02009R1221 — SK — 18.09.2017 — 002.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1221/2009

z 25. novembra 2009

o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES

(Ú. v. ES L 342 22.12.2009, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,

  L 158

1

10.6.2013

►M2

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1505 z 28. augusta 2017,

  L 222

1

29.8.2017




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1221/2009

z 25. novembra 2009

o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES



KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ

Týmto sa ustanovuje schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (ďalej len „EMAS“), ktorá umožňuje dobrovoľnú účasť organizácií so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho.

Cieľom EMAS, dôležitého nástroja akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, je podporovať neustále zlepšovanie environmentálneho správania organizácií vytvorením a zavedením systémov environmentálneho manažérstva organizáciami, systematickým, objektívnym a pravidelným hodnotením výkonu takýchto systémov, poskytovaním informácií o environmentálnom správaní, otvoreným dialógom s verejnosťou a s ďalšími zainteresovanými stranami, aktívnou účasťou zamestnancov v organizáciách a zabezpečovaním vhodnej odbornej prípravy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „environmentálna politika“ sú celkové zámery a smerovanie organizácie týkajúce sa jej environmentálneho správania, formálne vyjadrené vrcholovým manažmentom vrátane plnenia všetkých uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, ako aj odhodlanie sústavne zlepšovať environmentálne správanie. Poskytuje rámec na činnosť a na stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov;

2. „environmentálne správanie“ predstavuje merateľné výsledky riadenia organizácie týkajúce sa jej environmentálnych aspektov;

3. „dodržiavanie právnych predpisov“ je úplné vykonávanie uplatniteľných právnych požiadaviek vrátane podmienok na udeľovanie povolení týkajúcich sa životného prostredia;

4. „environmentálny aspekt“ je prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý má alebo môže mať vplyv na životné prostredie;

5. „významný environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt, ktorý má alebo môže mať významný environmentálny vplyv;

6. „priamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt súvisiaci s činnosťami, výrobkami a službami samotnej organizácie, ktoré môže organizácia priamo riadiť;

7. „nepriamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt, ktorý môže vzniknúť pri vzájomnej spolupráci organizácie s tretími stranami, ktoré môže organizácia v primeranej miere ovplyvniť;

8. „environmentálny vplyv“ je akákoľvek zmena v životnom prostredí, či už priaznivá alebo nepriaznivá, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená činnosťami, výrobkami alebo službami organizácie;

9. „environmentálne preskúmanie“ je úvodná vyčerpávajúca analýza environmentálnych aspektov, environmentálnych vplyvov a environmentálneho správania, ktoré súvisia s činnosťami, výrobkami alebo službami organizácie;

10. „environmentálny program“ je opis prijatých alebo plánovaných opatrení, zodpovedností a prostriedkov na dosiahnutie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, ako aj konečných termínov na ich dosiahnutie;

11. „dlhodobý environmentálny cieľ“ je cieľ vychádzajúci z environmentálnej politiky, ktorého dosiahnutie si stanoví sama organizácia a ktorý je vo vhodných prípadoch kvantifikovaný;

12. „krátkodobý environmentálny cieľ“ je podrobná požiadavka na správanie, ktorá platí pre organizáciu alebo jej časti, ktorá vychádza z dlhodobých environmentálnych cieľov a ktorá musí byť stanovená a splnená, aby sa dosiahli uvedené ciele;

13. „systém environmentálneho manažérstva“ je súčasť celkového systému riadenia, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, činnosti plánovania, zodpovednosť, praktiky, postupy, procesy a zdroje na vytváranie, vykonávanie, dosahovanie, preskúmavanie a zachovanie environmentálnej politiky a riadenie environmentálnych aspektov;

14. „najlepšia prax v oblasti environmentálneho manažérstva“ je najúčinnejší spôsob vykonávania environmentálneho manažérstva organizáciami v príslušnom sektore, a vďaka ktorému tak možno dosahovať najlepšie environmentálne správanie za daných hospodárskych a technických podmienok;

15. „významná zmena“ je každá zmena v prevádzke, štruktúre, administratíve, postupoch, činnostiach, výrobkov alebo službách organizácie, ktorá má alebo môže mať významný vplyv na systém environmentálneho manažérstva organizácie, životné prostredie a zdravie ľudí;

16. „interný environmentálny audit“ je systematické, zdokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie environmentálneho správania organizácie, systému manažérstva a procesov určených na ochranu životného prostredia;

17. „audítor“ je jednotlivec alebo skupina jednotlivcov, ktorí sú súčasťou samotnej organizácie, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je súčasťou uvedenej organizácie a ktorá koná v mene uvedenej organizácie, posudzuje najmä uplatňovaný systém environmentálneho manažérstva a kontroluje súlad s environmentálnou politikou a programom organizácie vrátane dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek, ktoré sa týkajú životného prostredia;

18. „environmentálne vyhlásenie“ je komplexný súbor informácií pre verejnosť a iné zainteresované strany týkajúci sa týchto prvkov organizácie:

a) štruktúry a aktivít;

b) environmentálnej politiky a systému environmentálneho manažérstva;

c) environmentálnych aspektov a vplyvov;

d) environmentálneho programu, dlhodobých a krátkodobých cieľov;

e) environmentálneho správania a dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia ako sú uvedené v prílohe IV;

19. „aktualizované environmentálne vyhlásenie“ je komplexný súbor informácií pre verejnosť a iné zainteresované strany, ktorý obsahuje aktualizácie posledného validovaného environmentálneho vyhlásenia, iba vzhľadom na informácie o environmentálnom správaní organizácie a dodržiavaní uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia ako sú uvedené v prílohe IV;

20. „environmentálny overovateľ“ je:

a) orgán na posudzovanie zhody vymedzený v nariadení (ES) č. 765/2008, alebo každé združenie alebo skupina takýchto orgánov, ktoré získali akreditáciu v súlade s týmto nariadením, alebo

b) každá fyzická osoba alebo právnická osoba alebo všetky združenia alebo skupiny takýchto osôb, ktoré získali licenciu na vykonávanie overovania a validácie v súlade s týmto nariadením;

21. „organizácia“ je spoločnosť, združenie, firma, podnik, orgán alebo inštitúcia so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho alebo časť, alebo kombinácia týchto subjektov bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná do registra, či je verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu;

22. „miesto“ je osobitná geografická oblasť, ktorá podlieha riadeniu organizácie a na ktorej sa vykonávajú činnosti, vyrábajú výrobky a poskytujú služby vrátane celej infraštruktúry, všetkých zariadení a materiálov; miesto je najmenší subjekt, ktorý sa môže brať do úvahy na registráciu;

23. „klaster“ je skupina nezávislých organizácií, ktoré sú si podobné z hľadiska geografickej blízkosti alebo obchodných aktivít a ktoré spolu zavádzajú systém environmentálneho manažérstva;

24. „overovanie“ je postup posudzovania zhody, ktorý vykonáva environmentálny overovateľ, aby preukázal, či environmentálne preskúmanie, environmentálna politika, systém environmentálneho manažérstva organizácie, ako aj interný environmentálny audit a jeho vykonávanie spĺňa požiadavky tohto nariadenia;

25. „validácia“ je potvrdenie zo strany environmentálneho overovateľa, ktorý vykonal overovanie, že informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení organizácie a v jej aktualizovanom environmentálnom vyhlásení sú spoľahlivé, dôveryhodné a správne a spĺňajú požiadavky uvedené v tomto nariadení;

26. „orgány presadzovania práva“ sú príslušné orgány určené členskými štátmi a ich úlohou je zisťovanie, prevencia a vyšetrovanie prípadov porušenia uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a v prípade potreby prijímanie opatrení na ich presadzovanie;

27. „ukazovateľ environmentálneho správania“ je osobitné vyjadrenie, ktoré umožňuje merať environmentálne správanie organizácie;

28. „malá organizácia“ je:

a) mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov ( 1 ), alebo

b) miestne orgány spravujúce menej ako 10 000 obyvateľov alebo ostatné verejné orgány, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ich ročný rozpočet nepresahuje 50 miliónov EUR alebo ich celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR, vrátane všetkých týchto subjektov:

i) vlády alebo inej verejnej správy, alebo verejných poradných orgánov na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

ii) fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich verejné administratívne funkcie podľa vnútroštátneho práva vrátane osobitných povinností, aktivít alebo služieb súvisiacich so životným prostredím a

iii) fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú verejnú zodpovednosť alebo funkcie alebo vykonávajú verejné služby vo vzťahu k životnému prostrediu, a to pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedených v písmene b);

29. „združená registrácia“ je jedna registrácia všetkých alebo niektorých miest organizácie lokalizovaných v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo v tretích krajinách;

30. „akreditačný organ“ je vnútroštátny akreditačný organ ustanovený podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je zodpovedný za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za dozor nad ich činnosťami;

31. „licenčný orgán“ je orgán ustanovený v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je zodpovedný za vydávanie licencií environmentálnymi overovateľmi a za dozor nad ich činnosťami.



KAPITOLA II

ZÁPIS ORGANIZÁCIÍ DO REGISTRA

Článok 3

Určenie príslušného orgánu

1.  Žiadosti o zápis do registra podané organizáciami v členskom štáte sa podávajú príslušnému orgánu v tomto členskom štáte.

2.  Organizácia, ktorá má miesta v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch alebo v tretích krajinách, môže podať žiadosť o jednu združenú registráciu všetkých alebo niektorých týchto miest.

Žiadosti o jednu združenú registráciu sa podávajú príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má organizácia sídlo alebo riadiace centrum určené na účel tohto odseku.

3.  Žiadosti o registráciu od organizácií z krajín mimo Spoločenstva vrátane združenej registrácie, ktoré obsahujú len miesta mimo Spoločenstva, sa podávajú hociktorému príslušnému orgánu v tých členských štátoch, ktoré uskutočňujú registráciu organizácií z krajín mimo Spoločenstva v súlade s článkom 11 ods. 1 druhým pododsekom.

Uvedené organizácie sa uistia, že environmentálny overovateľ, ktorý bude robiť overovanie a validovať systém environmentálneho manažérstva organizácie, má akreditáciu alebo licenciu v členskom štáte, v ktorom organizácia žiada o registráciu.

Článok 4

Príprava na zápis do registra

1.  Organizácie, ktoré sa chcú do registra zapísať prvý raz:

a) uskutočnia environmentálne preskúmanie všetkých environmentálnych aspektov organizácie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I a v bode A.3.1 prílohy II;

b) vzhľadom na výsledky environmentálneho preskúmania vypracujú a zavedú systém environmentálneho manažérstva, ktorý bude pokrývať všetky požiadavky uvedené v prílohe II, a kde to bude možné, zohľadnia najlepšie postupy v oblasti environmentálneho manažérstva v príslušnom sektore uvedené v článku 46 ods. 1 písm. a);

c) vykonávajú interný audit v súlade s požiadavkami uvedenými v bode A.5.5 prílohy II a v prílohe III;

d) pripravia environmentálne vyhlásenie podľa prílohy IV. Ak sú pre príslušný sektor k dispozícii referenčné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov, ako sú uvedené v článku 46, v posúdení environmentálneho správania organizácie sa zohľadní príslušný dokument.

2.  Organizácie môžu využiť pomoc uvedenú v článku 32, ktorá je k dispozícii v členskom štáte, v ktorom organizácia podáva žiadosť o zápis do registra.

3.  Organizácie, ktorých certifikovaný systém environmentálneho manažérstva bol uznaný v súlade s článkom 45 ods. 4, nie sú povinné vykonať tie časti, ktoré boli uznané za rovnocenné s týmto nariadením.

4.  Organizácie poskytnú materiálne alebo písomné dôkazy, z ktorých vyplýva, že organizácia dodržiava všetky uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

Organizácie môžu požadovať informácie od príslušného orgánu alebo orgánov presadzovania práva v súlade s článkom 32 alebo od environmentálneho overovateľa.

Organizácie so sídlom mimo Spoločenstva takisto uvedené právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na podobné organizácie v členskom štáte, v ktorom plánujú podať svoju žiadosť.

Ak sú pre príslušný sektor k dispozícii referenčné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov podľa článku 46, pri posúdení environmentálneho správania organizácie sa uvedie odkaz na príslušný dokument.

5.  Úvodné environmentálne preskúmanie, systém environmentálneho manažérstva, postup v oblasti auditu a jeho vykonávanie overuje akreditovaný environmentálny overovateľ alebo environmentálny overovateľ s licenciou, ktorý zároveň validuje environmentálne vyhlásenie.

Článok 5

Žiadosť o zápis do registra

1.  O zápis do registra môže požiadať každá organizácia spĺňajúca požiadavky stanovené v článku 4.

2.  Žiadosť o zápis do registra sa podáva príslušnému orgánu vymedzenému v súlade s článkom 3 a obsahuje:

a) validované environmentálne vyhlásenie v elektronickej alebo tlačenej podobe;

b) vyhlásenie uvedené v článku 25 ods. 9 podpísané environmentálnym overovateľom, ktorý validoval environmentálne vyhlásenie;

c) vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI;

d) v prípade potreby potvrdenie o úhrade príslušných poplatkov.

3.  Žiadosť sa vyplní v (niektorom) úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa organizácia uchádza o zápis do registra.



KAPITOLA III

POVINNOSTI ORGANIZÁCIÍ ZAPÍSANÝCH V REGISTRI

Článok 6

Obnovenie registrácie v EMAS

1.  Organizácia zapísaná do registra aspoň raz za tri roky:

a) dáva si overovať celý systém environmentálneho manažérstva, program auditov a ich vykonávanie;

b) vypracuje environmentálne vyhlásenie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV a nechá ho validovať environmentálnym overovateľom;

c) predkladá validované environmentálne vyhlásenie príslušnému orgánu;

d) predkladá príslušnému orgánu vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI;

e) v prípade potreby uhradí príslušnému orgánu poplatok za predĺženie registrácie.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, organizácia zapísaná do registra počas týchto rokov:

a) v súlade s programom auditov vykonáva interný audit svojho environmentálneho správania a dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia v súlade s prílohou III;

b) vypracováva aktualizované environmentálne vyhlásenie v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV a nechá ho validovať environmentálnym overovateľom;

c) predkladá validované aktualizované environmentálne vyhlásenie príslušnému orgánu;

d) predkladá príslušnému orgánu vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI,

e) v prípade potreby uhradí príslušnému orgánu poplatok za zachovanie registrácie.

3.  Zaregistrované organizácie sprístupňujú svoje environmentálne vyhlásenie a aktualizované environmentálne vyhlásenie verejnosti do jedného mesiaca od zápisu do registra a do jedného mesiaca od dátumu predĺženia registrácie.

Zaregistrované organizácie môžu túto požiadavku splniť poskytnutím environmentálneho vyhlásenia a aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia na základe žiadosti alebo vytvorením odkazov na internetové stránky, na ktorých sú tieto vyhlásenia k dispozícii.

Zaregistrované organizácie určia spôsob, ako verejnosti sprístupnia formuláre uvedené v prílohe VI.

Článok 7

Výnimka pre malé organizácie

1.  Príslušné orgány predĺžia malej organizácii na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na štyri roky alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že environmentálny overovateľ, ktorý overoval organizáciu, potvrdí, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) neexistujú žiadne významné environmentálne riziká;

b) organizácia neplánuje žiadne podstatné zmeny, ako sa uvádza v článku 8, a

c) neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy, ku ktorým organizácia prispieva.

Na predloženie žiadosti uvedenej v prvom pododseku môže organizácia použiť formulár uvedený v prílohe VI.

2.  Príslušný orgán žiadosť odmietne, ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 1. Organizácii to riadne odôvodní.

3.  Organizácie, ktoré využijú možnosť predĺženia na dva roky uvedenú v odseku 1, predkladajú príslušnému orgánu nevalidované aktualizované environmentálne vyhlásenie každý rok, v ktorom sú oslobodené od povinnosti mať validované aktualizované environmentálne vyhlásenie.

Článok 8

Podstatné zmeny

1.  V prípade, že organizácia zapísaná v registri plánuje zaviesť podstatné zmeny, uskutoční environmentálne preskúmanie týchto zmien vrátane ich environmentálnych aspektov a vplyvov.

2.  Na základe environmentálneho preskúmania zmien organizácia aktualizuje počiatočné environmentálne preskúmanie a zodpovedajúcim spôsobom upravuje environmentálnu politiku, environmentálny program a systém environmentálneho manažérstva a aktualizuje environmentálne vyhlásenie.

3.  Všetky dokumenty upravené a aktualizované podľa odseku 2 sa overujú a validujú do šiestich mesiacov.

4.  Po validácii organizácia oznamuje zmeny príslušnému orgánu, pričom použije formulár uvedený v prílohe VI, a sprístupňuje ich verejnosti.

Článok 9

Interný environmentálny audit

1.  Organizácia zapísaná do registra vytvorí program auditov, v rámci ktorého sa zabezpečí, aby počas obdobia nepresahujúceho tri alebo štyri roky, ak sa uplatní výnimka ustanovená v článku 7, boli predmetom interného environmentálneho auditu všetky aktivity organizácie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III.

2.  Audit vykonávajú audítori, ktorí majú ako jednotlivci alebo spoločne právomoc potrebnú na vykonávanie takýchto úloh, pričom sú v dostatočnej miere nezávislí od aktivít, ktoré sú predmetom ich auditu, aby sa zabezpečila objektívnosť rozhodovania.

