ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 písm. g), h) alebo k), EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 6 alebo 7 tohto článku pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



KAPITOLA III

Finančná podpora v rámci skupiny

Článok 19

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny

1.  
Členské štáty zaistia, aby materská inštitúcia z členského štátu, materská inštitúcia v Únii alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, mohli uzatvoriť dohodu o poskytnutí finančnej podpory akejkoľvek inej zmluvnej strane dohody, ktorá spĺňa podmienky na včasnú intervenciu podľa článku 27, ak sú tiež splnené podmienky stanovené v tejto kapitole.
2.  
Táto kapitola sa neuplatňuje na finančné mechanizmy vo vnútri skupiny vrátane mechanizmov financovania ani na fungovanie centralizovaných mechanizmov financovania za predpokladu, že žiadna zo strán zúčastnených na týchto mechanizmoch nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.
3.  

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny nie je nutným predpokladom:

a) 

poskytovania finančnej podpory v rámci skupiny ktorémukoľvek subjektu v rámci skupiny, ktorý zažíva finančné ťažkosti, ak sa tak inštitúcia rozhodne, a to v jednotlivých prípadoch a podľa politík skupiny, ak to nepredstavuje riziko pre celú skupinu, alebo

b) 

pôsobenia v členskom štáte.

4.  
Členské štáty odstránia akékoľvek právne prekážky vo vnútroštátnom práve brániace transakciám na účely finančnej podpory v rámci skupiny, ktoré sa uskutočňujú v súlade s touto kapitolou za predpokladu, že žiadne ustanovenie tejto kapitoly nebráni členským štátom uložiť obmedzenia na transakcie v rámci skupiny v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi uplatňujúcimi možnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, transponujúcimi smernicu 2013/36/EÚ alebo vyžadujúcimi oddelenie častí skupiny alebo činností vykonávaných v rámci skupiny z dôvodov finančnej stability.
5.  

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny:

a) 

sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, navzájom medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

b) 

môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk, aktív na použitie ako kolaterál alebo akejkoľvek kombinácie týchto foriem finančnej podpory pri jednej alebo viacerých transakciách, a to aj medzi príjemcom podpory a treťou stranou.

6.  
Ak na základe podmienok dohody o finančnej podpore v rámci skupiny subjekt skupiny súhlasí s tým, že poskytne finančnú podporu inému subjektu skupiny, dohoda môže zahŕňať recipročnú dohodu, že subjekt skupiny prijímajúci podporu poskytne finančnú podporu subjektu skupiny poskytujúcemu podporu.
7.  

V dohode o finančnej podpore v rámci skupiny sa bližšie stanovia zásady výpočtu protihodnoty, a to pri každej transakcii vykonanej na jej základe. Tieto zásady zahŕňajú požiadavku, aby sa protihodnota stanovila v čase poskytnutia finančnej podpory. Dohoda vrátane zásad výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a ďalších podmienok dohody je v súlade s týmito zásadami:

a) 

každá strana musí pri uzavretí dohody konať slobodne;

b) 

pri uzavretí dohody a výpočte protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory musí každá zmluvná strana konať vo svojom vlastnom najlepšom záujme, v ktorom možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory;

c) 

pred stanovením protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a pred prijatím každého rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory musia byť každej zmluvnej strane poskytujúcej finančnú podporu sprístupnené všetky relevantné informácie od každej zmluvnej strany prijímajúcej finančnú podporu;

d) 

v protihodnote za poskytnutie finančnej podpory sa môžu zohľadniť informácie, ktoré má zmluvná strana poskytujúca finančnú podporu na základe toho, že patrí do rovnakej skupiny ako zmluvná strana prijímajúca finančnú podporu, a ktoré nie sú k dispozícií na trhu, a

e) 

v zásadách výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory sa nemusí zohľadňovať žiadny predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny vyplývajúci z okolností, ktoré sú z hľadiska skupiny externé.

8.  
Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny sa môže uzatvoriť len vtedy, keď v čase uzatvárania navrhovanej dohody podľa názoru jednotlivých príslušných orgánov zmluvných strán žiadna z nich nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.
9.  
Členské štáty zabezpečia, aby každé právo, nárok alebo opatrenie vyplývajúce z tejto dohody o finančnej podpore v rámci skupiny mohli uplatňovať len zmluvné strany dohody s vylúčením tretích strán.

Článok 20

Preskúmanie navrhovanej dohody príslušnými orgánmi a mediácia

1.  
Materská inštitúcia v Únii predloží orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny navrhnutej podľa článku 19. Žiadosť obsahuje znenie navrhovanej dohody a určia sa v nej subjekty skupiny, ktoré chcú byť zmluvnými stranami.
2.  
Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe žiadosť bezodkladne postúpi príslušným orgánom každej dcérskej spoločnosti, ktorá chce byť zmluvnou stranou dohody, s cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutie.
3.  
Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe navrhovanú dohodu schváli v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku, ak sú jej podmienky v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.
4.  
Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku zakázať uzavretie navrhovanej dohody, ak sa usúdi, že nie je v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.
5.  
Príslušné orgány urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv vrátane finančných dôsledkov plnenia dohody vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí – o tom, či sú podmienky navrhovanej dohody v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23, a to do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Spoločné rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré žiadateľovi poskytne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  
V prípade, že sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.
7.  
Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Článok 21

Schválenie navrhovanej dohody akcionármi

1.  
Členské štáty požadujú, aby sa každá navrhovaná dohoda schválená príslušnými orgánmi predložila na schválenie akcionárom každého subjektu skupiny, ktorý má v úmysle uzatvoriť dohodu. V takomto prípade je dohoda platná len pre tie zmluvné strany, ktorých akcionári dohodu schválili v súlade s odsekom 2.
2.  
Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny je pre subjekt skupiny platná len vtedy, ak jeho akcionári splnomocnili riadiaci orgán daného subjektu skupiny na prijatie rozhodnutia o tom, že subjekt skupiny poskytne alebo prijme finančnú podporu za podmienok dohody a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto kapitole, a toto splnomocnenie akcionárov nebolo odvolané.
3.  
Riadiaci orgán každého subjektu, ktorý je zmluvnou stranou dohody, každý rok podáva akcionárom správu o plnení dohody a o vykonávaní každého rozhodnutia prijatého na základe dohody.

Článok 22

Postúpenie dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií

Príslušné orgány postúpia relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré schválili, a akékoľvek ich zmeny.

Článok 23

Podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny

1.  

Finančnú podporu v súlade s článkom 19 môže subjekt skupiny poskytnúť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti subjektu skupiny prijímajúceho podporu;

b) 

poskytnutie finančnej podpory má za cieľ zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny a je v záujme subjektu skupiny poskytujúceho podporu;

c) 

finančná podpora sa poskytuje za podmienok vrátane protihodnoty podľa článku 19 ods. 7;

d) 

na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje reálny predpoklad, že subjekt skupiny, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí protihodnotu za podporu, a ak sa podpora poskytuje formou úveru, že tento úver splatí. Ak sa podpora poskytuje vo forme záruky alebo v akejkoľvek forme zábezpeky, rovnaká podmienka sa vzťahuje na záväzok, ktorý príjemcovi vznikne, ak dôjde k vymáhaniu záruky alebo zábezpeky;

e) 

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí likvidita ani platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

f) 

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí finančná stabilita, najmä v členskom štáte subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

g) 

subjekt skupiny, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa kapitálu alebo likvidity a všetky požiadavky uložené podľa článku 104 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom, ktorý poskytuje podporu;

h) 

subjekt skupiny, ktorý poskytuje podporu, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ vrátane požiadaviek všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých sa vykonávajú možnosti stanovené v danej smernici, a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom skupiny, ktorý poskytuje podporu;

i) 

poskytnutie finančnej podpory nenaruší riešiteľnosť krízových situácií subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu.

2.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky ustanovené v odseku 1 písm. a), c), e) a i).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.  
EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov na účely stanovenia podmienok ustanovených v odseku 1 písm. b), d), f), g) a h) tohto článku.

Článok 24

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu. Toto rozhodnutie sa odôvodní a uvedie sa v ňom cieľ navrhovanej finančnej podpory. V rozhodnutí sa uvedie najmä to, ako je poskytnutie finančnej podpory v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 23 ods. 1 Rozhodnutie o prijatí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

Článok 25

Právo príslušných orgánov vzniesť námietku

1.  

Pred poskytnutím podpory na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý plánuje poskytnúť finančnú podporu, informuje:

a) 

svoj príslušný orgán;

b) 

podľa potreby orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c);

c) 

príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d) 

EBA.

Oznámenie obsahuje odôvodnené rozhodnutie riadiaceho orgánu podľa článku 24 a podrobnosti o navrhovanej finančnej podpore spolu s kópiou dohody o finančnej podpore v rámci skupiny.

2.  
Príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, môže do piatich pracovných dní od prijatia úplného oznámenia schváliť poskytnutie finančnej podpory alebo ho zakázať či obmedziť, ak usúdi, že neboli splnené podmienky na poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny ustanovené v článku 23. Rozhodnutie príslušného orgánu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa zdôvodní.
3.  

Rozhodnutie príslušného orgánu schváliť, zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa okamžite oznámi:

a) 

orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b) 

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma podporu, a

c) 

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

4.  
Keď má orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny prijímajúci podporu námietky proti rozhodnutiu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu, môže záležitosť do dvoch dní postúpiť orgánu EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5.  
Ak príslušný orgán nezakáže ani neobmedzí finančnú podporu v lehote uvedenej v odseku 2, alebo ak podporu schválil pred koncom uvedenej lehoty, finančná podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami predloženými príslušnému orgánu.
6.  

Rozhodnutie riadiaceho orgánu inštitúcie poskytnúť finančnú podporu sa oznámi:

a) 

príslušnému orgánu;

b) 

podľa potreby a ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c), orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

c) 

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d) 

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

7.  
Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu na úrovni skupiny podľa odseku 2 tohto článku a ak plán ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 7 ods. 5 odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, príslušný orgán subjektu skupiny, ktorému bola podpora obmedzená alebo zakázaná, môže požiadať orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, aby inicioval opätovné posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 8, alebo, ak je plán ozdravenia vypracovaný individuálne, požiadať subjekt skupiny, aby predložil revidovaný plán ozdravenia.

Článok 26

Zverejňovanie

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby subjekty skupiny zverejnili, či uzavreli alebo neuzavreli dohodu o finančnej podpore poskytovanej v rámci skupiny podľa článku 19, a zverejnili opis všeobecných podmienok prípadnej takejto dohody a názvy subjektov skupiny, ktoré sú stranami tejto dohody, a aby tieto informácie aktualizovali aspoň raz ročne.

Uplatňujú sa články 431 až 434 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie formy a obsahu opisu uvedeného v odseku 1.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



HLAVA III

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 27

Opatrenia včasnej intervencie

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď inštitúcia porušuje alebo, okrem iného z dôvodu rýchle sa zhoršujúcej finančnej situácie vrátane zhoršujúcej sa likviditnej situácie, rastúcej úrovne pákového efektu, nesplácania úverov alebo koncentrácie expozícií na základe posúdenia súboru spúšťajúcich faktorov, ktoré môžu zahŕňať požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie plus 1,5 percentuálneho bodu, pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013, smernice 2013/36/EÚ, hlavy II smernice 2014/65/EÚ alebo akýkoľvek z článkov 3 až 7, 14 až 17, a 24, 25 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, mali bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia uvedené v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ak sa uplatňujú, k dispozícii prinajmenšom tieto opatrenia:

a) 

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia alebo aby v súlade s článkom 5 ods. 2 takýto plán ozdravenia aktualizoval, keď sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a realizoval jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v aktualizovanom pláne v konkrétnej lehote a s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky uvedené v úvodnej vete už neuplatňovali;

b) 

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

c) 

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;

d) 

požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia riadiaceho orgánu alebo vysokého manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 9 smernice 2014/65/EÚ;

e) 

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa potreby podľa plánu ozdravenia;

f) 

požadovať zmeny v obchodnej stratégii inštitúcie;

g) 

požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach inštitúcie a

h) 

získať okrem iného aj prostredníctvom kontrol na mieste a poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 36.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne informovali orgány pre riešenie krízových situácií o tom, že konštatovali, že sa vo vzťahu k inštitúcii splnili podmienky stanovené v odseku 1 a že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc požadovať, aby inštitúcia kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie inštitúcie, pričom sa dodržiavajú podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 a ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v článku 84.
3.  
Pre každé opatrenie uvedené v odseku 1 príslušné orgány stanovia vhodnú lehotu na jeho vykonanie s cieľom umožniť príslušnému orgánu vyhodnotiť účinnosť opatrenia.
4.  
EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom presadzovať konzistentné uplatňovanie spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.
5.  
EBA môže, pričom podľa potreby zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 4, vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť minimálny súbor spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď dochádza k výraznému zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie, alebo v prípadoch závažných porušení zákonov, iných právnych predpisov alebo stanov inštitúcie alebo vážnych administratívnych nezrovnalostí, pričom ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 27 nie sú dostatočné na zvrátenie tohto zhoršovania, mohli požadovať odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie, a to buď vcelku alebo jednotlivé osoby. Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.

Článok 29

Dočasný správca

1.  
Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď príslušný orgán nepovažuje výmenu vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v článku 28, za dostatočnú na nápravu situácie, mohli vymenovať jedného alebo viacerých dočasných správcov inštitúcie. Príslušné orgány môžu na základe toho, čo je za daných okolností primerané, vymenovať akéhokoľvek dočasného správcu, aby buď dočasne nahradil riadiaci orgán inštitúcie, alebo aby dočasne spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, pričom príslušný orgán to spresní v svojom rozhodnutí v čase vymenovania. Ak príslušný orgán vymenuje dočasného správcu, aby spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, príslušný orgán v čase tohto vymenovania spresní úlohu, povinnosti a právomoci dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán inštitúcie, aby konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení. Príslušný orgán je povinný zverejniť vymenovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať inštitúciu. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby každý dočasný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií a aby nebol v žiadnom konflikte záujmov.
2.  
Príslušný orgán určí právomoci dočasného správcu v čase jeho vymenovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. Medzi tieto právomoci môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu inštitúcie v rámci stanov inštitúcie a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu inštitúcie. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k inštitúcii musia byť v súlade s uplatniteľným právom obchodných spoločností.
3.  
Úlohu a funkcie dočasného správcu určí príslušný orgán v čase vymenovania, pričom môžu zahŕňať oboznámenie sa s finančnou pozíciou inštitúcie, riadenie obchodnej činnosti alebo časti obchodnej činnosti inštitúcie s cieľom zachovať alebo obnoviť finančnú pozíciu inštitúcie, ako aj prijímanie opatrení na obnovenie zdravého a obozretného riadenia obchodnej činnosti inštitúcie. Príslušný orgán v čase vymenovanie stanoví všetky obmedzenia, pokiaľ ide o úlohu a funkcie dočasného správcu.
4.  
Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány výhradnú právomoc vymenovať a odvolať každého dočasného správcu. Príslušný orgán môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Príslušný orgán môže kedykoľvek upraviť podmienky vymenovania dočasného správcu podľa tohto článku.
5.  
Príslušný orgán môže požadovať, aby určité kroky dočasného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu príslušného orgánu. Príslušný orgán stanoví všetky takéto požiadavky v čase vymenovania dočasného správcu alebo v čase akejkoľvek úpravy podmienok vymenovania dočasného správcu.

Dočasný správca môže v každom prípade vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.

6.  
Príslušný orgán môže vyžadovať, aby dočasný správca vypracúval správy o finančnej pozícii inštitúcie a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán, a na konci svojho mandátu.
7.  
Trvanie funkcie dočasného správcu nie je dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky pre vymenovanie dočasného správcu. Príslušný orgán zodpovedá za určenie, či sú vhodné podmienky na zachovanie dočasného správcu, a za zdôvodnenie každého takéhoto rozhodnutia akcionárom.
8.  
S výhradou tohto článku vymenovanie dočasného správcu nemá vplyv na práva akcionárov v súlade s právom obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých členských štátov.
9.  
Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi obmedziť zodpovednosť dočasného správcu za úkony a opomenutia pri výkone jeho povinností vo funkcii dočasného správcu v súlade s odsekom 3.
10.  
Dočasný správca vymenovaný podľa tohto článku sa nepovažuje za „tieňového“ riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 30

Koordinácia opatrení včasnej intervencie a vymenovanie dočasného správcu vo vzťahu k skupinám

1.  
Ak sú vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi túto skutočnosť orgánu EBA a uskutoční konzultácie s ostatnými príslušnými orgánmi v rámci kolégia dohľadu.
2.  
Po uvedenom oznámení a konzultácii orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29 vo vzťahu k príslušnej materskej spoločnosti v Únii, pričom zohľadní vplyv týchto opatrení na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu a orgánu EBA.
3.  
Ak sú vo vzťahu k dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer orgánu EBA a uskutoční konzultácie s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Po prijatí oznámenia orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia požiadaviek v zmysle článku 27 alebo vymenovania dočasného správcu danej inštitúcie v zmysle článku 29 na skupinu alebo na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi tento posudok príslušnému orgánu do troch dní.

Po uvedenom oznámení a konzultácii príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29. V rozhodnutí sa náležite zohľadní akýkoľvek posudok orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu, ako aj EBA.

4.  
Ak viac než jeden príslušný orgán plánuje vymenovať dočasného správcu alebo uplatniť niektoré z opatrení podľa článku 27 pre viac ako jednu inštitúciu v rovnakej skupine, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ďalšie relevantné príslušné orgány zvážia, či je vhodnejšie vymenovať toho istého dočasného správcu pre všetky dotknuté subjekty, alebo skoordinovať uplatňovanie akýchkoľvek opatrení podľa článku 27 na viac ako jednu inštitúciu s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej pozície dotknutej inštitúcie. Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne v lehote 5 dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do piatich dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností môžu prijať individuálne rozhodnutia o vymenovaní dočasného správcu inštitúcií, za ktoré nesú zodpovednosť, a o uplatňovaní ktoréhokoľvek z opatrení podľa článku 27.

5.  
Ak dotknutý orgán nesúhlasí s rozhodnutím oznámeným v súlade s odsekom 1 alebo 3, alebo ak sa neprijme spoločné rozhodnutie podľa odseku 4, príslušný orgán môže danú záležitosť postúpiť EBA v súlade s odsekom 6.
6.  
EBA môže na žiadosť ktoréhokoľvek príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom, ktoré plánujú uplatňovať jedno alebo viaceré z opatrení uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) tejto smernice vzhľadom na body 4, 10, 11 a 19 oddielu A prílohy k tejto smernici, v článku 27 ods. 1 písm. e) tejto smernice alebo v článku 27 ods. 1 písm. g) tejto smernice, dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7.  
Rozhodnutie každého príslušného orgánu sa zdôvodní. V rozhodnutí sa zohľadňujú názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas lehoty na konzultácie uvedenej v odseku 1 alebo 3 alebo päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4, ako aj potenciálny vplyv rozhodnutia na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutia materskej spoločnosti v Únii a dcérskym spoločnostiam ich poskytnú jednotlivé príslušné orgány.

Ak v prípadoch uvedených v odseku 6 tohto článku pred koncom lehoty na konzultácie uvedenej v odsekoch 1 a 3 tohto článku alebo na konci päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4 tohto článku niektorý z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné príslušné orgány odložia prijatie svojho rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Päťdňová lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do troch dní. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení päťdňovej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

8.  
Ak EBA nerozhodne do troch dní, uplatňujú sa individuálne rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 1 alebo 3 alebo 4 tretí pododsek.



HLAVA IV

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ



KAPITOLA I

Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 31

Ciele riešenia krízových situácií

1.  
Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgány pre riešenie krízových situácií prihliadajú na ciele riešenia krízových situácií a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.
2.  

Medzi ciele riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a) 

zabezpečenie kontinuity vykonávania kritických funkcií;

b) 

zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu najmä predchádzaním „nákaze“ vrátane jej rozšírenia na infraštruktúry trhov a udržaním trhovej disciplíny;

c) 

ochrana verejných prostriedkov minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

d) 

ochrana vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/49/EÚ, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

e) 

ochrana finančných prostriedkov klientov a ich majetku.

Pri napĺňaní uvedených cieľov sa orgán pre riešenie krízových situácií usiluje minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť znehodnoteniu, ak nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

3.  
Ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú upravené v rôznych ustanoveniach tejto smernice, sú rovnako dôležité a orgány pre riešenie krízových situácií ich vyvažujú podľa povahy a okolností každého prípadu.

Článok 32

Podmienky pre riešenie krízových situácií

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. a), len ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá vydal príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo podľa podmienok stanovených v odseku 2 orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom;

▼M3

b) 

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

▼B

c) 

opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.

2.  
Členské štáty môžu stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa odseku 1 písm. a) vydať aj orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgány pre riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva majú potrebné nástroje na vydanie takéhoto konštatovania, a to najmä primeraný prístup k relevantným informáciám. Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií akékoľvek relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na účely vykonania svojho posúdenia.
3.  
Predchádzajúce prijatie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 27 nie je podmienkou na prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie.
4.  

Na účely odseku 1 písm. a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a) 

inštitúcia porušuje požiadavky na zachovanie povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán odobral povolenie, a to aj, ale nielen preto, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významný objem jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto požiadavky;

b) 

aktíva inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky;

c) 

inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti;

d) 

vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu alebo ho napraviť a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:

i) 

štátna záruka na zaručenie facilít likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk;

ii) 

štátna záruka na novo emitované záväzky alebo

iii) 

injekcia vlastných zdrojov alebo nákup kapitálových nástrojov za ceny a za podmienok, ktorými sa inštitúcia nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia verejnej podpory nevyskytujú okolnosti uvedené v písmenách a), b) alebo c) tohto odseku, ani okolnosti uvedené v článku 59 ods. 3.

V každom z prípadov uvedených v prvom pododseku písm. d) bodoch i), ii) a iii) sa záručné alebo rovnocenné opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, obmedzujú na platobne schopné inštitúcie a sú podmienené konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie. Tieto opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a sú primerané na účely nápravy dôsledkov vážneho narušenia, pričom sa nepoužijú na vyrovnanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne vzniknú.

Podporné opatrenia uvedené v prvom pododseku písmene d) bode iii) sa obmedzia na injekcie potrebné na riešenie nedostatku kapitálu stanoveného na základe stresových testov, preskúmaní kvality aktív alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných Európskou centrálnou bankou, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

EBA do 3. januára 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa druhov uvedených testov, preskúmaní alebo činností, ktoré môžu viesť k takejto podpore.

Komisia do 31. decembra 2015 preskúma, či trvá potreba umožniť podporné opatrenia podľa písmena d) bod iii) prvého pododseku, a v prípade jej trvania preskúma aj podmienky, ktoré musia byť splnené, a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Ak je to vhodné, k uvedenej správe sa pripojí legislatívny návrh.

5.  
Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 31 a ak je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania by sa splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie nedosiahlo v rovnakom rozsahu.
6.  
EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov dohľadu a postupov týkajúcich sa riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o výklad rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

▼M3

Článok 32a

Podmienky riešenia krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, keď táto skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

Článok 32b

Insolvenčné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie

Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), v súvislosti s ktorými sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) sú splnené, avšak opatrenie na riešenie krízovej situácie by nebolo vo verejnom záujme v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. c), zlikvidovali riadnym spôsobom v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.

▼B

Článok 33

Podmienky pre riešenie krízových situácií vzhľadom na finančné inštitúcie a holdingové spoločnosti

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky bližšie ustanovené v článku 32 ods. 1

▼M3

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.
3.  
Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, plán riešenia krízovej situácie stanoví, že sprostredkujúca finančná holdingová spoločnosť je identifikovaná ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, že orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.
4.  

S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

subjekt je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;

b) 

jedna alebo viac dcérskych spoločností subjektu, ktoré sú inštitúciami, ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1;

c) 

aktíva a záväzky dcérskych spoločností uvedených v písmene b) sú také, že zlyhanie týchto dcérskych spoločností ohrozuje skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celok a opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt je potrebné buď na riešenie krízových situácií tých dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízových situácií príslušnej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku.

▼M3

Článok 33a

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali po konzultácií s príslušnými orgánmi, ktoré reagujú včas, právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

bolo konštatované, že inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a);

b) 

nie je k dispozícii žiadne okamžite dostupné opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b), ktoré by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu;

c) 

výkon právomoci na pozastavenie sa považuje za potrebný na zabránenie ďalšieho zhoršenia finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu; a

d) 

výkon právomoci na pozastavenie je:

i) 

nevyhnutný na dosiahnutie konštatovania uvedeného v článku 32 ods. 1 písm. c); alebo

ii) 

nevyhnutný na vybratie vhodných opatrení na riešenie krízovej situácie alebo na zabezpečenie účinného uplatňovania jedného alebo viacerých nástrojov riešenia krízovej situácie.

2.  

Právomoc uvedená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania voči:

a) 

systémom a prevádzkovateľom systémov, ktoré sú určené v súlade so smernicou 98/26/ES;

b) 

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

c) 

centrálnym bankám.

Orgány pre riešenie krízových situácií stanovia rozsah právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku so zreteľom na okolnosti každého prípadu. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým starostlivo posúdia vhodnosť predĺženia pozastavenia oprávnených vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/49/EÚ, najmä krytých vkladov v držbe fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

3.  
Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.
4.  
Obdobie pozastavenia podľa odseku 1 je čo najkratšie a neprekročí minimálne časové obdobie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutné na účely uvedené v odseku 1 písm. c) a d), a v žiadnom prípade nepresiahne obdobie od zverejnenia oznámenia o pozastavení podľa odseku 8 do polnoci v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu na konci obchodného dňa nasledujúceho po dni zverejnenia.

Po uplynutí obdobia pozastavenia uvedeného v prvom pododseku pozastavenie stráca účinnosť.

5.  
Pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov a posúdia existujúce vnútroštátne pravidlá, ako aj právomoci dohľadu a súdnej moci, na ochranu práv veriteľov a rovnosť zaobchádzania s veriteľmi v bežnom insolvenčnom konaní. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým zohľadňujú prípadné uplatňovanie vnútroštátneho insolvenčného konania na danú inštitúciu alebo subjekt ako dôsledok konštatovania v článku 32 ods. 1 písm. c) a príjmu opatrenia, ktoré považujú za vhodné, s cieľom zabezpečiť primeranú koordináciu s vnútroštátnymi administratívnymi alebo súdnymi orgánmi.
6.  
Ak sú zmluvné povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania pozastavené podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj zmluvné povinnosti akejkoľvek protistrany týkajúce sa platieb alebo dodania.
7.  
Povinnosť týkajúca sa platieb alebo dodania, ktorá by sa splniť počas obdobia pozastavenia, sa vykoná bezodkladne po skončení tohto obdobia.
8.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a orgány uvedené v článku 83 ods. 2 písm. a) až h) o výkone právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku po konštatovaní, že daná inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), a pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie príkazu alebo nástroja, ktorými sa pozastavujú záväzky podľa tohto článku, a podmienky a lehota pozastavenia prostriedkami uvedenými v článku 83 ods. 4.

9.  
Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva členských štátov, ktoré priznávajú právomoci pozastaviť povinnosti inštitúcií a subjektov uvedených v odseku 1 tohto článku týkajúce sa platieb alebo dodania pred konštatovaním, že tieto inštitúcie alebo subjekty zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a), alebo pozastaviť povinnosti inštitúcií alebo subjektov, ktoré sa majú zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania a ktoré presahujú rozsah a trvanie stanovené v tomto článku, týkajúce sa platieb alebo dodania. Tieto právomoci sa vykonávajú v súlade s rozsahom, trvaním a za podmienok stanovených v príslušnom vnútroštátnom práve. Podmienkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté podmienky týkajúce sa takejto právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania.
10.  

Členské štáty zabezpečia, aby vtedy, keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa odseku 1 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť počas uvedeného pozastavenia právomoc:

a) 

obmedziť zabezpečeným veriteľom uvedenej inštitúcie alebo subjektu výkon akékoľvek záložné právo v súvislosti s akýmikoľvek aktívami danej inštitúcie alebo subjektu počas rovnako dlhého obdobia, pričom v tomto prípade sa uplatňuje článok 70 ods. 2, 3 a 4; a

b) 

pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany zmluvy s touto inštitúciou alebo subjektom na ukončenie, a to počas rovnako dlhého obdobia, pričom v tomto prípade sa uplatňuje článok 71 ods. 2 až 8.

