2013R0575 — SK — 18.01.2015 — 001.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013

z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 176 27.6.2013, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/62 z 10. októbra 2014,

  L 11

37

17.1.2015


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 208, 2.8.2013, s.  68 (575/2013)

►C2

Korigendum, Ú. v. ES L 321, 30.11.2013, s.  6 (575/2013)




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013

z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Vyhlásenie skupiny G-20 z 2. apríla 2009 o posilnení finančného systému obsahovalo výzvu na vynaloženie medzinárodne jednotného úsilia s cieľom posilniť transparentnosť, zodpovednosť a reguláciu prostredníctvom zvýšenia objemu a kvality kapitálu v bankovom systéme, hneď ako sa zabezpečí oživenie hospodárstva. V uvedenom vyhlásení sa takisto vyzvalo na zavedenie dodatočného opatrenia, ktoré by sa nezakladalo na rizikách, na obmedzenie rastúceho využívania finančnej páky v bankovom systéme a vybudovať rámec pre silnejšie vankúše likvidity. Skupina guvernérov a vedúcich pre dohľad centrálnych bánk (GHOS) v reakcii na mandát, ktorý dostala od G-20, odsúhlasila viacero opatrení na posilnenie regulácie bankového sektora. Tieto opatrenia, ktoré schválili vedúci predstavitelia skupiny G-20 na samite v Pittsburghu v dňoch 24. – 25. septembra 2009, sa podrobnejšie rozpracovali v decembri 2009. V júli a v septembri 2010 skupina GHOS vydala dve ďalšie oznámenia o návrhu a kalibrovaní týchto nových opatrení a v decembri 2010 Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) uverejnil konečné opatrenia, ktoré sa spoločne uvádzajú ako rámec Bazilej III.

(2)

Skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière (ďalej len „de Larosièrova skupina“), vyzvala Úniu, aby vypracovala harmonizovanejší súbor finančnej regulácie. V kontexte budúceho európskeho systému dohľadu Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 18. a 19. júna 2009 takisto zdôraznila potrebu zaviesť „jednotný európsky súbor pravidiel“ uplatniteľný na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti na vnútornom trhu.

(3)

Ako sa uvádza v správe de Larosièrovej skupiny z 25. februára 2009 (ďalej len „de Larosièrova správa“), „členský štát by mal mať možnosť prijať prísnejšie vnútroštátne regulačné opatrenia považované za vhodné z domáceho hľadiska na ochranu finančnej stability, pokiaľ sa dodržiavajú zásady vnútorného trhu a dohodnuté minimálne základné normy“.

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií ( 3 ) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( 4 ) sa pri niekoľkých príležitostiach významne zmenili a doplnili. Mnohé ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sú uplatniteľné na úverové inštitúcie aj na investičné spoločnosti. Z dôvodu prehľadnosti a aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie týchto ustanovení, tieto ustanovenia by sa mali zlúčiť do nových legislatívnych aktov, ktoré sa uplatňujú na úverové inštitúcie a 36investičné spoločnosti, a to: tohto nariadenia ►C1  a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 ( 5 ). ◄ Z dôvodu väčšej dostupnosti by ustanovenia príloh k smerniciam 2006/48/ES a 2006/49/ES mali byť integrované do normatívnych ustanovení smernice 2013/36/EÚ a tohto nariadenia.

(5)

Toto nariadenie a smernica 2013/36/EÚ by mali spoločne tvoriť právny rámec upravujúci prístup k činnosti, rámec dohľadu a prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“). Preto by sa toto nariadenie malo vykladať spoločne s uvedenou smernicou.

(6)

Smernica 2013/36/EÚ, ktorá je založená na článku 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), by mala okrem iného obsahovať ustanovenia o prístupe k činnosti inštitúcií, postupoch ich riadenia a ustanovenia o rámci dohľadu nad nimi, ako sú napríklad ustanovenia upravujúce povoľovanie činnosti, nadobúdanie kvalifikovaných účastí, uplatnenie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, právomoci príslušných orgánov domovských a hostiteľských členských štátov v tejto súvislosti a ustanovenia upravujúce počiatočný kapitál a preskúmanie inštitúcií orgánmi dohľadu.

(7)

Toto nariadenie by okrem iného malo obsahovať prudenciálne požiadavky pre inštitúcie, ktoré sa striktne vzťahujú na fungovanie trhov s bankovými a finančnými službami a majú zabezpečiť finančnú stabilitu subjektov na týchto trhoch, ako aj vysokú úroveň ochrany investorov a vkladateľov. Cieľom tohto nariadenia je rozhodujúcim spôsobom prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, a preto by mal byť založený na ustanoveniach článku 114 ZFEÚ v zmysle ich výkladu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(8)

Aj napriek tomu, že sa smernicami 2006/48/ES a 2006/49/ES do určitej miery zharmonizovali predpisy členských štátov v oblasti prudenciálneho dohľadu, uvedené smernice zahŕňajú pre členské štáty značný počet volieb a možností zavádzať prísnejšie pravidlá, ako sú pravidlá v nich stanovené. Výsledkom sú rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi, čo môže brániť cezhraničnému poskytovaniu služieb a uplatňovaniu slobody usadiť sa a vytvárať tak prekážky hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

(9)

Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na potrebu rovnakých podmienok v rámci Únie je jednotný súbor právnych predpisov pre všetkých účastníkov trhu kľúčovým prvkom fungovania vnútorného trhu. S cieľom zabrániť narušeniam trhu a regulačnej arbitráži by preto mali minimálne prudenciálne požiadavky zabezpečiť maximálnu harmonizáciu. V dôsledku toho sú prechodné obdobia stanovené v tomto nariadení nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila jeho bezproblémová implementácia a zabránilo sa neistote trhov.

(10)

So zreteľom na prácu skupiny pre implementáciu pravidiel v rámci BCBS v oblasti monitorovania a skúmania implementácie bazilejského rámca pre regulačný kapitál v členských štátoch by mala Komisia priebežne a prinajmenšom po zverejnení každej správy BCBS o pokroku dosiahnutom pri implementácii rámca Bazilej III predkladať aktualizované správy o implementácii a vnútroštátnom prijímaní rámca Bazilej III v iných významných jurisdikciách, a to vrátane posúdenia súladu právnych alebo iných predpisov iných krajín s medzinárodným minimálnym štandardom s cieľom identifikovať rozdiely, ktoré by mohli vyvolávať obavy v súvislosti s rovnosťou podmienok.

(11)

V snahe odstrániť prekážky obchodu a narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a s cieľom zabrániť vzniku ďalších pravdepodobných prekážok obchodu a značných narušení hospodárskej súťaže je preto potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

(12)

Vypracovaním prudenciálnych požiadaviek v podobe nariadenia by sa zabezpečilo, že tieto požiadavky by boli priamo uplatniteľné. Tým by sa zaistili jednotné podmienky, pretože by sa zabránilo rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie by znamenalo, že všetky inštitúcie, ktoré sú v ňom ako také vymedzené, dodržiavajú rovnaké pravidlá v celej Únii, čím by sa takisto posilnila dôvera v stabilitu inštitúcií, zvlášť v obdobiach stresu. Nariadením by sa znížila aj regulačná zložitosť a náklady spoločností na dodržiavanie súladu, najmä v prípade inštitúcií, ktoré pôsobia na cezhraničnom základe, a bol by to prínos k odstráneniu narúšania hospodárskej súťaže. So zreteľom na osobitosť trhov s nehnuteľným majetkom, pre ktoré je charakteristický hospodársky vývoj a rozdiely v jurisdikcii, ktoré sú špecifické pre členské štáty, regióny alebo miestne oblasti, príslušné orgány by mali mať možnosť stanoviť vyššie rizikové váhy alebo uplatňovať prísnejšie kritériá vychádzajúce zo skúseností so zlyhaním a z predpokladaného vývoja trhu vo vzťahu k expozíciám zabezpečeným hypotékami na nehnuteľný majetok v konkrétnych oblastiach.

(13)

V oblastiach, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje a medzi ktoré patria napríklad dynamická tvorba opravných položiek, ustanovenia o národných schémach krytých dlhopisov, ktoré nesúvisia so zaobchádzaním s krytými dlhopismi podľa pravidiel stanovených týmto nariadením, nadobúdanie a držanie účastí vo finančnom aj nefinančnom sektore na účely, ktoré nesúvisia s prudenciálnymi požiadavkami uvedenými v tomto nariadení, príslušné orgány alebo členské štáty by mali mať možnosť prijať vnútroštátne predpisy za predpokladu, že sú v súlade s týmto nariadením.

(14)

Najdôležitejším odporúčaním, ktoré sa presadzovalo v de Larosièrovej správe a ktoré sa v Únii neskôr vykonalo, bolo zriadenie jednotného súboru pravidiel a európskeho rámca pre makroprudenciálny dohľad, pričom spoločným cieľom týchto dvoch zložiek bolo zabezpečiť finančnú stabilitu. Jednotným súborom pravidiel sa zabezpečuje odolný a jednotný regulačný rámec na uľahčenie fungovania vnútorného trhu a zabraňuje vzniku príležitostí na regulačnú arbitráž. V rámci vnútorného trhu finančných služieb sa však makroprudenciálne riziká môžu od seba líšiť rôznymi spôsobmi a zahŕňajúcimi mnoho národných špecifík, z čoho vyplýva, že je možné pozorovať rozdiely napríklad v štruktúre a veľkosti bankového sektora vo vzťahu k hospodárstvu ako celku a kreditnému cyklu.

(15)

V tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ je obsiahnutých viacero nástrojov na predchádzanie makroprudenciálnemu a systémovému riziku a jeho zmierňovanie s cieľom zabezpečiť flexibilitu a zároveň aj to, aby používanie týchto nástrojov podliehalo náležitej kontrole v snahe nepoškodiť fungovanie vnútorného trhu a tiež aby bolo transparentné a konzistentné.

(16)

Ak sa makroprudenciálne alebo systémové riziká týkajú členského štátu, príslušné alebo určené orgány dotknutého členského štátu by okrem nástroja týkajúceho sa vankúša na krytie systémového rizika zahrnutého v smernici 2013/36/EÚ mali mať možnosť riešiť tieto riziká prostredníctvom určitých špecifických vnútroštátnych makroprudenciálnych opatrení, ak sa to považuje za účinnejší spôsob riešenia týchto rizík. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 ( 6 ) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 ( 7 ) by mali mať možnosť poskytnúť svoje stanovisko k tomu, či sú podmienky pre takéto vnútroštátne makroprudenciálne opatrenia splnené, pričom by mal existovať mechanizmus Únie, ktorý by zabránil uplatneniu vnútroštátnych opatrení, ak existujú veľmi silné dôkazy o nesplnení príslušných podmienok. Zatiaľ čo sa v tomto nariadení ustanovujú pre inštitúcie jednotné mikroprudenciálne pravidlá, členské štáty si vzhľadom na svoje odborné znalosti a existujúce povinnosti v súvislosti s finančnou stabilitou zachovávajú vedúcu úlohu v makroprudenciálnom dohľade. V tomto konkrétnom prípade je potrebné, aby sa právomoc odmietnuť navrhnuté vnútroštátne makroprudenciálne opatrenia zverila v súlade s článkom 291 ZFEÚ Rade, ktorá by sa uznášala na návrh Komisie, keďže súčasťou rozhodovania o prijatí akéhokoľvek vnútroštátneho makroprudenciálneho opatrenia je určité posúdenie v súvislosti s rizikami, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na makroekonomickú, fiškálnu a rozpočtovú situáciu príslušného členského štátu.

(17)

Ak Komisia predložila Rade návrh na odmietnutie týchto vnútroštátnych makroprudenciálnych opatrení, Rada by mala bezodkladne preskúmať tento návrh a rozhodnúť, či vnútroštátne opatrenia odmietnuť. Hlasovanie by sa mohlo uskutočniť v súlade s rokovacím poriadkom Rady ( 8 ) na žiadosť členského štátu alebo Komisie. Rada by mala v súlade s článkom 296 ZFEÚ vo svojom rozhodnutí uviesť odôvodnenie týkajúce sa otázky dodržania podmienok, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení pre jej opatrenia. Vzhľadom na dôležitosť markoprudenciálneho a systémového rizika pre finančný trh dotknutého členského štátu, a teda na potrebu rýchlej reakcie je dôležité, aby sa lehota na prijatie takéhoto rozhodnutia Rady stanovila v dĺžke jedného mesiaca. Ak Rada po dôkladnom preskúmaní návrhu Komisie na odmietnutie navrhnutého vnútroštátneho opatrenia dospeje k záveru, že podmienky stanovené v tomto nariadení na odmietnutie vnútroštátnych opatrení neboli splnené, mala by vždy uviesť jasné a jednoznačné odôvodnenie.

(18)

Až do harmonizácie požiadaviek na likviditu v roku 2015 a harmonizácie ukazovateľa finančnej páky v roku 2018 by mali mať členské štáty možnosť uplatňovať takéto opatrenia podľa svojho uváženia vrátane zmierňovania makroprudenciálneho alebo systémového rizika v konkrétnom členskom štáte.

(19)

Vankúše na krytie systémového rizika alebo individuálne opatrenia, ktoré prijali členské štáty na riešenie systémového rizika týkajúceho sa týchto členských štátov, by sa mohli uplatniť na bankový sektor vo všeobecnosti alebo na jeden alebo viac jeho podsektorov, a to v súvislosti s inštitúciami, ktoré vykazujú podobné rizikové profily vo svojich podnikateľských činnostiach, alebo na expozície voči jednému alebo viacerým domácim hospodárskym alebo geografickým sektorom v rámci bankového sektora.

(20)

Ak dva alebo viac určených orgánov členských štátov zistí, že došlo k rovnakým zmenám v intenzite systémového alebo makroprudenciálneho rizika, ktoré predstavuje riziko pre finančnú stabilitu na vnútroštátnej úrovni v každom členskom štáte a ktoré by podľa určených orgánov bolo možné lepšie riešiť prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, členské štáty môžu predložiť Rade, Komisii, ESRB a EBA spoločné oznámenie. Členské štáty by mali spolu s týmto oznámením predložiť Rade, Komisii, ESRB a EBA relevantné dôkazy vrátane jeho odôvodnenia.

(21)

Komisia by sa mala ďalej splnomocniť prijať delegovaný akt, ktorým sa dočasne zvýši úroveň požiadaviek vlastných zdrojov, rizikových váh, požiadaviek pre veľké expozície a požiadaviek zverejňovania. Takéto opatrenia by sa mali uplatňovať počas obdobia jedného roka, pokiaľ Európsky parlament alebo Rade nenamietali voči delegovanému aktu do troch mesiacov. Komisia by mala použitie tohto postupu odôvodniť. Komisia by sa mala splnomocniť len na uloženie prísnejších prudenciálnych požiadaviek pre expozície vzniknuté v dôsledku vývoja na trhu v Únii alebo mimo Únie s vplyvom na všetky členské štáty.

(22)

Preskúmanie makroprudenciálnej regulácie je odôvodnené tým, že Komisia tak môže okrem iného posúdiť, či sú súčasné makroprudenciálne nástroje podľa tohto nariadenia alebo smernice 2013/36/EÚ účinné, efektívne a transparentné, či by sa mali navrhnúť nové nástroje, či sú pôsobnosť a možná úroveň prekrývania makroprudenciálnych nástrojov na riešenie podobných rizík v tomto nariadení alebo smernici 2013/36/EÚ primerané a aký je vzájomný vzťah medzi medzinárodne dohodnutými normami pre systémové významné inštitúcie a toto nariadenie alebo smernice2013/36/EÚ.

(23)

Ak členské štáty prijmú usmernenia so všeobecnou pôsobnosťou, najmä v oblastiach, v ktorých Komisia prijíma návrhy technických predpisov, tieto usmernenia nie sú v rozpore s právnymi predpismi Únie ani neoslabujú ich uplatňovanie.

(24)

Toto nariadenie nebráni členským štátom v tom, aby podľa potreby uložili rovnaké požiadavky spoločnostiam, ktoré nepatria do rozsahu jeho pôsobnosti.

(25)

Všeobecné prudenciálne požiadavky stanovené v tomto nariadení sa doplnia individuálnymi opatreniami, o ktorých rozhodnú príslušné orgány v dôsledku ich priebežného preverovania jednotlivých inštitúcií orgánmi dohľadu. Rozsah takých opatrení v oblasti dohľadu by sa mal okrem iného stanoviť v smernici 2013/36/EÚ, keďže príslušné orgány by mali byť schopné vykonať svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o to, ktoré opatrenia by sa mali uložiť.

(26)

Toto nariadenie by nemalo ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov stanoviť konkrétne požiadavky v rámci postupu preskúmania orgánmi dohľadu a postupu hodnotenia stanoveného v smernici2013/36/EÚ, ktoré by sa mali prispôsobiť špecifickému rizikovému profilu inštitúcií.

(27)

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa zameriava na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu a posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami.

(28)

Vzhľadom na zvýšenie počtu úloh zverených EBA týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ, by mali Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby sa dali k dispozícii primerané ľudské a finančné zdroje.

(29)

V nariadení (EÚ) č. 1093/2010 sa vyžaduje, aby EBA konal v rozsahu pôsobnosti smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES. Od EBA sa takisto vyžaduje, aby konal aj v oblasti činností inštitúcií v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujú tieto smernice, ak sú tieto činnosti potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto smerníc. V tomto nariadení by sa mala zohľadniť úloha a funkcia EBA a uľahčiť výkon právomocí EBA stanovených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

(30)

Po období sledovania a úplnom zavedení požiadavky na krytie likvidity v súlade s článkom 460 by sa malo posúdiť, či by sa udelením právomoci Európskemu orgánu pre bankovníctvo na to, aby z vlastnej iniciatívy intervenoval formou záväznej mediácie v súvislosti s tým, aby príslušné orgány dosahovali spoločné rozhodnutia podľa článkov 20 a 21 tohto nariadenia, uľahčilo praktické vytváranie a fungovanie jediných likviditných podskupín, ako aj určovanie, či sú v prípade cezhraničných inštitúcií splnené kritériá na osobitné vnútroskupinové zaobchádzanie. Komisia by preto v tom čase mala ako súčasť jednej z pravidelných správ o fungovaní EBA podľa článku 81 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 osobitne preskúmať potrebu udeliť EBA takéto právomoci, pričom by vo svojej správe mala uviesť výsledky tohto preskúmania spolu s akýmikoľvek vhodnými legislatívnymi návrhmi.

(31)

V de Larosièrovej správe sa uvádza, že mikroprudenciálny dohľad nemôže účinne chrániť finančnú stabilitu bez adekvátneho zohľadnenia vývoja na makroúrovni, a makroprudenciálny dohľad má zmysel len vtedy, ak môže mať vplyv na dohľad na mikroúrovni. Úzka spolupráca medzi EBA a ESRB je kľúčová na zabezpečenie plnej účinnosti fungovania ESRB a krokov nadväzujúcich na jeho varovania a odporúčania. EBA by mal mať predovšetkým možnosť poskytovať ESRB všetky relevantné informácie získané príslušnými orgánmi v súlade s povinnosťami predkladania správ stanovenými v tomto nariadení.

(32)

So zreteľom na katastrofálne dôsledky poslednej finančnej krízy je hlavným cieľom tohto nariadenia podporovať hospodársky užitočné bankové činnosti, ktoré slúžia všeobecnému záujmu, a odrádzať od neudržateľného finančného špekulovania bez skutočnej pridanej hodnoty. To zahŕňa komplexnú reformu spôsobu, akým sa úspory smerujú na produktívne investície. V záujme ochrany udržateľného a rôznorodého bankového prostredia v Únii by mali mať príslušné orgány právomoc ukladať vyššie kapitálové požiadavky na systémovo dôležité inštitúcie, ktoré môžu vzhľadom na svoje podnikateľské činnosti predstavovať hrozbu pre globálne hospodárstvo.

(33)

Rovnocenné finančné požiadavky pre inštitúcie, ktoré držia peňažné prostriedky alebo cenné papiere, ktoré sú vo vlastníctve ich klientov, predstavujú nevyhnutný predpoklad na zabezpečenie podobných záruk pre vkladateľov a spravodlivých podmienok pre hospodársku súťaž medzi porovnateľnými skupinami inštitúcií.

(34)

Keďže inštitúcie na vnútornom trhu priamo súťažia, na celom území Únie by mali platiť rovnocenné požiadavky na monitorovanie pri zohľadnení rozdielnych rizikových profilov inštitúcií.

(35)

Ak vznikne kedykoľvek v priebehu výkonu dohľadu potreba určiť výšku konsolidovaných vlastných zdrojov skupiny inštitúcií, tento výpočet by sa mal vykonať v súlade s týmto nariadením.

(36)

Podľa tohto nariadenia sa požiadavky na vlastné zdroje uplatňujú na individuálnom alebo konsolidovanom základe, okrem prípadu, keď príslušné orgány neuplatňujú dohľad na individuálnom základe, ak to považujú za potrebné. Individuálny, konsolidovaný a cezhraničný konsolidovaný dohľad sú užitočnými nástrojmi dohľadu nad inštitúciami.

(37)

Na zabezpečenie primeranej platobnej schopnosti inštitúcií v rámci skupiny je nevyhnutné, aby sa kapitálové požiadavky uplatňovali na základe konsolidovanej situácie týchto inštitúcií v skupine. Na zabezpečenie primeraného rozdelenia vlastných zdrojov v rámci skupiny a v prípade potreby ich dostupnosti na ochranu úspor, by sa kapitálové požiadavky mali uplatňovať na jednotlivé inštitúcie v rámci skupiny, pokiaľ sa tento cieľ nedá účinne dosiahnuť iným spôsobom.

(38)

Menšinové účasti vyplývajúce zo sprostredkovateľských finančných holdingových spoločností, na ktoré sa vzťahujú požiadavky uvedené v tomto nariadení na subkonsolidovanom základe, môžu byť tiež prípustné (v rámci príslušných limitov) ako vlastný kapitál Tier 1 skupiny na konsolidovanom základe, keďže vlastným kapitálom Tier 1 sprostredkovateľskej finančnej holdingovej spoločnosti pripísateľným menšinovým účastiam, ako aj časťou toho istého kapitálu pripísateľnou materskej spoločnosti sa rovnocenne kryjú prípadné straty ich dcérskych spoločností.

(39)

V presnom postupe účtovania, ktorý sa má použiť pri výpočte vlastných zdrojov, ich primeranosti vo vzťahu k riziku, ktorému je inštitúcia vystavená, a pri posudzovaní koncentrácie expozícií by sa mali zohľadniť ustanovenia smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií ( 9 ), ktorá zahŕňa niektoré upravené ustanovenia siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach ( 10 ) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem ( 11 ), a to podľa toho, ktorým z týchto aktov sa riadi účtovníctvo inštitúcií podľa vnútroštátneho práva.

(40)

Na účely zabezpečenia primeranej platobnej schopnosti je dôležité stanoviť také kapitálové požiadavky, ktorými sa vážia aktíva a podsúvahové položky v súlade so stupňom rizika.

(41)

Bazilejský výbor pre bankový dohľad prijal 26. júna 2004 rámcovú dohodu o medzinárodnej konvergencii merania kapitálu a kapitálových požiadaviek (ďalej len „rámec Bazilej II“). Ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré boli prevzaté do tohto nariadenia, sú rovnocenné ustanoveniam rámca Bazilej II. Začlenením doplnkových prvkov rámca Bazilej III do tohto nariadenia sa následne toto nariadenie stáva rovnocenným ustanoveniam rámcov Bazilej II a III.

(42)

Rozmanitosť inštitúcií v Únii je nevyhnutné zohľadniť prostredníctvom zabezpečenia alternatívnych prístupov k výpočtu kapitálových požiadaviek na kreditné riziko, a to zahrnutím rozličných stupňov citlivosti voči rizikám a vyžadovaním rôznych stupňov sofistikovanosti. Použitie externých ratingov a vlastných odhadov inštitúcií týkajúcich sa jednotlivých parametrov kreditného rizika predstavuje významné zlepšenie v oblasti citlivosti voči rizikám a v prudenciálnej spoľahlivosti pravidiel kreditného rizika. Inštitúcie by mali byť podporené v tom, aby prešli na rizikovo citlivejšie prístupy. Pri vypracovaní odhadov potrebných na uplatnenie prístupov tohto nariadenia ku kreditnému riziku by inštitúcie mali zlepšiť svoje postupy merania a riadenia kreditného rizika, aby boli k dispozícii metódy určenia regulačných požiadaviek na vlastné zdroje odzrkadľujúce povahu, rozsah a zložitosť postupov jednotlivých inštitúcií. V tejto súvislosti by malo spracovanie údajov v súvislosti so vznikom a riadením expozícií voči klientom zahŕňať rozvoj a validáciu systémov riadenia a merania kreditného rizika. Toto neslúži len na splnenie legitímneho záujmu inštitúcií, ale aj na účely tohto nariadenia, aby sa používali lepšie metódy merania a riadenia rizika a aby sa tieto metódy využívali i na účely regulácie vlastných zdrojov. Napriek tomu si prístupy s vyššou citlivosťou voči riziku vyžadujú rozsiahle odborné poznatky a zdroje, ako aj veľké množstvo vysokokvalitných údajov. Inštitúcie by preto mali pred tým, ako uplatnia tieto prístupy na účely regulácie vlastných zdrojov, dodržiavať vysoké štandardy. Vzhľadom na prebiehajúcu prácu na vytváraní primeraných obmedzení pre interné modely by Komisia mala podať správu o možnosti predĺženia dočasného uplatňovania najnižšej úrovne podľa dohody Bazilej I (Basel I floor) spolu s legislatívnym návrhom.

(43)

Kapitálové požiadavky by mali byť primerané rizikám, na ktoré sa vzťahujú. V požiadavkách by sa malo odzrkadľovať najmä zníženie miery rizika vyplývajúce z veľkého počtu relatívne malých expozícií.

(44)

Malé a stredné podniky (MSP) sú jedným z pilierov hospodárstva Únie vzhľadom na ich zásadnú úlohu pri dosahovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest. Oživenie a budúci rast hospodárstva Únie do veľkej miery závisia od dostupnosti kapitálu a financovania pre MSP usadené v Únii na účely uskutočnenia investícií potrebných na zavedenie nových technológií a vybavenia, a to v snahe zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Obmedzené množstvo alternatívnych zdrojov financovania ešte viac zvýšilo citlivosť MSP usadených v Únii na dôsledky krízy bankového sektora. Je preto dôležité, aby sa v súčasnom kontexte odstránila táto existujúca medzera vo financovaní MSP a zabezpečil primeraný tok bankových úverov pre MSP. Kapitálové požiadavky pre expozície MSP by sa mali obmedziť prostredníctvom uplatnenia podporného koeficientu 0,7619 s cieľom umožniť úverovým inštitúciám zvýšiť objem úverov poskytovaných pre MSP. Na dosiahnutie tohto cieľa by úverové inštitúcie mali účinne využívať kapitálovú úľavu vyplývajúcu z uplatnenia podporného koeficientu výhradne na účely zabezpečenia primeraného toku úverov pre MSP usadených v Únii. Príslušné orgány by mali pravidelne monitorovať celkovú výšku expozícií úverových inštitúcií voči MSP a celkovú sumu kapitálového zníženia.

(45)

V súlade s rozhodnutím BCBS schváleným GHOS 10. januára 2011 by sa všetky nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 inštitúcie v prípade neživotaschopnosti danej inštitúcie mali dať v plnom rozsahu a natrvalo odpísať alebo zmeniť na vlastný kapitál Tier 1. Právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby sa na nástroje vlastných zdrojov vzťahoval mechanizmus absorpcie dodatočných strát, by sa mali začleniť do práva Únie ako súčasť požiadaviek týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií inštitúcií. Ak sa do 31. decembra 2015 neprijmú právne predpisy Únie upravujúce požiadavku, aby sa kapitálové nástroje úplne a natrvalo odpísali na nulu alebo zmenili na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v prípade, že inštitúcia sa už viac nepovažuje za životaschopnú, Komisia by mala preskúmať, či by sa takéto ustanovenie malo zahrnúť do tohto nariadenia, pričom by o tom mala podať správu, a na základe tohto preskúmania by mala predložiť vhodné legislatívne návrhy.

(46)

V ustanoveniach tohto nariadenia sa dodržiava zásada proporcionality a prihliada sa najmä na rozdiely vo veľkosti a v rozsahu operácií inštitúcií, ako aj na rozsah ich činností. Dodržiavanie zásady proporcionality takisto znamená, že pre retailové expozície sa uznávajú najjednoduchšie ratingové postupy, a to aj pri prístupe na základe interných ratingov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa požiadavky stanovené v tomto nariadení uplatňovali spôsobom primeraným povahe, rozsahu a zložitosti rizík spojených s obchodným modelom inštitúcie a jej činnosťami. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli delegované a vykonávacie akty, regulačné technické predpisy a vykonávacie technické predpisy v súlade so zásadou proporcionality, aby sa zaistilo primerané uplatňovanie tohto nariadenia. EBA by preto mal zabezpečiť, aby boli všetky regulačné a vykonávacie technické predpisy naformulované tak, aby sa dodržala zásada proporcionality.

(47)

Príslušné orgány by mali venovať náležitú pozornosť prípadom, v súvislosti s ktorými majú podozrenie, že informácie sa považovali za interné alebo dôverné s cieľom vyhnúť sa zverejneniu takýchto informácií. Aj keď sa inštitúcia môže rozhodnúť nezverejniť informácie, pretože sa považujú za interné alebo dôverné, skutočnosť, že informácie sa považujú za interné alebo dôverné by nemala zbaviť zodpovednosti vyplývajúcej z nezverejnenia tých informácií, ak sa takéto zverejnenie považuje za zverejnenie s významným účinkom.

(48)

„Evolučná“ povaha tohto nariadenia umožňuje inštitúciám vybrať jeden z troch prístupov ku kreditnému riziku, ktoré sa odlišujú z hľadiska ich komplexnosti. S cieľom umožniť najmä malým inštitúciám výber prístupu interných ratingov s vyššou citlivosťou voči riziku by sa príslušné ustanovenia mali vykladať tak, aby triedy expozícií zahŕňali všetky expozície, ktoré sú priamo alebo nepriamo v tomto nariadení považované za rovnocenné. Vo všeobecnosti by príslušné orgány nemali vnášať diskrimináciu medzi tri prístupy z hľadiska postupu preskúmania dohľadom, to znamená, že inštitúcie fungujúce na základe ustanovení štandardizovaného prístupu by nemali len z tohto dôvodu podliehať prísnejšiemu dohľadu.

(49)

Postupom na zmierňovanie kreditného rizika by sa malo dostať väčšieho uznania v rámci pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, aby sa nenáležitým uznaním nezhoršila platobná schopnosť. Vždy, keď to bude možné, by sa bankové kolaterály na zmierňovanie kreditného rizika, v súčasnosti obvyklé v príslušných členských štátoch, mali uznať v štandardizovanom prístupe, ako aj v iných prístupoch.

(50)

Na zabezpečenie toho, aby sa riziká a účinky znižovania rizika vyplývajúce z činností a investícií inštitúcií v sekuritizácii primerane odzrkadlili v kapitálových požiadavkách inštitúcií, sú potrebné pravidlá stanovujúce prudenciálne náležité zaobchádzanie s takýmito činnosťami a investíciami, založené na citlivosti voči riziku. Na tieto účely je potrebné jasné a komplexné vymedzenie sekuritizácie, ktoré bude zachytávať akúkoľvek transakciu alebo schému, na základe ktorej sa kreditné riziko spojené s expozíciou alebo skupinou expozícií rozdelí do tranží. Expozícia, ktorou sa vytvára priama platobná povinnosť v prípade transakcie alebo schémy použitej na financovanie hmotného majetku alebo jeho prevádzkovanie, by sa nemala považovať za expozíciu voči sekuritizácii, a to ani vtedy, keď z tejto transakcie alebo schémy vyplývajú platobné povinnosti rôznej nadradenosti.

(51)

Popri dohľade zameranom na zabezpečenie finančnej stability je potrebný mechanizmus určený na zlepšenie a vývoj účinného dohľadu a prevenciu potenciálnych bublín, a to s cieľom zabezpečiť optimálnu alokáciu kapitálu vzhľadom na makroekonomické výzvy a ciele, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície v reálnej ekonomike.

(52)

Operačné riziko je významné riziko, ktorému sú vystavené inštitúcie a ktoré si vyžaduje krytie vlastnými zdrojmi. Rozmanitosť inštitúcií v Únii je nevyhnutné zohľadniť prostredníctvom zabezpečenia alternatívnych prístupov k výpočtu požiadaviek na operačné riziko, a to zahrnutím rozličných stupňov citlivosti voči riziku a vyžadovaním rôznych stupňov sofistikovanosti. Inštitúciám by sa mali poskytnúť vhodné podnety, aby prešli na prístupy s vyššou citlivosťou voči riziku. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu v oblasti merania a riadenia operačného rizika by sa mali pravidlá neustále prehodnocovať a podľa potreby aktualizovať, čo platí aj pre požiadavky pre rozličné obchodné línie, ako aj uznanie postupov na zmierňovanie rizika. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zohľadneniu poistenia v jednoduchých prístupoch k výpočtu kapitálových požiadaviek na operačné riziko.

(53)

Monitorovanie a kontrola expozícií inštitúcií by mali byť neoddeliteľnou súčasťou dohľadu nad nimi. Nadmerná koncentrácia expozícií voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov môže mať preto za následok neprijateľné riziko straty. Takáto situácia sa môže považovať za ohrozenie platobnej schopnosti inštitúcie.

(54)

Pri posudzovaní existencie skupiny prepojených klientov, a teda expozícií predstavujúcich jediné riziko je dôležité zohľadniť aj riziká vyplývajúce zo spoločného zdroja významného financovania poskytnutého inštitúciou, jej finančnou skupinou alebo jej prepojenými stranami.

(55)

Hoci je žiaduce založiť výpočet hodnoty expozície na výpočte stanovenom na účely požiadaviek na vlastné zdroje, je vhodné prijať pravidlá monitorovania veľkej majetkovej angažovanosti bez určenia rizikovej váhy alebo stanovenia stupňov rizík. Postupy zmierňovania kreditného rizika uplatňované v režime solventnosti boli okrem toho navrhnuté na základe predpokladu dobre diverzifikovaného kreditného rizika. V prípade veľkej majetkovej angažovanosti, ktorá sa týka koncentrácie rizika voči jedinému klientovi, kreditné riziko nie je dobre diverzifikované. Účinky týchto postupov by mali preto podliehať prudenciálnym zárukám. V súvislosti s tým je potrebné stanoviť účinnú realizáciu náhrady zabezpečenia voči kreditnému riziku na účely veľkej majetkovej angažovanosti.

(56)

Keďže strata vyplývajúca z expozície voči inštitúcii môže byť rovnako vysoká ako strata z akejkoľvek inej expozície, s týmito expozíciami by sa malo zaobchádzať a mali by sa oznamovať tak ako akékoľvek iné expozície. Zaviedol sa alternatívny kvantitatívny limit na zmiernenie neúmerného vplyvu takéhoto prístupu na menšie inštitúcie. Okrem toho sú vyňaté aj veľmi krátkodobé expozície týkajúce sa prevodu peňazí vrátane poskytovania platobných služieb, služieb zúčtovania, vyrovnania a správy cenných papierov pre klientov, aby sa uľahčilo bezproblémové fungovanie finančných trhov a s tým spojenej infraštruktúry. Tieto služby zahŕňajú napríklad hotovostné zúčtovanie a vyrovnanie a podobné činnosti na uľahčenie vyrovnania. Súvisiace expozície zahŕňajú expozície, ktoré nemožno predvídať, a preto nemôžu byť pod plnou kontrolou úverovej inštitúcie, okrem iného zostatky na medzibankových účtoch, ktoré vyplývajú z platieb klientov vrátane pripísaných alebo odpísaných poplatkov a úrokov a z ďalších platieb za služby klientom, ako aj poskytnutý či prijatý kolaterál.

(57)

Je dôležité, aby sa zosúladili záujmy podnikov, ktoré spracúvajú úvery do podoby obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov (originátori alebo sponzori), a záujmy podnikov, ktoré investujú do týchto cenných papierov alebo nástrojov (investori). Na tieto účely by si mal originátor alebo sponzor ponechať významný podiel v podkladových aktívach. Je preto dôležité, aby si originátori alebo sponzori ponechali expozíciu voči riziku v prípade predmetných úverov. Zo všeobecnejšieho hľadiska by sekuritizačné transakcie nemali byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa zabraňovalo uplatneniu požiadaviek na ponechanie, najmä prostredníctvom poplatkov alebo prémiovej štruktúry alebo oboch týchto spôsobov. Také ponechanie by sa malo uplatňovať vo všetkých situáciách, v ktorých sa uplatňuje ekonomická podstata sekuritizácie, bez ohľadu na to, aké právne štruktúry alebo nástroje sa použijú na dosiahnutie tejto ekonomickej podstaty. Najmä v tých prípadoch, keď sa kreditné riziko prenáša prostredníctvom sekuritizácie, by sa mali investori rozhodovať len s náležitou starostlivosťou, k čomu potrebujú primerané informácie o sekuritizáciách.

(58)

Týmto nariadením sa tiež stanovuje, že viacnásobné uplatnenie požiadaviek na ponechanie by nemalo byť možné. Pre akúkoľvek sekuritizáciu postačuje, ak požiadavkám podlieha aspoň originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ. Podobne, ak sekuritizačné transakcie obsahujú iné sekuritizácie ako podklad, požiadavky na ponechanie by sa mali uplatňovať len na sekuritizácie, ktoré sú predmetom investície. Odkúpené pohľadávky by nemali byť predmetom požiadaviek na ponechanie, ak vznikajú z podnikateľskej činnosti, ak sú prevedené alebo diskontované s cieľom financovať takúto činnosť. Príslušné orgány by mali uplatniť rizikovú váhu v súvislosti s neplnením povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosti riadenia rizík v súvislosti so sekuritizáciou v prípade nezanedbateľných porušení politík a postupov, ktoré sú rozhodujúce pre analýzu podkladových rizík. Komisia by tiež mala preskúmať, či by mohlo zabránenie viacnásobnému uplatňovaniu požiadaviek na ponechanie viesť k praktikám obchádzania požiadavky na ponechanie a či príslušné orgány účinne presadzujú pravidlá sekuritizácie.

(59)

Náležitá starostlivosť by sa mala využiť na riadne posúdenie rizík vyplývajúcich zo sekuritizačných expozícií v prípade obchodnej i neobchodnej knihy. Povinnosti vyplývajúce z náležitej starostlivosti musia byť okrem toho primerané. Postupy náležitej starostlivosti by mali prispievať k budovaniu väčšej dôvery medzi originátormi, sponzormi a investormi. Preto sa vyžaduje, aby sa riadne zverejňovali relevantné informácie týkajúce sa postupov náležitej starostlivosti.

(60)

Ak má inštitúcia expozíciu voči vlastnej materskej spoločnosti alebo iným dcérskym spoločnostiam svojej materskej spoločnosti, je potrebná osobitná opatrnosť. Riadenie takýchto expozícií inštitúcií by malo prebiehať úplne nezávisle a podľa zásady zdravého riadenia, pričom sa nesmie brať ohľad na žiadne iné faktory. To je osobitne dôležité v prípade veľkej majetkovej angažovanosti a v prípadoch, ktoré jednoznačne nesúvisia so správou v rámci skupiny alebo bežnými transakciami v rámci skupiny. Príslušné orgány by takejto majetkovej angažovanosti v rámci skupiny mali venovať osobitnú pozornosť. Takéto štandardy sa však nemusia uplatňovať v prípade, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo úverovou inštitúciou, alebo ak sú iné dcérske spoločnosti úverové alebo finančné inštitúcie, alebo podniky pomocných služieb, a to za predpokladu, že na všetky tieto podniky sa vzťahuje dohľad nad úverovou inštitúciou na konsolidovanom základe.

(61)

Vzhľadom na to, že pravidlá týkajúce sa kapitálových požiadaviek sa vyznačujú citlivosťou voči riziku, je žiaduce neustále skúmať, či majú významný vplyv na hospodársky cyklus. Komisia by mala vzhľadom na príspevok Európskej centrálnej banky predkladať o týchto aspektoch správy Európskemu parlamentu a Rade.

(62)

Kapitálové požiadavky pre obchodníkov s komoditami vrátane tých obchodníkov, na ktorých sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi ( 12 ), by sa mali preskúmať.

(63)

Liberalizácia trhov s plynom a elektrinou je pre Úniu dôležitá z hospodárskeho aj politického hľadiska. Z tohto dôvodu by mali byť kapitálové požiadavky a iné prudenciálne pravidlá vzťahujúce sa na spoločnosti, ktoré pôsobia na týchto trhoch, primerané a nemali by nevhodne narúšať dosahovanie cieľa liberalizácie. Tento cieľ by sa mal brať do úvahy predovšetkým pri preskúmaniach podľa tohto nariadenia.

(64)

Inštitúcie, ktoré investujú do resekuritizácií, by mali uplatňovať náležitú starostlivosť aj so zreteľom na podkladové sekuritizácie a nesekuritizačné expozície, ktoré sú v podstate základom podkladových sekuritizácií. Inštitúcie by mali posúdiť, či expozície v kontexte programov aktívami zaistených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov predstavujú resekuritizačné expozície vrátane expozícií v kontexte programov, pri ktorých sa nadobúdajú nadriadené tranže samostatných skupín celých úverov, pričom ani jeden z týchto úverov nie je sekuritizačnou alebo resekuritizačnou expozíciou a ochranu pred prvou stratou pre každú investíciu poskytuje predajca úverov. V tejto situácii by sa facilita likvidity špecifická pre skupinu vo všeobecnosti nemala považovať za resekuritizačnú expozíciu, pretože táto predstavuje tranžu samostatnej skupiny aktív (to znamená uplatniteľnú skupinu celých úverov), ktorá neobsahuje žiadnu sekuritizačnú expozíciu. Naproti tomu zvýšenie kreditnej kvality celého programu, ktoré sa vzťahuje len na niektoré straty presahujúce ochranu poskytovanú predávajúcim na rozličné skupiny, by vo všeobecnosti znamenalo, že sa do tranží rozdeľuje riziko skupiny viacnásobných aktív obsahujúcich minimálne jednu sekuritizačnú expozíciu, a predstavovalo by preto resekuritizačnú expozíciu. Napriek tomu, ak sa takýto program financuje výlučne z jednej kategórie obchodovateľných cenných papierov a ak zvýšenie kreditnej kvality celého programu nepredstavuje resekuritizáciu alebo obchodovateľné cenné papiere sú v plnom rozsahu podporované inštitúciou, ktorá je sponzorom, čo znamená, že namiesto podkladových skupín alebo aktív je riziku zlyhania sponzora v skutočnosti vystavený investor obchodovateľných cenných papierov, potom by sa tento obchodovateľný cenný papier vo všeobecnosti nemal považovať za resekuritizačnú expozíciu.

(65)

Ustanovenia o obozretnom oceňovaní by sa v prípade obchodnej knihy mali uplatňovať na všetky nástroje ocenené reálnou cenou, a to v obchodnej, ako aj v neobchodnej knihe inštitúcií. Malo by sa objasniť, že v prípadoch, v ktorých by uplatnenie obozretného oceňovania malo viesť k nižšej hodnote, ako je skutočne uznaná hodnota evidovaná v účtovníctve, by sa absolútna hodnota rozdielu mala odpočítať od vlastných zdrojov.

(66)

Inštitúcie by mali mať možnosť voľby, či na sekuritizačné pozície, ktorým bola priradená riziková váha 1 250  % podľa tohto nariadenia, uplatnia kapitálovú požiadavku alebo ich odpočítajú od vlastného kapitálu Tier 1, a to bez ohľadu na to, či sú tieto pozície súčasťou obchodnej alebo neobchodnej knihy.

(67)

Inštitúcie, ktoré sú originátormi alebo sponzormi, by nemali mať možnosť obísť zákaz implicitnej podpory využitím svojich obchodných kníh na poskytnutie takejto podpory.

(68)

Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie informácií, ktoré sa výslovne požaduje v tomto nariadení, by malo byť cieľom požiadaviek na zverejňovanie poskytnúť účastníkom trhu presné a úplné informácie o rizikovom profile jednotlivých inštitúcií. Od inštitúcií by sa preto malo požadovať, aby zverejnili dodatočné informácie, ktoré nie sú výslovne uvedené v tomto nariadení, pokiaľ je takéto zverejnenie nutné na dosiahnutie uvedeného cieľa. Príslušné orgány by mali zároveň venovať náležitú pozornosť prípadom, v súvislosti s ktorými majú podozrenie, že inštitúcia považovala informácie za interné alebo dôverné s cieľom vyhnúť sa zverejneniu takýchto informácií.

(69)

Pokiaľ externé ratingové hodnotenie sekuritizačnej pozície zohľadňuje účinok kreditného zabezpečenia poskytovaného samotnou investičnou spoločnosťou, inštitúcia by nemala mať možnosť využiť vo svoj prospech nižšiu rizikovú váhu vyplývajúcu z tohto zabezpečenia. Sekuritizačná pozícia by sa nemala odpočítať od kapitálu, ak existujú iné spôsoby určenia rizikovej váhy v súlade s aktuálnym rizikom pozície bez zohľadnenia takého kreditného zabezpečenia.

(70)

Vzhľadom na ich nedávnu slabú výkonnosť by sa mali posilniť predpisy interných modelov na výpočet kapitálových požiadaviek na trhové riziko. Predovšetkým by sa malo doplniť ich zachytávanie rizík v súvislosti s kreditnými rizikami v obchodnej knihe. Kapitálové požiadavky by okrem toho mali zahŕňať prvok prispôsobený stresovým podmienkam, aby sa posilnili kapitálové požiadavky vzhľadom na zhoršujúce sa trhové podmienky a aby sa obmedzila potenciálna procyklickosť. Inštitúcie by mali tiež vykonávať reverzné stresové testy na posúdenie toho, ktoré scenáre by mohli ohroziť životaschopnosť inštitúcie, okrem prípadov, ak sú schopné preukázať, že takýto test nie je nutný. Vzhľadom na nedávne mimoriadne ťažkosti pri zaobchádzaní so sekuritizačnými pozíciami za použitia prístupov vychádzajúcich z interných modelov by sa malo obmedziť uznanie modelovania sekuritizačných riziká na výpočet kapitálových požiadaviek v obchodných knihách inštitúciou a malo by sa automaticky vyžadovať používanie štandardizovaných kapitálových požiadaviek pre sekuritizačné pozície v obchodnej knihe.

(71)

Týmto nariadením sa stanovujú obmedzené výnimky pre určité korelačné obchodné aktivity, v súlade s ktorými môže orgán dohľadu inštitúcii povoliť vypočítať kapitálovú požiadavku na krytie celkového rizika za predpokladu, že budú dodržané prísne požiadavky. V takýchto prípadoch by sa malo od inštitúcie požadovať, aby tieto činnosti podrobila kapitálovej požiadavke zodpovedajúcej vyššej kapitálovej požiadavke podľa tohto interne vyvinutého prístupu a 8 % kapitálovej požiadavke pre osobitné riziko podľa štandardizovanej metódy merania. Nemalo by sa požadovať, aby sa tieto expozície podrobili požiadavkám na dodatočné riziko, ale mali by sa zahrnúť do meraní hodnoty v riziku a meraní stresovej hodnoty v riziku.

(72)

Vzhľadom na povahu a rozsah nepredpokladaných strát, ktoré utrpeli inštitúcie počas finančnej a hospodárskej krízy, je nevyhnutné ďalej zlepšovať kvalitu a harmonizáciu vlastných zdrojov, ktoré by mali inštitúcie držať. Malo by to zahŕňať zavedenie nového vymedzenia kľúčových prvkov kapitálu, ktorý má byť k dispozícii na pokrytie nepredpokladaných strát v prípade ich vzniku, zlepšenie vymedzenia hybridného kapitálu a jednotných prudenciálnych úprav vlastných zdrojov. Takisto je nevyhnutné podstatne zvýšiť úroveň vlastných zdrojov vrátane nových pomerov kapitálu so zameraním na kľúčové prvky vlastných zdrojov, ktoré majú byť k dispozícii na pokrytie strát v prípade ich vzniku. Očakáva sa, že inštitúcie, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, by mali spĺňať svoje kapitálové požiadavky týkajúce sa kľúčových prvkov kapitálu len takýmito akciami, ktoré spĺňajú prísny súbor kritérií pre kľúčové kapitálové nástroje a zverejnené rezervy inštitúcie. S cieľom primerane zohľadniť rozmanitosť právnych foriem, v rámci ktorých inštitúcie v Európskej únii vykonávajú svoju činnosť, by sa prísnym súborom kritérií malo zabezpečiť v prípade inštitúcií, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, aby kľúčové kapitálové nástroje mali najvyššiu kvalitu. To by nemalo brániť inštitúciám, aby na akcie, ktoré majú diferencované alebo nemajú žiadne hlasovacie práva, vyplácali rozdelenia, ktoré sú násobkom rozdelení vyplácaných na akcie, ktoré majú relatívne vyššiu úroveň hlasovacích práv, za predpokladu, že bez ohľadu na úroveň hlasovacích práv sú splnené prísne kritériá pre nástroje vlastného kapitálu Tier 1 vrátane tých, ktoré sa týkajú flexibility výplat, a za predpokladu, že v prípade výplaty rozdelenia sa rozdelenie vyplatí na všetky akcie vydané dotknutou inštitúciou.

(73)

Expozície spojené s obchodným financovaním sa svojou povahou navzájom líšia, majú však aj spoločné charakteristiky, ako sú nízka hodnota, krátke trvanie a identifikovateľný zdroj splatenia. Súvisia s pohybom tovaru a služieb, ktoré podporujú reálnu ekonomiku, a vo väčšine prípadov tieto expozície pomáhajú riešiť každodenné potreby malých podnikov, čím prispievajú k dosahovaniu hospodárskeho rastu a vytváraniu pracovných príležitostí. Kladné peňažné toky a záporné peňažné toky sa zvyčajne párujú, v dôsledku čoho je riziko likvidity obmedzené.

(74)

Je vhodné, aby EBA viedol aktualizovaný zoznam všetkých foriem kapitálových nástrojov v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. EBA by mal z tohto zoznamu vyčiarknuť vylúčiť nástroje, ktoré nie sú nástrojmi štátnej pomoci, ak boli emitované po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a nespĺňajú kritériá uvedené v tomto nariadení, pričom EBA by mal toto vyčiarknutie verejne oznámiť. Ak sa nástroje, ktoré EBA vyčiarkol zo zoznamu, naďalej uznávajú aj po danom oznámení, EBA by mal v plnom rozsahu uplatniť svoje právomoci, najmä právomoci zverené na základe článku 17 nariadenia 1093/2010 týkajúce sa porušenia práva Únie. Je potrebné pripomenúť, že na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania práva Únie sa ako primeraná reakcia uplatňuje trojfázový mechanizmus, pričom v prvej fáze je EBA oprávnený preskúmať údajné nesprávne alebo nedostatočné uplatňovanie povinností vyplývajúcich z práva EÚ zo strany vnútroštátnych orgánov pri ich činnosti dohľadu a na záver vydá odporúčanie. V druhej fáze v prípade, že príslušný vnútroštátny orgán nekoná v zmysle tohto odporúčania, je Komisia oprávnená vydať formálne stanovisko pri zohľadnení odporúčania EBA a požiadať pritom príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie. Aby bolo možné vyriešiť výnimočné situácie spočívajúce v pretrvávajúcej nečinnosti dotknutého príslušného orgánu je EBA v tretej fáze oprávnený ako posledné riešenie prijať rozhodnutia určené jednotlivým finančným inštitúciám. Okrem toho je potrebné pripomenúť článok 258 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, je oprávnená predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

(75)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na možnosť príslušných orgánov zachovať procesy predbežného schvaľovania týkajúce sa zmlúv o nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2. V týchto prípadoch by sa mali takéto kapitálové nástroje započítať do dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 danej inštitúcie až po tom, čo úspešne dokončili tieto schvaľovacie procesy.

(76)

Na účely posilnenia trhovej disciplíny a zvýšenia finančnej stability je potrebné zaviesť podrobnejšie požiadavky na zverejňovanie formy a povahy regulačného kapitálu a prudenciálnych úprav vykonaných s cieľom zabezpečiť, aby investori a vkladatelia boli dostatočne informovaní o platobnej schopnosti inštitúcií.

(77)

Ďalej je potrebné, aby príslušné orgány vedeli – a to aspoň súhrnne – o objeme zmlúv o repo transakciách, požičiavania cenných papierov a všetkých foriem zaťaženia aktív. Tieto informácie by sa mali poskytovať príslušným orgánom. Na účely posilnenia trhovej disciplíny by mali existovať podrobnejšie požiadavky na zverejňovanie zmlúv o repo transakciách a zabezpečenom financovaní.

(78)

Nové vymedzenie požiadaviek, pokiaľ ide o kapitál a regulačný kapitál, by sa malo zaviesť spôsobom zohľadňujúcim skutočnosť, že existujú rozdielne vnútroštátne východiskové body a podmienky, pričom počiatočné rozdiely týkajúce sa nových predpisov by sa v priebehu prechodného obdobia mali znižovať. S cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu týkajúcu sa úrovne vlastných zdrojov sa počas prechodného obdobia zachovajú nástroje, ktoré boli vydané v kontexte rekapitalizačného opatrenia podľa pravidiel štátnej pomoci predo dňom uplatňovania tohto nariadenia. Spoliehanie sa na štátnu pomoc by sa malo v budúcnosti čo najviac obmedziť. Avšak v rozsahu, v akom sa preukáže, že štátna pomoc je v určitých situáciách nevyhnutná, by sa mal v tomto nariadení ustanoviť rámec na riešenie takýchto situácií. Konkrétne by sa v tomto nariadení malo stanoviť, aké by malo byť zaobchádzanie s nástrojmi vlastných zdrojov emitovanými v kontexte opatrenia rekapitalizácie podľa pravidiel štátnej pomoci. Inštitúcie by mali mať možnosť ťažiť z takéhoto zaobchádzania za prísne stanovených podmienok. Okrem toho v rozsahu, v akom takéto zaobchádzanie umožňuje odchýlky od nových kritérií kvality nástrojov vlastných zdrojov, tieto odchýlky by sa mali obmedziť v čo najväčšej miere. Zaobchádzanie s existujúcimi kapitálovými nástrojmi emitovanými v kontexte opatrenia rekapitalizácie podľa pravidiel štátnej pomoci by malo jasne rozlišovať medzi tými kapitálovými nástrojmi, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, a tými kapitálovými nástrojmi, ktoré takéto požiadavky nespĺňajú. Pre kapitálové nástroje, ktoré nespĺňajú dané požiadavky, by sa preto v tomto nariadení mali stanoviť náležité prechodné opatrenia.

(79)

V smernici 2006/48/ES sa vyžadovalo, aby si úverové inštitúcie zabezpečili vlastné zdroje, ktoré sa prinajmenšom rovnajú presne stanoveným minimálnym sumám do 31. decembra 2011. Vzhľadom na pokračujúce účinky finančnej krízy v bankovom sektore a rozšírenie prechodných opatrení v prípade kapitálových požiadaviek, ktoré prijal BCBS, je vhodné opätovne zaviesť nižší limit počas obmedzeného obdobia, pokiaľ sa nevytvoria vlastné zdroje v dostatočnej výške v súlade s prechodnými opatreniami pre vlastné zdroje stanovenými v tomto nariadení, ktoré sa budú odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia do roku 2019 postupne zavádzať.

(80)

Pre skupiny, ktorých súčasťou je významná činnosť v oblasti bankovníctva alebo investovania a poisťovníctva, sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( 13 ) stanovujú osobitné pravidlá na riešenie takého „dvojitého započítavania“ kapitálu. Smernica 2002/87/ES vychádza z medzinárodne dohodnutých zásad týkajúcich sa riešenia rizika v jednotlivých sektoroch. Týmto nariadením sa posiľňuje spôsob, akým sa uvedené pravidlá zamerané na tieto finančné konglomeráty uplatňujú na skupiny bankových a investičných spoločností, pričom sa ním zabezpečuje ich dôsledné a konzistentné uplatňovanie. Akékoľvek ďalšie potrebné zmeny sa budú riešiť v rámci revízie smernice 2002/87/ES, ktorá sa očakáva v roku 2015.

(81)

Finančná kríza poukázala na skutočnosť, že inštitúcie značne podcenili úroveň kreditného rizika protistrany spojeného s mimoburzovými derivátmi (OTC). Skupinu G-20 to podnietilo k tomu, že na svojom zasadnutí v septembri 2009 predniesla výzvu, aby sa viac mimoburzových derivátov zúčtovávalo prostredníctvom centrálnej protistrany. Skupina okrem toho žiadala, aby tie mimoburzové deriváty, ktoré by sa nemohli zúčtovávať centrálne, podliehali vyšším požiadavkám na vlastné zdroje s cieľom primerane odzrkadľovať vyššie riziká, ktoré sú s nimi spojené.

(82)

Na základe výzvy skupiny G-20 Bazilejský výbor pre bankový dohľad ako súčasť rámca Bazilej III podstatne zmenil režim kreditného rizika protistrany. Predpokladá sa, že rámec Bazilej III podstatne sprísni požiadavky na vlastné zdroje spojené s OTC derivátmi inštitúcií a ich transakciami spočívajúcimi vo financovaní cenných papierov a významným spôsobom podnieti inštitúcie k tomu, aby využívali centrálne protistrany. Od rámca Bazilej III sa takisto očakáva, že poskytne ďalšie podnety k posilneniu riadenia rizika úverových expozícií protistrany a že sa v ňom preskúma súčasný režim zaobchádzania s expozíciami kreditného rizika protistrany voči centrálnym protistranám.

(83)

Inštitúcie by mali mať dodatočné vlastné zdroje vzhľadom na riziko úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z OTC derivátov. Inštitúcie by takisto mali uplatňovať vyššiu koreláciu hodnoty aktív vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje v prípade expozícií kreditného rizika protistrany vyplývajúcich z OTC derivátov a transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov vo vzťahu k niektorým finančným inštitúciám. Od inštitúcií by sa takisto malo požadovať, aby výrazne zlepšili meranie a riadenie kreditného rizika protistrany prostredníctvom lepšieho riešenia rizika nesprávnej voľby, vysoko špekulatívnych protistrán a kolaterálu, a to spolu so zodpovedajúcimi zlepšeniami v oblasti spätného testovania a stresového testovania.

(84)

Obchodné expozície voči centrálnym protistranám obvykle využívajú mnohostranný mechanizmus vzájomného započítavania a znášania strát, ktorý poskytujú centrálne protistrany. V dôsledku toho sa na ne vzťahuje veľmi nízke kreditné riziko protistrany, a preto by mali podliehať veľmi nízkej požiadavke na vlastné zdroje. Táto požiadavka by zároveň mala byť kladná, aby zabezpečila, že inštitúcie sledujú a monitorujú svoje expozície voči centrálnym protistranám ako súčasť dobrého riadenia rizika a aby sa v nej odzrkadľovalo, že dokonca ani obchodné expozície voči centrálnym protistranám nie sú bezrizikové.

(85)

Fond pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane je mechanizmus, ktorý umožňuje spoločné znášanie strát medzi zúčtovacími členmi centrálnej protistrany. Používa sa v prípade, ak sú straty vzniknuté centrálnej protistrane po zlyhaní zúčtovacieho člena väčšie ako marže a príspevky do fondu pre prípad zlyhania, ktoré poskytol tento zúčtovací člen, a ako akákoľvek iná obranná línia, ktorú môže centrálna protistrana uplatniť predtým, ako použije príspevky zostávajúcich zúčtovacích členov do fondu pre prípad zlyhania. Vzhľadom na to je riziko strát spojené s expozíciami z príspevkov do fondu pre prípad zlyhania väčšie ako riziko spojené s obchodnými expozíciami. Tento druh expozícii by mal preto podliehať vyššej požiadavke na vlastné zdroje.

(86)

„Hypotetický kapitál“ centrálnej protistrany je premenná potrebná na stanovenie požiadavky na vlastné zdroje pre expozície zúčtovacieho člena z jeho príspevkov do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania. Nemal by sa chápať ako niečo iné. Predovšetkým by sa nemal chápať ako výška kapitálu, ktorú má centrálna protistrana držať podľa požiadavky jej príslušného orgánu.

(87)

Preskúmanie zaobchádzania s kreditným rizikom protistrany, a najmä zavedenie požiadaviek na vyššie vlastné zdroje v prípade dvojstranných zmlúv o derivátoch, tak aby sa v nich odrážalo vyššie riziko, ktoré takéto zmluvy predstavujú pre finančný systém, tvorí neoddeliteľnú súčasť úsilia Komisie zabezpečiť účinné, bezpečné a zdravé trhy s derivátmi. Preto sa týmto nariadením dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 14 ).

(88)

Komisia by mala do 31. decembra 2015 preskúmať príslušné výnimky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti. Kým nebude známy výsledok uvedeného preskúmania by mali mať členské štáty naďalej možnosť pre určité veľké majetkové angažovanosti udeľovať na dostatočne dlhé prechodné obdobie výnimku z uplatňovania uvedených predpisov. Komisia by v nadväznosti na prácu vykonanú v rámci príprav a rokovaní súvisiacich so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie ( 15 ) a so zreteľom na vývoj týkajúci sa týchto otázok na medzinárodnej úrovni a úrovni Únie mala preskúmať, či by sa mali tieto výnimky naďalej uplatňovať na základe voľného uváženia alebo všeobecnejším spôsobom a či sa riziká súvisiace s týmito expozíciami riešia inými účinnými spôsobmi stanovenými v tomto nariadení.

(89)

S cieľom zabezpečiť, aby výnimky udelené príslušnými orgánmi pre expozície trvalo neohrozovali súlad jednotných pravidiel stanovených v tomto nariadení, príslušné orgány by mali po prechodnom období a v prípade chýbajúceho výsledku uvedeného preskúmania konzultovať EBA, či je vhodné túto možnosť vyňať určité expozície naďalej využívať.