3.  V programe environmentálnych auditov organizácie sa vymedzujú ciele každého auditu alebo cyklu auditov vrátane frekvencie konania auditov týkajúcich sa každej činnosti.

4.  Audítori na konci každého auditu a na konci cyklu auditov vypracujú písomnú správu o audite.

5.  Zistenia a závery auditu oznamuje audítor organizácii.

6.  Po ukončení procesu auditu organizácia vypracuje a realizuje primeraný akčný plán.

7.  Organizácia uplatňuje vhodné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí následná kontrola plnenia výsledkov auditu.

Článok 10

Používanie loga EMAS

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 ods. 2, logo EMAS uvedené v prílohe V môžu používať iba organizácie zapísané v registri a len v prípade, že ich registrácia je ešte stále platná.

Na logu sa vždy uvádza registračné číslo organizácie.

2.  Logo EMAS sa používa len v súlade s technickými špecifikáciami stanovenými v prílohe V.

3.  V prípade, ak sa organizácia v súlade s článkom 3 ods. 2 rozhodne nezahrnúť všetky svoje miesta do združenej registrácie, musí pri komunikácii s verejnosťou a pri použití loga EMAS jasne uviesť, na ktoré miesta sa vzťahuje zápis do registra.

4.  Logo EMAS sa nesmie používať:

a) na výrobkoch ani na ich obaloch, ani

b) v spojení s porovnateľnými nárokmi týkajúcimi sa iných činností a služieb alebo spôsobom, ktorým by ho bolo možné zameniť so značkami ekologických výrobkov.

5.  Všetky environmentálne informácie uverejnené organizáciou zapísanou v registri sa môžu doplniť logom EMAS za predpokladu, že takéto informácie obsahujú odkaz na najnovšie environmentálne vyhlásenie organizácie alebo jej aktualizované environmentálne vyhlásenie, z ktorého boli prevzaté, a že ich environmentálny overovateľ validoval ako:

a) presné;

b) doložené a overiteľné;

c) relevantné a použité vo vhodnom kontexte alebo rámci;

d) reprezentatívne pre celkové environmentálne správanie organizácie;

e) informácie, pri ktorých je nepravdepodobné, že by spôsobili chybný výklad, a

f) významné vzhľadom na celkový environmentálny vplyv.



KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Článok 11

Určenie a úloha príslušných orgánov

1.  Členské štáty určujú príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za zápis organizácií, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve do registra v súlade s týmto nariadením.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušné orgány, ktoré určia, vykonávajú registráciu a sú zodpovedné za registráciu organizácií z krajín mimo Spoločenstva v súlade s týmto nariadením.

Príslušné orgány kontrolujú zápis organizácií do registra a ich zachovanie v ňom vrátane pozastavenia a vymazania zápisu z registra.

2.  Príslušné orgány môžu byť vnútroštátne, regionálne alebo miestne.

3.  Členovia príslušných orgánov musia zabezpečiť svoju nezávislosť a nestrannosť.

4.  Príslušné orgány disponujú primeranými finančnými aj ľudskými zdrojmi na riadne plnenie svojich úloh.

5.  Príslušné orgány uplatňujú toto nariadenie jednotným spôsobom a zúčastňujú sa na pravidelnom partnerskom hodnotení podľa článku 17.

Článok 12

Povinnosti týkajúce sa postupu registrácie

1.  Príslušné orgány stanovujú postupy týkajúce sa zápisu organizácií do registra. Pravidlá stanovujú najmä v súvislosti so:

a) zohľadňovaním pripomienok zainteresovaných strán vrátane akreditačných a licenčných orgánov a príslušných orgánov presadzovania práva a zastupiteľských orgánov organizácií, pokiaľ ide o organizácie, ktoré žiadajú o zápis do registra alebo ktoré sú už v registri zapísané;

b) zamietnutím zápisu do registra, vymazaním organizácií z registra alebo pozastavením platnosti registrácie organizácií a

c) podávaním odvolaní a sťažností proti ich rozhodnutiam.

2.  Príslušné orgány vytvárajú a udržiavajú register organizácií zaregistrovaných v ich členských štátoch vrátane informácií, ako možno získať ich environmentálne vyhlásenie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie, a v prípade zmien tento register aktualizujú každý mesiac.

Register je prístupný verejnosti na internetovej stránke.

3.  Príslušné orgány oznamujú každý mesiac Komisii zmeny v registri uvedenom v odseku 2, a to priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov podľa rozhodnutia príslušných členských štátov.

Článok 13

Zápis organizácií do registra

1.  Príslušné orgány posudzujú žiadosti organizácií o zápis do registra v súlade s postupmi vytvorenými na tento účel.

2.  Ak organizácia podáva žiadosť o zápis do registra, príslušný orgán zapíše túto organizáciu do registra a udelí jej registračné číslo v prípade, ak sa splnia tieto podmienky:

a) príslušný orgán prijal žiadosť o zápis do registra, ktorá obsahuje všetky dokumenty uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) až d);

b) príslušný orgán skontroloval, či sa overovanie a validácia vykonali v súlade s článkami 25, 26 a 27;

c) príslušný orgán je na základe materiálnych dôkazov, ktoré získal, alebo z písomnej správy príslušného orgánu presadzovania práva presvedčený o tom, že nie sú žiadne dôkazy o porušení uplatniteľných právnych požiadaviek v súvislosti so životným prostredím;

d) zo strany zúčastnených strán nie sú žiadne závažné sťažnosti, alebo sťažnosti boli kladne vyriešené;

e) príslušný orgán je na základe získaných dôkazov presvedčený, že organizácia spĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, a

f) príslušný orgán prijal registračný poplatok, ak sa požaduje.

3.  Príslušný orgán informuje organizáciu o tom, že bola zapísaná do registra a udelí jej registračné číslo a logo EMAS.

4.  Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že organizácia žiadajúca o zápis do registra nedodržiava požiadavky uvedené v odseku 2, odmietne túto organizáciu zapísať do registra a organizácii to riadne odôvodní.

5.  Ak príslušný orgán prijme od akreditačného alebo licenčného orgánu písomnú správu o výsledkoch dozoru, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia žiadajúca o zápis do registra EMAS spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, odmietne túto organizáciu zapísať do registra. Príslušný orgán vyzve organizáciu, aby predložila novú žiadosť o registráciu.

6.  Príslušný orgán uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane organizácie s cieľom získať dôkazy potrebné na prijatie jeho rozhodnutia v súvislosti s odmietnutím zápisu organizácií do registra.

Článok 14

Predĺženie registrácie organizácií

1.  Príslušný orgán predĺži registráciu organizácie, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) príslušný orgán dostal validované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c), validované aktualizované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 6 ods. 2 písm. c) alebo nevalidované aktualizované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 7 ods. 3;

b) príslušný orgán dostal vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI, ako je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d) a v článku 6 ods. 2 písm. d);

c) príslušný orgán nemá dôkaz o tom, že sa overovanie a validácia nevykonali v súlade s článkami 25, 26 a 27;

d) príslušný orgán nemá dôkaz o tom, že by organizácia nedodržiavala uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia;

e) zo strany zúčastnených strán nie sú žiadne závažné sťažnosti alebo sťažnosti boli kladne vyriešené;

f) príslušný orgán je na základe získaných dôkazov presvedčený, že organizácia spĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, a

g) príslušný orgán prijal poplatok za predĺženie registrácie, ak sa požaduje.

2.  Príslušné orgány informujú organizáciu o tom, že jej registrácia bola predĺžená.

Článok 15

Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

1.  Ak je príslušný orgán toho názoru, že organizácia zapísaná v registri nedodržiava súlad s týmto nariadením, poskytne organizácii možnosť, aby v tejto súvislosti vyjadrila svoje stanovisko. Ak organizácia neposkytne uspokojivú odpoveď, bude z registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie.

2.  Ak príslušný orgán dostane od akreditačného alebo licenčného orgánu písomnú správu o výsledkoch dozoru, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že činnosti environmentálneho overovateľa sa nevykonali dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že registrovaná organizácia spĺňa požiadavky tohto nariadenia, platnosť jej registrácie sa pozastaví.

3.  Organizácia zapísaná v registri bude v závislosti od situácie z tohto registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie, ak do dvoch mesiacov od požiadania príslušným orgánom nepredloží:

a) validované environmentálne vyhlásenie, aktualizované environmentálne vyhlásenie alebo podpísané vyhlásenie uvedené v článku 25 ods. 9;

b) formulár, v ktorom organizácia uvádza aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI.

4.  Ak príslušný orgán presadzovania práva informuje v písomnej správe príslušný orgán o tom, že organizácia porušila akékoľvek uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, príslušný orgán v závislosti od prípadu vymaže odkaz na túto organizáciu z registra alebo pozastaví platnosť jej registrácie.

5.  Ak sa príslušný orgán rozhodne pozastaviť platnosť registrácie organizácie alebo vymazať organizáciu z registra, zohľadňuje aspoň:

a) environmentálne účinky nedodržiavania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie;

b) predvídateľnosť nedodržiavania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie alebo okolnosti, ktoré k nemu viedli;

c) predchádzajúce prípady nedodržania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie a

d) konkrétnu situáciu, v ktorej sa organizácia nachádza.

6.  Príslušný orgán uskutočňuje konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane organizácie s cieľom získať dôkazy potrebné na prijatie rozhodnutia v súvislosti s pozastavením platnosti registrácie alebo vymazaním organizácií z registra.

7.  Ak príslušný orgán získal dôkazy inak ako prostredníctvom písomnej správy akreditačného alebo licenčného orgánu o výsledkoch dozoru, z ktorých vyplýva, že činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, príslušný orgán uskutoční konzultácie s akreditačným alebo licenčným orgánom vykonávajúcim dozor nad činnosťou environmentálneho overovateľa.

8.  Príslušný orgán uvádza dôvody prijatia každého opatrenia.

9.  Príslušný orgán poskytuje organizácii potrebné informácie, pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami.

10.  Pozastavenie platnosti registrácie organizácie sa zruší, ak príslušný orgán získa dostatočné informácie o tom, že organizácia dodržiava požiadavky uvedené v tomto nariadení.

Článok 16

Fórum príslušných orgánov

1.  Príslušné orgány vytvoria fórum príslušných orgánov zo všetkých členských štátov (ďalej len „fórum príslušných orgánov“) a schádzajú sa najmenej raz za rok v prítomnosti predstaviteľa Komisie.

Fórum príslušných orgánov prijme svoj rokovací poriadok.

2.  Fóra príslušných orgánov sa zúčastňujú príslušné orgány každého členského štátu. Ak sú v rámci jedného členského štátu zriadené viaceré príslušné orgány, prijmú sa primerané opatrenia, aby boli o činnostiach fóra príslušných orgánov informované všetky.

3.  Fórum príslušných orgánov vypracuje usmernenia na súdržnosť postupov týkajúcich sa zápisu organizácií do registra v súlade s týmto nariadením vrátane predĺženia registrácie, pozastavenia platnosti registrácie a vymazania organizácií z registra v Spoločenstve i mimo neho.

Fórum príslušných orgánov zasiela Komisii sprievodné dokumenty a dokumenty týkajúce sa partnerského hodnotenia.

4.  Sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov, predkladá podľa potreby Komisia na schválenie v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Tieto dokumenty sú prístupné verejnosti.

Článok 17

Partnerské hodnotenie príslušných orgánov

1.  Fórum príslušných orgánov zabezpečuje partnerské hodnotenie zamerané na posudzovanie dodržiavania súladu systému zápisu do registra každého príslušného orgánu s týmto nariadením a na rozvíjanie harmonizovaného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa zápisu do registra.

2.  Partnerské hodnotenie sa vykonáva pravidelne a aspoň každé štyri roky a zahŕňa posúdenie pravidiel a postupov stanovených v článkoch 12, 13 a 15. Partnerského hodnotenia sa zúčastňujú všetky príslušné orgány.

3.  Komisia vytvára postupy na vykonávanie partnerského hodnotenia vrátane primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijímaných na základe partnerského hodnotenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

4.  Postupy uvedené v odseku 3 sa stanovia predtým, ako sa uskutoční prvé partnerské hodnotenie.

5.  Fórum príslušných orgánov pravidelne predkladá Komisii a výboru zriadenému podľa článku 49 ods. 1 výročnú správu o partnerskom hodnotení.

Táto správa sa sprístupní verejnosti, keď ju schváli fórum príslušných orgánov a výbor uvedený v prvom pododseku.



KAPITOLA V

ENVIRONMENTÁLNI OVEROVATELIA

Článok 18

Úlohy environmentálnych overovateľov

1.  Environmentálni overovatelia posudzujú, či environmentálne preskúmanie organizácie, jej environmentálna politika, systém manažérstva, postupy v oblasti auditu a ich vykonávanie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

2.  Environmentálni overovatelia overujú:

a) dodržiavanie všetkých požiadaviek uvedených v tomto nariadení organizáciou, pokiaľ ide o úvodné environmentálne preskúmanie, systém environmentálneho manažérstva, environmentálny audit a jeho výsledky a environmentálne vyhlásenie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie;

b) dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek Spoločenstva, ako aj národných, regionálnych a miestnych právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia zo strany organizácie;

c) sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie a

d) spoľahlivosť, dôveryhodnosť a správnosť údajov a informácií uvedených v týchto dokumentoch:

i) v environmentálnom vyhlásení;

ii) v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení;

iii) vo všetkých environmentálnych informáciách, ktoré sa majú validovať.

3.  Environmentálni overovatelia overujú najmä vhodnosť úvodného environmentálneho preskúmania alebo auditu alebo iných postupov, ktoré vykonáva organizácia, bez toho, aby sa tieto postupy zbytočne opakovali.

4.  Environmentálni overovatelia overujú, či sú výsledky interného auditu spoľahlivé. Na tento účel využívajú v prípade potreby kontroly na mieste.

5.  Počas prípravy organizácie na zápis do registra environmentálny overovateľ kontroluje v rámci overovania aspoň to, či organizácia plní tieto požiadavky:

a) uplatňovanie plne funkčného systému environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II;

b) uplatňovanie v plnom rozsahu naplánovaného programu auditov, s realizáciou ktorého sa už začalo v súlade s prílohou III, takže už boli skontrolované aspoň najvýznamnejšie environmentálne vplyvy;

c) dokončenie preskúmania manažmentom podľa časti A prílohy II a

d) vypracovanie environmentálneho vyhlásenia v súlade s prílohou IV a zohľadnenie referenčných dokumentov pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

6.  Na účely overovania na predĺženie registrácie uvedenej v článku 6 ods. 1 environmentálny overovateľ skontroluje, či organizácia plní aspoň tieto požiadavky:

a) plne funkčný systém environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II;

b) organizácia má v plnom rozsahu naplánovaný program auditov, pričom sa dokončil aspoň jeden cyklus auditov v súlade s prílohou III;

c) organizácia uskutočnila jedno preskúmanie manažmentom a

d) organizácia pripravila environmentálne vyhlásenie v súlade s prílohou IV a zohľadnili sa referenčné dokumenty pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

7.  Na účely overovania na predĺženie registrácie uvedené v článku 6 ods. 2 environmentálny overovateľ kontroluje, či organizácia plní aspoň tieto požiadavky:

a) organizácia vykonala interný audit environmentálneho správania a dodržiavania súladu s uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia v súlade s prílohou III;

b) organizácia preukazuje priebežné dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a sústavné zlepšovanie svojho environmentálneho správania a

c) organizácia pripravila aktualizované environmentálne vyhlásenie v súlade s prílohou IV a zohľadnili sa referenčné dokumenty pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

Článok 19

Pravidelnosť konania overovania

1.  Environmentálny overovateľ vytvára program, ktorým sa zabezpečuje overovanie všetkých prvkov požadovaných na zápis do registra a predĺženie registrácie podľa článkov 4, 5 a 6, pričom uskutočňuje konzultácie s organizáciou.

2.  Environmentálny overovateľ v intervaloch nepresahujúcich 12 mesiacov validuje všetky aktualizované informácie uvedené v environmentálnom vyhlásení alebo v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení.

V príslušných prípadoch sa uplatňuje výnimka ustanovená v článku 7.

Článok 20

Požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov

1.  Uchádzač o funkciu environmentálneho overovateľa, ktorý má záujem získať akreditáciu alebo licenciu v súlade s týmto nariadením, podáva žiadosť akreditačnému orgánu, od ktorého chce akreditáciu alebo licenciu získať.

V tejto žiadosti sa uvádza rozsah pôsobnosti požadovanej akreditácie alebo licencie na základe odkazu na klasifikáciu ekonomických činností vymedzených v nariadení (ES) č. 1893/2006 ( 2 ).

