(1)

Na základe článku 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES ( 4 ) mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní uvedenej smernice vrátane vhodnosti ukončenia výnimky pre existujúce dlhové cenné papiere po uplynutí 10-ročného obdobia podľa článku 30 ods. 4 uvedenej smernice a o možnom vplyve fungovania uvedenej smernice na európske finančné trhy.

(2)

Dňa 27. mája 2010 Komisia prijala správu o fungovaní smernice 2004/109/ES, v ktorej sú stanovené oblasti, v ktorých je možné režim vytvorený na základe uvedenej smernice vylepšiť. V tejto správe sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť zjednodušenie určitých povinností emitentov s cieľom zvýšiť atraktívnosť regulovaných trhov pre malých a stredných emitentov získavajúcich kapitál v rámci Únie. Okrem toho je potrebné zvýšiť efektívnosť existujúceho režimu transparentnosti, najmä čo sa týka zverejňovania vlastníctva podnikov.

(3)

Komisia okrem toho vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery, Spoločne za nový rast určila potrebu preskúmať smernicu 2004/109/ES, aby boli záväzky vzťahujúce sa na kótované malé a stredné podniky proporcionálnejšie a aby sa pritom zaručila rovnaká úroveň ochrany investorov.

(4)

Podľa správy a oznámenia Komisie by sa mala pre malých a stredných emitentov znížiť administratívna záťaž súvisiaca s povinnosťami spojenými s prijatím na obchodovanie na regulovanom trhu s cieľom zlepšiť pre nich dostupnosť kapitálu. Povinnosti zverejňovať predbežné správy o hospodárení alebo štvrťročné finančné správy predstavuje pre mnohých malých a stredných emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch, značnú záťaž, pričom to nie je nevyhnutné pre ochranu investorov. Uvedené povinnosti zároveň podporujú krátkodobé výkony a odrádzajú od dlhodobých investícií. Na podporu udržateľnej tvorby hodnôt a dlhodobo orientovanej investičnej stratégie je dôležité znížiť krátkodobé tlaky na emitentov a motivovať investorov, aby prijali dlhodobé vízie. Požiadavka na zverejňovanie predbežných správ o hospodárení by sa preto mala zrušiť.

(5)

Členským štátom by sa nemalo umožniť stanoviť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch požiadavku na zverejňovanie pravidelných finančných informácií častejšie než ročných finančných správ a polročných finančných správ. Členské štáty by však nemali napriek tomu od emitentov požadovať, aby zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie, ak takáto požiadavka nepredstavuje značnú finančnú záťaž a ak sú požadované dodatočné informácie primerané faktorom, ktoré prispievajú k investičným rozhodnutiam. Touto smernicou nie sú dotknuté žiadne dodatočné informácie, ktoré sa požadujú na základe odvetvových právnych predpisov Únie, ktoré v niektorých členských štátoch požadujú, aby finančné inštitúcie zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie. Okrem toho regulovaný trh môže požadovať od emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na ňom, aby zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie vo všetkých alebo v niektorých segmentoch tohto trhu.

(6)

S cieľom poskytnúť dodatočnú flexibilitu a znížiť tak administratívnu záťaž by sa mala lehota na zverejnenie polročných finančných správ predĺžiť na tri mesiace od skončenia obdobia podávania správ. Keďže obdobie, počas ktorého môžu emitenti zverejniť svoje polročné finančné správy, sa predlžuje, očakáva sa, že správy malých a stredných emitentov získajú viac pozornosti zo strany účastníkov trhu, čím sa títo emitenti stanú viditeľnejšími.

