2009L0138 — SK — 23.05.2014 — 005.003


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/138/ES

z 25. novembra 2009

o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 335, 17.12.2009, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/89/EÚ Text s významom pre EHP zo 16. novembra 2011,

  L 326

113

8.12.2011

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/23/EÚ Text s významom pre EHP z 12. septembra 2012,

  L 249

1

14.9.2012

►M3

SMERNICA RADY 2013/23/EÚ z 13. mája 2013,

  L 158

362

10.6.2013

►M4

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/58/EÚ Text s významom pre EHP z 11. decembra 2013,

  L 341

1

18.12.2013

►M5

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014,

  L 153

1

22.5.2014


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 219, 25.7.2014, s. 66 (2009/138/ES)




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/138/ES

z 25. novembra 2009

o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 47 ods. 2 a článok 55,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 2 ),

keďže:

(1)

Mnoho zásadných zmien sa má vykonať v prvej smernici Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 3 ); v smernici Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva ( 4 ); v smernici Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany ( 5 ); v druhej smernici Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby ( 6 ); v smernici Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) ( 7 ); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní ( 8 ); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní ( 9 ); v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení ( 10 ) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení ( 11 ). V záujme jasnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)

V záujme uľahčenia začatia a vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní je potrebné odstrániť najzávažnejšie rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúce sa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne. Pre poisťovne a zaisťovne by sa mal preto ustanoviť právny rámec pre výkon poisťovacej činnosti na úrovni vnútorného trhu, ktorý uľahčí poisťovniam a zaisťovniam s ústredím v Spoločenstve kryť riziká a záväzky nachádzajúce sa v Spoločenstve.

(3)

Je v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu, aby sa vytvorili koordinované pravidlá týkajúce sa dohľadu nad skupinami poisťovní a vzhľadom na ochranu veriteľov aj pravidlá týkajúce sa reorganizácie a likvidácie poisťovní.

(4)

Je vhodné, aby sa systém ustanovený touto smernicou nevzťahoval na určité podniky, ktoré poskytujú poisťovacie služby, pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Ďalej je žiaduce vylúčiť určité inštitúcie vo viacerých členských štátoch, ktorých podnikanie sa vzťahuje len na veľmi obmedzený sektor a je zákonom obmedzené na konkrétne územie alebo určené osoby.

(5)

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce určité podmienky vrátane hrubých výnosov z poistného menej ako 5 miliónov EUR sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré už majú povolenie na základe platných smerníc, by však mali zostať povolené aj po vykonaní tejto smernice. Podniky vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali mať možnosť využiť základné slobody priznané v zmluve. Tieto podniky majú možnosť žiadať o povolenie podľa tejto smernice s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v tejto smernici.

(6)

Členské štáty by mali mať možnosť žiadať podniky, ktoré vykonávajú poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť a ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa zaregistrovali. Členské štáty tiež môžu podrobiť tieto podniky obozretnému a právnemu dohľadu.

(7)

Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( 12 ); siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 13 ); druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ( 14 ); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi ( 15 ) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií ( 16 ) stanovujú všeobecné pravidlá v oblasti účtovníctva, zodpovednosti z poistenia motorových vozidiel, finančných nástrojov a úverových inštitúcií a obsahujú vymedzenia pojmov v týchto oblastiach. Je vhodné, aby sa niektoré z vymedzení pojmov ustanovených v uvedených smerniciach uplatňovali na účely tejto smernice.

(8)

Začatie činnosti poisťovní alebo zaisťovní by malo podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Je preto potrebné stanoviť podmienky a postup udeľovania tohto povolenia, ako aj akéhokoľvek zamietnutia.

(9)

Smernice zrušené touto smernicou nestanovujú žiadne pravidlá pokiaľ ide o rozsah zaisťovacích činností, ktorých vykonávanie sa môže povoliť poisťovni. Je na členských štátoch, aby rozhodli o stanovení pravidiel v tejto oblasti.

(10)

Odkazy v tejto smernici na poisťovne alebo zaisťovne by mali zahŕňať kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne okrem prípadov, v ktorých sa pre tieto podniky stanovujú osobitné pravidlá.

(11)

Vzhľadom na to, že táto smernica predstavuje dôležitý nástroj na dosiahnutie vnútorného trhu, oprávnené poisťovne a zaisťovne vo svojich domovských členských štátoch by mali mať povolené vykonávať na úrovni Spoločenstva ktorúkoľvek alebo všetky svoje činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb. Je preto vhodné dosiahnuť také zosúladenie, ktoré je nutné a dostatočné na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a systémov dohľadu, a tým aj jednotného povolenia platného na úrovni Spoločenstva, ktoré umožňuje domovskému členskému štátu vykonávať dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

(12)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) ( 17 ) sa stanovujú pravidlá určovania likvidačných zástupcov. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na účely tejto smernice.

(13)

Zaisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni vykonávať činnosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahŕňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( 18 ). Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností.

(14)

Ochrana poistníkov vyžaduje, aby sa na poisťovne a zaisťovne vzťahovali účinné požiadavky na solventnosť, ktorých výsledkom je efektívna alokácia kapitálu v Európskej únii. Z hľadiska vývoja na trhu súčasný systém už nie je primeraný. Je preto potrebné zaviesť nový regulačný rámec.

(15)

V súlade s najnovším vývojom v riadení rizík v súvislosti s Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poistením, Radou pre medzinárodné účtovné štandardy a Medzinárodným združením aktuárov, ako aj v súlade s najnovším vývojom v ostatným finančných sektoroch by sa mal prijať ekonomický prístup založený na rizikách, ktorý poskytuje poisťovniam a zaisťovniam stimuly na správne meranie a riadenie ich rizík. Zosúladenie by sa malo zvýšiť stanovením osobitných pravidiel oceňovania aktív a záväzkov vrátane technických rezerv.

(16)

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahŕňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ.

(17)

Od režimu solventnosti ustanoveného v tejto smernici sa očakáva, že povedie k ešte lepšej ochrane poistníkov. Od členských štátov bude vyžadovať, aby poskytli orgánom dohľadu zdroje potrebné na plnenie ich povinností stanovených v tejto smernici. To zahŕňa všetky potrebné kapacity vrátane finančných a ľudských zdrojov.

(18)

Orgány dohľadu členských štátov by preto mali mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania činnosti poisťovní a zaisťovní v celom Spoločenstve, či sa vykonávajú na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Všetky opatrenia prijaté orgánmi dohľadu by mali byť v záujme zabezpečenia účinnosti dohľadu primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík prítomných v činnostiach poisťovne alebo zaisťovne bez ohľadu na dôležitosť príslušnej poisťovne alebo zaisťovne pre celkovú finančnú stabilitu trhu.

(19)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca pre malé a stredné poisťovne. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je riadne uplatňovanie zásady proporcionality. Táto zásada by sa mala vzťahovať tak na požiadavky uložené poisťovniam a zaisťovniam, ako aj na vykonávanie právomocí dohľadu.

(20)

Táto smernica by nemala byť príliš zaťažujúca najmä pre poisťovne, ktoré sa špecializujú na poskytovanie osobitných typov poistenia alebo poskytovanie služieb osobitným skupinám zákazníkov, a mala by zohľadňovať, že takáto špecializácia môže byť cenným nástrojom efektívneho a účinného riadenia rizík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa, ako aj riadneho uplatňovania zásady proporcionality by sa tiež malo podnikom osobitne povoliť, aby používali vlastné údaje na kalibráciu parametrov v moduloch upisovacieho rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(21)

Táto smernica by mala tiež zohľadniť osobitnú povahu kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní. Keďže tieto podniky kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, ku ktorej patria, mali by sa stanoviť vhodné prístupy v súlade so zásadou proporcionality, aby sa zohľadnila povaha, rozsah a zložitosť ich činnosti.

(22)

Dohľad nad zaisťovacími činnosťami by mal zohľadňovať osobitné črty zaisťovania, najmä jeho globálnu povahu a skutočnosť, že poistníci samotní sú poisťovne alebo zaisťovne.

(23)

Orgány dohľadu by mali byť schopné získať od poisťovní a zaisťovní informácie, ktoré sú potrebné na účel dohľadu, podľa potreby vrátane informácií zverejňovaných poisťovňou alebo zaisťovňou v rámci požiadaviek finančného výkazníctva, požiadaviek súvisiacich s kótovaním na burze a iných zákonných alebo regulačných požiadaviek.

(24)

Orgány dohľadu domovského členského štátu by mali byť zodpovedné za monitorovanie finančného zdravia poisťovní a zaisťovní. Na tento účel by mali vykonávať pravidelné skúmania a hodnotenia.

(25)

Orgány dohľadu by mali vziať do úvahy vplyv dobrovoľných kódexov správania a transparentnosti, ktoré príslušné inštitúcie zaoberajúce sa neregulovanými alebo alternatívnymi investičnými nástrojmi dodržiavajú, na riadenie rizík a správu aktív.

(26)

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapitálová požiadavka na solventnosť. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prípadoch uvedených v tejto smernici a po postupe preskúmania orgánom dohľadu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môžu však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

(27)

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné. Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každého podniku než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

(28)

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažných zlyhaní v oblasti správy by orgány dohľadu mali zabezpečiť, aby príslušný podnik vynaložil maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil podniku, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

(29)

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredníctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a pre systém regulácie.

(30)

Systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu.

(31)

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni podniku voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť túto funkciu v praxi, ak sa v tejto smernici nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií podniku. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborníkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v tejto smernici.

(32)

Okrem toho v malých a menej zložitých podnikoch môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

(33)

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

(34)

Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k orgánu dohľadu.

(35)

Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností, odborná kvalifikácia a skúsenosti osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnik alebo zastávajú iné kľúčové funkcie, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory.

(36)

Všetky poisťovne a zaisťovne by mali mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorného modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Výsledky každého hodnotenia by mali byť oznámené orgánu dohľadu ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

(37)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými outsourcingom je dôležité, aby orgány dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou využívajúcou outsourcing mali prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastí poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, či je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu by orgány dohľadu mali byť informované pred outsourcingom kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností. Tieto požiadavky by mali zohľadňovať prácu Spoločného fóra a sú v súlade so súčasnými pravidlami a postupmi v bankovom sektore a so smernicou 2004/39/ES a jej uplatňovaním vo vzťahu k úverovým inštitúciám.

(38)

V záujme zaručenia transparentnosti by poisťovne a zaisťovne mali najmenej raz ročne zverejniť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Podnikom by sa malo umožniť dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie.

(39)

Mala by sa zabezpečiť výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi alebo inštitúciami, ktoré z dôvodu svojich úloh pomáhajú posilniť stabilitu finančného systému. Je preto potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánov dohľadu, tieto orgány by mali byť podľa potreby schopné podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(40)

Je potrebné podporovať zbližovanie v oblasti dohľadu nielen v súvislosti s nástrojmi dohľadu, ale aj v súvislosti s postupmi dohľadu. Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2009/79/ES ( 19 ) by mal v súvislosti s tým plniť dôležitú úlohu a pravidelne podávať správy o dosiahnutom pokroku Európskemu parlamentu a Komisii.

(41)

Účelom informácií a správy, ktoré má predkladať CEIOPS v súvislosti s navýšením kapitálu, nie je obmedziť jeho používanie povolené podľa tejto smernice, ale prispievať k čoraz väčšej konvergencii dohľadu pri využívaní navýšenia kapitálu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch.

(42)

Orgány dohľadu a vnútroštátne štatistické úrady by mali spolupracovať a vymieňať si informácie s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a zabrániť duplicite úloh.

(43)

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami a ochrany poistníkov by štatutárni audítori v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok ( 20 ) mali mať povinnosť okamžite ohlásiť akékoľvek fakty, ktoré by mohli mať závažný vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne alebo zaisťovne.

(44)

Poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, by mali riadiť tieto činnosti osobitne s cieľom chrániť záujmy držiteľov životných poistiek. Na tieto poisťovne by sa predovšetkým mali vzťahovať rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zohľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

(45)

Hodnotenie finančnej pozície poisťovní a zaisťovní by sa malo zakladať na správnych ekonomických zásadách a mali by sa v ňom optimálne využívať informácie poskytované finančnými trhmi, ako aj všeobecne dostupné údaje o poistných technických rizikách. Predovšetkým požiadavky na solventnosť by sa mali zakladať na ekonomickom ocenení celej súvahy.

(46)

Normy oceňovania na účely dohľadu by mali byť v maximálnej miere zlučiteľné s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva v záujme obmedzenia administratívnej záťaže poisťovní alebo zaisťovní.

(47)

V súlade s týmto prístupom by kapitálové požiadavky mali byť kryté vlastnými zdrojmi bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená. Obmedzenia uplatniteľné na položky vlastných zdrojov by sa mali vzťahovať len na určenie pozície poisťovní a zaisťovní z hľadiska ich solventnosti a nemali by hlbšie obmedziť voľnosť týchto poisťovní a zaisťovní v súvislosti s ich vnútorným riadením kapitálu.

(48)

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prípade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

(49)

Nie všetky aktíva v rámci podniku sú neobmedzené. V niektorých členských štátoch osobitné produkty majú za následok oddelené štruktúry zdrojov, ktoré dávajú určitej triede poistníkov väčšie práva k aktívam v rámci ich vlastných zdrojov. Hoci sú tieto aktíva zahrnuté do výpočtu prebytku aktív nad záväzkami na účely vlastných zdrojov, v skutočnosti ich nemožno využiť na krytie rizík mimo oddeleného zdroja. V záujme zachovania súladu s ekonomickým prístupom treba hodnotenie potrieb vlastných zdrojov prispôsobiť tak, aby odrážalo rozličnú povahu aktív, ktoré tvoria súčasť oddeleného mechanizmu. Podobne by mal výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť odrážať zníženie združovania alebo diverzifikácie súvisiace s týmito oddelenými zdrojmi.

(50)

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predávajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto nerozdelené zisky sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

(51)

Prebytočné zdroje by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v tejto smernici. V tejto súvislosti by nemal postačovať samotný odkaz na oceňovanie prebytočných zdrojov v štatutárnych ročných účtovných závierkach. V súlade s požiadavkami na vlastné zdroje by prebytočné zdroje mali podliehať kritériám na zaradenie do tried stanovených v tejto smernici. To okrem iného znamená, že len tie prebytočné zdroje, ktoré spĺňajú požiadavky na zaradenie do triedy 1, by sa mali považovať za kapitál triedy 1.

(52)

Vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky môžu svojich členov vyzvať na dodatočné príspevky (dodatočné príspevky členov) s cieľom zvýšiť sumu finančných zdrojov, ktoré držia na účely absorpcie strát. Dodatočné príspevky členov môžu predstavovať významný zdroj financovania vzájomných poisťovacích spolkov a podobných spolkov vrátane prípadov, keď tieto spolky čelia negatívnym obchodným výkyvom. Preto by sa dodatočné príspevky členov mali pokladať za položky dodatkových vlastných zdrojov a v súlade s tým by sa s nimi malo zaobchádzať aj na účely solventnosti. Najmä v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami, ktoré poisťujú výlučne námorné riziká, je využívanie dodatočných príspevkov členov zaužívanou praxou, ktorá podlieha osobitným mechanizmom vymáhania, a schválená výška týchto príspevkov členov by sa mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2). Podobne v prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov, kde majú dodatočné príspevky členov podobnú kvalitu, by sa schválená výška týchto príspevkov členov mala pokladať za kapitál dobrej kvality (trieda 2).

(53)

Členské štáty by mali od poisťovní a zaisťovní vyžadovať, aby zriadili primerané technické rezervy, s cieľom umožniť týmto poisťovniam a zaisťovniam dodržať ich záväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia. Zásady a poistno-matematické a štatistické metódy výpočtu týchto technických rezerv by mali byť zosúladené v rámci Spoločenstva v záujme dosiahnutia lepšej porovnateľnosti a transparentnosti.

(54)

Výpočet technických rezerv by mal byť v súlade s ocenením aktív a iných záväzkov, v súlade s trhom a v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva a dohľadu.

(55)

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záväzky okamžite previedla na iný podnik. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technických rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisťovne alebo zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne a zaisťovne lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného kmeňa.

(56)

Predpoklady o referenčnom podniku, ktorý by mal prevziať a kryť podkladové poistné a zaistné záväzky, by sa mali zosúladiť v celom Spoločenstve. Ako súčasť hodnotenia vplyvu vykonávacích opatrení by sa mali analyzovať najmä predpoklady o referenčnom podniku, ktoré určujú, či vôbec a do akej miery by sa pri výpočte rizikovej marže mali zohľadňovať vplyvy diverzifikácie, a následne by sa tieto predpoklady mali zosúladiť na úrovni Spoločenstva.

(57)

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

(58)

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

(59)

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

(60)

Režim dohľadu by mal stanoviť požiadavku citlivú na riziko, ktorá sa zakladá na očakávanom výpočte, s cieľom zabezpečiť presný a včasný zásah orgánov dohľadu (kapitálová požiadavka na solventnosť), a minimálnu úroveň bezpečnosti, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť (minimálna kapitálová požiadavka). Obidve kapitálové požiadavky by sa mali zosúladiť v rámci Spoločenstva s cieľom dosiahnuť jednotnú úroveň ochrany poistníkov. Aby táto smernica dobre fungovala, medzi minimálnou kapitálovou požiadavkou a kapitálovou požiadavkou na solventnosť by mali byť adekvátne odstupňované intervencie.

(61)

V záujme obmedzenia nežiaducich potenciálnych procyklických vplyvov na finančný systém a s cieľom vyhnúť sa situácii, v ktorej by poisťovne a zaisťovne neboli nadmerne nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku krátkodobých negatívnych pohybov na finančných trhoch, modul trhového rizika v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť by mal obsahovať mechanizmus symetrickej úpravy vo vzťahu k zmenám úrovne cien akcií. Okrem toho v prípade mimoriadnych poklesov na finančných trhoch a v prípade, že tento mechanizmus symetrickej úpravy nepostačuje na to, aby poisťovniam a zaisťovniam umožnil splniť ich kapitálovú požiadavku na solventnosť, by sa malo orgánom dohľadu umožniť, aby predĺžili lehotu, v ktorej musia poisťovne a zaisťovne obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

(62)

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

(63)

Aby sa zabezpečilo, že poisťovne a zaisťovne priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi, ktoré pokrývajú kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, tieto podniky by mali aspoň ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, neustále ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikového profilu.

(64)

V záujme podpory dobrého riadenia rizík a zosúladenia kapitálových požiadaviek regulačných orgánov s postupmi odvetvia by sa kapitálová požiadavka na solventnosť mala určiť ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne a zaisťovne mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistníkom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál by sa mal počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto poisťovní a zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika, ako aj účinkov diverzifikácie.

(65)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa stanovil štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní všetkým poisťovniam a zaisťovniam hodnotiť ich ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca by sa mal prijať modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kategórii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zaisťovne, malo by sa povoliť, ak sú tieto parametre získané s použitím štandardných metód.

(66)

Mali by sa povoliť zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných podnikov.

(67)

Nový prístup založený na rizikách zo zásady neobsahuje pojem kvantitatívnych investičných limitov a kritériá oprávnenosti aktív. Malo by však byť možné zaviesť investičné limity a kritériá oprávnenosti aktív s cieľom riešiť riziká, ktoré nie sú primerane pokryté podmodulom štandardného vzorca.

(68)

V súlade s prístupom ku kapitálovej požiadavke na solventnosť orientovaným na riziko by za osobitných okolností malo byť možné použiť namiesto štandardného vzorca čiastočné alebo úplné vnútorné modely výpočtu tejto požiadavky. Tieto vnútorné modely by v záujme zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu na základe zosúladených postupov a noriem.

(69)

Ak výška oprávnených základných vlastných zdrojov klesne pod minimálnu kapitálovú požiadavku, povolenie poisťovní a zaisťovní by sa malo zrušiť, ak tieto podniky nie sú schopné v krátkej lehote obnoviť sumu oprávnených základných vlastných zdrojov na úrovni minimálnej kapitálovej požiadavky.

(70)

Minimálna kapitálová požiadavka by mala zabezpečiť minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť orientovanej na riziko s cieľom umožniť postupné zvyšovanie intervencie orgánov dohľadu, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom.

(71)

Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných požiadaviek. Všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne, by sa mali riadiť v súlade so zásadou „obozretnej osoby“.

(72)

Členské štáty by nemali vyžadovať, aby poisťovne alebo zaisťovne investovali svoje aktíva do konkrétnych kategórií aktív, keďže táto požiadavka by mohla byť nezlučiteľná s liberalizáciou pohybu kapitálu ustanovenou v článku 56 zmluvy.

(73)

Je potrebné zakázať akékoľvek ustanovenia, ktoré umožňujú členským štátom vyžadovať zastavenie aktív, ktorými sú kryté technické rezervy poisťovne alebo zaisťovne, bez ohľadu na to, akú formu má táto požiadavka, ak je poisťovateľ zaistený poisťovňou alebo zaisťovňou oprávnenou podľa tejto smernice alebo poisťovňou alebo zaisťovňou tretej krajiny, ak sa režim dohľadu tejto tretej krajiny považuje za rovnocenný.

(74)

Právny rámec doposiaľ neustanovil podrobné kritériá obozretného posudzovania navrhovaného nadobudnutia, ani postup ich uplatňovania. V záujme zabezpečenia právnej istoty, jasnosti a predvídateľnosti, je preto nevyhnutné objasniť kritériá a postupy obozretného posudzovania, pokiaľ ide o postup posudzovania a jeho výsledky. Uvedené kritériá a postupy boli zavedené ustanoveniami smernice 2007/44/ES. V súvislosti s poisťovňami a zaisťovňami by sa preto uvedené ustanovenia mali kodifikovať a začleniť do tejto smernice.

(75)

Maximálne zosúladenie uvedených postupov a obozretného posudzovania v celom Spoločenstve je teda nevyhnutné. Ustanovenia o kvalifikovaných podieloch by však nemali brániť členským štátom, aby uložili povinnosť informovať orgány dohľadu o nadobudnutí podielov pod prahovými hodnotami určenými v týchto ustanoveniach, pokiaľ členský štát neustanovuje na tento účel viac ako jednu dodatočnú prahovú hodnotu nižšiu ako 10 %. Tieto ustanovenia by nemali brániť orgánom dohľadu ani v poskytovaní všeobecných usmernení týkajúcich sa toho, kedy sa takéto podiely posudzujú ako podiely s významným vplyvom.

(76)

Z hľadiska zvyšujúcej sa mobility občanov Únie sa poistenie motorových vozidiel v stále väčšej miere poskytuje cezhranične. Na zabezpečenie pokračujúceho správneho fungovania systému zelenej karty a dohôd medzi vnútroštátnymi úradmi poistiteľov motorových vozidiel je vhodné, aby členské štáty boli schopné vyžadovať, aby sa poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel na svojom území formou poskytovania služieb, stali členom vnútroštátneho úradu a záručného fondu zriadených v tomto členskom štáte a podieľali sa na ich financovaní. Členský štát poskytovania služieb by mal vyžadovať, aby poisťovne, ktoré poskytujú poistenie motorových vozidiel, vymenovali zástupcu na svojom území na zber všetkých potrebných informácií v súvislosti s poistným plnením a pre zastupovanie príslušnej poisťovne.

(77)

Na vnútornom trhu je v záujme poistníkov, aby mali prístup k najširšiemu možnému okruhu poistných produktov dostupných v Spoločenstve. Členský štát v ktorom sa nachádza riziko alebo členský štát záväzku, by mali preto zabezpečiť, aby nič nebránilo marketingu na jeho území všetkých poistných produktov ponúkaných na predaj v Spoločenstve, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi ustanoveniami na ochranu všeobecného záujmu záväznými v tom členskom štáte a tento všeobecný záujem nie je chránený predpismi domovského členského štátu.

(78)

Mal by sa zabezpečiť systém sankcií, ktoré sa ukladajú, ak v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko alebo v členskom štáte záväzku, poisťovňa nedodrží akékoľvek uplatniteľné ustanovenia na ochranu všeobecného záujmu.

(79)

Na vnútornom trhu poistenia majú spotrebitelia širšiu a rôznorodejšiu voľbu zmlúv. Ak majú úplne využívať výhody rozmanitosti a rastúcej hospodárskej súťaže, spotrebitelia by mali dostať akékoľvek potrebné informácie pred uzatvorením zmluvy a počas trvania platnosti zmluvy, aby si mohli zvoliť zmluvu, ktorá najlepšie vyhovuje ich potrebám.

(80)

Poisťovňa, ktorá poskytuje asistenčné zmluvy, by mala vlastniť prostriedky potrebné na poskytnutie vecných dávok, ktoré poskytne v primeranej lehote. Pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť a absolútne najnižšej úrovne minimálnej kapitálovej požiadavky, ktoré má táto poisťovňa mať, by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia.

(81)

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre činnosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by vedúca poisťovňa mala stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Mala by sa ďalej zabezpečiť osobitná spolupráca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi týmito orgánmi a Komisiou.

(82)

V záujme ochrany poistencov by sa mali zosúladiť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa poistenia právnej ochrany. Malo by sa v čo najvyššej miere zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutočnosti, že poisťovňa kryje inú osobu alebo kryje osobu v súvislosti s výdavkami na právnu ochranu a zároveň akýmkoľvek iným druhom poistenia, alebo by malo byť možné riešiť ich. Na tento účel možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Nech sa prijme ktorékoľvek riešenie, záujem osôb, ktoré sú poistené proti výdavkom na právnu ochranu, by mal byť chránený vhodnými ochrannými opatreniami.

(83)

Spory medzi poistencami a poisťovňami, ktoré kryjú výdavky na právnu ochranu, by sa mali vyriešiť najuspokojivejším a najrýchlejším možným spôsobom. Je preto vhodné, aby členské štáty zabezpečili rozhodcovské konanie alebo konanie, ktoré poskytuje porovnateľné záruky.

(84)

Súkromné alebo dobrovoľné zdravotné poistenie slúži v niektorých členských štátoch ako čiastočná alebo úplná alternatíva k zdravotnému poisteniu poskytovanému systémami sociálneho zabezpečenia. Osobitná povaha tohto zdravotného poistenia ho odlišuje od iných tried poistenia zodpovednosti za škody a životného poistenia, keďže je potrebné zabezpečiť, aby poistníci mali účinný prístup k súkromnému zdravotnému poisteniu alebo zdravotnému poisteniu uzatváranému na dobrovoľnom základe bez ohľadu na ich vek alebo rizikový profil. Vzhľadom na povahu a sociálne dôsledky zmlúv o zdravotnom poistení by orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa riziko nachádza, mali byť schopné vyžadovať systematické oznamovanie všeobecných a osobitných podmienok poistiek týkajúcich sa súkromného alebo dobrovoľného zdravotného poistenia s cieľom overiť, či tieto zmluvy predstavujú čiastočnú alebo úplnú alternatívu zdravotného krytia poskytovaného systémom sociálneho zabezpečenia. Toto overenie by nemalo byť predbežnou podmienkou marketingu týchto produktov.

(85)

Niektoré členské štáty prijali na tento účel osobitné právne normy. Na ochranu všeobecného záujmu by malo byť možné prijímať alebo zachovať tieto právne normy, ak neprimerane neobmedzujú právo usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby, s tým, že tieto normy by sa mali uplatňovať rovnakým spôsobom. Povaha týchto právnych noriem sa môže odlišovať podľa podmienok každého členského štátu. Cieľ ochrany všeobecného záujmu možno dosiahnuť aj požadovaním, aby poisťovne, ktoré poskytujú súkromné zdravotné poistenie alebo zdravotné poistenie uzatvorené na dobrovoľnom základe, ponúkali štandardné poistky v súlade s poistením poskytovaným zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia za sadzbu poistného na rovnakej alebo nižšej úrovni ako predpísané maximum a podieľali sa na programoch náhrady za utrpenú škodu. Ako ďalšia možnosť sa môže vyžadovať, aby technická báza súkromného zdravotného poistenia alebo zdravotného poistenia uzatvoreného dobrovoľne bola podobná technickej báze životného poistenia.

(86)

Hostiteľské členské štáty by mali byť schopné vyžadovať, aby akákoľvek poisťovňa, ktorá ponúka na ich území povinné poistenie proti pracovným úrazom na vlastné riziko, dodržiavala osobitné ustanovenia stanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich toto poistenie. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na ustanovenia týkajúce sa finančného dohľadu, ktoré by mali zostať vo výhradnej zodpovednosti domovského členského štátu.

(87)

V niektorých členských štátoch nepodliehajú poisťovacie transakcie žiadnemu druhu nepriameho zdanenia, zatiaľ čo väčšina uplatňuje osobitné dane a iné formy príspevkov vrátane prirážok pre kompenzačné orgány. Štruktúry a sadzby týchto daní a príspevkov sa medzi členskými štátmi, v ktorých sa používajú, značne líšia. Je žiaduce, aby sa predchádzalo existujúcim rozdielom vedúcim k narušeniu hospodárskej súťaže v oblasti poisťovacích služieb medzi členskými štátmi. Používanie daňových systémov a iných foriem príspevkov stanovených členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú riziká alebo členského štátu záväzku, pravdepodobne napraví tento problém až do následnej harmonizácie, pričom je na členských štátoch, aby stanovili mechanizmy, ktorými zabezpečia, že tieto dane a príspevky sa vyberú.

(88)

Tie členské štáty, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( 21 ), by mali v súlade s touto smernicou uplatňovať ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom stanoviť rozhodné právo v prípade poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 7 uvedeného nariadenia.

(89)

V záujme zohľadnenia medzinárodných aspektov zaistenia by sa malo zabezpečiť, aby bolo možné uzatvárať medzinárodné dohody s treťou krajinou zamerané na stanovenie prostriedkov dohľadu nad zaisťovateľmi, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť na území každej zmluvnej strany. Mal by sa ďalej zabezpečiť pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

(90)

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, mohli správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

(91)

Vhodné pravidlá by sa mali stanoviť pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré preberajú riziká od poisťovní a zaisťovní bez toho, aby boli poisťovňou alebo zaisťovňou. Sumy, ktorých vrátenie možno vymáhať od účelovo vytvoreného subjektu, by sa mali považovať za odpočítateľné položky v rámci zaistných alebo retrocesných zmlúv.

(92)

Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. októbrom 2012 by sa mali riadiť právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži by sa však každá nová činnosť, ktorú účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po 31. októbrom 2012, mala riadiť ustanoveniami tejto smernice.

(93)

Vzhľadom na čoraz výraznejší cezhraničný charakter poisťovníctva by sa mali čo najviac zredukovať rozdiely v režimoch členských štátov pre účelovo vytvorené subjekty, ktoré podliehajú ustanoveniam tejto smernice, pričom by sa mali zohľadniť ich štruktúry dohľadu.

(94)

Malo by sa ďalej pracovať na účelovo vytvorených subjektoch, pričom sa zohľadní práca uskutočnená v ostatných finančných sektoroch.

(95)

Opatrenia týkajúce sa dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine by mali umožniť orgánom vykonávajúcim dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou vytvoriť si objektívnejšie založený úsudok o jej finančnej situácii.

(96)

Tento dohľad nad skupinou by mal v nutnej miere prihliadať na poisťovacie holdingové spoločnosti a poisťovacie holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou. Táto smernica by však nemala nijakým spôsobom implikovať, že členské štáty sú povinné uplatňovať dohľad nad týmito poisťovňami na individuálnom základe.

(97)

Hoci dohľad nad individuálnymi poisťovňami a zaisťovňami zostáva základnou zásadou dohľadu nad poisťovníctvom, je nutné určiť, ktoré poisťovne a zaisťovne spadajú do rámca pôsobnosti dohľadu nad úrovňou skupiny.

(98)

Podniky, najmä vzájomné poisťovacie spolky a podobné spolky, by mali mať možnosť, aby sa v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a členských štátov spájali vytváraním koncentrácií alebo skupín nie prostredníctvom kapitálových väzieb, ale prostredníctvom formalizovaných pevných a udržateľných vzťahov založených na zmluvnom alebo inom faktickom uznaní, ktoré zaručuje finančnú solidaritu medzi týmito podnikmi. V prípade, že sa prostredníctvom centralizovanej koordinácie uplatňuje dominantný vplyv, dohľad nad týmito podnikmi by sa mal vykonávať v súlade s rovnakými pravidlami ako nad skupinami vytvorenými prostredníctvom kapitálových väzieb, a to s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň ochrany poistníkov a rovnaké podmienky pre skupiny.

(99)

Dohľad nad skupinou by sa mal v každom prípade uplatňovať na úrovni konečného materského podniku, ktorého sídlo sa nachádza v Spoločenstve. Členské štáty by však mali byť schopné povoliť svojim orgánom dohľadu uplatňovať dohľad nad skupinou na obmedzenom počte nižších úrovní, ak to považujú za potrebné.

(100)

Solventnosť je potrebné počítať na úrovni skupiny za poisťovne a zaisťovne, ktoré tvoria súčasť skupiny.

(101)

Konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť by v prípade skupiny mala zohľadňovať globálnu diverzifikáciu rizík, ktoré existujú naprieč všetkými poisťovňami a zaisťovňami v skupine tak, aby náležite odrážala mieru rizika tejto skupiny.

(102)

Poisťovne a zaisťovne patriace k skupine by mali byť schopné požiadať o schválenie vnútorného modelu, ktorý sa má používať na výpočet solventnosti na úrovni skupiny, ako aj na individuálnej úrovni.

(103)

Niektoré ustanovenia tejto smernice výslovne stanovujú sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu pre CEIOPS, nemalo by to ale CEIOPS brániť, aby zohrával sprostredkovateľskú alebo konzultačnú úlohu aj vo vzťahu k iným ustanoveniam.

(104)

Táto smernica reflektuje inovatívny model dohľadu, v ktorom kľúčovú úlohu zohráva orgán dohľadu nad skupinou, pričom sa uznáva a zachováva významná úloha pre individuálny orgán dohľadu. Právomoci a úlohy orgánov dohľadu sú spojené s ich zodpovednosťou.

(105)

So všetkými poistníkmi a oprávnenými osobami by sa malo zaobchádzať rovnako a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu. Na tento účel by každý členský štát mal zabezpečiť, aby sa žiadne opatrenia prijaté orgánom dohľadu na základe vnútroštátneho mandátu tohto orgánu dohľadu nepovažovali za porušenie záujmov daného členského štátu alebo poistníkov a oprávnených osôb v danom členskom štáte. Vo všetkých prípadoch vyrovnania poistných udalostí a likvidácie by sa mali aktíva spravodlivo rozdeliť medzi všetkých príslušných poistníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

(106)

Je nutné zabezpečiť, aby sa vlastné zdroje primerane rozdeľovali vnútri skupiny a boli v prípade potreby k dispozícii na ochranu poistníkov a príjemcov poistného plnenia. Na tento účel by mali mať poisťovne a zaisťovne v skupine dostatočné vlastné zdroje na pokrytie svojich kapitálových požiadaviek na solventnosť.

(107)

Každý orgán dohľadu zaoberajúci sa dohľadom nad skupinou by mal byť schopný porozumieť prijatým rozhodnutiam, najmä tým, ktoré prijal orgán dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné, aby sa relevantná informácia, ktorú má k dispozícii jeden z orgánov dohľadu, bezodkladne po jej získaní dostala k ostatným orgánom dohľadu tak, aby si všetky mohli vytvoriť úsudok na základe rovnakej relevantnej informácie. V prípade, že príslušné orgány dohľadu nemôžu dosiahnuť dohodu, treba s cieľom vyriešiť situáciu požiadať o odborné stanovisko výbor CEIOPS.

(108)

Na solventnosť dcérskej poisťovne alebo zaisťovne holdingovej poisťovacej spoločnosti, poisťovne tretej krajiny alebo zaisťovne tretej krajiny môžu mať vplyv finančné zdroje skupiny, ktorých sú súčasťou, a rozdelenie finančných zdrojov v rámci tejto skupiny. Orgány dohľadu by mali mať preto k dispozícii prostriedky na výkon dohľadu nad skupinou a na prijímanie vhodných opatrení na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(109)

Na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne by mohli mať vplyv koncentrácie rizika a transakcie vnútri skupiny. Orgány dohľadu by mali byť preto schopné uplatňovať dohľad nad týmito koncentráciami rizík a transakciami vnútri skupiny, pričom zohľadnia povahu vzťahov medzi regulovanými subjektmi, ako aj neregulovanými subjektmi vrátane holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní, a prijímať vhodné opatrenia na úrovni poisťovne alebo zaisťovne, ak jej solventnosť je alebo môže byť ohrozená.

(110)

Poisťovne a zaisťovne v skupine by mali mať primerané systémy správy a riadenia, ktoré by mali podliehať skúmaniu orgánmi dohľadu.

(111)

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci. Orgány zapojené do dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami patriacimi do tej istej skupiny by mali ustanoviť mechanizmy koordinácie.

(112)

Vzhľadom na rastúce kompetencie orgánov dohľadu nad skupinou by sa malo zabezpečiť, aby sa kritériá výberu orgánu dohľadu nad skupinou nedali zámerne obchádzať. Najmä v prípadoch, keď bude orgán dohľadu nad skupinou určený s ohľadom na štruktúru skupiny a relatívny význam poisťovacích a zaisťovacích činností na rôznych trhoch, by sa transakcie vnútri skupiny a zaistenie v rámci skupiny nemali pri hodnotení ich relatívneho významu na trhu započítať dvakrát.

(113)

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktorých majú podniky skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostredníctvom kolégia orgánov dohľadu (kolégium). Všetky by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sústavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. Mala by sa ustanoviť spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami, ako aj medzi týmito orgánmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad podnikmi aktívnymi v iných finančných sektoroch.

(114)

Činnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Malo by sa vytvoriť kolégium s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu podľa tejto smernice. Orgány dohľadu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovaných kritérií.

(115)

Táto smernica by mala stanoviť pre CEIOPS konzultačnú úlohu. Príslušný orgán dohľadu by nemal byť pri rozhodovaní viazaný odporúčaním výboru CEIOPS adresovaným tomuto orgánu dohľadu. Orgán dohľadu by však mal pri rozhodovaní v plnej miere zohľadniť toto odporúčanie a vysvetliť akýkoľvek významný odklon od neho.

(116)

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Je preto potrebné zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k určeniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách by sa malo Komisii umožniť, aby prijala záväzné rozhodnutie týkajúce sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajinách. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

(117)

Keďže vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa reorganizačných opatrení a likvidačného konania nie sú zosúladené, je vhodné v rámci vnútorného trhu zabezpečiť vzájomné uznávanie reorganizačných opatrení a právnych predpisov členských štátov upravujúcich likvidáciu, ktoré sa týkajú poisťovní, ako aj potrebnú spoluprácu, zohľadňujúc potrebu jednotnosti, univerzálnosti, koordinácie a publicity týchto opatrení, a rovnocenné zaobchádzanie s poistnými veriteľmi a ich ochranu.

(118)

Malo by sa zabezpečiť, aby reorganizačné opatrenia, ktoré prijal príslušný orgán členského štátu s cieľom zachovať alebo obnoviť dobrý finančný stav poisťovne a v čo najväčšej miere zabrániť situácii vedúcej k likvidácii, mali úplné účinky na úrovni Spoločenstva. Účinky akýchkoľvek takýchto reorganizačných opatrení, ako aj likvidačného konania vo vzťahu k tretím krajinám by však nemali byť dotknuté.

(119)

Je potrebné rozlišovať medzi príslušnými orgánmi na účely reorganizačných opatrení a likvidačného konania a orgánmi dohľadu nad poisťovňami.

(120)

Definícia pobočky na účely platobnej neschopnosti by mala v súlade s existujúcimi zásadami platobnej neschopnosti prihliadať na samostatnú právnu subjektivitu poisťovne. V právnych predpisoch domovského členského štátu by sa však mal určiť spôsob, ako by sa malo pri likvidácii poisťovne zaobchádzať s aktívami a záväzkami vlastnenými nezávislými osobami, ktoré majú trvalú právomoc konať ako zástupca tejto poisťovne.

(121)

Mali by sa stanoviť podmienky, za ktorých spadá do rámca pôsobnosti tejto smernice likvidačné konanie, ktoré nie je založené na platobnej neschopnosti a týka sa poradia vyplácania poistného plnenia podľa priority. Pohľadávky zamestnancov poisťovne vyplývajúce z pracovnej zmluvy a pracovného pomeru by mali byť spôsobilé prejsť na vnútroštátny mzdový garančný systém. Na tieto pohľadávky, ktoré sa stali predmetom subrogácie, by sa mali vzťahovať postupy ustanovené v právnych predpisoch domovského členského štátu (lex concursus).

(122)

Reorganizačné opatrenia neznemožňujú začať likvidačné konanie. Likvidačné konanie by preto malo byť možné začať bez prijatia reorganizačných opatrení alebo po ich prijatí, a môžu končiť vyrovnaním alebo inými obdobnými opatreniami vrátane reorganizačných opatrení.

(123)

Prijímať rozhodnutia o likvidačných konaniach týkajúcich sa poisťovní by mali byť splnomocnené jedine príslušné orgány domovského členského štátu. Tieto rozhodnutia by mali mať účinky na úrovni Spoločenstva a mali by ich uznávať všetky členské štáty. Mali by byť uverejnené v súlade s postupmi domovského členského štátu a v Úradnom vestníku Európskej únie. Informácie by mali byť sprístupnené aj známym veriteľom so sídlom v Spoločenstve, ktorí by mali mať právo prihlásiť pohľadávky a predkladať pripomienky.

(124)

Pri likvidačnom konaní by sa mali zohľadniť všetky aktíva a záväzky poisťovne.

(125)

Všetky podmienky začatia, vedenia a ukončenia likvidačného konania by mali byť upravené právnymi predpismi domovského členského štátu.

(126)

S cieľom zabezpečiť koordinovanú činnosť medzi členskými štátmi by orgány dohľadu domovského členského štátu a orgány dohľadu všetkých ostatných členských štátov mali byť bezodkladne informované o začatí likvidačného konania.

(127)

Je mimoriadne dôležité, aby poistenci, poistníci, príjemcovia poistného plnenia a akákoľvek poškodená osoba, ktorá má bezprostredné právo žalovať poisťovňu za škodový prípad na základe poistnej operácie, boli počas likvidácie chránení, s tým, že táto ochrana sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli nie zo záväzkov vyplývajúcich z poisťovacej zmluvy alebo poistných operácií, ale z občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zástupcom počas rokovaní, za ktorú, podľa právnych predpisov uplatňovaných na poistné zmluvy alebo operácie, nie je zástupca zodpovedný podľa takejto poisťovacej zmluvy alebo operácie. Členské štáty by mali mať v záujme dosiahnutia tohto cieľa možnosť voľby medzi rovnocennými metódami na zabezpečenie osobitného zaobchádzania s veriteľmi poisťovní a žiadna z týchto metód nebráni členskému štátu, aby vytvoril poradie medzi jednotlivými kategóriami pohľadávok z poistenia. Mala by sa ďalej zabezpečiť správna rovnováha medzi ochranou veriteľov poisťovní a inými privilegovanými veriteľmi chránenými podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

(128)

Na začiatku likvidácie by malo byť poisťovni odobraté povolenie na vykonávanie činnosti, pokiaľ jej ešte nebolo odobraté.

(129)

Počas likvidácie by mali mať veritelia právo uplatniť svoju pohľadávku alebo predložiť písomné pripomienky k tomuto procesu. S pohľadávkami veriteľov, ktorí majú sídlo v členskom štáte inom ako je domovský členský štát, by sa malo zaobchádzať rovnako ako s rovnocennými pohľadávkami v domovskom členskom štáte, bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu.

(130)

V záujme ochrany legitímnej dôvery a istoty niektorých transakcií v iných členských štátoch ako domovský členský štát je potrebné určiť právo, ktorým sa spravuje dopad reorganizačných opatrení a likvidácie na nerozhodnuté súdne spory a jednotlivé činnosti v rámci presadzovania vyplývajúce zo súdnych sporov.

(131)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 22 ).

(132)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení týkajúcich sa úpravy príloh, opatrení, ktorými sa stanovujú najmä právomoci a činnosti, ktoré sa majú uskutočniť, a opatrení, ktorými sa stanovujú podrobnejšie požiadavky v takých oblastiach ako systém správy a riadenia, zverejňovanie informácií, kritériá posudzovania v súvislosti s kvalifikovanými podielmi, výpočet technických rezerv a kapitálových požiadaviek, investičné predpisy a dohľad nad skupinou. Komisia by tiež mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení, ktorými tretím krajinám udelí štatút rovnocennosti s ustanoveniami tejto smernice. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(133)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(134)

Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii ( 23 ); smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 24 ); smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 25 ) a smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica (73/239/EHS) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia, s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom ( 26 ), sa stali obsolentné a mali by sa preto zrušiť.

(135)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré zostávajú nezmenené, je stanovená v predchádzajúcich smerniciach.

(136)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy VI.

(137)

Komisia preskúma primeranosť platných systémov záruk v sektore poisťovníctva a predloží vhodný legislatívny návrh.

(138)

Článok 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia ( 27 ) odkazuje na platné právne ustanovenia o mierach solventnosti. Tieto odkazy by sa mali ponechať s cieľom zachovať súčasný stav. Komisia by mala čo najskôr uskutočniť revíziu smernice 2003/41/ES podľa jej článku 21 ods. 4 Komisia by s podporou CEIOPS mala vyvinúť vhodný systém pravidiel solventnosti týkajúci sa inštitúcií pre dôchodkové poistenie, ktorý by zároveň plne odrážal charakteristickú zvláštnosť poistenia, a preto by nemal vopred stanovovať uplatňovanie tejto smernice na tieto inštitúcie.

(139)

Prijatie tejto smernice mení rizikový profil poisťovne voči poistníkovi. Komisia by mala čo najskôr a najneskôr do konca roku 2010 predložiť návrh revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia ( 28 ), pričom zohľadní dôsledky tejto smernice pre poistníkov.

(140)

Ďalšie ďalekosiahle reformy regulačného modelu a modelu dohľadu nad finančným sektorom v EÚ sú veľmi potrebné a Komisia by ich mala urýchlene navrhnúť, pričom náležite zohľadní závery predložené 25. februára 2009 skupinou odborníkov, ktorej predsedá Jacques de Larosière. Komisia by mala navrhnúť právne predpisy potrebné na riešenie zistených nedostatkov, pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace s koordináciou dohľadu a mechanizmami spolupráce.

(141)

Je potrebné poradiť sa s CEIOPS o tom, ako je najlepšie riešiť otázky posilneného dohľadu nad skupinou a riadenia kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní. CEIOPS by mal byť pozvaný, aby poskytol poradenstvo, ktoré Komisii pomôže vypracovať jej návrhy za podmienok, ktoré sú v súlade s vysokou úrovňou ochrany poistníkov (a oprávnených osôb) a zabezpečením finančnej stability. CEIOPS by mal byť v tejto súvislosti vyzvaný, aby Komisii poskytol rady týkajúce sa štruktúry a zásad, ktorými by sa mohli riadiť prípadné budúce zmeny a doplnenia tejto smernice, ktoré môžu byť nevyhnutné v záujme uskutočnenia zmien, ktoré môžu byť navrhnuté. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu a následne príslušné legislatívne návrhy na alternatívne režimy obozretného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v rámci skupín, ktoré posilňujú efektívne riadenie kapitálu v rámci skupín, ak sa uistí, že jestvuje primeraný podporný regulačný rámec na zavedenie takéhoto režimu.

Predovšetkým je žiaduce, aby režim podpory skupiny fungoval na solídnych základoch založených na existencii harmonizovaných a primerane financovaných systémov poistných záruk, harmonizovaného a právne záväzného rámca pre príslušné orgány, centrálne banky a ministerstvá financií, ktorý sa týka krízového riadenia, riešenia kríz a deľby fiškálneho zaťaženia a zosúlaďuje právomoci dohľadu a fiškálnu zodpovednosť, právne záväzného rámca pre urovnávanie sporov v oblasti dohľadu, harmonizovaného rámca pre včasné intervencie a harmonizovaného rámca pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy likvidácie, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív stanovené vo vnútroštátnom obchodnom práve. Komisia by mala vo svojej správe zohľadniť aj fungovanie vplyvov diverzifikácie v čase a riziká spojené so zapojením do skupiny, postupy pri centralizovanom riadení rizika skupiny, fungovanie vnútorných modelov skupiny, ako aj dohľad nad transakciami vnútri skupiny a koncentráciami rizík.

(142)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva ( 29 ) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili svoje vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:



OBSAH

HLAVA I

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ZAČATIA A VYKONÁVANIA ČINNOSTÍ PRIAMEHO POISTENIA A ZAISTENIA

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

ODDIEL 1

Predmet ÚPRAVY a rozsah pôsobnosti

ODDIEL 2

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Neživotné poistenie

Pododdiel 3

Životné poistenie

Pododdiel 4

Zaistenie

ODDIEL 3

Vymedzenie Pojmov

KAPITOLA II

začatie podnikania

KAPITOLA III

Orgány dohľadu a všeobecné pravidlá

KAPITOLA IV

Podmienky výkonu činností

ODDIEL 1

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

ODDIEL 2

Systém správy a riadenia

ODDIEL 3

Zverejnenie informácií

ODDIEL 4

Kvalifikovaná účasť

ODDIEL 5

Služobné Tajomstvo, Výmena Informácií A Podpora Konvergencie V Oblasti Dohľadu

ODDIEL 6

Povinnosti audítorov

KAPITOLA V

Vykonávanie činnosti životného a neživotného poistenia

KAPITOLA VI

Pravidlá týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov, technických rezerv, vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť, minimálnej kapitálovej požiadavky a investičné pravidlá

ODDIEL 1

Oceňovanie aktív a Záväzkov

ODDIEL 2

pravidlá týkajúce sa technických rezerv

ODDIEL 3

Vlastné zdroje

Pododdiel 1

Stanovenie vlastných zdrojov

Pododdiel 2

Klasifikácia vlastných zdrojov

Pododdiel 3

Použiteľnosť vlastných zdrojov

ODDIEL 4

Kapitálová požiadavka na solventnosť

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť s využitím štandardného vzorca alebo vnútorného modelu

Pododdiel 2

Kapitálová požiadavka na solventnosť štandardný vzorec

Pododdiel 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť úplné a čiastočné vnútorné modely

ODDIEL 5

Minimálna kapitálová požiadavka

ODDIEL 6

Investície

KAPITOLA VII

Poisťovne a zaisťovne s finančnými problémami alebo v protiprávnom stave

KAPITOLA VIII

Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby

ODDIEL 1

Zriadenie poisťovňou

ODDIEL 2

Sloboda poskytovať služby poisťovňami

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

ODDIEL 3

Právomoc orgánov dohľadu hostiteľského členského štátu

Pododdiel 1

Poistenie

Pododdiel 2

Zaistenie

ODDIEL 4

Štatistické informácie

ODDIEL 5

Zaobchádzanie so zmluvami pobočiek v likvidácii

KAPITOLA IX

Pobočky zriadené v rámci spoločenstva a patriace poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých ústredie sa nachádza mimo spoločenstva

ODDIEL 1

Začatie podnikania

ODDIEL 2

Zaistenie

KAPITOLA X

Dcérske podniky poisťovní a zaisťovní, ktoré sa spravujú právom tretej krajiny a nadobúdanie účastí týmito podnikmi

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE POISŤOVNE A ZAISŤOVNE

KAPITOLA I

Rozhodné právo a podmienky zmlúv priameho poistenia

ODDIEL 1

Rozhodné právo

ODDIEL 2

Povinné poistenie

ODDIEL 3

Všeobecný záujem

ODDIEL 4

Poistné podmienky poistných zmlúv a sadzby poistného

ODDIEL 5

Informácie pre poistníkov

Pododdiel 1

Neživotné poistenie

Pododdiel 2

Životné poistenie

KAPITOLA II

Špecifické ustanovenia pre neživotné poistenie

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

ODDIEL 2

Spolupoistenie v rámci spoločenstva

ODDIEL 3

Asistenčné služby

ODDIEL 4

Poistenie právnej ochrany

ODDIEL 5

Zdravotné poistenie

ODDIEL 6

Poistenie pracovných úrazov

KAPITOLA III

Špecifické ustanovenia pre životné poistenie

KAPITOLA IV

Špecifické pravidlá pre zaistenie

HLAVA III

DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE

KAPITOLA I

Dohľad nad skupinou: vymedzenie pojmov, prípady uplatňovania, rozsah a úrovne

ODDIEL 1

Vymedzenie pojmov

ODDIEL 2

Prípady uplatňovania a rozsah

ODDIEL 3

Úrovne

KAPITOLA II

Finančná situácia

ODDIEL 1

Skupinová solventnosť

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Pododdiel 2

Výber metódy výpočtu a všeobecné zásady

Pododdiel 3

Uplatňovanie metód výpočtu

Pododdiel 4

Metódy výpočtu

Pododdiel 5

Kontrola skupinovej solventnosti poisťovní a zaisťovní, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

Pododdiel 6

Kontrola skupinovej solventnosti pre skupiny s centralizovaným riadením rizika

ODDIEL 2

Koncentrácia rizík a vnútroskupinové transakcie

ODDIEL 3

Riadenie rizík a vnútorná kontrola

KAPITOLA III

Opatrenia na uľahčenie dohľadu nad skupinou

KAPITOLA IV

Tretie krajiny

KAPITOLA V

Zmiešané holdingové poisťovne

HLAVA IV

REORGANIZÁCIA A LIKVIDÁCIA POISŤOVNÍ

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

KAPITOLA II

Reorganizačné opatrenia

KAPITOLA III

Likvidácia

KAPITOLA IV

Spoločné ustanovenia

HLAVA V

OSTATNÉ USTANOVENIA

HLAVA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Prechodné ustanovenia

ODDIEL 1

Poistenie

ODDIEL 2

Zaistenie

ODDIEL 3

Poistenie a zaistenie

KAPITOLA II

Záverečné ustanovenia

PRÍLOHA I

ODVETVIA NEŽIVOTNÉHO POISTENIA

A.

Klasifikácia rizík podľa poistných odvetví

B.

Opis povolenia udeleného pre viac ako jedno poistné odvetvie

PRÍLOHA II

ODVETVIA ŽIVOTNÉHO POISTENIA

PRÍLOHA III

PRÁVNA FORMA PODNIKOV

A.

Právna forma poisťovní v oblasti neživotného poistenia:

B.

Právna forma poisťovní v oblasti životného poistenia:

C.

Formy zaisťovní:

PRÍLOHA IV

ŠTANDARDNÝ VZOREC NA VÝPOČET KAPITÁLOVEJ POŽIADAVKY NA SOLVENTNOSŤ (SCR)

1.

Výpočet základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

2.

Výpočet modulu upisovacieho rizika neživotného poistenia

3.

Výpočet modulu upisovacieho rizika životného poistenia

4.

Výpočet modulu trhového rizika

PRÍLOHA V

SKUPINY ODVETVÍ NEŽIVOTNÉHO POISTENIA NA ÚČELY ČLÁNKU 159

PRÍLOHA VI

Časť A

Zrušené smernice a zoznam ich následných zmien a doplnení (uvedené v článku 310)

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov (uvedené v článku 310)

PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY



HLAVA I

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ZAČATIA A VYKONÁVANIA ČINNOSTÍ PRIAMEHO POISTENIA A ZAISTENIA



KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov



Oddiel 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

1. začatia a výkonu samostatných činností v priamom poistení a zaistení v rámci Spoločenstva;

2. dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine;

3. reorganizácie a likvidácie poisťovní poskytujúcich priame poistenie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa uplatňuje na poisťovne poskytujúce priame životné a neživotné poistenie, ktoré sú usadené na území členského štátu, alebo ktoré sa tam chcú usadiť.

Smernica sa uplatňuje aj na zaisťovne, ktoré vykonávajú len zaisťovacie činnosti a ktoré sú usadené na území členského štátu alebo ktoré sa tam chcú usadiť, s výnimkou hlavy IV.

2.  Pokiaľ ide o neživotné poistenie, táto smernica sa uplatňuje na činnosti v odvetviach uvedených v bode A prílohy I. Na účely prvého pododseku odseku 1 neživotné poistenie zahŕňa činnosť, ktorá pozostáva z asistenčných služieb poskytovanej osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu. Pozostáva z poskytnutia okamžitej pomoci oprávnenej osobe, na základe vopred zaplateného poistného, podľa uzavretej zmluvy o pomoci, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku náhodnej udalosti v prípadoch a za podmienok stanovených v zmluve.

Pomoc môže pozostávať z poskytnutia formou peňažných dávok alebo vo vecných dávkach. Vecné dávky sa môžu poskytovať tiež prostredníctvom personálu a zariadení osoby, ktorá ich poskytuje.

Poskytovanie pomoci nezahŕňa opravu, údržbu, záručný servis alebo jednoduché oznámenie, alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci.

3.  Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa uplatňuje na:

a) tieto činnosti životného poistenia, ktoré sú na zmluvnom základe:

i) životné poistenie, ktoré zahrňuje len poistenie pre prípad dožitia stanoveného veku, len poistenie pre prípad úmrtia, poistenie pre prípad dožitia stanoveného veku alebo pre prípad úmrtia, životné poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami, poistenie vena, poistenie prostriedkov na výživu;

ii) dôchodkové poistenie;

iii) doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä poistenie pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, poistenie pre prípad smrti následkom úrazu a poistenie pre prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby;

iv) typy dlhodobého nezrušiteľného zdravotného poistenia v súčasnosti existujúceho v Írsku a Spojenom kráľovstve;

b) tieto operácie, ak sú na zmluvnom základe, pokým podliehajú dohľadu orgánov zodpovedných za dohľad nad súkromným poistením:

i) činnosti, pri ktorých sa združenia podielnikov zakladajú s cieľom spoločne kapitalizovať svoje príspevky a následne rozdeliť aktíva takto akumulované medzi pozostalými alebo medzi oprávnenými po zosnulých (tontiny);

ii) kapitalizačné operácie na základe poistno-matematických výpočtov, pričom za jednu platbu alebo vopred dohodnuté pravidelné platby sa prevezmú záväzky určitého trvania a v určitej výške;

iii) správa skupinových dôchodkových fondov zahrňujúca správu investícií, a najmä aktív reprezentujúcich rezervy subjektov, ktoré vykonávajú platby pri úmrtí alebo dožití, alebo v prípade prerušenia alebo skrátenia činnosti;

iv) operácie uvedené v bode iii), keď sú tieto sprevádzané poistením kryjúcim buď zachovanie kapitálu, alebo platbu minimálneho úroku;

v) operácie vykonávané takými poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie, ako sú uvedené v kapitole 1 hlave 4 knihy IV francúzskeho „poisťovacieho zákonníka“;

c) operácie predpísané alebo upravené v právnych predpisoch sociálneho poistenia viazané na dĺžku ľudského života, pokiaľ sa realizujú alebo spravujú poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie na ich vlastné riziko v súlade so zákonmi členského štátu.



Oddiel 2

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti



Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 3

Zákonné systémy

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 3 písm. c), sa táto smernica nevzťahuje na poistenie predstavujúce súčasť zákonného systému sociálneho zabezpečenia.

Článok 4

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti z dôvodu veľkosti

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 a články 5 až 10, sa táto smernica neuplatňuje na poisťovňu, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného nepresahuje 5 miliónov EUR;

b) celkové technické rezervy poisťovne vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 nepresahujú 25 miliónov EUR;

c) v prípade, že poisťovňa patrí do skupiny, celkové technické rezervy skupiny definované ako úhrn súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 25 miliónov EUR;

d) činnosť poisťovne nezahŕňa poistné a zaistné činnosti, ktoré pokrývajú riziká vyplývajúce z poistenia zodpovednosti, úverov a kaucie, pokiaľ nepredstavujú doplnkové riziká v zmysle článku 16 ods. 1;

e) činnosť poisťovne nezahŕňa zaistné operácie, z ktorých objem prekročí čiastku 0,5 milióna EUR, ak ide o hrubý výnos z predpísaného poistného alebo 2,5 milióna EUR, ak ide o hodnotu technickej rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, alebo ktoré predstavujú viac ako 10 % jeho hrubého príjmu z predpísaného poistného alebo viac ako 10 % jeho technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov.

2.  Ak sa ktorákoľvek zo súm stanovených v odseku 1 presiahne po tri roky za sebou, táto smernica sa uplatní s účinnosťou od štvrtého roku.

3.  Odchylne od odseku 1 sa táto smernica uplatňuje na všetky podniky žiadajúce o povolenie vykonávať činnosti poistenia a zaistenia, u ktorých sa očakáva, že ich hrubý ročný výnos z predpísaného poistného alebo technické rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov v nasledujúcich piatich rokoch presiahnu ktorúkoľvek zo súm stanovených v odseku 1.

4.  Táto smernica sa prestane vzťahovať na tie poisťovne, u ktorých orgán dohľadu overil, že spĺňajú všetky uvedené podmienky:

a) žiadny z prahov ustanovených v odseku 1 nebol presiahnutý v posledných troch po sebe idúcich rokoch; a

b) neočakáva sa, že by sa ktorýkoľvek z prahov ustanovených v odseku 1 presiahol v nasledujúcich piatich rokoch.

Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ príslušná poisťovňa vykonáva činnosti v súlade s článkami 145 až 149.

5.  Odseky 1 a 4 nebránia žiadnemu podniku v tom, aby požiadal o povolenie alebo pokračoval v činnosti na základe povolenia v zmysle tejto smernice.



Pododdiel 2

Neživotné poistenie

Článok 5

Operácie

Pokiaľ ide o neživotné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto operácie:

1. kapitalizačné operácie, ako sú stanovené v právnych predpisoch členských štátov;

2. operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých dávky sa menia podľa dostupných zdrojov a príspevky členov sú určené paušálne;

3. operácie, ktoré vykonávajú podniky bez právnej subjektivity, ktorých účelom je vzájomné krytie jeho členov bez platieb poistného a bez vytvárania technických rezerv; alebo

4. operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu alebo v prípadoch, keď je štát poistiteľom.

Článok 6

Asistenčné služby

1.  Táto smernica sa nevzťahuje na činnosť v oblasti poskytovania asistenčných služieb, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce podmienky:

a) pomoc je poskytovaná v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla, ak sa nehoda alebo porucha vyskytne na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistnú ochranu;

b) zodpovednosť za poskytnutie pomoci sa obmedzuje na nasledovné činnosti:

i) zabezpečenie opravy priamo na mieste, na ktorú poisťovňa, ktorá poskytuje poistné krytie, použije vo väčšine prípadov vlastný personál a zariadenia;

ii) doprava vozidla na najbližšie alebo najvhodnejšie miesto, kde sa môže vykonať oprava a zabezpečenie prípadného sprievodu, zvyčajne tým istým spôsobom pre vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, odkiaľ môžu pokračovať v ceste iným spôsobom; a

iii) ak je tak ustanovené domovským členským štátom poisťovne, ktorá poskytuje poistné krytie, doprava vozidla, prípadne spolu s vodičom a cestujúcimi, domov, naspäť do východiska cesty alebo do pôvodného cieľa cesty v tom istom štáte; a

c) poskytnutie pomoci nevykoná poisťovňa v zmysle tejto smernice.