11.  
V prípade, že po konštatovaní, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), uplatnil orgán pre riešenie krízových situácií právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania za okolností stanovených v odseku 1 alebo 10 tohto článku, a ak sa následne prijalo opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu, orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje svoje právomoci podľa článku 69 ods. 1, 70 ods. 1 alebo článku 71 ods. 1 vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu.

▼B

Článok 34

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

a) 

akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

b) 

veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tejto smernici výslovne stanovené inak;

c) 

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení, s výnimkou tých prípadov, keď sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vysokého manažmentu alebo ich časti, primerane podľa okolností, je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

d) 

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne všetku potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

e) 

fyzické a právnické osoby sa podľa práva členského štátu považujú za občianskoprávne alebo trestnoprávne zodpovedné za zlyhanie inštitúcie;

f) 

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

g) 

žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) zlikvidovali v rámci bežného konkurzného konania v súlade ochrannými opatreniami podľa článkov 73 až 75;

h) 

kryté vklady sú chránené v plnej miere a

i) 

opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

2.  
Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií bez toho, aby tým bol dotknutý článok 31, uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v Únii a jej členských štátoch, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.
3.  
Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zabezpečia, aby v príslušných prípadoch dodržali rámec Únie pre štátnu pomoc.
4.  
Ak sa nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív uplatňuje na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d), táto inštitúcia alebo sa subjekt na účely článku 5 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES ( 7 ) považuje za predmet konkurzného konania alebo obdobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť.
5.  
Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí v oblasti riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi.
6.  
Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci v oblasti riešenia krízových situácií bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacich orgánoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe.



KAPITOLA II

Osobitná správa

Článok 35

Osobitná správa

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.
2.  
Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu inštitúcie. Osobitný správca však smie vykonávať tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií.
3.  
Osobitný správca má zákonnú povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 a vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií. Táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Takéto opatrenia môžu v súlade s nástrojmi riešenia krízových situácií uvedenými v kapitole IV zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu vlastníckej štruktúry inštitúcie alebo prevzatia inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne zdravé.
4.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť obmedzenia pre činnosť osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu osobitného správcu kedykoľvek odvolať.
5.  
Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracúval pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy o hospodárskej a finančnej situácii inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu.
6.  
Osobitný správca sa nevymenuje na obdobie dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že podmienky pre vymenovanie osobitného správcu sú aj naďalej splnené.
7.  
Ak viac než jeden orgán pre riešenie krízových situácií plánuje vymenovať osobitného správcu vo vzťahu k subjektu pridruženému ku skupine, zvážia, či je vhodnejšie vymenovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté subjekty, aby uľahčili riešenia napravujúce finančné zdravie dotknutých subjektov.
8.  
V prípade platobnej neschopnosti, v ktorom sa vo vnútroštátnom práve stanovuje vymenovanie správcu konkurznej podstaty, sa takáto správa môže považovať za osobitnú správu, ako sa uvádza v tomto článku.



KAPITOLA III

Oceňovanie

Článok 36

Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií

1.  
Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). S výhradou odseku 13 tohto článku a článku 85, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v tomto článku, sa ocenenie považuje za konečné.
2.  
Ak nezávislé ocenenie podľa odseku 1 nie je možné, orgány pre riešenie krízových situácií môžu uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s odsekom 9 tohto článku.
3.  
Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.
4.  

Účelom oceňovania je:

a) 

podložiť informáciami určenie, či sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu ►M3  kapitálových nástrojov a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ ;

b) 

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o vhodnom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c) 

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ , podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných ►M3  kapitálových nástrojova oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ ;

d) 

ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ ;

e) 

ak sa uplatňuje nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií či iných nástrojov vlastníctva;

f) 

ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 38;

g) 

vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ .

5.  

Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ – mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Okrem toho sa pri oceňovaní zohľadňuje skutočnosť, že ak sa uplatní akýkoľvek nástroj riešenia krízových situácií:

a) 

orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili, od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 37 ods. 7;

b) 

mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie môže účtovať úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi alebo zárukami poskytnutými inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 101.

6.  

Ocenenie sa doplní týmito informáciami z účtovných kníh a záznamov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d):

a) 

aktualizovanou súvahou a správou o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b) 

analýzou a odhadom účtovnej hodnoty aktív;

c) 

zoznamom neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) s údajom o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.

7.  
V prípade potreby sa na informačné podloženie rozhodnutí uvedených v odseku 4 písm. e) a f) môžu informácie uvedené v odseku 6 písm. b) doplniť analýzou a odhadom hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe trhovej hodnoty.
8.  
V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) likvidovali v rámci bežného konkurzného konania.

Tento odhad neovplyvní uplatnenie zásady „žiadny veriteľ nesmie obísť horšie ako pri likvidácii“, ktoré sa má uskutočniť podľa článku 74.

9.  
Ak z dôvodu naliehavosti okolností daného prípadu nie je možné splniť požiadavky v odsekoch 6 a 8, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, vykoná sa predbežné ocenenie. Predbežné ocenenie spĺňa požiadavky v odseku 3, a pokiaľ je to za daných okolností primerane možné, požiadavky odsekov 1, 6 a 8.

Predbežné ocenenie uvedené v tomto odseku zahŕňa rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

10.  
Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto článku, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. Môže sa vykonať buď oddelene od ocenenia uvedeného v článku 74, alebo súčasne s uvedeným ocenením a rovnakou nezávislou osobou, ale musí byť od neho odlíšené.

Účelom konečného ocenenia ex post je:

a) 

zabezpečiť, aby sa všetky straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v účtovných knihách inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b) 

podložiť informáciami rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty, a to v súlade s odsekom 11.

11.  

V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

a) 

vykonať právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b) 

dať pokyn preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby prípadne takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.

12.  
Bez ohľadu na odsek 1 predbežné ocenenie vykonané v súlade s odsekmi 9 a 10 predstavuje pre orgány pre riešenie krízových situácií platný základ pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ .
13.  
Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení nástroja riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 ◄ . Ocenenie nepodlieha samostatnému právu podať opravný prostriedok, ale môže podliehať opravnému prostriedku spolu s rozhodnutím podľa článku 85.
14.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť okolnosti, za ktorých je osoba nezávislá od orgánu pre riešenie krízových situácií a od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na účely odseku 1 tohto článku a na účely článku 74.
15.  

EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť na účely odsekov 1, 3 a 9 tohto článku a na účely článku 74 tieto kritériá:

a) 

metodiku odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b) 

oddelenie ocenení podľa článkov 36 a 74;

c) 

metodiku výpočtu a zahrnutia rezervy na dodatočné straty do predbežného ocenenia.

16.  
ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v odseku 14 Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 14 a 15 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



KAPITOLA IV

Nástroje riešenia krízových situácií



Oddiel 1

Všeobecné zásady

Článok 37

Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií.
2.  
Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne uplatniť na inštitúciu alebo subjekt v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nástroj na riešenie krízových situácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky ◄ v súlade s článkom 59 bezprostredne pred uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.
3.  

Medzi nástroje riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a) 

nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

b) 

nástroj preklenovacej inštitúcie;

c) 

nástroj oddelenia aktív;

d) 

nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

4.  
S výhradou odseku 5 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.
5.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu použiť nástroj oddelenia aktív len spolu s iným nástrojom riešenia krízových situácií.
6.  
Ak sa používajú iba nástroje riešenia krízových situácií uvedené v odseku 3 písm. a) alebo b) tohto článku a používajú sa na prevod len časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšková inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), z ktorých sa previedli aktíva, práva alebo záväzkov, sa zlikvidujú na základe bežného konkurzného konania. Takáto likvidácia sa uskutoční v primeranom časovom horizonte s ohľadom na akúkoľvek potrebu danej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) poskytovať služby alebo podporu podľa článku 65 s cieľom umožniť príjemcovi, aby pokračoval vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti zvyškovej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad uvedených v článku 34.
7.  

Orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými nástrojmi, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a) 

odpočtom z akejkoľvek protihodnoty, ktorú príjemca vyplatil inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

b) 

od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostný veriteľ, alebo

c) 

z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, ako prednostný veriteľ.

8.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymožiteľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, neuplatňovali na prevod aktív, práv alebo záväzkov z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt na základe uplatnenia nástroja riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci riešiť krízové situácie alebo využitia vládneho finančného stabilizačného nástroja.
9.  

Členské štáty môžu orgánom pre riešenie krízových situácií udeliť dodatočné nástroje a právomoci vykonateľné v prípade, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že:

a) 

pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a

b) 

sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 31 a 34.

10.  

Vo veľmi výnimočnej situácii systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných nástrojov stanovených v článkoch 56 až 58, ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ poskytli prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa článku 36;

b) 

je podmienené predchádzajúcim a konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie.



Oddiel 2

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 38

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

a) 

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

S výhradou odsekov 8 a 9 tohto článku a článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku vykoná bez získania súhlasu akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany (ktorá sa odlišuje od kupujúceho), a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 39.

2.  
Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu, a v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie.
3.  
V súlade s odsekom 2 tohto článku prijmú orgány pre riešenie krízových situácií všetky primerané kroky, aby získali na prevod komerčné podmienky, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 36, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu.
4.  

S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci, v prospech:

a) 

vlastníkov akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na kupujúceho;

b) 

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho.

5.  
Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať právomoc prevodu viac ako raz s cieľom vykonať doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.
6.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu po uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti so súhlasom kupujúceho vykonať právomoci prevodu vzhľadom na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na kupujúceho s cieľom previesť aktíva, práva alebo záväzky späť na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva.
7.  
Kupujúci má náležité povolenie na pokračovanie vykonávania obchodnej činnosti, ktorú nadobúda, keď sa prevod vykoná podľa odseku 1. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa žiadosť o povolenie v súvislosti s prevodom posúdila včas.
8.  
Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, od požiadavky informovať príslušné orgány uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, od článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚ a od požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 uvedenej smernice platí, že ak by prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti vyústil do nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu v inštitúcii, a to takého druhu, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušný orgán tejto inštitúcie vykoná včas posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, aby sa tak neoddialilo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti a predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízovej situácie by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.
9.  

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak príslušný orgán uvedenej inštitúcie neukončil posúdenie uvedené v odseku 8 od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií, uplatňovali tieto ustanovenia:

a) 

takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi má okamžitý právny účinok;

b) 

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastaví a udelí v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nemá povinnosť vykonať žiadne takéto hlasovacie právo a ktorý nenesie vôbec žiadnu zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takýchto hlasovacích práv;

c) 

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ neuplatňujú na takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

d) 

urýchlene po ukončení posudzovania zo strany príslušného orgánu oznámi príslušný orgán orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi písomne, či príslušný orgán schvaľuje, alebo v súlade s článkom 22 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ neschvaľuje takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi;

e) 

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi schváli, potom sa nadobúdateľovi udelí plné hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, a to okamžite po tom, ako sa orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi doručí oznámenie o schválení od príslušného orgánu;

f) 

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi neschváli, potom:

i) 

ostávajú v plnej platnosti hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva podľa písmena b);

ii) 

môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby nadobúdateľ odpredal takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva počas lehoty na odpredaj, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní prevládajúce trhové podmienky, a

iii) 

ak nadobúdateľ neukončí uvedený odpredaj v lehote na odpredaj ustanovenej orgánom pre riešenie krízových situácií, potom mu môže príslušný orgán so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ.

10.  
Prevody vykonané na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti podliehajú ochranným opatreniam, uvedeným v hlave IV kapitole VII.
11.  
Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ sa kupujúci považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.
12.  
Členské štáty zabezpečia, aby kupujúci uvedený v odseku 1 mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a) 

prístup sa nezamietne na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do systémov uvedených v prvom pododseku;

b) 

ak kupujúci nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť kupujúceho podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

13.  
Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva alebo záväzky ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

Článok 39

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.  
S výhradou odseku 3 tohto článku platí, že orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na trhu. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.
2.  

Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a) 

prebieha čo najtransparentnejším spôsobom a významne neskresľuje aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b) 

nenáležite neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;

c) 

neobsahuje konflikt záujmov;

d) 

potenciálnemu kupujúcemu neposkytuje neoprávnenú výhodu;

e) 

zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

f) 

v čo najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

S výhradou písmena b) prvého pododseku zásady uvedené v tomto odseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

Akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice sa ponúkajú na trhu, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, sa môže oddialiť v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo 5 uvedeného nariadenia.

3.  

Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby splnil požiadavku ponúkať na trhu stanovenú v odseku 1, ak skonštatuje, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že existuje podstatné ohrozenie finančnej stability spôsobené alebo zhoršené zlyhaním alebo pravdepodobným zlyhaním inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

b) 

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií uvedeného v článku 31 ods. 2 písm. b).

4.  
EBA do 3. júla 2015, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí faktické okolnosti predstavujúce podstatnú hrozbu a prvky súvisiace s účinnosťou nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa odseku 3 písm. a) a b).



Oddiel 3

Nástroj preklenovacej inštitúcie

Článok 40

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.  

S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie a so zreteľom na potrebu zachovať v preklenovacej inštitúcii kritické funkcie členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu:

a) 

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané jednou alebo viacerými inštitúciami, ktorých krízová situácia sa rieši;

b) 

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.  

Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a) 

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b) 

bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d).

Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 43 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu.

3.  
Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.
4.  

S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia inštitúcia, v prospech:

a) 

vlastníkov akcií alebo nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na preklenovaciu inštitúciu;

b) 

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu.

5.  
Orgán pre riešenie krízových situácií môže pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie vykonať právomoc prevodu viac ako jedenkrát s cieľom uskutočniť doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.
6.  

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie:

a) 

ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 7, previesť práva, aktíva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva;

b) 

previesť akcie či iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky z preklenovacej inštitúcie na tretiu stranu.

7.  

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie v prípade, že nastala jedna z týchto okolností:

a) 

možnosť, že konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b) 

konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

Takýto spätný prevod sa môže uskutočniť v rámci akejkoľvek lehoty a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v danom nástroji na relevantný účel.

8.  
Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodnými vlastníkmi akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na jednej strane a preklenovacou inštitúciou na strane druhej podliehajú ochranným opatreniam uvedeným v hlave IV kapitole VII.
9.  
Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚsa preklenovacia inštitúcia považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

Na iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia inštitúcia považovala za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a mohla naďalej vykonávať akékoľvek právo, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

10.  
Členské štáty zabezpečia, aby preklenovacia inštitúcia mohla naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a) 

prístup sa nezamietne na základe toho, že preklenovacia inštitúcia nemá rating od ratingovej agentúry alebo že tento rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu k systémom uvedeným v prvom pododseku;

b) 

ak preklenovacia inštitúcia nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť preklenovacej inštitúcie podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

11.  
Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári ani veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu inštitúciu, nemajú žiadne práva na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na preklenovaciu inštitúciu, jej riadiaci orgán alebo vysoký manažment, ani žiadne práva v súvislosti s nimi.
12.  
Z cieľov preklenovacej inštitúcie nevyplýva žiadna povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a riadiaci orgán alebo vrcholový manažment nemá voči týmto akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojich funkcií s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, ktoré priamo ovplyvňujú práva takýchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť preklenovacej inštitúcie a jej riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri plnení ich povinností.

Článok 41

Prevádzka preklenovacej inštitúcie

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke preklenovacej inštitúcie dodržiavali tieto požiadavky:

a) 

obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b) 

v závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie orgán pre riešenie krízových situácií buď vymenuje alebo schváli riadiaci orgán preklenovacej inštitúcie;

c) 

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d) 

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil preklenovacej inštitúcie;

e) 

preklenovacia inštitúcia je povolená v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, prípadne smernicou 2014/65/EÚ a má podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov potrebné povolenie na pokračovanie v činnostiach alebo službách, ktoré nadobúda na základe prevodu vykonaného podľa článku 63 tejto smernice;

f) 

preklenovacia inštitúcia spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ a podlieha dohľadu v súlade s týmito predpismi;

g) 

prevádzka preklenovacej inštitúcie je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc a orgán pre riešenie krízových situácií môže podľa toho stanoviť obmedzenia na jej fungovanie.

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia uvedené v písmenách e) a f) prvého pododseku, a ak je to potrebné na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie, preklenovacia inštitúcia sa môže zriadiť a povoliť bez toho, aby v krátkom časovom období na začiatku svojej prevádzky bola v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ. Na tento účel orgán pre riešenie krízových situácií predloží žiadosť v tomto zmysle príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozhodne o udelení takéhoto povolenia, uvedie obdobie, počas ktorého je preklenovacia inštitúcia oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky uvedených smerníc.

2.  
S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže manažment preklenovacej inštitúcie prevádzkuje preklenovaciu inštitúciu s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ich aktíva, práva alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora, keď nastanú vhodné podmienky a v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku alebo prípadne v odseku 6 tohto článku.
3.  

Orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v zmysle článku 40 ods. 2 v ktoromkoľvek z týchto prípadov, bez ohľadu na to, ktorý prípad sa vyskytne ako prvý:

a) 

preklenovacia inštitúcia sa zlúči alebo splynie s iným subjektom;

b) 

preklenovacia inštitúcia prestane spĺňať požiadavky podľa článku 40 ods. 2;

c) 

dôjde k predaju všetkých alebo v podstate všetkých aktív, práv alebo záväzkov preklenovacej inštitúcie tretej strane;

d) 

uplynie lehota uvedená v odseku 5, prípadne v odseku 6;

e) 

aktíva preklenovacej inštitúcie sú úplne zlikvidované a jej záväzky kompletne uhradené.

4.  
Členské štáty v prípadoch, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií snaží o odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov, zabezpečia, aby sa preklenovacia inštitúcia alebo príslušné aktíva alebo záväzky ponúkali na trhu otvorene a transparentne a aby sa týmto predajom významne neskreslili, alebo aby sa ním nenáležite nezvýhodnili ani nediskriminovali potenciálni kupujúci.

Akýkoľvek takýto predaj sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu, a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

5.  
Ak nenastane žiaden z prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) a e), orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie čo najskôr a v každom prípade počas dvoch rokov odo dňa uskutočnenia posledného prevodu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe nástroja preklenovacej inštitúcie.
6.  

Orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 5 o jedno alebo viaceré ďalšie jednoročné obdobia, ak takéto predĺženie:

a) 

podporuje výskyt prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) alebo e), alebo

b) 

je potrebné na zaistenie kontinuity základných bankových alebo finančných služieb.

7.  
Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácii o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 sa zdôvodní a obsahuje podrobné posúdenie situácie, vrátane trhových podmienok a vyhliadok trhu, ktorými sa predĺženie zdôvodňuje.
8.  
Keď sa prevádzka preklenovacej inštitúcie ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. c) alebo d), preklenovacia inštitúcia sa zruší v rámci bežného konkurzného konania.

S výhradou článku 37 ods. 7 idú akékoľvek výnosy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie v prospech akcionárov preklenovacej inštitúcie.

9.  
Ak sa preklenovacia inštitúcia používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, povinnosť podľa odseku 8 sa vzťahuje na aktíva a záväzky prevedené z každej z inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, a nie na samotnú preklenovaciu inštitúciu.



Oddiel 4

Nástroj oddelenia aktív

Článok 42

Nástroj oddelenia aktív

1.  
S cieľom použiť nástroj oddelenia aktív členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili všetky procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.  

Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a) 

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b) 

bola založená na účely prijatia niektorých alebo všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.

3.  
Subjekt pre správu aktív spravuje aktíva prevedené na subjekt pre správu aktív, aby sa maximalizovala ich hodnota prostredníctvom konečného predaja alebo riadneho utlmenia.
4.  

Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke subjektu pre správu aktív dodržiavali tieto ustanovenia:

a) 

obsah zakladajúcich dokumentov subjektu pre správu aktív schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b) 

orgán pre riešenie krízových situácií vymenúva alebo schvaľuje riadiaci orgán subjektu pre správu aktív, a to na základe štruktúry vlastníctva tohto subjektu;

c) 

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d) 

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil subjektu pre správu aktív.

5.  

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vymedzenú v odseku 1 len vtedy, keď:

a) 

situácia na konkrétnom trhu je pre tieto aktíva takej povahy, že likvidácia týchto aktív na základe bežného konkurzného konania by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy;

b) 

takýto prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie, alebo

c) 

tento prevod je potrebný na maximalizáciu výnosov z likvidácie.

6.  
Pri uplatňovaní nástroja oddelenia aktív orgány pre riešenie krízových situácií určia protihodnotu, za akú sa aktíva, práva a záväzky prevedú na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 36 a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc. Tento odsek nebráni tomu, aby protihodnota mala menovitú alebo zápornú hodnotu.
7.  
V závislosti od článku 37 ods. 7 každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív v súvislosti s nadobudnutými aktívami, právami alebo záväzkami získanými priamo od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ide na prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Protihodnota sa môže vyplatiť vo forme dlhových cenných papierov, ktoré vydáva subjekt pre správu aktív.
8.  
Ak sa uplatnil nástroj preklenovacej inštitúcie, subjekt pre správu aktív môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie nadobudnúť od tejto preklenovacej inštitúcie aktíva, práva alebo záväzky.
9.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť aktíva, práva alebo záväzky z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo viaceré subjekty pre správu aktív viac než raz a previesť aktíva, práva alebo záväzky späť z jedného alebo viacerých subjektov pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené podmienky vymedzené v odseku 10.

Inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky.

10.  

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť práva, aktíva alebo záväzky späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, len za jednej z týchto okolností:

a) 

možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v príkaze, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b) 

konkrétne práva, aktíva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo záväzkov presne uvedených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, alebo nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu práv, aktív alebo záväzkov.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písmenách a) a b) sa spätný prevod môže uskutočniť v rámci akéhokoľvek obdobia a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v tomto nástroji na relevantný účel.

11.  
Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a subjektom pre správu aktív podliehajú ochranným opatreniam pre čiastočné prevody majetku vymedzeným v hlave IV kapitole VII.
12.  
Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na subjekt pre správu aktív, nemajú žiadne práva nad aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív, ani žiadne práva v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív alebo na jeho riadiaci orgán či vrcholový manažment.
13.  
Z cieľov subjektu pre správu aktív nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na riadiaci orgán či vrcholový manažment nepripadá ručenie voči týmto akcionárom alebo veriteľom za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, čo priamo postihuje práva týchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť subjektu pre správu aktív alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností.

14.  
EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom podporiť konvergenciu praxe dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o konštatovanie toho, kedy by podľa odseku 5 tohto článku likvidácia aktív alebo záväzkov na základe bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy.



Oddiel 5

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov



Pododdiel 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 43

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  
S cieľom použiť nástroj odpísania dlhu členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článku 63 ods. 1
2.  

Členské štáty zabezpečujú, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v záujme plnenia cieľov riešenia krízy konkretizovaných v článku 31 v súlade so zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií vymedzenými v článku 34 na hociktorý z týchto účelov:

a) 

rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, v dostatočnom rozsahu na obnovenie ich schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia (v rozsahu, v akom sa tieto podmienky vzťahujú na subjekt) a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ, ak sa subjekt dostal povolenie podľa týchto smerníc, ako aj zachovať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu alebo subjekt;

b) 

vykonať konverziu na vlastné imanie alebo znížiť výšku istiny nárokov alebo dlhových nástrojov prevedených:

i) 

na preklenovaciu inštitúciu s cieľom poskytnúť kapitál preklenovacej inštitúcii alebo

ii) 

v rámci nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja oddelenia aktív.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať na účel uvedený v odseku 2 písm. a) tohto článku iba vtedy, keď existuje reálny predpoklad, že uplatnením tohto nástroja spolu s ďalšími relevantnými opatreniami vrátane opatrení vykonávaných v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným podľa článku 52 sa, popri dosiahnutí príslušných cieľov riešenia krízových situácií, obnoví finančné zdravie danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácii mohli uplatniť ktorýkoľvek z nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a), písm. b) a písm. c) a nástroj rekapitalizácie z vnútorných zdrojov uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku, keď sa nesplnili podmienky ustanovené v prvom pododseku.

4.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj odpísania dlhu pri všetkých inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), pričom v každom prípade zachovajú právnu formu príslušnej inštitúcie alebo príslušného subjektu, alebo môžu právnu formu zmeniť.

Článok 44

Rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  
Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky záväzky inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odsekov 2 alebo 3 tohto článku.
2.  

Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom, či už sa na ne vzťahujú právne predpisy členského štátu alebo tretej krajiny:

a) 

krytým vkladom;

b) 

zabezpečeným pasívam vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy;

c) 

akýmkoľvek záväzkom vznikajúcim v dôsledku toho, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice má v držbe aktíva alebo peniaze klientov vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe v mene PKIPCP, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES, alebo v mene alternatívnych investičných fondov, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ ( 8 ) za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;

d) 

akékoľvek záväzky vznikajúce v dôsledku fiduciárneho vzťahu medzi inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) (ako fiduciárom) a iným subjektom (ako príjemcom), za predpokladu, že takýto príjemca je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;

e) 

záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej než sedem dní;

▼M3

f) 

záväzky so zostávajúcou dobou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takomto systéme, alebo centrálnym protistranám povoleným v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

▼B

g) 

záväzku voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:

i) 

zamestnanec vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorá sa neupravuje v zákone ani v rámci kolektívneho vyjednávania;

ii) 

komerčný či obchodný veriteľ na základe poskytovania tovaru alebo služieb kritických pre každodenné fungovanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov;

iii) 

daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto pasíva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi uprednostňujú;

iv) 

systémy ochrany vkladov vyplývajúce zo splatných príspevkov v súlade so smernicou 2014/49/EÚ;

▼M3

h) 

záväzky voči inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby boli oni samotné subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, bez ohľadu na ich splatnosti okrem prípadov, keď majú uvedené záväzky postavenie nižšie ako bežné nezabezpečené záväzky podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa upravuje bežné insolvenčné konanie, uplatniteľných v deň transpozície tejto smernice v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje daná výnimka, orgán pre riešenie krízových situácií príslušnej dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, posúdi, či suma nástrojov, ktoré sú v súlade s článkom 45f ods. 2 stačí na podporu vykonávania uprednostnenej stratégie riešenia krízových situácií.

▼B

Prvý pododsek písm. g) bod i) sa nevzťahuje na variabilnú zložku odmeny osôb podstupujúcich podstatné riziko, ako sa vymedzuje v článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

Členské štáty zaistia, aby všetky zabezpečené záväzky spojené s krytým fondom krytých dlhopisov neboli postihnuté, zostali oddelené a s dostatočným financovaním. Ani uvedená požiadavka, ani ustanovenia prvého pododseku písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného záväzku alebo záväzku, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený.

Prvý pododsek písm. a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali tieto právomoci vo vzťahu k akejkoľvek sume vkladu presahujúcej výšku krytia stanovenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby orgány poverené riešením krízovej situácie s cieľom umožniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcií a skupín v súlade s článkom 17 ods. 5 písm. b) tejto smernice obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

3.  

Za výnimočných okolností, ak sa použije nástroj odpísania dlhu, môže orgán pre riešenie krízových situácií vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatnenia právomocí na odpísanie dlhu alebo vykonanie konverzie, ak:

a) 

napriek úsiliu, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vynaloží v dobrej viere, nie je možné v prípade daného záväzku uplatniť v primeranej lehote záchranu pomocou vnútorných zdrojov;

b) 

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania kritických funkcií a hlavných obchodných činností tak, aby sa zachovala schopnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a transakcií;

c) 

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy, najmä pokiaľ ide o oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorá by závažne narušila fungovanie finančných trhov takým spôsobom, ktorý by mohol spôsobiť vážne narušenie hospodárstva členského štátu alebo Únie, alebo

d) 

uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky by viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky boli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

▼M3

Orgány pre riešenie krízových situácií starostlivo posúdia, či záväzky voči inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby boli oni samotné subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktoré nie sú vylúčené z uplatňovania právomocí na odpísanie a konverziu podľa odseku 2 písm. h) tohto článku, by sa mali vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť na základe písmen a) až d) prvého pododseku tohto odseku, aby sa zabezpečilo účinné vykonanie stratégie riešenia krízových situácií.