(90)

Roky predchádzajúce finančnej kríze charakterizoval nadmerný nárast expozícií inštitúcií vo vzťahu k ich vlastným zdrojom (finančná páka). Straty a nedostatok finančných prostriedkov počas finančnej krízy nútili inštitúcie, aby podstatne zmiernili využívanie finančnej páky v priebehu krátkeho obdobia. V dôsledku toho zosilneli tlaky smerom nadol na ceny aktív, čo spôsobilo inštitúciám ďalšie straty, ktoré zasa viedli k ďalšiemu poklesu ich vlastných zdrojov. Zníženie dostupnosti úverov pre reálne hospodárstvo a hlbšia a dlhšia kríza boli konečnými dôsledkami tejto negatívnej špirály.

(91)

Požiadavky na vlastné zdroje založené na rizikách sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočných vlastných zdrojov na krytie nepredpokladaných strát. Kríza však ukázala, že samotné tieto požiadavky nie sú postačujúce na to, aby zabránili inštitúciám vziať na seba nadmerné a neudržateľné riziko využívania finančnej páky.

(92)

V septembri 2009 sa vedúci predstavitelia skupiny G-20 zaviazali, že vypracujú medzinárodne dohodnuté pravidlá s cieľom odradiť od nadmerného využívania finančnej páky. Na tento účel podporili zavedenie ukazovateľa finančnej páky ako doplnkového opatrenia rámca Bazilej II.

(93)

V decembri 2010 Bazilejský výbor pre bankový dohľad uverejnil usmernenia, v ktorých vymedzil metodiku pre výpočet ukazovateľa finančnej páky. V týchto pravidlách sa stanovuje obdobie sledovania, ktoré bude prebiehať od 1. januára 2013 do 1. januára 2017 a počas ktorého sa bude monitorovať ukazovateľ finančnej páky, jeho zložky a jeho správanie vo vzťahu k požiadavke založenej na riziku. Na základe výsledkov z obdobia sledovania je zámerom Bazilejského výboru pre bankový dohľad uskutočniť všetky konečné úpravy vymedzenia a kalibrácie ukazovateľa finančnej páky v prvej polovici roku 2017 s cieľom prejsť 1. januára 2018 na záväznú požiadavku založenú na vhodnom prieskume a kalibrácii. V usmerneniach Bazilejského výboru pre bankový dohľad sa takisto stanovuje zverejňovanie informácií o ukazovateli finančnej páky a o jeho zložkách od 1. januára 2015.

(94)

Ukazovateľ finančnej páky predstavuje pre Úniu nový nástroj v oblasti regulácie a dohľadu. V súlade s medzinárodnými dohodami by sa mal predovšetkým zaviesť ako dodatočný znak, ktorý sa môže uplatňovať na jednotlivé inštitúcie na základe rozhodnutia orgánov dohľadu podľa vlastného uváženia. Povinnosťou predkladať správy uloženou inštitúciám by sa umožnilo primerané preskúmanie a kalibrácia na účely prechodu na záväzné opatrenie v roku 2018.

(95)

Pri skúmaní vplyvu ukazovateľa finančnej páky na rôznym podnikateľským modelom činnosti by sa mala venovať osobitná pozornosť modelom činnosti, ktoré sa považujú za modely spojené s nízkym rizikom, ako sú napríklad hypotekárne financovanie a špecializované pôžičky regionálnych vlád, miestnych orgánov alebo subjektov verejného sektora. EBA by na základe získaných údajov a zistení v rámci preskúmania orgánom dohľadu počas pozorovacieho obdobia mal v spolupráci s príslušnými orgánmi vypracovať klasifikáciu obchodných modelov a rizík. Na základe vhodnej analýzy a pri zohľadnení historických údajov alebo stresových scenárov by sa mali posúdiť primerané úrovne ukazovateľa finančnej páky, ktorými sa zabezpečuje odolnosť príslušných obchodných modelov, ako aj to, či by sa úrovne ukazovateľa finančnej páky mali stanoviť ako prahové hodnoty alebo ako rozpätia. Po období pozorovania a kalibrácii príslušných úrovní ukazovateľa finančnej páky a na základe uvedeného posúdenia mala by EBA zverejniť náležité štatistické preskúmanie ukazovateľa finančnej páky vrátane priemerov a štandardných odchýlok. Po jeho prijatí požiadaviek miery finančnej páky by EBA mala zverejniť náležité štatistické preskúmanie ukazovateľa finančnej páky vrátane priemerov a štandardných odchýlok vo vzťahu k identifikovaným kategóriám inštitúcií.

(96)

Inštitúcie by mali monitorovať úroveň a zmeny ukazovateľa finančnej páky, ako aj riziko finančnej páky ako súčasť interného procesu posudzovania kapitálovej primeranosti (ICAAP). Takéto monitorovanie by malo byť zahrnuté do procesu preskúmania orgánmi dohľadu. Konkrétne po nadobudnutí účinnosti požiadaviek týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky by príslušné orgány mali monitorovať vývoj obchodných modelov a zodpovedajúci rizikový profil s cieľom zaistiť aktualizovanú a riadnu klasifikáciu inštitúcií.

(97)

Pre správne politiky odmeňovania majú kľúčový význam vhodné štruktúry riadenia, transparentnosť a postupy zverejňovania. S cieľom zabezpečiť, aby štruktúry odmeňovania a súvisiace riziká boli pre trh dostatočne transparentné, by inštitúcie mali zverejňovať podrobné informácie o svojich politikách a postupoch odmeňovania a z dôvodu zachovania dôvernosti aj súhrnné sumy v súvislosti s tými pracovníkmi, ktorých profesijné aktivity majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Tieto informácie by sa mali sprístupniť všetkým zúčastneným stranám. Týmito konkrétnymi požiadavkami by nemali byť dotknuté všeobecnejšie požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík odmeňovania uplatniteľné horizontálne medzi sektormi. Okrem toho by sa členským štátom malo umožniť vyžadovať, aby inštitúcie sprístupňovali podrobnejšie informácie o odmeňovaní.

(98)

Uznávanie ratingovej agentúry za externú ratingovú agentúru (ECAI) by nemalo viesť k väčšej miere uzatvárania trhu, na ktorom už teraz dominujú tri hlavné spoločnosti. EBA a ESCB by mali zabezpečiť uznanie viacerých ratingových agentúr za ECAI, aby sa trh otvoril iným spoločnostiam, bez toho, aby proces zjednodušovali alebo znižovali jeho náročnosť.

(99)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( 16 ) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstve a o voľnom pohybe takýchto údajov ( 17 ) by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(100)

Inštitúcie by mali mať v držbe diverzifikovaný vankúš likvidných aktív, ktoré môžu použiť na krytie potrieb likvidity pri krátkodobom nedostatku likvidity. Keďže nemožno s istotou vopred vedieť, na ktorú konkrétnu triedu aktív sa môžu vzťahovať následné otrasy, bolo by vhodné podporiť diverzifikovaný a vysoko kvalitný vankúš likvidity zahŕňajúci rôzne kategórie aktív. Koncentrácia aktív a nadmerné spoliehanie sa na trhovú likviditu vytvárajú systémové riziko pre finančný sektor a je potrebné im predchádzať. Počas počiatočného obdobia pozorovania by sa preto mal zohľadňovať rozsiahly súbor kvalitných aktív, ktorý sa použije na formulovanie vymedzenia požiadavky na krytie likvidity (Liquidity Coverage Requirement – LCR). Pri stanovovaní jednotného vymedzenia likvidných aktív by sa očakávalo, že prinajmenšom štátne a kryté dlhopisy obchodované na transparentných trhoch so stálym pohybom sa budú považovať za aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou. Bolo by tiež vhodné, aby sa aktíva vymedzené v článku 416 ods. 1 písm. a) až c) zahrnuli do vankúša bez obmedzení. Ak inštitúcie použijú túto zásobu likvidity, mali by mať plán na obnovenie svojich rezerv likvidných aktív a príslušné orgány by mali zabezpečiť vhodnosť tohto plánu a jeho vykonanie.

(101)

Zásoba likvidných aktív by mala byť kedykoľvek k dispozícii na krytie záporných tokov likvidity. Úroveň potrieb likvidity pri krátkodobom nedostatku likvidity by sa mala stanoviť štandardným spôsobom, aby bola zabezpečená jednotná norma spoľahlivosti a rovnaké podmienky. Je potrebné zabezpečiť, aby takéto štandardné stanovenie úrovne potrieb likvidity nemalo neplánované dôsledky pre finančné trhy, rozšírenie úverovej činnosti a hospodársky rast, pričom by sa mali vziať do úvahy rôzne obchodné a investičné modely a finančné prostredie inštitúcií v celej Únii. Na tento účel by požiadavka na krytie likvidity mala podliehať obdobiu sledovania. Komisii by mala byť na základe zistení a správ, ktoré vypracuje EBA, splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom včas zaviesť pre Úniu podrobné a harmonizované požiadavky na krytie likvidity. V záujme zabezpečenia globálnej harmonizácie v oblasti regulácie likvidity by akýkoľvek delegovaný akt na zavedenie požiadavky na krytie likvidity mal byť porovnateľný s požiadavkou na krytie likvidity stanovenou vo finálnom medzinárodnom rámci pre meranie, normy a sledovanie rizika likvidity, ktorý vypracoval BCBS, pričom by mal zohľadňovať špecifiká Únie a národné špecifiká.

(102)

Na tento účel by mal EBA počas obdobia pozorovania preskúmať a posúdiť okrem iného primeranosť prahovej hodnoty vo výške 60 % likvidných aktív úrovne 1, horné ohraničenie pomeru kladných peňažných tokov k záporným peňažným tokom vo výške 75 % a zavádzanie požiadavky na krytie likvidity od úrovne 60 % od 1. januára 2015 s postupným zvyšovaním na úroveň 100 %. Pri posudzovaní a podávaní správ o jednotných vymedzeniach zásoby likvidných aktív by mal EBA ako základ svojej analýzy zohľadniť vymedzenie vysokokvalitných likvidných aktív (HQLA) podľa BCBS so zreteľom na špecifiká Únie a národné špecifiká. EBA by mal identifikovať tie meny, v prípade ktorých potreby inštitúcií usadených v Únii týkajúce sa likvidných aktív presahujú dostupnosť týchto likvidných aktív v uvedenej mene, no zároveň by mal každoročne preskúmať, či by sa mali uplatniť odchýlky vrátane odchýlok identifikovaných v tomto nariadení. EBA by mal okrem toho každoročne posudzovať, či by sa v súvislosti s každou takouto odchýlkou, ako aj odchýlkami už identifikovanými v tomto nariadení, nemali pri ich využívaní inštitúciami usadenými v Únii zaviesť akékoľvek dodatočné podmienky alebo či by sa existujúce podmienky nemali revidovať. EBA by mal výsledky svojej analýzy predkladať vo výročnej správe Komisii.

(103)

S cieľom zvýšiť efektívnosť a znížiť administratívne zaťaženie by mal EBA zaviesť ucelený rámec predkladania správ na základe harmonizovaného súboru noriem pre požiadavky na likviditu, ktoré by sa mali uplatňovať v celej Únii. Na tento účel by mal EBA vypracovať jednotné formáty správ a riešenia v oblasti informačných technológií, v ktorých by sa zohľadnili ustanovenia tohto nariadenia alebo smernice 2013/36/EÚ. Do dátumu uplatnenia požiadaviek na likviditu v plnom rozsahu by mali inštitúcie plniť príslušné vnútroštátne požiadavky na predkladanie správ.

(104)

EBA by mal v spolupráci s ESRB vydať usmernenia týkajúce sa zásad používania zásoby likvidných aktív v stresových situáciách.

(105)

Nemalo by byť samozrejmé, aby inštitúcie dostávali podporu na zabezpečenie likvidity od iných inštitúcií, ktoré patria do tej istej skupiny, keď majú ťažkosti s plnením svojich platobných záväzkov. Na základe prísnych podmienok a samostatnej dohody všetkých dotknutých príslušných orgánov by však príslušné orgány mali mať možnosť oslobodiť konkrétne inštitúcie od uplatňovania požiadavky na likviditu a uplatniť na tieto inštitúcie konsolidovanú požiadavku s cieľom umožniť inštitúciám, aby svoju likviditu riadili centrálne na úrovni skupiny alebo podskupiny.

(106)

Keď sa požiadavka na likviditu stane záväzným opatrením, v rovnakom zmysle by sa na toky likvidity medzi dvomi inštitúciami, ktoré patria do tej istej skupiny a ktoré podliehajú konsolidovanému dohľadu, mali v prípade neudelenia výnimky uplatniť preferenčné úrokové sadzby na kladný peňažný tok a záporný peňažný tok len v tých prípadoch, keď sa zavedú všetky potrebné ochranné opatrenia. Takéto osobitné preferenčné zaobchádzanie by sa malo úzko vymedziť a spojiť so splnením viacerých prísnych a objektívnych podmienok. Toto osobitné zaobchádzanie uplatniteľné na daný tok v rámci skupiny by sa malo získať na základe metodiky s použitím objektívnych kritérií a parametrov v záujme určenia konkrétnych úrovní pre kladný peňažný tok a záporný peňažný tok medzi inštitúciou a protistranou. Komisii by sa na základe zistení a správy, ktorú vypracuje EBA, mala v prípade potreby a ako súčasť delegovaného aktu, ktorý prijme podľa tohto nariadenia na upresnenie požiadavky na krytie likvidity udeliť právomoc prijať delegované akty s cieľom ustanoviť tieto osobitné zaobchádzania v rámci skupiny, metodiku i objektívne kritériá, ktoré sú s nimi spojené, a spôsoby prijímania spoločných rozhodnutí v súvislosti s posudzovaním týchto kritérií.

(107)

Dlhopisy vydané National Asset Management Agency (NAMA) v Írsku majú osobitný význam pre ozdravenie írskeho bankového sektora a ich vydanie bolo povolené ešte pred schválením zo strany členských štátov a boli schválené Komisiou ako štátna pomoc v zmysle podporného opatrenia zavedeného na odstránenie toxických aktív zo súvah niektorých úverových inštitúcií. Vydanie týchto dlhopisov ako prechodné opatrenie podporené zo strany Komisie a ECB je neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizácie írskeho bankového systému. Za tieto dlhopisy ručí írska vláda a z hľadiska menových orgánov predstavujú prípustný kolaterál. Komisia by sa mala zaoberať osobitnými mechanizmami zachovania predchádzajúceho stavu v súvislosti s prevoditeľnými aktívami vydanými alebo zaručenými subjektmi, ktoré dostali súhlas Únie v oblasti štátnej pomoci v rámci delegovaného aktu, ktorý prijme podľa tohto nariadenia na upresnenie požiadavky na krytie likvidity. Komisia by mala v tejto súvislosti zohľadniť skutočnosť, že inštitúciám, ktoré počítajú požiadavky na krytie likvidity v súlade s týmto nariadením, by sa malo povoliť zahŕňať až do decembra 2019 nadradené dlhopisy NAMA medzi aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou.

(108)

Podobne dlhopisy emitované správcovskou spoločnosťou Spanish Asset Management Company majú osobitný význam pre ozdravenie španielskeho bankového sektora a sú prechodným opatrením podporeným Komisiou a ECB, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť reštrukturalizácie španielskeho bankového systému. Komisia by sa mala v rámci delegovaného aktu, ktorý prijme podľa tohto nariadenia na upresnenie požiadavky na krytie likvidity zaoberať osobitnými mechanizmami týkajúcimi sa zachovania predchádzajúceho stavu v súvislosti s prevoditeľnými aktívami emitovanými alebo zaručenými subjektmi, ktoré dostali súhlas Únii v oblasti štátnej pomoci, keďže emitovanie uvedených dlhopisov sa predpokladá v memorande o porozumení týkajúcom sa podmienenosti politiky v oblasti finančného sektora, ktoré 23. júla 2012 podpísali Komisia a španielske orgány, a prevod aktív musí schváliť Komisia ako opatrenie štátnej pomoci prijaté na odstránenie toxických aktív zo súvah niektorých úverových inštitúcií, pokiaľ za ne ručí španielska vláda, a z hľadiska menových orgánov predstavujú prípustný kolaterál. Komisia by mala v tejto súvislosti zohľadniť skutočnosť, že inštitúciám, ktoré počítajú požiadavky na krytie likvidity v súlade s týmto nariadením, by sa malo povoliť zahŕňať minimálne do decembra 2023 nadradené dlhopisy Spanish Asset Management Company medzi aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou.

(109)

Na základe správ, ktoré predkladá EBA, a pri príprave návrhu delegovaného aktu týkajúceho sa požiadaviek na likviditu by Komisia mala tiež zvážiť, či by sa s nadradenými dlhopismi emitovanými právnickými osobami, ktoré majú podobné postavenie ako NAMA v Írsku alebo Spanish Asset Management Company, boli zriadené na rovnaký účel a majú osobitný význam pre ozdravenie bánk v akomkoľvek inom členskom štáte, malo zaobchádzať rovnako, pokiaľ za ne ručí ústredná vláda príslušného členského štátu a z hľadiska menových orgánov predstavujú prípustný kolaterál.

(110)

Pri tvorbe návrhu regulačných technických predpisov na určenie metódy merania dodatočného záporného peňažného toku by mala EBA zohľadniť ako metódu takéhoto merania štandardizovaný prístup stanovenia historického obdobia.

(111)

Inštitúcie by až do zavedenia pomeru čistého stabilného financovania (Net Stable Funding Ratio, ďalej len „NSFR“) ako záväzného minimálneho štandardu mali dodržiavať všeobecnú povinnosť financovania. Všeobecná povinnosť financovania by nemala byť požiadavkou na určitý pomer. Ak sa pred zavedením NSFR zavedie na základe vnútroštátneho ustanovenia ako minimálny štandard pomer stabilného financovania, inštitúcie by mali dodržiavať tento minimálny štandard.

(112)

Okrem krátkodobých potrieb likvidity by inštitúcie mali prijať aj štruktúry financovania, ktoré sú stabilné v dlhodobejšom horizonte. V decembri 2010 BCBS odsúhlasil, že pomer čistého stabilného financovania sa do 1. januára 2018 zmení na minimálny štandard a že BCBS zavedie dôsledné postupy v oblasti predkladania správ s cieľom monitorovať tento pomer počas prechodného obdobia, bude aj naďalej skúmať dôsledky týchto štandardov na finančné trhy, rozširovanie úverovej činnosti a hospodársky rast a v prípade potreby riešiť neplánované dôsledky. BCBS preto odsúhlasil, že NSFR bude podliehať obdobiu sledovania a bude zahŕňať doložku o preskúmaní. V tejto súvislosti by mal EBA na základe predkladania správ, ktoré sa vyžaduje v tomto nariadení, vyhodnotiť, ako by sa mala navrhnúť požiadavka na stabilné financovanie. S cieľom zaviesť takúto požiadavku do roku 2018 by na základe tohto hodnotenia Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi.

(113)

Nedostatky v správe a riadení spoločností v celom rade inštitúcií prispeli k nadmernému a neobozretnému riskovaniu v bankovom sektore, čo malo za následok zlyhanie jednotlivých inštitúcií a systémové problémy.

(114)

S cieľom umožniť monitorovanie postupov v oblasti správy a riadenia spoločností v prípade inštitúcií a zlepšiť trhovú disciplínu by inštitúcie mali zverejňovať svoje opatrenia v oblasti správy a riadenia spoločností. Ich riadiace orgány by mali schváliť a zverejniť vyhlásenie, v ktorom uistia verejnosť, že tieto opatrenia sú primerané a účinné.

(115)

S cieľom zohľadniť rôznorodosť obchodných modelov inštitúcií na vnútornom trhu by sa mali dôkladne preskúmať niektoré dlhodobé štrukturálne požiadavky, ako je NSFR a ukazovateľ finančnej páky, aby sa podporili rôznorodé stabilné bankové štruktúry, ktoré slúžia a mali by naďalej slúžiť hospodárstvu Únie.

(116)

Na zabezpečenie trvalého poskytovania finančných služieb domácnostiam a spoločnostiam je potrebná stabilná štruktúra financovania. Dlhodobé finančné toky vo finančných systémoch, ktoré sa zakladajú na bankách, v mnohých členských štátov môžu mať vo všeobecnosti iné charakteristiky než na iných medzinárodných trhoch. Okrem toho sa v členských štátoch mohli vytvoriť osobitné štruktúry financovania na zabezpečenie stabilného financovania dlhodobých investícií vrátane decentralizovaných bankových štruktúr na poskytovanie likvidity alebo špecializovaných hypotekárnych cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na vysoko likvidných trhoch alebo ktoré sú vítanou investíciou pre dlhodobých investorov. Tieto štrukturálne faktory by sa mali dôkladne posúdiť. Na tento účel je nevyhnutné, aby EBA a ESRB na základe správ, ktorých predkladanie sa vyžaduje v tomto nariadení, po dokončení medzinárodných štandardov vyhodnotili, ako by sa mala navrhnúť požiadavka na stabilné financovanie, pričom plne zohľadnia rôznorodosť štruktúr financovania na bankovom trhu v Únii.

(117)

S cieľom zabezpečiť postupné zbližovanie medzi výškou vlastných zdrojov a prudenciálnymi úpravami uplatňovanými na vymedzenie vlastných zdrojov v celej Únii a na vymedzenie vlastných zdrojov stanovené v tomto nariadení počas prechodného obdobia by k postupnému zavádzaniu požiadaviek tohto nariadenia na vlastné zdroje malo dochádzať pozvoľne. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby toto postupné zavádzanie bolo v súlade s nedávnymi zvýšeniami požadovaných úrovní vlastných zdrojov, ktoré uskutočnili členské štáty, a s vymedzením vlastných zdrojov v členských štátoch. Na tento účel by príslušné orgány mali počas prechodného obdobia určiť dolné a horné limity, pokiaľ ide o rýchlosť zavádzania požadovanej úrovne vlastných zdrojov a prudenciálnych úprav stanovených v tomto nariadení.

(118)

V záujme uľahčenia hladkého prechodu od rozdielnych prudenciálnych úprav, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch, k súboru prudenciálnych úprav stanovených v tomto nariadení by príslušné orgány mali byť schopné počas prechodného obdobia aj naďalej v obmedzenom rozsahu vyžadovať od inštitúcií, aby vykonávali prudenciálne úpravy, ktoré predstavujú výnimku z tohto nariadenia.

(119)

S cieľom zabezpečiť, aby mali inštitúcie dostatok času na splnenie nových požadovaných úrovní vlastných zdrojov a na ich nové vymedzenie, mali by sa v období medzi 1. januárom 2013 a 31. decembrom 2021 postupne odstrániť niektoré kapitálové nástroje, ktoré nie sú v súlade s vymedzením vlastných zdrojov stanoveným v tomto nariadení. Okrem toho by určité nástroje spojené s investíciami zo strany štátu mali byť v plnom rozsahu uznané ako vlastné zdroje na obmedzené obdobie. Okrem toho, emisné ážio súvisiace s položkami, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES kvalifikujú ako vlastné zdroje, by sa za určitých okolností mal kvalifikovať ako vlastný kapitál Tier 1.

(120)

S cieľom zabezpečiť postupné zbližovanie smerujúce k jednotným pravidlám zverejňovania informácií inštitúciami, aby sa účastníkom trhu poskytovali presné a komplexné informácie týkajúce sa rizikového profilu jednotlivých inštitúcií, požiadavky na zverejňovanie by sa mali zavádzať postupne.

(121)

S cieľom zohľadniť vývoj na trhu a skúsenosti s uplatňovaním tohto nariadenia by sa od Komisie malo vyžadovať, aby Európskemu parlamentu a Rade predkladala správy, v prípade potreby spolu s legislatívnymi návrhmi, o možnom vplyve kapitálových požiadaviek na minimálny hospodársky cyklus, o požiadavkách na vlastné zdroje v prípade expozícií vo forme krytých dlhopisov, o veľkej majetkovej angažovanosti, požiadavkách na likviditu, finančnej páke, o expozíciách voči prenesenému kreditnému riziku, kreditnému riziku protistrany a metóde pôvodnej expozície, retailových expozíciách, o vymedzení prípustného kapitálu a úrovni uplatňovania tohto nariadenia.

(122)

Hlavným účelom právneho rámca pre úverové inštitúcie by malo byť zabezpečenie fungovania služieb, ktoré sú životne dôležité pre reálnu ekonomiku, a súčasné obmedzenie rizika morálneho hazardu. Štrukturálne oddelenie retailových a investičných bankových činností v rámci bankovej skupiny by mohlo byť jedným z kľúčových nástrojov na podporu tohto cieľa. Žiadne ustanovenie súčasného regulačného rámca by preto nemalo brániť zavedeniu opatrení na uskutočnenie takéhoto oddelenia. Od Komisie by sa malo vyžadovať, aby analyzovala otázku štrukturálneho oddelenia v Únii a aby podala správu a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy Európskemu parlamentu a Rade.

(123)

Podobne by sa členským štátom malo v záujme ochrany vkladateľov a zachovania finančnej stability umožniť prijať štrukturálne opatrenia, na základe ktorých sa od úverových inštitúcií s povolením v danom členskom štáte vyžaduje, aby znížili svoje expozície voči rôznym právnickým osobám, a to v závislosti od ich činností a bez ohľadu na to, kde sa tieto činnosti vykonávajú. Keďže tieto opatrenia by mohli mať negatívny vplyv v podobe fragmentácie vnútorného trhu, mali by sa schvaľovať len za prísnych podmienok, kým nenadobudne účinnosť budúci právny akt, ktorý bude takéto opatrenia jasne harmonizovať.

(124)

S cieľom konkretizovať požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu v súvislosti s technickými úpravami tohto nariadenia v záujme objasnenia vymedzení pojmov na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto nariadenia alebo na zohľadnenie vývoja na finančných trhoch; na zosúladenie terminológie a rámcového vymedzenia pojmov v súlade s následným príslušnými aktmi; na úpravu ustanovení tohto nariadenia o vlastných zdrojoch s cieľom zohľadniť vývoj účtovných štandardov alebo práva Únie, alebo s ohľadom na zbližovanie postupov dohľadu; na rozšírenie zoznamov tried expozícií na účely štandardizovaného prístupu alebo prístupu interných ratingov s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; na úpravu určitých hodnôt relevantných pre tieto triedy expozície s cieľom zohľadniť účinky inflácie; na úpravu zoznamu a klasifikácie podsúvahových položiek; a na úpravu osobitných ustanovení a technických kritérií, pokiaľ ide o zaobchádzanie s kreditným rizikom protistrany, štandardizovaný prístup a prístup interných ratingov, zmiernenie úverového rizika, sekuritizáciu, operačné riziko, trhové riziko, likviditu, finančnú páku a zverejňovanie informácií s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch alebo v účtovných štandardoch alebo v práve Únie, alebo so zreteľom na zbližovanie postupov dohľadu a merania rizika a výsledok preskúmania rôznych záležitostí týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti smernice 2004/39/ES.

(125)

Na Komisiu by sa mala tiež delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, pokiaľ ide o stanovenie dočasného zníženia výšky vlastných zdrojov alebo rizikových váh stanovených podľa tohto nariadenia s cieľom zohľadniť osobitné okolnosti; na objasnenie výnimiek z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia o veľkej majetkovej angažovanosti vzťahujúcich sa na určité expozície; na stanovenie súm relevantných pre výpočet kapitálových požiadaviek pre obchodnú knihu, aby sa zohľadnil vývoj v hospodárskej a menovej oblasti; na úpravu kategórií investičných spoločností oprávnených na určité odchýlky od požadovanej úrovne vlastných zdrojov s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; na vysvetlenie požiadavky, na základe ktorej majú investičné spoločnosti držať vlastné zdroje rovnocenné jednej štvrtine svojich fixných režijných nákladov počas predchádzajúceho roka s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia; na stanovenie prvkov vlastných zdrojov, od ktorých možno odpočítať podiely inštitúcií v nástrojoch príslušných subjektov; na zavedenie dodatočných prechodných ustanovení týkajúcich sa zaobchádzania s poistno-matematickými ziskami a stratami pri meraní záväzkov inštitúcií v rámci dôchodkového systému so stanovenými požitkami. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práve uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a tvorbe delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(126)

V súlade s vyhlásením (č. 39) k článku 290 ZFEÚ pripojeným k zmluve by Komisia mala pokračovať v poradách s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracovávaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(127)

Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali zabezpečiť harmonizáciu, jednotné podmienky a primeranú ochranu vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Keďže EBA je orgán s vysoko odbornými skúsenosťami, bolo by účinné a vhodné poveriť ho vypracovaním návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú možnosť politických rozhodnutí, na predloženie Komisii. EBA by mal pri tvorbe technických predpisov zabezpečiť efektívne administratívne postupy a postupy predkladania správ. Formáty správ musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií.

(128)

Komisia by mala prijať návrhy regulačných technických predpisov vypracované EBA v oblasti vzájomných spoločností (mutuals), družstiev, sporiteľní alebo podobných subjektov, niektorých nástrojov vlastných zdrojov, prudenciálnych úprav, odpočtov od vlastných zdrojov, dodatočných nástrojov vlastných zdrojov, menšinových podielov, pomocných bankových služieb, zaobchádzania s úpravou kreditného rizika, pravdepodobnosti zlyhania, straty v prípade zlyhania, prístupov k rizikovému váženiu aktív, zbližovania postupov dohľadu, likvidity a prechodných opatrení pre vlastné zdroje prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní EÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 ZFEÚ. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby tieto predpisy a požiadavky mohli všetky dotknuté inštitúcie uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti týchto inštitúcií a ich činností.

(129)

Vykonávanie niektorých delegovaných aktov, ktoré stanovuje toto nariadenie, ako napríklad delegovaných aktov súvisiacich s požiadavkou na krytie likvidity, by mohlo mať podstatný vplyv na inštitúcie podliehajúce dohľadu a na reálnu ekonomiku. Komisia by mala zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada boli vždy dobre informovaní o relevantnom vývoji na medzinárodnej úrovni a aktuálnom prístupe Komisie už pred zverejnením delegovaných aktov.

(130)

Komisii by takisto mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované EBA prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 1093/2010 so zreteľom na konsolidáciu, spoločné rozhodnutia, predkladanie správ, zverejňovanie informácií, expozície zabezpečené hypotékami, posudzovanie rizika, prístupy k rizikovému váženiu aktív, rizikové váhy a špecifikáciu určitých expozícií, zaobchádzanie s opciami a opčnými listami, pozície v kapitálových nástrojoch a cudzej mene, používanie interných modelov, pákový efekt a podsúvahové položky.

(131)

Vzhľadom na špecifiká a rozsah regulačných technických predpisov, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia, lehota, v ktorej môže Európsky parlament alebo Rada podať námietky voči regulačnému technickému predpisu v prípade, že Komisia prijme rovnaký regulačný technický predpis ako je návrh regulačného technického predpisu, ktorý predložil EBA, by sa mala v prípade potreby predĺžiť o jeden mesiac. Cieľom Komisie by okrem toho malo byť prijatie regulačných technických predpisov v dostatočnom časovom predstihu na to, aby sa Európskemu parlamentu a Rade umožnilo uplatniť celú lehotu na ich preskúmanie, a to so zreteľom na rozsah a komplexnosť regulačných technických predpisov, špecifiká rokovacích poriadkov Európskeho parlamentu a Rady, rozvrh práce a zloženie.

(132)

Na zabezpečenie vysokej úrovne transparentnosti by mal EBA začať konzultácie v súvislosti s návrhom technických predpisov uvedených v tomto nariadení. EBA a Komisia by mali začať čo najskôr vypracovávať svoje správy o požiadavkách na likviditu a finančnú páku, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(133)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( 18 ).

(134)

V súlade s článkom 345 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch, toto nariadenie neuprednostňuje ani nediskriminuje druhy vlastníctva, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti.

(135)

Európsky dozorný úradník bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a prijal stanovisko ( 19 ).

(136)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:



PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA



HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:

a) požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika a rizika vyrovnania;

b) požiadavky obmedzujúce veľkú majetkovú angažovanosť;

c) po nadobudnutí účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 460 požiadavky na likviditu, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky rizika likvidity;

d) povinnosť predkladať správy týkajúca sa písmen a), b) a c) a využívania pákového efektu;

e) požiadavky na zverejňovanie.

Týmto nariadením sa neupravujú požiadavky na zverejňovanie v prípade príslušných orgánov v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.

Článok 2

Právomoci dohľadu

Na účely dodržiavania súladu s týmto nariadením príslušné orgány majú právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2013/36/EÚ.

Článok 3

Uplatňovanie prísnejších požiadaviek inštitúciami

Toto nariadenie nebráni inštitúciám v tom, aby držali vlastné zdroje a ich zložky nad rámec zdrojov, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, alebo aby uplatňovali prísnejšie opatrenia, než sa vyžadujú v tomto nariadení.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1) „úverová inštitúcia“ je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet;

2) „investičná spoločnosť“ je osoba vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice 2004/39/ES, ktorá podlieha požiadavkám stanoveným v uvedenej smernici s výnimkou:

a) úverových inštitúcií;

b) miestnych spoločností;

c) spoločnosti, ktorým nebolo udelené povolenie poskytovať vedľajšiu službu uvedenú v prílohe I oddiele B bode 1) smernice 2004/39/ES, ktoré poskytujú len jednu alebo viac investičných služieb a činností uvedených v prílohe I oddiele A bodoch 1, 2, 4 a 5 uvedenej smernice a ktoré nemôžu držať peniaze alebo cenné papiere patriace ich klientom, a ktoré sa teda v žiadnom prípade nesmú u týchto klientov zadlžiť;

3) „inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

4) „miestna spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá obchoduje na vlastný účet na trhoch s finančnými futures, opciami alebo inými derivátmi a na trhoch s hotovostnými prostriedkami výhradne na účel hedžingu pozícií na trhoch s derivátmi alebo ktorá obchoduje na účty iných členov týchto trhov a ktorej poskytli záruku zúčtovací členovia tých istých trhov, pričom zodpovednosť za zabezpečenie plnenia zmlúv, ktoré takáto spoločnosť uzatvorila, nesú zúčtovací členovia tých istých trhov;

5) „poisťovňa“ je poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) ( 20 );

6) „zaisťovňa“ je zaisťovňa vymedzená v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;

7) „podniky kolektívneho investovania“ alebo „PKI“ sú PKIPCP vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EÚ z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) ( 21 ), vrátane, pokiaľ nie je ustanovené inak, subjektov z tretích krajín, ktoré vykonávajú podobné činnosti podliehajúce dohľadu podľa práva Únie alebo danej tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii a AIF vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov ( 22 ), vrátane AIF z krajiny mimo EÚ, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 písm. aa) uvedenej smernice;

8) „subjekt verejného sektora“ je neobchodný správny orgán, ktorý podlieha ústredným vládam, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom alebo iným orgánom, ktoré plnia rovnaké úlohy ako regionálne vlády a miestne orgány, alebo neobchodná spoločnosť, ktorú vlastnia alebo ktorú zriadili a podporujú ústredné vlády, regionálne vlády alebo miestne orgány, ktoré uzatvorili výslovné dohody o zárukách, a môže zahŕňať samosprávne orgány zriadené zo zákona a podliehajúce verejnému dohľadu;

9) „riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;

10) „vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice2013/36/EÚ;

11) „systémové riziko“ je systémové riziko vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 10 smernice 2013/36/EÚ;

12) „riziko modelu“ je riziko modelu vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 11 smernice 2013/36/EÚ;

13) „originátor“ je subjekt, ktorý:

a) bol buď samostatne alebo prostredníctvom prepojených subjektov priamo alebo nepriamo zapojený do pôvodnej dohody, ktorou sa vytvorili záväzky alebo potenciálne záväzky dlžníka alebo potenciálneho dlžníka, a z ktorej vznikla sekuritizovaná expozícia; alebo

b) odkupuje expozície tretej strany na vlastný účet a potom ich sekuritizuje;

14) „sponzor“ je iná inštitúcia než inštitúcia, ktorá je originátorom, ktorá vytvára a riadi program aktívami zabezpečených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov alebo inú sekuritizačnú schému, pri ktorej sa odkupujú expozície tretích strán;

15) „materská spoločnosť“ je:

a) materská spoločnosť v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

b) na účely oddielu II kapitol 3 a 4 hlavy VII a VIII smernice 2013/36/EÚ a piatej časti tohto nariadenia materská spoločnosť v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každá spoločnosť, ktorá účinne vykonáva rozhodujúci vplyv na inú spoločnosť;

16) „dcérska spoločnosť“ je:

a) dcérska spoločnosť spoločnosti v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

b) dcérska spoločnosť spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každá spoločnosť, nad ktorou materská spoločnosť účinne vykonáva rozhodujúci vplyv.

Všetky dcérske spoločnosti dcérskych spoločností sa takisto považujú za dcérske spoločnosti, ktorá je ich pôvodnou materskou spoločnosťou;

17) „pobočka“ je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie inštitúcií;

18) „podnik pomocných služieb“ je podnik, ktorého hlavným predmetom činnosti je vlastníctvo alebo správa majetku, riadenie služieb spracovania údajov alebo iná podobná činnosť, ktorá je doplnkom hlavnej činnosti jednej alebo viacerých inštitúcií;

▼C2

19) „správcovská spoločnosť“ je správcovská spoločnosť vymedzená v článku 2 bode 5 smernice 2002/87/ES alebo AIFM vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ vrátane, pokiaľ nie je ustanovené inak, subjektov z tretích krajín, ktoré vykonávajú podobné činnosti, a ktoré podliehajú právu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii;

▼B

20) „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú buď výhradne, alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna z takýchto dcérskych spoločností je inštitúciou, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

21) „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vymedzená v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES;

22) „holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej aspoň jedna dcérska spoločnosť je inštitúciou;

23) „poisťovňa z tretej krajiny“ je poisťovňa z tretej krajiny vymedzená v článku 13 bode 3 smernice 2009/138/ES;

24) „zaisťovňa z tretej krajiny“ je zaisťovňa z tretej krajiny vymedzená v článku 13 bode 6 smernice 2009/138/ES;

25) „uznané investičné spoločnosti tretej krajiny“ sú spoločnosti, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) ak by boli zriadené v Únii, vzťahovalo by sa na ne vymedzenie investičnej spoločnosti;

b) bolo im v tretej krajine udelené povolenie;

c) podliehajú prudenciálnym pravidlám, ktoré príslušné orgány považujú za aspoň také prísne, ako sú pravidlá stanovené týmto nariadením alebo smernicou 2013/36/EÚ, a tieto pravidlá dodržiavajú;

26) „finančná inštitúcia“ je spoločnosť, ktorá nie je inštitúciou a ktorej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ. Zahŕňa finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, platobné inštitúcie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu ( 23 ) a správcovské spoločnosti, ►C2  ale s výnimkou holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní vymedzených v článku 212 ods. 1 písm. f) a g) smernice 2009/138/ES; ◄

27) „subjekt finančného sektora“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a) inštitúcia;

b) finančná inštitúcia;

c) podnik pomocných služieb zahrnutý v konsolidovanej finančnej situácii inštitúcie;

d) poisťovňa;

e) poisťovňa z tretej krajiny;

f) zaisťovňa;

g) zaisťovňa z tretej krajiny;

▼C2

h) holdingová poisťovňa vymedzená v článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES;

▼C2

▼B

k) podnik vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 4 uvedenej smernice;

l) podnik z tretej krajiny, ktorého hlavný predmet činnosti je porovnateľný s hlavným predmetom činnosti ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v písmenách a) až k);

28) „materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má účasť v takejto inštitúcii alebo finančnej inštitúcii a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

29) „materská inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;

30) „materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

31) „materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;

32) „materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

33) „materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;

34) „centrálna protistrana“ alebo CCP je CCP vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

35) „účasť“ znamená účasť v zmysle prvej vety článku 17 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností ( 24 ) alebo priamy alebo nepriamy podiel 20 % alebo viac na hlasovacích právach alebo na základnom imaní podniku;

36) „kvalifikovaná účasť“ je priamy alebo nepriamy podiel v podniku, ktorý predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tohto podniku;

37) „kontrola“ je vzťah medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou, ako je vymedzený v článku 1 smernice 83/349/EHS alebo účtovnými štandardami, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a spoločnosťou;

38) „úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb prepojené jedným z týchto spôsobov:

a) účasťou vo forme priameho vlastníctva alebo kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

b) kontrolou;

c) trvalé prepojenie oboch alebo všetkých inštitúcií s jednou a tou istou treťou osobou prostredníctvom vzťahu kontroly;

39) „skupina prepojených klientov“ je akákoľvek z týchto skupín:

a) dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré, pokiaľ nie je uvedené inak, predstavujú jedno riziko vzhľadom na to, že jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú, respektíve ostatné;

b) dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, medzi ktorými nie je nijaký vzťah kontroly v zmysle písm. a), ale ktoré sa majú považovať za také, ktoré predstavujú jedno riziko, pretože sú natoľko prepojené, že ak sa jedna z nich dostane do finančných ťažkostí, najmä ťažkostí s financovaním alebo splácaním, je pravdepodobné, že sa do ťažkostí s financovaním alebo splácaním dostane aj druhá, respektíve všetky ostatné.

Bez ohľadu na písmená a) a b), ak ústredná vláda priamo kontroluje alebo je priamo prepojená s viac ako jednou fyzickou alebo právnickou osobou, nepožaduje sa, aby sa skupina pozostávajúca z ústrednej vlády a všetkých fyzických alebo právnických osôb priamo alebo nepriamo kontrolovaných ústrednou vládou v súlade s písmenom a) alebo prepojených s ústrednou vládou v súlade s písmenom b) považovala za skupinu prepojených klientov. Namiesto toho sa existencia skupiny prepojených klientov tvorenej ústrednou vládou a ďalšími fyzickými alebo právnickými osobami môže posudzovať samostatne pre každú osobu priamo kontrolovanú ústrednou vládou v súlade s písmenom a) alebo priamo prepojenú s ústrednou vládou v súlade s písmenom b) a pre všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú touto osobou kontrolované podľa písmena a) alebo prepojené s touto osobou v súlade s písmenom b) vrátane ústrednej vládou. To isté sa uplatňuje v prípade regionálnych vlád alebo miestnych orgánov, na ktoré sa uplatňuje článok 115 ods. 2;

40) „príslušný orgán“ je orgán verejnej moci úradne uznaný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je na základe vnútroštátneho práva oprávnený vykonávať dohľad nad inštitúciami ako súčasť systému dohľadu fungujúceho v dotknutom členskom štáte;

41) „orgán konsolidovaného dohľadu“ je príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými inštitúciami v EÚ a inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ;

42) „povolenie“ je nástroj, ktorý vydali orgány v akejkoľvek podobe a prostredníctvom ktorého sa udeľuje oprávnenie na podnikanie;

43) „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom bolo inštitúcii udelené povolenie;

44) „hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom má inštitúcia svoju pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;

45) „centrálne banky ESCB“ sú národné centrálne banky, ktoré sú členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), a Európska centrálna banka (ECB);

46) „centrálne banky“ sú centrálne banky ESCB a centrálne banky tretích krajín;

47) „konsolidovaná situácia“ je situácia, ktorá vyplýva z uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia v súlade s prvou časťou, hlavou II kapitolou 2 na inštitúciu, ako keby táto inštitúcia spoločne s jedným alebo viacerými inými subjektmi tvorila jedinú inštitúciu;

48) „konsolidovaný základ“ znamená na základe konsolidovanej situácie;

49) „subkonsolidovaný základ“ znamená na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s výnimkou podskupiny subjektov, alebo na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá nie je konečnou materskou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

50) „finančný nástroj“ je:

a) zmluva, na základe ktorej vzniknú jednej strane finančné aktíva a druhej strane finančné záväzky alebo kapitálové nástroje;

b) akýkoľvek nástroj uvedený v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES;

c) derivátový finančný nástroj;

d) primárny finančný nástroj;

e) hotovostný nástroj.

Nástroje uvedené v písmenách a), b) a c) sú finančnými nástrojmi len vtedy, ak je ich hodnota odvodená od ceny podkladového finančného nástroja alebo inej podkladovej položky, miery alebo indexu;

51) „počiatočný kapitál“ je výška a druhy vlastných zdrojov stanovené v článku 12 smernice 2013/36/EÚ v prípade úverových inštitúcií a v hlave IV uvedenej smernice v prípade investičných spoločností;

52) „operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo chybných interných postupov, zo zlyhania ľudského faktora a systémov alebo zapríčinené vonkajšími udalosťami, pričom zahŕňa právne riziko;

53) „riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov“ je riziko, že sa pohľadávka zníži o hodnotu hotovostných alebo bezhotovostných úverov poskytnutých dlžníkovi;

54) „pravdepodobnosť zlyhania“ alebo „PD“ je pravdepodobnosť zlyhania protistrany v priebehu jedného roka;

55) „strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je pomer straty z expozície z dôvodu zlyhania protistrany k nesplatenej sume v momente zlyhania;

56) „konverzný faktor“ je pomer aktuálne nečerpanej výšky prísľubu, ktorý by sa mohol čerpať, a byť preto nesplatený v momente zlyhania, k aktuálne nečerpanej výške prísľubu, pričom rozsah prísľubu sa určí na základe oznámeného limitu, pokiaľ nie je neoznámený limit vyšší;

57) „zmierňovanie kreditného rizika“ je postup, ktorý inštitúcia používa na zníženie kreditného rizika spojeného s expozíciou alebo expozíciami, ktoré inštitúcia naďalej drží;

58) „financované zabezpečenie“ je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené z práva tejto inštitúcie – v prípade zlyhania protistrany alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí vzťahujúcich sa na protistranu – speňažiť určité aktíva alebo hodnoty, alebo ich získať prevodom alebo prisvojením, alebo si ich ponechať, alebo znížiť hodnotu expozície na výšku rozdielu medzi hodnotou expozície a výškou pohľadávky voči inštitúcii, alebo ju týmto rozdielom nahradiť;

59) „nefinancované zabezpečenie“ je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené zo záväzku tretej strany zaplatiť istú hodnotu v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí;

60) „nástroj hotovostného typu“ je vkladový certifikát, dlhopisy vrátane krytých dlhopisov alebo akýkoľvek iný nepodriadený nástroj emitovaný inštitúciou, za ktorý už inštitúcia prijala platbu v plnej výške a ktorý musí inštitúcia bezpodmienečne uhradiť v jeho nominálnej hodnote;

61) „sekuritizácia“ je transakcia alebo schéma, pomocou ktorej je kreditné riziko, ktoré je spojené s expozíciou alebo skupinou expozícií, tranžované a má tieto charakteristické znaky:

a) platby v transakcii alebo schéme závisia od výnosnosti expozície alebo skupiny expozícií;

b) podriadenosť tranží určuje rozdelenie strát počas životnosti transakcie alebo schémy;

62) „sekuritizačná pozícia“ je expozícia vyplývajúca zo sekuritizácie;

63) „resekuritizácia“ je sekuritizácia, v ktorej sa riziko spojené s podkladovou skupinou expozícií rozdeľuje na tranže a minimálne jedna z podkladových expozícií je sekuritizačnou pozíciou;

64) „resekuritizačná pozícia“ je expozícia vyplývajúca z resekuritizácie;

65) „zvýšenie kreditnej kvality“ je zmluvné dojednanie, ktorým sa zlepšuje kreditná kvalita pozície v sekuritizácii oproti stavu, ak by sa takéto zlepšenie kreditnej kvality neposkytlo, vrátane zlepšenia poskytnutého podriadenejšími tranžami v sekuritizácii a inými druhmi kreditného zabezpečenia;

66) „účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou“ alebo „SSPE“ je corporation trust alebo iný subjekt než inštitúcia, ktorý je zriadený na uskutočňovanie sekuritizácie alebo sekuritizácií, ktorého činnosť je obmedzená len na činnosti potrebné na dosiahnutie tohto cieľa a ktorého štruktúra má zaistiť oddelenie záväzkov SSPE od záväzkov inštitúcie, ktorá je originátorom, pričom držitelia benefičných podielov v SSPE majú právo založiť alebo vymeniť podiely bez obmedzenia;

67) „tranža“ je zmluvne stanovený segment kreditného rizika spojeného s jednou alebo viacerými expozíciami, pričom pozícia v segmente zahŕňa riziko straty kreditu väčšej alebo menšej ako pozícia takej istej hodnoty v každom inom takom segmente, bez ohľadu na kreditné zabezpečenie poskytnuté tretími stranami priamo držiteľom pozícií v danom segmente alebo v iných segmentoch;

68) „oceňovanie trhovou cenou“ je oceňovanie pozícií na základe ľahko dostupných zatváracích cien pochádzajúcich z nezávislých zdrojov vrátane cien na burze, aktuálnych cien zo systému alebo kotácií od niekoľkých nezávislých renomovaných poskytovateľov investičných služieb;

69) „oceňovanie na základe modelu“ je akékoľvek oceňovanie, ktoré musí byť porovnateľné s referenčnou hodnotou, extrapolované alebo inak vypočítané z jedného alebo viacerých trhových vstupov;

70) „nezávislé overovanie cien“ je postup, pomocou ktorého sa pravidelne overuje presnosť a nezávislosť trhových cien alebo vstupov oceňovaných na základe modelu;

▼C2

71) „prípustný kapitál“ je:

a) na účely druhej časti hlavy III súčtom týchto položiek:

(i) kapitálu Tier 1 uvedeného v článku 25 bez uplatnenia odpočtu v článku 36 ods. 1 písm. k) bode (i);

(ii) kapitálu Tier 2 uvedeného v článku 71, ktorý sa rovná alebo je nižší ako jedna tretina kapitálu Tier 1 vypočítaného podľa bodu (i) tohto písmena;

b) na účely článku 97 a štvrtej časti je súčtom týchto položiek:

(i) kapitálu Tier 1 uvedeného v článku 25;

(ii) kapitálu Tier 2 uvedeného v článku 71, ktorý sa rovná alebo je nižší ako jedna tretina kapitálu Tier 1;

▼B

72) „uznaná burza“ je burza, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a) ide o regulovaný trh;

b) má zúčtovací mechanizmus, pričom na zmluvy uvedené v prílohe II sa vzťahuje požiadavka dennej marže, ktorá podľa názoru príslušných orgánov poskytuje dostatočné zabezpečenie;

73) „dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia“ sú rozšírené dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré inštitúcia podľa vlastného uváženia poskytne zamestnancovi v rámci balíka pohyblivej odmeny zamestnanca a ktoré nezahŕňajú kumulované dávky poskytnuté zamestnancovi podľa podmienok dôchodkového plánu spoločnosti;

74) „hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania“ je hodnota nehnuteľného majetku určená na základe obozretného posúdenia budúcej obchodovateľnosti majetku, berúc do úvahy aspekty dlhodobej udržateľnosti majetku, bežné a miestne trhové podmienky, súčasné využitie a alternatívne primerané využitie majetku;

75) „nehnuteľný majetok určený na bývanie“ je majetok určený na bývanie, ktoré obýva jeho majiteľ alebo nájomca vrátane práva obývať byt v bytových družstvách ako sú bytové družstvá vo Švédsku;

76) „trhová hodnota“ na účely nehnuteľného majetku je odhadovaná suma, za ktorú by sa mohol majetok ku dňu ocenenia vymeniť medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim v rámci transakcie na základe nezávislého vzťahu po náležitom marketingu, pričom by každá strana konala riadne informovaná, obozretne a bez nátlaku;

77) „uplatniteľný účtovný rámec“ sú účtovné štandardy, ktorým inštitúcia podlieha podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo podľa smernice 86/635/EHS;

78) „jednoročná miera zlyhania“ je pomer medzi počtom zlyhaní, ku ktorým dôjde počas obdobia, ktoré začne jeden rok pred dátumom T, a počtom dlžníkov zaradených do tejto triedy alebo skupiny jeden rok pred týmto dátumom;

79) „špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku“ znamená úvery na účely nadobudnutia pozemkov alebo výstavby na pozemkoch v súvislosti s nehnuteľným majetkom, alebo na účely nadobudnutia takéhoto majetku a v súvislosti s takýmto majetkom, a to so zámerom ďalšieho predaja s cieľom zisku;

80) „obchodné financovanie“ znamená financovanie vrátane záruk spojených s výmenou tovaru a služieb prostredníctvom finančných produktov s pevnou krátkodobou splatnosťou vo všeobecnosti kratšou než jeden rok bez automatickej obnovy;

81) „oficiálne podporované exportné úvery“ sú pôžičky alebo úvery na financovanie vývozu tovaru a služieb, na ktoré oficiálna agentúra na podporu exportu poskytuje záruky, poistenie alebo priame financovanie;

▼C2

82) „zmluva o repo transakciách“ a „zmluva o obrátených repo transakciách“ je každá zmluva, na základe ktorej inštitúcia alebo jej protistrana prevádza cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, ak túto záruku poskytne uznaná burza, ktorá má práva k cenným papierom alebo komoditám, a zmluva inštitúcii nepovoľuje previesť alebo prisľúbiť určitý cenný papier alebo komoditu viac ako jednej protistrane naraz, a to s prísľubom ich spätného odkúpenia, alebo náhradné cenné papiere alebo komodity rovnakej povahy za stanovenú cenu k dátumu určenému v budúcnosti alebo určenému prevádzajúcou stranou, pričom ide o zmluvu o repo transakciách pre inštitúciu predávajúcu cenné papiere alebo komodity a zmluvu o obrátených repo transakciách pre inštitúciu, ktorá ich kupuje;

▼B

83) „repo transakcia“ je každá transakcia upravená zmluvou o repo transakciách alebo zmluvou o obrátených repo transakciách;

84) „jednoduchá zmluva o repo transakciách“ je repo transakcia týkajúca sa jedného alebo nezložitého aktíva, na rozdiel od koša aktív;

85) „pozície držané s úmyslom obchodovania“ sú:

a) vlastné pozície a pozície vyplývajúce z poskytovania služieb klientom a tvorba trhu;

b) pozície, ktoré sú držané na účely krátkodobého opätovného predaja;

c) pozície držané so zámerom získať prospech z rozdielov skutočnej alebo očakávanej krátkodobej ceny medzi nákupnou a predajnou cenou alebo z iných cenových alebo úrokových výkyvov;

86) „obchodná kniha“ pozostáva zo všetkých pozícií vo finančných nástrojoch a komoditách, ktoré inštitúcia drží s úmyslom obchodovania alebo s cieľom hedžovať pozície, ktoré drží s úmyslom obchodovania;

87) „multilaterálny obchodný systém“ je multilaterálny obchodný systém vymedzený v článku 4 bode 15 smernice 2004/39/ES;

▼C2

88) „kvalifikovaná centrálna protistrana“ alebo „QCCP“ je centrálna protistrana, ktorej sa buď udelilo povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia;

▼B

89) „fond pre prípad zlyhania“ je fond zriadený centrálnou protistranou v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 648/2012 a používaný v súlade s článkom 45 uvedeného nariadenia;

90) „predfinancovaný príspevok do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania“ je príspevok do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania, ktorý platí inštitúcia;

▼C2

91) „obchodná expozícia“ je expozícia vrátane premenlivej marže, ktorá sa má vyplatiť zúčtovaciemu členovi alebo klientovi, k tomuto vyplateniu však ešte nedošlo a každá súčasná a potenciálna budúca expozícia zúčtovacieho člena alebo klienta voči centrálnej protistrane vyplývajúca zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a) až e), ako aj počiatočná marža;

▼B

92) „regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 bode 14 smernice 2004/39/ES;

93) „finančná páka“ je relatívna výška aktív inštitúcie, podsúvahových záväzkov a podmienených záväzkov zaplatiť, postúpiť alebo poskytnúť kolaterál, vrátane záväzkov z prijatých finančných prostriedkov, urobených prísľubov, derivátov alebo zmlúv o repo transakciách, avšak s výnimkou prísľubov, ktoré možno uplatniť len počas likvidácie inštitúcie, a to v porovnaní s vlastnými zdrojmi inštitúcie;

94) „riziko nadmerného využívania finančnej páky“ je riziko vyplývajúce zo zraniteľnosti inštitúcie z dôvodu finančnej páky alebo podmienenej finančnej páky, ktoré si môže vyžiadať neplánované opravné opatrenia jej podnikateľského plánu, vrátane núdzového predaja aktív, ktorý môže vyústiť do straty alebo úpravy hodnoty zostávajúcich aktív;

95) „úprava kreditného rizika“ je výška špecifických a všeobecných rezerv na straty z úverov v súvislosti s kreditnými rizikami, ktoré boli vykázané v účtovnej závierke inštitúcie v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

96) „interný hedžing“ je pozícia, ktorá významne kompenzuje jednotlivé rizikové prvky medzi pozíciou v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe alebo súborom pozícií;

97) „referenčný záväzok“ znamená záväzok použitý na účely určenia hodnoty hotovostného vyrovnania kreditného derivátu;

98) „externá ratingová agentúra“ alebo „ECAI“ je ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach ( 25 ), alebo centrálna banka, ktorá vydáva ratingy, na ktoré sa nariadenie (ES) č. 1060/2009 nevzťahuje;

99) „nominovaná ECAI“ je ECAI, ktorú nominovala inštitúcia;

100) „akumulovaný iný komplexný účtovný výsledok“ má ten istý význam ako v medzinárodných účtovných štandardoch (IAS) 1, ktoré sa uplatňujú v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002;

101) „základné vlastné zdroje“ sú základné vlastné zdroje v zmysle článku 88 smernice 2009/138/ES;

102) „poistné položky vlastných zdrojov Tier 1“ sú položky základných vlastných zdrojov spoločností, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do kapitálu Tier 1 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 1 uvedenej smernice;

103) „dodatočné poistné položky vlastných zdrojov Tier 1“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené ako kapitál Tier 1 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 1 uvedenej smernice a zahrnutie týchto položiek je obmedzené delegovanými aktmi prijatými v súlade s článkom 99 uvedenej smernice;

104) „poistné položky vlastných zdrojov Tier 2“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do Tier 2 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 2 uvedenej smernice;

105) „poistné položky vlastných zdrojov Tier 3“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do Tier 3 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 3 uvedenej smernice;

106) „odložené daňové pohľadávky“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

107) „odložené daňové pohľadávky, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou“ sú odložené daňové pohľadávky, ktorých budúca hodnota sa môže realizovať len v prípade, ak inštitúcia v budúcnosti vytvorí zdaniteľný zisk;

108) „odložené daňové záväzky“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

109) „majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami“ sú aktíva dôchodkového fondu alebo programu s definovanými dávkami, ktoré sa vypočítajú po ich znížení o výšku záväzkov v rámci toho istého fondu alebo programu;

110) „rozdeľovanie výnosov“ je výplata dividend alebo úroku v akejkoľvek forme;

111) „finančná spoločnosť“ má ten istý význam ako v článku 13 bodu 25 písm. b) a d) smernice 2009/138/ES;

112) „fondy pre všeobecné bankové riziká“ majú ten istý význam ako v článku 38 smernice 86/635/EHS;

113) „goodwill“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

114) „nepriamy podiel“ je akákoľvek expozícia voči sprostredkovateľskému subjektu s expozíciou voči kapitálovým nástrojom emitovaným subjektom finančného sektora, ak v prípade, že by kapitálové nástroje emitované subjektom finančného sektora boli neustále odpisované, strata, ktorá by v dôsledku toho inštitúcii vznikla, by sa podstatne nelíšila od straty, ktorá by inštitúcii vznikla pri priamom podiele na týchto kapitálových nástrojoch emitovaných subjektom finančného sektora;

115) „nehmotné aktíva“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci a zahŕňajú goodwill;

116) „ostatné kapitálové nástroje“ sú kapitálové nástroje emitované subjektmi finančného sektora, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby boli zaradené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo poistné položky vlastných zdrojov Tier 1, dodatočné poistné položky vlastných zdrojov Tier 1, poistné položky vlastných zdrojov Tier 2 alebo poistné položky vlastných zdrojov Tier 3;

117) „ostatné rezervy“ sú rezervy v zmysle uplatniteľného účtovného rámca, na ktoré sa vzťahuje požiadavka zverejnenia podľa daného uplatniteľného účtovného štandardu, okrem akýchkoľvek súm, ktoré už boli zahrnuté do akumulovaného iného komplexného účtovného výsledku alebo do nerozdelených ziskov;

118) „vlastné zdroje“ sú súčtom kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2;

119) „nástroje vlastných zdrojov“ sú kapitálové nástroje emitované inštitúciou, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby boli zaradené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2;

120) „menšinová účasť“ je suma vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti inštitúcie, ktorú možno priradiť iným fyzickým alebo právnickým osobám ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje prudenciálny rozsah pôsobnosti konsolidácie inštitúcie;

121) „zisk“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

122) „recipročný krížový podiel“ je podiel inštitúcie na nástrojoch vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojoch, ktoré emitovali subjekty finančného sektora, ak tieto subjekty takisto majú podiel na nástrojoch vlastných zdrojov, ktoré emitovala daná inštitúcia;

123) „nerozdelené zisky“ sú zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

124) „emisné ážio“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

125) „dočasné rozdiely“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;

126) „syntetický podiel“ je investícia inštitúcie do finančného nástroja, ktorého hodnota priamo závisí od hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré emitoval subjekt finančného sektora;

127) „schéma krížových záruk“ je schémou, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7;

b) inštitúcie sú plne konsolidované v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo článkom 1 ods. 2 smernice 83/349/EHS a sú zahrnuté do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného nad inštitúciou, ktorá je materskou inštitúciou v niektorom z členských štátov v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia a vzťahuje sa na ňu požiadavka na vlastné zdroje;

c) materská inštitúcia so sídlom v niektorom z členských štátov a jej dcérske spoločnosti sú usadené v tom istom členskom štáte a podliehajú udeleniu povolenia a dohľadu zo strany toho istého príslušného orgánu;

d) materská inštitúcia so sídlom v niektorom z členských štátov a jej dcérske spoločnosti uzatvorili dohodu o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni tieto inštitúcie a najmä zabezpečuje ich likviditu a solventnosť, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu;

e) prijali sa opatrenia na zabezpečenie rýchleho poskytnutia finančných prostriedkov v podobe kapitálu a likvidity, ak sa to vyžaduje podľa dohody o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti uvedenej v písm. d);

f) náležitosť dohôd a opatrení uvedených v písmenách d) a e) pravidelne monitoruje príslušný orgán;

g) minimálna výpovedná lehota v prípade dobrovoľného vypovedania dohody o zodpovednosti zo strany dcérskej spoločnosti je 10 rokov;

h) príslušný orgán je oprávnený zakázať dobrovoľné vypovedanie dohody o zodpovednosti zo strany dcérskej spoločnosti;

128) „rozdeliteľné položky“ je suma zisku na konci posledného účtovného obdobia zvýšená o nerozdelený zisk z predchádzajúcich období a rezervné fondy, ktoré sú k dispozícii na tento účel pred rozdelením držiteľom nástrojov vlastného kapitálu, a znížená o neuhradené straty z predchádzajúcich období, nerozdeliteľný zisk podľa ustanovení právnych predpisov alebo stanov inštitúcie a sumy vložené do nerozdeliteľných rezervných fondov v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo stanovami inštitúcie, pričom výška týchto strát a rezervných fondov sa určí na základe individuálnej účtovnej závierky inštitúcie a nie na základe konsolidovanej účtovnej závierky.