2.  Uchádzač o funkciu environmentálneho overovateľa poskytuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu primeraný dôkaz o svojich schopnostiach vrátane znalostí, príslušných skúsenostiach a technických schopnostiach relevantných z hľadiska rozsahu požadovanej akreditácie alebo licencie v týchto oblastiach:

a) toto nariadenie;

b) všeobecné fungovanie systémov environmentálneho manažérstva;

c) príslušné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov vydávané Komisiou podľa článku 46 na účely uplatňovania tohto nariadenia;

d) právne, regulačné a administratívne požiadavky relevantné z hľadiska činnosti, ktorá je predmetom overovania a validácie;

e) environmentálne aspekty a vplyvy vrátane environmentálneho rozmeru trvalo udržateľného rozvoja;

f) technické aspekty súvisiace s environmentálnymi otázkami, pokiaľ ide o činnosť, ktorá je predmetom overovania a validácie;

g) všeobecné fungovanie činnosti, ktorá je predmetom overovania a validácie, s cieľom posúdiť primeranosť systému manažérstva, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie organizácie, jej výrobkov, služieb a činností a životného prostredia aspoň vrátane:

i) technológií, ktoré používa organizácia;

ii) terminológie a nástrojov používaných pri aktivitách;

iii) prevádzkových aktivít a charakteristiky ich interakcie so životným prostredím;

iv) metodík na hodnotenie významných environmentálnych aspektov;

v) technológií na kontrolu a zmierňovanie znečisťovania;

h) požiadavky týkajúce sa procesu environmentálneho auditu a metodiky vrátane schopnosti vykonávať účinné overovacie audity systému environmentálneho manažérstva, určovania primeraných zistení a záverov auditov a vypracovávanie a prezentácia správ o audite v ústnej a písomnej forme s cieľom poskytovať prehľadné záznamy týkajúce sa overovacieho auditu;

i) informačný audit, environmentálne vyhlásenie a aktualizované environmentálne vyhlásenie, pokiaľ ide o správu údajov, uchovávanie údajov a manipuláciu s nimi, prezentáciu údajov v písomnom a grafickom formáte na zisťovanie prípadných chybných údajov, používanie predpokladov a odhadov;

j) environmentálny rozmer výrobkov a služieb vrátane environmentálnych aspektov a environmentálneho správania počas využívania a po ňom a celistvosť údajov poskytovaných pre environmentálne rozhodovanie.

3.  Od environmentálneho overovateľa sa požaduje, aby preukázal pokračujúci odborný rast v oblastiach spôsobilosti stanovených v odseku 2 a aby si tento rast uchoval pri hodnotení akreditačným alebo licenčným orgánom.

4.  Environmentálny overovateľ musí byť pri vykonávaní svojich činností treťou, externou stranou, nezávislý, a to najmä od audítora alebo konzultanta organizácie, nestranný a objektívny.

5.  Environmentálny overovateľ zabezpečuje, aby nebol vystavený žiadnemu komerčnému, finančnému ani inému tlaku, ktorý by mohol ovplyvniť jeho rozhodnutia alebo ohroziť dôveru v jeho nezávislosť rozhodnutí a integritu vo vzťahu k overovacím činnostiam. Environmentálny overovateľ zabezpečuje dodržiavanie súladu so všetkými príslušnými pravidlami platnými v tejto súvislosti.

6.  Environmentálny overovateľ musí mať zdokumentované metódy a postupy vrátane mechanizmov riadenia kvality a ustanovení o dôvernom charaktere údajov tak, aby dodržal súlad s požiadavkami na overovanie a validáciu uvedenými v tomto nariadení.

7.  Ak je environmentálnym overovateľom organizácia, musí mať k dispozícii organizačnú schému, v ktorej sú podrobne uvedené štruktúry a zodpovednosti v rámci organizácie, a vyhlásenie o právnom statuse, zodpovednosti a zdrojoch financovania.

Táto organizačná schéma sa sprístupní na základe žiadosti.

8.  Plnenie týchto požiadaviek sa zabezpečuje prostredníctvom hodnotenia, ktoré sa vykonáva pred akreditáciou alebo udelením licencie, a prostredníctvom dozoru akreditačného alebo licenčného orgánu.

Článok 21

Ďalšie požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov, ktorí sú fyzickými osobami a ktorí vykonávajú overovanie a validáciu činností ako jednotlivci

Ak sú environmentálni overovatelia fyzickými osobami, ktoré vykonávajú overovanie a validáciu ako jednotlivci, musia okrem plnenia požiadaviek uvedených v článku 20 disponovať:

a) potrebnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie overovania a validácie činností v oblastiach, pre ktoré sú akreditovaní alebo na ktoré majú licenciu;

b) obmedzeným rozsahom licencie v závislosti od svojej osobnej odbornej spôsobilosti.

Článok 22

Ďalšie požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov, ktorí pôsobia v tretích krajinách

1.  Ak environmentálny overovateľ plánuje vykonať overovanie a validáciu v tretích krajinách, musí požiadať o akreditáciu alebo licenciu pre konkrétne tretie krajiny.

2.  Aby získal akreditáciu alebo licenciu pre tretiu krajinu, musí environmentálny overovateľ okrem požiadaviek uvedených v článkoch 20 a 21 splniť tieto požiadavky:

a) znalosť a chápanie právnych, regulačných a administratívnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím v tretej krajine, pre ktorú sa žiada o akreditáciu alebo licenciu;

b) znalosť a schopnosť porozumieť úradnému jazyku tretej krajiny, pre ktorú sa žiada o akreditáciu alebo licenciu.

3.  Požiadavky uvedené v odseku 2 sa považujú za splnené, ak environmentálny overovateľ preukáže, že je v zmluvnom vzťahu s oprávnenou osobou alebo organizáciou, ktorá spĺňa tieto požiadavky.

Táto osoba alebo organizácia musí byť nezávislá od organizácie, ktorá sa má overovať.

Článok 23

Dozor nad činnosťou environmentálnych overovateľov

1.  Dozor nad overovaním a validáciou, ktoré environmentálni overovatelia vykonávajú v:

a) členskom štáte, v ktorom sú akreditovaní, akreditačný alebo licenčný orgán, ktorý akreditáciu alebo licenciu udelil;

b) tretej krajine, akreditačný alebo licenčný orgán, ktorý environmentálnemu overovateľovi udelil akreditáciu alebo licenciu pre tieto činnosti;

c) členskom štáte inom, ako je štát, v ktorom získal akreditáciu alebo licenciu, akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom sa overovanie uskutočňuje.

2.  Aspoň štyri týždne pred konaním každého overovania v členskom štáte environmentálny overovateľ oznamuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu zodpovednému za vykonávanie dozoru nad činnosťami príslušného environmentálneho overovateľa podrobné údaje o svojej akreditácii alebo licencii, miesto a časové údaje konania overovania.

3.  Environmentálny overovateľ bezodkladne informuje akreditačný alebo licenčný orgán o akýchkoľvek zmenách, ktoré majú vplyv na akreditáciu alebo licenciu, alebo ich rozsah.

4.  V pravidelných intervaloch nepresahujúcich 24 mesiacov musí akreditačný alebo licenčný orgán realizovať opatrenie, ktorým sa zabezpečuje, že environmentálny overovateľ stále plní akreditačné alebo licenčné požiadavky, a na základe ktorého sa sleduje kvalita vykonaných činností súvisiacich s overovaním a validáciou.

5.  Dozor môže pozostávať z kancelárskeho auditu, dozoru na mieste v organizáciách, dotazníkov, preskúmania environmentálnych vyhlásení alebo aktualizovaných environmentálnych vyhlásení validovaných environmentálnym overovateľom a preskúmania správy o overovaní.

Rozsah dozoru je úmerný činnostiam, ktoré vykonáva environmentálny overovateľ.

6.  Organizácie musia akreditačným alebo licenčným orgánom umožniť vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálneho overovateľa v priebehu procesu overovania a validácie.

7.  Rozhodnutie o ukončení alebo pozastavení platnosti akreditácie alebo licencie alebo o obmedzení rozsahu akreditácie alebo licencie, ktoré prijíma akreditačný alebo licenčný orgán, sa prijíma až potom, ako environmentálny overovateľ dostal príležitosť na vypočutie.

8.  Ak je akreditačný alebo licenčný orgán zodpovedný za vykonávanie dozoru nad činnosťami overovateľov toho názoru, že kvalita práce vykonanej environmentálnym overovateľom nespĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, písomná správa o výsledkoch dozoru sa predloží príslušnému environmentálnemu overovateľovi a príslušnému orgánu, ktorému dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra, alebo ktorý dotknutú organizáciu zapísal do registra.

V prípade akéhokoľvek ďalšieho sporu sa správa o výsledkoch dozoru predloží fóru akreditačných a licenčných orgánov podľa článku 30.

Článok 24

Ďalšie požiadavky týkajúce sa dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov, ktorí pôsobia v členskom štáte inom ako štát, v ktorom získali akreditáciu alebo licenciu

1.  Environmentálny overovateľ akreditovaný alebo licenciovaný v jednom členskom štáte musí najmenej štyri týždne pred overovaním a validáciou v inom členskom štáte oznámiť akreditačnému alebo licenčnému orgánu tohto členského štátu tieto informácie:

a) údaje o svojej akreditácii alebo licencii, odbornej spôsobilosti, najmä znalosť právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a úradného jazyku tohto členského štátu, a prípadne zloženie tímu;

b) miesto a časové údaje konania overovania a validácie;

c) adresu a kontaktné údaje organizácie.

Toto oznámenie sa posiela pred každým overovaním a validáciou.

2.  Akreditačný alebo licenčný orgán môže od overovateľa požadovať objasnenie jeho znalostí v súvislosti s potrebnými uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia.

3.  Akreditačný alebo licenčný orgán môže vyžadovať podmienky iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, len ak týmito inými podmienkami nie je dotknuté právo environmentálneho overovateľa poskytovať služby v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom získal akreditáciu alebo licenciu.

4.  Akreditačný orgán alebo licenčný nesmie využívať postup uvedený v odseku 1 na oneskorenie príchodu environmentálneho overovateľa. Ak akreditačný orgán alebo licenčný orgán nie je schopný plniť svoje úlohy v súlade s odsekmi 2 a 3 pred dátumom overovania a validácie, ktoré boli oznámené overovateľom v súlade s odsekom 1 písm. b), poskytne overovateľovi odôvodnenie.

5.  Akreditačné alebo licenčné orgány nesmú účtovať žiadne diskriminačné poplatky za oznamovanie a vykonávanie dozoru.

6.  Ak je dozorný akreditačný alebo licenčný orgán toho názoru, že kvalita práce environmentálneho overovateľa nespĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, písomná správa o výsledkoch dozoru sa zašle príslušnému environmentálnemu overovateľovi, akreditačnému alebo licenčnému orgánu, ktorý udelil akreditáciu, a príslušnému orgánu, ktorému dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra alebo ktorý dotknutú organizáciu zaregistroval. V prípade akéhokoľvek ďalšieho sporu sa správa o výsledkoch dozoru predloží fóru akreditačných a licenčných orgánov podľa článku 30.

Článok 25

Podmienky týkajúce sa overovania a validácie

1.  Environmentálny overovateľ koná v rozsahu svojej akreditácie alebo licencie na základe písomnej dohody s organizáciou.

V tejto dohode sa:

a) uvádza rozsah činnosti;

b) uvádzajú podmienky, pri ktorých sa umožňuje environmentálnemu overovateľovi konať nezávislým odborným spôsobom, a

c) organizácia zaväzuje spolupracovať v potrebnej miere.

2.  Environmentálny overovateľ zabezpečuje jednoznačné vymedzenie častí organizácie, pričom musia zodpovedať skutočnému rozdeleniu činností.

V environmentálnom vyhlásení sa jasne uvádzajú rôzne časti organizácie, ktoré sú predmetom overovania alebo validácie.

3.  Environmentálny overovateľ vykonáva hodnotenie prvkov uvedených v článku 18.

4.  Ako súčasť procesu overovania a validácie environmentálny overovateľ preskúmava dokumentáciu, navštevuje organizáciu, vykonáva kontroly na mieste a zúčastňuje sa rozhovorov so zamestnancami.

5.  Pred konaním návštevy environmentálneho overovateľa mu organizácia poskytuje základné informácie o organizácii a svojich činnostiach, environmentálnej politike a programe, popis uplatňovaného systému environmentálneho manažérstva v organizácii, podrobnosti o vykonanom environmentálnom preskúmaní alebo auditoch, správu o tomto preskúmaní alebo auditoch a o každom nápravnom opatrení prijatom po preskúmaní alebo auditoch a návrh environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia.

6.  Environmentálny overovateľ vypracováva pre organizáciu písomnú správu o výsledkoch overovania, v ktorej uvádza:

a) všetky problémy súvisiace s činnosťou, ktorú vykonáva environmentálny overovateľ;

b) opis dodržiavania súladu so všetkými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení vrátane sprievodných dôkazov, zistení a záverov;

c) porovnanie dosiahnutých výsledkov a krátkodobých cieľov s predchádzajúcimi environmentálnymi vyhláseniami a posúdenie environmentálneho správania a posúdenie sústavného zlepšovania environmentálneho správania organizácie;

d) v príslušných prípadoch technické nedostatky environmentálneho preskúmania, metódy auditu, systému environmentálneho manažérstva alebo akéhokoľvek iného relevantného procesu.

7.  V prípade nedodržiavania ustanovení tohto nariadenia sa v správe uvádzajú aj:

a) zistenia a závery o nedodržaní ustanovení zo strany organizácie, ako aj dôkazy, na ktorých sú tieto zistenia a závery založené;

b) výhrady voči návrhu environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovanému environmentálnemu vyhláseniu a podrobnosti o zmenách a doplneniach alebo dodatkoch, ktoré by sa mali do environmentálneho vyhlásenia alebo do aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia vložiť.

8.  Po overení environmentálny overovateľ validuje environmentálne vyhlásenie organizácie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie a potvrdí, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení za predpokladu, že výsledok overovania a validácie potvrdzuje, že:

a) informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení organizácie alebo v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení sú spoľahlivé a správne a spĺňajú požiadavky tohto nariadenia a

b) neexistuje žiadny dôkaz, že organizácia neplní uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

9.  Pri validácii environmentálny overovateľ vydáva podpísané vyhlásenie uvedené v prílohe VII, v ktorom vyhlasuje, že overovanie a validáciu vykonal v súlade s týmto nariadením.

10.  Environmentálni overovatelia akreditovaní alebo licencovaní v jednom členskom štáte môžu vykonávať overovanie a validáciu v ktoromkoľvek inom členskom štáte v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

Nad procesom overovania alebo validácie vykonáva dozor akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom sa má vykonať overovanie. Tomuto akreditačnému alebo licenčnému orgánu sa oznámi začiatok procesu v termíne stanovenom podľa článku 24 ods. 1.

Článok 26

Overovanie a validácia malých organizácii

1.  Pri vykonávaní overovania a validácie environmentálny overovateľ zohľadňuje osobitné charakteristiky malých organizácií vrátane:

a) obmedzených riadiacich štruktúr;

b) zamestnancov s rozmanitou pracovnou náplňou;

c) zaškoľovania priamo na pracovisku;

d) schopnosti rýchlo sa prispôsobovať zmenám a

e) dokumentácie postupov v obmedzenom rozsahu.

2.  Environmentálni overovatelia vykonávajú overovanie alebo validáciu spôsobom, ktorý pre malé organizácie nevytvorí zbytočnú záťaž.

3.  Environmentálny overovateľ zohľadňuje objektívne dôkazy o tom, že systém je účinný vrátane existencie postupov v rámci organizácie, ktoré sú primerané rozsahu a zložitosti vykonávanej činnosti, povahe súvisiacich environmentálnych vplyvov a spôsobilosti prevádzkovateľov.

Článok 27

Podmienky týkajúce sa overovania a validácie v tretích krajinách

1.  Environmentálni overovatelia akreditovaní alebo licencovaní v jednom členskom štáte môžu vykonávať overovanie a validáciu organizácie so sídlom v tretej krajine v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

2.  Najmenej šesť týždňov pred konaním každého overovania alebo validácie v tretej krajine environmentálny overovateľ oznamuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu členského štátu, v ktorom dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra alebo v ktorom je zapísaná do registra, podrobnosti týkajúce sa jeho akreditácie alebo licencie, ako aj miesto a časové údaje konania overovania alebo validácie.

3.  Nad procesom overovania alebo validácie vykonáva dozor akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom je environmentálny overovateľ akreditovaný alebo licencovaný. Tomuto akreditačnému alebo licenčnému orgánu sa oznámi začiatok procesu v termíne stanovenom v odseku 2.



KAPITOLA VI

ORGÁN UDEĽUJÚCI AKREDITÁCIU A LICENCIU

Článok 28

Fungovanie udeľovania akreditácie a licencie

1.  Akreditačné orgány určené členskými štátmi podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008 sú zodpovedné za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty môžu podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008 ustanoviť licenčný orgán, ktorý bude zodpovedný za vydávanie licencií environmentálnym overovateľom a za dozor nad ich činnosťami.

3.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neudeľovať fyzickým osobám akreditácie alebo licencie na vykonávanie činnosti environmentálnych overovateľov.

4.  Akreditačné a licenčné orgány hodnotia spôsobilosť environmentálnych overovateľov, pokiaľ ide o body uvedené v článkoch 20, 21 a 22 týkajúce sa rozsahu pôsobnosti požadovanej akreditácie alebo licencie.

5.  Rozsah pôsobnosti akreditácie alebo licencie environmentálnych overovateľov sa vymedzuje na základe klasifikácie ekonomických činností podľa nariadenia (ES) č. 1893/2006. Tento rozsah pôsobnosti je obmedzený spôsobilosťou environmentálneho overovateľa a podľa potreby sa v ňom zohľadňuje rozsah a zložitosť činnosti.