▼C2

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť oprávnený záväzok alebo triedu oprávnených záväzkov podľa tohto odseku, rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné oprávnené záväzky sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to za predpokladu, že rozsah odpísania a konverzie uplatnenej na iné oprávnené záväzky dodržiava zásadu uvedenú v článku 34 ods. 1 písm. g).

4.  

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť oprávnený záväzok alebo triedu oprávnených záväzkov podľa tohto článku a straty, ktoré by znášali tieto záväzky, neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo tieto ciele:

a) 

pokryť všetky straty, ktoré neboli absorbované oprávnenými záväzkami, a obnoviť čistú hodnotu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nulu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. a);

▼M3

b) 

kúpiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo kapitálové nástroje v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať inštitúciu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. b).

▼B

5.  

Z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok uvedený v odseku 4 len ak:

▼C2

a) 

príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív (vrátane vlastných zdrojov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase prijatia opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s oceňovaním podľa článku 36 poskytli akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom, a

▼B

b) 

príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií nepresahuje 5 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov, inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s oceňovaním ustanoveným v článku 36.

6.  

Príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií uvedený v odseku 4 sa môže financovať:

a) 

sumou, ktorú má mechanizmus financovania riešenia krízových situácií k dispozícii a ktorá bola získaná prostredníctvom príspevkov inštitúcií a pobočiek Únie v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103;

b) 

sumou, ktorú možno získať prostredníctvom príspevkov ex post v súlade s článkom 104 v lehote troch rokov a

c) 

ak sumy uvedené v písmenách a) a b) tohto pododseku nie sú dostatočné, sumami získanými z alternatívnych zdrojov financovania v súlade s článkom 105.

7.  

Za výnimočných okolností sa orgán pre riešenie krízových situácií môže pokúsiť získať finančné prostriedky z alternatívnych zdrojov financovania, po tom, ako:

a) 

bol dosiahnutý 5 % limit uvedený v odseku 5 písm. b) a

b) 

úplnom odpísaní alebo úplnej konverzii všetkých nezabezpečených záväzkov bez prioritného postavenia okrem oprávnených vkladov.

Ak sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže ako alternatíva alebo doplnok poskytnúť príspevok zo zdrojov, ktoré boli získané prostredníctvom príspevkov ex ante v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 a ktoré ešte neboli použité.

8.  

Odchylne od odseku 5 písm. a) sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií príspevok, ako sa uvádza v odseku 4, poskytnúť aj za predpokladu, že:

a) 

príspevok na absorpciu straty a rekapitalizáciu uvedený v odseku 5 písm. a) sa rovná sume nie nižšej ako 20 % rizikovo vážených aktív dotknutej inštitúcie;

b) 

mechanizmus financovania riešenia krízových situácií dotknutého členského štátu má na základe príspevkov ex ante (bez príspevkov do systému ochrany vkladov) získaných v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 k dispozícii sumu, ktorá sa rovná minimálne 3 % krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií s povolením na území tohto členského štátu, a

c) 

dotknutá inštitúcia má aktíva, ktoré na konsolidovanom základe nepresahujú 900 miliárd EUR.

9.  

Orgány pre riešenie krízových situácií pri využití možností podľa odseku 3 náležite zvážia:

a) 

zásadu, podľa ktorej by straty mali znášať najprv akcionári a po nich obvykle veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, podľa poradia prednosti;

b) 

úroveň kapacity na absorpciu strát, ktorá by zostala inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ak by sa vylúčil záväzok alebo trieda záväzkov, a

c) 

potrebu udržiavať primerané zdroje na financovanie riešenia krízových situácií.

10.  
Vylúčenia podľa odseku 3 sa môžu uplatniť s cieľom buď úplne vylúčiť záväzok z odpísania alebo obmedziť rozsah odpísania tohto záväzku.
11.  
Komisia je oprávnená prijímať delegované akty prijaté v súlade s článkom 115 s cieľom ďalej spresniť podmienky, za ktorých je vylúčenie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3 tohto článku.
12.  
Orgán pre riešenie krízových situácií pred využitím možnosti vylúčiť záväzok podľa odseku 3 oznámi túto skutočnosť Komisii. Ak by si vylúčenie vyžadovalo príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií alebo z alternatívneho zdroja financovania podľa odsekov 4 až 8, Komisia môže do 24 hodín po doručení takéhoto oznámenia, alebo v rámci dlhšej lehoty so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, zakázať navrhované vylúčenie alebo požadovať jeho zmeny v prípade, že požiadavky uvedené v tomto článku a delegovaných aktoch nie sú splnené, aby sa ochránila integrita vnútorného trhu. Tým nie je dotknuté uplatňovanie rámca štátnej pomoci Únie zo strany Komisie.

▼M3

Článok 44a

Predaj podriadených oprávnených záväzkov retailovým klientom

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby predávajúci oprávnených záväzkov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s výnimkou podmienky uvedenej v článku 72a ods. 1 písm. b) a v článku 72b ods. 3 až 5 uvedeného nariadenia, predal takéto záväzky retailovým klientom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

predávajúci vykonal test vhodnosti v súlade s článkom 25 ods. 2 smernice 2014/65/EÚ;

b) 

predávajúci je na základe testu uvedeného v písmene a) presvedčený, že takéto oprávnené záväzky sú pre konkrétneho retailového klienta vhodné;

c) 

predávajúci zaznamenal test vhodnosti v súlade s článkom 25 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty rozhodnúť, že podmienky stanovené v písmenách a) až c) uvedeného pododseku sa uplatňujú na predávajúcich iných nástrojov, ktoré sa kvalifikujú ako vlastné zdroje alebo záväzky použiteľné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov.

2.  

Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a portfólio finančných nástrojov konkrétneho retailového klienta v čase nákupu nepresahuje 500 000  EUR, predávajúci na základe informácií poskytnutých týmto klientom v súlade s odsekom 3 zabezpečí, aby v čase nákupu boli splnené obidve tieto podmienky:

a) 

retailový klient neinvestuje celkovú sumu presahujúcu 10 % svojho portfólia finančných nástrojov do záväzkov uvedených v odseku 1;

b) 

prvotná investícia do jedného alebo viacerých nástrojov záväzkov uvedených v odseku 1 je aspoň 10 000  EUR.

3.  
Retailový klient poskytne predávajúcemu presné informácie o svojom portfóliu finančných nástrojov vrátane všetkých investícií do záväzkov uvedených v odseku 1.
4.  
Na účely odsekov 2 a 3 zahŕňa portfólio finančných nástrojov retailového klienta hotovostné vklady a finančné nástroje, ale nezahŕňa žiadne finančné nástroje, ktoré boli poskytnuté ako kolaterál.
5.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 smernice 2014/65/EÚ, a odchylne od požiadaviek stanovených v tomto článku v odsekoch 1 až 4, môžu členské štáty stanoviť pre záväzky uvedené v odseku 1 minimálnu nominálnu hodnotu aspoň 50 000  EUR, pričom zohľadnia trhové podmienky a prax daného členského štátu, ako aj existujúce opatrenia na ochranu spotrebiteľov v jurisdikcii daného členského štátu.
6.  
Ak hodnota všetkých aktív subjektov uvedených v článku 1 ods. 1, ktoré sú usadené v členskom štáte a podliehajú požiadavkám uvedeným v článku 45e, nepresiahne 50 miliárd EUR, môže daný členský štát odchylne od požiadaviek stanovených v odsekoch 1 až 5 tohto článku uplatňovať len požiadavku stanovenú v odseku 2 písm. b) tohto článku.
7.  
Členské štáty nemusia uplatňovať tento článok na záväzky uvedené v odseku 1 emitované pred 28. decembrom 2020.

▼B



Pododdiel 2

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

▼M3

Článok 45

Uplatňovanie a výpočet minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami.
2.  

Požiadavka uvedená v odseku 1 tohto článku sa vypočíta v súlade s článkom 45c ods. 3, 5 alebo 7, podľa toho, ktorý je relevantný, ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov a vyjadrí sa ako percentuálny podiel:

a) 

z celkovej hodnoty rizikovej expozície príslušného subjektu podľa odseku 1 tohto článku vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b) 

z veľkosti celkovej expozície príslušného subjektu podľa odseku 1 tohto článku vypočítanej v súlade s článkami 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 45a

Výnimka z minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  

Bez ohľadu na článok 45 orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1 pod podmienku, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

tieto inštitúcie sa zlikvidujú vo vnútroštátnych insolvenčných konaniach alebo v iných druhoch konaní, ktoré sú ustanovené pre tieto inštitúcie a uplatňujú sa v súlade s článkom 38, 40 alebo 42; a

b) 

konaniami uvedenými v písmene a) sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií.

2.  
Inštitúcie, ktoré sú oslobodené od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1, nie sú súčasťou konsolidácie v zmysle článku 45e ods. 1.

Článok 45b

Oprávnené záväzky v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  

Záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, len v prípade, ak spĺňajú podmienky uvedené v týchto článkoch nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a) 

v článku 72a;

b) 

v článku 72b, s výnimkou odseku 2 písm. d); a

c) 

v článku 72c.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak sa v tejto smernici odkazuje na požiadavky uvedené v článku 92a alebo článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, oprávnené záväzky na účely uvedených článkov pozostávajú z oprávnených záväzkov vymedzených v článku 72k uvedeného nariadenia a určených v súlade s druhou časťou hlavou I kapitolou 5a uvedeného nariadenia.

2.  

Záväzky, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi, ako sú napríklad štruktúrované cenné papiere, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, s výnimkou článku 72a ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov iba vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) 

istina záväzku vyplývajúceho z dlhového nástroja je známa v čase emisie, je pevná alebo sa zvyšuje a nie je ovplyvnená prvkom vloženého derivátu a celkovú sumu záväzku vyplývajúceho z dlhového nástroja vrátane vloženého derivátu, možno oceňovať denne so zreteľom na aktívny a likvidný obojsmerný trh pre ekvivalentný nástroj bez kreditného rizika v súlade s článkami 104 a 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; alebo

b) 

dlhový nástroj zahŕňa zmluvnú podmienku, ktorou sa upresňuje, že hodnota pohľadávky v prípadoch platobnej neschopnosti emitenta a riešenia krízovej situácie emitenta je pevná alebo sa zvyšuje a nepresahuje pôvodne splatenú sumu záväzku.

Dlhové nástroje uvedené v prvom pododseku vrátane ich vložených derivátov nepodliehajú žiadnej dohode o čistom zúčtovaní a na ocenenie takýchto nástrojov sa nevzťahuje článok 49 ods. 3.

Záväzky uvedené v prvom pododseku sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov len pokiaľ ide o tú časť záväzku, ktorá zodpovedá sume istiny uvedenej v písmene a) uvedeného pododseku alebo pevnej alebo zvyšujúcej sa sume v zmysle písmena b) uvedeného pododseku.

3.  

Ak záväzky vydá dcérska spoločnosť usadená v Únii v prospech jedného z jej existujúcich akcionárov, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a uvedená dcérska spoločnosť je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tieto záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedeného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

záväzky sú emitované v súlade s článkom 45f ods. 2 písm. a);

b) 

výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súvislosti s uvedenými záväzkami v súlade s článkom 59 alebo 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

c) 

uvedené záväzky nepresiahnu sumu stanovenú odpočítaním:

i) 

súčtu záväzkov emitovaných v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a nakúpených týmto subjektom buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a sumy vlastných zdrojov emitovaných v súlade s článkom 45f ods. 2 písm. b) od

ii) 

sumy vyžadovanej v súlade s článkom 45f ods. 1.

4.  

Bez toho, aby bola dotknutá minimálna požiadavka stanovená v článku 45c ods. 5 alebo článku 45d ods. 1 písm. a), orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, splnili časť požiadavky uvedenej v článku 45e rovnajúcu sa 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pomocou vlastných zdrojov a nástrojov, podriadených oprávnených nástrojov alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby úroveň, ktorá je nižšia ako 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, avšak vyššia ako suma vyplývajúca z použitia vzorca (1 – (X1/X2)) x 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, dosiahli subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, pomocou vlastných zdrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vzhľadom na zníženie, ktoré je možné podľa článku 72b ods. 3 uvedeného nariadenia:

X1 = 3,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a
X2 = súčet 18 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a sumy požiadavky na kombinovaný vankúš.

Ak v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5, uplatňovanie prvého pododseku tohto odseku vedie k požiadavke prevyšujúcej 27 % celkovej rizikovej expozície, orgán pre riešenie krízových situácií obmedzí v prípade dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, časť požiadavky uvedenej v článku 45e, ktorá musí byť splnená pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, na sumu rovnajúcu sa 27 % celkovej rizikovej expozície, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdil, že:

a) 

prístup k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie sa v pláne riešenia krízovej situácie nepovažuje za možnosť riešenia krízovej situácie pre uvedený subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši; a

b) 

ak sa neuplatňuje písmeno a), požiadavka uvedená v článku 45e umožňuje uvedenému subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, splniť požiadavky uvedené v článku 44 ods. 5 alebo 8, podľa toho, ktorý je uplatniteľný.

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní pri vykonávaní posúdenia uvedeného v druhom pododseku aj riziko disproporčného vplyvu na obchodný model dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 6.

5.  

V prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré nie sú ani G-SII ani subjektmi, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že časť požiadavky uvedenej v článku 45e až do výšky 8 % celkových záväzkov, vrátane vlastných zdrojov, subjektu a až do výslednej hodnoty vzorca uvedeného v odseku 7, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, sa splní pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:

a) 

nepodriadené záväzky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku majú takú istú prioritu vo vnútroštátnej hierarchii insolvenčného konania ako určité záväzky, ktoré sú vyňaté z uplatňovania právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3;

b) 

existuje riziko, že po plánovanom uplatnení právomoci na odpísanie a konverziu v prípade nepodriadených záväzkov, ktoré nie sú vylúčené z uplatňovania právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, veriteľom, ktorých pohľadávky vyplývajú z týchto záväzkov vzniknú vyššie straty, než aké by im vznikli pri likvidácii v rámci bežného insolvenčného konania;

c) 

suma vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov nesmie presiahnuť sumu potrebnú na zabezpečenie toho, aby veriteľom uvedeným v písmene b) nevznikli straty presahujúce výšku strát, ktoré by im inak vznikli pri likvidácii subjektu v rámci bežného insolvenčného konania.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že v triede záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, je výška záväzkov, ktoré sú vylúčené alebo na základe odôvodneného predpokladu môžu byť vylúčené z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, spolu viac ako 10 % uvedenej triedy, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi riziko uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku.

6.  
Na účely odsekov 4, 5 a 7 sa derivátové záväzky zahŕňajú do celkových záväzkov na základe úplného uznania práv protistrany na čisté zúčtovanie.

Vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, použité na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš sú oprávnené na splnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 4, 5 a 7.

7.  

Odchylne od odseku 4 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že požiadavku uvedenú v článku 45e tejto smernice spĺňajú subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 tejto smernice, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, pokiaľ súhrn týchto vlastných zdrojov, nástrojov a záväzkov, vzhľadom na povinnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňať požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 45c ods. 5 a článku 45e tejto smernice nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:

a) 

8 % celkových záväzkov subjektu vrátane vlastných zdrojov, alebo

b) 

výslednú hodnotu vzorca Ax2 + Bx2 + C, kde A, B a C sú tieto sumy:

A = suma vyplývajúca z požiadavky uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
B = suma vyplývajúca z požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ;
C = suma vyplývajúca z požiadavky na kombinovaný vankúš.
8.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatniť právomoc uvedenú v odseku 7 tohto článku vo vzťahu k subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 a ktoré spĺňajú jednu z podmienok stanovených v druhom pododseku tohto odseku, až do limitu 30 % celkového počtu všetkých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanoví požiadavku uvedenú v článku 45e.

Orgány pre riešenie krízových situácií vezmú do úvahy tieto podmienky:

a) 

v predchádzajúcom posúdení riešiteľnosti sa identifikovali podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a:

i) 

v lehote požadovanej orgánom pre riešenie krízových situácií sa po uplatnení opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 neprijali žiadne nápravné opatrenia, alebo

ii) 

identifikovaná podstatná prekážka sa nemôže vyriešiť žiadnym z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 a výkonom právomoci uvedenej v odseku 7 tohto článku by sa čiastočne alebo úplne kompenzoval negatívny vplyv podstatnej prekážky riešiteľnosti krízovej situácie;

b) 

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť stratégie riešenia krízovej situácie, ktorú uprednostňuje daný subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je obmedzená, berúc do úvahy veľkosť subjektu, jeho prepojenia, povahu, rozsah, riziko a zložitosť jeho činností, jeho právne postavenie a jeho akcionársku štruktúru; alebo

c) 

požiadavka uvedená v článku 104a smernice 2013/36/EÚ zohľadňuje skutočnosť, že subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo sa na neho vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 tejto smernice, patrí z hľadiska rizikovosti medzi horných 20 % inštitúcií, pre ktoré orgán pre riešenie krízových situácií stanovuje požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 tejto smernice.

Na účely výpočtu percentuálnych hodnôt uvedených v prvom a druhom pododseku zaokrúhli orgán pre riešenie krízových situácií výsledok výpočtu na najbližšie celé číslo.

Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti svojho vnútroštátneho bankového sektora vrátane najmä počtu subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanovuje požiadavku uvedenú v článku 45e, stanoviť percentuálnu hodnotu uvedenú v prvom pododseku na úrovni vyššej ako 30 %.

9.  
Orgán pre riešenie krízových situácií prijme po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnutia uvedené v odseku 5 alebo 7.

Pri prijímaní týchto rozhodnutí orgán pre riešenie krízových situácií zároveň zohľadní:

a) 

hĺbku trhu pre nástroje vlastných zdrojov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a podriadené oprávnené nástroje, ocenenie takýchto nástrojov, ak existujú, a čas potrebný na vykonanie všetkých transakcií potrebných na účely dosiahnutia súladu s rozhodnutím;

b) 

hodnotu nástrojov oprávnených záväzkov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 so zostatkovou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok od dátumu prijatia rozhodnutia s cieľom dosiahnuť kvantitatívne úpravy požiadaviek uvedených v odsekoch 5 a 7 tohto článku;

c) 

dostupnosť a hodnotu nástrojov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 72b ods. 2 písm. d) tohto nariadenia;

d) 

skutočnosť, či je hodnota záväzkov vylúčených z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, a ktoré v bežnom insolvenčnom konaní majú rovnaké alebo nižšie postavenie ako najvyššie postavené oprávnené záväzky, významná v porovnaní s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Ak suma vylúčených záväzkov nepresiahne 5 % sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, vylúčená suma sa nepovažuje za významnú. Významnosť vylúčených záväzkov presahujúcich túto prahovú hodnotu posúdia orgány pre riešenie krízových situácií;

e) 

obchodný model subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, jeho model financovania a rizikový profil subjektu, ako aj jeho stabilitu a schopnosť prispievať k hospodárstvu; a

f) 

vplyv prípadných reštrukturalizačných nákladov na rekapitalizáciu subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Článok 45c

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  

Po konzultáciách s príslušným orgánom určí orgán pre riešenie krízových situácií požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 na základe týchto kritérií:

a) 

potreba zaistiť, aby sa krízová situácia skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, mohla vyriešiť uplatnením nástrojov riešenia krízovej situácie na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, prípadne vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

b) 

potreba zabezpečiť, ak je to vhodné, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, mali dostatok vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, aby sa zabezpečilo, že v prípade, keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo právomoci na odpísanie a konverziu majú na ne uplatniť, by straty bolo možné absorbovať a celkový podiel kapitálu a prípadne ukazovateľ finančnej páky príslušných subjektov by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

c) 

potreba zabezpečiť, aby v prípade, ak sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá možnosť, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 tejto smernice, alebo by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mal dostatočné vlastné zdroje a iné oprávnené záväzky na absorbovanie strát a obnovenie jeho celkového podielu kapitálu a prípadne jeho ukazovateľa finančnej páky subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, mohli byť obnovené na úroveň potrebnú na to, aby mu bolo umožnené pokračovať v plnení podmienok na udelenie povolenia a vo vykonávaní činností, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

d) 

veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu;

e) 

rozsah, v ktorom by úpadok subjektu mal nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného prostredníctvom nákazy iných inštitúcií alebo subjektov z dôvodu vzájomného prepojenia subjektu s týmito inými inštitúciami alebo subjektmi alebo zvyškom finančného systému.

2.  

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa prijíma, alebo že právomoci na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 sa majú vykonať v súlade s príslušným scenárom uvedeným v článku 10 ods. 3, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa rovná sume dostatočnej na to, aby sa zabezpečilo, že:

a) 

straty, ktoré, ako sa očakáva, subjektu vzniknú, sú úplne absorbované („absorpcia strát“);

b) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ale nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, sú rekapitalizované na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo naďalej spĺňať podmienky na udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, smernice 2014/65/EÚ alebo rovnocenného právneho aktu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok (ďalej len „rekapitalizácia“).

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania alebo iných rovnocenných vnútroštátnych postupov, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či je opodstatnené obmedziť požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 pre daný subjekt, aby nepresiahla sumu postačujúcu na absorpciu strát v súlade s písmenom a) prvého pododseku.

V posúdení orgánu pre riešenie krízových situácií sa zhodnotí najmä obmedzenie uvedené v druhom pododseku, pokiaľ ide o akýkoľvek možný vplyv na finančnú stabilitu a na riziko nákazy vo finančnom systéme.

3.  

Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, suma uvedená v prvom pododseku odseku 2 predstavuje:

a) 

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a), súčet:

i) 

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízových situácií, ktorá zodpovedá požiadavkám, ktoré sa uvádzajú v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii) 

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá je výsledkom riešenia krízovej situácie, obnoviť plnenie jej požiadavky na celkový podiel kapitálu v zmysle článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a jej požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie; a

b) 

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. b), súčet:

i) 

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízových situácií, zodpovedajúcej požiadavke na ukazovateľa finančnej páky subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii) 

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá je výsledkom riešenia krízovej situácie, obnoviť súlad s požiadavkou na ukazovateľa finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku, vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície.

Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8.

Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

používa najnovšie oznámené hodnoty príslušnej celkovej rizikovej expozície alebo veľkosti celkovej expozície upravené o akékoľvek zmeny vyplývajúce z opatrení na riešenie krízových situácií stanovených v pláne riešenia krízových situácií; a

b) 

po konzultácii s príslušným orgánom upraví smerom nadol alebo nahor sumu zodpovedajúcu súčasnej požiadavke uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na určenie požiadavky uplatniteľnej na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po implementácii uprednostnenej stratégie riešenia krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po riešení krízovej situácie si subjekt bude schopný zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedená v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ.

Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

4.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresní metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať, s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám v uvedenej smernici.

EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.  

Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej celkové aktíva prevyšujú 100 miliárd EUR, úroveň požiadavky uvedenej v odseku 3 tohto článku sa rovná aspoň:

a) 

13,5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. a); a

b) 

5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. b).

Odchylne od článku 45b subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v prvom pododseku tohto odseku, spĺňajú úroveň požiadavky uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, a to 13,5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. a), a 5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. b), pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v článku 45b ods. 3 tejto smernice.

6.  
Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadaviek stanovených v odseku 5 tohto článku na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na ktorý sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý je súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom jej celkové aktíva sú nižšie ako 100 miliárd EUR, a ktorý orgán pre riešenie krízových situácií hodnotí ako taký, ktorý s primeranou pravdepodobnosťou predstavuje systémové riziko v prípade úpadku.

Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií:

a) 

prevalenciu vkladov a absenciu dlhových nástrojov v modeli financovania;

b) 

v akom rozsahu je prístup na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky obmedzený;

c) 

v akom rozsahu sa orgán pre riešenie krízových situácií spolieha na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť požiadavku uvedenú v článku 45e.

Absenciou rozhodnutia podľa prvého pododseku tohto odseku nie je dotknuté žiadne rozhodnutie podľa článku 45b ods. 5.

7.  

V prípade subjektov, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, je sumou uvedenou v prvom pododseku odseku 2:

a) 

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a), súčet:

i) 

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať, zodpovedajúcej požiadavkám uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ na subjekt; a

ii) 

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť dodržiavanie požiadavky na jeho celkový podiel kapitálu uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a jeho požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

b) 

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. b), súčet:

i) 

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať, zodpovedajúcej požiadavke na ukazovateľa finančnej páky subjektu uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

ii) 

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť súlad s požiadavkou na jeho ukazovateľa finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí ako percentuálny podiel sumy vypočítanej v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku vydelenej celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície.

Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8.

Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

používa najnovšie oznámené hodnoty príslušnej celkovej rizikovej expozície alebo veľkosti celkovej expozície upravené o akékoľvek zmeny vyplývajúce z opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií; a

b) 

po konzultácii s príslušným orgánom upraví smerom nadol alebo nahor sumu zodpovedajúcu súčasnej požiadavke uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na stanovenie požiadavky uplatniteľnej na príslušný subjekt po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) tohto odseku o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 daný subjekt je schopný si zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok.

Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedené v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť pri výkone právomoci uvedenej v článku 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ

Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zabezpečenie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po výkone právomoci uvedenej v článku 59 alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

8.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií očakáva, že určité triedy oprávnených záväzkov budú na základe odôvodneného predpokladu úplne alebo čiastočne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo by sa mohli v rámci čiastočného prevodu previesť na príjemcu v plnej výške, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa splní pomocou vlastných zdrojov alebo iných oprávnených záväzkov postačujúcich na:

a) 

pokrytie sumy vylúčených záväzkov identifikovaných v súlade s článkom 44 ods. 3;

b) 

zabezpečenie toho, aby boli splnené podmienky uvedené v odseku 2.

9.  
Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odsekoch 2 až 8 tohto článku, a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ.
10.  
Na účely odsekov 3 a 7 tohto článku sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v desiatej časti hlave I kapitolách 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia.

Článok 45d

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty G-SII, ktorých krízová situácia sa rieši, a pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ

1.  

Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo je súčasťou G-SII, pozostáva z:

a) 

požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b) 

akejkoľvek dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určenej orgánom pre riešenie krízových situácií špecifickej pre daný subjekt v súlade s odsekom 3 tohto článku.

2.  

Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, pozostáva z:

a) 

požiadaviek uvedených v článkoch 92b a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b) 

akejkoľvek dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, určenej orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorá je špecifická pre významnú dcérsku spoločnosť v súlade s odsekom 3 tohto článku a ktorá je splnená pomocou vlastných zdrojov a záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky článku 45f a článku 89 ods. 2.

3.  

Orgán pre riešenie krízových situácií uloží dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) len:

a) 

ak požiadavka uvedená v odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) tohto článku nepostačuje na splnenie podmienok stanovených v článku 45c; a

b) 

v rozsahu, ktorým sa zabezpečí splnenie podmienok stanovených v článku 45c.

4.  

Na účely článku 45h ods. 2, ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré patria do rovnakej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú sumu uvedenú v odseku 3:

a) 

pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši;

b) 

pre materský subjekt v Únii, ako keby bol jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, inštitúcie G-SII.

5.  
Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 1 písm. b) tohto článku alebo odseku 2 písm. b) tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo na významnú unijnú dcérsku spoločnosť G-SII mimo EÚ.

Článok 45e

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  
Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45b až 45d na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.
2.  
Orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o požiadavke, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 45h, na základe požiadaviek stanovených v článkoch 45b až 45d, ako aj na základe toho, či sa krízové situácie dcérskych spoločností skupiny, ktoré sú z tretej krajiny, majú riešiť samostatne podľa plánu riešenia krízovej situácie.
3.  
V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 83b písm. b) príslušný orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne v závislosti od charakteristík mechanizmu solidarity a uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie, ktoré subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, musia spĺňať ustanovenia článku 45c ods. 3 a 5 a článku 45d ods. 1 písm. a), aby sa zabezpečilo, že skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, a ako to takéto subjekty dosiahnu v súlade s plánom riešenia krízovej situácie.