2.  V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) bodoch i) a ii), podmienka, že k nehode alebo poruche musí dôjsť na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistné krytie, neplatí, ak je oprávnená osoba členom organizácie, ktorá poskytuje poistné krytie, a oprava vozidla alebo jeho doprava sa uskutoční jednoducho po predložení členského preukazu bez platenia zvláštneho poistného prostredníctvom podobnej organizácie v príslušnom štáte na základe dohody o vzájomnosti, alebo v prípade Írska a Spojeného kráľovstva, ak sa úkony pomoci poskytnú prostredníctvom jedinej organizácie pôsobiacej v oboch štátoch.

3.  Táto smernica sa neuplatňuje v prípade činností uvedených v odseku 1 písm. b) bode iii), keď sa nehoda alebo porucha stala na území Írska alebo na území Severného Írska a vozidlo, prípadne spolu s vodičom a cestujúcimi, je dopravené domov, do východiska cesty alebo do pôvodného cieľa cesty, ktoré sa nachádzajú na území niektorého z týchto dvoch štátov.

4.  Táto smernica sa neuplatňuje na poskytovanie pomoci, ktorú zabezpečí Automobilový klub Luxemburského veľkovojvodstva, ak sa nehoda alebo porucha cestného vozidla stala mimo územia Luxemburského veľkovojvodstva a poskytnutie pomoci spočíva v odtiahnutí vozidla, ktoré bolo účastníkom tejto dopravnej nehody alebo malo poruchu, prípadne aj spolu s vodičom a cestujúcimi do ich bydliska.

Článok 7

Vzájomné poisťovacie spolky

Táto smernica sa neuplatňuje na vzájomné poisťovacie spolky, ktoré vykonávajú poisťovacie činnosti neživotného poistenia a ktoré s inými vzájomnými poisťovacími spolkami uzavreli dohodu, podľa ktorej tento prijímajúci podnik zaisťuje všetky poistné zmluvy alebo vo vzťahu k plneniu záväzkov z poistných zmlúv vstupuje na miesto postupujúceho podniku. V takom prípade sa však táto smernica vzťahuje na prijímajúcu poisťovňu.

Článok 8

Inštitúcie

Táto smernica sa neuplatňuje na tieto inštitúcie, ktoré vykonávajú poisťovacie činnosti neživotného poistenia, pokiaľ ich pôsobnosť nebude zmenená príslušným zákonom alebo stanovami:

1. v Dánsku na Falck Danmark;

2. v Nemecku na tieto pološtátne inštitúcie:

a) Postbeamtenkrankenkasse,

b) Krankenversorgung der Bundesbahnbeamten;

3. v Írsku na Voluntary Health Insurance Board;

4. v Španielsku na Consorcio de Compensación de Seguros.



Pododdiel 3

Životné poistenie

Článok 9

Operácie a činnosti

Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto operácie a činnosti:

1. operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia sa líšia podľa dostupných zdrojov a ktoré vyžadujú od každého zo svojich členov príslušné paušálne príspevky;

2. operácie vykonávané inými organizáciami ako podnikmi uvedenými v článku 2, ktorých cieľom je poskytovať plnenia zamestnaným osobám alebo samostatne zárobkovo činným osobám podnikov alebo skupiny podnikov alebo povolania alebo skupiny povolaní v prípade úmrtia alebo dožitia alebo prerušenia alebo skrátenia činnosti, bez ohľadu na to, či tieto záväzky vznikajú alebo nevznikajú z týchto operácií a sú vždy plne kryté matematickými rezervami;

3. činnosti spoločností dôchodkového poistenia v oblasti dôchodkového poistenia predpísané v zákone o dôchodkoch zamestnancov (TyEL) a ďalších súvisiacich fínskych právnych predpisoch za predpokladu, že:

a) dôchodkové poisťovne, ktoré už sú podľa fínskeho práva povinné viesť oddelené účtovníctvo a systémy správy pre svoje činnosti v oblasti dôchodkového poistenia, k 1. januáru 1995 založia samostatné právne subjekty na výkon týchto činností; a

b) fínske orgány umožnia nediskriminačným spôsobom všetkým štátnym príslušníkom a spoločnostiam členských štátov vykonávať podľa fínskych právnych predpisov činnosti uvedené v článku 2 týkajúce sa tohto vyňatia, či už prostredníctvom vlastníctva alebo účasti v existujúcej poisťovni alebo skupine, alebo prostredníctvom vytvárania alebo účasti novej poisťovne alebo skupiny, vrátane dôchodkových poisťovní.

Článok 10

Organizácie, podniky a inštitúcie

Pokiaľ ide o životné poistenie, táto smernica sa neuplatňuje na tieto organizácie, podniky a inštitúcie:

1. organizácie, ktoré sa zaväzujú poskytovať plnenia len v prípade úmrtia, ak výška týchto plnení neprekračuje priemerné náklady na pohreb pri jednom úmrtí, alebo ak sa tieto plnenia poskytujú vo forme vecných plnení;

2. „Versorgungsverband deutscher Wirtschaftsorganisationen“ v Nemecku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho pôsobnosti;

3. „Consorcio de Compensación de Seguros“ v Španielsku, ak jeho stanovy nebudú menené a doplnené, čo sa týka rozsahu jeho činnosti alebo funkcie.



Pododdiel 4

Zaistenie

Článok 11

Zaistenie

Pokiaľ ide o zaistenie, táto smernica sa neuplatňuje na zaisťovaciu činnosť vykonávanú alebo plne zaručenú vládou členského štátu, ak táto koná z dôvodu podstatného verejného záujmu v postavení zaisťovateľa poslednej inštancie vrátane okolností, keď túto úlohu vyžaduje situácia na trhu, v ktorej objektívne nie je možné získať primerané komerčné krytie.

Článok 12

Zaisťovne končiace svoju činnosť

1.  Zaisťovne, ktoré do 10. decembra 2007 zastavili uzatváranie nových zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoj existujúci kmeň zaistných zmlúv s cieľom ukončiť svoju činnosť, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2.  Členské štáty zostavia zoznam takýchto zaisťovní a odošlú ho všetkým ostatným členským štátom.



Oddiel 3

Vymedzenie pojmov

Článok 13

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „poisťovňa“ je podnik priameho životného alebo neživotného poistenia, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14;

2. „kaptívna poisťovňa“ je poisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne poistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna poisťovňa členom;

3. „poisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako poisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

4. „zaisťovňa“ je podnik, ktorý dostal povolenie podľa článku 14 na vykonávanie zaisťovacích činností;

5. „kaptívna zaisťovňa“ je zaisťovňa, ktorú vlastní buď finančný podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo skupinou poisťovní alebo zaisťovní v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), alebo nefinančný podnik, ktorej účelom je poskytovať výlučne zaistné krytie rizík podniku alebo podnikov, ku ktorým patrí, alebo podniku či podnikov skupiny, ktorej je kaptívna zaisťovňa členom;

6. „zaisťovňa z tretej krajiny“ je podnik, ktorý by potreboval povolenie ako zaisťovňa v súlade s článkom 14, ak by sa jeho ústredie nachádzalo v Spoločenstve;

7. „zaistenie“ je buď:

a) činnosť spočívajúca v prijímaní rizík postúpených poisťovňou či poisťovňou z tretej krajiny alebo inou zaisťovňou či zaisťovňou z tretej krajiny; alebo

b) v prípade združenia upisovateľov, známeho ako Lloyd’s, činnosť spočívajúca v prijatí rizík, postúpených akýmkoľvek členom Lloyd’s poisťovňou alebo zaisťovňou inou ako združenie upisovateľov, známe ako Lloyd’s;

8. „domovský členský štát“ je:

a) pokiaľ ide o neživotné poistenie, členský štát, v ktorom je umiestnené ústredie poisťovne kryjúcej riziko;

b) pokiaľ ide o životné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne kryjúcej záväzok; alebo

c) pokiaľ ide o zaistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne;

9. „hostiteľský členský štát“ je členský štát iný ako domovský členský štát, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa pobočku alebo poskytuje služby; pokiaľ ide o životné a neživotné poistenie, členským štátom poskytujúcim služby je členský štát záväzku alebo členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, ak je záväzok alebo riziko kryté poisťovňou alebo pobočkou umiestnenou v inom členskom štáte;

10. „orgány dohľadu“ je vnútroštátny orgán alebo vnútroštátne orgány, ktoré sú splnomocnené zo zákona alebo iným právnym predpisom vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo zaisťovňami;

11. „pobočka“ je zastúpenie alebo pobočka poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa nachádza na území členského štátu iného ako domovský členský štát;

12. „prevádzkareň“ podniku je ústredie podniku alebo akákoľvek z jeho pobočiek;

13. „členský štát, v ktorom je umiestnené riziko“ je:

a) členský štát, v ktorom sa nachádza majetok, ak sa poistenie vzťahuje buď na budovy, alebo na budovy a ich obsah, pokiaľ je obsah krytý tou istou poistnou zmluvou;

b) členský štát registrácie, ak sa poistenie vzťahuje na vozidlá akéhokoľvek typu;

c) členský štát, v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu, v prípade najviac štvormesačných zmlúv o poistení rizík cestovania a dovolenky, bez ohľadu na odvetvie;

d) v ostatných prípadoch neuvedených výslovne v písmenách a), b) alebo c) členský štát, v ktorom sa nachádza buď:

i) miesto obvyklého pobytu poistníka, alebo

ii) ak je poistník právnická osoba, prevádzkareň tohto poistníka, ktorej sa týka zmluva;

14. „členský štát záväzku“ je členský štát, v ktorom sa nachádza buď:

a) miesto obvyklého pobytu poistníka, alebo

b) ak je poistník právnická osoba, prevádzkareň tohto poistníka, ktorej sa týka zmluva;

15. „materský podnik“ je materský podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS;

16. „dcérsky podnik“ je ktorýkoľvek dcérsky podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS vrátane jeho dcérskych podnikov;

17. „úzke väzby“ znamenajú situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby spojené kontrolou alebo podielom, alebo situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické osoby alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného vzťahu;

18. „kontrola“ je vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, ako sa ustanovuje v článku 1 smernice 83/349/EHS, alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou osobou alebo právnickou osobou a podnikom;

19. „vnútroskupinová transakcia“ je akákoľvek transakcia, pri ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo využíva iné podniky tej istej skupiny alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;

20. „účasť“ je vlastníctvo, priame alebo vo forme kontroly, 20 % alebo viac hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

21. „kvalifikovaná účasť“ je priama alebo nepriama účasť v podniku predstavujúca najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo účasť, ktorá umožňuje uplatňovanie významného vplyvu na riadenie tohto podniku;

22. „regulovaný trh“ je ktorékoľvek z týchto vymedzení:

a) v prípade trhu situovaného v členskom štáte regulovaný trh, ako ho definuje článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES; alebo

b) v prípade trhu situovaného v tretej krajine finančný trh, ktorý spĺňa tieto podmienky:

i) tento trh je uznávaný domovským členským štátom poisťovne a spĺňa požiadavky porovnateľné s požiadavkami ustanovenými v smernici 2004/39/ES; a

ii) finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu, sú kvality porovnateľnej s kvalitou nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu, alebo trhoch domovského členského štátu;

23. „národná kancelária“ je národná kancelária poisťovateľov, ako je definovaná v článku 1 ods. 3 smernice 72/166/EHS;

24. „národný garančný fond“ je orgán uvedený v článku 1 ods. 4 smernice 84/5/EHS;

25. „finančná spoločnosť“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a) úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik poskytujúci doplnkové bankové služby v zmysle článku 4 ods. 1, 5 a 21 smernice 2006/48/ES;

b) poisťovňa alebo zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa v zmysle článku 212 ods. 1 písm. f);

c) investičná spoločnosť alebo finančná inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2004/39/ES; alebo

d) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

26. „účelovo vytvorený subjekt“ je podnik bez ohľadu na to, či je zapísaný v obchodnom registri alebo nie, iný ako už existujúca poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorý na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní a ktorý v plnej miere financuje svoje vystavenie sa týmto rizikám výnosmi z emitovaných dlhových cenných papierov alebo akýmkoľvek iným finančným mechanizmom, pričom sú práva veriteľov z týchto dlhopisov alebo mechanizmu financovania podriadené zaisťovacím záväzkom takéhoto podniku;

27. „veľké riziká“ sú:

a) riziká zaradené do odvetví 4, 5, 6, 7, 11 a 12 v časti A prílohy I;

b) riziká zaradené do odvetví 14 a 15 v časti A prílohy I, ak je poistník profesijne činný v priemysle alebo obchode alebo v jednom zo slobodných povolaní a riziká sa týkajú tejto činnosti;

c) riziká zaradené do odvetví 3, 8, 9, 10, 13 a 16 v časti A prílohy I, pokiaľ poistník prekračuje horné limity najmenej dvoch z nasledujúcich kritérií:

i) súvaha celkom: 6,2 milióna EUR;

ii) čistý obrat v zmysle štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 30 ): 12,8 milióna EUR;

iii) priemerný počet 250 zamestnancov počas účtovného roka.

Ak poistník patrí do skupiny podnikov, pre ktoré sa vypracováva konsolidovaná účtovná závierka v zmysle smernice 83/349/EHS, kritériá stanovené v písmene c) prvého pododseku sa použijú na základe konsolidovanej účtovnej závierky.

Členské štáty môžu doplniť do kategórie uvedenej v písmene c) prvého pododseku riziká poistené profesijnými združeniami, spoločnými podnikmi alebo dočasnými zoskupeniami;

28. „zverenie výkonu činností“ (outsourcing) je dohoda v akejkoľvek podobe medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a poskytovateľom služby bez ohľadu na to, či ide o subjekt pod dohľadom, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, či už priamo alebo prostredníctvom subdodávateľa, postup, službu alebo inú činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa alebo zaisťovňa;

29. „funkcia“ v rámci systému správy a riadenia je vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne úlohy; systém správy a riadenia zahŕňa funkciu riadenia rizík, dodržiavania súladu s predpismi, vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu;

30. „upisovacie riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov z dôvodu neprimeraných predpokladov pri oceňovaní a vytváraní rezerv;

31. „trhové riziko“ je riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov a finančných nástrojov;

32. „úverové riziko“ znamená riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce z kolísania úverového ratingu emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany alebo rizika úverového rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika;

▼M5

32a. „kvalifikovaná centrálna protistrana“ je centrálna protistrana, ktorej sa buď udelilo povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 ( 31 ), alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia;

▼B

33. „operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných procesov alebo z ich zlyhania, z personálu alebo systémov, alebo z nepriaznivých vonkajších udalostí;

34. „riziko likvidity“ je riziko, že poisťovne a zaisťovne nie sú schopné speňažiť investície a ostatné aktíva s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti;

35. „riziko koncentrácie“ je každé vystavenie riziku s prípadnou stratou, ktorá je dostatočne veľká, aby ohrozila solventnosť alebo finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní;

36. „techniky zmierňovania rizika“ sú všetky techniky, ktoré umožňujú poisťovniam a zaisťovniam, aby preniesli všetky svoje riziká alebo ich časť na ďalšiu stranu;

37. „účinky diverzifikácie“ je zníženie vystavenia poisťovní a zaisťovní a skupín riziku v súvislosti s diverzifikáciou ich činností, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže vyrovnať priaznivejším výsledkom iného rizika, pokiaľ tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé;

38. „prognóza rozdelenia pravdepodobnosti“ je matematická funkcia, ktorá vyčerpávajúcemu súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí priraďuje pravdepodobnosť uskutočnenia;

39. „miera rizika“ je matematická funkcia, ktorá priraďuje peňažnú sumu danej prognóze rozdelenia pravdepodobnosti a monotónne rastie s úrovňou vystavenia riziku, ktorá je podkladom k tejto prognóze rozdelenia pravdepodobnosti;

▼M5

40. „externá ratingová agentúra“ alebo „ECAI“ je ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 ( 32 ), alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy, na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje.

▼B



KAPITOLA II

Začatie podnikania

Článok 14

Zásada povoľovania

1.  Vykonávanie priamej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, je podmienené povolením.

2.  O povolenie uvedené v odseku 1 zo strany orgánov dohľadu domovského členského štátu požiada tento subjekt:

a) každý podnik, ktorý si na území tohto členského štátu zriaďuje svoje ústredie; alebo

b) každá poisťovňa, ktorá získala povolenie podľa odseku 1 a ktorá plánuje rozšíriť svoju činnosť na celé odvetvie poistenia alebo odvetvia poistenia iné ako tie, na ktoré už získala povolenie.

Článok 15

Rozsah povolenia

1.  Povolenie podľa článku 14 platí pre celé Spoločenstvo. Umožní poisťovniam a zaisťovniam vykonávať činnosť v Spoločenstve. Toto povolenie zahŕňa aj právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby.

2.  Pokiaľ v článku 14 nie je ustanovené inak, povolenie sa poskytne pre určité odvetvie priameho poistenia podľa časti A prílohy I alebo podľa prílohy II. Bude zahrnovať celé odvetvie, ak si žiadateľ neželá kryť len niektoré riziká patriace do tohto odvetvia.

Riziká zahrnuté do jedného odvetvia nesmú byť zahrnuté do žiadneho iného odvetvia okrem prípadov uvedených v článku 16.

Povolenie sa môže poskytnúť pre dve alebo viac odvetví, ak vnútroštátne právne predpisy členského štátu umožňujú tieto odvetvia vykonávať súčasne.

3.  Pokiaľ ide o neživotné poistenie, členské štáty môžu udeliť povolenie pre skupiny odvetví podľa časti B prílohy I.

Orgány dohľadu môžu obmedziť povolenie požadované pre jedno z odvetví na operácie stanovené v pláne činností uvedenom v článku 23.

4.  Poisťovňa podľa tejto smernice môže vykonávať činnosť v oblasti poskytovania pomoci uvedenú v článku 6, iba ak získala povolenie pre odvetvie 18 časti A prílohy I bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 1 V takom prípade sa táto smernica neuplatňuje na uvedené činnosti.

5.  Pokiaľ ide o zaistenie, povolenie sa udeľuje pre činnosť neživotného zaistenia, činnosť životného zaistenia alebo pre všetky druhy zaisťovacej činnosti.

Žiadosť o povolenie sa posudzuje z hľadiska plánu činnosti, ktorý treba predložiť podľa článku 18 ods. 1 písm. c), a splnenia podmienok stanovených pre povolenie členským štátom, od ktorého sa povolenie žiada.

Článok 16

Doplnkové riziká

1.  Poisťovňa, ktorej sa udelilo povolenie pre hlavné poistné riziko patriace do jedného odvetvia alebo skupiny odvetví, ako sú ustanovené v prílohe I, môže poistiť aj riziká zahrnuté do iného odvetvia bez toho, aby musela získať povolenie, pokiaľ ide o uvedené riziká, za predpokladu, že riziká spĺňajú všetky nasledujúce podmienky:

a) riziká sú spojené s hlavným poistným rizikom;

b) riziká sa týkajú predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku; a

c) riziká sú poistené zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.

2.  Odchylne od odseku 1, riziká zahrnuté do odvetví 14, 15 a 17 v časti A prílohy I sa nesmú považovať za doplnkové riziká iných odvetví.

Poistenie právnej ochrany, ako je ustanovené v odvetví 17, však možno považovať za riziko doplnkové k odvetviu 18, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a zároveň ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) hlavné riziko sa týka výlučne pomoci poskytovanej osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí pri cestovaní, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu; alebo

b) poistenie sa týka sporov alebo rizík vznikajúcich z používania námorných plavidiel alebo v súvislosti s ním.

Článok 17

Právna forma poisťovne alebo zaisťovne

1.  Domovský členský štát vyžaduje od každého podniku, ktorý žiada o povolenie podľa článku 14, aby prijal jednu z právnych foriem uvedených v prílohe III.

2.  Členské štáty môžu zriaďovať podniky vo forme upravenej podľa verejného práva, ak tieto inštitúcie majú ako svoj predmet činnosti poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť za podmienok rovnocenných s podmienkami, za ktorých vykonávajú činnosť podniky upravené súkromným právom.

▼M5

3.  Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa zoznamu právnych foriem stanovených v prílohe III okrem bodov 28 a 29 častí A, B a C.

▼B

Článok 18

Podmienky udelenia povolenia

1.  Domovský členský štát vyžaduje od každého podniku, ktorý žiada o povolenie, aby:

a) pokiaľ ide o poisťovne, obmedzili svoje ciele na poisťovaciu činnosť a činnosti priamo z nej vyplývajúce a vylúčili všetky ostatné obchodné činnosti;

b) pokiaľ ide o zaisťovne, obmedzili svoje predmety činnosti na zaistenie a súvisiace činnosti; uvedená požiadavka môže zahŕňať funkciu holdingovej spoločnosti a činnosti v spojitosti s činnosťami finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice 2002/87/ES;

c) predložil plán činností v súlade s článkom 23;

d) mal v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky upravenej v článku 129 ods. 1 písm. d);

e) preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 100 a ďalej;

f) preukázal, že bude schopný mať v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článku 128 a ďalej;

g) preukázal, že bude schopný dodržiavať systém správy uvedený v kapitole IV oddiele 2;

h) pokiaľ ide o neživotné poistenie, oznámil meno alebo názov a adresu všetkých likvidačných zástupcov určených podľa článku 4 smernice 2000/26/ES v každom inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom žiada o povolenie, ak riziká, ktoré majú byť kryté, sú klasifikované v odvetví 10 časti A prílohy I k tejto smernici, okrem zodpovednosti prepravcu.

2.  Od poisťovne, ktorá požiada o povolenie na rozšírenie svojej činnosti na iné odvetvia alebo rozšírenie povolenia na pokrytie iba niektorých rizík patriacich do jedného odvetvia, sa vyžaduje, aby predložila plán činnosti v súlade s článkom 23.

Okrem toho sa vyžaduje predloženie dôkazu o vlastníctve použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky stanovených v prvom odseku článku 100 a v článku 128.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poisťovňa vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá sa snaží získať povolenie na rozšírenie svojej činnosti na riziká uvedené v odvetviach 1 alebo 2 v časti A prílohy I, ako je uvedené v článku 73, preukáže, že:

a) vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b) sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poisťovňa vykonávajúca činnosti neživotného poistenia pre riziká uvedené v odvetviach 1 alebo 2 v časti A prílohy I, ktorá sa snaží získať povolenie na rozšírenie svojej činnosti na riziká životného poistenia uvedené v článku 73, preukáže, že:

a) vlastní použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre životné poisťovne a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky pre neživotné poisťovne, ako sa ustanovuje v článku 129 ods. 1 písm. d);

b) sa zaväzuje pokryť minimálne finančné záväzky uvedené v článku 74 ods. 3 a ďalej.

Článok 19

Úzke väzby

Ak existujú úzke väzby medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a inými fyzickými alebo právnickými osobami, orgány dohľadu udelia povolenie, len ak tieto väzby nebránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

Orgány dohľadu zamietnu povolenie, ak zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia tretej krajiny, ktoré upravujú činnosť jednej alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má poisťovňa alebo zaisťovňa úzke väzby, alebo ťažkosti spojené s vynucovaním uvedených opatrení, bránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

Orgány dohľadu vyžadujú, aby im poisťovne a zaisťovne trvalo poskytovali informácie, ktoré vyžadujú na sledovanie dodržiavania podmienok uvedených v prvom odseku.

Článok 20

Ústredia poisťovní a zaisťovní

Členské štáty vyžadujú, aby sa ústredia poisťovní a zaisťovní nachádzali v tom istom členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú ich sídla.

Článok 21

Zaistné a poistné podmienky a sadzby zaistného a poistného

1.  Členské štáty nepožadujú predchádzajúce schválenie alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných alebo zaistných podmienok, sadzieb poistného alebo zaistného, technických podkladov, používaných najmä na výpočet sadzieb poistného alebo zaistného a technických rezerv alebo formulárov a iných tlačív, ktoré podnik mieni použiť vo svojom styku s poistníkmi alebo s postupujúcimi alebo retrocedujúcimi podnikmi.

Pokiaľ však ide o životné poistenie a výlučne na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa zásad poistnej matematiky, môže domovský členský štát vyžadovať systematické oznamovanie technických základov používaných na výpočet sadzieb poistného alebo zaistného a technických rezerv. Táto požiadavka nepredstavuje predchádzajúcu podmienku pre udelenie povolenia životnej poisťovni.

2.  Členské štáty zachovajú alebo zavedú predchádzajúce oznámenie či súhlas s navrhovaným nárastom poistných sadzieb iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

3.  Členské štáty môžu poisťovne, ktoré sa snažia získať alebo už získali povolenie pre odvetvie 18 v časti A prílohy I, podrobiť kontrole ich priamych alebo nepriamych zdrojov personálu a vybavenia vrátane vzdelania ich lekárskych tímov a kvality zariadenia vhodného pre také poisťovne na splnenie ich záväzkov vyplývajúcich z uvedeného odvetvia.

4.  Členské štáty môžu ponechať v platnosti alebo prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré vyžadujú schválenie zakladateľskej zmluvy alebo listiny a stanov a predloženie iných dokladov potrebných na bežné vykonávanie dohľadu.

Článok 22

Ekonomické požiadavky trhu

Členské štáty nesmú vyžadovať, aby sa akákoľvek žiadosť o povolenie posudzovala podľa ekonomických požiadaviek trhu.

Článok 23

Plán činnosti

1.  Plán činnosti uvedený v článku 18 ods. 1 písm. c) obsahuje údaje alebo doklady o týchto skutočnostiach:

a) povaha rizík alebo záväzky, ktoré dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa plánuje kryť;

b) druh zaisťovacích dohôd, ktoré zaisťovňa plánuje vykonávať s postupujúcimi podnikmi;

c) základné zásady týkajúce sa zaistenia a retrocesie;

d) položky základných vlastných zdrojov tvoriacich absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky;

e) predpokladané náklady na zavedenie administratívnych služieb a obchodnej siete, predpokladané finančné zdroje na ich pokrytie a v prípade krytia rizík uvedených pod odvetvím 18 v časti A prílohy I zdroje, ktorými poisťovňa disponuje, aby zabezpečila dohodnutú pomoc.

2.  Okrem požiadaviek ustanovených v odseku 1, počas prvých troch finančných rokov plán zahŕňa tieto náležitosti:

a) prognózy súvahy;

b) odhady budúcej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 1, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

c) odhady budúcej minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článkoch 128 a 129, na základe prognózy súvahy uvedenej v písmene a), ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

d) odhady finančných zdrojov určených na pokrytie technických rezerv, minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

e) pokiaľ ide o neživotné poistenie a zaistenie aj tieto náležitosti:

i) odhady výdavkov na správu s výnimkou zriaďovacích nákladov, najmä bežných všeobecných výdavkov a provízií;

ii) odhady poistného alebo príspevkov a nárokov;

f) pokiaľ ide o životné poistenie aj plán uvádzajúci podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým a postúpeným zaistením.

Článok 24

Akcionári a spoločníci s kvalifikovanou účasťou

1.  Orgány dohľadu domovského členského štátu neudelia podniku povolenie na začatie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti skôr, ako budú informované o totožnosti akcionárov alebo spoločníkov, priamych alebo nepriamych, či už sú to fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikované účasti v tomto podniku, a o výške týchto podielov.

Tieto orgány neudelia povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie poisťovne alebo zaisťovne, nie sú spokojné so spôsobilosťou akcionárov alebo spoločníkov.

2.  Na účely odseku 1 sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ( 33 ), ako aj podmienky týkajúce sa ich spojenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo akciové podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov a/alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ako sa uvádza v prílohe I oddiele A bode 6 k smernici 2004/39/ES, ak sa tieto práva na jednej strane nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a na druhej strane sa ich investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie zbavia do jedného roka po ich nadobudnutí.

Článok 25

Neudelenie povolenia

Akékoľvek rozhodnutie o neudelení povolenia musí byť riadne odôvodnené a oznámené dotknutému podniku.

Každý členský štát ustanoví právo obrátiť sa na súd s opravným prostriedkom v prípade, ak sa neudelí vydanie povolenia.

Rovnaké právo sa ustanoví pre prípady, v ktorých sa orgány dohľadu nezaoberali žiadosťou o povolenie počas šiestich mesiacov od dátumu jej doručenia.

▼M5

Článok 25a

Notifikácia a uverejňovanie povolení alebo odňatí povolení

Každé udelenie povolenia alebo odňatie povolenia sa oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 34 ). Názov každej poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie, sa zapíše do zoznamu. EIOPA tento zoznam uverejní a priebežne aktualizuje na svojej webovej stránke.

▼B

Článok 26

Predchádzajúca konzultácia s orgánmi ostatných členských štátov

1.  S orgánmi dohľadu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu treba konzultovať pred udelením povolenia:

a) dcérskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte;

b) dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte; alebo

c) spoločnosti kontrolovanej tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej bolo udelené povolenie v uvedenom členskom štáte.

2.  S orgánmi dotknutého členského štátu, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami, treba konzultovať pred udelením povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je:

a) dcérskym podnikom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve,

b) dcérskym podnikom materského podniku úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, alebo

c) podnikom kontrolovaným tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve.

3.  Príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 navzájom konzultujú pri hodnotení najmä vhodnosť akcionárov a vhodnosť a odbornosť všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie v manažmente iného subjektu tej istej skupiny.

Navzájom sa informujú o všetkých informáciách týkajúcich sa vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie, ktoré sú dôležité pre ostatné dotknuté príslušné orgány pri udeľovaní povolenia, ako aj pri priebežnom hodnotení dodržiavania podmienok činnosti.



KAPITOLA III

Orgány dohľadu a všeobecné pravidlá

Článok 27

Hlavné ciele dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu k dispozícii nevyhnutné prostriedky, zodpovedajúcu odbornosť, kapacity a mandát na dosiahnutie hlavného cieľa dohľadu, ktorým je ochrana poistníkov a oprávnených osôb.

Článok 28

Finančná stabilita a procyklickosť

Bez toho, aby boli dotknuté hlavné ciele dohľadu stanovené v článku 27, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri výkone svojich všeobecných úloh náležite zohľadňovali možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, najmä v núdzových situáciách, pričom vezmú do úvahy informácie dostupné v danom čase.

V časoch výnimočných pohybov na finančných trhoch vezmú orgány dohľadu do úvahy možný procyklický účinok svojich opatrení.

Článok 29

Všeobecné zásady dohľadu

1.  Dohľad sa zakladá na prospektívnom a rizikovo orientovanom prístupe. Zahŕňa neustálu kontrolu riadneho vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, ako aj dodržiavania pravidiel dohľadu poisťovňami a zaisťovňami.

2.  Dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami zahŕňa vhodnú kombináciu kontrol na diaľku, ako aj kontrol na mieste.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky ustanovené v tejto smernici uplatňovali spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

▼M5

4.  Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy prijaté Komisiou zohľadňujú zásadu proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých poisťovní.

Návrh regulačných technických predpisov predložený orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, návrh vykonávacích technických predpisov predložený v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia a usmernenia a odporúčania vydané v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia zohľadňujú zásadu proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých poisťovní.

▼B

Článok 30

Orgány dohľadu a rozsah pôsobnosti dohľadu

1.  Finančný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami vrátane činnosti, ktorú tieto vykonávajú buď prostredníctvom pobočiek, alebo na základe slobody poskytovať služby, patrí do výlučnej pôsobnosti domovského členského štátu.

2.  Finančný dohľad podľa odseku 1 zahŕňa v súvislosti s celou činnosťou poisťovne a zaisťovne preskúmanie jej stavu solventnosti, vytvorenia technických rezerv, jej aktív a použiteľných vlastných zdrojov v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva.

Ak je dotknutá poisťovňa oprávnená pokryť riziká klasifikované v odvetví 18 časti A prílohy I, dohľad sa rozšíri na sledovanie technických zdrojov, ktoré má poisťovňa k dispozícii s cieľom vykonávania asistenčných služieb, ku ktorým sa zaviazala, ak právne predpisy domovského členského štátu stanovujú sledovanie takých zdrojov.

3.  Ak orgány dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko alebo členského štátu záväzku, alebo v prípade zaisťovne, orgány dohľadu hostiteľského členského štátu majú dôvod uvažovať tak, že činnosti poisťovne alebo zaisťovne by mohli ovplyvniť jej finančné zdravie, budú informovať orgány dohľadu domovského členského štátu tejto spoločnosti.

Orgány dohľadu domovského členského štátu overia, či podnik dodržuje zásady obozretného podnikania stanovené v tejto smernici.

Článok 31

Transparentnosť a zodpovednosť

1.  Orgány dohľadu vykonávajú svoje úlohy transparentným a zodpovedným spôsobom, s patričným ohľadom na ochranu dôverných informácií.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnili tieto informácie:

a) znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti regulácie poisťovníctva;

b) všeobecné kritériá a metódy vrátane nástrojov vypracovaných v súlade s článkom 34 ods. 4 používané v rámci kontrolného procesu orgánom dohľadu, ako sa stanovuje v článku 36;

c) súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania rámca obozretnosti;

d) spôsob výkonu možností stanovených v tejto smernici;

e) ciele dohľadu a jeho hlavné funkcie a činnosti.

Uverejnenie ustanovené v prvom pododseku musí byť dostatočné, aby umožnilo porovnanie prístupov dohľadu prijatých orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch.

Uverejnenie sa vykonáva podľa spoločného vzoru a pravidelne sa aktualizuje. Informácie uvedené v písmenách a) až e) prvého pododseku sú dostupné na jednotnej elektronickej adrese v každom členskom štáte.

3.  Členské štáty ustanovia transparentné postupy týkajúce sa menovania a odvolania členov riadiacich a správnych orgánov svojich orgánov dohľadu.

▼M5

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, článok 51, článok 254 ods. 2 a článok 256, Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa odseku 2 tohto článku, v ktorých bližšie určí kľúčové aspekty, o ktorých sa musia uverejniť súhrnné štatistické údaje, ako aj obsah a dátum uverejnení.

5.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky v súvislosti s uplatňovaním odseku 2 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 35, článok 51, článok 254 ods. 2 a článok 256, EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia vzory a štruktúra uverejnenia ustanoveného v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 32

Zákaz odmietnutia zaisťovacích zmlúv alebo retrocesných zmlúv

1.  Domovský členský štát poisťovne neodmietne zaisťovaciu zmluvu uzatvorenú so zaisťovňou, alebo poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, z dôvodu, ktorý sa priamo týka finančného stavu tejto zaisťovne alebo tejto poisťovne.

2.  Domovský členský štát zaisťovne neodmietne retrocesnú zmluvu uzatvorenú zaisťovňou so zaisťovňou alebo s poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, z dôvodu priamo sa týkajúceho finančného stavu tejto zaisťovne alebo tejto poisťovne.

Článok 33

Dohľad nad pobočkami zriadenými v inom členskom štáte

Členské štáty ustanovia, že ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, vykonáva činnosť prostredníctvom pobočky, orgány dohľadu domovského členského štátu môžu po informovaní orgánov dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu vykonať sami alebo prostredníctvom sprostredkovateľov vymenovaných na tento účel overenie informácií potrebných na zabezpečenie finančného dohľadu nad podnikom dohľadom na mieste.

Orgány dotknutého hostiteľského členského štátu sa môžu zúčastniť týchto overení.

▼M5

Ak orgán dohľadu oznámil orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, že chce vykonať kontroly na mieste v súlade s prvým odsekom, a ak je tomuto orgánu dohľadu bránené vo výkone jeho práva na vykonanie týchto kontrol na mieste alebo ak orgány dohľadu hostiteľského členského štátu nemôžu v praxi uplatniť svoje právo na účasť v súlade s druhým odsekom, orgány dohľadu môžu danú vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takom prípade môže EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 sa EIOPA môže zúčastňovať na kontrolách na mieste, ak ich vykonávajú spoločne dva alebo viaceré orgány dohľadu.

▼B

Článok 34

Všeobecné právomoci dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc prijať preventívne a nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne dodržiavali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré musia dodržiavať v každom členskom štáte.

2.  Orgány dohľadu majú právomoc prijať akékoľvek potrebné opatrenia, v prípade potreby aj opatrenia správnej a finančnej povahy, voči poisťovniam alebo zaisťovniam a členom ich správnych orgánov, riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc požadovať všetky informácie nevyhnutné na výkon dohľadu v súlade s článkom 35.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu okrem právomoci vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť v prípade potreby aj právomoc vypracovať kvantitatívne nástroje v rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu na účely posúdenia schopnosti poisťovne alebo zaisťovne vysporiadať sa s prípadnými udalosťami alebo budúcimi zmenami hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na ich celkovú finančnú situáciu. Orgány dohľadu majú právo požadovať, aby podniky vykonávali príslušne testy.

5.  Orgány dohľadu majú právomoc vykonávať vyšetrovanie na mieste v prevádzkových priestoroch poisťovne alebo zaisťovne.

6.  Právomoci dohľadu sa uplatňujú včas a primeraným spôsobom.

7.  Právomoci súvisiace s poisťovňami a zaisťovňami uvedené v odsekoch 1 až 5 sú uplatniteľné aj v prípade zverenia výkonu činností poisťovní a zaisťovní.

8.  Právomoci uvedené v odsekoch 1 až 5 a 7 sa vykonajú v prípade potreby vynútením a súdnou cestou.

Článok 35

Informácie poskytované na účely dohľadu

▼M5

1.  Členské štáty od poisťovní a zaisťovní požadujú, aby orgánom dohľadu predkladali informácie potrebné na účely dohľadu, a to s ohľadom na ciele dohľadu stanovené v článkoch 27 a 28. Tieto informácie obsahujú aspoň informácie potrebné na plnenie týchto krokov v rámci výkonu procesu uvedeného v článku 36:

▼B

a) hodnotenie systému správy uplatňovaného poisťovňami a zaisťovňami, hodnotenie vykonávaných činností, zásad oceňovania uplatňovaných na účely solventnosti, rizík, ktorým poisťovne a zaisťovne čelia, a systémov riadenia rizík a ich kapitálovej štruktúry, potrieb a riadenia;

b) prijatie akýchkoľvek náležitých rozhodnutí vyplývajúcich z výkonu ich práv a povinností v oblasti dohľadu.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu tieto právomoci:

a) určiť povahu, rozsah a úpravu informácií, ktoré sú uvedené v odseku 1 a ktorých predloženie požadujú od poisťovní a zaisťovní v týchto časových úsekoch:

i) vo vopred stanovených lehotách;

ii) pri vopred stanovených udalostiach;

iii) počas prieskumu, ktorý sa týka situácie poisťovne alebo zaisťovne;

b) získať akékoľvek informácie o zmluvách, ktoré majú k dispozícii sprostredkovatelia alebo o zmluvách uzavretých s tretími stranami; a

c) požadovať informácie od externých odborníkov, ako sú audítori a aktuári.

3.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 obsahujú:

a) kvalitatívne alebo kvantitatívne prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov;

b) historické, súčasné alebo očakávané prvky, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov; a

c) údaje pochádzajúce z vnútorných alebo vonkajších zdrojov, alebo akékoľvek vhodné kombinácie týchto prvkov.

4.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sú v súlade s týmito zásadami:

a) musia odrážať povahu, rozsah a zložitosť činnosti príslušných poisťovní a zaisťovní, a najmä riziká obsiahnuté v tejto činnosti;

b) musia byť prístupné, úplné vo všetkých dôležitých aspektoch, porovnateľné a konzistentné počas celého obdobia; a

c) musia byť relevantné, spoľahlivé a zrozumiteľné.

5.  Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky stanovené v odsekoch 1 až 4, ako aj písomnú koncepciu schválenú správnym orgánom, riadiacim orgánom alebo kontrolným orgánom poisťovne alebo zaisťovne, zabezpečujúcu priebežnú primeranosť odovzdávaných informácií.

▼M5

6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 129 ods. 4, ak sú vopred stanovené lehoty uvedené v odseku 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu, ak:

a) by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b) sa informácie predkladajú aspoň raz ročne.

Orgány dohľadu neobmedzia pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok v prípade poisťovní alebo zaisťovní, ktoré patria do skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), ak poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny.

Obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu sa povolí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách.

Orgány dohľadu pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto obmedzenia uprednostnia najmenšie poisťovne alebo zaisťovne.

7.  Príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu alebo udeliť poisťovniam a zaisťovniam výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ak:

a) predkladanie uvedených informácií by predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b) predkladanie uvedených informácií nie je potrebné na účely účinného dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou;

c) výnimka neoslabuje stabilitu dotknutých finančných systémov v Únii a

d) poisťovňa alebo zaisťovňa je schopná poskytnúť tieto informácie ad hoc.

Orgány dohľadu neudelia výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách poisťovniam a zaisťovniam, ktoré patria do skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), ak poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že predkladanie informácií po jednotlivých položkách je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a s ohľadom na cieľ finančnej stability.

Výnimka z predkladania informácií po jednotlivých položkách sa udelí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia alebo zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách.

Orgány dohľadu pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto výnimky uprednostnia najmenšie poisťovne alebo zaisťovne.

8.  Na účely odsekov 6 a 7 orgány dohľadu v rámci procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu posúdia, či by predkladanie informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík poisťovne alebo zaisťovne, pričom zohľadnia prinajmenšom:

a) objem poistného, technických rezerv a aktív poisťovne alebo zaisťovne;

b) volatilitu poistných plnení krytých poisťovňou alebo zaisťovňou;

c) trhové riziká, ktoré vyplývajú z investícií poisťovne alebo zaisťovne;

d) úroveň koncentrácie rizík;

e) celkový počet odvetví životného a neživotného poistenia, pre ktoré je udelené povolenie;

f) možné účinky riadenia aktív poisťovne alebo zaisťovne na finančnú stabilitu;

g) systémy a štruktúry poisťovne alebo zaisťovne na poskytovanie informácií na účely dohľadu a písomnú koncepciu uvedenú v odseku 5;

h) vhodnosť systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne;

i) úroveň vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

j) či je podnik kaptívnou poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá kryje len riziká priemyselnej alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí.

9.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých spresní informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku a lehoty na predloženie týchto informácií s cieľom zabezpečiť primeranú mieru konvergencie informácií predkladaných orgánom dohľadu.

10.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o pravidelnom predkladaní informácií orgánom dohľadu, pokiaľ ide o vzory na predkladanie informácií orgánom dohľadu uvedeným v odsekoch 1 a 2.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

11.  S cieľom súdržnejšie a jednotnejšie uplatňovať odseky 6 a 7 EIOPA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 na účely bližšieho spresnenia metód na určenie trhových podielov uvedených v treťom pododseku odsekov 6 a 7.

▼B

Článok 36

Kontrolný proces vykonávaný orgánom dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu kontrolovali a hodnotili stratégie, procesy a postupy oznamovania, ktoré zaviedli poisťovne a zaisťovne s cieľom dodržiavať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa tejto smernice.

Táto kontrola a hodnotenie zahŕňajú hodnotenie kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému správy, posúdenie rizík, ktorým príslušné poisťovne a zaisťovne čelia alebo ktorým by mohli čeliť, a posúdenie schopnosti týchto poisťovní a zaisťovní posúdiť tieto riziká vzhľadom na prostredie, v ktorom poisťovne a zaisťovne vykonávajú svoju činnosť.

2.  Orgány dohľadu kontrolujú a hodnotia najmä súlad so:

a) systémom správy vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ako sa stanovuje v kapitole IV oddiele 2;

b) technickými ustanoveniami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c) kapitálovými požiadavkami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddieloch 4 a 5;

d) investičnými pravidlami, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 6;

e) kvalitou a kvantitou vlastných zdrojov, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 3;

f) pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa používa úplný alebo čiastočný vnútorný model, priebežný súlad s požiadavkami pre úplný a čiastočný vnútorný model, ako sa stanovujú v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 3.

3.  Orgány dohľadu zavedú vhodné kontrolné nástroje, ktoré im umožnia identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu v poisťovni alebo zaisťovni a kontrolovať, ako sa toto zhoršenie rieši.

4.  Orgány dohľadu hodnotia vhodnosť metód a postupov poisťovne a zaisťovne určených na identifikáciu prípadných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé vplyvy na celkovú finančnú situáciu príslušnej poisťovne alebo zaisťovne.

Orgány dohľadu posúdia schopnosť podnikov čeliť takýmto prípadným udalostiam alebo budúcim zmenám hospodárskych podmienok.

5.  Orgány dohľadu majú potrebné právomoci, aby mohli od poisťovní a zaisťovní žiadať nápravu slabých miest alebo nedostatkov identifikovaných v rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu.

6.  Kontroly, hodnotenia a posúdenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 sa vykonávajú pravidelne.

Orgány dohľadu stanovia minimálnu frekvenciu a rozsah uvedených kontrol, hodnotení a posudkov so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť činností príslušnej poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 37

Navýšenie kapitálu

1.  V nadväznosti na kontrolný proces vykonaný orgánmi dohľadu môžu orgány dohľadu za výnimočných okolností prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov stanoviť, aby poisťovne alebo zaisťovne navýšili svoj kapitál. Táto možnosť existuje iba v nasledujúcich prípadoch:

a) orgány dohľadu dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, a:

i) požiadavka využiť vnútorný model podľa článku 119 je nevhodná alebo bola neúčinná; alebo

ii) v čase, keď sa čiastočný alebo úplný vnútorný model vypracováva v súlade s článkom 119;

▼M5

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3, pretože určité kvantifikovateľné riziká sú zachytené nedostatočne a úprava modelu s cieľom lepšie zohľadniť daný rizikový profil sa nevykonala v primeranej časovej lehote;

▼B

c) orgány dohľadu dospejú k záveru, že systém správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od noriem stanovených v kapitole IV oddiele 2, a že tieto odchýlky bránia poisťovni alebo zaisťovni, aby správne určila, merala, sledovala, riadila a vykazovala riziká, ktorým je vystavená alebo ktorým by mohla byť vystavená, a je nepravdepodobné, že samotné uplatňovanie iných opatrení dostatočným spôsobom vylepší nedostatky v primeranej časovej lehote;

▼M5

d) poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b, korekciu volatility uvedenú v článku 77d alebo prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d a orgán dohľadu dospeje k záveru, že rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádzajú tieto úpravy a prechodné opatrenia.

▼M5

2.  V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. a) a b) sa navýšenie kapitálu vypočíta takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že poisťovňa alebo zaisťovňa splní ustanovenia článku 101 ods. 3.

V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. c) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z nedostatkov, ktoré orgán dohľadu podnietili rozhodnúť o stanovení navýšenia.

V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. d) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z odchýlky uvedenej v uvedenom odseku.

▼B

3.  V prípadoch stanovených v písmenách b) a c) odseku 1 orgán dohľadu zabezpečí, aby poisťovňa alebo zaisťovňa vyvinula maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu.

4.  Orgán dohľadu skontroluje navýšenie kapitálu uvedené v odseku 1 minimálne raz za rok a zruší ho, ak poisťovňa alebo zaisťovňa napraví nedostatky, ktoré viedli k jeho uloženiu.

5.  Kapitálová požiadavka na solventnosť vrátane uloženého navýšenia kapitálu nahradí neprimeranú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

Bez ohľadu na prvý pododsek by kapitálová požiadavka na solventnosť nemala zahŕňať navýšenie kapitálu uložené v súlade s písmenom c) odseku 1 na účely výpočtu rizikovej marže uvedenej v článku 77 ods. 5

▼M5

6.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže uložiť navýšenie kapitálu.

7.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí metódy výpočtu navýšenia kapitálu.

8.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania v súvislosti s týmto článkom EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri rozhodovaní o stanovovaní, výpočte a zrušení navýšenia kapitálu.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 38

Dohľad nad zvereným výkonom funkcií a činností

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 49, členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré zverujú výkon funkcie alebo činnosti poistenia či zaistenia prijali kroky potrebné na zabezpečenie splnenia týchto podmienok:

a) poskytovateľ služby musí spolupracovať s orgánmi dohľadu poisťovne a zaisťovne v súvislosti so zvereným výkonom funkcií alebo činností;

b) poisťovne a zaisťovne, ich audítori a orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k údajom týkajúcim sa zverených funkcií alebo činností;

c) orgány dohľadu musia mať skutočný prístup k prevádzkovým priestorom poskytovateľa služby a musia mať možnosť uplatňovať tieto prístupové práva.

2.  Členský štát, v ktorom sa poskytovateľ služby nachádza, povolí orgánom dohľadu poisťovne alebo zaisťovne, aby samotné alebo prostredníctvom osôb, ktoré poveria na tento účel, vykonali inšpekcie na mieste v priestoroch prevádzkovateľa služby. Orgány dohľadu poisťovne alebo zaisťovne pred vykonaním kontroly na mieste informujú príslušné orgány členského štátu poskytovateľa služby. V prípade subjektov, ktoré nepodliehajú dohľadu, je príslušným orgánom orgán dohľadu.

Orgány dohľadu členského štátu poisťovne alebo zaisťovne môžu poveriť takýmito inšpekciami na mieste orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa poskytovateľ služby nachádza.

▼M5

Ak orgán dohľadu oznámil príslušnému orgánu členského štátu poskytovateľa služby, že chce vykonať inšpekcie na mieste v súlade s týmto odsekom, alebo ak vykonáva inšpekciu na mieste v súlade s prvým pododsekom, pričom uvedený orgán dohľadu nemôže v praxi uplatniť svoje právo na vykonanie inšpekcie na mieste, orgán dohľadu môže danú vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia EÚ č. 1094/2010 je EIOPA oprávnený zúčastňovať sa na kontrolách na mieste, ak ich vykonávajú spoločne dva alebo viaceré orgány dohľadu.

▼B

Článok 39

Prevod kmeňa

1.  Podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty oprávnia poisťovňu a zaisťovňu s ústredím na svojom území previesť celý alebo časť kmeňa zmlúv, uzatvorených buď na základe práva usadiť sa, alebo slobody poskytovať služby, na preberajúci podnik zriadený v rámci Spoločenstva.

Takýto prevod sa povolí iba ak orgány dohľadu domovského členského štátu preberajúceho podniku osvedčia, že po zohľadnení tohto prevodu bude preberajúci podnik dosahovať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

2.  V prípade poisťovní sa uplatnia odseky 3 až 6.

3.  Keď pobočka navrhuje prevod celého alebo časti svojho kmeňa zmlúv, je treba konzultovať s členským štátom, v ktorom sa pobočka nachádza.

4.  V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 3 orgány dohľadu domovského členského štátu prevádzajúcej poisťovne povolia prevod po dosiahnutí dohody s orgánmi členských štátov, v ktorých boli uzavreté zmluvy buď na základe práva usadiť sa, alebo slobody poskytovať služby.

5.  Konzultované orgány členských štátov predložia svoje stanovisko alebo súhlas orgánom domovského členského štátu prevádzajúcej poisťovne do troch mesiacov od doručenia žiadosti o konzultáciu.

Ak konzultované orgány v tejto lehote nepredložili svoje stanovisko alebo súhlas, považuje sa to za tichý súhlas.

6.  Prevod kmeňa povolený v súlade s odsekmi 1 až 5 sa zverejní buď pred udelením povolenia alebo po ňom tak, ako to upravujú vnútroštátne právne predpisy v domovskom členskom štáte, v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko, alebo v členskom štáte záväzku.

Tieto prevody sú automaticky účinné voči poistníkom, poisteným osobám a akýmkoľvek iným osobám, ktoré majú práva alebo povinnosti vznikajúce z prevedených zmlúv.

Prvým a druhým pododsekom tohto odseku nie je dotknuté právo členských štátov poskytnúť poistníkom možnosť zrušiť zmluvy v stanovenej lehote po prevode.



KAPITOLA IV

Podmienky výkonu činností



Oddiel 1

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

Článok 40

Zodpovednosť správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán poisťovne alebo zaisťovne niesol konečnú zodpovednosť za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice.



Oddiel 2

Systém správy a riadenia

Článok 41

Všeobecné požiadavky na správu a riadenie

1.  Členské štáty požadujú od všetkých poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti.

Tento systém zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jasným rozdelením a s vhodným oddelením zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci odovzdávanie informácií. Zahŕňa súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 42 až 49.

Systém správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám.

2.  Systém správy je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti operácií poisťovne alebo zaisťovne.

3.  Poisťovne a zaisťovne disponujú písomnou koncepciou minimálne o riadení rizík, vnútornej kontrole, vnútornom audite a prípadne o zverení výkonu činností. Poisťovne a zaisťovne zabezpečia plnenie týchto koncepcií.

Tieto písomné koncepcie sa kontrolujú minimálne raz za rok. Podliehajú predchádzajúcemu schváleniu správnym orgánom, riadiacim orgánom alebo kontrolným orgánom a upravujú sa vzhľadom na každú podstatnú zmenu v systéme alebo v príslušnej oblasti.

4.  Poisťovne a zaisťovne prijmú primerané kroky na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel podnik využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

5.  Orgány dohľadu disponujú náležitými nástrojmi, metódami a právomocami na overovanie systému správy poisťovní a zaisťovní a na hodnotenie vznikajúcich rizík identifikovaných týmito poisťovňami a zaisťovňami, ktoré môžu ovplyvniť ich finančnú situáciu.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu disponovali nevyhnutnými právomocami, ktoré im umožnia požadovať, aby sa systém správy zlepšil a posilnil s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 42 až 49.

Článok 42

Požiadavky na odbornosť a vhodnosť osôb; ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie

1.  Poisťovne a zaisťovne zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisťovne a zaisťovne alebo majú iné kľúčové funkcie, spĺňali po celý čas tieto požiadavky:

a) majú náležitú odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie (odbornosť); a

b) majú dobrú povesť a sú bezúhonné (vhodnosť).

2.  Poisťovne a zaisťovne oznámia orgánu dohľadu akékoľvek zmeny súvisiace s totožnosťou osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spolu so všetkými informáciami potrebnými na účely posúdenia, či akákoľvek nová osoba poverená riadením poisťovne alebo zaisťovne spĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť.

3.  Poisťovne a zaisťovne informujú svoje orgány dohľadu, ak bola ktorákoľvek z osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 nahradená, pretože prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1.

Článok 43

Dôkaz o dobrej povesti

1.  Ak členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov dôkaz o dobrej povesti a dôkaz o tom, že na nich nebol vyhlásený konkurz, alebo oba tieto dôkazy, uzná tento štát v prípade štátnych príslušníkov iných členských štátov ako postačujúci dôkaz výpis z trestného registra, alebo ak to nie je možné, rovnocenný doklad vystavený príslušným súdnym alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, ktorý potvrdzuje, že uvedené požiadavky boli splnené.

2.  Ak domovský členský štát alebo členský štát, z ktorého daný cudzí štátny príslušník prichádza, nevydá dokument, o ktorom pojednáva odsek 1, možno ho nahradiť prísažným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde neexistuje žiadne ustanovenie o prísažnom vyhlásení, čestným vyhlásením vykonaným dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom, prípadne notárom v domovskom členskom štáte alebo členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.

Tento orgán alebo notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce toto prísažné vyhlásenie alebo čestné vyhlásenie.

Vyhlásenie uvedené v prvom pododseku o tom, že na dotknutú osobu nebol vyhlásený konkurz, možno tiež vykonať pred na to oprávnenou profesijnou organizáciou v dotknutom členskom štáte.

3.  Dokumenty a osvedčenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nesmú predložiť po uplynutí viac ako troch mesiacov od dátumu ich vystavenia.

4.  Členské štáty určia orgány a inštitúcie príslušné vystavovať doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 a bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Každý členský štát tiež informuje ostatné členské štáty a Komisiu o orgánoch alebo inštitúciách, ktorým sa doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 prikladajú k žiadosti o povolenie vykonávať na území uvedeného členského štátu činnosti uvedené v článku 2.

Článok 44

Riadenie rizík

1.  Poisťovne a zaisťovne zavedú účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely neustáleho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík, a to na individuálnej, ako aj na súhrnnej úrovni.

Tento systém riadenia rizík musí byť účinný a dobre začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov poisťovne alebo zaisťovne, pričom sa riadne zohľadňujú osoby, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie.

2.  Systém riadenia rizík sa týka rizík, ktoré sa musia zahrnúť do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa stanovuje v článku 101 ods. 4, ako aj rizík, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.

Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:

a) upisovanie rizík a tvorbu rezerv;

b) riadenie aktív – záväzkov;

c) investície, najmä deriváty a podobné záväzky;

d) riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e) riadenie operačného rizika;

f) zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.

Písomná koncepcia o riadení rizík uvedená v článku 41 ods. 3 zahŕňa koncepcie týkajúce sa písmen a) až f) druhého pododseku tohto odseku.

▼M5

Ak poisťovne alebo zaisťovne uplatňujú párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b alebo korekciu volatility uvedenú v článku 77d, zostavia plán likvidity s projekciou prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, ktoré podliehajú týmto úpravám.

2a.  Pokiaľ ide o riadenie aktív a pasív, poisťovne a zaisťovne pravidelne posudzujú:

a) citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 77a;

b) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b:

i) citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá výpočet párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b), a možný vplyv núteného predaja aktív na ich použiteľné vlastné zdroje;

ii) citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči zmenám v zložení vyhradeného portfólia aktív;

iii) vplyv zníženia párovacej korekcie na nulu;

c) ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d:

i) citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom, na ktorých sa zakladá výpočet korekcie volatility, a možný vplyv núteného predaja aktív na ich použiteľné vlastné zdroje;

ii) vplyv zníženia korekcie volatility na nulu.

Poisťovne a zaisťovne každoročne predložia posúdenia uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) orgánu dohľadu ako súčasť informácií, ktoré sa poskytujú podľa článku 35. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, poisťovňa alebo zaisťovňa tiež predloží analýzu opatrení, ktoré by mohol v takejto situácii uplatniť na obnovenie úrovne použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, písomná koncepcia riadenia rizík uvedená v článku 41 ods. 3 zahŕňa koncepciu kritérií uplatňovania korekcie volatility.

▼B

3.  Pokiaľ ide o investičné riziko, poisťovne a zaisťovne preukážu, že spĺňajú ustanovenia kapitoly VI oddielu 6.

4.  Poisťovne a zaisťovne zabezpečia funkciu riadenia rizík, ktorá je štruktúrovaná spôsobom uľahčujúcim vykonávanie systému riadenia rizík.

▼M5

4a.  S cieľom zamedziť prílišnému spoliehaniu sa na externé ratingové agentúry pri využívaní externých ratingových hodnotení na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne a zaisťovne posúdia vhodnosť týchto externých ratingových hodnotení ako súčasť svojho riadenia rizika použitím dodatočných ratingových hodnotení vždy, keď je to prakticky možné, a to v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej závislosti od externých ratingových hodnotení.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto odseku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri posudzovaní externých ratingových hodnotení.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

5.  Pokiaľ ide o poisťovne a zaisťovne využívajúce čiastočný alebo úplný vnútorný model schválený v súlade s článkami 112 a 113, funkcia riadenia rizík zahŕňa tieto dodatočné úlohy:

a) návrh a zavedenie vnútorného modelu;

b) testovanie a validácia vnútorného modelu;

c) vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách;

d) analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti;

e) informovanie správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií tomuto orgánu o úsilí vyvíjanom na zlepšenie predtým identifikovaných slabých miest.

Článok 45

Vlastné posúdenie rizika a solventnosti

1.  Každá poisťovňa a zaisťovňa vykonáva ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika a solventnosti.

Toto posúdenie zahŕňa minimálne:

a) celkové potreby solventnosti s ohľadom na osobitný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne a zaisťovne;

b) neustálu kontrolu súladu s kapitálovými požiadavkami, ako sú stanovené v kapitole VI oddieloch 4 a 5, a s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv, ako sa ustanovujú v kapitole VI oddiele 2;

c) miera, do akej sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa ustanovuje v článku 101 ods. 3, vypočítaná podľa štandardného vzorca v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2, alebo podľa čiastočného alebo úplného vnútorného modelu v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 3.

2.  Príslušné poisťovne a zaisťovne zavedú na účely odseku 1 písm. a) procesy primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne určiť a posúdiť riziká, ktorým čelia z krátkodobého a z dlhodobého hľadiska a ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené. Poisťovne a zaisťovne preukážu metódy použité na uvedené posúdenie.

▼M5

2a.  Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b, korekciu volatility uvedenú v článku 77d alebo prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d, vykonajú posúdenie súladu s kapitálovými požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. b) pri zohľadnení týchto úprav a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.

▼B

3.  V prípade uvedenom v odseku 1 písm. c), pokiaľ sa používa vnútorný model, sa posúdenie vykoná súčasne s opätovnou kalibráciou, ktorá zmení hodnoty vnútorného modelu na mieru rizika a kalibráciu kapitálovej požiadavky na solventnosť.

4.  Vlastné posúdenie rizika a solventnosti je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovní a zaisťovní.

5.  Poisťovne a zaisťovne vykonávajú posúdenie uvedené v odseku 1 pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej zmene vo svojom rizikovom profile.

6.  Poisťovne a zaisťovne informujú orgány dohľadu o výsledkoch každého vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných podľa článku 35.

7.  Vlastné posúdenie rizika a solventnosti neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa zmení len v súlade s článkami 37, 231 až 233 a 238.

Článok 46

Vnútorná kontrola

1.  Poisťovne a zaisťovne zavedú účinný systém vnútornej kontroly.

Tento systém zahŕňa minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, náležité ustanovenia o oznamovaní informácií na všetkých úrovniach podniku a funkciu dodržiavania súladu s predpismi.

2.  Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa poskytovanie poradenstva správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu v otázkach dodržiavania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice. Zahŕňa aj hodnotenie možného dosahu akýchkoľvek zmien v právnom prostredí na operácie príslušných poisťovní a zaisťovní a identifikáciu a posudzovanie rizika nedodržiavania súladu s predpismi.

Článok 47

Vnútorný audit

1.  Poisťovne a zaisťovne zabezpečia účinnú funkciu vnútorného auditu.

Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia.

2.  Funkcia vnútorného auditu je objektívna a nezávislá od operačných funkcií.

3.  Každé zistenie a odporúčanie vnútorného auditu sa oznámi správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu, ktorý určí, aké opatrenia sa majú prijať vo vzťahu ku každému zo zistení a pripomienok vnútorného auditu a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.

Článok 48

Aktuárska funkcia

1.  Poisťovne a zaisťovne zavedú účinnú aktuársku funkciu s cieľom:

a) koordinovať výpočet technických rezerv;

b) zabezpečiť vhodnosť metodológie a použitých podkladových modelov, ako aj predpokladov použitých pri výpočte technických rezerv;

c) posúdiť vhodnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d) porovnať najlepšie odhady so skutočnosťou;

e) informovať správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán o spoľahlivosti a vhodnosti výpočtu technických rezerv;

f) dohliadať na výpočet technických rezerv v prípadoch stanovených v článku 82;

g) vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania;

h) vyjadriť stanovisko k vhodnosti zaistných zmlúv; a

i) prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík uvedenému v článku 44, najmä pokiaľ ide o modelovanie rizík, na ktorom sa zakladá výpočet kapitálových požiadaviek stanovených v kapitole VI oddieloch 4 a 5 a pokiaľ ide o hodnotenie uvedené v článku 45.

2.  Aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti v oblasti poistnej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú náležité skúsenosti zodpovedajúce platným odborným a iným normám.

Článok 49

Zverenie výkonu činností

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne niesli plnú zodpovednosť za plnenie všetkých svojich povinností podľa tejto smernice, ak zverujú výkon funkcií alebo akýchkoľvek činností poistenia alebo zaistenia.

2.  Externé zabezpečovanie výkonu kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností sa uskutočňuje takým spôsobom, aby nedošlo k vzniku takýchto situácií:

a) podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušného podniku;

b) nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c) zhoršeniu schopnosti orgánov dohľadu kontrolovať, či podnik dodržiava svoje záväzky;

d) narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby poistníkom.