6.  Akreditačné a licenčné orgány stanovujú primerané postupy týkajúce sa udeľovania akreditácie alebo licencie, odmietnutia udelenia akreditácie alebo licencie, pozastavenia platnosti alebo zrušenia akreditácie alebo licencie environmentálnych overovateľov a vykonávania dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov.

Tieto postupy zahŕňajú mechanizmy na zohľadňovanie pripomienok zainteresovaných strán vrátane príslušných orgánov a zastupiteľských orgánov organizácií, pokiaľ ide o uchádzačov o funkciu environmentálneho overovateľa a akreditovaných alebo licencovaných environmentálnych overovateľov.

7.  V prípade odmietnutia udelenia akreditácie alebo licencie akreditačný alebo licenčný orgán oznamuje environmentálnemu overovateľovi dôvody svojho rozhodnutia.

8.  Akreditačné alebo licenčné orgány zostavujú, revidujú a aktualizujú zoznam environmentálnych overovateľov, ako aj rozsah pôsobnosti ich akreditácie alebo licencie vo svojich členských štátoch, a každý mesiac – priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, podľa rozhodnutia príslušného členského štátu – oznamujú zmeny tohto zoznamu Komisii a príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sídli akreditačný alebo licenčný orgán.

9.  V rámci súboru pravidiel a postupov týkajúcich sa monitorovania činností podľa článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 765/2008 akreditačný a licenčný orgán vypracováva správu o výsledkoch dozoru, ak po konzultácii s príslušným environmentálnym overovateľom dospeje k jednému z týchto rozhodnutí:

a) činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení;

b) environmentálny overovateľ pri vykonávaní overovania a validácie porušil jednu alebo viaceré požiadavky uvedené v tomto nariadení.

Táto správa sa predkladá príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je organizácia zapísaná do registra alebo ktorému podáva žiadosť o zápis do registra, a v prípade potreby aj akreditačnému a licenčnému orgánu, ktorý akreditáciu alebo licenciu udelil.

Článok 29

Pozastavenie platnosti a zrušenie akreditácie alebo licencie

1.  Pozastavenie platnosti alebo zrušenie akreditácie alebo licencie si vyžaduje konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane environmentálneho overovateľa, aby sa akreditačnému alebo licenčnému orgánu poskytli potrebné dôkazy na prijatie rozhodnutia.

2.  Akreditačný alebo licenčný orgán informuje environmentálneho overovateľa o dôvodoch prijímaných opatrení a v prípade potreby o procese diskusie s príslušným orgánom presadzovania práva.

3.  Platnosť akreditácie alebo licencie sa pozastaví alebo sa akreditácia či licencia environmentálneho overovateľa zruší dovtedy, kým sa nezabezpečí plnenie tohto nariadenia z jeho strany podľa potreby v závislosti od povahy a rozsahu nesúladu alebo porušenia právnych požiadaviek.

4.  Pozastavenie platnosti akreditácie alebo licencie sa zruší, ak akreditačný alebo licenčný orgán získa dostatočné informácie o tom, že environmentálny overovateľ dodržiava toto nariadenie.

Článok 30

Fórum akreditačných a licenčných orgánov

1.  Všetky akreditačné a licenčné orgány zo všetkých členských štátov vytvoria fórum (ďalej len „fórum akreditačných a licenčných orgánov“) a schádzajú sa najmenej raz za rok v prítomnosti predstaviteľa Komisie.

2.  Úlohou fóra akreditačných a licenčných orgánov je zabezpečovať súdržnosť postupov týkajúcich sa:

a) procesu akreditácie alebo udelenia licencie environmentálnym overovateľov podľa tohto nariadenia vrátane odmietnutia udeliť akreditáciu alebo licenciu, pozastavenia jej platnosti a jej zrušenia;

b) vykonávania dozoru nad činnosťami akreditovaných alebo licencovaných environmentálnych overovateľov.

3.  Fórum akreditačných a licenčných orgánov na svojom zasadnutí vypracováva usmernenia, pokiaľ ide o otázky v rozsahu pôsobnosti akreditačných a licenčných orgánov.

4.  Fórum akreditačných a licenčných orgánov prijme svoj rokovací poriadok.

5.  Usmerňovacie dokumenty uvedené v odseku 3 a rokovací poriadok uvedený v odseku 4 sa predkladajú Komisii.

6.  Sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum akreditačných a licenčných orgánov, predkladá podľa potreby Komisia na schválenie v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Tieto dokumenty sa sprístupňujú verejnosti.

Článok 31

Partnerské hodnotenie akreditačných a licenčných orgánov

1.  Partnerské hodnotenie týkajúce sa akreditácie a udeľovania licencií environmentálnych overovateľov podľa tohto nariadenia, ktoré má organizovať fórum akreditačných a licenčných orgánov uvedené v článku 30 ods. 1, sa vykonáva pravidelne aspoň každé štyri roky a obsahuje posúdenie pravidiel a postupov stanovených v článkoch 28 a 29.

Na partnerskom hodnotení sa zúčastňujú všetky akreditačné a licenčné orgány.

2.  Fórum akreditačných a licenčných orgánov pravidelne predkladá Komisii a výboru zriadenému podľa článku 49 ods. 1 správu o partnerskom hodnotení.

Táto správa sa sprístupní verejnosti, keď ju schváli fórum akreditačných a licenčných orgánov a výbor uvedený v prvom pododseku.



KAPITOLA VII

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 32

Pomoc poskytovaná organizáciám v súvislosti s dodržiavaním súladu s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby organizácie dostali informácie a pomoc v súvislosti s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia v danom členskom štáte.

2.  Pomoc zahŕňa:

a) informácie o uplatniteľných právnych požiadavkách týkajúcich sa životného prostredia;

b) určenie príslušných orgánov presadzovania práva v prípade špecifických uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia.

3.  Členské štáty môžu delegovať úlohy uvedené v odsekoch 1 a 2 na príslušné orgány alebo na akýkoľvek iný orgán, ktorý má potrebnú odbornosť a vhodné zdroje na splnenie úloh.

4.  Členské štáty zabezpečujú, aby orgány presadzovania práva reagovali aspoň na žiadosti malých organizácií súvisiace s uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia, ktoré patria do rozsahu ich pôsobnosti, a aby uvedeným organizáciám poskytovali informácie o spôsoboch poskytovania dôkazov, že tieto organizácie plnia relevantné právne požiadavky.

5.  Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány presadzovania práva oznamovali príslušnému orgánu, ktorý organizáciu zaregistroval, každý prípad nedodržania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, a to čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca.

Príslušný orgán presadzovania práva oznámi príslušnému orgánu prípad nedodržania čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca od zistenia prípadu.

Článok 33

Podpora EMAS

1.  Členské štáty v spojení s príslušnými orgánmi, orgánmi presadzovania práva a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami podporujú schému EMAS, pričom zohľadnia činnosti uvedené v článkoch 34 až 38.

2.  Členské štáty môžu na tento účel stanoviť podpornú stratégiu, ktorá sa pravidelne hodnotí.

Článok 34

Informácie

1.  Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby poskytovali informácie:

a) o cieľoch a hlavných zložkách EMAS verejnosti;

b) o obsahu tohto nariadenia organizáciám.

2.  Členské štáty vo vhodnom prípade využívajú odborné publikácie, miestne časopisy, propagačné kampane alebo akékoľvek iné funkčné prostriedky na zvýšenie všeobecnej informovanosti o EMAS.

Členské štáty môžu spolupracovať najmä s priemyselnými združeniami, spotrebiteľskými organizáciami, environmentálnymi organizáciami, odbormi, miestnymi inštitúciami a ostatnými zainteresovanými stranami.

Článok 35

Podporné činnosti

1.  Členské štáty vykonávajú podporné činnosti týkajúce sa EMAS. Tieto činnosti môžu zahŕňať:

a) podporu výmeny znalostí a najlepšej praxe v oblasti EMAS medzi všetkými zainteresovanými stranami;

b) vytváranie účinných nástrojov na podporu EMAS a ich spoločného využívania s organizáciami;

c) poskytovanie technickej pomoci organizáciám pri definovaní a realizácii ich marketingových činností súvisiacich s EMAS;

d) podnecovanie vytvárania partnerstva medzi organizáciami na podporu EMAS.

2.  Logo EMAS bez registračného čísla môžu používať príslušné orgány, akreditačné a licenčné orgány, vnútroštátne orgány a ďalšie zainteresované strany na účely marketingu a propagácie EMAS. V takých prípadoch použitie loga EMAS uvedeného v prílohe V nesmie vzbudzovať dojem, že používateľ je registrovaný, ak to tak nie je.

Článok 36

Podpora účasti malých organizácií

Členské štáty prijímajú primerané opatrenia, aby podnecovali účasť malých organizácií, okrem iného:

a) uľahčením prístupu k informáciám a prostriedkom finančnej pomoci, ktorá je osobitne prispôsobená ich potrebám;

b) stanovením registračných poplatkov vo výške, ktorá podnieti väčšiu účasť;

c) podporou opatrení technickej pomoci.

Článok 37

Prístup týkajúci sa zoskupení organizácií a prístup založený na plnení jednotlivých krokov

1.  Členské štáty podporujú miestne orgány, aby v spolupráci s priemyselnými združeniami, obchodnými komorami a inými zainteresovanými stranami poskytovali osobitnú pomoc klastrom na plnenie požiadaviek týkajúcich sa registrácie, ako sa uvádzajú v článkoch 4, 5 a 6.

Každá organizácia z klastra sa registruje oddelene.

2.  Členské štáty podporujú organizácie, aby vykonávali systém environmentálneho manažérstva. Podporujú najmä prístup založený na postupnosti jednotlivých krokov, ktoré vedú k zápisu do registra EMAS.

3.  Systémy vytvorené podľa odsekov 1 a 2 sa realizujú s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom pre účastníkov najmä pre malé organizácie.

Článok 38

EMAS a iné politiky a nástroje v Spoločenstve

1.  Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, členské štáty zvážia, ako je možné registráciu v EMAS v súlade s týmto nariadením:

a) zohľadňovať pri vytváraní nových právnych predpisov;

b) využívať ako nástroj pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov;

c) zohľadňovať pri verejnom obstarávaní a verejných nákupoch.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a v daňovej oblasti, členské štáty v prípade potreby prijímajú opatrenia, cieľom ktorých je uľahčiť organizáciám zápis do EMAS alebo ich zachovanie v EMAS.

Tieto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a) úľavy z právnych predpisov, takže zaregistrovaná organizácia sa považuje za organizáciu, ktorá dodržiava určité právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia stanovené v iných právnych nástrojoch určených príslušnými orgánmi;

b) lepšiu tvorbu práva, na základe ktorej sa upravujú iné právne nástroje, takže záťaž organizácií zúčastnených v EMAS sa odstraňuje, znižuje alebo zjednodušuje, a podporuje sa tak efektívne fungovanie trhov a zvyšuje sa konkurencieschopnosť.

Článok 39

Poplatky

1.  Členské štáty môžu vyrubiť poplatky, pričom zohľadnia:

a) náklady vynaložené v súvislosti s poskytovaním informácií a pomoci organizáciám zo strany orgánov určených alebo zriadených na tento účel členskými štátmi podľa článku 32;

b) náklady vynaložené v súvislosti s akreditáciou, licenciovaním a dozorom nad environmentálnymi overovateľmi;

c) náklady na registráciu, predĺženie registrácie, jej pozastavenie a vymazanie príslušnými orgánmi, ako aj ďalšie náklady súvisiace so správou uvedených procesov v prípade organizácií so sídlom mimo Spoločenstva.

Tieto poplatky nesmú presiahnuť primeranú výšku a musia byť úmerné veľkosti organizácie a rozsahu činnosti, ktorá sa má vykonávať.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli organizácie informované o všetkých poplatkoch.

Článok 40

Nedodržiavanie podmienok

1.  Členské štáty prijímajú primerané právne alebo administratívne opatrenia v prípade nedodržiavania tohto nariadenia.

2.  Členské štáty uplatňujú účinné ustanovenia, ktorými sa zabráni využívaniu loga EMAS spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto nariadením.

Môžu sa použiť ustanovenia uvedené do platnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu ( 3 ).

Článok 41

Informácie a predkladanie správ Komisii

1.  Členské štáty informujú Komisiu o štruktúre a postupoch týkajúcich sa fungovania príslušných orgánov a akreditačných a licenčných orgánov a tieto informácie v prípade potreby aktualizujú.

2.  Členské štáty každé dva roky predkladajú Komisii aktualizované informácie o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia.

Členské štáty v týchto správach zohľadňujú najnovšiu správu, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 47.



KAPITOLA VIII

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA KOMISIE

Článok 42

Informácie

1.  Komisia poskytuje informácie:

a) verejnosti o dlhodobých cieľoch a hlavných zložkách EMAS;

b) organizáciám o obsahu tohto nariadenia.

2.  Komisia udržiava a uverejňuje:

a) register environmentálnych overovateľov a zaregistrovaných organizácií;

b) databázu environmentálnych vyhlásení v elektronickej podobe;

c) databázu najlepších postupov v EMAS vrátane okrem iného účinných nástrojov na podporu EMAS a príkladov technickej podpory organizácií;

d) zoznam zdrojov Spoločenstva na financovanie realizácie EMAS a súvisiacich projektov a činností.

Článok 43

Spolupráca a koordinácia

1.  Komisia primerane podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä s cieľom dosiahnuť jednotné a dôsledné uplatňovanie pravidiel v rámci celého Spoločenstva, pokiaľ ide:

a) o zápis organizácií do registra;

b) o environmentálnych overovateľov;

c) o poskytovanie informácií a pomoci podľa článku 32.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, Komisia a ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva uvádzajú v prípade potreby EMAS alebo iné systémy environmentálneho manažérstva uznané v súlade s článkom 45 alebo rovnocenné ako podmienky plnenia zmluvy v prípade zákaziek na uskutočnenie prác a poskytovanie služieb.

Článok 44

Začlenenie EMAS do iných politík a nástrojov Spoločenstva

Komisia zváži, ako je možné registráciu v EMAS podľa tohto nariadenia:

1. zohľadniť pri vypracúvaní nových právnych predpisov a revízii existujúcich právnych predpisov, najmä vo forme úľavy z právnych požiadaviek a lepšej právnej regulácie, ako sa uvádza v článku 38 ods. 2;

2. používať ako nástroj pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov.

Článok 45

Vzťah k ostatným systémom environmentálneho manažérstva

1.  Členské štáty môžu Komisii predložiť písomnú žiadosť o uznanie existujúcich systémov environmentálneho manažérstva alebo ich častí ako systémov, ktoré spĺňajú zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení, pričom sú certifikované v súlade s príslušnými certifikačnými postupmi uznanými na národnej alebo regionálnej úrovni.

2.  Členské štáty vo svojej žiadosti uvádzajú relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva a zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení.

3.  Členské štáty poskytujú dôkazy o rovnocennosti všetkých relevantných častí príslušného systému environmentálneho manažérstva s týmto nariadením.

4.  Komisia po preskúmaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a konajúc v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 49 ods. 2 uznáva relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva, ako aj akreditačné alebo licenčné požiadavky týkajúce sa certifikačných orgánov v prípade, ak je toho názoru, že členský štát:

a) vo svojej žiadosti uviedol dostatočne jasne relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva a zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení;

b) poskytol dostatočné dôkazy o rovnocennosti všetkých relevantných častí príslušného systému environmentálneho manažérstva s týmto nariadením.

5.  Komisia uverejňuje odkazy na uznané systémy environmentálneho manažérstva vrátane relevantných kapitol v rámci EMAS uvedených v prílohe I, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, ako aj uznané akreditačné alebo licenčné požiadavky v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 46

Vytváranie referenčných dokumentov a usmernení týkajúcich sa jednotlivých sektorov

1.  Komisia po porade s členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými stranami vypracuje sektorové referenčné dokumenty, ktoré zahŕňajú:

a) najlepšie postupy environmentálneho manažérstva;

b) ukazovatele environmentálneho správania jednotlivých sektorov;

c) kde je to vhodné, referenčné kritériá na vynikajúce výsledky a systémy hodnotenia, ktoré určujú úrovne environmentálneho správania.

Komisia môže vypracovať aj referenčné dokumenty na medzisektorové použitie.

2.  Komisia zohľadní existujúce referenčné dokumenty a ukazovatele environmentálneho správania vytvorené v súlade s inými environmentálnymi politikami a nástrojmi v Spoločenstve alebo v súlade s medzinárodnými normami.

3.  Do konca roku 2010 Komisia vypracuje pracovný plán, pričom vymedzí orientačný zoznam sektorov, ktoré sa budú považovať za prioritné z hľadiska prijímania sektorových a medzisektorových referenčných dokumentov.

Táto správa sa sprístupní verejnosti a pravidelne sa aktualizuje.

4.  Komisia vypracuje v spolupráci s fórom príslušných orgánov usmernenie o registrácii organizácií mimo územia Spoločenstva.

5.  Komisia zverejní užívateľskú príručku, v ktorej uvedie podmienky účasti v EMAS.

Táto príručka bude dostupná vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie a online.

6.  Dokumenty vypracované podľa odsekov 1 a 4 sa predložia na prijatie. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 47

Správy

Komisia každých päť rokov predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu informácie o akciách a opatreniach prijatých podľa tejto kapitoly, ako aj informácie, ktoré prijala od členských štátov podľa článku 41.

Správa obsahuje hodnotenie vplyvu schémy na životné prostredie a na trend týkajúci sa počtu účastníkov.