▼C2

2.  Ak sa v tomto nariadení odkazuje na nehnuteľný majetok, nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, alebo na hypotéku na takúto nehnuteľnosť, tak takýto majetok zahŕňa podiely vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytových podnikoch z roku 1991 alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu povoliť, aby sa s podielmi predstavujúcimi rovnocennú nepriamu držbu nehnuteľného majetku zaobchádzalo ako s priamou držbou nehnuteľného majetku, ak je takáto nepriama držba osobitne regulovaná vo vnútroštátnom práve daného členského štátu a ak v prípade, že sa poskytne ako kolaterál, poskytuje rovnocennú ochranu pre veriteľov.

▼B

3.  Obchodné financovanie uvedené v odseku 1 bode 80 nie je väčšinou záväzné a vyžaduje si uspokojivú podpornú transakčnú dokumentáciu ku každej žiadosti o čerpanie umožňujúcu odmietnutie financovania v prípade akejkoľvek pochybnosti o úverovej bonite alebo podpornej transakčnej dokumentácii. Splácanie expozícií spojených s obchodným financovaním je zvyčajne nezávislé od dlžníka, prostriedky naopak pochádzajú z hotovosti získanej od dovozcov alebo vyplývajúcej z príjmov z predaja podkladového tovaru.

Článok 5

Vymedzenia pojmov špecifické pre kapitálové požiadavky pre kreditné riziko

Na účely tretej časti, hlavy II sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „expozícia“ je aktívum alebo podsúvahová položka;

2. „strata“ je hospodárska strata vrátane významných diskontných účinkov a významných priamych a nepriamych nákladov spojených s vymáhaním nástroja;

3. „očakávaná strata“ alebo „EL“ je pomer straty očakávanej z expozície v prípade potenciálneho zlyhania protistrany alebo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov počas obdobia jedného roka k nesplatenej sume v momente zlyhania.



HLAVA II

ÚROVEŇ UPLATŇOVANIA POŽIADAVIEK



KAPITOLA 1

Uplatňovanie požiadaviek na individuálnom základe

Článok 6

Všeobecné zásady

1.  Inštitúcie plnia povinnosti stanovené v druhej až piatej a ôsmej časti na individuálnom základe.

▼C2

2.  Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď dcérskou spoločnosťou v členskom štáte, kde jej bolo udelené povolenie a v ktorom podlieha dohľadu, alebo materskou spoločnosťou, ani inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v článkoch 89, 90 a 91.

3.  Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v ôsmej časti.

▼B

4.  Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, plnia povinnosti stanovené v šiestej časti na individuálnom základe. Kým Komisia nevypracuje správu v súlade s článkom 508 ods. 3, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od plnenia povinností stanovených v šiestej časti, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a komplexnosť činností investičnej spoločnosti.

5.  Inštitúcie okrem investičných spoločností uvedených v článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 a inštitúcií, v prípade ktorých príslušné orgány udelili výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 alebo 3, plnia povinnosti stanovené v siedmej časti na individuálnom základe.

Článok 7

Výnimka z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe

1.  Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 na akúkoľvek dcérsku spoločnosť inštitúcie, ak dcérska spoločnosť i inštitúcia podliehajú udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu a na dcérsku spoločnosť sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe nad inštitúciou, ktorá je materskou spoločnosťou, a ak sú v záujme zabezpečenia primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérsku spoločnosť splnené všetky tieto podmienky:

a) v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou;

b) materská spoločnosť buď vyhovie príslušnému orgánu, pokiaľ ide o obozretné riadenie dcérskej spoločnosti, a vyhlási so súhlasom príslušného orgánu, že ručí za prísľuby, ktoré urobila dcérska spoločnosť, alebo riziká v dcérskej spoločnosti majú len zanedbateľný význam;

c) postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika materskej spoločnosti sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

d) materská spoločnosť má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti a/alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.

2.  Príslušné orgány môžu využiť možnosť stanovenú v odseku 1, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zriadenou v tom istom členskom štáte ako inštitúcia, za predpokladu, že podlieha rovnakému dohľadu, aký sa vykonáva nad inštitúciami, a najmä normám stanoveným v článku 11 ods. 1.

3.  Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 na materskú inštitúciu v členskom štáte, ak táto inštitúcia podlieha udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu a vzťahuje sa na ňu dohľad na konsolidovanom základe a ak sú v záujme primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti splnené všetky tieto podmienky:

a) v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskej inštitúcii v členskom štáte;

b) postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika, ktoré sú relevantné pre konsolidovaný dohľad, sa vzťahujú aj na materskú inštitúciu v členskom štáte.

Príslušný orgán, ktorý použije tento odsek, informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov.

Článok 8

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na likviditu na individuálnom základe

1.  Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a na všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti v Únii a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou, pokiaľ spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe plní povinnosti stanovené v šiestej časti;

b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, a vykonávajú nad nimi dohľad a pre všetky tieto inštitúcie zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity;

c) inštitúcie uzatvorili zmluvy, ktoré vyhovujú príslušným orgánom a ktoré umožňujú voľný pohyb zdrojov medzi nimi, aby mohli riadne a včas splniť svoje individuálne a spoločné povinnosti;

d) v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca dodržaniu zmlúv uvedených v písmene c).

Komisia do 1. januára 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o všetkých právnych prekážkach, ktoré môžu znemožniť uplatňovanie písm. c) prvého pododseku, pričom sa vyzýva, aby do 31. decembra 2015 v prípade potreby predložila legislatívny návrh, na základe ktorého by sa tieto prekážky mali odstrániť.

2.  Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a na všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti, ak všetkým inštitúciám jedinej likviditnej podskupiny bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte a za predpokladu, že sú splnené podmienky odseku 1.

3.  Ak inštitúciám jedinej likviditnej podskupiny bolo udelené povolenie v niekoľkých členských štátoch, odsek 1 sa uplatňuje len po uplatnení postupu stanoveného v článku 21 a len na inštitúcie, ktorých príslušné orgány sa dohodnú na týchto prvkoch:

a) na ich posúdení toho, či organizácia a zaobchádzanie s rizikom likvidity spĺňajú podmienky stanovené v článku 86 smernice 2013/36/EÚ v celej jedinej likviditnej podskupine;

b) na rozdelení súm, umiestnení a vlastníctve požadovaných likvidných aktív, ktoré má mať jediná likviditná podskupina v držbe;

c) na určení minimálnej výšky likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, v prípade ktorých sa udelí výnimka z uplatňovania šiestej časti;

d) na potrebe prísnejších parametrov, než sú parametre stanovené v šiestej časti;

e) na neobmedzenej výmene úplných informácií medzi príslušnými orgánmi;

f) na plnom chápaní dôsledkov takejto výnimky.

4.  Príslušné orgány môžu uplatňovať odseky 1, 2 a 3 aj na inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej ►C2  schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky, a na iné inštitúcie, ktoré sú prepojené vzťahom v zmysle článku 113 ods. 6, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky. ◄ Príslušné orgány v tomto prípade určia na základe konsolidovanej situácie všetkých inštitúcií jedinej likviditnej podskupiny jednu z inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.

5.  Ak sa podľa odseku 1 alebo 2 udelila výnimka z uplatňovania, môžu príslušné orgány na úrovni jedinej likviditnej podskupiny uplatňovať aj článok 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho časti a na individuálnom základe udeliť výnimku z uplatňovania článku 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho častí.

Článok 9

Metóda individuálnej konsolidácie

1.  S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku a článku 144 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch materským inštitúciám povoliť, aby zahrnuli do výpočtu svojich požiadaviek podľa článku 6 ods. 1 dcérske spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. c) a d) a ktorých podstatné expozície alebo podstatné záväzky sú voči tejto materskej inštitúcii.

2.  Zaobchádzanie stanovené v odseku 1 sa povolí len vtedy, keď materská inštitúcia príslušným orgánom v plnom rozsahu preukáže okolnosti a úpravu vrátane právnej úpravy, vďaka ktorým neexistuje, a ani sa nepredpokladá, žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov dcérskej spoločnosti svojej materskej spoločnosti v čase splatnosti.

3.  Ak príslušný orgán využije možnosť stanovenú v odseku 1, pravidelne a najmenej raz za rok informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov o uplatnení odseku 1, ako aj o okolnostiach a úpravách uvedených v odseku 2. Ak je dcérska spoločnosť v tretej krajine, príslušné orgány poskytnú rovnaké informácie aj príslušným orgánom v danej tretej krajine.

Článok 10

Výnimka pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

1.  Príslušné orgány môžu v súlade s vnútroštátnym právom čiastočne alebo v plnom rozsahu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v druhej až ôsmej časti jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte a ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad a ktorý je zriadený v tom istom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:

a) záväzky ústredného orgánu a pridružených inštitúcií sú spoločné a nerozdielne alebo záväzky jeho pridružených inštitúcií sú v plnom rozsahu zaručené ústredným orgánom;

b) platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií;

c) vedenie ústredného orgánu je oprávnené dávať pokyny vedeniu pridružených inštitúcií.

▼C2

Členské štáty môžu zachovať a používať existujúce vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o uplatňovanie výnimky uvedenej v prvom pododseku, a to za predpokladu, že nie sú v rozpore s týmto nariadením alebo smernicou 2013/36/EÚ.

▼B

2.  Ak príslušné orgány konštatujú, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, a ak za záväzky ústredného orgánu úplne ručia pridružené inštitúcie, príslušné orgány môžu na individuálnom základe vyňať ústredný orgán z uplatňovania druhej až ôsmej časti.



KAPITOLA 2

Prudenciálna konsolidácia



Oddiel 1

Uplatňovanie požiadaviek na konsolidovanom základe

Článok 11

Všeobecné zaobchádzanie

1.  Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a siedmej časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie. Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vytvoria vhodnú organizačnú štruktúru a zavedú primerané mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie a odoslanie údajov požadovaných na konsolidáciu. Predovšetkým zabezpečia, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy na zabezpečenie riadnej konsolidácie.

2.  Inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a siedmej časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe konsolidovanej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte kontroluje viac ako jednu inštitúciu, prvý pododsek sa uplatňuje iba na inštitúciu, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ.

▼C2

3.  Materské inštitúcie v EÚ, inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a inštitúcie kontrolované materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ plnia povinnosti stanovené v šiestej časti na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ak skupina zahŕňa jednu alebo viacero inštitúcií, ktoré môžu poskytovať investičné služby a činnosti uvedené v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES. Do podania správy Komisie v súlade s článkom 508 ods. 2 tohto nariadenia a v prípade, že skupinu tvoria len investičné spoločnosti, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od povinností stanovených v šiestej časti na konsolidovanom základe, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti.

▼B

4.  Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava požiadavky druhej a ôsmej časti na základe konsolidovanej situácie celku tvoreného ústredným orgánom spolu s jeho pridruženými inštitúciami.

5.  Okrem požiadaviek v odsekoch 1 až 4 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, ak je to na účely dohľadu odôvodnené osobitnosťou rizika alebo kapitálovej štruktúry inštitúcie alebo v prípade, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje štrukturálne oddelenie činností v rámci bankovej skupiny, príslušné orgány môžu od štrukturálne oddelených inštitúcií požadovať, aby dodržiavali povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a v šiestej až ôsmej časti tohto nariadenia a v hlave VII smernice 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.

Uplatnením prístupu stanoveného v prvom pododseku nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe, pričom tento prístup nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.

Článok 12

Finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s dcérskou úverovou inštitúciou a dcérskou investičnou spoločnosťou

Ak má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ako dcérske spoločnosti aspoň jednu úverovú inštitúciu a jednu investičnú spoločnosť, potom sa požiadavky, ktoré sa uplatňujú na základe konsolidovanej situácie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, uplatňujú na úverovú inštitúciu.

Článok 13

Uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií na konsolidovanom základe

1.  Materské inštitúcie v EÚ plnia povinnosti stanovené v ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie.

Významné dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ a tie dcérske spoločnosti, ktoré majú podstatný význam pre svoj miestny trh, zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451 a 453 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.

2.  Inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ plnia povinnosti stanovené v ôsmej časti na základe konsolidovanej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti materských finančných holdingových spoločností v EÚ alebo materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v EÚ a tie dcérske spoločnosti, ktoré majú podstatný význam pre svoj miestny trh, zverejňujú informácie stanovené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451 a 453 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.

3.  Odseky 1 a 2 sa v plnom rozsahu alebo čiastočne neuplatňujú na materské inštitúcie v EÚ, inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, pokiaľ sa na ne vzťahuje rovnocenné zverejňovanie informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou založenou v tretej krajine.

4.  Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava požiadavky ôsmej časti na základe jeho konsolidovanej situácie. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje na ústredný orgán a pridružené inštitúcie sa považujú za jeho dcérske spoločnosti.

Článok 14

Uplatňovanie požiadaviek piatej časti na konsolidovanom základe

1.  Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, plnia povinnosti stanovené v piatej časti na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy, ktoré sa vyžadujú v týchto ustanoveniach, sú konzistentné a vhodne integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Zabezpečujú najmä to, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súlad s týmito ustanoveniami.

2.  Inštitúcie pri uplatňovaní článku 92 na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe uplatňujú dodatočnú rizikovú váhu v súlade s článkom 407, ak dôjde k porušeniu požiadaviek článkov 405 alebo 406 na úrovni subjektu založeného v tretej krajine, ktorý je zahrnutý do konsolidácie v súlade s článkom 18, ak ide o závažné porušenie vo vzťahu k celkovému rizikovému profilu skupiny.

3.  Povinnosti vyplývajúce z piatej časti týkajúce sa dcérskych spoločností, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, sa neuplatňujú v prípade, ak materská inštitúcia v EÚ alebo inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ môžu príslušným orgánom preukázať, že uplatňovanie piatej časti je podľa právnych predpisov tretej krajiny, v ktorej je dcérska spoločnosť založená, nezákonné.

Článok 15

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností

1.  Orgán konsolidovaného dohľadu môže v jednotlivých prípadoch udeliť výnimku z uplatnenia tretej časti tohto nariadenia a hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ na konsolidovanom základe za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

▼C2

a) každá investičná spoločnosť v EÚ v skupine používa alternatívny výpočet celkovej výšky rizikovej expozície uvedenej v článku 95 ods. 2 alebo v článku 96 ods. 2;

b) všetky investičné spoločnosti v skupine patria do kategórií v článku 95 ods. 1 alebo článku 96 ods. 1;

c) každá investičná spoločnosť v EÚ v skupine spĺňa požiadavky stanovené v článku 95 alebo v článku 96 na individuálnom základe a zároveň odpočíta od vlastného kapitálu Tier 1 akékoľvek podmienené záväzky v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované;

▼B

d) akákoľvek finančná holdingová spoločnosť, ktorá je materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte akejkoľvek investičnej spoločnosti v skupine, má v držbe aspoň toľko kapitálu, ktorý je definovaný ako súčet položiek uvedených v článku 26 ods. 1, článku 51 ods. 1 a v článku 62 ods. 1, aby sa pokryla suma:

i) súčtu úplnej účtovnej hodnoty akýchkoľvek podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. h) a i), článku 56 ods. 1 písm. c) a d) a v článku 66 ods. 1 písm. c) a d) v investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, správcovských spoločnostiach a podnikoch pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a

ii) celkovej výšky akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované;

e) v skupine nie sú zahrnuté úverové inštitúcie.

Ak sú splnené kritériá prvého pododseku, každá investičná spoločnosť v EÚ má mať zavedené systémy na monitorovanie a kontrolu zdrojov kapitálu a financovania všetkých finančných holdingových spoločností, investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb v rámci skupiny.

2.  Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania aj vtedy, ak finančné holdingové spoločnosti majú v držbe nižšiu sumu vlastných zdrojov, ako je suma vypočítaná podľa odseku 1 písm. d), ale nie nižšiu, ako je súčet požiadaviek na vlastné zdroje stanovený na individuálnom základe pre investičné spoločnosti, finančné inštitúcie, správcovské spoločnosti a podniky pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a ako celková výška akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované. Na účely tohto odseku požiadavka na vlastné zdroje v prípade investičných spoločností tretích krajín, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb predstavuje pomyselnú požiadavku na vlastné zdroje.

Článok 16

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na ukazovateľ finančnej páky na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností

Ak sú všetky subjekty v skupine investičných spoločností, vrátane materského subjektu, investičnými spoločnosťami, ktoré sú oslobodené od uplatňovania požiadaviek ustanovených v siedmej časti na individuálnom základe v súlade s článkom 6 ods. 5, materská investičná spoločnosť sa môže rozhodnúť neuplatňovať požiadavky ustanovené v siedmej časti na konsolidovanom základe.

Článok 17

Dohľad nad investičnými spoločnosťami, ktorým bola udelená výnimka z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe

1.  Investičné spoločnosti v skupine, ktorej bola udelená výnimka ustanovená v článku 15, oznámia príslušným orgánom riziká, ktoré by mohli narušiť ich finančné pozície, vrátane tých, ktoré sú spojené so zložením a zdrojmi ich vlastných zdrojov, interného kapitálu a financovania.

2.  Ak príslušné orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou udelia výnimku z uplatňovania povinnosti dohľadu na konsolidovanom základe, ako sa uvádza v článku 15, prijmú iné vhodné opatrenia na monitorovanie rizík, a to najmä veľkej majetkovej angažovanosti celej skupiny vrátane akýchkoľvek spoločností so sídlom mimo členského štátu.

3.  Ak príslušné orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou udelia výnimku z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe, ako sa uvádza v článku 15, požiadavky uvedené v ôsmej časti sa uplatňujú na individuálnom základe.



Oddiel 2

Metódy prudenciálnej konsolidácie

Článok 18

Metódy prudenciálnej konsolidácie

1.  Inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky uvedené v prvom oddiele 1 na základe ich konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami ►C2  alebo, ak je to relevantné, dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. ◄ Odseky 2 až 8 tohto článku sa neuplatňujú, ak sa uplatňuje šiesta časť na základe konsolidovanej situácie inštitúcie.

2.  Príslušné orgány však môžu v jednotlivých prípadoch povoliť podielovú konsolidáciu podľa veľkosti podielu materskej spoločnosti na kapitáli dcérskej spoločnosti. Podielovú konsolidáciu možno povoliť iba vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) ručenie materskej spoločnosti sa obmedzuje na veľkosť podielu na kapitáli, ktorý materská spoločnosť drží v dcérskej spoločnosti so zreteľom na ručenie ostatných akcionárov alebo členov;

b) platobná schopnosť týchto ostatných akcionárov alebo členov je uspokojivá;

c) ručenie ostatných akcionárov a členov je jasne stanovené právne záväzným spôsobom.

3.  Ak sú spoločnosti prepojené vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, príslušné orgány určia, ako sa má konsolidácia vykonať.

4.  Orgán konsolidovaného dohľadu požaduje podielovú konsolidáciu podľa podielu na kapitáli držaného v súvislosti s účasťou v inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi spoločnosť zahrnutá do konsolidácie spolu s jednou alebo viacerými spoločnosťami, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto spoločností obmedzuje na veľkosť ich podielu na kapitáli, ktorý majú v držbe.

5.   ►C2  V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb, ako sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 4, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. ◄ Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté spoločnosti zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

6.  Príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať v týchto prípadoch:

a) ak inštitúcia podľa názoru príslušných orgánov vykonáva významný vplyv na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; a

b) ak dve alebo viac inštitúcií či finančných inštitúcií riadi jeden manažment, čo nie je v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov.

Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť alebo požadovať použitie metódy ustanovenej v článku 12 smernice 83/349/EHS. Použitie tejto metódy však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

7.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 2 až 6 tohto článku.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.  Ak sa v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ vyžaduje konsolidovaný dohľad na, podniky pomocných služieb a správcovské spoločnosti vymedzené v článku 2 bode 5 smernice 2002/87/ES sa do konsolidácie zahrnú v prípadoch stanovených v tomto článku a v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.



Oddiel 3

Rozsah pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie

Článok 19

Subjekty vyňaté z rozsahu pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie

1.  Inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb, ktorý je dcérskou spoločnosťou alebo spoločnosťou, v ktorom má určitý subjekt účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie v prípade, že celková suma aktív a podsúvahových položiek dotknutej spoločnosti je menšia ako nižšia z nasledujúcich súm:

a) 10 miliónov EUR;

b) 1 % z celkovej sumy aktív a podsúvahových položiek materskej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá v ňom má účasť.

2.  Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb, ktorý je dcérskou spoločnosťou alebo spoločnosťou, v ktorom má iný subjekt účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie v týchto prípadoch:

a) ak sa dotknutá spoločnosť nachádza v tretej krajine, v ktorej právne prekážky obmedzujú prenos potrebných informácií;

▼C2

b) ak má dotknutá spoločnosť len zanedbateľný význam vzhľadom na ciele monitorovania inštitúcií;

▼B

c) ak by podľa názoru príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe bola konsolidácia finančnej situácie dotknutej spoločnosti nevhodná alebo zavádzajúca, pokiaľ ide o ciele dohľadu nad úverovými inštitúciami.

3.  Ak v prípadoch uvedených v odseku 1 a v odseku 2 písmene b) spĺňa uvedené kritériá viacero spoločností, napriek tomu sa zahrnú do konsolidácie vtedy, ak ako celok už nemajú zanedbateľný význam vzhľadom na stanovené ciele.

Článok 20

Spoločné rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách

1.  Príslušné orgány spolupracujú a v plnom rozsahu konzultujú:

a) v prípade žiadostí o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, v článku 151 ods. 4 a 9, v článku 283, v článku 312 ods. 2 a v článku 363, ktoré predložila materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, s cieľom rozhodnúť, či udeliť alebo neudeliť žiadané povolenie a určiť prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať;

b) na účely stanovenia, či sú splnené kritériá na špecifické zaobchádzanie v rámci skupiny, ako sa uvádza v článku 422 ods. 9 a v článku 425 ods. 5, ktoré dopĺňajú regulačné technické predpisy EBA uvedené v článku 422 ods. 10 a článku 425 ods. 6.

Žiadosti sa predkladajú len orgánu konsolidovaného dohľadu.

Žiadosť uvedená v článku 312 ods. 2 zahŕňa opis metodiky použitej na rozmiestnenie kapitálu na operačné riziko medzi jednotlivé subjekty skupiny. V žiadosti sa uvádza, či a ako sa plánujú zahrnúť účinky diverzifikácie do systému merania rizika.

2.  Príslušné orgány vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie s cieľom do šiestich mesiacov dosiahnuť spoločné rozhodnutie o:

a) žiadosti uvedenej v odseku 1 písm. a);

b) posúdení kritérií a stanovení špecifického zaobchádzania podľa odseku 1 písm. b).

Spoločné rozhodnutie obsahuje plné odôvodnenie a príslušný orgán uvedený v odseku 1 ho doručí žiadateľovi.

3.  Lehota uvedená v odseku 2 začne plynúť:

a) v deň doručenia úplnej žiadosti uvedenej v odseku 1 písm. a) orgánu konsolidovaného dohľadu. Orgán konsolidovaného dohľadu bezodkladne postúpi úplnú žiadosť ďalším príslušným orgánom;

b) v deň doručenia správy, ktorú vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu a v ktorej sa analyzujú prísľuby v rámci skupiny, príslušným orgánom.

4.  Ak príslušné orgány neprijmú do šiestich mesiacov spoločné rozhodnutie, orgán konsolidovaného dohľadu prijme vlastné rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. a). Rozhodnutím orgánu konsolidovaného dohľadu sa neobmedzujú právomoci príslušných orgánov podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ.

Toto rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom plne odôvodnené rozhodnutie a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady, ktoré ostatné príslušné orgány vyjadrili počas šesťmesačnej lehoty.

Orgán konsolidovaného dohľadu poskytne toto rozhodnutie materskej inštitúcii v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ a ostatným príslušným orgánom.

Ak na konci šesťmesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. a) tohto článku, a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia o jeho rozhodnutí, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Po skončení šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.

5.  Ak príslušné orgány neprijmú do šiestich mesiacov spoločné rozhodnutie, príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskou spoločnosťou na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b).

Rozhodnutie obsahuje plné odôvodnenie a zohľadnia sa v ňom stanoviská a výhrady, ktoré ostatné príslušné orgány vyjadrili počas šesťmesačnej lehoty.

Rozhodnutie sa poskytne orgánu konsolidovaného dohľadu, ktorý informuje materskú inštitúciu v EÚ, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Ak na konci šesťmesačnej lehoty orgán konsolidovaného dohľadu postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskou spoločnosťou na individuálnom základe odloží svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) tohto článku, a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia o jeho rozhodnutí, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Po skončení šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.

6.  Ak materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú jednotne pokročilý prístup merania uvedený v článku 312 ods. 2 nariadenia alebo prístup IRB uvedený v článku 143, povolia príslušné orgány materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby kvalifikačné kritériá stanovené v článkoch 321 a 322 alebo v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 splnili spoločne, a to spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou skupiny a jej systémami, postupmi a metodikami riadenia rizík.

7.  Rozhodnutia uvedené v odsekoch 2, 4 a 5 sa považujú za určujúce a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ich uplatňujú.

8.  EBA vypracuje na účely uľahčenia prijímania spoločných rozhodnutí návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť spoločný rozhodovací proces uvedený v odseku 1 písm. a) so zreteľom na žiadosti o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 a v článku 363.

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 21

Spoločné rozhodnutia na úrovni uplatňovania požiadaviek na likviditu

1.  Na základe žiadosti materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo subkonsolidovanej dcérskej spoločnosti materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až d), pričom sa v ňom určí jediná likviditná podskupina na účely uplatňovania článku 8.

Toto spoločné rozhodnutie sa prijme do šiestich mesiacov odvtedy, ako orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu, v ktorej na základe kritérií stanovených v článku 8 určí jedinú likviditnú podskupinu. V prípade nezhody počas lehoty šiestich mesiacov uskutoční orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov konzultácie s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu môže uskutočniť konzultácie s EBA aj z vlastnej iniciatívy.

Spoločným rozhodnutím sa takisto môžu uložiť obmedzenia, pokiaľ ide o umiestnenie a vlastníctvo likvidných aktív, pričom môže obsahovať požiadavku na minimálnu výšku likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.

Toto spoločné rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom plne odôvodnené rozhodnutie, ktorý orgán konsolidovaného dohľadu predloží materskej inštitúcii likviditnej podskupiny.

2.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do šiestich mesiacov, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie.

Každý príslušný orgán sa však môže počas šesťmesačnej lehoty obrátiť na EBA s otázkou, či sú splnené podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) až d). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie, zohľadňujúc pritom pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu materskej inštitúcie a pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu dcérskej spoločnosti. Po skončení tejto šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.

Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 a rozhodnutia uvedené v druhom pododseku tohto odseku sú záväzné.

3.  Každý dotknutý príslušný orgán takisto môže počas šesťmesačnej lehoty konzultovať s EBA v prípade nezhody v súvislosti s podmienkami uvedenými v článku 8 ods. 3 písm. a) až d). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie.

Článok 22

Subkonsolidácia v prípadoch subjektov v tretích krajinách

►C2  Dcérske inštitúcie uplatňujú požiadavky ustanovené v článkoch 89 až 91 a tretej časti a štvrtej časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie ◄ , ak tieto inštitúcie alebo materská spoločnosť, pokiaľ je táto finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine alebo majú v takomto podniku účasť.

Článok 23

Podniky v tretích krajinách

Na účely uplatňovania dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s touto kapitolou sa pojmy „investičná spoločnosť“, „úverová inštitúcia“ a „finančná inštitúcia“ a „inštitúcia“ vzťahujú aj na podniky založené v tretích krajinách, ktoré by, ak by boli založené v Únii, spadali do vymedzenia týchto pojmov uvedené v článku 4.

Článok 24

Oceňovanie aktív a podsúvahových položiek

1.  Oceňovanie aktív a podsúvahových položiek sa vykonáva v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.

2.  Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány vyžadovať, aby inštitúcie vykonávali oceňovanie aktív a podsúvahových položiek a určenie vlastných zdrojov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi uplatniteľnými podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002.



DRUHÁ ČASŤ

VLASTNÉ ZDROJE



HLAVA I

PRVKY VLASTNÝCH ZDROJOV



KAPITOLA 1

Kapitál Tier 1

Článok 25

Kapitál Tier 1

Kapitál Tier 1 inštitúcie pozostáva zo súčtu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie a dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie.



KAPITOLA 2

Vlastný kapitál Tier 1



Oddiel 1

Položky a nástroje vlastného kapitálu tier 1

Článok 26

Položky vlastného kapitálu Tier 1

1.  Vlastný kapitál Tier 1 inštitúcií pozostáva z týchto položiek:

a) kapitálových nástrojov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29;

b) emisných ážií vzťahujúcich sa na nástroje uvedené v písmene a);

c) nerozdelených ziskov;

d) akumulovaného iného komplexného účtovného výsledku;

e) ostatných rezerv;

f) fondov pre všeobecné bankové riziká.

Položky uvedené v písmenách c) až f) sa uznajú ako vlastný kapitál Tier 1 iba vtedy, keď sú inštitúcii dostupné na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát, hneď ako tieto riziká či straty vzniknú.

2.  Na účely odseku 1 písm. c) môžu inštitúcie zahrnúť predbežné alebo koncoročné zisky do vlastného kapitálu Tier 1 predtým, ako inštitúcia prijme formálne rozhodnutie potvrdzujúce záverečný zisk alebo stratu inštitúcie v danom roku, len s povolením, ktoré vopred udelil príslušný orgán. Príslušný orgán povolenie udelí, ak sú splnené tieto podmienky:

a) tieto zisky overili osoby, ktoré sú nezávislé od inštitúcie a ktoré zodpovedajú za audit účtovníctva danej inštitúcie, a

b) inštitúcia preukázala príslušnému orgánu k jeho spokojnosti, že od výšky týchto ziskov boli odpočítané všetky predpokladané platby alebo dividendy.

Overenie predbežných alebo koncoročných ziskov inštitúcie poskytne primeranú mieru istoty, že tieto zisky boli ocenené v súlade so zásadami uvedenými v uplatniteľnom účtovnom rámci.

3.  Príslušné orgány posúdia, či emisie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 spĺňajú kritériá stanovené v článku 28 prípadne v článku 29. ►C1  Pokiaľ ide o emisie po 28. júni 2013, inštitúcie klasifikujú ◄ nástroje kapitálu ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 len po udelení povolenia príslušnými orgánmi, ktoré môžu konzultovať EBA.

V prípade kapitálových nástrojov, ktoré nie sú štátnou pomocou a ktoré príslušný orgán schválil ako prípustné na klasifikáciu ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, pričom je však podľa názoru EBA posúdenie splnenia kritérií podľa článku 28 prípadne v článku 29 z vecného hľadiska zložité, príslušné orgány zdôvodnia svoj postup EBA.

EBA na základe informácií od každého príslušného orgánu vypracúva, spravuje a uverejňuje zoznam všetkých foriem kapitálového nástroja v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. ►C1  EBA vypracuje a prvýkrát zverejní tento zoznam do 28. júla 2013. ◄

EBA môže po procese preskúmania podľa článku 80 a v prípade, že existujú významné dôkazy o tom, že uvedené nástroje nespĺňajú kritériá stanovené v článku 28 prípadne v článku 29, ►C1  rozhodnúť o vyčiarknutí kapitálových nástrojov, ktoré nie sú štátnou pomocou, emitovaných po 28. júni 2013 zo zoznamu ◄ a oznámiť túto skutočnosť.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť význam pojmu „predpokladané“ pri určovaní, či boli odpočítané všetky predpokladané platby alebo dividendy.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27

Kapitálové nástroje podielových fondov, družstevných spoločností, sporiteľní alebo podobných inštitúcií v položkách vlastného kapitálu Tier 1

1.  Položky vlastného kapitálu Tier 1 zahŕňajú akýkoľvek kapitálový nástroj emitovaný inštitúciou za podmienok vyplývajúcich zo zákona za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) inštitúcia je druhom inštitúcie vymedzeným v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a podľa príslušných orgánov spĺňa na účely tejto časti podmienky na to, aby sa považovala za ktorýkoľvek z týchto subjektov:

i) vzájomnú spoločnosť;

ii) družstevnú spoločnosť;

iii) sporiteľňu;

iv) podobnú inštitúciu;

v) úverovú inštitúciu, ktorej jediným vlastníkom je jedna z inštitúcií uvedených v bodoch i) až iv) a ktorej dotknutý príslušný orgán udelil súhlas na uplatňovanie ustanovení tohto článku, za predpokladu a dovtedy, kým 100 % vydaných kmeňových akcií úverovej inštitúcie priamo alebo nepriamo drží inštitúcia uvedená v týchto bodoch;

b) podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29 sú splnené.

Tie vzájomné spoločnosti, družstevné spoločnosti alebo sporiteľne uznané ako také podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov do 31. decembra 2012 sa na účely tejto časti naďalej klasifikujú ako také za predpokladu, že naďalej spĺňajú kritériá na takéto uznanie.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť, družstevná spoločnosť, sporiteľňa alebo podobná inštitúcia na účely tejto časti.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Nástroje vlastného kapitálu Tier 1

1.  Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) nástroje emituje priamo inštitúcia na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov inštitúcie alebo, ak to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, riadiaci orgán inštitúcie;

b) nástroje sú splatené a ich nákup nie je priamo ani nepriamo financovaný inštitúciou;

c) nástroje spĺňajú všetky tieto podmienky, pokiaľ ide o ich zaradenie:

i) kvalifikujú sa ako kapitál v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS;

ii) sú zaradené ako vlastný kapitál v zmysle uplatniteľného účtovného rámca;

iii) sú zaradené ako vlastný kapitál na účely stanovenia platobnej neschopnosti v súvahe, ak je to prípustné podľa vnútroštátnych právnych predpisov o platobnej neschopnosti;

d) nástroje sú jasne a oddelene uvedené v súvahe vo finančných výkazoch;

e) nástroje sú trvalé;

f) istina nástrojov sa nesmie znížiť alebo splatiť s výnimkou týchto prípadov:

i) likvidácia inštitúcie;

ii) spätné odkupovanie nástrojov na základe voľného uváženia alebo iné spôsoby znižovania kapitálu na základe voľného uváženia, ak príslušný orgán vopred udelil inštitúcii v súlade s článkom 77 povolenie;

g) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že istina nástrojov by bola znížená alebo splatená alebo by mohla byť znížená alebo splatená inak ako pri likvidácii inštitúcie, a inštitúcia inak neposkytne taký údaj pred emisiou alebo v čase emisie nástroja, s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27, v prípade ktorých uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia odmietla vyplatiť také nástroje;

h) nástroje spĺňajú tieto podmienky, pokiaľ ide o rozdeľovanie výnosov:

i) nedochádza k žiadnemu preferenčnému zaobchádzaniu pri rozdeľovaní výnosov z hľadiska poradia výplaty výnosov, a to ani v súvislosti s ostatnými nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, a v podmienkach, ktorými sa nástroje spravujú, sa nestanovujú prednostné práva na vyplatenie rozdeľovaných výnosov;

ii) držiteľom nástrojov sa môžu vyplácať výnosy len z rozdeliteľných položiek;

iii) podmienky, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú horné ohraničenie alebo iné obmedzenie maximálnej výšky rozdeľovaných výnosov s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27;

iv) výška rozdeľovaných výnosov nie je stanovená na základe sumy, za ktorú boli nástroje nakúpené v čase emisie s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27;

v) podmienky, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú žiadnu povinnosť pre inštitúciu, aby rozdelila výnosy ich držiteľom, a inštitúcia inak nepodlieha takejto povinnosti;

vi) nevyplatenie rozdeľovaných výnosov nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

vii) zrušenie rozdeľovania výnosov nevedie k žiadnym obmedzeniam inštitúcie;

i) v porovnaní so všetkými kapitálovými nástrojmi, ktoré inštitúcia emitovala, tieto nástroje pokryjú prvý a proporcionálne najväčší podiel strát, keď k nim dôjde, a každý nástroj pokryje straty v rovnakej miere ako všetky ostatné nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

j) v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie sa nástroje zaraďujú za všetky ostatné pohľadávky;

k) nástroje oprávňujú ich vlastníkov k nároku na zostatkové aktíva inštitúcie, ktorý je v prípade jej likvidácie a po vyplatení všetkých nadradených pohľadávok úmerný výške takýchto emitovaných nástrojov a nie je pevne stanovený ani nepodlieha hornej hranici, s výnimkou kapitálových nástrojov uvedených v článku 27;

l) nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorá posilňuje nadriadenosť nároku zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

i) inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;

ii) materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;

iii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;

iv) holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;

v) zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a jej dcérskych spoločností;

vi) akéhokoľvek podniku s úzkym prepojením so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);

m) nástroje nepodliehajú žiadnemu zmluvnému ani inému dojednaniu, ktoré zvyšuje nadriadenosť pohľadávok v súvislosti s nástrojmi v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie.

Podmienka stanovená v písmene j) prvého pododseku sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či sú nástroje zahrnuté do dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na základe článku 484 ods. 3, pokiaľ majú rovnocenné postavenie (pari passu).

2.  Podmienky stanovené v odseku 1 písm. i) sa považujú za splnené bez ohľadu na znižovanie hodnoty istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na trvalom základe.

Podmienka stanovená v odseku 1 písm. f) sa považuje za splnenú bez ohľadu na zníženie hodnoty istiny kapitálového nástroja v rámci postupu riešenia krízovej situácie alebo ako dôsledok zníženia hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré požaduje orgán na riešenie krízových situácií zodpovedný za inštitúciu.

Podmienka stanovená v odseku 1 písm. g) sa považuje za splnenú bez ohľadu na ustanovenia upravujúce kapitálový nástroj, z ktorých výslovne alebo implicitne vyplýva, že hodnota istiny nástroja sa zníži alebo môže znížiť v rámci postupu riešenia krízovej situácie alebo ako dôsledok zníženia hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré požaduje orgán na riešenie krízových situácií zodpovedný za inštitúciu.

3.  Podmienka stanovená v odseku 1 písm. h) bode iii) sa považuje za splnenú bez ohľadu na nástroj vyplácania viacnásobných dividend, pokiaľ takéto viacnásobné dividendy nevedú k takému rozdeľovaniu výnosov, ktoré by spôsobovalo neprimeraný tlak na vlastné zdroje.

4.  Na účely odseku 1 písm. h) bodu i) sa v diferencovanom rozdeľovaní výnosov zohľadnia len diferencované hlasovacie práva. V tejto súvislosti sa vyššia miera rozdeľovania výnosov uplatňuje len na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv.

5.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) uplatniteľné formy a povahu nepriameho financovania nástrojov vlastných zdrojov;

b) či a kedy by viacnásobné rozdeľovanie výnosov spôsobovalo neprimeraný tlak na vlastné zdroje;

c) význam preferenčného rozdeľovania výnosov.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 29

Kapitálové nástroje emitované podielovými fondmi, družstevnými spoločnosťami, sporiteľňami a podobnými inštitúciami

1.  Kapitálové nástroje emitované podielovými fondmi, družstevnými spoločnosťami, sporiteľňami a podobnými inštitúciami sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, len keď sú splnené podmienky stanovené v článku 28 s úpravami vyplývajúcich z uplatnenia tohto článku.

2.  Pokiaľ ide o splatenie kapitálových nástrojov, musia byť splnené tieto podmienky:

a) inštitúcia môže zamietnuť splatenie nástrojov s výnimkou prípadov, v ktorých to zakazujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;

b) uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia splatenie nástrojov zamietla, ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, musia inštitúcii poskytnúť možnosť, aby obmedzila ich splatenie;

c) zamietnutie, prípadne obmedzenie splatenia nástrojov nesmie predstavovať zlyhanie inštitúcie.

3.  Kapitálové nástroje môžu zahŕňať horné ohraničenie alebo obmedzenie maximálnej výšky rozdeľovaných výnosov len v prípade, ak je toto horné ohraničenie alebo obmedzenie stanovené v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo stanovami inštitúcie.

4.  Ak kapitálové nástroje zabezpečujú vlastníkovi práva na rezervy inštitúcie v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie, pričom sa tieto práva obmedzujú na nominálnu hodnotu nástrojov, takéto obmedzenie sa uplatňuje v rovnakej miere na držiteľov všetkých ostatných nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných touto inštitúciou.

Podmienkou stanovenou v prvom pododseku nie je dotknutá možnosť, aby podielové fondy, družstevné spoločnosti, sporiteľne alebo podobné inštitúcie uznávali v rámci nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nástroje, ktoré držiteľovi neposkytujú hlasovacie práva a spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) nárok držiteľov nástrojov bez hlasovacieho práva je pri platobnej neschopnosti alebo likvidácii inštitúcie úmerný podielu z celkovej sumy nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktorú tieto nástroje bez hlasovacieho práva predstavujú;

b) nástroje sa inak kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.

5.  Ak kapitálové nástroje oprávňujú ich vlastníkov k nároku na aktíva inštitúcie v prípade jej platobnej neschopnosti alebo likvidácie, pričom tento nárok je pevne stanovený alebo podlieha hornému ohraničeniu, také obmedzenie sa uplatňuje v rovnakej miere na všetkých držiteľov všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných touto inštitúciou.

6.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť povahu nevyhnutných obmedzení, pokiaľ ide o splatenie, ak uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia zamietla splatenie nástrojov vlastných zdrojov.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 30

Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1

Pokiaľ sa v prípade nástroja vlastného kapitálu Tier 1 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29, uplatňujú sa tieto opatrenia:

a) tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1;

b) emisné ážiá, ktoré sa týkajú tohto nástroja, sa bezodkladne prestanú kvalifikovať ako položky vlastného kapitálu Tier 1.

Článok 31

Kapitálové nástroje upísané orgánmi verejnej moci v núdzových situáciách

1.  V krízových situáciách môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám zahrnúť do vlastného kapitálu Tier 1 kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú minimálne podmienky podľa článku 28 ods. 1 písm. b) až e), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) kapitálové nástroje sa emitovali po 1 januára 2014;

b) Komisia považuje kapitálové nástroje za štátnu pomoc;

c) kapitálové nástroje sa emitovali v kontexte rekapitalizačných opatrení podľa platných pravidiel štátnej pomoci;

d) kapitálové nástroje v plnom rozsahu upísal a drží štát, dotknutý orgán verejnej moci alebo subjekt vo vlastníctve štátu;

e) kapitálové nástroje dokážu absorbovať straty;

f) kapitálové nástroje s výnimkou kapitálových nástrojov uvedených v článku 25 v prípade likvidácie oprávňujú svojich vlastníkov žiadať zostatkové aktíva inštitúcie po splatení všetkých nadradených pohľadávok;

g) štát, prípadne dotknutý orgán verejnej moci alebo subjekt vo vlastníctve štátu majú k dispozícii primerané výstupné mechanizmy;

h) príslušný orgán vopred udelil povolenie a zverejnil svoje rozhodnutie spolu s jeho odôvodnením.

2.  EBA na odôvodnenú žiadosť dotknutého príslušného orgánu a v spolupráci s ním zohľadní na účely tohto nariadenia kapitálové nástroje uvedené v odseku 1 ako rovnocenné s nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1.



Oddiel 2

Prudenciálne filtre

Článok 32

Sekuritizované aktíva

1.  Inštitúcia vylúči z každej zložky vlastných zdrojov akékoľvek zvýšenie vlastného kapitálu v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom, ktoré vyplýva zo sekuritizovaných aktív vrátane:

a) takého zvýšenia spojeného s budúcim príjmom z marže, ktoré vedie k zisku z predaja pre inštitúciu;

b) čistých ziskov vyplývajúcich z kapitalizácie budúceho príjmu zo sekuritizovaných aktív, ktoré umožňujú zvýšenie kreditnej kvality pozícií v sekuritizácii, ak je inštitúcia originátorom sekuritizácie.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť pojem zisk z predaja uvedený v odseku 1 písm. a).

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 33

Hedžing peňažných tokov a zmeny v hodnote vlastných pasív

1.  Inštitúcie nezahrnú do žiadnej zložky vlastných zdrojov tieto položky:

a) oceňovacie rozdiely vyplývajúce z oceňovania reálnou cenou súvisiace so ziskami alebo stratami z hedžingu peňažných tokov finančných nástrojov, ktoré nie sú ocenené reálnou cenou, vrátane odhadovaných peňažných tokov;

b) zisky alebo straty z pasív inštitúcie ocenených reálnou cenou, ktoré vyplývajú zo zmien vlastnej kreditnej pozície inštitúcie;

▼C2

c) zisky a straty derivátových záväzkov inštitúcie ocenené reálnou cenou, ktoré vyplývajú zo zmien vlastnej kreditnej pozície inštitúcie.

▼B

2.  Na účely odseku 1 písm. c) inštitúcie nezapočítavajú zisky alebo straty ocenené reálnou cenou, ktoré vyplývajú z vlastného kreditného rizika inštitúcie, proti ziskom a stratám, ktoré vyplývajú z kreditného rizika protistrany.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. b) inštitúcia môže zahrnúť sumu ziskov a strát do svojich záväzkov v rámci vlastných zdrojov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) záväzky sú vo forme dlhopisov v zmysle článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES;

b) zmeny v hodnote aktív a záväzkov inštitúcie sú dôsledkom rovnakých zmien v kreditnej pozícii inštitúcie;

c) existuje úzka spojitosť medzi hodnotou dlhopisov uvedených v písmene a) hodnotou aktív inštitúcie;

d) je možné splatiť hypotekárne úvery spätným odkúpením dlhopisov financujúcimi hypotekárne úvery v trhovej alebo nominálnej hodnote.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje úzku spojitosť medzi hodnotou dlhopisov a hodnotou aktív uvedených v odseku 3 písm. c).

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2013.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 34

Dodatočné úpravy ocenenia

Inštitúcie uplatňujú požiadavky uvedené v článku 105 pri výpočte výšky svojich vlastných zdrojov na všetky svoje aktíva ocenené reálnou cenou a od vlastného kapitálu Tier 1 odpočítajú výšku akýchkoľvek dodatočných úprav ocenenia, ktoré boli potrebné.

Článok 35

Nerealizované zisky a straty ocenené reálnou cenou

S výnimkou položiek uvedených v článku 33 inštitúcie nevykonajú úpravy, aby zo svojich vlastných zdrojov vyňali nerealizované zisky alebo straty zo svojich aktív alebo pasív, ktoré sú ocenené reálnou cenou.



Oddiel 3

Odpočty od položiek vlastného kapitálu tier 1, výnimky a alternatívy



Pododdiel 1

Odpočty od položiek vlastného kapitálu tier 1

Článok 36

Odpočty od položiek vlastného kapitálu Tier 1

1.  Inštitúcie odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1:

a) straty za bežný finančný rok;

b) nehmotné aktíva;

c) odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti;

d) pre inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu IRB, záporné hodnoty vyplývajúce z výpočtu očakávanej výšky strát stanoveného v článkoch 158 a 159;

e) majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami v súvahe inštitúcie;

f) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, na ktoré sa vzťahuje skutočný alebo podmienený záväzok inštitúcie kúpiť na základe existujúcej zmluvnej povinnosti;

g) priame, nepriame a syntetické podiely v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak tieto subjekty majú recipročný krížový podiel v inštitúcii, o ktorom sa príslušný orgán domnieva, že má umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;

h) uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;

i) uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch;

j) hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek dodatočného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 56 a ktorá presahuje dodatočný kapitál Tier 1 inštitúcie;

k) hodnota expozície týchto položiek, ktoré sa kvalifikujú pre rizikovú váhu 1 250  %, ak inštitúcia odpočíta túto hodnotu expozície od hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 ako alternatívu uplatnenia rizikovej váhy 1 250  %:

i) kvalifikované účasti mimo finančného sektora;

ii) sekuritizačné pozície v súlade s článkom 243 ods. 1 písm. b), článkom 244 ods. 1 písm. b) a s článkom 258;

iii) bezodplatné dodania v súlade s článkom 379 ods. 3;

iv) pozície v koši, pre ktoré inštitúcia nevie stanoviť rizikovú váhu v rámci prístupu IRB v súlade s článkom 153 ods. 8;

v) kapitálové expozície v rámci prístupu interných modelov v súlade s článkom 155 ods. 4.

l) akékoľvek daňové poplatky súvisiace s položkami vlastného kapitálu Tier 1 predpokladané v momente ich výpočtu s výnimkou prípadov, keď inštitúcia vhodne upraví hodnotu položiek vlastného kapitálu Tier 1, pokiaľ tieto daňové poplatky znižujú hodnotu, do ktorej sa môžu uvedené položky použiť na krytie rizík alebo strát.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť uplatňovanie odpočtov uvedených v odseku 1 písm. a), c), e), f), h), i) a l) tohto článku a súvisiacich odpočtov uvedených v článku 56 písm. a), c), d) a f) a v článku 66 písm. a), c) a d).

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť druhy kapitálových nástrojov finančných inštitúcií a po konzultácii s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 ( 26 ), poisťovní a zaisťovní z tretích krajín a spoločností vyňatých z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 4 uvedenej smernice, ktoré sa odpočítajú od týchto položiek vlastných zdrojov:

a) položky vlastného kapitálu Tier 1;

b) položky dodatočného kapitálu Tier 1;

c) položky kapitálu Tier 2.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 37

Odpočítanie nehmotných aktív

Inštitúcie určia výšku nehmotných aktív, ktoré sa majú odpočítať, v súlade s týmto postupom:

a) hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu prislúchajúcich odložených daňových záväzkov, ktoré by zanikli, ak by sa kvalita nehmotných aktív zhoršila alebo ak by sa podľa uplatniteľného účtovného rámca vyňali zo súvahy;

b) hodnota, ktorá sa má odpočítať, zahŕňa goodwill zahrnutý do ocenenia významných investícií inštitúcie.

Článok 38

Odpočítanie odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti

1.  Inštitúcie určia výšku odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a ktoré sa majú odpočítať v súlade s týmto článkom.

2.  Okrem prípadov, keď sú splnené podmienky stanovené v odseku 3, výška odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, sa vypočíta bez toho, že by sa znížila o výšku prislúchajúcich odložených daňových záväzkov inštitúcie.

3.  Výška odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, sa môže znížiť o výšku prislúchajúcich odložených daňových záväzkov inštitúcie za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) subjekt má na základe uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov právne vymožiteľné právo započítať tieto splatné daňové pohľadávky oproti splatným daňovým záväzkom;

b) odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky súvisia s daňami vyrubenými tým istým daňovým orgánom a tomu istému zdaniteľnému subjektu.

4.  Prislúchajúce odložené daňové záväzky inštitúcie použité na účely odseku 3 nesmú zahŕňať odložené daňové záväzky, ktoré znižujú hodnotu nehmotných aktív alebo majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktoré sa majú odpočítať.

5.  Hodnota prislúchajúcich odložených daňových záväzkov uvedených v odseku 4 sa rozdelí medzi:

a) odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov, ktoré nie sú odpočítané podľa článku 48 ods. 1;

b) všetky ostatné odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti.

Inštitúcie rozdelia prislúchajúce odložené daňové záväzky podľa podielu odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a ktoré sú zastúpené položkami uvedenými v písmenách a) a b).

Článok 39

Daňové preplatky, prenos daňových strát do predchádzajúcich rokov a odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti

1.  Tieto položky sa neodpočítajú z vlastných zdrojov a podliehajú rizikovej váhe v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3:

a) daňové preplatky inštitúcie za bežný rok;

b) daňové straty inštitúcie v bežnom roku prenesené do predchádzajúcich rokov, ktorých výsledkom je vznik nároku alebo pohľadávky voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu daňovému orgánu;

2.  Odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti, sa obmedzujú na odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z dočasných rozdielov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) v prípade, že inštitúcia pri formálnom schválení ročnej účtovnej závierky inštitúcie vykáže stratu, alebo v prípade likvidácie či platobnej neschopnosti inštitúcie sa bezodkladne automaticky a povinne nahradia daňovým dobropisom;

b) inštitúcia má na základe uplatniteľných vnútroštátnych daňových právnych predpisov možnosť kompenzovať daňový dobropis uvedený v písmene a) akýmkoľvek daňovým záväzkom inštitúcie alebo akéhokoľvek iného podniku zahrnutého na daňové účely do tej istej konsolidácie ako inštitúcia na základe daných právnych predpisov alebo akéhokoľvek iného podniku, ktorý v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 podlieha dohľadu na konsolidovanom základe;

c) ak výška daňových dobropisov uvedených v písmene b) prekročí daňové záväzky uvedené v tom písmene, akékoľvek takéto prekročenie sa bezodkladne nahradí priamou pohľadávkou voči ústrednej vláde členského štátu, v ktorom má inštitúcia sídlo.

Ak sú splnené podmienky stanovené v písmenách a, b) a c), inštitúcie uplatňujú na odložené daňové pohľadávky rizikovú váhu 100 %.

Článok 40

Odpočítanie záporných hodnôt vyplývajúcich z výpočtu očakávanej výšky strát

Hodnota, ktorá sa má odpočítať v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d), sa neznižuje o zvýšenie výšky odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, alebo o iný dodatočný daňový efekt, ktorý by mohol nastať, ►C2  pokiaľ by sa rezervy zvýšili na úroveň očakávaných strát uvedených v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 3 ◄ .

Článok 41

Odpočítanie majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami

▼C2

1.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. e) sa výška majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktorý sa má odpočítať, znižuje o:

a) hodnotu akéhokoľvek prislúchajúceho odloženého daňového záväzku, ktorý by zanikol, ak by sa kvalita majetku zhoršila alebo ak by sa podľa príslušného účtovného rámca vyňal zo súvahy;

b) hodnotu majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktorý môže inštitúcia neobmedzene využívať za predpokladu, že jej príslušný orgán vopred udelil povolenie.

Tomuto majetku použitému na zníženie hodnoty, ktorá sa má odpočítať, sa priradí riziková váha v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3.

▼B

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť kritériá, podľa ktorých príslušný orgán povolí inštitúcii znížiť hodnotu majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ako sa podrobne uvádza v odseku 1 písm. b).

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 42

Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1

Na účely článku 36 ods. 1 písm. f) vypočítajú inštitúcie podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:

a) inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči nástrojom vlastného kapitálu Tier 1 zaradeným do týchto indexov;

c) inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vyplývajúce z podielov cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, a to za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) dlhé a krátke pozície sú v tých istých podkladových indexoch;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe.

Článok 43

Významná investícia do subjektu finančného sektora

Na účely odpočítania vznikne významná investícia inštitúcie do subjektu finančného sektora vtedy, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) inštitúcia vlastní viac ako 10 % nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných týmto subjektom;

b) inštitúcia je úzko prepojená s týmto subjektom a vlastní nástroje vlastného kapitálu Tier 1 emitované týmto subjektom;

c) inštitúcia vlastní nástroje vlastného kapitálu Tier 1 emitované týmto subjektom a subjekt nie je zahrnutý do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2, ale je zahrnutý do tej istej účtovnej konsolidácie ako inštitúcia na účely finančného vykazovania podľa uplatniteľného účtovného rámca.

Článok 44

Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak má inštitúcia recipročný krížový podiel, ktorým sa majú umelo zvýšiť vlastné zdroje

Inštitúcie vykonávajú odpočty uvedené v článku 36 ods. 1 písm. g), h) a i) v súlade s týmto postupom:

a) podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a iných kapitálových nástrojov subjektov finančného sektora sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;

b) na účely odpočítania sa s poistnými položkami vlastných zdrojov Tier 1 zaobchádza ako s podielmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

Článok 45

Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora

Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 36 ods. 1 písm. h) a i) v súlade s týmito ustanoveniami:

a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) splatnosť krátkej pozície zodpovedá splatnosti dlhej pozície alebo má zostatkovú splatnosť aspoň jeden rok;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.

Článok 46

Odpočítanie podielov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v prípade, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte finančného sektora

1.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. h) inštitúcie vypočítajú uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:

a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % súhrnnej hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení na položky vlastného kapitálu Tier 1:

i) článkov 32 až 35;

ii) odpočtov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodoch ii) až v) a písm. l) okrem hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;

iii) článkov 44 a 45;

b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 tých subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, ►C2  vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 týchto subjektov finančného sektora. ◄

2.  Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu uvedeného v odseku 1 písm. b) pozície z upísania, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.

▼C2

3.  Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja vlastného kapitálu Tier 1, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:

▼B

a) hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;

b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vo forme každého držaného nástroja vlastného kapitálu Tier 1.

4.  Hodnota podielov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. h), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení stanovených v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.

▼C2

5.  Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja vlastného kapitálu Tier 1, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:

a) hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;

b) podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).

▼B

Článok 47

Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ak inštitúcia má významnú investíciu v subjekte finančného sektora

Na účely článku 36 ods. 1 písm. i) uplatniteľná hodnota, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, nezahŕňa pozície z upísania držané najviac päť pracovných dní a stanoví sa v súlade s článkami 44 a 45 a pododdielom 2.



Pododdiel 2

Výnimky a alternatívy vzťahujúce sa na odpočet od položiek vlastného kapitálu tier 1

Článok 48

Prahové výnimky z odpočtu od položiek vlastného kapitálu Tier 1

1.  Pri vykonávaní odpočtov, ktoré sa vyžadujú v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c) a i), sa od inštitúcií nevyžaduje, aby odpočítali hodnoty položiek uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku, ktorých súhrnná hodnota sa rovná alebo je nižšia ako prahová hodnota uvedená v odseku 2:

a) odložené daňové pohľadávky, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov a v súhrne sa rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaných po uplatnení týchto ustanovení:

i) článkov 32 až 35;

ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii) až v) a písm. l) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;

b) ak má inštitúcia významnú investíciu v subjekte finančného sektora, priame, nepriame a syntetické podiely tejto inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 týchto subjektov, ktoré sa v súhrne rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, vypočítaných po uplatnení týchto ustanovení:

i) článkov 32 až 35;

ii) článku 36 ods. 1 písmen a) až h), písmena k) bodov ii) až v) a písmena l) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov.

2.  Na účely odseku 1 sa prahová hodnota rovná hodnote uvedenej v písmene a) tohto odseku vynásobenej percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:

a) zostatková hodnota položiek vlastného kapitálu Tier 1 po vykonaní úprav a odpočtov podľa článkov 32 a 36 v plnom rozsahu a bez uplatnenia výnimiek prahových hodnôt uvedených v tomto článku;

b) 17,65 %.

3.  Inštitúcia na účely odseku 1 určí podiel odložených daňových pohľadávok v celkovej hodnote položiek, ktorá sa nemusí odpočítať, vydelením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:

a) hodnota odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov a v súhrne sa rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie;

b) súčet:

i) hodnoty uvedenej v písmene a);

ii) hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastných zdrojov subjektov finančného sektora, v ktorých má inštitúcia významnú investíciu, a v súhrne sú rovné alebo nižšie ako 10 % hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie.

Podiel významných investícií na celkovej hodnote položiek, ktorý sa nemusí odpočítať, sa rovná jednej mínus podiel uvedený v prvom pododseku.

4.  Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú v súlade s odsekom 1, sa priradí riziková váha 250 %.

Článok 49

Požiadavky na odpočet v prípade uplatňovania konsolidácie, doplnkového dohľadu alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia

1.  Na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom, subkonsolidovanom a konsolidovanom základe, keď príslušné orgány požadujú alebo povoľujú, aby inštitúcie uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť, aby neodpočítali podiely nástrojov vlastných zdrojov subjektu finančného sektora, v ktorom má materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia významnú investíciu, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmenách a) až e) tohto odseku:

a) subjekt finančného sektora je poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou;

b) táto poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa je zaradená pod ten istý doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES ako materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá tento holding vlastní;

c) inštitúcia dostala od príslušných orgánov predchádzajúce povolenie;

d) pred udelením povolenia uvedeného v písmene c) sú príslušné orgány trvalo presvedčené, že úroveň integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekty, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu konsolidácie podľa metódy 1, 2 alebo 3, je primeraná;

e) podiely v subjekte patria jednému z týchto subjektov:

i) materskej úverovej inštitúcii;

ii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti;

iii) materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;

iv) inštitúcii;

v) dcérskej spoločnosti jedného zo subjektov uvedených v bodoch i) až iv), ktorý je zahrnutý do rámca konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.

Zvolená metóda sa počas daného obdobia uplatňuje konzistentne.

2.  Na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom základe a na subkonsolidovanom základe inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 neodpočítavajú podiely nástrojov vlastných zdrojov emitovaných subjektmi finančného sektora zahrnutými do rámca konsolidovaného dohľadu pokiaľ príslušné orgány neurčia, že tieto odpočty sa vyžadujú na osobitné účely, najmä na účely štrukturálneho oddelenia bankových činností a plánovania riešenia krízových situácií, na účely dohľadu na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.

