Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 2 ),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi ( 3 ) a v nariadení Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte, vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte ( 4 ), sa má vykonať niekoľko podstatných zmien. Z dôvodu prehľadnosti a zjednodušenia je vhodné uvedené nariadenia prepracovať a vložiť do jedného nariadenia.

(2)	Ustanovenie spoločnej dopravnej politiky znamená okrem iného ustanovenie spoločných pravidiel platných pre medzinárodnú prepravu osôb po ceste, ako aj podmienok, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, vykonávať vnútroštátnu prepravu v tomto členskom štáte.

(3)

Na zabezpečenie jednotného rámca pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v Spoločenstve by sa toto nariadenie malo uplatňovať na každú medzinárodnú prepravu na území Spoločenstva. Na prepravu z členských štátov do tretích krajín sa naďalej do veľkej miery uplatňujú dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a týmito tretími krajinami. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila v členskom štáte, kde nastupovali alebo vystupovali cestujúci, pokiaľ neboli uzavreté potrebné dohody medzi Spoločenstvom a príslušnými tretími krajinami. Malo by sa však uplatňovať na území tranzitného členského štátu.

(4)	Sloboda poskytovania služieb je základnou zásadou spoločnej dopravnej politiky a vyžaduje, aby dopravcovia zo všetkých členských štátov mali zabezpečený prístup na medzinárodné dopravné trhy bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

(5)

Medzinárodná preprava osôb autokarmi a autobusmi by mala byť podmienená držbou licencie Spoločenstva. Od dopravcov by sa malo vyžadovať, aby sa v každom ich vozidle nachádzala overená kópia licencie Spoločenstva s cieľom umožniť kontrolným orgánom jednoduchšie vykonávanie kontrol, najmä orgánom členského štátu, v ktorom nie je dopravca usadený. Mali by sa stanoviť podmienky vydávania a odoberania licencií Spoločenstva, ich doby platnosti a podrobné pravidlá ich používania. Je tiež potrebné ustanoviť podrobné špecifikácie, pokiaľ ide o štruktúru a ďalšie prvky licencie Spoločenstva a jej overených kópií.

(6)	Cestné kontroly by sa mali vykonávať bez priamej či nepriamej diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy či krajiny, kde je usadený prevádzkovateľ cestnej dopravy alebo kde je registrované vozidlo.

(7)	Mali by sa ustanoviť flexibilné opatrenia týkajúce sa podmienok pre osobitnú pravidelnú dopravu a určitú príležitostnú dopravu, aby sa uspokojili požiadavky trhu.

(8)	Popri zachovaní systému povolení pre pravidelnú dopravu by sa mali zmeniť a doplniť niektoré pravidlá, najmä pokiaľ ide o povoľovacie konania.

(9)

Povolenie na pravidelnú dopravu by sa teda malo udeliť na základe povoľovacieho konania, pokiaľ nie sú jasne špecifikované dôvody zamietnutia týkajúce sa žiadateľa. Dôvody zamietnutia, ktoré súvisia s príslušným trhom, by mali spočívať buď v tom, že vykonávanie dopravy, o ktorú sa žiada, by závažne ovplyvnilo životaschopnosť porovnateľnej dopravy prevádzkovanej na základe jednej alebo viacerých zmlúv vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na priamo dotknutých úsekoch, alebo že hlavným účelom dopravy nie je preprava cestujúcich medzi zastávkami v rôznych členských štátoch.

(10)

Dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, by mali mať možnosť vykonávať vnútroštátnu osobnú cestnú dopravu, ale mali by sa zohľadniť špecifické charakteristiky každého druhu týchto služieb. Na výkon takejto kabotážnej prepravy by sa mali vzťahovať právne predpisy Spoločenstva, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy ( 5 ), a vnútroštátne právo platné v určených oblastiach v hostiteľskom členskom štáte.

(11)	Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( 6 ) sa uplatňujú na dopravné podniky, ktoré vykonávajú kabotážnu prepravu.

(12)

Pokiaľ ide o pravidelnú dopravu, len pravidelná doprava vykonávaná ako časť pravidelnej medzinárodnej prepravy okrem mestskej a prímestskej dopravy by sa mala otvoriť pre dopravcov, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, za dodržania určitých podmienok, najmä vzhľadom na platný právny poriadok hostiteľského členského štátu.

(13)	Členské štáty by si navzájom mali poskytnúť pomoc s cieľom riadneho uplatňovania tohto nariadenia.