KAPITOLA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Zmena a doplnenie príloh

1.  Komisia môže v prípade potreby meniť a dopĺňať prílohy vzhľadom na skúsenosti získané počas fungovania EMAS, pokiaľ bola zistená potreba v súvislosti s usmernením týkajúcim sa požiadaviek v rámci EMAS a došlo k zmenám medzinárodných noriem alebo vzniku nových noriem, ktoré sú relevantné z hľadiska účinnosti uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 49

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 50

Preskúmanie

Komisia preskúma EMAS vzhľadom na skúsenosti získané počas jej fungovania a vzhľadom na medzinárodný vývoj do 11. januára 2015. Zohľadňuje správy predložené Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 47.

Článok 51

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

1.  Zrušujú sa tieto právne akty:

a) nariadenie (ES) č. 761/2001;

b) rozhodnutie Komisie 2001/681/ES zo 7. septembra 2001 o usmernení na vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) ( 4 );

c) rozhodnutie Komisie 2006/193/ES z 1. marca 2006, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 stanovujú pravidlá používania loga EMAS vo výnimočných prípadoch na prepravných a terciárnych obaloch ( 5 ).

2.  Odchylne od odseku 1:

a) vnútroštátne akreditačné orgány a príslušné orgány zriadené podľa nariadenia (ES) č. 761/2001 vykonávajú svoju činnosť aj naďalej. Členské štáty upravujú postupy využívané akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením. Členské štáty zabezpečia, aby boli systémy vykonávajúce upravené postupy plne funkčné do 11. januára 2011;

b) organizácie zapísané do registra v súlade s nariadením (ES) č. 761/2001 ostávajú aj naďalej v registri EMAS. V čase konania ďalšieho overovania organizácie environmentálny overovateľ kontroluje dodržiavanie súladu zo strany organizácie s novými požiadavkami tohto nariadenia. Ak sa má ďalšie overovanie konať pred 11. júlom 2010, dátum konania ďalšieho overovania sa môže posunúť o šesť mesiacov v rámci dohody s environmentálnym overovateľom a príslušnými orgánmi;

c) environmentálni overovatelia, ktorí získali akreditáciu v súlade s nariadením (ES) č. 761/2001, môžu aj naďalej vykonávať svoju činnosť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

3.  Odkazy na nariadenie (ES) č. 761/2001 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

▼M2




PRÍLOHA I

ENVIRONMENTÁLNE PRESKÚMANIE

Environmentálne preskúmanie zahŕňa tieto oblasti:

1.    Určenie súvislosti organizácie

Organizácia určuje externé a interné záležitosti, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť jej schopnosť dosiahnuť zamýšľané výstupy jej systému manažérstva environmentu.

Medzi tieto záležitosti patria relevantné environmentálne situácie, ako je klíma, kvalita ovzdušia, kvalita vody, dostupnosť prírodných zdrojov a biodiverzita.

Môžu tiež zahŕňať okrem iného nasledujúce záležitosti:

 externé podmienky (napríklad kultúrne, sociálne, politické, právne, nariadené, finančné, technologické, ekonomické, prírodné a konkurenčné skutočnosti);

 interné vlastnosti súvisiace s charakteristikami organizácie (napríklad jej činnosť, produkty a služby, strategické smerovanie, kultúra a schopnosti).

2.    Identifikovanie zainteresovaných strán a určenie ich relevantných potrieb a očakávaní

Organizácia určuje zainteresované strany, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu, relevantné potreby a očakávania týchto zainteresovaných strán a tie z uvedených potrieb a očakávaní, ktoré musí alebo ktoré sa rozhodla uspokojiť.

Ak sa organizácia rozhodne dobrovoľne prijať relevantné potreby alebo očakávania zainteresovaných strán, ktoré nie sú zahrnuté do právnych požiadaviek, a súhlasí s nimi, stanú sa súčasťou jej záväzných požiadaviek.

3.    Určenie uplatniteľných právnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím

Organizácia zostaví zoznam uplatniteľných právnych požiadaviek a okrem toho uvedie, akým spôsobom môže poskytnúť dôkazy o tom, že dodržiava rôzne právne požiadavky.

4.    Identifikovanie priamych a nepriamych environmentálnych aspektov a určenie tých aspektov, ktoré sú významné

Organizácia identifikuje všetky priame a nepriame environmentálne aspekty, ktoré majú priaznivý alebo nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pričom ich podľa okolností kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrí, a zostaví zoznam všetkých identifikovaných environmentálnych aspektov. Organizácia okrem toho určí, ktoré z týchto aspektov sú významné na základe kritérií stanovených v súlade s bodom 5 tejto prílohy.

Je mimoriadne dôležité, aby organizácia pri identifikovaní priamych a nepriamych environmentálnych aspektov zvážila aj environmentálne aspekty súvisiace s jej hlavnou ekonomickou činnosťou. Nestačí zostaviť len súpis obmedzený na environmentálne aspekty miesta a zariadení organizácie.

Organizácia pri určovaní priamych a nepriamych environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov a služieb uplatňuje hľadisko životného cyklu, a to tak, že berie do úvahy tie fázy životného cyklu, ktoré môže regulovať alebo ovplyvniť. Obvykle ide o fázu získavania surovín, nákupov a obstarávania, návrhu, výroby, dopravy, použitia, spracovania po skončení životnosti a konečného zneškodnenia v závislosti od činnosti organizácie.

4.1.    Priame environmentálne aspekty

Priame environmentálne aspekty súvisia s činnosťami, produktmi a službami samotnej organizácie, nad ktorými má priamu kontrolu v oblasti riadenia.

Všetky organizácie musia zvážiť priame aspekty svojich činností.

Priame environmentálne aspekty okrem iného zahŕňajú:

1. emisie do ovzdušia;

2. vypúšťanie do vody (vrátane prenikania do podzemnej vody);

3. výrobu, recykláciu, opätovné použitie, prepravu a zneškodňovanie pevných a iných odpadov, a najmä nebezpečných odpadov;

4. využívanie a kontamináciu pôdy;

5. využívanie energie, prírodných zdrojov (vrátane vody, fauny a flóry) a surovín;

6. používanie prísad a pomocných látok, ako aj polotovarov;

7. miestne problémy (hluk, vibrácie, zápach, prach, vzhľad atď.).

Pri určovaní environmentálnych aspektov treba zohľadniť aj tieto skutočnosti:

 riziká environmentálnych havárií a ďalších núdzových situácií s možným vplyvom na životné prostredie (ako sú napríklad chemické havárie) a potenciálne abnormálnych situácií, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie;

 otázky súvisiace s prepravou tovaru a služieb a so služobnými cestami zamestnancov.

4.2.    Nepriame environmentálne aspekty

Nepriame environmentálne aspekty môžu vzniknúť pri vzájomnej interakcii organizácie s tretími stranami, ktoré organizácia môže v primeranej miere ovplyvniť.

Medzi nepriame environmentálne aspekty okrem iného patria:

1. otázky súvisiace so životným cyklom produktu a služieb, ktoré organizácia môže ovplyvniť (získanie surovín, návrh, nákup a obstarávanie, výroba, doprava, použitie, spracovanie výrobku po skončení jeho životnosti a konečné zneškodnenie)

2. kapitálové investície, poskytovanie pôžičiek a poisťovacie služby;

3. nové trhy;

4. výber a zloženie služieb (napr. doprava alebo stravovacie služby);

5. administratívne a plánovacie rozhodnutia;

6. zloženie sortimentu výrobkov;

7. environmentálne správanie a praktiky zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.

Organizácie musia byť schopné preukázať, že v systéme manažérstva sa zohľadnili významné environmentálne aspekty a vplyvy, ktoré s nimi súvisia.

Organizácia by sa mala usilovať zabezpečiť, aby dodávatelia a tí, ktorí konajú v jej mene, dodržiavali environmentálnu politiku organizácie v rozsahu činností vykonávaných podľa zmluvy.

Organizácia zváži, do akej miery môže ovplyvniť nepriame environmentálne aspekty a aké môže prijať opatrenia na zníženie vplyvu na životné prostredie alebo zvýšenie environmentálnych prínosov.

5.    Hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov

Organizácia stanoví kritériá hodnotenia významu environmentálnych aspektov svojich činností, produktov a služieb a uplatňuje ich pri určovaní tých aspektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, zvažujúc perspektívu životného cyklu.

Kritériá, ktoré organizácia vytvorí, musia zohľadňovať právne predpisy, musia byť komplexné, umožňujú nezávislú kontrolu, sú reprodukovateľné a prístupné verejnosti.

Pri stanovovaní kritérií organizácia zohľadňuje nasledujúce položky:

1. potenciálnu škodu alebo prínos pre životné prostredie vrátane biodiverzity;

2. stav životného prostredia (ako je napríklad zraniteľnosť miestneho, regionálneho alebo globálneho životného prostredia);

3. veľkosť, počet, frekvenciu a zvratnosť aspektu alebo vplyvu;

4. existenciu a požiadavky príslušných environmentálnych právnych predpisov;

5. stanoviská zainteresovaných strán vrátane zamestnancov organizácie.

Dodatočné relevantné prvky môžu byť požadované v závislosti od druhu činností, produktov a služieb organizácie.

Organizácia na základe stanovených kritérií hodnotí význam environmentálnych aspektov a vplyvov. Pri tom zohľadňuje okrem iného nasledujúce skutočnosti:

1. existujúce údaje organizácie o materiálových a energetických vstupoch, výpustoch, odpadoch a emisiách z hľadiska rizika;

2. činnosti organizácie regulované environmentálnymi právnymi predpismi;

3. činnosti spojené s obstarávaním;

4. návrh, vývoj, výrobu, distribúciu, servis, používanie, opätovné použitie, recykláciu a zneškodňovanie výrobkov organizácie;

5. činnosti organizácie, ktoré sú spojené s najvýznamnejšími environmentálnymi nákladmi a environmentálnymi prínosmi.

Organizácia pri hodnotení významu environmentálnych vplyvov svojich činností musí zvažovať bežné prevádzkové podmienky, podmienky nábehu a odstavenia a na rozumne predvídateľné havarijné podmienky. Musí brať do úvahy minulé, súčasné aj plánované činnosti.

6.    Vyhodnotenie spätnej väzby z vyšetrovania predchádzajúcich havárií

Organizácia musí zohľadniť spätnú väzbu z vyšetrovania predchádzajúcich havárií, ktoré by mohli ovplyvniť jej schopnosť dosiahnuť plánované výsledky systému manažérstva environmentu.

7.    Určenie a zdokumentovanie rizík a príležitostí

Organizácia určí a dokumentuje riziká a príležitosti súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi, záväzkami v oblasti súladu s právnymi predpismi a ďalšími otázkami a požiadavkami uvedenými v bodoch 1 až 4.

Organizácia sa musí zamerať na tie riziká a príležitosti, ktorých riešenie by mohlo zabezpečiť, aby systém manažérstva environmentu mohol dosiahnuť zamýšľaný výstup, aby sa predišlo nežiaducim účinkom alebo nehode a aby sa dosiahlo sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie.

8.    Preskúmanie existujúcich procesov, praktík a postupov

Organizácia skúma existujúce procesy, praktiky a postupy a určí, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dlhodobého udržiavania systému manažérstva environmentu.




PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA SYSTÉM MANAŽÉRSTVA ENVIRONMENTU A ĎALŠIE ÚDAJE, KTORÉ BY MALI POSKYTNÚŤ ORGANIZÁCIE VYKONÁVAJÚCE SCHÉMU EMAS

Požiadavky na systém manažérstva environmentu podľa EMAS sú stanovené v oddieloch 4 až 10 normy EN ISO 14001:2015. Tieto požiadavky sú reprodukované v časti A.

Odkazy na konkrétne body tejto prílohy v článku 4 treba chápať takto:

odkaz na časť A bod 3.1 treba chápať ako odkaz na časť A bod 6.1;

odkaz na časť A bod 5.5 treba chápať ako odkaz na časť A bod 9.2.

Okrem toho sa od organizácií vykonávajúcich schému EMAS vyžaduje, aby sa zamerali na riešenie viacerých dodatočných otázok, ktoré priamo súvisia s niekoľkými prvkami oddielu 4 normy EN ISO 14001:2015. Uvedené dodatočné požiadavky sú uvedené v časti B tejto prílohy.



ČASŤ A

požiadavky na systém manažérstva environmentu podľa normy EN ISO 14001:2015

ČASŤ B

dodatočné požiadavky na organizácie používajúce schému EMAS

Organizácie zapojené do schémy Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) plnia požiadavky stanovené v norme EN ISO 14001:20153 (1), ktoré sú uvedené ďalej.

A.4.  Súvislosti organizácie

A.4.1.  Pochopenie organizácie a jej súvislostí

Organizácia musí určiť externé a interné záležitosti, ktoré sú relevantné jej účelu, a ktoré ovplyvňujú jej schopnosť dosahovať zamýšľané výstupy jej systému manažérstva environmentu. Takéto záležitosti musia zahŕňať environmentálne situácie, ktoré sú ovplyvňované organizáciou alebo sú schopné ovplyvňovať organizáciu.

A.4.2.  Pochopenie potrieb a očakávaní zainteresovaných strán

Organizácia musí určiť:

a)  zainteresované strany, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu;

b)  relevantné potreby a očakávania (t. j. požiadavky) týchto zainteresovaných strán;

c)  ktoré z týchto potrieb a očakávaní sa stanú jej záväznými požiadavkami.

A.4.3.  Určovanie predmetu systému manažérstva environmentu

Organizácia musí určiť hranice a použiteľnosť systému manažérstva environmentu, aby vytvorila svoj predmet.

Pri určovaní tohto predmetu organizácia musí zvážiť:

a)  externé a interné záležitosti uvedené v 4.1;

b)  záväzné požiadavky uvedené v 4.2;

c)  útvary, funkcie a fyzické hranice organizácie;

d)  svoje činnosti, výrobky a služby;

e)  svoje právomoci a schopnosti uplatňovať riadenie a ovplyvňovanie.

Akonáhle je predmet definovaný, všetky činnosti, produkty a služby organizácie v rámci tohto predmetu je potrebné zahrnúť do systému manažérstva environmentu.

Predmet sa musí udržiavať ako zdokumentovaná informácia a musí sa sprístupniť zainteresovaným stranám.

A.4.4.  Systém manažérstva environmentu

Na dosiahnutie zamýšľaných výstupov, vrátane zlepšovania svojho environmentálneho správania, musí organizácia vytvoriť, implementovať, udržiavať a sústavne zlepšovať systém manažérstva environmentu, vrátane potrebných procesov a ich vzájomnú súčinnosť podľa požiadaviek tejto medzinárodnej normy.

Organizácia musí zvažovať znalosti získané v 4.1 a 4.2 pri vytváraní a udržiavaní systému manažérstva environmentu.

 

A.5.  Vodcovstvo

A.5.1.  Vodcovstvo a záväzok

Vrcholový manažment musí preukazovať vodcovstvo a záväzok s ohľadom na systém manažérstva environmentu tým, že:

a)  prijme osobnú zodpovednosť (zodpovedá sa) za efektívnosť systému manažérstva environmentu;

b)  zabezpečuje vytvorenie environmentálnej politiky a environmentálnych cieľov, ktoré sú kompatibilné so strategickým smerovaním a súvislosťami organizácie;

c)  zabezpečuje integráciu požiadaviek systému manažérstva environmentu do procesov podnikania organizácie;

d)  zabezpečuje dostupnosť zdrojov potrebných na systém manažérstva environmentu;

e)  komunikuje o dôležitosti efektívneho manažérstva environmentu a dodržiavania požiadaviek systému manažérstva environmentu;

f)  zabezpečuje, že systém manažérstva environmentu dosahuje svoje zamýšľané výstupy;

g)  orientuje a podporuje osoby, aby prispievali k efektívnosti systému manažérstva environmentu;

h)  podporuje sústavné zlepšovanie;

i)  podporuje ďalšie relevantné manažérske roly tak, že názorne ukazuje ako sa ich vodcovstvo uplatňuje v oblastiach, za ktoré zodpovedá.

Poznámka:  Odvolávanie sa na „podnikanie“ v tejto medzinárodnej norme sa môže interpretovať v širšom zmysle tak, že to znamená, že tieto činnosti sú kľúčové k účelom existencie organizácie.

 

A.5.2.  Environmentálna politika

Vrcholový manažment musí vytvoriť, implementovať a udržiavať environmentálnu politiku tak, že v rámci definovaného predmetu systému manažérstva environmentu:

a)  je patričná účelu a súvislostiam organizácie, vrátane povahy, rozsahu a environmentálnych vplyvov jej činností, produktov a služieb;

b)  poskytuje rámec na stanovovanie environmentálnych cieľov;

c)  zahŕňa záväzok na ochranu životného prostredia, vrátane prevencie znečisťovania a ďalšieho špecifického záväzku (záväzkov) relevantného súvislostiam organizácie;

Poznámka:  Ďalší špecifický záväzok (záväzky) ochraňovať životné prostredie môže zahŕňať udržateľné využívanie zdrojov, zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobenie sa týmto klimatickým zmenám, ochranu biodiverzity a ekosystémov.

d)  zahŕňa záväzok plniť svoje záväzné požiadavky;

e)  zahŕňa záväzok na sústavné zlepšovanie systému manažérstva environmentu s cieľom zlepšovať environmentálne správanie.