Uplatnenie prístupu uvedeného v prvom pododseku nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.

3.  Príslušné orgány môžu na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe povoliť inštitúciám, aby neodpočítali podiely nástrojov vlastných zdrojov v týchto prípadoch:

a) ak má inštitúcia podiel v inej inštitúcii a sú splnené podmienky uvedené v bodoch i) až v);

i) tieto inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7;

ii) príslušné orgány udelili povolenie uvedené v článku 113 ods. 7;

iii) podmienky stanovené v článku 113 ods. 7 sú splnené;

iv) schéma inštitucionálneho zabezpečenia vypracúva konsolidovanú súvahu uvedenú v článku 113 ods. 7 písm. e) alebo – v prípade, že nie je povinná vypracovať konsolidovanú účtovnú závierku – robí rozšírený súhrnný výpočet tak, aby bol k spokojnosti príslušných orgánov, a to v súlade s ustanoveniami smernice 86/635/EHS, ktorá zahŕňa niektoré upravené ustanovenia smernice 83/349/EHS alebo nariadenia (ES) č. 1606/2002, ktorými sa upravujú konsolidované účtovné závierky skupín úverových inštitúcií. Predmetný súlad tohto rozšíreného súhrnného výpočtu, a najmä vylúčenie viacnásobného použitia prvkov prípustných pre výpočet vlastných zdrojov, ako aj akéhokoľvek neprimeraného vytvárania vlastných zdrojov členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia z výpočtu, overí externý audítor. Konsolidovaná súvaha alebo rozšírený súhrnný výpočet sa oznámia príslušným orgánom aspoň v lehotách stanovených v článku 99;

v) inštitúcie zahrnuté do schémy inštitucionálneho zabezpečenia plnia spoločne na konsolidovanom alebo rozšírenom súhrnnom základe požiadavky stanovené v článku 92 a podávajú správy o plnení týchto požiadaviek v súlade s článkom 99. V rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia sa odpočet úroku patriaceho členom družstva alebo právnickým osobám, ktoré nie sú členmi tejto schémy, nepožaduje, pokiaľ je z výpočtu vylúčené viacnásobné použitie prvkov prípustných pre výpočet vlastných zdrojov, ako aj akékoľvek neprimerané vytváranie vlastných zdrojov medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia a menšinovým akcionárom v prípade, že je inštitúciou;

b) ak má regionálna úverová inštitúcia podiel vo svojej ústrednej inštitúcii alebo v inej regionálnej úverovej inštitúcii a sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bodoch i) až v).

4.  Podiely, pri ktorých sa nevykoná odpočet v súlade s odsekmi 1, 2 alebo 3, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3.

►C2  5.  Ak inštitúcia uplatňuje metódu 1, 2 alebo 3 uvedenú v prílohe I k smernici 2002/87/ES, táto inštitúcia ◄ oznamuje doplnkovú požiadavku na vlastné zdroje a mieru kapitálovej primeranosti finančného konglomerátu vypočítané v súlade s článkom 6 a prílohou I k uvedenej smernici.

6.  EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010 ( 27 ) prostredníctvom spoločného výboru na účely tohto článku vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky uplatňovania metód výpočtu uvedených v prílohe I časti II a v smernici 2002/87/ES na účely alternatív vzťahujúcich sa na odpočet uvedený v odseku 1 tohto článku.

▼C1

EBA, EIOPA a ESMA predložia návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.



Oddiel 4

Vlastný kapitál tier 1

Článok 50

Vlastný kapitál Tier 1

Vlastný kapitál inštitúcie Tier 1 pozostáva z položiek vlastného kapitálu Tier 1 po uplatnení úprav, ktoré sa vyžadujú v článkoch 32 až 35, odpočtov v súlade s článkom 36 a výnimiek a alternatív stanovených v článkoch 48, 49 a 79.



KAPITOLA 3

Dodatočný kapitál Tier 1



Oddiel 1

Položky a nástroje dodatočného kapitálu tier 1

Článok 51

Položky dodatočného kapitálu Tier 1

Položky dodatočného kapitálu Tier 1 pozostávajú z:

a) kapitálových nástrojov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 52 ods. 1;

b) účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi uvedenými v písmene a).

Nástroje, ktoré patria pod písmeno a), sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1 alebo položky kapitálu Tier 2.

Článok 52

Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1

1.  Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, len ak sú splnené tieto podmienky:

a) nástroje sú emitované a splatené;

b) nástroje neodkúpil žiadny z týchto subjektov:

i) inštitúcia ani jej dcérske spoločnosti;

ii) spoločnosť, v ktorej má inštitúcia účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tejto spoločnosti, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;

c) odkúpenie nástrojov nie je priamo alebo nepriamo financované inštitúciou;

d) v prípade platobnej neschopnosti inštitúcie sa nástroje radia za nástroje Tier 2;

e) nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky, zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

i) inštitúcie ani jej dcérskych spoločností;

ii) materskej spoločnosti inštitúcie ani jej dcérskych spoločností;

iii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;

iv) holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;

v) zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;

vi) žiadnej spoločnosti, ktorá má úzke prepojenia so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);

f) nástroje nepodliehajú žiadnym zmluvným alebo iným opatreniam, ktorými sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky v súvislosti s nástrojmi v konkurze alebo likvidácii;

g) nástroje sú trvalé a ustanovenia, ktorými sa spravujú, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby ich splatila;

h) ak ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, zahŕňajú jednu alebo viacero kúpnych opcií, opciu s právom kúpy možno uplatniť výlučne na základe rozhodnutia emitenta podľa vlastného uváženia;

i) na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť splatené alebo spätne odkúpené, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako pred uplynutím piatich rokov od dátumu emisie s výnimkou prípadov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 78 ods. 4;

j) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, sa výslovne alebo implicitne neuvádza, že na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť splatené alebo spätne odkúpené, a inštitúcia inak neposkytne taký údaj, a to s výnimkou týchto prípadov:

i) likvidácie inštitúcie;

ii) spätného odkupovania nástrojov na základe voľného uváženia alebo iných spôsobov znižovania dodatočného kapitálu Tier 1 na základe voľného uváženia, ak príslušný orgán vopred udelil inštitúcii v súlade s článkom 77 povolenie;

k) inštitúcia výslovne alebo implicitne neuvádza, že príslušný orgán by súhlasil so žiadosťou o uplatnenie kúpnej opcie na nástroje, ich splatenie alebo ich spätné odkúpenie;

l) rozdeľované výnosy z nástrojov spĺňajú tieto podmienky:

i) vyplácajú sa z rozdeliteľných položiek;

ii) výška rozdeľovaných výnosov z nástrojov sa nebude meniť na základe kreditnej pozície inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;

iii) ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, dávajú inštitúcii plné právo kedykoľvek rozhodnúť podľa vlastného uváženia o zrušení rozdeľovaných výnosov z nástrojov na neobmedzene dlhé obdobie a na nekumulatívnom základe a inštitúcia môže bez obmedzenia použiť také zrušené platby na splnenie svojich záväzkov, keď sa stanú splatnými;

iv) zrušenie rozdeľovaných výnosov nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

v) zrušenie rozdeľovaných výnosov nemá za následok stanovenie obmedzení pre inštitúciu;

m) nástroje neprispejú k určeniu, že hodnota pasív inštitúcie presahuje hodnotu jej aktív, ak také určenie predstavuje test platobnej neschopnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

n) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, sa vyžaduje, aby sa v prípade výskytu spúšťacej udalosti istina nástrojov trvalo alebo dočasne znížila alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

o) ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú žiadnu charakteristiku, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie;

p) ak nástroje nie sú priamo emitované inštitúciou, musia byť splnené obe tieto podmienky:

i) nástroje sú emitované prostredníctvom subjektu v rámci konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;

ii) výnosy sú okamžite k dispozícii inštitúcii bez obmedzenia vo forme, ktorá spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.

Podmienka stanovená v písmene d) prvého pododseku sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či sú nástroje zahrnuté do dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na základe článku 484 ods. 3, pokiaľ majú rovnaké postavenie.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) formu a povahu stimulov na splatenie;

b) povahu akéhokoľvek navýšenia istiny nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 nasledujúceho po dočasnom znížení hodnoty jeho istiny;

c) postupy a termíny, pokiaľ ide o:

i) stanovenie, že došlo k spúšťacej udalosti;

ii) navýšenie istiny nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 nasledujúce po dočasnom znížení hodnoty jeho istiny;

d) charakteristiky nástrojov, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie;

e) použitie účelových jednotiek pre nepriamu emisiu nástrojov vlastných zdrojov.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 53

Obmedzenia, pokiaľ ide o zrušenie rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a charakteristiky, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie

Na účely článku 52 ods. 1 písm. 1) bodu v) a písm. o) ustanovenia, ktorými sa spravujú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nesmú zahŕňať najmä:

a) požiadavku na rozdelenie výnosov z nástrojov, ktoré sa má uskutočniť v prípade rozdelenia výnosov z nástroja emitovaného inštitúciou, ktorý má rovnakú alebo nižšiu úroveň ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1, vrátane nástroja vlastného kapitálu Tier 1;

b) požiadavku, aby sa vyplatenie výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 zrušilo v prípade, že sa rozdelenie výnosov z týchto nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 nevykonáva;

c) povinnosť nahradiť vyplatenie úroku alebo dividendy vyplatením v akejkoľvek inej forme. Inštitúcia inak nepodlieha takej povinnosti.

Článok 54

Zníženie hodnoty alebo konverzia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1

1.  Na účely článku 52 ods. 1 písm. n) sa na nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 uplatňujú tieto ustanovenia:

a) spúšťacia udalosť nastáva vtedy, keď podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie uvedený v článku 92 ods. 1 písm. a) klesne pod niektorú z týchto hodnôt:

i) 5,125 %;

ii) úroveň vyššiu ako 5,125 %, ak ju stanovila inštitúcia a spresnila sa v ustanoveniach, ktorými sa daný nástroj spravuje;

b) inštitúcie môžu v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, okrem spúšťacích udalostí uvedených v písmene a) konkretizovať ešte jednu alebo viacero ďalších spúšťacích udalostí;

c) ak sa v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, vyžaduje, aby boli pri výskyte spúšťacej udalosti konvertované na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, v týchto ustanoveniach sa uvedie jeden z týchto údajov:

i) miera takejto konverzie a limit povoleného objemu konverzie;

ii) rozsah, v rámci ktorého sa nástroje budú konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

d) ak sa v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, vyžaduje, aby sa pri výskyte spúšťacej udalosti znížila hodnota ich istiny, toto zníženie má za následok zníženie:

i) nároku držiteľa nástroja pri platobnej neschopnosti alebo likvidácii inštitúcie;

ii) sumy, ktorá má byť vyplatená v prípade uplatnenia kúpnej opcie alebo splatenia nástroja;

iii) rozdeľovaných výnosov z nástroja.

2.  Zníženie hodnoty alebo konverzia nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 vedie v rámci uplatniteľného účtovného rámca k vzniku položiek, ktoré sa kvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1.

3.  Hodnota nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 uznaných ako položky dodatočného kapitálu Tier 1 sa obmedzuje na minimálnu hodnotu položiek vlastného kapitálu Tier 1, ktorá by sa dosiahla, ak by sa hodnota istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v plnom rozsahu znížila alebo ak by sa tieto nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1.

4.  Súhrnná hodnota nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, v prípade ktorej sa vyžaduje, aby sa v dôsledku vzniku spúšťacej udalosti znížila alebo konvertovala, nie je nižšia, ako je nižšia hodnota z týchto dvoch hodnôt:

a) hodnota požadovaná na plnú obnovu podielu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie na úroveň 5,125 %;

b) celková hodnota istiny nástroja.

5.  V prípade vzniku spúšťacej udalosti inštitúcie:

a) bezodkladne informujú príslušné orgány;

b) informujú držiteľov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1;

c) bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca znížia hodnotu istiny nástrojov alebo nástroje konvertujú na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku.

6.  Inštitúcia emitujúca nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertujú na vlastný kapitál Tier 1, zabezpečí, aby bol jej schválený akciový kapitál v prípade výskytu spúšťacej udalosti vždy dostatočný na konverziu všetkých takýchto konvertibilných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na akcie. Všetky potrebné povolenia sa získajú k dátumu emisie takýchto konvertibilných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1. Inštitúcia zabezpečí, aby mala neustále potrebné predchádzajúce povolenie na emitovanie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, na ktoré by sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertovali dané nástroje dodatočného kapitálu Tier 1.

7.  Inštitúcia, ktorá emituje nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertujú na vlastný kapitál Tier 1, zabezpečí, aby v jej zakladateľských dokumentoch alebo stanovách alebo iných štatutárnych alebo zmluvných dojednaniach neexistovali žiadne procesné prekážky uvedenej konverzie.

Článok 55

Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1

Pokiaľ sa v prípade nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 52 ods. 1, uplatňujú sa tieto podmienky:

a) tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1;

b) časť emisných ážií, ktorá sa týka tohto nástroja, sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako položky dodatočného kapitálu Tier 1.



Oddiel 2

Odpočty od položiek dodatočného kapitálu tier 1

Článok 56

Odpočty od položiek dodatočného kapitálu Tier 1

Inštitúcie odpočítajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1:

a) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vrátane vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;

b) priame, nepriame a syntetické podiely na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely, o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;

c) uplatniteľnú výšku priamych, nepriamych a syntetických podielov na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, stanovenú v súlade s článkom 60, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;

d) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch, okrem pozícií z upísania, ktoré má inštitúcia v držbe päť pracovných dní alebo menej;

e) hodnotu položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek Tier 2 v súlade s článkom 66, a ktorá presahuje kapitál Tier 2 inštitúcie;

f) akékoľvek daňové poplatky súvisiace s položkami dodatočného kapitálu Tier 1 predpokladané v momente ich výpočtu s výnimkou prípadov, keď inštitúcia vhodne upraví hodnotu položiek dodatočného kapitálu Tier 1pokiaľ tieto daňové poplatky znižujú hodnotu, do ktorej sa môžu uvedené položky použiť na krytie rizík a strát.

Článok 57

Odpočítanie podielov vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1

Na účely článku 56 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:

a) inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych alebo syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1 v týchto indexoch;

c) inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vyplývajúce z podielov cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, a to za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) dlhé i krátke pozície sú v tých istých podkladových indexoch;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo v neobchodnej knihe.

Článok 58

Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak má inštitúcia recipročný krížový podiel ktorý má umelo zvýšiť vlastné zdroje

Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 56 písm. b), c) a d), v súlade s týmto postupom:

a) podiely nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;

b) na účely odpočítania sa s dodatočnými poistnými položkami vlastných zdrojov Tier 1 zaobchádza ako s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.

Článok 59

Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora

Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 56 písm. c) a d), v súlade s týmito postupmi:

a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) splatnosť krátkej pozície zodpovedá splatnosti dlhej pozície alebo že zostatková doba splatnosti je najmenej jeden rok;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.

Článok 60

Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte finančného sektora

1.  Na účely článku 56 písm. c) vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:

▼C2

a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení:

i) článkov 32 až 35;

ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až v) a písm. l) s výnimkou odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;

iii) článkov 44 a 45;

b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 tých subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou sumou všetkých priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora.

2.  Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu uvedeného v odseku 1 písm. b) pozície z upísania, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.

▼C2

3.  Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja dodatočného kapitálu Tier 1, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:

a) hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;

b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1, ktorý je v držbe.

▼B

4.  Hodnota podielov uvedených v článku 56 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodoch i), ii) a iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.

▼C2

5.  Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja dodatočného kapitálu Tier 1, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4 vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:

a) hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;

b) podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).

▼B



Oddiel 3

Dodatočný kapitál Tier 1

Článok 61

Dodatočný kapitál Tier 1

Dodatočný kapitál Tier 1 inštitúcie pozostáva z položiek dodatočného kapitálu Tier 1 po odpočítaní položiek uvedených v článku 56 a uplatnení článku 79.



KAPITOLA 4

Kapitál Tier 2



Oddiel 1

Položky a nástroje Tier 2

Článok 62

Položky Tier 2

Položky Tier 2 pozostávajú z:

a) kapitálových nástrojov a podriadených úverov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63;

b) účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi uvedenými v písmene a);

c) v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s hlavou II kapitolou 2, všeobecných úprav kreditného rizika, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, až do výšky 1,25 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2;

d) v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3, kladných hodnôt, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, ktoré sú výsledkom výpočtu stanoveného v článkoch 158 a 159, až do výšky 0,6 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3.

Položky zaradené do písmena a) sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1 ani ako položky dodatočného kapitálu Tier 1.

Článok 63

Nástroje Tier 2

Kapitálové nástroje a podriadené úvery sa kvalifikujú ako nástroje Tier 2, ak sú splnené tieto podmienky:

a) nástroje sú emitované prípadne sa získali podriadené úvery, a úplne splatené;

b) nástroje neodkúpil ani prípadne podriadené úvery neposkytol žiadny z týchto subjektov:

i) inštitúcia alebo jej dcérske spoločnosti;

ii) podnik, v ktorom má inštitúcia účasť vo forme vlastníctva, a to priameho alebo na základe kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základnom imaní daného podniku;

c) kúpa nástrojov alebo prípadne poskytnutie podriadených úverov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;

d) pohľadávka voči istine nástrojov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje spravujú, alebo prípadne pohľadávka voči istine podriadeného úveru podľa ustanovení, ktorými sa podriadené úvery spravujú, je plne podriadená pohľadávkam všetkých nepodriadených veriteľov;

e) nástroje alebo prípadne podriadené úvery nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

i) inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;

ii) materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;

iii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;

iv) holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;

v) zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;

vi) ktoréhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);

f) nástroje alebo prípadne podriadené úvery nepodliehajú žiadnemu ustanoveniu, ktorým sa inak zvyšuje nadriadenosť pohľadávky alebo podriadených úverov v súvislosti s nástrojmi;

g) nástroje alebo prípadne podriadené úvery majú pôvodnú splatnosť najmenej päť rokov;

h) ustanovenia, ktorými sa nástroje alebo prípadne podriadené úvery spravujú, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby splatila, prípadne umorila hodnotu ich istiny pred dátumom ich splatnosti;

i) ak nástroje alebo prípadne podriadené úvery zahŕňajú jednu alebo viacero kúpnych opcií alebo skôr splatených opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta alebo dlžníka podľa vlastného uváženia;

j) na nástroje prípadne podriadené úvery môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť umorené alebo spätne odkúpené alebo skôr splatené, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako pred uplynutím piatich rokov od dátumu emisie prípadne získania s výnimkou prípadu, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 78 ods. 4;

k) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje alebo prípadne podriadené úvery spravujú, sa výslovne ani implicitne neuvádza, aby na nástroje prípadne podriadené úvery bola uplatnená kúpna opcia, boli alebo aby mohli byť umorené, spätne odkúpené alebo skôr splatené inštitúciou inak než v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia inak taký údaj neposkytuje;

l) ustanovenia, ktorými sa nástroje alebo prípadne podriadené úvery spravujú, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie budúcej plánovanej výplaty úroku alebo istiny inak ako v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie;

m) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať z nástrojov prípadne podriadených úverov, sa nebude meniť na základe kreditnej pozície inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;

n) ak nástroje nie sú priamo emitované inštitúciou, alebo prípadne ak podriadené úvery nezíska priamo inštitúcia, musia byť splnené obe tieto podmienky:

i) nástroje sú emitované prípadne podriadené úvery sú získané prostredníctvom subjektu v rámci konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;

ii) výnosy sú okamžite k dispozícii inštitúcii bez obmedzenia vo forme, ktorá spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.

Článok 64

Splácanie nástrojov Tier 2

Rozsah, v akom sa nástroje Tier 2 kvalifikujú ako položky Tier 2 počas záverečných päť rokov splatnosti nástrojov, sa vypočíta vynásobením výsledku odvodeného z výpočtu v písmene a) hodnotou uvedenou v písmene b) takto:

a) nominálna hodnota nástrojov alebo podriadených úverov v prvý deň záverečného päťročného obdobia ich zmluvnej splatnosti vydelená počtom kalendárnych dní tohto obdobia;

b) počet zostávajúcich kalendárnych dní zmluvnej splatnosti nástrojov alebo podriadených úverov.

Článok 65

Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov Tier 2

Pokiaľ sa v prípade nástroja Tier 2 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 63, uplatňuje sa tento postup:

a) tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj Tier 2;

b) časť emisných ážií, ktorá sa týka tohto nástroja, sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako položky Tier 2.



Oddiel 2

Odpočítanie od položiek Tier 2

Článok 66

Odpočítanie od položiek Tier 2

Od položiek Tier 2 sa odpočítajú:

a) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na vlastných nástrojoch Tier 2 vrátane vlastných nástrojov Tier 2, ktoré by inštitúcia mohla povinne odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;

b) priame, nepriame a syntetické podiely na nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, s ktorými má inštitúcia recipročne krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;

c) uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora, stanovená v súlade s článkom 70, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;

d) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch, okrem upisovacích pozícií, ktoré má inštitúcia v držbe kratšie než päť pracovných dní.

Článok 67

Odpočítanie podielov vlastných nástrojov Tier 2

Na účely článku 66 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:

a) inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

i) dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe podkladovej expozície voči vlastným nástrojom Tier 2 v týchto indexoch;

c) inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch Tier 2 vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch Tier 2 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany za predpokladu, že obe tieto podmienky sú splnené:

i) dlhé a krátke pozície sú v tom istom podkladovom indexe;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.

Článok 68

Odpočítanie podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora, ak inštitúcia má recipročný krížový podiel, ktorý má umelo zvýšiť vlastné zdroje

Inštitúcie vykonávajú odpočítania, ktoré sa vyžadujú v článku 66 písm. b), c) a d) v súlade s týmito ustanoveniami:

a) podiely nástrojov Tier 2 sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;

b) na účely odpočítania sa s podielmi poistných položiek vlastných zdrojov Tier 2 a poistných položiek vlastných zdrojov Tier 3 zaobchádza ako s podielmi nástrojov Tier 2.

Článok 69

Odpočítanie podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora

Inštitúcie vykonávajú odpočítania, ktoré sa vyžadujú v článku 66 písm. c) a d), v súlade s týmito ustanoveniami:

a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že obe tieto podmienky sú splnené:

i) splatnosť krátkej pozície zodpovedá splatnosti dlhej pozície alebo zostatková doba splatnosti je najmenej jeden rok;

ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe podkladovej expozície voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.

Článok 70

Odpočítanie nástrojov Tier 2, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v relevantnom subjekte

1.  Na účely článku 66 písm. c) inštitúcie vypočítajú uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:

▼C2

a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení:

i) článkov 32 až 35;

ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;

iii) článkov 44 a 45;

▼C2

b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou všetkých priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 týchto subjektov finančného sektora.

▼B

2.  Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficienta uvedeného v odseku 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.

▼C2

3.  Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje Tier 2, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať od každého nástroja Tier 2, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1 vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:

a) celková hodnota podielov, ktoré sa majú odpočítať v súlade s odsekom 1;

b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom Tier 2, ktorý je v držbe.

▼B

4.  Hodnota podielov uvedených v článku 66 ods. 1 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení stanovených v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.

▼C2

5.  Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja Tier 2, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:

a) hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;

b) podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).

▼B



Oddiel 3

Kapitál Tier 2

Článok 71

Kapitál Tier 2

Kapitál inštitúcie zaradený do Tier 2 pozostáva z položiek inštitúcie zaradených do Tier 2 po vykonaní odpočítaní uvedených v článku 66 a uplatnení článku 79.



KAPITOLA 5

Vlastné zdroje

Článok 72

Vlastné zdroje

Vlastné zdroje inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2.



KAPITOLA 6

Všeobecné požiadavky

Článok 73

Rozdeľované výnosy z nástrojov vlastných zdrojov

1.  Kapitálové nástroje, v prípade ktorých má inštitúcia výlučnú právomoc rozhodnúť podľa vlastného uváženia o výplate rozdeľovaných výnosov v inej forme než v hotovosti alebo nástroji vlastných zdrojov, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 okrem prípadu, keď inštitúcia vopred dostala povolenie od príslušného orgánu.

2.  Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak považujú za splnené všetky tieto podmienky:

a) schopnosť inštitúcie zrušiť platby súvisiace s nástrojom nie je nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;

b) schopnosť nástroja absorbovať straty nie je nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;

c) kvalita kapitálového nástroja sa inak nezníži diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť.

3.  Kapitálové nástroje, v prípade ktorých má právnická osoba iná než inštitúcia, ktorá ich emituje, právomoc rozhodnúť podľa vlastného uváženia alebo požadovať, aby sa platba rozdeľovaných výnosov z nástroja vykonala v inej forme než v hotovosti alebo nástroji vlastných zdrojov, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2.

4.  Inštitúcie môžu použiť vo všeobecnom trhovom indexe ako jednu z báz na určenie výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2.

5.  Odsek 4 sa neuplatňuje, ak je inštitúcia referenčným subjektom v uvedenom všeobecnom trhovom indexe okrem prípadu, keď sú splnené obe tieto podmienky:

a) inštitúcia považuje pohyby tohto všeobecného trhového indexu za nevýznamne korelované s kreditnou pozíciou tejto inštitúcie, jej materskej inštitúcie alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou;

b) príslušný orgán nedospel k určeniu odlišnému od určenia uvedeného v písmene a).

6.  Inštitúcie predkladajú správy o všeobecných trhových indexoch, o ktoré sa opierajú ich kapitálové nástroje, a zverejňujú ich.

7.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých sa indexy budú považovať za kvalifikované ako všeobecné trhové indexy na účely odseku 4.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 74

Podiely kapitálových nástrojov emitovaných regulovanými subjektmi finančného sektora, ktoré sa nekvalifikujú ako regulatórny kapitál

Inštitúcie neodpočítavajú od žiadneho prvku vlastných zdrojov priame, nepriame alebo syntetické podiely kapitálových nástrojov emitovaných regulovaným subjektom finančného sektora, ktoré sa nekvalifikujú ako regulatórny kapitál tohto subjektu. Inštitúcie uplatňujú na také podiely rizikovú váhu v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne 3.

Článok 75

Požiadavky na odpočítanie a splatnosť v prípade krátkych pozícií

Požiadavky na splatnosť v prípade krátkych pozícií uvedené v článku 45 písm. a), článku 59 písm. a) a článku 69 písm. a) sa považujú za splnené v súvislosti s držanými pozíciami, ak sú splnené tieto podmienky:

a) inštitúcia má zmluvné právo predať ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti protistrane poskytujúcej hedžing dlhú pozíciu, ktorá je hedžovaná;

b) protistrana poskytujúca hedžing inštitúcii je zmluvne viazaná kúpiť od inštitúcie k uvedenému konkrétnemu dátumu v budúcnosti dlhú pozíciu uvedenú v písmene a).

Článok 76

Podiely kapitálových nástrojov zaradených do indexu

1.  Na účely článkov 42 písm. a), 45 písm. a), 57 písm. a), 59 písm. a), 67 písm. a) a 69 písm. a) môžu inštitúcie znížiť výšku dlhej pozície v kapitálovom nástroji o časť indexu, ktorá je tvorená tou istou podkladovou expozíciou, ktorá je hedžovaná, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) dlhá pozícia, ktorá je hedžovaná, a krátka pozícia v indexe použitá na hedžovanie sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;

b) pozície uvedené v písmene a) sú súvahe inštitúcie vedené v reálnej hodnote;

c) krátka pozícia uvedená v písmene a) sa na základe postupov vnútornej kontroly inštitúcie kvalifikuje ako účinný hedžing;

d) príslušné orgány posudzujú aspoň raz za rok primeranosť postupov kontroly uvedených v písmene c) a prejavujú spokojnosť s ich kontinuálnou vhodnosťou.

2.  Ak príslušný orgán vopred udelil povolenie, inštitúcia môže použiť konzervatívny odhad podkladovej expozície inštitúcie voči kapitálovým nástrojom zaradeným do indexov ako alternatívu k vypočítaniu svojej expozície voči položkám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo v oboch týchto písmenách:

a) vlastné nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 zaradené do indexov;

b) alebo nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 subjektov finančného sektora zaradené do indexov.

3.  Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 2 len vtedy, ak inštitúcia preukáže k ich spokojnosti, že z prevádzkového hľadiska je pre inštitúciu zaťažujúce, aby monitorovala svoju podkladovú expozíciu voči položkám uvedeným v jednom alebo prípadne oboch písmenách a) alebo b) odseku 2.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) kedy je odhad použitý ako alternatíva k výpočtu podkladovej expozície uvedenej v odseku 2 dostatočne konzervatívny;

b) významu spojenia „z prevádzkového hľadiska zaťažujúce“ na účely odseku 3.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 77

Podmienky na zníženie vlastných zdrojov

Inštitúcia požiada príslušný orgán o povolenie pred uskutočnením jednej alebo oboch týchto činností:

a) zníženia, umorenia alebo spätného odkúpenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;

b) výzvy na splatenie, umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne Tier 2 pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.

Článok 78

Povolenie orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov

1.  Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, spätné odkúpenie, výzvu na splatenie alebo splatenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:

a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením opatrenia uvedeného v článku 77 nahradí nástroje uvedené v článku 77 nástrojmi vlastných zdrojov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú trvalo udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu;

b) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje inštitúcie by po uskutočnení príslušného opatrenia prevýšili požiadavky stanovené v článku 92 ods. 1 tohto nariadenia a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ o maržu, ktorú príslušný orgán môže považovať za nevyhnutnú na základe článku 104 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

2.  Príslušné orgány pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov podľa odseku 1 písm. a) z hľadiska príjmovej výkonnosti inštitúcie zvážia rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje boli pre inštitúciu nákladnejšie než nástroje, ktoré by nahradili.

3.  Ak inštitúcia uskutoční opatrenie uvedené v článku 77 písm. a) a zamietnutie splatenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 27 zakazujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, príslušný orgán môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že príslušný orgán vyžaduje, aby inštitúcia primerane obmedzila splatenie takých nástrojov.

4.  Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť splatenie nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 pred uplynutím piatich rokov od dátumu emisie iba vtedy, keď sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a v písmenách a) alebo b) tohto odseku:

a) dôjde k zmene regulatórnej klasifikácie tých nástrojov, ktorá by pravdepodobne viedla k ich vylúčeniu z vlastných zdrojov alebo reklasifikácii ako nižšej kvalitatívnej formy vlastných zdrojov, pričom sú splnené tieto podmienky:

i) príslušný orgán považuje takúto zmenu za dostatočne istú;

ii) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že regulatórna reklasifikácia týchto nástrojov nebola v čase ich emisie odôvodnene predvídateľná;

b) dôjde k zmene v uplatniteľných daňových podmienkach týchto nástrojov, v súvislosti s ktorou inštitúcia k spokojnosti príslušných orgánov preukáže, že je podstatná a v čase ich emisie nebola odôvodnene predvídateľná.

5.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) význam spojenia „udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu“;

b) primerané základy pre obmedzenie splatenia uvedeného v odseku 3;

c) postup a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o udelenie povolenia príslušného orgánu s vykonaním opatrenia uvedeného v článku 77 vrátane postupu, ktorý sa má uplatniť v prípade splatenia akcií emitovaných pre členov družstiev, a lehoty na spracovanie takejto žiadosti.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 79

Dočasné upustenie od ustanovenia o odpočítaní vlastných zdrojov

1.  Ak má inštitúcia v držbe kapitálové nástroje prípadne udelila podriadené úvery, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, v subjekte finančného sektora dočasne a príslušný orgán považuje tieto podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu, príslušný orgán môže dočasne upustiť od ustanovení o odpočítaní, ktoré by sa inak uplatňovali na tieto nástroje.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť pojem dočasnosti na účely odseku 1 a podmienky, na základe ktorých môže príslušný orgán považovať uvedené dočasné podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci, ktorá má slúžiť na reorganizáciu a záchranu dotknutého subjektu.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 80

Priebežné skúmanie kvality vlastných zdrojov

1.  EBA monitoruje kvalitu nástrojov vlastných zdrojov emitovaných inštitúciami v celej Únii a bezodkladne oznámi Komisii existenciu závažného dôkazu o tom, že tieto nástroje nespĺňajú kritériá stanovené v článku 28 prípadne v článku 29.

Príslušné orgány bezodkladne na žiadosť EBA zašlú všetky informácie, ktoré EBA považuje za relevantné v súvislosti s novými kapitálovými nástrojmi, ktoré sa emitovali s cieľom umožniť EBA monitorovať kvalitu nástrojov vlastných zdrojov emitovaných inštitúciami v celej Únii.

2.  Oznámenie zahŕňa tieto informácie:

a) podrobné vysvetlenie povahy a rozsahu zisteného nedostatku;

b) technické odporúčania, pokiaľ ide o opatrenie zo strany Komisie, ktoré EBA považuje za nevyhnutné;

c) významný pokrok vo vývoji metodiky EBA na stresové testovanie solventnosti inštitúcií.

3.  EBA poskytne Komisii technické odporúčania ku všetkým podstatným zmenám, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s vymedzením vlastných zdrojov v dôsledku ktorejkoľvek z týchto skutočností:

a) relevantného vývoja trhových štandardov alebo postupov;

b) zmien v príslušných právnych normách alebo účtovných štandardoch;

c) významného vývoja v metodike EBA, pokiaľ ide o stresové testovanie platobnej schopnosti inštitúcií.

4.  EBA do 1. januára 2014 poskytne Komisii technické odporúčania o možnom inom zaobchádzaní s nerealizovanými ziskami ocenenými reálnou cenou, než je ich zahrnutie do vlastného kapitálu Tier 1 bez úpravy. V takých odporúčaniach sa zohľadní príslušný vývoj v medzinárodných účtovných štandardoch a v medzinárodných dohodách o prudenciálnych štandardoch pre banky.



HLAVA II

MENŠINOVÁ ÚČASŤ A NÁSTROJE DODATOČNÉHO KAPITÁLU TIER 1 A TIER 2 EMITOVANÉ DCÉRSKYMI SPOLOČNOSŤAMI

Článok 81

Menšinové účasti, ktoré spĺňajú podmienky na zahrnutie do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1

1.  Menšinové účasti zahŕňajú súčet nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, účtov emisného ážia súvisiacich s týmito nástrojmi, nerozdelených ziskov a iných rezerv dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:

i) inštitúciou;

ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;

b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;

c) položky vlastného kapitálu Tier 1 uvedené v úvodnej časti tohto odseku vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.

2.  Menšinové podiely, ktoré sú financované prostredníctvom účelovej jednotky alebo inak priamo či nepriamo materskou spoločnosťou inštitúcie alebo jej dcérskymi spoločnosťami, sa nekvalifikujú ako konsolidovaný vlastný kapitál Tier 1.

Článok 82

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1 a Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1 a Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje zahŕňajú menšinovú účasť, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 spolu so súvisiacimi nerozdelenými ziskami a účtami emisného ážia dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:

i) inštitúciou;

ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;

b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;

c) tieto nástroje vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.

Článok 83

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1 a Tier 2 emitovaný účelovou jednotkou

1.  Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 emitované účelovou jednotkou a súvisiace účty emisného ážia sú zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, prípadne kvalifikovaných vlastných zdrojov, len ak sú splnené tieto podmienky:

a) účelová jednotka, ktorá emituje tieto nástroje, je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;

b) nástroje, súvisiace účty emisného ážia sú zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 52 ods. 1;

c) nástroje, súvisiace účty emisného ážia sú zahrnuté do kvalifikovaného kapitálu Tier 2, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63;

d) jediným aktívom účelovej jednotky je jej investícia do vlastných zdrojov materskej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti, ktorá je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2, pričom forma materskej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti spĺňa príslušné podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 alebo v článku 63.

Ak príslušný orgán považuje iné aktíva účelovej jednotky ako jej investície do vlastných zdrojov materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti tejto materskej spoločnosti, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2, za minimálne a nepodstatné pre takýto subjekt, príslušný orgán môže upustiť od uplatňovania podmienky uvedenej v písmene d) prvého pododseku.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť typy aktív, ktoré môžu súvisieť s fungovaním účelových jednotiek, a pojmy minimálne a nepodstatné uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 84

Menšinové účasti zahrnuté do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1

1.  Inštitúcie stanovia hodnotu menšinových účastí dcérskej spoločnosti, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1 tak, že od menšinových účastí tohto podniku odpočítajú výsledok vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):

a) hodnota vlastného kapitálu Tier dcérskej spoločnosti 1 mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota vlastného kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti, ktorý sa vyžaduje, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;

ii) hodnota konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou a ktorý sa vyžaduje na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;

b) menšinové účasti dcérskej spoločnosti vyjadrené ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 tohto podniku spolu so súvisiacimi účtami emisného ážia, nerozdelenými ziskami a inými rezervami.

2.  Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.

Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, menšinová účasť tejto dcérskej spoločnosti sa nemôže zahrnúť do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1.

3.  Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, menšinová účasť v dcérskych spoločnostiach, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuzná v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť subkonsolidovaný výpočet potrebný v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkami 85 a 87.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.  Príslušné orgánu môžu udeliť výnimku z uplatňovania tohto článku materskej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a) jej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely;

b) podlieha prudenciálnemu dohľadu na konsolidovanom základe;

c) konsoliduje dcérsku inštitúciu, v ktorej má len menšinový podiel prostredníctvom vzťahu kontroly v zmysle článku 1 siedmej smernice Rady 83/349/EHS;

d) viac ako 90 % požadovaného konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, vypočítaného na konsolidovanom základe, pochádza z dcérskej inštitúcie uvedenej v písmene c).

►C1  Ak sa materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v prvom pododseku, stane po 28. júni 2013 ◄ materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, príslušný orgán môže takejto materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti udeliť výnimku uvedenú v prvom pododseku za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené v uvedenom pododseku.

6.  Na úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu a inštitúciám v sieti zriadenej v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v článku 113 ods. 7, ktoré uplatňujú schému krížových záruk, v zmysle ktorých neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka prevodu vlastných zdrojov z protistrany na úverovú inštitúciu v hodnote vyššej ako regulačné požiadavky, sa neuplatňujú ustanovenia tohto článku týkajúce sa odpočtov, pričom môžu tieto inštitúcie plne uznať akúkoľvek menšinovú účasť nadobudnutú v rámci schémy krížových záruk.

Článok 85

Kvalifikované nástroje Tier 1 zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 1

►C2  1.  Inštitúcie stanovia hodnotu kvalifikovaného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ktorý je zahrnutý do konsolidovaných vlastných zdrojov tak, že od kvalifikovaného kapitálu Tier 1 tohto podniku odpočítajú výsledok ◄ vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):

a) hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti, ktorý sa vyžaduje, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;

ii) hodnota konsolidovaného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou a ktorý sa vyžaduje na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;

b) kvalifikovaný kapitál Tier 1 dcérskej spoločnosti vyjadrený ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov Tier 1 tohto podniku spolu so súvisiacimi účtami emisných ážií, nerozdelenými ziskami a inými rezervami.

2.  Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.

Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, kvalifikovaný kapitál Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti sa nemôže zahrnúť do konsolidovaného kapitálu Tier 1.

3.  Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, nástroje kapitálu Tier 1 v rámci dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuznajú v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.

Článok 86

Kvalifikovaný kapitál Tier 1 zahrnutý do konsolidovaného dodatočného kapitálu Tier 1

►C2  Bez toho, aby bol dotknutý článok 84 ods. 5 alebo 6, inštitúcie stanovia ◄ hodnotu kvalifikovaného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ktorý je zahrnutý do konsolidovaného dodatočného kapitálu Tier 1 tak, že od kvalifikovaného kapitálu Tier 1 tohto podniku zahrnutého do konsolidovaného kapitálu Tier 1 odpočítajú menšinové účasti tohto podniku, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1.

Článok 87

Kvalifikované vlastné zdroje zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov

1.  Inštitúcie stanovia hodnotu kvalifikovaných vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov tak, že od kvalifikovaných vlastných zdrojov tohto podniku odpočítajú výsledok vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):

a) vlastné zdroje dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sa vyžadujú, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách;

ii) hodnota vlastných zdrojov, ktoré súvisia s touto dcérskou spoločnosťou a ktoré sa vyžadujú na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, a požiadaviek uvedených v článku 500 a akejkoľvek ďalšej vnútroštátnej požiadavky na vlastné zdroje v tretích krajinách;

b) kvalifikované vlastné zdroje spoločnosti vyjadrené ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do položiek vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 a súvisiacich účtov emisných ážií, nerozdelených ziskov a iných rezerv.

2.  Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.

Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, kvalifikované vlastné zdroje dcérskej spoločnosti sa nemôžu zahrnúť do konsolidovaných vlastných zdrojov.

3.  Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, nástroje vlastných zdrojov v rámci dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuznajú v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.

Článok 88

Kvalifikované nástroje vlastných zdrojov zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 2

►C2  Bez toho, aby bol dotknutý článok 84 ods. 5 alebo 6, inštitúcie stanovia ◄ kvalifikovaných vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 2 tak, že od kvalifikovaných vlastných zdrojov tohto podniku, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov, odpočítajú kvalifikovaný kapitál Tier 1 tohto podniku, ktorý je zahrnutý do konsolidovaného kapitálu Tier 1.



HLAVA III

KVALIFIKOVANÉ ÚČASTI MIMO FINANČNÉHO SEKTORA

Článok 89

Stanovenie rizikovej váhy a zákaz kvalifikovaných účastí mimo finančného sektora

1.  Kvalifikovaná účasť, ktorej hodnota presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie v spoločnosti, ktorá nie je jedným z nasledujúcich subjektov, podlieha ustanoveniam uvedeným v odseku 3:

a) subjektom finančného sektora;

b) spoločnosťou, ktorá nie je subjektom finančného sektora vykonávajúcim činnosti, ktoré príslušný orgán považuje za ktorúkoľvek z týchto činností:

i) priame rozšírenie bankových služieb;

ii) pomocné činnosti spojené s bankovníctvom;

iii) leasing, faktoring, správa podielových fondov, riadenie služieb spracovania údajov alebo akékoľvek ďalšie podobné činnosti.

2.  Celková výška kvalifikovaných účastí inštitúcie v iných spoločnostiach, ako sú spoločnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b), ktorá presiahne 60 % jej prípustného kapitálu, podlieha ustanoveniam stanoveným v odseku 3.

3.  Príslušné orgány uplatňujú požiadavky stanovené v písmenách a) alebo b) na kvalifikované účasti inštitúcií uvedené v odsekoch 1 a 2:

a) na účely výpočtu kapitálových požiadaviek v súlade s treťou časťou inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 1 250  % na väčšiu z týchto hodnôt:

i) hodnotu kvalifikovaných účastí uvedených v odseku 1, ktoré presahujú prípustný kapitál o 15 %;

ii) celkovú hodnotu kvalifikovaných účastí uvedených v odseku 2, ktorá presiahne 60 % prípustného kapitálu inštitúcie;

b) príslušné orgány zakážu inštitúciám, aby mali kvalifikované účasti uvedené v odsekoch 1 a 2, ktorých výška presahuje percentuálne podiely prípustného kapitálu stanoveného v týchto odsekoch.

Príslušné orgány zverejnia, či sa rozhodli uplatniť písmeno a) alebo písmeno b).

4.  EBA vydá na účely odseku 1 písm. b) usmernenia, v ktorých sa upresnia tieto pojmy:

a) činnosti, ktoré sú priamym rozšírením bankových činností;

b) činnosti, ktoré sú pomocnými činnosťami vo vzťahu k bankovým činnostiam;

c) podobné činnosti.

Usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 90

Alternatíva k rizikovej váhe na úrovni 1 250  %

Inštitúcie môžu ako alternatívu k uplatňovaniu rizikovej váhy na úrovni 1 250  % na hodnoty, ktoré presahujú limity stanovené v článku 89 ods. 1 a 2, odpočítať tieto hodnoty od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).

Článok 91

Výnimky

1.  Akcie podnikov, ktoré nie sú uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a) a b), sa nezahrnú do výpočtu limitov prípustného kapitálu stanovených v uvedenom článku v prípade, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) tieto akcie sú držané prechodne počas operácie finančnej pomoci, ako sa uvádza v článku 79;

b) podiel týchto akcií je upisovacou pozíciou držanou počas piatich pracovných dní alebo kratšie;

c) tieto akcie sa držia vo vlastnom mene inštitúcie a na účet iných subjektov.

2.  Akcie, ktoré nie sú fixnými finančnými aktívami uvedenými v článku 35 ods. 2 smernice 86/635/EHS, sa nezahrnú do výpočtu uvedeného v článku 89.



TRETIA ČASŤ

KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY



HLAVA I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY, OCEŇOVANIE A PREDKLADANIE SPRÁV



KAPITOLA 1

Požadovaná výška vlastných zdrojov



Oddiel 1

Požiadavky na vlastné zdroje inštitúcií

Článok 92

Požiadavky na vlastné zdroje

1.  Inštitúcie spĺňajú s výhradou článkov 93 a 94 vždy tieto požiadavky na vlastné zdroje:

a) podiel vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 4,5 %;

b) podiel kapitálu Tier 1 vo výške 6 %;

c) celkový podiel kapitálu vo výške 8 %.

2.  Inštitúcie vypočítajú svoje kapitálové podiely takto:

a) podiel vlastného kapitálu Tier 1 sa rovná vlastnému kapitálu Tier 1 inštitúcie vyjadrenému ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície;

b) podiel kapitálu Tier 1 sa rovná kapitálu Tier 1 inštitúcie vyjadrenému ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície;

c) celkový podiel kapitálu sa rovná vlastným zdrojom inštitúcie vyjadreným ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície.

3.  Celková hodnota rizikovej expozície sa vypočíta ako súčet písmen a) až f) tohto odseku po zohľadnení ustanovení odseku 4:

a) hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu ku všetkým obchodným činnostiam inštitúcie vypočítané v súlade s hlavou II a článkom 379, s výnimkou hodnôt rizikovo vážených expozícií z činností v obchodnej knihe inštitúcie;

b) požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou IV tejto časti, prípadne štvrtou časťou, pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre:

i) pozičné riziko;

ii) veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, pokiaľ má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť;

c) požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou IV, prípadne hlavou V s výnimkou článku 379, pre:

i) devízové riziko;

ii) riziko vyrovnania;

iii) komoditné riziko;

d) požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s hlavou VI pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky iných mimoburzových derivátových nástrojov, ako sú kreditné deriváty uznané na účely zníženia hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko;

e) požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou III pre operačné riziko;

f) hodnoty rizikovo vážených expozícií stanovené v súlade s hlavou II pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe inštitúcie pre tieto druhy transakcií a zmlúv:

i) zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;

ii) repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít založené na cenných papieroch alebo komoditách;

iii) transakcie požičiavania s dozabezpečením založené na cenných papieroch a komoditách;

iv) transakcie s dlhou dobou vyrovnania.

▼C2

4.  Pri výpočte celkovej hodnoty rizikovej expozície podľa odseku 3 sa uplatňujú tieto ustanovenia:

▼B

a) požiadavky na vlastné zdroje uvedené v písmenách c), d) a e) tohto odseku zahŕňajú požiadavky vyplývajúce zo všetkých obchodných činností inštitúcie;

b) inštitúcie vynásobia požiadavky na vlastné zdroje uvedené v písmenách b) až e) tohto odseku koeficientom 12,5.

Článok 93

Požiadavka na počiatočný kapitál pri bežnej činnosti

1.  Vlastné zdroje inštitúcie nesmú klesnúť pod úroveň počiatočného kapitálu požadovanú v čase, keď jej bolo udelené povolenie.

2.  Úverové inštitúcie, ktoré existovali už k 1. januáru 1993 a ktorých výška vlastných zdrojov nedosahuje požadovanú výšku počiatočného kapitálu, môžu naďalej vykonávať svoje činnosti. V tomto prípade nesmie výška ich vlastných zdrojov klesnúť pod najvyššiu úroveň dosiahnutú po 22. decembri 1989.

3.  Investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie, a spoločnosti, na ktoré sa vzťahoval článok 6 smernice 2006/49/ES, ktoré existovali pred 31. decembrom 1995 a ktorých výška vlastných zdrojov nedosahuje výšku požadovaného počiatočného kapitálu, môžu naďalej vykonávať svoju činnosť. Vlastné zdroje takýchto spoločností alebo investičných spoločností nesmú klesnúť pod najvyššiu referenčnú úroveň vypočítanú po dátume oznámenia uvedenom v smernici Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( 28 ). Táto referenčná úroveň je priemernou dennou úrovňou vlastných zdrojov vypočítanou za šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo dátumu výpočtu. Počíta sa každých šesť mesiacov so zreteľom na zodpovedajúce predchádzajúce obdobie.

4.  Ak nad inštitúciou, ktorá patrí do kategórie uvedenej v odsekoch 2 alebo 3, získa kontrolu iná fyzická alebo právnická osoba než osoba, ktorá inštitúciu kontrolovala predtým, výška vlastných zdrojov tejto inštitúcie musí dosiahnuť požadovanú úroveň počiatočného kapitálu.

5.  Ak dôjde k splynutiu/zlúčeniu dvoch alebo viacerých inštitúcií, ktoré patria do kategórie uvedenej v odsekoch 2 alebo 3, nesmie výška vlastných zdrojov inštitúcie, ktorá vznikla splynutím/zlúčením, klesnúť pod úroveň rovnajúcu sa súčtu vlastných zdrojov zlúčených inštitúcií v čase splynutia/zlúčenia, až kým sa nedosiahne požadovaná úroveň počiatočného kapitálu.

6.  Ak sa príslušné orgány domnievajú, že na zabezpečenie platobnej schopnosti inštitúcie je potrebné splnenie požiadavky stanovenej v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 5 sa neuplatňujú.

Článok 94

Výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom

1.  Inštitúcie môžu v súvislosti so svojimi činnosťami vykazovanými v obchodnej knihe nahradiť kapitálovú požiadavku uvedenú v článku 92 ods. 3 písm. b) kapitálovou požiadavkou vypočítanou v súlade s písmenom a) tohto odseku, pokiaľ rozsah ich súvahových a podsúvahových činností vykazovaných v obchodnej knihe spĺňa obe tieto podmienky:

a) zvyčajne nedosahuje 5 % celkových aktív a sumu 15 miliónov EUR;

b) nikdy nepresiahne 6 % celkových aktív a sumu 20 miliónov EUR.

2.  Pri výpočte rozsahu činností v súvahe a podsúvahe inštitúcie uplatnia nasledovné:

a) dlhové nástroje sa oceňujú ich trhovou hodnotou alebo ich nominálnymi hodnotami, kapitálové cenné papiere trhovou hodnotou a deriváty nominálnou alebo trhovou hodnotou ich podkladových nástrojov;

b) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.

3.  Ak inštitúcia nesplní podmienku stanovenú v odseku 1 písm. b), bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán na základe vlastného posúdenia zistí, že požiadavka stanovená v odseku 1 písm. a) nie je splnená, oznámi to dotknutej inštitúcii a táto inštitúcia prestane od najbližšieho dátumu na predloženie správy odsek 1 uplatňovať.



Oddiel 2

Požiadavky na vlastné zdroje pre investičné spoločnosti s obmedzeným povolením na poskytovanie investičných služieb

Článok 95

Požiadavky na vlastné zdroje pre investičné spoločnosti s obmedzeným povolením na poskytovanie investičných služieb

1.  Investičné spoločnosti, ktoré nemajú povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, postupujú pri výpočte celkovej hodnoty rizikovej expozície na účely článku 92 ods. 3 podľa odseku 2.

2.  Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 tohto článku a spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, stanovia celkovú hodnotu rizikovej expozície tak, že použijú vyššiu hodnotu z nasledujúcich výpočtov:

a) súčet položiek uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a) až d) a písm. f) po uplatnení článku 92 ods. 4;

b) 12,5-násobok hodnoty uvedenej v článku 97.

Spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 92 ods. 1 a 2 založené na celkovej hodnote rizikovej expozície uvedenej v prvom pododseku.

Príslušné orgány môžu stanoviť požiadavky na vlastné zdroje pre spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, a to ako požiadavky na vlastné zdroje, ktoré by boli záväzné pre uvedené spoločnosti na základe vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smerníc 2006/49/ES a 2006/48/ES, účinných k 31. decembru 2013.

▼C2

3.  Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 podliehajú všetkým ostatným ustanoveniam o operačnom riziku uvedeným v hlave VII kapitole 2 oddiele II pododdiele 2 smernice 2013/36/EÚ.

▼B

Článok 96

Požiadavky na vlastné zdroje voči investičným spoločnostiam, ktoré majú počiatočný kapitál, ako sa ustanovuje v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ

1.  Na účely článku 92 ods. 3 uplatňujú výpočet celkovej výšky rizikovej expozície stanovený v odseku 2 tohto článku tieto kategórie investičných spoločností, ktoré majú počiatočný kapitál v súlade s článkom 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ:

a) investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet výhradne s cieľom splniť alebo vykonať príkaz klienta alebo na účely získania prístupu do systému zúčtovania a vyrovnania alebo na uznanú burzu, keď pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vykonávajú príkaz klienta;

b) investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i) ktoré nedržia peniaze alebo cenné papiere klientov;

ii) ktoré obchodujú len na vlastný účet;

iii) ktoré nemajú externých klientov;

iv) ktorých transakcie sa vykonávajú a vyrovnávajú v rámci zodpovednosti zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou inštitúciou zaručené.

2.  V prípade investičných spoločností uvedených v odseku 1 sa celková hodnota rizikovej expozície vypočíta ako súčet:

a) položiek uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a) až d) a písm. f) po uplatnení článku 87 ods. 4;

b) hodnoty uvedenej v článku 97 vynásobenej koeficientom 12,5.

3.  Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 podliehajú všetkým ostatným ustanoveniam o operačnom riziku v hlave VII kapitole 3 oddiele II pododdiele 1 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 97

Vlastné zdroje založené na fixných režijných nákladoch

1.  V súlade s článkami 95 a 96 drží investičná spoločnosť a spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, prípustný kapitál, ktorý sa rovná najmenej jednej štvrtine fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok.

2.  Ak od predchádzajúceho roka došlo k zmene obchodnej činnosti investičnej spoločnosti, ktorú príslušný orgán považuje za podstatnú, môže príslušný orgán upraviť požiadavku stanovenú v odseku 1.

3.  Investičná spoločnosť, ktorá vykonáva svoju obchodnú činnosť menej ako jeden rok počnúc dňom, keď ju začala vykonávať, musí mať prípustný kapitál vo výške najmenej jednej štvrtiny fixných režijných nákladov plánovaných v jej obchodnom pláne, pokiaľ príslušný orgán nepožaduje jeho úpravu.

4.  EBA po porade s ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť:

a) výpočet požiadavky na držbu prípustného kapitálu vo výške aspoň jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok;

b) podmienky, za ktorých príslušný orgán upraví požiadavku na držbu prípustného kapitálu vo výške aspoň jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok;

c) výpočet plánovaných fixných režijných nákladov v prípade investičnej spoločnosti, ktorá nevykonávala činnosť jeden rok.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. marca 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 98

Vlastné zdroje v prípade investičných spoločností na konsolidovanom základe

1.  V prípade investičných spoločností uvedených v článku 95 ods. 1, ktoré patria k skupine, ktorá nezahŕňa úverové inštitúcie, uplatňuje materská investičná spoločnosť v členskom štáte článok 92 na konsolidovanom základe takto:

a) použije výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície uvedený v článku 95 ods. 2;

b) použije výpočet vlastných zdrojov na základe konsolidovanej situácie materskej investičnej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti prípadne zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

2.  V prípade investičných spoločností uvedených v článku 96 ods. 1, ktoré patria k skupine, ktorá nezahŕňa úverové inštitúcie, uplatňuje materská investičná spoločnosť v členskom štáte a investičná spoločnosť kontrolovaná finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou článok 92 na konsolidovanom základe takto:

a) použije výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície uvedený v článku 96 ods. 2;

b) použije výpočet vlastných zdrojov na základe konsolidovanej situácie materskej investičnej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti prípadne zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, a to v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.



KAPITOLA 2

Výpočet a predkladanie správ

Článok 99

Predkladanie správ týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje a finančných informácií

1.  Inštitúcie predkladajú príslušným orgánom správy týkajúce sa povinností stanovených v článku 92 najmenej polročne.

2.  Inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 4 nariadenia (ES) č. 1606/2002, a iné úverové inštitúcie, ako sú inštitúcie uvedené v článku 4 uvedeného nariadenia, ktoré pripravujú svoje konsolidované účtovné závierky podľa medzinárodných účtovných štandardov v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, tiež predkladajú správy týkajúce sa finančných informácií.

3.  Príslušné orgány môžu požadovať od úverových inštitúcií, ktoré uplatňujú medzinárodné účtovné štandardy na základe nariadenia (ES) č. 1606/2002 na vykazovanie vlastných zdrojov na konsolidovanom základe podľa článku 23 ods. 2 tohto nariadenia, aby predkladali aj správy týkajúce sa finančných informácií podľa odseku 2 tohto článku.

▼C2

4.  Správy týkajúce sa finančných informácií uvedených v odsekoch 2 a 3 sa predkladajú v rozsahu potrebnom na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie a pohľadu na systémové riziká, ktoré inštitúcie predstavujú pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

▼B

5.  EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, frekvenciu a dátumy predkladania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií, ktoré sa majú uplatňovať v Únii pri predkladaní správ podľa odsekov 1 až 4.

Požiadavky na predkladanie správ musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií.

▼C1

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  Ak sa v prípade iných inštitúcií, ako sú inštitúcie uvedené v odsekoch 2 a 3, na ktoré sa vzťahuje účtovný rámec na základe smernice 86/635/EHS, príslušný orgán domnieva, že finančné informácie požadované v odseku 2 sú potrebné na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie a pohľadu na systémové riziká, ktoré inštitúcie predstavujú pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku, príslušné orgány konzultujú EBA v otázke rozšírenia požiadaviek na predkladanie správ týkajúcich sa finančných informácií na konsolidovanom základe na uvedené inštitúcie, pokiaľ už inštitúcie správy na takomto základe nepredkladajú.

EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť formáty, ktoré používajú inštitúcie a prostredníctvom ktorých môžu príslušné orgány rozšíriť požiadavky na predkladanie správ v súlade s prvým pododsekom.

▼C1

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  Ak sa príslušný orgán domnieva, že informácie, na ktoré sa nevzťahujú vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 5, sú potrebné na účely uvedené v odseku 4, oznámi EBA a ESRB dodatočné informácie, ktoré by sa podľa neho mali zahrnúť do vykonávacích technických predpisov uvedených v odseku 5.

Článok 100

Dodatočné požiadavky na predkladanie správ

Inštitúcie predkladajú príslušným orgánom správy týkajúce sa úrovne – aspoň v súhrnnej podobe – ich zmlúv o repo transakciách, požičiavania cenných papierov a všetkých foriem zaťaženia aktív.

EBA zahrnie tieto informácie do vykonávacích technických predpisov o predkladaní správ podľa článku 99 ods. 5.

Článok 101

Osobitné povinnosti týkajúce sa predkladania správ

1.  Inštitúcie v polročných intervaloch za každý národný trh s nehnuteľným majetkom, ktorému sú vystavené, oznamujú príslušným orgánom tieto údaje:

a) straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania podľa toho, ktorá je nižšia, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 2;

b) celkové straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 1;

c) hodnota expozície všetkých zostávajúcich expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 1;

d) straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania podľa toho, ktorá je nižšia, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 2;

e) celkové straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 1;

f) hodnota expozície všetkých zostávajúcich expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 1.

2.  Údaje uvedené v odseku 1 sa oznamujú príslušným orgánom domovského členského štátu dotknutej inštitúcie. Ak inštitúcia má pobočku v inom členskom štáte sa údaje týkajúce sa tejto pobočky oznamujú aj príslušným orgánom hostiteľského členského štátu. Údaje sa oznamujú osobitne pre každý trh s nehnuteľným majetkom v Únii, ktorému je dotknutá inštitúcia vystavená.

3.  Príslušné orgány každoročne uverejňujú súhrnné údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až f) spolu s historickými údajmi, ak sú dostupné. Príslušný orgán na žiadosť iného príslušného orgánu v členskom štáte alebo na žiadosť EBA poskytne tomuto príslušnému orgánu alebo EBA podrobnejšie informácie o stave trhov s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo na podnikanie v danom členskom štáte.

4.  EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) jednotné formáty, vymedzenia, frekvenciu a dátumy predkladania správ, ako aj riešenia v oblasti informačných technológií, položiek uvedených v odseku 1;

b) jednotné formáty, vymedzenia, frekvenciu a dátumy predkladania správ, ako aj riešenia v oblasti informačných technológií pre súhrnné údaje uvedené v odseku 2.

▼C1

EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



KAPITOLA 3

Obchodná kniha

Článok 102

Požiadavky na obchodnú knihu

1.  Pozície v obchodnej knihe sú buď bez akýchkoľvek obmedzení, pokiaľ ide o ich obchodovateľnosť, alebo ich možno hedžovať.

2.  Úmysel obchodovania sa preukazuje na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na účely riadenia pozície alebo portfólia v zmysle článku 103.

3.  Inštitúcie zavedú a udržiavajú systémy a kontroly na riadenie svojej obchodnej knihy v zmysle článkov 104 a 105.

4.  Inštitúcie môžu zahrnúť do výpočtu kapitálových požiadaviek na pozičné riziko interný hedžing za predpokladu, že sú držané s úmyslom obchodovania a že sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 103 až 106.