(7)

S cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť platieb vládam, emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktorí vykonávajú činnosti v oblasti ťažobného priemyslu alebo v odvetví ťažby dreva v pralesoch, by mali každoročne v rámci samostatnej správy zverejňovať platby vládam v krajinách, v ktorých pôsobia. V tejto správe by sa mali uvádzať typy platieb porovnateľné s tými, ktoré sa zverejňujú na základe iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI). Zverejňovanie platieb vládam by malo občianskej spoločnosti a investorom poskytovať informácie, na základe ktorých môžu byť vlády krajín bohatých na zdroje brané na zodpovednosť v súvislosti s príjmami pochádzajúcimi z využívania prírodných zdrojov. Táto iniciatíva je tiež doplnkom k akčnému plánu Európskej únie pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (EÚ FLEGT) a ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva ( 5 ), ktoré vyžadujú od obchodníkov s výrobkami z dreva, aby konali s náležitou starostlivosťou s cieľom zabrániť vstupu nelegálneho dreva na trh Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby členovia zodpovedných orgánov podniku, konajúci v rámci právomocí, ktoré im priznáva vnútroštátne právo, boli zodpovední za zabezpečenie toho, aby sa s vynaložením ich najlepších znalostí a schopností pripravila správa o platbách vládam v súlade s požiadavkami tejto smernice. Podrobné požiadavky sú vymedzené v kapitole 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/379/EHS ( 6 ).

(8)

Členské štáty by na účely transparentnosti a ochrany investorov mali vyžadovať, aby sa v súlade s kapitolou 10 smernice 2013/34/EÚ uplatňovali na podávanie správ o platbách vládam tieto zásady: významnosť (v správe sa nemusí uvádzať žiadna platba vykonaná ako jednotlivá platba alebo séria súvisiacich platieb, ak je v rámci účtovného roka nižšia než 100 000 EUR); podávanie správ podľa jednotlivých vlád a projektov (správy o platbách vládam by sa mali podávať podľa jednotlivých vlád a projektov); univerzálnosť (nemali by sa poskytovať žiadne výnimky, napríklad pre emitentov aktívnych v určitých krajinách, ktoré majú rušivý vplyv a umožňujú emitentom využívať voľnejšie požiadavky na transparentnosť); komplexnosť (vykazovať by sa mali všetky relevantné platby vládam, a to v súlade s kapitolou 10 smernice 2013/34/EÚ a príslušnými odôvodneniami).

(9)

Finančná inovácia viedla k vytvoreniu nových typov finančných nástrojov, ktoré pre investorov znamenajú ekonomické expozície voči spoločnostiam, zverejňovanie ktorých sa v smernici 2004/109/ES nestanovuje. Uvedené nástroje by sa mohli použiť na tajné nadobudnutie akcií v spoločnostiach, čo by mohlo viesť k zneužívaniu trhu a poskytovaniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií o ekonomickom vlastníctve verejne kótovaných spoločností. Aby sa zabezpečila úplná informovanosť emitentov a investorov o štruktúre vlastníctva spoločností, vymedzenie finančných nástrojov v uvedenej smernici by malo zahŕňať všetky nástroje s podobným ekonomickým účinkom na držbu akcií a na oprávnenie nadobudnúť akcie.

(10)

Finančné nástroje s podobným ekonomickým účinkom na držbu akcií a oprávnenie na nadobudnutie akcií, ktoré umožňujú vyrovnanie v hotovosti, by sa mali vypočítať na základe „delta úpravy“, vynásobením menovitej hodnoty podkladových akcií ukazovateľom delta daného nástroja. Ukazovateľ delta udáva, o koľko by sa zmenila teoretická hodnota finančného nástroja v prípade zmeny ceny podkladového nástroja a poskytuje presný obraz o expozícii držiteľa voči podkladovému nástroju. Tento prístup sa uplatňuje s cieľom zabezpečiť čo najpresnejšiu dostupnosť informácií o celkových hlasovacích právach investorovi.

(11)

Okrem toho by sa s cieľom zaručiť primeranú transparentnosť významných podielov v prípadoch, keď držiteľ finančných nástrojov uplatňuje svoje oprávnenie na nadobudnutie akcií a celkové podiely hlasovacích práv spojených s podkladovými akciami prevyšujú prahové hodnoty pre oznamovanie bez toho, aby ovplyvňovali celkový percentuálny podiel predtým oznámených podielov, malo požadovať nové oznámenie zverejňujúce zmenu povahy príslušných podielov.