3.  Poisťovne a zaisťovne včas informujú orgány dohľadu o svojom zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností, ako aj o akomkoľvek následnom dôležitom vývoji v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.

▼M5

Článok 50

Delegované akty a regulačné technické predpisy

1.  Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a) prvky systémov uvedených v článkoch 41, 44, 46 a 47, a najmä oblasti, v ktorých sa má uplatňovať riadenie aktív a pasív a investičná politika poisťovní a zaisťovní, ako sa ustanovuje v článku 44 ods. 2;

b) funkcie uvedené v článkoch 44, 46, 47 a 48.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a) požiadavky stanovené v článku 42 a funkcie, ktoré im podliehajú;

b) podmienky zverenia výkonu činností najmä poskytovateľom služieb sídliacich v tretích krajinách.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 písm. a) EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí prvky tohto posúdenia.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



Oddiel 3

Zverejnenie informácií

Článok 51

Správa o solventnosti a finančnom stave: obsah

1.  Členské štáty so zreteľom na informácie požadované v článku 35 ods. 3 a so zreteľom na zásady stanovené v článku 35 ods. 4 požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby každoročne uverejnili správu o svojej solventnosti a finančnom stave.

Táto správa obsahuje nasledujúce informácie, a to buď v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na rovnocenné informácie z hľadiska povahy a rozsahu uverejnené na základe iných právnych alebo regulačných požiadaviek:

a) opis obchodnej činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne;

b) opis systému správy a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne a zaisťovne;

c) opis vystavenia riziku, koncentrácie, zníženia a citlivosti rizík, a to samostatne pre každú kategóriu rizika;

d) opis, a to samostatne pre aktíva, technické rezervy a iné záväzky, podkladov a metód použitých na ich ocenenie spolu s vysvetlením každej väčšej zmeny v podkladoch a metódach použitých na ich ocenenie v účtovných závierkach;

e) opis riadenia kapitálu vrátane minimálne:

i) štruktúry a výšky vlastných zdrojov a ich kvality;

ii) výšky kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

iii) možnosti stanovenej v článku 304 použitej na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť;

iv) informácií umožňujúcich jasné pochopenie hlavných rozdielov medzi základnými predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi akéhokoľvek vnútorného modelu použitého poisťovňami a zaisťovňami na výpočet ich kapitálovej požiadavky na solventnosť;

v) výšky akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo akéhokoľvek významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, o ktorom sa podáva správa, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením pôvodu a následkov, ako aj akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení.

▼M5

1a.  Ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b, opis uvedený v odseku 1 písm. d) obsahuje opis párovacej korekcie a portfólia pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu vplyvu zníženia párovacej korekcie na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne.

Opis uvedený v odseku 1 písm. d) obsahuje aj výrok o tom, či poisťovňa alebo zaisťovňa používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d, a kvantifikáciu vplyvu zníženia korekcie volatility na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne.

▼B

2.  Opis uvedený v odseku 1 písm. e) bode i) zahŕňa analýzu každej podstatnej zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ a vysvetlenie každého väčšieho rozdielu v súvislosti s hodnotou takýchto prvkov v účtovných závierkach, a krátky opis prevoditeľnosti kapitálu.

V uverejnení kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1 písm. e) bode ii) sa oddelene uvedú suma vypočítaná v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielmi 2 a 3 a každé navýšenie kapitálu uložené v súlade s článkom 37 alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, spolu so stručnou informáciou o jeho zdôvodnení príslušným orgánom dohľadu.

▼M5

Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uverejnenie, ktoré je povinné podľa akýchkoľvek iných zákonných alebo regulačných požiadaviek, však členské štáty môžu stanoviť, že napriek uverejneniu celkovej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1 písm. e) bode ii) navýšenie kapitálu alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, nie je potrebné zverejňovať samostatne počas prechodného obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2020.

▼B

Uverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť je prípadne doplnené o informáciu, že jej konečná výška je ešte stále predmetom posudzovania orgánom dohľadu.

▼M5

Článok 52

Informácie podávané Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a ním predkladané správy

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, členské štáty požadujú od orgánov dohľadu, aby orgánu EIOPA každoročne poskytli tieto informácie:

a) priemerné navýšenie kapitálu na jednu poisťovňu alebo zaisťovňu a rozdelenie navýšení kapitálu uložených orgánom dohľadu počas predchádzajúceho roku, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, uvedené samostatne pre:

i) poisťovne a zaisťovne;

ii) životné poisťovne;

iii) neživotné poisťovne;

iv) poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v) zaisťovne;

b) v prípade každého uverejnenia stanoveného v písmene a) tohto odseku podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c);

c) počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu uvedené v článku 35 ods. 6 a počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách uvedenú v článku 35 ods. 7 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív poisťovní a zaisťovní v členskom štáte;

d) počet skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých skupín.

2.  Orgán EIOPA každoročne uverejní tieto informácie:

a) celkové rozdelenie navýšení kapitálu za všetky členské štáty spolu, merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, za každú z týchto kategórií:

i) poisťovne a zaisťovne;

ii) životné poisťovne;

iii) neživotné poisťovne;

iv) poisťovne vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia;

v) zaisťovne;

b) samostatne za každý členský štát rozdelenie navýšení kapitálu merané ako percento kapitálovej požiadavky na solventnosť, pokrývajúce všetky poisťovne a zaisťovne v tomto členskom štáte;

c) v prípade každého uverejnenia uvedeného v písmenách a) a b) tohto odseku podiel navýšení kapitálu uložených podľa článku 37 ods. 1 písm. a), b) a c);

d) za všetky členské štáty spolu celkový počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a celkový počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 6 a 7 a v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých poisťovní a zaisťovní a skupín;

e) samostatne za každý členský štát počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu a počet poisťovní a zaisťovní a skupín využívajúcich výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 6 a 7 a v článku 254 ods. 2, spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých poisťovní a zaisťovní a skupín v členskom štáte.

3.  EIOPA poskytne informácie uvedené v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii spolu so správou uvádzajúcou mieru konvergencie medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o používanie navýšenia kapitálu.

▼B

Článok 53

Správa o solventnosti a finančnom stave: platné zásady

1.  Orgány dohľadu povolia poisťovniam alebo zaisťovniam, aby neuverejnili informácie:

a) ak by uverejnením takýchto informácií konkurenčné podniky získali významnú neoprávnenú výhodu;

b) ak existujú také povinnosti voči poistníkom alebo iné vzťahy s protistranami, ktoré zaväzujú poisťovňu alebo zaisťovňu k zachovávaniu tajomstva alebo dôvernosti.

2.  Pokiaľ je neuverejnenie informácií povolené orgánom dohľadu, poisťovne a zaisťovne to uvedú vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlia dôvody.

3.  Orgány dohľadu umožnia poisťovniam a zaisťovniam, aby použili informácie uverejnené podľa iných právnych alebo regulačných požiadaviek, alebo aby na ne uviedli odkazy do takej miery, v akej tieto uverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným podľa článku 51.

4.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na informácie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. e).

Článok 54

Správa o solventnosti a finančnom stave: aktualizácia a dodatočné dobrovoľne poskytnuté informácie

1.  V prípade akéhokoľvek dôležitého vývoja, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje relevantnosť informácií uverejnených v súlade s článkami 51 a 53, uverejnia poisťovne a zaisťovne náležité informácie o povahe a vplyvoch uvedeného dôležitého vývoja.

Na účely prvého pododseku sa za dôležitý vývoj považujú minimálne tieto prípady keď:

a) sa zistí nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky a orgány dohľadu buď usudzujú, že poisťovňa alebo zaisťovňa nebude schopná predložiť realistický krátkodobý finančný plán, alebo nedostanú tento plán do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania;

b) sa zistí významné nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť a orgány dohľadu nedostanú do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania realistický ozdravný plán.

Pokiaľ ide o písmeno a) druhého pododseku orgány dohľadu požadujú od príslušných poisťovní a zaisťovní, aby bezodkladne uverejnili sumu nedodržiavania spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení. Pokiaľ sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa pôvodne považoval za realistický, nevyriešilo nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky do troch mesiacov od jeho zistenia, uverejní sa to na konci tohto obdobia spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako aj akýchkoľvek ďalších plánovaných nápravných opatrení.

Pokiaľ ide o písmeno b) druhého pododseku orgány dohľadu požadujú od príslušných poisťovní a zaisťovní, aby bezodkladne uverejnili sumu nedodržiavania spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení. Pokiaľ sa napriek nápravnému plánu, ktorý sa pôvodne považoval za realistický, nevyriešilo zásadné nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od jeho zistenia, uverejní sa to na konci tohto obdobia spolu s vysvetlením jeho pôvodu a dôsledkov vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako aj akýchkoľvek ďalších plánovaných nápravných opatrení.

2.  Poisťovne a zaisťovne môžu dobrovoľne uverejniť akúkoľvek informáciu alebo vysvetlenie v súvislosti so svojou solventnosťou a finančným stavom, pokiaľ sa už predtým nepožadovalo ich uverejnenie v súlade s článkami 51 a 53 a odsekom 1 tohto článku.

Článok 55

Správa o solventnosti a finančnom stave: koncepcia a schválenie

1.  Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby zaviedli vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky stanovené v článkoch 51 a 53 a v článku 54 ods. 1, a aby mali písomné koncepcie zabezpečujúce priebežnú primeranosť každej informácie uverejnenej v súlade s článkami 51, 53 a 54.

2.  Správa o solventnosti a finančnom stave podlieha schváleniu správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu poisťovne alebo zaisťovne a uverejní sa až po tomto schválení.

▼M5

Článok 56

Správa o solventnosti a finančnom stave: delegované akty a vykonávacie technické predpisy

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia uverejniť, a lehoty na každoročné zverejnenie informácií v súlade s oddielom 3.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto oddielu EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formátoch a vzoroch.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



Oddiel 4

Kvalifikovaná účasť

Článok 57

Nadobúdanie účastí

1.  Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré sa rozhodli nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v poisťovni alebo zaisťovni alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v poisťovni alebo zaisťovni, čím by pomer hlasovacích práv alebo základného imania, ktoré vlastnia, dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala jej dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), to najprv písomne oznámili orgánom dohľadu poisťovne alebo zaisťovne, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, a uviedli veľkosť zamýšľaného podielu a príslušné informácie, ako je uvedené v článku 59 ods. 4 Členské štáty nemusia uplatňovať prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

2.  Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa rozhodla priamo alebo nepriamo vzdať kvalifikovaného podielu v poisťovni alebo zaisťovni, to najprv písomne oznámila orgánom dohľadu domovského členského štátu a uviedla veľkosť podielu uvedenej osoby, ktorého sa zamýšľa vzdať. Taká osoba tiež oznámi orgánom dohľadu, ak sa rozhodla znížiť svoj kvalifikovaný podiel tak, že by podiel hlasovacích práv alebo základného imania, ktorý vlastní, klesol pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by poisťovňa alebo zaisťovňa prestala byť dcérskou spoločnosťou uvedenej osoby. Členské štáty nemusia uplatňovať prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

Článok 58

Lehota na posúdenie

1.  Orgány dohľadu bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia požadovaného podľa článku 57 ods. 1, ako aj po prípadnom následnom doručení informácií uvedených v odseku 2 navrhovanému nadobúdateľovi písomne potvrdia ich doručenie.

Orgány dohľadu majú maximálne 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia doručenia oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu na základe zoznamu uvedeného v článku 59 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“) na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 59 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Orgány dohľadu informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie pri potvrdzovaní doručenia oznámenia.

2.  Orgány dohľadu môžu, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, ale najneskôr do päťdesiateho pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uvádzať, o ktoré dodatočné potrebné informácie ide.

Na obdobie od dátumu žiadosti orgánov dohľadu o informácie do doručenia odpovede na ňu od navrhovaného nadobúdateľa sa lehota na posúdenie preruší. Prerušenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Orgány dohľadu môžu požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, takáto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

3.  Orgány dohľadu môžu predĺžiť prerušenie uvedené v druhom pododseku odseku 2 až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ:

a) sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Spoločenstva; alebo

b) je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu na základe tejto smernice, smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) ( 35 ), smernice 2004/39/ES alebo smernice 2006/48/ES.

4.  Ak sa orgány dohľadu rozhodnú po skončení posudzovania vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informujú navrhovaného nadobúdateľa a svoje rozhodnutie odôvodnia. Ak vnútroštátne právne predpisy neustanovujú inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. To nebráni členskému štátu, aby umožnil orgánu dohľadu zverejniť odôvodnenie bez žiadosti navrhovaného nadobúdateľa.

5.  Ak orgány dohľadu nevyjadria písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím v lehote na posúdenie, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

6.  Orgány dohľadu môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a prípadne ju predĺžiť.

7.  Členské štáty nestanovia požiadavky na oznamovanie priameho alebo nepriameho nadobudnutia hlasovacích práv alebo základného imania orgánom dohľadu a na schvaľovanie takéhoto nadobudnutia príslušnými orgánmi, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky ustanovené touto smernicou.

▼M5

8.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom môže EIOPA vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť úplný zoznam informácií uvedených v článku 59 ods. 4, ktoré majú navrhovaní nadobúdatelia zahrnúť do svojich oznámení, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 58 ods. 2.

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s týmto oddielom a zohľadniť budúci vývoj EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí úpravy kritérií stanovených v článku 59 ods. 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom a druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

9.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tejto smernice môže EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formulároch a vzoroch pre proces konzultácií medzi dotknutými orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 60.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 59

Posúdenie

1.  Pri posudzovaní oznámenia ustanoveného v článku 57 ods. 1 a informácií uvedených v článku 58 ods. 2 orgány dohľadu v záujme zaručenia spoľahlivého a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na poisťovňu alebo zaisťovňu zhodnotia vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančné zdravie navrhovaného nadobudnutia na základe týchto kritérií:

a) dobré meno navrhovaného nadobúdateľa;

b) dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

c) pozitívna finančná situácia navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v poisťovni alebo zaisťovni, v ktorej sa nadobudnutie navrhuje;

d) či poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná plniť požiadavky obozretného podnikania na základe tejto smernice a prípadne iných smerníc, najmä smernice 2002/87/ES, či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi orgánmi dohľadu a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi orgány dohľadu;

e) či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím sa pácha alebo bolo spáchané pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých ( 36 ) peňazí a financovania terorizmu, alebo že navrhované nadobudnutie by mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.  Orgány dohľadu môžu vzniesť námietky proti navrhovanému nadobudnutiu len vtedy, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.  Členské štáty neuložia žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani neumožnia orgánom dohľadu skúmať navrhnuté nadobudnutie z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

4.  Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia orgánom dohľadu poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v článku 57 ods. 1 Požadované informácie musia byť primerané a musia zodpovedať povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré pre obozretné posudzovanie nie sú relevantné.

5.  Bez ohľadu na článok 58 ods. 1, 2 a 3, ak sa príslušnému orgánu oznámili dva alebo viac návrhov na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej poisťovni alebo zaisťovni, tento orgán dohľadu bude so všetkými navrhovanými nadobúdateľmi zaobchádzať nediskriminačným spôsobom.

Článok 60

Nadobudnutia regulovanými finančnými spoločnosťami

1.  Pri vykonávaní posudzovania sa dotknuté orgány dohľadu navzájom radia, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a) úverová inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS (ďalej len „správcovská spoločnosť PKIPCP“) povolená v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje;

b) materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne alebo zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje, alebo

c) fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu alebo zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa nadobudnutie navrhuje.

2.  Orgány dohľadu si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si orgány dohľadu na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastnej iniciatívy oznámia všetky dôležité informácie. V rozhodnutí orgánu dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, sa uvedú všetky názory alebo výhrady orgánu dohľadu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 61

Informácie postupované poisťovňou alebo zaisťovňou orgánu dohľadu

Keď sa poisťovňa alebo zaisťovňa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účastí na jej základnom imaní, ktoré spôsobia, že tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc uvedených v článku 57 a článku 58 ods. 1 až 7, informuje o nich orgán dohľadu svojho domovského členského štátu.

Poisťovňa alebo zaisťovňa najmenej raz ročne informuje orgán dohľadu jej domovského členského štátu o menách akcionárov a spoločníkov vlastniacich kvalifikované účasti a o výške týchto účastí, uvedených napríklad v informáciách prijímaných na valných zhromaždeniach akcionárov alebo spoločníkov, alebo ktoré vyplývajú z dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa spoločností kótovaných na burze cenných papierov.

Článok 62

Kvalifikované účasti, právomoci orgánu dohľadu

Členské štáty v prípadoch, ak vplyv uplatňovaný osobami uvedenými v článku 57 je pravdepodobne v neprospech spoľahlivého a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, budú vyžadovať, aby orgán dohľadu domovského členského štátu toho podniku, v ktorom sa účasť zamýšľa alebo sa navyšuje vykonali príslušné opatrenia na ukončenie tejto situácie. Týmito opatreniami môže byť napríklad súdny príkaz, sankcie proti členom predstavenstva a manažérom, alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami v držbe príslušných akcionárov alebo spoločníkov.

Podobné opatrenia sa uplatnia voči fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nesplnia oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 57.

Ak sa účasť nadobudne napriek nesúhlasu orgánov dohľadu, členský štát bez ohľadu na akékoľvek ďalšie sankcie, ktoré treba prijať, zabezpečí:

1. pozastavenie uplatňovania zodpovedajúcich hlasovacích práv; alebo

2. neplatnosť všetkých uplatnených hlasov alebo zabezpečí, aby bolo možné vyhlásiť ich za neplatné.

Článok 63

Hlasovacie práva

Na účely tohto oddielu sa zohľadnia hlasovacie práva uvedené v článkoch 9 a 10 smernice 2004/109/ES, ako aj podmienky týkajúce sa ich spojenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

Členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov a/alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ako sa uvádza v prílohe I oddiele A bode 6 k smernici 2004/39/ES, za predpokladu, že tieto práva sa na jednej strane nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a na druhej strane sa ich investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie zbavia do jedného roka po ich nadobudnutí.



Oddiel 5

Služobné tajomstvo, výmena informácií a podpora konvergencie v oblasti dohľadu

Článok 64

Mlčanlivosť

Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgány dohľadu, ako aj audítori a znalci konajúci v mene týchto orgánov, boli viazaní mlčanlivosťou.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady upravené trestným právom, akékoľvek dôverné informácie získané týmito osobami počas výkonu ich úloh sa nesprístupnia žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, z ktorej nemožno identifikovať jednotlivé poisťovne a zaisťovne.

Ak sa však v poisťovni alebo zaisťovni vyhlási konkurz alebo nútená likvidácia, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov zachrániť takýto podnik, možno sprístupniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní.

Článok 65

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu členských štátov

Článok 64 nebráni výmene informácií medzi orgánmi dohľadu rôznych členských štátov. Na tieto informácie sa vzťahujú podmienky povinnosti mlčanlivosti uvedené v článku 64.

▼M5

Článok 65a

Spolupráca s orgánom EIOPA

Členské štáty zaistia, aby orgány dohľadu spolupracovali s orgánom EIOPA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010.

Členské štáty zaistia, aby orgány dohľadu bezodkladne poskytli orgánu EIOPA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

článok 66

Dohody o spolupráci s tretími krajinami

Členské štáty môžu uzatvárať dohody upravujúce výmenu informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín alebo s orgánmi alebo inštitúciami tretích krajín v zmysle vymedzenia v článku 68 ods. 1 a 2, len ak informácie, ktoré sa majú poskytnúť, podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné aspoň zárukám uvedeným v tomto oddiele. Táto výmena informácií musí byť určená na plnenie úlohy dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií.

Ak informácie, ktoré má členský štát poskytnúť tretej krajine, pochádzajú z iného členského štátu, nesprístupnia sa bez výslovného súhlasu orgánu dohľadu tohto členského štátu a podľa potreby len na účely, na ktoré uvedený orgán poskytol svoj súhlas.

Článok 67

Použitie dôverných informácií

Orgány dohľadu, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa článkov 64 alebo 65, ich môžu použiť len v rámci plnenia svojich povinností a na tieto účely:

1. kontrolovať plnenie podmienok upravujúcich začatie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti a zabezpečiť monitorovanie výkonu tejto činnosti, najmä v súvislosti s monitorovaním technických rezerv, kapitálovou požiadavkou na solventnosť, minimálnou kapitálovou požiadavkou, a systémom správy a riadenia;

2. ukladať sankcie;

3. v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiam orgánu dohľadu;

4. v súdnych sporoch podľa tejto smernice.

▼M5

Článok 67a

Právomoc Európskeho parlamentu vyšetrovať

Článkami 64 a 67 nie je dotknutá právomoc Európskeho parlamentu vyšetrovať udelená článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

▼B

Článok 68

Výmena informácií s inými orgánmi

1.  Články 64 a 67 nebránia žiadnej z týchto situácií:

a) výmene informácií medzi viacerými orgánmi dohľadu v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b) výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi orgánmi dohľadu a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

i) orgánmi príslušnými na dohľad nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami a orgánmi príslušnými na dohľad nad finančnými trhmi;

ii) orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní alebo zaisťovní a do ďalších podobných konaní;

iii) osobami zodpovednými za vykonávanie zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní a iných finančných inštitúcií;

c) sprístupneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú nútené likvidačné konanie alebo garančné fondy.

Výmena informácií uvedená v písmenách b) a c) sa môže uskutočniť aj medzi rôznymi členskými štátmi.

Na informácie prijaté týmito orgánmi, inštitúciami a osobami sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 64.

2.  Ustanovenia článkov 64 až 67 nebránia členským štátom, aby povolili výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

a) orgánmi príslušnými na kontrolu nad subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu poisťovní, zaisťovní a do ďalších podobných konaní;

b) orgánmi príslušnými na kontrolu nad osobami poverenými výkonom zákonných auditov účtovníctva poisťovní, zaisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a ďalších finančných inštitúcií;

c) zodpovednými aktuármi poisťovní alebo zaisťovní vykonávajúcimi dozor nad týmito podnikmi a orgánmi príslušnými na kontrolu nad týmito aktuármi.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, vyžadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a) informácia musí byť určená na účel vykonávania dohľadu alebo dozoru uvedeného v prvom pododseku;

b) na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c) ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, osôb a inštitúcií, ktoré môžu prijímať informácie podľa prvého a druhého pododseku.

3.  Ustanovenia článkov 64 až 67 nebránia členským štátom, aby s cieľom posilniť stabilitu finančného systému a jeho integritu povolili výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi alebo inštitúciami príslušnými na zisťovanie a vyšetrovanie porušení obchodného práva.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, ako minimum vyžadujú splnenie týchto podmienok:

a) informácie musia byť určené na účely zisťovania a vyšetrovania ako sa uvádza v prvom pododseku;

b) na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť mlčanlivosti ustanovená v článku 64;

c) ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, a podľa potreby výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

Ak v členskom štáte orgány alebo inštitúcie uvedené v prvom pododseku vykonávajú svoje úlohy zisťovania alebo vyšetrovania s pomocou osôb, ktoré sú vymenované na tieto účely s ohľadom na ich osobitnú odbornú spôsobilosť a nie sú zamestnané vo verejnom sektore, možnosť výmeny informácií upravenú v prvom pododseku možno rozšíriť na tieto osoby podľa podmienok stanovených v druhom pododseku.

Na účely vykonávania písmena c) druhého pododseku orgány alebo inštitúcie uvedené v prvom pododseku oznámia orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, mená a presnú zodpovednosť osôb, ktorým ich treba zaslať.

4.  Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, osôb alebo inštitúcií, ktoré môžu prijímať informácie podľa odseku 3.

Článok 69

Sprístupňovanie informácií orgánom štátnej správy zodpovedným za finančné právne predpisy

Ustanovenia článkov 64 a 67 nebránia členským štátom, aby podľa ustanovení zákonov povolili sprístupnenie určitých informácií iným orgánom ich ústrednej štátnej správy zodpovedným za právne predpisy o dohľade nad úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými spoločnosťami a poisťovňami a zaisťovňami, a inšpektorom konajúcim v mene týchto orgánov.

▼M5

Takéto sprístupnenie sa vykoná len v prípade potreby z dôvodov prudenciálneho dohľadu. Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté podľa článku 65 a článku 68 ods. 1 a informácie získané prostredníctvom kontroly na mieste uvedenej v článku 33 možno sprístupniť len s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, od ktorého informácia pochádza, alebo orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom sa vykonávala kontrola na mieste.

Článok 70

Zasielanie informácií centrálnym bankám, menovým orgánom, orgánom dohľadu nad platobnými systémami a Európskemu výboru pre systémové riziká

1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 64 až 69, orgán dohľadu môže zasielať informácie určené na plnenie ich úloh týmto subjektom:

a) centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich príslušných úloh vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému;

b) podľa potreby ďalším vnútroštátnym orgánom verejnej moci zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami a

c) Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 ( 37 ), ak sú tieto informácie relevantné pre výkon jeho úloh.

2.  V naliehavej situácii vrátane krízovej situácie uvedenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 členské štáty umožnia orgánom dohľadu neodkladne oznámiť informácie centrálnym bankám ESCB vrátane ECB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich úloh vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému, a ESRB, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon jeho úloh.

3.  Tieto orgány alebo subjekty môžu tiež oznámiť orgánom dohľadu také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 67. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahujú ustanovenia o mlčanlivosti stanovené v tomto oddiele.

▼B

Článok 71

Konvergencia v oblasti dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v mandátoch orgánov dohľadu vhodným spôsobom prihliadalo na rozmer Európskej únie.

▼M5

2.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri výkone svojich úloh zohľadňovali konvergenciu v oblasti nástrojov dohľadu a postupov dohľadu pri uplatňovaní zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na základe tejto smernice. Na uvedený účel členské štáty zabezpečia, aby:

a) sa orgány dohľadu zúčastňovali na činnostiach orgánu EIOPA;

b) orgány dohľadu vynaložili maximálne úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných orgánom EIOPA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a uviedli dôvody, ak tak neurobia;

c) vnútroštátne mandáty udelené orgánom dohľadu nebránili plneniu ich povinností ako členov orgánu EIOPA alebo na základe tejto smernice.

▼M5 —————

▼B



Oddiel 6

Povinnosti audítorov

Článok 72

Povinnosti audítorov

1.  Členské štáty ako minimum stanovia, že osoby oprávnené v zmysle ôsmej smernice Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( 38 ), ktoré vykonávajú v poisťovni alebo zaisťovni zákonný audit uvedený v článku 51 smernice 78/660/EHS, článku 37 smernice 83/349/EHS alebo článku 31 smernice 85/611/EHS alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, sú povinné okamžite oznámiť orgánom dohľadu akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tohto podniku, o ktorých sa dozvedeli pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli alternatívne spôsobiť:

a) závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky upravujúce povoľovanie alebo ktoré špecificky upravujú vykonávanie činností poisťovní a zaisťovní;

b) narušiť pokračovanie činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

c) odmietnutie osvedčenia účtovných závierok alebo k vyjadreniu výhrad;.

d) nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť; alebo

e) nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky.

Osoby uvedené v prvom pododseku tiež oznámia akékoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia, o ktorých sa dozvedia počas vykonávania úlohy uvedenej v prvom pododseku v podniku, ktorý má úzke väzby vyplývajúce z kontrolného vzťahu s poisťovňou alebo zaisťovňou, v ktorej vykonávajú túto úlohu.

2.  Poskytnutie akejkoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 1 orgánom dohľadu v dobrej viere osobami oprávnenými v zmysle smernice 84/253/EHS nepredstavuje porušenie žiadneho obmedzenia v poskytovaní informácií stanoveného zmluvou alebo akýmkoľvek právnym predpisom alebo správnym opatrením a neznamená žiadnu zodpovednosť akéhokoľvek druhu takýchto osôb.



KAPITOLA V

Vykonávanie činnosti životného a neživotného poistenia

Článok 73

Výkon činnosti životného a neživotného poistenia

1.  Poisťovňa nemôže byť súčasne oprávnená vykonávať činnosti životného a neživotného poistenia.

2.  Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu stanoviť, že:

a) podniky oprávnené vykonávať činnosti životného poistenia môžu získať oprávnenie na činnosti neživotného poistenia na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I;

b) podniky oprávnené výlučne na riziká uvedené v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I môžu získať oprávnenie na vykonávanie činnosti životného poistenia.

Každá činnosť sa však spravuje samostatne v súlade s článkom 74.

3.  Členské štáty môžu zabezpečiť, aby podniky uvedené v odseku 2 dosiahli súlad s účtovnými pravidlami upravujúcimi životné poisťovne pre všetky svoje činnosti. Do dosiahnutia koordinácie v tomto smere členské štáty môžu tiež stanoviť, že v súvislosti s pravidlami o likvidácii činnosti týkajúce sa rizík uvedených v odvetví 1 a 2 v časti A prílohy I vykonávaných týmito podnikmi sa spravujú pravidlami platnými pre činnosti životného poistenia.

4.  Keď má neživotná poisťovňa finančné, obchodné alebo administratívne spojenia so životnou poisťovňou, orgány dohľadu domovských členských štátov zabezpečia, aby účtovné závierky dotknutých podnikov neboli skreslené zmluvami medzi týmito spoločnosťami alebo akýmkoľvek dojednaním, ktoré by mohlo ovplyvniť rozdelenie nákladov a výnosov.

5.  Podniky, ktoré k týmto dátumom súčasne vykonávali činnosti životného aj neživotného poistenia zahrnuté do tejto smernice, môžu naďalej vykonávať tieto činnosti súčasne za predpokladu, že každá činnosť je samostatne spravovaná v súlade s článkom 74:

a) k 1. januáru 1981 pre podniky oprávnené v Grécku;

b) k 1. januáru 1986 pre podniky oprávnené v Španielsku a Portugalsku;

c) k 1. januáru 1995 pre podniky oprávnené v Rakúsku, Fínsku a Švédsku;

d) k 1. máju 2004 pre podniky oprávnené v Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku;

e) k 1. januáru 2007 pre podniky oprávnené v Bulharsku a Rumunsku;

▼M3

ea) k 1. júlu 2013 pre podniky oprávnené v Chorvátsku;

▼B

f) k 15. marcu 1979 pre všetky ostatné podniky.

Domovský členský štát môže vyžadovať od poisťovní, aby počas obdobia, ktoré stanoví tento členský štát, prestali so súčasným výkonom činností životného a neživotného poistenia, ktoré vykonávali k dátumom uvedeným v prvom pododseku.

Článok 74

Oddelenie správy životného a neživotného poistenia

1.  Samostatná správa uvedená v článku 73 sa organizuje takým spôsobom, aby činnosť životného poistenia bola oddelená od činnosti neživotného poistenia.

Záujmy poistníkov v životnom a neživotnom poistení nemôžu byť poškodené, a najmä výnosy zo životného poistenia musia byť v prospech poistníkov so životnou poistkou, akoby životná poisťovňa vykonávala len činnosti životného poistenia.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté články 100 a 128, poisťovne uvedené v článku 73 ods. 2 a ods. 5 vypočítajú:

a) hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť životného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6; a

b) hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na ich činnosť neživotného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušné podniky vykonávali iba túto činnosť, na základe oddelených účtovných závierok uvedených v odseku 6.

3.  Poisťovne uvedené v článku 73 ods. 2 a 5 kryjú prostredníctvom zodpovedajúcej výšky položiek použiteľných základných vlastných zdrojov aspoň:

a) hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti životného poistenia alebo zaistenia;

b) hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti neživotného poistenia alebo zaistenia.

Minimálne finančné záväzky uvedené v prvom pododseku v súvislosti s činnosťou životného a neživotného poistenia nemôžu byť na ťarchu inej činnosti.

4.  Pokým sú minimálne finančné záväzky uvedené v odseku 3 plnené a za predpokladu, že orgán dohľadu je informovaný, podnik môže používať na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 100 explicitne uvedené položky použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sú ešte k dispozícii pre jednu alebo druhú činnosť.

5.  Orgány dohľadu analyzujú výsledky činností životného aj neživotného poistenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek v súlade s odsekmi 1 až 4.

6.  Účtovné závierky sa budú pripravovať tak, aby sa oddelene vykázali zdroje životného poistenia a neživotného poistenia. Celkové výnosy, najmä poistné, platby zaisťovateľov a príjmy z investícií, a náklady, najmä výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady v súvislosti s poisťovacou činnosťou, sa rozčlenia podľa svojho pôvodu. Položky spoločné pre obe činnosti sa zaúčtujú podľa metód rozdelenia, ktoré akceptuje orgán dohľadu.

Poisťovne na základe účtovných závierok vypracujú výkaz, v ktorom sa jasne identifikujú položky použiteľných základných vlastných zdrojov kryjúce každú hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku uvedenú v odseku 2 v súlade s článkom 98 ods. 4

7.  Ak výška položiek použiteľných základných vlastných zdrojov v súvislosti s jednou z týchto činností nie je dostatočná na krytie minimálnych finančných požiadaviek uvedených v prvom pododseku odseku 3, orgány dohľadu použijú pre činnosť s nedostatočnou výškou použiteľných základných vlastných zdrojov opatrenia upravené v tejto smernici, bez ohľadu na výsledky v druhej činnosti.

Odchylne od druhého pododseku odseku 3 tieto opatrenia môžu zahŕňať povolenie prevodu explicitne uvedených položiek použiteľných základných vlastných zdrojov z jednej činnosti do druhej.



KAPITOLA VI

Pravidlá týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov, technických rezerv, vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť, minimálnej kapitálovej požiadavky a investičné pravidlá



Oddiel 1

Oceňovanie aktív a záväzkov

Článok 75

Oceňovanie aktív a záväzkov

1.  Členské štáty zabezpečia, pokiaľ nie je uvedené inak, aby poisťovne a zaisťovne ocenili aktíva a záväzkov týmto spôsobom:

a) aktíva sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami;

b) záväzky sa ocenia na sumu, za ktorú by sa mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.

Pri oceňovaní záväzkov podľa písm. b) sa nevykoná žiadna úprava s cieľom zohľadniť vlastný kreditný rating poisťovne alebo zaisťovne.

▼M5

2.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví metódy a predpoklady, ktoré sa použijú pri oceňovaní aktív a záväzkov, ako sa stanovuje v odseku 1.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s oceňovaním aktív a záväzkov EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a) pokiaľ delegované akty uvedené v odseku 2 vyžadujú použitie medzinárodných účtovných štandardov, ako ich schválila Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, súlad týchto účtovných štandardov s metódou oceňovania aktív a záväzkov stanovenou v odsekoch 1 a 2;

b) metódy a predpoklady, ktoré sa použijú, ak kótované trhové ceny buď nie sú dostupné, alebo ak medzinárodné účtovné štandardy, ako ich schválila Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, sú v dočasnom alebo trvalom nesúlade s metódou oceňovania aktív a záväzkov stanovenou v odsekoch 1 a 2;

c) metódy a predpoklady, ktoré sa použijú pri oceňovaní aktív a záväzkov, ako sa ustanovuje v odseku 1, ak delegované akty uvedené v odseku 2 umožňujú použitie alternatívnych metód oceňovania.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



Oddiel 2

Pravidlá týkajúce sa technických rezerv

Článok 76

Všeobecné ustanovenia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne tvorili technické rezervy so zreteľom na všetky svoje poistné a zaistné záväzky voči poistníkom a príjemcom plnení z poistných alebo zaistných zmlúv.

2.  Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje poistné a zaistné záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu alebo zaisťovňu.

3.  Pri výpočte technických rezerv sa využívajú a zohľadňujú informácie získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o poistných rizikách (súlad s trhom).

4.  Technické rezervy sa vypočítajú obozretným, spoľahlivým a objektívnym spôsobom.

5.  Výpočet technických rezerv sa vykoná v súlade s článkami 77 až 82 a článkom 86 podľa zásad stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 a so zreteľom na zásady stanovené v článku 75 ods. 1

Článok 77

Výpočet technických rezerv

1.  Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu a rizikovej marže, ako sa ustanovuje v odsekoch 2 a 3.

2.  Najlepší odhad zodpovedá pravdepodobnosťou váženému priemeru budúcich peňažných tokov so zreteľom na časovú hodnotu peňazí (očakávaná súčasná hodnota budúcich peňažných tokov) za použitia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej sadzby.

Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a vierohodných informáciách, ako aj na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných a relevantných poistno-matematických a štatistických metód.

Predpokladaný vývoj peňažných tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných a zaistných záväzkov po dobu ich trvania.

Najlepší odhad sa vypočíta ako brutto hodnota bez odpočítania hodnôt pohľadávok zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov. Tieto hodnoty sa vypočítajú samostatne v súlade s článkom 81.

3.  Výška rizikovej marže musí zabezpečiť, aby sa hodnota technických rezerv rovnala sume, ktorú budú poisťovne a zaisťovne pravdepodobne vyžadovať na účely prevzatia a plnenia poistných a zaistných záväzkov.

4.  Poisťovne a zaisťovne ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne.

Avšak v prípade, že budúce peňažné toky spojené s poistnými alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. V tomto prípade sa nepožaduje samostatný výpočet najlepšieho odhadu a rizikovej marže.

5.  Pokiaľ poisťovne a zaisťovne ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom určenia nákladov na obstaranie použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na podporu poistných a zaistných záväzkov po dobu ich trvania.

Sadzba použitá na stanovenie nákladov na obstaranie použiteľných vlastných zdrojov (miera nákladov na kapitál) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.

Použitá miera nákladov na kapitál sa rovná dodatočnej sadzbe presahujúcej úroveň príslušnej bezrizikovej úrokovej sadzby, ktorú by zaplatila poisťovňa a zaisťovňa, ktorá má v držbe použiteľné vlastné zdroje, ako sa ustanovuje v oddiele 3, rovnajúce sa kapitálovej požiadavke na solventnosť a potrebné na zabezpečenie poisťovacích a zaisťovacích záväzkov počas ich trvania.

▼M5

Článok 77a

Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedené v článku 77 ods. 2 využíva informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a je s nimi konzistentné. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje tých splatností, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi, ako aj s dlhopismi efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými finančnými nástrojmi alebo s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery extrapoluje.

Extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na forwardových sadzbách hladko konvergujúcich z jednej forwardovej sadzby alebo zo súboru forwardových sadzieb vo vzťahu k najdlhším splatnostiam, pre ktoré možno relevantné finančné nástroje a dlhopisy pozorovať na efektívnom, likvidnom a transparentnom trhu, ku konečnej forwardovej sadzbe.

Článok 77b

Párovacia korekcia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

1.  Poisťovne a zaisťovne môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia, pričom použitie tejto korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu orgánov dohľadu, ak sú splnené tieto podmienky:

a) poisťovňa alebo zaisťovňa vyhradila portfólio aktív, ktoré pozostáva z dlhopisov a iných aktív s podobnými charakteristikami peňažných tokov, na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov a zachováva toto vyhradenie po celú čas životnosti záväzkov s výnimkou prípadov zachovania replikácie očakávaných peňažných tokov medzi aktívami a pasívami, keď sa peňažné toky významným spôsobom zmenili;

b) portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, a vyhradené portfólio aktív sú identifikované, spravované a riadené oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne, pričom vyhradené portfólio aktív nemožno použiť na pokrytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne;

c) očakávané peňažné toky vyhradeného portfólia aktív replikujú každý očakávaný peňažný tok portfólia poistných alebo zaistných záväzkov v rovnakej mene a akýkoľvek nesúlad nezvyšuje riziká, ktoré sú významné vzhľadom na riziká obsiahnuté v odvetví poistenia alebo zaistenia, na ktoré sa párovacia korekcia uplatňuje;

d) zmluvy tvoriace portfólio poistných alebo zaistných záväzkov nezahŕňajú budúce platby poistného;

e) jedinými upisovacími rizikami súvisiacimi s portfóliom poistných alebo zaistných záväzkov sú: riziko dlhovekosti, riziko nákladov, revízne riziko a riziko úmrtnosti;

f) ak upisovacie riziko súvisiace s portfóliom poistných alebo zaistných záväzkov zahŕňa riziko úmrtnosti, najlepší odhad portfólia poistných alebo zaistných záväzkov sa pri šoku rizika úmrtnosti kalibrovaného v súlade s článkom 101 ods. 2 až 5 nezvýši o viac ako 5 %;

g) zmluvy tvoriace portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, nezahŕňajú žiadne opcie pre poistníka alebo zahŕňajú iba odkupnú opciu, pri ktorej odkupná hodnota nepresahuje hodnotu aktív, ktoré kryjú poistné alebo zaistné záväzky v čase uplatnenia odkupnej opcie, ocenených v súlade s článkom 75;

h) peňažné toky vyhradeného portfólia aktív sú fixné a emitenti aktív ani žiadne tretie strany ich nemôžu zmeniť;

i) poistné alebo zaistné záväzky z poistnej alebo zaistnej zmluvy nie sú pri zostavovaní portfólia poistných alebo zaistných záväzkov na účely tohto odseku rozdelené na rozličné časti.

Bez ohľadu na písmeno h) prvého pododseku môžu poisťovne alebo zaisťovne využiť aktíva, ktorých peňažné toky sú fixné, s výnimkou závislosti od inflácie, za podmienky, že tieto aktíva replikujú peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.

V prípade, že emitenti alebo tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív tak, že investor dostane dostatočnú kompenzáciu, ktorá mu umožní získať rovnaké peňažné toky opätovnou investíciou do aktív rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality, právo zmeniť peňažné toky neruší prípustnosť aktíva na účely vyhradeného portfólia v súlade s písmenom h) prvého pododseku.

2.  Poisťovne alebo zaisťovne, ktoré použijú párovaciu korekciu na portfólio poistných alebo zaistných záväzkov, sa nesmú vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je schopná spĺňať podmienky stanovené v odseku 1, bezodkladne informuje orgán dohľadu a prijme potrebné opatrenia na opätovné zosúladenie s týmito podmienkami. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná sa opätovne zosúladiť s týmito podmienkami do dvoch mesiacov od porušenia podmienok, nesmie ďalej používať párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné ani zaistné záväzky a nesmie používať párovaciu korekciu ďalších 24 mesiacov.

3.  Párovacia korekcia sa nepoužije na poistné ani zaistné záväzky, pre ktoré sa na výpočet najlepšieho odhadu používa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery, ktorá zahŕňa korekciu volatility podľa článku 77d alebo prechodné opatrenie pre bezrizikové úrokové miery podľa článku 308c.

Článok 77c

Výpočet párovacej korekcie

1.  Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v článku 77b vypočíta v súlade s týmito zásadami:

a) párovacia korekcia sa rovná rozdielu:

i) ročnej efektívnej sadzby vypočítanej ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov je hodnota rovnajúca sa hodnote portfólia vyhradených aktív v súlade s článkom 75;

ii) ročnej efektívnej sadzby vypočítanej ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných alebo zaistných záväzkov je hodnota rovnajúca sa hodnote najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, kde sa pre zohľadnenie časovej hodnoty peňazí použije základná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery;

b) párovacia korekcia nesmie zahŕňať fundamentálnu prirážku odrážajúcu zadržané riziká poisťovne alebo zaisťovne;

c) bez ohľadu na písmeno a) sa fundamentálna prirážka musí zvýšiť, ak je to potrebné na zaistenie toho, aby párovacia korekcia uplatnená na aktíva s nižšou kreditnou kvalitou ako investičný stupeň nebola vyššia ako párovacia korekcia uplatnená na aktíva s kreditnou kvalitou na investičnom stupni pri rovnakej durácii a triede aktív;

d) použitie externých ratingových hodnotení pri výpočte párovacej korekcie musí byť v súlade s článkom 111 ods. 1 písm. n).

2.  Na účely odseku 1 písm. b) sa fundamentálna prirážka:

a) rovná súčtu:

i) kreditnej prirážky zodpovedajúcej pravdepodobnosti zlyhania aktív;

ii) kreditnej prirážky zodpovedajúcej očakávanej strate v dôsledku zníženia ratingu aktív;

b) v prípade expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov najmenej vo výške 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív rovnakej durácie, kreditnej kvality a triedy aktív, pozorovaného na finančných trhoch;

c) v prípade iných aktív ako expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov najmenej vo výške 35 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív rovnakej durácie, kreditnej kvality a triedy aktív, pozorovaného na finančných trhoch.

Pravdepodobnosť zlyhania uvedená v prvom pododseku písm. a) bode i) je založená na dlhodobej štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum vo vzťahu k jeho durácii, kreditnej kvalite a triede.

Ak zo štatistiky zlyhania uvedenej v druhom pododseku nie je možné odvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou stanoveného v písmenách b) a c).

Článok 77d

Korekcia volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

1.  Členské štáty môžu vyžadovať predchádzajúci súhlas orgánov dohľadu na to, aby poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 mohli použiť korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.

2.  Pre každú príslušnú menu je stanovenie korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery založené na rozpätí medzi úrokovou mierou, ktorú možno získať z aktív zahrnutých v referenčnom portfóliu aktív pre danú menu, a sadzbami príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.

Referenčné portfólio pre menu je reprezentatívne pre aktíva, ktoré sú denominované v danej mene a do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.

3.  Výška korekcie volatility bezrizikových úrokových mier zodpovedá 65 % rizikovo upravenej prirážky meny.

Rizikovo upravená prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným v odseku 2 a časťou uvedeného rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku týchto aktív.

Korekcia volatility sa uplatní len na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa článku 77a. Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na týchto upravených bezrizikových úrokových mierach.

4.  Pre každú príslušnú krajinu sa korekcia volatility bezrizikových úrokových mier uvedená v odseku 3 pre menu danej krajiny pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou krajiny a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny vždy, keď je tento rozdiel kladný a rizikovo upravená prirážka krajiny je vyššia ako 100 bázických bodov. Zvýšená korekcia volatility sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny. Rizikovo upravená prirážka krajiny sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená prirážka meny pre menu danej krajiny, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny a denominovaných v mene danej krajiny.

5.  Korekcia volatility sa na poistné záväzky neuplatní, ak príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery používaná na výpočet najlepšieho odhadu týchto záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu podľa článku 77b.

6.  Odchylne od článku 101 kapitálová požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku zmien korekcie volatility.

Článok 77e

Technické informácie vyhotovené Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

1.  EIOPA minimálne raz za štvrťrok stanoví a zverejní pre každú príslušnú menu tieto technické informácie:

a) príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 bez akejkoľvek párovacej korekcie alebo korekcie volatility;

b) pre každú príslušnú duráciu, kreditnú kvalitu a triedu aktív fundamentálnu prirážku na výpočet párovacej korekcie uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b);

c) pre každý príslušný vnútroštátny poistný trh korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedenej v článku 77d ods. 1.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky výpočtu technických rezerv a základných vlastných zdrojov môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých pre každú príslušnú menu stanoví technické informácie uvedené v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty využijú uvedené informácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 301 ods. 2.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vhodnosti príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 301 ods. 3.

3.  Ak Komisia v súlade s odsekom 2 prijme technické informácie uvedené v odseku 1, poisťovne a zaisťovne použijú tieto technické informácie pri výpočte najlepšieho odhadu v súlade s článkom 77, párovacej korekcie v súlade s článkom 77c a korekcie volatility v súlade s článkom 77d.

Pokiaľ ide o meny a vnútroštátne trhy, pre ktoré sa úprava uvedená v odseku 1 písm. c) nestanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.

Článok 77f

Revízia opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk a opatrení týkajúcich sa akciového rizika

1.  EIOPA každoročne do 1. januára 2021 podáva Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o vplyve uplatňovania článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich.

Orgány dohľadu počas uvedeného obdobia každoročne poskytnú orgánu EIOPA tieto informácie:

a) dostupnosť dlhodobých záruk pri poistných produktoch na ich vnútroštátnom trhu a správanie sa poisťovní a zaisťovní ako dlhodobých investorov;

b) počet poisťovní a zaisťovní uplatňujúcich párovaciu korekciu, korekciu volatility, predĺženie lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4, podmodulu akciového rizika založeného na durácii a prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d;

c) vplyv párovacej korekcie, korekcie volatility, mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko, podmodulu akciového rizika založeného na durácii a prechodných opatrení uvedených v článkoch 308c a 308d na finančnú pozíciu poisťovní a zaisťovní na vnútroštátnej úrovni a anonymizovane pre každú poisťovňu alebo zaisťovňu;

d) vplyv párovacej korekcie, korekcie volatility, mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko a podmodulu akciového rizika založeného na durácii na investičné správanie poisťovní a zaisťovní a informáciu, či na ich základe nevzniká nenáležitá kapitálová úľava;

e) vplyv akéhokoľvek predĺženia lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4 na úsilie poisťovní a zaisťovní obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo znížiť rizikový profil tak, aby sa zaistilo splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f) ak poisťovne a zaisťovne uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d, informácie o dodržiavaní plánov postupného zavádzania uvedené v článku 308e a o očakávaniach týkajúcich sa zníženia závislosti od týchto prechodných opatrení vrátane opatrení, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie poisťovňou alebo zaisťovňou a orgánmi dohľadu sa očakáva, pričom sa zohľadní regulačné prostredie dotknutého členského štátu.

2.  EIOPA, podľa potreby po konzultácii s ESRB a vykonaní verejnej konzultácie, predloží Komisii stanovisko k posúdeniu uplatňovania článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich. Toto posúdenie sa vykoná vo vzťahu k dostupnosti dlhodobých záruk v poistných produktoch, správaniu sa poisťovní a zaisťovní ako dlhodobých investorov a všeobecnejšie vo vzťahu k finančnej stabilite.

3.  Na základe stanoviska predloženého orgánom EIOPA uvedeného v odseku 2 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu do 1. januára 2021 alebo skôr, ak je to vhodné. Táto správa sa sústredí predovšetkým na vplyvy na:

a) ochranu poistníkov;

b) fungovanie a stabilitu európskych poistných trhov;

c) vnútorný trh, a najmä hospodársku súťaž a rovnocenné podmienky na európskych trhoch s poistením;

d) rozsah, v ktorom poisťovne a zaisťovne naďalej pôsobia ako dlhodobí investori;

e) dostupnosť a cenu anuitných produktov;

f) dostupnosť a cenu konkurenčných produktov;

g) dlhodobé investičné stratégie poisťovní v súvislosti s produktmi, na ktoré sa uplatňujú články 77b a 77c, v pomere k tým, ktoré sú vo vzťahu s inými dlhodobými zárukami;

h) výber spotrebiteľov a vedomie spotrebiteľov o riziku;

i) stupeň diverzifikácie v odvetví poisťovníctva a portfólia aktív poisťovní a zaisťovní;

j) finančnú stabilitu.

Okrem toho správa vychádza zo skúseností orgánov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním článkov 77a až 77e a článku 106, článku 138 ods. 4 a článkov 304, 308c a 308d vrátane delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa nich.

4.  V prípade potreby sa k správe Komisie priložia legislatívne návrhy.

▼B

Článok 78

Ďalšie položky, ktoré sa musia zohľadniť pri výpočte technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte technických rezerv okrem ustanovení článku 77 aj tieto položky:

1. všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení poistných a zaistných záväzkov;

2. infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov;

3. všetky platby poistníkom a príjemcom plnení vrátane budúcich dobrovoľných bonusov, ktoré poisťovne a zaisťovne plánujú udeliť, bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované, pokiaľ tieto platby nespadajú pod pôsobnosť článku 91 ods. 2

Článok 79

Ocenenie finančných garancií a zmluvných opcií začlenených do poistných a zaistných zmlúv

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií začlenených do poistných a zaistných zmlúv.

Akýkoľvek predpoklad pripravený poisťovňou a zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti, že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane odstúpenia od zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných vierohodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, či už explicitne alebo implicitne, vplyvy, ktoré môžu mať budúce zmeny podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

Článok 80

Segmentácia

Pri výpočte technických rezerv rozčlenia poisťovne a zaisťovne svoje poistné a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín a minimálne podľa skupín činnosti.

Článok 81

Pohľadávky vyplývajúce z poistných a zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov

Poisťovne a zaisťovne dodržiavajú pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov ustanovenia článkov 76 až 80.

Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov časové rozdiely medzi splatnosťou pohľadávok a priamymi platbami.

Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Táto úprava je založená na hodnotení pravdepodobnosti zlyhania protistrany a na priemernej strate vyplývajúcej z tohto zlyhania (strata v prípade zlyhania).

Článok 82

Kvalita údajov a uplatňovanie aproximácií vrátane prístupu pri technických rezervách po jednotlivých poistných zmluvách

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne zaviedli vnútorné procesy a postupy s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte svojich technických rezerv.

Ak poisťovne a zaisťovne za špecifických podmienok nemajú dostatočné údaje príslušnej kvality, aby na skupinu alebo podskupinu svojich poistných a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uplatnili spoľahlivé poistno-matematické metódy, môžu sa na účely výpočtu najlepšieho odhadu použiť vhodné aproximácie vrátane prístupu po jednotlivých poistných zmluvách.

Článok 83

Porovnanie so skúsenosťami

Poisťovne a zaisťovne zavedú procesy a postupy, ktorými zabezpečia, aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu, pravidelne porovnávali so skúsenosťami.

Pokiaľ sa porovnaním odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami a výpočtami najlepšieho odhadu poisťovne alebo zaisťovne, príslušné podniky vykonajú primerané úpravy použitých poistno-matematických metód a/alebo použitých predpokladov.

Článok 84

Primeranosť hodnoty technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne preukážu na žiadosť orgánov dohľadu primeranosť hodnoty technických rezerv, ako aj použiteľnosť a relevantnosť použitých metód, a vhodnosť použitých štatistických údajov.

Článok 85

Navýšenie technických rezerv

Pokiaľ výpočet technických rezerv poisťovne a zaisťovne nie je v súlade s článkami 76 až 83, orgány dohľadu môžu od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby navýšili sumu technických rezerv tak, aby zodpovedala hodnote stanovenej podľa týchto článkov.

▼M5

Článok 86

Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy

1.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví:

a) poistno-matematické a štatistické metódy na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

b) metódy, zásady a techniky na stanovenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2;

c) okolnosti, za akých sa vypočítajú technické rezervy ako celok alebo ako súčet najlepšieho odhadu a rizikovej marže, a metódy, ktoré sa majú použiť v prípade, že sa technické rezervy vypočítajú ako celok, ako sa uvádza v článku 77 ods. 4;

d) metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na výpočet rizikovej marže vrátane stanovenia sumy použiteľných vlastných zdrojov potrebných na zabezpečenie poistných a zaistných záväzkov a kalibráciu miery nákladov na kapitál, ako sa uvádza v článku 77 ods. 5;

e) skupiny činností, na základe ktorých sa rozčlenia poistné a zaistné záväzky s cieľom výpočtu technických rezerv, ktoré sú uvedené v článku 80;

f) normy, ktoré sa majú splniť s cieľom zabezpečiť vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých na výpočet technických rezerv, a špecifické podmienky, za akých by bolo vhodné použiť aproximácie vrátane individuálneho prístupu na výpočet najlepšieho odhadu, ako sa uvádza v článku 82;

g) špecifikácie požiadaviek stanovených v článku 77b ods. 1 vrátane metód, predpokladov a štandardných parametrov, ktoré sa majú použiť pri výpočte dosahov šoku rizika úmrtnosti uvedeného v článku 77b ods. 1 písm. e);

h) špecifikácie požiadaviek stanovených v článku 77c vrátane predpokladov a metód, ktoré sa majú použiť pri výpočte párovacej korekcie a fundamentálnej prirážky;

i) metódy a predpoklady pre výpočet korekcie volatility uvedenej v článku 77d vrátane vzorca na výpočet prirážky uvedenej v odseku 2 uvedeného článku.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s metódami pre výpočet technických rezerv EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a) metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy z dôvodu zlyhania protistrany uvedenej v článku 81 a určenej na odhad očakávaných strát z dôvodu zlyhania protistrany;

b) pokiaľ je to potrebné, zjednodušené metódy a techniky na výpočet technických rezerv s cieľom zabezpečiť, aby poistno-matematické a štatistické metódy uvedené v písmenách a) a d) boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík prijatých poisťovňami a zaisťovňami vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 77b EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na schválenie uplatnenia párovacej korekcie uvedenej v článku 77b ods. 1.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



Oddiel 3

Vlastné zdroje



Pododdiel 1

Stanovenie vlastných zdrojov

Článok 87

Vlastné zdroje

Vlastné zdroje tvorí súčet základných vlastných zdrojov uvedených v článku 88 a dodatkových vlastných zdrojov uvedených v článku 89.

článok 88

Základné vlastné zdroje

Základné vlastné zdroje tvoria tieto položky:

1. prebytok aktív nad záväzkami, ocenený v súlade s článkom 75 a oddielom 2;

2. podriadené záväzky.

Prebytok uvedený v bode 1 sa zníži o čiastku vlastných akcií, ktoré sú v držbe poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 89

Dodatkové vlastné zdroje

1.  Dodatkové vlastné zdroje tvoria iné položky ako základné vlastné zdroje, ktoré sa môžu použiť na absorpciu strát.

Dodatkové vlastné zdroje tvoria nasledujúce položky, ak nie sú položkami základných vlastných zdrojov:

a) nesplatené základné imanie alebo počiatočný kapitál, ktorý nebol vyžiadaný;

b) akreditívy a záruky;

c) akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňami a zaisťovňami.

V prípade vzájomných poisťovacích spolkov alebo podobných spolkov s premenlivými príspevkami môžu byť dodatkové vlastné zdroje tvorené aj akýmikoľvek budúcimi pohľadávkami, ktoré môžu tieto spolky požadovať od svojich členov prostredníctvom dodatočného príspevku počas nasledujúcich 12 mesiacov.

2.  Pokiaľ položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.

Článok 90

Schválenie dodatkových vlastných zdrojov orgánom dohľadu

1.  Výška položiek dodatkových vlastných zdrojov, ktorá sa zohľadňuje pri stanovovaní vlastných zdrojov, je predmetom predchádzajúceho schválenia orgánom dohľadu.

2.  Suma priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov zohľadňuje schopnosť položky absorbovať stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka dodatkových vlastných zdrojov fixnú nominálnu hodnotu, suma tejto položky sa rovná jej nominálnej hodnote, ak vhodne odráža schopnosť položky absorbovať stratu.

3.  Orgány dohľadu schvália buď:

a) peňažnú hodnotu každej položky dodatkových vlastných zdrojov; alebo

b) metódu na určenie výšky každej položky dodatkových vlastných zdrojov, pričom v takomto prípade orgány dohľadu schvália výšku hodnoty určenej v súlade s touto metódou na určité obdobie.

4.  Orgány dohľadu pri schvaľovaní každej jednej položky dodatkových vlastných zdrojov hodnotia:

a) situáciu príslušných protistrán z hľadiska ich platobnej schopnosti a ochoty zaplatiť;

b) vymožiteľnosť zdrojov vzhľadom na právnu formu položky, ako aj na akékoľvek podmienky, ktoré by mohli zabrániť úspešnému splateniu alebo vyžiadaniu položky;

c) akékoľvek informácie o výsledku minulých žiadostí poisťovní a zaisťovní o takéto dodatkové vlastné zdroje, pokiaľ sa tieto informácie dajú spoľahlivo využiť na zhodnotenie očakávaného výsledku budúcich žiadostí.

Článok 91

Prebytočné zdroje

1.  Prebytočné zdroje sa považujú za kumulované zisky, ktoré neboli určené na rozdelenie medzi poistníkov a oprávnené osoby.

2.  Ak je to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, prebytočné zdroje nie sú považované za poistné a zaistné záväzky, pokiaľ spĺňajú kritériá stanovené v článku 94 ods. 1

Článok 92

Vykonávacie opatrenia

1.  Komisia prijme vykonávacie opatrenia, ktorými spresní:

a) kritériá udeľovania schválenia orgánom dohľadu v súlade s článkom 90;

b) posudzovanie účastí v zmysle tretieho pododseku článku 212 ods. 2 vo finančných a úverových inštitúciách pri stanovovaní vlastných zdrojov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 301 ods. 3

2.  Účasti vo finančných a úverových inštitúciách uvedené v odseku 1 písm. b) zahŕňajú:

a) účasti, ktoré majú poisťovne a zaisťovne:

i) v úverových a finančných inštitúciách v zmysle článku 4 ods. 1 a 5 smernice 2006/48/ES,

ii) v investičných spoločnostiach v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2004/39/ES;

b) podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 63 a článku 64 ods. 3 smernice 2006/48/ES, ktoré majú poisťovne a zaisťovne voči subjektom uvedeným v písmene a) tohto odseku, v ktorých majú účasť.



Pododdiel 2

Klasifikácia vlastných zdrojov

Článok 93

Charakteristiky a vlastnosti použité na zaradenie vlastných zdrojov do tried

1.  Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie týchto položiek závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje alebo dodatkové vlastné zdroje a na tom, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:

a) položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného absorbovania strát pri pokračovaní činnosti, ako aj v prípade likvidácie (trvalá dostupnosť);

b) v prípade likvidácie je na absorbovanie strát k dispozícii položka v plnej výške a splatenie položky sa zamietne jej držiteľovi dovtedy, kým nie sú splnené všetky ostatné záväzky vrátane poistných a zaistných záväzkov voči poistníkom a oprávneným osobám poistných a zaistných zmlúv (podriadenosť).

2.  Pri posudzovaní, do akej miery spĺňajú položky vlastných zdrojov charakteristiky stanovené v odseku 1 písm. a) a b), a to v súčasnosti, ako aj v budúcnosti, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má alebo nemá dátum splatnosti. Pokiaľ má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, relatívna doba trvania položky sa zohľadní v porovnaní s trvaním poistných a zaistných záväzkov podniku (dostatočná doba trvania).

Okrem toho sa posudzujú tieto vlastnosti:

a) či je položka zbavená požiadaviek alebo podnetov k splateniu nominálnych súm (absencia podnetov k splateniu);

b) či je položka zbavená povinných pevne stanovených poplatkov (absencia povinných správnych nákladov);

c) či je položka zbavená bremien (absencia bremien).

Článok 94

Hlavné kritériá na zaradenie do tried

1.  Položky základných vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 1, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

2.  Položky základných vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

Položky dodatkových vlastných zdrojov sú zaradené do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

3.  Všetky ostatné položky základných a dodatkových zdrojov, ktoré nepodliehajú odsekom 1 a 2, sú zaradené do triedy 3.

článok 95

Zaradenie vlastných zdrojov do tried

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne zaradili svoje položky vlastných zdrojov na základe kritérií stanovených v článku 94.

Poisťovne a zaisťovne prípadne použijú na tento účel zoznam položiek vlastných zdrojov uvedený v článku 97 ods. 1 písm. a).

Pokiaľ položka vlastného zdroja nie je zahrnutá do tohto zoznamu, poisťovne a zaisťovne ju ohodnotia a zaradia v súlade s prvým odsekom. Toto zaradenie podlieha schváleniu orgánom dohľadu.

Článok 96

Zaradenie špecifických položiek vlastných zdrojov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 95 a článok 97 ods. 1 písm. a) sa na účely tejto smernice uplatnia tieto zaradenia do tried:

1. prebytočné zdroje podliehajúce ustanoveniam článku 91 ods. 2 sa zaradia do triedy 1;

2. akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú úverové inštitúcie povolené v súlade so smernicou 2006/48/ES, sa zaradia do triedy 2;

3. akékoľvek budúce pohľadávky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami poisťujúce výhradne riziká uvedené v odvetviach 6, 12 a 17 v časti A prílohy I mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, sa zaradia do triedy 2.