Článok 103

Riadenie obchodnej knihy

Pri riadení svojich pozícií alebo súborov pozícií v obchodnej knihe musí inštitúcia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a) inštitúcia uplatňuje presne zdokumentovanú obchodnú stratégiu pre pozíciu/nástroj alebo portfóliá, ktorú schválil vrcholový manažment a ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;

b) inštitúcia má presne vymedzené stratégie a postupy aktívneho riadenia pozícií, do ktorých sa vstupuje prostredníctvom trading desk. Tieto stratégie a postupy zahŕňajú:

i) určenie pozícií, do ktorých možno vstupovať, a trading desk, prostredníctvom ktorého možno vstupovať;

ii) stanovenie pozičných limitov a monitorovanie ich primeranosti;

iii) obchodníci môžu samostatne vstúpiť do pozície alebo ju riadiť v rámci dohodnutých limitov a podľa schválenej stratégie;

iv) pozície sa oznamujú vrcholovému manažmentu ako neoddeliteľná súčasť procesu riadenia rizík inštitúcie;

v) pozície sa aktívne monitorujú na základe zdrojov informácií o trhu a hodnotí sa obchodovateľnosť alebo možnosť hedžingu pozície alebo jej čiastkových rizík, ako aj kvalita a dostupnosť trhových vstupov pre proces oceňovania, úrovne obratu na trhu a objem pozícií obchodovaných na trhu;

vi) aktívne postupy a kontrolné mechanizmy v oblasti boja proti podvodom;

c) inštitúcia má presne vymedzené stratégie a postupy monitorovania pozícií vzhľadom na obchodnú stratégiu inštitúcie vrátane monitorovania obratu a pozícií, v prípade ktorých bolo pôvodne plánované obdobie držby prekročené.

Článok 104

Zahrnutie do obchodnej knihy

1.  Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na určovanie pozícií, ktoré sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu ich kapitálových požiadaviek v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 102 a vymedzením obchodnej knihy v zmysle článku 4 ods. 1 bode 86, berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Inštitúcia plne dokumentuje dodržiavanie týchto stratégií a postupov a podrobuje ich pravidelnému internému auditu.

2.  Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Tieto stratégie a postupy sa zameriavajú prinajmenšom na:

a) činnosti, ktoré inštitúcia pokladá za obchodovanie a ktoré sú súčasťou obchodnej knihy, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje;

b) mieru, do akej možno pozíciu denne oceňovať trhovou hodnotou so zreteľom na aktívny, likvidný obojsmerný trh;

c) pokiaľ ide o pozície oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:

i) identifikovať všetky podstatné riziká pozície;

ii) hedžovať pozície pred všetkými podstatnými rizikami pomocou nástrojov, pre ktoré existuje aktívny, likvidný obojsmerný trh;

iii) spoľahlivo odhadnúť kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;

d) mieru, do akej môže a musí inštitúcia oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;

e) mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky mohli obmedziť schopnosť inštitúcie zatvoriť alebo hedžovať pozíciu v krátkom období;

f) mieru, do akej môže a musí inštitúcia aktívne riadiť riziká pozícií v rámci svojej obchodnej činnosti;

g) mieru, do akej môže inštitúcia presunúť riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a kritériá takéhoto presunu.

Článok 105

Požiadavky na obozretné oceňovanie

1.  Všetky pozície v obchodnej knihe podliehajú zásadám obozretného oceňovania, ktoré sa podrobnejšie uvádzajú v tomto článku. Inštitúcie predovšetkým zabezpečia, aby obozretné oceňovanie ich pozícií v obchodnej knihe dosiahlo primeraný stupeň istoty vzhľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe, požiadavky prudenciálnej primeranosti, ako aj spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe.

2.  Inštitúcie zavedú a udržiavajú systémy a kontroly, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie obozretných a spoľahlivých odhadov ocenenia. Tieto systémy a kontroly zahŕňajú prinajmenšom tieto prvky:

a) zdokumentované stratégie a postupy procesu oceňovania vrátane presného vymedzenia zodpovednosti jednotlivých oblastí zapojených do oceňovania, zdrojov informácií o trhu a preskúmania ich primeranosti, usmernení pre používanie nepozorovateľných parametrov odzrkadľujúcich predpoklady inštitúcie v súvislosti s otázkou, čo budú účastníci trhu používať pri oceňovaní pozície, frekvencie nezávislého oceňovania, načasovania uzatváracích cien, postupov pre úpravu oceňovaní, postupov overovania na konci mesiaca a ad hoc;

▼C2

b) jasne vymedzený spôsob predkladania správ útvaru zodpovednému za oceňovanie, ktoré sa uskutočňuje nezávisle od front office, a ktorého poslednou inštanciou je riadiaci orgán.

▼B

3.  Inštitúcie preceňujú pozície v obchodnej knihe najmenej raz za deň.

4.  Pri oceňovaní trhovou hodnotou inštitúcia použije obozretnejšiu stranu kotácie ceny okrem prípadu, keď inštitúcia môže zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu.

5.  Pri oceňovaní trhovou cenou použije inštitúcia obozretnejšiu stranu nákupu/predaja, okrem prípadu, keď inštitúcia môže zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu. Ak inštitúcie postupujú týmto odchylným spôsobom, každých šesť mesiacov informujú príslušné orgány o dotknutých pozíciách a predložia dôkazy o tom, že môžu zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu.

6.  Ak oceňovanie trhovou cenou nie je možné, inštitúcie oceňujú svoje pozície a portfóliá na základe modelu konzervatívne, a to aj pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície v obchodnej knihe.

7.  Pri oceňovaní na základe modelu dodržiavajú inštitúcie tieto požiadavky:

a) vrcholový manažment pozná položky obchodnej knihy alebo iné reálne ocenené pozície, ktoré sú predmetom oceňovania na základe modelu, a uvedomuje si závažnosť neistoty, ktorá tak vzniká pri predkladaní správ o rizikách/výkonnosti obchodnej činnosti;

b) ak je to možné, inštitúcie získavajú trhové vstupy v súlade s trhovými cenami a pravidelne posudzujú primeranosť trhových vstupov konkrétnej oceňovanej pozície a parametre modelu;

c) inštitúcie používajú dostupné metodiky oceňovania, ktoré sú na trhu akceptovanou praxou pre konkrétne finančné nástroje alebo komodity;

d) ak model vypracuje samotná inštitúcia, zakladá sa na primeraných predpokladoch, posúdených a kriticky preskúmaných náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na jeho vypracovaní;

e) inštitúcie majú zavedené formálne postupy kontroly zmien a uchovávajú záložnú kópiu modelu, ktorá sa pravidelne používa na kontrolu oceňovania;

f) útvar zodpovedný za riadenie rizík pozná slabé stránky použitých modelov a vie, ako ich najlepšie zohľadniť vo výstupoch oceňovania; a

g) modely inštitúcií sú predmetom pravidelnej kontroly, ktorej cieľom je stanoviť presnosť ich výkonnosti (čo zahŕňa posúdenie pretrvávajúcej primeranosti predpokladov, analýzu ziskov a strát vzhľadom na rizikové faktory a porovnanie skutočných zatváracích cien s výstupmi modelu).

Na účely písmena d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od trading desk a nezávisle sa testuje, čo zahŕňa validáciu matematických základov a predpokladov a implementáciu softvéru.

8.  Okrem denného oceňovania trhovou cenou alebo oceňovania na základe modelu vykonávajú inštitúcie aj nezávislé overovanie cien. Overovanie trhových cien a vstupov modelu vykonávajú osoby alebo útvary nezávislé od osôb alebo útvarov, ktoré využívajú výhody obchodnej knihy, a to aspoň raz mesačne alebo častejšie v závislosti od charakteru trhu alebo obchodnej činnosti. Ak nie sú k dispozícii nezávislé zdroje ocenenia alebo sú zdroje ocenenia viac subjektívne, môže byť primerané prijať opatrenia obozretnosti, akými sú napríklad úpravy ocenenia.

9.  Inštitúcie zavedú a udržiavajú postupy na posudzovanie úprav ocenenia.

10.  Inštitúcie formálne posúdia tieto úpravy ocenenia: nezískané kreditné rozpätia, náklady na zatvorenie pozícií, operačné riziká, neistotu trhovej ceny, predčasné ukončenie, náklady na investovanie a financovanie, budúce administratívne náklady a v prípade potreby aj riziko modelu.

11.  Inštitúcie zavedú a udržiavajú postupy na výpočet úpravy aktuálneho ocenenia akýchkoľvek menej likvidných pozícií, ktoré môžu vyplynúť najmä z udalostí na trhu alebo zo situácií týkajúcich sa inštitúcie, akými sú napríklad koncentrované pozície a/alebo pozície, v prípade ktorých bolo prekročené pôvodne plánované trvanie držby. Inštitúcie vykonajú takéto úpravy v prípade potreby popri akýchkoľvek zmenách hodnoty pozície, ktoré sú potrebné na účely predkladania finančných správ, a navrhnú ich tak, aby sa v nich odzrkadľovala nelikvidnosť pozície. Pri rozhodovaní, či je pre menej likvidné pozície potrebná úprava ocenenia, zohľadňujú inštitúcie v rámci týchto postupov viaceré faktory. Tieto faktory zahŕňajú:

a) čas potrebný na hedžing pozície alebo rizík v rámci pozície;

b) volatilitu a priemerné rozpätie nákup/predaj;

c) dostupnosť trhových kotácií (počet a totožnosť tvorcov trhu) a volatilitu a priemerné objemy obchodovania vrátane objemov obchodovaných počas období stresu na trhu;

d) trhové koncentrácie;

e) starnutie pozícií;

f) mieru závislosti oceňovania od oceňovania na základe modelu;

g) vplyv iných rizík modelu.

12.  Pri použití oceňovania tretej strany alebo oceňovania na základe modelu inštitúcie zvážia, či uplatnia úpravu ocenenia. Okrem toho inštitúcie zvážia potrebu úprav pre menej likvidné pozície a priebežne kontrolujú, či sú aj naďalej vhodné. Inštitúcie tiež explicitne posúdia potrebu úpravy ocenenia vzhľadom na neistotu vstupných parametrov, ktoré sa využívajú v modeloch.

13.  Pokiaľ ide o komplexné produkty, ktoré zahŕňajú sekuritizačné expozície a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie, inštitúcie explicitne posúdia potrebu úprav ocenenia, aby sa zohľadnilo riziko modelu spojené s použitím potenciálne nesprávnej metodiky oceňovania a riziko modelu spojené s použitím nepozorovateľných (a možno nesprávnych) kalibračných parametrov v modeli oceňovania.

14.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých sa majú uplatňovať požiadavky článku 105 na účely odseku 1 tohto článku.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 106

Interný hedžing

1.  Interný hedžing spĺňa najmä tieto požiadavky:

a) jeho hlavným cieľom nie je vyhnúť sa požiadavkám na vlastné zdroje ani ich znížiť;

b) je riadne zdokumentované a podlieha osobitným interným postupom schvaľovania a auditu;

c) realizuje sa v trhových podmienkach;

d) trhové riziko vyplývajúce z interného hedžingu sa dynamicky riadi v obchodnej knihe v rámci povolených limitov;

▼C2

e) dôsledne sa monitoruje v súlade s primeranými postupmi.

▼B

2.  Požiadavky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uplatniteľné na hedžovanú pozíciu v neobchodnej knihe.

3.  Odchylne od odsekov 1 a 2, ak inštitúcia hedžuje expozíciu kreditného rizika alebo expozíciu rizika protistrany v neobchodnej knihe použitím kreditných derivátov zahrnutých do obchodnej knihy, použijúc interné zaistenie, expozícia v neobchodnej knihe alebo expozícia voči riziku protistrany sa na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií nepovažuje za zaistenú, pokiaľ inštitúcia nekúpi od oprávnenej tretej strany poskytujúcej zabezpečenie zodpovedajúci kreditný derivát, ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované zabezpečenie v neobchodnej knihe. Bez toho, aby bol dotknutý článok 299 ods. 2 písm. h), ak je takéto zabezpečenie tretej strany zakúpené a ak je uznané ako hedžing expozície v neobchodnej knihe na účely výpočtu kapitálových požiadaviek, do obchodnej knihy sa nezahŕňa ani interný, ani externý hedžing kreditným derivátom na účely výpočtu kapitálových požiadaviek.



HLAVA II

KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY NA KREDITNÉ RIZIKO



KAPITOLA 1

Všeobecné zásady

Článok 107

Prístupy ku kreditnému riziku

1.  Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 alebo, ak to povoľujú príslušné orgány v súlade s článkom 143, prístup IRB stanovený v kapitole 3, aby vypočítali svoje hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f).

2.  Pre obchodné expozície a pre príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane uplatňujú inštitúcie na výpočet hodnôt ich rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) rovnaké zaobchádzanie, ako sa uvádza v kapitole 6 oddiele 9. V prípade všetkých ostatných druhov expozícií voči centrálnej protistrane inštitúcie zaobchádzajú s týmito expozíciami takto:

a) v prípade ostatných druhov expozícií voči kvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči inštitúcii;

b) v prípade ostatných druhov expozícií voči nekvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči podnikateľským subjektom.

3.  Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičným spoločnostiam z tretích krajín a expozíciami voči úverovým inštitúciám z tretích krajín a expozíciami voči zúčtovacím strediskám a burzám z tretích krajín zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a to výlučne len vtedy, ak tretia krajina uplatňuje na danú investičnú spoločnosť alebo úverovú inštitúciu požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

4.  Na účely odseku 3 môže Komisia prijať prostredníctvom vykonávacích aktov a po uplatnení postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii. Ak takéto rozhodnutie neexistuje, inštitúcie môžu až do 1. januára 2015 naďalej zaobchádzať s expozíciami voči subjektom uvedeným v odseku 3 ako s expozíciami voči inštitúciám za predpokladu, že relevantné príslušné orgány schválili danú tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie pred 1. januárom 2014.

Článok 108

Použitie postupu na zmierňovanie kreditného rizika podľa štandardizovaného prístupu a prístupu IRB

1.  V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje štandardizovaný prístup podľa kapitoly 2 alebo uplatňuje prístup IRB podľa kapitoly 3, ale bez použitia svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) a konverzných faktorov podľa článku 151, môže inštitúcia použiť postup na zmierňovanie kreditného rizika v súlade s kapitolou 4 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) alebo prípadne výšky očakávaných strát na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a v článku 62 písm. c).

2.  V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov podľa článku 151, môže inštitúcia použiť postup na zmierňovanie kreditného rizika v súlade s kapitolou 3.

Článok 109

Zaobchádzanie so sekuritizovanými expozíciami podľa štandardizovaného prístupu a prístupu IRB

1.  Ak inštitúcia používa štandardizovaný prístup podľa kapitoly 2 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre triedu expozícií, do ktorej by boli sekuritizované expozície zaradené podľa článku 112, vypočíta hodnotu rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačnú pozíciu v súlade s článkami 245, 246 a 251 až 258. Inštitúcie, ktoré používajú štandardizovaný prístup, môžu použiť aj prístup interného hodnotenia, ak sa im to povolilo podľa článku 259 ods. 3.

2.  Ak inštitúcia používa prístup IRB podľa kapitoly 3 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre triedu expozícií, do ktorej by boli sekuritizované expozície zaradené podľa článku 147, vypočíta hodnotu rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 245, 246 a 259 až 266.

S výnimkou prístupu interného hodnotenia, keď sa prístup IRB použije len pre časť sekuritizovaných expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, inštitúcia použije prístup zodpovedajúci prevládajúcemu podielu sekuritizovaných expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu.

Článok 110

Zaobchádzanie s úpravou kreditného rizika

1.  Inštitúcie, ktoré uplatňujú štandardizovaný prístup, zaobchádzajú so všeobecnými úpravami kreditného rizika v súlade s článkom 62 písm. c).

2.  Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, zaobchádzajú so všeobecnými úpravami kreditného rizika v súlade s článkom 159, článkom 62 písm. d) a článkom 36 ods. 1 písm. d).

Na účely tohto článku a kapitol 2 a 3 všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika nezahŕňajú fondy pre všeobecné bankové riziká.

3.  Inštitúcie, ktoré používajú prístup IRB a ktoré na časť svojich expozícií uplatňujú štandardizovaný prístup na konsolidovanom alebo individuálnom základe v súlade s článkami 148 a 150, určia časť všeobecnej úpravy kreditného rizika, ktorá bude zaradená do všeobecnej úpravy kreditného rizika podľa štandardizovaného prístupu a do všeobecnej úpravy kreditného rizika podľa prístupu IRB, takto:

a) ak je to vhodné, keď inštitúcia zahrnutá do konsolidácie uplatňuje výlučne prístup IRB, všeobecné úpravy kreditného rizika tejto inštitúcie sa zaradia do zaobchádzania uvedeného v odseku 2;

b) ak je to vhodné, keď inštitúcia zahrnutá do konsolidácie uplatňuje výlučne štandardizovaný prístup, úprava kreditného rizika tejto inštitúcie sa zaradí do zaobchádzania uvedeného v odseku 1;

c) zostávajúca časť úpravy kreditného rizika sa zaradí na pomernom základe podľa podielu hodnôt rizikovo vážených expozícií podliehajúcich štandardizovanému prístupu a podielu hodnôt rizikovo vážených expozícií podliehajúcich prístupu IRB.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť výpočet špecifických úprav kreditného rizika a všeobecných úprav kreditného rizika podľa uplatniteľného účtovného rámca pre tieto údaje:

a) hodnota expozície podľa štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 111;

b) hodnota expozície podľa prístupu IRB uvedeného v článkoch 166 až 168;

c) zaobchádzanie s výškou očakávaných strát uvedenou v článku 159;

d) hodnota expozície na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície uvedené v článkoch 246 a 266;

e) vymedzenie pojmu zlyhanie podľa článku 178.

▼C1

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

▼B

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



KAPITOLA 2

Štandardizovaný prístup



Oddiel 1

Všeobecné zásady

Článok 111

Hodnota expozície

1.  Hodnota expozície položky aktív predstavuje jej zostávajúcu účtovnú hodnotu po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 110 a po iných zníženiach vlastných zdrojov súvisiacich s položkou aktív. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym podielom svojej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika:

a) 100 % pri plne rizikových položkách;

b) 50 % pri stredne rizikových položkách;

c) 20 % pri stredne/nízko rizikových položkách;

d) 0 % pri nízko rizikových položkách.

Podsúvahové položky uvedené v prvom pododseku druhej vete sa zaradia do rizikových kategórií tak, ako sa uvádza v prílohe I.

Ak úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa článku 223, hodnota expozície cenných papierov alebo komodít predaných, poskytnutých alebo požičaných v rámci repo transakcie alebo v rámci transakcie poskytovania alebo prijímania pôžičiek v cenných papieroch alebo komoditách a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa zvýši o úpravu z dôvodu volatility primeranú pre takéto cenné papiere alebo komodity tak, ako sa stanovuje v článkoch 223 až 225.

2.  Hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe II sa určí v súlade s kapitolou 6 pri zohľadnení účinkov zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní na účely týchto metód v súlade s kapitolou 6. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením môže byť určená buď v súlade s kapitolou 6, alebo s kapitolou 4.

3.  Ak expozícia podlieha financovanému kreditnému zabezpečeniu, hodnota expozície uplatniteľná na túto položku môže byť zmenená v súlade s kapitolou 4.

Článok 112

Triedy expozícií

Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:

a) expozície voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám;

b) expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom;

c) expozície voči subjektom verejného sektora;

d) expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám;

e) expozície voči medzinárodným organizáciám;

f) expozície voči inštitúciám;

g) expozície voči podnikateľským subjektom;

h) retailové expozície;

i) expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok;

j) expozície v stave zlyhania;

k) expozície, s ktorými súvisí osobitne vysoké riziko;

l) expozície vo forme krytých dlhopisov;

m) položky predstavujúce sekuritizačné pozície;

n) expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom s krátkodobým ratingovým hodnotením;

o) expozície vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania (PKI);

p) kapitálové expozície;

q) iné položky.

Článok 113

Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií

1.  Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície v súlade s ustanoveniami oddielu 2, ak sa neodpočítajú od vlastných zdrojov. Uplatňovanie rizikových váh je založené na triede expozícií, do ktorej je expozícia zaradená, a na jej kreditnej kvalite v rozsahu stanovenom v oddiele 2. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na ratingové hodnotenie ECAI alebo na ratingové hodnotenie agentúr na podporu exportu v súlade s oddielom 3.

2.  Na účely uplatňovania rizikovej váhy, ako sa uvádza v odseku 1, sa hodnota expozície vynásobí rizikovou váhou stanovenou alebo určenou v súlade s oddielom 2.

3.  Ak expozícia podlieha kreditnému zabezpečeniu, môže sa riziková váha uplatniteľná na túto položku zmeniť v súlade s kapitolou 4.

4.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície sa vypočítajú v súlade s kapitolou 5.

5.  Expozíciám, pre ktoré nie je stanovený žiadny výpočet v oddiele 2, sa priradí riziková váha 100 %.

6.  S výnimkou expozícií, na základe ktorých vzniknú položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočné položky Tier 1 alebo Tier 2, sa inštitúcia s výhradou predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať požiadavky odseku 1 tohto článku na expozície tejto inštitúcie voči protistrane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti alebo podnikom, ktorý je prepojený vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS. Príslušné orgány sú oprávnené súhlas udeliť, ak sú splnené tieto podmienky:

▼C2

a) protistrana je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným prudenciálnym požiadavkám;

▼B

b) protistrana je v plnom rozsahu zahrnutá do rovnakej konsolidácie ako inštitúcia;

c) protistrana podlieha rovnakým postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika ako inštitúcia;

d) protistrana je založená v rovnakom členskom štáte ako inštitúcia;

e) v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splneniu záväzkov protistrany voči inštitúcii.

Ak inštitúcia v súlade s týmto odsekom dostala súhlas neuplatňovať požiadavky odseku 1, môže priradiť rizikovú váhu 0 %.

7.  S výnimkou expozícií, na základe ktorých vzniknú položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočné položky Tier 1 alebo Tier 2, môžu inštitúcie s výhradou vopred udeleného povolenia príslušných orgánov neuplatniť požiadavky odseku 1 tohto článku na expozície voči protistranám, s ktorými inštitúcia vstúpila do schémy inštitucionálneho zabezpečenia, to znamená uzatvorila dohodu o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni tieto inštitúcie, a najmä zabezpečuje ich likviditu a platobnú schopnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu. Príslušné orgány sú oprávnené udeliť povolenie, ak sú splnené tieto podmienky:

a) požiadavky stanovené v odseku 6 písm. a), d) a e) sú splnené;

b) dohodami sa zaisťuje, aby schéma inštitucionálneho zabezpečenia dokázala poskytnúť podporu potrebnú v rámci svojho prísľubu z finančných prostriedkov, ktoré má priamo k dispozícii;

c) schéma inštitucionálneho zabezpečenia disponuje vhodne a jednotne stanovenými systémami monitorovania a klasifikácie rizika, ktoré poskytujú úplný prehľad o rizikovej situácii všetkých jej jednotlivých členov a schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako celku s príslušnými možnosťami na uplatňovanie vplyvu; tieto systémy vhodným spôsobom monitorujú expozície v stave zlyhania v súlade s článkom 178 ods. 1;

d) schéma inštitucionálneho zabezpečenia vykonáva vlastné preskúmanie rizika, ktoré sa oznámi jeho jednotlivým členom;

e) schéma inštitucionálneho zabezpečenia každoročne vypracuje a uverejní konsolidovanú správu o schéme inštitucionálneho zabezpečenia ako celku pozostávajúcu zo súvahy, výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o rizikách alebo správu o schéme inštitucionálneho zabezpečenia ako celku pozostávajúcu z agregovanej súvahy, agregovaných výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o rizikách;

f) členovia schémy inštitucionálneho zabezpečenia sú povinní oznámiť aspoň 24 mesiacov vopred svoj úmysel ukončiť svoju účasť v schéme inštitucionálneho zabezpečenia;

g) viacnásobné využitie položiek prípustných pre výpočet vlastných zdrojov (ďalej len „viacnásobné využitie“), ako aj akékoľvek neprimerané vytváranie vlastných zdrojov medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia je vylúčené;

h) schéma inštitucionálneho zabezpečenia sa zakladá na širokej členskej základni úverových inštitúcií s prevažne homogénnym profilom činnosti;

i) primeranosť systémov uvedených v písmene c) a d) v pravidelných intervaloch schvaľujú a monitorujú relevantné príslušné orgány.

Pokiaľ sa inštitúcia v súlade s týmto odsekom rozhodne, že neuplatní požiadavky odseku 1, môže priradiť rizikovú váhu 0 %.



Oddiel 2

Rizikové váhy

Článok 114

Expozície voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám

1.  Expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám sa priradí riziková váha 100 %, ak sa neuplatňuje zaobchádzanie stanovené v odsekoch 2 až 7.

2.  Expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 1, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.



Tabuľka 1

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

0  %

20  %

50  %

100  %

100  %

150  %

3.  Expozíciám voči ECB sa priradí riziková váha 0 %.

4.  Expozíciám voči ústredným vládam členských štátov a ich centrálnym bankám, denominovaným a financovaným v domácej mene tejto ústrednej vlády a centrálnej banky, sa priradí riziková váha 0 %.

▼C2

▼C2

6.  V prípade expozícií uvedených v článku 495 ods. 2:

a) v roku 2018 dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 20 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2;

b) v roku 2019 dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 50 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2;

c) v roku 2020 a neskôr dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 100 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2.

7.  Ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, priradia expozíciám voči svojej ústrednej vláde a centrálnej banke denominovaným a financovaným v domácej mene rizikovú váhu nižšiu, než sa uvádza v odsekoch 1 a 2, inštitúcie môžu takýmto expozíciám priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

▼B

Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej na expozície voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke tretej krajiny uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na takéto zaobchádzanie do 1. januára 2014.

Článok 115

Expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom

1.  Expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom sú rizikovo vážené ako expozície voči inštitúciám, pokiaľ sa s nimi nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam podľa odseku 2 alebo 4 alebo im je priradená riziková váha, ako sa uvádza v odseku 5. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovené v článku 119 ods. 2 a článku 120 ods. 2 sa neuplatňuje.

2.  S expozíciami voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom sa zaobchádza rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu osobitných právomocí regionálnych vlád a miestnych orgánov vyberať príjem a z dôvodu existencie osobitných inštitucionálnych opatrení, ktorých účinkom sa zníži ich riziko zlyhania.

EBA vedie verejne prístupnú databázu všetkých regionálnych vlád a miestnych orgánov v Únii, s ktorými relevantné príslušné orgány zaobchádzajú ako s expozíciami voči ich centrálnym vládam.

3.  S expozíciami voči cirkvám alebo náboženským komunitám založeným vo forme právnickej osoby podľa verejného práva, pokiaľ vyberajú dane v súlade s právnymi predpismi, ktoré ich k tomu oprávňujú, sa zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnym vládam a miestnym orgánom. V tomto prípade sa odsek 2 neuplatňuje a na účely článku 150 ods. 1 písm. a) sa nevylučuje povolenie uplatňovať štandardizovaný prístup.

4.  Ak príslušné orgány, ktoré patria do jurisdikcie tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, zaobchádzajú s expozíciami voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom rovnako ako s expozíciami voči svojej ústrednej vláde a ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu osobitných právomocí regionálnych vlád alebo miestnych orgánov vyberať príjem a z dôvodu existencie osobitných inštitucionálnych opatrení na zníženie rizika zlyhania, inštitúcie môžu expozíciám voči takým regionálnym vládam a miestnym orgánom priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej voči tejto tretej krajine uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.

5.  Expozíciám voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 až 4 a sú denominované a financované v domácej mene tejto regionálnej vlády a miestneho orgánu, sa priradí riziková váha 20 %.

Článok 116

Expozície voči subjektom verejného sektora

1.  Expozíciám voči subjektom verejného sektora, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa stupňa kreditnej kvality, do ktorého sú zaradené expozície voči ústrednej vláde, v ktorej jurisdikcii má subjekt verejného sektora sídlo v súlade s touto tabuľkou 2:



Tabuľka 2

Stupeň kreditnej kvality, ktorý je priradený ústrednej vláde

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

100  %

100  %

100  %

150  %

Expozíciám voči subjektom verejného sektora so sídlom v krajinách s ústrednou vládou bez ratingu sa priradí riziková váha 100 %.

2.  S expozíciami voči subjektom verejného sektora, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa zaobchádza v súlade s článkom 120. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovené v článku 119 ods. 2 a v článku 120 ods. 2 sa voči týmto subjektom neuplatňuje.

3.  Expozíciám voči subjektom verejného sektora s pôvodnou splatnosťou tri mesiace alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.

4.  Vo výnimočných situáciách sa s expozíciami voči subjektom verejného sektora môže zaobchádzať ako s expozíciami voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnym orgánom, v ktorých jurisdikcii boli zriadené, ak podľa stanoviska príslušných orgánov v tejto jurisdikcii neexistuje rozdiel v riziku medzi takýmito expozíciami vzhľadom na existenciu primeranej záruky zo strany ústrednej vlády, regionálnej vlády alebo miestneho orgánu.

5.  Ak príslušné orgány jurisdikcie tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, zaobchádzajú s expozíciami voči subjektom verejného sektora v súlade s odsekmi 1 alebo 2, môžu inštitúcie expozíciám voči subjektom verejného sektora priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom. Inak inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 100 %.

Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej voči tejto tretej krajine uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.

Článok 117

Expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám

1.  S expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktoré nie sú uvedené v odseku 2, sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s expozíciami voči inštitúciám. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovenými v článku 119 ods. 2, článku 120 ods. 2 a v článku 121 ods. 3 sa neuplatňuje.

Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation), Čiernomorská obchodná a rozvojová banka (Black Sea Trade and Development Bank), Stredoamerická banka pre hospodársku integráciu (Central American Bank for Economic Integration) a CAF – Rozvojová banka Latinskej Ameriky (CAF-Development Bank of Latin America) sa považujú za multilaterálne rozvojové banky.

2.  Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto multilaterálnym rozvojovým bankám:

a) Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj;

b) Medzinárodná finančná korporácia;

c) Medziamerická rozvojová banka;

d) Ázijská rozvojová banka;

e) Africká rozvojová banka;

f) Rozvojová banka Rady Európy;

g) Severská investičná banka;

h) Karibská rozvojová banka;

i) Európska banka pre obnovu a rozvoj;

j) Európska investičná banka;

k) Európsky investičný fond;

l) Multilaterálna agentúra pre investičné záruky;

m) Medzinárodný finančný nástroj na imunizáciu;

n) Islamská rozvojová banka.

3.  Riziková váha 20 % sa priradí na nesplatenú časť kapitálu upísaného Európskemu investičnému fondu.

Článok 118

Expozície voči medzinárodným organizáciám

Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto medzinárodným organizáciám:

a) Únia;

b) Medzinárodný menový fond;

c) Banka pre medzinárodné zúčtovanie;

d) Európsky nástroj finančnej stability;

e) Európsky mechanizmus pre stabilitu;

f) medzinárodná finančná inštitúcia zriadená dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech svojich členov, ktorí majú závažné finančné problémy alebo ktorým takéto problémy hrozia.

Článok 119

Expozície voči inštitúciám

1.  Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha v súlade s článkom 120. Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha v súlade s článkom 121.

2.  Expozíciám voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou tri mesiace alebo menej, denominovaným a financovaným v národnej mene dlžníka sa priradí riziková váha, ktorá je o jednu kategóriu nižšia ako preferenčná riziková váha, ako sa uvádza v článku 114 ods. 4 až 7, priradená expozíciám voči ústrednej vláde, v ktorom má táto inštitúcia sídlo.

3.  Žiadnym expozíciám so zostatkovou splatnosťou tri mesiace alebo menej, denominovaným a financovaným v národnej mene dlžníka, sa nepriradí riziková váha nižšia ako 20 %.

4.  Expozícii voči inštitúcii vo forme minimálnych rezerv, ktoré má mať v držbe inštitúcia na základe požiadavky ECB alebo centrálnej banky členského štátu, sa môže priradiť riziková váha ako expozíciám voči centrálnej banke príslušného členského štátu za predpokladu, že:

a) sú rezervy držané v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách ( 29 ), alebo v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami, ktoré sú vo všetkých významných aspektoch rovnocenné s požiadavkami daného nariadenia;

b) v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti inštitúcie, ktorá má rezervy v držbe, sa rezervy včas a v plnej výške splatia inštitúcii a nebude možné ich použiť na plnenie iných záväzkov inštitúcie.

5.  Expozíciám voči finančným inštitúciám s povolením a pod dohľadom príslušných orgánov a podliehajúcim prudenciálnym požiadavkám, ktoré sú porovnateľné v zmysle ich náročnosti s tými, ktoré sa uplatňujú voči inštitúciám, sa priradí riziková váha ako expozíciám voči inštitúciám.

Článok 120

Expozície voči inštitúciám s ratingovým hodnotením

1.  Expozíciám voči inštitúciám so zostatkovou dobou splatnosti dlhšou ako tri mesiace, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 3, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.



Tabuľka 3

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

50  %

100  %

100  %

150  %

2.  Expozíciám voči inštitúcii so zostatkovou lehotou splatnosti tri mesiace alebo menej, pre ktorú je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 4, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:



Tabuľka 4

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

20  %

20  %

50  %

50  %

150  %

3.  Medzi krátkodobým ratingovým hodnotením podľa článku 131 a všeobecným preferenčným zaobchádzaním pre krátkodobé expozície stanoveným v odseku 2 je takéto vzájomné pôsobenie:

a) ak nie je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie expozície, uplatní sa na všetky expozície voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou maximálne tri mesiace všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2;

b) ak je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie a podľa tohto ratingového hodnotenia sa použije priaznivejšia alebo identická riziková váha ako v prípade všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2, potom sa krátkodobé ratingové hodnotenie použije len pre túto konkrétnu expozíciu. V prípade ostatných krátkodobých expozícií sa použije všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2;

c) ak je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie a podľa tohto ratingového hodnotenia sa použije menej priaznivá riziková váha ako v prípade všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2, potom sa všeobecné preferenčné zaobchádzanie na krátkodobé expozície nepoužije a všetkým krátkodobým pohľadávkam bez ratingového hodnotenia sa priradí rovnaká riziková váha, aká sa uplatnila v prípade špecifického krátkodobého ratingového hodnotenia.

Článok 121

Expozície voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia

1.  Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa stupňa kreditnej kvality, do ktorého sú v súlade s tabuľkou 5 zaradené expozície voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii má inštitúcia sídlo.



Tabuľka 5

Stupeň kreditnej kvality, ktorý je priradený ústrednej vláde

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

100  %

100  %

100  %

150  %

2.  Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu so sídlom v krajinách s ústrednou vládou bez ratingu, sa priradí riziková váha 100 %.

3.  Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu s pôvodnou efektívnou splatnosťou tri mesiace alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, sa expozíciám spojeným s obchodným financovaním podľa článku 162 ods. 3 písm. b) druhého pododseku voči inštitúciám bez ratingu priradí riziková váha 50 % a v prípade, že zostatková splatnosť týchto expozícií spojených s obchodným financovaním voči inštitúciám bez ratingu je najviac tri mesiace, riziková váha 20 %.

Článok 122

Expozície voči podnikateľským subjektom

1.  Expozíciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 6, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.



Tabuľka 6

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

100  %

100  %

150  %

150  %

2.  Expozíciám, pre ktoré nie je k dispozícii takéto ratingové hodnotenie, sa priradí riziková váha 100 % alebo riziková váha expozícií voči ústrednej vláde jurisdikcie, v ktorej má podnikateľský subjekt sídlo, podľa toho, ktorá z nich je vyššia.

Článok 123

Retailové expozície

Riziková váha75 % sa priradí expozíciám, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a) expozícia je expozíciou buď voči fyzickej osobe alebo osobám, alebo voči malému alebo stredne podniku (MSP);

b) expozícia je jednou z významného počtu expozícií s podobnými vlastnosťami, vzhľadom na ktoré sú riziká spojené s týmto úverovaním podstatne znížené;

c) celková suma vrátane akýchkoľvek expozícií v stave zlyhania okrem expozícií plne a komplexne zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, ktorý bol zaradený do triedy expozícií stanovenej v článku 112 bode i), ktorú dlží klient alebo skupina prepojených klientov inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, neprekračuje podľa vedomia inštitúcie 1 milión EUR. Inštitúcia prijme primerané kroky na účely získania týchto informácií.

Pre triedu retailových expozícií cenné papiere nie sú prípustné.

Expozície, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v prvom pododseku písmenách a) až c), nie sú oprávnené na zaradenie do triedy retailových expozícií.

Na zaradenie do triedy retailových expozícií je oprávnená súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu.

Článok 124

Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok

▼C2

1.  Ak nie sú splnené podmienky uvedené v článkoch 125 alebo 126, priradí sa expozíciám plne zabezpečeným hypotékou na nehnuteľný majetok alebo akejkoľvek časti takejto expozície riziková váha 100 % s výnimkou ktorejkoľvek časti expozície, ktorá je zaradená do inej triedy expozícií. Časti expozície, ktorá presahuje hodnotu hypotéky na nehnuteľný majetok, sa priradí riziková váha uplatniteľná na nezabezpečené expozície dotknutej protistrany.

▼B

Časť expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom, nie je vyššia ako založená trhová hodnota alebo ako hodnota príslušnej nehnuteľnosti na hypotekárne financovanie v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty na hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.

2.  Príslušné orgány na základe údajov zhromaždených podľa článku 101 a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov pravidelne a aspoň raz za rok posúdia, či riziková váha 35 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa článku 125 a riziková váha 50 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie podľa v článku 126, ktorý sa nachádza na ich území, sú dostatočne podložené:

a) zaznamenanou stratou v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;

b) budúcim vývojom trhov s nehnuteľným majetkom.

Príslušné orgány môžu podľa potreby stanoviť vyššiu rizikovú váhu alebo prísnejšie kritériá, než sú kritériá stanovené v článku 125 ods. 2 a článku 126 ods. 2, na základe zváženia z hľadiska finančnej stability.

V prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie príslušné orgány stanovia rizikovú váhu ako percentuálnu hodnotu v rozmedzí od 35 % do 150 %.

V prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie príslušné orgány stanovia rizikovú váhu ako percentuálnu hodnotu v rozmedzí od 50 % do 150 %.

V týchto rozpätiach sa vyššia riziková váha stanoví na základe zaznamenanej straty a vezme sa do úvahy budúci vývoj trhov a zváženie z hľadiska finančnej stability. Ak sa v rámci posúdenia preukáže, že rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 2 a v článku 126 ods. 2 neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými segmentmi majetku takýchto expozícií, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúci sa na jednom alebo na viacerých miestach na území daného štátu, príslušné orgány pre tieto majetkové segmenty expozícií stanovia vyššiu rizikovú váhu zodpovedajúcu skutočným rizikám.

Príslušné orgány konzultujú s EBA v súvislosti s úpravami uplatňovaných rizikových váh a kritérií, ktoré sa vypočítajú v súlade s kritériami uvedenými v tomto odseku, ako sa presne stanovia v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 4 tohto článku. ►C2  EBA zverejní rizikové váhy a kritériá, ktoré príslušné orgány stanovia pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a). ◄

3.  Ak príslušné orgány stanovia vyššiu rizikovú váhu alebo prísnejšie kritériá, inštitúcie majú na uplatnenie novej rizikovej váhy prechodnú šesťmesačnú lehotu.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) prísne kritériá pre posúdenie hodnoty príslušnej nehnuteľnosti na hypotekárne financovanie, ako sa uvádza v odseku 1;

b) podmienky uvedené v odseku 2, ktoré príslušné orgány zohľadnia pri určovaní vyšších rizikových váh, predovšetkým pojem „zváženie z hľadiska finančnej stability“.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia č. (EÚ) 1093/2010.

5.  Inštitúcie jedného členského štátu uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili príslušné orgány iného členského štátu, na expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie a nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý sa nachádza v tomto členskom štáte.

Článok 125

Expozície plne zabezpečené hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie

1.  Pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak v súlade s článkom 124 ods. 2, s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, sa zaobchádza takto:

a) expozíciám plne zabezpečeným hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý jej vlastník alebo – v prípade osobných investičných spoločností – konečný vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, alebo akejkoľvek časti takýchto expozícií sa priradí riziková váha 35 %;

b) expozíciám voči nájomcovi v rámci transakcie, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľného majetku určeného na bývanie, pri ktorom je inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že expozícia inštitúcie je plne zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.

2.  Inštitúcie považujú expozíciu alebo akúkoľvek časť expozície za plne zabezpečenú na účely odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:

a) hodnota nehnuteľnosti nezávisí významne od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;

b) riziko dlžníka nezávisí významne od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility nie je závislé významne od akéhokoľvek peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál. Pokiaľ ide o tieto iné zdroje, inštitúcie stanovia maximálne pomery úveru k príjmu ako súčasť svojej úverovej politiky a pri poskytovaní úveru získajú vhodné dôkazy o príslušnom príjme;

c) sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1;

d) pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, časť úveru, ktorej sa priradí riziková váha 35 % nepresiahne 80 % trhovej hodnoty príslušnej nehnuteľnosti alebo 80 % hodnoty pre hypotekárne financovanie príslušnej nehnuteľnosti v tých členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty pre hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.

3.  Inštitúcie môžu uplatniť výnimku z odseku 2 písm. b) v prípade expozícií plne zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejnil dôkaz svedčiaci o tom, že na jeho území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie so stratovosťou, ktorá nepresahuje tieto limity:

a) straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie do výšky 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty pre hypotekárne financovanie, pokiaľ sa podľa článku 124 ods. 2 nerozhodlo inak, nesmú prekročiť 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;

b) celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie nesmú prekročiť 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku.

4.  Ak niektorý z limitov uvedených v odseku 3 v danom roku nie je splnený, oprávnenosť uplatniť odsek 3 zaniká a platí podmienka podľa odseku 2 písm. b), pokým sa nesplnia podmienky uvedené v odseku 3 v nasledujúcom roku.

Článok 126

Expozície plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie

1.  Pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak v súlade s článkom 124 ods. 2, s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie, sa zaobchádza takto:

a) expozíciám plne zabezpečeným hypotékami na kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, alebo akejkoľvek časti takýchto expozícií sa môže priradiť riziková váha 50 %;

b) expozíciám spojeným s transakciami, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľnosti, pokiaľ ide o kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, v rámci ktorých je inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa môže priradiť riziková váha50 % za predpokladu, že expozícia inštitúcie je plne zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.

2.  Inštitúcie považujú expozíciu alebo akúkoľvek časť expozície za plne a celkovo zabezpečenú na účely odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:

a) hodnota nehnuteľnosti podstatne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;

b) riziko dlžníka podstatne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od súvisiacej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility podstatne nezávisí od peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál;

c) sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1;

d) pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, riziková váha 50 % sa priradí časti úveru, ktorá nepresiahne 50 % trhovej hodnoty nehnuteľnosti alebo 60 % hodnoty na hypotekárne financovanie príslušnej nehnuteľnosti v tých členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty na hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.

3.  Inštitúcie môžu uplatniť výnimku z odseku 2 písm. b) v prípade expozícií plne zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejnil dôkaz svedčiaci o tom, že na tomto území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie so stratovosťou, ktoré nepresahuje tieto limity:

a) pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie do 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty pre hypotekárne financovanie nepresiahnu 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;

b) celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie neprekročia 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie.

4.  Keď niektorý z limitov uvedených v odseku 3 v danom roku nie je splnený, oprávnenie uplatniť odsek 3 zaniká a platí podmienka podľa odseku 2 písm. b), kým sa nesplnia podmienky uvedené v odseku 3 v nasledujúcom roku.

Článok 127

Expozície v stave zlyhania

1.  Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:

a) 150 %, keď špecifické úpravy kreditného rizika tvoria menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika neuplatnili;

b) 100 %, keď špecifické úpravy kreditného rizika tvoria aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika neuplatnili.

2.  Na účely stanovenia zabezpečenej časti pohľadávky po termíne splatnosti sa oprávneným kolaterálom a zárukami rozumie kolaterál a záruky oprávnené na účely zmierňovania kreditného rizika podľa kapitoly 4.

3.  Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifickej úprave kreditného rizika expozícií, ktoré sú plne a komplexne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie v súlade s článkom 125, sa priradí riziková váha 100 %.

4.  Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifickej úprave kreditného rizika expozícií, ktoré sú plne a komplexne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie v súlade s článkom 126, sa priradí riziková váha 100 %.

Článok 128

Položky spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika

1.  Inštitúcie priradia rizikovú váhu 150 % expozíciám a podľa potreby aj expozíciám vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika.

2.  Expozície s mimoriadne vysokým stupňom rizika sú tieto expozície:

a) investície do spoločností s rizikovým kapitálom;

b) investície do AIF vymedzených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ okrem prípadu, keď mandát fondu neumožňuje vyššiu finančnú páku, ako je finančná páka požadovaná v článku 51 ods. 3 smernice 2009/65/ES.;

c) investície do verejne neobchodovateľných akcií;

d) špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku.

3.  Inštitúcie pri posudzovaní toho, či je iná expozícia ako expozície uvedené v odseku 2 spojená s mimoriadne vysokým stupňom rizika, berú do úvahy tieto riziká:

a) existuje vysoké riziko straty v dôsledku zlyhania dlžníka;

b) nie je možné primerane posúdiť, či expozícia patrí pod písmeno a).

EBA vydá usmernenia, v ktorých stanoví, ktoré druhy expozícií sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika a za akých okolností.

Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 129

Expozície vo forme krytých dlhopisov

1.  Aby sa mohlo uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v odsekoch 4 a 5, dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES (kryté dlhopisy) musia spĺňať požiadavky stanovené v odseku 7 a musia byť zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto oprávnených aktív:

a) expozíciami voči ústredným vládam, centrálnym bankám ESCB, subjektom verejného sektora, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom v Únii, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené;

b) expozíciami voči ústredným vládam tretích krajín, centrálnym bankám tretích krajín, multilaterálnym rozvojovým bankám, medzinárodným organizáciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené, a expozíciami voči subjektom verejného sektora tretích krajín, regionálnym vládam a miestnym orgánom tretích krajín, ktoré sú rovnako rizikovo vážené ako expozície voči inštitúciám alebo ústredným vládam a centrálnym bankám v súlade s článkom 115 ods. 1 alebo 2, článkom 116 ods. 1, 2 alebo 4, a ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tejto kapitole, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené, a expozíciami v zmysle tohto písmena, ktoré sa kvalifikujú minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole za predpokladu, že nepresiahnu 20 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcich inštitúcií;

c) expozíciami voči inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole. Celková expozícia tohto druhu nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie. Expozície voči inštitúciám v Únii so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní nie sú zahrnuté do požiadaviek 1. stupňa, tieto inštitúcie sa však musia kvalifikovať minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole;

d) úvermi zabezpečenými:

i) nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 80 % hodnoty založených nehnuteľností; alebo

ii) nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou a riadia sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie. V prípade, ak sa tieto nadriadené podielové listy používajú ako kolaterál, osobitný verejný dohľad na ochranu držiteľov dlhopisov ustanovený v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES zabezpečí, že podkladové aktíva týchto podielových listov budú nepretržite od ich zahrnutia do krycej skupiny najmenej z 90 % pozostávať z hypoték na nehnuteľný majetok určený na bývanie spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielových listov, hodnôt istín záložných práv a 80 % hodnoty založených nehnuteľností, že sa tieto podielové listy kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole, a že takéto podielové listy nepresahujú 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie;

e) úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie plne zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia uvedeným v článku 201, ktoré sa kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie, ako sa stanovuje v tejto kapitole, ak časť každého úveru, ktorá sa používa na splnenie požiadavky podľa tohto odseku na kolateralizáciu krytého dlhopisu nepredstavuje viac než 80 % hodnoty príslušného nehnuteľného majetku určeného na bývanie nachádzajúceho sa vo Francúzsku, a ak pomer úveru a príjmu je pri poskytnutí úveru najviac 33 %. Pri poskytnutí úveru sa na nehnuteľný majetok určený na bývanie nevzťahuje žiadne hypotekárne záložné právo a v prípade úverov poskytnutých od 1. januára 2014 sa dlžník zmluvne zaviaže neposkytnúť takéto záložné právo bez súhlasu úverovej inštitúcie, ktorá poskytla úver. Pomer úveru a príjmu predstavuje podiel hrubého príjmu dlžníka, ktorý kryje splácanie úveru vrátane úrokov. Poskytovateľ zabezpečenia je finančná inštitúcia s povolením a pod dohľadom príslušných orgánov a podliehajúca prudenciálnym požiadavkám, ktoré sú porovnateľné v zmysle ich náročnosti s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú voči inštitúciám, alebo inštitúcia či poisťovňa. Zriadi fond vzájomného ručenia alebo rovnocenné zabezpečenie pre poisťovne na absorbovanie strát spojených s kreditným rizikom, ktorých kalibráciu pravidelne prehodnocujú príslušné orgány. Úverová inštitúcia aj poskytovateľ zabezpečenia vykonávajú posúdenie úverovej bonity dlžníka;

f) úvermi zabezpečenými:

i) nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 60 % hodnoty založených nehnuteľností; alebo

ii) nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou a riadia sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnému majetku určenému na podnikanie. V prípade, ak sa tieto nadriadené podielové listy používajú ako kolaterál, osobitný verejný dohľad na ochranu držiteľov dlhopisov ustanovený v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES zabezpečí, že podkladové aktíva týchto podielových listov budú nepretržite od ich zahrnutia do krycej skupiny najmenej z 90 % pozostávať z hypoték na nehnuteľný majetok určený na podnikanie spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielových listov, hodnôt istín záložných práv a 60 % hodnoty založených nehnuteľností, že tieto podielové listy sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole, a že takéto podielové listy nepresahujú 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie.

Úvery zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnené aj v prípade, že pomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti prekročí hodnotu 60 %, maximálne však do výšky 70 %, ak hodnota celkových aktív založených ako kolaterál na kryté dlhopisy prekročí nesplatenú nominálnu hodnotu krytých dlhopisov najmenej o 10 % a pohľadávka držiteľa dlhopisu spĺňa požiadavky právnej istoty stanovené v kapitole 4. Pohľadávka držiteľa dlhopisu má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami z kolaterálu;

g) úvermi zabezpečenými námorným záložným právom na lode až do rozdielu medzi 60 % hodnoty založenej lode a hodnotou akýchkoľvek iných prednostných námorných záložných práv.

Na účely prvého pododseku písmena c), písmena d) bodu ii) a písmena f) bodu ii) expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosov z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených nehnuteľnosťami, sa držiteľom krytých dlhopisov do limitov uvedených v týchto písmenách nezapočítavajú.

Príslušné orgány môžu po porade s EBA čiastočne upustiť od uplatňovania prvého pododseku písm. c) a povoliť 2. stupeň kreditnej kvality pre celkovú expozíciu až do 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie za predpokladu, že podstatné potenciálne problémy s koncentráciou v príslušných členských štátoch je možné zdokumentovať vzhľadom na uplatňovanie požiadavky 1. stupňa kreditnej kvality uvedenej v uvedenom písmene.

2.  Situácie v odseku 1 písm. a) až f) zahŕňajú aj kolaterál, ktorý je právnymi predpismi obmedzený výlučne na ochranu držiteľov dlhopisov pred stratami.

3.  Inštitúcie spĺňajú pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy minimálne požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1.

4.  Krytým dlhopisom, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 6a, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:



Tabuľka 6a

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

10  %

20  %

20  %

50  %

50  %

100  %

5.  Krytým dlhopisom, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha na základe rizikovej váhy priradenej nezabezpečeným expozíciám vo forme nadriadených pohľadávok voči inštitúcii, ktorá ich emituje. Medzi rizikovými váhami platia takéto vzťahy:

a) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha20 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha10 %;

b) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha50 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha20 %;

c) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha100 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha50 %;

d) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha150 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha100 %.

6.  Kryté dlhopisy emitované do 31. decembra 2007 nepodliehajú požiadavkám uvedeným v odsekoch 1 a 3. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odseku 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.

7.  Expozície vo forme krytých dlhopisov sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov môže príslušným orgánom preukázať, že:

a) dostáva informácie o portfóliu zahŕňajúce aspoň:

i) hodnotu krycej skupiny a nesplatených krytých dlhopisov;

ii) geografické rozloženie a druh krycích aktív, veľkosť úveru, úrokovú mieru a menové riziká;

iii) štruktúru splatnosti krycích aktív a krytých dlhopisov; a

iv) percentuálny podiel úverov, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti;

b) emitent poskytuje inštitúcii informácie uvedené v písmene a) najmenej v polročných intervaloch.

Článok 130

Položky predstavujúce sekuritizačné expozície

Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa pre sekuritizačné pozície určujú v súlade s kapitolou 5.

Článok 131

Expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom s krátkodobým ratingovým hodnotením

Expozíciám voči inštitúciám a expozíciám voči podnikateľským subjektom, pre ktoré je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 7, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:



Tabuľka 7

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

100  %

150  %

150  %

150  %

Článok 132

Expozície vo forme podielov na majetku v PKI

1.  Expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI sa priradí riziková váha 100 %, pokiaľ inštitúcia neuplatňuje metódu hodnotenia kreditného rizika podľa odseku 2, prístup založený na prezretí podkladových expozícií v odseku 4 alebo prístup založený na priemernej rizikovej váhe podľa odseku 5 v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 3.

2.  Expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 8, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.



Tabuľka 8

Stupeň kreditnej kvality

1

2

3

4

5

6

Riziková váha

20  %

50  %

100  %

100  %

150  %

150  %

3.  Inštitúcie môžu určiť rizikovú váhu pre PKI v súlade s odsekmi 4 a 5, ak sú splnené tieto kvalifikačné kritériá:

a) PKI je riadený podnikom, ktorý podlieha dohľadu v členskom štáte alebo v prípade PKI tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:

i) PKI je riadený spoločnosťou podliehajúcou dohľadu, ktorý sa považuje za rovnocenný dohľadu stanovenému v práve Únie;

ii) spolupráca medzi príslušnými orgánmi je zaručená na dostatočnej úrovni;

b) prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje tieto náležitosti:

i) kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať;

ii) ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;

c) PKI predkladá aspoň raz ročne správu o svojej obchodnej činnosti, aby sa mohli zhodnotiť jeho aktíva a pasíva, príjmy a operácie za vykazované obdobie.

Na účely písmena a) môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku voči expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI z tretích krajín, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.

4.  Ak má inštitúcia informácie o podkladových expozíciách PKI, môže prezrieť tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať priemernú rizikovú váhu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole. Ak samotná podkladová expozícia PKI je expozíciou vo forme podielov v inom PKI, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 3, inštitúcia môže prezrieť podkladové expozície tohto iného PKI.

5.  Ak inštitúcia nemá informácie o podkladových expozíciách PKI, môže vypočítať priemernú rizikovú váhu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole za predpokladu, že PKI najprv investuje v maximálnom rozsahu, ktorý mu mandát umožňuje, do tried expozícií s najvyššou kapitálovou požiadavkou, a potom bude v investovaní pokračovať v zostupnom poradí, až kým nedosiahne maximálny limit pre celkové investície.

Pokiaľ ide o výpočet rizikovej váhy pre PKI a predkladanie správ v súlade s metódami stanovenými v odsekoch 4 a 5, môžu sa inštitúcie spoľahnúť na tieto tretie strany:

a) depozitnú inštitúciu alebo depozitnú finančnú inštitúciu PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii;

b) PKI, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), správcovskú spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v odseku 3 písm. a).

Správnosť výpočtu uvedeného v prvom pododseku potvrdzuje externý audítor.

Článok 133

Kapitálové expozície

1.  Za kapitálové expozície sa považujú tieto expozície:

a) nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b) dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a).

2.  Kapitálovým expozíciám sa priradí riziková váha100 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby boli odpočítané v súlade s druhou časťou, priradí sa im riziková váha250 % v súlade s článkom 48 ods. 4, priradí sa im riziková váha1 250  % v súlade s článkom 89 ods. 3 alebo sa považujú za vysoko rizikové položky v súlade s článkom 128.

3.  Investície do akciových nástrojov alebo nástrojov regulatórneho kapitálu emitovaných inštitúciami sa klasifikujú ako kapitálové pohľadávky, pokiaľ sa neodpočítajú od vlastných zdrojov alebo sa na ne nevzťahuje riziková váha250 % podľa článku 48 ods. 4, alebo pokiaľ sa nepovažujú za vysoko rizikové položky v súlade s článkom 128.

Článok 134

Iné položky

▼C2

1.  Hmotným aktívam v zmysle článku 4 bodu 10 pod záhlavím „Aktíva“ smernice 86/635/EHS sa priradí riziková váha 100 %.

▼B

2.  Predbežným platbám a vzniknutému príjmu z úverov, pri ktorých inštitúcia nedokáže určiť protistranu v súlade so smernicou 86/635/EHS, sa priradí riziková váha 100 %.

3.  Hotovostným prostriedkom na ceste sa priradí riziková váha 20 %. Hotovosti a jej rovnocenným prostriedkom sa priradí riziková váha 0 %.

4.  Zásobám zlata držaným vo vlastných trezoroch alebo v spoločnej správe v rozsahu, v akom sú kryté záväzkami v zlate, sa priradí riziková váha 0 %.

5.  V prípade zmlúv o predaji a spätnom odkúpení aktív a priamych termínovaných nákupov sa priradí tá riziková váha, ktorá je priradená daným aktívam, a nie riziková váha protistrán transakcií.

6.  Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, ak mal produkt externé ratingové hodnotenie od ECAI, priradia sa rizikové váhy predpísané v kapitole 5. Ak pre produkt nie je k dispozícii ratingové hodnotenie od ECAI, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa s výnimkou n-1 expozícií sčítajú až do výšky 1 250  % a vynásobia sa nominálnou hodnotou zabezpečenia z úverového derivátu, čím sa získa rizikovo vážené aktívum. (n-1) expozícií, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určí na základe toho, že majú zahŕňať také expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než je hodnota rizikovo váženej expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do súčtu.

7.  Hodnota expozície z prenájmu zodpovedá diskontovaným minimálnym platbám nájmu. Minimálnymi platbami nájmu sú platby presahujúce dobu nájmu, ktoré sa vyžadujú alebo sa môžu vyžadovať od nájomcu, a akákoľvek výhodná opcia, ktorej uplatnenie je dostatočne isté. Ak od inej protistrany, ako je nájomca, možno vyžadovať, aby uskutočnila platbu týkajúcu sa zostatkovej hodnoty prenajímanej nehnuteľnosti a platobný záväzok spĺňa súbor podmienok uvedených v článku 201 vzťahujúcich sa na oprávnenosť poskytovateľov kreditného zabezpečenia, ako aj na požiadavky na uznanie ostatných druhov záruk uvedených v článkoch 213 až 215, platobný záväzok sa môže vziať do úvahy ako nefinancované kreditné zabezpečenie podľa kapitoly 4. Tieto expozície sa zaradia do príslušných tried expozícií v súlade s článkom 112. Ak expozícia zahŕňa zostatkovú hodnotu prenajatého majetku, hodnoty rizikovo vážených expozícií sa vypočítajú takto: 1/t * 100 % * zostatková hodnota, kde t je väčšie ako 1 a najbližší počet celých rokov zostávajúcej doby nájmu.



Oddiel 3

Uznávanie a priraďovanie hodnotenia kreditného rizika



Pododdiel 1

Uznávanie ecai

Článok 135

Využívanie ratingových hodnotení ECAI

1.  Externé ratingové hodnotenie sa môže použiť na stanovenie rizikovej váhy expozície podľa tejto kapitoly len v prípade, ak ho vydala ECAI alebo ak ho potvrdila ECAI v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

2.  EBA na svojej webovej stránke zverejní zoznam ECAI v súlade s článkom 2 ods. 4 a článkom 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1060/2009.



Pododdiel 2

Priraďovanie ratingových hodnotení ecai

Článok 136

Priraďovanie ratingových hodnotení ECAI

1.  EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrhy vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť pre všetky ECAI, ktorým stupňom kreditnej kvality uvedeným v oddiele 2 majú zodpovedať príslušné ratingové hodnotenia od ECAI („priraďovanie“). Tieto stanovenia musia byť objektívne a konzistentné.

EBA, EIOPA a ESMA predložia návrhy týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014 a v prípade potreby predloží revidované návrhy vykonávacích technických predpisov.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.  Pri určovaní priradenia ratingových hodnotení dodržiavajú EBA, EIOPA a ESMA tieto požiadavky:

a) v záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingovým hodnotením zvážia EBA, EIOPA a ESMA kvantitatívne faktory, ako napríklad dlhodobú mieru zlyhania spojenú so všetkými položkami, ktorým bolo priradené rovnaké ratingové hodnotenie. V prípade nedávno zriadených ECAI a agentúr, ktoré majú zostavené len obmedzené záznamy o zlyhaní, si EBA, EIOPA a ESMA od ECAI vyžiadajú jej odhad dlhodobej miery zlyhania spojenej so všetkými položkami, ktorým bolo priradené rovnaké ratingové hodnotenie;

b) v záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingovým hodnotením zvážia EBA, EIOPA a ESMA kvalitatívne faktory, ako napríklad skupinu emitentov hodnotených ECAI, rozsah ratingových hodnotení, ktoré ECAI priraďuje, význam každého ratingového hodnotenia a definíciu zlyhania, ktorú ECAI používa;

c) EBA, EIOPA a ESMA porovnajú zaznamenané miery zlyhania v prípade každého ratingového hodnotenia konkrétnej ECAI s referenčnou hodnotou stanovenou na základe mier zlyhania zaznamenaných ostatnými ECAI pri skupine emitentov, ktorí predstavujú rovnaký stupeň kreditného rizika;

d) ak sú zaznamenané miery zlyhania v prípade ratingových hodnotení konkrétnej ECAI podstatne a systematicky vyššie ako príslušná referenčná hodnota, EBA, EIOPA a ESMA zaradia ratingové hodnotenie od ECAI do vyššieho stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality;

e) ak EBA, EIOPA a ESMA zvýšia rizikovú váhu spojenú s určitým ratingovým hodnotením od konkrétnej ECAI a ak zaznamenané miery zlyhania v prípade ratingového hodnotenia od tejto ECAI už nie sú podstatne a systematicky vyššie ako referenčná hodnota, EBA, EIOPA a ESMA môžu zaradiť dané ratingové hodnotenie od ECAI do pôvodného stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality.