Článok 45f

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  
Inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo subjektu z tretej krajiny, a nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 45c na individuálnom základe.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe.

V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodu 83b písm. b), tie úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ale samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ústredný orgán, ktoré nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a akékoľvek subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ale na ktoré sa nevzťahuje požiadavka podľa článku 45e ods. 3, spĺňajú ustanovenia článku 45c ods. 7 na individuálnom základe.

Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekt uvedený v tomto odseku sa určí v súlade s článkami 45h a 89, ak je to uplatniteľné, a na základe požiadaviek stanovených v článku 45c.

2.  

Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekty uvedené v prvom odseku tohto článku je splnená pomocou jednej alebo viacerých z týchto možností:

a) 

záväzkami, pre ktoré platí, že:

i) 

sú emitované v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto subjektom, a to buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré kúpili záväzky od subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, alebo sú emitované v prospech existujúceho akcionára, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto akcionárom, pokiaľ výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

ii) 

spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článku 72b ods. 2 písm. b), c), k), l) a m) a článku 72b ods. 3 až 5 uvedeného nariadenia;

iii) 

v bežnom insolvenčnom konaní majú nižšie postavenie ako nástroje, ktoré nespĺňajú podmienku uvedenú v bode i) a ktoré nie sú oprávnené z hľadiska požiadaviek na vlastné zdroje;

iv) 

podliehajú právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 spôsobom, ktorý je v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, najmä tým, že neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

v) 

nadobudnutie vlastníctva ktorých nie je priamo ani nepriamo financované subjektom, na ktorý sa vzťahuje tento článok;

vi) 

v ustanoveniach upravujúcich záväzky sa výslovne ani implicitne neuvádza, aby bola na záväzky uplatnená kúpna opcia, aby boli umorené, spätne odkúpené alebo predčasne splatené, podľa toho, čo je relevantné, subjektom, na ktorý sa vzťahuje tento článok, inak než v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie tohto subjektu a tento subjekt inak taký údaj neuvádza;

vii) 

ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok;

viii) 

výška úrokových alebo dividendových platieb, podľa toho, čo je relevantné, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa nemení na základe úverovej bonity subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, ani jeho materskej spoločnosti;

b) 

vlastnými zdrojmi a to:

i) 

vlastným kapitálom TIER 1 a

ii) 

inými vlastnými zdrojmi ktoré:

— 
sú emitované a nakúpené subjektmi, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo
— 
sú emitované a nakúpené subjektmi, ktoré nie sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pokiaľ výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.
3.  

Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:

a) 

obe, dcérska spoločnosť a subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa požiadavku uvedenú v článku 45e;

c) 

neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v prospech dcérskej spoločnosti, v súvislosti s ktorou došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3, a to najmä vtedy, ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie vykonalo vo vzťahu k subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

d) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky uzavreté dcérskou spoločnosťou, alebo že riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

e) 

postupy subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú na dcérsku spoločnosť;

f) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.

4.  

Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:

a) 

obe, dcérska spoločnosť a jej materská spoločnosť, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

materská spoločnosť spĺňa na konsolidovanom základe požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 v uvedenom členskom štáte;

c) 

neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou na dcérsku spoločnosť, v súvislosti s ktorou došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3, a to najmä vtedy, ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo právomoc uvedená v článku 59 ods. 1 vykonali vo vzťahu k materskej spoločnosti;

d) 

materská spoločnosť buď presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky prevzaté dcérskou spoločnosťou, alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

e) 

postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

f) 

materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.

5.  

Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 3 písm. a) a b), orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti môže povoliť splnenie požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 v plnom rozsahu alebo čiastočne so zárukou, ktorú poskytne subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) 

záruka sa poskytuje na sumu prinajmenšom ekvivalentnú sume požiadavky, ktorú nahrádza;

b) 

táto záruka sa aktivuje vtedy, keď dcérska spoločnosť nemôže splácať svoje dlhy alebo iné záväzky k termínom splatnosti, alebo došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3 vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, podľa toho, čo nastane skôr;

c) 

záruka je zabezpečená dohodou o finančnom kolaterále, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2002/47/ES, aspoň na 50 % jej hodnoty;

d) 

kolaterál podporujúci záruku spĺňa požiadavky článku 197 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom po primerane konzervatívnych haircutoch je dostatočný na pokrytie zabezpečenej sumy, ako sa uvádza v písmene c);

e) 

kolaterál podporujúci záruku je nezaťažený, a najmä sa nepoužíva ako kolaterál na krytie akýchkoľvek iných záruk;

f) 

kolaterál má efektívnu splatnosť, ktorá spĺňa tú istú podmienku splatnosti, ako sa uvádza v článku 72c ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

g) 

neexistujú žiadne právne, regulačné alebo prevádzkové prekážky prevodu kolaterálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na príslušnú dcérsku spoločnosť, a to aj keď opatrenie na riešenie krízovej situácie je vykonané vo vzťahu k subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Na účely prvého pododseku písm. g) subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, poskytne na základe žiadosti orgánu pre riešenie krízových situácií nezávislé písomné odôvodnené právne stanovisko alebo inak uspokojivo preukáže, že neexistujú žiadne právne, regulačné ani prevádzkové prekážky, ktoré by bránili prevodu kolaterálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na príslušnú dcérsku spoločnosť.

6.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej upresnia metódy zabraňujúce tomu, aby nástroje uznané na účely tohto článku, ktoré subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nepriamo upísal, čiastočne alebo úplne, bránili plynulej implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Takýmito metódami sa má zabezpečiť najmä riadny presun strát na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a riadny presun kapitálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši na subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ale oni samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ako aj zabezpečiť mechanizmus na zabránenie dvojitého započítania oprávnených nástrojov uznaných na účel tohto článku. Pozostávajú z režimu odpočtu alebo rovnocenného spoľahlivého postupu a subjektom, ktoré samotné nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, sa má nimi zabezpečiť výsledok, ktorý je rovnocenný plnému priamemu upísaniu oprávnených nástrojov uznaných na účely tohto článku, ktoré vykonal subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši.

EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45g

Oslobodenie ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne alebo v plnej miere oslobodiť od uplatňovania článku 45f ústredný orgán alebo úverovú inštitúciu, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

úverová inštitúcia a ústredný orgán podliehajú dohľadu zo strany toho istého príslušného orgánu, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

záväzky ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú k nemu trvalo pridružené sú spoločné a nerozdielne alebo záväzky úverových inštitúcií ktoré sú k nemu trvalo pridružené sú v plnom rozsahu zaručené ústredným orgánom;

c) 

minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých úverových inštitúcií, ktoré sú k nemu trvalo pridružené sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií;

d) 

v prípade oslobodenia úverovej inštitúcie, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, je manažment ústredného orgánu oprávnený dávať pokyny manažmentu inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu;

e) 

príslušná skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa požiadavku uvedenú v článku 45e ods. 3; a

f) 

v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi ústredným orgánom a úverovými inštitúciami, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v prípade riešenia krízových situácií.

Článok 45h

Postup pre stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  

Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny – ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu – a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45f na individuálnom základe, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o:

a) 

výške požiadavky uplatňovanej na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši; a

b) 

výške požiadavky uplatňovanej na individuálnom základe na každý subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

Spoločné rozhodnutie, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie súladu s článkami 45e a 45f, je plne odôvodnené a stanovené pre:

a) 

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, jeho orgánom pre riešenie krízových situácií;

b) 

subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, orgánmi pre riešenie krízových situácií týchto subjektov;

c) 

materskú spoločnosť v Únii skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ak materská spoločnosť v Únii nie je sama subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, z tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Spoločným rozhodnutím prijatým v súlade s týmto článkom sa môže ustanoviť, že vtedy, keď sú v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie, pričom subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nekúpil, priamo či nepriamo, dostatok nástrojov spĺňajúcich ustanovenia článku 45f ods. 2, sú požiadavky uvedené v článku 45c ods. 7 čiastočne splnené dcérskou spoločnosťou v súlade s článkom 45f ods. 2 pomocou nástrojov, ktoré sú emitované pre subjekty, ktoré nepatria do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a tieto subjekty ich aj nakúpili.

▼C1

2.  
Ak viac ako jeden subjekt G-SII, ktorý je súčasťou tej istej G-SII, je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 prerokujú a prípadne sa v súlade so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII dohodnú na uplatňovaní článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na akejkoľvek úprave s cieľom minimalizovať alebo odstrániť rozdiel medzi súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) a v článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) a v článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Takáto úprava sa môže uplatniť za týchto podmienok:

a) 

úpravu možno uplatňovať vzhľadom na rozdiely vo výpočte celkových hodnôt rizikovej expozície medzi príslušnými členskými štátmi úpravou úrovne požiadavky;

b) 

úprava sa neuplatňuje na odstránenie rozdielov vyplývajúcich z expozícií medzi skupinami, ktorých situácia sa rieši.

Súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) tejto smernice a v článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, nesmie byť nižší ako súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) tejto smernice a v článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

▼M3

3.  
Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rozhodnutie sa prijme v súlade s odsekmi 4 až 6.
4.  

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 45e, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme rozhodnutie o tejto požiadavke po náležitom zohľadnení:

a) 

posúdenia subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, vykonanom relevantnými orgánmi pre riešenie krízových situácií;

b) 

stanoviska orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA.

V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

5.  

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne požiadavky uvedenej v článku 45f, ktorá sa má uplatniť na subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, rozhodnutie prijme orgán pre riešenie krízových situácií tohto subjektu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

názory a výhrady, ktoré vyjadril písomne orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, boli náležite zohľadnené a

b) 

ak je orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, názory a výhrady, ktoré vyjadril písomne orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa náležite zohľadnili.

Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím EBA. V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nepostúpi túto vec EBA na záväznú mediáciu, ak úroveň, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti:

a) 

je do 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície sumy vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 požiadavky uvedenej v článku 45e; a

b) 

je v súlade s článkom 45c ods. 7.

Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

6.  

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, a úrovne požiadavky, ktorá sa má uplatniť na subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a) 

prijme sa rozhodnutie o úrovni požiadavky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe v súlade s odsekom 5;

b) 

prijme sa rozhodnutie o úrovni konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s odsekom 4.

7.  
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1, ako aj všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odsekoch 4, 5 a 6, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

8.  
Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi požadujú a overujú, že subjekty spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízových situácií.

Článok 45i

Podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie požiadavky

1.  

Subjekty uvedené v článku 1 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1, podávajú správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií:

a) 

o sumách vlastných zdrojov, ktoré, ak je to uplatniteľné, spĺňajú podmienky stanovené v článku 45f ods. 2 písm. b) tejto smernice, a sumy oprávnených záväzkov a o vyjadrení týchto súm v súlade s článkom 45 ods. 2 tejto smernice po uplatnení prípadných odpočtov v súlade s článkami 72e až 72j nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) 

o sumách iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov;

c) 

v prípade položiek uvedených v písmenách a) a b):

i) 

o ich zložení vrátane ich profilu splatnosti,

ii) 

o ich postavení v bežnom insolvenčnom konaní a

iii) 

o tom, či sú upravené právnymi predpismi tretej krajiny, a ak áno, ktorej tretej krajiny a či obsahujú zmluvné podmienky uvedené v článku 55 ods. 1 tejto smernice, článku 52 ods. 1 písm. p) a q) a článku 63 písm. n) a o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Povinnosť podávať správy o sumách o iných záväzkoch použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, uvedených v písmene b) prvého pododseku tohto odseku sa nevzťahuje na subjekty, ktoré k dátumu oznámenia uvedených informácií držia sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vo výške aspoň 150 % požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 podľa výpočtu v súlade s písmenom a) prvého pododseku tohto odseku.

2.  

Subjekty uvedené v odseku 1 v správach oznamujú:

a) 

aspoň polročne informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a

b) 

aspoň raz za rok informácie uvedené v odseku 1 písm. b) a c).

Avšak subjekty uvedené v odseku 1 oznamujú v správach informácie uvedené v odseku 1 aj častejšie na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií.

4.  
Odseky 1 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania.
5.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku, ako používať tieto vzory, frekvenciu a dátumy podávania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií pre podávanie správ na účely dohľadu v zmysle odsekov 1 a 2.

V takomto návrhu vykonávacích technických predpisov sa presne stanoví štandardizovaný spôsob poskytovania informácií o postavení položiek uvedených v odseku 1 písm. c) uplatniteľnom vo vnútroštátnom insolvenčnom konaní v jednotlivých členských štátoch.

Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 430 uvedeného nariadenia.

EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom presne stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií, frekvenciu a súvisiace pokyny, podľa ktorých sa vykonáva zverejnenie informácií požadované podľa odseku 3.

Takéto jednotné formáty zverejňovania informácií poskytujú dostatočne komplexné a porovnateľné informácie na posúdenie rizikových profilov subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 a ich úrovne plnenia uplatniteľnej požiadavky uvedenej v článku 45e alebo článku 45f. Ak je to vhodné, formáty zverejňovania informácií majú formát tabuľky.

Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa takýto návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 434a uvedeného nariadenia.

EBA predloží Komisii návrh uvedených vykonávacích technických predpisov 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  
Ak boli zavedené opatrenia na riešenie krízových situácií alebo vykonaná právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedená v článku 59, požiadavky na zverejňovanie uvedené v odseku 3 sa uplatňujú odo dňa lehoty na dosiahnutie súladu s požiadavkami článku 45e alebo článku 45f uvedenej v článku 45m.

Článok 45j

Podávanie správ orgánu EBA

1.  
Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá bola stanovená pre každý subjekt v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f v jeho jurisdikcii.
2.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku týkajúce sa používania uvedených vzorov, frekvenciu a dátumy podávania správ, definície a riešenia v oblasti informačných technológií na identifikáciu a zasielanie informácií orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to v koordinácii s príslušnými orgánmi, orgánu EBA na účely odseku 1.

EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45k

Porušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  

Relevantné orgány riešia každé porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedené v článku 45e alebo článku 45f, a to na základe aspoň jednej z týchto možností:

a) 

právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18;

b) 

právomoci uvedenej v článku 16a;

c) 

opatrenia uvedené v článku 104 smernice 2013/36/EÚ;

d) 

opatrenia včasnej intervencie v súlade s článkom 27;

e) 

administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia v súlade s článkami 110 a 111.

Relevantné orgány môžu vykonať aj posúdenie, či inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a to v súlade s článkom 32, 32a alebo článkom 33 podľa vhodnosti.

2.  
Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uskutočňujú vzájomné konzultácie pri výkone svojich právomocí uvedených v ods. 1.

Článok 45l

Správy

1.  

EBA v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií predkladá Komisii raz za rok správu, ktorá obsahuje posúdenia aspoň týchto skutočností:

a) 

ako sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovená v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f implementovala na vnútroštátnej úrovni, a najmä, či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné subjekty v jednotlivých členských štátoch;

b) 

ako orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc uvedenú v článku 45b ods. 4, 5 a 7 a či došlo medzi jednotlivými členskými štátmi k odchýlkam pri výkone tejto právomoci;

c) 

súhrnnej výšky a zloženia oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov inštitúcií a subjektov, hodnoty nástrojov emitovaných za dané obdobie a dodatočnej hodnoty potrebnej na splnenie uplatniteľných požiadaviek.

2.  

Okrem ročnej správy uvedenej v odseku 1 podáva EBA Komisii každé tri roky správu, v ktorej posúdi:

a) 

vplyv minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a všetkých navrhnutých harmonizovaných úrovní minimálnej požiadavky na:

i) 

finančné trhy všeobecne a trhy s nezabezpečenými dlhopismi a derivátmi konkrétne;

ii) 

obchodné modely a štruktúry súvahy inštitúcií, najmä profil financovania a stratégiu financovania inštitúcií, a právnu a prevádzkovú štruktúru skupín;

iii) 

ziskovosť inštitúcií, najmä ich náklady na financovanie;

iv) 

prevod expozícií na subjekty, ktoré nepodliehajú prudenciálnemu dohľadu;

v) 

finančnú inováciu;

vi) 

prevalenciu nástrojov vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov, ako aj ich povahu a predajnosť;

vii) 

správanie sa inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) z hľadiska prijímania rizika;

viii) 

úroveň zaťaženosti aktív inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d);

ix) 

opatrenia, ktoré inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) prijali v záujme splnenia minimálnej požiadavky, a najmä rozsah, v akom bola minimálna požiadavka splnená prostredníctvom zníženia využívania cudzích zdrojov, emisií dlhodobých dlhopisov a zvýšenia kapitálu; a

x) 

výška úverov, ktoré poskytli úverové inštitúcie, s osobitným zameraním na poskytovanie úverov mikro, malým a stredným podnikom, miestnym orgánom, regionálnym vládam a subjektom verejného sektora, ako aj so zameraním na financovanie obchodu vrátane poskytovania úverov v rámci oficiálnych schém poistenia vývozných úverov;

b) 

vzájomné pôsobenie minimálnych požiadaviek a požiadaviek na vlastné zdroje, ukazovateľa finančnej páky a požiadaviek na likviditu stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ;

c) 

schopnosť inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nezávisle získavať kapitál alebo financovanie na trhoch s cieľom splniť všetky navrhované harmonizované minimálne požiadavky.

3.  
Správa uvedená v odseku 1 sa predkladá Komisii do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 30. septembra roka nasledujúceho po dátume začatia uplatňovania tejto smernice].

Správa uvedená v odseku 2 sa vzťahuje na dva kalendárne roky a Komisii sa predkladá do 31. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 31. decembra 2022.

Článok 45m

Prechodné opatrenia a opatrenia po riešení krízových situácií

1.  
Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je 1. január 2024.

Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví úrovne predbežného cieľa pre požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo pre požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 – podľa toho, čo je vhodné –, ktorú inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) musia splniť k 1. januáru 2022. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov potrebných na splnenie požiadavky.

Ak je to riadne odôvodnené a primerané orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024, na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:

a) 

vývoj finančnej situácie subjektu;

b) 

vyhliadky, že tento subjekt dokáže v primeranej časovom rámci zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7; a

c) 

či subjekt dokáže nahradiť záväzky, ktoré viac nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti stanovené v článkoch 72b a 72c nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v článku 45b alebo článku 45f ods. 2 tejto smernice, a ak nie, či je uvedená neschopnosť idiosynkratickej povahy alebo dôsledkom narušenia celého trhu.

2.  
Lehota pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na splnenie minimálnej úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 alebo 6 je 1. január 2022.
3.  

Minimálne úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia dvoch rokov odo dňa:

a) 

keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov; alebo

b) 

keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b), ktorým sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo keď sa vykonali právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkom 59 vo vzťahu k uvedenému subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízovej situácie.

4.  
Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7, ako aj v článku 45c ods. 5 a 6, podľa toho, čo je vhodné, sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, súčasťou boli identifikované ako G-SII, alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6.
5.  
Odchylne od článku 45 ods. 1 stanovia orgány pre riešenie krízových situácií primerané prechodné obdobie na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v článku 45e alebo 45f alebo s požiadavkou vyplývajúcou z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné, pre inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), v súvislosti s ktorým sa použili nástroje riešenia krízových situácií alebo sa vykonala právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedené v článku 59.
6.  
Orgány pre riešenie krízových situácií oznámia na účely odsekov 1 až 5 inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na každé 12-mesačné obdobie počas prechodného obdobia s cieľom umožniť postupné narastanie jeho kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Na konci prechodného obdobia sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky musí rovnať hodnote určenej podľa článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, článku 45c ods. 5 alebo 6, článku 45e alebo článku 45f, podľa toho, čo je uplatniteľné.
7.  

Orgány pre riešenie krízových situácií pri určovaní prechodných období zohľadňujú:

a) 

prevalenciu vkladov a absenciu dlhových nástrojov v modeli financovania;

b) 

prístup na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky;

c) 

rozsah, v akom sa subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spolieha na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť požiadavku uvedenú v článku 45e.

8.  
S výhradou odseku 1 sa orgánu pre riešenie krízových situácií nesmie brániť v následnom preskúmaní prechodného obdobia alebo akejkoľvek plánovanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky oznámenej podľa odseku 6.

▼B



Pododdiel 3

Vykonávanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 46

Posúdenie výšky záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  

Členské štáty zaistia, aby pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 36, posúdili súhrnnú výšku:

▼C2

a) 

v prípade potreby sumy, o ktorú sa oprávnené záväzky musia odpísať, aby sa zabezpečilo, že čistá hodnota aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa rovná nule; a

▼B

b) 

v prípade potreby sumy, o ktorú sa ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ musia konvertovať na akcie alebo na iné typy kapitálových nástrojov, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 buď:

i) 

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; alebo

ii) 

preklenovacej inštitúcie.

2.  
V posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví suma, o ktorú sa musia ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z fondu na riešenie krízových situácií podľa článku 101 ods. 1 písm. d) tejto smernice, a aby sa udržala dostatočná dôvera trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú použiť nástroj oddelenia aktív v súlade s článkom 42, suma, o ktorú sa ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív.

3.  
Ak bol kapitál odpísaný v súlade s článkami 59 až 62 a ak sa uplatnila záchrana pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 a zistí sa, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia podľa článku 36 prekračuje požiadavky pri posúdení z hľadiska konečného ocenenia podľa článku 36 ods. 10, môže sa uplatniť mechanizmus pripísania na vrátenie prostriedkov veriteľom a následne akcionárom v potrebnom rozsahu.
4.  
Orgány pre riešenie krízových situácií zriadia a dodržiavajú mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasívach inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

Článok 47

Zaobchádzanie s akcionármi pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov

1.  

Členské štáty zaistia, aby pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov podľa článku 59 orgány pre riešenie krízových situácií prijali v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva jedno alebo obidve tieto opatrenia:

a) 

zrušili existujúce akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo ich previedli na veriteľov zapojených do záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b) 

za predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má podľa ocenia vykonaného v súlade s článkom 36 kladnú čistú hodnotu, znížili percentuálne podiely existujúcich akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva v dôsledku konverzie na akcie alebo iné nástroje vlastníctva:

i) 

príslušných kapitálových nástrojov, ktoré vydala inštitúcia, na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, alebo

ii) 

►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ , ktoré vydala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. f).

S ohľadom na písmeno b) prvého pododseku konverzia sa vykonáva s konverzným koeficientom, ktorý výrazne riedi existujúce podiely akcií a iných nástrojov vlastníctva.

2.  

Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijímajú aj v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva, ktorým boli predmetné akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané alebo ktoré boli na nich prenesené za týchto okolností:

a) 

na základe konverzie dlhových nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov o výskyte udalosti, ktorá predchádzala posúdeniu orgánom pre riešenie krízových situácií, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) splnila podmienky na riešenie krízových situácií, alebo ku ktorej došlo v rovnakom čase ako sa vykonalo posúdenie;

b) 

na základe konverzie príslušných kapitálových nástrojov na nástroje kapitálu Tier 1 podľa článku 60.

3.  

Pri zvažovaní, ktoré opatrenie sa má v súlade s odsekom 1 prijať, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadňujú:

a) 

ocenenie vykonané v súlade s článkom 36;

b) 

suma, o ktorej orgán pre riešenie krízových situácií posúdil orgán pre riešenie krízových situácií, usúdil, že musia by znížené položky nástrojov kapitálu Tier 1 a relevantné kapitálové nástroje odpísané alebo konvertované podľa článku 60 ods. 1; a

c) 

súhrnná suma, ktorú posúdil orgán pre riešenie krízových situácií podľa článku 46.

4.  
Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚa požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, platí, že pokiaľ by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov viedlo k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovaného podielu v inštitúcii ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušné orgány vykonajú posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, včas, aby sa neoddialilo uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov, alebo predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízových situácií by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.
5.  
Ak príslušný orgán danej inštitúcie nedokončil ku dňu uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov posúdenie vyžadované na základe odseku 4, článok 38 ods. 9 sa uplatňuje na každé nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu nadobúdateľom v dôsledku uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov.
6.  
Orgán EBA do 3. júla 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o okolnostiach, za ktorých by jednotlivé opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku boli primerané so zreteľom na faktory bližšie určené v odseku 3 tohto článku.

Článok 48

Poradie odpisovania a konverzie

1.  

Členské štáty zaistia, aby pri použití nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc odpísať a právomoc vykonať konverziu, s výhradou akýchkoľvek výnimiek podľa článku 44 ods. 2 a 3, v súlade s týmito požiadavkami:

a) 

položky vlastného kapitálu Tier 1 sú znížené v súlade s článkom 60 ods. 1 písm. a);

b) 

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v požadovanom rozsahu a v rozsahu ich kapacity;

c) 

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) a b) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov kapitálu Tier 2 v požadovanom rozsahu a v rozsahu do výšky ich kapacity;

d) 

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a príslušných kapitálových nástrojov podľa písmen a), b) a c) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo Tier 2 v súlade s hierarchiou nárokov v bežnom konkurznom konaní, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b) a c);

▼M3

e) 

►C2  v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov podľa písmen a) až d) tohto odseku nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a d), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c) znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny zvyšku oprávnených záväzko ◄ použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, alebo splatnú dlžnú sumu týkajúcu sa zvyšku záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, vrátane dlhových nástrojov uvedených v článku 108 ods. 3, v súlade s hierarchiou pohľadávok v bežnom insolvenčnom konaní, vrátane postavenia vkladov v zmysle článku 108, podľa článku 44, v spojení s odpísaním podľa písmen a) až d) tohto odseku s cieľom dosiahnuť súčet súm uvedených v článku 47 ods. 3 písm. b) a c).

▼B

2.  
Pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgány pre riešenie krízových situácií rozdelia straty, ktoré predstavuje suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ toho istého postavenia tak, že znížia istinu týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ , a to v rovnakom rozsahu pomerne k ich hodnote, s výnimkou prípadov, keď je povolené rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia v jednej zo situácií uvedených v článku 44 ods. 3.

Tento odsek nebráni tomu, aby sa so záväzkami, ktoré boli vylúčené z odpisovania dlhu v súlade s článkom 44 ods. 2 a 3 nezaobchádzalo priaznivejšie ako s ►M3  záväzkami použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ , ktoré majú v rámci bežného konkurzného konania rovnaké postavenie.

3.  

Pred uplatnením odpísania alebo konverzie uvedeného v odseku 1 písm. e) orgány pre riešenie krízových situácií konvertujú alebo znížia sumu istiny nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d), ak tieto nástroje obsahujú tieto podmienky a ešte neboli konvertované:

a) 

podmienky, v rámci ktorých sa stanovuje výška sumy istiny nástroja, ktorá sa má znížiť v prípade akejkoľvek udalosti, ktorá sa týka finančnej situácie, platobnej schopnosti alebo úrovní vlastných zdrojov danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

b) 

podmienky, v rámci ktorých sa v prípade výskytu akejkoľvek takejto udalosti stanovuje konverzia nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

4.  
Ak bola suma istiny nástroja znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a), pred uplatnením odpísania dlhu podľa odseku 1, orgány pre riešenie krízových situácií uplatnia právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu na zostatkovú sumu uvedenej istiny v súlade s odsekom 1.
5.  
Keď sa rozhoduje o tom, či sa záväzky majú odpísať alebo konvertovať na vlastný kapitál, orgány pre riešenie krízových situácií nekonvertujú jednu triedu záväzkov, kým trieda záväzkov, ktorá je podriadená tejto triede, zostáva výrazne nekonvertovaná na vlastný kapitál alebo neodpísaná, pokiaľ sa to iným spôsobom nepovoľuje podľa článku 44 ods. 2 a 3.
6.  
Na účely tohto článku EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pre akýkoľvek výklad týkajúci sa vzájomného prepojenia medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanoveniami v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ.

▼M3

7.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné insolvenčné konanie, všetky pohľadávky vyplývajúce z položiek vlastných zdrojov nižšie prioritné postavenie než ktorákoľvek pohľadávka, ktorá nevyplýva z položky vlastných zdrojov.

Na účely prvého pododseku, pokiaľ je nástroj len čiastočne uznaný ako položka vlastných zdrojov, s celým nástrojom sa zaobchádza ako s pohľadávkou vyplývajúcou z položky vlastných zdrojov, pričom má nižšie postavenie než ktorákoľvek pohľadávka, ktorá nevyplýva z položky vlastných zdrojov.