V súlade s druhým pododsekom článku 94 ods. 2 sa akékoľvek budúce pohľadávky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky s premenlivými príspevkami mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov a ktoré nespadajú pod bod 3 prvého pododseku, zaradia do triedy 2, ak do značnej miery zodpovedajú charakteristikám stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) a b), pričom sa zohľadňujú vlastnosti stanovené v článku 93 ods. 2

▼M5

Článok 97

Delegované akty a regulačné technické predpisy

1.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví zoznam položiek vlastných zdrojov vrátane položiek uvedených v článku 96, o ktorých sa usudzuje, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 94, ktorý pri každej položke vlastných zdrojov obsahuje presný opis znakov určujúcich jej zaradenie.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s klasifikáciou vlastných zdrojov EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metódy, ktoré majú orgány dohľadu použiť, keď schvaľujú posúdenie a klasifikáciu položiek vlastných zdrojov, ktoré nie sú v zozname uvedenom v odseku 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Komisia pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje zoznam uvedený v odseku 1 v závislosti od vývoja na trhu.

▼B



Pododdiel 3

Použiteľnosť vlastných zdrojov

Článok 98

Použiteľnosť a limity platné pre triedy 1, 2 a 3

1.  Pokiaľ ide o splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek triedy 2 a triedy 3 podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:

a) pomer položiek triedy 1 v použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov;

b) použiteľná suma položiek triedy 3 je nižšia ako tretina celkovej sumy použiteľných vlastných zdrojov.

2.  Pokiaľ ide o splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, ktoré sú zaradené do triedy 2, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že pomer položiek triedy 1 v použiteľných základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej sumy použiteľných základných vlastných zdrojov.

3.  Použiteľná čiastka vlastných zdrojov na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článku 100 sa rovná súčtu sumy triedy 1, použiteľnej sumy triedy 2 a použiteľnej sumy triedy 3.

4.  Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na pokrytie minimálnej kapitálovej požiadavky stanovenej v článku 128 sa rovná súčtu sumy triedy 1 a použiteľnej sumy položiek základných vlastných zdrojov zaradených do triedy 2.

▼M5

Článok 99

Delegované akty týkajúce sa použiteľnosti vlastných zdrojov

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví:

a) kvantitatívne limity uvedené v článku 98 ods. 1 a 2;

b) úpravy, ktoré by sa mali vykonať s cieľom zohľadniť neprevoditeľnosť tých položiek vlastných zdrojov, ktoré sa môžu použiť len na krytie strát vzniknutých z konkrétneho segmentu záväzkov alebo z konkrétnych rizík (oddelene spravované fondy – „ring-fenced funds“).

▼B



Oddiel 4

Kapitálová požiadavka na solventnosť



Poddodiel 1

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť s využitím štandardného vzorca alebo vnútorného modelu

Článok 100

Všeobecné ustanovenia

Členské štáty vyžadujú, aby mali poisťovne a zaisťovne v držbe použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta buď na základe štandardného vzorca podľa pododdielu 2 alebo s využitím vnútorného modelu stanoveného v pododdiele 3.

článok 101

Výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 5.

2.  Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude pokračovať vo svojej činnosti.

3.  Kapitálová požiadavka na solventnosť sa určí takým spôsobom, aby bolo zabezpečené, že sa zohľadnia všetky kvantifikovateľné riziká, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne vystavené. Výpočet pokrýva existujúcu činnosť ako aj očakávanú novú produkciu nasledujúcich 12 mesiacov. Pri súčasnej činnosti pokrýva kapitálová požiadavka na solventnosť výlučne neočakávané straty.

Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku (Value-at-Risk) základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne s 99,5 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roku.

4.  Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:

a) upisovacie riziko neživotného poistenia;

b) upisovacie riziko životného poistenia;

c) upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d) trhové riziko;

e) kreditné riziko;

f) operačné riziko.

Operačné riziko uvedené v písmene f) prvého pododseku zahŕňa právne riziká a vylučuje riziká vyplývajúce zo strategických rozhodnutí, ako aj riziko straty dobrého mena.

5.  Poisťovne a zaisťovne zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť vplyvy techník zmierňovania rizík pod podmienkou, že kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce z použitia takýchto techník sú náležite zohľadnené v kapitálovej požiadavke na solventnosť.

Článok 102

Frekvencia výpočtu

1.  Poisťovne a zaisťovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť aspoň raz ročne a výsledky tohto výpočtu oznámia orgánom dohľadu.

Poisťovne a zaisťovne majú mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré pokryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

Poisťovne a zaisťovne priebežne monitorujú hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa rizikový profil poisťovní alebo zaisťovní významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušné poisťovne alebo zaisťovne bezodkladne opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť a jej výšku oznámia orgánom dohľadu.

2.  Pokiaľ sa preukáže, že sa rizikový profil poisťovní alebo zaisťovní významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, orgány dohľadu môžu od príslušných poisťovní alebo zaisťovní požadovať, aby prepočítali kapitálovú požiadavku na solventnosť.



Pododdiel 2

Kapitálová požiadavka na solventnosť štandardný vzorec

Článok 103

Štruktúra štandardného vzorca

Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa rovná súčtu týchto položiek:

a) základná kapitálová požiadavka na solventnosť, ako sa stanovuje v článku 104;

b) kapitálová požiadavka pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c) úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty, ako sa ustanovuje v článku 108.

článok 104

Konštrukcia základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Základná kapitálová požiadavka na solventnosť pozostáva z jednotlivých rizikových modulov, ktoré sa agregujú v súlade s bodom 1 prílohy IV.

Tvoria ju minimálne tieto rizikové moduly:

a) upisovacie riziko neživotného poistenia;

b) upisovacie riziko životného poistenia;

c) upisovacie riziko zdravotného poistenia;

d) trhové riziko;

e) riziko zlyhania protistrany.

2.  Na účely odseku 1 písm. a), b) a c) sa poistné a zaistné činnosti priradia k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových rizík.

3.  Celková kapitálová požiadavka na solventnosť určená na základe korelačných koeficientov pre agregáciu rizikových modulov uvedených v odseku 1 a kalibrácie kapitálových požiadaviek pre každý rizikový modul je v súlade so zásadami stanovenými v článku 101.

4.  Každý rizikový modul uvedený v odseku 1 sa kalibruje prostredníctvom hodnoty v riziku (Value-at-Risk) s 99,5 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roka.

V konštrukcii každého rizikového modulu sa prípadne zohľadnia diverzifikačné účinky, ak je to primerané.

5.  V prípade základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako aj akékoľvek zjednodušené výpočty podľa článku 109 sa použije rovnaká konštrukcia a špecifikácia rizikových modulov všetkými poisťovňami a zaisťovňami.

6.  Pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z katastrôf, na výpočet modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia sa môžu prípadne použiť geografické špecifikácie, ak je to primerané.

7.  So súhlasom orgánov dohľadu môžu poisťovne a zaisťovne pri výpočte modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia nahradiť v konštrukcii štandardného vzorca podskupinu jeho parametrov konkrétnymi parametrami charakteristickými pre príslušné poisťovne a zaisťovne.

Takéto parametre sa kalibrujú na základe vlastných údajov príslušných poisťovní a zaisťovní alebo údajov, ktoré priamo súvisia s činnosťou takýchto poisťovní a zaisťovní s použitím štandardizovaných metód.

Orgány dohľadu overia pri udeľovaní schválenia úplnosť, presnosť a primeranosť použitých údajov.

Článok 105

Výpočet základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Základná kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 6.

2.  Modul upisovacieho rizika neživotného poistenia zohľadní riziko vyplývajúce zo záväzkov neživotného poistenia v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Zohľadňuje neistotu výsledkov poisťovní a zaisťovní v súvislosti s existujúcimi záväzkami poisťovní a zaisťovní ako aj s očakávanou novou produkciou počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Vypočíta sa v súlade s bodom 2 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí (riziko poistného a rezerv neživotného poistenia);

b) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko neživotného poistenia).

3.  Modul upisovacieho rizika životného poistenia zohľadní riziko vyplývajúce zo záväzkov životného poistenia v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Vypočíta sa v súlade s bodom 3 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zvýšenie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko úmrtnosti);

b) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite úmrtnosti, keď zníženie úmrtnosti vedie k zvýšeniu hodnoty poistných záväzkov (riziko dlhovekosti);

c) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite invalidity, chorôb a chorobnosti (riziko invalidity – chorobnosti);

d) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia (riziko životných nákladov);

e) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite sadzieb revíznych uplatňovaných na anuity v súvislosti so zmenami právneho prostredia alebo zdravotného stavu poistenej osoby (revízne riziko);

f) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite miery odstúpenia od zmluvy s výplatou a bez výplaty odkupnej hodnoty, ukončenia zmluvy a obnovy zmluvy (riziko ukončenia zmlúv);

g) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s mimoriadnymi alebo výnimočnými udalosťami (katastrofické riziko životného poistenia).

4.  Modul upisovacieho rizika zdravotného poistenia zohľadňuje riziko vyplývajúce zo zdravotného poistenia, a to bez ohľadu na to, či sa zdravotné poistenie vykonáva na podobnom technickom základe ako životné poistenie alebo nevykonáva, v súvislosti s prebratými rizikami a procesmi používanými pri výkone činnosti.

Zahŕňa minimálne tieto riziká:

a) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce zo zmien v úrovni, trende alebo volatilite nákladov vynaložených pri správe poistenia a zaistenia;

b) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z fluktuácie, a to načasovania, frekvencie a závažnosti poistných udalostí a trvania a sumy likvidácie poistných udalostí v čase tvorby rezerv;

c) riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov vyplývajúce z významnej neistoty pri určovaní poistného a predpokladov tvorby rezerv v súvislosti s vypuknutím rozsiahlych epidémií, ako aj neobvyklou akumuláciou rizík za takýchto extrémnych okolností.

5.  Modul trhového rizika zohľadní riziko vyplývajúce z úrovne alebo volatility trhových cien finančných nástrojov, ktoré majú dosah na hodnotu aktív a záväzkov poisťovní a zaisťovní. Riadne zohľadňuje štrukturálne rozdiely medzi aktívami a záväzkami, najmä pokiaľ ide o ich trvanie.

Vypočíta sa v súlade s bodom 4 prílohy IV ako kombinácia kapitálových požiadaviek minimálne pre tieto podmoduly:

a) citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny časovej štruktúry úrokových mier alebo na volatilitu úrokových mier (riziko úrokových mier);

b) citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií (akciové riziko);

c) citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien nehnuteľností (riziko nehnuteľností);

d) citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility úverového rozpätia nad úroveň časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery (riziko úverového rozpätia);

e) citlivosť hodnoty aktív, záväzkov a finančných nástrojov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov (kurzové riziko);

f) dodatočné riziká pre poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce z nedostatočnej diverzifikácie portfólia aktív alebo z výrazného vystavenia sa riziku zlyhania jediného emitenta cenných papierov alebo skupiny príslušných emitentov (riziko koncentrácie trhových rizík).

6.  Modul rizika zlyhania protistrany zohľadní prípadné straty spôsobené neočakávaným zlyhaním alebo zhoršením úverového ratingu protistrán alebo dlžníkov poisťovní a zaisťovní v nadchádzajúcich 12 mesiacoch. Modul rizika zlyhania protistrany pokrýva zmluvy na zníženie rizika, ako sú zaisťovacie zmluvy, sekuritizácia a deriváty a pohľadávky voči sprostredkovateľom, ako aj všetky ostatné úverové expozície, na ktoré sa nevzťahuje podmodul rizika úverového rozpätia. Riadne zohľadňuje kolaterál a iné zabezpečenie, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v držbe alebo na vlastnom účte, ako aj riziká s tým spojené.

V prípade každej protistrany modul rizika zlyhania protistrany zohľadní celkovú expozíciu voči riziku protistrany poisťovne alebo zaisťovne voči tejto protistrane bez ohľadu na právnu formu jej zmluvných záväzkov k tomuto podniku.

Článok 106

Výpočet podmodulu akciového rizika: mechanizmus symetrickej úpravy

1.  Podmodul akciového rizika vypočítaný v súlade so štandardným vzorcom zahŕňa symetrickú úpravu kapitálovej požiadavky, ktorá sa uplatňuje na pokrytie rizika vyplývajúceho zo zmien úrovne cien akcií.

2.  Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky, kalibrovanej v súlade s článkom 104 ods. 4 a pokrývajúcej riziká vyplývajúce zo zmien úrovne cien akcií, je založená na funkcii súčasnej úrovne primeraného akciového indexu a váženej priemernej úrovne tohto indexu. Vážený priemer sa vypočíta za primerané časové obdobie, ktoré je rovnaké pre všetky poisťovne a zaisťovne.

3.  Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky pokrývajúcej riziká vyplývajúce z úrovne cien akcií nebude mať za následok uplatňovanie kapitálovej požiadavky zmenenej o viac ako 10 percentuálnych bodov oproti štandardnej kapitálovej požiadavke.

Článok 107

Kapitálová požiadavka pre operačné riziko

1.  Kapitálová požiadavka pre operačné riziko zohľadní operačné riziká, pokiaľ už nie sú zohľadnené v rizikových moduloch uvedených v článku 104. Táto požiadavka sa kalibruje v súlade s článkom 101 ods. 3

2.  Pokiaľ ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko znášajú poistníci, výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko zohľadní výšku ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.

3.  Pokiaľ ide o zmluvy poistenia a zaistenia iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na účely týchto poistných a zaistných záväzkov. V tomto prípade kapitálová požiadavka pre operačné riziká nepresiahne 30 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto operácie poistenia a zaistenia.

Článok 108

Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty

Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty uvedená v článku 103 písm. c) zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom zníženia technických rezerv alebo odložených daní alebo kombinácia oboch postupov.

Úprava zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení poistných zmlúv, pokiaľ poisťovne a zaisťovne môžu preukázať, že zníženie takýchto plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia rizika ak budúce dobrovoľné plnenia nie sú vyššie ako súčet technických rezerv a odložených daní súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami.

Na účely druhého odseku sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení v prípade nepriaznivých okolností porovná s hodnotou takýchto plnení podľa predpokladov použitých pri výpočte najlepšieho odhadu.

Článok 109

Zjednodušenie štandardného vzorca

Poisťovne a zaisťovne môžu použiť zjednodušený výpočet pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to opodstatňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, ktorým čelia, a pokiaľ by bolo neprimerané žiadať, aby všetky poisťovne a zaisťovne uplatňovali štandardizovaný výpočet.

Zjednodušené výpočty sa kalibrujú v súlade s článkom 101 ods. 3

▼M5

Článok 109a

Harmonizované technické údaje používané v štandardnom vzorci

1.  Na účely výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh vykonávacích technických predpisov na zaradenie ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr na objektívnu stupnicu úrovní kreditnej kvality uplatnením krokov stanovených v súlade s článkom 111 ods. 1 písm. n).

Spoločný výbor ESA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku a na účely zjednodušenia výpočtu modulu trhového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zjednodušenia výpočtu modulu rizika zlyhania protistrany uvedeného v článku 105 ods. 6, hodnotenia techník na zmiernenie rizík uvedených v článku 101 ods. 5 a výpočtu technických rezerv EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie:

a) zoznamov regionálnych vlád a miestnych orgánov, s expozíciami voči ktorým sa má zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v jurisdikcii ktorej sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu existencie osobitných právomocí regionálnych vlád a miestnych orgánov získavať príjmy a existujú osobitné inštitucionálne opatrenia, ktorých účinkom sa znižuje riziko zlyhania;

b) akciového indexu uvedeného v článku 106 ods. 2, a to v súlade s podrobnými kritériami stanovenými v článku 111 ods. 1 písm. c) a o);

c) úprav, ktoré sa majú vykonať v prípade mien viazaných na euro v podmodule menového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, a to v súlade s podrobnými kritériami úprav mien viazaných na euro na účely uľahčenia výpočtu podmodulu menového rizika, ako sa stanovujú v článku 111 ods. 1 písm. p).

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  EIOPA zverejní technické informácie vrátane informácií týkajúcich sa symetrickej úpravy uvedenej v článku 106 aspoň raz za štvrťrok.

4.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku a na účely zjednodušenia výpočtu modulu upisovacieho rizika zdravotného poistenia uvedeného v článku 105 ods. 4, EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých s ohľadom na výpočty poskytnuté orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov určí štandardné odchýlky v súvislosti s konkrétnymi vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami členských štátov, ktoré povoľujú prerozdeliť poistné plnenia súvisiace so zdravotným rizikom medzi poisťovne a zaisťovne a ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 5 a akékoľvek ďalšie kritériá stanovené prostredníctvom delegovaných aktov.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5.  Vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 4 sa uplatňujú len na vnútroštátne legislatívne opatrenia členských štátov, ktoré povoľujú prerozdeliť poistné plnenia súvisiace so zdravotným rizikom medzi poisťovne a zaisťovne a ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a) mechanizmus prerozdeľovania poistných plnení je transparentný a plne špecifikovaný vopred pred jednoročným obdobím, na ktoré sa uplatňuje;

b) mechanizmus prerozdelenia poistných plnení, počet poisťovní zúčastnených na systéme rozdelenia zdravotného rizika (health risk equalisation system – HRES) a rizikové charakteristiky podnikania spadajúceho pod HRES zaručujú, že v prípade každého podniku zúčastneného na HRES je volatilita ročných strát z podnikania spadajúceho pod HRES výrazne znížená prostredníctvom HRES, a to pokiaľ ide o poistné, ako aj o riziko rezerv;

c) zdravotné poistenie spadajúce pod HRES je povinné a slúži ako čiastočná alebo úplná alternatíva zdravotného poistenia poskytovanému zákonným systémom sociálneho zabezpečenia;

d) v prípade zlyhania poisťovní zúčastnených na HRES jedna alebo niekoľko vlád členských štátov zaručí, že v plnom rozsahu uspokojí nároky poistníkov poisťovní, ktorých podnikanie spadá pod HRES.

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých stanoví ďalšie kritériá, ktoré musia spĺňať vnútroštátne legislatívne opatrenia, a metodiku a požiadavky na výpočet štandardných odchýlok uvedených v odseku 4 tohto článku.

▼B

Článok 110

Významné odchýlky od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca

Pokiaľ nie je vhodné, aby sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použil štandardný vzorec podľa pododdielu 2, pretože sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec výpočtu, orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požadovať od poisťovne alebo zaisťovne, aby pri výpočte modulov upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia nahradil podskupinu parametrov použitých pri výpočte podľa štandardného vzorca parametrami špecifickými pre príslušný podnik, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7 Tieto špecifické parametre sa vypočítajú takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že poisťovňa alebo zaisťovňa splní ustanovenia článku 101 ods. 3

▼M5

Článok 111

Delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy týkajúce sa článkov 103 až 109

1.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom bližšie určiť:

a) štandardný vzorec v súlade s článkami 101 a 103 až 109;

b) akékoľvek nevyhnutné podmoduly alebo podmoduly presnejšie kryjúce riziká, ktoré patria do príslušných rizikových modulov uvedených v článku 104, ako aj ich následné aktualizácie;

c) metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú kalibrovať na úroveň spoľahlivosti uvedenú v článku 101 ods. 3 a použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v článkoch 104, 105 a 304, mechanizmus symetrickej úpravy a primeranú lehotu vyjadrenú počtom mesiacov, ako sa uvádza v článku 106, a primeraný prístup k integrovaniu metódy uvedenej v článku 304 do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca;

d) korelačné parametre vrátane parametrov stanovených v prílohe IV, ak je to potrebné, a postupy aktualizácie týchto parametrov;

e) ak poisťovne a zaisťovne použijú techniky na zmiernenie rizika, metódy a predpoklady, ktoré sa majú použiť na zhodnotenie zmien v rizikovom profile príslušných poisťovní a zaisťovní a na úpravu výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f) kvalitatívne kritériá, ktoré musia spĺňať techniky na zmiernenie rizík uvedené v písmene e) s cieľom zabezpečiť, aby sa riziko skutočne prenieslo na tretiu stranu;

fa) metódu a parametre, ktoré sa majú použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky na riziko zlyhania protistrany v prípade expozície kvalifikovaným centrálnym zmluvným stranám, uvedené parametre zabezpečujúce konzistentnosť v zaobchádzaní s takýmito expozíciami v prípade úverových inštitúcií a investičných inštitúcií v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 a 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g) metódy a parametre, ktoré sa majú použiť pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko stanovenej v článku 107 vrátane percentuálnej hodnoty uvedenej v článku 107 ods. 3;

h) metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelene spravovanými fondmi (ring-fenced funds);

i) metódy, ktoré sa majú použiť na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv alebo odložených daní absorbovať straty, ako sa ustanovuje v článku 108;

j) podskupinu štandardných parametrov v moduloch upisovacieho rizika životného, neživotného a zdravotného poistenia, ktoré sa môžu nahradiť konkrétnymi parametrami poisťovní a zaisťovní, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 7;

k) štandardizované metódy, ktoré majú použiť poisťovne alebo zaisťovne na výpočet parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v písmene j), a akékoľvek kritériá týkajúce sa úplnosti, presnosti a primeranosti použitých údajov, ktoré sa musia splniť pred udelením súhlasu orgánom dohľadu, spoločne s postupom, ktorý treba dodržiavať pri takomto schvaľovaní;

l) zjednodušené výpočty určené pre špecifické podmoduly a rizikové moduly, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a zaisťovní, aby boli oprávnené použiť uvedené zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109;

m) prístup, ktorý sa použije v súvislosti s prepojenými poisťovňami a zaisťovňami v zmysle článku 212 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadňujúc pravdepodobné zníženie volatility hodnoty týchto prepojených spoločností vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyv, ktorý má podnik s účasťou na tieto prepojené spoločnosti;

n) ako používať externé ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca a zaradenie externých ratingov podľa stupnice kategórií úverovej kvality uvedenej v článku 109a ods. 1, čo musí byť v súlade s používaním externých ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr pri výpočte kapitálových požiadaviek pre úverové inštitúcie uvedené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a finančné inštitúcie uvedené v článku 4 ods. 1 bode 26 uvedeného nariadenia;

o) podrobné kritériá akciového indexu uvedeného v článku 109a ods. 2 písm. c);

p) podrobné kritériá úpravy mien viazaných na euro na účely zjednodušenia výpočtu podmodulu menového rizika uvedeného v článku 109a ods. 2 písm. d);

q) podmienky kategorizácie regionálnych vlád a miestnych orgánov uvedené v článku 109a ods. 2 písm. a).

2.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na schválenie parametrov charakteristických pre poisťovne a zaisťovne uvedených v odseku 1 písm. k) orgánom dohľadu.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  Komisia zhodnotí do 31. decembra 2020 vhodnosť metód, predpokladov a štandardných parametrov použitých pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca. Zohľadní pritom najmä výkon všetkých tried aktív a finančných nástrojov, správanie investorov, ktorí investovali do týchto aktív a finančných nástrojov, ako aj vývoj, pokiaľ ide o stanovenie medzinárodných noriem v oblasti finančných služieb. Preskúmanie niektorých tried aktív možno uprednostniť. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na zmenu tejto smernice alebo delegovaných či vykonávacích aktov prijatých na jej základe.

4.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí kvantitatívne limity a kritériá použiteľnosti aktív v prípadoch, keď tieto riziká nie sú dostatočne pokryté podmodulom.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Uvedené regulačné technické predpisy sa uplatňujú na aktíva kryjúce technické rezervy s výnimkou aktív, ktoré sú v držbe na krytie záväzkov v životnom poistení, kde investičné riziko znáša poistník. Komisia ich zreviduje na základe vývoja štandardného vzorca a finančných trhov.

▼B



Pododdiel 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť úplné a čiastočné vnútorné modely

Článok 112

Všeobecné ustanovenia o schvaľovaní úplných a čiastočných vnútorných modelov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne alebo zaisťovne mohli vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom použitia úplného alebo čiastočného modelu schváleného orgánmi dohľadu.

2.  Poisťovne a zaisťovne môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo viacerých nasledujúcich prvkov:

a) jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa stanovuje v článkoch 104 a 105;

b) kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, ako sa stanovuje v článku 107;

c) úpravy uvedenej v článku 108.

Čiastočné modelovanie sa okrem toho môže uplatniť na všetky činnosti poisťovní a zaisťovní, alebo iba na jednu alebo viaceré hlavné zložky činnosti.

3.  Súčasťou každej žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce, že vnútorný model spĺňa požiadavky, stanovené v článkoch 120 až 125.

Pokiaľ sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky stanovené v článkoch 120 až 125 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia modelu.

4.  Orgány dohľadu prijmú rozhodnutie o žiadosti v lehote šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti.

5.  Orgány dohľadu schvália žiadosť iba vtedy, ak sú presvedčené, že systémy poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa identifikácie, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizika sú vhodné, a najmä, ak vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku 3.

6.  Rozhodnutie orgánov dohľadu o zamietnutí žiadosti o použitie vnútorného modelu bude obsahovať odôvodnenie.

7.  Po získaní schválenia od orgánov dohľadu môžu byť poisťovne a zaisťovne prostredníctvom odôvodneného rozhodnutia požiadané, aby oznámili orgánom dohľadu odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovený podľa štandardného vzorca, ako sa stanovuje v pododdiele 2.

článok 113

Osobitné ustanovenia o schvaľovaní čiastočných vnútorných modelov

1.  Pokiaľ ide o čiastočný vnútorný model, orgán dohľadu poskytne schválenie len vtedy, keď tento model spĺňa požiadavky stanovené v článku 112 a tieto dodatočné podmienky:

a) poisťovňa alebo zaisťovňa riadne vysvetlili dôvody obmedzeného rozsahu uplatňovania modelu;

b) výsledná kapitálová požiadavka na solventnosť primeranejšie odráža rizikový profil podniku a najmä spĺňa zásady stanovené v pododdiele 1;

c) jeho štruktúra je v súlade so zásadami stanovenými v pododdiele 1, čo umožňuje úplné začlenenie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť.

2.  Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu, ktorý pokrýva iba určité podmoduly konkrétneho rizikového modulu, alebo niektoré zložky činnosti poisťovne alebo zaisťovne v súvislosti s konkrétnym rizikovým modulom, alebo časti oboch, orgány dohľadu môžu požadovať, aby príslušné poisťovne a zaisťovne predložili realistický plán na prechodné obdobie na rozšírenie rozsahu modelu.

V pláne na prechodné obdobie sa stanoví, akým spôsobom plánujú poisťovne a zaisťovne rozšíriť rozsah modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti, s cieľom zabezpečiť, aby model pokrýval prevažnú časť ich operácií poistenia s ohľadom na konkrétny rizikový modul.

▼M5

Článok 114

Delegované akty a vykonávacie technické predpisy týkajúce sa vnútorných modelov na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom určiť:

a) úpravy noriem stanovených v článkoch 120 až 125 vzhľadom na obmedzený rozsah uplatňovania čiastočného vnútorného modelu;

b) spôsob, ktorým sa čiastočný vnútorný model má úplne začleniť do štandardného vzorca na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý je uvedený v článku 113 ods. 1 písm. c), a požiadavky na používanie alternatívnych integračných techník.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch na:

a) schvaľovanie vnútorného modelu v súlade s článkom 112 a

b) schvaľovanie zásadných zmien vnútorného modelu a zmien v koncepcii zmeny vnútorného modelu uvedenej v článku 115.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 115

Koncepcia zmeny úplného a čiastočného vnútorného modelu

V rámci počiatočného schvaľovacieho procesu vnútorného modelu orgány dohľadu schvália koncepciu zmeny modelov poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovne a zaisťovne môžu zmeniť svoj vnútorný model v súlade s touto koncepciou.

Koncepcia zahŕňa špecifikácie menších a väčších zmien vnútorných modelov.

Väčšie zmeny vnútorných modelov, ako aj zmeny tejto koncepcie, podliehajú zakaždým predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, ako sa ustanovuje v článku 112.

Menšie zmeny vnútorného modelu nepodliehajú predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, pokiaľ sa vykonávajú v súlade s touto koncepciou.

Článok 116

Zodpovednosti správnych orgánov, riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány poisťovní a zaisťovní schvália žiadosti o schválenie vnútorného modelu uvedeného v článku 112 určené orgánom dohľadu, ako aj žiadosti o schválenie každej následnej väčšej zmeny vykonanej na tomto modeli.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány nesú zodpovednosť za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.

Článok 117

Návrat k štandardnému vzorcu

Po prijatí schválenia v súlade s článkom 112 sa poisťovne a zaisťovne nevrátia k výpočtu celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti v súlade so štandardným vzorcom, ako sa stanovuje v pododdiele 2, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a po schválení orgánmi dohľadu.

Článok 118

Nedodržiavanie vnútorného modelu

1.  Ak po prijatí schválenia na používanie vnútorného modelu od orgánov dohľadu poisťovne a zaisťovne prestanú dodržiavať požiadavky stanovené v článkoch 120 až 125, bezodkladne predložia orgánom dohľadu plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote, alebo preukážu, že účinok nedodržiavania nie je významný.

2.  V prípade, že poisťovne a zaisťovne neuskutočnia plán uvedený v odseku 1, orgány dohľadu môžu od poisťovní a zaisťovní požadovať, aby sa vrátili k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom stanoveným v pododdiele 2.

článok 119

Významné odchýlky od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca

Pokiaľ nie je vhodné, aby sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použil štandardný vzorec podľa pododdielu 2, pretože sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca výpočtu, orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požadovať od dotknutého podniku, aby na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použili vnútorný model, alebo náležité rizikové moduly.

Článok 120

Kontrola používania

Poisťovne a zaisťovne preukážu, že vnútorný model sa dostatočne používa a zohráva významnú úlohu v ich systéme správy uvedenom v článkoch 41 až 50, a najmä v:

a) ich systéme riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 44 a v ich rozhodovacích procesoch;

b) ich posudzovaní ekonomického kapitálu a kapitálu solventnosti a v procese ich alokácie vrátane hodnotenia uvedeného v článku 45.

Poisťovne a zaisťovne okrem toho preukážu, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou, s ktorou využívajú svoj vnútorný model na iné účely, na ktoré sa vzťahuje prvý odsek.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány sú zodpovedné za zabezpečenie priebežnej vhodnosti štruktúry a operácií vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil príslušnej poisťovne a zaisťovne.

Článok 121

Štatistické normy kvality

1.  Vnútorný model a najmä výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti, z ktorej vychádza, spĺňa kritériá stanovené v odsekoch 2 až 9.

2.  Metódy použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na vhodných, použiteľných a náležitých poistno-matematických a štatistických technikách a sú v súlade s metódami použitými na výpočet technických rezerv.

Metódy použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na súčasných a vierohodných informáciách a na realistických predpokladoch.

Poisťovne a zaisťovne musia byť schopné zdôvodniť pred orgánmi dohľadu predpoklady, z ktorých vychádza ich vnútorný model.

3.  Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané.

Poisťovne a zaisťovne aktualizujú súbory údajov použité na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti minimálne raz ročne.

4.  Na účely výpočtu prognózy rozdelenia pravdepodobnosti nie je predpísaná žiadna osobitná metóda.

Bez ohľadu na zvolenú metódu výpočtu musí byť kapacita vnútorného modelu ohodnotiť riziko dostatočne na to, aby zabezpečila jeho rozsiahle využitie a jeho významnú úlohu v systéme správy poisťovní a zaisťovní, a najmä v ich systémoch riadenia rizík a rozhodovacích procesoch a v procesoch rozdeľovania kapitálu v súlade s článkom 120.

Vnútorný model pokrýva všetky dôležité riziká, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené. Vnútorné modely pokrývajú minimálne riziká stanovené v článku 101 ods. 4

5.  Pokiaľ ide o diverzifikačné účinky, poisťovne a zaisťovne ich môžu zohľadniť vo svojom vnútornom modeli závislosti v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, pod podmienkou, že orgány dohľadu sú presvedčené, že systém použitý na meranie týchto diverzifikačných účinkov je primeraný.

6.  Poisťovne a zaisťovne môžu plne zohľadniť účinok techník na zmiernenie rizika vo svojom vnútornom modeli, pokiaľ sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník na zmiernenie rizika riadne zohľadnené vo vnútornom modeli.

7.  Poisťovne a zaisťovne vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia osobitné riziká spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, pokiaľ sú dôležité. Ohodnotia aj riziká spojené s opciami poistníka a so zmluvnými opciami poisťovne a zaisťovne. Na tento účel sa zohľadnia vplyvy, ktoré môžu mať budúce zmeny podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

8.  Poisťovne a zaisťovne môžu vo svojich vnútorných modeloch zohľadniť budúce opatrenia manažmentu, ktorých uskutočnenie možno za osobitných okolností očakávať.

V prípade stanovenom v prvom pododseku zohľadní príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa čas potrebný na vykonanie takýchto činností.

9.  Poisťovne a zaisťovne zohľadnia vo svojich vnútorných modeloch všetky platby poistníkom a príjemcom plnení, vyplatenie ktorých môžu očakávať, bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.

Článok 122

Normy kalibrácie

1.  Poisťovne a zaisťovne môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú stanovené v článku 101 ods. 3, pokiaľ tieto poisťovne a zaisťovne môžu výstupy vnútorného modelu použiť na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť spôsobom, ktorý zabezpečí poistníkom a príjemcom plnení rovnakú úroveň ochrany, ako je stanovená v článku 101.

2.  Pokiaľ je to možné, poisťovne a zaisťovne odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z prognózy rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom týchto poisťovní a zaisťovní s použitím metódy hodnoty v riziku (Value-At-Risk) stanovenej v článku 101 ods. 3

3.  Ak poisťovne a zaisťovne nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z prognózy rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, orgány dohľadu môžu povoliť, aby sa pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použili aproximácie, pokiaľ tieto poisťovne a zaisťovne môžu preukázať orgánom dohľadu, že poistníci majú rovnakú úroveň ochrany, ako sa ustanovuje v článku 101.

4.  Orgány dohľadu môžu od poisťovní a zaisťovní požadovať, aby svoj vnútorný model uplatnili na relevantných porovnávacích portfóliách (benchmark) a použili predpoklady vychádzajúce skôr z externých ako interných údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či sú jeho špecifikácie v súlade so všeobecne prijatými trhovými postupmi.

Článok 123

Pridelenie ziskov a strát

Poisťovne a zaisťovne minimálne raz ročne skontrolujú príčiny a zdroje ziskov a strát v prípade každej hlavnej zložky činnosti.

Preukážu, ako kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje príčiny a zdroje ziskov a strát. Kategorizácia rizika a pridelenie ziskov a strát odráža rizikový profil poisťovní a zaisťovní.

Článok 124

Normy validácie

Poisťovne a zaisťovne zavedú pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, kontrolu priebežnej vhodnosti jeho špecifikácie a testovanie jeho výsledkov oproti skutočnosti.

Proces validácie modelu zahŕňa účinný štatistický proces validácie vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam preukázať ich orgánom dohľadu, že výsledné kapitálové požiadavky sú primerané.

Použité štatistické metódy nemajú testovať iba vhodnosť odhadovaného rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými závažnými novými údajmi a súvisiacimi informáciami.

Proces validácie modelu zahŕňa analýzu stability vnútorného modelu, a najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného modelu na zmeny v jeho kľúčových podkladových predpokladoch. Okrem toho zahŕňa aj hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.

Článok 125

Normy dokumentácie

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú štruktúru a operačné detaily svojich vnútorných modelov.

Táto dokumentácia je v súlade s článkami 120 až 124.

Dokumentácia poskytne podrobný náčrt teórie, predpokladov a matematických a empirických podkladov, z ktorých vnútorný model vychádza.

V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, v ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať.

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú všetky väčšie zmeny vo svojich modeloch, ako sa stanovuje v článku 115.

Článok 126

Externé modely a údaje

Použitie modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať za opodstatnený dôvod pre výnimku z akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model stanovených v článkoch 120 až 125.

▼M5

Článok 127

Delegované akty týkajúce sa článkov 120 až 126

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty v súvislosti s článkami 120 až 126 s cieľom podporiť lepšie ohodnotenie rizikového profilu a riadenia činností poisťovní a zaisťovní, ktoré sa budú týkať používania vnútorných modelov v celej Únii.

▼B



Oddiel 5

Minimálna kapitálová požiadavka

Článok 128

Všeobecné ustanovenia

Členské štáty vyžadujú, aby mali poisťovne a zaisťovne v držbe použiteľné základné vlastné zdroje pokrývajúce minimálnu kapitálovú požiadavku.

Článok 129

Výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky

1.  Minimálna kapitálová požiadavka sa vypočíta v súlade s týmito zásadami:

a) vypočíta sa jasným a jednoduchým spôsobom a tak, aby sa výpočet dal auditovať;

b) zodpovedá výške základných použiteľných vlastných zdrojov, pod ktorou sú poistníci a príjemcovia plnení vystavení neprijateľnej úrovni rizika, keď sa poisťovniam a zaisťovniam povolilo, aby pokračovali vo svojej činnosti;

c) lineárna funkcia uvedená v odseku 2, používaná na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky, zodpovedá hodnote v riziku (Value-at-Risk) základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne s 85 % hladinou spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roku;

d) absolútna spodná hranica je:

▼M5

i) 2 500 000  EUR v prípade neživotných poisťovní vrátane kaptívnych poisťovní okrem prípadu, keď sú pokryté všetky alebo niektoré riziká zahrnuté do jedného z odvetví 10 až 15 v časti A prílohy I; v tomto prípade nesmie byť nižšia ako 3 700 000  EUR;

ii) 3 700 000  EUR v prípade životnej poisťovne vrátane kaptívnych poisťovní;

iii) 3 600 000  EUR v prípade zaisťovní s výnimkou kaptívnych zaisťovní; v tomto prípade minimálna kapitálová požiadavka nesmie byť nižšia ako 1 200 000  EUR;

▼B

iv) vo výške súčtu súm uvedených v bodoch i) a ii) v prípade poisťovní uvedených v článku 73 ods. 5

2.  S výhradou odseku 3 sa minimálna kapitálová požiadavka vypočíta ako lineárna funkcia množiny alebo podmnožiny týchto premenných podniku: technické rezervy, predpísané poistné, rizikový kapitál, odložené dane a administratívne náklady. Používané premenné sa merajú očistené od zaistenia.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. d), nesmie byť minimálna kapitálová požiadavka nižšia ako 25 % ani vyššia ako 45 % kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku, ktorá sa vypočíta v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2 alebo 3, vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého v súlade s článkom 37.

▼M5

Členské štáty umožňujú svojim orgánom dohľadu, aby v období, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2017, vyžadovali od poisťovne alebo zaisťovne, aby uplatňovala percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku výlučne na kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne vypočítanú v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielom 2.

▼B

4.  Poisťovne a zaisťovne vypočítajú minimálnu kapitálovú požiadavku aspoň raz za štvrťrok a výsledky tohto výpočtu oznámia orgánom dohľadu.

▼M5

Na účely výpočtu limitov uvedených v odseku 3 poisťovne alebo zaisťovne nemajú povinnosť vypočítavať každý štvrťrok kapitálovú požiadavku na solventnosť.

▼B

Ak minimálnu kapitálovú požiadavku podniku určuje jeden z limitov uvedených v odseku 3, tento podnik poskytne orgánu dohľadu informácie, ktoré mu umožnia riadne porozumieť dôvodom tejto situácie.

▼M5

5.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu o pravidlách členských štátov a postupoch orgánov dohľadu prijatých podľa odsekov 1 až 4.

▼B

Správa sa týka najmä použitia a úrovne najvyššej a najnižšej hodnoty stanovenej v odseku 3 a akýchkoľvek problémov, ktorými sa zaoberajú orgány dohľadu a podniky pri uplatňovaní tohto článku.

▼M5

Článok 130

Delegované akty

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a spresňujúce výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článkoch 128 a 129.

▼B

Článok 131

Prechodné ustanovenia týkajúce sa súladu s minimálnou kapitálovou požiadavkou

Odchylne od článkov 139 a 144, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú požadovanú maržu solventnosti uvedenú v článku 28 smernice 2002/83/ES, článku 16a smernice 73/239/EHS alebo článku 37, 38 alebo 39 smernice 2005/68/ES k ►M5  31. decembru 2015 ◄ avšak nemajú dostatočné použiteľné základné vlastné zdroje na pokrytie minimálnej kapitálovej požiadavky, príslušné podniky musia splniť ustanovenia článku 128 do ►M5  31. decembra 2016 ◄ .

Ak príslušné poisťovne a zaisťovne nesplnia ustanovenia článku 128 v rámci lehoty stanovenej v prvom odseku, povolenie poisťovne a zaisťovne sa odoberie podľa platných postupov ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.



Oddiel 6

Investície

Článok 132

Zásada obozretnej osoby

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne investovali všetky svoje aktíva v súlade so zásadou obozretnej osoby, ako sa ustanovuje v odsekoch 2, 3 a 4.

2.  Pokiaľ ide o celé portfólio aktív, poisťovne a zaisťovne investujú iba do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať, a náležite zohľadňovať pri posudzovaní svojich celkových potrieb solventnosti v súlade s článkom 45 ods. 1 druhým pododsekom písm. a).

Všetky aktíva, najmä aktíva pokrývajúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť, sa investujú takým spôsobom, aby zabezpečili bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku. Okrem toho sa tieto aktíva umiestňujú tak, aby sa zabezpečila ich dostupnosť.

Aktíva držané na účely pokrytia technických rezerv sa investujú aj iným spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej koncepcie.

V prípade konfliktu záujmov zabezpečia poisťovne, alebo útvary, ktoré riadia ich portfóliá aktív, aby sa investovalo čo možno najlepším spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov plnení.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, pokiaľ ide o aktíva držané na účely zmlúv životného poistenia, podľa ktorých investičné riziko nesú poistníci, uplatňujú sa druhý, tretí a štvrtý pododsek tohto odseku.

Ak sú plnenia na základe zmluvy priamo viazané na hodnotu podielov v PKIPCP, ako sa ustanovuje v smernici 85/611/EHS, alebo na hodnotu aktív obsiahnutých v internom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy v súvislosti s týmito plneniami sa vyjadria podľa možností čo najpresnejšie hodnotou týchto podielových jednotiek alebo v prípade, keď podiely nie sú stanovené, týmito aktívami.

Ak sú plnenia na základe zmluvy priamo spojené s akciovým indexom alebo nejakou inou referenčnou hodnotou rôznou od hodnôt uvedených v druhom pododseku, technické rezervy v súvislosti s týmito plneniami musia byť vyjadrené podľa možností čo najpresnejšie buď podielovými jednotkami považovanými za také, že predstavujú referenčnú hodnotu, alebo, ak tieto podielové jednotky nie sú stanovené, aktívami s náležitou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktorá zodpovedá podľa možností čo najviac referenčnej hodnote.

Pokiaľ plnenia uvedené v druhom a treťom pododseku zahŕňajú garanciu investičnej výkonnosti alebo nejaké ďalšie garantované plnenia, aktíva držané na účely pokrytia zodpovedajúcich dodatočných technických rezerv podliehajú odseku 4.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, pokiaľ ide o iné aktíva ako tie, ktoré podliehajú odseku 3, uplatňuje sa druhý až piaty pododsek tohto odseku.

Použitie derivátových nástrojov je možné do tej miery, kým prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú efektívne riadenie portfólia.

Investície a aktíva, obchodovanie s ktorými na regulovanom finančnom trhu nie je povolené, sa v každom prípade obmedzujú na obozretnú úroveň.

Aktíva sú vhodne diverzifikované tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, či zemepisné oblasti a nahromadeniu rizík v portfóliu ako celku.

Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nesmú vystaviť poisťovne prílišnej koncentrácii rizika.

Článok 133

Sloboda investovania

1.  Členské štáty nebudú žiadať, aby poisťovne a zaisťovne investovali do konkrétnych kategórií aktív.

2.  Členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia poisťovne alebo zaisťovne alebo jej správcu investícií žiadnymi požiadavkami predchádzajúceho schválenia alebo systematického oznamovania.

3.  Týmto článkom nie sú dotknuté požiadavky členských štátov obmedzujúce druhy aktív alebo referenčné hodnoty, na ktoré sa môžu viazať poistné plnenia. Akékoľvek takéto pravidlá sa uplatňujú iba ak investičné riziko nesie poistník, ktorým je fyzická osoba, a nie sú obmedzujúcejšie ako pravidlá stanovené v smernici 85/611/EHS.

Článok 134

Umiestnenie aktív a zákaz zakladať aktíva

1.  Pokiaľ ide o poistné riziká umiestnené v Spoločenstve, členské štáty nepožadujú, aby boli aktíva držané na účely pokrytia technických rezerv súvisiacich s týmito rizikami umiestnené v rámci Spoločenstva alebo v niektorom konkrétnom členskom štáte.

Navyše, pokiaľ ide o pohľadávky zo zaistných zmlúv od podnikov povolených podľa tejto smernice alebo majúcich sídlo v tretej krajine, u ktorých možno usudzovať, že ich režim solventnosti zodpovedá článku 172, členské štáty taktiež nesmú požadovať, aby aktíva predstavujúce tieto pohľadávky boli umiestnené v rámci Spoločenstva.

2.  Ak je zaisťovateľom poisťovňa alebo zaisťovňa povolená v súlade s touto smernicou, nesmú členské štáty zachovávať ani zavádzať systém tvorby hrubých technických rezerv, ktorý požaduje založenie aktív pre krytie nezaslúženého poistného a rezervy na poistné plnenia.

▼M5

Článok 135

Delegované akty a regulačné technické predpisy týkajúce sa kvalitatívnych požiadaviek

1.  Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 301a, ktorými sa spresnia kvalitatívne požiadavky v týchto oblastiach:

a) identifikácia, meranie, monitorovanie a riadenie rizík vyplývajúcich z investícií v súvislosti s prvým pododsekom článku 132 ods. 2;

b) identifikácia, meranie, monitorovanie a riadenie osobitných rizík vyplývajúcich z investícií do derivátových nástrojov a aktív uvedených v článku 132 ods. 4 a určenie toho, do akej miery použitie týchto aktív predstavuje zníženie rizika alebo efektívne riadenie portfólia, ako sa uvádza v článku 132 ods. 4 treťom pododseku.

2.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých ustanoví:

a) požiadavky, ktoré musia podniky, ktoré transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov (pôvodcovia alebo sponzori), spĺňať na to, aby poisťovne alebo zaisťovne mohli investovať do takýchto cenných papierov alebo nástrojov vydaných po 1. januári 2011, vrátane požiadaviek, ktorými sa zabezpečí, aby si pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ priebežne ponechával materiálny čistý hospodársky podiel, ktorého výška v žiadnom prípade nesmie byť nižšia ako 5 %;

b) kvalitatívne požiadavky, ktoré musia spĺňať poisťovne alebo zaisťovne, ktoré investujú do týchto cenných papierov alebo nástrojov;

c) určenie okolností, za akých môže byť uložená primeraná dodatočná kapitálová požiadavka, ak došlo k porušeniu požiadaviek ustanovených v písmenách a) a b) tohto odseku, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 101 ods. 3.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s odsekom 2 písm. c) orgán EIOPA pri uplatnení článku 301b vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky na výpočet primeranej dodatočnej kapitálovej požiadavky v ňom uvedenej.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



KAPITOLA VII

Poisťovne a zaisťovne s finančnými problémami alebo v protiprávnom stave

Článok 136

Identifikácia a oznamovanie zhoršujúceho sa finančného stavu poisťovňami a zaisťovňami

Poisťovne a zaisťovne zavedú postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bezodkladne informujú orgány dohľadu v prípade, že dôjde k takémuto zhoršeniu.

Článok 137

Nesplnenie technických rezerv

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nedodržiava kapitolu VI oddiel 2, orgány dohľadu jej domovského členského štátu môžu zakázať voľné nakladanie s jej aktívami po tom, ako oznámia svoj zámer orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov. Orgány dohľadu domovského členského štátu určia, na ktoré aktíva sa budú tieto opatrenia vzťahovať.

Článok 138

Nesplnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch.

2.  Príslušné poisťovne alebo zaisťovne predložia na schválenie orgánu dohľadu realistický ozdravný plán do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť.

3.  Orgán dohľadu požiada príslušné poisťovne alebo zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť, prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom obnoviť použiteľné vlastné zdroje na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo znížili svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Orgán dohľadu môže prípadne predĺžiť túto lehotu o tri mesiace.

▼M5

4.  V prípade výnimočných nepriaznivých situácií, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti a ak orgán EIOPA vyhlási, že k takýmto situáciám došlo, a prípadne po konzultácii s ESRB orgán dohľadu môže pre dotknuté poisťovne a zaisťovne predĺžiť lehotu stanovenú v odseku 3 druhom pododseku maximálne o obdobie siedmich rokov, zohľadňujúc všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánu EIOPA podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán EIOPA vyhlási na účely tohto odseku a na žiadosť príslušného orgánu dohľadu, že nastala výnimočne nepriaznivá situácia. Príslušný orgán dohľadu môže podať žiadosť, ak nie je pravdepodobné, že poisťovne alebo zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti splnia jednu z požiadaviek stanovených v odseku 3. Výnimočné nepriaznivé situácie nastávajú vtedy, keď má na finančnú situáciu poisťovní alebo zaisťovní so značným podielom na trhu alebo dotknutej skupine činnosti vážny alebo nepriaznivý vplyv jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a) nepredvídaný, výrazný a prudký pokles na finančných trhoch;

b) pretrvávajúce nízke úrokové miery;

c) katastrofická udalosť so značnými dôsledkami.

Orgán EIOPA v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu pravidelne hodnotí, či stále platia podmienky uvedené v druhom pododseku. Orgán EIOPA v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu vyhlasuje, kedy sa výnimočne nepriaznivá situácia skončila.

Príslušné poisťovne alebo zaisťovne predložia každé tri mesiace svojmu orgánu dohľadu správu o pokroku, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Predĺženie lehoty uvedené v prvom pododseku sa zruší, ak zo správy o pokroku vyplýva, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok smerom k obnoveniu použiteľných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť od dátumu zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť do dátumu predloženia správy o pokroku.

▼B

5.  Za mimoriadnych okolností, ak je orgán dohľadu toho názoru, že finančná situácia dotknutého podniku sa bude ďalej zhoršovať, môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami tohto podniku. Tento orgán dohľadu informuje orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o akýchkoľvek opatreniach, ktoré vykonal. Tieto orgány na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

Článok 139

Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky

1.  Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch.

2.  Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku predložia príslušné poisťovne alebo zaisťovne orgánu dohľadu na schválenie, krátkodobú realistickú finančnú schému s cieľom obnoviť v lehote troch mesiacov od tohto zistenia použiteľné základné vlastné zdroje najmenej na úroveň minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo znížiť svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky.

3.  Orgán dohľadu domovského členského štátu môže tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami poisťovne alebo zaisťovne. Informuje orgány dohľadu hostiteľských členských štátov. Na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tieto orgány prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

Článok 140

Zákaz voľného nakladania s aktívami umiestnenými na území členského štátu

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby v prípadoch stanovených v článkoch 137 až 139 a článku 144 ods. 2 mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zakázať voľné nakladanie s aktívami umiestnenými na svojom území na žiadosť domovského členského štátu podniku, ktorý označí aktíva, ktorých sa tieto opatrenia majú týkať.

Článok 141

Právomoci dohľadu v prípade zhoršujúceho sa finančného postavenia

Bez toho, aby boli dotknuté články 138 a 139, ak sa solventnosť podniku aj naďalej zhoršuje, orgány dohľadu disponujú právomocami, ktoré im umožnia prijať všetky opatrenia nevyhnutné na ochranu záujmov poistníkov v prípade poistných zmlúv, alebo záväzkov vyplývajúcich zo zaistných zmlúv.

Tieto opatrenia sú primerané, a teda zohľadňujú úroveň a trvanie zhoršenia solventnosti príslušných poisťovní alebo zaisťovní.

Článok 142

Ozdravný plán a finančná schéma

1.  Ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 a finančná schéma uvedená v článku 139 ods. 2 obsahujú aspoň podrobné údaje alebo doklady týkajúce sa:

a) predpokladaných nákladov na správu, najmä bežných nákladov a provízie;

b) odhadov príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým zaistením a postúpeným zaistením;

c) prognózy súvahy;

d) odhadu finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

e) celkovej zaisťovacej stratégie.

2.  Ak orgány dohľadu vyžiadali ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 alebo finančnú schému uvedenú v článku 139 ods. 2 v súlade s odsekom 1 tohto článku, zdržia sa vydania povolenia v súlade s článkom 39, kým sú toho názoru, že práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne sú ohrozené.

▼M5

Článok 143

Delegované akty a regulačné technické predpisy týkajúce sa článku 138 ods. 4

1.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých doplní druhy výnimočných nepriaznivých situácií a bližšie určí faktory a kritériá, ktoré má orgán EIOPA zohľadňovať pri vyhlasovaní výnimočne nepriaznivých situácií a orgány dohľadu pri stanovovaní predĺženia lehoty na ozdravenie v súlade s článkom 138 ods. 4.

2.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s článkom 138 ods. 2, článkom 139 ods. 2 a článkom 141 orgán EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí ozdravný plán uvedený v článku 138 ods. 2 a finančnú schému uvedenú v článku 139 ods. 2 a článku 141, pričom sa náležitým spôsobom bude snažiť zabrániť procyklickým účinkom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 144

Odňatie povolenia

1.  Orgán dohľadu domovského členského štátu môže odobrať povolenie udelené poisťovni alebo zaisťovni v týchto prípadoch:

a) dotknutý podnik nepoužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa ho vzdá alebo prestane vykonávať činnosť po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát nestanovil, že v týchto prípadoch toto povolenie zaniká;

b) dotknutý podnik prestal spĺňať podmienky pre povolenie;

c) dotknutý podnik závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahujú.

Orgán dohľadu domovského členského štátu odoberie povolenie vydané poisťovni alebo zaisťovni v prípade, ak podnik nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku a orgán dohľadu usudzuje, že predložená finančná schéma zjavne nie je primeraná, alebo sa príslušnému podniku nepodarí splniť schválenú schému v lehote troch mesiacov od zistenia nesúladu s minimálnou kapitálovou požiadavkou.

2.  V prípade odňatia alebo zániku povolenia orgán dohľadu domovského členského štátu to oznámi orgánom dohľadu ostatných členských štátov, a tieto orgány prijmú primerané opatrenia, aby zabránili poisťovni alebo zaisťovni so začatím nových činností na svojich územiach.

Orgány dohľadu domovského členského štátu spolu s týmito orgánmi prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb, a najmä obmedzia voľné nakladanie s aktívami poisťovne v súlade s článkom 140.

3.  Každé rozhodnutie o odňatí povolenia musí obsahovať úplné zdôvodnenie a musí byť oznámené dotknutej poisťovni alebo zaisťovni.



KAPITOLA VIII

Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby



Oddiel 1

Zriadenie poisťovňou

Článok 145

Podmienky zriaďovania pobočiek

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poisťovňa, ktorá navrhuje zriadiť pobočku na území iného členského štátu, o tom upovedomila orgány dohľadu svojho domovského členského štátu.

Každá trvalá prítomnosť poisťovne na území členského štátu má rovnaké postavenie ako pobočka, dokonca aj keď táto prítomnosť nemá formu pobočky, ale pozostáva len z kancelárie riadenej vlastnými pracovníkmi poisťovne alebo osobou, ktorá je nezávislá, má však trvalé oprávnenie konať za poisťovňu, ako by mala zastúpenie.

2.  Členské štáty vyžadujú, aby každá poisťovňa, ktorá navrhuje zriadenie pobočky na území iného členského štátu, poskytla pri podaní oznámenia stanoveného v odseku 1 nasledujúce údaje:

a) členský štát, na území ktorého navrhuje zriadiť pobočku;

b) plán činnosti stanovujúci prinajmenšom druhy predpokladaných činností a organizačnú štruktúru pobočky;

c) meno osoby, ktorá má dostatočné právomoci zaväzovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám alebo v prípade poisťovne Lloyd’s jednotlivých zúčastnených poisťovateľov a zastupovať poisťovňu alebo týchto poisťovateľov vo vzťahu k orgánom a súdom hostiteľského členského štátu, (ďalej len „oprávnený zástupca“);

d) adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej možno získať dokumenty a na ktorú ich možno doručovať, vrátane všetkej korešpondencie oprávnenému zástupcovi.

Čo sa týka poisťovne Lloyd’s, v prípade súdneho sporu v hostiteľskom členskom štáte, vyplývajúceho z prevzatých záväzkov, sa s poistenými osobami nesmie zaobchádzať menej priaznivo, ako keby bol spor vedený proti bežným poisťovateľom.

3.  Ak neživotná poisťovňa chce, aby jej pobočka kryla riziká odvetvia 10 v časti A prílohy I bez zahrnutia zodpovednosti dopravcu, musí predložiť vyhlásenie, že sa stala členom národnej kancelárie a národného záručného fondu hostiteľského členského štátu.

4.  V prípade zmien v niektorých údajoch predložených podľa odseku 2 písm. b), c) alebo d) poisťovňa podá orgánom dohľadu svojho domovského členského štátu a členského štátu, v ktorom pobočka sídli, písomné oznámenie o zmene minimálne jeden mesiac pred vykonaním zmeny, aby orgány dohľadu domovského členského štátu a orgány dohľadu členského štátu, v ktorom pobočka sídli, mohli splniť svoje povinnosti podľa článku 146.

článok 146

Oznamovanie informácií

1.  Ak orgány dohľadu domovského členského štátu nemajú dôvod pochybovať o primeranosti systému správy a riadenia alebo finančnej situácii poisťovne alebo o požiadavkách vhodnosti a odbornosti v súlade s článkom 42 u oprávnených zástupcov, s ohľadom na plánované činnosti, oznámia do troch mesiacov od získania všetkých informácií uvedených v článku 145 ods. 2 tieto informácie orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu a informujú o tom dotknutú poisťovňu.

Orgány dohľadu domovského členského štátu tiež osvedčia, že poisťovňa pokrýva kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku vypočítanú v súlade s článkami 100 a 129.

2.  Ak orgány dohľadu domovského členského štátu odmietnu sprostredkovať údaje uvedené v článku 145 ods. 2 orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu, uvedú dôvody svojho odmietnutia dotknutej poisťovni do troch mesiacov od doručenia všetkých príslušných údajov.

Proti takémuto zamietnutiu alebo nečinnosti musí byť možné podať opravný prostriedok v domovskom členskom štáte.

3.  Pred začatím činnosti pobočky poisťovne orgány dohľadu hostiteľského členského štátu informujú, ak je to možné, do dvoch mesiacov od doručenia údajov uvedených v odseku 1, orgán dohľadu domovského členského štátu, o podmienkach, za ktorých musí byť vo verejnom záujme činnosť pobočky v hostiteľskom členskom štáte vykonávaná. Orgán dohľadu domovského členského štátu oznámi túto informáciu dotknutej poisťovni.

Poisťovňa môže založiť pobočku a začať vykonávať činnosť odo dňa, kedy orgánu dohľadu domovského členského štátu bolo doručené takéto oznámenie alebo, ak oznámenie nebolo doručené, odo dňa uplynutia lehoty stanovenej v prvom pododseku.



Oddiel 2

Sloboda poskytovať služby poisťovňami



Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 147

Oznámenie vopred domovskému členskému štátu

Každá poisťovňa, ktorá má zámer vykonávať činnosť po prvýkrát v jednom alebo viacerých členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, to najprv oznámi orgánom dohľadu domovského členského štátu s uvedením povahy rizík alebo záväzkov, ktoré plánuje kryť.

Článok 148

Oznámenie domovského členského štátu

1.  Orgány dohľadu domovského členského štátu oznámia, v lehote do jedného mesiaca od oznámenia stanoveného v článku 147, členskému štátu alebo štátom, na územiach ktorých má poisťovňa zámer vykonávať činnosť na základe slobody poskytovať služby, tieto údaje:

a) osvedčenie o tom, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku vypočítanú podľa článkov 100 a129;

b) poistné odvetvia, v ktorých môže poisťovňa podľa povolenia ponúkať poistenie;

c) povahu rizík alebo záväzkov, ktoré poisťovňa navrhuje kryť v hostiteľskom členskom štáte.

Súčasne orgány dohľadu domovského členského štátu informujú o oznámení príslušnú poisťovňu.

2.  Členské štáty, na území ktorých chce neživotná poisťovňa na základe slobody poskytovať služby pokryť riziká v odvetví 10 v časti A prílohy I, okrem zodpovednosti dopravcu, môžu požadovať, aby poisťovňa predložila tieto údaje:

a) meno a adresu zástupcu uvedeného v článku 18 ods. 1 písm. h);

b) vyhlásenie, že sa táto poisťovňa stala členom národného úradu a národného garančného fondu hostiteľského členského štátu.

3.  Ak orgány dohľadu domovského členského štátu neoznámia údaje uvedené v odseku 1 do stanovenej lehoty, predložia poisťovni dôvody na zamietnutie v rovnakej lehote.

Proti takémuto zamietnutiu alebo nečinnosti musí byť možné podať opravný prostriedok v domovskom členskom štáte.

4.  Poisťovňa môže začať činnosť odo dňa, ku ktorému je upovedomená o oznámení uvedenom v prvom pododseku odseku 1.

▼M5

Článok 149

Zmeny v povahe rizík alebo záväzkov

Akákoľvek zmena, ktorú poisťovňa mieni urobiť v informáciách uvedených v článku 147, podlieha postupu ustanovenému v článkoch 147 a 148.

▼B



Pododdiel 2

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

Článok 150

Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel

1.  Ak neživotná poisťovňa prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v jednom členskom štáte pokrýva riziko, iné než zodpovednosť prepravcu, zatriedené do odvetvia 10 v časti A prílohy I, ktoré sa nachádza v inom členskom štáte, hostiteľský členský štát požaduje od tejto spoločnosti, aby sa stala členom a podieľala sa na financovaní jeho národnej kancelárie a jeho národného garančného fondu.

2.  Finančný príspevok uvedený v odseku 1 sa poskytne len v súvislosti s rizikami inými než zodpovednosť prepravcu, zatriedenými do odvetvia 10 časti A prílohy I krytými v rámci poskytovania služieb. Tento príspevok sa vypočíta rovnakým spôsobom ako pre neživotné poisťovne pokrývajúce tieto riziká prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v tomto členskom štáte.

Výpočet sa vykoná v závislosti od príjmu poisťovne z poistného z daného odvetvia v hostiteľskom členskom štáte alebo množstva rizík v tomto odvetví pokrytých v danom členskom štáte.

3.  Hostiteľský členský štát môže od poisťovne poskytujúcej služby požadovať, aby dodržiavala pravidlá platné v tomto členskom štáte týkajúce sa krytia zvýšených rizík do tej miery, ako platia pre podniky poskytujúce neživotné poistenie usadené v tom štáte.

Článok 151

Zákaz znevýhodňovania osôb uplatňujúcich si nároky

Hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby zaistila, že osoby uplatňujúce si nároky vzniknuté z udalostí, ktoré sa stali na jeho území, nebudú znevýhodnené v dôsledku skutočnosti, že poisťovňa pokrýva iné riziko než zodpovednosť prepravcu zatriedené do odvetvia 10 v časti A prílohy I v rámci poskytovania služieb, a nie prostredníctvom prevádzkarne pôsobiacej v tomto štáte.