(14)

Administratívne formálne požiadavky by sa mali čo najviac znížiť bez toho, aby sa zrušili kontroly a sankcie, ktorými sa zaručuje správne uplatňovanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia. Na tento účel by sa mali sprehľadniť a posilniť existujúce pravidlá odňatia licencie Spoločenstva. Súčasné pravidlá by sa mali prispôsobiť s cieľom umožniť účinné ukladanie sankcií za závažné porušenia, ku ktorým došlo v hostiteľskom členskom štáte. Sankcie by mali byť nediskriminačné a primerané závažnosti porušení. Malo by byť možné podať odvolanie vo vzťahu ku každej uloženej sankcii.

(15)	Členské štáty by mali zaznamenávať do svojich vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy všetky závažné porušenia, ktorých sa dopustili dopravcovia a ktoré viedli k uloženiu sankcie.

(16)

S cieľom uľahčiť a posilniť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi by si členské štáty mali vymieňať príslušné informácie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest zriadených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ( 7 ).

(17)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 8 ).

(18)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie vzoru niektorých dokumentov, ktoré sa majú používať pri uplatňovaní tohto nariadenia, a prispôsobiť prílohy I a II k tomuto nariadeniu technickému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(19)	Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(20)

S cieľom podporiť cestovný ruch a používanie dopravných prostriedkov šetrnejších voči životnému prostrediu by sa malo nariadenie (ES) č. 561/2006 zmeniť a doplniť tak, aby vodiči, ktorí pôsobia v rámci jednotlivej príležitostnej dopravy v rámci medzinárodnej prepravy osôb, mohli odložiť vykonanie týždenného času odpočinku až o 12 po sebe idúcich 24-hodinových časov v prípade, že sa zúčastňujú na činnostiach v oblasti prepravy osôb, ktoré za normálnych okolností nezahŕňajú nepretržité a dlhé riadenie. Toto odloženie by sa malo povoliť iba za veľmi prísnych podmienok, ktoré zaisťujú bezpečnosť na cestách a zohľadňujú pracovné podmienky vodičov, okrem iného aj povinnosť dodržiavať týždenný čas odpočinku tesne pred službou a po službe. Komisia by mala podrobne monitorovať využívanie tejto výnimky. Komisia prijme príslušné opatrenia v prípade, že sa podstatne zmení konkrétna situácia, na základe ktorej sa udelila výnimka, a výnimka tak má za následok zhoršenie bezpečnosti na cestách.

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie jednotného rámca pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi na území Spoločenstva, vykonávanú v prenájme alebo za odplatu, alebo na vlastnú potrebu dopravcami usadenými v členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, pričom sa používajú vozidlá, ktoré sú v tomto členskom štáte zaevidované a ktoré sú vhodné a sú určené z hľadiska ich konštrukcie a vybavenia na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča a na pohyb takýchto vozidiel bez cestujúcich v súvislosti s takouto prepravou.

Výmena vozidla alebo prerušenie prepravy, ktoré umožňujú, aby sa časť cesty uskutočnila inými dopravnými prostriedkami, neovplyvní uplatňovanie tohto nariadenia.

2. V prípade, že ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, sa toto nariadenie uplatňuje na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. Nevzťahuje sa na časť cesty na území členského štátu, v ktorom cestujúci nastupujú alebo vystupujú, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

3. Do uzavretia dohôd uvedených v odseku 2 nie sú týmto nariadením dotknuté ustanovenia týkajúce sa prepravy z členského štátu do tretej krajiny a naopak, obsiahnuté v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a takýmito tretími krajinami.

4. Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátnu osobnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorú dočasne vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, ako sa ustanovuje v kapitole V.

1. Akýkoľvek dopravca v prenájme alebo za úhradu uvedený v článku 1 môže v súlade s týmto nariadením vykonávať pravidelnú dopravu vrátane osobitnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy autokarmi a autobusmi bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia, ak:

2. Akýkoľvek dopravca na vlastnú potrebu uvedený v článku 1 môže vykonávať dopravu v zmysle článku 5 ods. 5 bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia, ak je:

1. Medzinárodná preprava osôb autokarom a autobusom sa vykonáva na základe držby licencie Spoločenstva vydanej príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom je dopravca usadený.

2. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, vydajú držiteľovi licencie Spoločenstva originál licencie, ktorý si ponechá dopravca, a jej overené kópie v počte zhodnom s počtom vozidiel, ktoré držiteľ licencie Spoločenstva používa v medzinárodnej preprave osôb buď z dôvodu ich výlučného vlastníctva, alebo z iného dôvodu, a to najmä na základe zmluvy o kúpe na splátky, zmluvy o nájme alebo lízingovej zmluvy.

Licencia Spoločenstva a jej overené kópie zodpovedajú vzoru uvedenému v prílohe II. Obsahujú aspoň dva z bezpečnostných prvkov uvedených v prílohe I.