▼B

Článok 49

Deriváty

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu na záväzky vyplývajúce z derivátov, dodržiavali tento článok.
2.  
Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátu až pri zavretí týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situácie majú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o deriváte.

V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania nástroja záchrany vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3, orgány pre riešenie krízových situácií nemajú povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte.

3.  
Ak transakcie s derivátmi podliehajú dohode o čistom zúčtovaní, orgán pre riešenie krízových situácií alebo nezávislý odhadca určia v rámci ocenenia podľa článku 36 záväzky vyplývajúce z týchto transakcií v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.
4.  

Orgány pre riešenie krízových situácií určia hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov na základe:

a) 

vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o zúčtovaní;

b) 

zásad pre stanovenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala stanoviť hodnota derivátovej pozície, a

c) 

vhodných metodík na porovnanie znehodnotenia, ktoré by vzišlo zo zavretia a odpísania derivátov so sumou strát, ktorú by spôsobili deriváty v rámci odpísania dlhu.

5.  
EBA po konzultácii s európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeným na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky a zásady uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) vzťahujúce sa na ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov.

V súvislosti s transakciami s derivátmi, ktoré sú predmetom dohody o čistom zúčtovaní, EBA zohľadní metodiku konečného zúčtovania stanovenú v dohode o čistom zúčtovaní.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 50

Koeficient konverzie dlhu na vlastné imanie

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri výkone právomocí stanovených v článku 59 ods. 3 a v článku 63 ods. 1 písm. f) mohli použiť na rôzne triedy kapitálových nástrojov a záväzkov rôzne koeficienty konverzie v súlade s jednou alebo oboma zásadami uvedenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
2.  
Konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za akúkoľvek stratu vzniknutú na základe uplatňovania právomocí odpísať dlh a vykonať jeho konverziu.
3.  
Ak sa použijú rôzne koeficienty konverzie podľa odseku 1, koeficient konverzie použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyšší než konverzný koeficient použitý na podriadené záväzky.
4.  
EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o stanovení koeficientov konverzie.

V usmerneniach sa najmä uvedie, ako môžu byť dotknutí veritelia prostredníctvom konverzného koeficientu primerane odškodnení, a relatívne konverzné koeficienty, ktoré by mohli byť primerané na zohľadnenie priority nadriadených záväzkov podľa platného konkurzného práva.

Článok 51

Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a), prijali mechanizmy na zaistenie toho, že plán reorganizácie obchodnej činnosti danej inštitúcie alebo subjektu sa vypracuje a vykonáva v súlade s článkom 52.
2.  
Mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať vymenovanie osoby alebo osôb, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje podľa článku 72 ods. 1, s cieľom vypracovať a vykonávať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 52.

Článok 52

Plán reorganizácie obchodnej činnosti

1.  
Členské budú požadovať, aby do jedného mesiaca od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované podľa článku 72 ods. 1 vypracovali a predložili orgánu pre riešenie krízových situácií plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 4 a 5 tohto článku. Ak je uplatniteľný rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zabezpečia, aby bol takýto plán zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý má inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe rámca predložiť Komisii.
2.  
Ak sa nástroj záchrany pomocou vlastných zdrojov uvedený v článku 43 ods. 2 písm. a) uplatní na dva a viac subjektov skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 a 8 a predloží sa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi plán ostatným dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a EBA.
3.  
Vo výnimočných prípadoch a ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov.

Ak sa plán reorganizácie obchodnej činnosti musí oznámiť v rámci štátnej pomoci Únie, orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov alebo až do termínu stanoveného v rámci štátnej pomoci Únie, podľa toho, čo bude skôr.

4.  
V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, v rámci ktorých bude inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta inštitúcií. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.

5.  

Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje minimálne tieto prvky:

a) 

podrobnú diagnózu faktorov a problémov, ktoré spôsobili zlyhanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo ich ohrozenie zlyhaním, a okolnosti, ktoré viedli k ich ťažkostiam;

b) 

opis opatrení zacielených na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa majú prijať;

c) 

časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.

6.  

Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môžu zahŕňať:

a) 

reorganizáciu činností inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b) 

zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry v rámci inštitúcie;

c) 

upustenie od stratových činností;

d) 

reštrukturalizáciu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopné;

e) 

odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

7.  
Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný orgán pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). Posúdenie sa dokončí po dohode s príslušným kompetentným orgánom.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa uvedený cieľ dosiahol, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

8.  
Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že cieľ uvedený v odseku 7 by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, a požiada ho o zmenu plánu spôsobom, ktorý tieto obavy vyrieši.
9.  
Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, predložia do dvoch týždňov od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 8 zmenený plán orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi zmenený plán a oznámi riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, do jedného týždňa, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným plánom reaguje na oznámené obavy, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.
10.  
Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, vykonávajú plán reorganizácie schválený orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podáva orgánu pre riešenie krízových situácií správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.
11.  
Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, plán revidujú, ak je to podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 4, a každú takúto revíziu predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie.
12.  

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a) 

minimálne prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 5, a

b) 

minimálny obsah správ vyžadovaných podľa odseku 10.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3.januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13.  
EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých ďalej špecifikuje minimálne kritériá, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.
14.  
S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 13 môže EBA podľa potreby vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálne kritéria, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



Pododdiel 4

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov: Pridružené ustanovenia

Článok 53

Vplyv záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.
2.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal právomoc dokončiť všetky administratívne a procesné úlohy potrebné na realizáciu výkonu právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i) alebo dokončenie takýchto úloh vyžadovať, čo okrem iného zahŕňa:

a) 

zmenu všetkých relevantných registrov;

b) 

zrušenie kótovania alebo vyradenie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov z obchodovania;

c) 

kótovanie nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo ich prijatie na obchodovanie;

d) 

opätovné kótovanie akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré sa odpísali, alebo ich opätovné prijatie na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES ( 9 ).

3.  
Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.
4.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku:

a) 

záväzok je uhradený v rozsahu zníženej sumy;

b) 

relevantný nástroj alebo dohoda, ktoré pôvodný záväzok vytvorili, sa vo vzťahu k záväzku aj naďalej uplatňujú na zostatkové sumy istiny alebo nesplatené dlžné sumy, s výhradou akejkoľvek úpravy výšky splatných úrokov odzrkadľujúcej zníženie sumy istiny a akejkoľvek ďalšej zmeny podmienok, ktorú môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. j).

Článok 54

Odstránenie procesných prekážok záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 1 písm. i), členské štáty v prípade potreby inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písmenách b), c) a d) uložia povinnosť vždy udržiavať dostatočný schválený akciových kapitál alebo iné nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 63 ods. 1 písm. e) a písm. f) vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo ku akýmkoľvek ich dcérskym spoločnostiam, danej inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) nebránilo vydať dostatočný objem nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aby sa tak zaistila možnosť účinne vykonať konverziu záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.
2.  
Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je v prípade konkrétnej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vhodné uložiť požiadavku stanovenú v odseku 1 v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie pre túto inštitúciu alebo skupinu, najmä so zreteľom na opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa v uvedenom pláne zvažujú. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje možné uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, orgány overia, či schválený akciový kapitál alebo iné nástroje kapitálu Tier 1 stačia na pokrytie sumy uvedenej v článku 47 ods. 3 písm. b) a c).
3.  
Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne procesné prekážky brániace konverzii záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva existujúce na základe ich zakladacích listín alebo stanov vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.
4.  
Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté zmeny smerníc 82/891/EHS, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ a smernice 2012/30/EÚ stanovených v hlave X tejto smernice.

▼M3

Článok 55

Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  

Členské štáty uložia inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok alebo nástroj uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci na odpísanie a konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré výkonom uvedených právomocí uskutoční orgán pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že daný záväzok spĺňa všetky tieto podmienky:

a) 

záväzok nie je vyňatý z pôsobnosti článku 44 ods. 2;

b) 

záväzok nie je vkladom podľa článku 108 písm. a);

c) 

záväzok je upravený právom tretej krajiny;

d) 

záväzok je emitovaný alebo prijatý po dátume, od ktorého členský štát uplatňuje ustanovenia prijaté na účel transpozície tohto oddielu.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu rozhodnúť, že povinnosť v prvom pododseku tohto odseku sa neuplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, vo vzťahu ku ktorým sa požiadavka podľa článku 45 ods. 1 rovná sume absorpcie strát v zmysle článku 45c ods. 2 písm. a), za predpokladu, že záväzky, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku, a ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v danom pododseku, sa do tejto požiadavky nezapočítavajú.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu určí, že záväzky alebo nástroje uvedené v prvom pododseku môžu podliehať právomoci na odpísanie a konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu podľa práva tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatuje, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení upravujúcich príslušný záväzok podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, táto inštitúcia alebo subjekt oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií svoje konštatovanie vrátane označenia triedy záväzku spolu s odôvodnením uvedeného konštatovania. Inštitúcia alebo subjekt poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, o ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požiada v primeranom časovom rámci po prijatí oznámenia, aby orgán pre riešenie krízových situácií posúdil vplyv takéhoto oznámenia na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade oznámenia podľa prvého pododseku tohto odseku povinnosť zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 automaticky pozastavila, a to od okamihu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií prijal oznámenie.

V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že so zreteľom na potrebu zabezpečiť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu nie je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, požaduje v primeranej lehote po oznámení podľa prvého pododseku zahrnutie takejto zmluvnej podmienky. Orgán pre riešenie krízových situácií môže okrem toho požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt zmenili svoje postupy týkajúce sa uplatňovania výnimky zo zmluvného uznávania záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

Záväzky uvedené v prvom pododseku tohto odseku nezahŕňajú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nástroje kapitálu Tier 2 a dlhové nástroje uvedené v článku 2 ods. 1 bode 48 bode ii), ak sú tieto nástroje nezabezpečenými záväzkami. Okrem toho, záväzky uvedené v prvom pododseku toho odseku majú postavenie nadradené záväzkom uvedeným v článku 108 ods. 2 písm. a), b) a c) a v článku 108 ods. 3.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií, v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkami 15 a 16, alebo v ktoromkoľvek inom čase zistí, že v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, výška záväzkov, ktoré v súlade s prvým pododsekom tohto odseku nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, spolu so záväzkami, ktoré sú vylúčené z uplatňovania nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2, alebo ktoré budú pravdepodobne vylúčené v súlade s článkom 44 ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, okamžite posúdi vplyv uvedenej konkrétnej skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu, vrátane vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúceho z rizika porušenia záruk pre veriteľov stanovených v článku 73 pri uplatnení právomocí na odpísanie a konverziu oprávnených záväzkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje na základe posúdenia uvedeného v piatom pododseku tohto odseku k záveru, že záväzky, ktoré v súlade s prvým pododsekom nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, vytvárajú podstatnú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie, náležite uplatní právomoci uvedené v článku 17 na odstránenie tejto prekážky riešiteľnosti krízovej situácie.

Záväzky, v prípade ktorých inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, alebo v prípade ktorých sa v súlade s týmto odsekom uvedená požiadavky neuplatňuje, sa nezapočítavajú do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právny posudok týkajúci sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti zmluvnej podmienky uvedenej v odseku 1 tohto článku.
4.  
Skutočnosť, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení upravujúcich relevantný záväzok zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci na odpísanie a konverziu vo vzťahu k uvedenému záväzku.
5.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť:

a) 

podmienky, za ktorých by bolo právne alebo inak neuskutočniteľné pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku do určitých kategórií záväzkov;

b) 

podmienky, za ktorých má orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať zahrnutie zmluvných ustanovení podľa tretieho pododseku odseku 2;

c) 

primeranú lehotu pre orgán pre riešenie krízových situácií na vyžadovanie zahrnutia zmluvnej podmienky podľa tretieho pododseku odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  
Orgán pre riešenie krízových situácií presne stanoví, ak to považuje za potrebné, kategórie záväzkov, v súvislosti s ktorými môže inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatovať, že na základe podmienok ďalej upresnených v dôsledku uplatňovania odseku 6 je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku.
8.  
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely odseku 2 jednotné formáty a vzory oznámenia určeného orgánom pre riešenie krízových situácií.

EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

▼B

Článok 56

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.  
Členské štáty môžu poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných nástrojov na finančnú stabilizáciu v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 37 ods. 10 a rámcom štátnej pomoci Únie so zámerom riešiť krízovú situáciu úverovej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácie, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 vo vzťahu k členskému štátu alebo k celej Únii. Takéto opatrenia by sa mali vykonať pod vedením príslušného ministerstva alebo vlády v úzkej spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií.
2.  
S cieľom použiť pravidlá vládnych nástrojov na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 63 až 72, a zabezpečia, aby sa uplatňovali články 66, 68, 83 a 117.
3.  
Vládne nástroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné nástroje riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, ako určí príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií.
4.  

Keď sa uplatňujú vládne nástroje na finančnú stabilizáciu, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády a orgán pre riešenie krízových situácií uplatňovali tieto nástroje iba vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 a je splnené jedna z týchto podmienok:

a) 

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom určia, že uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovalo na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu;

b) 

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie iných nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď inštitúcia už skôr dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;

c) 

v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s kompetentným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď verejná inštitúcia už skôr dostala kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.

5.  

Nástroje na finančnú stabilizáciu tvoria tieto nástroje:

a) 

nástroj verejnej kapitálovej podpory podľa článku 57;

b) 

dočasný nástroj verejného vlastníctva podľa článku 58.

Článok 57

Nástroj verejnej kapitálovej podpory

1.  

Členské štáty sa môžu podieľať na rekapitalizácii inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice tým, že jej/mu poskytnú kapitál výmenou za nasledujúce nástroje, pričom dodržiavajú ustanovenia práva obchodných spoločností jednotlivých členských štátov a plnia požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a) 

nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

b) 

dodatočné nástroje Tier 1, kapitálové nástroje Tier 2.

2.  
Členské štáty zabezpečia, pokiaľ to ich akciový podiel, ktorý majú v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), umožní, aby inštitúcie alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe.
3.  
V prípade, že členský štát poskytuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, zabezpečí, aby bol jeho podiel v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) prevedený do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

Článok 58

Dočasný nástroj verejného vlastníctva

1.  
Členské štáty môžu prevziať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do dočasného verejného vlastníctva.
2.  

Na tento účel môže členský štát vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, v ktorých nadobúdateľ je:

a) 

nominant členského štátu alebo

b) 

spoločnosť v plnom vlastníctve členského štátu.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasný nástroj verejného vlastníctva v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe a boli prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.



KAPITOLA V

▼M3

Odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov

▼B

Článok 59

▼M3

Požiadavka odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky

1.  

Právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky sa môže vykonávať buď:

a) 

nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b) 

v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú zároveň splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32, 32a alebo 33.

Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nakúpil relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, právomoc na odpísanie alebo konverziu týchto relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov sa vykonáva spolu s rovnakou právomocou na úrovni materskej spoločnosti dotknutého subjektu alebo na úrovni ďalších materských spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, aby sa straty efektívne preniesli na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vykonal rekapitalizáciu dotknutého subjektu.

Po výkone právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa vykoná ocenenie stanovené v článku 74 a uplatní sa článok 75.

▼M3

1a.  
Právomoc odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže uplatňovať len vo vzťahu k oprávneným záväzkom, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) tejto smernice, s výnimkou podmienky týkajúcej sa zostatkovej doby splatnosti záväzkov, ako sa stanovuje v článku 72c ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak sa táto právomoc uplatní, členské štáty zabezpečia, aby sa odpísanie alebo konverzia vykonali v súlade so zásadou uvedenou v článku 34 ods. 1 písm. g).

1b.  
Ak sa prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti so subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo vo výnimočných situáciách odchylne od plánu riešenia krízovej situácie, v súvislosti so subjektom, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, suma, ktorá je odpočítaná, odpísaná alebo konvertovaná v súlade s článkom 60 ods. 1 na úrovni takéhoto subjektu, sa započíta do limitov stanovených v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 písm. a) alebo článku 44 ods. 8 písm. a), ktoré sa uplatňujú na dotknutý subjekt.

▼B

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné ►M3  kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a ◄ na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d).

▼M3

3.  

Členské štáty požadujú od orgánov pre riešenie krízových situácií po výkone právomocí na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkom 60 a bezodkladne, pre relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a, vydané inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) ak sa uplatňuje jedna alebo viacero z týchto okolností:

a) 

ak sa určilo, že podmienky na riešenie krízových situácií stanovené v článkoch 32, 32a alebo 33 boli splnené, a to pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b) 

príslušný orgán určí, že pokiaľ sa uvedená právomoc vykonala v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi a oprávnenými záväzkami, ako sa uvádza v odseku 1a, inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) už nie je životaschopná;

▼B

c) 

v prípade relevantných kapitálových nástrojov vydaných dcérskou spoločnosťou a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu dcérskej spoločnosti spoločne konštatujú formou spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

d) 

v prípade príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa vydali na úrovni materskej spoločnosti a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe na úrovni materskej spoločnosti alebo na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe skonštatuje, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

e) 

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) požaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou akýchkoľvek z okolností uvedených v článku 32 ods. 4 písm. d) bode iii).

4.  

Na účely odseku 3 sa inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina nepovažujú viac za životaschopné, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

a) 

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

b) 

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo opatrenie orgánu dohľadu (vrátane opatrení včasnej intervencie) iné než odpísanie alebo konverzia ►M3  kapitálových nástrojov alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a ◄ vykonané nezávisle alebo spoločne s opatrením na riešenie krízovej situácie by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupiny v primeranom časovom horizonte.

5.  
Na účely odseku 4 písm. a) tohto článku sa rozumie, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré okolnosti stanovené v článku 32 ods. 4.
6.  
Na účely odseku 4 písm. a) sa rozumie, že skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrátane, ale nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší.
7.  
Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčšom rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok podľa odseku 3 písm. c) ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti.
8.  
Ak náležitý orgán dospeje ku konštatovaniu uvedenému v odseku 3 tohto článku, okamžite to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak nie je zhodný s náležitým orgánom.
9.  
Náležitý orgán predtým, ako dospeje ku konštatovaniu uvedenému v ods. 3 písm. c) tohto článku vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktorú sú uznané na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, splní požiadavky v oblasti oznámení a konzultácií stanovené v článku 62.
10.  
Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa pred uplatnením právomoci odpísať alebo konvertovať ►M3  kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a ◄ vykonalo ocenenie aktív a pasív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa článku 36. Uvedené ocenenie je základom pre výpočet odpisu, ktorý sa uplatní na relevantné ►M3  kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a ◄ s cieľom absorbovať straty, a úrovne konverzie, ktorá sa uplatní na relevantné ►M3  kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a ◄ s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Článok 60

▼M3

Ustanovenia týkajúce sa odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov

▼B

1.  

Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú pri plnení požiadavky stanovenej v článku 59 právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania tak, aby to malo tieto výsledky:

a) 

najprv sa znížia položky vlastného kapitálu Tier 1 v pomere k stratám a v rozsahu ich kapacity a orgán pre riešenie krízových situácií prijme v súvislosti s držiteľmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 jedno alebo obe opatrenia stanovené v článku 47 ods. 1;

b) 

istina dodatočných nástrojov Tier 1 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší;

c) 

istina dodatočných nástrojov Tier 2 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší;

▼M3

d) 

istina oprávnených záväzkov uvedených v článku 59 ods. 1a sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných oprávnených záväzkov podľa toho, ktorý ukazovateľ je nižší.

▼M3

2.  

Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja alebo oprávneného záväzku, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, odpíše:

a) 

zníženie tejto istiny je trvalé s výhradou akéhokoľvek pripísania v súlade s mechanizmom vrátenia prostriedkov uvedeným v článku 46 ods. 3;

b) 

voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja alebo oprávneného záväzku, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, nezostáva na základe sumy nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci na odpísanie;

c) 

držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov alebo záväzkov, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 3 tohto článku.

▼B

3.  

►M3  Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, podľa tohto článku ods. 1 písm. b), c) a d) môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) vydali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v prospech držiteľov relevantných kapitálových nástrojov a takýchto oprávnených záväzkov. Relevantné kapitálové nástroje a takéto záväzky možno konvertovať, len ak sú splnené tieto podmienky: ◄

a) 

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo materská spoločnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo v prípade potreby po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti;

b) 

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa vydávajú predtým, ako uvedená inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydá akékoľvek akcie alebo iné nástroje vlastníctva na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;

c) 

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa poskytnú a prevedú bez zbytočného odkladu po výkone právomoci vykonať konverziu;

d) 

konverzný koeficient, ktorý určuje počet nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sa poskytnú vzhľadom na ►M3  každý relevantný kapitálový nástroj alebo každý oprávnený záväzok, sa uvádza  ◄ , spĺňa zásady stanovené v článku 50 a všetky usmernenia, ktoré vypracoval EBA podľa článku 50 ods. 4.

4.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na účely poskytnutia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s odsekom 3 požadovať od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby si vždy zachovali potrebné predchádzajúce povolenie na vydanie relevantného počtu nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.
5.  
Ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne uplatniť na ňu nástroj na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí spĺňať požiadavku ustanovenú v článku 59 ods. 3, skôr než začne uplatňovať nástroj na riešenie krízových situácií.

Článok 61

Orgány zodpovedné za konštatovania

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány zodpovedné za konštatovania podľa článku 59 ods. 3 boli orgánmi uvedenými v tomto článku.
2.  
Každý členský štát určí v rámci svojho vnútroštátneho práva orgán, ktorý je zodpovedný za konštatovania podľa článku 59. Náležitým orgánom môže byť príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32.
3.  
Keď sa relevantné kapitálové nástroje vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na individuálnom základe, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán z členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydané povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.

▼M3

Ak sa relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a tejto smernice, vykazujú na účely splnenia požiadavky uvedenej v článku 45f ods. 1 tejto smernice, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice udelené povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.

▼B

4.  

Ak relevantné kapitálové nástroje vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú dcérskou spoločnosťou, a ak sú tieto nástroje vykázané na účely uspokojenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, orgánom zodpovedným za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 sú tieto orgány:

a) 

náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ, je zodpovedný za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b) tejto smernice;

b) 

náležitý orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ zodpovedajú za spoločné konštatovanie vo forme spoločného rozhodnutia uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) tejto smernice.

Článok 62

Uplatnenie na konsolidovanom základe: postup konštatovania

▼M3

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby náležitý orgán pred tým, ako vykoná konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, na účely splnenia požiadavky uvedenej v článku 45f na individuálnom základe alebo relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom alebo konsolidovanom základe, splnil tieto požiadavky:

a) 

ak zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) po konzultácii s príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií relevantného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, informuje do 24 hodín po takejto konzultácii:

i) 

orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, a ak ide o iný orgán, náležitý orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

ii) 

orgány pre riešenie krízových situácií iných subjektov v rámci tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré priamo alebo nepriamo nakupovali záväzky uvedené v článku 45f ods. 2 od subjektu, na ktorý sa vzťahuje článok 45f ods. 1;

b) 

ak zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c), bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré vydali relevantné kapitálové nástroje, vo vzťahu ku ktorým sa majú vykonať právomoci na odpísanie alebo konverziu, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie, a v prípade, že ide o iné orgány, náležité orgány v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú tieto príslušné orgány a orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

▼B

2.  
Pri rozhodovaní uvedenom v článku 59 ods. 3 písm. c), d), alebo e) v prípade inštitúcie alebo skupiny s cezhraničnou činnosťou náležité orgány zohľadňujú potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobia.
3.  
Príslušný orgán priloží k oznámeniu podľa odseku 1 vysvetlenie dôvodov, prečo uvažuje o vykonaní predmetného konštatovania.
4.  

►M3  Ak sa vykonalo informovanie podľa odseku 1, náležitý orgán po konzultácii s orgánmi informovanými v súlade s písmenom a) bodom i) alebo písmenom b) uvedeného odseku posúdi: ◄

a) 

či je k dispozícii alternatívne opatrenie k výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 ods. 3;

b) 

ak je takéto alternatívne opatrenie k dispozícii, či je reálne možné ho uplatniť;

c) 

ak je reálne možné takéto alternatívne opatrenie uplatniť, či existujú realistické vyhliadky, že by sa ním v primeranom časovom rámci riešili okolnosti, ktoré by si inak vyžadovali, aby sa vykonalo konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.

5.  
Alternatívne opatrenia znamenajú na účely odseku 4 tohto článku opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 27 tejto smernice, opatrenia uvedené v článku 104 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo prevod finančných prostriedkov alebo kapitálu z materskej spoločnosti.
6.  
V prípadoch, v ktorých náležitý orgán po konzultácii s informovanými orgánmi v súlade s odsekom 4 posúdi, že je k dispozícií jedno alebo viaceré alternatívne opatrenia, ktoré sa môžu reálne uplatniť a ktoré by priniesli výsledok uvedený v písmene c) uvedeného odseku, tento orgán zaistí, aby sa tieto opatrenia uplatnili.
7.  
Ak v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) a v súlade s odsekom 4 tohto článku, v ktorom náležitý orgán po konzultácii s informovanými náležitými orgánmi posúdi, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, ktoré by priniesli výsledok uvedený v odseku 4 písm. c), náležitý orgán rozhodne, či je primerané konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.
8.  
Ak sa náležitý orgán rozhodne, že vykoná konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c), bezodkladne oznámi navrhované rozhodnutie príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú dotknuté dcérske spoločnosti, pričom toto konštatovanie je vo forme spoločného rozhodnutia, ako sa ustanovuje v článku 92 ods. 3 a 4. V prípade, že spoločné rozhodnutie neexistuje, nevykoná sa žiadne konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c).
9.  
Orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé dotknuté dcérske spoločnosti, urýchlene vykoná rozhodnutie o odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov prijaté v súlade s týmto článkom, pričom náležite zohľadní naliehavosť okolností.



KAPITOLA VI

Právomoci riešiť krízové situácie

Článok 63

Všeobecné právomoci

1.  

Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci riešiť krízové situácie, ktoré môžu vykonávať jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii:

a) 

právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vyžaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií a vrátane vyžadovania toho, aby sa informácie poskytovali prostredníctvom kontrol na mieste;

b) 

právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené akcionárom, ostatným vlastníkom a riadiacemu orgánu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c) 

právomoc prevádzať akcie a iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

d) 

právomoc prevádzať na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

e) 

právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu istiny alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s ►M3  záväzkami použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

f) 

právomoc vykonať konverziu ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), relevantnej materskej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie, na ktorú sa aktíva, práva alebo záväzky danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) prevádzajú;

g) 

právomoc zrušiť dlhový nástroj vydaný inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, s výnimkou zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

h) 

právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a právomoc zrušiť takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

i) 

právomoc uložiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušnej materskej inštitúcii povinnosť vydať nové akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;

j) 

právomoc zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov a iných ►M3  záväzkov použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ , alebo dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby okrem zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

k) 

právomoc na zavretie a ukončenie finančných zmlúv alebo zmlúv o derivátoch na účely uplatňovania článku 49;

l) 

právomoc odvolať alebo vymeniť riadiaci orgán a vrcholové vedenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

m) 

právomoc vyžadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt ustanovených v článku 22 smernice 2013/36/EÚ a v článku 12 smernice 2014/65/EÚ.

2.  

Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, aby pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgány pre riešenie krízových situácií nepodliehali žiadnej z ďalej uvedených požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali podľa vnútroštátneho práva alebo zmluvy alebo inak:

a) 

s výhradou článku 3 ods. 6 a článku 85 ods. 1 požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

pred vykonávaním právomoci procesným požiadavkám v oblasti oznamovania akejkoľvek osobe vrátane všetkých požiadaviek zverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt alebo predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho na takomto orgáne zaevidovať.

Členské štáty najmä zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci podľa tohto článku bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záväzkov alebo požiadavku súhlasu s takýmto prevodom, ktoré by sa inak mohli uplatňovať.