Článok 152

Zástupca

1.  Na účely uvedené v článku 151 hostiteľský členský štát požaduje od neživotnej poisťovne, aby vymenovala svojho zástupcu, ktorý má bydlisko alebo je usadený na jeho území, ktorý bude zhromažďovať všetky potrebné údaje v súvislosti s uplatňovanými nárokmi a ktorý bude mať dostatočné právomoci na to, aby mohol zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám, ktoré si môžu uplatňovať nároky, vrátane platby takých nárokov, a zastupovať poisťovňu pred súdmi alebo orgánmi tohto členského štátu vo vzťahu k uvedeným nárokom.

Od tohto zástupcu sa môže tiež požadovať, aby zastupoval neživotnú poisťovňu pred orgánmi dohľadu hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o kontrolu existencie a platnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

2.  Hostiteľský členský štát nemôže požadovať, aby zástupca vykonával iné činnosti v mene neživotnej poisťovne, ktorou bol vymenovaný, než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.

3.  Vymenovanie zástupcu samo osebe nepredstavuje otvorenie pobočky na účely článku 145.

4.  Ak poisťovňa neurčí zástupcu, členské štáty môžu dať súhlas likvidačnému zástupcovi vymenovanému v súlade s článkom 4 smernice 2000/26/ES, aby prijal funkciu zástupcu uvedenú v odseku 1 tohto článku.



Oddiel 3

Právomoc orgánov dohľadu hostiteľského členského štátu



Pododdiel 1

Poistenie

Článok 153

Jazyk

Orgány dohľadu hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby sa im informácie, ktoré sú oprávnené vyžadovať v súvislosti s činnosťou poisťovní pôsobiacich na území daného členského štátu, poskytovali v úradnom jazyku alebo jazykoch tohto štátu.

Článok 154

Oznámenie vopred a predchádzajúce schválenie

1.  Hostiteľský členský štát neprijme ustanovenia, ktoré vyžadujú predchádzajúci súhlas alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného, alebo v prípade životného poistenia technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv, alebo formulárov a iných dokumentov, ktoré chce poisťovňa používať v styku s poistníkmi.

2.  Hostiteľský členský štát môže len požadovať, aby poisťovňa, ktorá navrhuje vykonávanie poisťovacej činnosti na jeho území, vykonávala nesystematické oznamovanie poistných podmienok a iných dokumentov s cieľom overiť dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa poistných zmlúv a aby táto požiadavka nebola predchádzajúcou podmienkou pre výkon činnosti poisťovne.

3.  Hostiteľský členský štát môže zachovať alebo zaviesť požiadavku pre oznamovanie alebo schvaľovanie navrhovaného zvýšenia poistných sadzieb vopred iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

Článok 155

Poisťovne porušujúce právne predpisy

1.  Ak orgány dohľadu hostiteľského členského štátu zistia, že poisťovňa s pobočkou alebo vykonávajúca činnosť na jeho území na základe slobody poskytovať služby nedodržiava právne predpisy, ktoré sa na ňu v tomto členskom štáte vzťahujú, budú požadovať od príslušnej poisťovne, aby napravila tento protiprávny stav.

2.  Ak dotknutá poisťovňa neprijme potrebné opatrenia, orgány dohľadu dotknutého členského štátu o tom informujú orgány dohľadu domovského členského štátu.

Orgány dohľadu domovského členského štátu pri najbližšej príležitosti vykonajú všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že príslušná poisťovňa napraví tento protiprávny stav.

Orgány dohľadu domovského členského štátu informujú o prijatých opatreniach orgány dohľadu hostiteľského členského štátu.

3.  Ak napriek opatreniam prijatým domovským členským štátom, alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané alebo ak tento štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa naďalej porušuje právne predpisy platné v hostiteľskom členskom štáte orgány dohľadu hostiteľského členského štátu môžu po informovaní orgánov dohľadu domovského členského štátu prijať príslušné opatrenia, aby zabránili ďalším nezrovnalostiam alebo za ne uložili sankcie, vrátane – pokiaľ je to bezpodmienečne nevyhnutné – zabránenia tomuto podniku v ďalšom uzatváraní nových poistných zmlúv na území hostiteľského členského štátu.

▼M5

Navyše orgán dohľadu domovského alebo hostiteľského členského štátu môže postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

▼B

Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné poisťovniam doručovať právne dokumenty potrebné pre tieto opatrenia.

4.  Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá právomoc dotknutých členských štátov, aby prijali vhodné núdzové opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam na svojich územiach alebo za ne uložili sankcie. Táto právomoc zahŕňa možnosť zabrániť poisťovniam, aby pokračovali v uzatváraní nových poistných zmlúv na ich územiach.

5.  Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá právomoc členských štátov ukladať sankcie za porušenia na svojich územiach.

6.  Ak poisťovňa, ktorá sa dopustila porušenia, má prevádzku alebo vlastní majetok v dotknutom členskom štáte, orgány dohľadu tohto členského štátu môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi použiť vnútroštátne správne sankcie predpísané za toto porušenie voči tejto prevádzke alebo tomuto majetku.

7.  Akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 2 až 6, zahrnujúce obmedzenia vykonávania poisťovacej činnosti, musia byť riadne odôvodnené a oznámené dotknutej poisťovni.

8.  Poisťovne predložia orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu na ich žiadosť všetky požadované dokumenty, ktoré sa od nich požadujú na účely odsekov 1 až 7, v rovnakom rozsahu, ako sú povinné poisťovne s ústredím v tomto členskom štáte.

▼M5

9.  Členské štáty informujú Komisiu a orgán EIOPA o počte a typoch prípadov, ktoré boli zamietnuté podľa článkov 146 a 148 alebo v ktorých boli prijaté opatrenia podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.

▼B

Článok 156

Reklama

Poisťovne s ústredím v členských štátoch môžu propagovať svoje služby pomocou všetkých vhodných komunikačných spôsobov v hostiteľskom členskom štáte podľa pravidiel, ktorými sa spravuje druh a obsah takej reklamy, prijatých vo všeobecnom záujme.

Článok 157

Zdanenie poistného

1.  Bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná harmonizácia, každá poistná zmluva podlieha výlučne nepriamym daniam a obdobným odvodom z poistného v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko alebo v členskom štáte, v ktorom je krytý záväzok.

Na účely prvého pododseku sa hnuteľný majetok uložený v budove umiestnenej na území členského štátu okrem tovarov v obchodnej preprave považuje za riziko v tomto členskom štáte aj vtedy, ak budova a jej obsah nie sú kryté rovnakou poistkou.

V prípade Španielska poistná zmluva podlieha tiež prirážkam zo zákona v prospech španielskeho „Consorcio de compensación de Seguros“ na plnenie jeho funkcií vyplývajúcich zo strát vznikajúcich z mimoriadnych udalostí vyskytujúcich sa v tomto členskom štáte.

2.  Právom, ktorým sa upravujú zmluvy podľa článku 178 tejto smernice a podľa nariadenia (ES) č. 593/2008, nie je dotknutá platná daňovo-právna úprava.

3.  Každý členský štát uplatní svoje vnútroštátne právne predpisy na tie poisťovne, ktoré kryjú riziká alebo záväzky umiestnené na jeho území, aby zabezpečil vyberanie nepriamych daní a obdobných poplatkov splatných podľa odseku 1.



Pododdiel 2

Zaistenie

Článok 158

Zaisťovne porušujúce právne predpisy

1.  Ak orgány dohľadu členského štátu zistia, že zaisťovňa s pobočkou alebo vykonávajúca činnosť na jeho území na základe slobody poskytovať služby nedodržiava právne predpisy, ktoré sa na ňu v tomto členskom štáte vzťahujú, požadujú od príslušnej zaisťovne, aby napravila tento protiprávny stav. Súčasne postúpia tieto zistenia orgánu dohľadu domovského členského štátu.

2.  Ak napriek opatreniam prijatým domovským členským štátom zaisťovňa naďalej porušuje právne predpisy, ktoré sa na ňu v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú, alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané, môžu orgány dohľadu hostiteľského členského štátu po informovaní orgánu dohľadu domovského členského štátu prijať príslušné opatrenia, aby zabránili ďalším nezrovnalostiam, alebo uložiť za ne sankcie, vrátane, ak je to bezpodmienečne nutné, zabránenia tejto zaisťovni v ďalšom uzatváraní nových zaistných zmlúv na území hostiteľského členského štátu.

▼M5

Okrem toho môže orgán dohľadu domovského alebo hostiteľského členského štátu postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

▼B

Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné zaisťovniam úradne doručovať právne dokumenty potrebné pre tieto opatrenia.

3.  Akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 1 a 2, zahŕňajúce sankcie alebo obmedzenia vykonávania zaisťovacej činnosti, je riadne odôvodnené a oznámi sa príslušnej zaisťovni.



Oddiel 4

Štatistické informácie

▼M5

Článok 159

Štatistické informácie o cezhraničných činnostiach

Každá poisťovňa informuje príslušné orgány dohľadu svojho domovského členského štátu o operáciách vykonávaných zvlášť na základe práva usadiť sa a zvlášť na základe slobody poskytovať služby o sume poistného, poistných plnení a poplatkov bez odpočítania zaistenia podľa jednotlivých členských štátov takto:

a) pre neživotné poistenie podľa oblasti obchodnej činnosti v súlade s príslušným delegovaným aktom;

b) pre životné poistenie podľa oblasti obchodnej činnosti v súlade s príslušným delegovaným aktom.

Pokiaľ ide o odvetvie 10 v časti A prílohy I, bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť dopravcu, dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa tiež informuje uvedený orgán dohľadu o početnosti a priemerných nákladoch na poistné plnenia.

Orgán dohľadu domovského členského štátu predloží informácie uvedené v prvom a druhom pododseku v primeranom čase a v súhrnnej forme orgánom dohľadu každého z dotknutých členských štátov, ktoré o to požiadajú.

▼B



Oddiel 5

Zaobchádzanie so zmluvami pobočiek v likvidácii

Článok 160

Likvidácia poisťovní

Ak sa likviduje poisťovňa, záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočky alebo na základe slobody poskytovať služby sa uspokoja rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vyplývajú z iných poistných zmlúv tejto poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých poistených osôb a príjemcov poistných plnení.

Článok 161

Likvidácia zaisťovní

Ak sa likviduje zaisťovňa, záväzky vyplývajúce zo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočky alebo na základe slobody poskytovať služby sa uspokojujú rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vyplývajú z iných zaistných zmlúv tejto zaisťovne.



KAPITOLA IX

Pobočky zriadené v rámci spoločenstva a patriace poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých ústredie sa nachádza mimo spoločenstva



Oddiel 1

Začatie podnikania

Článok 162

Zásady povolenia a podmienky

1.  Členské štáty podmienia prístup každého podniku s ústredím mimo Spoločenstva k činnostiam uvedeným v prvom pododseku článku 2 ods. 1 povolením.

2.  Členský štát môže udeliť povolenie, ak podnik spĺňa aspoň tieto podmienky:

a) je oprávnený na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

b) zriaďuje pobočku na území členského štátu, v ktorom sa žiada o povolenie;

c) zaviaže sa v mieste sídla pobočky viesť účtovníctvo o činnosti, ktorú tam vykonáva, a uchovávať tam všetky záznamy viažuce sa na vykonávanú obchodnú činnosť;

d) vymenuje všeobecného zástupcu, ktorého musia schváliť orgány dohľadu;

e) vlastní v členskom štáte, v ktorom sa žiada o povolenie, aktíva vo výške rovnej najmenej jednej polovici absolútnej spodnej hranice predpísanej v článku 129 ods. 1 písm. d) pre minimálnu kapitálovú požiadavku a zloží jednu štvrtinu tejto absolútnej spodnej hranice ako zábezpeku;

f) zaviaže sa, že pokryje kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku podľa požiadaviek článkov 100 a 128;

g) oznámi meno alebo názov a adresu likvidačného zástupcu určeného v každom inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom žiada o povolenie, ak riziká, ktoré majú byť kryté, sú zatriedené do odvetvia 10 časti A v prílohe I, okrem zodpovednosti prepravcu;

h) predloží plán činnosti v súlade s ustanoveniami v článku 163;

i) spĺňa požiadavky na správu stanovené v kapitole IV oddiele 2.

3.  Na účely tejto kapitoly „pobočka“ znamená akékoľvek trvalé zastúpenie poisťovne uvedenej v odseku 1 na území členského štátu, ktorá získa povolenie v tomto členskom štáte a ktorá vykonáva obchodnú činnosť v oblasti poisťovníctva.

Článok 163

Plán činnosti pobočky

1.  Plán činnosti pobočky uvedenej v článku 162 ods. 2 písm. h) obsahuje tieto údaje:

a) povahu rizík alebo záväzkov, ktoré podnik navrhuje kryť;

b) hlavné zásady zaistenia;

c) odhady budúcej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 4, na základe prognózy súvahy, ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

d) odhady budúcej minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v kapitole VI oddiele 5, na základe prognózy súvahy, ako aj metódu výpočtu použitú na odvodenie týchto odhadov;

e) stav použiteľných vlastných zdrojov a použiteľných základných vlastných zdrojov podniku, pokiaľ ide o kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku kapitoly VI oddielov 4 a 5;

f) odhady nákladov na vytvorenie prevádzkového systému a organizácie na zabezpečenie činnosti, finančných zdrojov určených na krytie týchto nákladov a, v prípade krytia rizík zatriedených do odvetvia 18 v časti A prílohy I, zdroje, ktorými poisťovňa disponuje, aby zabezpečila asistenčné služby;

g) informácie o štruktúre systému správy a riadenia.

2.  Navyše k požiadavkám ustanoveným v odseku 1 za prvé tri finančné roky plán činnosti obsahuje tieto údaje:

a) prognózy súvahy;

b) odhady finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv, minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

c) pre neživotné poistenie:

i) odhady nákladov na správu s výnimkou zriaďovacích nákladov, najmä bežných všeobecných nákladov a provízií;

ii) odhady poistného alebo príspevkov a nárokov;

d) pre životné poistenie plán stanovujúci podrobné odhady príjmov a výdavkov v súvislosti s priamou činnosťou, prevzatým a postúpeným zaistením.

3.  Pokiaľ ide o životné poistenie, členské štáty môžu od poisťovní vyžadovať, aby predkladali systematické oznamovanie technických základov používaných na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv, pričom táto požiadavka nesmie predstavovať predchádzajúcu podmienku pre výkon činnosti životnej poisťovne.

Článok 164

Prevod kmeňa

1.  Za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi členské štáty povolia pobočkám zriadeným na ich území, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto kapitoly, prevod celého kmeňa zmlúv alebo jeho časti na preberajúcu poisťovňu usadenú v rovnakom členskom štáte, ak orgány dohľadu tohto členského štátu alebo podľa potreby členského štátu uvedeného v článku 167 osvedčia, že po zohľadnení prevodu, preberajúca poisťovňa bude mať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

2.  Za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty povolia pobočkám zriadeným na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, prevod celého poistného kmeňa alebo jeho časti na poisťovňu s ústredím v inom členskom štáte, ak orgány dohľadu tohto členského štátu potvrdia, že po zohľadnení prevodu bude mať preberajúca poisťovňa potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v prvom odseku článku 100.

3.  Ak podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch členský štát povolí pobočkám zriadeným na jeho území, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, aby previedli celý zmluvný kmeň alebo jeho časť na pobočku, na ktorú sa vzťahuje táto kapitola, zriadenú na území iného členského štátu, zabezpečí, aby orgány dohľadu členského štátu preberajúcej poisťovne, prípadne členského štátu podľa článku 167 potvrdili, že:

a) po zohľadnení prevodu má preberajúca poisťovňa potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť;

b) právne predpisy členského štátu preberajúcej poisťovne umožňujú taký prevod; a

c) tento členský štát súhlasil s prevodom.

4.  V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 členský štát, v ktorom je umiestnená pobočka vykonávajúca prevod, povolí prevod po získaní súhlasu orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko alebo členského štátu záväzku, ak je iný ako členský štát, v ktorom je umiestnená pobočka vykonávajúca prevod.

5.  Orgány dohľadu členských štátov, ktoré boli požiadané o vyjadrenie, vyslovia svoje stanovisko alebo súhlas orgánom dohľadu domovského členského štátu vykonávajúcej prevod pobočky do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Pokiaľ sa do uplynutia tejto lehoty nevyjadria, platí, že vyjadrili kladné stanovisko alebo tichý súhlas.

6.  Prevod schválený v súlade s odsekmi 1 až 5 bude zverejnený podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko, alebo členského štátu záväzku.

Také prevody sú automaticky účinné voči poistníkom, poisteným osobám a akýmkoľvek iným osobám, ktorým z prevedených zmlúv vyplývajú práva alebo povinnosti.

Článok 165

Technické rezervy

Členské štáty vyžadujú od podnikov, aby zriadili dostatočné technické rezervy na krytie poistných a zaistných záväzkov prevzatých na ich územiach vypočítaných v súlade s kapitolou VI oddielom 2. Členské štáty požadujú od podnikov, aby ocenili aktíva a záväzky v súlade s kapitolou VI oddielom 1 a stanovili vlastné zdroje v súlade s kapitolou VI oddielom 3.

Článok 166

Kapitálová požiadavka na solventnosť a minimálna kapitálová požiadavka

1.  Každý členský štát vyžaduje, aby pobočky zriadené na jeho území disponovali sumou použiteľných vlastných zdrojov pozostávajúcich z položiek uvedených v článku 98 ods. 3

Kapitálová požiadavka na solventnosť a minimálna kapitálová požiadavka sa vypočíta v súlade s ustanoveniami kapitoly VI oddielov 4 a 5.

Na účely výpočtu požiadavky kapitálovej na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky, a to pre životné i neživotné poistenie, treba zohľadniť len operácie vykonávané príslušnou pobočkou.

2.  Použiteľná výška základných vlastných zdrojov požadovaná na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a absolútnej spodnej hranice tejto minimálnej kapitálovej požiadavky sa vytvorí v súlade s článkom 98 ods. 4

3.  Použiteľná výška základných vlastných zdrojov nesmie byť nižšia ako polovica absolútnej spodnej hranice požadovanej podľa článku 129 ods. 1 písm. d).

Kaucia zložená v súlade s článku 162 ods. 2 písm. e) sa započíta do týchto použiteľných základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky.

4.  Aktíva predstavujúce kapitálovú požiadavku na solventnosť do výšky minimálnej kapitálovej požiadavky musia byť umiestnené v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti, a ostatné v rámci Spoločenstva.

Článok 167

Výhody pre podniky, ktorým bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte

1.  Každý podnik, ktorý požiadal o povolenie alebo ktorému bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte, môže požiadať o nasledujúce výhody, ktoré môžu byť poskytnuté len spoločne:

a) kapitálová požiadavka na solventnosť uvedená v článku 166 sa vypočíta vo vzťahu k celej činnosti, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva;

b) zábezpeka požadovaná podľa článku 162 ods. 2 písm. e) sa zloží len v jednom z týchto členských štátov;

c) aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku sa umiestnia v súlade s článkom 134 v akomkoľvek z členských štátov, v ktorom vykonáva svoje činnosti.

V prípadoch uvedených v písmene a) prvého pododseku sa zohľadnia len operácie realizované všetkými pobočkami zriadenými v rámci Spoločenstva na účely tohto výpočtu.

2.  Žiadosť o využitie výhod upravených v odseku 1 sa predloží orgánom dohľadu dotknutých členských štátov. V žiadosti sa musí uvádzať orgán členského štátu, ktorý v budúcnosti bude vykonávať dohľad nad solventnosťou celej činnosti pobočiek zriadených v rámci Spoločenstva. Musia sa uviesť dôvody pre výber orgánu spoločnosťou.

Zábezpeka uvedená v článku 162 ods. 2 písm. e) sa zloží v tomto členskom štáte.

3.  Výhody uvedené v odseku 1 môžu byť poskytnuté, iba ak s tým súhlasia orgány dohľadu vo všetkých členských štátoch, v ktorých bola žiadosť podaná.

Uvedené výhody sú účinné odo dňa, keď zvolený orgán dohľadu oznámi ostatným orgánom dohľadu, že bude vykonávať dohľad nad solventnosťou celkovej obchodnej činnosti pobočiek v rámci Spoločenstva.

Zvolený orgán dohľadu dostane od ostatných členských štátov údaje potrebné na vykonávanie dohľadu nad celkovou solventnosťou pobočiek usadených na ich území.

4.  Na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých členských štátov budú výhody poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 3 odňaté súčasne všetkými dotknutými členskými štátmi.

Článok 168

Účtovné, finančné a štatistické informácie a podniky s finančnými problémami

Na účely tohto oddielu sa uplatňuje článok 34, článok 139 ods. 3 a články 140 a 141.

Na účely uplatňovania článkov 137 až 139, ak podnik spĺňa podmienky pre poskytnutie výhod ustanovených v článku 167 odsekoch 1, 2 a 3, orgán dohľadu príslušný na overovanie solventnosti pobočiek zriadených v rámci Spoločenstva so zreteľom na celú obchodnú činnosť, má rovnaké postavenie ako orgán dohľadu štátu, na ktorého území sa nachádza ústredie podniku činného v Spoločenstve.

Článok 169

Oddelenie správy životného a neživotného poistenia

1.  Pobočky uvedené v tomto oddiele nemôžu súčasne vykonávať činností životného a neživotného poistenia v tom istom členskom štáte.

2.  Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu stanoviť, že pobočky uvedené v tomto oddiele, ktoré k príslušnému dátumu uvedenému v prvom pododseku článku 73 ods. 5 vykonávali v členskom štáte obe činnosti súčasne. Tieto môžu naďalej pokračovať v činnosti za predpokladu, že každá činnosť je samostatne spravovaná v súlade s článkom 74.

3.  Každý členský štát, ktorý podľa druhého pododseku článku 73 ods. 5 vyžaduje od podnikov usadených na jeho území, aby prestali súčasne vykonávať činnosti, ktoré vykonávali k príslušnému dátumu uvedenému v prvom pododseku článku 73 ods. 5, musí túto požiadavku uplatňovať aj na pobočky uvedené v tomto oddiele, ktoré sú usadené na jeho území a súčasne tu vykonávajú obe činnosti.

Členské štáty môžu stanoviť, že pobočky uvedené v tomto oddiele, ktorých ústredie súčasne vykonáva obe tieto činnosti a ktoré k dátumom uvedeným v prvom pododseku článku 73 ods. 5 vykonávali na území členského štátu len činnosť životného poistenia, tu môžu v tejto činnosti pokračovať. Ak si podnik želá vykonávať činnosť neživotného poistenia na tomto území, smie vykonávať činnosť životného poistenia len prostredníctvom dcérskeho podniku.

Článok 170

Odňatie povolenia podnikom, ktorým bolo udelené povolenie vo viac ako jednom členskom štáte

Ak orgán uvedený v článku 167 ods. 2 odoberie povolenie, oznámi to orgánom dohľadu ostatných členských štátov, v ktorých poisťovňa vykonáva činnosť, a tieto orgány prijmú potrebné opatrenia.

Ak príčinou tohto odňatia je celkový neprimeraný stav solventnosti podľa určenia členských štátov, ktoré súhlasili s požiadavkou uvedenou v článku 167, členské štáty, ktoré dali svoj súhlas, tiež odnímu svoje povolenia.

Článok 171

Dohody s tretími krajinami

Spoločenstvo môže v dohodách uzavretých podľa Zmluvy s jednou alebo viacerými tretími krajinami dohodnúť uplatňovanie ustanovení, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tohto oddielu, aby bola na základe vzájomnosti zabezpečená primeraná ochrana poistníkov a poistených osôb v členských štátoch.



Oddiel 2

Zaistenie

▼M5

Článok 172

Rovnocennosť vo vzťahu k zaisťovniam

1.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom ustanoveným v hlave I.

2.  Ak tretia krajina splnila kritériá prijaté v súlade s odsekom 1, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty, v ktorých určí, že režim solventnosti v danej tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti poisťovní alebo zaisťovní s ústredím v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I tejto smernice.

Uvedené delegované akty sa pravidelne prehodnocujú s cieľom zohľadniť akékoľvek významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I a režimu dohľadu v tretej krajine.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

3.  Pokiaľ sa v súlade s odsekom 2 považuje režim solventnosti v tretej krajine za rovnocenný s režimom ustanoveným v tejto smernici, zaistné zmluvy uzavreté s poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s poisťovňami alebo zaisťovňami povolenými v súlade s touto smernicou.

4.  Odchylne od odseku 2 a aj vtedy, ak neboli splnené kritériá stanovené v súlade s odsekom 1, Komisia môže na obmedzený čas v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti poisťovní alebo zaisťovní s ústredím v tejto tretej krajine, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I, ak táto tretia krajina spĺňa aspoň tieto kritériá:

a) poskytla Únii záväzok prijať a uplatňovať režim solventnosti, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 2, pred uplynutím tohto obmedzeného obdobia a zapojiť sa do procesu posudzovania rovnocennosti;

b) zriadila pracovný program s cieľom splniť záväzok uvedený v písmene a);

c) vyčlenila dostatočné zdroje na splnenie záväzku uvedeného v písmene a);

d) zaviedla režim solventnosti založený na zohľadnení rizík a stanovuje kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa podávania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti;

e) uzavrela písomné dohody o spolupráci a výmene dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu;

f) má nezávislý systém dohľadu a

g) stanovila povinnosti týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu, najmä čo sa týka výmeny informácií s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu.

Všetky delegované akty o dočasnej rovnocennosti zohľadňujú správy Komisie podľa článku 177 ods. 2. Uvedené delegované akty sa pravidelne prehodnocujú na základe správ o pokroku príslušnej tretej krajiny, ktoré sa predkladajú Komisii a ktoré Komisia posudzuje raz za rok. Pri posudzovaní týchto správ o pokroku pomáha Komisii orgán EIOPA.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke zverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, ktorými sa ďalej spresnia podmienky ustanovené v prvom pododseku.

5.  Dĺžka obmedzeného obdobia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku sa končí 31. decembra 2020 alebo dňom, od ktorého sa režim dohľadu tejto tretej krajiny považuje v súlade s odsekom 2 za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v hlave I, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

Uvedené obdobie sa môže predĺžiť najviac o jeden rok, ak je to potrebné na to, aby orgán EIOPA a Komisia vykonali hodnotenie rovnocennosti na účely odseku 2.

6.  Zaisťovacím zmluvám uzavretým s poisťovňami alebo zaisťovňami s ústredím v tretej krajine, ktorých režim dohľadu sa dočasne považuje za rovnocenný v súlade s odsekom 4, sa prizná rovnaké zaobchádzanie ako v odseku 3. Článok 173 sa uplatňuje aj na zaisťovne s ústredím v tretej krajine, ktorých režim dohľadu sa dočasne považuje za rovnocenný v súlade s odsekom 4.

▼B

Článok 173

Zákaz zakladania aktív

Ak je zaisťovateľom poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom v tretej krajine, ktorej režim solventnosti sa považuje za rovnocenný s režimom solventnosti stanoveným v tejto smernici podľa článku 172, nesmú členské štáty zachovávať ani zavádzať systém tvorby hrubých technických rezerv, ktorý požaduje založenie aktív pre krytie nezaslúženého poistného a rezervy na poistné plnenia.

Článok 174

Zásada a podmienky pre vykonávanie zaisťovacích činností

Členský štát nebude uplatňovať voči zaisťovniam z tretích krajín, ktoré začínajú alebo vykonávajú zaisťovacie činnosti na jeho území právne predpisy, ktoré vedú k priaznivejšiemu zaobchádzaniu, aké sa poskytuje zaisťovniam, ktoré majú ústredie v tomto členskom štáte.

Článok 175

Dohody s tretími krajinami

1.  Komisia môže predkladať Rade návrhy na prerokovanie dohôd s jednou alebo viacerými tretími krajinami ohľadne prostriedkov vykonávania dohľadu nad týmito subjektmi:

a) zaisťovňami z tretích krajín, ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti v Spoločenstve;

b) zaisťovňami Spoločenstva, ktoré vykonávajú zaisťovacie činnosti na území tretej krajiny.

2.  Cieľom dohôd uvedených v odseku 1 je predovšetkým zabezpečiť, za podmienok rovnocennosti regulácie obozretného podnikania, účinný prístup na trh pre zaisťovne na území každej zmluvnej strany a vzájomné uznávanie pravidiel a postupov dohľadu v oblasti zaistenia. Ich cieľom je tiež zabezpečiť, aby:

a) orgány dohľadu členských štátov mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve a ktoré vykonávajú činnosť na území príslušných tretích krajín;

b) orgány dohľadu tretích krajín mohli získať informácie potrebné pre dohľad nad zaisťovňami, ktorých ústredie sa nachádza na ich území a ktoré vykonávajú činnosť v Spoločenstve.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 300 ods. 1 a 2 Zmluvy, Komisia preskúma s pomocou Európskeho výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov výsledky rokovaní uvedených v odseku 1 tohto článku a výslednú situáciu.



KAPITOLA X

Dcérske podniky poisťovní a zaisťovní, ktoré sa spravujú právom tretej krajiny a nadobúdanie účastí týmito podnikmi

Článok 176

Informácie od členských štátov Komisii

Orgány dohľadu členských štátov informujú Komisiu a orgány dohľadu ostatných členských štátov o každom povolení priamemu alebo nepriamemu dcérskemu podniku, ktorého jeden alebo viacero materských podnikov sa spravuje právnymi predpismi tretej krajiny.

Uvedená informácia obsahuje aj oznámenie štruktúry dotknutej skupiny.

Vždy, keď podnik, ktorý sa spravuje právom tretej krajiny nadobudne podiel v poisťovni alebo zaisťovni, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, stane sa táto poisťovňa alebo zaisťovňa dcérskym podnikom tohto podniku z tretej krajiny, orgány dohľadu domovského členského štátu informujú Komisiu a orgány dohľadu ostatných členských štátov.

Článok 177

Zaobchádzanie tretích krajín s poisťovňami a so zaisťovňami Spoločenstva

▼M5

1.  Členské štáty informujú Komisiu a orgán EIOPA o akýchkoľvek všeobecných ťažkostiach, s ktorými sa stretli ich poisťovne alebo zaisťovne pri usadení a pôsobení v tretej krajine alebo pri výkone ich činností v tretej krajine.

▼B

2.  Komisia pravidelne predkladá Rade správu skúmajúcu zaobchádzanie s poisťovňami a zaisťovňami, ktorým bolo udelené povolenie v Spoločenstve, v tretích krajinách, v súlade s uvedeným:

a) usadenia poisťovní alebo zaisťovní ktorým bolo udelené povolenie v Spoločenstve, v tretích krajinách;

b) nadobúdania účastí v poisťovniach alebo zaisťovniach tretích krajín;

c) vykonávania poisťovacích alebo zaisťovacích činností týmito usadenými podnikmi;

d) cezhraničného poskytovania poisťovacích alebo zaisťovacích činností zo Spoločenstva do tretích krajín.

Komisia predkladá tieto správy Rade spolu s príslušnými návrhmi alebo odporúčaniami.



HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE POISŤOVNE A ZAISŤOVNE



KAPITOLA I

Rozhodné právo a podmienky zmlúv priameho poistenia



Oddiel 1

Rozhodné právo

Článok 178

Rozhodné právo

Každý členský štát, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 593/2008, uplatní ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom stanoviť rozhodné právo v prípade poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 7 uvedeného nariadenia.



Oddiel 2

Povinné poistenie

Článok 179

Súvisiace povinnosti

1.  Neživotné poisťovne môžu ponúkať a uzatvárať zmluvy povinného poistenia za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.  Ak členský štát stanoví povinnosť uzavrieť poistenie, nie je táto povinnosť splnená poistnou zmluvou, ktorá nie je v súlade s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa tohto poistenia platnými v tomto členskom štáte.

3.  Ak členský štát stanovuje povinné poistenie a poisťovňa musí oznámiť orgánom dohľadu akýkoľvek zánik krytia, možno taký zánik krytia uplatniť proti poškodeným tretím osobám iba za podmienok stanovených týmto členským štátom.

4.  Každý členský štát oznámi Komisii riziká, proti ktorým je podľa jeho právnych predpisov poistenie povinné, pričom uvedie:

a) osobitné právne ustanovenia týkajúce sa tohto poistenia;

b) údaje, ktoré musia byť uvedené v osvedčení, ktoré neživotná poisťovňa musí vystaviť poistenej osobe, ak tento členský štát vyžaduje dôkaz, že povinnosť uzavrieť poistenie bola splnená.

Každý členský štát môže vyžadovať, aby údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku zahŕňali vyhlásenie poisťovateľa o tom, že zmluva je v súlade s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa tohto poistenia.

Komisia uverejní údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku v Úradnom vestníku Európskej únie.



Oddiel 3

Všeobecný záujem

Článok 180

Všeobecný záujem

Členský štát, v ktorom je umiestnené riziko ani členský štát záväzku nebude brániť poistníkovi v uzavretí zmluvy s poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie podľa podmienok článku 14, pokiaľ takéto uzavretie zmluvy nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu všeobecných záujmov v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko alebo v členskom štáte záväzku.



Oddiel 4

Poistné podmienky poistných zmlúv a sadzby poistného

Článok 181

Neživotné poistenie

1.  Členské štáty nevyžadujú predchádzajúci súhlas alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného alebo formulárov a iných tlačív, ktoré poisťovňa chce používať v styku s poistníkmi.

Členské štáty môžu požadovať nesystematické oznamovanie týchto poistných podmienok a iné doklady len na účely overenia súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa poistných zmlúv. Uvedené požiadavky nesmú pre poisťovňu predstavovať predchádzajúcu podmienku vykonávania činnosti.

2.  Členský štát, ktorý stanoví povinné poistenie, môže požadovať, aby poisťovne svojim orgánom dohľadu predkladali všeobecné a osobitné podmienky tohto poistenia prv, ako ich uvedú do obehu.

3.  Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť povinnosť predchádzajúceho oznamovania alebo schvaľovania navrhovaného zvýšenia sadzieb poistného iba ako súčasť všeobecného systému cenovej kontroly.

Článok 182

Životné poistenie

Členské štáty nevyžadujú predchádzajúce schválenie alebo systematické oznamovanie všeobecných a osobitných poistných podmienok, sadzieb poistného, technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv alebo formulárov a ďalších tlačených dokumentov, ktoré má životná poisťovňa záujem použiť v styku s poistníkmi.

Domovský členský štát však môže výlučne na účely overenia dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa poistno-matematických zásad vyžadovať systematické oznamovanie technických základov používaných najmä na výpočet sadzieb poistného a technických rezerv. Uvedené požiadavky nesmú pre poisťovňu predstavovať predchádzajúcu podmienku vykonávania činnosti.



Oddiel 5

Informácie pre poistníkov



Pododdiel 1

Neživotné poistenie

Článok 183

Všeobecné informácie pre poistníkov

1.  Pred uzavretím poistnej zmluvy o neživotnom poistení neživotná poisťovňa informuje poistníkov o týchto skutočnostiach:

a) o práve, ktorým sa spravuje zmluva, keď strany nemajú možnosť slobodnej voľby práva;

b) o skutočnosti, že strany si môžu slobodne zvoliť rozhodné právo a o práve, ktorého výber im navrhuje poisťovateľ.

Poisťovňa informuje poistníka aj o spôsoboch na riešenie sťažností poistníkov týkajúcich sa zmlúv, a ak je to vhodné, vrátane existencie orgánu, na ktorý možno podávať sťažnosti, pričom tým nie je dotknuté právo poistníka na súdnu ochranu.

2.  Povinnosť uvedená v odseku 1 sa uplatní, len ak je poistníkom fyzická osoba.

3.  Podrobné pravidlá vykonávania odsekov 1 a 2 ustanoví členský štát, v ktorom je umiestnené riziko.

Článok 184

Doplňujúce informácie v prípade neživotného poistenia ponúkaného na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby

1.  Ak je neživotné poistenie ponúkané na základe práva usadiť sa alebo poskytovať služby, poistník bude informovaný ešte pred prijatím záväzku o členskom štáte, v ktorom je umiestnené ústredie, alebo ak je to primerané, o umiestnení pobočky, s ktorou má uzavrieť zmluvu.

Všetky dokumenty vydané poistníkom musia obsahovať údaje uvedené v prvom pododseku.

Povinnosti stanovené v prvom a druhom pododseku sa nevzťahujú na veľké riziká.

2.  Zmluva alebo akýkoľvek iný dokument na poskytnutie krytia spolu s návrhom poistenia, ak je záväzný pre poistníka, uvádza adresu ústredia alebo ak je to vhodné, adresu pobočky neživotnej poisťovne, ktorá poskytuje krytie.

Členské štáty môžu žiadať, aby bolo uvedené aj meno a adresa zástupcu neživotnej poisťovne podľa zmienky v článku 148 ods. 2 písm. a) v dokumentoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku.



Pododdiel 2

Životné poistenie

Článok 185

Informácie pre poistníkov

1.  Pred uzavretím poistnej zmluvy o životnom poistení sa poistníkovi oznámia aspoň informácie uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.  Oznámia sa tieto informácie o životnej poisťovni:

a) názov podniku a jeho právna forma;

b) názov členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo a prípadne agentúra alebo pobočka uzatvárajúca zmluvu;

c) adresa sídla a prípadne pobočky uzatvárajúcej zmluvu;

d) konkrétny odkaz na správu o situácii z hľadiska solventnosti a o finančnej situácii, ako sa stanovuje v článku 51, čo umožňuje poistníkovi ľahký prístup k týmto informáciám.

3.  Oznámia sa tieto informácie o záväzku:

a) definícia každého plnenia a každej možnosti;

b) doba trvania zmluvy;

c) spôsoby zrušenia zmluvy;

d) spôsoby platenia poistného a dobu trvania platenia;

e) spôsoby výpočtu a rozdelenia podielov na prémiách;

f) uvedenie odkupnej hodnoty a výplat a rozsah, do akého sú zaručené;

g) informácie o poistnom pre každé plnenie, tak pre hlavné plnenie a prípadné dodatočné plnenia;

h) pre poistenie vzťahujúce sa na podielové fondy: definovanie podielov, s ktorými sú plnenia spojené;

i) uvedenie povahy podkladových aktív pre zmluvy spojené s podielmi;

j) podmienky uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy;

k) všeobecné informácie o daňovej úprave platnej pre druh poistenia;

l) ustanovenia o vybavovaní sťažností týkajúcich sa zmlúv poistníkov, poistených alebo osôb oprávnených zo zmlúv, prípadne vrátane inštitúcie pre sťažnosti bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konanie;

m) právo rozhodné pre zmluvu, ak zmluvné strany nemajú slobodný výber, alebo ak zmluvné strany si môžu slobodne vybrať rozhodné právo, právo, ktoré navrhuje použiť poisťovňa životného poistenia.

4.  Okrem toho sa poskytujú osobitné informácie, ktoré poistníkovi umožnia správne pochopiť riziká spojené so zmluvou, ktoré poistník preberá.

5.  Poistník bude informovaný počas trvania zmluvy o každej zmene týkajúcej sa týchto informácií:

a) všeobecné a osobitné poistné podmienky;

b) názov životnej poisťovne, jej právna forma alebo adresa ústredia a prípadne pobočky, ktorá uzatvorila zmluvu;

c) všetky informácie uvedené v odseku 3 písm. d) až j) v prípade zmeny zmluvných podmienok alebo zmeny alebo doplnenia práva, ktorým sa spravuje zmluva;

d) každý rok informácie o stave podielov na prémiách.

V prípade, ak by v súvislosti s ponukou na uzavretie zmluvy životného poistenia alebo s jej uzavretím poisťovateľ poskytol údaje týkajúce sa sumy predpokladaných platieb nad rámec zmluvne dohodnutých platieb, poisťovateľ musí poskytnúť poistníkovi vzorovú kalkuláciu, pri ktorej sa potenciálna suma pri splatnosti vypočíta s použitím kalkulácie poistného s tromi rôznymi úrokovými sadzbami. To sa nevzťahuje na časovo obmedzené poistenie a zmluvy. Poisťovateľ musí jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať poistníka, že vzorová kalkulácia je len modelovým výpočtom na základe nominálnych predpokladov, a že poistník nemá žiadne zmluvné nároky vyplývajúce zo vzorovej kalkulácie.

V prípade poistiek s podielom na zisku musí poisťovateľ každoročne písomne informovať poistníka o stave jeho nárokov vrátane podielu na zisku. V prípade, ak poisťovateľ poskytol údaje o potenciálnom budúcom vývoji podielov na zisku, poisťovateľ musí okrem toho informovať poistníka o rozdieloch medzi aktuálnym vývojom a pôvodnými údajmi.

6.  Informácie uvedené v odsekoch 2 až 5 sa poskytujú jasne a presne, písomne, v úradnom jazyku členského štátu záväzku.

Tieto informácie môžu však byť v inom jazyku, ak o to požiada poistník a právo členského štátu to umožňuje, alebo ak si poistník môže slobodne vybrať rozhodné právo.

7.  Členský štát záväzku môže požadovať od životných poisťovní, aby poskytovali iné informácie okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 5, len ak to je potrebné na správne pochopenie základných prvkov záväzku poistníkom.

8.  Podrobné pravidlá na uplatňovanie odsekov 1 až 7 stanoví členský štát záväzku.

Článok 186

Lehota pre odstúpenie

1.  Členské štáty stanovia, že poistníci, ktorí uzatvorili individuálne zmluvy na životné poistenie, majú lehotu od 14 do 30 dní od času, kedy boli informovaní o tom, že zmluva bola uzatvorená, v rámci ktorej môžu odstúpiť od zmluvy.

Oznámenie poistníkov o odstúpení ich oslobodzuje od akýchkoľvek budúcich povinností vznikajúcich zo zmluvy.

Ostatné právne účinky a podmienky odstúpenia budú stanovené právom, ktorým sa spravuje zmluva, najmä pokiaľ ide o podrobnosti o informovaní poistníka, že zmluva bola uzavretá.

2.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť odsek 1 v týchto prípadoch:

a) ak sa zmluva uzatvára na obdobie šesť mesiacov alebo menej;

b) ak pre postavenie poistníka alebo okolnosti, v ktorých sa zmluva uzatvárala, poistník nepotrebuje osobitnú ochranu.

Ak členské štáty využijú možnosť rozhodnutia ustanovenú v prvom pododseku, uvedú túto skutočnosť vo svojich právnych predpisoch.



KAPITOLA II

Špecifické ustanovenia pre neživotné poistenie



Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 187

Poistné podmienky

Všeobecné a osobitné poistné podmienky nezahŕňajú žiadne podmienky, ktoré sa vzťahujú na osobitné okolnosti jednotlivého rizika, ktoré má byť pokryté.

Článok 188

Zrušenie monopolov

Členské štáty so zreteľom na prístup k činnosti v určitých odvetviach poistenia zabezpečia zrušenie monopolov povolených právnickým osobám zriadeným na ich územiach, uvedeným v článku 8.

článok 189

Účasť vo vnútroštátnych garančných systémoch

Domovské členské štáty môžu požadovať od neživotných poisťovní, aby sa pripojili a zúčastnili sa za rovnakých podmienok ako neživotné poisťovne, ktorým bolo na ich územiach udelené povolenie, na ktoromkoľvek systéme určenom na zaručenie výplaty poistných plnení poisteným osobám a poškodeným tretím osobám.



Oddiel 2

Spolupoistenie v rámci spoločenstva

Článok 190

Operácie spolupoistenia v rámci Spoločenstva

1.  Tento oddiel sa vzťahuje na operácie spolupoistenia v rámci Spoločenstva, ktorými sa rozumejú operácie spolupoistenia, týkajúce sa jedného alebo viacerých rizík zaradených do odvetví 3 až 16 časti A prílohy I a ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) riziko je veľké riziko;

b) riziko je kryté jedinou zmluvou pri celkovom poistnom a na to isté obdobie dvoma alebo viacerými poisťovňami, každou podľa jej podielu ako „spolupoisťovateľa“, jedna z nich je pritom vedúcou poisťovňou;

c) riziko je umiestnené v rámci Spoločenstva;

d) na účely krytia rizika má vedúca poisťovňa rovnaké postavenie, ako keby bola poisťovňou, ktorá kryje celé riziko;

e) najmenej jeden zo spolupoisťovateľov sa podieľa na zmluve prostredníctvom ústredia alebo pobočky usadenej v inom členskom štáte, ako je štát vedúcej poisťovne;

f) hlavná poisťovňa plne prevezme vedúcu úlohu v praxi spolupoistenia, najmä určí poistné podmienky a sadzby poistného.

2.  Články 147 až 152 sa uplatňujú len na hlavného poisťovateľa.

3.  Operácie spolupoistenia, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 sa naďalej spravujú ustanoveniami tejto smernice, s výnimkou ustanovení tohto oddielu.

Článok 191

Účasť na spolupoistení v rámci Spoločenstva

Právo poisťovní zúčastniť sa na spolupoistení v rámci Spoločenstva, nesmie podliehať iným ustanoveniam ako ustanoveniam tohto oddielu.

Článok 192

Technické rezervy

Výšku technických rezerv určia jednotliví spolupoisťovatelia podľa pravidiel ich domovského členského štátu, alebo, v prípade absencie takých pravidiel, podľa obvyklého postupu v tom štáte.

Avšak technické rezervy sa rovnajú najmenej tým, ktoré určil vedúci poisťovateľ podľa pravidiel v jeho domovskom členskom štáte.

Článok 193

Štatistické údaje

Domovské členské štáty zabezpečia, aby spolupoisťovatelia evidovali štatistické údaje, z ktorých je zrejmý objem operácií spolupoistenia v rámci Spoločenstva, ktorých sa zúčastnili, a dotknuté členské štáty.

Článok 194

Zaobchádzanie s poistnými zmluvami uzatvorenými formou spolupoistenia v procese likvidácie

V prípade likvidácie poisťovne sa záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzatvorených formou spolupoistenia v rámci Spoločenstva plnia rovnakým spôsobom ako tie, ktoré vznikajú zo záväzkov z iných poistných zmlúv tejto poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pokiaľ sa to týka poistených a príjemcov plnení.

Článok 195

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu

Na účely vykonávania tohto oddielu si orgány dohľadu členských štátov v rámci spolupráce uvedenej v hlave I kapitole IV oddiele 5 navzájom poskytujú všetky potrebné informácie.

Článok 196

Spolupráca pri vykonávaní

Komisia a orgány dohľadu členských štátov úzko spolupracujú na účely preskúmania všetkých ťažkostí, ktoré by mohli vzniknúť pri vykonávaní tohto oddielu.

V priebehu uvedenej spolupráce preskúmajú najmä všetky postupy, ktoré môžu naznačovať, že vedúca poisťovňa nepreberá vedúcu úlohu v praxi spolupoistenia, alebo že riziká jednoznačne nevyžadujú spoluúčasť dvoch alebo viacerých poisťovateľov na ich pokrytie.



Oddiel 3

Asistenčné služby

Článok 197

Činnosti podobné asistenčným službám pre turistov

Členské štáty môžu upraviť poskytovanie asistenčných služieb osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí za iných okolností, ako sú uvedené v článku 2 ods. 2 tejto smernice.

Ak niektorý členský štát vytvorí takúto právnu úpravu, považuje sa takáto činnosť za činnosť zaradenú do odvetvia 18 časti A prílohy I.

Druhým odsekom nie je dotknutá možnosť klasifikácie uvedenej v prílohe I, platnej pre činnosti, ktoré zjavne patria do iných odvetví.



Oddiel 4

Poistenie právnej ochrany

Článok 198

Rozsah pôsobnosti tohto oddielu

1.  Tento oddiel sa vzťahuje na poistenie právnej ochrany uvedené v odvetví 17 časti A prílohy I, ktorým poisťovňa prisľubuje znášať za úhradu poistného náklady na právne konanie a poskytovať iné služby priamo spojené s poistným krytím, najmä z tohto hľadiska:

a) zabezpečenia náhrady za stratu, poškodenie alebo úraz utrpený poistenou osobou, mimosúdnym vyrovnaním alebo prostredníctvom občianskeho alebo trestného konania;

b) obhajoby alebo zastupovania poistenej osoby v občianskom, trestnom, správnom alebo inom konaní alebo v súvislosti s akoukoľvek pohľadávkou uplatňovanou proti tejto osobe.

2.  Tento oddiel sa nevzťahuje na žiadnu z týchto situácií:

a) poistenie právnej ochrany, keď sa toto poistenie týka sporov alebo rizík vznikajúcich z používania námorných plavidiel alebo v súvislosti s ním;

b) činnosť, ktorú vykonávala poisťovňa poskytujúca krytie zodpovednosti za škodu na účely obhajoby alebo zastupovania poistenej osoby v akomkoľvek vyšetrovaní alebo konaní, ak túto činnosť v rovnakom čase vykonáva táto poisťovňa vo vlastnom záujme v rámci tohto krytia;

c) ak sa tak členský štát rozhodne, činnosť poistenia právnej ochrany realizovaná poisťovateľom asistenčných služieb, ktorá je v súlade s týmito podmienkami:

i) činnosť sa vykonáva v členskom štáte inom ako štát, v ktorom sa nachádza trvalé bydlisko poistenej osoby;

ii) činnosť predstavuje časť zmluvy, ktorá kryje len asistenčné služby poskytované osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo svojho domova alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu.

Na účely písmena c) prvého pododseku musí byť v zmluve jasne uvedené, že dotknuté krytie je obmedzené na okolnosti uvedené v tomto písmene a vo vzťahu k poisteniu poskytovania pomoci je doplnkovým.

Článok 199

Samostatné zmluvy

Krytie právnej ochrany je upravené osobitnou poistnou zmluvou ako zmluvou pre iné odvetvia poistenia, alebo je upravené v samostatnej časti jednej poistnej zmluvy, v ktorej sa spresní povaha krytia právnej ochrany a, ak to vyžaduje členský štát, aj výška príslušného poistného.

Článok 200

Správa nárokov

1.  Domovský členský štát zabezpečí, že poisťovne prijmú v súlade s možnosťou zvolenou členským štátom, alebo podľa vlastného výberu, ak s tým členský štát súhlasí, najmenej jednu z metód na správu nárokov ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4.

Nech sa prijme ktorékoľvek riešenie, záujem osôb, ktoré majú krytie právnej ochrany, sa bude považovať za zachované ekvivalentným spôsobom podľa tohto oddielu.

2.  Poisťovňa zabezpečí, že žiaden pracovník, ktorý sa zaoberá správou plnení pri poistení právnej ochrany alebo právnym poradenstvom súčasne s nimi nebude vykonávať podobnú činnosť v inej poisťovni, ktorá je finančne, obchodne alebo administratívne spojená s prvou poisťovňou a poskytuje poistenie v jednom alebo viacerých iných poistných odvetviach stanovených v prílohe I.

Univerzálna poisťovňa zabezpečí, že žiaden pracovník, ktorý sa zaoberá správou plnení pri poistení právnej ochrany alebo právnym poradenstvom, súčasne s nimi nebude vykonávať podobnú činnosť pre iné odvetvie, v ktorom je činný.

3.  Poisťovňa poverí správou nárokov v súvislosti s poistením právnej ochrany iný podnik, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu. Tento podnik bude uvedený v samostatnej zmluve alebo v samostatnej časti uvedenej v článku 199.

Ak je tento podnik, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu, prepojený s poisťovňou, ktorá vykonáva jedno alebo viac odvetví poistenia uvedených v časti A prílohy I, pracovníci podniku, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu, ktorí sa zaoberajú správou nárokov alebo právnym poradenstvom spojeným s touto správou, nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v inej poisťovni. Členské štáty môžu stanoviť rovnaké požiadavky pre členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

4.  V poistnej zmluve sa ustanoví, že poistení môžu zveriť obhajobu ich záujmov právnemu zástupcovi podľa ich výberu alebo v rozsahu v akom to umožňuje vnútroštátne právo akejkoľvek inej vhodnej osobe, a to od chvíle, od ktorej majú právo nárokovať si poistné plnenie od svojho poisťovateľa podľa tejto zmluvy.

Článok 201

Voľný výber právnika

1.  Akákoľvek zmluva o poistení právnej ochrany výslovne upraví, že:

a) poistená osoba má právo slobodného výberu právnika alebo inej osoby náležite kvalifikovanej podľa vnútroštátneho práva s cieľom obhajovať, zastupovať alebo slúžiť záujmom poistenej osoby v akomkoľvek vyšetrovaní alebo konaní;

b) poistené osoby si slobodne vyberú právnika alebo, ak to uprednostnia a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo, akúkoľvek inú náležite spôsobilú osobu, ktorá bude slúžiť ich záujmom vždy, keď vznikne konflikt záujmov.

2.  Na účely tohto oddielu „právnik“ znamená akúkoľvek osobu, ktorá je oprávnená vykonávať svoje povolanie podľa jedného z označení stanovených v smernici Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby ( 39 ).

Článok 202

Výnimka z voľného výberu právnika

1.  Členské štáty môžu poskytnúť výnimku z článku 201 ods. 1 pre poistenie právnej ochrany, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) poistenie je obmedzené na prípady vznikajúce z používania cestných vozidiel na území daného členského štátu;

b) poistenie je spojené so zmluvou o poskytovaní pomoci v prípade nehody alebo poruchy týkajúcej sa cestného vozidla;

c) ani poisťovňa právnej ochrany, ani poisťovateľ poskytovania pomoci nie je činný v žiadnom odvetví poistenia zodpovednosti;

d) sú prijaté opatrenia, aby právne poradenstvo a zastupovanie každej strany v spore bolo realizované úplne nezávislými právnikmi, keď tieto strany sú poistené na právnu ochranu rovnakou poisťovňou.

2.  Výnimka poskytnutá podľa odseku 1 neovplyvní uplatňovanie článku 200.

článok 203

Rozhodcovské konanie

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade sporu medzi poisťovňou právnej ochrany a poistenými osobami, bol spor urovnaný v rozhodcovskom konaní alebo v inom konaní s porovnateľnými zárukami objektívnosti, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo obrátiť sa s opravným prostriedkom na príslušný súdny orgán, ktorý môže byť stanovený vnútroštátnym právom.

V poistnej zmluve sa ustanoví právo poistenej osoby využiť takéto postupy.

Článok 204

Konflikt záujmov

V prípade konfliktu záujmov alebo nezhody o spôsobe urovnania sporu poisťovateľ právnej ochrany alebo podľa potreby úrad pre vysporiadanie škôd musí informovať poistenú osobu o práve uvedenom v článku 201 ods. 1 a možnosti využiť postup uvedený v článku 203.

Článok 205

Zrušenie výlučnosti poistenia právnej ochrany

Členské štáty zrušia všetky ustanovenia, ktoré zakazujú poisťovni vykonávať na svojom území poistenie právnej ochrany a iné poistné odvetvia súčasne.



Oddiel 5

Zdravotné poistenie

Článok 206

Zdravotné poistenie ako alternatíva sociálneho zabezpečenia

1.  Členské štáty, v ktorých zmluvy na pokrytie rizík odvetvia 2 v časti A prílohy I môžu slúžiť ako čiastočná alebo úplná alternatíva zdravotného poistenia, poskytnutá zákonným systémom sociálneho zabezpečenia, môžu žiadať:

a) aby tieto zmluvy dodržiavali osobitné právne predpisy prijaté týmto členským štátom na ochranu všeobecných záujmov v týchto odvetviach poistenia;

b) aby všeobecné a osobitné podmienky tohto poistenia boli oznámené orgánom dohľadu tohto členského štátu pred ich používaním.

2.  Členský štát môže požadovať, aby sa systém zdravotného poistenia uvedený v odseku 1 vykonával na technickom základe podobnom životnému poisteniu, pričom musia byť splnené všetky tieto podmienky:

a) zaplatené poistné sa vypočíta na základe nemocenských tabuliek a iných štatistických údajov týkajúcich sa členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko, v súlade s matematickými metódami používanými v poisťovníctve;

b) zriadi sa rezerva pre narastajúci vek;

c) poisťovateľ môže zrušiť zmluvu len v rámci pevne stanovenej lehoty, určenej členským štátom, v ktorom je umiestnené riziko;

d) zmluva stanoví, že poistné sa môže zvýšiť alebo platby znížiť, dokonca pri platných zmluvách;

e) zmluva stanoví, že poistníci môžu zmeniť svoje existujúce zmluvy na novú zmluvu podľa odseku 1, ktorú ponúka tá istá poisťovňa alebo tá istá pobočka, a zohľadňuje ich nadobudnuté práva.

V prípade uvedenom v písmene e) prvého pododseku sa vezme do úvahy rezerva pre narastajúci vek a nové lekárske vyšetrenia možno žiadať len pri zvýšenom krytí.

Orgány dohľadu dotknutého členského štátu uverejnia nemocenské tabuľky a iné potrebné štatistické údaje uvedené v písmene a) prvého pododseku a predložia ich orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Poistné musí byť dostatočné podľa uvážlivých poistno-matematických predpokladov, aby poisťovne mohli splniť všetky svoje záväzky vzhľadom na všetky aspekty ich finančnej situácie. Domovský členský štát bude vyžadovať, aby sa technický základ pre výpočet poistného predložil jeho orgánom dohľadu pred uvedením produktu do obehu.

Tretí a štvrtý pododsek sa uplatňuje aj pri úprave existujúcich zmlúv.



Oddiel 6

Poistenie pracovných úrazov

Článok 207

Povinné poistenie pracovných úrazov

Členské štáty môžu žiadať, aby všetky poisťovne, ktoré ponúkajú na vlastné riziko povinné úrazové poistenie na ich území, dodržiavali osobitné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa takého poistenia okrem ustanovení týkajúcich sa finančného dohľadu, za ktorý je výlučne zodpovedný domovský členský štát.



KAPITOLA III

Špecifické ustanovenia pre životné poistenie

Článok 208

Zákaz povinného postúpenia časti poistného kmeňa

Členské štáty nepožadujú od životných poisťovní, aby postúpili časť svojich predpísaných činností uvedených v článku 2 ods. 3 organizácii alebo organizáciám určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 209

Poistné pre nové obchody

Poistné pre nové obchody sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných poistno-matematických predpokladov tak, aby umožnilo životným poisťovniam plniť všetky svoje záväzky a najmä vytvoriť primerané technické rezervy.

Na tento účel sa môžu zohľadniť všetky aspekty finančnej situácie životnej poisťovne bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho, ktorý by mohol ohroziť solventnosť príslušného podniku z dlhodobého hľadiska.



KAPITOLA IV

Špecifické pravidlá pre zaistenie

Článok 210

Finitné zaistenie

1.  Členské štáty zabezpečujú, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, boli schopné správne zistiť, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

▼M5

2.  Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých spresní ustanovenia uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o monitorovanie, riadenie a kontrolu rizík vyplývajúcich z činností finitného zaistenia.

▼B

3.  Na účely odsekov 1 a 2 finitné zaistenie znamená zaistenie, v ktorom explicitný maximálny potenciál straty, vyjadrený ako maximálne prenesené ekonomické riziko, vznikajúce z významného upisovacieho rizika a načasovania prevodu rizika, presiahne poistné počas doby platnosti danej zmluvy limitovanou, ale významnou sumou, spolu s aspoň jednou z týchto charakteristík:

a) explicitné a podstatné zváženie časovej hodnoty peňazí;

b) zmluvné ustanovenia pre riadenie rovnováhy ekonomických dôsledkov medzi zmluvnými stranami v určitom časovom úseku k dosiahnutiu prevodu cieľového rizika.

Článok 211

Účelovo vytvorené subjekty

1.  Členské štáty umožnia zriadenie účelovo vytvorených subjektov na svojich územiach, s predchádzajúcim povolením orgánu dohľadu.

▼M5

2.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých spresní tieto kritériá na udelenie povolenia orgánom dohľadu:

a) rozsah pôsobnosti povolenia;

b) povinné podmienky, ktoré sa majú zahrnúť do všetkých vydaných zmlúv;

c) požiadavky vhodnosti a odbornosti uvedené v článku 42 na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt;

d) požiadavky vhodnosti a odbornosti na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel v účelovo vytvorenom subjekte;

e) náležité administratívne a účtovné postupy, vhodné mechanizmy vnútornej kontroly a požiadavky riadenia rizika;

f) požiadavky týkajúce sa účtovníctva, obozretnosti a štatistických informácií;

g) požiadavky solventnosti.

2a.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 211 ods. 1 a 2 orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri schvaľovaní orgánmi dohľadu účelovo vytvorených subjektov a o formátoch a vzoroch, ktoré sa majú použiť na účely odseku 2 písm. f.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 31. októbra 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2b.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania článku 211 ods. 1 a 2 orgán EIOPA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri spolupráci a výmene informácií medzi orgánmi dohľadu v prípade, že účelovo vytvorený subjekt, ktorý preberá riziko poisťovne alebo zaisťovne, je usadený v členskom štáte, v ktorom nie je poisťovni alebo zaisťovni udelené povolenie.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  Účelovo vytvorené subjekty povolené pred 31. decembrom 2015 sa riadia právom členského štátu, ktorý účelovo vytvorený subjekt povolil. Každá nová činnosť, ktorú takýto účelovo vytvorený subjekt začne vykonávať po uvedenom dátume, však podlieha odsekom 1, 2 a 2a.

▼B



HLAVA III

DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE



KAPITOLA I

Dohľad nad skupinou: vymedzenie pojmov, prípady uplatňovania, rozsah a úrovne



Oddiel 1

Vymedzenie pojmov

Článok 212

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a) „podnik s účasťou“ znamená podnik, ktorý je buď materským podnikom, alebo iným podnikom, ktorý vlastní účasť, alebo podnikom spojeným s iným podnikom vzťahom, ako sa ustanovuje v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

b) „prepojený podnik“ znamená buď dcérsky podnik, alebo iný podnik, v ktorom je držaná účasť, alebo podnik prepojený s iným podnikom vzťahom, ako sa ustanovuje v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

c) „skupina“ znamená skupinu podnikov, ktorá:

i) pozostáva z podniku s účasťou, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky majú účasť, ako aj podniky medzi, ktorými existujú vzájomné vzťahy, ako sa ustanovuje v článku 12 ods.1 smernice 83/349/EHS; alebo

ii) je založená na zmluvnom alebo inom zriadení pevných a trvalých finančných vzťahov medzi týmito podnikmi, a ktorá môže zahŕňať vzájomné poisťovne alebo združenia na vzájomnom základe, za predpokladu, že:

 jeden z týchto podnikov má prostredníctvom centrálnej koordinácie účinný a dominantný vplyv na rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí všetkých podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny; a

 vytvorenie a zrušenie takýchto vzťahov na účely tejto hlavy podliehajú predchádzajúcemu schváleniu (súhlasu) orgánom dohľadu nad skupinou;

podnik, ktorý vykonáva centralizovanú koordináciu sa považuje za materský podnik, a ostatné podniky sa považujú za dcérske podniky;

d) „orgán dohľadu nad skupinou“ znamená orgán dohľadu zodpovedný za dohľad nad skupinou stanovený v súlade s článkom 247;

▼M5

e) „kolégium orgánov dohľadu“ znamená stálu, ale flexibilnú štruktúru pre spoluprácu, koordináciu a uľahčovanie prijímania rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu nad skupinou;

▼M1

f) „holdingová poisťovňa“ znamená materský podnik, ktorý nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorého hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami, alebo poisťovňami alebo zaisťovňami tretej krajiny, pričom aspoň jeden z takých dcérskych podnikov je poisťovňou alebo zaisťovňou;

g) „zmiešaná holdingová poisťovňa“ znamená materský podnik iný ako poisťovňa, poisťovňa tretej krajiny, zaisťovňa, zaisťovňa tretej krajiny, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorého aspoň jeden z dcérskych podnikov je poisťovňa alebo zaisťovňa;

h) „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ znamená zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ako je uvedené v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES.