Komisia prispôsobí prílohy I a II technickému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

Na licencii Spoločenstva a jej overených kópiách musí byť odtlačok pečiatky vydávajúceho orgánu, ako aj podpis a sériové číslo. Sériové čísla licencie Spoločenstva a jej overených kópií sa zaznamenajú do vnútroštátneho elektronického registra podnikov cestnej dopravy v zmysle článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 ako súčasť údajov o dopravcovi.

3. Licencia Spoločenstva sa vydáva na meno dopravcu a je neprenosná na inú osobu. Overená kópia licencie Spoločenstva sa musí nachádzať v každom vozidle dopravcu a na požiadanie sa predloží oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

4. Licencia Spoločenstva sa vydáva na obdobie najviac desiatich rokov, ktoré možno obnoviť.

Licencie Spoločenstva a overené kópie vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia zostávajú platné až do dňa uplynutia ich platnosti.

5. Keď sa predloží žiadosť o vydanie alebo obnovenie licencie Spoločenstva v súlade s odsekom 4 tohto článku, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, overia, či spĺňa podmienky ustanovené v článku 3 ods. 1.

6. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 1, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, odmietnu vydať alebo obnoviť licenciu Spoločenstva, alebo ju odoberú, a to odôvodneným rozhodnutím.

7. Členské štáty zaručia právo žiadateľa alebo držiteľa licencie Spoločenstva na opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušných orgánov členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, o odmietnutí žiadosti o vydanie licencie alebo o odňatie licencie.

8. Členské štáty môžu rozhodnúť, že licencia Spoločenstva platí aj pre vnútroštátnu dopravu.

1. Pravidelná doprava je prístupná pre každého a v prípade potreby sa vyžaduje rezervácia.

Vykonávanie pravidelnej dopravy podlieha povoleniu v súlade s ustanoveniami kapitoly III.

Pravidelná doprava z členského štátu do tretej krajiny a naopak podlieha povoleniu v súlade s dvojstrannou dohodou medzi členským štátom a treťou krajinou, prípadne aj členským štátom tranzitu, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

Podstata pravidelnej dopravy nesmie byť ovplyvnená akýmkoľvek prispôsobením sa podmienkam prevádzkovania dopravy.

Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy, ktorá sa poskytuje rovnakej cieľovej skupine rovnako ako existujúca pravidelná doprava, nezastavovanie na niektorých zastávkach a zastavovanie na ďalších zastávkach v súčasnej pravidelnej doprave sa riadi rovnakými pravidlami, aké sa uplatňujú na existujúcu pravidelnú dopravu.

Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy, porovnateľnej s existujúcou pravidelnou dopravou, ktorá slúži tej istej skupine cestujúcich ako pravidelná doprava, však podlieha povoleniu v súlade s postupom ustanoveným v kapitole III.

Príležitostná doprava neprestáva byť príležitostnou dopravou len na základe toho, že sa uskutočňuje v určitých intervaloch.

Príležitostnú dopravu môže poskytovať skupina dopravcov konajúcich v mene rovnakej zmluvnej strany a cestujúci môžu po trase využiť spoj iného dopravcu tej istej skupiny na území členského štátu.

Komisia ustanoví konanie na oznámenie mien/obchodných názvov týchto dopravcov a prípojov na trase príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

4. Jazdy vozidlami bez cestujúcich v súvislosti s dopravou uvedenou v odseku 2 treťom pododseku a v odseku 3 prvom pododseku nepodliehajú povoleniu.

5. Doprava na vlastnú potrebu je vyňatá z akéhokoľvek systému povoľovania, ale podlieha systému osvedčení.

Osvedčenia vydáva príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa vozidlo eviduje, a platia počas celej cesty vrátane tranzitu.

Komisia stanoví vzor osvedčení. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

1. Povolenia sa vydávajú na meno dopravcu a sú neprenosné na iné osoby. Dopravca, ktorému bolo udelené povolenie, však môže so súhlasom príslušného orgánu členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto odchodu (ďalej len „povoľujúci orgán“), vykonávať dopravu prostredníctvom subdodávateľa. V tomto prípade sa v povolení vyznačí meno subdodávateľa a jeho úloha. Subdodávateľ musí spĺňať podmienky ustanovené v článku 3 ods. 1 Na účely tohto odseku miesto odchodu je „jedna z konečných staníc prepravy“.

V prípade podnikov združených na účely vykonávania pravidelnej dopravy sa povolenie vydá na meno všetkých podnikov a musí uvádzať mená všetkých dopravcov. Dostane ho podnik, ktorý riadi dopravu, a ostatné podniky dostanú kópie.