(12)

Harmonizovaným režimom oznamovania významných podielov hlasovacích práv, predovšetkým čo sa týka zoskupenia podielov akcií s podielmi finančných nástrojov, by sa mala zlepšiť právna istota, zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívna záťaž pre cezhraničných investorov. Členské štáty by teda nemali mať umožnené prijímať prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v smernici 2004/109/ES, pokiaľ ide o výpočet oznamovaných prahových hodnôt, zoskupovanie podielov hlasovacích práv, ktoré sú spojené s akciami, s podielmi hlasovacích práv týkajúcich sa finančných nástrojov a výnimiek z požiadaviek na oznamovanie. So zreteľom na existujúce rozdiely v koncentrácii vlastníctva v rámci Únie a rozdiely v práve obchodných spoločností v rámci Únie, ktoré vedú k tomu, že v prípade niektorých emitentov sa celkový počet akcií líši od celkového počtu hlasovacích práv, by však členské štáty mali mať aj naďalej možnosť stanoviť nižšie aj dodatočné prahové hodnoty pre oznamovanie podielov hlasovacích práv a požadovať rovnocenné oznamovanie v súvislosti s prahovými hodnotami založenými na kapitálových podieloch. Okrem toho by členské štáty mali taktiež mať aj naďalej možnosť stanoviť prísnejšie povinnosti, než sú povinnosti ustanovené v smernici 2004/109/ES, pokiaľ ide o obsah (ako napríklad zverejňovanie zámerov akcionárov), postup a načasovanie oznámenia, a mali by mať aj naďalej možnosť získať dodatočné informácie týkajúce sa významných podielov, ktoré sa neustanovujú v smernici 2004/109/ES. Členské štáty by najmä mali mať naďalej možnosť uplatňovať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté v súvislosti s ponukami na prevzatie, zlúčeniami a splynutiami a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo ovládanie spoločností, kontrolovanými orgánmi, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie ( 7 ), ktorou sa ukladajú prísnejšie požiadavky na zverejňovanie, než sú požiadavky v smernici 2004/109/ES.

(13)

Technickými predpismi by sa mala zaručiť jednotná harmonizácia režimu oznamovania významných podielov a primeraná úroveň transparentnosti. Bolo by efektívne a vhodné poveriť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ ‒ European Securities and Markets Authority), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 8 ), aby vypracoval a Komisii predložil návrh regulačných technických predpisov nezahŕňajúcich možnosť politických rozhodnutí. Komisia by mala prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA s cieľom stanoviť podmienky uplatnenia existujúcich výnimiek z povinnosti oznamovať významné podiely hlasovacích práv. Orgán ESMA by mal s použitím svojich odborných znalostí stanoviť hlavne prípady výnimiek, pričom by zohľadnil ich možné zneužitie na obídenie požiadaviek na oznamovanie.

(14)

S cieľom zohľadniť technický rozvoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na účely stanovenia obsahu oznámenia o významných podieloch finančných nástrojov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(15)

Na zjednodušenie cezhraničného investovania by investori mali mať možnosť jednoduchého prístupu k regulovaným informáciám o všetkých kótovaných spoločnostiach v Únii. Súčasná sieť úradne určených vnútroštátnych mechanizmov na centrálne archivovanie regulovaných informácií však nezabezpečuje jednoduché vyhľadávanie takýchto informácií v rámci Únie. S cieľom zaistiť cezhraničný prístup k informáciám a zohľadniť technický rozvoj na finančných trhoch a v oblasti komunikačných technológií by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálne normy pre šírenie regulovaných informácií, prístup k regulovaným informáciám na úrovni Únie a mechanizmy na centrálne archivovanie regulovaných informácií. Komisia by mala s pomocou orgánu ESMA byť zároveň oprávnená prijať opatrenia na zlepšenie fungovania siete úradne určených vnútroštátnych mechanizmov archivovania a vypracovanie technických kritérií pre prístup k regulovaným informáciám na úrovni Únie, najmä čo sa týka fungovania centrálneho miesta prístupu pre vyhľadávanie regulovaných informácií na úrovni Únie. Orgán ESMA by mal vyvinúť a prevádzkovať webový portál slúžiaci ako európske elektronické miesto prístupu (ďalej len „miesto prístupu“).