Environmentálna politika sa musí:

— udržiavať ako zdokumentovaná informácia,

— komunikovať v rámci organizácie,

— sprístupniť zainteresovaným stranám.

B.1.  Sústavné zlepšovanie environmentálneho správania

Organizácie sa zaviažu, že budú sústavne zlepšovať svoje environmentálne správanie.

Ak organizáciu tvorí jedno alebo viac miest, každé miesto, na ktoré sa vzťahuje schéma EMAS, spĺňa všetkypožiadavky EMAS vrátane sústavnéhozlepšovania environmentálneho správania, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2.

A.5.3.  Roly, zodpovednosti a právomoci v organizácii

Vrcholový manažment musí zabezpečiť ustanovenie a komunikovanie zodpovedností a právomocí pre relevantné roly v rámci organizácie.

Vrcholový manažment musí ustanoviť zodpovednosť a právomoc na:

a)  zabezpečenie, že systém manažérstva environmentu vyhovuje požiadavkám tejto medzinárodnej normy;

b)  informovanie vrcholového manažmentu o výkonnosti systému manažérstva environmentu, vrátane environmentálneho správania.

B.2.  Predstaviteľ (Predstavitelia) manažmentu

Vrcholový manažment vymenuje konkrétneho predstaviteľa (predstaviteľov) vrcholového manažmentu, ktorý (bez ohľadu na ďalšie povinnosti) má vymedzené funkcie, zodpovednosť a právomoc s cieľom zabezpečiť súlad systému manažérstva environmentu s týmto nariadením a podávať vrcholovému manažmentu správy o výsledkoch systému manažérstva environmentu.

Predstaviteľ vrcholového manažmentu môže byť členom vrcholového manažmentu organizácie.

A.6.  Plánovanie

A.6.1.  Činnosti na riešenie rizík a príležitostí

A.6.1.1.  Všeobecne

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na splnenie požiadaviek uvedených v 6.1.1 až 6.1.4.

Pri plánovaní systému manažérstva environmentu musí organizácia zvažovať:

— záležitosti uvedené v 4. 1;

— požiadavky uvedené v 4.2;

— predmet svojho systému manažérstva environmentu;

— 

— a určiť riziká a príležitosti súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi (pozri 6.1.2);

— záväznými požiadavkami (pozri 6.1.3);

— a ďalšími záležitosťami a požiadavkami identifikovanými v 4.1 a 4.2, ktoré je potrebné riešiť tak, aby sa:

— 

— poskytla istota, že systém manažérstva environmentu môže dosahovať svoje zamýšľané výstupy,

— predišlo nežiaducim účinkom alebo aby sa znížili nežiaduce účinky, vrátane potenciálu externých environmentálnych situácií ovplyvňovať organizáciu,

— dosiahlo sústavné zlepšovanie.

V rámci predmetu systému manažérstva environmentu musí organizácia určiť potenciálne havarijné udalosti, vrátane tých, ktoré môžu mať environmentálny vplyv.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované údaje o:

— rizikách a príležitostiach, ktoré je potrebné riešiť;

— procese (procesoch) potrebnom podľa 6.1.1 až 6.1.4, a to v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že proces (procesy) je vykonávaný tak, ako bol naplánovaný.

A.6.1.2.  Environmentálne aspekty

V rámci definovaného predmetu systému manažérstva environmentu musí organizácia určiť environmentálne aspekty svojich činností, produktov a služieb a ich súvisiace environmentálne vplyvy, ktoré môže riadiť a tie, ktoré môže ovplyvňovať, zvažujúc perspektívu životného cyklu.

Pri určovaní environmentálnych aspektov musí organizácia vziať do úvahy:

a)  zmenu, vrátane plánovaných alebo nových vývojov a nových alebo modifikovaných činností, produktov a služieb;

b)  abnormálne podmienky a rozumovo predpokladané havarijné udalosti.

Organizácia musí určiť tie aspekty, ktoré majú alebo môžu mať významný environmentálny vplyv, t. j. významné environmentálne aspekty, použitím vytvorených kritérií.

Organizácia musí komunikovať o svojich významných environmentálnych aspektoch na rôznych úrovniach a funkciách v organizácii, ak treba.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o svojich:

— environmentálnych aspektoch a súvisiacich environmentálnych vplyvoch;

— kritériách použitých na určenie svojich významných environmentálnych aspektov;

— významných environmentálnych aspektoch.

Poznámka:  Významné environmentálne aspekty môžu mať za následok riziká a príležitosti súvisiace buď s nepriaznivými environmentálnymi vplyvmi (ohrozenia), alebo s priaznivými environmentálnymi vplyvmi (príležitosti).

B.3.  Environmentálne preskúmanie

Organizácie vypracujú a zdokumentujú úvodné environmentálne preskúmanie, ako je stanovené v prílohe I.

Organizácie so sídlom mimo Únie uvedú aj odkaz na právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa uplatňujú na podobné organizácie v členských štátoch, v ktorých plánujú podať žiadosť.

A.6.1.3.  Záväzné požiadavky

Organizácia musí:

a)  určiť záväzné požiadavky, ktoré súvisia s jej environmentálnymi aspektmi a mať k nim prístup;

b)  určiť, ako tieto záväzné požiadavky uplatní v organizácii;

c)  brať do úvahy tieto záväzné požiadavky pri vytváraní, implementácii, udržiavaní a sústavnom zlepšovaní svojho systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o svojich záväzných požiadavkách.

Poznámka:  Záväzné požiadavky môžu mať za následok riziká a príležitosti pre organizáciu.

A.6.1.4.  Plánovanie činností

Organizácia musí plánovať:

a)  prijatie činností na riešenie svojich:

1.  významných environmentálnych aspektov;

2.  záväzných požiadaviek,

3.  rizík a príležitostí identifikovaných v 6.1.1;

b)  ako:

1.  integrovať a implementovať tieto činnosti do jej procesov systému manažérstva environmentu (pozri 6.2, 7. kapitolu, 8. kapitolu a 9.1), alebo do ďalších procesov podnikania;

2.  hodnotiť efektívnosť týchto činností (pozri 9.1).

Pri plánovaní týchto činností organizácia musí zvažovať svoje technologické možnosti a svoje finančné, prevádzkové a podnikateľské požiadavky.

B.4.  Právny súlad

Organizácie registrované v schéme EMAS alebo tie, ktoré sa chcú registrovať, preukážu, že splnili všetky nasledujúce podmienky:

1.  identifikovali a poznajú dôsledky všetkých uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia na organizáciu;

2.  zabezpečujú právny súlad s environmentálnymi právnymi predpismi vrátane povolení a obmedzení povolení, a poskytujú primerané dôkazy;

3.  zaviedli postupy, ktoré im umožňujú zaručiť sústavný právny súlad s environmentálnymi právnymi predpismi.

A.6.2.  Environmentálne ciele a plánovanie ich dosiahnutia

 

A.6.2.1.  Environmentálne ciele

Organizácia musí vytvoriť environmentálne ciele na relevantných funkciách a úrovniach, berúc do úvahy významné environmentálne aspekty a súvisiace záväzné požiadavky organizácie, a zvažovať svoje riziká a príležitosti.

Environmentálne ciele musia byť:

a)  v súlade s environmentálnou politikou;

b)  merateľné (ak je to použiteľné);

c)  monitorované;

d)  komunikované;

e)  aktualizované, ak treba.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o environmentálnych cieľoch.

A.6.2.2.  Plánovanie činností na dosahovanie environmentálnych cieľov

Pri plánovaní ako dosiahnuť svoje environmentálne ciele musí organizácia určiť:

a)  čo bude robiť,

b)  aké zdroje bude potrebovať,

c)  kto bude zodpovedný,

d)  kedy bude cieľ dokončený,

e)  ako budú výsledky hodnotené, vrátane ukazovateľov na monitorovanie pokroku smerom k dosiahnutiu svojich merateľných environmentálnych cieľov (pozri 9.1.1).

Organizácia musí zvážiť, ako sa činnosti na dosiahnutie svojich environmentálnych cieľov môžu začleniť do procesov podnikania organizácie.

B.5.  Environmentálne ciele

Organizácie musia byť schopné preukázať, že systém manažérstva a postupy auditu sa zameriavajú na skutočné environmentálne správanie organizácie so zreteľom na priame a nepriame aspekty.

Prostriedky na dosiahnutie dlhodobých a krátkodobých cieľov nemôžu byť environmentálnymi cieľmi.

A.7.  Podporovanie

A.7.1.  Zdroje

Organizácia musí určiť a poskytovať zdroje potrebné na vytvorenie, implementovanie, udržiavanie a sústavné zlepšovanie systému manažérstva environmentu.

 

A.7.2.  Kompetentnosť

Organizácia musí:

a)  určiť nevyhnutnú kompetentnosť osoby (osôb) pracujúcej pod jej riadením, ktorá ovplyvňuje jej environmentálne správanie a schopnosť plniť jej záväzné požiadavky;

b)  zabezpečiť, že tieto osoby sú kompetentné na základe patričného vzdelania, prípravy alebo skúseností;

c)  určiť tréningové potreby súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi a jej systémom manažérstva environmentu;

d)  tam, kde je potrebné, prijať činnosti na nadobudnutie nevyhnutnej kompetentnosti a vyhodnotiť efektívnosť prijatých činností.

Poznámka:  Použiteľné činnosti môžu zahŕňať napríklad poskytovanie prípravy na mentorovanie alebo preradenie práve zamestnaných osôb; alebo najímanie, resp. zazmluvnenie kompetentných osôb.

Organizácia musí uchovávať patričné zdokumentované informácie ako dôkazy o kompetentnosti.

B.6.  Zapojenie zamestnancov

1.  Organizácia by mala uznať, že aktívne zapojenie zamestnancov je hybnou silou a predpokladanou podmienkou sústavného a úspešného zlepšovania životného prostredia, ako aj hlavným zdrojom zlepšovania environmentálneho správania a správnym spôsobom, ako úspešne zakotviť systém environmentálneho manažérstva a auditu v organizácii.

2.  „Zapojenie zamestnancov“ by sa mal vykladať v tom zmysle, že zahŕňa priamu účasť zamestnancov, ako aj informovanie zamestnancov a ich zástupcov. Preto by sa mala vypracovať schéma účasti zamestnancov na všetkých úrovniach. Organizácia by mala uznať, že preukázanie angažovanosti, schopnosti reagovať a aktívnej podpory zo strany manažmentu je podmienkou úspechu týchto procesov. V tejto súvislosti by manažment mal poskytovať spätnú väzbu zamestnancom.

3.  Okrem týchto požiadaviek sa zamestnanci alebo ich zástupcovia zapoja do procesu zameraného na sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie prostredníctvom:

a)  úvodného environmentálneho preskúmania;

b)  vytvárania a implementovania systému environmentálneho manažérstva a auditu, ktorý zlepšuje environmentálne správanie;

c)  environmentálnych výborov alebo pracovných skupín zbierajúcich informácie a zabezpečujúcich účasť odborníka pre životné prostredie/zástupcov manažmentu, ako aj zamestnancov a ich zástupcov;

d)  spoločných pracovných skupín pre environmentálny akčný program a environmentálny audit;

e)  prípravy environmentálnych vyhlásení.

4.  Na tento účel by sa mali využívať vhodné formy účasti, ako je napríklad systém knihy návrhov alebo pracovné skupiny vytvorené v rámci jednotlivých projektov alebo environmentálne výbory. Organizácie zohľadňujú usmernenia Komisie týkajúce sa najlepších postupov v tejto oblasti. V prípade, že zástupcovia zamestnancov požiadajú o zapojenie, môžu sa tiež zapojiť.

A.7.3.  Povedomie

Organizácia musí zabezpečiť, aby si osoby pracujúce pod riadením organizácie uvedomovali:

a)  environmentálnu politiku;

b)  významné environmentálne aspekty a súvisiace aktuálne alebo potenciálne environmentálne vplyvy, ktoré sú spojené s ich prácou;

c)  svoj príspevok k efektívnosti systému manažérstva environmentu, vrátane výhod zo zlepšeného environmentálneho správania;

d)  následky nedodržiavania požiadaviek systému manažérstva environmentu, vrátane neplnenia záväzných požiadaviek organizácie.

 

A.7.4.  Komunikácia

A.7.4.1.  Všeobecne

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na internú a externú komunikáciu, ktorý je relevantný systém u manažérstva environmentu, vrátane toho:

a)  o čom bude komunikovať;

b)  kedy komunikovať;

c)  s kým komunikovať;

d)  ako komunikovať.

Pri vytváraní svojho procesu (procesov) komunikácie organizácia musí:

— vziať do úvahy svoje záväzné požiadavky,

— zabezpečiť, aby komunikované environmentálne informácie boli v súlade s informáciami vygenerovanými v rámci systému manažérstva environmentu a boli dôveryhodné.

Organizácia musí reagovať na relevantnú komunikáciu ohľadom jej systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie, ako dôkazy o svojej komunikácii, ak treba.

A.7.4.2.  Interná komunikácia

Organizácia musí:

a)  interne komunikovať informácie relevantné jej systému manažérstva environmentu medzi rôznymi úrovňami a funkciami organizácie, vrátane zmien systému manažérstva environmentu, ak treba;

b)  zabezpečiť, že jej proces (procesy) komunikácie umožňuje osobám, vykonávajúcim prácu pod riadením organizácie, prispievať k sústavnému zlepšovaniu.

 

A.7.4.3.  Externá komunikácia

Organizácia musí externe komunikovať informácie relevantné jej systému manažérstva environmentu prostredníctvom organizáciou vytvoreného procesu (procesov) komunikácie a tak, ako si to vyžadujú jej záväzné požiadavky.

B.7.  Komunikácia

1.  Organizácie musia byť schopné preukázať, že vedú otvorený dialóg s verejnosťou, orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych spoločenstiev a zákazníkov, pokiaľ ide o vplyv ich činností, výrobkov a služieb na životné prostredie.

2.  Organizácie registrované v schéme EMAS v záujme zabezpečenia vysokej úrovne transparentnosti a budovania dôvery so zainteresovanými stranami zverejňujú špecifické environmentálne informácie, ako sú vymedzené v prílohe IV – Podávanie environmentálnych správ.

A.7.5.  Zdokumentované informácie

A.7.5.1.  Všeobecne

Systém manažérstva environmentu organizácie musí zahŕňať:

a)  zdokumentované informácie požadované touto medzinárodnou normou;

b)  zdokumentované informácie určené organizáciou ako nevyhnutné pre efektívnosť systému manažérstva environmentu.

Poznámka:  Rozsah zdokumentovaných informácii pre systém manažérstva environmentu sa môže v jednotlivých organizáciách odlišovať kvôli:

— veľkosti organizácie a jej typu činností, procesov, produktov a služieb,

— potreby preukázať plnenie svojich záväzných požiadaviek,

— zložitosti procesov a ich vzájomnej súčinnosti,

— kompetentnosti osôb vykonávajúcich prácu pod riadením organizácie.

A.7.5.2.  Vytváranie a aktualizácia

Pri vytváraní a aktualizácii zdokumentovaných informácií musí organizácia zabezpečiť patričnú:

a)  identifikáciu a opis (napr. názov, dátum, autor alebo referenčné číslo);

b)  formu (napr. jazyk, verzia softvéru, grafika) a médium (napríklad papierové, elektronické);

c)  preskúmanie a schválenie z hľadiska vhodnosti a primeranosti.

A.7.5.3.  Riadenie zdokumentovaných informácií

Zdokumentované informácie požadované systémom manažérstva environmentu a touto medzinárodnou normou sa musia riadiť, aby sa zabezpečilo, že sú:

a)  dostupné a vyhovujúce na použitie tam, kde a kedy sú potrebné;

b)  primerane chránené (napríklad voči strate dôvernosti, nesprávneho použitia alebo straty úplnosti).

Pri riadení zdokumentovaných informácií musí organizácia riešiť tieto činnosti, ak sú potrebné:

— distribúcia, prístup, vyhľadávanie a použitie,

— uloženie a zachovanie, vrátane zachovania čitateľnosti,

— riadenie zmien (napríklad riadenie verzií),

— uchovanie a odstránenie.

Zdokumentované informácie externého pôvodu určené organizáciou, ktoré sú nevyhnutné na plánovanie a prevádzkovanie systému manažérstva environmentu, sa musia identifikovať, ak treba, a musia sa riadiť.

Poznámka:  Prístup môže znamenať rozhodnutie týkajúce sa oprávnenia len prezrieť zdokumentované informácie alebo oprávnenie a právomoc prezrieť a zmeniť zdokumentované informácie.

A.8.  Prevádzkovanie

A.8.1.  Plánovanie a riadenie prevádzkových činností

Organizácia musí vytvoriť, implementovať, riadiť a udržiavať procesy potrebné k splneniu požiadaviek systému manažérstva environmentu a implementovať činnosti určené v 6.1 a 6.2 pomocou:

— vytvorenia kritérií prevádzkovania pre proces (procesy),

— implementovania mechanizmu riadenia procesu (procesov) podľa kritérií prevádzkovania.

Poznámka:  Mechanizmy riadenia môžu zahŕňať inžinierske mechanizmy riadenia a postupy. Mechanizmy riadenia sa môžu implementovať podľa tejto hierarchie (napr. vylúčenie, nahradenie, administratívne ošetrenie) a môžu sa použiť samostatne alebo v kombinácii.