Písmenom b) prvého pododseku nie sú dotknuté požiadavky stanovené v článkoch 81 a 83 a akékoľvek požiadavky na oznamovanie podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v ktorom sa ktorákoľvek z právomocí uvedených v odseku 1 tohto článku nevzťahuje na subjekt v rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 1 tejto smernice v dôsledku jej špecifickej právnej normy, mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoci, ktoré sú čo najviac podobné, a to aj pokiaľ ide o ich účinky.
4.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci podľa odseku 3, uplatňovali ochranné opatrenia podľa tejto smernice alebo ochranné opatrenia s rovnakým účinkom na dotknuté osoby vrátane akcionárov, veriteľov a zmluvné strany.

Článok 64

Pridružené právomoci

1.  

Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc podniknúť tieto kroky:

a) 

s výhradou článku 78 stanoviť, že k relevantnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, aktíva alebo záväzky; na tento účel sa akýkoľvek nárok na kompenzáciu podľa tejto smernice nepovažuje za záväzok alebo bremeno;

b) 

odstrániť práva na nadobudnutie ďalších akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

c) 

vyžadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo úradné kótovanie finančných nástrojov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES ( 10 );

d) 

zaistiť, aby sa s príjemcom na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto inštitúcia prijala, zaobchádzalo tak, ako keby bol inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane, v súlade s článkami 38 a 40, všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v trhovej infraštruktúre;

e) 

vyžadovať, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príjemca poskytli druhej strane informácie a súčinnosť, a

f) 

zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, v ktorých je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, alebo nahradiť príjemcu ako zmluvnú stranu.

2.  
Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v odseku 1 len vtedy, keď to orgán na riešenie krízových situácií považuje za vhodné na zaistenie toho, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné, alebo na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.
3.  

Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc zaručiť kontinuitu úprav nevyhnutných na zabezpečenie účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií a v relevantných prípadoch na to, aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať príjemca. Medzi takéto úpravy na zachovanie kontinuity patria najmä:

a) 

kontinuita zmlúv, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, aby príjemca prevzal práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom, právom, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené a nahradené inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, výslovne alebo implicitne, vo všetkých relevantných zmluvných dokumentoch;

b) 

nahradenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, príjemcom v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

4.  

Právomocami uvedenými v odseku 1 písm. d) a odseku 3 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

a) 

právo zamestnanca inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;

b) 

s výhradou článkov 69, 70 a 71, akékoľvek právo zmluvnej strany vykonávať práva v rámci zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu, keď je oprávnená tak urobiť v súlade s podmienkami zmluvy v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pred relevantným prevodom, alebo zo strany príjemcu po relevantnom prevode.

Článok 65

Právomoc požadovať poskytnutie služieb a zariadení

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny, aby poskytli všetky služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj vtedy, keď inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušný subjekt skupiny vstúpili do bežného konkurzného konania.

2.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci vynucovať plnenie povinnosti podľa odseku 1, ktoré subjektom skupiny zriadeným na ich území uložili orgány pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch.
3.  
Služby a zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú obmedzené na prevádzkové služby a zariadenia a nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.
4.  

Služby a zariadenia poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa poskytnú za týchto podmienok:

a) 

ak boli služby a zariadenia podľa zmluvy poskytnuté inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie a počas trvania danej zmluvy za rovnakých podmienok;

b) 

ak nebola uzavretá zmluva alebo ak platnosť zmluvy uplynula za primeraných podmienok.

5.  
EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých stanoví minimálny zoznam služieb alebo zariadení, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Článok 66

Právomoc ostatných členských štátov vynucovať vykonávanie opatrení krízového riadenia alebo opatrení na predchádzanie kríze

1.  
Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, alebo aktív, práv alebo záväzkov zahŕňa aktíva, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo práva alebo záväzky podľa právnych predpisov iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, bol prevod účinný v tomto inom členskom štáte alebo podľa práva tohto iného členského štátu.
2.  
Členské štáty poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý uskutočnil prevod alebo chce prevod uskutočniť, všetku primeranú súčinnosť, aby sa zaručilo, že akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky sa prevedú na príjemcu v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.
3.  
Členské štáty zaistia, aby akcionári, veritelia a tretie strany, ktoré sú dotknuté prevodom akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 1, neboli oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo prevod zrušiť na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, alebo právneho systému, ktorým sa akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky riadia.
4.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu (členský štát A) vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom v súlade s článkom 59, medzi ►M3  záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ alebo relevantné kapitálové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, patria:

a) 

nástroje alebo záväzky, ktoré sa riadia právnymi predpismi iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonával právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu (členský štát B);

b) 

záväzky dlhované veriteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte B.

Členský štát B zaručí, aby sa suma istiny týchto záväzkov alebo nástrojov znížila, alebo aby sa záväzky alebo nástroje konvertovali v súlade s výkonom právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu A.

5.  
Členské štáty zaistia, aby veritelia, ktorí sú dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 4, nemali na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu B prípadne právo napadnúť zníženie sumy istiny nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu.
6.  

Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií stanovili tieto skutočnosti:

a) 

právo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov uvedený v odseku 1 tohto článku;

b) 

právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo záväzkov uvedených v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) tohto článku;

c) 

ochranné opatrenia na čiastočné prevody uvedené v kapitole VII v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1.

Článok 67

Právomoc týkajúca sa aktív, práv a záväzkov, akcií a iných nástrojov vlastníctva nachádzajúcich sa v tretích krajinách

1.  

Členské štáty stanovia, že v prípadoch, v ktorých opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa opatrenie prijaté vzhľadom na aktíva nachádzajúce sa v tretích krajinách alebo vzhľadom na akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky, podľa práva tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby:

a) 

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca prijali všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby prevod, odpísanie, konverzia alebo opatrenie nadobudli účinnosť;

b) 

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, mali v držbe akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo uhradili záväzky v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti prevodu, odpísania, konverzie alebo opatrenia;

c) 

odôvodnené výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli pokryté niektorým zo spôsobov uvedených v článku 37 ods. 7.

2.  
Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že napriek všetkým potrebným krokom prijatým správcom, správcom konkurznej podstaty alebo inou osobou v súlade s odsekom 1 písm. a) je vysoko nepravdepodobné, že prevod, konverzia alebo opatrenie sa stanú účinnými vo vzťahu k určitému majetku nachádzajúcemu sa v tretej krajine alebo k určitým akciám, iným nástrojom vlastníctva, právam alebo záväzkom podľa práva tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií neuskutoční prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie. Ak už nariadil prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie, takýto príkaz sa nevzťahuje na príslušný majetok, akcie, nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky.

Článok 68

Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií

1.  
Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia prijaté vo vzťahu k subjektu v súlade s touto smernicou vrátane akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia sa nesmú samy osebe považovať, podľa zmluvy uzavretej subjektom, za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

Okrem toho, opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia sa nesmú samy osebe považovať za vymáhaciu udalosť ani za konkurzné konanie podľa zmluvy uzavretej:

a) 

dcérskou spoločnosťou, pričom povinnosti, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené materskou spoločnosťou alebo akýmkoľvek subjektom skupiny, alebo

b) 

ktorýmkoľvek subjektom skupiny, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

2.  
Ak je uznané konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 alebo ak sa tak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, takéto konanie na účely tohto článku predstavuje opatrenie krízového riadenia.
3.  

►M3  Za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál, opatrenie na predchádzanie kríze, pozastavenie povinnosti podľa článku 33a ani opatrenie krízového riadenia, vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatňovaním takéhoto opatrenia, neumožňujú samy osebe nikomu, aby: ◄

a) 

ukončil, pozastavil, zmenil, vykonal čisté zúčtovanie alebo vzájomne započítal práva, a to aj vo vzťahu k zmluve, ktorú:

i) 

uzavrela dcérska spoločnosť, pričom povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené akýmkoľvek subjektom skupiny;

ii) 

uzavrel akýkoľvek subjekt skupiny a ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

b) 

nadobudol vlastníctvo, vykonával kontrolu nad akýmkoľvek majetkom dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

c) 

ovplyvnil akékoľvek zmluvné práva dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

4.  
Týmto článkom nie je ovplyvnené právo osoby na konanie uvedené v odseku 3 v prípade, ak takéto právo vychádza z udalosti, ktorá nie je opatrením na predchádzanie kríze ani opatrením krízového riadenia, a ani akoukoľvek udalosťou priamo spojenou s uplatnením takéhoto opatrenia.

▼M3

5.  
Pozastavenie ani obmedzenie podľa článkov 33a, 69, alebo 70 nepredstavuje neplnenie zmluvnej povinnosti na účely odsekov 1 a 3 tohto článku a článku 71 ods. 1.

▼B

6.  
Ustanovenia uvedené v tomto článku sa považujú za nadradené povinným ustanoveniam v zmysle článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 ( 11 ).

Článok 69

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.
2.  
Ak by termín pre povinnosť platby alebo dodania vychádzal na deň počas obdobia pozastavenia, takáto povinnosť platby alebo dodania sa vykoná bezodkladne po skončení obdobia pozastavenia.
3.  
Ak sa zmluvné povinnosti inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platby alebo dodania pozastavia podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj povinnosti protistrán danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platieb alebo dodania a vyplývajúce z rovnakej zmluvy.

▼M3

4.  

Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa platieb a dodania voči:

a) 

systémom a prevádzkovateľom systémov, ktoré sú určené v súlade so smernicou 98/26/ES;

b) 

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

c) 

centrálnym bankám.

▼B

5.  
Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

▼M3

Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví rozsah tejto právomoci so zreteľom na okolnosti každého prípadu. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým starostlivo posúdia vhodnosť rozšírenia pozastavenia na oprávnené vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/49/EÚ, najmä kryté vklady v držbe fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.

▼B

Článok 70

Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc obmedziť záložných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pri vynucovaní záložných práv vo vzťahu k akýmkoľvek aktívam danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o obmedzení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

▼M3

2.  

Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 tohto článku vo vzťahu k:

a) 

akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES;

b) 

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaným orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; a

c) 

centrálnym bankám, pokiaľ ide o aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.

▼B

3.  
Ak sa uplatňuje článok 80, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby akékoľvek obmedzenia uložené podľa právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku boli konzistentné pre všetky subjekty skupiny, v súvislosti s ktorými sa prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie.
4.  
Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

Článok 71

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.
2.  

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva akejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak:

a) 

sú povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, zaručené alebo sú inak zabezpečené inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

sú práva na ukončenie vyplývajúce z danej zmluvy založené výlučne na platobnej neschopnosti alebo finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c) 

v prípade, že sa vykonal alebo sa môže vykonať presun právomoci vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, buď:

i) 

všetky aktíva a pasíva dcérskej spoločnosti týkajúce sa danej zmluvy sa previedli alebo sa môžu previesť na príjemcu a boli ním alebo ním môžu byť prevzaté, alebo

ii) 

orgán pre riešenie krízových situácií akýmkoľvek iným spôsobom poskytne zodpovedajúcu ochranu pre takéto povinnosti.

Toto pozastavenie nadobúda účinnosť od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je dcérska spoločnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadená) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

▼M3

3.  

Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 alebo 2 sa neuplatňuje na:

a) 

systémy alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES;

b) 

centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

c) 

centrálne banky.

▼B

4.  

Osoba môže vykonať zmluvné právo ukončiť zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 2, ak táto osoba dostane oznámenie od orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

a) 

sa neprevedú na iný subjekt alebo

b) 

nepodliehajú odpísaniu či konverzii pri uplatnení nástroja odpísania dlhu v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a).

5.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedenú v odseku 1 alebo 2 tohto článku, a ak sa nezaslalo oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, tieto práva sa môžu po uplynutí obdobia pozastavenia, a ak sa v článku 68 neustanovuje inak, vykonávať takto:

a) 

ak sa práva a záväzky, na ktoré sa zmluva vzťahuje, previedli na iný subjekt, protistrana môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy len pri akejkoľvek pokračujúcej alebo následnej vymáhacej udalosti zo strany príjemcu;

b) 

ak si inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) v prípade tejto zmluvy, protistrana môže vykonať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy v deň ukončenia pozastavenia podľa odseku 1.

6.  
Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.
7.  
Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vyžadovať, aby viedol podrobné záznamy o finančných zmluvách.

Na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií sprístupňuje archív obchodných údajov potrebné informácie príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty v súlade s článkom 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

8.  

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia tieto prvky na účely odseku 7:

a) 

minimálny súbor informácií o finančných zmluvách, ktoré by mali byť obsiahnuté v podrobných záznamoch; a

b) 

okolnosti, za ktorých by sa táto požiadavka mala uložiť.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

▼M3

Článok 71a

Zmluvné uznávanie právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie

1.  
Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby do každej finančnej zmluvy, ktorú uzavreli, a ktorá sa upravuje právom tretej krajiny, zahrnuli podmienky, na základe ktorej zmluvné strany uznávajú, že finančná zmluva môže podliehať uplatneniu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti podľa článkov 33a, 69, 70 a 71 a uznávajú, že sú viazané požiadavkami uvedenými v článku 68.
2.  
Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby materské spoločnosti v Únii zabezpečili, že ich dcérske spoločnosti z tretích krajín zahrnú do finančných zmlúv uvedených v odseku 1podmienky, ktorými sa vylúči, aby uplatnenie právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti materskej spoločnosti z Únie v súlade s odsekom 1 predstavovalo platný dôvod na ukončenie, pozastavenie, zmenu, čisté zúčtovanie, vykonanie vzájomného započítania práv alebo vymáhanie záložného práva týkajúce sa týchto zmlúv.

Požiadavka uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami z tretích krajín, ktoré sú:

a) 

úverové inštitúcie;

b) 

investičné spoločnosti (alebo subjekty, ktoré by boli investičnými spoločnosťami, keby mali ústredie v príslušnom členskom štáte); alebo

c) 

finančné inštitúcie.

3.  

Odsek 1 sa uplatňuje na akúkoľvek finančnú zmluvu, ktorou sa:

a) 

vytvára nová povinnosť alebo podstatne mení existujúca povinnosť po dátume nadobudnutia účinnosti ustanovení prijatých na vnútroštátnej úrovni na účel transpozície tohto článku;

b) 

ustanovuje výkon jedného alebo viacerých práv ukončiť zmluvu alebo práv vymáhať záložné práva, na ktoré by sa uplatnili článok 33a, 68, 69, 70 alebo 71, ak by sa finančná zmluva upravovala právom členského štátu.

4.  
Ak inštitúcia alebo subjekt neuvedú zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, takéto neuvedenie nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií v uplatnení právomocí uvedených v článku 68, 33a, 69, 70 alebo 71 vo vzťahu k danej finančnej zmluve.
5.  
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť obsah podmienky vyžadovanej v odseku 1, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií a subjektov.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

▼B

Článok 72

Výkon právomocí riešiť krízové situácie

1.  

Členské štáty zaistia, aby pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mohli orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to s cieľom:

a) 

prevádzkovať inštitúciu, vykonávať činnosť a poskytovať služby inštitúcie. ktorej krízová situácia sa rieši, so všetkými právomocami jej akcionárov a riadiaceho orgánu, a

b) 

spravovať aktíva a majetok inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba alebo osoby vymenované týmto orgánom pre riešenie krízových situácií. Členské štáty zaistia, že hlasovacie práva vyplývajúce z akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, nemožno vykonávať v období riešenia krízovej situácie.

2.  
S výhradou článku 85 ods. 1 členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi, a to bez toho, aby vykonávali kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši.
3.  
Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodnú v každom konkrétnom prípade, či je vhodné vykonávať opatrenie na riešenie krízovej situácie pomocou prostriedkov uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, so zreteľom na ciele riešenia krízovej situácie a všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízovej situácie, na konkrétne okolnosti predmetnej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a potrebu uľahčiť účinné riešenie krízovej situácie cezhraničných skupín.
4.  
Orgány pre riešenie krízových situácií sa nepovažujú za tieňových ani skutočných riaditeľov v zmysle vnútroštátneho práva.



KAPITOLA VII

Ochranné opatrenia

Článok 73

Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja odpísania dlhu

Členské štáty v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, a to najmä na účely článku 75, zabezpečia, aby:

a) 

okrem prípadov, keď sa uplatňuje písmeno b), ak orgány pre riešenie krízových situácií prevedú len časti práv, aktív a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b) 

v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Článok 74

Oceňovanie rozdielu v zaobchádzaní

1.  
Na účely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, a to aj (ale nie výlučne) na účely článku 73, členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Toto oceňovanie sa odlišuje od oceňovania vykonaného na základe článku 36.
2.  

Oceňovaním podľa odseku 1 sa určí:

a) 

zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov alebo príslušných systémov na ochranu vkladov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b) 

skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo pri riešení krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c) 

či existuje akýkoľvek rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).

3.  

Pri oceňovaní sa:

a) 

vychádza z predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b) 

vychádza z predpokladu, že opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií sa neuskutočnilo;

c) 

neberie do úvahy akékoľvek poskytnutie mimoriadnej finančnej podpory inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.  
EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví metodiku na vykonávanie oceňovania podľa tohto článku, a to najmä metodiku posudzovania zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 75

Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov

Členské štáty zaistia, že ak sa v oceňovaní vykonanom podľa článku 74 skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov alebo veriteľov uvedených v článku 73 alebo systému na ochranu vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1 vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií.

Článok 76

Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch

1.  

Členské štáty zaistia, aby sa ochranné opatrenia bližšie určené v odseku 2 uplatňovali za týchto podmienok:

a) 

orgán pre riešenie krízových situácií prevádza časť aktív, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt alebo, pri použití nástroja na riešenie krízovej situácie, z preklenovacej inštitúcie alebo nástroja na správu aktív na inú osobu;

b) 

orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci bližšie určené v článku 64 ods. 1 písm. f).

2.  

Členské štáty zaistia primeranú ochranu týchto dohôd a zmluvných strán týchto dohôd:

a) 

zaisťovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na aktívach alebo právach podliehajúcich prevodu, bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnymi aktívami alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom;

b) 

dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutý kolaterál na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom plného vlastníctva aktív z poskytovateľa kolaterálu na príjemcu kolaterálu, za podmienok stanovujúcich, že príjemca kolaterálu prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky;

c) 

dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;

d) 

dohôd o čistom zúčtovaní;

e) 

krytých dlhopisov;

f) 

dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácie a nástrojov, ktoré sa používajú na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Forma ochrany, ktorá je na účely tohto odseku vhodná pre triedy dohôd uvedených v písm. a) až f) tohto odseku, je bližšie určená v článkoch 77 až 80 a podlieha obmedzeniam špecifikovaným v článkoch 68 až 71.

3.  

Požiadavka podľa ods. 2 sa uplatňuje bez ohľadu na počet zmluvných strán zapojených do týchto dohôd a bez ohľadu na to, či dohody:

a) 

sú vytvorené zmluvou, správou alebo inými prostriedkami, alebo vznikajú automaticky zo zákona;

b) 

úplne alebo čiastočne vznikajú podľa práva iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo sa ním riadia.

4.  
Komisia v súlade s článkom 115 prijme delegované akty, ktoré podrobnejšie spresňujú triedy dohôd, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. a) až f) tohto článku.

Článok 77

Ochrana dohôd o finančnom kolateráli, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní

1.  
Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých, práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku sa s právami a záväzkami zaobchádza ako s chránenými na základe takejto dohody, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov.

2.  

Bez ohľadu na odsek 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, ako aj

b) 

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 78

Ochrana zaisťovacích dohôd

1.  

Členské štáty zaistia primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a) 

prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zaistenia takisto prevádzajú;

b) 

prevodu zaisteného záväzku s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zaistenia;

c) 

prevodu výnosu zo zábezpeky s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza záväzok krytý zábezpekou, alebo

d) 

úprave alebo ukončeniu zaisťovacej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zaistený.

2.  

Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b) 

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 79

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a kryté dlhopisy

1.  

Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f) s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a) 

prevodu časti, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

b) 

ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

2.  

Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b) 

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 80

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.  

Členské štáty zaistia, aby uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

a) 

prevedie časť, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt, alebo

b) 

použije právomoci podľa článku 64 zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť príjemcu ako stranu.

2.  
Prevodom, zrušením alebo zmenou uvedenými v odseku 1 tohto článku sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 uvedenej smernice, používanie finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 uvedenej smernice alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 uvedenej smernice.



KAPITOLA VIII

Procesné povinnosti

Článok 81

Požiadavky na oznamovanie

1.  
Členské štáty uložia obchodnému vedeniu inštitúcie alebo akémukoľvek subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby v prípade, že zastáva názor, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, oznámil túto skutočnosť príslušnému orgánu v zmysle článku 32 ods. 4.
2.  
Príslušné orgány informujú relevantné orgány pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 tohto článku a o akýchkoľvek opatreniach na predchádzanie kríze alebo akýchkoľvek opatreniach uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ktoré musí inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice.
3.  

Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené, oznámi toto rozhodnutie bezodkladne týmto orgánom (ak sú to rôzne orgány):

a) 

orgánu pre riešenie krízových situácií tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b) 

príslušnému orgánu tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c) 

príslušnému orgánu ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

d) 

orgánu pre riešenie krízových situácií ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

e) 

centrálnej banke;

f) 

systému ochrany vkladov, ku ktorému úverová inštitúcia patrí, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií systému ochrany vkladov;

g) 

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

h) 

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

i) 

príslušnému ministerstvu;

j) 

ak inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa kapitoly 3 hlavy VII smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, a

k) 

ESRB a určený vnútroštátny makroprudenciálny orgán.

4.  
Ak prenos informácií uvedených v odseku 3 písm. f) a g) nezaručuje primeranú úroveň dôvernosti, príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií určí alternatívne komunikačné postupy, ktorými sa dosiahnu rovnaké ciele, pričom sa zabezpečí primeraná úroveň dôvernosti.

Článok 82

Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií

1.  
Po doručení oznámenia od príslušného orgánu podľa článku 81 odseku 3 alebo z vlastnej iniciatívy orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32 ods. 1 a článkom 33 rozhodne, či sú v súvislosti s predmetnou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené podmienky stanovené v danom odseku.
2.  

Rozhodnutie, či v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) treba prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

a) 

dôvody tohto rozhodnutia vrátane určenia, či inštitúcia spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie;

b) 

opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane, podľa potreby, rozhodnutia uplatniť v prípade likvidácie vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné rozhodnutie v rámci platného bežného konkurzného konania alebo, podľa článku 37 ods. 9, podľa vnútroštátneho práva.

3.  

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a obsah spojený s týmito požiadavkami:

a) 

oznámeniami uvedenými v článku 81 ods. 1, 2 a 3;

b) 

oznámením o pozastavení uvedeným v článku 83.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 83

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií spĺňali požiadavky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.
2.  

Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi opatrenie na riešenie krízových situácií inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, a týmto orgánom, ak sú rôzne:

a) 

príslušnému orgánu pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši;

b) 

príslušnému orgánu pre ktorúkoľvek pobočku inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c) 

centrálnej banke;

d) 

systému ochrany vkladov, ku ktorému inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, patrí;

e) 

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

f) 

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

g) 

príslušnému ministerstvu;

h) 

ak inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa hlavy VII kapitoly 3 smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

i) 

určenému vnútroštátnemu orgánu pre makroprudenciálny dohľad a ESRB;

j) 

Komisii, Európskej centrálnej banke, ESMA, európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a EBA;

k) 

ak je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, inštitúciou v zmysle článku 2 písm. b) smernice 98/26/ES, prevádzkovateľom systémov, ktorých je účastníkom.

3.  
Oznámenie uvedené v odseku 2 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia alebo opatrení na riešenie krízových situácií.
4.  

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie kópie príkazu alebo nástroja, ktorými sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijíma, alebo oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie, najmä účinky na retailových klientov a prípadne podmienky a doba pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 69, 70 a 71, a to týmito prostriedkami:

a) 

na svojej oficiálnej webovej stránke;

b) 

na webovej stránke príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovej stránke EBA;

c) 

na webovej stránke inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d) 

keď sú akcie, iné nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES ( 12 ).

5.  
Ak akcie, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, známym z registrov alebo databáz tejto inštitúcie, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.

Článok 84

Dôvernosť informácií

1.  

Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

a) 

orgány pre riešenie krízových situácií;

b) 

príslušné orgány a EBA;

c) 

príslušné ministerstvá;

d) 

osobitných manažérov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tejto smernice;

e) 

potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

f) 

audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písmena e);

g) 

orgány, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov;

h) 

orgány, ktoré spravujú systémy náhrad pre investorov;

i) 

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

j) 

centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

k) 

preklenovacie inštitúcie alebo subjekty pre správu aktív;

l) 

všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v bodoch a) až k);

m) 

vyšší manažment, členov riadiaceho orgánu a zamestnancov orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich funkcie a po nej.

2.  
S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), j) a k) zabezpečia, aby platili interné pravidlá vrátane pravidiel na zabezpečenie utajenia informácií medzi osobami priamo zapojenými do procesu riešenia krízových situácií.
3.  
Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná platnosť podmienok podľa odseku 1, osobám uvedeným v uvedenom odseku sa zakazuje zverejniť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti s jeho funkciou podľa tejto smernice, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo kolektívnej forme pri výkone ich funkcií podľa tejto smernice alebo pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo ak orgán alebo inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý takéto informácie poskytol, výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím takýchto informácií.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadne dôverné informácie nezverejnili osobami uvedenými v odseku 1 a aby sa posúdili možné účinky, zverejnenia informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku a obchodné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, skúmaní a auditov.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností plánu ozdravenia a riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 5, 7, 10, 11 a 12 a výsledok hodnotenia uskutočneného podľa článkov 6, 8 a 15.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávna zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.  

Týmto článkom sa nebráni:

a) 

zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až j), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu, ani

b) 

orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom (vrátane ich zamestnancov a expertov), aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, systémami ochrany vkladov, systémami náhrad pre investorov, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie štatutárnych auditov účtov, EBA alebo, s výhradou článku 98, s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.

5.  

Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia tohto článku, môžu členské štáty povoliť výmenu informácii:

a) 

s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií každej osobe, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií;

b) 

parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a iným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za vhodných podmienok, a

c) 

vnútroštátnym orgánom zodpovedným za kontrolu: platobných systémov, orgánov zodpovedných za bežné konkurzné konanie, orgánov poverených dohľadom iných subjektov finančného sektora, orgánov zodpovedných za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami, a inšpektormi konajúcimi v ich mene, orgánov členských štátov zodpovedných za udržanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom využívania makroprudenciálnych pravidiel, orgánov zodpovedných za ochranu stability finančného systému a osôb vykonávajúcich štatutárne audity.

6.  
Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právnych konaní v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.
7.  
EBA do 3. júla 2015 vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia, v ktorých stanoví, ako by sa informácie mali v súhrnnej alebo kolektívnej forme poskytovať na účely odseku 3.



KAPITOLA IX

Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní

Článok 85

Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo napadnúť rozhodnutia

1.  
Členské štáty môžu vyžadovať, aby rozhodnutie prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia podliehalo predchádzajúcemu schváleniu zo strany súdneho orgánu, a to za predpokladu, že pokiaľ ide o rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia, má podľa vnútroštátneho práva postup týkajúci sa žiadosti o schválenie aj posúdenie tejto žiadosti zo strany súdu povahu zrýchleného postupu resp. posúdenia.
2.  
Členské štáty vo vnútroštátnom práve ustanovia právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu prijať iné opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutia vykonať akúkoľvek právomoc podľa tejto smernice ako opatrenie krízového riadenia.
3.  
Členské štáty zaistia, aby všetky osoby, ktorých sa rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia týka, mali právo podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutia. Členské štáty zabezpečia, aby preskúmanie bolo urýchlené a aby vnútroštátne súdy použili komplexné hospodárske hodnotenia skutočností realizovaných orgánom pre riešenie krízových situácií ako základ ich vlastného posudku.
4.  

Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto ustanoveniam:

a) 

z podania opravného prostriedku nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia;

b) 

rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonania by nebolo v súlade s verejným záujmom.

Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe použitia nástrojov na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomocí na riešenie krízových situácií, orgánom pre riešenie krízových situácií, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí. V takom prípade sú opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia prijatého orgánmi pre riešenie krízových situácií obmedzené na náhradu škody, ktorú žiadateľ utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia alebo opatrenia.