(16)

S cieľom zlepšiť dodržiavanie požiadaviek uvedených v smernici 2004/109/ES v zmysle oznámenia Komisie z 9. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by sa právomoci týkajúce sa ukladania sankcií mali posilniť a mali by spĺňať určité základné požiadavky v súvislosti s adresátmi, kritériami, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní správnych sankcií alebo opatrení, hlavnými právomocami na ukladanie sankcií a výškou správnych peňažných sankcií. Uvedené právomoci na ukladanie sankcií by mali byť k dispozícii aspoň v prípade porušenia hlavných ustanovení smernice 2004/109/ES. Členské štáty by mali mať možnosť ich vykonať aj za iných okolností. Členské štáty by najmä mali zabezpečiť, aby správne sankcie a opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali možnosť uložiť peňažné sankcie, ktoré budú dostatočne vysoké na to, aby boli odrádzajúce. V prípade porušení zo strany právnických osôb by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť uplatňovanie sankcií voči členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov dotknutej právnickej osoby alebo voči iným jednotlivcom, ktorých možno za uvedené porušenia brať na zodpovednosť za podmienok ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty by mali ustanoviť aj pozastavenie alebo možnosť pozastavenia uplatňovania hlasovacích práv držiteľov akcií a finančných nástrojov, ktorí nedodržiavajú požiadavky na oznamovanie. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, aby sa pozastavenie uplatňovania hlasovacích práv uplatňovalo len na najzávažnejšie porušenia. V smernici 2004/109/ES by sa malo odkazovať na správne sankcie aj opatrenia, aby sa pokryli všetky prípady nedodržiavania, bez ohľadu na ich zaradenie medzi sankcie alebo opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a nemali by ňou byť dotknuté žiadne ustanovenia právnych predpisov členských štátov týkajúce sa trestných sankcií.

Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť dodatočné sankcie alebo opatrenia a vyššie úrovne správnych peňažných sankcií, než sú úrovne ustanovené v smernici 2004/109/ES, pričom sa zohľadní potreba dostatočne odrádzajúcich sankcií, aby sa podporovali čisté a transparentné trhy. Ustanovenia týkajúce sa sankcií a ustanovenia týkajúce sa zverejňovania správnych sankcií nepredstavujú precedens pre iné právne predpisy Únie, najmä v prípade závažnejších regulačných porušení.

(17)

S cieľom zabezpečiť, aby mali rozhodnutia, ktorými sa ukladajú správne opatrenia alebo sankcie, odrádzajúci účinok na širokú verejnosť, by sa tieto rozhodnutia mali bežne zverejňovať. Zverejňovanie rozhodnutí je zároveň dôležitým nástrojom na informovanie účastníkov trhu o tom, aké správanie sa považuje za porušenie smernice 2004/109/ES, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu. Ak by však zverejnenie rozhodnutia vážne ohrozilo stabilitu finančného systému alebo prebiehajúce úradné vyšetrovanie alebo by spôsobilo za predpokladu, že sa to dá určiť, neprimeranú a závažnú škodu zúčastneným inštitúciám alebo jednotlivcom, alebo ak by sa v prípade uloženia sankcie fyzickej osobe ukázalo zverejnenie osobných údajov ako neprimerané na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti takéhoto zverejnenia, príslušný orgán by mal mať možnosť rozhodnúť o odložení takéhoto zverejnenia alebo o zverejnení informácií na anonymnom základe.