Organizácia musí riadiť plánované zmeny a preskúmavať dôsledky nezamýšľaných zmien, prijíma činnosti na zmiernenie akýchkoľvek nepriaznivých účinkov, ak to je nevyhnutné.

Organizácia musí zabezpečiť, že outsourcované procesy sú riadené alebo ovplyvňované. Typ a rozsah riadenia alebo ovplyvňovania uplatňovaný na tento proces (procesy) sa musí definovať v rámci systému manažérstva environmentu.

V súlade s perspektívou životného cyklu, organizácia musí:

a)  vytvoriť mechanizmy riadenia, ak treba, na zabezpečenie, že jej environmentálna požiadavka (požiadavky) je riešená v procese návrhu a prípravy produktu alebo služby, zvažovaním každého štádia životného cyklu;

b)  určiť jej environmentálnu požiadavku (požiadavky) pri obstarávaní produktov a služieb, ak treba;

c)  komunikovať jej relevantnú environmentálnu požiadavku (požiadavky) s externými poskytovateľmi, vrátane zmluvných partnerov;

d)  zvážiť' potrebu poskytnúť informácie o potenciálnych významných environmentálnych vplyvoch

súvisiacich s prepravou alebo dodávkou, používaním, spracovaním na konci života a konečným zneškodnením svojich produktov a služieb.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že procesy boli vykonané tak, ako boli naplánované.

A.8.2.  Havarijná pripravenosť a reakcia

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na prípravu a reakciu na potenciálne havarijné udalosti identifikované v 6.1.1.

Organizácia musí:

a)  pripraviť reakciu tým, že naplánuje činnosti na zabránenie alebo zmiernenie nepriaznivých environmentálnych vplyvov z havarijných udalostí;

b)  reagovať na aktuálne havarijné udalosti;

c)  prijať činnosti na zabránenie alebo zmiernenie dôsledkov havarijných udalostí, patričné z hľadiska rozsahu havárie a potenciálneho environmentálneho vplyvu;

d)  pravidelne testovať použiteľnosť naplánovaných činností reakcie tam, kde je to prakticky možné;

e)  pravidelne preskúmavať a revidovať proces (procesy) a naplánované činnosti reakcie, najmä po vzniku havarijných udalostí alebo po testoch;

f)  poskytovať relevantné informácie a trénovanie súvisiace s havarijnou pripravenosťou a reakciou, ak treba, pre relevantné zainteresované strany vrátane osôb pracujúcich pod riadením organizácie.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že proces je vykonaný (procesy sú vykonané) tak, ako bol naplánovaný (boli naplánované).

A.9.  Hodnotenie správania

A.9.1.  Monitorovanie, meranie, analyzovanie a hodnotenie

A.9.1.1.  Všeobecne

Organizácia musí monitorovať, merať, analyzovať a hodnotiť svoje environmentálne správanie.

Organizácia musí určiť:

a)  čo potrebuje monitorovať a merať;

b)  metódy na monitorovanie, meranie, analyzovanie a hodnotenie, ak sú potrebné, aby zabezpečila platné výsledky;

c)  kritériá, podľa ktorých organizácia bude hodnotiť svoje environmentálne správanie a patričné ukazovatele;

d)  kedy sa musí vykonať monitorovanie a meranie;

e)  kedy sa musia analyzovať a vyhodnotiť výsledky z monitorovania a merania.

Organizácia musí zabezpečiť, aby sa používalo a udržiavalo kalibrované alebo verifikované monitorovacie a meracie zariadenie, ak treba.

Organizácia musí hodnotiť svoje environmentálne správanie a efektívnosť systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí interne a externe komunikovať relevantné informácie o environmentálnom správaní, ako je identifikované v jej procese (procesoch) komunikácie a požadované v jej záväzných požiadavkách.

Organizácia musí uchovávať patričné zdokumentované informácie ako dôkazy výsledkov monitorovania, merania, analyzovania a hodnotenia.

A.9.1.2.  Hodnotenie dodržiavania záväzných požiadaviek

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na hodnotenie plnenia svojich záväzných požiadaviek.

Organizácia musí:

a)  určiť frekvenciu, kedy bude hodnotené dodržiavanie záväzných požiadaviek;

b)  hodnotiť dodržiavanie záväzných požiadaviek a prijať činnosti, ak sú potrebné;

c)  udržiavať znalosti a vedomosti o svojom stave dodržiavania záväzných požiadaviek.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o výsledku (výsledkov) z hodnotenia dodržiavania záväzných požiadaviek.

A.9.2.  Interný audit

A.9.2.1.  Všeobecne

Organizácia musí vykonávať interné audity v plánovaných intervaloch, aby poskytla informácie o tom, či systém manažérstva environmentu:

a)  zodpovedá:

1.  vlastným požiadavkám organizácie na jej systém manažérstva environmentu,

2.  požiadavkám tejto medzinárodnej normy;

b)  je efektívne implementovaný a udržiavaný.

A.9.2.2.  Program interného auditu

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať program (programy) interného auditu, vrátane frekvencie, metód, zodpovedností, požiadaviek na plánovanie a informovania o svojich interných auditoch.

Pri vytváraní programu interného auditu organizácia musí vziať do úvahy environmentálnu dôležitosť zvažovaných procesov, zmeny ovplyvňujúce organizáciu a výsledky predchádzajúcich auditov.

Organizácia musí:

a)  definovať kritériá auditu a predmet pre každý audit;

b)  vyberať audítorov a vykonávať audity takým spôsobom, aby zabezpečila objektívnosť a nestrannosť procesu auditu;

c)  zabezpečiť, že o výsledkoch auditov je informovaný relevantný manažment.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o implementácii programu auditu a výsledkov z auditu.

A.9.3.  Preskúmanie manažmentom

Vrcholový manažment musí preskúmavať systém manažérstva environmentu organizácie v plánovaných intervaloch, aby zabezpečil jeho sústavnú vhodnosť, primeranosť a efektívnosť.

Preskúmanie manažmentom musí obsahovať zváženie:

a)  stavu činností z predchádzajúcich preskúmaní manažmentom;

b)  zmeny v:

1.  externých a interných záležitostiach, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu,

2.  potrebách a očakávaniach zainteresovaných strán, vrátane záväzných požiadaviek,

3.  svojich významných environmentálnych aspektoch,

4.  rizikách a príležitostiach;

c)  rozsahu, v akom sa dosiahli environmentálne ciele;

d)  informácií o environmentálnom správaní organizácie, vrátane trendov:

1.  v nezhodách a nápravných činnostiach,

2.  vo výsledkoch z monitorovania a merania,

3.  v plnení svojich záväzných požiadaviek,

4.  vo výsledkoch z auditov;

e)  primeranosti zdrojov;

f)  relevantnej komunikácie od zainteresovaných strán, vrátane sťažností;

g)  príležitostí na sústavné zlepšovanie.

Výstupy z preskúmania manažmentom musia zahŕňať:

— závery o sústavnej vhodnosti, primeranosti a efektívnosti systému manažérstva environmentu,

— rozhodnutia týkajúce sa príležitostí na sústavné zlepšovanie,

— rozhodnutia týkajúce sa akejkoľvek potreby zmien systému manažérstva environmentu, vrátane potreby zdrojov,

— činnosti, ak sú potrebné, pokiaľ neboli dosiahnuté environmentálne ciele,

— príležitosti na zlepšenie integrácie systému manažérstva environmentu s ďalšími procesmi podnikania, ak sú potrebné,

— akékoľvek následky na strategické smerovanie organizácie.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o výsledkoch z preskúmaní manažmentom.

A.10.  Zlepšovanie

A.10.1.  Všeobecne

Organizácia musí určiť príležitosti na zlepšovanie (pozri 9.1, 9.2 a 9.3) a implementovať nevyhnutné činnosti na dosiahnutie zamýšľaných výstupov svojho systému manažérstva environmentu.

A.10.2.  Nezhoda a nápravná činnosť

Keď sa vyskytne nezhoda, organizácia musí:

a)  reagovať na nezhodu a, ak je potrebné:

1.  prijať činnosti na riadenie a nápravu nezhody;

2.  vysporiadať sa s dôsledkami, vrátane zmiernenia nepriaznivých environmentálnych vplyvov;

b)  vyhodnotiť potrebu činnosti na odstránenie príčin nezhody, aby sa takáto nezhoda neopakovala alebo nevyskytla kdekoľvek inde pomocou:

1.  preskúmavania nezhody;

2.  určovania príčin nezhody;

3.  určovania, či existujú podobné nezhody, alebo by sa mohli potenciálne vyskytnúť;

c)  implementovať akékoľvek potrebné činnosti;

d)  preskúmať efektívnosť akýchkoľvek prijatých nápravných činností;

e)  vykonať zmeny v systéme manažérstva environmentu, ak sú nevyhnutné.

Nápravné činnosti musia byť primerané významnosti účinkov nezhôd, ktoré sa vyskytli, vrátane environmentálneho vplyvu (vplyvov).

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o:

— povahe nezhôd a akýchkoľvek prijatých následných činnostiach;

— výsledkoch z akejkoľvek nápravnej činnosti.

A.10.3.  Sústavné zlepšovanie

Organizácia musí sústavne zlepšovať vhodnosť, primeranosť a efektívnosť systému manažérstva environmentu s cieľom zlepšovať environmentálne správanie.

 

(1)    Text tejto vnútroštátnej normy je v tejto prílohe reprodukovaný so súhlasom Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN). Text tejto vnútroštátnej normy v úplnom znení je možné zakúpiť od vnútroštátnych orgánov pre normalizáciu, ktorých zoznam je uvedený na oficiálnej webovej stránke CEN. Nie je povolený žiadny spôsob reprodukcie tejto prílohy na komerčné účely.




PRÍLOHA III

INTERNÝ ENVIRONMENTÁLNY AUDIT

1.    Program auditov a frekvencia ich konania

1.1.    Program auditu

Program auditov zaručuje, že vedenie organizácie disponuje informáciami potrebnými na preskúmanie environmentálneho správania organizácie a účinnosti systému manažérstva environmentu a je schopné preukázať, že uvedené správanie a systém sú pod kontrolou.

1.2.    Ciele programu auditu

Ciele musia okrem iného zahŕňať hodnotenie existujúcich systémov manažérstva a určenie súladu s politikou a programom organizácie, ktoré musia zahŕňa súlad s právnymi požiadavkami a ďalšími požiadavkami súvisiacimi so životným prostredím.

1.3.    Rozsah programu auditu

Je jasne definovaný celkový rozsah jednotlivých auditov alebo podľa okolností jednotlivých fáz cyklu auditov a sú výslovne uvedené:

1. zahrnuté oblasti;

2. kontrolované činnosti;

3. environmentálne kritériá, ktoré sa budú zohľadňovať;

4. obdobie, na ktoré sa audit vzťahuje.

Súčasťou environmentálneho auditu je hodnotenie reálnych údajov potrebných na vyhodnotenie environmentálneho správania.

1.4.    Frekvencia konania auditov

Audit alebo cyklus auditov, ktorý sa vzťahuje na všetky činnosti organizácie, sa uskutoční podľa okolností aspoň raz za tri roky alebo štyri roky, ak sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 7. Frekvencia, s ktorou sa kontroluje každá činnosť, sa bude líšiť v závislosti od:

1. charakteru, rozsahu a zložitosti činností;

2. významu súvisiacich environmentálnych vplyvov;

3. dôležitosti a naliehavosti problémov zistených počas predchádzajúcich auditov;

4. histórie environmentálnych problémov.

Zložitejšie činnosti s významnejším environmentálnym vplyvom sa musia kontrolovať častejšie.

Organizácia vykonáva audity aspoň raz ročne, keďže pomáhajú vedeniu organizácie a environmentálnemu overovateľovi preukázať, že významné environmentálne aspekty sú pod kontrolou.

Organizácia má vykonávať audit týkajúci sa:

1. environmentálneho správania organizácie a

2. dodržiavania príslušných právnych požiadaviek a iných požiadaviek v oblasti životného prostredia zo strany organizácie.

2.    Činnosti počas auditu

Činnosti počas auditu zahŕňajú diskusie so zamestnancami týkajúce sa environmentálneho správania, kontroly prevádzkových podmienok a zariadenia a preskúmanie záznamov, písomných postupov a ďalšej príslušnej dokumentácie. Tieto činnosti musia byť vykonávané s cieľom vyhodnotiť environmentálne správanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje audit, aby bolo možné určiť, či spĺňa platné normy, predpisy alebo environmentálne ciele. Určuje sa tiež, či je zavedený systém riadenia environmentálnej zodpovednosti a správania účinný a primeraný, a preto sa okrem iného zahrnie kontrola na mieste týkajúca sa súladu s týmito kritériami s cieľom určiť účinnosť celého systému manažérstva environmentu.

Do procesu auditu sú zahrnuté najmä tieto opatrenia:

1. pochopenie systémov manažérstva;

2. zhodnotenie silných a slabých stránok systémov manažérstva;

3. zhromaždenie dôkazov, ktoré ukazujú funkčné a nefunkčné miesta systému manažérstva;

4. vyhodnotenie zistení auditu;

5. príprava záverov auditu;

6. predloženie správy o zisteniach a záveroch auditu.

3.    Predkladanie správ o zisteniach a záveroch auditu

Základné ciele písomnej správy o audite sú:

1. zdokumentovať rozsah auditu;

2. informovať vedenie o stave dodržiavania súladu s environmentálnou politikou organizácie a o environmentálnom pokroku v organizácii;

3. informovať vedenie o stave dodržiavania súladu s právnymi požiadavkami a inými požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia a o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť preukázanie tohto súladu;

4. informovať vedenie o účinnosti a spoľahlivosti opatrení prijatých na účely monitorovania a zmiernenia environmentálnych vplyvov organizácie;

5. preukázať potrebu nápravných opatrení, tam kde je to vhodné.

Písomná audítorská správa obsahuje informácie potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenými cieľmi.

▼B




PRÍLOHA IV

PODÁVANIE ENVIRONMENTÁLNYCH SPRÁV

A.   Úvod

Informácie o životnom prostredí sa uvádzajú jasným a súvislým spôsobom v elektronickej alebo tlačenej forme.

B.   Environmentálne vyhlásenie

Environmentálne vyhlásenie musí obsahovať aspoň tieto prvky a spĺňať minimálne tieto požiadavky:

a) jasný a jednoznačný popis organizácie, ktorá sa uchádza o registráciu v EMAS a súhrn jej činností, výrobkov a služieb a v prípade potreby jej vzťahu k akejkoľvek materskej organizácii;

b) environmentálna politika a stručný popis systému environmentálneho manažérstva organizácie;

c) popis všetkých významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov, ktoré spôsobujú významné environmentálne vplyvy organizácie a vysvetlenie povahy vplyvov súvisiacich s týmito aspektmi (príloha I.2);

d) popis dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov vo vzťahu k významným environmentálnym aspektom a vplyvom;

e) súhrn dostupných údajov o správaní organizácie v oblasti životného prostredia vo vzťahu k jej dlhodobým a krátkodobým environmentálnym cieľom vzhľadom na jej významné environmentálne vplyvy. Podávanie správ musí byť založené na hlavných ukazovateľoch a ďalších príslušných ukazovateľoch environmentálneho správania stanovených v oddiele C;

f) ostatné faktory týkajúce sa environmentálneho správania vrátane výsledkov vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov, pokiaľ ide o ich významné environmentálne vplyvy;

g) odkaz na uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia;

h) meno a číslo akreditácie alebo licencie environmentálneho overovateľa a dátum vyhlásenia platnosti.

Aktualizované environmentálne vyhlásenie musí obsahovať aspoň prvky uvedené v písmenách e) až h) a spĺňať minimálne požiadavky stanovené v týchto písmenách.

C.   Hlavné ukazovatele a ďalšie príslušné existujúce ukazovatele environmentálneho správania

1.   Úvod

Organizácie musia v environmentálnom vyhlásení a v jeho aktualizáciách uviesť nasledujúce hlavné ukazovatele týkajúce sa priamych environmentálnych aspektov organizácie a ďalších príslušných ukazovateľov environmentálneho správania.

Správy by mali poskytnúť údaje o skutočnom vstupe/vplyve. Ak by zverejňovanie malo nepriaznivý vplyv na dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií organizácie, ak takúto dôvernosť stanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva na ochranu legitímnych hospodárskych záujmov, organizácia môže takéto informácie vo svojich správach indexovať napríklad stanovením prvého roka (s indexovým číslom 100), z ktorého by bol vývoj skutočného vstupu/vplyvu zrejmý.

Ukazovatele:

a) poskytujú presné zhodnotenie environmentálneho správania organizácie;

b) sú zrozumiteľné a jednoznačné;

c) umožňujú vykonávať medziročné porovnávanie a hodnotiť vývoj environmentálneho správania organizácie;

d) umožňujú vykonávať odvetvové, vnútroštátne alebo regionálne skúšobné porovnávanie podľa tohto, čo je vhodné;

e) umožňujú v prípade potreby vykonávať porovnanie s požiadavkami predpisov.

2.   Hlavné ukazovatele

a) Hlavné ukazovatele sa vzťahujú na všetky typy organizácií. Zameriavajú sa na správanie v nasledujúcich hlavných oblastiach životného prostredia:

i) energetická účinnosť;

ii) materiálová efektívnosť;

iii) voda;

iv) odpad;

v) bidiverzita a

vi) emisie.