2. Doba platnosti povolenia nesmie presiahnuť päť rokov. Na požiadanie žiadateľa alebo po vzájomnej dohode príslušných úradov členských štátov, na ktorých území nastupujú alebo vystupujú cestujúci, sa môže doba platnosti povolenia skrátiť.

4. Komisia určí formát povolenia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

5. Povolenia oprávňujú ich držiteľov na vykonávanie pravidelnej dopravy na území všetkých členských štátov, cez ktoré prechádza ich trasa.

6. Prevádzkovateľ pravidelnej dopravy môže použiť dodatočné vozidlá na zvládnutie dočasných a výnimočných situácií. Takéto dodatočné vozidlá sa môžu používať len za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v povolení uvedenom v odseku 3.

V tomto prípade dopravca zabezpečí, že sa vo vozidle nachádzajú tieto dokumenty:

1. Žiadosti o povolenie na vykonávanie pravidelnej dopravy sa predkladajú povoľujúcemu orgánu.

2. Komisia stanoví vzor žiadosti. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

3. Žiadatelia o povolenie poskytnú akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považujú za relevantné alebo ktoré požaduje povoľujúci orgán, najmä cestovný poriadok, ktorý umožňuje sledovať súlad s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa času jazdy a odpočinku, a kópiu licencie Spoločenstva.

1. Povolenia sa vydajú po odsúhlasení orgánmi všetkých členských štátov, na ktorých území nastupujú alebo vystupujú cestujúci. Povoľujúci orgán zašle týmto orgánom, ako aj príslušným orgánom členských štátov, ktorých územia sa prekračujú bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich, kópiu žiadosti spolu s jej stanoviskom a s kópiami akejkoľvek inej príslušnej dokumentácie.

2. Príslušné orgány členských štátov, ktorých súhlas sa požadoval, oznámia do dvoch mesiacov povoľujúcemu orgánu svoje stanovisko k žiadosti. Táto lehota sa počíta od dátumu doručenia žiadosti o súhlas, ktorý je uvedený na potvrdení o prijatí žiadosti. Ak je rozhodnutie príslušných orgánov členských štátov, ktorých súhlas sa požadoval, záporné, musí obsahovať riadne zdôvodnenie. Ak povoľujúci orgán nedostane do dvoch mesiacov nijakú odpoveď, považuje sa to za súhlasné stanovisko konzultovaných orgánov a povoľujúci orgán môže udeliť povolenie.

Orgány členských štátov, ktorých územia sa prekračujú bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich, môžu v lehote ustanovenej v prvom pododseku oznámiť povoľujúcemu orgánu svoje pripomienky.

3. Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do štyroch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti dopravcom.

Ak je v prípade existujúcej medzinárodnej autokarovej a autobusovej dopravy závažne ovplyvnená životaschopnosť porovnateľnej dopravy, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme v súlade s právom Spoločenstva priamo na dotknutých úsekoch, v dôsledku výnimočných okolností, ktoré nebolo možné predvídať v čase udelenia povolenia, členský štát môže po dohode s Komisiou dočasne zastaviť platnosť povolenia alebo odňať povolenie na vykonávanie medzinárodnej autokarovej a autobusovej dopravy šesť mesiacov po oznámení takéhoto rozhodnutia dopravcovi.

Skutočnosť, že dopravca ponúka nižšie ceny než ostatní cestní dopravcovia, alebo skutočnosť, že prepravu na príslušnom spoji už vykonávajú iní cestní dopravcovia, nie je sama osebe dôvodom na zamietnutie žiadosti.

5. Povoľujúci orgán a príslušné orgány všetkých členských štátov zapojené do postupu dosiahnutia dohody podľa odseku 1 môžu zamietnuť žiadosti len na základe dôvodov stanovených v tomto nariadení.

6. Po ukončení postupu ustanoveného v odsekoch 1 až 5 tohto článku povoľujúci orgán udelí povolenie alebo formálne žiadosť zamietne.

V rozhodnutí o zamietnutí žiadosti sú uvedené dôvody zamietnutia. Členské štáty zabezpečia, aby dopravné podniky v prípade, že ich žiadosť bola zamietnutá, mali možnosť uplatniť svoje práva.

Povoľujúci orgán informuje všetky orgány uvedené v odseku 1 o svojom rozhodnutí a pošle im kópiu každého povolenia.

7. Ak postup dosiahnutia dohody uvedenej v odseku 1 neumožňuje povoľujúcemu orgánu rozhodnúť o žiadosti, celá záležitosť sa do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia záporného rozhodnutia jedným alebo viacerými členskými štátmi, s ktorými sa uskutočnili konzultácie podľa odseku 1, môže predložiť Komisii.