Článok 86

Obmedzenia iných konaní

1.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 82 ods. 2 písm. b), členské štáty zaistia, aby vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo inštitúcii či subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), vo vzťahu ku ktorým sa skonštatovalo, že spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, nezačalo bežné konkurzné konanie okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a aby sa príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do bežného konkurzného konania vydal len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií.
2.  

Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby:

a) 

príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií boli bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorých krízová situácia sa rieši, alebo či sa zverejnilo rozhodnutie v súlade s článkom 83 ods. 4 a 5;

b) 

sa o žiadosti nerozhodlo, pokiaľ sa nevykonajú oznámenia uvedené v písmene a) a nevyskytla sa ktorákoľvek z týchto situácií:

i) 

orgán pre riešenie krízových situácií oznámil orgánom zodpovedným za bežné konkurzné konanie, že vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm.b), c) alebo d) neplánuje prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie;

ii) 

uplynula lehota siedmich dní, ktorá začína dňom, v ktorý boli vykonané oznámenia uvedené v písmene a).

3.  
Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek obmedzenie vynucovania záložných práv uložených podľa článku 70, členské štáty zaistia, aby v prípade potreby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa stane stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.



HLAVA V

CEZHRANIČNÉ RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ NA ÚROVNI SKUPINY

Článok 87

Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania zahŕňajúceho viac ako jeden členský štát

Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány pri rozhodovaní alebo prijímaní opatrení podľa tejto smernice, ktoré môžu mať vplyv v jednom alebo viacerých iných členských štátoch, zohľadňovali tieto všeobecné zásady:

a) 

nutnosť efektívneho rozhodovania a udržania čo najnižších nákladov na riešenie krízovej situácie pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií;

b) 

v prípade potreby sa prijímajú rozhodnutia a opatrenia včas a s primeranou naliehavosťou;

c) 

orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a iné orgány navzájom spolupracujú, aby zabezpečili koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;

d) 

musia sa vymedziť úlohy a zodpovednosť relevantných orgánov v každom členskom štáte;

e) 

musia sa náležite zohľadniť záujmy členských štátov, v ktorých sú usadené materské spoločnosti v Únii, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

f) 

musia sa náležite zohľadniť záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom je usadená dcérska spoločnosť, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

g) 

musia sa náležite sa zohľadniť záujmy každého členského štátu, v ktorom sú umiestnené významné pobočky, najmä vplyv každého rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu týchto členských štátov;

h) 

musia sa náležite zohľadniť ciele, ktorými je vyvážiť záujmy rôznych dotknutých členských štátov a vyhnúť sa nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov konkrétnych členských štátov vrátane zabráneniu nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členskými štátmi;

i) 

každá povinnosť podľa tejto smernice sa musí konzultovať s orgánom predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňa prinajmenšom povinnosť konzultovať s uvedeným orgánom tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:

i) 

vplyv na materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo pobočku Únie a

ii) 

vplyv na stabilitu členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka Únie usadená;

j) 

orgány pre riešenie krízových situácií musia pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií zohľadniť a sledovať plány riešenia krízovej situácie uvedené v článku 13, pokiaľ neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

k) 

požiadavka transparentnosti vždy, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie pravdepodobne bude mať dôsledky na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov ktoréhokoľvek príslušného členského štátu, a

l) 

uznanie skutočnosti, že prostredníctvom koordinácie a spolupráce sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne výsledok, ktorým sa znížia celkové náklady na riešenie krízových situácií.

Článok 88

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.  
►M3  S výhradou článku 89 orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 13, 16, 18, 45 až 45h, 91 a 92, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. ◄

Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ostatné orgány pre riešenie krízových situácií a prípadne dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali tieto úlohy:

a) 

výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pre výkon prípravných a preventívnych právomocí vo vzťahu ku skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b) 

vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článkov 12 a 13;

c) 

posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 16;

d) 

výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 18;

e) 

rozhodnutie o potrebe zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedené v článku 91 alebo 92;

f) 

dosiahnutie dohody o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny navrhnutého v súlade s článkom 91 alebo 92;

g) 

koordinovanie zverejňovania stratégií a programov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

h) 

koordinovanie používania mechanizmov financovania zriadených podľa hlavy VII;

i) 

stanovenie minimálnych požiadaviek pre skupiny na konsolidovanej úrovni a úrovni dcérskych spoločností podľa ►M3  článkov 45 až 45h ◄ .

Okrem toho môžu kolégiá na riešenie krízových situácií slúžiť ako fórum na prerokovanie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa cezhraničného riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

2.  

Členmi kolégia na riešenie krízových situácií sú:

a) 

orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b) 

orgány pre riešenie krízových situácií z každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe;

c) 

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých je usadená materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií skupiny, ktorá je subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. d);

d) 

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky;

e) 

orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány členských štátov, ak orgán pre riešenie krízových situácií je členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak príslušný orgán členského štátu nie je centrálnou bankou tohto členského štátu, príslušný orgán môže rozhodnúť, že ho bude sprevádzať zástupca centrálnej banky tohto členského štátu;

f) 

príslušné ministerstvá, ak nimi nie sú orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

g) 

orgán, ktorý je zodpovedný za systém ochrany vkladov členského štátu, ak orgán pre riešenie krízových situácií tohto členského štátu je členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

h) 

EBA s výhradou odseku 4.

3.  
Orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo inštitúcia usadená v Únii má dcérsku inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti, ktoré sú podľa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rovnocenné s požiadavkami stanovenými článku 98.
4.  
EBA prispeje k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy. EBA je na tento účel pozývaný na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií. EBA nemá žiadne volebné práva, pokiaľ sa akékoľvek hlasovanie uskutočňuje v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.
5.  

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predsedá kolégiu pre riešenie krízových situácií. Z tohto hľadiska:

a) 

po porade s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií vypracúva písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií;

b) 

koordinuje všetky činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií;

c) 

zvoláva všetky jeho zasadnutia a predsedá im a vopred plne informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní jeho zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a otázkach, ktoré sa majú zvážiť.

d) 

informuje členov kolégia pre riešenie krízových situácií o všetkých plánovaných zasadnutiach, aby mohli požiadať o účasť;

e) 

rozhoduje, ktorí členovia a pozorovatelia sa pozvú na konkrétne zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií na základe konkrétnych potrieb, pričom zohľadňuje význam prerokúvaného problému pre daných členov a pozorovateľov, a to najmä možný vplyv na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch;

f) 

včas informuje všetkých členov kolégia o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch.

Členovia, ktorí sa zúčastňujú na práci kolégia pre riešenie krízových situácií, úzko spolupracujú.

Bez ohľadu na písmeno e) sú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnené zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégií pre riešenie krízových situácií vždy, keď sú na programe záležitosti podliehajúce spolurozhodovaniu alebo týkajúce sa subjektu skupiny umiestnenej v ich členskom štáte.

6.  
Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie sú povinné zriaďovať kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.
7.  
EBA vypracuje návrh regulačných predpisov, pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy, s cieľom bližšie určiť prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh uvedených v odseku 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

▼M3

Článok 89

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.  
Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo materské spoločnosti v Únii usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek v Únii, ktoré dva alebo viaceré členské štáty považujú za významné, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú tieto subjekty usadené alebo v ktorých sa uvedené významné pobočky nachádzajú, zriadia jedno jediné európske kolégium pre riešenie krízových situácií.
2.  
Európske kolégium pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 tohto článku vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 88 vo vzťahu k subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku, a pokiaľ sú uvedené úlohy relevantné, vo vzťahu k ich pobočkám.

Úlohy uvedené v prvom pododseku tohto odseku zahŕňajú stanovenie požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h.

Pri stanovovaní požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií zohľadnia globálnu stratégiu riešenia krízových situácií, ak existuje, schválenú orgánmi tretích krajín.

Ak v súlade s globálnou stratégiou riešenia krízových situácií dcérske spoločností usadené v Únii alebo materská spoločnosť v Únii a jej dcérske spoločnosti nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií súhlasia s touto stratégiou, dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo, a to na konsolidovanom základe, materská spoločnosť v Únii dodržiavajú súlad s požiadavkou uvedenou v článku 45f ods. 1 tak, že vydajú nástroje uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) a b) v prospech konečnej materskej spoločnosti usadenej v tretej krajine alebo dcérskych spoločností konečnej materskej spoločnosti usadených v tej istej tretej krajine, alebo iných subjektov na základe podmienok stanovených v článku 45f ods. 2 písm. a) bode i) a v článku 45f ods. 2 písm. b) bode ii).

3.  
Ak len jedna materská spoločnosť v Únii vlastní všetky dcérske spoločnosti, ktoré sú z Únie, inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť v Únii usadená.

Ak sa neuplatňuje prvý pododsek, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v Únii alebo dcérskej spoločnosti v Únii s najvyššou hodnotou držaných celkových súvahových aktív.

4.  
Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iná skupina alebo kolégium vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy ustanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.
5.  
S výhradou odseku 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.

▼B

Článok 90

Výmena informácií

1.  
S výhradou článku 84 si orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány navzájom na žiadosť poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon úloh ostatných orgánov podľa tejto smernice.
2.  
Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Platí najmä, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh uvedených v článku 88 ods. 1 druhom pododseku písm. b) až i).
3.  
Na žiadosť o informácie, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií požiada tento orgán tretej krajiny o súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií, ibaže orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny už vyslovil súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií nie sú povinné postúpiť informácie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ak orgán pre riešenie krízovej situácie z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie.

4.  
Orgány pre riešenie krízových situácií si vymieňajú informácie s príslušným ministerstvom, keď sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas príslušného ministerstva alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie.

Článok 91

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajúce dcérsku spoločnosť skupiny

1.  

Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne že inštitúcia alebo akýkoľvek subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, tento orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak nejde o ten istý orgán, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a členom kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny tieto informácie:

a) 

rozhodnutie, že daná inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33;

b) 

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

2.  
Po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi relevantného kolégia pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobný dosah opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) na skupinu a na subjekty skupiny v iných členských štátoch, a najmä to, či by v dôsledku takýchto opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte.
3.  
Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) by nebolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za danú inštitúciu alebo daný subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku.
4.  
Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku by bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne najneskôr 24 hodín po prijatí oznámenia podľa odseku 1 program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Táto 24 hodinová lehota sa môže predĺžiť so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý poskytol oznámenie podľa odseku 1 tohto článku.
5.  
V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny neposkytne hodnotenie do 24 hodín alebo v dlhšej dohodnutej lehote, po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý oznámenie podľa odseku 1 poskytol, môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s písmenom b) uvedeného odseku.
6.  

V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4:

a) 

berú do úvahy a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b) 

sa načrtnú opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré by relevantné orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti alebo určitým subjektom skupiny z Únie so zámerom splniť ciele a zásady riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 31 a 34;

c) 

sa bližšie určí, ako by sa tieto opatrenia na riešenie krízových situácií mali koordinovať;

d) 

sa zostaví plán financovania, ktorý zohľadní plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, zásady rozdelenia zodpovednosti ustanovené v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f) a mutualizácie uvedené v článku 107.

7.  
S výhradou odseku 8 má program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.  
Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo sa od neho odchýli, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) skupiny musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré podnikne. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu uvedený orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.
9.  
Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas podľa odseku 8, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.
10.  
Spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 7 alebo 9 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia, uvedené v odseku 8, sa uznajú ako konečné a uplatňujú ich orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch.
11.  
Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.
12.  
V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky subjekty skupiny, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.
13.  
Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú akékoľvek opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

Článok 92

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.  
Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, že materská spoločnosť v Únii, za ktorú je zodpovedný, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, bezodkladne oznámi informácie uvedené v článku 91 ods. 1 písm. a) a b) orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia na účely článku 91 ods. 1 písm. b) môžu zahŕňať vykonávanie programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaného v súlade s článkom 91 ods. 6 v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a) 

v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných krokov na úrovni materskej spoločnosti oznámených v súlade s článkom 91 ods. 1 písm. b) je pravdepodobné, že podmienky stanovené v článku 32 alebo 33 budú vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte splnené;

b) 

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné kroky len na úrovni materskej spoločnosti nie sú dostatočné na stabilizáciu situácie alebo nie je pravdepodobné, že sa nimi dosiahne optimálny výsledok;

c) 

jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 alebo 33 podľa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti alebo

d) 

opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné kroky na úrovni skupiny budú pre dcérske spoločnosti skupiny prospešné takým spôsobom, v dôsledku ktorého je program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny primeraný.

2.  
Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, nezahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme rozhodnutie po konzultácii s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií.

V tomto rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa zohľadnia:

a) 

a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií usúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b) 

finančná stabilita dotknutých členských štátov.

3.  
Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, zahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, tento program nadobudne podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa tento program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vzťahuje.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.  
Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré má v úmysle podniknúť. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu tento orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.
5.  
Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podľa odseku 4, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.
6.  
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 3 alebo 5 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedené v odseku 4, sa uznajú ako konečné a orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch ich uplatňujú.
7.  
Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky dotknuté subjekty skupiny.

Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.



HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 93

Dohody s tretími krajinami

1.  

Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade návrhy zamerané na rokovania o dohodách s jedným alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín, okrem iného na účely vzájomnej výmeny informácií v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam a inštitúciám z tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

a) 

v prípade, ak má materská inštitúcia z tretej krajiny dcérske inštitúcie alebo pobočky, ktoré sa považujú za významné, v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

b) 

v prípade, ak materská spoločnosť zriadená v členskom štáte, ktorá má dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;

c) 

v prípade, ak inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorá má materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré pobočky v jednej alebo viacerých tretích krajinách.

2.  
Dohoda uvedená v odseku 1 sa bude zameriavať najmä na to, aby sa medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín zriadili postupy a mechanizmy spolupráce pri uskutočňovaní niektorých alebo všetkých úloh a vykonávaní niektorých alebo všetkých právomocí uvedených v článku 97.
3.  
Dohody uvedené v odseku 1 nepredstavujú ustanovenia vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam alebo inštitúciám z tretích krajín.
4.  
Členské štáty môžu uzatvárať dvojstranné dohody s treťou krajinou týkajúce sa záležitostí uvedených v odsekoch 1 a 2 až do nadobudnutia platnosti dohody s príslušnou treťou krajinou uvedenej v odseku 1, pokiaľ takéto dvojstranné dohody nie sú v rozpore s touto hlavou.

Článok 94

Uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.  
Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s konaniami tretej krajiny zameranými na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, pokiaľ uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je upravené touto dohodou.
2.  

V prípade, že sa v súlade s článkom 89 zriadi európske kolégium pre riešenie krízových situácií, prijme spoločné rozhodnutie o tom, či sa uznávajú, s výnimkou ustanovení článku 95, konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu alebo materskú spoločnosť z tretej krajiny, ktorá:

a) 

má dcérske spoločnosti Únie usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo má pobočky Únie, ktoré sa považujú za významné, nachádzajúce sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo

b) 

má aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia ich právom.

Keď sa dosiahne spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie, príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa snažia o presadenie takéhoto uznaného konania tretej krajiny v súlade s ich vnútroštátnym právom.

3.  
Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií zúčastnených v európskom kolégiu pre riešenie krízových situácií alebo v prípade, že takéto kolégium neexistuje, každý dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o tom, či uzná a presadí, s výnimkou ustanovení článku 95, konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa inštitúcie alebo materskej spoločnosti tretej krajiny.

Toto rozhodnutie riadne zohľadní záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom pôsobí inštitúcia alebo materská spoločnosť tretej krajiny, a najmä možný dosah uznania a presadzovania konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií na časti skupiny a finančnú stabilitu v týchto členských štátoch.

4.  

Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli oprávnené uskutočniť aspoň tieto kroky:

a) 

vykonávať právomoc riešiť krízovú situáciu vo vzťahu k:

i) 

aktívam inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;

ii) 

právam alebo záväzkom inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú účtované pobočkou Únie v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vynútiteľné v ich členskom štáte;

b) 

dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti v Únii zriadenej v určujúcom členskom štáte;

c) 

vykonávať právomoci uvedené v článkoch 69, 70 alebo 71 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany dohody uvedenej v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií, a

d) 

spôsobiť nevymáhateľnosť akéhokoľvek zmluvného práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy alebo ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k inštitúcii tretej krajiny, materskej spoločnosti takýchto subjektov alebo iných subjektov skupiny, či už samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami, pokiaľ ide o úpravu riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

5.  
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu podľa potreby vo verejnom záujme prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti, ak príslušný orgán tretej krajiny rozhodne, že inštitúcia, ktorá patrí do jurisdikcie uvedenej tretej krajiny, spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi tejto tretej krajiny. Členské štáty na tento účel zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli splnomocnené používať akúkoľvek právomoc riešiť krízové situácie vo vzťahu k tomuto materskému podniku, a uplatnia článok 68.
6.  
Uznávaním a presadzovaním konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je dotknuté žiadne prípadné bežné konkurzné konanie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva v súlade s touto smernicou.

Článok 95

Právo odmietnuť uznanie alebo vynútenie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak je zriadené európske kolégium pre riešenie krízových situácií podľa článku 89 odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 ods. 2 v prípade, že usúdi:

a) 

konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v členskom štáte, v ktorom sídli orgán pre riešenie krízových situácií, alebo ak konania by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v inom členskom štáte;

b) 

nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií podľa článku 96 vo vzťahu k pobočke Únie je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií;

c) 

veriteľom, vrátane najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej domovskej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom a vkladateľom z tretej krajiny s podobnými zákonnými právami;

d) 

uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie by malo pre členský štát závažné fiškálne dôsledky, alebo

e) 

účinky takéhoto uznania alebo vynútenia by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.

Článok 96

Riešenie krízových situácií pobočiek Únie

1.  
Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali potrebné právomoci, aby mohli konať vo vzťahu k pobočke Únie, na ktorú sa nevzťahuje akékoľvek konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie, alebo na ktorú sa vzťahuje konanie tretej krajiny a uplatňuje sa jedna zo situácií uvedených v článku 95.

Členské štáty zabezpečia, aby sa na výkon takýchto právomocí uplatňoval článok 68

2.  

Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci požadované v odseku 1 v prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií zastáva názor, že opatrenie je potrebné vo verejnom záujme a ak je splnená jedna alebo viac týchto podmienok:

a) 

pobočka Únie už viac nespĺňa alebo pravdepodobne nebude spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a prevádzku v danom členskom štáte stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a neexistujú vyhliadky, že akýmkoľvek opatrením súkromného sektora, orgánu vykonávajúceho dohľad alebo relevantnej tretej krajiny by sa obnovil súlad pobočky s týmito podmienkami alebo že akýmkoľvek takýmto opatrením by sa v primeranom čase zabránilo zlyhaniu pobočky;

b) 

inštitúcia z tretej krajiny nie je podľa názoru orgánu na riešenie krízových situácií schopná alebo ochotná alebo pravdepodobne nebude schopná hradiť svoje záväzky veriteľom z Únie alebo záväzky, ktoré vznikli alebo sa zaúčtovali prostredníctvom pobočky, keď sa stávajú splatnými, a orgán pre riešenie krízových situácií preukázal, že vo vzťahu k danej inštitúcii z tretej krajiny sa v primeranej lehote nezačalo ani nezačne žiadne konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné konanie;

c) 

relevantný orgán z tretej krajiny podnietil konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii z tretej krajiny, alebo oznámil orgánu pre riešenie krízových situácií svoj úmysel podnietiť takéto konanie.

3.  

Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme nezávislé opatrenie vo vzťahu k pobočke Únie, musí zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a prijme opatrenie v súlade s týmito zásadami a požiadavkami, ak sú relevantné:

a) 

zásady ustanovené v článku 34;

b) 

požiadavky týkajúce sa uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií hlavy IV kapitoly III.

Článok 97

Spolupráca s orgánmi tretích krajín

1.  
Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, ak predmet tohto článku nie je upravený touto dohodou.
2.  

EBA môže uzatvárať nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi z tretích krajín:

a) 

v prípadoch, keď je dcérska spoločnosť z Únie zriadená v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantnými orgánmi z tretej krajiny, v ktorej je zriadená materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d);

b) 

v prípadoch, keď inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje pobočky Únie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantným orgánom z tretej krajiny, v ktorej je táto inštitúcia zriadená;

c) 

v prípadoch, keď materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d) usadená v členskom štáte s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte má zároveň jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú zriadené dané dcérske inštitúcie;

d) 

v prípadoch, keď má inštitúcia s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte zriadenú jednu alebo viacero pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú tieto pobočky umiestnené.

Opatrenia uvedené v tomto odseku nepredstavujú ustanovenie vo vzťahu k osobitným inštitúciám. Členským štátom sa nimi neukladajú právne povinnosti.

3.  

Rámcovými dohodami o spolupráci uzavretými v súlade s odsekom 2 sa stanovujú postupy a mechanizmy medzi zúčastnenými orgánmi na spoluprácu a výmenu informácií nevyhnutných pri výkone niektorých alebo všetkých týchto úloh a pri výkone niektorých alebo všetkých týchto právomocí vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v odseku 2 písm. a) až d) alebo skupinám zahŕňajúcim takéto inštitúcie:

a) 

vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 10 až 13 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

b) 

posúdení riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkami 15 a 16 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

c) 

uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18 a všetkých podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d) 

uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

e) 

uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí vykonateľných relevantnými orgánmi z tretích krajín.

4.  
Príslušné orgány, prípadne orgány na riešenie krízových situácií uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci v súlade s rámcovou dohodou EBA s relevantnými orgánmi z tretích krajín podľa odseku 2.

Tento článok nebráni členským štátom ani ich príslušným orgánom, aby v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 uzatvárali bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

5.  

Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi na riešenie krízových situácií z členských štátov a z tretích krajín v súlade s týmto článkom môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

a) 

výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;

b) 

konzultácie a spoluprácu pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článkov 94 a 96 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

c) 

výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d) 

včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tejto smernice alebo práva relevantnej tretej krajiny s vplyvom na inštitúciu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

e) 

koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

f) 

postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.

6.  
Členské štáty informujú EBA o každej dohode o spolupráci, ktorú orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 98

Výmena dôverných informácií

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a) 

tieto orgány z tretích krajín musia spĺňať požiadavky a štandardy týkajúce sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 84.

Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracúvanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadu platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu údajov;

b) 

tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby relevantné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie zamerané na riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tejto smernice, pričom s výhradou písmena a) tohto odseku sa tieto informácie nepoužívajú na iné účely.

2.  

Keď dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú zverejniť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

a) 

relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú (orgán pôvodu informácií) súhlasí s ich zverejnením;

b) 

informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

3.  
Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.



HLAVA VII

MECHANIZMY FINANCOVANIA

Článok 99

Európsky systém mechanizmov financovania

Zriaďuje sa európsky systém mechanizmov financovania a skladá sa z:

a) 

vnútroštátnych mechanizmov financovania zriadených podľa článku 100;

b) 

požičiavania prostriedkov medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania podľa článku 106;

c) 

mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 107.

Článok 100

Požiadavka vzťahujúca sa na zriadenie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.  
Členské štáty zriadia jeden alebo viaceré mechanizmy financovania s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci.

Členské štáty zabezpečia, aby použitie mechanizmov financovania mohol aktivovať určený orgán verejnej moci alebo orgán poverený právomocami verejnej správy.

Mechanizmy financovania sa používajú len v súlade s cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článkoch 31 a 34.

2.  
Členské štáty môžu využívať rovnakú administratívnu štruktúru ako ich mechanizmy financovania na účely ich systému ochrany vkladov.
3.  
Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania mali k dispozícii primerané finančné zdroje.
4.  

Na účely odseku 3 by mechanizmy financovania mali zahŕňať najmä právomoc:

a) 

zvýšiť príspevky ex ante uvedené v článku 103 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102;

b) 

zvýšiť mimoriadne príspevky ex post uvedené v článku 104, ak príspevky uvedené v písmene a) sú nedostatočné, a

c) 

právomoc uzavrieť zmluvy o pôžičkách a iných formách podpory podľa článku 105.

5.  
Okrem prípadu, keď je to umožnené podľa odseku 6, každý členský štát zriadi svoje vnútroštátne mechanizmy financovania na účely stanovené v článku 101 ods. 1 prostredníctvom fondu, ktorého použitie môže byť aktivované orgánom pre riešenie krízových situácií príslušného členského štátu.
6.  

Bez ohľadu na odsek 5 tohto článku môže členský štát na účely splnenia svojich povinností podľa odseku 1 tohto článku zriadiť svoj vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov od inštitúcií povolených na jeho území, ktorých príspevky sú založené na kritériách uvedených v článku 103 ods. 7 a ktoré nie sú v držbe prostredníctvom fondu kontrolovaného jeho orgánom pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) 

suma získaná z príspevkov sa rovná minimálne sume, ktorej získanie sa vyžaduje podľa článku 102;

b) 

orgán členského štátu pre riešenie krízových situácií je oprávnený získať sumu, ktorá sa rovná sume takýchto príspevkov a ktorú členský štát bezodkladne sprístupní tomuto orgánu pre riešenie krízových situácií na základe jeho žiadosti na použitie výlučne na účely stanovené v článku 101;

c) 

členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie využiť možnosť na vytvorenie štruktúry svojho mechanizmu financovania v súlade s týmto odsekom;

d) 

členský štát oznámi Komisii sumu uvedenú v písmene b) aspoň raz ročne a

e) 

okrem prípadov stanovených v tomto odseku – mechanizmy financovania musia byť v súlade s článkami 99 až 102, článkom 103 ods. 1 až 4 a 6 a článkami 104 až 109.

Na účely tohto odseku, dostupné finančné prostriedky zohľadňované pri dosahovaní cieľovej úrovne uvedenej v článku 102 môžu zahŕňať povinné príspevky z akéhokoľvek systému povinných príspevkov vytvoreného členským štátom kedykoľvek v období medzi 17. júnom 2010 a 2. júlom 2014, ktorý sa týka inštitúcií na jeho území na účely pokrytia nákladov súvisiacich so systémovým rizikom, úpadkom a riešením krízových situácií inštitúcií, a to pod podmienkou, že členský štát dodržiava túto hlavu. Príspevky do systému ochrany vkladov sa nezapočítavajú do cieľovej úrovne pre mechanizmy financovania riešenia krízových situácií stanovenej v článku 102.

Článok 101

Používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.  

Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 100 len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií, a to na tieto účely:

a) 

na zaručenie aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

b) 

na poskytnutie úverov inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

c) 

na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d) 

na poskytnutie príspevkov preklenovacej inštitúcii a subjektu pre správu aktív;

e) 

na vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom v súlade s článkom 75;

f) 

na poskytnutie príspevku inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, namiesto odpísania dlhu alebo konverziou záväzkov určitých veriteľov, ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne vylúčiť určitých veriteľov z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 3 až 8;

g) 

na dobrovoľné požičiavanie prostriedkov ostatným mechanizmom financovania v súlade s článkom 106;

h) 

na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až g).

Finančné mechanizmy sa môžu použiť na prijatie opatrení uvedených v prvom pododseku aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.  
Mechanizmus financovania riešenia krízových situácií sa nepoužíva priamo na absorbovanie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto inštitúcie alebo tohto subjektu. Ak by nepriamym dôsledkom použitia mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku by mohlo byť čiastočné prenesenie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.

Článok 102

Cieľová úroveň

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Členské štáty môžu stanoviť cieľové úrovne presahujúce túto sumu.
2.  
Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do mechanizmov financovania získané podľa článku 103 časovo rozložia čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, ale pri riadnom zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného vplyvu procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

Členské štáty môžu úvodné obdobie predĺžiť o maximálne štyri roky v prípade, ak sa z mechanizmov financovania realizovali súhrnné platby prevyšujúce 0,5 % krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území, ktoré sú zaručené podľa smernice 2014/49/EÚ.

3.  
Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Pravidelný príspevok riadne zohľadňuje fázu obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov pri určovaní ročných príspevkov v kontexte tohto odseku.