3.  EBA, EIOPA a ESMA vypracujú návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť kvantitatívne faktory uvedené v odseku 2 písm. a), kvalitatívne faktory uvedené v odseku 2 písm. b) a referenčné hodnoty uvedené v odseku 2 písm. c).

EBA, EIOPA a ESMA predložia návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.



Pododdiel 3

Použitie ratingových hodnotení agentúr na podporu exportu

Článok 137

Použitie ratingových hodnotení agentúr na podporu exportu

1.  Na účely článku 114 môžu inštitúcie použiť ratingové hodnotenia agentúry na podporu exportu, ktorú vymenovala inštitúcia, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) existuje dohodnuté rizikové skóre od agentúr na podporu exportu zapojených do „Dohody o usmerneniach pre oficiálne podporované exportné úvery“ v rámci OECD;

b) agentúra na podporu exportu uverejňuje svoje ratingové hodnotenia, používa dohodnutú metodiku OECD a ratingové hodnotenie je spojené s jednou z ôsmich minimálnych poistných prémií pre poistenie exportu, ktoré sa stanovujú v odsúhlasenej metodike OECD. Inštitúcia môže zrušiť vymenovanie agentúry na podporu exportu. Ak existujú konkrétne náznaky, že dôvodom zrušenia vymenovania bolo zmiernenie požiadaviek na kapitálovú primeranosť, musí inštitúcia toto zrušenie odôvodniť.

2.  Expozíciám, pre ktoré je uznané ratingové hodnotenie agentúry na podporu exportu, sa na účely určenia rizikovej váhy priradí riziková váha podľa tabuľky 9.



Tabuľka 9

MEIP

0

1

2

3

4

5

6

7

Riziková váha

0  %

0  %

20  %

50  %

100  %

100  %

100  %

150  %



Oddiel 4

Použitie ratingových hodnotení od ecai na určenie rizikových váh

Článok 138

Všeobecné požiadavky

Inštitúcia môže nominovať jednu alebo viac ECAI na určenie rizikových váh, ktoré sa majú priradiť aktívam a podsúvahovým položkám. Inštitúcia môže zrušiť nominovanie ECAI. Ak existujú konkrétne náznaky, že dôvodom zrušenia vymenovania bolo zmiernenie požiadaviek na kapitálovú primeranosť, musí inštitúcia toto zrušenie odôvodniť. Ratingové hodnotenia sa nepoužívajú selektívne. Inštitúcia používa vyžiadané ratingové hodnotenia. Nevyžiadané ratingové hodnotenia však môžu používať v tom prípade, ak EBA potvrdila, že sa nevyžiadané ratingové hodnotenia od ECAI svojou kvalitou neodlišujú od vyžiadaných ratingových hodnotení tejto ECAI. EBA odmietne vydať takéto potvrdenie alebo ho zruší predovšetkým vtedy, ak ECAI použila nevyžiadané ratingové hodnotenie s cieľom vyvinúť tlak na hodnotený subjekt, aby si objednal ratingové hodnotenia alebo iné služby. Pri používaní ratingových hodnotení musia inštitúcie dodržiavať tieto požiadavky:

a) inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingové hodnotenia vypracované ECAI pre určitú triedu položiek, musí tieto ratingové hodnotenia konzistentne použiť pre všetky expozície, ktoré do danej triedy patria;

b) inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingové hodnotenia vypracované ECAI, ich musí po celý čas používať konzistentným spôsobom;

c) inštitúcia môže použiť len tie ratingové hodnotenia ECAI, v ktorých sa berú do úvahy všetky jej dlžné sumy istín a úrokov;

d) ak je pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii len jedno ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, toto ratingové hodnotenie sa použije na určenie rizikovej váhy pre túto položku;

e) ak sú pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii dve ratingové hodnotenia nominovaných ECAI a obidve zodpovedajú rôznym rizikovým váham, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia;

f) ak sú pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii viac ako dve ratingové hodnotenia nominovaných ECAI, vychádza sa z tých dvoch ratingových hodnotení, ktoré predstavujú najnižšie rizikové váhy. Ak sa tieto dve najnižšie rizikové váhy navzájom odlišujú, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia. Ak sú tieto dve najnižšie rizikové váhy rovnaké, priradí sa táto riziková váha.

Článok 139

Ratingové hodnotenie emitenta a emisie

1.  Ak existuje ratingové hodnotenie pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorej patrí položka predstavujúca expozíciu, toto ratingové hodnotenie sa použije na určenie rizikovej váhy, ktorá sa priradí k danej položke.

2.  Ak neexistuje pre určitú položku priamo použiteľné ratingové hodnotenie, existuje však ratingové hodnotenie pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorým nepatrí položka predstavujúca expozíciu, alebo existuje všeobecné ratingové hodnotenie emitenta, potom sa toto ratingové hodnotenie použije v obidvoch týchto prípadoch:

a) ak so sebou prináša vyššiu rizikovú váhu, než aká by vznikla v inom prípade a príslušná expozícia sa z každého hľadiska zaraďuje rovnako alebo nižšie ako konkrétny emisný program, facilita alebo prípadne emitentove nezabezpečené expozície vo forme nadriadených pohľadávok;

b) prináša nižšiu rizikovú váhu a príslušná expozícia sa z každého hľadiska zaraďuje rovnako alebo vyššie ako konkrétny emisný program, facilita alebo prípadne emitentove nezabezpečené expozície vo forme nadriadených pohľadávok.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa s expozíciou zaobchádza ako s expozíciou bez ratingu.

3.  Odseky 1 a 2 nevylučujú uplatňovanie článku 129.

4.  Ratingové hodnotenia emitentov v rámci skupiny podnikateľských subjektov sa nemôžu použiť ako ratingové hodnotenie iného emitenta v tej istej skupine.

Článok 140

Dlhodobé a krátkodobé ratingové hodnotenia

1.  Krátkodobé ratingové hodnotenia sa môžu použiť iba v prípade krátkodobých aktív a podsúvahových položiek, ktoré predstavujú expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom.

2.  Krátkodobé ratingové hodnotenia sa použijú len na položku, na ktorú sa vzťahuje krátkodobé ratingové hodnotenie, a nepoužijú sa na odvodenie rizikových váh pre žiadnu inú položku, okrem týchto prípadov:

a) ak sa krátkodobej facilite s ratingovým hodnotením priradí riziková váha 150 %, potom sa všetkým nezabezpečeným expozíciám bez ratingového hodnotenia voči tomuto dlžníkovi, krátkodobým alebo dlhodobým, takisto priradí riziková váha 150 %;

b) ak sa krátkodobej facilite s ratingovým hodnotením priradí riziková váha 50 %, žiadnej krátkodobej expozícii bez ratingového hodnotenia sa nepriradí riziková váha nižšia ako 100 %.

Článok 141

Položky v domácej a cudzej mene

Ratingové hodnotenie, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v domácej mene dlžníka, sa nemôže použiť na odvodenie rizikovej váhy pre inú expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

Ak expozícia vznikne účasťou inštitúcie na úvere od multilaterálnej rozvojovej banky, ktorej štatút preferovaného veriteľa je uznaný na trhu, môže sa použiť ratingové hodnotenie na položku dlžníka v domácej mene na účely určenia rizikovej váhy.



KAPITOLA 3

Prístup interných ratingov



Oddiel 1

Povolenie príslušných orgánov na použitie prístupu irb

Článok 142

Vymedzenia pojmov

1.  Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1) „ratingový systém“ sú všetky metódy, postupy, kontroly, zhromažďovanie údajov a systémy IT, ktoré podporujú hodnotenie kreditného rizika, zaraďovanie expozícií do ratingových stupňov alebo skupín a kvantifikáciu odhadov zlyhaní a strát pri určitých druhoch expozícií;

2) „druh expozícií“ je skupina homogénne riadených expozícií, ktoré pozostávajú z určitého druhu facilít a ktoré sa môžu obmedzovať na jediný subjekt alebo jediný podsúbor subjektov v rámci skupiny za predpokladu, že ten istý druh expozícií sa v iných subjektoch skupiny riadi odlišne;

3) „obchodný útvar“ sú akékoľvek samostatné organizačné alebo právne subjekty, obchodné línie, geografické oblasti;

▼C2

4) „veľký subjekt finančného sektora“ je každý subjekt finančného sektora, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

a) hodnota jeho celkových aktív vypočítaných na individuálnom alebo konsolidovanom základe je vyššia alebo sa rovná prahovej hodnote 70 miliárd EUR, pričom na stanovenie hodnoty aktív sa použije najnovší finančný výkaz alebo konsolidovaný finančný výkaz overený audítorom; a

b) samotný subjekt alebo aspoň jedna z jeho dcérskych spoločností podlieha prudenciálnej regulácii v Únii alebo právu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii;

►C2  5) „neregulovaný subjekt finančného sektora“ je akýkoľvek subjekt, ktorý nie je regulovaným subjektom finančného sektora ◄ , ale ako svoju hlavnú činnosť vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ alebo uvedených v prílohe I k smernici 2004/39/ES;

6) „ratingový stupeň dlžníka“ je kategória rizika v rámci ratingovej stupnice dlžníkov v ratingovom systéme, do ktorej sú dlžníci zaraďovaní na základe súboru konkretizovaných a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú odhady pravdepodobnosti zlyhania (PD);

7) „stupeň facility“ je kategória rizika v rámci stupnice facility v ratingovom systéme, do ktorej sú expozície zaraďované na základe súboru konkretizovaných a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú vlastné odhady LGD;

8) „správca“ je subjekt, ktorý riadi skupinu odkúpených pohľadávok alebo podkladových expozícií voči kreditným rizikám na každodennej báze.

2.  Komisia môže na účely odseku 1 bodu 4 písm. b) tohto článku formou vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu naďalej uplatňovať vo vzťahu k tretej krajine zaobchádzanie uvedené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili dotknutú tretiu krajinu za oprávnenú na takéto zaobchádzanie do 1. januára 2014.

Článok 143

Povolenie na používanie prístupu IRB

1.  Ak sú splnené podmienky uvedené v tejto kapitole, príslušný orgán povolí inštitúciám, aby vypočítali hodnoty rizikovo vážených expozícií s použitím prístupu interných ratingov (ďalej len „prístup IRB“).

2.  Vopred udelené povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov sa vyžaduje v prípade každej triedy expozícií a každého ratingového systému a prístupov interných modelov ku kapitálovým expozíciám a v prípade každého prístupu k odhadovaniu LGD a konverzných faktorov.

3.  Inštitúcie musia získať vopred udelené povolenie príslušných orgánov pre tieto prípady:

a) závažné zmeny v rozsahu uplatňovania ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, na ktorých používanie inštitúcia získala povolenie;

b) závažné zmeny ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, na ktorých používanie inštitúcia získala povolenie.

Rozsah uplatňovania ratingového systému zahŕňa všetky expozície príslušného druhu expozície, pre ktorý bol tento ratingový systém vyvinutý.

4.  Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky zmeny ratingových systémov a prístupov interných modelov pre kapitálové expozície.

5.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky pre posúdenie závažnosti používania exitujúceho ratingového systému v prípade iných dodatočných expozícií, na ktoré sa už neuplatňuje tento ratingový systém, a zmien ratingových systémov alebo prístupov interných modelov pre kapitálové expozície podľa prístupu IRB.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2013.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 144

Posúdenie žiadosti o používanie prístupu IRB zo strany príslušných orgánov

1.  Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143, iba ak je príslušný orgán presvedčený, že požiadavky stanovené v tejto kapitole sú splnené, a to najmä požiadavky stanovené v oddiele 6, a že systémy inštitúcie pre riadenie a rating expozícií kreditného rizika sú správne a dôsledne sa uplatňujú, a najmä, že inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že sú splnené tieto podmienky:

a) ratingové systémy inštitúcie poskytujú zmysluplné hodnotenie charakteristík dlžníka a transakcií, zmysluplné rozdelenie rizika a presné a konzistentné kvantitatívne odhady rizika;

b) interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a procesy hrajú základnú úlohu v procese riadenia rizík a rozhodovania, pri schvaľovaní úveru, alokácii interného kapitálu a funkciách správy a riadenia inštitúcie;

c) inštitúcia má útvar kontroly kreditného rizika, ktorý je zodpovedný za jej ratingové systémy, a ktorý je primerane nezávislý a nie je nevhodne ovplyvňovaný;

d) inštitúcia zhromažďuje a uchováva všetky príslušné údaje, aby zabezpečila účinnú podporu svojmu procesu merania a riadenia kreditného rizika;

e) inštitúcia dokumentuje svoje ratingové systémy a odôvodnenie ich návrhu a validuje ich;

f) inštitúcia validuje každý ratingový systém a každý prístup interných modelov pre kapitálové expozície počas primeraného časového obdobia pred udelením povolenia na používanie tohto ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, posúdi počas tohto časového obdobia, či je tento ratingový systém alebo prístup interných modelov pre kapitálové expozície vhodný pre rozsah uplatňovania ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, a na základe svojho posúdenia uskutoční potrebné zmeny týchto ratingových systémov alebo prístupov interných modelov pre kapitálové expozície;

g) inštitúcia vypočíta na základe prístupu IRB požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vyplývajú z jej odhadov rizikových ukazovateľov, a môže predložiť správu, ako sa vyžaduje v článku 99;

h) inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania ratingového systému do ratingového stupňa alebo skupiny tohto ratingového systému; inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania prístupu pre kapitálové expozície do tohto prístupu interných modelov.

Požiadavky, pokiaľ ide o používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov sa uplatňujú aj v prípade, ak inštitúcia implementovala ratingový systém alebo model používaný v rámci ratingového systému, ktorý kúpila od dodávateľa tretej strany.

2.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku hodnotenia, ktorú príslušné orgány dodržiavajú na posúdenie, či inštitúcia pri používaní prístupu IRB dodržiava dané požiadavky.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 145

Predchádzajúce skúsenosti s používaním prístupov IRB

1.  Inštitúcia, ktorá požaduje, aby sa jej umožnilo používanie prístupu IRB, preukáže, že pre príslušné triedy expozícií interných ratingov používala ratingové systémy, ktoré boli vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 6 na účely merania a riadenia interných rizík počas obdobia najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje pre používanie prístupu IRB.

2.  Inštitúcia, ktorá požaduje, aby sa jej umožnilo používanie vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov, k spokojnosti príslušných orgánov preukáže, že odhadovala a používala vlastné odhady LGD a konverzných faktorov spôsobom, ktorý bol vo všeobecnosti konzistentný s požiadavkami na používanie vlastných odhadov týchto parametrov stanovených v oddiele 6 počas obdobia najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje na používanie vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov.

3.  Ak inštitúcia dodatočne po udelení pôvodného povolenia rozšíri používanie prístupu IRB, musia byť skúsenosti inštitúcie dostatočné na to, aby spĺňala požiadavky odsekov 1 a 2 v súvislosti s dodatočnými zahrnutými expozíciami. Ak sa používanie ratingových systémov rozšíri na expozície, ktoré sa podstatne líšia od rozsahu existujúceho pokrytia, takže nie je možné odôvodnene predpokladať, že existujúce skúsenosti sú dostatočné na to, aby spĺňali požiadavky týchto ustanovení v súvislosti s dodatočnými expozíciami, potom sa požiadavky odsekov 1 a 2 uplatňujú na dodatočné expozície samostatne.

Článok 146

Opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak požiadavky tejto kapitoly prestanú byť plnené

Ak inštitúcia prestane spĺňať požiadavky stanovené v tejto kapitole, oznámi to príslušnému orgánu a urobí jeden z týchto úkonov:

a) k spokojnosti príslušného orgánu predloží plán opätovného včasného dodržiavania požiadaviek a tento plán splní v lehote dohodnutej s príslušným orgánom;

b) preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že účinok nedodržiavania požiadaviek je nepodstatný.

Článok 147

Metodika zaraďovania expozícií do tried expozícií

1.  Metodika, ktorú inštitúcia používa na zaraďovanie expozícií do rôznych tried expozícií, je primeraná a dlhodobo konzistentná.

2.  Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:

a) expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám;

b) expozície voči inštitúciám;

c) expozície voči podnikateľským subjektom;

d) retailové expozície;

e) kapitálové expozície;

f) položky predstavujúce sekuritizačné pozície;

g) iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.

3.  Triede stanovenej v odseku 2 písm. a) sa priradia tieto expozície:

a) expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam podľa článku 115 a článku 116;

b) expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám uvedeným v článku 117 ods. 2;

c) expozície voči medzinárodným organizáciám, na ktoré sa vzťahuje riziková váha 0 % podľa článku 118.

4.  Triede stanovenej v odseku 2 písm. b) sa priradia tieto expozície:

a) expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom, s ktorými sa nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam v súlade s článkom 115 ods. 2 a 4;

b) expozície voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam v súlade s článkom 116 ods. 4;

c) expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktorým sa nepriraďuje riziková váha 0 % podľa článku 117; a

d) expozície voči finančným inštitúciám, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s článkom 119 ods. 5.

5.  Aby sa expozície kvalifikovali do triedy retailových expozícií stanovenej v odseku 2 písm. d), musia spĺňať tieto kritériá:

a) sú jednými z týchto expozícií:

i) expozíciami voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám;

ii) expozíciami voči MSP, v tomto prípade za predpokladu, že celková suma, ktorú dlží klient alebo skupina prepojených klientov inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, ale okrem expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, podľa vedomia inštitúcie, ktorá prijala odôvodnené kroky, aby potvrdila tento stav, neprekročí 1 milión EUR;

b) inštitúcia s nimi zaobchádza vo svojom riadení rizík dlhodobo konzistentne a podobným spôsobom;

c) nie sú riadené individuálne rovnakým spôsobom ako expozície v triede expozícií voči podnikateľským subjektom;

d) každá z nich predstavuje jednu z významného počtu podobne riadených expozícií.

Okrem expozícií uvedených v prvom pododseku sa do triedy retailových expozícií zahrnie súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu.

6.  Triede stanovenej v odseku 2 písm. e) sa priradia tieto expozície:

a) nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b) dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a).

7.  Akýkoľvek kreditný záväzok, ktorý nie je zaradený do tried expozícií uvedených v odseku 2 písm. a), b), d), e) a f), sa zaradí do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom uvedenej v písmene c) tohto odseku.

8.  V rámci triedy expozícií voči podnikateľským subjektom stanovenej v odseku 2 písm. c) určia inštitúcie oddelene ako expozície vo forme špecializovaného financovania tie expozície, ktoré majú tieto vlastnosti:

a) expozícia je voči subjektu, ktorý bol vytvorený výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku, alebo je ekonomicky porovnateľnou expozíciou;

b) zmluvné úpravy poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú;

c) primárny zdroj splatenia záväzku je príjem vyprodukovaný aktívami, ktoré sú financované, a nie nezávislá kapacita širšej obchodnej spoločnosti.

9.  Zostatková hodnota prenajatého majetku sa zaradí do triedy expozícií stanovenej v odseku 2 písm. g) okrem prípadov, keď je zostatková hodnota už zahrnutá do expozície z prenájmu stanovenej v článku 166 ods. 4.

10.  Expozície z poskytovania zabezpečenia v rámci koša kreditných derivátov pre n-té zlyhanie sa zaradia do tej istej triedy stanovenej v odseku 2, do ktorej by sa expozície z koša zaradili s výnimkou situácií, keď by sa jednotlivé expozície zaradili do rozličných tried expozícií, pričom v tomto prípade sa expozície zaradia do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom ustanovenej v odseku 2 písm. c).

Článok 148

Podmienky implementácie prístupu IRB v rôznych triedach expozícií a obchodných útvaroch

1.  Inštitúcie a akékoľvek materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti implementácie prístup IRB v prípade všetkých expozícií, pokiaľ im nebolo udelené povolenie príslušných orgánov na trvalé používanie štandardizovaného prístupu v súlade s článkom 150.

Na základe vopred udeleného povolenia príslušnými orgánmi sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč rôznymi triedami expozícií uvedenými v článku 147, v rámci rovnakého obchodného útvaru, medzi rôznymi obchodnými útvarmi v rovnakej skupine alebo na používanie vlastných odhadov LGD alebo konverzných faktorov na výpočet rizikových váh pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam a centrálnym bankám.

V prípade triedy retailových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 5 sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč kategóriami expozícií, ktorým zodpovedajú rôzne korelácie v článku 154.

2.  Príslušné orgány stanovia lehotu, v rámci ktorej sa od inštitúcie a akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností bude vyžadovať, aby implementovali prístup IRB pre všetky expozície. Touto lehotou je lehota, ktorú príslušné orgány považujú za primeranú na základe povahy a rozsahu činností inštitúcií alebo akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností a na základe počtu a povahy ratingových systémov, ktoré sa majú implementovať.

3.  Inštitúcie implementujú prístup IRB podľa podmienok, ktoré určia príslušné orgány. Príslušný orgán určí tieto podmienky tak, aby zabezpečovali, že flexibilita podľa odseku 1 sa nepoužíva selektívne s cieľom dosiahnuť znížené požiadavky na vlastné zdroje vzhľadom na tie triedy expozícií alebo obchodné útvary, ktoré zatiaľ nie sú zahrnuté do prístupu IRB alebo do používania vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov.

4.  Inštitúcie, ktoré začnú používať prístup IRB až po 1. januári 2013 alebo ktoré do tohto dátumu príslušné orgány požiadali, aby boli schopné vypočítať svoje kapitálové požiadavky použitím štandardizovaného prístupu, si zachovajú svoju schopnosť vypočítať kapitálové požiadavky pomocou štandardizovaného prístupu pre všetky svoje expozície počas obdobia implementácie dovtedy, kým im príslušné orgány neoznámia, že sa presvedčili, že implementácia prístupu IRB bude ukončené s primeranou istotou.

5.  Inštitúcia, ktorá má povolené používať prístup IRB pre každú triedu expozícií, používa prístup IRB pre triedu kapitálových expozícií stanovenú v článku 147 ods. 2 písm. e) okrem prípadov, keď má táto inštitúcia povolené uplatňovať štandardizovaný prístup pre kapitálové expozície v súlade s článkom 150 a pre triedu iných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, stanovenú v článku 147 ods. 2 písm. g).

6.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, podľa ktorých príslušné orgány stanovia primeranú povahu a harmonogram postupného zavádzania prístupu IRB pre triedy expozícií uvedené v odseku 3.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 149

Podmienky na opätovné používanie menej sofistikovaných prístupov

1.  Inštitúcia, ktorá používa prístup IRB pre konkrétnu triedu alebo druh expozície, neprestane používať tento prístup a nezačne na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť používať štandardizovaný prístup, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

a) inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že používanie štandardizovaného prístupu sa nenavrhuje s cieľom znížiť požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie, ale je potrebné na základe povahy a zložitosti všetkých expozícií inštitúcie, ktoré sú tohto druhu, a nemalo by závažný nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť inštitúcie alebo jej schopnosť účinne riadiť riziká;

b) inštitúcii bolo vopred udelené povolenie príslušného orgánu.

2.  Inštitúcie, ktoré získali povolenie podľa článku 151 ods. 9 používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, nezačnú opäť používať hodnoty LGD a konverzné faktory uvedené v článku 151 ods. 8, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

a) inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že používanie LGD a konverzných faktorov stanovené v článku 151 ods. 8 pre určitú triedu alebo druh expozície sa nenavrhuje s cieľom znížiť požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie, ale je potrebné na základe povahy a zložitosti všetkých expozícií inštitúcie, ktoré sú tohto druhu, a nemalo by závažný nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť inštitúcie alebo jej schopnosť účinne riadiť riziká;

b) inštitúcii bolo vopred udelené povolenie príslušného orgánu.

3.  Uplatňovanie odsekov 1 a 2 podlieha podmienkam pre postupné zavádzanie prístupu IRB stanoveným príslušnými orgánmi v súlade s článkom 148 a povoleniu na trvalé čiastočné používanie podľa článku 150.

Článok 150

Podmienky na trvalé čiastočné používanie

1.  Ak inštitúciám bolo vopred udelené povolenie príslušných orgánov, inštitúcie, ktorým bolo povolené použiť prístup IRB pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu alebo viac tried expozícií, môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre tieto expozície:

a) trieda expozícií stanovená v článku 147 ods. 2 písm. a), ak je počet významných protistrán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru ťažké implementovať ratingový systém pre tieto protistrany;

b) trieda expozícií stanovená v článku 147 ods. 2 písm. b), ak je počet významných protistrán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru ťažké implementovať ratingový systém pre tieto protistrany;

c) expozície v nevýznamných obchodných útvaroch, ako aj triedy alebo druhy expozícií, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil;

d) expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov a voči ich regionálnym vládam, miestnym orgánom a správnym orgánom a subjektom verejného sektora za predpokladu, že:

i) neexistuje rozdiel v riziku medzi expozíciami voči tejto ústrednej vláde a centrálnej banke a týmito ostatnými expozíciami z dôvodu osobitných verejných úprav;

▼C2

ii) expozíciám voči ústrednej vláde a centrálnej banke sa priradí riziková váha 0 % podľa článku 114 ods. 2 alebo 4 alebo článku 495 ods. 2;

▼B

e) expozície inštitúcie voči protistrane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti za predpokladu, že protistrana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným prudenciálnym požiadavkám alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

f) expozície medzi inštitúciami spĺňajúcimi požiadavky ustanovené v článku 113 ods. 7;

g) kapitálové expozície voči subjektom, ktorých kreditné záväzky majú priradenú rizikovú váhu 0 % podľa kapitoly 2, vrátane tých verejne sponzorovaných subjektov, pri ktorých sa môže uplatniť riziková váha %;

h) kapitálové expozície, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov na podporu určitých hospodárskych odvetví poskytujúcich významné dotácie na investovanie inštitúcii a zahŕňajú určitú formu vládneho dozoru a reštrikcií akciových investícií v prípade, že také expozície môžu byť súhrnne vyňaté z prístupu IRB len do limitu 10 % vlastných zdrojov;

i) expozície uvedené v článku 119 ods. 4, ktoré spĺňajú v ňom uvedené podmienky;

j) štátne a štátom zaistené záruky uvedené v článku 215 ods. 2.

Príslušné orgány povolia uplatňovanie štandardizovaného prístupu na kapitálové expozície uvedené v písmenách g) a h) prvého pododseku, pre ktoré bolo povolené takéto zaobchádzanie v ostatných členských štátoch. EBA na svojej webovej stránke zverejní a pravidelne aktualizuje zoznam expozícií uvedených v uvedených písmenách ako oprávnené na zaobchádzanie podľa štandardizovaného prístupu.

2.  Na účely odseku 1 sa trieda kapitálových expozícií inštitúcie považuje za významnú, ak ich celková hodnota ►C2  s výnimkou kapitálových expozícií, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. h), ◄ za predchádzajúci rok presahuje v priemere výšku 10 % vlastných zdrojov inštitúcie. Ak je počet týchto kapitálových expozícií menší než 10 individuálnych podielov, prahová hodnota je vo výške 5 % vlastných zdrojov inštitúcie.

3.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky uplatňovania odseku 1 písm. a), b) a c).

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.  EBA vydá v roku 2018 usmernenia na uplatňovanie odseku 1 písm. d), v ktorých odporučí limity vyjadrené v percentuálnych podieloch z celkovej súvahy a/alebo rizikovo vážených aktív, ktoré sa vypočítajú na základe štandardizovaného prístupu.

Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



Oddiel 2

Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií



Pododdiel 1

Zaobchádzanie podľa druhu triedy expozícií

Článok 151

Zaobchádzanie podľa triedy expozície

▼C2

1.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície patriace do jednej z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až e) a písm. g) sa pod podmienkou, že sa neodpočítajú od vlastných zdrojov, vypočítajú v súlade s pododdielom 2 s výnimkou prípadov, keď sa tieto expozície odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek dodatočného kapitálu Tier 1 alebo položiek Tier 2.

▼B

2.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa vypočítajú podľa článku 157. Ak má úverová inštitúcia plné právo postihu voči predávajúcemu v súvislosti s odkúpenými pohľadávkami na riziko zlyhania a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov, ustanovenia tohto článku a článkov 152 a 158 ods. 1 až 4 sa vo vzťahu k odkúpeným pohľadávkam neuplatňujú a s expozíciou sa zaobchádza ako s expozíciou zabezpečenou kolaterálom.

3.  Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je založený na príslušných parametroch spojených s danou expozíciou. Tieto zahŕňajú PD, LGD, splatnosť (ďalej len „M“ – maturity) a hodnotu danej expozície. PD a LGD možno brať do úvahy oddelene alebo spoločne v súlade s oddielom 4.

4.  Inštitúcie vypočítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre všetky expozície patriace do triedy expozícií „kapitálové pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e) v súlade s článkom 155. Inštitúcie môžu použiť prístupy stanovené v článku 155 ods. 3 a 4, ak im príslušné orgány vopred udelili povolenie. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie na používanie prístupu interných modelov stanoveného v článku 155 ods. 4 za predpokladu, že inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v oddiele 6 pododdiele 4.

5.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície vo forme špecializovaného financovania sa vypočítajú v súlade s článkom 153 ods. 5.

6.  Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až d), inštitúcie poskytnú vlastné odhady PD v súlade s článkom 143 a oddielom 6.

7.  Pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. d), inštitúcie poskytnú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143 a oddielom 6.

8.  Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až c), inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a konverzné faktory stanovené v článku 166 ods. 8 písm. a) až d), pokiaľ im nebolo povolené používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre tieto triedy expozícií v súlade s odsekom 9.

9.  Pokiaľ ide o všetky expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až c), príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám použiť vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143 a oddielom 6.

10.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície a pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. f) sa vypočítajú v súlade s kapitolou 5.

Článok 152

Zaobchádzanie s expozíciami vo forme podielov na majetku v PKI

1.  Ak expozície vo forme podielov na majetku v PKI spĺňajú kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 a inštitúcia pozná všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, inštitúcia preskúma tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole.

Ak samotná podkladová expozícia PKI je inou expozíciou vo forme podielov na majetku v inom PKI, prvá inštitúcia tiež preskúma podkladové expozície tohto iného PKI.

2.  Ak inštitúcia nespĺňa podmienky pre používanie metód stanovených v tejto kapitole pre všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, hodnoty rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát sa vypočítajú v súlade s týmito prístupmi:

a) pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií „kapitálové pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy stanovený v článku 155 ods. 2;

b) pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície uvedené v odseku 1, inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 na základe týchto úprav:

i) v prípade expozícií, na ktoré sa vzťahuje osobitná riziková váha pre expozície bez ratingu alebo na ktoré sa vzťahuje stupeň kreditnej kvality s najvyššou rizikovou váhou pre danú triedu expozícií, sa riziková váha vynásobí koeficientom 2, pričom nemôže byť vyššia ako 1 250  %;

ii) v prípade všetkých ostatných expozícií sa riziková váha vynásobí koeficientom 1,1, pričom nesmie byť nižšia ako 5 %.

Ak na účely písmena a) nedokáže inštitúcia rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, burzovými kapitálovými expozíciami a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami. Ak tieto expozície spolu s priamymi expozíciami inštitúcie v tejto triede expozícií nie sú významné v zmysle článku 150 ods. 1 a 2, sa môžu uplatniť po schválení príslušnými orgánmi.

▼C2

3.  Ak expozície vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) nespĺňajú kritériá stanovené v článku 132 ods. 3, alebo ak inštitúcia nepozná všetky podkladové expozície PKI alebo podkladové expozície PKI vo forme podielov na majetku v PKI, ktoré sú samy o sebe podkladovou expozíciou, inštitúcia preskúma tieto podkladové expozície a vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s jednoduchým prístupom založeným na použití rizikovej váhy stanoveným v článku 155 ods. 2.

▼B

Ak inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, burzovými kapitálovými expozíciami a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami. Nekapitálové expozície zaradí do triedy ostatných kapitálových expozícií.

4.  Okrem metódy opísanej v odseku 3 môžu inštitúcie samostatne vypočítať alebo sa môžu spoliehať na tretiu stranu pri výpočte a predkladaní správ o priemerných hodnotách rizikovo vážených expozícií založených na podkladových expozíciách PKI v súlade s prístupmi uvedenými v odseku 2 písm. a) a b) v týchto prípadoch:

a) depozitná inštitúcia alebo finančná inštitúcia PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii;

b) v prípade ostatných PKI, správcovská spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).

Správnosť výpočtu potvrdí externý audítor.

5.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám uplatňovať štandardizovaný prístup uvedený v článku 150 ods. 1 v súlade s odsekom 2 písm. b) tohto článku.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. júna 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



Pododdiel 2

Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko

Článok 153

Hodnota rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám

1.  S výhradou uplatňovania osobitného zaobchádzania ustanoveného v odsekoch 2, 3 a 4 sa hodnoty rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám vypočítajú podľa týchto vzorcov:

image

kde je riziková váha RW definovaná ako

i) pre PD = 0, RW je 0;

▼C2

ii) pre PD = 1, t. j. pre expozície v stave zlyhania:

 ak inštitúcia uplatňuje hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1, RW je 0;

 ak inštitúcia používa vlastné odhady LGD, RW je image ;

kde najlepším odhadom očakávaných strát (ďalej len „ELBE“ – Expected Loss Best Estimate) je najlepší odhad očakávaných strát pre expozície v stave zlyhania, ktorý vypracovala inštitúcia v súlade s článkom 181 ods. 1 písm. h);

iii) ak 0 < PD < 1

image

kde

N(x)

=

kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej (t. j. pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x);

G (Z)

=

inverzná kumulatívna distribučná funkcia pre štandardnú normálnu náhodnú premennú [t. j. hodnotu x takú, že N (x) = z];

R

=

koeficient korelácie, je definovaný ako

image

b

=

koeficient úpravy splatnosti, ktorý je definovaný ako

image

.

2.   ►C2  V prípade všetkých expozícií voči neregulovaným subjektom finančného sektora sa koeficient korelácie uvedený v odseku 1 bode iii) a prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25. ◄ V prípade všetkých expozícií voči neregulovaným finančným subjektom sa koeficient korelácie uvedený v odseku 1 bode iii) a prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25.

3.  Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 202 a 217, sa môže upraviť podľa tohto vzorca:

image

kde

PDpp

=

PD poskytovateľa zabezpečenia.

RW sa vypočíta pomocou príslušného vzorca rizikovej váhy podľa bodu 1 pre expozíciu, PD dlžníka a LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia. Koeficient splatnosti b sa vypočíta pomocou nižšej hodnoty z hodnôt PD poskytovateľa zabezpečenia a PD dlžníka.

4.  V prípade expozícií voči spoločnostiam, ktoré patria do konsolidovanej skupiny s celkovým ročným obratom menším ako 50 miliónov EUR, môžu inštitúcie na výpočet rizikových váh expozícií voči podnikateľským subjektom použiť korelačný vzorec uvedený v odseku 1 bode iii). V tomto vzorci S vyjadruje celkový ročný obrat v miliónoch EUR, pričom platí, že 5 miliónov EUR ≤ S ≤ 50 miliónov EUR. Pri oznámených obratoch menších ako 5 miliónov EUR sa postupuje ako pri obratoch rovnajúcich sa 5 miliónom EUR. V prípade odkúpených pohľadávok sa celkový ročný obrat vypočíta váženým priemerom individuálnych expozícií z príslušnej skupiny.

image

Inštitúcie nahradia celkový ročný obrat celkovými aktívami konsolidovanej skupiny, pokiaľ celkový ročný obrat nie je zmysluplným ukazovateľom veľkosti podniku a celkové aktíva sú zmysluplnejším ukazovateľom než celkový ročný obrat.

5.  V prípade expozícií vo forme špecializovaného financovania, pri ktorých inštitúcia nedokáže odhadnúť PD, alebo ak jej odhady PD nespĺňajú požiadavky stanovené v oddiele 6, inštitúcia priradí týmto expozíciám rizikové váhy podľa tabuľky 1 takto:



Tabuľka 1

Zostatková splatnosť

Kategória 1

Kategória 2

Kategória 3

Kategória 4

Kategória 5

Menej ako 2,5 roka

50  %

70  %

115  %

250  %

0  %

2,5 roka a viac

70  %

90  %

115  %

250  %

0  %

Pri priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania inštitúcie zohľadňujú tieto faktory: finančnú silu, politické a právne prostredie, charakteristiky transakcie a/alebo aktíva, silu sponzora a developera vrátane každého príjmu verejno-súkromného partnerstva, ako aj balík zabezpečenia.

6.  Pokiaľ ide o odkúpené podnikové pohľadávky, inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 184. V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, ktoré navyše spĺňajú podmienky stanovené v článku 154 ods. 5, a ak by použitie štandardov kvantifikácie rizika pre expozície voči podnikateľským subjektom tak, ako sú pre tieto pohľadávky stanovené v oddiele 6, bolo pre inštitúciu príliš veľkým zaťažením, môžu sa použiť štandardy kvantifikácie rizika pre retailové expozície stanovené v oddiele 6.

7.  Pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa s refinancovateľnými nákupnými diskontmi, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo z oboch, môže zaobchádzať ako s pozíciami prvej straty podľa rámca interných ratingov pre sekuritizáciu.

8.  Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, použijú sa rizikové váhy stanovené v kapitole 5, ak má produkt externé ratingové hodnotenie od ECAI. Ak produkt nemá ratingové hodnotenie od ECAI, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa sčítajú s vylúčením n-1 expozícií, ktorých súčet výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a hodnoty rizikovo váženej expozície neprekročí nominálnu hodnotu zabezpečenia z kreditného derivátu vynásobenú 12,5. (n-1) expozícií, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určí na základe toho, že majú zahŕňať také expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než je hodnota rizikovo váženej expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do sčítania. Riziková váha 1 250  % sa uplatňuje na pozície zahrnuté v koši, v prípade ktorých inštitúcia nemôže stanoviť rizikovú váhu na základe prístupu IRB.

9.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť spôsob, akým inštitúcie zohľadňujú faktory uvedené v druhom pododseku odseku 5 pri priraďovaní rizikových váh pre expozície vo forme špecializovaného financovania.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 154

Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre retailové expozície

1.  Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre retailové expozície sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

image

kde je riziková váha RW definovaná takto:

i) pre PD = 1, t. j. pre expozície v stave zlyhania, RW je

image

;

kde ELBE je najlepším odhadom očakávaných strát pre expozície v stave zlyhania, ktorý vypracovala inštitúcia v súlade s článkom 181 ods. 1 písm. h);

ii) ak 0 < PD < 1 t. j. pre každú možnú hodnotu PD okrem hodnôt uvedených v bode i)

image

kde

N(x)

=

kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej (t. j. pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x);

G (z)

=

inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej [t. j. hodnotu x takú, že N (x) = z];

R

=

koeficient korelácie definovaný ako

image

2.  Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu voči MSP, ako sú uvedené v článku 147 ods. 5, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 202 a 217, sa môže vypočítať v súlade s článkom 153 ods. 3.

3.  V prípade retailových expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku sa výsledok korelačného vzorca v odseku 1 nahradí koeficientom korelácie R v hodnote 0,15.

4.  V prípade kvalifikovaných revolvingových retailových expozícií v súlade s písmenami a) až e) sa výsledok korelačného vzorca v odseku 1 nahradí koeficientom korelácie R v hodnote 0,04.

Expozície sa kvalifikujú ako kvalifikované revolvingové retailové expozície, ak spĺňajú tieto podmienky:

a) sú expozíciami voči fyzickým osobám;

b) expozície sú revolvingové, nezabezpečené a ak nie sú čerpané, môže ich inštitúcia okamžite a bez akýchkoľvek podmienok zrušiť. V tejto súvislosti sú revolvingové expozície vymedzené ako expozície, pri ktorých sa môžu nesplatené zostatky klienta pohybovať na základe jeho rozhodnutia požičiavať si a splácať až do výšky limitu stanoveného inštitúciou. Nečerpané prísľuby sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;

c) maximálna expozícia voči jednej fyzickej osobe v subportfóliu predstavuje 100 000  EUR alebo menej;

d) použitie korelácie podľa tohto odseku sa obmedzuje na portfóliá, ktoré vykázali nízku volatilitu stratovosti vo vzťahu k ich priemernej úrovni stratovosti, najmä v rámci pásma nízkej PD;

e) zaobchádzanie s expozíciami ako s kvalifikovanými revolvingovými retailovými expozíciami zodpovedá podkladovým rizikovým charakteristikám subportfólia.

Odchylne od písmena b) sa požiadavka, aby expozícia nebola zabezpečená, neuplatňuje v súvislosti s kreditnými nástrojmi zabezpečenými kolaterálom a spojenými so mzdovým účtom. V takomto prípade sa hodnoty získané z kolaterálu nezohľadňujú v odhade LGD.

Príslušné orgány preskúmajú relatívnu volatilitu stratovosti v rámci kvalifikovaných revolvingových retailových subportfólií, ako aj celého kvalifikovaného revolvingového retailového portfólia a poskytnú informácie o typických charakteristikách stratovosti kvalifikovaného revolvingového retailu v členských štátoch.

5.  Aby sa odkúpené pohľadávky kvalifikovali na retailové zaobchádzanie, musia spĺňať minimálne požiadavky stanovené v článku 184 a tieto podmienky:

a) inštitúcia pohľadávky odkúpila od predávajúcich tretej strany, s ktorými nie je nijakým spôsobom prepojená, a jej expozícia voči dlžníkovi pohľadávky nezahŕňa žiadne expozície s priamym alebo nepriamym pôvodom v samotnej inštitúcii;

b) odkúpené pohľadávky vzniknú v rámci transakcie na základe nezávislého vzťahu medzi predávajúcim a dlžníkom. Takéto pohľadávky v rámci medzipodnikových účtov a pohľadávky na protiúčtoch medzi podnikmi, ktoré medzi sebou nakupujú a predávajú, sú neoprávnené;

c) odkupujúca inštitúcia má nárok na všetky výnosy z odkúpených pohľadávok alebo pomerný podiel na týchto výnosoch; a

d) portfólio odkúpených pohľadávok je dostatočne diverzifikované.

6.  Pri odkúpených pohľadávkach sa s refinancovateľnými nákupnými diskontmi, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo oboch, môže zaobchádzať ako s pozíciami prvej straty podľa rámca interných ratingov pre sekuritizáciu.

7.  V prípade zmiešaných skupín odkúpených retailových pohľadávok, kde odkupujúce úverové inštitúcie nemôžu oddeliť expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a kvalifikované revolvingové retailové expozície od ostatných retailových expozícií, sa na tieto expozície použije funkcia retailovej rizikovej váhy, ktorá vytvára najvyššie kapitálové požiadavky.

Článok 155

Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície

1.  Inštitúcie stanovujú hodnoty svojich rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície, okrem hodnôt, ktoré sa odpočítavajú v súlade s druhou časťou alebo podliehajú rizikovej váhe 250 % v súlade s článkom 48, v súlade s prístupmi stanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku. Inštitúcia môže uplatňovať rôzne prístupy na rôzne akciové portfóliá, ak samotná inštitúcia používa rozličné prístupy na účely interného riadenia rizík. Ak inštitúcia používa rozličné prístupy, voľba medzi prístupom PD a LGD alebo prístupom interných modelov sa robí konzistentne, a to počas daného obdobia a v súlade s prístupom použitým na účely interného riadenia rizík príslušnej kapitálovej expozície, a nezávisí od zváženia z hľadiska regulačnej arbitráže.

Inštitúcie môžu zaobchádzať s kapitálovými expozíciami voči podnikom pomocných služieb podľa zaobchádzania s inými aktívami, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.

2.  V rámci jednoduchého prístupu založeného na použití rizikovej váhy sa hodnota rizikovo váženej expozície vypočíta podľa vzorca:

image

kde

Riziková váha (RW) = 190 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.

Riziková váha (RW) = 290 % pre kapitálové expozície obchodované na burze.

Riziková váha (RW) = 370 % pre všetky ostatné kapitálové expozície.

Krátke pozície v peňažnej hotovosti a derivátové nástroje, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe, môžu vykompenzovať dlhé pozície v tých istých akciách za predpokladu, že tieto nástroje boli vyslovene určené na zaistenie určitých kapitálových expozícií a že poskytujú zaistenie aspoň na jeden ďalší rok. S ostatnými krátkymi pozíciami sa zaobchádza, ako keby boli dlhými pozíciami, pričom príslušná riziková váha sa priradí absolútnej hodnote každej pozície. V súvislosti s pozíciami s rozdielnou splatnosťou sa použije taká istá metóda ako pri expozíciách voči podnikateľským subjektom, ako sa stanovuje v článku 162 ods. 5.

Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na kapitálovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v kapitole 4.

3.  V rámci prístupu PD/LGD sa hodnoty rizikovo vážených expozícií vypočítajú podľa vzorcov uvedených v článku 153 ods. 1. Ak inštitúcie nemajú dostatok informácií na použitie definície zlyhania uvedenej v článku 178, rizikovým váham sa priradí koeficient veľkosti 1,5.

Na úrovni jednotlivých expozícií nesmie súčet výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a hodnoty rizikovo váženej expozície prekročiť hodnotu expozície vynásobenú 12,5.

Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na kapitálovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v kapitole 4. Toto je podmienené LGD vo výške 90 % na expozíciu voči poskytovateľovi zaistenia. Pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže použiť LGD vo výške 65 %. Na tieto účely je splatnosť (M) päť rokov.

4.  V rámci prístupu interných modelov zodpovedá hodnota rizikovo vážených expozícií potenciálnej strate z kapitálových expozícií inštitúcie, ako je odvodená pomocou interných modelov „hodnoty v riziku“ (value-at-risk) používajúcich 99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti rozdielu medzi štvrťročnými výnosmi a príslušnou bezrizikovou úrokovou sadzbou počítanou počas dlhodobého výberového obdobia, ktorá sa vynásobí koeficientom 12,5. Hodnoty rizikovo vážených expozícií na úrovni akciového portfólia nie sú nižšie ako celkový súčet týchto hodnôt:

a) hodnôt rizikovo vážených expozícií požadovaných v rámci prístupu PD/LGD; a

b) zodpovedajúcej výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5.

Hodnoty uvedené v písmenách a) a b) sa vypočítajú na základe hodnôt PD stanovených v článku 165 ods. 1 a zodpovedajúcich hodnôt LGD stanovených v článku 165 ods. 2.

Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na akciovú pozíciu.

Článok 156

Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku

Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

image

,

s výnimkou:

a) hotovosti a jej rovnocenných prostriedkov, ako aj zásob zlata držaných vo vlastných trezoroch alebo v spoločnej správe v rozsahu, v akom sú kryté záväzkami v zlate, pričom v tomto prípade sa priradí riziková váha 0 %;

b) keď je expozícia zostatkovou hodnotou prenajatého majetku, pričom v tomto prípade sa vypočíta takto:

image

kde t je väčšie ako 1 a najbližší počet celých rokov zostatkového nájmu.



Pododdiel 3

Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality odkúpených pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov

Článok 157

Hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality odkúpených pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov

1.  Inštitúcie vypočítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových a retailových pohľadávkach podľa vzorca stanoveného v článku 153 ods. 1.

2.  Inštitúcie stanovia vstupné parametre PD a LGD v súlade s oddielom 4.

3.  Inštitúcie stanovia hodnotu expozície v súlade s oddielom 5.

4.  Na účely tohto článku je hodnota M 1 rok.

5.  Príslušné orgány oslobodia inštitúciu od výpočtu a vykazovania hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri type expozícií spôsobených odkúpenými podnikovými alebo retailovými pohľadávkami, ak inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je pre túto inštitúciu v prípade tohto typu expozícií nevýznamné.



Oddiel 3

Výška očakávanej straty

Článok 158

Zaobchádzanie podľa druhu expozície

1.  Výpočet výšky očakávanej straty sa musí zakladať na rovnakých vstupných hodnotách PD, LGD a hodnote expozície pre každú expozíciu, ako sa používa na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkom 151.

2.  Výška očakávanej straty pre sekuritizované expozície sa vypočíta v súlade s kapitolou 5.

3.  Výška očakávanej straty pre expozície zahrnuté do triedy expozícií „iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditných záväzkov“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. g) sa rovná nule.

4.  Výška očakávanej straty pre expozície vo forme podielov na majetku v PKI uvedené v článku 152 sa vypočíta v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.

5.  Očakávaná strata (expected loss – EL) a výška očakávanej straty pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a pre retailové expozície sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

image

Výška očakávanej straty

=

EL* hodnota expozície.

V prípade expozícií v stave zlyhania (PD = 100 %), keď inštitúcie využívajú vlastné odhady LGD, EL musí zodpovedať ELBE, najlepšiemu odhadu očakávanej straty vypracovanému inštitúciou pre expozície v stave zlyhania podľa článku 181 ods. 1 písm. h).

Pri expozíciách, na ktoré sa vzťahuje zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3, sa EL rovná 0 %.

6.  Hodnoty EL pre expozície vo forme špecializovaného financovania, pri ktorých inštitúcie na pridelenie rizikových váh používajú metódy uvedené v článku 153 ods. 5, sa pridelia podľa tabuľky 2.



Tabuľka 2

Zostatková splatnosť

Kategória 1

Kategória 2

Kategória 3

Kategória 4

Kategória 5

Menej než 2,5 roka

0  %

0,4  %

2,8  %

8  %

50  %

2,5 roka alebo viac

0,4  %

0,8  %

2,8  %

8  %

50  %

7.  Výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo váženej expozície počítajú podľa postupu jednoduchého určenia rizikovej váhy, sa vypočíta podľa tohto vzorca:

image

Hodnoty EL sú takéto:

Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.

Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre kapitálové expozície obchodované na burze.

Očakávaná strata (EL) = 2,4 % pre všetky ostatné kapitálové expozície.

8.  Očakávaná strata a výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú prístupom PD/LGD, sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

image

image

9.  Výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú podľa interných modelov, musí byť nula.

10.  Výška očakávanej straty pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa vypočíta podľa tohto vzorca:

image

image

Článok 159

Zaobchádzanie s výškou očakávanej straty

Inštitúcie odpočítajú výšku očakávanej straty vypočítanú v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 110 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií. K zníženiam súvahových expozícií nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie výšky očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítava výška očakávaných strát pre sekuritizované expozície a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.



Oddiel 4

PD, LGD a splatnosť



Pododdiel 1

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám

Článok 160

Pravdepodobnosť zlyhania (PD)

1.  PD expozície voči podnikateľskému subjektu alebo inštitúcii je aspoň 0,03 %.

2.  V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, pri ktorých inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6, sa PD týchto expozícií určuje podľa týchto metód:

a) v prípade nadradených pohľadávok, ktoré sú z odkúpených podnikových pohľadávok, PD zodpovedá odhadu EL vypracovanému inštitúciami, delenému LGD týchto pohľadávok;

b) v prípade podriadených pohľadávok na odkúpené podnikové pohľadávky zodpovedá PD odhadu EL vypracovanému inštitúciou;

c) inštitúcia, ktorá dostala od príslušného orgánu povolenie používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom podľa článku 143 a ktorá svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky dokáže rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD, ktorý vyplýva z tohto rozloženia.

3.  V prípade dlžníkov v stave zlyhania je PD 100 %.

4.  Inštitúcie môžu v PD zohľadniť nefinancované zabezpečenie v súlade s ustanoveniami kapitoly 4. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je okrem poskytovateľov zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené tieto podmienky:

a) podnikateľský subjekt má ratingové hodnotenie od ECAI, ktorý EBA určil, že má zodpovedať 3. stupňu kreditnej kvality alebo vyššiemu podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;

b) v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávanej straty pomocou prístupu IRB, podnikateľský subjekt nemá ratingové hodnotenie od uznanej ECAI a má určený interný rating rovnocenný hodnote PD, ktorá zodpovedá ratingovým hodnoteniam od ECAI, ktoré EBA zaradil do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2.

5.  Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD, môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou PD so zreteľom na článok 161 ods. 3.

6.  Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhad EL vypracovaný inštitúciou v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Inštitúcia, ktorá dostala povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, ktorá vie svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD vyplývajúci z tohto rozloženia. Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s ustanoveniami kapitoly 4. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je okrem poskytovateľov zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené podmienky ustanovené v odseku 4.

7.  Odchylne od článku 201 ods. 1 písm. g) sú podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 4, oprávnené.

Inštitúcia, ktorá dostala povolenie príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou odhadov PD podľa článku 161 ods. 3.

Článok 161

Strata v prípade zlyhania (LGD)

1.  Inštitúcie používajú tieto hodnoty LGD:

a) expozície vo forme nadradených pohľadávok, ktoré sú bez prípustného kolaterálu: 45 %;

b) podriadené expozície bez prípustného kolaterálu: 75 %;

c) inštitúcie môžu uznať financované a nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s kapitolou 4;

d) krytým dlhopisom oprávneným na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5, sa môže priradiť hodnota LGD vo výške 11,25 %;

e) v prípade expozícií vo forme odkúpených nadradených podnikových pohľadávok, ak inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6: 45 %;

f) v prípade expozícií vo forme podriadených odkúpených podnikových pohľadávok, keď inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6: 100 %;

g) v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach: 75 %.

2.  V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a rizika zlyhania, ak inštitúcia dostala povolenie od príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom podľa článku 143 a svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky vie spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, rozložiť na PD a LGD, sa pre odkúpené podnikové pohľadávky môže použiť odhad LGD.

3.  Ak inštitúcia dostala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam a centrálnym bankám podľa článku 143, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou PD alebo LGD s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v oddiele 6 a po schválení príslušnými orgánmi. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, že by upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.

4.  Na účely záväzkov uvedených v článku 153 ods. 3 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia rovná buď LGD priradenej nehedžovanej facilite ručiteľa, alebo nehedžovanej facilite dlžníka, a to podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ i dlžník zlyhajú počas trvania hedžovanej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.

Článok 162

Splatnosť

1.  Inštitúcie, ktoré nedostali povolenie používať vlastné LGD a vlastné konverzné faktory pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám, priradia expozíciám vyplývajúcim z repo transakcií alebo transakcií požičiavania, alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít splatnosť (M) v rozsahu pol roka a pre všetky ostatné expozície M 2,5 roka.

Prípadne príslušné orgány v rámci povolenia uvedeného v článku 143 rozhodnú o tom, či inštitúcia použije splatnosť (maturity - M) pre každú expozíciu, ako sa uvádza v odseku 2.

2.  Inštitúcie, ktoré dostali povolenie príslušného orgánu používať vlastné LGD a vlastné konverzné faktory pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám alebo ústredným vládam a centrálnym bankám podľa článku 143, vypočítajú M pre každú takúto expozíciu podľa písmen a) až e) tohto odseku a so zreteľom na odseky 3 až 5 tohto článku. M je najviac päť rokov s výnimkou prípadov uvedených v článku 384 ods. 1, v ktorých sa použije M tam uvedené:

a) pre nástroj so stanoveným plánom peňažného toku sa M vypočíta podľa tohto vzorca:

image

kde CFt označuje peňažné toky (platby istiny, úrokov a poplatky), ktoré sú zmluvne splatné dlžníkom v období t;

b) v prípade derivátov, ktoré podliehajú rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou expozície, pričom M musí byť aspoň 1 rok, a na váženie splatnosti sa použije pomyselná hodnota každej expozície;

c) pre expozície, ktoré vznikli z transakcií s derivátovými nástrojmi uvedenými v prílohe II, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom, a transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečované kolaterálom, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 10 dní;

d) pre repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 5 dní. Na váženie splatnosti sa použije pomyslená hodnota každej transakcie;

e) ak inštitúcia dostala povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady PD pre odkúpené podnikové pohľadávky, pri čerpaných sumách sa M rovná váženej priemernej splatnosti expozícií vo forme odkúpených pohľadávok, pričom M musí byť aspoň 90 dní. Tá istá hodnota M sa použije aj pri nečerpaných sumách v rámci záväznej nákupnej facility za predpokladu, že facilita obsahuje platné zmluvné doložky, spúšťacie faktory pre predčasné splatenie alebo iné prvky, ktoré nakupujúcu inštitúciu chránia pred významným zhoršením kvality budúcich pohľadávok, ktoré musí nakúpiť počas trvania facility. Ak takéto účinné zabezpečovacie prvky chýbajú, M sa pri nečerpaných sumách vypočíta ako súčet najdlhšie trvajúcej potenciálnej pohľadávky v rámci kúpnej zmluvy a zostatkovej splatnosti nákupnej facility, pričom M musí byť aspoň 90 dní;

f) pre všetky iné nástroje ako sú nástroje uvedené v tomto odseku, alebo ak inštitúcia nemôže vypočítať M podľa písmena a), zodpovedá M maximálnemu zostatkovému času (v rokoch), ktorý má dlžník k dispozícii na úplné splnenie svojich zmluvných záväzkov, pričom M musí byť aspoň 1 rok;

g) v prípade inštitúcií, ktoré na výpočet hodnoty expozícií používajú metódu interného modelu ustanovenú v kapitole 6 oddiele 6, sa M počíta pre expozície, pri ktorých sa používa táto metóda a pri ktorých je splatnosť najdlhšej zmluvy obsiahnutej v súbore vzájomného započítavania väčšia než jeden rok, podľa tohto vzorca:

image

pričom:

image

=

fiktívna premenná, ktorej hodnota na ďalšie obdobie tk sa rovná 0, ak tk > 1 rok, a 1, ak tk ≤ 1;

image

=

očakávaná expozícia v budúcom období tk;

image

=

efektívna očakávaná expozícia v budúcom období tk;

image

=

bezrizikový diskontný koeficient pre budúce obdobie tk;

image

;

h) inštitúcia, ktorá na výpočet jednostrannej úpravy ocenenia pohľadávky (CVA – credit valuation adjustment) používa interný model, môže na základe povolenia od príslušných orgánov použiť ako M efektívnu duráciu pohľadávky odhadnutú na základe interného modelu.

S výhradou odseku 2 sa na súbory vzájomného započítavania, v ktorých pôvodná splatnosť všetkých zmlúv je kratšia než jeden rok, uplatňuje vzorec uvedený v písmene a);

i) pre inštitúcie, ktoré používajú metódu interného modelu ustanovenú v kapitole 6 oddiele 6 na výpočet hodnôt expozícií a ktoré majú povolenie na interný model pre špecifické riziká súvisiace s obchodovanými dlhovými pozíciami v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 5, je M nastavená na hodnotu 1 vo vzorci uvedenom v článku 153 ods. 1, ak je inštitúcia schopná preukázať príslušným orgánom, že interný model pre špecifické riziko súvisiace s obchodovanými dlhovými pozíciami použitý v článku 383 zahŕňa vplyv migrácií ratingov;

j) na účely článku 153 ods. 3 sa M rovná efektívnej splatnosti kreditného zabezpečenia, avšak najmenej 1 roku.

3.  Keď sa podľa dokumentácie požaduje každodenné dozabezpečovanie a každodenné precenenie a dokumentácia zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú okamžitú realizáciu alebo kompenzáciu kolaterálu v prípade zlyhania alebo nedozabezpečenia, je M aspoň jeden deň v prípade:

a) derivátových nástrojov uvedených v prílohe II, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom;

b) transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom;

c) repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít.

Popritom M pre oprávnenie iných krátkodobých expozícií, ktoré nie sú súčasťou priebežného financovania dlžníka zo strany inštitúcie, je aspoň jeden deň. Oprávnenie krátkodobých expozícií zahŕňa:

a) expozície voči inštitúciám vyplývajúce z vyrovnania devízových záväzkov;

b) samolikvidné krátkodobé transakcie obchodného financovania spojené s výmenou tovaru alebo služieb so zostatkovou splatnosťou do jedného roka uvedené v článku 4 ods. 1 bode 80;

c) expozície vyplývajúce z vyrovnania nákupov a predajov cenných papierov v rámci bežnej lehoty dodania alebo dvoch obchodných dní;

d) expozície vyplývajúce z vyrovnania hotovosti bankovým prevodom a vyrovnania elektronických platobných transakcií a predplatených nákladov, vrátane prečerpaní vyplývajúcich z neúspešných transakcií, ktoré nepresahujú iba niekoľko obchodných dní, ktorých počet je pevne stanovený.

4.  Inštitúcie sa v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom so sídlom v Únii s konsolidovaným obratom a celkovými aktívami nižšími než 500 miliónov EUR môžu rozhodnúť trvalo nastaviť M, ako sa ustanovuje v odseku 1, namiesto uplatnenia odseku 2. Inštitúcie môžu nahradiť celkové aktíva v sume 500 miliónov EUR celkovými aktívami v sume 1 000 miliónov EUR v prípade podnikateľských subjektov, ktoré predovšetkým vlastnia a prenajímajú nehnuteľný majetok určený na bývanie bez špekulatívnych úmyslov.

5.  K nesúladom splatností sa pristupuje tak, ako sa uvádza v kapitole 4.



Pododdiel 2

Retailové expozície

Článok 163

Pravdepodobnosť zlyhania (PD)

1.  PD expozície je aspoň 0,03 %.

2.  PD dlžníkov, ktorí sa ocitli v stave zlyhania, alebo v prípade použitia prístupu zohľadňujúceho jednotlivé záväzky PD expozícií v stave zlyhania je 100 %.

3.  Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Ak je inštitúcia schopná rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušné orgány považujú za spoľahlivý, môže sa použiť odhad PD.

4.  Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže vziať do úvahy na základe úpravy hodnôt PD so zreteľom na článok 164 ods. 2. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je popri poskytovateľoch zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 160 ods. 4.

Článok 164

Strata v prípade zlyhania (LGD)

1.  S prihliadnutím na požiadavky stanovené v oddiele 6 a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa použije hodnota LGD vo výške 75 %. Ak je inštitúcia schopná spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť odhad LGD.