▼B

2.  Na účely tejto hlavy považujú orgány dohľadu za materský podnik aj akýkoľvek podnik, ktorý má podľa orgánov dohľadu účinný dominantný vplyv na iný podnik.

Orgány dohľadu považujú za dcérsky podnik aj akýkoľvek podnik, na ktorý má podľa orgánov dohľadu materský podnik účinný dominantný vplyv.

Orgány dohľadu považujú za účasť aj priamu alebo nepriamu držbu hlasovacích práv, alebo kapitálového podielu v podniku, ktorý podľa príslušných orgánov skutočne podlieha významnému vplyvu.



Oddiel 2

Prípady uplatňovania a rozsah

Článok 213

Prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou

1.  Členské štáty zabezpečia dohľad na úrovni skupiny nad poisťovňami a zaisťovňami, ktoré sú súčasťou skupiny, v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

Ustanovenia tejto smernice, ktorými sa ustanovujú pravidlá dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami posudzovanými jednotlivo, sa na tieto poisťovne a zaisťovne naďalej uplatňujú, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak.

▼M1

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa dohľad na úrovni skupiny uplatňoval takto:

a) na poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú podnikmi s účasťou minimálne v jednej poisťovni, zaisťovni, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny, v súlade s článkami 218 až 258;

b) na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, v súlade s článkami 218 až 258;

c) na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v tretej krajine, alebo poisťovňa alebo zaisťovňa tretej krajiny, v súlade s článkami 260 až 263;

d) na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa, v súlade s článkom 265.

3.  Ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou alebo holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, je buď prepojeným podnikom regulovaného subjektu alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, alebo ona samotná je takýmto regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že na úrovni tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, alebo tejto holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nebude vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244 tejto smernice, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245 tejto smernice alebo ani jeden z týchto dohľadov.

4.  Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici a v smernici 2002/87/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenia smernice 2002/87/ES.

5.  Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici aj v smernici 2006/48/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán dohľadu nad skupinou na základe dohody s orgánom konsolidovaného dohľadu v sektore bankovníctva a investičných služieb uplatniť len ustanovenia smernice, ktoré sa vzťahuje na najvýznamnejší sektor, v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.

6.  Orgán dohľadu nad skupinou informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 ( 40 ) (ďalej len „EBA“) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 41 ) (ďalej len „EIOPA“) o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 4 a 5. EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 42 ) (ďalej len „ESMA“) vypracujú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) usmernenia zamerané na zbližovanie postupov dohľadu a do troch rokov od schválenia týchto usmernení vypracujú návrh regulačných technických predpisov.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

▼B

Článok 214

Rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou

▼M1

1.  Výkon dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 neznamená, že sa od orgánov dohľadu vyžaduje, aby plnili úlohu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni tretej krajiny, zaisťovni tretej krajiny, holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej poisťovni bez toho, aby bol dotknutý článok 257, pokiaľ ide o holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

▼B

2.  Orgán dohľadu môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že určitý podnik nezačlení do dohľadu nad skupinou podľa článku 213, ak:

a) sa podnik nachádza v tretej krajine, kde existujú právne prekážky brániace odovzdávaniu potrebných informácií, bez toho aby boli dotknuté ustanovenia článku 229;

b) má podnik, ktorý by mal byť začlenený pod dohľad, zanedbateľný význam z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou; alebo

c) by bolo začlenenie podniku nevhodné alebo zavádzajúce z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.

Avšak, ak by malo byť vylúčených niekoľko jednotlivých podnikov rovnakej skupiny podľa písmena b) prvého pododseku, tieto podniky nemožno vylúčiť, ak majú spoločne nezanedbateľný význam.

Ak sa orgán dohľadu nad skupinou domnieva, že niektorá poisťovňa alebo zaisťovňa by nemala byť začlenená pod dohľad nad skupinou podľa písmena b) alebo c) prvého pododseku, prijíma rozhodnutie až po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak orgán dohľadu nad skupinou nezačlení niektorú poisťovňu alebo zaisťovňu pod dohľad nad skupinou podľa písmena b) alebo c) prvého pododseku, orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa tento podnik nachádza, môžu požiadať podnik na vrchole tejto skupiny, aby poskytol všetky informácie, ktoré by mohli uľahčiť ich dohľad nad príslušnými poisťovňami alebo zaisťovňami.



Oddiel 3

Úrovne

Článok 215

Konečný materský podnik na úrovni Spoločenstva

▼M1

1.  Ak je samotná poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b) dcérskym podnikom inej poisťovne alebo zaisťovne, alebo inej holdingovej poisťovne alebo inej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, články 218 až 258 sa uplatňujú iba na úrovni najvyššie postavenej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii.

2.  Ak je najvyššie postavená materská poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, uvedená v odseku 1, dcérskym podnikom podniku, na ktorý sa vzťahuje doplnkový dohľad v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, orgán dohľadu nad skupinou môže po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že na úrovni tohto najvyššie postaveného materského podniku alebo spoločnosti nebude vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245 alebo ani jeden z týchto dohľadov.

▼B

Článok 216

Konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni

▼M1

1.  Ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b), nemá ústredie v rovnakom členskom štáte ako najvyššie postavený materský podnik na úrovni Únie podľa článku 215, členské štáty môžu umožniť svojim orgánom dohľadu, aby po konzultácii s orgánom dohľadu nad skupinou a s týmto najvyššie postaveným materským podnikom na úrovni Únie rozhodli, že dohľad nad skupinou sa bude vzťahovať na najvyššie postavený materský podnik alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni.

▼M5

V tomto prípade orgán dohľadu vysvetlí svoje rozhodnutie orgánu dohľadu nad skupinou a konečnému materskému podniku na úrovni Únie. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).

Články 218 až 258 sa uplatňujú mutatis mutandis s ohľadom na odseky 2 až 6 tohto článku.

▼B

2.  Orgán dohľadu môže v prípade konečného materského podniku na vnútroštátnej úrovni obmedziť dohľad nad skupinou na ustanovenia jedného alebo viacerých oddielov kapitoly II.

3.  Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II, metóda, ktorú podľa článku 220 zvolí orgán dohľadu nad skupinou v súvislosti s konečným materským podnikom na úrovni Spoločenstva podľa článku 215, sa bude považovať za určujúcu a bude uplatňovaná orgánom dohľadu v príslušnom členskom štáte.

4.  Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II a ak konečný materský podnik účasťou na úrovni Spoločenstva podľa článku 215 získal v súlade s článkom 231 alebo článkom 233 ods. 5 povolenie vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovní a zaisťovní v skupine na základe vnútorného modelu, toto rozhodnutie sa bude považovať za určujúce a bude uplatňované orgánom dohľadu v príslušnom členskom štáte.

V takomto prípade, ak orgán dohľadu usudzuje, že rizikový profil konečného materského podniku na vnútroštátnej úrovni sa významne odchyľuje od vnútorného modelu schváleného na úrovni Spoločenstva, a pokiaľ tento podnik riadne nezodpovedal pripomienky orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu môže rozhodnúť o uložení navýšenia kapitálovej požiadavky na účely krytia skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť tohto podniku stanovenej podľa takéhoto modelu, alebo vo výnimočných prípadoch, ak takéto navýšenie kapitálu nie je vhodné, môže požadovať od daného podniku, aby vypočítal kapitálovú požiadavku na solventnosť svojej skupiny na základe štandardného vzorca.

▼M5

Orgán dohľadu vysvetlí takéto rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni, ako aj orgánu dohľadu nad skupinou. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).

▼B

5.  Ak sa orgán dohľadu rozhodne uplatňovať na konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni ustanovenia oddielu 1 kapitoly II, tomuto podniku sa nepovolí predložiť v súlade s článkami 236 alebo 243, žiadosť o povolenie, aby sa na ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov uplatňovali ustanovenia článkov 238 a 239.

6.  Ak členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, aby prijali rozhodnutie podľa odseku 1, musia zabezpečiť, aby žiadne z takýchto rozhodnutí nebolo prijaté alebo udržiavané, ak je konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni dcérskym podnikom konečného materského podniku na úrovni Spoločenstva podľa článku 215, ktorý v súlade s článkami 237 alebo 243 získal povolenie, aby sa na tento dcérsky podnik vzťahovali ustanovenia článkov 238 a 239.

▼M5

7.  Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.

▼B

Článok 217

Materský podnik v niekoľkých členských štátoch

1.  Ak členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, aby prijali rozhodnutie uvedené v článku 216, musia im taktiež povoliť možnosť uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, kde sa nachádza iný prepojený konečný materský podnik na vnútroštátnej úrovni, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

Ak príslušné orgány dohľadu uzatvoria dohodu v zmysle prvého pododseku, dohľad nad skupinou sa nevykonáva na úrovni žiadneho konečného materského podniku uvedeného v článku 216, ktorý sa nachádza v členských štátoch iných ako členský štát, kde sa podskupina uvedená v prvom pododseku tohto odseku nachádza.

▼M5

V takomto prípade orgány dohľadu vysvetlia svoju dohodu orgánu dohľadu nad skupinou a konečnému materskému podniku na úrovni Únie. Orgán dohľadu nad skupinou informuje kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248 ods. 1 písm. a).

▼B

2.  Článok 216 ods. 2 až 6 sa uplatňuje mutatis mutandis.

▼M5

3.  Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty, v ktorých bližšie určí okolnosti, za akých sa môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.

▼B



KAPITOLA II

Finančná situácia



Oddiel 1

Skupinová solventnosť



Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 218

Kontrola skupinovej solventnosti

1.  Kontrola skupinovej solventnosti sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, článkom 246 a kapitolou III.

2.  V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. a) požadujú členské štáty od poisťovní alebo zaisťovní s účasťou, aby zabezpečili, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny vypočítanej podľa pododdielov 2, 3 a 4.

3.  V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. b) požadujú členské štáty od poisťovní alebo zaisťovní v skupine, aby zabezpečili, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny vypočítanej podľa pododdielu 5.

4.  Požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3 podliehajú kontrolne vykonávanej orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III. Článok 136 a článok 138 ods. 1 až 4 sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.  Hneď ako podnik s účasťou zistí, že skupina prestala spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo jej hrozí, že ju nebude spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch a informoval o tom orgán dohľadu nad skupinou, tento orgán dohľadu nad skupinou informuje ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia, ktoré zanalyzujú situáciu skupiny.

▼M1

Článok 219

Periodicita výpočtu

1.  Orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí, aby výpočty uvedené v článku 218 ods. 2 a 3 vykonávali aspoň raz za rok poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

Relevantné údaje pre tento výpočet, ako aj jeho výsledky predloží orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo ak na vrchole skupiny nie je poisťovňa alebo zaisťovňa, tak holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo podnik v skupine, ktorý po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu a so skupinou samotnou určí orgán dohľadu nad skupinou.

2.  Poisťovňa, zaisťovňa, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť priebežne monitoruje kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa bezodkladne prepočíta a oznámi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Ak existuje opodstatnená domnienka, že sa rizikový profil skupiny významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, orgán dohľadu nad skupinou môže požadovať, aby sa opätovne vypočítala kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny.

▼B



Pododdiel 2

Výber metódy výpočtu a všeobecné zásady

Článok 220

Výber metódy

1.  Výpočet solventnosti na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní uvedený v článku 213 ods. 2 písm. a) sa vykoná v súlade s technickými zásadami a na základe jednej z metód stanovených v článkoch 221 až 233.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa výpočet solventnosti na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní uvedený v článku 213 ods. 2 písm. a) vykonal v súlade s metódou 1, ktorá je ustanovená v článkoch 230 až 232.

Členské štáty však môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, ak vykonávajú úlohu orgánu dohľadu nad skupinou v súvislosti s konkrétnou skupinou, aby sa rozhodli po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou uplatňovať na túto skupinu metódu 2, ktorá je ustanovená v článkoch 233 a 234 alebo kombináciu metód 1 a 2, ak by výlučné uplatňovanie metódy 1 nebolo primerané.

Článok 221

Zahrnutie pomernej účasti

1.  Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná účasť, ktorú má podnik s účasťou vo svojich prepojených podnikoch.

Na účely prvého pododseku zahŕňa pomerná účasť buď:

a) percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov, ak sa použije metóda 1; alebo

b) pomer upísaného kapitálu, ktorý je v priamej alebo nepriamej držbe podniku s účasťou, ak sa použije metóda 2.

Bez ohľadu na použitú metódu sa však musí zohľadniť celkový deficit solventnosti dcérskeho podniku, ak je prepojeným podnikom dcérsky podnik a nemá dostatočné použiteľné vlastné zdroje na krytie svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak je podľa názoru orgánov dohľadu zodpovednosť materského podniku vlastniaceho kapitálový podiel striktne obmedzená na tento kapitálový podiel, orgán dohľadu nad skupinou môže povoliť, aby sa deficit solventnosti dcérskeho podniku zohľadnil pomerným spôsobom.

2.  Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou pomerný podiel, ktorý sa zohľadní v týchto prípadoch:

a) ak neexistuje kapitálové prepojenie medzi niektorými podnikmi v skupine;

b) ak orgán dohľadu posudzuje za účasť aj priame alebo nepriame vlastníctvo hlasovacích práv alebo kapitálového podielu v podniku, pretože podľa neho tento podnik skutočne podlieha významnému vplyvu;

c) ak orgán dohľadu zistil, že podnik je materským podnikom iného podniku, pretože má podľa orgánu dohľadu účinný dominantný vplyv na tento podnik.

Článok 222

Zamedzenie dvojitému použitiu použiteľných vlastných zdrojov

1.  Dvojité použitie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi rôznymi poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré sa zohľadňujú pri tomto výpočte, nie je povolené.

Na tento účel je pri výpočte skupinovej solventnosti a pokiaľ tak neustanovujú metódy opísané v pododdiele 4 potrebné vylúčiť tieto sumy:

a) hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť jednej z jej prepojených poisťovní alebo zaisťovní;

b) hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou;

c) hodnotu každého aktíva poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktoré sa použije na financovanie vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť každej ďalšej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, nasledujúce položky sa môžu začleniť do výpočtu iba do tej miery, v akej sú použiteľné na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príslušného prepojeného podniku:

a) prebytočné zdroje podliehajúce článku 91 ods. 2 vytvorené v životnej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť;

b) akýkoľvek upísaný, no nevyplatený kapitál poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť.

Z výpočtu sa v každom prípade vylučujú:

i) upísaný, no nevyplatený kapitál, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane podniku s účasťou;

ii) upísaný, no nevyplatený kapitál poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane prepojenej poisťovne alebo zaisťovne;

iii) upísaný, no nevyplatený kapitál prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, ktorý predstavuje potenciálny záväzok na strane inej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom tej istej poisťovne alebo zaisťovne s účasťou.

3.  Ak orgány dohľadu usudzujú, že určité vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, tieto vlastné zdroje môžu byť začlenené do výpočtu, iba ak sú použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojeného podniku.

4.  Súčet vlastných zdrojov uvedených v odsekoch 2 a 3 nesmie presiahnuť kapitálovú požiadavku na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.

5.  Všetky použiteľné vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, ktoré podliehajú predchádzajúcemu schváleniu orgánu dohľadu v súlade s článkom 90, sú začlenené do výpočtu iba vtedy, ak boli riadne povolené orgánom dohľadu zodpovedným za dohľad nad týmto prepojeným podnikom.

Článok 223

Vylúčenie tvorby kapitálu vo vnútri skupiny

1.  Pri výpočte skupinovej solventnosti sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou alebo zaisťovňou s účasťou a ktorýmkoľvek:

a) prepojeným podnikom;

b) podnikom s účasťou;

c) iným prepojeným podnikom niektorého z jeho podnikov s účasťou.

2.  Pri výpočte skupinovej solventnosti sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je prepojeným podnikom poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, ak príslušné vlastné zdroje vyplývajú zo vzájomného financovania s akýmkoľvek iným prepojeným podnikom tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou.

3.  Za vzájomné financovanie sa považuje minimálne to, ak poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo akýkoľvek z jej prepojených podnikov, drží podiely v inom podniku, alebo poskytuje pôžičky inému podniku, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prvého podniku.

Článok 224

Oceňovanie

Hodnota aktív a záväzkov sa oceňuje v súlade s článkom 75.



Pododdiel 3

Uplatňovanie metód výpočtu

Článok 225

Prepojené poisťovne a zaisťovne

Ak majú poisťovne alebo zaisťovne viac ako jednu prepojenú poisťovňu alebo zaisťovňu, výpočet skupinovej solventnosti sa vykoná prostredníctvom začlenenia každej z uvedených prepojených poisťovní alebo zaisťovní.

Členské štáty môžu ustanoviť, že pokiaľ má prepojená poisťovňa alebo zaisťovňa svoje ústredie v inom členskom štáte, ako je členský štát poisťovne alebo zaisťovne, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, výpočet musí zohľadňovať v súvislosti s prepojeným podnikom kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie tejto požiadavky, ako sa ustanovuje v tomto inom členskom štáte.

▼M1

Článok 226

Prostrednícke holdingové poisťovne

1.  Pri výpočte skupinovej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vlastní účasť v prepojenej poisťovni, prepojenej zaisťovni, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny prostredníctvom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa zohľadní situácia tejto holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Výlučne na účely tohto výpočtu sa prostrednícka holdingová poisťovňa alebo prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje tak, ako keby bola poisťovňou alebo zaisťovňou, na ktorú sa vzťahujú pravidlá ustanovené v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1, 2 a 3 v súvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť a ako keby sa na ňu vzťahovali rovnaké podmienky, ako sú podmienky ustanovené v hlave I kapitole VI oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3 v súvislosti s vlastnými zdrojmi použiteľnými na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

2.  V prípadoch, keď prostrednícka holdingová poisťovňa alebo prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť má podriadené dlhy alebo iné použiteľné vlastné zdroje podliehajúce obmedzeniu v súlade s článkom 98, uznajú sa ako použiteľné vlastné zdroje do výšky vypočítanej za použitia limitov stanovených v článku 98 na celkové použiteľné vlastné zdroje splatné na úrovni skupiny v porovnaní s kapitálovou požiadavkou na solventnosť na úrovni skupiny.

Všetky použiteľné vlastné zdroje prostredníckej holdingovej poisťovne alebo prostredníckej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré by si vyžadovali predchádzajúce schválenie orgánom dohľadu v súlade s článkom 90, keby ich mala poisťovňa alebo zaisťovňa, sa môžu zahrnúť do výpočtu skupinovej solventnosti, len ak boli riadne schválené orgánom dohľadu nad skupinou.

▼M5

Článok 227

Rovnocennosť prepojených poisťovní a zaisťovní v tretej krajine

1.  Pri výpočte skupinovej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má účasť v poisťovni alebo zaisťovni v tretej krajine, sa v súlade s článkom 233 táto poisťovňa alebo zaisťovňa výlučne na účely tohto výpočtu posudzuje ako prepojená poisťovňa alebo zaisťovňa.

Pokiaľ však v tretej krajine, v ktorej má poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, podlieha táto poisťovňa alebo zaisťovňa povoleniu a režimu solventnosti, ktorý je minimálne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI, členské štáty môžu stanoviť, že pri výpočte solventnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne sa zohľadní kapitálová požiadavka na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie tejto požiadavky, ako ustanovila príslušná tretia krajina.

2.  Ak nebol prijatý delegovaný akt v súlade s odsekom 4 alebo 5 tohto článku, orgán dohľadu nad skupinou overí na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, či je režim tretej krajiny aspoň rovnocenný. Orgán EIOPA pomáha orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Orgán dohľadu nad skupinou sa predtým, ako s pomocou orgánu EIOPA prijme rozhodnutie o rovnocennosti, poradí s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s kritériami prijatými v súlade s odsekom 3. Orgán dohľadu nad skupinou neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k tretej krajine, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tejto tretej krajine okrem prípadov, keď je potrebné zohľadniť významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I kapitole VI a v režime dohľadu v tretej krajine.

Ak orgány dohľadu nesúhlasia s rozhodnutím prijatým v súlade s pododsekom 2, môžu sa v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

3.  Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či je režim tretej krajiny pre solventnosť rovnocenný s režimom ustanoveným v hlave I kapitole VI.

4.  Ak tretia krajina spĺňa kritériá prijaté v súlade s odsekom 3, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim dohľadu tejto tretej krajiny je rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI.

Uvedené delegované akty sa pravidelne skúmajú s cieľom zohľadniť všetky významné zmeny v režime dohľadu stanovenom v hlave I kapitole VI a v režime dohľadu v tretej krajine.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

5.  Odchylne od odseku 4 a aj vtedy, ak neboli splnené kritériá stanovené podľa odseku 3, Komisia môže na obdobie uvedené v odseku 6 v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na podniky s ústredím v tejto tretej krajine, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI, ak:

a) sa môže preukázať, že režim solventnosti, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 4, je v súčasnosti zavedený alebo ho môže prijať a uplatňovať tretia krajina;

b) tretia krajina zaviedla režim solventnosti, ktorý zohľadňuje riziká a stanovuje kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa predkladania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti;

c) právo tretej krajiny v zásade umožňuje spoluprácu a výmenu dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu;

d) tretia krajina má nezávislý systém dohľadu a

e) tretia krajina stanovila povinnosti týkajúce sa služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

6.  Počiatočné obdobie dočasnej rovnocennosti uvedené v odseku 5 je 10 rokov, ak pred uplynutím uvedeného obdobia:

a) uvedený delegovaný akt nebol zrušený alebo

b) delegovaný akt bol prijatý v súlade s odsekom 4 na ten účel, že režim dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v hlave I kapitole VI.

Dočasná rovnocennosť sa predlžuje o ďalších 10 rokov, ak sú naďalej splnené kritériá uvedené v odseku 5. Komisia prijme takýto delegovaný akt v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Všetky delegované akty určujúce dočasnú rovnocennosť zohľadňujú správy Komisie podľa článku 177 ods. 2. Takéto delegované akty pravidelne preskúmava Komisia. Orgán EIOPA pomáha Komisii pri posudzovaní uvedených aktov. Komisia informuje Európsky parlament o všetkých vykonávaných preskúmaniach a informuje Európsky parlament o svojich záveroch.

7.  Ak sa v súlade s odsekom 5 prijal delegovaný akt určujúci, že režim dohľadu tretej krajiny je dočasne rovnocenný, táto tretia krajina sa považuje za rovnocennú na účely odseku 1 druhého pododseku.

▼B

článok 228

Prepojené úverové inštitúcie, investičné firmy a finančné inštitúcie

Pri výpočte skupinovej solventnosti poisťovní alebo zaisťovní, ktoré sú podnikom s účasťou v úverovej inštitúcii, investičnej firme alebo finančnej inštitúcii, povolia členské štáty svojim poisťovniam a zaisťovniam s účasťou, aby uplatňovali mutatis mutandis metódy 1 alebo 2 stanovené v prílohe I k smernici 2002/87/ES. Metóda 1 stanovená v tejto prílohe sa však uplatňuje, len ak je príslušný orgán dohľadu nad skupinou spokojný s úrovňou integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekty, ktoré budú zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa uplatňuje počas daného obdobia rovnakým spôsobom.

Členské štáty však povolia svojim orgánom dohľadu, keď plnia úlohu orgánu dohľadu nad skupinou, aby v súvislosti s konkrétnou skupinou rozhodli na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočítajú každú účasť uvedenú v prvom odseku z vlastných zdrojov použiteľných na krytie solventnosti skupiny podniku s účasťou.

Článok 229

Nedostupnosť potrebných informácií

Pokiaľ príslušné orgány dohľadu nemajú k dispozícii informácie o prepojených podnikoch s ústredím v členskom štáte alebo tretej krajine, ktoré sú nevyhnutné na výpočet skupinovej solventnosti poisťovní alebo zaisťovní, účtovná hodnota tohto podniku v poisťovni alebo zaisťovni s účasťou sa odpočíta od vlastných zdrojov použiteľných na krytie skupinovej solventnosti.

V tomto prípade sa nezrealizované zisky spojené s takouto účasťou neuznajú ako vlastné zdroje použiteľné na krytie skupinovej solventnosti.



Pododdiel 4

Metódy výpočtu

Článok 230

Metóda 1 (štandardná metóda): metóda založená na účtovnej konsolidácii

1.  Výpočet skupinovej solventnosti poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa vykoná na základe konsolidovaných účtovných závierok.

Skupinová solventnosť poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa rovná rozdielu medzi:

a) vlastnými zdrojmi použiteľnými na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov;

b) kapitálovou požiadavkou na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanou na základe konsolidovaných údajov.

Pravidlá stanovené v hlave I kapitole VI oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3 a v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1, 2 a 3 sa uplatňujú na výpočet vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny založenej na konsolidovaných údajoch.

2.  Kapitálová požiadavka na solventnosť na úrovni skupiny založená na konsolidovaných údajoch (konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny) sa vypočíta na základe štandardného vzorca alebo schváleného vnútorného modelu takým spôsobom, aby bola v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1 a 2 a hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1 a 3.

Konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny je minimálne súčtom:

a) minimálnej kapitálovej požiadavky, ako sa ustanovuje v článku 129, poisťovne alebo zaisťovne s účasťou;

b) pomerného podielu minimálnej kapitálovej požiadavky prepojenej poisťovne a zaisťovne.

Toto minimum musí byť pokryté použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi stanovenými v článku 98 ods. 4

Na účely stanovenia, či sú takéto použiteľné vlastné zdroje spôsobilé na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, sa mutatis mutandis uplatnia zásady stanovené v článkoch 221 až 229. článok 139 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis.

▼M5

Článok 231

Vnútorný model skupiny

1.  V prípade, že poisťovňa alebo zaisťovňa a jej prepojené podniky alebo spoločne prepojené podniky holdingovej poisťovne podajú žiadosť o súhlas s výpočtom konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, príslušné orgány dohľadu spolupracujú pri prijímaní rozhodnutia, či udeliť, alebo neudeliť tento súhlas, a prípadne stanovia podmienky, ktorým tento súhlas podlieha.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predloží orgánu dohľadu nad skupinou.

Orgán dohľadu nad skupinou bezodkladne informuje ostatných členov kolégia orgánov dohľadu a predloží im úplnú žiadosť.

2.  Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dospeli k spoločnému rozhodnutiu o žiadosti v lehote šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému orgán dohľadu nad skupinou prijal úplnú žiadosť.

3.  Ak v priebehu šesťmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 niektorý z príslušných orgánov dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže orgán EIOPA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po uplynutí šesťmesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak je rozhodnutie navrhnuté porotou zamietnuté v súlade s článkom 41 ods. 2 a 3 a článkom 44 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou prijme konečné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

4.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania procesu spoločného rozhodovania uvedeného v odseku 2 môže orgán EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa žiadostí o udelenie súhlasu uvedených v odseku 1 s cieľom napomáhať prijímanie spoločných rozhodnutí.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5.  Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou poskytne žiadateľovi dokument, ktorý obsahuje podrobné odôvodnenie.

6.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote šiestich mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti skupinou, orgán dohľadu nad skupinou vydá vlastné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti.

Orgán dohľadu nad skupinou náležite zohľadňuje stanoviská a námietky iných príslušných orgánov dohľadu, ktoré boli vyjadrené počas uvedenej šesťmesačnej lehoty.

Orgán dohľadu nad skupinou poskytne žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu dokument, v ktorom uvedie podrobne odôvodnené rozhodnutie.

Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

7.  Pokiaľ príslušné orgány dohľadu usudzujú, že sa rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne pod ich dohľadom významne odchyľuje od predpokladov vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny, a pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa riadne neodpovedala na pripomienky orgánu dohľadu, tento orgán môže v súlade s článkom 37 uložiť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne, ktorá bola stanovená na základe takéhoto vnútorného modelu.

Za výnimočných okolností, ak je takéto navýšenie kapitálu neprimerané, orgány dohľadu môžu požadovať, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vypočítala svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe štandardného vzorca uvedeného v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1 a 2. V súlade s článkom 37 ods. 1 písm. a) a c) môže uvedený orgán dohľadu uložiť uvedenej poisťovni alebo zaisťovni navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť vyplývajúcej z uplatňovania štandardného vzorca.

Orgán dohľadu vysvetlí každé rozhodnutie uvedené v prvom a druhom pododseku tak poisťovni alebo zaisťovni, ako aj ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.

Orgán EIOPA môže vydať usmernenia na účely zjednotenia a zosúladenia uplatňovania tohto odseku.

▼B

Článok 232

Navýšenie kapitálu skupiny

▼M5

Pri stanovovaní toho, či konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, musí orgán dohľadu nad skupinou venovať zvláštnu pozornosť najmä prípadom, v ktorých sa na skupinovej úrovni vyskytnú okolnosti uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až d), najmä ak:

▼B

a) akékoľvek osobitné riziká existujúce na úrovni skupiny nie sú dostatočne kryté štandardným vzorcom alebo použitým vnútorným modelom, pretože sa ťažko kvantifikujú;

b) sú uložené akékoľvek navýšenia kapitálu ku kapitálovej požiadavke na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne príslušnými orgánmi dohľadu v súlade s článkom 37 alebo článkom 231 ods. 7

Ak rizikový profil skupiny nie je dostatočne zohľadnený, môže sa uložiť navýšenie kapitálu na konsolidovanú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny.

▼M5

Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.

▼B

Článok 233

Metóda 2 (alternatívna metóda): metóda odpočítania a agregácie

1.  Skupinová solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou sa rovná rozdielu medzi:

a) agregovanými použiteľnými vlastnými zdrojmi skupiny, ako sa ustanovujú v odseku 2;

b) hodnotou prepojených poisťovní alebo zaisťovní v poisťovniach alebo zaisťovniach s účasťou a agregovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny, ako sa ustanovuje v odseku 3.

2.  Agregované použiteľné vlastné zdroje skupiny sú súčtom:

a) vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou;

b) pomerného podielu poisťovne alebo zaisťovne s účasťou vo vlastných zdrojoch použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.

3.  Agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, sa rovná súčtu:

a) kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou;

b) pomerného podielu kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.

4.  Pokiaľ účasť v prepojenej poisťovni alebo zaisťovni spočíva úplne alebo čiastočne v nepriamom vlastníctve, hodnota prepojenej poisťovne alebo zaisťovne v poisťovni alebo zaisťovni s účasťou zahŕňa hodnotu takéhoto nepriameho vlastníctva, so zreteľom na príslušné nadväzujúce podiely, a položky uvedené v odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) zahŕňajú príslušné pomerné podiely vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojených poisťovní alebo zaisťovní, resp. podiely kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojených poisťovní a zaisťovní.

▼M1

5.  V prípade žiadosti o povolenie na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou a jej prepojenými podnikmi, alebo prepojenými podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti spoločne, sa primerane uplatňuje článok 231.

▼B

6.  Pri stanovovaní, či agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, vypočítaná podľa odseku 3, primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, príslušné orgány dohľadu venujú zvláštnu pozornosť najmä všetkým osobitným rizikám existujúcim na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté, pretože sa ťažko kvantifikujú.

Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, môže sa na agregovanú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny uložiť navýšenie kapitálu.

▼M5

Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.

Článok 234

Delegované akty týkajúce sa článkov 220 až 229 a 230 až 233

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a bližšie určujúce technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229 a uplatňovanie článkov 230 až 233, berúc do úvahy ekonomický charakter osobitných právnych foriem.

▼B



Pododdiel 5

▼M1

Kontrola skupinovej solventnosti poisťovní a zaisťovní, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

Článok 235

Skupinová solventnosť holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

1.  Ak sú poisťovne a zaisťovne dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí, aby sa výpočet skupinovej solventnosti vykonal na úrovni holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa článku 220 ods. 2 až článku 233.

2.  Na účely tohto výpočtu sa materský podnik posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa podliehajúca pravidlám stanoveným v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o kapitálovú požiadavku solventnosti, a podmienkam stanoveným v hlave I kapitole IV oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky solventnosti.

▼B



Pododdiel 6

Kontrola skupinovej solventnosti pre skupiny s centralizovaným riadením rizika

Článok 236

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: podmienky

Členské štáty zabezpečia, aby sa na každú poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskym podnikom poisťovne alebo zaisťovne, uplatňovali pravidlá stanovené v článkoch 238 a 239, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a) dcérsky podnik, v súvislosti s ktorým orgán dohľadu nad skupinou neprijal žiadne rozhodnutie podľa článku 214 ods. 2, podlieha dohľadu nad skupinou vykonávaným orgánom dohľadu nad skupinou na úrovni materského podniku v súlade s touto hlavou;

b) procesy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly materského podniku sa uplatňujú na dcérsky podnik a materský podnik spĺňa požiadavky príslušných orgánov dohľadu v súvislosti s obozretným riadením dcérskeho podniku;

c) materskému podniku bol doručený súhlas uvedený v treťom pododseku článku 246 ods. 4;

d) materskému podniku bol doručený súhlas uvedený v článku 256 ods. 2;

e) materský podnik predložil žiadosť o povolenie, aby sa naň uplatňovali články 238 a 239, a táto žiadosť bola schválená v súlade s postupom stanoveným v článku 237.

▼M5

Článok 237

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: rozhodnutie o žiadosti

1.  Pokiaľ ide o žiadosti o súhlas, na ktoré sa majú uplatňovať pravidlá stanovené v článkoch 238 a 239, príslušné orgány dohľadu plne spolupracujú v rámci kolégia orgánov dohľadu s cieľom prijať rozhodnutie, či udelia, alebo neudelia požadovaný súhlas, a prípadne určia ďalšie podmienky, za akých by sa takýto súhlas mal udeliť.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predloží iba orgánu dohľadu, ktorý dcérskej spoločnosti udelil povolenie. Tento orgán dohľadu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia orgánov dohľadu a predloží im úplnú žiadosť.

2.  Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dospeli k spoločnému rozhodnutiu o žiadosti v lehote troch mesiacov od dátumu, ku ktorému všetky orgány dohľadu v rámci kolégia prijali úplnú žiadosť.

3.  Ak v priebehu trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 niektorý z príslušných orgánov dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a je uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po uplynutí trojmesačného obdobia ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak je rozhodnutie navrhnuté porotou zamietnuté v súlade s článkom 41 ods. 2 a 3 a článkom 44 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán dohľadu nad skupinou prijme konečné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu. Toto trojmesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

4.  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania procesu spoločného rozhodovania uvedeného v odseku 2 môže EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa žiadostí o udelenie súhlasu uvedených v odseku 1 s cieľom napomáhať prijímanie spoločných rozhodnutí.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

5.  Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik, poskytne žiadateľovi rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia. Spoločné rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

6.  Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov dohľadu neprijme v lehote troch mesiacov stanovenej v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti.

Počas uvedenej lehoty orgán dohľadu nad skupinou riadne zohľadňuje:

a) všetky vyjadrené názory a výhrady príslušných orgánov dohľadu;

b) všetky výhrady iných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a vysvetlenie každej významnej odchýlky od výhrad ostatných príslušných orgánov dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou odovzdá kópiu rozhodnutia žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu. Rozhodnutie sa považuje za určujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

▼B

Článok 238

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: stanovenie kapitálovej požiadavky na solventnosť

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 231, sa kapitálová požiadavka na solventnosť dcérskeho podniku vypočíta podľa odsekov 2, 4 a 5 tohto článku.

2.  Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť dcérskeho podniku vypočíta podľa vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny v súlade s článkom 231 a orgán dohľadu, ktorý schválil tento dcérsky podnik, usudzuje, že rizikový profil sa významne odchyľuje od tohto vnútorného modelu, a pokým tento podnik riadne neodpovedal na pripomienky vyjadrené orgánom dohľadu, tento orgán dohľadu môže v prípadoch uvedených v článku 37 navrhnúť stanovenie navýšenia kapitálu na kapitálovú požiadavku na solventnosť tohto dcérskeho podniku vyplývajúcu z uplatňovania takéhoto modelu, alebo aby za výnimočných okolností, ak takéto navýšenie kapitálu nie je vhodné, požadoval od tohto podniku, aby kapitálovú požiadavku na solventnosť vypočítal na základe štandardného vzorca. Orgán dohľadu prediskutuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody takéhoto návrhu dcérskemu podniku, ako aj kolégiu orgánov dohľadu.

3.  Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť dcérskeho podniku vypočíta podľa štandardného vzorca a orgán dohľadu, ktorý schválil tento dcérsky podnik, usudzuje, že rizikový profil sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, a pokým tento podnik riadne neodpovedal na pripomienky vyjadrené orgánom dohľadu, tento orgán dohľadu môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť požiadavku na podnik, aby pri výpočte modulov upisovacieho životného, neživotného a zdravotného rizika stanovených v článku 110, nahradil podmnožinu parametrov použitých v štandardnom vzorci výpočtu parametrami charakteristickými pre tieto podniky, alebo aby v prípadoch uvedených v článku 37 stanovil navýšenie kapitálu na kapitálovú požiadavku na solventnosť tohto dcérskeho podniku.

Orgán dohľadu prediskutuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody takéhoto návrhu dcérskemu podniku, ako aj kolégiu orgánov dohľadu.

▼M5

4.  Kolégium orgánov dohľadu urobí všetko v rámci svojej právomoci, aby sa dosiahla dohoda o návrhu orgánu dohľadu, ktorý udelil povolenie dcérskemu podniku, alebo o iných možných opatreniach.

Uvedená dohoda sa považuje za určujúcu a uplatňujú ju príslušné orgány dohľadu.

5.  Ak medzi orgánom dohľadu a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, ktorýkoľvek z nich môže v lehote jedného mesiaca od návrhu orgánu dohľadu postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom, a svoje rozhodnutie prijme v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Toto mesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Vec sa orgánu EIOPA nepostupuje po uplynutí jednomesačnej lehoty uvedenej v tomto pododseku ani po dosiahnutí rozhodnutia v rámci kolégia v súlade s odsekom 4 tohto článku.

Orgán dohľadu, ktorý povolil tento dcérsky podnik, odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA prijme v súlade s článkom 19 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA.

Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

V rozhodnutí sa uvedú úplné dôvody, na ktorých sa zakladá.

Rozhodnutie sa predloží dcérskemu podniku a kolégiu orgánov dohľadu.

▼B

Článok 239

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky

1.  V prípade nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť a bez toho, aby bol dotknutý článok 138, orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik bezodkladne postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán, ktorý predložil dcérsky podnik, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, obnovil použiteľné vlastné zdroje na primeranú úroveň, alebo znížil svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Kolégium orgánov dohľadu urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa dosiahla dohoda o návrhu orgánu dohľadu týkajúceho sa ozdravného plánu do štyroch mesiacov od dátumu zistenia, že nie je dodržaná kapitálová požiadavka na solventnosť.

Ak sa nedospeje k takejto dohode, orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik, rozhodne či by sa mal schváliť ozdravný plán, pričom riadne zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

2.  V prípade, ak orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik, zistí v súlade s článkom 136 zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bezodkladne informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení, ktoré treba prijať. S výnimkou urgentných situácií sa prijímané opatrenia prediskutujú v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Kolégium orgánov dohľadu urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa dosiahla dohoda o navrhnutom opatrení, ktoré sa má prijať do jedného mesiaca od dátumu oznámenia.

Ak sa nedospeje k takej dohode, orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik, rozhodne či by sa mali schváliť navrhnuté opatrenia, pričom riadne zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

3.  V prípade nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky a bez toho, aby bol dotknutý článok 139, orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik bezodkladne postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobú finančnú schému, ktorú predložil dcérsky podnik, aby v lehote troch mesiacov odo dňa zistenia, že nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku, obnovil použiteľné vlastné zdroje na úroveň pokrývajúcu minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo znížil svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky. Kolégium orgánov dohľadu musí byť zároveň informované o akýchkoľvek opatreniach prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na úrovni dcérskeho podniku.

▼M5

4.  Orgán dohľadu alebo orgán dohľadu nad skupinou môže postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ak nesúhlasia buď:

a) so schválením ozdravného plánu vrátane akéhokoľvek predĺženia lehoty na ozdravenie v štvormesačnej lehote uvedenej v odseku 1 alebo

b) so schválením navrhovaných opatrení v rámci jednomesačnej lehoty uvedenej v odseku 2.

V týchto prípadoch môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom, a svoje rozhodnutie prijme v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci.

Vec sa nepostúpi orgánu EIOPA:

a) po uplynutí štvormesačnej alebo jednomesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku;

b) po dosiahnutí dohody v rámci kolégia v súlade s druhým pododsekom odseku 1 alebo v súlade s druhým pododsekom odseku 2;

c) v prípade krízových situácií uvedených v odseku 2.

Toto štvormesačné alebo jednomesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

Orgán dohľadu, ktorý povolil tento dcérsky podnik, odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Uvedené rozhodnutie sa považuje za rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

V rozhodnutí sa uvedú úplné dôvody, na ktorých sa zakladá.

Rozhodnutie sa predloží dcérskemu podniku a kolégiu orgánov dohľadu.

▼B

Článok 240

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: koniec platnosti odchýlok udelených dcérskemu podniku

1.  Pravidlá ustanovené v článkoch 238 a 239 sa prestanú uplatňovať v týchto prípadoch:

a) podmienka uvedená v článku 236 písm. a) sa prestane dodržiavať;

b) podmienka uvedená v článku 236 písm. b) sa prestane dodržiavať a skupina ju nezačne opäť spĺňať v primeranej časovej lehote;

c) podmienky uvedené v článku 236 písm. c) a d) sa prestanú dodržiavať.

V prípade uvedenom v písmene a) prvého pododseku, orgán dohľadu nad skupinou okamžite informuje príslušný orgán dohľadu a materský podnik, ak rozhodne, po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu, že dcérsky podnik už naďalej nepodlieha jeho dohľadu nad skupinou.

Na účely článku 236 písm. b), c) a d) je materský podnik zodpovedný za zabezpečenie toho, že podmienky budú priebežne dodržiavaná. V prípade nedodržiavania podmienky materský podnik okamžite informuje orgán dohľadu nad skupinou a orgán dohľadu príslušného dcérskeho podniku. Materský podnik predloží plán na dosiahnutie opätovného súladu v primeranej časovej lehote.

Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek, orgán dohľadu nad skupinou skontroluje minimálne raz ročne z vlastnej iniciatívy, či sa podmienky uvedené v článku 236 písm. b), c) a d) stále dodržiavajú. Orgán dohľadu nad skupinou vykoná takúto kontrolu aj na základe žiadosti zo strany príslušného orgánu dohľadu, pokiaľ má tento orgán dohľadu vážne obavy týkajúce sa priebežného dodržiavania uvedených podmienok.

Ak sa na základe takejto kontroly zistia nedostatky, orgán dohľadu nad skupinou požiada materský podnik, aby predložil plán na dosiahnutie opätovného súladu v primeranej časovej lehote.

Ak po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu orgán dohľadu nad skupinou usúdi, že plán uvedený v treťom alebo piatom pododseku nie je dostačujúci alebo následne usúdi, že nebol riadne vykonaný v dohodnutej časovej lehote, orgán dohľadu nad skupinou dospeje k záveru, že podmienky uvedené v článku 236 písm. b), c) a d) nie sú splnené a okamžite o tom informuje príslušný orgán dohľadu.

2.  Režim stanovený v článkoch 238 a 239 sa znovu uplatní, ak materský podnik predloží novú žiadosť a získa schvaľujúce rozhodnutie v súlade s postupom ustanoveným v článku 237.

▼M5

Článok 241

Dcérske podniky poisťovne alebo zaisťovne: delegované akty

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí:

a) kritériá na hodnotenie dodržiavania podmienok uvedených v článku 236;

b) kritériá na hodnotenie toho, ktoré situácie by sa mali považovať za krízovú situácie podľa článku 239 ods. 2;

c) postupy, ktoré majú dodržiavať orgány dohľadu pri výmene informácií, pri výkone svojich práv a plnení svojich povinností v súlade s článkami 237 až 240.

▼B

Článok 242

Revízna doložka

▼M5

1.  Do 31. decembra 2017 Komisia zhodnotí uplatňovanie hlavy III, najmä spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a jeho fungovanie a postupy týkajúce sa dohľadu pri stanovovaní navýšenia kapitálu, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží návrhy na zmenu tejto smernice.

▼B

2.  Do ►M5  31. decembra 2018 ◄ Komisia zhodnotí prínosy posilneného skupinového dohľadu a spravovania kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní vrátane odkazu na KOM(2008)0119 a správy Výboru pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu k jeho návrhu zo 16. októbra 2008 (A6-0413/2008). V hodnotení zahrnie možné opatrenia na posilnenie riadneho cezhraničného riadenia poisťovacích skupín, najmä riadenia rizík a aktív. Vo svojom hodnotení Komisia okrem iného vezme do úvahy nový vývoj a pokrok týkajúci sa:

a) harmonizovaného rámca pre včasné intervencie;

b) postupov pri centralizovanom riadení rizika skupiny, fungovanie vnútorných modelov skupiny vrátane stresových testov;

c) vnútroskupinových transakcií a koncentrácií rizika;

d) vývoja účinkov diverzifikácie a koncentrácie v priebehu daného času;

e) právne záväzného rámca pre urovnávanie sporov v oblasti dohľadu;

f) harmonizovaného rámca pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy likvidácie, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív stanovené vo vnútroštátnom obchodnom práve;

g) rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a príjemcov plnení poisťovní a zaisťovní rovnakej skupiny najmä v krízových situáciách;

h) harmonizovaných a primerane financovaných systémov poistných záruk v celej EÚ;

i) harmonizovaného a právne záväzného rámca medzi príslušnými orgánmi, centrálnymi bankami a ministerstvami financií, ktorý sa týka krízového riadenia, riešenia kríz a deľby fiškálneho zaťaženia a zosúlaďuje právomoci dohľadu a fiškálnu zodpovednosť.

Komisia predloží svoju správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na zmenu a doplnenie tejto smernice.

▼M1

Článok 243

Dcérske podniky holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa primerane uplatňujú články 236 až 242.

▼B



Oddiel 2

Koncentrácia rizík a vnútroskupinové transakcie

Článok 244

Dohľad nad koncentráciou rizík

1.  Dohľad nad koncentráciou rizík na úrovni skupiny sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, článkom 246 a kapitolou III.

▼M1

2.  Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní alebo holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby pravidelne a minimálne raz za rok oznamovali orgánu dohľadu nad skupinou každú významnú koncentráciu rizík na úrovni skupiny, ak sa neuplatňuje článok 215 ods. 2.

Potrebné informácie predloží orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je na vrchole skupiny, alebo ak na vrchole skupiny nie je poisťovňa alebo zaisťovňa, tak holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo poisťovňa či zaisťovňa v skupine, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu a so skupinou.

Koncentrácie rizík uvedené v prvom pododseku podliehajú dohľadu vykonávanému orgánom dohľadu nad skupinou.

▼B

3.  Orgán dohľadu nad skupinou určí po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou typ rizík, ktoré musia poisťovne a zaisťovne v danej skupine oznámiť za každých okolností.

Orgán dohľadu nad skupinou a ostatné príslušné orgány dohľadu musia pri určovaní tohto typu rizík, alebo pri ich posudzovaní zohľadniť konkrétnu skupinu a štruktúru riadenia rizík tejto skupiny.

S cieľom vymedziť významné koncentrácie rizík, ktoré treba oznámiť, orgán dohľadu nad skupinou uloží po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou primerané prahové hodnoty na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, alebo na základe oboch.

Orgán dohľadu sleduje počas kontroly koncentrácií rizík najmä prípadné riziko škodlivého vplyvu skupiny, alebo riziko konfliktu záujmov a úroveň, či objem rizík.

▼M5

4.  Komisia prijme na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa vymedzenia významnej koncentrácie rizík.

5.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s dohľadom nad koncentráciou rizík orgán EIOPA pri uplatnení článku 301b vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí identifikáciu významnej koncentrácie rizík a stanovenie príslušných prahových hodnôt na účely odseku 3.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

6.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o formulároch a vzoroch pre podávanie správ o takejto koncentrácii rizík na účely odseku 2.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 245

Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami

1.  Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, článkom 246 a kapitolou III.

▼M1

2.  Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby pravidelne a minimálne raz za rok oznamovali orgánu dohľadu nad skupinou každú dôležitú vnútroskupinovú transakciu poisťovne a zaisťovne v rámci skupiny, vrátane transakcií, ktoré sa uskutočnili s fyzickými osobami, ktoré majú úzke väzby s ktorýmkoľvek podnikom v skupine, ak sa neuplatňuje článok 215 ods. 2.

Členské štáty okrem toho požadujú, aby sa každá veľmi významná vnútroskupinová transakcia oznámila, hneď ako je to možné.

Potrebné informácie predloží orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je na vrchole skupiny, alebo ak na vrchole skupiny nie je poisťovňa alebo zaisťovňa, tak holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo poisťovňa či zaisťovňa v skupine, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu a so skupinou.

Vnútroskupinové transakcie podliehajú dohľadu, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou.

▼B

3.  Orgán dohľadu nad skupinou určí po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou typ vnútroskupinových transakcií, ktoré musia poisťovne a zaisťovne v danej skupine oznámiť za každých okolností. Článok 244 ods. 3 sa uplatňuje mutatis mutandis.

▼M5

4.  Komisia prijme na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 301a delegované akty týkajúce sa vymedzenia významnej vnútroskupinovej transakcie.

5.  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s dohľadom nad vnútroskupinovými transakciami môže orgán EIOPA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí identifikáciu významných vnútroskupinových transakcií na účely odseku 3.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

6.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku môže orgán EIOPA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, formulároch a vzoroch na podávanie správ o takýchto vnútroskupinových transakciách na účely odseku 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B



Oddiel 3

Riadenie rizík a vnútorná kontrola

Článok 246

Kontrola systému správy

1.  Požiadavky stanovené v hlave I kapitole IV oddiele 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania sa uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých podnikoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti orgánu dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a) a b), aby sa tieto systémy a postupy oznamovania mohli kontrolovať na úrovni skupiny.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, mechanizmy vnútornej kontroly skupiny zahŕňajú minimálne:

a) primerané mechanizmy týkajúce sa skupinovej solventnosti umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a náležitým spôsobom priradiť použiteľné vlastné zdroje na tieto riziká;

b) náležité postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík.

3.  Systémy a postupy oznamovania uvedené v odsekoch 1 a 2 podliehajú kontrole orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s pravidlami ustanovenými v kapitole III.

▼M1

4.  Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby vykonala na úrovni skupiny posúdenie požadované v článku 45. Vlastné posúdenie rizika a solventnosti vykonané na úrovni skupiny podlieha preskúmaniu orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III.

Ak sa výpočet solventnosti na úrovni skupiny vykonáva v súlade s metódou 1 uvedenou v článku 230, poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť poskytne orgánu dohľadu nad skupinou riadne vysvetlenie rozdielu medzi sumou kapitálových požiadaviek na solventnosť všetkých prepojených poisťovní a zaisťovní v skupine a konsolidovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny.

Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže vykonať, ak s tým súhlasí orgán dohľadu nad skupinou, akékoľvek posúdenie požadované podľa článku 45 na úrovni skupiny a súčasne na úrovni ktoréhokoľvek dcérskeho podniku v skupine a môže vyhotoviť jediný dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia.

▼B

Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s tretím pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu.

Pokiaľ skupina uplatní možnosť ustanovenú v treťom pododseku, predloží dokument všetkým príslušným orgánom dohľadu súčasne. Uplatnenie tejto možnosti neoslobodzuje príslušné dcérske podniky od povinnosti zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky článku 45.



KAPITOLA III

Opatrenia na uľahčenie dohľadu nad skupinou

Článok 247

Orgán dohľadu nad skupinou

1.  Spomedzi orgánov dohľadu príslušných členských štátov sa určí jeden orgán dohľadu (ďalej len „orgán dohľadu nad skupinou“) zodpovedný za koordináciu a výkon dohľadu nad skupinou.

2.  Pokiaľ všetky poisťovne a zaisťovne v skupine podliehajú rovnakému orgánu dohľadu, funkcia orgánu dohľadu nad skupinou bude vykonávaná týmto orgánom dohľadu.

Vo všetkých ostatných prípadoch a s výhradou odseku 3 je funkcia orgánu dohľadu vykonávaná:

a) ak je skupina riadená poisťovňou alebo zaisťovňou, tak orgánom dohľadu, ktorý túto poisťovňu alebo zaisťovňu schválil;

▼M1

b) ak skupina nie je riadená poisťovňou alebo zaisťovňou, tak nasledujúcim orgánom dohľadu:

i) ak je materský podnik poisťovne alebo zaisťovne holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, tak orgánom dohľadu, ktorý tejto poisťovni alebo zaisťovni udelil povolenie;

ii) ak je materským podnikom viac ako jednej poisťovne alebo zaisťovne s ústredím v Únii rovnaká holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a jednému z týchto podnikov bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, tak orgánom dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v tomto členskom štáte;

iii) ak je na vrchole skupiny viac ako jedna holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov sa nachádza poisťovňa alebo zaisťovňa, tak orgánom dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou s najväčšou celkovou bilančnou sumou;

iv) ak je materským podnikom viac ako jednej poisťovne alebo zaisťovne s ústredím v Únii rovnaká holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a žiadnemu z týchto podnikov nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, tak orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni s najväčšou bilančnou sumou alebo

v) ak je skupina skupinou bez materského podniku alebo vo všetkých prípadoch, ktoré nie sú uvedené v bodoch i) až iv), tak orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni s najväčšou celkovou bilančnou sumou.

▼M5

3.  V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek iného orgánu dohľadu prijať spoločné rozhodnutie o odchýlení sa od kritérií stanovených v odseku 2, ak by ich uplatňovanie bolo nevhodné, pričom zohľadnia štruktúru skupiny a relatívnu dôležitosť činností poisťovní a zaisťovní v rôznych krajinách a vymenujú iný orgán dohľadu za orgán dohľadu nad skupinou.

Na tento účel môže ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu požiadať, aby sa otvorila diskusia o tom, či sú kritériá uvedené v odseku 2 vhodné. Takáto diskusia sa uskutoční maximálne raz do roka.

Príslušné orgány dohľadu urobia všetko v rámci svojich právomocí, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o výbere orgánu dohľadu nad skupinou v lehote troch mesiacov od žiadosti o otvorenie diskusie. Príslušné orgány dohľadu pred prijatím svojho rozhodnutia umožnia skupine vyjadriť jej názor.

Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží spoločné rozhodnutie skupine s uvedením úplného odôvodnenia.

4.  Ak počas trojmesačnej lehoty uvedenej v treťom pododseku odseku 3 ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, príslušné orgány dohľadu odložia svoje spoločné rozhodnutie a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Spoločné rozhodnutie sa uzná ako určujúce a uplatní sa príslušnými orgánmi dohľadu. Toto trojmesačné obdobie sa v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie.

5.  Orgán EIOPA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od postúpenia podľa odseku 4. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po skončení trojmesačného obdobia ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží spoločné rozhodnutie skupine a kolégiu orgánov dohľadu s uvedením úplného odôvodnenia.

6.  Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie nedosiahne, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou vykonáva orgán dohľadu určený v súlade s odsekom 2 tohto článku.

7.  Orgán EIOPA informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu aspoň raz ročne o všetkých vážnych ťažkostiach s uplatňovaním odsekov 2, 3 a 6.

V prípade, že pri uplatňovaní kritérií stanovených v odsekoch 2 a 3 tohto článku vznikli akékoľvek vážne ťažkosti, Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí tieto kritériá.

▼B

8.  Ak má členský štát viac ako jeden orgán poverený obozretným dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami, prijme tento členský štát potrebné opatrenia na účely koordinácie medzi týmito orgánmi.

Článok 248

Práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou a iných orgánov dohľadu – kolégium orgánov dohľadu

1.  Práva a povinnosti, ktorými je poverený orgán dohľadu nad skupinou v súvislosti s dohľadom nad skupinou, sú tieto:

a) koordinovať zber a šíriť príslušné alebo dôležité informácie v bežných, ako aj v núdzových situáciách, vrátane šírenia informácií, ktoré sú dôležité pre funkciu dohľadu vykonávanú orgánom dohľadu;

b) kontrolovať a hodnotiť finančnú situáciu skupiny;

c) hodnotiť, či skupina dodržiava pravidlá, ktoré sa týkajú solventnosti, koncentrácie rizík a vnútroskupinových transakcií, ako sa stanovujú v článkoch 218 až 245;

d) hodnotiť systém správy skupiny, ako sa stanovuje v článku 246, a hodnotiť, či členovia správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu podniku s účasťou spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 42 a 257;

e) plánovať a koordinovať činnosti dohľadu prostredníctvom pravidelných stretnutí konaných aspoň raz ročne alebo iných náležitých prostriedkov v bežných, ako aj núdzových situáciách, v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu a zohľadňovať povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti všetkých podnikov, ktoré sú členmi skupiny;

f) vykonávať ostatné funkcie, opatrenia a rozhodnutia, ktorými je poverený orgán dohľadu nad skupinou na základe tejto smernice, alebo ktoré vyplývajú z uplatňovania tejto smernice, a najmä riadiť proces validácie každého vnútorného modelu na úrovni skupiny, ako sa stanovuje v článkoch 231 a 233 a riadiť proces schvaľovania uplatňovania režimu ustanoveného v článkoch 237 až 240.

2.  Na uľahčenie výkonu úloh dohľadu nad skupinou uvedených v odseku 1 sa ustanoví kolégium orgánov dohľadu, ktorému predsedá orgán dohľadu nad skupinou.

Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje, aby sa spolupráca, výmena informácií a postup konzultácie medzi orgánmi dohľadu, ktoré sú členmi kolégia orgánov dohľadu efektívne uplatňovali v súlade s hlavou III s cieľom podporovať zbližovanie ich príslušných rozhodnutí a činností.

▼M5

Ak si orgán dohľadu nad skupinou neplní úlohy uvedené v odseku 1 alebo ak členovia kolégia orgánov dohľadu nespolupracujú v rozsahu požadovanom v tomto odseku, ktorýkoľvek z dotknutých orgánov dohľadu môže vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

▼M5

3.  Členmi kolégia orgánov dohľadu sú: orgán dohľadu nad skupinou, orgány dohľadu všetkých členských štátov, v ktorých sa nachádzajú sídla dcérskych podnikov, a orgán EIOPA v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Účasť v kolégiu orgánov dohľadu sa povolí aj orgánom dohľadu významných pobočiek a prepojených podnikov. Ich účasť je však obmedzená len na dosiahnutie účinnej výmeny informácií.

Efektívne fungovanie kolégia orgánov dohľadu si môže vyžadovať, aby určité činnosti v rámci kolégia vykonával len obmedzený počet orgánov dohľadu.

4.  Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek opatrenie prijaté podľa tejto smernice, vytvorenie a fungovanie kolégia orgánov dohľadu je založené na dohodách o koordinácii, ktoré uzatvára orgán dohľadu nad skupinou a ostatné príslušné orgány dohľadu.

▼M5

V prípade rozdielnych názorov na dohody o koordinácii môže každý člen kolégia orgánov dohľadu postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom. Orgán dohľadu nad skupinou prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Orgán dohľadu nad skupinou postúpi rozhodnutie ostatným príslušným orgánom dohľadu.

▼B

Predtým, ako orgán dohľadu nad skupinou prijme konečné rozhodnutie, poradí sa s dotknutými orgánmi dohľadu a riadne zváži všetky pripomienky CEIOPS a to v lehote dvoch mesiacov od ich doručenia. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a vysvetlenie každej významnej odchýlky od pripomienok, ktoré predložil CEIOPS. Orgán dohľadu nad skupinou odovzdá rozhodnutie ostatným dotknutým orgánom dohľadu.

5.  Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek opatrenie prijaté podľa tejto smernice, sa v dohodách o koordinácii uvedených v odseku 4 ustanovia postupy:

a) rozhodovacieho procesu medzi dotknutými orgánmi dohľadu v súlade s článkami 231, 232 a 247;

b) konzultácií podľa odseku 4 tohto článku a podľa článku 218 ods. 5

▼M5

Bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti, ktoré vymedzuje táto smernica orgánu dohľadu nad skupinou a ostatným orgánom dohľadu, môžu dohody o koordinácii poverovať orgán dohľadu nad skupinou, ostatné orgány dohľadu alebo orgán EIOPA dodatočnými úlohami v prípade, že by sa tým dosiahol účinnejší dohľad nad skupinou a že by to nenarušilo činnosti dohľadu členov kolégia orgánov dohľadu, čo sa týka ich individuálnych povinností.

▼B

Dohody o koordinácii môžu ďalej špecifikovať:

a) konzultáciu medzi dotknutými orgánmi dohľadu, ako sa uvádza najmä v článkoch 213 až 217, 219 až 221, 227, 244 až 246, 250, 256, 260 a 262;

b) spoluprácu s inými orgánmi dohľadu.

▼M5

6.  Orgán EIOPA vydá usmernenia týkajúce sa operatívneho fungovania kolégií orgánov dohľadu na základe komplexného preskúmania ich práce s cieľom posúdiť mieru ich zbližovania. Takéto preskúmanie sa vykoná aspoň každé tri roky. Členské štáty zabezpečia, aby orgán dohľadu nad skupinou postúpil orgánu EIOPA informácie o fungovaní kolégia orgánov dohľadu a o akýchkoľvek ťažkostiach, s ktorými sa stretol a ktoré sú dôležité pre tieto preskúmania.

Orgán EIOPA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou medzi orgánmi dohľadu, v ktorých bližšie určí mechanizmy operatívneho fungovania kolégií orgánov dohľadu na základe usmernení uvedených v prvom pododseku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

7.  Orgán EIOPA vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou medzi orgánmi dohľadu, v ktorých bližšie určí koordináciu dohľadu nad skupinou na účely odsekov 1 až 6.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

8.  Komisia v súlade s článkom 301a prijme delegované akty, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „významná pobočka“.

▼B

Článok 249

Spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu

1.  Orgány zodpovedné za dohľad nad jednotlivými poisťovňami a zaisťovňami v skupine a orgán dohľadu nad skupinou úzko spolupracujú, najmä v prípadoch, keď poisťovňa alebo zaisťovňa čelí finančným problémom.

▼M5

S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu vrátane orgánu dohľadu nad skupinou mali k dispozícii rovnaké množstvo príslušných informácií bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné zodpovednosti, a bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v rovnakom členskom štáte, vymieňajú si medzi sebou tieto informácie s cieľom umožniť a uľahčiť výkon úloh dohľadu iných orgánov podľa tejto smernice. V tejto súvislosti príslušné orgány dohľadu a orgán dohľadu nad skupinou si bezodkladne navzájom oznámia všetky dôležité informácie hneď po tom, ako k nim získajú prístup, alebo si na požiadanie vymieňajú informácie. Súčasťou informácií uvedených v tomto pododseku sú okrem iného aj informácie o činnosti skupiny a orgánov dohľadu a informácie poskytnuté skupinou.

▼M1

Orgán dohľadu nad skupinou poskytne dotknutým orgánom dohľadu a EIOPA všetky informácie týkajúce sa skupiny v súlade s článkom 19, článkom 51 ods. 1 a článkom 254 ods. 2, najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny.

▼M5

1a.  Ak orgán dohľadu neoznámil príslušné informácie alebo žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu príslušných informácií, bola zamietnutá alebo nebola vybavená do dvoch týždňov, orgány dohľadu môžu vec postúpiť orgánu EIOPA.