(18)

S cieľom objasniť zaobchádzanie s nekótovanými cennými papiermi zastúpenými depozitnými certifikátmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu a s cieľom vyhnúť sa nedostatkom v rámci transparentnosti by sa malo vymedzenie „emitenta“ ďalej spresniť tak, aby zahŕňalo aj emitentov nekótovaných cenných papierov zastúpených depozitnými certifikátmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu. Je takisto vhodné zmeniť vymedzenie emitenta so zreteľom na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch môžu byť emitenti cenných papierov prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu fyzickými osobami.

(19)

V prípade emitenta z tretej krajiny, ktorý emitoval dlhové cenné papiere s jednotkovou menovitou hodnotou menšou ako 1 000 EUR alebo akcie, je v súlade so smernicou 2004/109/ES domovským členským štátom emitenta členský štát uvedený v článku 2 ods. 1 písm. m) bode iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES ( 9 ). S cieľom objasniť a zjednodušiť určenie domovského členského štátu takéhoto emitenta z tretej krajiny by sa vymedzenie uvedeného pojmu malo zmeniť, aby sa ustanovilo, že domovským členským štátom má byť členský štát, ktorý si emitent zvolil spomedzi členských štátov, v ktorých sú jeho cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

(20)

Všetci emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v rámci Únie, by mali podliehať dohľadu príslušného orgánu členského štátu, aby sa zabezpečilo, že si budú plniť svoje povinnosti. Emitenti, ktorí si na základe smernice 2004/109/ES musia zvoliť svoj domovský členský štát, ale tak ešte neurobili, sa môžu vyhnúť dohľadu akéhokoľvek príslušného orgánu v rámci Únie. Smernica 2004/109/ES by sa mala preto zmeniť tak, aby sa určil domovský členský štát v prípade emitentov, ktorí do troch mesiacov neoznámili príslušným orgánom svoj výber domovského členského štátu. V takom prípade by domovským členským štátom mal byť členský štát, v ktorom sú cenné papiere emitenta prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ak sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu vo viac ako jednom členskom štáte, všetky tieto členské štáty budú domovskými členskými štátmi až dovtedy, kým si emitent nezvolí a nezverejní jediný domovský členský štát. To by sa malo stať stimulom pre takýchto emitentov, aby si zvolili domovský členský štát a oznámili tento svoj výber relevantným príslušným orgánom, pričom medzitým by príslušné orgány už viac neboli bez potrebných právomocí zasiahnuť, kým emitent oznámi svoj výber domovského členského štátu.

(21)

Na základe smernice 2004/109/ES je v prípade emitenta dlhových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota je 1 000 EUR alebo viac, emitentov výber domovského členského štátu platný tri roky. Ak však emitentove cenné papiere už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v domovskom členskom štáte emitenta a sú naďalej prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých hostiteľských členských štátoch, takýto emitent nemá žiadny vzťah s jeho pôvodne zvoleným domovským členským štátom, ak tento nie je členským štátom, v ktorom má sídlo. Takýto emitent by mal mať možnosť za svoj nový domovský členský štát zvoliť jeden zo svojich hostiteľských členských štátov alebo členský štát, v ktorom má svoje sídlo, a to už pred uplynutím trojročného obdobia. Rovnaká možnosť zvolenia si nového domovského členského štátu by sa mala uplatniť aj na emitenta z tretej krajiny, ktorý emitoval dlhové cenné papiere s jednotkovou menovitou hodnotou menšou ako 1 000 EUR alebo akcie, ktorého cenné papiere už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jeho domovskom členskom štáte, ale zostávajú prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých hostiteľských členských štátoch.

(22)

Medzi smernicami 2004/109/ES a 2003/71/ES by mala existovať jednotnosť, pokiaľ ide o vymedzenie domovského členského štátu. V tejto súvislosti by sa s cieľom zabezpečiť vykonávanie dohľadu najdôležitejším členským štátom mala zmeniť smernica 2003/71/ES, aby poskytla väčšiu flexibilitu v situáciách, keď cenné papiere emitenta so sídlom v tretej krajine už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jeho domovskom členskom štáte, ale namiesto toho sú prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých iných členských štátoch.