2.  Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou odhadov PD alebo LGD podľa požiadaviek stanovených v článku 183 ods. 1, 2 a 3 a po schválení príslušnými orgánmi, buď ako podpora jednotlivej expozície alebo celej skupiny expozícií. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD tak, že by upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.

3.  Na účely článku 154 ods. 2 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uvedenému v článku 153 ods. 3 rovná buď LGD priradenej nezaistenej facilite ručiteľa, alebo nezaistenej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ aj dlžník zlyhajú počas trvania zaistenej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.

4.  Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 10 %.

Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 15 %.

5.  Na základe údajov zozbieraných podľa článku 101 a so zreteľom na predpokladaný budúci vývoj na trhu s nehnuteľným majetkom a akékoľvek ďalšie relevantné ukazovatele príslušné orgány v pravidelných intervaloch, najmenej však raz ročne, posúdia, či minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku sú pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo podnikanie nachádzajúcim sa na ich území primerané. Príslušné orgány môžu podľa potreby vzhľadom na zváženie z hľadiska finančnej stability stanoviť vyššie minimálne hodnoty expozíciami váženej priemernej LGD pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na ich území.

Príslušné orgány oznámia EBA všetky zmeny v minimálnych hodnotách LGD, ktoré vykonajú v súlade s prvým pododsekom, a EBA tieto hodnoty LGD zverejní.

6.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré príslušné orgány berú do úvahy pri stanovovaní vyšších minimálnych hodnôt LGD.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  Inštitúcie jedného členského štátu uplatňujú vyššie minimálne hodnoty LGD, ktoré stanovili príslušné orgány iného členského štátu, na expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte.



Pododdiel 3

Kapitálové expozície, na ktoré sa vzťahuje metóda PD/LGD

Článok 165

Kapitálové expozície, na ktoré sa vzťahuje metóda PD/LGD

1.  PD sa určí v súlade s metódami pre expozície voči podnikateľským subjektom.

Uplatnia sa tieto minimálne hodnoty PD:

a) 0,09 % pre kapitálové expozície obchodované na burze, ak je investícia súčasťou dlhodobého vzťahu s klientom;

b) 0,09 % pre kapitálové expozície obchodované mimo burzy, pri ktorých sú výnosy z investície založené na pravidelných a periodických peňažných tokoch neodvodených z kapitálových ziskov;

c) 0,40 % pre kapitálové expozície obchodované na burze vrátane ostatných krátkych pozícií uvedených v článku 155 ods. 2;

d) 1,25 % pre všetky ostatné kapitálové expozície vrátane ostatných krátkych pozícií uvedených v článku 155 ods. 2.

2.  Expozíciám vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže priradiť LGD vo výške 65 %. Všetkým ostatným takýmto expozíciám sa priradí LGD vo výške 90 %.

3.  M priradené všetkým expozíciám je päť rokov.



Oddiel 5

Hodnota expozície

Článok 166

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a retailové expozície

1.  Ak nie je uvedené inak, hodnotu expozície v prípade súvahových expozícií predstavuje účtovná hodnota nameraná bez ohľadu na vykonané úpravy kreditného rizika.

Toto pravidlo sa takisto vzťahuje na aktíva nakúpené za inú cenu, než je dlžná suma.

V prípade kúpených aktív sa rozdiel medzi dlžnou sumou a účtovnou hodnotou zostávajúcou po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika, ktorý sa zaznamenal v súvahe inštitúcií pri nákupe aktív, označí ako diskont, ak je dlžná suma vyššia, alebo ako prémia, ak je nižšia.

2.  Keď inštitúcie vo vzťahu k repo transakciám alebo transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít využívajú rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s kapitolou 4 alebo 6.

3.  Na výpočet hodnoty expozície pri vzájomnom započítavaní úverov a vkladov v súvahe použijú inštitúcie metódy uvedené v kapitole 4.

4.  Hodnota expozície z prenájmu musí zodpovedať diskontovaným minimálnym platbám nájmu. Minimálne platby nájmu zahŕňajú platby presahujúce termín nájmu, ktoré sú alebo môžu byť vyžadované od nájomcu, a akúkoľvek výhodnú opciu (t. j. opciu, ktorej uplatnenie je dostatočne isté). Ak sa môže od inej strany, než je nájomca, požadovať, aby vykonala platbu súvisiacu so zostatkovou hodnotou prenajatého majetku a táto platobná povinnosť spĺňa súbor podmienok v článku 201 týkajúcich sa oprávnenosti poskytovateľov zabezpečenia, ako aj požiadavky na uznanie iných typov záruk uvedené v článku 213, platobná povinnosť sa môže vziať do úvahy ako nefinancované kreditné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4.

5.  V prípade všetkých zmlúv uvedených v prílohe II sa hodnota expozície určí metódami uvedenými v kapitole 6 a vykonané úpravy kreditného rizika sa v nej nezohľadňujú.

6.  Hodnota expozície na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií odkúpených pohľadávok sa rovná hodnote určenej v súlade s odsekom 1, od ktorej sa odpočítajú požiadavky na vlastné zdroje v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pred zmierňovaním kreditného rizika.

7.  V prípade expozícií vo forme cenných papierov alebo komodít, ktoré boli predané, poskytnuté alebo požičané na základe repo transakcií či transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením, zodpovedá hodnota expozície hodnote cenných papierov alebo komodít určenej v súlade s článkom 23. Pri použití súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom stanovenej v článku 223 sa hodnota expozície zvýši pomocou úprav z dôvodu volatility, ktoré prináležia takýmto cenným papierom alebo komoditám, ako sa ustanovuje v uvedenom článku. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa môže určiť v súlade s kapitolou 6 alebo článkom 220 ods. 2.

8.  Hodnota expozície pre ďalej uvedené položky sa vypočíta tak, ako v prípade záväznej, ale nečerpanej sumy, vynásobenej konverzným faktorom. Inštitúcie používajú na expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám v súlade s článkom 151 ods. 8 tieto konverzné faktory:

a) pre úverové linky, ktoré inštitúcia môže kedykoľvek bezpodmienečne odvolať bez predchádzajúceho oznámenia alebo ktoré účinne umožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia kreditnej spoľahlivosti dlžníka, sa použije konverzný faktor 0 %. Inštitúcie na to, aby mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka, pričom ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka. Nečerpané úverové linky sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;

b) v prípade krátkodobých akreditívov vyplývajúcich z pohybu tovaru sa pre vystavujúce, ako aj pre potvrdzujúce inštitúcie použije konverzný faktor 20 %;

c) na nečerpané odkúpené prísľuby revolvingových odkúpených pohľadávok, ktoré je možné bezpodmienečne vypovedať alebo ktoré kedykoľvek účinne umožňujú automatické vypovedanie zo strany inštitúcie bez predchádzajúceho oznámenia, sa uplatní konverzný faktor 0 %. Inštitúcie na to, aby mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka, pričom ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka;

d) pre iné úverové linky, strednodobé zmenky/úpisy (NIF) a revolvingové upisovacie facility (RUF) sa používa konverzný faktor 75 %;

▼C2

Inštitúcie, ktoré spĺňajú požiadavky na použitie vlastných odhadov konverzných faktorov podľa oddielu 6, môžu použiť vlastné odhady konverzných faktorov pre rôzne typy produktov, ako sa uvádzajú v písmenách a) až d), s výhradou schválenia príslušnými orgánmi.

▼B

9.  Keď sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší.

10.  Pre všetky iné podsúvahové položky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 8, sa hodnota expozície rovná týmto percentuálnym podielom svojej hodnoty:

a) 100 % pri úplne rizikových položkách;

b) 50 % pri stredne rizikových položkách;

c) 20 % pri stredne rizikových položkách;

d) 0 % pri nízko rizikových položkách.

Na účely tohto odseku sa podsúvahové položky priradia k rizikovým kategóriám podľa prílohy I.

Článok 167

Kapitálové expozície

1.  Hodnota expozície v prípade kapitálových expozícií musí zodpovedať zostatkovej účtovnej hodnote po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika.

2.  Hodnota expozície podsúvahových kapitálových expozícií musí zodpovedať jej nominálnej hodnote po znížení jej nominálnej hodnoty na základe špecifických úprav kreditného rizika tejto expozície.

Článok 168

Iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku

Hodnota expozície iných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, musí zodpovedať zostatkovej účtovnej hodnote po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika.



Oddiel 6

Požiadavky na prístup irb



Pododdiel 1

Ratingové systémy

Článok 169

Všeobecné zásady

1.  Keď inštitúcia používa viaceré ratingové systémy, odôvodnenie priradenia dlžníka alebo transakcie do ratingového systému sa zdokumentuje a použije takým spôsobom, ktorý náležite odzrkadlí úroveň rizika.

2.  Kritériá a postupy priradenia sa pravidelne preskúmavajú, aby sa mohlo posúdiť, či sú naďalej vhodné pre aktuálne portfólio a vonkajšie podmienky.

3.  Keď inštitúcia používa priame odhady parametrov rizika pre individuálnych dlžníkov alebo expozície, môžu sa tieto parametre považovať za odhady priradené stupňom na spojitej ratingovej stupnici.

Článok 170

Štruktúra ratingových systémov

1.  Štruktúra ratingových systémov pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám musí spĺňať tieto požiadavky:

a) ratingový systém zohľadňuje rizikové charakteristiky dlžníka a transakcie;

b) ratingový systém má ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka. Ratingová stupnica dlžníkov má aspoň sedem stupňov pre dlžníkov, ktorí nezlyhali, a jeden stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali;

c) inštitúcia zdokumentuje vzťah medzi ratingovými stupňami dlžníkov z hľadiska miery rizika zlyhania, ktoré jednotlivé stupne znamenajú, a kritérií používaných na určenie daných mier rizika zlyhania;

d) inštitúcie s portfóliami koncentrovanými v určitom trhovom segmente a rozpätí rizika zlyhania majú dostatočný počet ratingových stupňov dlžníkov v rámci tohto rozpätia, aby sa vyhli nadmerným koncentráciám dlžníkov v jednotlivých stupňoch. Významné koncentrácie v rámci jedného stupňa sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že ratingový stupeň dlžníkov sa vzťahuje na dostatočne úzke pásmo PD a že riziko zlyhania všetkých dlžníkov v tomto stupni spadá do toho istého pásma;

e) na to, aby príslušný orgán vydal povolenie používať vlastné odhady LGD na výpočet požiadavky na vlastné zdroje, musí ratingový systém obsahovať odlišnú ratingovú stupnicu pre facility, ktorá odzrkadľuje výhradne LGD súvisiace s charakteristikami transakcií. Vymedzenie stupňa facility obsahuje opis zaraďovania expozícií do stupňov, ako aj opis kritérií používaných na rozlíšenie úrovne rizika medzi stupňami;

f) významné koncentrácie v rámci jedného stupňa facility sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že stupeň facility sa vzťahuje na dostatočne úzke pásmo LGD a že riziko všetkých expozícií v tomto stupni spadá do toho istého pásma.

2.  Inštitúcie, ktoré používajú metódy stanovené v článku 153 ods. 5 pre priraďovanie rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania, sú oslobodené od požiadavky mať ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka pri týchto expozíciách. Tieto inštitúcie musia mať v prípade týchto expozícií aspoň štyri ratingové stupne pre dlžníkov, ktorí nezlyhali, a aspoň jeden ratingový stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali.

3.  Štruktúra ratingových systémov pre retailové expozície musí spĺňať tieto požiadavky:

a) ratingové systémy odzrkadľujú riziko dlžníka, ako aj riziko transakcie a zachytávajú všetky relevantné charakteristické črty dlžníka a transakcie;

b) úrovňou diferenciácie rizika sa zabezpečuje, aby počet expozícii v danom stupni alebo skupine bol dostatočný na to, aby bola možná zmysluplná kvantifikácia a validácia charakteristík straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Expozície a dlžníci sa rozdeľujú do ratingových stupňov alebo skupín tak, aby sa zabránilo nadmerným koncentráciám;

c) postupom zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín sa zabezpečuje zmysluplná diferenciácia rizika, zoskupovanie dostatočne homogénnych expozícií a umožňuje sa ním presne a konzistentne odhadnúť charakteristické znaky straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Pri nakúpených pohľadávkach zoskupovanie odzrkadľuje postupy predávajúceho upisovania a rôznorodosť jeho klientov;

4.  Inštitúcie pri zaraďovaní expozícií do stupňov alebo skupín zohľadňujú tieto rizikové faktory:

a) rizikové charakteristiky dlžníka;

b) rizikové charakteristiky transakcie vrátane typov produktov alebo kolaterálu, prípadne obidvoch. Inštitúcie sa výlučne zaoberajú prípadmi, pri ktorých niekoľko expozícií využíva ten istý kolaterál;

c) platobná disciplinovanosť, ale s výnimkou prípadov, keď inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že platobná disciplinovanosť nie je podstatným rizikovým faktorom pre danú expozíciu.

Článok 171

Zaraďovanie do stupňov alebo skupín

1.  Inštitúcia má na zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín v rámci ratingového systému osobitné vymedzenia, postupy a kritériá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a) vymedzenia stupňov alebo skupín, ako aj kritériá sú dostatočne podrobné, aby subjektom, ktoré sú zodpovedné za priraďovanie ratingov, umožňovali konzistentne zaraďovať dlžníkov alebo facility predstavujúcich podobné riziko do rovnakého stupňa alebo skupiny. Táto konzistentnosť sa uplatňuje vo všetkých obchodných líniách, oddeleniach a geografických oblastiach;

b) dokumentácia ratingového procesu tretej strane umožňuje porozumieť zaraďovaniu expozícií do stupňov alebo skupín, reprodukovať ho a posúdiť jeho vhodnosť;

c) kritériá musia byť aj v súlade s internými štandardmi inštitúcie pre poskytovanie úverov a jej postupmi zaobchádzania s problémovými dlžníkmi a facilitami.

2.  Inštitúcia pri zaraďovaní dlžníkov a facilít do ratingových stupňov alebo skupín zohľadňuje všetky významné informácie. Informácie musia byť aktuálne a inštitúcii umožňujú predpovedať budúcu výkonnosť expozície. Čím menej má inštitúcia informácií, tým je jej zaradenie expozícií do ratingových stupňov a skupín dlžníkov a facilít konzervatívnejšie. Ak inštitúcia používa externý rating ako prvotný faktor určujúci priradenie interného ratingu, ubezpečí sa, že berie do úvahy aj ostatné významné informácie.

Článok 172

Zaradenie expozícií

1.  V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, sa zaraďovanie expozícií vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a) v rámci procesu schválenia úveru sa každý dlžník zaraďuje do ratingového stupňa dlžníka;

b) v prípade expozícií, pre ktoré dostala inštitúcia od príslušných orgánov povolenie používať vlastné odhady LGD a konverzné faktory podľa článku 143, sa v rámci procesu schválenia úveru každá expozícia takisto zaraďuje do stupňa facility;

c) inštitúcie, ktoré používajú metódy uvedené v článku 153 ods. 5 na určovanie rizikových váh na expozície vo forme špecializovaného financovania, zaradia každú z týchto expozícií do stupňa v súlade s článkom 170 ods. 2;

d) každá samostatná právnická osoba, voči ktorej je inštitúcia vystavená riziku, sa ohodnocuje osobitne. Inštitúcia má zodpovedajúce stratégie týkajúce sa zaobchádzania s jednotlivými klientmi – dlžníkmi a so skupinami prepojených klientov;

e) samostatné expozície voči rovnakému dlžníkovi sa zaraďujú do rovnakého ratingového stupňa dlžníka bez ohľadu na akékoľvek rozdiely v povahe každej osobitnej transakcie. Ak je však povolené, aby samostatné expozície vyústili do viacerých ratingových stupňov pre rovnakého dlžníka, uplatňujú sa tieto podmienky:

i) riziko prevodu cez štát v závislosti od toho, či sú expozície denominované v domácej alebo cudzej mene;

ii) zaobchádzanie so zárukami súvisiacimi s expozíciou sa môže odzrkadľovať v upravenom zaradení do ratingového stupňa dlžníka;

iii) ochrana spotrebiteľov, bankové tajomstvo alebo iné právne predpisy zakazujú výmenu údajov o klientoch.

2.  V prípade retailových expozícií sa v rámci procesu schválenia úveru každá expozícia zaraďuje do stupňa alebo skupiny.

3.  Inštitúcie v prípade zaradenia do stupňov a skupín zdokumentujú situácie, v ktorých sa ľudským úsudkom môžu nahradiť vstupné alebo výstupné parametre procesu zaradenia, a zamestnancov zodpovedných za schvaľovanie týchto zmien. Inštitúcie zdokumentujú tieto zmeny a urobia o zamestnancoch, ktorí sú za tieto zmeny zodpovední, záznam. Inštitúcie analyzujú výkonnosť expozícií, ktorých zaradenia boli zmenené. Táto analýza obsahuje posúdenie výkonnosti expozícií, ktorých rating zmenila konkrétna osoba, ktorá nesie zodpovednosť za všetkých zodpovedných zamestnancov.

Článok 173

Integrita procesu zaraďovania

1.  V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, spĺňa proces zaraďovania tieto požiadavky integrity:

a) zaradenia a pravidelné preskúmania zaradení vykoná alebo schváli nezávislá strana, ktorá nemá priame výhody z rozhodnutí o poskytnutí úveru;

b) inštitúcie preskúmajú zaradenia aspoň raz ročne a zaradenie prispôsobia v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia. Vysokorizikoví dlžníci a problémové expozície podliehajú častejšiemu preskúmaniu. Inštitúcie vykonajú nové zaradenie, ak sa zistia podstatné informácie o dlžníkovi alebo expozícii;

c) inštitúcia má účinný postup získavania a aktualizácie príslušných informácií o charakteristikách dlžníka, ktoré ovplyvňujú PD, a o charakteristikách transakcie, ktoré majú vplyv na LGD alebo konverzné faktory.

2.  V prípade retailových expozícií inštitúcia aspoň raz ročne preskúma zaradenia dlžníkov a facilít a tieto zaradenia prispôsobí v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia, alebo preskúmava charakteristiky straty a prípadne mieru platobnej disciplinovanosti každej zistenej rizikovej skupiny. Inštitúcia takisto aspoň raz ročne preskúma na reprezentatívnej vzorke stav individuálnych expozícií v rámci každej skupiny, aby zabezpečila, že expozície sa naďalej zaraďujú do správnej skupiny, a ich zaradenie prispôsobí v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia.

3.  EBA vypracuje regulačné technické predpisy pre metodiky príslušných orgánov na posúdenie integrity procesu zaraďovania a pravidelné a nezávislé posudzovanie rizík.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 174

Používanie modelov

Ak inštitúcia používa štatistické modely a iné výpočtové metódy na zaradenie expozícií do stupňov alebo skupín dlžníkov alebo facilít, musia byť splnené tieto požiadavky:

a) model má dobrú predpovedaciu silu a v dôsledku jeho použitia sa nesmú narušiť kapitálové požiadavky. Vstupné premenné tvoria racionálny a účinný základ pre výsledné predpovede. Model nemá podstatné odchýlky;

b) inštitúcia zaviedla postup preverovania údajových vstupov do modelu, ktorý zahŕňa posúdenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov;

c) údaje použité pri zostavení modelu sú reprezentatívne pre populáciu skutočných dlžníkov inštitúcie alebo expozícií inštitúcie;

d) inštitúcia používa pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa monitorovanie výkonnosti a stability modelu, preskúmanie špecifikácie modelu a testovanie výstupov modelu oproti výsledkom;

e) inštitúcia doplní štatistický model o faktor ľudského úsudku a ľudského dohľadu s cieľom preskúmať zaradenia založené na modeli a zabezpečiť riadne použitie modelov. Postupy preskúmania sa zameriavajú na zistenie a obmedzenie chýb vyplývajúcich z nedostatkov modelu. Ľudský úsudok berie do úvahy všetky príslušné informácie, ktoré model nezohľadňuje. Inštitúcia dokumentuje, ako sa má kombinovať ľudský úsudok s výsledkami modelu.

Článok 175

Dokumentácia ratingových systémov

1.  Inštitúcie zdokumentujú formu a prevádzkové podrobnosti svojich ratingových systémov. Dokumentácia musí poskytovať dôkazy o dodržaní požiadaviek v tomto oddiele a zahŕňať oblasti, akými sú napr. diferenciácia portfólia, ratingové kritériá, povinnosti strán, ktoré hodnotia dlžníkov a expozície, frekvenciu preskúmania zaradenia a dohľad manažmentu nad ratingovým postupom.

2.  Inštitúcia dokumentuje dôvody svojho výberu ratingových kritérií a analýzu, o ktorú sa jej výber opiera. Inštitúcia dokumentuje všetky dôležité zmeny v postupe ratingu rizika a táto dokumentácia musí umožniť zistiť zmeny vykonané v procese ratingu rizika následne po poslednom preskúmaní príslušnými orgánmi. Dokumentuje sa takisto organizácia ratingového zaradenia vrátane postupu ratingového zaradenia a štruktúry internej kontroly.

3.  Inštitúcie dokumentujú špecifické vymedzenia zlyhania a straty, ktoré sa používajú interne, a preukážu súlad s vymedzeniami uvedenými v tomto nariadení.

4.  Keď inštitúcia využíva v ratingovom postupe štatistické modely, dokumentuje ich metodiky. Tento materiál:

a) poskytuje podrobný prehľad teórie, predpokladov a matematického a empirického základu zaradenia odhadov do stupňov, individuálnych dlžníkov, expozície alebo skupiny a zdroj(-e) údajov použitých pri odhade modelu;

b) zavádza prísny štatistický postup na validáciu modelu vrátane testovania výkonnosti modelu na vzorke údajov z iného obdobia a na inej vzorke údajov;

c) uvádza všetky okolnosti, za ktorých tento model nefunguje účinne.

5.  Inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že požiadavky uvedené v tomto článku sú splnené, ak inštitúcia získala ratingový systém alebo model používaný v rámci ratingového systému od predávajúceho tretej strany a ak predávajúci odmietne alebo obmedzuje prístup inštitúcie k informáciám týkajúcim sa metodiky tohto ratingového systému alebo modelu alebo k východiskovým údajom použitým na vytvorenie tejto metodiky alebo modelu z dôvodu súkromného charakteru takýchto informácií.

Článok 176

Nakladanie s údajmi

1.  Inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú údaje týkajúce sa ich interných ratingov podľa požiadaviek ôsmej časti.

2.  V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:

a) kompletné ratingové histórie dlžníkov a uznaných ručiteľov;

b) dátumy priradenia ratingov;

c) kľúčové údaje a metodiku použité na určenie ratingu;

d) údaje o osobe zodpovednej za priradenie ratingu;

e) totožnosť dlžníkov a označenie expozícií, ktoré zlyhali;

f) dátum a okolnosti takýchto zlyhaní;

g) údaje o PD a realizovaných mierach zlyhania, ktoré sú spojené s ratingovými stupňami a migráciou ratingov.

3.  Inštitúcie, ktoré nepoužívajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, zhromažďujú a uchovávajú údaje o porovnaniach realizovaných LGD s hodnotami uvedenými v článku 161 ods. 1 a realizovaných konverzných faktorov s hodnotami uvedenými v článku 166 ods. 8.

4.  Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, zhromažďujú a uchovávajú:

a) kompletné historické údaje o ratingoch facility a odhadoch LGD a konverzných faktorov spojených s každou ratingovou stupnicou;

b) dátumy priradenia ratingov a uskutočnenia odhadov;

c) kľúčové údaje a metodiku použité na určenie ratingov facility a odhadov LGD a konverzného faktora;

d) údaje o osobe, ktorá facilite priradila rating, a o osobe, ktorá poskytla odhady LGD a konverzného faktora;

e) údaje o odhadovaných a realizovaných LGD a konverzných faktoroch spojených s každou expozíciou, ktorá zlyhala;

f) údaje o LGD expozície pred hodnotením účinkov záruky/alebo kreditného derivátu a po tomto hodnotení v prípade tých inštitúcií, ktoré zohľadňujú účinky zmierňovania kreditného rizika záruk alebo kreditných derivátov prostredníctvom LGD;

g) údaje o zložkách straty pre každú expozíciu, ktorá zlyhala.

5.  V prípade retailových expozícií inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:

a) údaje použité pri postupe zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín;

b) údaje o odhadovaných PD, LGD a konverzných faktoroch spojených so stupňami alebo skupinami expozícií;

c) totožnosť dlžníkov a označenie expozícií, ktoré zlyhali;

d) v prípade expozícií, ktoré zlyhali, údaje o stupňoch alebo skupinách, do ktorých bola expozícia zaradená počas roka pred zlyhaním a o realizovaných výsledkoch týkajúcich sa LGD a konverzných faktorov;

e) údaje o stratovosti pre kvalifikované revolvingové retailové expozície.

Článok 177

Stresové testy použité pri posúdení kapitálovej primeranosti

1.  Inštitúcia má zavedené spoľahlivé postupy stresového testovania, ktoré sa používajú pri posudzovaní jej kapitálovej primeranosti. Stresové testovanie zahŕňa identifikovanie možných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky na expozície voči kreditným rizikám inštitúcie, a posúdenie schopnosti inštitúcie odolať takýmto zmenám.

2.  Inštitúcia vykonáva pravidelne stresové testy kreditného rizika s cieľom posúdiť účinky určitých špecifických podmienok na svoje celkové kapitálové požiadavky na kreditné riziko. Test, ktorý sa má vykonať, vyberie inštitúcia a musí ho preskúmať orgán dohľadu. Test, ktorý sa má použiť, musí byť zmysluplný a musí zohľadňovať účinky drsných, ale pravdepodobných scenárov recesie. Inštitúcia posúdi v rámci scenárov stresového testu migráciu svojich ratingov. Portfóliá podrobené stresovým testom obsahujú prevažnú väčšinu celkových expozícií inštitúcie.

3.  Inštitúcie, ktoré uplatňujú postup stanovený v článku 153 ods. 3, ako súčasť svojho rámca stresového testovania posudzujú vplyv zhoršenia kreditnej kvality poskytovateľov zabezpečenia, najmä vplyv poskytovateľov zabezpečenia, na ktorých sa nevzťahujú kritériá prípustnosti.



Pododdiel 2

Kvantifikácia rizika

Článok 178

Zlyhanie dlžníka

1.  Skutočnosť, že došlo k zlyhaniu v súvislosti s konkrétnym dlžníkom, sa konštatuje vtedy, keď nastane aspoň jedna z týchto okolností:

a) inštitúcia usúdi, že dlžník pravdepodobne nesplatí svoje kreditné záväzky voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností v plnej výške bez toho, aby inštitúcia urobila úkony, akými je napríklad realizácia zabezpečenia;

▼C2

b) ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určenými na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie MSP v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 127.

▼B

V prípade retailových expozícií môžu inštitúcie uplatňovať vymedzenie zlyhania stanovené v prvom pododseku písmenách a) a b) skôr na úrovni individuálnych kreditných facilít, a nie vo vzťahu k celkovým záväzkom dlžníka.

2.  Na účely odseku 1 písm. b) platí:

a) pre kontokorentné úvery začínajú dni po termíne splatnosti plynúť vtedy, keď dlžník poruší oznámený limit, bol mu oznámený nižší limit, než sú aktuálne zostatky, alebo čerpal úver bez schválenia a dlžná suma je významná;

b) na účely písmena a) oznámený limit obsahuje úverový limit stanovený inštitúciou, o ktorom inštitúcia dlžníka informovala;

c) dni po termíne splatnosti sa v prípade kreditných kariet začínajú počítať dňom splatnosti minimálnej platby;

d) závažnosť kreditného záväzku po termíne splatnosti sa posúdi porovnaním s prahom, ktorý stanovili príslušné orgány. Tento prah odzrkadľuje mieru rizika, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú;

e) inštitúcie majú zdokumentované zásady týkajúce sa počítania dní po dni splatnosti, a to najmä pokiaľ ide o prehodnotenie splatností facilít a poskytovanie predĺžení splatnosti, úpravy alebo odklady, obnovenia a vzájomné započítavanie existujúcich účtov. Tieto zásady sa uplatňujú priebežne a dôsledne a sú v súlade s vnútornými procesmi riadenia rizík a rozhodovacími procesmi inštitúcie.

3.  Na účely odseku 1 písm. a) prvky, ktoré sa považujú za náznaky pravdepodobnosti neplatenia, zahŕňajú tieto okolnosti:

a) inštitúcia prestane kreditný záväzok úročiť;

b) inštitúcia uzná špecifickú úpravu úveru vyplývajúcu zo zrejmého výrazného zníženia kvality úveru následne po tom, čo inštitúcii vznikne expozícia;

c) inštitúcia predá kreditný záväzok s významnou ekonomickou stratou vyplývajúcou z kreditných dôvodov;

d) inštitúcia súhlasí s núdzovou reštrukturalizáciou kreditného záväzku, keď to pravdepodobne vyústi do zníženého finančného záväzku vyvolaného významným odpustením alebo odkladom platby istiny, úroku alebo prípadne poplatkov. Toto v prípade, keď sú kapitálové expozície posúdené na základe prístupu PD/LGD, zahŕňa núdzovú reštrukturalizáciu samotných akcií;

e) inštitúcia podala návrh na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k dlžníkovi alebo podobný príkaz vo vzťahu k kreditnému záväzku dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností;

f) dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo bol naňho vyhlásený konkurz alebo podobný režim, ak by to znemožnilo alebo oneskorilo splatenie kreditného záväzku voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností.

4.  Inštitúcie používajúce externé údaje, ktoré samotné nie sú v súlade s vymedzením zlyhania uvedeným v odseku 1, vykonajú príslušné úpravy s cieľom dosiahnuť všeobecnú zhodu s vymedzením zlyhania.

5.  Ak inštitúcia usúdi, že na expozíciu, pri ktorej predtým došlo k zlyhaniu, sa už vymedzenie zlyhania nevzťahuje, stanoví rating dlžníka alebo facility spôsobom, ktorý by uplatňovala v prípade expozície, pri ktorej k zlyhaniu nedošlo. Ak by následne bolo potrebné uplatniť vymedzenie zlyhania, bude sa to považovať za vznik nového zlyhania.

6.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, podľa ktorých príslušný orgán stanoví prah uvedený v odseku 2 písm. d).

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.  EBA vydá usmernenia o uplatňovaní tohto článku. Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 179

Celkové požiadavky na odhadovanie

1.  Pri kvantifikácii parametrov rizika, ktorým sa priraďujú ratingové stupne alebo skupiny, inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky:

a) vlastné odhady inštitúcie týkajúce sa parametrov rizika PD, LGD, konverzného faktora a EL obsahujú všetky príslušné údaje, informácie a metódy. Odhady sú odvodené na základe historických skúseností, ako aj empirického dôkazu, a nie sú založené iba na úsudkoch. Odhady sú hodnoverné a výstižné a zakladajú sa na podstatných faktoroch príslušných parametrov rizika. Čím menej údajov inštitúcia má, tým konzervatívnejšia musí byť pri svojom odhade;

b) inštitúcia je schopná poskytnúť rozdelenie svojich zaznamenaných strát podľa frekvencie zlyhania, LGD, konverzného faktora, alebo v prípade strát, pri ktorých sú použité odhady EL, podľa faktorov, ktoré považuje za rozhodujúce pre príslušné parametre rizika. Do odhadov inštitúcie sa premietajú dlhodobé skúsenosti;

c) zohľadňujú sa všetky zmeny v praxi poskytovania úverov alebo v procese spätného vymáhania pohľadávok za sledované obdobia uvedené v článku 180 ods. 1 písm. h), a ods. 2 písm. e), v článku 181 ods. 1 písm. j) a ods. 2 a v článku 182 ods. 2 a 3. Odhady inštitúcie odzrkadľujú vplyvy technického pokroku a nových údajov a ďalších informácií, ak sú k dispozícii. Inštitúcie revidujú svoje odhady, keď sa objavia nové informácie, no najmenej raz ročne;

d) skupina expozícií, na ktorých sú založené údaje použité na odhad, štandardy poskytovania úverov použité vtedy, keď vznikli údaje, a ďalšie príslušné charakteristiky sú porovnateľné s expozíciami a štandardmi inštitúcie. Hospodárske alebo trhové podmienky, na ktorých sa údaje zakladajú, sa týkajú aktuálnych a predvídateľných podmienok. Počet expozícií vo vzorke a časový rozsah údajov použitý na kvantifikáciu sú dostatočné na to, aby sa inštitúcia mohla spoľahnúť, že jej odhady sú presné a spoľahlivé;

e) v prípade odkúpených pohľadávok odhady odzrkadľujú všetky príslušné informácie dostupné kupujúcej inštitúcii, ktoré sa týkajú kvality podkladových pohľadávok, vrátane údajov pre podobné skupiny poskytnuté predávajúcou osobou, kupujúcou inštitúciou alebo externými zdrojmi. Kupujúca inštitúcia vyhodnotí všetky údaje od predávajúceho, na ktoré sa spolieha;

f) inštitúcia pridáva do svojich odhadov určitú mieru konzervatívnosti, ktorá súvisí s očakávaným rozsahom chýb v odhade. Keď sa metódy a údaje považujú za menej uspokojivé, očakávaný rozsah chýb je väčší, musí byť aj miera konzervatívnosti väčšia.

Keď inštitúcie používajú rozdielne odhady na výpočet rizikových váh a na interné účely, zabezpečia ich zdokumentovanie a primeranosť. Ak inštitúcie môžu príslušným orgánom preukázať, že v prípade údajov zhromaždených pred 1. januárom 2007 sa vykonali vhodné úpravy, aby sa dosiahla všeobecná rovnocennosť s vymedzením zlyhania uvedeným v článku 178 alebo so stratou, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť určitú flexibilitu pri uplatňovaní požadovaných noriem na údaje.

2.  Keď inštitúcia používa údaje, ktoré sú združené medzi inštitúciami, musí spĺňať tieto požiadavky:

a) ratingové systémy a kritériá ostatných inštitúcií v skupine sú podobné jej vlastným;

b) skupina je reprezentatívna pre portfólio, pre ktoré sa združené údaje používajú;

c) združené údaje používa inštitúcia konzistentne po celý čas na svoje odhady;

d) inštitúcia zostáva zodpovedná za integritu svojich ratingových systémov;

e) inštitúcia udržiava dostatočnú úroveň interných poznatkov o svojich ratingových systémoch vrátane schopnosti účinne monitorovať ratingový proces a vykonávať jeho audit.

Článok 180

Osobitné požiadavky na odhadovanie PD

1.  V kvantifikácii parametrov rizika, ktorým sa priraďujú ratingové stupne alebo skupiny, inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre odhadovanie PD pre expozície voči podnikovým subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3:

a) inštitúcie odhadujú PD pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania. Odhady PD pre dlžníkov s veľkým špekulatívnym kapitálom, alebo pre dlžníkov, ktorých aktíva sú prevažne obchodované aktíva, odzrkadľujú výkonnosť podkladových aktív na základe období volatilít podliehajúcich stresom;

b) v prípade odkúpených podnikových pohľadávok môžu inštitúcie odhadnúť očakávanú stratu EL pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných realizovaných mier zlyhania;

c) ak inštitúcia odvodzuje dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre odkúpené podnikové pohľadávky z odhadu EL a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát musí spĺňať všetky štandardy pre odhadovanie PD a LGD stanovené v tejto časti a výsledok musí byť v súlade s LGD, ako sa uvádza v článku 181 ods. 1 písm. a);

d) inštitúcie používajú techniky odhadovania PD iba spolu s podpornou analýzou. Inštitúcie uznávajú dôležitosť hodnotiacich úvah pri kombinovaní výsledkov techník a pri vykonávaní úprav kvôli obmedzeniam techník a informácií;

e) ak inštitúcia používa údaje o interných skúsenostiach so zlyhaním na odhadovanie PD, odhady odzrkadľujú štandardy upisovania a všetky rozdiely v ratingovom systéme, ktorým sa vytvorili údaje, a v súčasnom ratingovom systéme. Keď sa štandardy upisovania alebo ratingové systémy zmenia, vykonáva inštitúcia odhad PD s väčšou mierou konzervatívnosti;

f) ak inštitúcia začleňuje alebo zaraďuje svoje interné stupne do stupnice, ktorú používa ECAI alebo podobné organizácie, a potom priradí mieru zlyhania pozorovanú pre stupne externej organizácie svojim vlastným stupňom, zakladá sa zaraďovanie na porovnaní interných ratingových kritérií s kritériami použitými externou organizáciou a na porovnaní interných a externých ratingov všetkých spoločných dlžníkov. Treba sa vyhnúť odchýlkam alebo nesúladom v metóde zaraďovania alebo v podkladových údajoch. Kritériá externej organizácie, ktoré sú základom pre údaje použité na kvantifikáciu, sa orientujú iba na riziko zlyhania a neodzrkadľujú charakteristiky transakcie. Analýza, ktorú vykonajú inštitúcie, obsahuje porovnanie použitých vymedzení zlyhania, ale s výhradou požiadaviek uvedených v článku 178. Inštitúcia zdokumentuje základ pre zaraďovanie;

g) ak inštitúcia používa štatistické modely predpovedania zlyhania, je povolené odhadovať PD ako jednoduchý priemer odhadov PD pre individuálnych dlžníkov v danom stupni. Inštitúcia, ktorá na tento účel používa modely PD, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 174;

h) bez ohľadu na to, či inštitúcia používa externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o jej odhady PD, je dĺžka obdobia použitého historického pozorovania aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania v prípade ktoréhokoľvek zdroja trvá dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Toto písmeno sa takisto uplatňuje na prístup PD/LGD v prípade akcií. S výhradou povolenia príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré nedostali povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory, pri uplatnení prístupu IRB využiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.

2.  V prípade retailových expozícií sa uplatňujú tieto požiadavky:

a) inštitúcie odhadujú PD podľa ratingového stupňa alebo skupiny dlžníka na základe dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania;

b) odhady PD sa môžu odvodiť aj od odhadu celkových strát a primeraných odhadov LGD;

c) inštitúcie považujú interné údaje pre zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín za primárny zdroj informácií pre odhadovanie charakteristík strát. Inštitúcie môžu používať externé údaje (vrátane združených údajov) alebo štatistické modely na kvantifikáciu, ak existujú obe tieto silné spojenia:

i) medzi procesom zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín, ktorý používa inštitúcia, a procesom použitým externým zdrojom údajov; a

ii) medzi interným rizikovým profilom inštitúcie a zložením externých údajov;

►C2  d) ak inštitúcia odvodzuje dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre retailové expozície z odhadu celkových strát ◄ a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát musí spĺňať všetky štandardy pre odhadovanie PD a LGD ustanovené v tejto časti a výsledok je v súlade s LGD, ako sa uvádza v článku 181 ods. 1 písm. a);

e) bez ohľadu na to, či inštitúcia používa externé, interné, alebo združené zdroje údajov, alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o odhady charakteristík strát, je dĺžka obdobia použitého historického pozorovania aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Inštitúcia nemusí pripisovať rovnaký význam historickým údajom, ak na základe aktuálnejších údajov možno lepšie predpovedať miery straty. S výhradou povolenia od príslušných orgánov môžu inštitúcie v prípade, keď uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov;

f) inštitúcie identifikujú a analyzujú očakávané zmeny parametrov rizika počas obdobia životnosti expozícií voči kreditným rizikám (účinky sezónnych zmien).

V prípade odkúpených retailových pohľadávok môžu inštitúcie použiť externé a interné referenčné údaje. Inštitúcie používajú všetky príslušné zdroje údajov pre porovnanie.

3.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány udeliť povolenia uvedené v odseku 1 písm. h) a v odseku 2 písm. e);

b) metodiky, na základe ktorých príslušné orgány posúdia metodiku inštitúcie pre odhad PD v súlade s článkom 143.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 181

Špecifické požiadavky na vlastné odhady LGD

1.  Inštitúcie pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre ich vlastné odhady LGD:

a) inštitúcie odhadujú LGD pre stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovanej LGD pre stupeň alebo skupinu facility pri použití všetkých pozorovaných zlyhaní v rámci zdrojov údajov (priemer vážený zlyhaniami);

b) inštitúcie používajú odhady LGD, ktoré zodpovedajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Ak sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované LGD na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov parametrov rizika pre každý stupeň alebo skupinu, aby sa obmedzil vplyv hospodárskeho poklesu na kapitál;

c) inštitúcia zohľadňuje rozsah každej závislosti medzi rizikom dlžníka a kolaterálu alebo poskytovateľa kolaterálu. Prípady, keď existuje významný stupeň závislosti, sa riešia konzervatívnym spôsobom;

d) nesúlady mien medzi podkladovým záväzkom a kolaterálom sa riešia konzervatívne v rámci hodnotenia LGD vykonaného inštitúciou;

e) ak odhady LGD zohľadňujú existenciu kolaterálu, tieto odhady sa nezakladajú výlučne na odhadovanej trhovej hodnote kolaterálu. Odhady LGD zohľadňujú účinok potenciálnej neschopnosti inštitúcií pohotovo získať kontrolu nad ich kolaterálom a speňažiť ho;

f) ak odhady LGD zohľadňujú existenciu kolaterálu, inštitúcie stanovia interné požiadavky na riadenie kolaterálu, právnu istotu a riadenie rizík, ktoré sú vo všeobecnosti konzistentné s požiadavkami uvedenými v kapitole 4 oddiele 3;

g) ak inštitúcia uznáva kolaterál na určovanie hodnoty expozície voči kreditnému riziku protistrany v súlade s kapitolou 6 oddielov 5 alebo 6, hodnota, pri ktorej sa očakáva, že bude realizovaná z kolaterálu, sa v odhadoch LGD nezohľadňuje;

h) v špecifickom prípade expozícií, ktoré už sú v stave zlyhania, inštitúcia používa súčet svojich najlepších odhadov očakávanej straty pre každú expozíciu za danej súčasnej hospodárskej situácie a stavu expozície a svoj odhad nárastu miery straty spôsobeného možnými dodatočnými neočakávanými stratami počas obdobia realizácie náhrad, t. j. medzi dátumom zlyhania a konečnou likvidáciou expozície;

i) ak sa neuhradené poplatky z omeškania kapitalizovali vo výkaze ziskov a strát inštitúcie, zahrnú sa do miery expozície a straty danej inštitúcie;

j) v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám sa odhady LGD zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov v prípade aspoň jedného zdroja údajov, pričom toto obdobie sa po prevzatí každý rok predlžuje o jeden rok až do dosiahnutia obdobia aspoň siedmich rokov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá v prípade ktoréhokoľvek zdroja dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.

2.  V prípade retailových expozícií inštitúcie môžu postupovať takto:

a) odvodiť odhady LGD z realizovaných strát a primeraných odhadov PD;

b) zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich odhadoch konverzných faktorov, alebo vo svojich odhadoch LGD;

c) v prípade odkúpených retailových pohľadávok použiť na odhad LGD externé a interné referenčné údaje.

V prípade retailových expozícií sa odhady LGD zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov. Inštitúcia nemusí prikladať rovnaký význam historickým údajom, ak aktuálnejšie údaje lepšie predpovedajú miery straty. S výhradou súhlasu od príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.

3.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) povahu, závažnosť a trvanie hospodárskeho poklesu uvedeného v odseku 1;

►C2  b) podmienky, za ktorých môže príslušný orgán povoliť inštitúcii podľa odseku 2 používať príslušné údaje ◄ zahŕňajúce obdobie dvoch rokov, ak inštitúcia použije prístup IRB.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 182

Špecifické požiadavky na vlastné odhady konverzného faktora

1.  Pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre ich vlastné odhady konverzných faktorov:

a) inštitúcie odhadujú konverzné faktory pre každý stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovaných konverzných faktorov pre každý stupeň alebo skupinu facility pri použití váženého priemeru zlyhaní v rámci zdrojov údajov;

b) inštitúcie používajú odhady konverzného faktora, ktoré prislúchajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Ak sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované konverzné faktory na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov parametrov rizika pre každý stupeň alebo skupinu, aby sa obmedzil vplyv hospodárskeho poklesu na kapitál;

c) odhady konverzných faktorov vypracované inštitúciami odzrkadľujú možnosť dodatočných čerpaní zo strany dlžníka do okamihu, keď nastane zlyhanie a po tomto okamihu. Odhad konverzného faktora musí zahŕňať väčšiu mieru konzervatívnosti, keď sa môže odôvodnene očakávať silnejšia pozitívna korelácia medzi frekvenciou zlyhania a veľkosťou konverzného faktora;

d) pri vypracovávaní odhadov konverzných faktorov inštitúcie zohľadňujú svoje špecifické politiky a stratégie prijaté v súvislosti s monitorovaním účtov a spracovaním platieb. Inštitúcie takisto zvážia svoju schopnosť a ochotu predísť ďalším čerpaniam za okolností, ktoré sa blížia zlyhaniu platieb, ako sú napríklad porušenia reštriktívnych klauzúl alebo iné technické zlyhania;

e) inštitúcie majú zavedené primerané systémy a postupy na monitorovanie objemu facility, aktuálnych zostatkov pod záväznými úverovými rámcami a zmien v zostatkoch podľa dlžníkov a stupňov. Inštitúcia je schopná denne monitorovať nesplatené zostatky;

f) ak inštitúcie používajú rozdielne odhady konverzných faktorov na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a na vnútorné účely, tieto odhady sú zdokumentované a primerané.

2.  V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám sa odhady konverzných faktorov zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov v prípade aspoň jedného zdroja údajov, pričom toto obdobie sa po prevzatí každý rok predlžuje o jeden rok až do dosiahnutia obdobia aspoň siedmich rokov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.

3.  V prípade retailových expozícií môžu inštitúcie zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich konverzných faktoroch alebo vo svojich odhadoch LGD.

V prípade retailových expozícií sa odhady konverzných faktorov zakladajú na údajoch počas minimálne piatich rokov. Odchylne od odseku 1 písm. a) inštitúcia nemusí priradiť rovnaký význam historickým údajom, ak aktuálnejšie údaje lepšie predpovedajú miery straty. S výhradou súhlasu príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré sa má zahrnúť, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.

4.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) povahu, závažnosť a trvanie hospodárskeho poklesu uvedeného v odseku 1;

b) podmienky, za ktorých môže príslušný orgán povoliť a inštitúcia používať príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov v čase, keď inštitúcia prvýkrát prevezme prístup IRB.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 183

Požiadavky na posudzovanie vplyvu záruk a kreditných derivátov na expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám, keď sa používajú vlastné odhady LGD, a na retailové expozície

1.  Na oprávnených ručiteľov a záruky sa uplatňujú tieto požiadavky:

a) inštitúcie majú jasne stanovené kritériá pre typy ručiteľov, ktorých uznávajú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií;

b) na uznaných ručiteľov sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako na dlžníkov, ako sa stanovuje v článkoch 171, 172 a 173;

c) záruka musí byť preukázaná v písomnej podobe, nevypovedateľná zo strany ručiteľa, platná až do úplného uspokojenia záväzku (v rozsahu hodnoty a trvania záruky) a právne vymožiteľná voči ručiteľovi v rámci jurisdikcie, v ktorej ručiteľ vlastní aktíva uplatniteľné a vymožiteľné súdnym rozhodnutím. Podmienené záruky, ktorými sa stanovujú podmienky, za ktorých ručiteľ nemusí byť povinný plniť svoj záväzok, môžu byť uznané s výhradou povolenia od príslušných orgánov. Kritériá zaradenia musia primerane zohľadňovať všetky potenciálne zníženia účinku zmierňovania rizika.

2.  Inštitúcia má jasne stanovené kritériá pre upravovanie stupňov, skupín alebo odhadov LGD a v prípade retailových a oprávnených odkúpených pohľadávok proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín s cieľom zohľadniť vplyv záruk na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií. Tieto kritériá musia spĺňať požiadavky ustanovené v článkoch 171 až 173.

Kritériá musia byť hodnoverné a výstižné. Musia zohľadňovať schopnosť a ochotu ručiteľa plniť v rámci záruky, pravdepodobný termín platieb ručiteľa, mieru, do akej schopnosť ručiteľa plniť v rámci záruky súvisí so schopnosťou dlžníka splácať, a v akej miere zostáva reziduálne riziko na dlžníkovi.

3.  Požiadavky na záruky v tomto článku sa uplatňujú aj na kreditné deriváty, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany. Vo vzťahu k nesúladu medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom kreditného derivátu alebo záväzkom použitým na určenie, či vznikla kreditná udalosť, sa uplatňujú požiadavky stanovené v článku 216 ods. 2. Pokiaľ ide o retailové expozície a oprávnené odkúpené pohľadávky, tento odsek sa uplatňuje na proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín.

Kritériá zohľadňujú výplatnú štruktúru kreditného derivátu a konzervatívne sa nimi posudzuje jej vplyv na úroveň a načasovanie realizácie náhrad. Inštitúcia zohľadní rozsah pretrvávania iných foriem reziduálneho rizika.

4.  Požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 3 sa neuplatňujú na záruky, ktoré poskytli inštitúcie, ústredné vlády a centrálne banky a podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 201 ods. 1 písm. g), ak inštitúcia dostala povolenie uplatňovať štandardizovaný prístup na expozície voči týmto subjektom v súlade s článkami 148 a 150. V tomto prípade sa uplatňujú požiadavky uvedené v kapitole 4.

5.  Pri retailových zárukách sa na zaradenie expozícií do stupňov alebo skupín a na odhadovanie PD uplatňujú aj požiadavky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3.

6.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých môže príslušný orgán povoliť uznanie podmienených záruk.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 184

Požiadavky na odkúpené pohľadávky

1.  Pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami odkúpených pohľadávok inštitúcie zaručia dodržiavanie podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 6.

2.  Štruktúrou facility sa zabezpečuje, že za všetkých predvídateľných okolností inštitúcia skutočne vlastní a kontroluje všetky peňažné úhrady z pohľadávok. Keď dlžník realizuje úhradu priamo predávajúcemu alebo správcovi, inštitúcia pravidelne overuje, či sú úhrady posielané v plnej výške a v rámci zmluvne dohodnutých podmienok. Inštitúcie zavedú postupy s cieľom zabezpečiť ochranu vlastníctva pohľadávok a peňažných príjmov proti konkurzným konaniam alebo právnym námietkam, ktoré by mohli podstatne oneskoriť schopnosť veriteľa speňažiť alebo previesť pohľadávky alebo udržať kontrolu nad peňažnými príjmami.

3.  Inštitúcia monitoruje kvalitu odkúpených pohľadávok, ako aj finančnú situáciu predávajúceho a správcu. Uplatňujú sa tieto zásady:

a) inštitúcia posudzuje koreláciu medzi kvalitou odkúpených pohľadávok a finančnou situáciou predávajúceho i správcu a má zavedené interné politiky a postupy, ktoré poskytnú primerané zabezpečenie na ochranu proti takýmto nepredvídaným udalostiam vrátane priradenia interného rizikového ratingu každému predávajúcemu a správcovi;

b) inštitúcia používa jasné a účinné politiky a postupy určenia oprávnenosti predávajúceho a správcu. Inštitúcia alebo jej zástupca vykonávajú pravidelné kontroly predávajúcich a správcov s cieľom overiť presnosť správ od predávajúceho alebo správcu, odhaliť podvod alebo prevádzkové nedostatky a overiť kvalitu politík v oblasti poskytovania úverov predávajúceho a správcove politiky a postupy inkasovania. Výsledky týchto kontrol sa dokumentujú;

c) inštitúcia posudzuje charakteristiky skupín odkúpených pohľadávok vrátane účtov s prevýšenými limitmi, históriu nedoplatkov predávajúceho, stratové pohľadávky a úpravu ocenenia stratových pohľadávok, splátkový kalendár a potenciálne protiúčty;

d) inštitúcia má účinné politiky a postupy monitorovania koncentrácií voči jednotlivým dlžníkom na agregovanom základe v rámci skupín odkúpených pohľadávok a medzi týmito skupinami;

e) inštitúcia zabezpečí, aby od správcu dostala včasné a dostatočne podrobné správy o časovej štruktúre pohľadávok a znížení ich kvality z iných ako kreditných dôvodov, aby sa zaistil súlad s kritériami oprávnenosti inštitúcie a politikami pre poskytnutie prostriedkov, ktorými sa upravujú odkúpené pohľadávky, a aby sa poskytli účinné prostriedky, pomocou ktorých sa monitorujú a potvrdzujú podmienky predávajúceho týkajúce sa predaja a zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov.

4.  Inštitúcia má systémy a postupy na zistenie zhoršenia finančných podmienok predávajúceho a kvality odkúpených pohľadávok v počiatočnom štádiu a na proaktívne riešenie vznikajúcich problémov. Inštitúcia má najmä jasné a účinné politiky, postupy a informačné systémy na monitorovanie porušení reštriktívnych klauzúl a jasné a účinné politiky a postupy na začatie súdnych konaní a riešenie problémových odkúpených pohľadávok.

5.  Inštitúcia má jasné a účinné politiky a postupy upravujúce kontrolu odkúpených pohľadávok, úveru a peňažnej hotovosti. V písomných interných politikách sa predovšetkým vymedzia všetky podstatné prvky programu odkupovania pohľadávok vrátane mier preddavkov, prípustného kolaterálu, nevyhnutnej dokumentácie, limitov koncentrácie a spôsobu zaobchádzania s peňažnými príjmami. V týchto prvkoch sa primerane zohľadnia všetky významné a vecné faktory vrátane finančnej situácie predávajúceho a správcu, koncentrácií rizík a trendov kvality odkúpených pohľadávok a okruhu klientov predávajúceho, a interné systémy zabezpečia, že sa finančné prostriedky poskytujú iba voči presne vymedzenému podpornému kolaterálu a dokumentácii.

6.  Inštitúcia využíva účinný interný proces posudzovania súladu so všetkými internými politikami a postupmi. Tento proces zahŕňa pravidelný audit všetkých kritických fáz programu inštitúcie pre odkupovanie pohľadávok, overovanie oddelenia povinností, a to v prvom rade medzi hodnotením predávajúceho a správcu a hodnotením dlžníka a v druhom rade medzi hodnotením predávajúceho a správcu a auditom na mieste predávajúceho a správcu a hodnotenie prevádzky obslužného oddelenia (back office) s osobitným dôrazom na kvalifikáciu, skúsenosti, úroveň personálneho obsadenia a podporné systémy automatizácie.



Pododdiel 3

Validácia interných odhadov

Článok 185

Validácia interných odhadov

Inštitúcie validujú svoje interné odhady na základe týchto požiadaviek:

a) inštitúcie majú zavedené spoľahlivé systémy validácie presnosti a konzistentnosti ratingových systémov, procesov a odhadovania všetkých príslušných parametrov rizika. Proces internej validácie inštitúcii umožňuje dôsledne a zmysluplne posúdiť výkonnosť interného ratingu a systémov odhadovania rizika;

b) inštitúcie pravidelne porovnávajú realizované miery zlyhania s odhadovanými PD pre každý stupeň a v prípadoch, keď sa realizované miery zlyhania nachádzajú mimo očakávaného rozsahu pre tento stupeň, inštitúcie presne analyzujú dôvody odchýlky. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, takisto vykonávajú analogickú analýzu týchto odhadov. V takýchto porovnaniach sa používajú historické údaje, ktoré sa musia vzťahovať na obdobie s maximálnou možnou dĺžkou. Metódy a údaje použité v takýchto porovnaniach inštitúcia zdokumentuje. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne;

c) inštitúcie takisto používajú ďalšie nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s relevantnými externými zdrojmi údajov. Analýza sa zakladá na údajoch, ktoré zodpovedajú portfóliu, pravidelne sa aktualizujú a obsiahnu príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia vykonávané inštitúciou týkajúce sa výkonnosti jej ratingových systémov sa vzťahujú na obdobie s maximálnou možnou dĺžkou;

d) metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu sú počas celého obdobia konzistentné. Zmeny v metódach odhadovania a validácie a v údajoch (zdrojoch údajov i pokrytých obdobiach) sa zdokumentujú;

e) inštitúcie majú spoľahlivé interné štandardy pre situácie, keď sa pri použití EL odchýlky v realizovaných PD, LGD, konverzných faktoroch a celkových stratách ukážu v porovnaní s očakávaním ako dostatočne významné na to, aby bola platnosť odhadov spochybnená. Tieto štandardy musia zohľadňovať hospodárske cykly a podobnú systematickú variabilitu v zaznamenaných zlyhaniach. Keď sú realizované hodnoty aj naďalej vyššie než očakávané hodnoty, inštitúcie upravujú odhady smerom nahor s cieľom zohľadniť svoje zlyhania a zaznamenané straty.



Pododdiel 4

Požiadavky na kapitálové expozície podľa prístupu interných modelov

Článok 186

Požiadavky na vlastné zdroje a kvantifikácia rizika

Inštitúcie na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje musia spĺňať tieto zásady:

a) odhad potenciálnej straty je odolný voči nepriaznivým trhovým pohybom, ktoré sú relevantné z hľadiska dlhodobého rizikového profilu konkrétnych podielov inštitúcie. Údaje použité na to, aby predstavovali rozdeľované výnosy, odzrkadľujú najdlhšie obdobie slúžiace ako vzorka, za ktoré sú údaje dostupné a zmysluplné pri zobrazení rizikového profilu konkrétnych kapitálových expozícií inštitúcie. Použité údaje sú dostatočné na to, aby poskytovali konzervatívne, štatisticky hodnoverné a spoľahlivé odhady straty, ktoré sa nezakladajú výhradne na subjektívnych alebo hodnotiacich úvahách. Použitý šok musí poskytovať konzervatívny odhad možných strát počas príslušného dlhodobého trhového alebo hospodárskeho cyklu. Inštitúcia kombinuje empirickú analýzu dostupných údajov s úpravami založenými na rozličných faktoroch, aby získala primerane realistické a konzervatívne výstupy modelu. Pri zostavovaní modelov „hodnoty v riziku“ (VaR – „Value at Risk“) na odhad potenciálnych štvrťročných strát môžu inštitúcie použiť štvrťročné údaje alebo konvertovať údaje kratšieho časového horizontu na štvrťročný ekvivalent použitím analyticky primeranej metódy podporenej empirickými dôkazmi a pomocou rozvinutého a zdokumentovaného myšlienkového procesu a analýzy. Takýto prístup sa používa po celý čas konzervatívne a konzistentne. Ak sú príslušné údaje dostupné iba v obmedzenom rozsahu, inštitúcia využije primeranú mieru konzervatívnosti;

b) použité modely primerane zachytávajú všetky podstatné riziká spojené s výnosmi z akcií vrátane všeobecného trhového rizika i špecifického rizika expozície akciového portfólia inštitúcie. Interné modely primerane vysvetľujú historické kolísanie cien, zachytávajú rozsah a zmeny v zložení potenciálnych koncentrácií a sú odolné voči nepriaznivému trhovému prostrediu. Súbor rizikových expozícií, ktoré sú zastúpené v údajoch použitých na odhad, sa tesne približuje kapitálovým expozíciám inštitúcie alebo je s nimi aspoň porovnateľný;

c) interný model je primeraný rizikovému profilu a zložitosti akciového portfólia inštitúcie. Ak inštitúcia drží významné podiely, ktorých hodnoty sú svojou povahou značne nelineárne, interné modely sa zostavia tak, aby primerane zachytávali riziká spojené s takýmito nástrojmi;

d) zaraďovanie jednotlivých pozícií k proxy údajom, trhovým indexom a rizikovým faktorom je hodnoverné, výstižné a koncepčne spoľahlivé;

e) inštitúcie prostredníctvom empirických analýz preukazujú primeranosť rizikových faktorov vrátane svojej schopnosti vyrovnať všeobecné i špecifické riziko;

f) pri odhadoch volatility výnosov kapitálových expozícií sa zohľadňujú príslušné a dostupné údaje, informácie a metódy. Používajú sa interné údaje preskúmané nezávislou stranou alebo údaje z vonkajších zdrojov vrátane združených údajov;

g) je zavedený presný a komplexný program stresového testovania.

Článok 187

Proces riadenia a kontroly rizík

Inštitúcie vzhľadom na vývoj a použitie interných modelov na účely požiadaviek na vlastné zdroje zavedú politiky, postupy a kontroly s cieľom zabezpečiť integritu modelu a procesu modelovania. Uvedené politiky, postupy a kontroly zahŕňajú:

a) plnú integráciu interného modelu do celkových riadiacich informačných systémov inštitúcie a do riadenia akciového portfólia neobchodnej knihy. Interné modely sú plne začlenené do infraštruktúry inštitúcie pre riadenie rizík v prípade, že sa používajú najmä pri meraní a posudzovaní výkonnosti akciového portfólia vrátane výkonnosti prispôsobenej riziku, pri prideľovaní ekonomického kapitálu kapitálovým expozíciám a hodnotení celkovej kapitálovej primeranosti a procesu riadenia investícií;

b) zavedené systémy riadenia, postupy a funkcie kontroly na zaistenie pravidelného a nezávislého preskúmavania všetkých prvkov interného procesu modelovania vrátane schválenia revízií modelu, preverovania vstupov modelu a preskúmania výsledkov modelu, ako je priame overenie výpočtu rizika. Pri týchto preskúmaniach sa posudzuje presnosť, úplnosť a primeranosť vstupov modelu a výsledkov modelu a dôraz sa kladie na zistenie a obmedzenie potenciálnych chýb spojených so známymi nedostatkami, ako aj na zistenie neznámych nedostatkov modelu. Tieto preskúmania môže vykonávať nezávislý interný útvar alebo nezávislá externá tretia strana;

c) primerané systémy a postupy monitorovania investičných limitov a rizikových expozícií týkajúcich sa kapitálových expozícií;

d) útvary zodpovedné za vypracovanie a uplatňovanie modelu sú funkčne nezávislé od útvarov zodpovedných za riadenie individuálnych investícií;

e) strany zodpovedné za všetky aspekty procesu modelovania sú primerane kvalifikované. Manažment vyčlení na funkcie modelovania ľudské zdroje, ktoré majú potrebné odborné zručnosti a znalosti.