Ak sa vec postúpi orgánu EIOPA, orgán EIOPA môže bez toho, aby tým bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

2.  Orgány zodpovedné za dohľad nad jednotlivými poisťovňami a zaisťovňami v skupine a orgán dohľadu nad skupinou okamžite zvolajú stretnutie všetkých orgánov dohľadu zapojených do dohľadu nad skupinou aspoň v týchto prípadoch:

a) keď zistia významné porušenie kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo porušenie minimálnej kapitálovej požiadavky jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne;

b) keď zistia významné porušenie kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanej na základe konsolidovaných údajov alebo agregovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, v súlade s ktoroukoľvek použitou výpočtovou metódou v súlade s hlavou III kapitolou II oddielom 1 pododielom 4;

c) keď sa vyskytnú alebo sa vyskytli iné výnimočné okolnosti.

▼M5

3.  Orgán EIOPA s cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v súvislosti s koordináciou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu vypracuje pri uplatnení článku 301b návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a) položky, ktoré musí orgán dohľadu nad skupinou systematicky zhromažďovať a odovzdávať ostatným príslušným orgánom dohľadu alebo ktoré musia ostatné príslušné orgány dohľadu odovzdávať orgánu dohľadu nad skupinou;

b) položky, ktoré sú dôležité alebo náležité pre dohľad na úrovni skupiny s cieľom podporiť konvergenciu predkladania informácií orgánom dohľadu.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

4.  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania v súvislosti s koordináciou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch a vzoroch pri predkladaní informácií orgánu dohľadu nad skupinou, ako aj postup spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu, ako sa ustanovuje v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. septembra 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 250

Konzultácia medzi orgánmi dohľadu

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 248, sa s príslušnými orgánmi dohľadu v prípade rozhodnutia, ktoré je dôležité pre ostatné orgány dohľadu pri výkone ich úloh dohľadu, pred prijatím takéhoto rozhodnutia navzájom konzultuje v kolégiu orgánov dohľadu o:

a) zmenách v akcionárskej štruktúre, v organizačnej alebo riadiacej štruktúre poisťovne a zaisťovne v skupine, ktoré si vyžadujú súhlas alebo povolenie orgánov dohľadu;

b) rozhodnutie o predĺžení lehoty na ozdravenie podľa článku 138 ods. 3 a 4;

c) vysokých sankciách alebo výnimočných opatreniach prijatých orgánmi dohľadu vrátane uloženia navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa článku 37 a uloženia akýchkoľvek obmedzení na používanie vnútorného modelu na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa hlavy I kapitoly VI oddielu 4 pododdielu 3.

Na účely písmen b) a c) prvého pododseku sa s orgánom dohľadu nad skupinou zakaždým konzultuje.

Okrem toho príslušné orgány dohľadu so sebou navzájom konzultujú pred prijatím každého rozhodnutia, ktoré sa prijíma na základe informácií prijatých od ostatných orgánov dohľadu.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 248, sa orgán dohľadu môže rozhodnúť, že nebude konzultovať s ostatnými orgánmi dohľadu v núdzových prípadoch alebo ak by takáto konzultácia mohla zabrániť efektívnosti rozhodnutia. V tomto prípade orgán dohľadu okamžite informuje ostatné príslušné orgány dohľadu.

▼B

Článok 251

Žiadosti orgánu dohľadu nad skupinou určené ostatným orgánom dohľadu

Orgán dohľadu nad skupinou môže vyzvať orgány dohľadu členského štátu, v ktorých má materský podnik svoje ústredie, a ktoré samotné nevykonávajú dohľad nad skupinou podľa článku 247, aby požiadali materský podnik o všetky informácie, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska výkonu jeho práv a povinností v oblasti koordinácie stanovených v článku 248, a aby odovzdali tieto informácie orgánu dohľadu nad skupinou.

Ak orgán dohľadu na skupinou potrebuje informácie uvedené v článku 254 ods. 2, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, skontaktuje tento orgán dohľadu, ak je to možné, s cieľom zabrániť dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom zapojeným do dohľadu.

Článok 252

Spolupráca s orgánmi zodpovednými za úverové inštitúcie a investičné firmy

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa a buď úverová inštitúcia v zmysle smernice 2006/48/ES, alebo investičná firma v zmysle smernice 2004/39/ES, alebo obe, sú priamo alebo nepriamo prepojené alebo majú spoločný podnik s účasťou, príslušné orgány dohľadu a orgány zodpovedné za dohľad nad týmito ostatnými podnikmi, úzko spolupracujú.

Bez toho, aby tým boli dotknuté ich povinnosti, si tieto orgány navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré uľahčia ich prácu, predovšetkým v rámci tejto hlavy.

Článok 253

Služobné tajomstvo a dôvernosť informácií

Členské štáty povolia výmenu informácií medzi svojimi orgánmi dohľadu a medzi svojimi orgánmi dohľadu a ostatnými orgánmi dohľadu, ako sa ustanovuje v článkoch 249 až 252.

Informácie prijaté v rámci dohľadu nad skupinou, a najmä každá výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a medzi orgánmi dohľadu a ostatnými orgánmi dohľadu, ktorá je stanovená v tejto hlave, podliehajú ustanoveniam článku 295.

Článok 254

Prístup k informáciám

1.  Členské štáty zabezpečia, aby fyzické a právnické osoby, ktoré patria do pôsobnosti dohľadu nad skupinou, a ich prepojené podniky a podniky s účasťou, boli schopné vymieňať si všetky informácie, ktoré by mohli byť dôležité z hľadiska dohľadu nad skupinou.

▼M5

2.  Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány zodpovedné za výkon dohľadu nad skupinou mali prístup k všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na účely tohto dohľadu bez ohľadu na povahu príslušného podniku. Článok 35 ods. 1 až 5 sa uplatňuje mutatis mutandis.

Orgán dohľadu nad skupinou môže obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu v intervaloch kratších ako jeden rok na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne alebo zaisťovne v rámci skupiny majú z tohto obmedzenia prospech v súlade s článkom 35 ods. 6 s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny.

Orgán dohľadu nad skupinou môže upustiť od predkladania informácií po jednotlivých položkách na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne alebo zaisťovne v rámci skupiny majú z tohto upustenia od predkladania informácií prospech v súlade s článkom 35 ods. 7 s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny a cieľom finančnej stability.

▼B

Príslušné orgány dohľadu sa môžu priamo obrátiť na podnik v skupine s cieľom získať nevyhnutné informácie len ak takéto informácie už boli vyžiadané od poisťovne alebo zaisťovne podliehajúcej dohľadu nad skupinou, ale neboli poskytnuté v primeranej časovej lehote.

Článok 255

Overovanie informácií

1.  Členské štáty zabezpečia, aby na ich území mohli príslušné orgány dohľadu vykonávať, či už samotné, alebo prostredníctvom osôb, ktoré poveria na tento účel, overovanie informácií uvedených v článku 254 v priestoroch:

a) poisťovne alebo zaisťovne podliehajúcej dohľadu nad skupinou;

b) prepojených podnikov tejto poisťovne alebo zaisťovne;

c) materských podnikov tejto poisťovne alebo zaisťovne;

d) prepojených podnikov materského podniku tejto poisťovne alebo zaisťovne.

2.  Ak si chcú orgány dohľadu v osobitných prípadoch overiť informácie týkajúce sa podniku bez ohľadu na to, či ide o regulovaný alebo neregulovaný podnik, ktorý je súčasťou skupiny a nachádza sa v inom členskom štáte, požiadajú orgány dohľadu tohto členského štátu, aby vykonali toto overenie.

Orgány, ktoré dostanú takúto žiadosť, ju vybavia v rámci svojich právomocí tak, že buď priamo vykonajú overenie, alebo umožnia, aby overenie vykonal audítor alebo odborník, alebo povolia orgánu, ktorý žiadosť predložil, aby vykonal overenie sám. Orgán dohľadu nad skupinou bude informovaný o prijatom opatrení.

Príslušný orgán, ktorý žiadosť podal, sa môže podľa vlastného uváženia zúčastniť na kontrole, ak sám nevykonáva priamo túto kontrolu.

▼M5

Pokiaľ žiadosť určená inému orgánu dohľadu, aby vykonal overenie v súlade s týmto odsekom, nebola vybavená do dvoch týždňov, alebo pokiaľ tento orgán dohľadu prakticky nemôže uplatniť si právo na účasť v súlade s tretím pododsekom, žiadajúci orgán môže postúpiť vec orgánu EIOPA a môže ho požiadať o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 je orgán EIOPA oprávnený zúčastňovať sa na kontrolách na mieste, ak sa vykonávajú spoločne dvoma alebo viacerými orgánmi dohľadu.

▼B

Článok 256

Správa o skupinovej solventnosti a finančnej situácii

▼M1

1.  Členské štáty požadujú od poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby každoročne zverejnila správu o solventnosti a finančnej situácii na úrovni skupiny. Primerane sa uplatňujú články 51, 53, 54 a 55.

2.  Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou predložiť jedinú správu o jej solventnosti a finančnej situácii obsahujúcu:

a) informácie na úrovni skupiny, ktoré sa musia zverejniť v súlade s odsekom 1;

b) za každý dcérsky podnik v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie, ktoré sa musia zverejniť v súlade s článkami 51, 53, 54 a 55.

Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s prvým pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu.

▼B

3.  Ak v správe uvedenej v odseku 2 budú chýbať informácie, ktoré orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik v rámci skupiny, požaduje od porovnateľných podnikov a ak sú chýbajúce informácie dôležité, príslušné orgány dohľadu majú právomoc požadovať od príslušného dcérskeho podniku, aby uverejnil potrebné dodatočné informácie.

▼M5

4.  Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia zverejniť, a lehoty na každoročné zverejňovanie informácií, pokiaľ ide o jednotnú správu o solventnosti a finančnej situácii v súlade s odsekom 2, a správu o skupinovej solventnosti a finančnej situácii v súlade s odsekom 1.

▼M5

5.  Orgán EIOPA v záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania týkajúcich sa jednotnej správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, vzoroch a prostriedkoch na účel zverejňovania jednotnej správy o solventnosti a finančnej situácii a správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii, ako sa ustanovuje v tomto článku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 256a

Štruktúra skupiny

Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby na úrovni skupiny každoročne zverejňovali právnu štruktúru a riadiacu a organizačnú štruktúru vrátane opisu všetkých dcérskych podnikov, významných prepojených podnikov a významných pobočiek patriacich skupine.

▼M1

Článok 257

Správny orgán, riadiaci orgán alebo dozorný orgán holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

Členské štáty vyžadujú, aby všetky osoby, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, spĺňali požiadavku vhodnosti a odbornosti pri výkone svojich funkcií.

Článok 42 sa uplatňuje primerane.

▼B

Článok 258

Donucovacie opatrenia

▼M1

1.  Ak poisťovne alebo zaisťovne v skupine nedodržiavajú požiadavky stanovené v článkoch 218 až 246, alebo v prípade, že sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne, nevyhnutné opatrenia s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu prijmú:

a) orgán dohľadu nad skupinou, ak ide o holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti;

b) orgány dohľadu, ak ide o poisťovne a zaisťovne.

Ak v prípade uvedenom v písmene a) prvého pododseku nie je orgán dohľadu nad skupinou jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, orgán dohľadu nad skupinou informuje tieto orgány dohľadu o svojich zisteniach, aby im umožnil prijať nevyhnutné opatrenia.

Ak v prípade uvedenom v písmene b) prvého pododseku orgán dohľadu nad skupinou nie je jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, orgán dohľadu nad skupinou informuje tieto orgány dohľadu o výsledkoch svojich zistení, aby im umožnil prijať nevyhnutné opatrenia.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty určia opatrenia, ktoré môžu prijať ich orgány dohľadu v súvislosti s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

Dotknuté orgány dohľadu vrátane orgánu dohľadu nad skupinou podľa potreby koordinujú svoje opatrenia.

2.  Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ich trestného práva, ukladajú sankcie alebo prijímajú opatrenia týkajúce sa holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na účely transpozície tejto hlavy, alebo týkajúce sa osôb, ktoré skutočne riadia tieto podniky. Orgány dohľadu úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby takéto sankcie alebo opatrenia boli účinné, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný subjekt holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nenachádza v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie.

▼M5

3.  Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty na účely koordinácie donucovacích opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Článok 259

Podávanie správ orgánom EIOPA

1.  Orgán EIOPA podáva Európskemu parlamentu každoročne správu v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2.  Orgán EIOPA okrem iného podáva správu o všetkých relevantných a významných skúsenostiach s činnosťami dohľadu a so spoluprácou medzi orgánmi dohľadu v rámci hlavy III, a najmä o:

a) procese vymenúvania orgánu dohľadu nad skupinou, počte orgánov dohľadu nad skupinou a ich geografickom rozmiestnení;

b) práci kolégií orgánov dohľadu, a najmä zapojení a angažovanosti orgánov dohľadu v prípadoch, keď nie sú orgánmi dohľadu nad skupinou.

3.  Orgán EIOPA môže na účely odseku 1 tohto článku takisto prípadne informovať o najdôležitejších skúsenostiach získaných z preskúmaní uvedených v článku 248 ods. 6.

▼B



KAPITOLA IV

Tretie krajiny

▼M5

Článok 260

Materské podniky mimo Únie: overenie rovnocennosti

1.  V prípade uvedenom v článku 213 ods. 2 písm. c) príslušné orgány dohľadu overia, či poisťovne a zaisťovne, ktorých materský podnik má svoje ústredie mimo Únie, podliehajú dohľadu orgánu dohľadu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný s dohľadom ustanoveným v tejto hlave, pokiaľ ide o dohľad na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní v zmysle článku 213 ods. 2 písm. a) a b).

Ak neboli prijaté delegované akty v súlade s odsekom 2, 3 alebo 5 tohto článku, overenie vykoná orgán dohľadu, ktorý by bol orgánom dohľadu nad skupinou, keby sa uplatnili kritériá stanovené v článku 247 ods. 2 (ďalej len „výkonný orgán dohľadu nad skupinou“), a to na žiadosť materského podniku alebo ktorejkoľvek poisťovne a zaisťovne povolenej v Únii alebo z vlastnej iniciatívy. Orgán EIOPA pomáha výkonnému orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Výkonný orgán dohľadu nad skupinou sa tak predtým, ako prijme rozhodnutie o rovnocennosti, s pomocou orgánu EIOPA poradí s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s kritériami prijatými v súlade s odsekom 2. Výkonný orgán dohľadu nad skupinou neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k tretej krajine, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tejto tretej krajine okrem prípadov, keď je potrebné zohľadniť významné zmeny režimu dohľadu stanoveného v hlave I a režimu dohľadu v tretej krajine.

Ak orgány dohľadu nesúhlasia s rozhodnutím prijatým v súlade s tretím pododsekom, môžu sa v lehote troch mesiacov po oznámení rozhodnutia výkonným orgánom dohľadu nad skupinou s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.

2.  Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí kritériá na posúdenie toho, či je prudenciálny režim v tretej krajine pre dohľad nad skupinami rovnocenný s režimom stanoveným v tejto hlave.

3.  Ak tretia krajina splnila kritériá prijaté v súlade s odsekom 2 tohto článku, Komisia môže v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegované akty určujúce, že prudenciálny režim tejto tretej krajiny je rovnocenný s režimom stanoveným v tejto hlave.

Takýto delegovaný akt sa pravidelne preskúmava s cieľom zohľadniť akékoľvek zmeny prudenciálneho režimu pre dohľad nad skupinami stanoveného v tejto hlave a prudenciálneho režimu v tretej krajine pre dohľad nad skupinami a akékoľvek iné zmeny nariadenia, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o rovnocennosti.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

4.  Ak Komisia neprijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 alebo 5 tohto článku, uplatňuje sa článok 262.

5.  Odchylne od odseku 3 a aj napriek tomu, že neboli splnené kritériá stanovené v odseku 2, Komisia môže na obmedzený čas a v súlade s článkom 301a a s pomocou orgánu EIOPA v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 prijať delegovaný akt určujúci, že prudenciálny režim tretej krajiny, ktorý sa uplatňuje na podniky, ktorých materský podnik má ústredie mimo Únie k 1. januáru 2014, je dočasne rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I, ak táto tretia krajina spĺňa aspoň tieto kritériá:

a) poskytla Únii záväzok prijať a uplatňovať prudenciálny režim, ktorý možno vyhodnotiť ako rovnocenný v súlade s odsekom 3, pred uplynutím tohto obmedzeného obdobia a zapojiť sa do procesu posudzovania rovnocennosti;

b) zriadila pracovný program s cieľom splniť záväzok podľa písmena a);

c) vyčlenila dostatočné zdroje na splnenie záväzku podľa písmena a);

d) má prudenciálny režim, ktorý je založený na rizikách a zavádza kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na solventnosť a požiadavky týkajúce sa predkladania informácií orgánom dohľadu a transparentnosti a dohľadu nad skupinami;

e) uzavrela písomné dohody o spolupráci a výmene dôverných informácií o dohľade s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu, ako je vymedzené v článku 13 ods. 10;

f) má nezávislý systém dohľadu;

g) stanovila povinnosti týkajúce sa služobného tajomstva pre všetky osoby, ktoré konajú v mene jej orgánov dohľadu, najmä o výmene informácií s orgánom EIOPA a orgánmi dohľadu, ako je vymedzené v článku 13 ods. 10.

Všetky delegované akty o dočasnej rovnocennosti zohľadňujú správy Komisie v súlade s článkom 177 ods. 2. Uvedené delegované akty sa pravidelne preskúmajú na základe správ o pokroku príslušnej tretej krajiny, ktoré sa predkladajú Komisii a ktoré Komisia posudzuje raz za rok. Orgán EIOPA pomáha Komisii pri posudzovaní týchto správ o pokroku.

Orgán EIOPA na svojej webovej stránke uverejňuje a aktualizuje zoznam tretích krajín uvedených v prvom pododseku.

Komisia môže prijať v súlade s článkom 301a delegované akty, ktorými sa bližšie určia podmienky stanovené v prvom pododseku. Delegované akty môžu tiež zahŕňať právomoci pre orgány dohľadu uložiť dodatočné požiadavky na predkladanie informácií orgánom dohľadu počas obdobia dočasnej rovnocennosti.

6.  Obmedzené obdobie uvedené v odseku 5 sa končí 31. decembra 2020 alebo dňom, od ktorého sa prudenciálny režim tejto tretej krajiny považuje v súlade s odsekom 3 za rovnocenný s režimom, ktorý je ustanovený v tejto hlave, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

Toto obdobie sa môže predĺžiť najviac o jeden rok, ak je tento čas potrebný na to, aby orgán EIOPA a Komisia zhodnotili rovnocennosť na účely odseku 3.

7.  Pokiaľ sa v súlade s odsekom 5 prijme delegovaný akt určujúci, že prudenciálny režim tretej krajiny je dočasne rovnocenný, členské štáty uplatňujú článok 261, pokiaľ sa v členskom štáte nenachádza poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bilančná suma presahuje bilančnú sumu materského podniku, ktorý sa nachádza mimo Únie. V takom prípade vykonáva úlohu orgánu dohľadu nad skupinou konajúci výkonný orgán dohľadu nad skupinou.

▼B

Článok 261

Materské podniky mimo Spoločenstva: rovnocennosť

1.  V prípade rovnocenného dohľadu podľa článku 260 členské štáty využívajú rovnocenný dohľad nad skupinou, ktorý vykonávajú orgány dohľadu tretích krajín v súlade s odsekom 2.

2.  Články 247 až 258 sa uplatňujú mutatis mutandis na spoluprácu s orgánmi dohľadu tretích krajín.

▼M1

Článok 262

Materské podniky so sídlom v tretej krajine: chýbajúca rovnocennosť

▼M5

1.  Ak neexistuje rovnocenný dohľad uvedený v článku 260 alebo ak členský štát neuplatňuje článok 261 v prípade dočasnej rovnocennosti v súlade s článkom 260 ods. 7, tento členský štát uplatní na poisťovne a zaisťovne buď:

a) články 218 až 235 a články 244 až 258 mutatis mutandis;

b) jednu z metód stanovených v odseku 2.

▼M1

Všeobecné zásady a metódy ustanovené v článkoch 218 až 258 sa uplatňujú na úrovni holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne tretej krajiny alebo zaisťovne tretej krajiny.

Výlučne na účely výpočtu skupinovej solventnosti sa materský podnik posudzuje tak, ako keby bol poisťovňou alebo zaisťovňou, na ktorú sa vzťahujú rovnaké podmienky, ako sú podmienky stanovené v hlave I kapitole VI oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, a jedna z týchto požiadaviek:

a) kapitálová požiadavka na solventnosť stanovená v súlade so zásadami uvedenými v článku 226, ak ide o holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť;

b) kapitálová požiadavka na solventnosť stanovená v súlade so zásadami uvedenými v článku 227, ak ide o poisťovňu tretej krajiny alebo zaisťovňu tretej krajiny.

2.  Členské štáty umožnia svojim orgánom dohľadu, aby uplatnili iné metódy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine. Uvedené metódy schváli orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Orgány dohľadu môžu najmä požadovať založenie holdingovej poisťovne s ústredím v Únii alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v Únii a uplatňovať túto hlavu na poisťovne a zaisťovne v skupine riadenej touto holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou.

Zvolené metódy umožnia, aby sa dosiahli ciele dohľadu nad skupinou vymedzené v tejto hlave, a oznámia sa ostatným príslušným orgánom dohľadu a Komisii.

▼B

Článok 263

Materský podnik mimo Spoločenstva: úrovne

▼M1

Ak je samotný materský podnik uvedený v článku 260 dcérskym podnikom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v tretej krajine, alebo dcérskym podnikom poisťovne alebo zaisťovne tretej krajiny, členské štáty uplatnia overenie podľa článku 260 iba na úrovni najvyššie postaveného materského podniku, ktorý je holdingovou poisťovňou tretej krajiny, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou tretej krajiny, poisťovňou tretej krajiny alebo zaisťovňou tretej krajiny.

Orgány dohľadu však v prípade, že neexistuje rovnocenný dohľad podľa článku 260, môžu vykonať nové overenie na nižšej úrovni, pokiaľ existuje materský podnik poisťovne alebo zaisťovne, či už na úrovni holdingovej poisťovne tretej krajiny, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti tretej krajiny, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny.

▼B

V takomto prípade orgán dohľadu uvedený v druhom pododseku článku 260 ods. 1 vysvetlí svoje rozhodnutie skupine.

Článok 262 sa uplatňuje mutatis mutandis.

Článok 264

Spolupráca s orgánmi dohľadu tretej krajiny

1.  Komisia môže predkladať Rade návrhy na prerokovanie dohôd s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o spôsoby vykonávania dohľadu nad týmito subjektmi:

a) poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré majú – ako podniky s účasťou – podniky v zmysle článku 213, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, a

b) poisťovňami v tretích krajinách alebo zaisťovňami v tretích krajinách, ktoré majú -ako podniky s účasťou- podniky v zmysle článku 213, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve.

2.  Dohodami uvedenými v odseku 1 by sa malo zabezpečiť najmä:

a) aby orgány dohľadu členských štátov boli schopné získavať informácie potrebné na účely dohľadu na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní, ktorých ústredie sa nachádza v Spoločenstve a ktoré majú dcérske podniky alebo vlastnia účasti v podnikoch mimo Spoločenstva, a

b) aby orgány dohľadu tretích krajín boli schopné získavať informácie potrebné na účely dohľadu na úrovni skupiny poisťovní a zaisťovní v tretích krajinách, ktorých ústredie sa nachádza na území tretích krajín, a ktoré majú dcérske podniky alebo vlastnia účasti v podnikoch v jednom alebo viacerých členských štátoch

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 300 ods. 1 a 2 Zmluvy, Komisia za pomoci Európskeho výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov preskúma výsledok rokovaní uvedených v odseku 1 a výslednú situáciu.



KAPITOLA V

Zmiešané holdingové poisťovne

Článok 265

Operácie v rámci skupiny

1.  Členské štáty zabezpečia, pokiaľ je materským podnikom jednej alebo viacerých poisťovní alebo zaisťovní zmiešaná holdingová poisťovňa, aby orgán dohľadu zodpovedný za dohľad nad uvedenými poisťovňami alebo zaisťovňami vykonával všeobecný dohľad nad transakciami medzi uvedenými poisťovňami alebo zaisťovňami a zmiešanou holdingovou poisťovňou a jej prepojenými podnikmi.

2.  Články 245, 249 až 255 a 258 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 266

Spolupráca s tretími krajinami

Pokiaľ ide o spoluprácu s tretími krajinami, uplatňuje sa mutatis mutandis článok 264



HLAVA IV

REORGANIZÁCIA A LIKVIDÁCIA POISŤOVNÍ



KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 267

Rozsah pôsobnosti tejto hlavy

Táto hlava sa uplatňuje na reorganizačné opatrenia a likvidáciu týkajúce sa:

a) poisťovní;

b) pobočiek poisťovní tretej krajiny umiestnených na území Spoločenstva.

Článok 268

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a) „príslušné orgány“ sú správne alebo súdne orgány členských štátov oprávnené prijímať rozhodnutia na účely reorganizačných opatrení alebo likvidácie;

b) „pobočka“ je trvalé zastúpenie poisťovne na území iného členského štátu ako domovského členského štátu, ktoré vykonáva činnosti v oblasti poisťovníctva;

c) „reorganizačné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré zahŕňajú akýkoľvek zásah príslušných orgánov, ktorý je zameraný na udržanie alebo obnovenie finančnej situácie poisťovne a ktorý má dopad na pôvodné už existujúce práva iných osôb ako samotnej poisťovne, vrátane, ale nie výlučne, opatrení s možnosťou odkladu platby, odkladu opatrení výkonu rozhodnutí alebo zníženia poistných plnení;

d) „likvidácia“ je súhrnný proces, ktorý pozostáva zo speňaženia aktív poisťovne a rozdelenia výnosu medzi veriteľov, vlastníkov podielov, prípadne členov, ktorý nevyhnutne zahŕňa zásah príslušných orgánov, vrátane prípadov, keď je súhrnný proces ukončený vyrovnaním alebo iným obdobným spôsobom, či už z dôvodu platobnej neschopnosti, alebo bez tohto dôvodu, dobrovoľným alebo núteným;

e) „správca“ je osoba alebo orgán vymenovaný príslušným orgánom na účely reorganizačných opatrení;

f) „likvidátor“ je osoba alebo orgán vymenovaný príslušným orgánom alebo riadiacim orgánom poisťovne na účely vykonávania likvidácie;

g) „poistné plnenie“ je suma, ktorú dlhuje poisťovňa poisteným osobám, poistníkovi, osobám oprávneným z poistnej zmluvy alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné žalobné právo voči poisťovni, a ktorý vzniká z poistnej zmluvy alebo operácie ustanovenej v článku 2 ods. 3 písm. b) a c) v oblasti priameho poistenia, vrátane sumy uloženej pre tieto osoby, pokiaľ niektoré zložky dlhu ešte nie sú známe.

Poistné, ktoré poisťovňa dlhuje následkom neuzavretia alebo zrušenia poistnej zmluvy alebo operácie uvedenej v písmene g) prvého pododseku v súlade s právom, ktorým sa spravuje taká zmluva alebo operácie pred začatím likvidácie, sa tiež považuje za pohľadávku z poistenia.

2.  Na účely uplatňovania tejto hlavy na reorganizačné opatrenia alebo likvidáciu pobočky poisťovne tretej krajiny umiestnenej v členskom štáte sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a) „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom bolo pobočke udelené povolenie v súlade s článkami 145 až 149;

b) „orgány dohľadu“ sú orgány dohľadu domovského členského štátu;

c) „príslušné orgány“ sú príslušné orgány domovského členského štátu.



KAPITOLA II

Reorganizačné opatrenia

Článok 269

Prijatie reorganizačných opatrení Rozhodné právo

1.  Len príslušné orgány domovského členského štátu sú oprávnené rozhodnúť o reorganizačných opatreniach týkajúcich sa poisťovne, vrátane jej pobočiek.

2.  Reorganizačné opatrenia nevylučujú začatie likvidácie domovským členským štátom.

3.  Reorganizačné opatrenia sa spravujú zákonmi, inými právnymi predpismi a postupmi platnými v domovskom členskom štáte, pokiaľ nie je v článkoch 285 až 292 stanovené inak.

4.  Reorganizačné opatrenia prijaté v súlade s právnymi predpismi domovského členského štátu sú v plnom rozsahu účinné v celom Spoločenstve, bez ďalších formálnych požiadaviek, ako aj voči tretím osobám v ostatných členských štátoch, a to aj vtedy, ak právne predpisy týchto členských štátov neustanovujú takéto reorganizačné opatrenia alebo ich vykonávanie podmieňuje požiadavkami, ktoré nie sú splnené.

5.  Reorganizačné opatrenia sú účinné v celom Spoločenstve od nadobudnutia účinnosti v domovskom členskom štáte.

Článok 270

Informácie pre orgány dohľadu

Príslušné orgány domovského členského štátu bez zbytočného odkladu oznámia orgánom dohľadu tohto členského štátu svoje rozhodnutie o akomkoľvek reorganizačnom opatrení, ak je to možné, ešte pred prijatím tohto opatrenia, inak bezodkladne po jeho prijatí.

Orgány dohľadu domovského členského štátu bezodkladne oznámia orgánom dohľadu všetkých ostatných členských štátov rozhodnutie o prijatí reorganizačných opatrení, ako aj o praktických účinkoch týchto opatrení.

Článok 271

Uverejňovanie rozhodnutí o reorganizačných opatreniach

1.  Ak je v domovskom členskom štáte možné podať opravný prostriedok proti reorganizačnému opatreniu, príslušné orgány domovského členského štátu, správca alebo akákoľvek oprávnená osoba v domovskom členskom štáte uverejní rozhodnutie o reorganizačnom opatrení v súlade s postupmi o uverejňovaní ustanovenými domovským členským štátom a pri najbližšej príležitosti uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie výňatok z dokumentu, ktorým sa zavádza reorganizačné opatrenie.

Orgány dohľadu ostatných členských štátov, ktorým bolo oznámené rozhodnutie o reorganizačnom opatrení podľa článku 270, môžu zabezpečiť uverejnenie tohto rozhodnutia na svojom území v takej forme, ako uznajú za vhodné.

2.  V uverejneniach ustanovených v odseku 1 sa uvádza príslušný orgán domovského členského štátu, právo príslušné podľa článku 269 ods. 3 a správca, ak bol vymenovaný. Uverejnenie rozhodnutia sa vykoná v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je informácia uverejňovaná.

3.  Reorganizačné opatrenia sa uplatňujú bez ohľadu na ustanovenia o uverejňovaní ustanovené v odsekoch 1 a 2 a sú plne účinné voči veriteľom, pokiaľ príslušné orgány domovského štátu alebo právne predpisy tohto členského štátu neustanovujú inak.

4.  Ak majú reorganizačné opatrenia dopad výlučne na práva majiteľov podielov, členov alebo zamestnancov poisťovne, zohľadnených v ich postavení, odseky 1, 2 a 3 sa neuplatnia, pokiaľ právo, ktorým sa spravujú tieto reorganizačné opatrenia, neustanovuje inak.

Príslušné orgány určia spôsob, akým sú strany uvedené v prvom pododseku informované v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Článok 272

Informácie pre známych veriteľov Právo na uplatnenie pohľadávok

1.  Ak právne predpisy domovského členského štátu vyžadujú, aby sa pohľadávka na účely jej uznania uplatnila alebo ustanovujú povinné oznámenie reorganizačného opatrenia veriteľom, ktorí sa obvykle zdržujú, majú svoje bydlisko alebo ústredie v tomto členskom štáte, príslušné orgány domovského členského štátu alebo správca taktiež oznámia rozhodnutie známym veriteľom, ktorí sa obvykle zdržujú, majú svoje bydlisko alebo ústredie v inom členskom štáte, v súlade s článkom 281 a článkom 283 ods. 1

2.  Ak právne predpisy domovského členského štátu ustanovujú právo veriteľov, ktorí sa obvykle zdržujú, majú svoje bydlisko alebo ústredie v tomto členskom štáte, uplatniť si pohľadávku alebo predložiť pripomienky vo vzťahu k svojim pohľadávkam, potom veritelia, ktorí sa obvykle zdržujú, majú svoje bydlisko alebo ústredie v inom členskom štáte, majú rovnaké právo v súlade s článkom 282 a článkom 283 ods. 2



KAPITOLA III

Likvidácia

Článok 273

Začiatok likvidácie Informácie pre orgány dohľadu

1.  Len príslušné orgány domovského členského štátu sú oprávnené prijať rozhodnutie o začatí likvidácie poisťovne, vrátane jej pobočiek v ostatných členských štátoch. Toto rozhodnutie možno prijať, bez schválenia reorganizačných opatrení, alebo po ich schválení.

2.  Rozhodnutie o začatí likvidácie poisťovne, vrátane jej pobočiek v iných členských štátoch, prijaté podľa právnych predpisov domovského členského štátu sa uznáva bez dodatočných formálnych požiadaviek v celom Spoločenstve a je v týchto štátoch účinné od nadobudnutia účinnosti v členskom štáte, kde konanie začalo.

3.  Príslušné orgány domovského členského štátu bezodkladne informujú orgány dohľadu tohto členského štátu o rozhodnutí o začatí likvidácie, ak je to možné ešte pred začatím tohto procesu alebo hneď po jeho začatí.

Orgány dohľadu domovského členského štátu bezodkladne oznámia orgánom dohľadu všetkých ostatných členských štátov rozhodnutie o začatí likvidácie vrátane praktických účinkov tohto konania.

Článok 274

Rozhodné právo

1.  Rozhodnutie o začatí likvidácie poisťovne, likvidácia a jej účinky sú ustanovené príslušnými právnymi predpismi platnými v domovskom členskom štáte, pokiaľ v článkoch 285 až 292 nie je upravené inak.

2.  Právne predpisy domovského členského štátu určia predovšetkým:

a) aktíva, ktoré tvoria súčasť majetku, a nakladanie s aktívami nadobudnutými poisťovňou alebo prevedenými poisťovni po začatí likvidácie;

b) príslušné oprávnenia poisťovne a likvidátora;

c) podmienky, na základe ktorých môže dôjsť k vyrovnaniu;

d) účinky likvidácie na súčasné zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je poisťovňa;

e) účinky likvidácie na konanie začaté na podnet jednotlivých veriteľov, okrem neukončených súdnych sporov uvedených v článku 292;

f) pohľadávky, ktoré treba uplatniť voči majetku poisťovne, a nakladanie s pohľadávkami uplatnenými po začatí likvidácie;

g) pravidlá upravujúce uplatnenie, overenie platnosti a uznanie pohľadávok;

h) pravidlá upravujúce rozdelenie výťažku zo speňaženia aktív, poradie pohľadávok a práva veriteľov, ktorí boli čiastočne uspokojení po začatí likvidácie na základe vecného práva alebo prostredníctvom započítania pohľadávok;

i) podmienky ukončenia likvidácie, najmä vyrovnaním, a jeho účinky;

j) práva veriteľov po ukončení likvidácie;

k) osobu, ktorá bude znášať náklady a výdavky, ktoré vznikli počas likvidácie; a

l) pravidlá týkajúce sa neplatnosti, relatívnej neplatnosti alebo odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú všetkých veriteľov.

Článok 275

Uspokojenie pohľadávok z poistenia

1.  Členské štáty zabezpečia, že pohľadávky z poistenia majú prednosť pred ostatnými pohľadávkami voči poisťovni, a to jedným alebo obidvoma nasledujúcimi spôsobmi:

a) vo vzťahu k aktívam predstavujúcim technické rezervy, majú pohľadávky z poistenia absolútnu prednosť pred ostatnými pohľadávkami uplatňovanými voči poisťovni; alebo

b) vo vzťahu ku všetkým aktívam poisťovne, majú pohľadávky z poistenia prednosť pred akýmikoľvek pohľadávkami uplatňovanými voči poisťovni, okrem nasledovných:

i) nárokov zamestnancov, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy a pracovnoprávneho vzťahu;

ii) pohľadávky verejnoprávnych orgánov týkajúcich sa daní;

iii) pohľadávok systémov sociálneho zabezpečenia;

iv) pohľadávky uplatnené voči aktívam, ktoré sú predmetom vecných práv.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu členské štáty ustanoviť, že časť alebo všetky výdavky, ktoré vznikli v dôsledku likvidácie, určené podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov, majú prednosť pred pohľadávkami z poistenia.

3.  Členské štáty, ktoré si zvolili možnosť ustanovenú v odseku 1 písm. a) požadujú, aby poisťovne viedli a aktualizovali osobitnú evidenciu v súlade s článkom 276.

článok 276

Osobitná evidencia

1.  Každá poisťovňa vedie na svojom ústredí osobitnú evidenciu aktív na krytie technických rezerv, vypočítané a investované v súlade s právnymi predpismi domovského členského štátu.

2.  Ak poisťovňa vykonáva činnosti životného a neživotného poistenia, vedie na ústredí osobitnú evidenciu každej obchodnej činnosti.

Ak však členský štát oprávni poisťovne vykonávať životné poistenie a poistenie rizík uvedených v odvetviach 1 a 2 časti A prílohy I, môže stanoviť, že tieto poisťovne sú povinné viesť jediný register pre všetky činnosti.

3.  Celková hodnota evidovaných aktív, ohodnotených v súlade s právnymi predpismi uplatňovanými v domovskom členskom štáte, nesmie byť za žiadnych okolností nižšia ako hodnota technických rezerv.

4.  Ak majetok evidovaný v registri podlieha vecnému právu v prospech veriteľa alebo tretej osoby, pričom časť hodnoty aktív nie je k dispozícii na účely pokrytia záväzkov, táto skutočnosť sa uvedie v registri a príslušná suma sa nezahrnie do celkovej hodnoty uvedenej v odseku 3.

5.  Nakladanie s aktívom v prípade likvidácie poisťovne, vzhľadom na možnosť ustanovenú v článku 275 ods. 1 písm. a), sa spravuje právnymi predpismi domovského členského štátu v týchto prípadoch, okrem prípadov kedy sa na aktívum vzťahujú články 286, 287 alebo 288:

a) ak je aktívum použité na krytie technických rezerv predmetom vecného práva v prospech veriteľa alebo tretej osoby bez toho, aby boli splnené podmienky ustanovené v odseku 4;

b) ak je aktívum predmetom výhrady vlastníctva v prospech veriteľa alebo tretej strany; alebo

c) ak má veriteľ právo požadovať započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke poisťovne.

6.  Po začatí likvidácie sa zloženie aktív uvedených v registri v súlade s odsekmi 1 až 5 nesmie meniť a žiadne úpravy, okrem technických chýb v registri sa nepripúšťajú, len ak to povolí príslušný orgán.

Likvidátori však k týmto aktívam pripočítajú aj výnosy z nich a hodnotu príjmov z prijatého poistného podľa poistného odvetvia od začatia likvidácie až po výplatu pohľadávok z poistenia, alebo až po vykonanie prevodu poistného kmeňa.

7.  Ak je výnos zo speňaženia aktív nižší ako ich odhadovaná hodnota v registri, likvidátori odôvodnia túto skutočnosť orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Článok 277

Prenos práv na garančný systém

Domovský členský štát môže ustanoviť, že ak boli práva poistných veriteľov prenesené na garančný systém vytvorený v tomto členskom štáte, potom sa na pohľadávky tohto systému nebudú vzťahovať výhody ustanovení článku 275 ods. 1

Článok 278

Krytie prednostných pohľadávok aktívami

Členské štáty, ktoré si zvolili možnosť ustanovenú v článku 275 ods. 1 písm. b) požadujú od každej poisťovne, aby zabezpečila, že pohľadávky, ktoré majú prednosť pred pohľadávkami z poistenia podľa článku 275 ods. 1 písm. b) a ktoré sú evidované v účtovníctve poisťovne, boli kryté kedykoľvek a nezávisle od možnej likvidácie aktívami.

Článok 279

Odňatie povolenia

1.  Ak bolo rozhodnuté o začatí likvidácie poisťovne, tejto poisťovni sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 144 odníme povolenie, okrem rozsahu činností potrebných na účely odseku 2.

2.  Odňatie povolenia podľa odseku 1 nebráni likvidátorovi alebo inej osobe vymenovanej príslušnými orgánmi, aby vykonávala niektoré činnosti poisťovne, pokiaľ je to nevyhnutné alebo vhodné na účely likvidácie.

Domovský členský štát môže ustanoviť, že tieto činnosti sa vykonávajú so súhlasom a pod dohľadom orgánov dohľadu tohto členského štátu.

Článok 280

Uverejňovanie rozhodnutí o likvidácii

1.  Príslušný orgán, likvidátor alebo iná osoba vymenovaná príslušným orgánom na tieto účely uverejní rozhodnutie o začatí likvidácie v súlade s postupmi uverejňovania ustanovenými v domovskom členskom štáte a taktiež uverejní výňatok z rozhodnutia o likvidácii v Úradnom vestníku Európskej únie.

Orgány dohľadu ostatných členských štátov, ktoré boli informované o rozhodnutí o začatí likvidácie v súlade s článkom 273 ods. 3, môžu zabezpečiť uverejnenie tohto rozhodnutia na svojom území a takým spôsobom, ktorý uznajú za vhodný.

2.  V uverejnení uvedenom v odseku 1 sa uvedie príslušný orgán domovského členského štátu, príslušné právne predpisy a vymenovaný likvidátor. Oznámenie sa uverejní v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu.

Článok 281

Informovanie známych veriteľov

1.  Po začatí likvidácie o tejto skutočnosti informujú príslušné orgány, likvidátor alebo iná osoba vymenovaná príslušným orgánom na tieto účely, písomnou formou osobitne a bez omeškania každého veriteľa, ktorý sa obvykle zdržuje, má bydlisko alebo ústredie v inom členskom štáte.

2.  Oznámenie ustanovené v odseku 1, obsahuje lehoty, sankcie stanovené v nadväznosti na uvedené lehoty, orgán alebo inštitúcia, ktorá je oprávnená prijímať prihlášky pohľadávok alebo pripomienky k pohľadávkam, ako aj iné opatrenia.

V oznámení sa taktiež uvedie, či veritelia, ktorých pohľadávky majú prednosť alebo sú zabezpečené vecným právom musia uplatniť svoju pohľadávku.

V súvislosti s pohľadávkami z poistenia sa v oznámení ďalej uvedú všeobecné účinky likvidácie na poistné zmluvy, najmä dátum, ktorým zaniká účinok poistných zmlúv alebo operácií, ako aj práva a povinnosti poistených osôb vo vzťahu ku zmluve alebo operáciám.

Článok 282

Právo na prihlásenie pohľadávok

1.  Každý veriteľ, vrátane štátnych orgánov členských štátov, ktorého miesto, kde sa obvykle zdržuje, bydlisko alebo ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, než je domovský členský štát, má právo prihlásiť svoje pohľadávky alebo predkladať písomné pripomienky k nárokom.

2.  Pohľadávky všetkých veriteľov uvedených v odseku 1 sa uspokoja rovnakým spôsobom a klasifikujú sa rovnako ako ekvivalentné pohľadávky, ktoré by mohli byť uplatnené veriteľmi, ktorí sa obvykle zdržujú, majú bydlisko alebo ústredie v domovskom členskom štáte. Príslušné orgány preto pôsobia na úrovni Spoločenstva nediskriminačne.

3.  Ak vnútroštátne právne predpisy domovského členského štátu neustanovujú inak, veriteľ zašle príslušným orgánom kópie všetkých podkladov a uvedie tieto skutočnosti:

a) povahu a výšku pohľadávky;

b) dátum vzniku pohľadávky;

c) či si uplatňuje prednostné pohľadávku, zabezpečenie vecným právom alebo výhradu nároku vo vzťahu k nároku;

d) podľa potreby na aké aktíva sa zabezpečenie vzťahuje.

Uprednostnenie pohľadávok z poistenia podľa článku 275 nie je potrebné uviesť.

Článok 283

Jazyky a forma

1.  Informácie v ozname uvedenom v článku 281 ods. 1 musia byť uverejnené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu.

Na tento účel sa použije tlačivo s jednou z týchto hlavičiek uvedenou vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie:

a) „Výzva na uplatnenie pohľadávky; lehoty, ktoré treba dodržať“; alebo

b) v prípade, že právne predpisy domovského členského štátu ustanovujú predloženie pripomienok k pohľadávkam, „Výzva na predloženie pripomienok k pohľadávke; lehoty, ktoré treba dodržať“.

Ak je držiteľom pohľadávky z poistenia známy veriteľ, informácie v ozname uvedenom v článku 281 ods. 1 sa uverejnia v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorých sa veriteľ obvykle zdržuje, má bydlisko alebo ústredie.

2.  Veritelia, ktorí majú svoje bydlisko alebo ústredie v inom členskom štáte, než je domovský členský štát, môžu prihlásiť svoje pohľadávky alebo predložiť pripomienky k pohľadávkam v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu.

V tomto prípade sa prihláška ich nárokov alebo uplatnenie pripomienky k ich pohľadávkam podľa potreby označí ako „Prihlásenie pohľadávky“ alebo „Predloženie pripomienok k pohľadávkam“ a podľa potreby sa uvedie v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu.

Článok 284

Pravidelné informácie pre veriteľov

1.  Likvidátori náležitým spôsobom pravidelne informujú veriteľov o vývoji likvidácie.

2.  Orgány dohľadu členských štátov môžu požadovať informácie o vývoji likvidácie od orgánov dohľadu domovského členského štátu.



KAPITOLA IV

Spoločné ustanovenia

Článok 285

Účinky na určité zmluvy a práva

Odchylne od článkov 269 a 274 sa účinky začiatku reorganizačných opatrení alebo likvidácie spravujú takto:

a) pokiaľ ide o pracovné zmluvy a pracovné pomery, výlučne právnymi predpismi členského štátu uplatňované na pracovné zmluvy a pracovné pomery;

b) pokiaľ ide o zmluvu potvrdzujúcu právo užívať alebo nadobudnúť nehnuteľný majetok, výlučne právnymi predpismi členského štátu, na území ktorého sa nehnuteľný majetok nachádza; a

c) pokiaľ ide o práva poisťovne na nehnuteľný majetok, loď alebo lietadlo, ktoré sú evidované vo verejnom registri, výlučne právnymi predpismi členského štátu, ktorý je oprávnený viesť register.

Článok 286

Vecné práva tretích strán

1.  Začatie reorganizačných opatrení alebo likvidácie neovplyvní vecné práva veriteľov alebo tretích strán k hmotnému alebo nehmotnému, hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku – tak k určitým veciam, ako aj k neurčitým hromadným veciam, ktorých zloženie sa z času na čas mení – ktorý patrí poisťovni a ktorý sa nachádza na území iného členského štátu v čase začatia uplatňovania týchto opatrení alebo konaní.

2.  Práva uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a) práva speňažiť alebo nechať speňažiť a získať výnosy alebo príjmy z týchto aktív, najmä na základe záložného práva alebo hypotéky;

b) výhradného právo na splnenie nároku, konkrétne práva zabezpečeného záložným právom voči pohľadávke alebo prevod pohľadávky zárukou;

c) práva požadovať vec alebo požadovať odškodnenie od kohokoľvek, kto ich drží alebo užíva proti vôli oprávnenej osoby;

d) právo na plody veci.

3.  Toto právo evidované vo verejnom registri a vynútiteľné voči tretím stranám, na základe ktorého možno získať vecné právo v zmysle odseku 1, sa považuje za vecné právo.

4.  Odsek 1 nevylučuje uplatnenie neplatnosti, relatívnej neplatnosti alebo odporovateľnosti podľa článku 274 ods. 2 písm. l).

Článok 287

Výhrada vlastníctva

1.  Začiatok reorganizačných opatrení alebo likvidácie poisťovne kupujúcej vec, neovplyvní práva predajcu, ktoré sa zakladajú na výhrade vlastníctva, ak sa vec v čase začiatku uplatňovania týchto opatrení alebo konania nachádza na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom boli opatrenia alebo konanie začaté.

2.  Začatie reorganizačných opatrení alebo likvidácie poisťovne, ktorá predáva vec, po dodaní tohto aktíva nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie kúpnej zmluvy a nebráni kupujúcemu, aby nadobudol vlastnícke právo, ak sa predaná vec v čase začatia takéhoto opatrenia alebo konania nachádza na území iného členského štátu, ako ten, v ktorom boli tieto opatrenia alebo konanie začaté.

3.  Odseky 1 a 2 nevylučujú uplatnenie neplatnosti, relatívnej neplatnosti alebo odporovateľnosti podľa článku 274 ods. 2 písm. l).

Článok 288

Započítanie

1.  Začatie reorganizačných opatrení alebo likvidácie nemá vplyv na právo veriteľov požadovať započítanie svojich pohľadávok voči nárokom poisťovne, ak takéto započítanie povoľujú právne predpisy uplatňované na pohľadávky poisťovne.

2.  Odsek 1 nevylučuje uplatnenie neplatnosti, relatívnej neplatnosti alebo odporovateľnosti podľa článku 274 ods. 2 písm. l).

Článok 289

Regulované trhy

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 286, účinky reorganizačných opatrení alebo začiatku likvidácie na práva a záväzky strán regulovaného trhu sa spravujú výlučne právnymi predpismi uplatňovanými na tento trh.

2.  Odsek 1 nevylučuje uplatnenie neplatnosti, relatívnej neplatnosti alebo odporovateľnosti podľa článku 274 ods. 2 písm. l) voči platbám alebo transakciám podľa právnych predpisov uplatňovaných na tento trh.

Článok 290

Konanie poškodzujúce veriteľov

Článok 274 ods. 2 písm. l) sa neuplatní, ak osoba, ktorej plynuli výhody z právneho úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov, predloží dôkaz o tom, že takýto úkon podlieha právnym predpisom iného členského štátu ako domovského členského štátu a dôkaz o tom, že tieto právne predpisy neumožňujú žiaden spôsob napadnutia tohto úkonu v danom prípade.

Článok 291

Ochrana tretích osôb – kupujúcich

Toto právo sa uplatňuje, ak konaním uskutočneným po prijatí reorganizačných opatrení alebo začatí likvidácie poisťovňa prevedie za odplatu akúkoľvek z týchto položiek:

a) pokiaľ ide o nehnuteľnosti, právo členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľný majetok nachádza;

b) pokiaľ ide o lode alebo lietadlá, ktoré sú evidované vo verejnom registri, právo členského štátu, v ktorého právomoci sa vedie register;

c) pokiaľ ide o prevoditeľné alebo iné cenné papiere, ktorých existencia alebo prevod predpokladá zápis do registra alebo na účet stanovený právnymi predpismi, alebo ktoré sú uložené v centrálnom depozitnom systéme, ktorý je ustanovený právnymi predpismi členského štátu, právo členského štátu, v ktorého právomoci sa vedie register, účet alebo systém.

Článok 292

Neukončený súdny spor

Účinky reorganizačných opatrení alebo likvidácie na neukončený súdny spor týkajúci sa aktív alebo práv, ktorých bola poisťovňa zbavená, sa spravujú výlučne právom členského štátu, v ktorom prebieha neukončený súdny spor.

Článok 293

Správcovia a likvidátori

1.  Vymenovanie správcu alebo likvidátora sa preukazuje overenou kópiou pôvodného rozhodnutia o vymenovaní alebo akýmkoľvek osvedčením vydaným príslušnými orgánmi domovského členského štátu.

Členský štát v ktorom, chce správca alebo likvidátor konať, môže požadovať preklad uvedených dokladov do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov tohto členského štátu. Nevyžaduje sa formálne overenie tohto prekladu, ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

2.  Správcovia a likvidátori sú oprávnení vykonávať na území všetkých členských štátov svoje právomoci, ktoré sú oprávnení uplatňovať na území domovského štátu.

V súlade s právnymi predpismi domovského členského štátu možno vymenovať osoby, ktoré pomáhajú správcom alebo likvidátorom alebo ich zastupujú, a to počas reorganizačných opatrení alebo likvidácie, najmä v hostiteľskom členskom štáte a konkrétne aby pomohli prekonať problémy, ktorým čelia veritelia v tomto štáte.

3.  Pri výkone svojich právomocí podľa právnych predpisov domovského členského štátu dodržiavajú správcovia alebo likvidátori právne predpisy členských štátov, v ktorých chcú konať, najmä vo vzťahu k postupom speňaženia aktív a informovania zamestnancov.

Tieto právomoci nesmú zahŕňať použitie sily alebo právo rozhodovať vo veci súdneho konania alebo sporov.

Článok 294

Zápis do verejného registra

1.  Správca alebo likvidátor alebo iný orgán alebo osoba riadne splnomocnená v domovskom členskom štáte, môže požadovať, aby bolo reorganizačné opatrenie alebo rozhodnutie o začatí likvidácie zapísané do akéhokoľvek príslušného verejného registra, ktorý je vedený v iných členských štátoch.

Ak však členský štát ustanovuje povinnú registráciu, potom osoba alebo orgán uvedený v prvom pododseku prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie registrácie.

2.  Náklady za registráciu sa považujú za náklady alebo výdavky, ktoré vznikli v dôsledku konania.

Článok 295

Povinnosť mlčanlivosti

Všetky osoby, ktoré prijímajú alebo poskytujú informácie v súvislosti s postupmi ustanoveným v článkoch 270, 273 a 296, sú viazané ustanoveniami o mlčanlivosti, ako sa ustanovuje v článkoch 64 až 69, s výnimkou súdnych orgánov, na ktoré sa vzťahujú platné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 296

Zaobchádzanie s pobočkami poisťovní tretích krajín

Ak má poisťovňa tretej krajiny pobočky vo viac ako jednom členskom štáte, každá pobočka sa považuje za samostatný subjekt z pohľadu uplatňovania tejto hlavy.

Príslušné orgány a orgány dohľadu týchto členských štátov sa snažia svoju činnosť koordinovať.

Podobne sa snažia koordinovať svoju činnosť správcovia alebo likvidátori.



HLAVA V

OSTATNÉ USTANOVENIA

Článok 297

Právo podať opravný prostriedok na súdy

Členské štáty zabezpečia, aby proti rozhodnutiam prijatým v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa implementuje táto smernica, bolo možné podať opravný prostriedok na súd.

Článok 298

Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou

1.  Členské štáty vzájomne spolupracujú s cieľom uľahčiť dohľad nad poistením a zaistením v Spoločenstve a uplatňovanie tejto smernice.

2.  Komisia a orgány dohľadu členských štátov navzájom úzko spolupracujú s cieľom uľahčiť dohľad nad poistením a zaistením v Spoločenstve a preskúmať akékoľvek ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní tejto smernice.

3.  Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek závažnejších ťažkostiach pri uplatňovaní tejto smernice.

Komisia a orgány dohľadu dotknutých členských štátov čo možno najskôr preskúmajú tieto ťažkosti s cieľom nájsť vhodné riešenie.

Článok 299

Euro

Ak sa v tejto smernici odkazuje na euro, ako výmenná hodnota v národných menách sa uplatní s účinnosťou od 31. decembra pre každý rok hodnota v posledný deň predchádzajúceho októbra, za ktorý sú k dispozícii výmenné kurzy eura vo všetkých menách Spoločenstva.

Článok 300

Úprava čiastok vyjadrených v eurách

▼M5

Sumy vyjadrené v eurách v tejto smernici sa upravia každých päť rokov zvýšením základnej sumy v eurách o percentuálnu zmenu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých členských štátov, ako sú uverejnené Komisiou (Eurostatom), od 31. decembra 2015 do dátumu úpravy a zaokrúhlia na násobok 100 000  EUR.

▼B

Ak je percentuálna zmena od poslednej úpravy nižšia ako 5 %, čiastka sa neupraví.

Komisia uverejní upravené čiastky v Úradnom vestníku Európskej únie.

Upravené čiastky sa uplatňujú členskými štátmi do 12 mesiacov od ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

▼M5

Článok 301

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES ( 43 ). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

Článok 301a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 23. mája 2014.

Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 alebo 308b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 301b

Ustanovenie o začiatku uplatňovania pre regulačné technické predpisy

1.  Keď Komisia prijíma po prvýkrát regulačné technické predpisy ustanovené v článkoch 50, 58, 75, 86, 92, 97, 111, 135, 143, 244, 245, 248 a 249, do 24. mája 2016 uplatňuje postup uvedený v článku 301a. Všetky zmeny týchto delegovaných aktov alebo po uplynutí prechodného obdobia akékoľvek nové regulačné technické predpisy sa prijímajú v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v odseku 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.  Do 24. mája 2016 môže orgán EIOPA predložiť návrh regulačných technických predpisov Komisii s cieľom prispôsobiť delegované akty uvedené v článkoch 17, 31, 35, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 258, 260 a 308b technickému vývoju na finančných trhoch.

Tento návrh regulačných technických predpisov sa obmedzuje na technické aspekty delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

▼B

Článok 302

Oznámenia predložené pred nadobudnutím účinnosti zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení nevyhnutných na dosiahnutie súladu s článkami 57 až 63

Postup posudzovania uplatňovaný na navrhované nadobudnutia, pre ktoré sa príslušným orgánom predložili oznámenia uvedené v článku 57 pred nadobudnutím účinnosti zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkami 57 až 63, sa vykoná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktoré sú platné v čase oznámenia.

Článok 303

Zmeny a doplnenia smernice 2003/41/ES

Smernica 2003/41/ES sa mení a dopĺňa takto:

1. v článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.  Na účely výpočtu minimálnej výšky dodatočných aktív sa uplatnia pravidlá stanovené v článkoch 17a až 17d.“;

2. vkladajú sa tieto články:

„Článok 17a

Skutočná miera solventnosti

1.  Každý členský štát bude vyžadovať od každej inštitúcie uvedenej v článku 17 ods. 1, ktorá má sídlo na jeho území, primeranú skutočnú mieru solventnosti v súvislosti s celou jej činnosťou, ktorá zodpovedá aspoň požiadavkám uvedenými v tejto smernici.

2.  Skutočná miera solventnosti pozostáva z aktív inštitúcie očistených od akýchkoľvek predvídateľných záväzkov a bez akýchkoľvek nehmotných položiek vrátane:

a) splatného základného imania alebo, v prípade inštitúcie s formou vzájomného poisťovacieho spolku, splatených počiatočných členských vkladov plus všetkých účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

i) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať, že platby z týchto účtov členom vzájomného poisťovacieho spolku sa môžu vykonať, len ak to nespôsobí, že skutočná miera solventnosti klesne pod požadovanú úroveň, alebo po zrušení spoločnosti, ak boli všetky ostatné dlhy spoločnosti vysporiadané;

ii) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať v súvislosti so všetkými platbami uvedenými v bode i) a vykonanými z iných dôvodov, ako je individuálne ukončenie členstva vo vzájomnom poisťovacom spolku, že príslušná platba musí byť oznámená príslušným orgánom aspoň jeden mesiac vopred a že môže byť zakázaná v tejto lehote; a

iii) príslušné ustanovenia zakladateľskej zmluvy a stanov možno meniť a doplniť len po tom, ako príslušné orgány vyhlásia, že nemajú námietku proti zmene a doplneniu, bez toho, aby boli dotknuté kritériá uvedené v bodoch i) a ii);

b) rezervné fondy (zákonné a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia;

c) zisk alebo strata prenesená po odpočte dividend na platenie; a

d) pokiaľ sú povolené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ziskové rezervy objavujúce sa v súvahe, ak sa tieto môžu použiť na krytie akýchkoľvek strát, ktoré môžu vzniknúť, a ak neboli určené na rozdelenie medzi členov a príjemcov poistného plnenia.

Skutočná miera solventnosti sa zníži o sumu vlastných akcií v priamom vlastníctve inštitúcie.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že skutočná miera solventnosti môže pozostávať tiež z:

a) kumulatívnych prednostných akcií a podriadených úverov do výšky 50 % nižšej položky z skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, najviac 25 % z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade konkurzu alebo likvidácie inštitúcie budú podriadené úvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy;

b) cenné papiere bez určeného dátumu splatnosti a ďalšie nástroje, vrátane kumulatívnych prednostných akcií okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), maximálne do 50 % hodnoty z skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti, podľa toho čo je nižšie, a to pre všetky tieto cenné papiere a podriadené úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

i) nemožno ich splatiť z podnetu držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu;

ii) zmluva o emisii umožňuje inštitúcii odložiť platbu úroku z úveru;

iii) nároky veriteľa voči inštitúcii sú uspokojené až po úplnom uspokojení nárokov všetkých nepodriadených veriteľov;

iv) dokumenty, ktorými sa spravuje emisia cenných papierov, upravujú schopnosť absorbovať stratu dlhu a nezaplatených úrokov, pričom umožnia inštitúcii pokračovať v jej činnosti; a

v) zohľadnia sa len sumy splatené v plnej výške.

Podriadené úvery spĺňajú na účely písmena a) aj tieto podmienky:

i) zohľadňujú sa len prostriedky splatené v plnej výške;

ii) pre úvery s pevnou splatnosťou je pôvodná splatnosť najmenej päť rokov. Najneskôr rok pred dátumom splatnosti inštitúcia predloží príslušným orgánom na schválenie plán, ktorý dokumentuje, akým spôsobom sa udrží skutočná miera solventnosti na požadovanej úrovni alebo ako túto úroveň dosiahne, ak sa rozsah, v ktorom úver môže byť klasifikovaný ako prvok existujúcej miery solventnosti, nebude postupne znižovať aspoň počas piatich rokov pred dátumom splatnosti. Príslušné orgány môžu povoliť predčasné splatenie týchto úverov za predpokladu, že žiadosť podala emitujúca inštitúcia a jej skutočná miera solventnosti neklesne pod požadovanú úroveň;

iii) úvery, ktorých splatnosť nie je stanovená, sú splatné len na základe výpovede päť rokov vopred, ak sa tieto úvery už ďalej nepovažujú za zložku skutočnej miery solventnosti alebo ak sa pre predčasné splatenie osobitne nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. V tomto prípade to inštitúcia oznámi príslušným orgánom najmenej šesť mesiacov pred dátumom navrhovaného splatenia, špecifikujúc skutočnú mieru solventnosti a požadovanú mieru solventnosti, tak predtým, ako aj po splatení. Príslušné orgány povolia splatenie, len ak skutočná miera solventnosti inštitúcie neklesne pod požadovanú úroveň;

iv) úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa dlh stane splatným pred dátumami dohodnutého splácania za určených okolností iných ako likvidácia inštitúcie; a

v) úverovú zmluvu možno zmeniť alebo doplniť, až keď príslušné orgány vyhlásia, že proti zmene alebo doplneniu nemajú námietky.

4.  Na základe žiadosti podloženej dôkazmi, ktorú inštitúcia predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu, a so súhlasom tohto príslušného orgánu, existujúcu mieru solventnosti môžu tvoriť aj:

a) ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak v prípade, že sa používa, predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu akvizičných nákladov zahnutých do poistného;

b) akékoľvek skryté čisté rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, pokým tieto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy;

c) jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % z skutočnej alebo požadovanej miery solventnosti, podľa toho čo je nižšie.

Číslo uvedené v písmene a) však nesmie prekročiť 3,5 % sumy rozdielu medzi relevantnými kapitálovými čiastkami činností životného poistenia, činností zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná. Rozdiel sa zníži o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov vložených ako aktívum.

5.  Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa odsekov 2 až 4 s cieľom zohľadniť vývoj, ktorý odôvodňuje technickú úpravu prvkov započítateľných do skutočnej miery solventnosti.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21b.