4.  
Orgán EBA predloží Komisii do 31. októbra 2016 správu s odporúčaniami o primeranom referenčnom bode na stanovenie cieľovej úrovne mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, a najmä o tom, či celkové záväzky predstavujú vhodnejší základ než kryté vklady.
5.  
Komisia na základe výsledkov správy uvedenej v odseku 4 v prípade potreby predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa základu na cieľovú úroveň mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

Článok 103

Príspevky ex ante

1.  
Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 zabezpečia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie získavali prinajmenšom raz za rok.
2.  
Príspevok každej inštitúcie zodpovedá pomeru jej záväzkov (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov s celkovým záväzkom (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu.

Tieto príspevky sa upravia primerane k rizikovému profilu inštitúcií v súlade s kritériami prijatými podľa odseku 7.

3.  
Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v článku 101 ods. 1. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahne 30 % z celkovej sumy príspevkov získaných podľa tohto článku.
4.  
Členské štáty zabezpečia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty zabezpečia opatrenia na riadne overenie správnej úhrady príspevkov. Členské štáty zabezpečia opatrenia zamerané na zabránenie úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

5.  
Sumy získané v súlade s týmto článkom sa použijú iba na účely bližšie určené v článku 101 ods. 1.
6.  
Podľa článkov 37, 38, 40, 41 a 42 sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie úroky a iné zisky z investícií a všetky ostatné zisky môžu byť použité na prospech mechanizmov financovania.
7.  

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií podľa odseku 2 tohto článku, pričom zohľadní:

a) 

riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu;

b) 

stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív;

c) 

finančnú situáciu inštitúcie;

d) 

pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie;

e) 

rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

f) 

komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie;

g) 

význam inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva jedného či viacerých členských štátov alebo Únie;

h) 

skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou IPS.

8.  

Komisia je v súlade s článkom 115 splnomocnená prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a) 

regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zabezpečiť skutočné uhrádzanie príspevkov;

b) 

opatrenia uvedené v odseku 4 s cieľom riadne overiť správnu úhradu príspevkov.

Článok 104

Mimoriadne príspevky ex post

1.  
Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zabezpečia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post, ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Tieto mimoriadne príspevky ex post sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 103 ods. 2.

Mimoriadne príspevky ex post neprevyšujú trojnásobok ročnej sumy príspevkov určených v súlade s článkom 103.

2.  
Článok 103 ods. 4 až ods. 8 sa uplatňuje na príspevky získané podľa tohto článku.
3.  
Orgán pre riešenie krízových situácií môže úplne alebo čiastočne oslobodiť úverovú inštitúciu od platby mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ak by platba uvedených príspevkov ohrozila likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie. Toto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie sa môže obnoviť. Príspevky, ktorých platenie bolo odložené podľa tohto odseku sa vyplatia neskôr, keď takáto platba už neohrozuje likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie.
4.  
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých možno inštitúciu oslobodiť od platby príspevkov v zmysle odseku 3 tohto článku.

Článok 105

Alternatívne prostriedky financovania

Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v prípade, keď sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky ex post stanovené v článku 104 nie sú okamžite prístupné alebo dostatočné.

Článok 106

Požičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli požiadať o úver od všetkých ostatných mechanizmov financovania v rámci Únie v prípade, ak:

a) 

sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania;

b) 

mimoriadne ex post príspevky stanovené v článku 104 nie sú dostupné okamžite, ako aj

c) 

alternatívne prostriedky financovania stanovené v článku 105 nie sú dostupné okamžite za primeraných podmienok.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mali právomoc požičať prostriedky ostatným mechanizmom financovania v rámci Únie za okolností bližšie určených v odseku 1.
3.  
Na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 každý z uvedených ostatných mechanizmov financovania v Únii rozhodne, či poskytne úver mechanizmu financovania, ktorý o to požiadal. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie prijalo po konzultovaní s príslušným ministerstvom alebo vládou alebo s jeho (jej) súhlasom. Rozhodnutie sa prijme čo najrýchlejšie.
4.  
Úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky úverov sa dohodnú medzi vypožičiavajúcim mechanizmom financovania a ostatnými mechanizmami financovania, ktoré sa rozhodli pre účasť. Úver každého zúčastneného mechanizmu financovania má rovnakú úrokovú sadzbu, dobu splatnosti a ostatné podmienky s výnimkou prípadu, keď sa všetky zúčastnené mechanizmy financovania dohodli inak.
5.  
Sumy, ktoré požičali jednotlivé zúčastnené mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, zodpovedajú pomeru sumy krytých vkladov v členských štátoch týchto mechanizmov financovania riešenia krízových situácií k súhrnnej sume krytých vkladov v členských štátoch zúčastnených mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Tieto miery príspevkov sa môžu líšiť na základe dohody všetkých zúčastnených mechanizmov financovania.
6.  
S nesplateným úverom poskytnutým mechanizmu financovania riešenia krízových situácií iného členského štátu podľa tohto článku sa zaobchádza ako s aktívom mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ktorý tento úver poskytol, a možno ho započítať do cieľovej úrovne tohto mechanizmu financovania.

Článok 107

Mutualizácia vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedený v článku 91 alebo článku 92 vnútroštátny mechanizmus financovania každej inštitúcie, ktorá tvorí súčasť skupiny, prispel na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa tohto článku.
2.  
Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne v prípade potreby pred prijatím každého opatrenia na riešenie krízovej situácie po konzultovaní s orgánmi pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, plán financovania ako súčasť programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny uvedeného v článkoch 91 a 92.

Plán financovania sa dohodne v súlade s postupmi rozhodovania uvedenými v článkoch 91 a 92.

3.  

Plán financovania zahŕňa:

a) 

hodnotenie v súlade s článkom 36 týkajúce sa príslušných subjektov skupiny;

b) 

straty, ktoré každý príslušný subjekt skupiny vykáže v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií;

c) 

za každý príslušný subjekt skupiny straty, ktoré by utrpela každá trieda akcionárov a veriteľov;

d) 

každý príspevok, ktorý by sa vyžadoval od systému ochrany vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1;

e) 

celkový príspevok zo strany mechanizmu financovania riešenia krízových situácií a účel a podoba príspevku;

f) 

základ pre výpočet sumy, ktorá sa od každého vnútroštátneho mechanizmu financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny s cieľom skompletizovať celkový príspevok uvedený v písmene e);

g) 

suma, ktorá sa od vnútroštátneho mechanizmu financovania každého príslušného subjektu skupiny vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a podoba týchto príspevkov;

h) 

suma úveru, ktorú mechanizmy financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, zmluvne zabezpečia podľa článku 105 od inštitúcií, finančných inštitúcií a iných tretích strán;

i) 

dobu použitia mechanizmov financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, ktorú by sa v prípade potreby malo dať predĺžiť.

4.  
Základ na pomerné rozdelenie príspevku uvedeného v odseku 3 písm. e) musí byť v súlade s odsekom 5 tohto článku a so zásadami stanovenými v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f), ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.
5.  

Ak sa v pláne financovania nedohodlo inak, v súvislosti so základom pre výpočet príspevku každého vnútroštátneho mechanizmu financovania sa zohľadní najmä:

a) 

veľkosť rizikovo vážených aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

b) 

veľkosť aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

c) 

rozsah strát, ktoré viedli k potrebe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a ktoré vznikli subjektom skupiny podliehajúcim dohľadu príslušných orgánov v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií; a

d) 

veľkosť zdrojov mechanizmov financovania na úrovni skupiny, ktoré sa podľa plánu financovania pravdepodobne použijú na priamy prospech subjektov skupiny usadených v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

6.  
Členské štáty vopred určia pravidlá a postupy na zabezpečenie toho, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania mohol realizovať svoj príspevok na financovania riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny bezodkladne bez toho, aby bol dotknutý odsek 2.
7.  
Na účely tohto článku členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 105 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.
8.  
Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne mechanizmy financovania patriaci do ich jurisdikcie mohli zaručiť každú pôžičku, ktorú mechanizmy financovania na úrovni skupiny prijali v súlade s odsekom 7.
9.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky príjmy alebo výnosy vznikajúce z použitia mechanizmov financovania na úrovni skupiny vyčlenili na prospech vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s ich príspevkami na financovanie riešenia krízových situácií podľa odseku 2.

▼M2

Článok 108

Postavenie v hierarchii konkurzného konania

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich bežné konkurzné konanie:

a) 

mali rovnaké prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené pre pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov:

i) 

tá časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorá presahuje úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;

ii) 

vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa neuskutočnili prostredníctvom tých pobočiek inštitúcií usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú mimo Únie;

b) 

mali rovnaké prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené podľa písmena a):

i) 

kryté vklady;

ii) 

systémy ochrany vkladov preberajúce práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti.

2.  

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali bežné nezabezpečené pohľadávky v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) 

pôvodná zmluvná splatnosť týchto dlhových nástrojov je aspoň jeden rok;

b) 

dlhové nástroje neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy osebe nie sú derivátmi;

c) 

v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré súvisia s danou emisiou, sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie podľa tohto odseku.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c) tohto článku, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).
4.  
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 7, členské štáty zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie a ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, uplatňovali na postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré vydali subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) tejto smernice pred dátumom nadobudnutia účinnosti opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 ( 13 ).
5.  

Ak členský štát po 31. decembri 2016 a pred 28. decembrom 2017 prijal vnútroštátny právny predpis, ktorým sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania takéhoto vnútroštátneho právneho predpisu, odsek 4 tohto článku sa neuplatňuje na pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

podľa uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu a v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) majú bežné nezabezpečené pohľadávky v bežnom konkurznom konaní vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

i) 

pôvodná zmluvná splatnosť dlhových nástrojov je aspoň jeden rok;

ii) 

dlhové nástroje neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy osebe nie sú derivátmi; a

iii) 

v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré súvisia s danou emisiou, sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie podľa vnútroštátneho právneho predpisu;

b) 

podľa uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) tohto pododseku, v bežnom konkurznom konaní vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).

K dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2017/2399, majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov uvedených v písmene b) prvého pododseku rovnaké prioritné postavenie, ako je uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.

6.  
Na účely odseku 2 písm. b) a odseku 5 prvého pododseku písm. a) bodu ii) sa dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty.
7.  
Členské štáty, ktoré pred 31. decembrom 2016 prijali vnútroštátny právny predpis upravujúci bežné konkurzné konanie, ktorým sa bežné nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) rozdeľujú do dvoch alebo viacerých rôznych prioritných postavení, alebo ktorým sa prioritné postavenie bežných nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z takýchto dlhových nástrojov mení vo vzťahu k všetkým ostatným bežným nezabezpečeným pohľadávkam s rovnakým postavením, môžu stanoviť, že dlhové nástroje s najnižším prioritným postavením medzi uvedenými bežnými nezabezpečenými pohľadávkami majú rovnaké postavenie, ako je postavenie pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.

▼B

Článok 109

Používanie systémov ochrany vkladov v súvislosti s riešením krízových situácií

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, keď orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo:

a) 

v prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, za sumu, ktorá by sa odpísala z krytých vkladov s cieľom absorbovať straty inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. a), ak by sa kryté vklady zahrnuli do odpísania dlhu a odpísali by sa v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie; alebo

b) 

v prípade, keď sa použije jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízovej situácie iných ako nástroj odpísania dlhu, za sumu strát, ktoré by vznikli krytým vkladateľom, ak by krytým vkladateľom vznikli straty úmerné stratám vzniknutým veriteľom s rovnakou úrovňou priority podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie.

Vo všetkých prípadoch je záruka systému ochrany vkladov nižšia ako suma strát, ktoré by musel znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

V prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, sa od systému ochrany vkladov, nevyžaduje, aby vykonal príspevok na pokrytie nákladov na rekapitalizáciu inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. b).

Ak na základe hodnotenia podľa článku 74 sa určilo, že príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie bol vyšší ako čisté straty, ktoré by mu vznikli, ak by sa inštitúcia zrušila na základe bežného konkurzného konania, systém ochrany vkladov má v súlade s článkom 75 právo na výplatu tohto rozdielu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, zodpovedalo podmienkam uvedeným v článku 36.
3.  
Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti.
4.  
Ak sa oprávnené vklady v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, prevedú na iný subjekt prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, vkladatelia nemajú voči systému ochrany vkladov žiadne nároky podľa smernice 2014/49/EÚvzhľadom na každú časť ich neprevedených vkladov v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že suma prevedených finančných prostriedkov sa rovná súhrnnej úrovni krytia stanovenej v článku 6 smernice 2014/49/EÚ alebo ju prevyšuje.
5.  
Bez ohľadu na odseky 1 až 4, keď sa disponibilné finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú v súlade s nimi a potom sa znížia pod dve tretiny cieľovej úrovne systému ochrany vkladov, pravidelný príspevok do systému ochrany vkladov sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Vo všetkých prípadoch zodpovednosť systému ochrany vkladov nie je vyššia ako suma rovnajúca sa 50 % jeho cieľovej úrovne podľa článku 10 smernice 2014/49/EÚ. Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti vlastného národného bankového odvetvia, určiť percento, ktoré je vyššie ako 50 %.

V každom prípade podiel na systéme ochrany vkladov podľa tejto smernice neprevyšuje straty, ktoré by mu vznikli pri zrušení na základe bežného konkurzného konania.



HLAVA VIII

SANKCIE

Článok 110

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.  
Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení a prijmú všetky kroky potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá na administratívne sankcie za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu; oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva. Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
2.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď sa na inštitúcie, finančné inštitúcie a materské spoločnosti v Únii vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, mohli v prípade ich porušenia na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, uplatňovať administratívne sankcie, a to podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.
3.  
Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií uvedená v tejto smernici sa prideľuje orgánom pre riešenie krízových situácií, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.
4.  

Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uplatňujú svoje administratívnej právomoci na ukladanie sankcií v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

a) 

priamo;

b) 

v spolupráci s inými orgánmi;

c) 

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na tieto orgány;

d) 

podaním návrhu príslušným justičným orgánom.

Článok 111

Osobitné ustanovenia

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, nariadeniach a administratívnych predpisoch určili sankcie a iné administratívne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

a) 

nevypracovanie, nedodržanie a neaktualizovanie plánov ozdravenia a plánov ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7;

b) 

neoznámenie príslušnému orgánu, že sa plánuje poskytnutie finančnej podpory na úrovni skupiny, čím sa porušuje článok 25;

c) 

neposkytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, čím sa porušuje článok 11;

d) 

riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) neoznámi príslušnému orgánu, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 81 ods. 1

2.  

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, zahrnovali aspoň:

a) 

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, finančná inštitúcia, materský podnik Únie alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;

b) 

príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c) 

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo pre ktorúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorá je braná na zodpovednosť;

d) 

v prípade právnickej osoby administratívne pokuty do výšky 10 % celkového ročného čistého obratu tejto právnickej osoby za predchádzajúci obchodný rok. V prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

e) 

v prípade fyzickej osoby administratívne pokuty do 5 000 000  EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 2. júlu 2014;

f) 

administratívne pokuty do výšky dvojnásobku sumy prínosu vyplývajúcej z porušenia v prípade, keď tento prínos možno určiť.

Článok 112

Zverejňovanie administratívnych sankcií

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejnili na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

Ak členské štáty povolia zverejnenie sankcií, proti ktorým sa možno odvolať, orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu zverejnia informácie o stave opravného prostriedku sa proti daným sankciám a o jeho výsledku.

2.  

Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejňujú spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, sankcie, ktoré uložili na anonymnom základe, a to v niektorej z týchto situácii:

a) 

ak sa sankcia uloží fyzickej osobe a zverejnenie osobných údajov sa na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti tohto zverejnenia ukáže ako neprimerané;

b) 

ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo pokračujúce trestné vyšetrovanie;

c) 

ak by zverejnenie spôsobilo inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo fyzickým osobám neprimeranú škodu, ak ju možno určiť.

Alternatívne sa v takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných údajov odložiť na primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že v rámci tejto doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

3.  
Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby údaje zverejnené v súlade s týmto článkom, zostali na ich oficiálnej webovej stránke aspoň po dobu piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa zverejnili, zostávajú na oficiálnej webovej stránke orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s platnými predpismi na ochranu údajov.
4.  
EBA predloží do 3. júla 2016 Komisii správu o anonymnom uverejnení sankcií členskými štátmi, ako sa stanovuje v odseku 2, a najmä o tom, či sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. Uvedená správa tiež uvedie všetky významné rozdiely v dĺžke zverejnenia sankcií podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre zverejňovanie sankcií.

Článok 113

Vedenie centrálnej databázy orgánom EBA

1.  
Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú pod podmienkou dodržiavania služobného tajomstva uvedenou v článku 84 orgán EBA o všetkých administratívnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 111 a o stave opravného prostriedku a jeho výsledku. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli orgány pre riešenie krízových situácií. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli príslušné orgány.
2.  
EBA vedie webovú stránku s odkazmi na zverejnenie sankcií každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 112 a uvádza dobu, na ktorú každý členský štát sankcie zverejňuje.

Článok 114

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky administratívnych pokút zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, a podľa možnosti aj:

a) 

závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b) 

mieru zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c) 

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d) 

sumu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť;

e) 

straty tretích strán spôsobených porušením, ak ich možno vyčísliť;

f) 

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;

g) 

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba;

h) 

všetky možné systémové dôsledky porušenia.



HLAVA IX

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 115

Výkon delegovania právomocí

1.  
Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  
Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 2 druhom odseku, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 sa udeľuje Komisii na neurčité obdobie od 2. júla 2014.
3.  
Európsky parlament alebo Rada môže delegovanie právomoci podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa končí delegovanie právomoci bližšie určené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.
4.  
Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
5.  
Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 alebo článku 104 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o tri mesiace.
6.  
Komisia neprijme delegované akty v prípade, keď je lehota Európskeho parlamentu na kontrolu skrátená parlamentnými prázdninami na menej než päť mesiacov vrátane predĺženia.



HLAVA X

ZMENY SMERNÍC 82/891/EHS, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ A 2013/36/EÚ A NARIADENÍ (EÚ) č. 1093/2010 A (EÚ) č. 648/2012

▼M1 —————

▼B

Článok 117

Zmeny smernice 2001/24/ES

Smernica 2001/24/ES sa mení takto:

1. 

V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.  
Táto smernica sa vzťahuje aj na investičné spoločnosti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( *1 ) a ich pobočky umiestnené v členských štátoch iných, než sú štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla.
4.  
V prípade uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *2 ) sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú aj na finančné inštitúcie, spoločnosti a materské spoločnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚ.
5.  
Články 4 a 7 tejto smernice sa neuplatňujú v prípade, ak sa uplatňuje článok 83 smernice 2014/59/EÚ.
6.  
Článok 33 tejto smernice sa neuplatňuje v prípade, ak sa uplatňuje článok 84 smernice 2014/59/EÚ.
2. 

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

— 
‚domovský členský štát‘ je domovský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
— 
‚hostiteľský členský štát‘ je hostiteľský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
— 
‚pobočka‘ je pobočka vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
— 
‚príslušný orgán‘ je príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/59/EÚ v súvislosti s reorganizačnými opatreniami prijatými na podľa uvedenej smernice;
— 
‚správca‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi, ktorej/-ého úlohou je vykonávať reorganizačné opatrenia;
— 
‚administratívne alebo justičné orgány‘ sú tie administratívne alebo justičné orgány členských štátov, ktoré sú príslušné na účely reorganizačných opatrení alebo konaní na zrušenie;
— 
‚reorganizačné opatrenia‘ sú opatrenia, ktoré sú určené na zachovanie alebo obnovenie finančnej situácie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ktoré by mohli mať vplyv na predtým jestvujúce práva tretích osôb vrátane opatrení spojených s možnosťou zastavenia platieb, zastavenia donucovacích opatrení alebo zníženia pohľadávok; tieto opatrenia zahŕňajú uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie stanovené v smernici 2014/59/EÚ;
— 
‚likvidátor‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi členských štátov, ktorej/-ého úlohou je riadiť konanie na zrušenie;
— 
‚zrušenie‘ je kolektívne konanie začaté a monitorované administratívnymi alebo justičnými orgánmi členského štátu s cieľom realizovať aktíva pod dohľadom týchto orgánov vrátane prípadu, keď sa konanie skončí vyrovnaním alebo iným podobným opatrením;
— 
‚regulovaný trh‘ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ ( *3 );
— 
‚nástroj‘ je finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 50 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
3. 

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Dohody o čistom zúčtovaní

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ, sa dohody o čistom zúčtovaní riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

4. 

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Dohody o spätnej kúpe

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ a článku 24 tejto smernice, sa dohody o spätnej kúpe riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

Článok 118

Zmena smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

1. 

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„6.  
Články 4 až 7 tejto smernice sa neuplatňujú na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnom kolateráli alebo žiadne obmedzenie účinku záložnej dohody o finančnej záruke, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania, ktoré sa ukladá na základe hlavy IV kapitoly V alebo VI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *4 ), alebo na žiadne obmedzenie, ktoré sa ukladá na základe podobných právomocí v právnych predpisoch členského štátu na uľahčenie riadneho riešenia krízovej situácie každého subjektu uvedeného v odseku 2 písm. c) bod iv) a písm. d), na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s ochrannými opatreniami stanovenými v hlave IV kapitole VII smernice 2014/59/EÚ.
2. 

Článok 9a sa nahrádza takto:

„Článok 9a

Smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ

Touto smernicou nie sú dotknuté smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ.“

Článok 119

Zmena smernice 2004/25/ES

V článku 4 ods. 5 smernice 2004/25/ES sa pridáva tento odsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *5 ).

▼M1 —————

▼B

Článok 121

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení takto:

1. 

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„4.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *6 ).
2. 

V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5.  
Členské štáty zabezpečia, aby na účely smernice 2014/59/EÚ valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou platných hlasov mohlo rozhodnúť alebo navrhnúť, aby sa v stanovách stanovilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa vydá v kratšom čase, než je to stanovené v odseku 1 tohto článku, a to za predpokladu, že sa toto zhromaždenie sa neuskutoční do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 27 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok na riešenie krízových situácií stanovených v článkoch 32 a 33 tejto smernice.
6.  
Na účely odseku 5 sa neuplatňuje povinnosť každého členského štátu stanoviť jednotnú lehotu podľa článku 6 ods. 3, povinnosť zabezpečiť včasnú dostupnosť revidovaného programu podľa článku 6 ods. 4 ani povinnosť stanoviť jeden rozhodujúci deň podľa článku 7 ods. 3“.

▼M1 —————

▼B

Článok 124

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V článku 74 smernice 2013/36/EÚ sa vypúšťa odsek 4.

Článok 125

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1. 

V článku 4 sa bod 2 sa nahrádza takto:

„2.  

‚príslušný orgán‘ je:

i) 

príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v zmysle smerníc 2007/64/ES a 2009/110/ES;

ii) 

v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

iii) 

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ ( *7 ) určený orgán vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. 18) uvedenej smernice;

iv) 

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *8 ) orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 uvedenej smernice.

2. 

V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚsprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“

Článok 126

Zmena nariadenia (EÚ) č. 648/2012

V článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dopĺňa toto písmeno:

„k) 

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( *9 ).



HLAVA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 127

Výbor EBA pre riešenie krízových situácií

EBA vytvorí stály vnútorný výbor podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na účely prípravy rozhodnutí EBA, ktoré sa majú prijímať v súlade s článkom 44 nariadenia, vrátane rozhodnutí súvisiacich s návrhmi regulačných technických predpisov a návrhmi vykonávacích technických predpisov súvisiacich s úlohami, ktoré sa udelili orgánom pre riešenie krízových situácií stanovených v tejto smernici. Najmä v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie uvedené v tomto článku nijako nezasahovalo do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Uvedený vnútorný výbor sa bude skladať z orgánov pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 3 tejto smernice.

Na účely tejto smernice EBA spolupracuje s EIOPA a ESMA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Na účely tejto smernice EBA zabezpečí plnohodnotné štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií a ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010. Výbor pre riešenie krízových situácií presadzuje prípravu a koordináciu plánov na riešenie krízových situácií a pripravuje metódy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich finančných inštitúcií.

Článok 128

Spolupráca s EBA

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s EBA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú EBA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 129

Preskúmanie

Komisia do 1. júna 2018 preskúma vykonávanie tejto smernice a predloží správu o tom Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi najmä toto:

a) 

na základe správy EBA uvedenej v článku 4 ods. 7, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

b) 

na základe správy EBA uvedenej v článku 45 ods. 19, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

c) 

fungovanie a účinnosť postavenia EBA udeleného v tejto smernici, vrátane vykonávania mediácie.

Podľa potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

Bez ohľadu na preskúmanie uvedené v prvom pododseku Komisia do 3. júla 2017 konkrétne preskúma uplatňovanie článkov 13, 18 a 45, pokiaľ ide o právomoci EBA vykonávať záväznú mediáciu s cieľom zohľadniť budúci vývoj v oblasti práva týkajúceho sa finančných služieb. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 130

Transpozícia

1.  
Členské štáty do 31. decembra 2014 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 1. januára 2015.

Členské štáty však uplatňujú ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 najneskôr od 1. januára 2016.

2.  
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3.  
Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 131

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 124 nadobudne účinnosť 1. januára 2015.

Článok 132

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.




PRÍLOHA

ODDIEL A

Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:

1. 

Zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

2. 

zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;

3. 

plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;

4. 

rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie;

5. 

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

6. 

podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;

7. 

identifikovanie kritických funkcií;

8. 

podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

9. 

podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;

10. 

mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;

11. 

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

12. 

mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;

13. 

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov;

14. 

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

15. 

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

16. 

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane infraštruktúry a služieb IT;

17. 

prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;

18. 

iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

19. 

prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie;

20. 

sústavu ukazovateľov, ktorými sa určia body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne.

ODDIEL B

Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:

1. 

podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

2. 

identifikácia priamych vlastníkov a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv každej právnickej osoby;

3. 

informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

4. 

priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

5. 

podrobný opis zložiek záväzkov inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených záväzkov;

6. 

►C2  podrobnosti o tých záväzkoch inštitúcie, ktoré sú oprávnenými záväzkami ◄ ►M3   použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ ;

7. 

identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;

8. 

opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

9. 

informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách hedges. inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;

10. 

identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;

11. 

informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov podľa počtu alebo hodnoty. vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

12. 

informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

13. 

podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

14. 

totožnosť vlastníkov systémov uvedených v bode 13, dohôd o úrovni s nimi spojených služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

15. 

identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami napr.:

— 
spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,
— 
mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,
— 
existujúce alebo možné úverové expozície,
— 
dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,
— 
prevody rizika a dohody o obchodovaní back-to-back, dohody o úrovni služieb;
16. 

informácie o príslušnom orgáne a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;

17. 

informácie o členovi riadiaceho orgánu zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj o osobách, ktoré nie sú členom vedenia, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,

18. 

opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

19. 

informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja na riešenie krízových situácií;

20. 

opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

21. 

informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi.

ODDIEL C

Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny tieto skutočnosti:

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny sa odkazy na inštitúciu považujú za také, že sa vzťahujú na každú inštitúciu alebo každý subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) v rámci skupiny:

1. 

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétnym právnickým osobám;

2. 

rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

3. 

rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

4. 

rozsah, v ktorom možno v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou;

5. 

rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie so zreteľom na dohody o úrovni služieb;

6. 

rozsah, v ktorom má inštitúcia pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany;

7. 

rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

8. 

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

9. 

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií inštitúcie vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

10. 

rozsah, v ktorom inštitúcia vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

11. 

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

12. 

rozsah, v ktorom inštitúcia vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov;

13. 

keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné;

14. 

keď skupina vykonáva transakcie back-to-back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné;

15. 

rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny;

16. 

rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

17. 

►C2  objem a typ oprávnených ◄ ►M3   použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov ◄ inštitúcie;

18. 

keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny;

19. 

existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb;

20. 

či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi tretích krajín a Únie;

21. 

realizovateľnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie;

22. 

rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo jedného či viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo na hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku;

23. 

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií;

24. 

do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

25. 

rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

26. 

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

27. 

rozsah, v ktorom by sa šírenie nákazy do iných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.

28. 

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.



( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

( 6 ) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

( 7 ) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

( 10 ) Smernica 2001/34/ES Rurópskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

( 11 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 96).

( *1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

( *2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)“.

( *3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“

( *4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“

( *5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)“.

( *6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“

( *7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

( *8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“

( *9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“