Článok 188

Validácia a dokumentácia

Inštitúcie zavedú dôkladné systémy validácie presnosti a konzistentnosti svojich interných modelov a modelových procesov. Všetky podstatné prvky interných modelov a procesu modelovania a validácia sa dokumentujú.

Na validáciu a dokumentáciu interných modelov a procesov modelovania, ktoré inštitúcie zaviedli, sa vzťahujú tieto požiadavky:

a) inštitúcie používajú proces internej validácie na hodnotenie výkonnosti svojich interných modelov a procesov konzistentne a zmysluplne;

b) metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu používajú počas celého obdobia konzistentne. ►C2  Zmeny v metódach odhadovania a validácie a zmeny v zdrojoch údajov a zahrnutých obdobiach, sa zdokumentujú; ◄

c) inštitúcie pravidelne porovnávajú skutočné výnosy z akcií vypočítané pomocou realizovaných a nerealizovaných ziskov a strát s modelovanými odhadmi. Pri týchto porovnaniach sa využívajú historické údaje, ktoré sa vzťahujú na čo najdlhšie obdobie. Inštitúcia zdokumentuje metódy a údaje, ktoré sa v týchto porovnaniach použili. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne;

d) inštitúcie využívajú ďalšie nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s externými zdrojmi údajov. Analýza sa zakladá na údajoch, ktoré zodpovedajú portfóliu, pravidelne sa aktualizujú a vzťahujú sa na príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia inštitúcie týkajúce sa výkonnosti jej modelov sa zakladajú na období s maximálnou možnou dĺžkou;

e) inštitúcie používajú spoľahlivé interné štandardy pre riešenie situácií, pri ktorých z porovnania skutočných výnosov z akcií s odhadmi modelov vyplýva pochybnosť o platnosti odhadov alebo samotných modelov. Tieto štandardy zohľadňujú hospodárske cykly a podobnú systematickú premenlivosť výnosov z akcií. Všetky úpravy vykonané v interných modeloch v reakcii na preskúmanie modelu sa zdokumentujú a sú konzistentné so štandardmi inštitúcie pre preskúmanie modelu;

f) interný model a proces modelovania sa zdokumentuje, a to vrátane zodpovedností strán zúčastnených na modelovaní, procesu schvaľovania modelu a procesu kontroly modelu.



Pododdiel 5

Interné riadenie a dohľad

Článok 189

Správa a riadenie

1.  Všetky podstatné stránky procesov ratingu a odhadov schvaľuje riadiaci orgán inštitúcie alebo jeho poverený výbor a vrcholový manažment. Členovia týchto orgánov majú všeobecné znalosti o ratingových systémoch inštitúcie a dôkladne rozumejú správam o hospodárení, ktoré s tým súvisia.

2.  Členovia vrcholového manažmentu podliehajú týmto požiadavkám:

a) upozorňujú riadiaci orgán alebo poverený výbor na podstatné zmeny alebo výnimky v zavedených politikách, ktoré podstatne ovplyvnia fungovanie ratingových systémov inštitúcie;

b) dobre poznajú formu a fungovanie ratingových systémov;

c) trvalo zabezpečujú, aby ratingové systémy riadne fungovali.

Útvary kontroly kreditného rizika vrcholový manažment pravidelne informujú o výkonnosti ratingového procesu, oblastiach, ktoré potrebujú zlepšenie, a stave prác na zlepšení nedostatkov, ktoré sa predtým zistili.

3.  Analýza založená na interných ratingoch profilu inštitúcie z hľadiska kreditného rizika je nevyhnutnou súčasťou podávania správ o hospodárení uvedeným orgánom. Správy zahŕňajú minimálne profil rizika pre každý stupeň, migráciu medzi stupňami, odhad príslušných parametrov pre každý stupeň a porovnanie realizovaných mier zlyhania a v prípade, že sa používajú vlastné odhady, porovnanie realizovanej LGD a realizovaných konverzných faktorov oproti očakávaniam a výsledky stresového testovania. Frekvencia podávania správ závisí od významu a druhu informácií a postavenia príjemcu v organizačnej štruktúre.

Článok 190

Kontrola kreditného rizika

1.  Útvar kontroly kreditného rizika je nezávislý od zamestnaneckých a riadiacich funkcií, ktoré zodpovedajú za vznik a obnovovanie expozícií, a priamo podlieha vrcholovému manažmentu. Útvar zodpovedá za vypracovanie alebo výber ratingových systémov, za ich implementáciu, dozor nad nimi a ich výkonnosť. Pravidelne vypracováva a analyzuje správy o výstupe ratingových systémov.

2  Do zodpovednosti útvaru alebo útvarov kontroly kreditného rizika patria tieto oblasti:

a) testovanie a monitorovanie stupňov a skupín;

▼C2

b) vypracovávanie a analýza súhrnných správ ratingových systémov inštitúcie;

▼B

c) vykonávacie postupy pre overenie, či sa konzistentne uplatňujú vymedzenia stupňa a skupiny vo všetkých útvaroch a geografických oblastiach;

d) preskúmavanie a dokumentovanie všetkých zmien v ratingovom procese vrátane dôvodov týchto zmien;

e) preskúmanie ratingových kritérií s cieľom vyhodnotiť, či sú aj naďalej vhodné na predpovedanie rizika. Zmeny v ratingovom procese, kritériách alebo jednotlivých ratingových parametroch sa zdokumentujú a uchovajú;

f) aktívna účasť na vypracovaní alebo výbere, prevzatí a validácii modelov použitých v ratingovom procese;

g) dozor a dohľad nad modelmi použitými v ratingovom procese;

h) priebežné preskúmavanie a upravovanie modelov použitých v ratingovom procese.

3.  Inštitúcie, ktoré používajú združené údaje v súlade s článkom 179 ods. 2, môžu externým subjektom zadať tieto úlohy:

a) vypracovať prehľad informácií súvisiacich s testovaním a monitorovaním stupňov a skupín;

b) vypracovať súhrnné správy z ratingových systémov inštitúcie;

c) vypracovať prehľad informácií súvisiacich sa preskúmaním ratingových kritérií s cieľom vyhodnotiť, či sú aj naďalej vhodné na predpoveď rizika;

d) dokumentovať zmeny v ratingovom procese, kritériách alebo individuálnych ratingových parametroch;

e) vypracovať prehľad informácií súvisiacich s priebežným preskúmaním a zmenami modelov použitých v ratingovom procese.

4.  Inštitúcie uplatňujúce odsek 3 zabezpečia, aby príslušné orgány mali prístup ku všetkým príslušným informáciám od tretej strany, ktoré sú nevyhnutné na kontrolu dodržiavania požiadaviek, a aby príslušné orgány mohli vykonať kontroly na mieste v rovnakom rozsahu ako v rámci inštitúcie.

Článok 191

Interný audit

Interným auditom alebo prostredníctvom iného porovnateľného nezávislého útvaru auditu sa aspoň raz ročne preskúmavajú ratingové systémy inštitúcie a ich fungovanie vrátane fungovania úverových funkcií a odhadov PD, LGD, EL a konverzných faktorov. Preskúmavané oblasti zahŕňajú dodržiavanie všetkých uplatniteľných požiadaviek.



KAPITOLA 4

Zmierňovanie kreditného rizika



Oddiel 1

Vymedzenia pojmov a všeobecné požiadavky

Článok 192

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1) „požičiavajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá má príslušnú expozíciu;

2) „zabezpečená pôžička“ znamená každú transakciu, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá neobsahuje ustanovenie, ktoré priznáva inštitúcii právo aspoň denne dostávať maržu;

3) „transakcia kapitálového trhu“ znamená každú transakciu, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá obsahuje ustanovenie priznávajúce inštitúcii právo aspoň denne dostávať maržu;

4) „podkladový PKI“ znamená PKI, do ktorého akcií alebo podielových listov investoval iný PKI.

Článok 193

Zásady uznávania vplyvu postupov zmierňovania kreditného rizika

1.  Expozícia, v súvislosti s ktorou existuje zmierňovanie kreditného rizika, nemôže vytvárať vyššiu hodnotu rizikovo vážených expozícií alebo výšku očakávanej straty, než inak identická expozícia, v súvislosti s ktorou neexistuje v rámci inštitúcie zmierňovanie kreditného rizika.

2.  Ak sa v hodnote rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa kapitoly 2 alebo prípadne podľa kapitoly 3, inštitúcie nezohľadňujú toto zabezpečenie vo výpočtoch podľa tejto kapitoly.

3.  Ak sú splnené ustanovenia oddielov 2 a 3, inštitúcie môžu zmeniť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa prístupu interných ratingov v súlade s ustanoveniami oddielov 4, 5 a 6.

4.  Inštitúcie zaobchádzajú s peňažnými prostriedkami, cennými papiermi alebo komoditami kúpenými, vypožičanými alebo získanými na základe repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ako s kolaterálom.

5.  Ak má inštitúcia, ktorá počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, viac než jednu formu zmierňovania kreditného rizika pre jednu expozíciu, vykoná tieto dva kroky:

a) expozíciu rozdelí na časti kryté jednotlivými druhmi nástrojov na zmierňovanie kreditného rizika;

b) vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií pre každú časť získanú podľa písmena a) samostatne v súlade s ustanoveniami kapitoly 2 a tejto kapitoly.

6.  Ak inštitúcia, ktorá počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, pokrýva jednu expozíciu zabezpečením poskytnutým jediným poskytovateľom zabezpečenia a ak má uvedené zabezpečenie rôzne lehoty splatnosti, vykoná tieto dva kroky:

a) expozíciu rozdelí na časti kryté jednotlivými nástrojmi zmierňovania kreditného rizika;

b) vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií pre každú časť získanú podľa písmena a) samostatne v súlade s ustanoveniami kapitoly 2 a tejto kapitoly.

Článok 194

Zásady, ktorými sa riadi prípustnosť postupov zmierňovania kreditného rizika

1.  Postup použitý s cieľom poskytnúť zabezpečenie spolu s prijatými opatreniami a krokmi spoločne s postupmi a politikami uplatňovanými touto požičiavajúcou inštitúciou sú také, aby ich výsledkom boli dohody o zabezpečení, ktoré sú právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách.

Požičiavajúca inštitúcia poskytne na žiadosť príslušného orgánu najnovšiu verziu nezávislého, písomného a odôvodneného právneho stanoviska alebo stanovísk, ktoré použila na určenie, či jej dohoda alebo dohody o zabezpečení spĺňajú podmienky ustanovené v prvom pododseku.

2.  Požičiavajúca inštitúcia vykoná všetky zodpovedajúce kroky na zaistenie účinnosti dohôd o zabezpečení a na riešenie súvisiacich rizík.

3.  Inštitúcie môžu uznať financované zabezpečenie pri výpočte účinku zmiernenia kreditného rizika, iba ak aktíva, na ktoré sa spolieha so zabezpečením, spĺňajú obe tieto podmienky:

a) sú uvedené v zozname prípustných aktív stanovených v článkoch 197 až 200, podľa toho, ako je to vhodné; a

b) sú dostatočne likvidné a ich hodnota je v priebehu času dostatočne stabilná na to, aby poskytovali primeranú istotu, pokiaľ ide o dosiahnuté kreditné zabezpečenie, a to so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a miery povoleného uznania.

4.  Inštitúcie môžu uznať financované zabezpečenie na výpočet účinku zmiernenia kreditného rizika iba, ak má požičiavajúca inštitúcia právo včas speňažiť alebo ponechať si aktíva, z ktorých toto zabezpečenie vyplýva, v prípade zlyhania, platobnej neschopnosti alebo konkurzu – alebo inej kreditnej udalosti uvedenej v obchodnej dokumentácii – dlžníka a prípadne správcu, ktorý má v držbe kolaterál. Stupeň korelácie medzi hodnotou aktív, na ktoré sa spolieha v súvislosti so zabezpečením, a kreditnou kvalitou dlžníka nesmie byť príliš vysoký.

5.  V prípade nefinancovaného zabezpečenia sa poskytovateľ zabezpečenia uzná za prípustného poskytovateľa zabezpečenia, iba ak je poskytovateľ zabezpečenia zaradený do zoznamu prípustných poskytovateľov zabezpečenia uvedeného v článkoch 201 alebo 202, podľa toho, ako je to vhodné.

6.  V prípade nefinancovaného zabezpečenia sa dohoda o zabezpečení uzná za prípustnú dohodu o zabezpečení, len ak spĺňa tieto dve podmienky:

a) je zaradená do zoznamu prípustných dohôd o zabezpečení uvedených v článkoch 203 a 204 ods. 1;

b) je právne účinná a vymožiteľná v príslušných jurisdikciách, aby poskytla primeranú istotu vzhľadom na dosiahnuté zabezpečenie, pričom sa zohľadňuje prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a povolený stupeň uznania;

c) poskytovateľ zabezpečenia spĺňa kritériá uvedené v odseku 5.

7.  Zabezpečenie musí spĺňať požiadavky ustanovené v oddiele 3, ktoré sú uplatniteľné.

8.  Inštitúcia musí byť schopná preukázať príslušným orgánom, že má primerané procesy riadenia rizík na kontrolu tých rizík, ktorým môže byť vystavená v dôsledku vykonávania postupov na zmierňovanie kreditného rizika.

9.  Bez ohľadu na to, že zmiernenia kreditného rizika bolo zohľadnené na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát, inštitúcie naďalej vykonávajú úplné hodnotenie kreditného rizika podkladovej expozície a sú schopné preukázať príslušným orgánom splnenie tejto požiadavky. V prípade repo transakcií a transakcií požičiavania cenných papierov alebo požičiavania či vypožičiavania komodít sa podkladová expozícia iba na účely tohto odseku považuje za čistú hodnotu expozície.

10.  EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje dostatočne likvidné aktíva a kedy možno hodnoty aktív považovať za dostatočne stabilné na účely odseku 3.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.



Oddiel 2

Prípustné formy zmierňovania kreditného rizika



Pododdiel 1

Financované zabezpečenie

Článok 195

Vzájomné započítavanie v súvahe

Pri vzájomných pohľadávkach medzi inštitúciou a jej zmluvnou stranou môže inštitúcia používať vzájomné započítavanie v súvahe ako prípustnú formu zmierňovania kreditného rizika.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 196, prípustnosť sa obmedzuje na recipročné pokladničné zostatky medzi požičiavajúcou inštitúciou a protistranou. Inštitúcie môžu zmeniť hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšku očakávaných strát iba pri úveroch a vkladoch, ktoré samy získali a ktoré sú predmetom dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe.

Článok 196

Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu.

Inštitúcie prijímajúce súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom ustanovenú v článku 223, môžu zohľadňovať účinky dvojstranných zmlúv o vzájomnom započítavaní, ktoré sa vzťahujú na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu s protistranou. Bez toho, aby bol dotknutý článok 299, prijatý kolaterál a cenné papiere alebo komodity vypožičané v rámci takýchto dohôd alebo transakcií musia spĺňať požiadavky prípustnosti týkajúce sa kolaterálu uvedené v článkoch 197 a 198.

Článok 197

Prípustnosť kolaterálov v rámci všetkých prístupov a metód

1.  Inštitúcie môžu použiť tieto položky ako prípustný kolaterál v rámci všetkých prístupov a metód:

a) peňažné vklady v požičiavajúcej inštitúcii alebo nástroje hotovostného typu v držbe tejto inštitúcie;

b) dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI alebo agentúry na podporu exportu uznanej na účely kapitoly 2 ako prípustná, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 4 alebo vyšší;

c) dlhové cenné papiere emitované inštitúciami, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči inštitúciám podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;

d) dlhové cenné papiere emitované inými subjektmi, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;

e) dlhové cenné papiere s krátkodobým ratingovým hodnotením od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie krátkodobých expozícií podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;

f) kapitálové cenné papiere alebo konvertibilné dlhopisy, ktoré sú zahrnuté v hlavnom indexe;

g) zlato;

h) sekuritizačné pozície, ktoré nie sú resekuritizačné pozície a ktoré majú externé ratingové hodnotenie od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie sekuritizačných expozícií podľa prístupu uvedeného v kapitole 5 oddiele 3 pododdiele 3 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší.

2.  Na účely odseku 1 písm. b) medzi „dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami“ patria:

a) dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, s expozíciami voči ktorým sa v súlade s článkom 115 ods. 2 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii sú zriadené;

b) dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa v súlade s článkom 116 ods. 4 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde;

c) dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami, ktorým sa v zmysle článku 117 ods. 2 priraďuje 0 % riziková váha;

d) dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami, ktorým sa v zmysle článku 118 priraďuje 0 % riziková váha.

3.  Na účely odseku 1 písm. c) medzi „dlhové cenné papiere emitované inštitúciami“ patria:

a) dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi iné ako dlhové cenné papiere uvedené v odseku 2 písm. a);

b) dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 116 ods. 1 a 2;

c) dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami inými než tými, ktorým sa v zmysle článku 117 ods. 2 priraďuje 0 % riziková váha.

4.  Inštitúcia môže použiť dlhové cenné papiere, ktoré sú emitované inými inštitúciami a ktoré nemajú ratingové hodnotenie od ECAI, ako prípustný kolaterál, ak tieto dlhové cenné papiere spĺňajú všetky tieto kritériá:

a) sú kótované na uznanej burze;

b) kvalifikujú sa ako nadriadený dlh;

c) všetky ostatné emisie s ratingom emitujúcej inštitúcie, ktoré majú rovnakú úroveň nadriadenosti, majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorý EBA zaradil do stupňa, ktorý zodpovedá 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči inštitúciám alebo krátkodobých expozícií podľa kapitoly 2;

d) požičiavajúca inštitúcia nemá informácie, na základe ktorých by mohla predpokladať, že emisia by mala mať nižšie ratingové hodnotenie než to, ktoré sa uvádza v písmene c);

e) trhová likvidita nástroja je na tieto účely dostatočná.

5.  Inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v PKI ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) podiely na majetku v kolektívnom investovaní majú denne zverejňovanú kótovanú cenu;

▼C2

b) PKI sa obmedzujú na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na uznanie podľa odsekov 1 a 4;

▼B

c) PKI spĺňajú podmienky ustanovené v článku 132 ods. 3.

Ak PKI investuje do podielov na majetku v inom podniku kolektívneho investovania, podmienky stanovené v písmenách a) až c) prvého pododseku sa uplatňujú rovnako na každý takýto podkladový podnik kolektívneho investovania.

Použitie derivátových nástrojov PKI na hedžing povolených investícií nebráni tomu, aby boli podiely na majetku v tomto podniku prípustné ako kolaterál.

6.  Na účely odseku 5, ak investovanie PKI (pôvodný podnik kolektívneho investovania) alebo ktoréhokoľvek z jeho podkladových PKI nie je obmedzené na investovanie do nástrojov, ktoré sú podľa odsekov 1 a 4 prípustné, inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote akceptovateľných aktív, ktoré má tento PKI v držbe, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných aktív v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.

Ak akýkoľvek podkladový podnik kolektívneho investovania má svoje vlastné podkladové podniky kolektívneho investovania, inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v kolektívnom investovaní v pôvodnom podniku kolektívneho investovania ako prípustný kolaterál za predpokladu, že uplatňujú metodiku ustanovenú v prvom pododseku.

Ak neakceptovateľné aktíva môžu mať zápornú hodnotu v dôsledku záväzkov alebo podmienených záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva, inštitúcie vykonajú tieto kroky:

a) vypočítajú celkovú hodnotu neakceptovateľných aktív;

b) ak je hodnota získaná podľa písmena a) záporná, odpočítajú absolútnu hodnotu tejto sumy od celkovej hodnoty akceptovateľných aktív.

7.  So zreteľom na odsek 1písm. b) až e), keď cenný papier má dve ratingové hodnotenia od ECAI, inštitúcie použijú menej priaznivé hodnotenie. Ak má cenný papier viac než dve ratingové hodnotenia od ECAI, inštitúcie použijú dve najpriaznivejšie ratingové hodnotenia. Ak sú dve najpriaznivejšie ratingové hodnotenia rozdielne, inštitúcie použijú menej priaznivé z nich.

8.  ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) hlavné indexy uvedené v odseku 1 písm. f) tohto článku, v článku 198 ods. 1 písm. a), v článku 224 ods. 1 a 4 a v článku 299 ods. 2 písm. e);

b) uznané burzy uvedené v odseku 4 písm. a) tohto článku a v článku 198 ods. 1 písm. a), v článku 224 ods. 1 a 4, článku 299 ods. 2 písm. e), článku 400 ods. 2 písm. k), článku 416 ods. 3 písm. e), článku 428 ods. 1 písm. c) a v prílohe III bode 12, a to v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 4 ods. 1 bode 72.

ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 198

Dodatočná prípustnosť kolaterálu podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom

1.  Keď inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom uvedenú v článku 197, môže popri kolateráli ustanovenom v článku 223 použiť ako prípustný kolaterál tieto položky:

a) kapitálové cenné papiere alebo konvertibilné dlhopisy, ktoré nie sú zahrnuté v hlavnom indexe, ale sú obchodované na uznanej burze;

b) podiely na majetku v PKI, ak sú splnené tieto dve podmienky:

i) podiely na majetku v kolektívnom investovaní majú denne zverejňovanú kótovanú cenu;

ii) PKI sa obmedzuje na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na účel uznania podľa článku 197 ods. 1 a 4 a položiek uvedených v písmene a) tohto pododseku.

Ak PKI investuje do podielov na majetku v inom podniku kolektívneho investovania, podmienky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku sa uplatňujú rovnako na každý takýto podkladový PKI.

Použitie derivátových nástrojov PKI na hedžing povolených investícií nebráni tomu, aby boli podiely na majetku v tomto podniku prípustné ako kolaterál.

2.  Ak investovanie PKI alebo ktoréhokoľvek PKI nie je obmedzené na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné podľa článku 197 ods. 1 a 4, a položky uvedené v odseku 1 písm. a), inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote akceptovateľných aktív, ktoré má tento PKI v držbe, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných aktív v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.

Ak neakceptovateľné aktíva môžu mať zápornú hodnotu v dôsledku záväzkov alebo podmienených záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva, inštitúcie vykonajú tieto dva kroky:

a) vypočítajú celkovú hodnotu neakceptovateľných aktív;

b) ak je hodnota získaná podľa písmena a) záporná, odpočítajú absolútnu hodnotu tejto sumy od celkovej hodnoty akceptovateľných aktív.

Článok 199

Dodatočná prípustnosť kolaterálu podľa prístupu IRB

1.  Inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, môžu okrem kolaterálu uvedeného v článkoch 197 a 198 použiť aj tieto formy kolaterálu:

a) kolaterál vo forme nehnuteľného majetku v súlade s odsekmi 2, 3 a 4;

b) pohľadávky v súlade s odsekom 5;

c) iný nefinančný kolaterál v súlade s odsekmi 6 a 8;

d) lízing v súlade s odsekom 7.

2.  Ak nie je uvedené inak podľa článku 124 ods. 2, inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý užíva alebo bude užívať alebo prenajíma alebo bude prenajímať vlastník alebo konečný vlastník v prípade osobných investičných spoločností, a nehnuteľný majetok určený na podnikanie vrátane kancelárskych priestorov a iných priestorov určených na podnikanie, ak sú splnené tieto dve podmienky:

a) hodnota nehnuteľnosti významne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;

b) riziko dlžníka významne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov a v dôsledku toho splatenie facility nie je významne závislé od žiadneho peňažného toku vytvoreného založeným majetkom, ktorý slúži ako kolaterál.

3.  Inštitúcie sa môžu odchýliť od ustanovení odseku 2 písm. b) v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie nachádzajúcim sa na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejní dôkaz, ktorým sa preukáže, že na danom území je dobre rozvinutý a dlhodobo ustálený trh s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie s mierou strát, ktorá nepresahuje žiadny z týchto limitov:

a) straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, ak nie je ustanovené inak v článku 124 ods. 2, nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;

b) celkové straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie nepresahujú 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku.

Ak v danom roku nie je splnená ktorákoľvek podmienka uvedená v prvom pododseku písmenách a) a b), inštitúcie nepoužijú zaobchádzanie stanovené v uvedenom pododseku, kým obe podmienky nie sú v nasledujúcom roku splnené.

4.  Inštitúcie sa môžu odchýliť od ustanovení odseku 2 písm. b) v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nachádzajúceho sa na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejní dôkaz, ktorým sa preukáže, že na danom území je dobre rozvinutý a dlhodobo ustálený trh s nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie s mierou strát, ktorá nepresahuje žiadny z týchto limitov:

a) straty vyplývajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie do výšky 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku;

b) celkové straty vyplývajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nepresahujú 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku.

Ak v danom roku nie je splnená jedna z podmienok uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku, inštitúcie nepoužijú zaobchádzanie špecifikované v danom pododseku, až kým obe podmienky nebudú splnené v bezprostredne nasledujúcom roku.

5.  Inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál pohľadávky súvisiace s obchodnou transakciou alebo transakciami s pôvodnou splatnosťou kratšou alebo rovnajúcou sa jednému roku. Medzi prípustné pohľadávky nepatria tie, ktoré sú spojené so sekuritizáciami, sub-participáciami alebo kreditnými derivátmi alebo sumami, ktoré dlhujú pridružené strany.

6.  Príslušné orgány povolia inštitúcii používať ako prípustný kolaterál nefinančný kolaterál iného druhu než sú druhy uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) existujú likvidné trhy – o čom pri zohľadnení druhu aktív svedčia časté transakcie – na realizáciu kolaterálu rýchlym a ekonomicky efektívnym spôsobom. Inštitúcie vykonávajú posudzovanie tejto podmienky pravidelne a vtedy, keď informácie naznačujú významné zmeny na trhu;

b) existujú riadne ustálené, verejne dostupné trhové ceny pre kolaterál. Inštitúcie môžu považovať trhové ceny za riadne ustálené, ak pochádzajú zo spoľahlivých zdrojov informácií, ako sú verejné indexy, a odzrkadľujú cenu transakcií za bežných podmienok. Inštitúcie môžu považovať trhové ceny za verejne dostupné, ak sú tieto ceny uverejnené, ľahko prístupné a získateľné pravidelne a bez akéhokoľvek zbytočného administratívneho alebo finančného zaťaženia;

c) inštitúcia analyzuje trhové ceny, čas a náklady potrebné na uplatnenie kolaterálu a dosiahnuté výnosy z tohto kolaterálu;

d) inštitúcia preukáže, že dosiahnuté výnosy z kolaterálu nie sú nižšie než 70 % hodnoty kolaterálu v prípade viac než 10 % všetkých likvidácií pre daný druh kolaterálu. Ak existuje podstatná volatilita trhových cien, inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že jej ocenenie kolaterálu je dostatočne konzervatívne.

Inštitúcie zdokumentujú splnenie podmienok uvedených v písmenách a) až d) prvého pododseku a podmienok, ktoré sú uvedené v článku 210.

7.  S výhradou ustanovení článku 230 ods. 2, ak sú splnené požiadavky stanovené v článku 211, sa s expozíciami vyplývajúcimi z transakcií, v rámci ktorých inštitúcia prenajíma majetok tretej strane, môže zaobchádzať rovnako ako s úvermi zabezpečenými daným druhom prenajímaného majetku.

8.  EBA zverejní zoznam druhov nefinančných kolaterálov, ktoré príslušné orgány povolili inštitúciám použiť v súlade s odsekom 6.

Článok 200

Iné financované zabezpečenie

Inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál toto ďalšie financované zabezpečenie:

a) peňažný vklad alebo nástroje hotovostného typu v držbe tretej strany, ktorá je inštitúciou, na základe inej dohody než dohoda o správe a založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie;

b) životné poistky založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie;

c) nástroje emitované treťou stranou, ktorá je inštitúciou a ktorá ich na požiadanie spätne odkúpi.



Pododdiel 2

Nefinancované zabezpečenie

Článok 201

Oprávnenosť poskytovateľov zabezpečenia podľa všetkých prístupov

1.  Inštitúcie môžu použiť tieto strany ako oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia:

a) ústredné vlády a centrálne banky;

b) regionálne vlády alebo miestne orgány;

c) multilaterálne rozvojové banky;

d) medzinárodné organizácie, expozície voči ktorým majú podľa článku 117 priradenú 0 % rizikovú váhu;

e) subjekty verejného sektora, s pohľadávkami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 116;

f) inštitúcie a finančné inštitúcie, v prípade ktorých sa s expozíciami voči danej finančnej inštitúcii zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s článkom 119 ods. 5;

►C2  g) ďalšie podnikateľské subjekty vrátane materských spoločností, dcérskych spoločností a pridružených podnikateľských subjektov inštitúcie ◄ , ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i) tieto ďalšie podnikateľské subjekty majú ratingové hodnotenie od ECAI;

ii) v prípade inštitúcií počítajúcich hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, tieto ďalšie podnikateľské subjekty nemajú ratingové hodnotenie od uznanej ECAI a interný rating určila inštitúcia;

h) centrálne protistrany.

2.  Ak inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, musí ručiteľ, aby bol oprávnený ako poskytovateľ nefinancovaného zabezpečenia, mať interný rating určený inštitúciou v súlade s ustanoveniami oddielu 6 kapitoly 3.

Príslušné orgány uverejnia a aktualizujú zoznam týchto finančných inštitúcií, ktoré sú oprávnenými poskytovateľmi nefinancovaného zabezpečenia podľa odseku 1 písm. f) alebo hlavné kritériá na určenie takýchto oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia spolu s opisom platných prudenciálnych požiadaviek a používajú svoj zoznam spoločne s ďalšími príslušnými orgánmi v súlade s 117 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 202

Oprávnenosť poskytovateľov zabezpečenia podľa prístupu IRB, ktorí spĺňajú podmienky na zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3

Inštitúcia môže ako oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia použiť inštitúcie, poisťovne a zaisťovne a agentúry na podporu exportu, ktoré spĺňajú podmienky na uplatnenie zaobchádzania ustanoveného v článku 153 ods. 3, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) majú dostatočné odborné znalosti pre poskytnutie nefinancovaného zabezpečenia;

b) podliehajú regulácii spôsobom, ktorý je rovnocenný s pravidlami uvedenými v tomto nariadení, alebo mali v čase poskytnutia zabezpečenia ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, ktorý EBA zaradil do stupňa zodpovedajúceho 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;

c) mali v čase poskytnutia zabezpečenia alebo počas akéhokoľvek po ňom nasledujúceho obdobia interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou než je tá, ktorá zodpovedá 2. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;

d) majú interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou, než je tá, ktorá zodpovedá 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2.

Na účely tohto článku nemôžu v prospech zabezpečenia poskytnutému agentúrou na podporu exportu plynúť žiadne výhody z výslovnej dodatočnej záruky ústrednej vlády.

Článok 203

Prípustnosť záruk ako nefinancovaného zabezpečenia

Inštitúcie môžu použiť záruky ako prípustné nefinancované zabezpečenie.



Pododdiel 3

Druhy derivátov

Článok 204

Prípustné druhy kreditných derivátov

1.  Inštitúcie môžu použiť tieto druhy kreditných derivátov a nástroje, ktoré sa môžu skladať z takýchto kreditných derivátov, alebo ktoré sú podobne ekonomicky účinné, ako prípustné zabezpečenie:

a) swapy na kreditné zlyhanie;

b) swapy na celkový výnos;

c) dlhové nástroje viazané na úver v rozsahu, v akom sú podložené splácaním peňažnými prostriedkami.

Ak inštitúcia kupuje zabezpečenie úveru prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva kompenzačné zníženie hodnoty aktíva, ktoré je zabezpečené, buď znížením reálnej hodnoty alebo doplnením k zdrojom, toto zabezpečenie sa neuzná ako prípustné zabezpečenie.

2.  Keď inštitúcia vykonáva interný hedžing použitím kreditného derivátu, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa musí preniesť na tretiu stranu alebo strany, aby bolo zabezpečenie uznané za prípustné zabezpečenie na účely tejto kapitoly.

Keď sa interný hedžing vykonal v súlade s prvým pododsekom a boli splnené požiadavky uvedené v tejto kapitole, inštitúcie pri získaní nefinancovaného zabezpečenia uplatnia na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pravidlá stanovené v oddieloch 4 až 6.



Oddiel 3

Požiadavky



Pododdiel 1

Financované zabezpečenie

Článok 205

Požiadavky na iné dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní uvedené v článku 206

Dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní uvedené v článku 206 sa považujú za prípustnú formu zmiernenia kreditného rizika, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) tieto dohody sú právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, aj v prípade platobnej neschopnosti alebo konkurzu protistrany;

b) inštitúcie sú schopné kedykoľvek zistiť aktíva a pasíva podliehajúce týmto dohodám;

c) inštitúcie priebežne monitorujú a kontrolujú riziká spojené so zrušením zabezpečenia;

d) inštitúcie priebežne monitorujú a kontrolujú príslušné expozície na čistom základe.

Článok 206

Požiadavky na rámcové dohody o vzájomnom započítavaní vzťahujúce sa na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu

Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní vzťahujúce sa na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu sa uznajú za prípustnú formu zmiernenia kreditného rizika, ak kolaterál poskytnutý v rámci týchto dohôd spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 207 ods. 2 až 4 a ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) sú právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti protistrany;

b) udeľujú strane, ktorá nezlyhala, právo včas ukončiť a zavrieť všetky transakcie podľa dohody v prípade zlyhania, a to aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti protistrany;

c) zabezpečujú také vzájomné započítavanie ziskov a strát z transakcií uzavretých podľa dohody, aby jediná čistá suma tvorila pohľadávku jednej strany voči druhej.

Článok 207

Požiadavky na finančný kolaterál

1.  V rámci všetkých prístupov a metód sa finančný kolaterál a zlato kvalifikuje ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky požiadavky uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.  Kreditná kvalita dlžníka a hodnota kolaterálu nesmú mať významnú pozitívnu koreláciu. Ak by sa hodnota kolaterálu významne znížila, samo osebe to neznamená významné zhoršenie kreditnej kvality dlžníka. Ak by sa kreditná kvalita dlžníka dostala na kritickú úroveň, samo osebe to neznamená významné zníženie hodnoty kolaterálu.

Cenné papiere emitované dlžníkom alebo členom skupiny prepojených subjektov sa nepovažujú za prípustný kolaterál. Napriek tomu sa vlastné emisie krytých dlhopisov dlžníka v zmysle článku 129 kvalifikujú ako prípustný kolaterál, ak sú poskytnuté ako kolaterál na účely repo transakcií, ak spĺňajú podmienky ustanovené v prvom pododseku.

3.  Inštitúcie musia splniť všetky zmluvné a štatutárne požiadavky v súvislosti s vymožiteľnosťou dohôd o kolaterále podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich práva z kolaterálu, a prijmú všetky kroky potrebné na jej presadenie.

Inštitúcie vykonali dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolaterále vo všetkých príslušných jurisdikciách. Opätovne vykonajú takéto preskúmanie vtedy, keď je nevyhnutné zaistiť stálu vymožiteľnosť.

4.  Inštitúcie musia splniť všetky tieto operačné požiadavky:

a) riadne zdokumentujú dohody o kolaterále a majú zavedené jasné a spoľahlivé postupy pre včasné uplatnenie kolaterálu;

b) využívajú spoľahlivé postupy a procesy kontroly rizík vyplývajúcich z použitia kolaterálu, vrátane rizík neúspešného alebo zníženého zabezpečenia, rizík oceňovania, rizík spojených so zrušením zabezpečenia, rizika koncentrácie vyplývajúceho z použitia kolaterálu a v súvislosti s celkovým profilom rizika inštitúcie;

c) majú zavedené zdokumentované politiky a postupy týkajúce sa druhov a hodnôt prijatých kolaterálov;

d) vypočítavajú trhovú hodnotu kolaterálu a zodpovedajúcim spôsobom ho preceňujú aspoň raz za šesť mesiacov a vždy, keď majú dôvod domnievať sa, že nastal výrazný pokles jeho trhovej hodnoty;

e) ak má kolaterál v držbe tretia strana, prijmú primerané kroky, aby zaistili, že tretia strana oddeľuje kolaterál od svojich vlastných aktív;

f) zabezpečia, aby vyčlenili dostatočné zdroje na riadne fungovanie dohôd o maržiach s protistranami financujúcimi OTC deriváty a cenné papiere, merané na základe včasnosti a presnosti ich odchádzajúcich požiadaviek na doplnenie marže a času reakcie na prichádzajúce požiadavky na doplnenie marže;

g) majú zavedené postupy správy kolaterálov s cieľom kontrolovať, monitorovať a predkladať hlásenia týkajúce sa:

i) rizík, ktorým sú vystavené na základe dohôd o maržiach;

ii) koncentrácie rizika v prípade konkrétnych druhov kolaterálových aktív;

iii) opätovného použitia kolaterálu, vrátane možných nedostatkov likvidity v dôsledku opakovaného použitia kolaterálu prijatého od protistrán;

iv) vzdania sa práv na kolaterál poskytnutý protistranám.

5.  Okrem splnenia všetkých požiadaviek ustanovených v odsekoch 2 až 4 musí byť zostatková splatnosť zabezpečenia aspoň taká dlhá ako zostatková splatnosť expozície, aby sa finančný kolaterál uznal za prípustný podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom.

Článok 208

Požiadavky na kolaterál vo forme nehnuteľného majetku

1.  Nehnuteľný majetok sa uzná za prípustný kolaterál len vtedy, keď sú splnené všetky požiadavky ustanovené v odsekoch 2 až 5.

2.  Musia byť splnené tieto požiadavky týkajúce sa právnej istoty:

a) hypotéka alebo záložné právo sú vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a sú riadne a včas zaregistrované;

b) sú splnené všetky právne požiadavky na zriadenie záložného práva;

c) dohoda o zabezpečení a právny postup, ktorý je jej základom, umožňujú inštitúcii realizovať hodnotu zabezpečenia v primeranej lehote.

3.  Na monitorovanie hodnoty majetku a oceňovanie majetku musia byť splnené tieto požiadavky:

a) inštitúcie monitorujú hodnotu majetku v častých intervaloch a aspoň raz ročne v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie a aspoň raz za tri roky v prípade nehnuteľného majetku určeného na bývanie. Inštitúcie musia vykonávať monitorovanie častejšie, ak na trhu dochádza k výrazným zmenám podmienok;

b) oceňovanie majetku sa preskúma, ak informácie dostupné inštitúciám naznačujú, že hodnota majetku v porovnaní so všeobecnými trhovými cenami asi podstatne klesla a toto preskúmanie vykoná oceňovateľ, ktorý má požadovanú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti na vykonanie ocenenia a ktorý je nezávislý od procesu rozhodovania o poskytnutí úveru. V prípade úverov presahujúcich 3 milióny EUR alebo 5 % vlastných zdrojov inštitúcie, oceňovanie majetku preskúma takýto oceňovateľ aspoň každé tri roky.

▼C2

Inštitúcie môžu na monitorovanie hodnoty nehnuteľného majetku a identifikáciu nehnuteľného majetku, ktorý je potrebné preceniť, použiť štatistické metódy.

▼B

4.  Inštitúcie presne zdokumentujú druhy nehnuteľného majetku určeného na bývanie a nehnuteľného majetku určeného na podnikanie, ktoré akceptujú, a politiky poskytovania úverov v tejto oblasti.

▼C2

5.  Inštitúcie majú zavedené postupy na monitorovanie toho, či nehnuteľný majetok prijatý ako zabezpečenie je primerane poistený proti riziku poškodenia.

▼B

Článok 209

Požiadavky na pohľadávky

1.  Pohľadávky sa kvalifikujú ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v odsekoch 2 a 3.

2.  Musia byť splnené tieto požiadavky týkajúce sa právnej istoty:

a) právny mechanizmus, na základe ktorého sa poskytuje kolaterál požičiavajúcej inštitúcii, je spoľahlivý a účinný a zabezpečuje jednoznačné právo tejto inštitúcie na kolaterál vrátane práva na príjmy z predaja kolaterálu;

b) inštitúcie vykonali všetky kroky potrebné na splnenie miestnych požiadaviek súvisiacich s vymožiteľnosťou záujmov súvisiacich s kolaterálom. Požičiavajúce inštitúcie majú prvoradý nárok na daný kolaterál, hoci tento nárok môže byť ešte podriadený pohľadávkam prednostných veriteľov stanovených v právnych predpisoch;

c) inštitúcie vykonali dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolaterále vo všetkých príslušných jurisdikciách;

d) inštitúcie riadne zdokumentujú svoje dohody o kolaterále a majú zavedené presné a spoľahlivé postupy pre včasnú realizáciu kolaterálu;

e) inštitúcie majú zavedené postupy, ktoré zabezpečia dodržiavanie všetkých právnych podmienok potrebných na vyhlásenie zlyhania dlžníka a včasnú realizáciu kolaterálu;

f) v prípade finančnej núdze alebo zlyhania dlžníka majú inštitúcie právomoc predať alebo postúpiť pohľadávky iným stranám bez súhlasu dlžníkov vo vzťahu k pohľadávkam.

3.  Musia byť splnené sú tieto požiadavky na riadenie rizík:

a) inštitúcia má zavedený spoľahlivý proces určovania kreditného rizika spojeného s pohľadávkami. Tento proces musí obsahovať analýzu obchodnej činnosti a odvetvia dlžníka a typov klientov, s ktorými tento dlžník obchoduje. Ak sa inštitúcia spolieha na svojich dlžníkov s cieľom uistiť sa o kreditnom riziku odberateľov, inštitúcia preskúma prax dlžníka týkajúcu sa poskytovania úverov, aby sa uistila o ich spoľahlivosti a dôveryhodnosti;

b) rozdiel medzi výškou expozície a hodnotou pohľadávok musí odzrkadľovať všetky primerané faktory vrátane nákladov na realizáciu, koncentrácie v rámci skupiny pohľadávok založených individuálnym dlžníkom a potenciálnej koncentrácie rizika v rámci celkových expozícií inštitúcie nad rámec tej, ktorá je kontrolovaná všeobecnou metodikou inštitúcie. Inštitúcie zabezpečia priebežný proces monitorovania primeraný pohľadávkam. Inštitúcie pravidelne preskúmavajú aj dodržiavanie reštriktívnych klauzúl v úverových zmluvách, environmentálnych obmedzení a iných právnych požiadaviek;

c) pohľadávky založené dlžníkom sa diverzifikujú a nesmú byť neprimerane korelované s dlžníkom. Ak existuje podstatná pozitívna korelácia, inštitúcie pri stanovovaní marží pre kolaterálovú skupinu ako celok berú do úvahy sprievodné riziko;

d) inštitúcie nesmú používať pohľadávky voči osobám spojeným s dlžníkom, vrátane dcérskych spoločností a zamestnancov, ako prípustné zabezpečenie;

e) inštitúcie majú zavedený zdokumentovaný proces na inkaso platieb pohľadávok v prípadoch finančných problémov. Inštitúcie majú zavedené potrebné nástroje na inkasovanie, a to aj v prípade, keď zvyčajne ponechávajú inkasovanie pohľadávok na svojich dlžníkov.

Článok 210

Požiadavky na iný nefinančný kolaterál

Nefinančný kolaterál iný ako kolaterál vo forme nehnuteľného majetku sa uzná za prípustný kolaterál podľa prístupu IRB, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) dohoda o kolaterále, na základe ktorej sa nefinančný kolaterál poskytuje inštitúcii, je právne účinná a vymožiteľná v každej príslušnej jurisdikcii a umožňuje tejto inštitúcii realizovať hodnotu kolaterálu v primeranej lehote;

b) s jedinou výnimkou prípustného prvoradého nároku uvedeného v článku 209 ods. 2 písm. b) sa za prípustný kolaterál uznajú len prednostné záložné práva na kolaterál alebo požiadavky na kolaterál a inštitúcia má pred všetkými ostatnými veriteľmi prednosť na realizovaný výnos z kolaterálu;

c) inštitúcie monitorujú hodnotu kolaterálov v častých intervaloch a aspoň raz ročne. Inštitúcie vykonávajú častejšie monitorovanie, keď na trhu dochádza k výrazným zmenám podmienok;

d) úverová zmluva musí obsahovať podrobný opis kolaterálu a podrobné spresnenia spôsobu a frekvencie preceňovania;

e) inštitúcie vo svojich interných politikách poskytovania úverov a postupoch, ktoré majú k dispozícii pre posudzovanie, zreteľne zdokumentujú druhy nefinančných kolaterálov, ktoré akceptujú, a politiky a postupy, ktoré majú zavedené vzhľadom na primerané hodnoty každého druhu kolaterálu vo vzťahu k hodnote expozície;

f) politiky inštitúcií týkajúce sa poskytovania úverov so zreteľom na štruktúru transakcie sa sústreďujú na:

i) primerané požiadavky na kolaterál vo vzťahu k hodnote expozície;

ii) schopnosť pohotovo realizovať kolaterál;

iii) schopnosť objektívne určiť cenu alebo trhovú hodnotu;

iv) frekvenciu, s ktorou môže byť hodnota pohotovo získaná vrátane odborného posúdenia alebo ocenenia;

v) volatilitu alebo proxy hodnotu volatility hodnoty kolaterálu.

g) pri vykonávaní oceňovania i preceňovania inštitúcie v plnom rozsahu zohľadňujú každé zhoršenie kvality alebo zastarávanie kolaterálu, pričom venujú osobitnú pozornosť účinkom zastarávania kolaterálu závislého od trendov alebo termínov;

h) inštitúcie majú právo fyzicky skontrolovať kolaterál. Majú zavedené aj politiky a postupy zamerané na uplatnenie svojho práva na fyzickú kontrolu;

i) kolaterál prijatý ako zabezpečenie musí byť primerane poistený proti škodám a inštitúcie majú zavedené postupy na monitorovanie takéhoto poistenia.

Článok 211

Požiadavky na zaobchádzanie s lízingovými expozíciami ako zabezpečenými kolaterálom

Inštitúcie zaobchádzajú s expozíciami z lízingových transakcií ako zabezpečenými kolaterálom podľa druhu majetku, ktorý je predmetom lízingu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 208 alebo prípadne 210 podľa druhu majetku, ktorý je predmetom lízingu, na uznanie za prípustný kolaterál;

b) poskytovateľ lízingu má zavedené spoľahlivé riadenie rizík so zreteľom na spôsob využitia aktíva, ktoré je predmetom lízingu, jeho umiestnenie, vek a plánovanú dobu používania, vrátane primeraného monitorovania hodnoty zabezpečenia;

c) poskytovateľ lízingu je zákonným vlastníkom daného aktíva a je schopný včas uplatniť výkon svojich vlastníckych práv;

d) keď tak nebolo stanovené už pri výpočte výšky LGD, rozdiel medzi neumorenou hodnotou a trhovou hodnotou zabezpečenia nesmie byť taký vysoký, aby sa nadhodnocovalo zmiernenie kreditného rizika priraďovaného k aktívu, ktoré je predmetom lízingu.

Článok 212

Požiadavky na iné financované zabezpečenie

1.  Peňažný vklad v inštitúcii, ktorá je treťou stranou, alebo nástroje hotovostného typu, ktoré sú v držbe tejto inštitúcie, sú prípustné na zaobchádzanie uvedené v článku 232 ods. 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) pohľadávka dlžníka voči inštitúcii, ktorá je treťou stranou, je verejne založená v prospech požičiavajúcej inštitúcie alebo postúpená požičiavajúcej inštitúcii a takéto záložné právo alebo postúpenie je právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách a je bezpodmienečné a neodvolateľné;

b) inštitúcii, ktorá je treťou stranou, sa vznik záložného práva alebo postúpenie oznámi;

c) na základe oznámenia je inštitúcia, ktorá je treťou stranou, schopná vykonať platby výhradne požičiavajúcej inštitúcii alebo iným stranám len na základe predchádzajúceho súhlasu požičiavajúcej inštitúcie.

2.  Poistky životného poistenia založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie sa uznajú za prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) poistka životného poistenia je verejne založená alebo postúpená v prospech požičiavajúcej inštitúcie;

b) spoločnosť poskytujúca životné poistenie je o tomto záložnom práve alebo postúpení informovaná a vzhľadom na toto oznámenie nesmie sumy splatné podľa zmluvy uhradiť bez predchádzajúceho súhlasu požičiavajúcej inštitúcie;

c) v prípade zlyhania dlžníka má požičiavajúca inštitúcia právo zrušiť poistnú zmluvu a dostať odkupnú hodnotu;

d) požičiavajúca inštitúcia je informovaná o každej neuhradenej sume splatnej podľa poistnej zmluvy zo strany poistenca;

e) zabezpečenie sa poskytuje na obdobie splatnosti úveru. Ak to nie je možné, pretože poistný vzťah sa končí pred uplynutím platnosti úverového vzťahu, požičiavajúca inštitúcia zabezpečí, aby suma vyplývajúca z poistnej zmluvy slúžila požičiavajúcej inštitúcii ako zabezpečenie až do konca platnosti úverovej zmluvy;

f) záložné právo alebo postúpenie musí byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy;

g) odkupná hodnota je deklarovaná spoločnosťou poskytujúcou životné poistenie a nie je možné ju znížiť;

h) spoločnosť poskytujúca životné poistenie vyplatí odkupnú hodnotu včas na požiadanie;

i) odkupnú hodnotu nemožno požadovať bez predchádzajúceho súhlasu inštitúcie;

j) spoločnosť poskytujúca životné poistenie podlieha ustanoveniam smernice 2009/138/ES alebo dohľadu príslušného orgánu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.



Pododdiel 2

Nefinancované zabezpečenie a dlhové nástroje viazané na úver

Článok 213

Spoločné požiadavky na záruky a kreditné deriváty

1.  S výhradou článku 214 ods. 1 sa zabezpečenie odvodené od záruky alebo kreditného derivátu považuje za prípustné nefinancované zabezpečenie úveru, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) zabezpečenie je priame;

b) rozsah zabezpečenia je presne vymedzený a nesporný;

c) zmluva o zabezpečení neobsahuje ustanovenie, ktorého plnenie nie je pod priamou kontrolou veriteľa a ktoré by:

i) poskytovateľovi zabezpečenia umožňovalo jednostranne zrušiť zabezpečenie;

ii) zvyšovalo skutočné náklady na zabezpečenie v dôsledku zhoršujúcej sa kreditnej kvality zabezpečenej expozície;

iii) mohlo poskytovateľovi zabezpečenia brániť v povinnosti zaplatiť včas v prípade, že pôvodný dlžník neuhradí ktorúkoľvek splatnú sumu, alebo ak uplynula platnosť lízingovej zmluvy na účely uznania zaručenej zostatkovej hodnoty podľa článku 134 ods. 7 a 166 ods. 4;

iv) mohlo umožniť, aby poskytovateľ zabezpečenia skrátil splatnosť zabezpečenia;

d) zmluva o zabezpečení je právne účinná a vymožiteľná vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

2.  Inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že má zavedené systémy riadenia potenciálnej koncentrácie rizika vznikajúcej v dôsledku jej použitia záruk a kreditných derivátov. Inštitúcia je schopná preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, akým spôsobom je jej stratégia v súvislosti s využívaním kreditných derivátov a záruk prepojená s riadením jej celkového rizikového profilu.

3.  Inštitúcia plní všetky zmluvné a štatutárne požiadavky v súvislosti s vymožiteľnosťou jej nefinancovaného zabezpečenia podľa právnych predpisov uplatniteľných na jej dohodnuté zabezpečenie a prijmú všetky kroky potrebné na jej zaistenie.

Inštitúcia vykoná dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť nefinancovaného zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách. Opätovne vykoná takéto preskúmanie vtedy, keď bude nevyhnutné zabezpečiť pokračujúcu vymožiteľnosť.

Článok 214

Dodatočné záruky štátu a ostatného verejného sektora

1.  Inštitúcie môžu s expozíciami uvedenými v odseku 2 zaobchádzať ako so zabezpečenými zárukou poskytnutou subjektmi uvedenými v danom odseku, ak sú splnené tieto podmienky:

a) dodatočná záruka pokrýva všetky prvky kreditného rizika pohľadávky;

b) pôvodná záruka aj dodatočná záruka spĺňajú požiadavky na záruky uvedené v článku 213 a článku 215 ods. 1, ale s výnimkou toho, že dodatočná záruka nemusí byť priama;

c) krytie je spoľahlivé a z doterajších skúseností nevyplýva dôkaz, že krytie dodatočnou zárukou je menej než skutočne rovnocenné s krytím priamou zárukou, ktoré poskytol daný subjekt.

2.  Zaobchádzanie uvedené v odseku 1 sa uplatní na expozície zabezpečené zárukou, ktorá je dodatočne krytá jedným z týchto subjektov:

a) ústredná vláda alebo centrálna banka;

b) regionálna vláda alebo miestny orgán;

c) subjekt verejného sektora, pohľadávky voči ktorému sa posudzujú ako pohľadávky voči ústrednej vláde v súlade s článkom 116 ods. 4;

d) multilaterálna rozvojová banka alebo medzinárodná organizácia, ktorej sa v zmysle alebo podľa článku 117 ods. 2, resp. článku 118 priraďuje 0 % riziková váha;

e) subjekt verejného sektora, pohľadávky voči ktorému sa posudzujú v súlade s článkom 116 ods. 1 a 2.

3.  Inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie ustanovené v odseku 1 aj na expozíciu, ktorá nie je dodatočne zaručená subjektmi uvedenými v odseku 2, ak samotná dodatočná záruka expozície je priamo zaručená jedným z uvedených subjektov a sú splnené podmienky uvedené v odseku 1.

Článok 215

Dodatočné požiadavky na záruky

1.  Záruky sa uznajú ako prípustné nefinancované zabezpečenie, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 213 a všetky tieto podmienky:

a) pri stanovení zlyhania protistrany alebo neplatenia protistranou má požičiavajúca inštitúcia právo vymáhať včas od ručiteľa akékoľvek peniaze splatné v rámci pohľadávky, pre ktorú je zabezpečenie poskytnuté, a platba ručiteľa nie je podmienená predchádzajúcim vymáhaním platby od dlžníka zo strany požičiavajúcej inštitúcie.

V prípade nefinancovaného zabezpečenia zabezpečujúceho hypotekárne úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie musia byť požiadavky uvedené v článku 213 ods. 1 písm. c) bod iii) a v prvom pododseku tohto písmena splnené len v období 24 mesiacov;

b) záruka je explicitne zdokumentovaným záväzkom prijatým zo strany ručiteľa;

c) je splnená niektorá z týchto podmienok:

i) záruka kryje všetky druhy platieb, ktoré má dlžník vo vzťahu k pohľadávke uskutočniť;

ii) keď sú zo záruky vyňaté určité druhy platieb, požičiavajúca inštitúcia upravila hodnotu záruky tak, aby zodpovedala obmedzenému krytiu.

2.  V prípade záruk poskytnutých v rámci schém vzájomného ručenia alebo poskytnutých subjektmi uvedenými článku 214 ods. 2, požiadavky v odseku 1 písm. a) tohto článku sa považujú za splnené, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) požičiavajúca inštitúcia má právo včas dostať predbežnú platbu od ručiteľa, ktorá spĺňa obidve tieto podmienky:

i) predstavuje spoľahlivý odhad výšky straty vrátane straty vyplývajúcej z neplatenia úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uhrádzať, ktorá pravdepodobne požičiavajúcej inštitúcii vznikne,

ii) je úmerná krytiu záruky;

b) požičiavajúca úverová inštitúcia je schopná preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, že účinky záruky, ktorá kryje aj straty vyplývajúcej z neuskutočnenia platieb úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uhrádzať, takéto zaobchádzanie odôvodňujú.

Článok 216

Dodatočné požiadavky na kreditné deriváty

1.  Kreditný derivát sa uzná ako prípustné nefinancované zabezpečenie, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 213 a všetky tieto podmienky:

a) kreditné udalosti špecifikované v rámci zmluvy o kreditnom deriváte zahŕňajú:

i) neuhradenie súm splatných v zmysle podmienok podkladového záväzku platných v čase tohto neuhradenia, s dobou odkladu, ktorá je rovnaká alebo kratšia ako doba odkladu podkladového záväzku;

ii) konkurz, platobnú neschopnosť alebo neschopnosť dlžníka splácať svoje dlhy, alebo jeho zlyhanie či písomné uznanie jeho všeobecnej neschopnosti splácať svoje dlhy, keď sú splatné, a analogické udalosti;

iii) reštrukturalizácia podkladového záväzku zahŕňajúca odpustenie alebo odklad splátok istiny, úrokov alebo poplatkov, čo vedie k udalosti kreditnej straty;

b) ak kreditné deriváty umožňujú peňažné vyrovnanie:

i) inštitúcie majú zavedený dôkladný proces oceňovania s cieľom spoľahlivo odhadnúť stratu;

ii) obdobie na získanie ocenení podkladového záväzku po kreditnej udalosti je jasne stanovené;

c) ak je na vyrovnanie potrebné právo a schopnosť kupujúceho zabezpečenia previesť podkladový záväzok na poskytovateľa zabezpečenia, v podmienkach podkladového záväzku sa ustanoví, že vyžiadaný súhlas s takýmto prevodom nesmie byť bezdôvodne odopretý;

d) totožnosť strán zodpovedných za určenie, či vznikla kreditná udalosť, musí byť jasne vymedzená;

e) za toto určenie nemá výlučnú zodpovednosť poskytovateľ zabezpečenia;

f) kupujúci zabezpečenia má právo alebo možnosť informovať poskytovateľa zabezpečenia o vzniku kreditnej udalosti.

Ak kreditné udalosti nezahŕňajú reštrukturalizáciu podkladového záväzku tak, ako sa uvádza v písmene a) bode iii), zabezpečenie sa môže aj napriek tomu uznať, pod podmienkou, že sa zníži hodnota, ako sa uvádza v článku 233 ods. 2.

2.  Nesúlad medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom v rámci kreditného derivátu alebo medzi podkladovým záväzkom a záväzkom použitým na účely určenia, či vznikla kreditná udalosť, je prípustný len vtedy, keď sú splnené obidve tieto podmienky:

a) referenčný záväzok alebo záväzok použitý na účely určenia vzniku kreditnej udalosti je v rovnakom alebo nižšom poradí vyrovnania ako podkladový záväzok;

b) podkladový záväzok a referenčný záväzok alebo záväzok použitý na účely určenia, či kreditná udalosť vznikla, majú spoločného dlžníka a obsahujú ustanovenia o cross-defaulte alebo o cross-acceleration, ktoré sú právne vymožiteľné.

Článok 217

Požiadavky na uznanie zaobchádzania uvedeného v článku 153 ods. 3

1.  Pre prípustnosť na zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3 musí zabezpečenie vyplývajúce zo záruky alebo kreditného derivátu spĺňať tieto podmienky:

a) podkladový záväzok je jedna z týchto expozícií:

i) expozícia podnikateľského subjektu uvedená v článku 147, ale bez poisťovní a zaisťovní;

ii) expozícia voči regionálnej vláde, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora, s ktorou sa nezaobchádza ako s expozíciou voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke v súlade s článkom 147;

iii) expozícia voči MSP klasifikovaná ako retailová expozícia v súlade s článkom 147 ods. 5;

b) dlžníci, voči ktorým sú podkladové pohľadávky, nie sú členmi rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia;

c) expozícia je hedžovaná jedným z týchto nástrojov:

i) nefinancované kreditné deriváty, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany, alebo záruky, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany;

ii) produkty pre prvé zlyhanie z koša aktív;

iii) produkty pre n-té zlyhanie z koša aktív;

d) zabezpečenie úveru spĺňa požiadavky ustanovené v článku 213, 215 a 216, ktoré sú uplatniteľné;

e) riziková váha, ktorá sa spája s expozíciou pred uplatnením zaobchádzania stanoveným v článku 153 ods. 3, sa už na aspekte zabezpečenia nepodieľa;

f) inštitúcia má právo na platby od poskytovateľa zabezpečenia a očakáva ich prijatie bez toho, aby musela právnymi prostriedkami nútiť protistranu k platbe. Inštitúcia prijme v najväčšej možnej miere kroky, ktorými sa ubezpečí o tom, že poskytovateľ zabezpečenia má v úmysle okamžite zaplatiť, ak by sa vyskytla kreditná udalosť;

g) získané zabezpečenie absorbuje všetky kreditné straty na hedžovanej časti expozície, ktoré vznikli v dôsledku výskytu kreditných udalostí uvedených v zmluve;

h) ak výplatná štruktúra zabezpečenia voči kreditnému riziku stanovuje nefinančné vyrovnanie, existuje právna istota v súvislosti s postúpiteľnosťou úveru, dlhopisom alebo podmienených záväzkov;

i) ak má inštitúcia v úmysle postúpiť záväzok iný ako podkladovú expozíciu, zabezpečí, aby dodateľný záväzok bol dostatočne likvidný, aby ho táto inštitúcia bola schopná kúpiť na účel postúpenia v súlade so zmluvou;

j) podmienky dohody o zabezpečení právne potvrdí v písomnej podobe poskytovateľ zabezpečenia aj inštitúcia;

k) inštitúcie majú zavedený postup na zisťovanie nadmernej korelácie medzi úverovou bonitou poskytovateľa zabezpečenia a dlžníkom podkladovej expozície v dôsledku závislosti ich výkonnosti od spoločných faktorov nad rámec faktora systematického rizika;

l) v prípade zabezpečenia pred rizikom zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov nie je predávajúci odkúpených pohľadávok členom rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia.

2.  Na účely odseku 1 písm. c) bodu ii) uplatnia inštitúcie zaobchádzanie uvedené v článku 153 ods. 3 na aktíva v koši s najnižšou hodnotou rizikovo vážených expozícií.

3.  Na účely odseku 1 písm. c) bodu iii) je získané zabezpečenie prípustné na zváženie len v tomto rámci, ak bolo získané aj prípustné zabezpečenie pre (n-1)-té zlyhanie, alebo keď (n-1) aktív v koši už zlyhalo. V takomto prípade inštitúcie uplatnia zaobchádzanie uvedené v článku 153 ods. 3 na aktíva v koši s najnižšou hodnotou rizikovo vážených expozícií.



Oddiel 4