Článok 17b

Požadovaná miera solventnosti

1.  Pokiaľ v článku 17c nie je ustanovené inak, požadovaná miera solventnosti sa stanoví tak, ako je to stanovené v odsekoch 2 až 6 podľa upísaných záväzkov.

2.  Požadovaná miera solventnosti sa rovná súčtu týchto dvoch výsledkov:

a) prvý výsledok:

podiel 4 % matematických rezerv týkajúcich sa priamej činnosti a prevzatého zaistenia bez postúpených zaistení sa vynásobí pomerom celkových matematických rezerv bez odpočítania postúpených zaistení za predchádzajúci finančný rok voči hrubým celkovým matematickým rezervám. Tento pomer nesmie byť nižší ako 85 %;

b) druhý výsledok:

pre poistky, pre ktoré rizikový kapitál nepredstavuje záporné číslo, podiel 0,3 % tohto inštitúciou prevzatého rizikového kapitálu sa vynásobí pomerom celkového rizikového kapitálu nerozdeleného ako záväzok inštitúcie po postúpení zaistenia a retrocesii voči celkovému rizikovému kapitálu bez zaistenia za predchádzajúci finančný rok; tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

Pre krátkodobé poistenie pre prípad úmrtia s trvaním najviac tri roky je podiel 0,1 %. Pre toto poistenie s trvaním dlhším ako tri roky, ale nie viac ako päť rokov, je uvedený podiel 0,15 %.

3.  Pre doplnkové poistenia uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) ( 44 ) sa požadovaná miera solventnosti rovná požadovanej miere solventnosti pre inštitúcie podľa článku 17d.

4.  Pre kapitalizačné operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode ii) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti rovná podielu 4 % matematických rezerv, vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a).

5.  Pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode i) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti rovná 1 % ich aktív.

6.  Pre poistenia spojené s investičnými fondmi, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 3 písm. a) bodov i) a ii) smernice 2009/138/ES a pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch iii), iv) a v) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti rovná súčtu nasledujúceho:

a) v prípade, že inštitúcia preberá investičné riziko, podielu 4 % technických rezerv vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a);

b) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko, ale pridelenie prostriedkov na krytie výdavkov na správu je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, podiel 1 % technických rezerv vypočítaný v súlade s odsekom 2 písm. a);

c) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko a pridelenie prostriedkov na krytie nákladov na správu nie je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, čiastka ekvivalentná 25 % čistých výdavkov na správu za predchádzajúci finančný rok týkajúcich sa tejto činnosti;

d) v prípade, že inštitúcia kryje riziko úmrtia, podiel 0,3 % rizikového kapitálu vypočítaný v súlade s odsekom 2 písm. b).

Článok 17c

Garančný fond

1.  Členské štáty môžu ustanoviť, že jedna tretina požadovanej miery solventnosti podľa článku 17b tvorí garančný fond. Uvedený fond sa skladá z položiek uvedených v článku 17a ods. 2 a 3 a so súhlasom príslušného orgánu domovského členského štátu v článku 17a ods. 4 písm. b).

2.  Garančný fond nesmie byť nižší ako 3 milióny EUR. Každý členský štát môže stanoviť zníženia minimálneho garančného fondu o 25 % v prípade vzájomných poisťovacích spolkov a poisťovní založených na zásade vzájomnosti.

Článok 17d

Požadovaná miera solventnosti na účely článku 17b ods. 3

1.  Požadovaná miera solventnosti sa určí buď na základe výšky poistného alebo príspevkov splatných za rok, alebo podľa priemerných nákladov na poistné plnenie za uplynulé tri finančné roky.

2.  Výška požadovanej miery solventnosti sa rovná vyššiemu z dvoch výsledkov stanovených v odsekoch 3 a 4.

3.  Základ poistného sa vypočíta s použitím vyššej hodnoty z predpísaného hrubého poistného alebo príspevkov vypočítaných nižšie, alebo z hrubého zaslúženého poistného alebo príspevkov.

Poistné a príspevky (vrátane poplatkov spojených s poistným a príspevkami), ktoré vznikli v súvislosti s priamym poistením v predchádzajúcom finančnom roku, sa spočítajú.

K tejto sume sa pripočíta čiastka poistného prijatá za všetko zaistenie v predchádzajúcom finančnom roku.

Od tohto súčtu sa potom odpočíta celková suma poistného alebo príspevkov zrušených v predchádzajúcom finančnom roku, ako aj celková suma daní a poplatkov, ktoré sa vzťahujú na poistné alebo príspevky vstupujúce do súhrnu.

Takto získaná suma sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 50 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 18 % z prvého a 16 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou škôd, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou škôd. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

4.  Základy poistných plnení sa vypočítajú takto:

Výšky poistných plnení zaplatených v súvislosti s priamym poistením (bez odpočítania škôd, ktoré nesú zaisťovatelia a retrocesionári) v obdobiach uvedených v odseku 1 sa spočítajú.

K tejto sume sa potom pripočíta výška poistných plnení zaplatených v súvislosti so zaistením alebo retrocesiami prijatými počas tých istých období a výška rezerv na poistné plnenie určená na konci predchádzajúceho finančného roka pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Od tohto súčtu sa odpočíta suma poistných náhrad vyinkasovaných počas období uvedených v odseku 1.

Od zvyšnej sumy sa odpočíta výška rezerv na poistné plnenie určená na začiatku druhého finančného roka predchádzajúceho poslednému finančnému roku, pre ktorý existujú účty, pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Jedna tretina takto vypočítanej čiastky sa rozdelí na dve časti, prvá do výšky 35 miliónov EUR a druhá predstavujúca zvyšok; vypočíta sa 26 % z prvej a 23 % z druhej časti a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

5.  Ak požadovaná miera solventnosti vypočítaná v odsekoch 2 až 4 je nižšia ako požadovaná miera solventnosti z predchádzajúceho roka, požadovaná miera solventnosti musí byť prinajmenšom rovná požadovanej miere solventnosti predchádzajúceho roka vynásobenej pomerom sumy technickej rezervy na budúce plnenie na konci predchádzajúceho finančného roka a sumy technickej rezervy na budúce plnenie na začiatku predchádzajúceho finančného roka. Pri týchto výpočtoch sa technické rezervy budú počítať bez zaistenia, ale podiel nesmie byť v žiadnom prípade vyšší ako 1.

3. vkladajú sa tieto články:

„Článok 21a

Preskúmanie výšky garančného fondu

1.  Suma v eurách stanovená v článku 17c ods. 2 sa bude posudzovať každoročne od 31. októbra 2012 s cieľom zohľadniť zmeny harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých členských štátov, ako to uverejňuje Eurostat.

Uvedená suma sa automaticky upraví zvýšením základnej čiastky v eurách o percentuálnu zmenu tohto indexu v období od 31. decembra 2009 a do dátumu posúdenia a zaokrúhli sa na násobok 100 000 EUR.

Ak percentuálna zmena od poslednej úpravy je nižšia ako 5 %, úprava sa neuskutoční.

2.  Komisia každoročne informuje Európsky parlament a Radu o posúdení a upravenej čiastke uvedenej v odseku 1.

článok 21b

Výbor

1.  Komisii pomáha Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES ( 45 ).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8

Článok 304

Podmodul rizika akcií založený na durácii

1.  Členské štáty môžu povoliť, aby životné poisťovne, ktoré poskytujú:

a) zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie v súlade s článkom 4 smernice 2003/41/ES alebo

b) dôchodkové dávky vyplácané na základe dosiahnutia alebo predpokladu dosiahnutia dôchodkového veku, ak je poistné zaplatené v súvislosti s týmito dávkami daňovo odpočítateľnou položkou povolenou poistníkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý poisťovni udelil povolenie;

prípade, že

i) všetky aktíva a záväzky zodpovedajúce tomuto podnikaniu sú oddelené (ring-fenced) a ak sa spravujú a organizujú oddelene od ostatných činností poisťovní, bez možnosti prevodu,

ii) činnosti podniku uvedené v písmenách a) a b), v súvislosti s ktorými sa uplatňuje postup uvedený v tomto odseku, sa vykonávajú iba v tom členskom štáte, v ktorom podnik získal povolenie, a

iii) priemerné trvanie záväzkov zodpovedajúcich podnikaniu, ktoré vlastní tento podnik, presahuje priemerné trvanie 12 rokov,

uplatňovali podmodul rizika akcií kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý je kalibrovaný s využitím metódy hodnoty v riziku počas partikulárneho obdobia, ktoré je v súlade s typickým obdobím držby investícií do akcií v tomto podniku, s úrovňou spoľahlivosti, ktorá je nevyhnutná na poskytnutie poistníkom a príjemcom plnení úroveň ochrany zodpovedajúcu úrovni stanovenej v článku 101, ak sa postup ustanovený v tomto článku používa iba v súvislosti s aktívami a záväzkami uvedenými v bode i). Pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť sa tieto aktíva a záväzky plne zohľadňujú na účely hodnotenia vplyvov diverzifikácie bez toho, aby bola dotknutá potreba ochrany záujmov poistníkov a príjemcov poistného plnenia v iných členských štátoch.

So súhlasom orgánu dohľadu sa postup ustanovený v prvom pododseku používa len vtedy, keď úrovne solventnosti a likvidity, ako aj stratégie, procesy a postupy oznamovania príslušného podniku týkajúce sa riadenia aktív a záväzkov sú také, že môžu priebežne zabezpečiť, že je tento podnik schopný držať investície do akcií počas obdobia, ktoré je v súlade s typickým obdobím držby investícií do akcií v tomto podniku. Podnik musí byť schopný orgánu dohľadu preukázať, že táto podmienka je overená na takej úrovni spoľahlivosti, ktorá je nevyhnutná na poskytnutie poistníkom a príjemcom plnení úroveň ochrany zodpovedajúcu úrovni stanovenej v článku 101.

Poisťovne a zaisťovne nesmú začať opätovne používať postup uvedený v článku 105 s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a pokiaľ k tomu dostanú povolenie orgánov dohľadu.

▼M5

2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu o uplatňovaní postupu uvedeného v odseku 1 a postupoch orgánov dohľadu prijatých podľa odseku 1, ku ktorej v prípade potreby priloží vhodné návrhy. Uvedená správa sa týka najmä cezhraničných vplyvov uplatňovania tohto postupu s cieľom predchádzať regulačnej arbitráži poisťovní a zaisťovní.

▼B



HLAVA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA



KAPITOLA I

Prechodné ustanovenia



Oddiel 1

Poistenie

Článok 305

Výnimky a zrušenie reštriktívnych opatrení

1.  Členské štáty môžu oslobodiť neživotné poisťovne, ktoré k 31. januáru 1975 nedosiahli súlad s požiadavkami článkov 16 a 17 smernice 73/239/EHS, ktorých príjem z poistného alebo príspevkov k 31. júlu 1978 nedosiahol šesťnásobok hodnoty minimálneho garančného fondu, ktorý sa vyžaduje podľa článku 17 ods. 2 smernice 73/239/EHS, od povinnosti vytvoriť takýto minimálny garančný fond pred uplynutím finančného roka, v ktorom príjem z poistného alebo príspevkov dosiahne šesťnásobok tohto minimálneho garančného fondu. Na návrh Komisie Rada po posúdení výsledkov preskúmania podľa článku 298 ods. 2 jednohlasne rozhodne, kedy majú členské štáty zrušiť toto oslobodenie.

2.  Neživotné poisťovne zriadené v Spojenom kráľovstve na základe „Royal Charter“ alebo na základe „private Act“ alebo na základe „special public Act“ môžu pokračovať vo vykonávaní svojich činností v právnej forme, v ktorej boli zriadené k 31. júlu 1973 na neobmedzené obdobie.

Životné poisťovne zriadené v Spojenom kráľovstve na základe „Royal Charter“ alebo „private Act“ alebo „special Public Act“ môžu pokračovať vo svojej činnosti v právnej forme, v ktorej boli zriadené k 15. marcu 1979 na neurčité obdobie.

Spojené kráľovstvo vypracuje zoznam podnikov uvedených v prvom a druhom pododseku a oznámi ho ostatným členským štátom a Komisii.

3.  Spoločnosti zapísané v Spojenom kráľovstve podľa „Friendly Societies Act“ môžu pokračovať vo svojej činnosti životného poistenia a sporiteľňových operácií, ktoré v súlade s ich cieľom vykonávali od 15. marca 1979.

4.  Na žiadosť neživotných poisťovní, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v hlave I kapitoly VI oddielov 2, 4 a 5, členské štáty prestanú uplatňovať reštriktívne opatrenia ako napríklad hypotéky, povinné vklady alebo kaucie.

Článok 306

Práva nadobudnuté existujúcimi pobočkami a poisťovňami

1.  Pobočky, ktoré začali činnosť v súlade s právnymi predpismi platnými v členskom štáte, v ktorom má pobočka sídlo, pred 1. júlom 1994, sa považujú za pobočky, na ktoré sa uplatnil postup stanovený v článkoch 145 a 146.

2.  Práva nadobudnuté poisťovňami vykonávajúcimi činnosť na základe slobody poskytovať služby pred 1. júlom 1994 nie sú dotknuté článkami 147 a 148.



Oddiel 2

Zaistenie

Článok 307

Prechodné obdobie pre články 57 ods. 3 a 60 ods. 6 smernice 2005/68/ES

Členský štát môže odložiť uplatnenie ustanovení článku 57 ods. 3 smernice 2005/68/ES, ktorými sa mení a dopĺňa článok 15 ods. 3 smernice 73/239/EHS, a ustanovení článku 60 ods. 6 smernice 2005/68/ES do 10. decembra 2008.

článok 308

Právo nadobudnuté existujúcimi zaisťovňami

1.  Zaisťovne, ktoré podliehajú tejto smernici, ktoré získali povolenie alebo boli oprávnené na vykonávanie zaisťovacej činnosti v súlade s ustanoveniami členských štátov, v ktorých majú svoje ústredie pred 10. decembrom 2005, sa považujú za oprávnené v súlade s článkom 14.

Sú však povinné splniť ustanovenia tejto smernice týkajúce sa ďalšieho výkonu zaisťovacej činnosti a požiadavky stanovené v článku 18 ods. 1 písm. b) a d) až g), v článkoch 19, 20 a 24 a v hlave I kapitole VI oddieloch 2, 3 a 4.

2.  Členské štáty môžu povoliť zaisťovniam uvedeným v odseku 1, ktoré k 10. decembru 2005 neboli v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b), článkami 19 a 20 a hlavou I kapitolou VI oddielmi 2, 3 a 4 do 10. decembra 2008, aby tieto požiadavky splnili.

▼M5



Oddiel 3

Poistenie a zaistenie

Článok 308a

Postupné zavádzanie

1.  Členské štáty od 1. apríla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc rozhodnúť o schválení:

a) dodatkových vlastných zdrojov v súlade s článkom 90;

b) zaradenia položiek vlastných zdrojov, ktoré je uvedené v treťom odseku článku 95;

c) špecifických parametrov poisťovne alebo zaisťovne v súlade s článkom 104 ods. 7;

d) úplného alebo čiastočného vnútorného modelu v súlade s článkami 112 a 113;

e) účelovo vytvorených subjektov, ktoré sa majú usadiť na ich území v súlade s článkom 211;

f) dodatkových vlastných zdrojov sprostredkujúcich holdingových poisťovní v súlade s článkom 226 ods. 2;

g) vnútorného modelu skupiny v súlade s článkom 230, 231 a článkom 233 ods. 5;

h) použitia podmodulu akciového rizika založeného na durácii v súlade s článkom 304;

i) využitia párovacej korekcie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery v súlade s článkami 77b a 77c;

j) v prípade, že o to požiadajú členské štáty, využitia korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery v súlade s článkom 77d;

k) využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa bezrizikových úrokových mier v súlade s článkom 308c;

l) využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa technických rezerv v súlade s článkom 308d.

2.  Členské štáty od 1. apríla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc:

a) určovať úroveň a rozsah dohľadu nad skupinou v súlade s hlavou III kapitolou I oddielmi 2 a 3;

b) určiť orgán dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247;

c) zriadiť kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 248.

3.  Členské štáty od 1. júla 2015 zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc:

a) rozhodnúť o odpočítaní akejkoľvek účasti v súlade s druhým pododsekom článku 228;

b) určovať výber metódy na výpočet solventnosti skupiny v súlade s článkom 220;

c) prípadne stanovovať rovnocennosť v súlade s článkami 227 a 260;

d) umožniť, aby sa na poisťovne a zaisťovne uplatňovali články 238 a 239 v súlade s článkom 236;

e) prijímať rozhodnutia uvedené v článkoch 262 a 263;

f) prípadne stanoviť využitie prechodných opatrení v súlade s článkom 308b.

4.  Členské štáty uložia príslušným orgánom dohľadu povinnosť posudzovať žiadosti o udelenie súhlasu alebo povolenia predkladané poisťovňami a zaisťovňami v súlade s odsekmi 2 a 3. Rozhodnutia, ktoré orgány dohľadu prijali v súvislosti so žiadosťami o udelenie súhlasu alebo povolenia, sa nesmú stať uplatniteľnými pred 1. januárom 2016.

Článok 308b

Prechodné opatrenia

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, na poisťovne alebo zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavili uzatváranie nových poistných alebo zaisťovacích zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, sa nevzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice do dátumov stanovených v odseku 2, ak buď:

a) podnik uistil orgán dohľadu, že do 1. januára 2019 ukončí svoju činnosť, alebo

b) podnik je predmetom reorganizačných opatrení stanovených v hlave IV kapitole II a bol vymenovaný správca.

2.  Na poisťovne alebo zaisťovne spadajúce pod:

a) odsek 1 písm. a) sa vzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice od 1. januára 2019 alebo od skoršieho dátumu, keď orgán dohľadu nie je spokojný s pokrokom, ktorý sa dosiahol na ukončenie činnosti podniku;

b) odsek 1 písm. b) sa vzťahujú hlavy I, II a III tejto smernice od 1. januára 2021 alebo od skoršieho dátumu, keď orgán dohľadu nie je spokojný s pokrokom, ktorý sa dosiahol na ukončenie činnosti podniku.

3.  Poisťovne a zaisťovne sú predmetom prechodných opatrení v odsekoch 1 a 2 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a) poisťovňa alebo zaisťovňa nie je súčasťou skupiny alebo ak je, všetky poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, prestanú uzatvárať nové poistné alebo zaisťovacie zmluvy;

b) poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne svojmu orgánu dohľadu výročnú správu, v ktorej uvedie, aký pokrok sa dosiahol v ukončovaní jej činnosti;

c) poisťovňa alebo zaisťovňa oznámila svojmu orgánu dohľadu, že uplatňuje prechodné opatrenia.

Odseky 1 a 2 nebránia žiadnej poisťovni alebo zaisťovni pôsobiť v súlade s hlavami I, II a III tejto smernice.

4.  Členské štáty zostavia zoznam dotknutých poisťovní a zaisťovní a odošlú ho všetkým ostatným členským štátom.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 lehota pre poisťovne a zaisťovne na každoročné alebo menej časté predkladanie informácií uvedených v článku 35 ods. 1 až 4 skracovala každý finančný rok o dva týždne, počnúc najneskôr od 20 týždňov po skončení finančného roka podniku vo vzťahu k jeho finančnému roku, ktorý sa končí 30. júna 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac najneskôr 14 týždňov po skončení finančného roku podniku vo vzťahu k jeho finančným rokom, ktoré sa končia 30. júna 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

6.  V období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 sa lehota pre poisťovne a zaisťovne na zverejňovanie informácií uvedených v článku 51 skracuje každý finančný rok o dva týždne, počnúc najneskôr od 20 týždňov po skončení finančného roka podniku vo vzťahu k jeho finančnému roku, ktorý sa končí 30. júna 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac najneskôr 14 týždňov po skončení finančného roku podniku vo vzťahu k jeho finančným rokom, ktoré sa končia 30. júna 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

7.  V období nepresahujúcom štyri roky od 1. januára 2016 sa lehota pre poisťovne a zaisťovne na predloženie informácií uvedených v článku 35 ods. 1 až 4 raz za štvrťrok skracuje každý finančný rok o jeden týždeň, počnúc najneskôr osem týždňov vo vzťahu k akémukoľvek štvrťroku, ktorý sa končí 1. januára 2016 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2017, končiac päť týždňov vo vzťahu k akémukoľvek štvrťroku, ktorý sa končí 1. januára 2019 alebo neskôr, ale pred 1. januárom 2020.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby sa odseky 5, 6 a 7 tohto článku uplatňovali mutatis mutandis na poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti na úrovni skupiny podľa článkov 254 a 256, pričom každá z lehôt uvedených v odsekoch 5, 6 a 7 sa predĺži o šesť týždňov.

9.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 94, základné položky vlastných zdrojov sú po 1. januári 2016 zahrnuté do triedy 1 základných vlastných zdrojov až na 10 rokov, ak tieto položky:

a) boli vydané pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 97, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr;

b) by 31. decembra 2015 mohli byť použité na splnenie skutočnej miery solventnosti až do výšky 50 % miery solventnosti v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté podľa článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS, článku 1 smernice 2002/13/ES, článku 27 ods. 3 smernice 2002/83/ES a článku 36 ods. 3 smernice 2005/68/ES;

c) by inak neboli zaradené do triedy 1 alebo 2 v súlade s článkom 94.

10.  Bez ohľadu na článok 94 základné položky vlastných zdrojov sú po 1. januári 2016 zahrnuté do triedy 2 základných vlastných zdrojov až na 10 rokov, ak tieto položky:

a) boli vydané pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 97, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr;

b) by 31. decembra 2015 mohli byť použité na splnenie skutočnej miery solventnosti až do výšky 25 % miery solventnosti v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté podľa článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS, článku 1 smernice 2002/13/ES, článku 27 ods. 3 smernice 2002/83/ES a článku 36 ods. 3 smernice 2005/68/ES.

11.  V súvislosti s poisťovňami a zaisťovňami, ktoré investujú do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011, sa požiadavky uvedené v článku 135 ods. 2 uplatňujú iba v prípade pridania nových podkladových expozícií alebo ich nahradenia po 31. decembri 2014.

12.  Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 sa použije tento postup:

a) do 31. decembra 2017 sú štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia podľa štandardného vzorca, rovnaké vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu ako tie, ktoré by boli uplatnené na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene;

b) v roku 2018 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, znížia o 80 % vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu;

c) v roku 2019 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, znížia o 50 % vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu;

d) od 1. januára 2020 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia v súlade so štandardným vzorcom, neznížia vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek iného členského štátu.

13.  Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 sa štandardné parametre, ktoré sa majú používať v prípade akcií, ktoré podnik nakúpil 1. januára 2016 alebo skôr, sa pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade so štandardným vzorcom bez možnosti vymedzenej v článku 304 vypočítajú ako vážený priemer:

a) štandardného parametra, ktorý sa má používať pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade s článkom 304 a

b) štandardného parametra, ktorý sa má používať pri výpočte podmodulu akciového rizika v súlade so štandardným vzorcom bez možnosti vymedzenej v článku 304.

Váha parametra vyjadreného v písmene b) prvého pododseku sa zvyšuje prinajmenšom lineárne na konci každého roka z 0 % počas roka začínajúceho 1. januárom 2016 na 100 % 1. januára 2023.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých bližšie určí kritériá, ktoré sa majú splniť, vrátane akcií, ktoré môžu podliehať prechodnému obdobiu.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto prechodného obdobia orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch pri uplatňovaní tohto odseku.

EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v štvrtom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

14.  Bez ohľadu na článok 138 ods. 3 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 uvedeného článku, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú požadovanú mieru solventnosti uvedenú v článku 16a smernice 73/239/EHS, článku 28 smernice 2002/83/ES alebo článku 37, 38 alebo 39 smernice 2005/68/ES, aká je uplatniteľná v práve členského štátu v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice, ale nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť v prvom roku uplatňovania tejto smernice, orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie obnovenia použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo aby znížila svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť do 31. decembra 2017.

Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa predloží každé tri mesiace svojmu orgánu dohľadu správu o pokroku, v ktorej uvedie prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Predĺženie lehoty uvedené v prvom pododseku sa zruší, ak je zo správy o pokroku zjavné, že sa nedosiahol žiadny významný pokrok v obnovení použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo v znížení rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dátumom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dátumom predloženia správy o pokroku.

15.  Ak 23. mája 2014 domovské členské štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice 2003/41/ES, môžu tieto domovské členské štáty až do 31. decembra 2019 naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré v minulosti prijali v záujme dodržiavania článkov 1 až 19, 27 až 30, 32 až 35 a 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom v posledný deň uplatňovania smernice 2002/83/ES.

Komisia môže prijať delegované akty, ktoré menia prechodné obdobie stanovené v tomto odseku v prípade, že pred dátumom uvedeným v tomto odseku boli prijaté zmeny článkov 17 až 17c smernice 2003/41/ES.

16.  Členské štáty môžu do 31. marca 2022 umožniť konečným materským poisťovniam alebo zaisťovniam požiadať o schválenie vnútorného modelu skupiny uplatniteľného na časť skupiny, ak sa daný podnik i konečný materský podnik nachádzajú v tom istom členskom štáte a ak je táto časť samostatnou časťou s významne odlišným rizikovým profilom od zvyšku skupiny.

17.  Bez ohľadu na článok 218 ods. 2 a 3 sa prechodné ustanovenia, ako je uvedené v odseku 8 až 12 a 15 tohto článku a v článkoch 308c, 308d a 308e, uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny.

Bez ohľadu na článok 218 ods. 2, 3 a 4 sa prechodné ustanovenia, ako je uvedené v odseku 14 tohto článku, uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny a v prípade, že poisťovne alebo zaisťovne s účasťou alebo poisťovne alebo zaisťovne v skupine spĺňajú požiadavku upravenej solventnosti uvedenú v článku 9 smernice 98/78/ES, ale nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, ktorými stanoví zmeny v skupinovej solventnosti v prípade, že sú uplatniteľné prechodné ustanovenia uvedené v odseku 13 tohto článku, ktoré sa týkajú:

a) zamedzenia dvojitému použitiu použiteľných vlastných zdrojov a vylúčenia tvorby kapitálu vnútri skupiny stanovených v článkoch 222 a 223;

b) oceňovania aktív a záväzkov stanoveného v článku 224;

c) uplatnenia metód výpočtu na prepojené poisťovne a zaisťovne stanovených v článku 225;

d) uplatnenia metód výpočtu na sprostredkujúce holdingové poisťovne stanovených v článku 226;

e) metód na výpočet skupinovej solventnosti stanovených v článkoch 230 a 233;

f) výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny stanovej v článku 231;

g) stanovenia navýšenia kapitálu stanoveného v článku 232;

h) zásad výpočtu skupinovej solventnosti holdingovej poisťovne stanoveného v článku 235.

Článok 308c

Prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier

1.  Poisťovne a zaisťovne môžu za predpokladu, že im bol ich orgánom dohľadu udelený predchádzajúci súhlas, uplatňovať prechodnú korekciu na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery v prípade prípustných poistných a zaistných záväzkov.

2.  V prípade každej meny sa korekcia vypočíta ako podiel rozdielu medzi:

a) úrokovou mierou stanovenou poisťovňou alebo zaisťovňou v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté v podľa článku 20 smernice 2002/83/ES v posledný deň uplatňovania uvedenej smernice;

b) ročnou efektívnou sadzbou vypočítanou ako jediná diskontná sadzba, ktorej hodnota po uplatnení na peňažné toky portfólia prípustných poistných a zaistných záväzkov sa rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia prípustných poistných a zaistných záväzkov pri zohľadnení časovej hodnoty peňazí použitím príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedenej v článku 77 ods. 2.

Ak členské štáty prijali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia podľa článku 20 ods. 1 časti B písm. a) bodu ii) smernice 2002/83/ES, úroková miera uvedená v písmene a) prvého pododseku tohto odseku sa stanoví pomocou metód používaných poisťovňou alebo zaisťovňou v posledný deň uplatňovania smernice 2002/83/ES.

Časť uvedená v prvom pododseku sa v priebehu roka znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % počnúc 1. januárom 2016 na 0 % 1. januára 2032.

Ak poisťovne a zaisťovne uplatňujú korekciu volatility uvedenú v článku 77d, príslušnou časovou štruktúrou bezrizikovej úrokovej miery uvedenou v písmene b) je upravená príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery stanovená v článku 77d.

3.  Prípustné poistné a zaistné záväzky pozostávajú iba z poistných alebo zaistných záväzkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a) zmluvy, na základe ktorých vznikajú poistné a zaistné záväzky, boli uzavreté pred prvým dňom uplatňovania tejto smernice s výnimkou predĺženia zmluvy v tento deň lebo po tomto dátume;

b) do posledného dňa uplatňovania smernice 2002/83/ES technické rezervy vytvorené na účely týchto poistných a zaistných záväzkov boli stanovené v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sú prijaté v súlade s článkom 20 uvedenej smernice v posledný deň jej uplatňovania;

c) článok 77b sa nevzťahuje na poistné a zaistné záväzky.

4.  Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce odsek 1:

a) nezahŕňajú prípustné poistné a zaistné záväzky pri výpočte korekcie volatility stanovenom v článku 77d;

b) neuplatňujú článok 308d;

c) ako súčasť svojej správy o solventnosti a finančnej situácii uvedenej v článku 51 zverejnia, že uplatňujú prechodnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery, a kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného opatrenia na ich finančnú situáciu.

Článok 308d

Prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv

1.  Poisťovne a zaisťovne môžu na základe predchádzajúceho súhlasu ich orgánu dohľadu uplatňovať prechodné zníženie technických rezerv. Toto zníženie sa môže uplatňovať na úrovni homogénnych rizikových skupín uvedených v článku 80.

2.  Prechodné zníženie zodpovedá časti rozdielu medzi týmito dvoma sumami:

a) technickými rezervami zníženými o pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia a voči účelovo vytvoreným subjektom, vypočítané v súlade s článkom 76 v prvý deň účinnosti tejto smernice;

b) technickými rezervami zníženými o pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia, vypočítané v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sa prijmú podľa článku 15 smernice 73/239/EHS, článku 20 smernice 2002/83/ES a článku 32 smernice 2005/68/ES v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice.

Maximálna odpočítateľná časť sa v priebehu roka znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % počnúc 1. januárom 2016 na 0 % 1. januára 2032.

V prípade, že poisťovne a zaisťovne uplatňujú v prvý deň účinnosti tejto smernice korekciu volatility uvedenú v článku 77d, suma uvedená v písmene a) sa vypočíta pomocou korekcie volatility k uvedenému dátumu.

3.  Za predpokladu predchádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu alebo na jeho podnet môžu byť čiastky technických rezerv vrátane prípadnej korekcie volatility použitej na výpočet prechodného odpočítania podľa odseku 2 písm. a) a b) prepočítané každých 24 mesiacov alebo častejšie, ak sa rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne výrazne zmenil.

4.  Zníženie uvedené v odseku 2 môže orgán dohľadu obmedziť, ak by jeho uplatnenie mohlo viesť k zníženiu požiadaviek na finančné zdroje, ktoré sa vzťahujú na poisťovňu alebo zaisťovňu, v porovnaní s tými, ktoré boli vypočítané v súlade so zákonmi, s inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami, ktoré sa prijmú podľa smernice 73/239/EHS, smernice 2002/83/ES a smernice 2005/68/ES v deň predtým, než sa uvedené smernice zrušia podľa článku 310 tejto smernice.

5.  Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce odsek 1:

a) neuplatňujú článok 308c;

b) v prípade, že by nespĺňali kapitálovú požiadavku solventnosti bez toho, aby uplatnili prechodné odpočítanie, predkladajú každoročne svojmu orgánu dohľadu správu, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na konci prechodného obdobia uvedeného v odseku 2 na úroveň použiteľných vlastných zdrojov pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu ich rizikového profilu s cieľom dosiahnuť súlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť;

c) ako súčasť svojej správy o solventnosti a finančnej situácii uvedenej v článku 51 zverejnia, že uplatňujú prechodné zníženie technických rezerv, a kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na ich finančnú situáciu.

Článok 308e

Plán postupného zavádzania prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv

Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c alebo 308d, informujú orgán dohľadu hneď, ako zistia, že by nesplnili kapitálovú požiadavku na solventnosť bez toho, aby uplatnili tieto prechodné opatrenia. Orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia.

Do dvoch mesiacov od skonštatovania, že bez uplatnenia týchto prechodných opatrení nebude splnená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa predloží orgánu dohľadu plán postupného zavádzania, v ktorom sú stanovené plánované opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa môže plán postupného zavádzania aktualizovať v priebehu prechodného obdobia.

Príslušné poisťovne alebo zaisťovne každoročne predkladajú správu svojmu orgánu dohľadu, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok smerom k zabezpečeniu splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Orgány dohľadu odoberú súhlas s uplatňovaním prechodného opatrenia, keď zo správy o pokroku vyplýva, že dodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť je ku koncu prechodného obdobia nereálne.

▼B



KAPITOLA II

Záverečné ustanovenia

Článok 309

Transpozícia

▼M5

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 4, 10, 13, 14, 18, 23, 26 až 32, 34 až 49, 51 až 55, 67, 68, 71, 72, 74 až 85, 87 až 91, 93 až 96, 98, 100 až 110, 112, 113, 115 až 126, 128, 129, 131 až 134, 136 až 142, 144, 146, 148, 162 až 167, 172, 173, 178, 185, 190, 192, 210 až 233, 235 až 240, 243 až 258, 260 až 263, 265, 266, 303 a 304 a prílohami III a IV do 31. marca 2015. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.

▼M2

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v prvom pododseku sa uplatňujú od ►M4  1. januára 2016 ◄ .

▼B

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Uvedú tiež vyhlásenie, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a formulácii vyhlásenia upravia členské štáty.

▼M5

Bez ohľadu na druhý pododsek členské štáty uplatňujú zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 308a od 1. apríla 2015.

▼B

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 310

Zrušujúce ustanovenia

Smernice 64/225/EHS, 73/239/EHS, 73/240/EHS, 76/580/EHS, 78/473/EHS, 84/641/EHS, 87/344/EHS, 88/357/EHS, 92/49/EHS, 98/78/ES, 2001/17/ES, 2002/83/ES a 2005/68/ES, zmenené a doplnené aktmi uvedenými v prílohe VI časti A, sa týmto zrušujú s účinnosťou od ►M4  1. januára 2016 ◄ bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a na uplatňovanie smerníc, uvedených v časti B prílohy VI.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

▼M5

Článok 311

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 308a sa uplatňuje od 1. apríla 2015.

Články 1, 2, 3, 5 až 9, 11, 12, 15, 16, 17, 19 až 22, 24, 25, 33, 57 až 66, 69, 70, 73, 145, 147, 149 až 161, 168 až 171, 174 až 177, 179 až 184, 186 až 189, 191, 193 až 209, 267 až 300, 302, 305 až 308, 308b a prílohy I a II, V, VI a VII sa uplatňujú od 1. januára 2016.

Komisia môže prijať delegované akty a regulačné a vykonávacie technické predpisy pred dátumom uvedeným v treťom odseku.

▼B

Článok 312

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.




PRÍLOHA I

ODVETVIA NEŽIVOTNÉHO POISTENIA

A.   Klasifikácia rizík podľa poistných odvetví

1.   Úraz (vrátane pracovných úrazov a chorôb z povolania):

 fixné peňažné plnenia;

 plnenia majúce povahu odškodnenia;

 kombinované plnenia;

 úrazy cestujúcich.

2.   Choroba:

 fixné peňažné plnenia;

 plnenia majúce povahu odškodnenia;

 kombinované plnenia.

3.   Pozemné vozidlá (okrem koľajových)

Všetky škody na:

 pozemných motorových vozidlách;

 pozemných vozidlách okrem motorových vozidiel.

4.   Koľajové vozidlá

Všetky škody na koľajových vozidlách.

5.   Letecké prostriedky

Všetky škody na leteckých prostriedkoch.

6.   Plavidlá (námorné, jazerné a riečne a prieplavové plavidlá)

Všetky škody na:

 riečnych a prieplavových plavidlách;

 jazerných plavidlách;

 námorných plavidlách.

7.   Prepravovaný tovar (vrátane tovaru pre trh, batožiny a všetkých ostatných tovarov)

Všetky škody na prepravovanom tovare alebo batožine bez ohľadu na spôsob prepravy.

8.   Požiar a prírodné živly

Všetky škody na majetku (ak nie sú zahrnuté do odvetvia 3, 4, 5, 6 a 7), ktoré spôsobil:

 požiar;

 výbuch;

 víchrica;

 iné prírodné živly okrem víchrice;

 jadrová energia;

 zosuv a zosadanie pôdy.

9.   Iné škody na majetku

Všetky škody na majetku (ak nie sú zahrnuté v odvetviach 3, 4, 5, 6 a 7) spôsobené krupobitím alebo mrazom alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú zahrnuté v odvetví 8.

10.   Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

Celá zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou pozemných motorových vozidiel (vrátane zodpovednosti dopravcu).

11.   Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou leteckého prostriedku

Celá zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou leteckého prostriedku (vrátane zodpovednosti dopravcu).

12.   Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou plavidiel (námorných, jazerných, prieplavových a riečnych)

Celá zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou riečnych, jazerných, prieplavových a námorných plavidiel (vrátane zodpovednosti dopravcu).

13.   Všeobecná zodpovednosť

Všetky ostatné prípady zodpovednosti za škodu, ktoré nie sú uvedené v odvetviach 10, 11 a 12.

14.   Úvery:

 platobná neschopnosť (všeobecne);

 exportný úver;

 splátkový úver;

 hypotekárny úver;

 poľnohospodársky úver.

15.   Kaucia:

 záruky (priame);

 záruky (nepriame).

16.   Rôzne finančné straty:

 riziko z výkonu povolania;

 nedostatočný príjem (všeobecne);

 zlé poveternostné podmienky;

 strata zisku alebo výnosov;

 trvalé všeobecné náklady;

 neočakávané obchodné náklady;

 strata trhovej hodnoty;

 strata nájomného alebo príjmu;

 ostatné nepriame obchodné straty;

 ostatné iné ako obchodné finančné straty;

 ostatné finančné straty.

17.   Právna ochrana

Právna ochrana a náklady súdneho konania.

18.   Asistenčné služby

Asistenčné služby osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, počas pobytu mimo svojho domova alebo miesta svojho obvyklého pobytu.

B.   Opis povolenia udeleného pre viac ako jedno poistné odvetvie

Povoleniam, ktoré pokrývajú súčasne nasledujúce odvetvia, sa udelia tieto názvy:

a) odvetvia 1 a 2: „Poistenie úrazov a chorôb“;

b) odvetvia 1 (štvrtá zarážka), 3, 7 a 10: „Poistenie motorových vozidiel“;

c) odvetvia 1 (štvrtá zarážka), 4, 6, 7 a 12: „Námorné a dopravné poistenie“;

d) odvetvia 1 (štvrtá zarážka), 5, 7 a 11: „Letecké poistenie“;

e) odvetvia 8 a 9: „Poistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám“;

f) odvetvia 10, 11, 12 a 13: „Poistenie zodpovednosti za škodu“;

g) odvetvia 14 a 15: „Poistenie úveru a kaucie“;

h) všetky odvetvia, podľa rozhodnutia členských štátov, ktoré o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.




PRÍLOHA II

ODVETVIA ŽIVOTNÉHO POISTENIA

I. Životné poistenie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bodoch i), ii) a iii) okrem poistenia uvedeného v bodoch II a III;

II. Svadobné poistenie „poistenie pre prípad narodenia“;

III. Poistenie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bodoch i) a ii), ktoré je spojené s investičnými fondmi;

IV. Dlhodobé zdravotné poistenie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iv);

V. Tontiny uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode i);

VI. Operácie umorovania kapitálu uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode ii);

VII. Správa skupinových dôchodkových fondov uvedených v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch iii) a iv);

VIII. Operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode v);

IX. Operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. c).




PRÍLOHA III

PRÁVNA FORMA PODNIKOV

A.   Právna forma poisťovní v oblasti neživotného poistenia:

(1) v prípade Belgického kráľovstva: „société anonyme/naamloze vennootschap“, „société en commandite par actions/commanditaire vennootschap op aandelen“, „association d’assurance mutuelle/onderlinge verzekeringsvereniging“„société coopérative/coöperatieve vennootschap“, „société mutualiste/maatschappij van onderlinge bijstand“;

(2) v prípade Bulharskej republiky: „акционерно дружество“;

(3) v prípade Českej republiky: „akciová společnost“, „družstvo“;

(4) v prípade Dánskeho kráľovstva: „aktieselskaber“, „gensidige selskaber“;

(5) v prípade Spolkovej republiky Nemecko: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“, „Öffentlich-rechtliches Wettbewerbsversicherungsunternehmen“;

(6) v prípade Estónskej republiky: „aktsiaselts“;

(7) v prípade Írska: „incorporated companies limited by shares“ alebo „by guarantee“ alebo „unlimited“;

(8) v prípade Helénskej republiky: „ανώνυμη εταιρία“, „αλληλασφαλιστικός συνεταιρισμός“;

(9) v prípade Španielskeho kráľovstva: „sociedad anónima“, „sociedad mutua“, „sociedad cooperativa“;

(10) v prípade Francúzskej republiky: „société anonyme“, „société d’assurance mutuelle“, „institution de prévoyance régie par le code de la sécurité sociale“, „institution de prévoyance régie par le code rural“, „mutuelles régies par le code de la mutualité“;

▼M3

(10a) v prípade Chorvátskej republiky: „dioničko društvo“, “društvo za uzajamno osiguranje“;

▼B

(11) v prípade Talianskej republiky: „società per azioni“, „società cooperativa“, „mutua di assicurazione“;

(12) v prípade Cyperskej republiky: „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με μετοχές“„εταιρεία περιορισμένης ευθύνης χωρίς μετοχικό κεφάλαιο“;

(13) v prípade Lotyšskej republiky: „apdrošināšanas akciju sabiedrība“, „savstarpējās apdrošināšanas kooperatīvā biedrība“;

(14) v prípade Litovskej republiky: „akcinė bendrovė“, „uždaroji akcinė bendrovė“;

(15) v prípade Luxemburského veľkovojvodstva: „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „association d’assurances mutuelles“, „société coopérative“;

(16) v prípade Maďarskej republiky: „biztosító részvénytársaság“, „biztosító szövetkezet“, „biztosító egyesület“, „külföldi székhelyű biztosító magyarországi fióktelepe“;

(17) v prípade Maltskej republiky: „limited liability company/kumpannija b ‚responsabbilta‘ limitata“;

(18) v prípade Holandského kráľovstva: „naamloze vennootschap“, „onderlinge waarborgmaatschappij“;

(19) v prípade Rakúskej republiky: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“;

(20) v prípade Poľskej republiky: „spółka akcyjna“, „towarzystwo ubezpieczeń wzajemnych“;

(21) v prípade Portugalskej republiky: „sociedade anónima“, „mútua de seguros“;

(22) v prípade Rumunska: „societăți pe acțiuni“, „societăți mutuale“;

(23) v prípade Slovinskej republiky: „delniška družba“, „družba za vzajemno zavarovanje“;

(24) v prípade Slovenskej republiky: „akciová spoločnosť“;

(25) v prípade Fínskej republiky: „keskinäinen vakuutusyhtiö/ömsesidigt försäkringsbolag“, „vakuutusosakeyhtiö/försäkringsaktiebolag“;

(26) v prípade Švédskeho kráľovstva: „försäkringsaktiebolag“, „ömsesidiga försäkringsbolag“, „understödsföreningar“;

(27) v prípade Spojeného kráľovstva: „companies limited by shares“ alebo „by guarantee“ alebo „unlimited, societies registered under the Industrial and Provident Societies Acts“, „societies registered“ alebo „incorporated under the Friendly Societies Acts“, „the association of underwriters known as Lloyd’s“;

▼M5

(28) v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem neživotných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 ( 46 );

(29) v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať činnosť neživotnej poisťovne, a ako alternatíva právnych foriem neživotných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1435/2003 ( 47 ).

▼B

B.   Právna forma poisťovní v oblasti životného poistenia:

(1) v prípade Belgického kráľovstva: „société anonyme/naamloze vennootschap“, „société en commandite par actions/commanditaire vennootschap op aandelen“, „association d’assurance mutuelle/onderlinge verzekeringsvereniging“, „société coopérative/coöperatieve vennootschap“;

(2) v prípade Bulharskej republiky: „акционерно дружество“, „взаимозастрахователна кооперация“;

(3) v prípade Českej republiky: „akciová společnost“, „družstvo“;

(4) v prípade Dánskeho kráľovstva: „aktieselskaber“, „gensidige selskaber“, „pensionskasser omfattet af lov om forsikringsvirksomhed (tværgående pensionskasser)“;

(5) v prípade Spolkovej republiky Nemecko: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“, „öffentlich-rechtliches Wettbewerbsversicherungsunternehmen“;

(6) v prípade Estónskej republiky: „aktsiaselts“;

(7) v prípade Írska: „incorporated companies limited by shares or by guarantee or unlimited“, „societies registered under the Industrial and Provident Societies Acts“, „societies registered under the Friendly Societies Acts“;

(8) v prípade Helénskej republiky: „ανώνυμη εταιρία“;

(9) v prípade Španielskeho kráľovstva: „sociedad anónima“, „sociedad mutua“, „sociedad cooperativa“;

(10) v prípade Francúzskej republiky: „société anonyme“, „société d’assurance mutuelle“, „institution de prévoyance régie par le code de la sécurité sociale“, „institution de prévoyance régie par le code rural“, „mutuelles régies par le code de la mutualité“;

▼M3

(10a) v prípade Chorvátskej republiky: „dioničko društvo“, „društvo za uzajamno osiguranje“;

▼B

(11) v prípade Talianskej republiky: „società per azioni“, „società cooperativa“, „mutua di assicurazione“;

(12) v prípade Cyperskej republiky: „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με μετοχές“, „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με εγγύηση“;

(13) v prípade Lotyšskej republiky: „apdrošināšanas akciju sabiedrība“, „savstarpējās apdrošināšanas kooperatīvā biedrība“;

(14) v prípade Litovskej republiky: „akcinė bendrovė“, „uždaroji akcinė bendrovė“;

(15) v prípade Luxemburského veľkovojvodstva: „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „association d’assurances mutuelles“, „société coopérative“;

(16) v prípade Maďarskej republiky: „biztosító részvénytársaság“, „biztosító szövetkezet“, „biztosító egyesület“, „külföldi székhelyű biztosító magyarországi fióktelepe“;

(17) v prípade Maltskej republiky: „limited liability company/kumpannija b ‚responsabbilta‘ limitata“;

(18) v prípade Holandského kráľovstva: „naamloze vennootschap“, „onderlinge waarborgmaatschappij“;

(19) v prípade Rakúskej republiky: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“;

(20) v prípade Poľskej republiky: „spółka akcyjna“, „towarzystwo ubezpieczeń wzajemnych“;

(21) v prípade Portugalskej republiky: „sociedade anónima“, „mútua de seguros“;

(22) v prípade Rumunska: „societăți pe acțiuni“, „societăți mutuale“;

(23) v prípade Slovinskej republiky: „delniška družba“, „družba za vzajemno zavarovanje“;

(24) v prípade Slovenskej republiky: „akciová spoločnosť“;

(25) v prípade Fínskej republiky: „keskinäinen vakuutusyhtiö/ömsesidigt försäkringsbolag“, „vakuutusosakeyhtiö/försäkringsaktiebolag“, „vakuutusyhdistys/försäkringsförening“;

(26) v prípade Švédskeho kráľovstva: „försäkringsaktiebolag“, „ömsesidiga försäkringsbolag“, „understödsföreningar“;

(27) v prípade Spojeného kráľovstva: „companies limited by shares“ alebo „by guarantee“ alebo „unlimited, societies registered under the Industrial and Provident Societies Acts“, „societies registered“ alebo „incorporated under the Friendly Societies Acts“, „the association of underwriters known as Lloyd’s“;

▼M5

(28) v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem životných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia (ES) č. 2157/2001;

(29) v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať činnosť životnej poisťovne, a ako alternatíva právnych foriem životných poisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením (ES) č. 1435/2003.

▼B

C.   Formy zaisťovní:

(1) v prípade Belgického kráľovstva: „société anonyme/naamloze vennootschap“, „société en commandite par actions/commanditaire vennootschap op aandelen“, „association d’assurance mutuelle/onderlinge verzekeringsvereniging“, „société coopérative/coöperatieve vennootschap“;

(2) v prípade Bulharskej republiky „акционерно дружество“;

(3) v prípade Českej republiky: „akciová společnost“;

(4) v prípade Dánskeho kráľovstva: „aktieselskaber“, „gensidige selskaber“;

(5) v prípade Spolkovej republiky Nemecko: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“, „Öffentlich-rechtliches Wettbewerbsversicherungsunternehmen“;

(6) v prípade Estónskej republiky: „aktsiaselts“;

(7) v prípade Írska: „incorporated companies limited by shares“ alebo „by guarantee“ alebo „unlimited“

(8) v prípade Helénskej republiky: „ανώνυμη εταιρία“, „αλληλασφαλιστικός συνεταιρισμός“;

(9) v prípade Španielskeho kráľovstva: „sociedad anónima“;

(10) v prípade Francúzskej republiky: „société anonyme“, „société d’assurance mutuelle“, „institution de prévoyance régie par le code de la sécurité sociale“, „institution de prévoyance régie par le code rural“, „mutuelles régies par le code de la mutualité“;

▼M3

(10a) v prípade Chorvátskej republiky: „dioničko društvo“;

▼B

(11) v prípade Talianskej republiky: „società per azioni“;

(12) v prípade Cyperskej republiky: „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με μετοχές“, „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με εγγύηση“;

(13) v prípade Lotyšskej republiky: „akciju sabiedrība“, „sabiedrība ar ierobežotu atbildību“;

(14) v prípade Litovskej republiky: „akcinė bendrovė“, „uždaroji akcinė bendrovė“;

(15) v prípade Luxemburského veľkovojvodstva: „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „association d’assurances mutuelles“, „société coopérative“;

(16) v prípade Maďarskej republiky: „biztosító részvénytársaság“, „biztosító szövetkezet“, „harmadik országbeli biztosító magyarországi fióktelepe“;

(17) v prípade Maltskej republiky: „limited liability company/kumpannija tà responsabbiltà limitata“;

(18) v prípade Holandského kráľovstva: „naamloze vennootschap“, „onderlinge waarborgmaatschappij“;

(19) v prípade Rakúskej republiky: „Aktiengesellschaft“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“;

(20) v prípade Poľskej republiky: „spółka akcyjna“, „towarzystwo ubezpieczeń wzajemnych“;

(21) v prípade Portugalskej republiky: „sociedade anónima“, „mútua de seguros“;

(22) v prípade Rumunska „societate pe actiuni“;

(23) v prípade Slovinskej republiky: „delniška družba“;

(24) v prípade Slovenskej republiky: „akciová spoločnosť“;

(25) v prípade Fínskej republiky: „keskinäinen vakuutusyhtiö/ömsesidigt försäkringsbolag“, „vakuutusosakeyhtiö/försäkringsaktiebolag“, „vakuutusyhdistys/försäkringsförening“;

(26) v prípade Švédskeho kráľovstva: „försäkringsaktiebolag“, „ömsesidigt försäkringsbolag“;

(27) v prípade Spojeného kráľovstva: „companies limited by shares“ alebo „by guarantee“ alebo „unlimited, societies registered under the Industrial and Provident Societies Acts“, „societies registered“ alebo „incorporated under the Friendly Societies Acts“, „the association of underwriters known as Lloyd’s“;

▼M5

(28) v každom prípade a ako alternatíva právnych foriem zaisťovní uvedených v bodoch 1 až 27 a v bode 29 právna forma európskej spoločnosti (SE) podľa nariadenia (ES) č. 2157/2001;

(29) v prípade, že príslušný členský štát umožňuje právnej forme družstva začať zaisťovaciu činnosť, a ako alternatíva právnych foriem zaisťovní uvedených v bodoch 1 až 28, právna forma európskeho družstva v súlade s nariadením (ES) č. 1435/2003.

▼B




PRÍLOHA IV

ŠTANDARDNÝ VZOREC NA VÝPOČET KAPITÁLOVEJ POŽIADAVKY NA SOLVENTNOSŤ (SCR)

1.   Výpočet základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť

Základná kapitálová požiadavka na solventnosť stanovená v článku 104 ods. 1 sa rovná:

image

kde SCRi označuje rizikový modul i a SCRj označuje rizikový modul j a kde „i,j“ znamená, že v súčte by mali byť zahrnuté všetky možné kombinácie i a j. Vo výpočte sú SCRi a SCRj nahradené:

 SCR neživotné označuje modul upisovacieho rizika neživotného poistenia;

 SCR životné označuje modul upisovacieho rizika životného poistenia;

 SCR zdravotné označuje modul upisovacieho rizika zdravotného poistenia;

 SCR trhové označuje modul trhového rizika;

 SCR zlyhanie označuje modul rizika zlyhanie protistrany.

Faktor Corr i,j označuje položku stanovenú v riadku i a v stĺpci j tejto korelačnej matice:



ji

Trhové

Zlyhanie

Životné

Zdravotné

Neživotné

Trhové

1

0,25

0,25

0,25

0,25

Zlyhanie

0,25

1

0,25

0,25

0,5

Životné

0,25

0,25

1

0,25

0

Zdravotné

0,25

0,25

0,25

1

0

Neživotné

0,25

0,5

0

0

1

2.   Výpočet modulu upisovacieho rizika neživotného poistenia

Modul upisovacieho rizika neživotného poistenia stanovený v článku 105 ods. 2 sa rovná:

image

kde SCRi označuje podmodul i a SCRj označuje podmodul j a kde „i,j“ znamená, že v súčte by mali byť zahrnuté všetky možné kombinácie i a j. Vo výpočte sú SCRi a SCRj nahradené:

 SCR neživotné poistné a rezervy označuje podmodul rizika poistného a rizika rezerv neživotného poistenia;

 SCR neživotné – katastrofa označuje podmodul katastrofického rizika neživotného poistenia.

3.   Výpočet modulu upisovacieho rizika životného poistenia

Modul upisovacieho rizika životného poistenia stanovený v článku 105 ods. 3 sa rovná:

image

kde SCRi označuje podmodul i a SCRj označuje podmodul j a kde „i,j“ znamená, že v súčte by mali byť zahrnuté všetky možné kombinácie i a j. Vo výpočte sú SCRi a SCRj nahradené:

 SCR úmrtnosť označuje podmodul rizika úmrtnosti;

 SCR dlhovekosť označuje podmodul rizika dlhovekosti;

 SCR invalidita označuje podmodul rizika invalidity – chorobnosti;

 SCR životné náklady označuje podmodul rizika nákladov v životnom poistení;

 SCR revízne označuje podmodul revízneho rizika;

 SCR storno označuje podmodul rizika ukončenia zmlúv;

 SCR životné – katastrofa označuje podmodul katastrofického rizika životného poistenia.

4.   Výpočet modulu trhového rizika

Štruktúra modulu trhového rizika

Modul trhového rizika stanovený v článku 105 ods. 5 sa rovná:

image

kde SCRi označuje podmodul i a SCRj označuje podmodul j a kde „i,j“ znamená, že v súčte by mali byť zahrnuté všetky možné kombinácie i a j. Vo výpočte sú SCRi a SCRj nahradené:

 SCR úroková miera označuje podmodul rizika úrokových mier;

 SCR akciové označuje podmodul akciového rizika;

 SCR nehnuteľnosti označuje podmodul rizika nehnuteľností;

 SCR úverové rozpätie označuje podmodul rizika úverového rozpätia;

 SCR koncentrácia označuje podmodul rizika koncentrácie;

 SCR kurzové označuje podmodul kurzového rizika.




PRÍLOHA V

SKUPINY ODVETVÍ NEŽIVOTNÉHO POISTENIA NA ÚČELY ČLÁNKU 159

1. úraz a choroba (odvetvia 1 a 2 prílohy I),

2. motorové vozidlá (odvetvia 3, 7 a 10 prílohy I, hodnoty pre odvetvie 10 s vylúčením zodpovednosti dopravcu, ktorá je uvedená samostatne),

3. požiar a iné škody na majetku (odvetvia 8 a 9 prílohy I),

4. letectvo, námorníctvo a doprava (odvetvia 4, 5, 6, 7, 11 a 12 prílohy I),

5. všeobecná zodpovednosť (odvetvie 13 prílohy I),

6. úver a kaucia (odvetvia 14 a 15 prílohy I),

7. ostatné odvetvia (odvetvia 16, 17 a 18 prílohy I).




PRÍLOHA VI

ČASŤ A

Zrušené smernice a zoznam ich následných zmien a doplnení

(uvedené v článku 310)



Smernica Rady 64/225/EHS

 

(Ú. v. ES 56, 4.4.1964, s. 878)

 

Akt o pristúpení z roku 1973, článok 29, príloha I oddiel III časť G bod 1

 

(Ú. v. ES L 73, 27.3.1972, s. 89).

 

Prvá smernica Rady 73/239/EHS

 

(Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3).

 

Akt o pristúpení z roku 1994, článok 29, príloha I, oddiel XI, časť B, bod II.1.

 

(Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 197).

 

(nahradené Rozhodnutím Rady 95/1/ES)

 

(Ú. v. ES L 1, 1.1.1995, s. 1).

 

Akt o pristúpení z roku 2003, článok 20, príloha II(3)(1)

 

(Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 335).

 

Akt o pristúpení z roku 1985, článok 26, príloha I, oddiel II, časť c, bod 1 písm. a

 

(Ú. v. ES L 302, 15.11.1985, s. 156).

 

Smernica Rady 76/580/EHS

iba článok 1

(Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13).

Smernica Rady 84/641/EHS

iba články 1 až 14

(Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21).

Smernica Rady 87/343/EHS

iba článok 1 a príloha

(Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 72).

Smernica Rady 87/344/EHS

iba článok 9

(Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77).

Druhá smernica Rady 88/357/EHS

iba články 9, 10 a 11

(Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1).

Smernica Rady 90/618/EHS

iba články 2, 3 a 4

(Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 44).

Smernica Rady 92/49/EHS

iba články 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13, 14, 17, 18, 24, 32, 33 a 53

(Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES

iba článok 1, 2 ods. 2 tretia zarážka a článok 3 ods. 1

(Ú. v. ES L 168, 18.7.1995, s. 7).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES

iba článok 8

(Ú. v. ES L 181, 20.7.2000, s. 65).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES

iba článok 1

(Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 17).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES

iba článok 22

(Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES

iba článok 4

(Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES

iba článok 57

(Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/101/ES

iba článok 1 a príloha bod 1

(Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 238).

Smernica Rady 73/240/EHS

 

(Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 20).

 

Smernica Rady 76/580/EHS

 

(Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13).

 

Smernica Rady 78/473/EHS

 

(Ú. v. ES L 151, 7.6.1978, s. 25).

 

Smernica Rady 84/641/EHS

 

(Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21.)

 

Smernica Rady 87/344/EHS

 

(Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77).

 

Druhá smernica Rady 88/357/EHS

 

(Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1).

 

Smernica Rady 90/618/EHS

iba články 5 až 10

(Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 44).

Smernica Rady 92/49/EHS

iba článok 12 ods. 1, články 19, 23, 27, 30 ods. 1, 34, 35, 36, 37, 39 ods. 1, 40 ods. 1, 42 ods. 1, 43 ods. 1, 44 ods. 1, 45 ods. 1 a 46 ods. 1

(Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES

iba článok 9

(Ú. v. ES L 181, 20.7.2000, s. 65).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES

iba článok 3

(Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 14).

Smernica Rady 92/49/EHS

 

(Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES

iba článok 1, druhá zarážka článok 2 ods. 1 prvá zarážka, článok 4 ods. 1, 3 a 5 a článok 5 druhá zarážka

(Ú. v. ES L 168, 18.7.1995, s. 7).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES

iba článok 2

(Ú. v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES

iba článok 24

(Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES

iba článok 6

(Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES

iba článok 58

(Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES

iba článok 1

(Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES

 

(Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES

iba článok 28

(Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES

iba článok 7

(Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES

iba článok 59

(Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES

 

(Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES

 

(Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

 

Smernica Rady 2004/66/ES

iba oddiel II prílohy

(Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES

iba článok 8

(Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES

iba článok 60

(Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/101/ES

iba článok 1 a bod 3 prílohy

(Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 238).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES

iba článok 2

(Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/19/ES

iba článok 1

(Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 44).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES

 

(Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES

iba článok 4

(Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/19/ES

iba článok 1

(Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 44).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/37/ES

iba článok 1

(Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 1).

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov

(uvedené v článku 310)



Smernica

Lehota na transpozíciu

Lehota na uplatnenie

64/225/EHS

26. augusta 1965

 

73/239/EHS

27. januára 1975

27. januára 1976

73/240/EHS

27. januára 1975

 

76/580/EHS

31. decembra 1976

 

78/473/EHS

2. decembra 1979

2. júna 1980

84/641/EHS

30. júna 1987

1. januára 1988

87/343/EHS

1. januára 1990

1. júla 1990

87/344/EHS

1. januára 1990

1. júla 1990

88/357/EHS

30. decembra 1989

30. júna 1990

90/618/EHS

20. mája 1992

20. novembra 1992

92/49/EHS

31. decembra 1993

1. júla 1994

95/26/ES

18. júla 1996

18. júla 1996

98/78/ES

5. júna 2000

 

2000/26/ES

20. júla 2002

20. januára 2003

2000/64/ES

17. novembra 2002

 

2001/17/ES

20. apríla 2003

 

2002/13/ES

20. septembra 2003

 

2002/83/ES

17. novembra 2002, 20. septembra 2003, 19 júna 2004 (v závislosti od osobitných ustanovení)

 

2002/87/ES

11. augusta 2004

 

2004/66/EC

1. mája 2004

 

2005/1/ES

13. mája 2005

 

2005/14/ES

11. júna 2007

 

2005/68/ES

10. decembra 2007

 

2006/101/ES

1. januára 2007

 

2008/19/ES

Neuplatňuje sa

 

2008/37/EC

Neuplatňuje sa

 




PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY



Smernica 73/239/EHS

Smernica 78/473/EHS

Smernica 87/344/EHS

Smernica 88/357/EHS

Smernica 92/49/EHS

Smernica 98/78/ES

Smernica 2001/17/ES

Smernica 2002/83/ES

Smernica 2005/68/ES

Smernica 2007/44/ES

Táto smernica

Článok 1 ods. 1

 
 
 

Článok 2

 

Článok 1 ods. 1

Článok 2 prvá veta

Článok 1 ods. 1

 

Články 1, 2 ods. 2, 2 ods. 3 a článok 267

Článok 1 ods. 2

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 2 ods. 2

Článok 1 ods. 3

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 2 ods. 1 písm. a) až c)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 2 ods. 1 písm. d)

 
 
 
 
 
 

Článok 3 ods. 4

 
 

Článok 3

Článok 2 ods. 1 písm. e)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 2 ods. 2 písm. a)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 5 ods. 1

Článok 2 ods. 2 písm. b)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 5 ods. 2

Článok 2 ods. 2 písm. c)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 5 ods. 3

Článok 2 ods. 2 písm. d)

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 5 ods. 4

Článok 2 ods. 3 pododseky 1 až 4

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 6

Článok 2 ods. 3 pododsek 5

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 15 ods. 4

Článok 3 ods. 1 pododseky 1 a 2

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 3 ods. 1 pododsek 3

 
 
 
 
 
 
 
 
 

Článok 4 ods. 5

Článok 3 ods. 2