(23)

Smernica Komisie 2007/14/ES ( 10 ) obsahuje predovšetkým pravidlá týkajúce sa oznamovania výberu domovského členského štátu emitentom. Tieto pravidlá by sa mali začleniť do smernice 2004/109/ES. Aby sa zaistilo, že príslušné orgány hostiteľského(-ých) členského(-ých) štátu(-ov) a členského štátu, v ktorom má emitent svoje sídlo, ak takýto členský štát nie je domovským ani hostiteľským členským štátom, sú informované o výbere domovského členského štátu emitentom, všetci emitenti by mali mať povinnosť oznámiť výber svojho domovského členského štátu príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, príslušným orgánom všetkých hostiteľských členských štátov a príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú sídlo, ak je odlišný od ich domovského členského štátu. Pravidlá týkajúce sa oznamovania výberu domovského členského štátu by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

V súvislosťou s požiadavkou podľa smernice 2004/109/ES týkajúcou sa zverejňovania nových úverových emisií sa vyskytlo mnoho problémov s vykonávaním v praxi a jej uplatňovanie sa považuje za zložité. Uvedená požiadavka sa okrem toho čiastočne prekrýva s požiadavkami stanovenými v smernici 2003/71/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( 11 ) a neposkytuje trhu veľa ďalších informácií. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž emitentov by sa uvedená požiadavka mala zrušiť.

(25)

Požiadavka oznamovať príslušným orgánom domovského členského štátu každú zmenu zakladajúcich dokumentov alebo stanov emitenta sa prekrýva s podobnou požiadavkou podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu ( 12 ) a môže viesť k zmätku v súvislosti s úlohou príslušného orgánu. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž emitentov by sa uvedená požiadavka mala zrušiť.

(26)

Harmonizovaný elektronický formát vykazovania by bol veľmi prínosný pre emitentov, investorov a príslušné orgány, keďže by zjednodušil vykazovanie a uľahčil prístupnosť, analýzu a porovnateľnosť ročných finančných správ. Vypracúvanie ročných finančných správ v jednotnom elektronickom formáte vykazovania by preto malo byť povinné od 1. januára 2020 za predpokladu, že orgán ESMA vykonal analýzu nákladov a prínosov. Orgán ESMA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré by mala prijať Komisia, s cieľom spresniť elektronický formát vykazovania, pričom by mal náležite zohľadniť súčasné a budúce technologické možnosti, ako je rozšíriteľný jazyk pre podnikové výkazníctvo (eXtensible Business Reporting Language – XBRL). Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov viesť otvorené verejné konzultácie za účasti všetkých zainteresovaných strán, mal by vykonať dôsledné posúdenie potenciálneho vplyvu využitia rôznych technologických možností a mal by vykonať náležité testy v členských štátoch, o ktorých by mal podať správu Komisii pri predložení návrhu regulačných technických predpisov. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických prepisov týkajúcich sa formátov, ktoré by mali používať banky, finanční sprostredkovatelia a poisťovne, by mal orgán ESMA pravidelne a úzko spolupracovať s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 ( 13 ) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 14 ), aby sa zohľadnili špecifické znaky týchto sektorov, zabezpečila konzistencia v práci medzi jednotlivými sektormi a dosiahli spoločné pozície. Európsky parlament a Rada by podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 mali mať možnosť vzniesť námietky voči regulačným technickým predpisom, pričom v takom prípade by tieto predpisy nemali nadobudnúť účinnosť.

(27)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( 15 ) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov ( 16 ) sa plne uplatňujú na spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice.

(28)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, ako sú zakotvené v zmluve, a táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(29)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizácia požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch ( 17 ) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach priložia jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(31)

Smernice 2004/109/ES, 2003/71/ES a 2007/14/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,