8. Po porade s príslušnými členskými štátmi Komisia prijme do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia povoľujúceho orgánu rozhodnutie, ktoré nadobudne účinnosť tridsať dní po oznámení príslušným členským štátom.

9. Rozhodnutie Komisie naďalej platí dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými členskými štátmi.

Článok 8 sa primerane uplatní v prípade žiadostí o obnovenie povolení alebo o zmenu podmienok, za ktorých sa musí vykonávať doprava podliehajúca povoleniu.

V prípade menšej zmeny prevádzkových podmienok, najmä úpravy intervalov, cestovného a cestovných poriadkov, povoľujúci orgán len oznámi informácie ostatným členským štátom, ktorých sa týka uvedená zmena.

Príslušné členské štáty sa môžu dohodnúť, že povoľujúci orgán sám rozhodne o zmenách podmienok, za ktorých sa bude doprava uskutočňovať.

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave ( 12 ), platnosť povolenia na vykonávanie pravidelnej dopravy uplynie na konci doby jeho platnosti alebo tri mesiace po tom, ako povoľujúci orgán dostane od držiteľa povolenia oznámenie o jeho zámere ukončiť prevádzkovanie dopravy. Takéto oznámenie obsahuje náležité odôvodnenie.

2. Tam, kde prestal existovať dopyt po doprave, lehota na oznámenie ustanovená v odseku 1 je jeden mesiac.

3. Povoľujúci orgán informuje príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov o tom, že platnosť povolenia uplynula.

4. Držiteľ povolenia informuje vhodným spôsobom zainteresovaných užívateľov dopravy o zrušení dopravy, a to jeden mesiac vopred.

1. Okrem prípadu vyššej moci prevádzkovateľ pravidelnej dopravy prijíma až do uplynutia platnosti povolenia všetky opatrenia na zabezpečenie vykonávania dopravy, ktorá spĺňa štandardy plynulosti, pravidelnosti a kapacity, a na splnenie ostatných podmienok ustanovených príslušným orgánom v súlade s článkom 6 ods. 3.

2. Dopravca oznámi trasu, autobusové zastávky, cestovný poriadok, cestovné a prepravné podmienky takým spôsobom, aby zabezpečil, že tieto informácie sú k dispozícii všetkým užívateľom.

3. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1370/2007, príslušné členské štáty môžu na základe spoločnej dohody a po dohode s držiteľom povolenia uskutočniť zmeny prevádzkových podmienok pravidelnej dopravy.

1. Príležitostná doprava sa vykonáva na základe jazdného listu s výnimkou dopravy uvedenej v článku 5 ods. 3 druhom pododseku.

2. Dopravca zabezpečujúci príležitostnú dopravu vyplní pred každou jazdou jazdný list.

4. Knihy jazdných listov poskytnú príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, alebo orgány určené uvedenými príslušnými orgánmi.

5. Komisia stanoví vzor jazdného listu, knihy jazdných listov a spôsob ich používania. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

6. V prípade osobitnej pravidelnej dopravy uvedenej v článku 5 ods. 2 treťom pododseku ako kontrolný dokument slúži zmluva alebo jej overená kópia.

V rámci medzinárodnej príležitostnej dopravy môže dopravca vykonávať príležitostnú dopravu (miestne zájazdy) do iného členského štátu, ako je ten, v ktorom je usadený.

Takáto doprava je určená cestujúcim, ktorí v takom členskom štáte nemajú bydlisko, prepravovaným tým istým dopravcom v medzinárodnej doprave uvedenej v prvom odseku, a vykonáva sa tým istým vozidlom alebo iným vozidlom od toho istého dopravcu alebo skupiny dopravcov.

Každý dopravca vykonávajúci cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorý je držiteľom licencie Spoločenstva, je oprávnený za podmienok stanovených v tejto kapitole a bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti dopravcu alebo miesta, kde je usadený, vykonávať kabotážnu prepravu podľa článku 15.

1. Vykonávanie kabotážnej prepravy podlieha, ak nie je inak uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva, zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom členskom štáte s ohľadom na:

Hmotnosti a rozmery uvedené v odseku 1 písm. b) môžu, ak je to vhodné, presahovať hmotnosti a rozmery uplatniteľné v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený; tieto však za žiadnych okolností nesmú presahovať hraničné hodnoty stanovené hostiteľským členským štátom pre vnútroštátnu dopravu alebo technické charakteristiky uvedené v dokladoch podľa článku 6 ods. 1 smernice 96/53/ES.

2. Pokiaľ právne predpisy Spoločenstva nestanovujú inak, kabotážna preprava, ktorá tvorí časť dopravy uvedenej v článku 15 písm. c), podlieha zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom členskom štáte, ktoré sa týkajú povoľovania, výberového konania, dopravných trás, ktoré sa majú obsluhovať, a pravidelnosti, nepretržitosti a frekvencie dopravy, ako aj priebehu cesty.