Ak organizácia usúdi, že jeden alebo viaceré hlavné ukazovatele nie sú relevantné pre jej významné priame environmentálne aspekty, nemusí tieto hlavné ukazovatele v správe uviesť. Organizácia na tento účel predloží odôvodnenie s odkazom na jej environmentálne preskúmanie.

b) Každý hlavný ukazovateľ sa skladá z týchto prvkov:

i) údaj A vyjadrujúci celkový ročný vstup/vplyv v danej oblasti;

ii) údaj B vyjadrujúci celkový ročný výstup organizácie a

iii) údaj R vyjadrujúci pomer A/B.

Každá organizácia musí predložiť správu o všetkých troch prvkoch pre každý ukazovateľ.

c) Vyjadrenie celkového ročného vstupu/vplyvu v danej oblasti (údaj A) sa uvádza takto:

i) v prípade energetickej účinnosti:

 pokiaľ ide o „celkové využívanie priamej energie“, uvádza celkovú ročnú spotrebu energie vyjadrenú v MWh alebo GJ,

 pokiaľ ide o „celkové využívanie obnoviteľnej energie“, uvádza celkovú ročnú spotrebu energie (elektrina a teplo) vyrobenú organizáciou z obnoviteľných zdrojov energie v percentách;

ii) v prípade materiálovej efektívnosti:

 pokiaľ ide o „ročný hmotnostný prietok rozličných použitých materiálov“ (okrem nosičov energie a vody), uvádza sa v tonách;

iii) v prípade vody:

 pokiaľ ide o „celkovú ročnú spotrebu vody“, uvádza sa v m3;

iv) v prípade odpadu

 pokiaľ ide o „celkovú ročnú produkciu odpadu“ v rozdelení podľa typu, uvádza sa v tonách,

 pokiaľ ide o „celkovú ročnú produkciu nebezpečného odpadu“, uvádza sa kilogramoch alebo v tonách;

v) v prípade biodiverzity:

 pokiaľ ide o „využívanie pôdy“, uvádza sa v m2 zastavanej plochy;

vi) v prípade emisií:

 pokiaľ ide o „celkovú ročnú emisiu skleníkových plynov“ vrátane aspoň emisií CO2, CH4, N2O, HFCs, PFCs a SF6, uvádza sa v tonách ekvivalentu CO2,

 pokiaľ ide o „celkové ročné emisie do ovzdušia“ vrátane aspoň emisií SO2, NOX a PM, uvádza sa v kilogramoch alebo tonách.

Okrem vyššie vymedzených ukazovateľov môže organizácia na vyjadrenie celkového ročného vstupu/vplyvu v danej oblasti použiť aj iné ukazovatele.

d) Vyjadrenie celkového ročného výstupu organizácie (údaj B) je rovnaké pre všetky oblasti, ale prispôsobuje sa rozličným typom organizácií v závislosti od druhu ich činnosti a uvádza sa takto:

i) pre organizácie pôsobiace vo výrobných odvetviach (priemysel) sa uvádza celková ročná hrubá pridaná hodnota vyjadrená v miliónoch EUR (mil. EUR) alebo celkový ročný fyzický výstup vyjadrený v tonách alebo v prípade malých organizácií celkový ročný obrat alebo počet zamestnancov;

ii) pre organizácie nevýrobných odvetví (administratíva/služby) sa môže týkať veľkosti organizácie vyjadrenej ako počet zamestnancov.

Okrem vyššie vymedzených ukazovateľov môže organizácia na vyjadrenie celkového ročného výstupu použiť aj iné ukazovatele.

3.   Ďalšie relevantné ukazovatele environmentálneho správania

Každá organizácia tiež každoročne podáva správu o svojom správaní týkajúcom sa špecifickejších environmentálnych aspektov, ako sa určili v environmentálnom vyhlásení, a zohľadňuje sektorové referenčné dokumenty, ak pre príslušné odvetvie existujú, ako sa uvádza v článku 46.

D.   Verejná dostupnosť

Organizácia musí vedieť preukázať environmentálnemu overovateľovi, že každý, kto sa zaujíma o environmentálne správanie organizácie, sa môže ľahko a bezplatne dostať k informáciám vyžadovaným v bodoch B a C.

Organizácia zabezpečí, aby boli tieto informácie dostupné v (jednom) z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je organizácia zaregistrovaná a v príslušnom prípade v (jednom) z úradných jazykov všetkých členských štátov, v ktorých sa nachádzajú miesta zahrnuté do združenej registrácie.

E.   Miestna zodpovednosť

Organizácie, ktoré sa snažia o registráciu v EMAS, si môžu želať vypracovať jedno združené environmentálne vyhlásenie zahŕňajúce niekoľko rôznych geografických lokalít.

Keďže zámerom EMAS je zabezpečiť miestnu zodpovednosť, organizácie zabezpečia, aby sa v združenom environmentálnom vyhlásení jasne určili a oznamovali významné environmentálne vplyvy každého miesta.




PRÍLOHA V

LOGO EMAS

image

▼M1

1.

Logo sa môže používať v každom z 23 jazykov za predpokladu, že sa použije toto znenie:



v bulharčine:

„Проверено управление по околна среда“

v češtine:

„Ověřený systém environmentálního řízení“

v chorváčtine:

„Verificirani sustav upravljanja okolišem“

v dánčine:

„Verificeret miljøledelse“

v holandčine:

„Geverifieerd milieuzorgsysteem“

v angličtine:

„Verified environmental management“

v estónčine:

„Tõendatud keskkonnajuhtimine“

vo fínčine:

„Todennettu ympäristöasioiden hallinta“

vo francúzštine:

„Management environnemental vérifié“

v nemčine:

„Geprüftes Umweltmanagement“

v gréčtine:

„επιθεωρημένη περιβαλλοντική διαχείριση“

v maďarčine:

„Hitelesített környezetvédelmi vezetési rendszer“

v taliančine:

„Gestione ambientale verificata“

v írčine:

„Bainistíocht comhshaoil fíoraithe“

v lotyštine:

„Verificēta vides pārvaldība“

v litovčine:

„Įvertinta aplinkosaugos vadyba“

v maltčine:

„Immaniggjar Ambjentali Verifikat“

v poľštine:

„Zweryfikowany system zarządzania środowiskowego“

v portugalčine:

„Gestão ambiental verificada“

v rumunčine:

„Management de mediu verificat“

v slovenčine:

„Overené environmentálne manažérstvo“

v slovinčine:

„Preverjen sistem ravnanja z okoljem“

v španielčine:

„Gestión medioambiental verificada“

vo švédčine:

„Kontrollerat miljöledningssystem“

▼B

2.

Logo sa používa buď:

 v trojfarebnom prevedení (Pantone č. 355 zelená; Pantone č. 109 žltá; Pantone č. 286 modrá),

 čierne,

 biele alebo

 v škále šedej.




PRÍLOHA VI

INFORMAČNÉ POŽIADAVKY NA REGISTRÁCIU

(informácie treba uviesť v prípade potreby)



1.  ORGANIZÁCIA

 

Názov

Adresa

Mesto

PSČ

Štát/územie/región/autonómna oblasť

Kontaktná osoba

Telefón

Fax

E-mail

Internetová stránka

Verejný prístup k environmentálnemu vyhláseniu alebo jeho aktualizácii:

 

a)  v tlačenej forme

b)  v elektronickej forme

Registračné číslo

Dátum registrácie

Dátum pozastavenia registrácie

Dátum zrušenia registrácie

Dátum vydania ďalšieho environmentálneho vyhlásenia

Dátum vydania ďalšieho aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia

Žiadosť o udelenie výnimky podľa článku 7

ÁNO – NIE

Kód činnosti NACE

Počet zamestnancov

Obrat alebo ročná súvaha

2.  MIESTO

 

Názov

Adresa

PSČ

Mesto

Štát/územie/región/autonómna oblasť

Kontaktná osoba

Telefón

Fax

E-mail

Internetová stránka

Verejný prístup k environmentálnemu vyhláseniu alebo jeho aktualizácii:

 

a)  v tlačenej forme

b)  v elektronickej forme

Registračné číslo

Dátum registrácie

Dátum pozastavenia registrácie

Dátum zrušenia registrácie

Dátum vydania ďalšieho environmentálneho vyhlásenia

Dátum vydania ďalšieho aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia

Žiadosť o udelenie výnimky podľa článku 7

ÁNO – NIE

Kód činnosti NACE

Počet zamestnancov

Obrat alebo ročná súvaha

3.  ENVIRONMENTÁLNY OVEROVATEĽ

 

Meno/názov environmentálneho overovateľa

Adresa

PSČ

Mesto

Štát/územie/región/autonómna oblasť

Telefón

Fax

E-mail

Registračné číslo akreditácie alebo licencie

Rozsah akreditácie alebo licencie (kódy NACE)

Orgán udeľujúci akreditáciu alebo licenciu

V … dňa …/…/20

Podpis zástupcu organizácie




PRÍLOHA VII

VYHLÁSENIE ENVIRONMENTÁLNEHO OVEROVATEĽA O OVEROVANÍ A VALIDÁCII

… (meno/názov).

s registračným číslom overovateľa EMAS …

akreditovaný alebo s licenciou pre rozsah … (kód NACE)

vyhlasuje, že overil, či miesto(-a) alebo celá organizácia v zmysle environmentálneho vyhlásenia/aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia ( *1 ) organizácie … (názov)

s registračným číslom (ak je k dispozícii) …

spĺňa(-jú) všetky požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Podpisom vyhlasujem, že:

 overovanie a validácia boli vykonané v plnom súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1221/2009,

 výsledok overovania a validácie potvrdzuje, že neexistuje žiadny dôkaz o nedodržiavaní uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia,

 údaje a informácie uvedené v environmentálnom vyhlásení/aktualizovanom environmentálnom vyhlásení (*1)  organizácie/miesta (*1)  poskytujú spoľahlivý, dôveryhodný a správny obraz o všetkých činnostiach organizácie/miesta (*1)  v rozsahu uvedenom v environmentálnom vyhlásení.

Tento dokument nie je rovnocenný s registráciou v EMAS. Zápis do registra EMAS môže urobiť iba príslušný orgán podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009. Tento dokument sa samostatne nezverejňuje.

V … dňa …/…/20..

Podpis




PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY



Nariadenie (ES) č. 761/2001

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1

článok 1 ods. 2 písm. a)

článok 1 ods. 2 písm. b)

článok 1 ods. 2 písm. c)

článok 1 ods. 2 písm. d)

článok 2 písm. a)

článok 2 ods. 1

článok 2 písm. b)

článok 2 písm. c)

článok 2 ods. 2

článok 2 písm. d)

článok 2 písm. e)

článok 2 ods. 9

článok 2 písm. f)

článok 2 ods. 4

článok 2 písm. g)

článok 2 ods. 8

článok 2 písm. h)

článok 2 ods. 10

článok 2 písm. i)

článok 2 ods. 11

článok 2 písm. j)

článok 2 ods. 12

článok 2 písm. k)

článok 2 ods. 13

článok 2 písm. l)

článok 2 ods. 16

článok 2 písm. l) bod i)

článok 2 písm. l) bod ii)

článok 2 písm. m)

článok 2 písm. n)

článok 2 ods. 17

článok 2 písm. o)

článok 2 ods. 18

článok 2 písm. p)

článok 2 písm. q)

článok 2 ods. 20

článok 2 písm. r)

článok 2 písm. s) prvý pododsek

článok 2 ods. 21

článok 2 písm. s) druhý pododsek

článok 2 písm. t)

článok 2 ods. 22

článok 2 písm. u)

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2 písm. a) prvý pododsek

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 2 písm. a) druhý pododsek

článok 4 ods. 3

článok 3 ods. 2 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. c)

článok 3 ods. 2 písm. c)

článok 4 ods. 1 písm. d)

článok 3 ods. 2 písm. d)

článok 4 ods. 5

článok 3 ods. 2 písm. e)

článok 5 ods. 2 prvý pododsek; článok 6 ods. 3

článok 3 ods. 3 písm. a)

článok 6 ods. 1 písm. a)

článok 3 ods. 3 písm. b) prvá veta

článok 6 ods. 1 písm. b) a c)

článok 3 ods. 3 písm. b) druhá veta

článok 7 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 2

článok 51 ods. 2

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 5 prvá veta

článok 25 ods. 10 prvý pododsek

článok 4 ods. 5 druhá veta

článok 25 ods. 10 druhý pododsek druhá veta

článok 4 ods. 6

článok 41

článok 4 ods. 7

článok 4 ods. 8 prvý pododsek

článok 30 ods. 1

článok 4 ods. 8 druhý pododsek

článok 30 ods. 3 a 5

článok 4 ods. 8 tretí pododsek prvá a druhá veta

článok 31 ods. 1

článok 4 ods. 8 tretí pododsek posledná veta

článok 31 ods. 2

článok 5 ods. 1

článok 11 ods. 1 prvý pododsek

článok 5 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 5 ods. 3 prvá veta

článok 12 ods. 1

článok 5 ods. 3 druhá veta prvá zarážka

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 3 druhá veta druhá zarážka

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 5 ods. 4

článok 11 ods. 1 druhý a tretí pododsek

článok 5 ods. 5 prvá veta

článok 16 ods. 1

článok 5 ods. 5 druhá veta

článok 16 ods. 3 prvá veta

článok 5 ods. 5 tretia veta

článok 17 ods. 1

článok 5 ods. 5 štvrtá veta

článok 16 ods. 3 druhá pododsek a článok 16 ods. 4 druhý pododsek

článok 6 ods. 1

článok 13 ods. 1

článok 6 ods. 1 prvá zarážka

článok 13 ods. 2 písm. a) a článok 5 ods. 2 písm. a)

článok 6 ods. 1 druhá zarážka

článok 13 ods. 2 písm. a) a článok 5 ods. 2 písm. c)

článok 6 ods. 1 tretia zarážka

článok 13 ods. 2 písm. f) a článok 5 ods. 2 písm. d)

článok 6 ods. 1 štvrtá zarážka

článok 13 ods. 2 písm. c)

článok 6 ods. 1 druhý pododsek

článok 13 ods. 2 prvá veta

článok 6 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 6 ods. 3 prvá zarážka

článok 15 ods.3 písm. a)

článok 6 ods. 3 druhá zarážka

článok 15 ods. 3 písm. b)

článok 6 ods. 3 tretia zarážka

článok 6 ods. 3 posledná veta

článok 15 ods. 8

článok 6 ods. 4 prvý pododsek

článok 15 ods. 2

článok 6 ods. 4 druhý pododsek

článok 15 ods. 4

článok 6 ods. 5 prvá veta

článok 15 ods. 6

článok 6 ods. 5 druhá veta

článok 15 ods. 8 a 9

článok 6 ods. 6

článok 15 ods. 10

článok 7 ods. 1

článok 28 ods. 8

článok 7 ods. 2 prvá veta

článok 12 ods. 2

článok 7 ods. 2 druhá veta

článok 12 ods. 3

článok 7 ods. 3

článok 42 ods. 2 písm. a)

článok 8 ods. 1 prvá veta

článok 10 ods. 1

článok 8 ods. 1 druhá veta

článok 10 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 3 prvý pododsek

článok 10 ods. 4

článok 8 ods. 3 druhý pododsek

článok 9 ods. 1 úvodná veta

článok 4 ods. 3

článok 9 ods. 1 písm. a)

článok 45 ods. 4

článok 9 ods. 1 písm. b)

článok 45 ods. 4

článok 9 ods. 1 druhý pododsek

článok 45 ods. 5

článok 9 ods. 2

článok 10 ods. 1

článok 10 ods. 2 prvý pododsek

článok 38 ods. 1 a 2

článok 10 ods. 2 druhý pododsek prvá veta

článok 41

článok 10 ods. 2 druhý pododsek druhá veta

článok 47

článok 11 ods. 1 prvý pododsek

článok 36

článok 11 ods. 1 prvá zarážka

článok 36 písm. a)

článok 11 ods. 1 druhá zarážka

článok 36 písm. c)

článok 11 ods. 1 tretia zarážka

článok 36 písm. b)

článok 11 ods. 1 druhý pododsek prvá veta

článok 37 ods. 1

článok 11 ods. 1 druhý pododsek druhá veta

článok 11 ods. 1 druhý pododsek tretia veta

článok 37 ods. 2

článok 11 ods. 1 druhý pododsek štvrtá veta

článok 37 ods. 3

článok 11 ods. 2

článok 43 ods. 2

článok 11 ods. 3 prvá veta

článok 41 ods. 2

článok 11 ods. 3 druhá veta

článok 47

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 35 ods. 1

článok 12 ods. 1 druhý pododsek

článok 12 ods. 2

článok 41 ods. 2

článok 12 ods. 3

článok 13

článok 40 ods. 1

článok 14 ods. 1

článok 49 ods. 1

článok 14 ods. 2

článok 14 ods. 3

článok 15 ods. 1

článok 50

článok 15 ods. 2

článok 48

článok 15 ods. 3

článok 16 ods. 1

článok 39 ods. 1

článok 16 ods. 2

článok 42 ods. 2

článok 17 ods. 1

článok 17 ods. 2, 3 a 4

článok 51 ods. 2

článok 17 ods. 5

článok 18

článok 52



( 1 ) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

( 3 ) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

( 4 ) Ú. v. ES L 247, 17.9.2001, s. 24.

( 5 ) Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 63.

( *1 ) Nehodiace sa prečiarknite.