3. Technické normy konštrukcie a vybavenia, ktoré musia spĺňať vozidlá vykonávajúce kabotážnu prepravu, sa zhodujú s normami ustanovenými pre vozidlá medzinárodnej dopravy.

4. Vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú na dopravcov, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, za tých istých podmienok, aké sa ukladajú dopravcom usadeným v hostiteľskom členskom štáte, s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

1. Kabotážna preprava vo forme príležitostnej dopravy sa vykonáva na základe jazdného listu uvedeného v článku 12, ktorý sa musí nachádzať vo vozidle a na požiadanie predložiť oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

3. Jazdné listy sa dodajú v knihách, ako sa uvádza v článku 12, potvrdených príslušným orgánom alebo úradom v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený.

4. V prípade osobitnej pravidelnej dopravy ako kontrolný dokument slúži zmluva uzavretá medzi dopravcom a organizátorom prepravy alebo jej overená kópia.

5. Použité jazdné listy sa vrátia príslušnému orgánu alebo úradu v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, v súlade s postupom ustanoveným uvedeným orgánom alebo úradom.

1. Dopravcovia vykonávajúci pravidelnú dopravu s výnimkou osobitnej pravidelnej dopravy vydávajú buď individuálne, alebo kolektívne cestovné lístky s vyznačením:

2. Cestovný lístok uvedený v odseku 1 sa na požiadanie predloží každej oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

1. Povolenie alebo kontrolný dokument sa musí nachádzať vo vozidle a na požiadanie predložiť oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

2. Dopravcovia prevádzkujúci medzinárodnú prepravu osôb autokarom a autobusom umožnia vykonanie všetkých kontrol zameraných na zabezpečenie správneho vykonávania dopravy, najmä pokiaľ ide o čas jazdy a odpočinku. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia oprávnené osoby, ktoré vykonávajú kontrolu, sú oprávnené:

Členské štáty si navzájom pomáhajú pri zabezpečovaní uplatňovania a monitorovania tohto nariadenia. Vymieňajú si informácie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest ustanovených podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1071/2009.

1. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, odnímu licenciu Spoločenstva, ak držiteľ:

2. Povoľujúci orgán členského štátu odoberie držiteľovi povolenie, ak prestal spĺňať podmienky, na základe ktorých sa podľa tohto nariadenia povolenie vydalo, najmä ak o to požiada členský štát, v ktorom je dopravca usadený. Uvedený orgán bezodkladne informuje príslušné orgány príslušného členského štátu.

Ukladanie sankcií za porušenia v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený

1. V prípade závažného porušenia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy, spáchaného alebo zisteného v ktoromkoľvek členskom štáte najmä s ohľadom na pravidlá uplatniteľné na vozidlá, čas jazdy a odpočinok vodičov, ako aj vykonávanie súbežnej alebo dočasnej prepravy bez povolenia, ako je uvedené v článku 5 ods. 1 piatom pododseku, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca, ktorý sa dopustil porušenia, usadený, s cieľom riešiť túto záležitosť prijmú náležité opatrenia, ktoré môžu zahŕňať varovanie, ak je to ustanovené vo vnútroštátnom práve. Okrem iného to môže viesť k uloženiu týchto správnych sankcií:

Tieto sankcie sa môžu uložiť po prijatí konečného rozhodnutia vo veci a zohľadňujú závažnosť porušenia, ktorého sa držiteľ licencie Spoločenstva dopustil, a celkový počet overených kópií uvedenej licencie, ktorých je držiteľom a ktoré sa týkajú medzinárodnej dopravy.

2. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, oznámia čo najskôr príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa porušenia zistili, najneskôr však do šiestich týždňov od konečného rozhodnutia vo veci, či bola uložená niektorá zo sankcií uvedených v odseku 1, a spresnia ktorá.

Ak tieto sankcie neboli uložené, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, uvedú dôvody.

3. Príslušné orgány zabezpečia, aby sankcie uložené dotknutému dopravcovi boli ako celok primerané porušeniu alebo porušeniam, za ktoré sa tieto sankcie ukladajú, pričom berú do úvahy akúkoľvek sankciu uloženú za rovnaké porušenie v členskom štáte, kde sa porušenie zistilo.

4. Tento článok sa nevzťahuje na možnosť príslušných orgánov členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, začať konanie pred vnútroštátnym súdom alebo tribunálom. V prípade, že sa takéto konanie začne, príslušný orgán informuje príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa porušenia zistili.

5. Členské štáty zabezpečia, aby dopravcovia mali právo odvolať sa voči akejkoľvek správnej sankcii, ktorá im bola uložená podľa tohto článku.

1. Ak sa príslušné orgány členského štátu dozvedia, že došlo k závažnému porušeniu tohto nariadenia alebo právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy dopravcom, ktorý nie je v danom členskom štáte usadený, členský štát, na ktorého území k tomuto porušeniu došlo, poskytne príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, čo najskôr, no najneskôr do šiestich týždňov od konečného rozhodnutia vo veci, tieto informácie:

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, uložili správne sankcie v súlade s článkom 22.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté trestné stíhanie, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu uložiť sankcie dopravcom, ktorí nie sú v ňom usadení a ktorí porušili toto nariadenie alebo vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy na ich území pri vykonávaní kabotážnej prepravy. Sankcie sa uložia nediskriminačným spôsobom a okrem iného môžu pozostávať z varovania alebo v prípade závažného porušenia z dočasného zákazu kabotážnej prepravy na území hostiteľského členského štátu, kde došlo k porušeniu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby dopravcovia mali právo odvolať sa voči akejkoľvek správnej sankcii, ktorá im bola uložená podľa tohto článku.

Členské štáty zabezpečia, aby závažné porušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy, ktorého sa dopustili dopravcovia usadení na území týchto štátov a ktorého dôsledkom bolo uloženie sankcie niektorým členským štátom, ako aj dočasné alebo trvalé odňatie licencie Spoločenstva alebo jej overenej kópie boli zaznamenané vo vnútroštátnom elektronickom registri podnikov cestnej dopravy. Záznamy v registri, ktoré sa týkajú dočasného alebo trvalého odňatia licencie Spoločenstva, sa v prípade dočasného odňatia uchovajú v databáze dva roky odo dňa skončenia obdobia odňatia alebo v prípade trvalého odňatia odo dňa odňatia.

1. Členské štáty môžu uzavrieť dvojstranné a viacstranné dohody o ďalšej liberalizácii dopravy zahrnutej v tomto nariadení, hlavne pokiaľ ide o systém schvaľovania a zjednodušenia alebo zrušenia kontrolných dokumentov najmä v pohraničných regiónoch.

2. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých dohodách uzavretých podľa odseku 1.

1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave ( 13 ).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a ods. 5 písm. b) a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 4. decembra 2011 a oznámia bezodkladne akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré sa vzťahujú na uvedené ustanovenia.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto opatrenia prijali bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta, kde je dopravca usadený.

1. Členské štáty raz za dva roky oznamujú Komisii počet povolení pre pravidelnú dopravu, ktoré boli vydané v predchádzajúcom roku, a celkový počet povolení pravidelnej dopravy, ktoré sú platné ku koncu tohto obdobia predkladania správ. Tieto informácie sa poskytujú samostatne pre každú krajinu určenia pravidelnej dopravy. Členské štáty oznamujú Komisii aj údaje o kabotážnej preprave, ktorú vo forme osobitnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy vykonávajú počas obdobia predkladania správ dopravcovia, ktorí sú usadení v danom členskom štáte.

2. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu zasielajú Komisii raz za dva roky štatistiku o počte povolení vydaných pre kabotážnu prepravu vo forme pravidelnej dopravy uvedenej v článku 15 písm. c).

3. Komisia určí formát tabuľky, ktorá sa použije na oznámenie štatistiky uvedenej v odseku 2. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

4. Členské štáty informujú Komisiu najneskôr do 31. januára každého roku o počte dopravcov, ktorí sú držiteľmi licencie Spoločenstva k 31. decembru predchádzajúceho roku a o počte overených kópií vydaných s ohľadom na vozidlá, ktoré sú k uvedenému dňu v prevádzke.

„6a. Odchylne od odseku 6 vodič pôsobiaci v jednotlivej príležitostnej doprave v rámci medzinárodnej prepravy osôb, ktorá je definovaná v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy ( 14 ), môže odložiť týždenný odpočinok až o 12 po sebe idúcich 24-hodinových období nasledujúcich po predchádzajúcom pravidelnom čase týždenného odpočinku po splnení týchto podmienok:

Komisia podrobne monitoruje využívanie tejto výnimky s cieľom zabezpečiť dodržiavanie veľmi prísnych podmienok pre bezpečnosť na cestách, a to najmä prostredníctvom overenia, či celkový čas riadenia v priebehu časového úseku, na ktorý sa vzťahuje výnimka, nie je neprimeraný. Do 4. decembra 2012 Komisia vypracuje správu, v ktorej zhodnotí dôsledky tejto výnimky v súvislosti s bezpečnosťou na cestách, ako aj so sociálnymi aspektmi. V prípade potreby Komisia navrhne zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody ustanovenou v prílohe III.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. decembra 2011 s výnimkou článku 29, ktorý sa uplatňuje od 4. júna 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Licencia Spoločenstva musí mať najmenej dva z týchto bezpečnostných prvkov:

(Svetlomodrá farba Pantone 290 alebo čo najbližšia k tejto farbe – formát DIN A4, papier z buničiny, 100 g/m2 alebo viac)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu vydávajúceho licenciu]

9. „Pravidelná doprava“ je doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich v presne určených intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach, a ktorá je prístupná pre všetkých a v prípade potreby sa vyžaduje rezervácia.

Pravidelný charakter dopravy nesmie byť ovplyvnený nijakým zasahovaním do prevádzkových podmienok.

Pravidelná doprava podlieha povoleniu.

„Osobitná pravidelná doprava“ je pravidelná doprava bez ohľadu na to, kto ju organizuje, ktorou sa zabezpečuje preprava osobitných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich v určených intervaloch po určených trasách, pričom k nastupovaniu a vystupovaniu cestujúcich dochádza na vopred určených zastávkach.

Osobitná pravidelná doprava zahŕňa:

a) prepravu pracovníkov z domu do práce a späť;

b) prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich.

Skutočnosť, že sa osobitná doprava môže meniť podľa potrieb užívateľov, nemá vplyv na jej klasifikáciu ako pravidelnej dopravy.

Osobitná pravidelná doprava nepodlieha povoleniu, ak sa vykonáva na základe zmluvy medzi organizátorom a dopravcom.

Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy slúžiacej tej istej cieľovej skupine ako existujúca pravidelná doprava podlieha povoleniu.

„Príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá do definície pravidelnej dopravy vrátane osobitnej pravidelnej dopravy a ktorej hlavnou vlastnosťou je, že sa prepravuje skupina cestujúcich vytvorená na podnet zákazníka alebo samotného dopravcu. Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy porovnateľnej s existujúcou pravidelnou dopravou a slúžiacou tej istej cieľovej skupine ako pravidelná doprava podlieha povoleniu v súlade s postupom stanoveným v kapitole III nariadenia (ES) č. 1073/2009. Táto doprava neprestáva byť príležitostnou dopravou len na základe toho, že sa vykonáva v určitých intervaloch.

Príležitostná doprava nepodlieha povoleniu.

Nariadenie (EHS) č. 684/92	Nariadenie (ES) č. 12/98	Toto nariadenie
článok 1		článok 1
článok 2 bod 1.1	článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 2, článok 5 ods. 1
článok 2 bod 1.2	článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 3, článok 5 ods. 2
článok 2 bod 1.3		článok 5 ods. 1 piaty pododsek
článok 2 bod 3.1	článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 4, článok 5 ods. 3
článok 2 bod 3.3		článok 5 ods. 3
článok 2 bod 3.4		článok 5 ods. 3
článok 2 bod 4		článok 2 ods. 5, článok 5 ods. 5
článok 3		článok 3
článok 3a		článok 4
článok 4		článok 5
článok 5		článok 6
článok 6		článok 7
článok 7		článok 8
článok 8		článok 9
článok 9		článok 10
článok 10		článok 11
článok 11		článok 12
článok 12		článok 13
článok 13		článok 5 ods. 5
	článok 1	článok 14
	článok 2 ods. 4
	článok 3	článok 15
	článok 4	článok 16
	článok 5	článok 4 ods. 3
	článok 6	článok 17
	článok 7	článok 28 ods. 3
	článok 8	článok 26
	článok 9
článok 14		článok 18
článok 15		článok 19
	článok 11 ods. 1	článok 20
článok 16 ods. 1		článok 21 ods. 1
článok 16 ods. 2		článok 21 ods. 2
článok 16 ods. 3		článok 22 ods. 1
článok 16 ods. 4		článok 23 ods. 1
článok 16 ods. 5		článok 22 ods. 2
	článok 11 ods. 2	článok 23 ods. 2
	článok 11 ods. 3	článok 23 ods. 2
	článok 11 ods. 4
	článok 12	článok 22 ods. 5, článok 23
	článok 13
článok 16a	článok 10	článok 26
článok 17
článok 18		článok 25
článok 19	článok 14	článok 27
článok 20
článok 21		článok 30
článok 22	článok 15	článok 31
príloha		príloha II

( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 5. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 (Ú. v. EÚ C 62 E, 17.3.2009, s. 25), pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 611/2012 z 9. júla 2012,	L 178	4	10.7.2012
►M2	NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,	L 158	1	10.6.2013