Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 2 ),

keďže:

(1)

Chemické znečisťovanie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú akútna a chronická toxicita pre vodné organizmy, akumulácia v ekosystéme a strata biotopov a biodiverzity, ako aj hrozbu pre zdravie ľudí. Ako priorita by sa mali určiť príčiny znečisťovania a emisie by sa mali riešiť pri zdroji ekonomicky a environmentálne najúčinnejším spôsobom.

(2)

Politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia musí vychádzať, ako sa uvádza v druhej vete článku 174 ods. 2 zmluvy, zo zásady predbežnej opatrnosti, zo zásady uskutočňovania preventívnych opatrení, zo zásady, že náprava škôd na životnom prostredí by sa mala prioritne uskutočňovať pri zdroji, a zo zásady, že znečisťovateľ platí.

(3)

Podľa článku 174 ods. 3 zmluvy musí Spoločenstvo pri príprave svojej politiky v oblasti životného prostredia zohľadňovať dostupné vedecké a technické údaje, environmentálne podmienky v jednotlivých regiónoch Spoločenstva, hospodársky a sociálny rozvoj Spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj jeho regiónov, ako aj potenciálne prínosy a náklady na opatrenia alebo nepodniknutie opatrení.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva ( 3 ), uvádza, že životné prostredie a zdravie a kvalita života patria medzi kľúčové environmentálne priority uvedeného programu, pričom zdôrazňuje najmä potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodnej politiky.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 4 ), ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a požaduje ďalšie špecifické opatrenia na reguláciu znečisťovania a environmentálne normy kvality (ENK). Táto smernica ustanovuje ENK v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice 2000/60/ES.

(6)

V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES, a najmä odsekom 1 písm. a), by členské štáty mali vykonať potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 uvedenej smernice s cieľom postupne znižovať znečisťovanie spôsobené prioritnými látkami a zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky prioritných nebezpečných látok.

(7)

Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré zavádzajú opatrenia na znižovanie emisií v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho mnoho opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných platných právnych predpisov Spoločenstva. Preto by sa skôr malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov namiesto zavádzania nových obmedzení.

(8)

Pokiaľ ide o znižovanie emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 smernice 2000/60/ES, zdá sa, že je nákladovo efektívnejšie a primeranejšie, aby do programu opatrení, ktorý sa má v súlade s článkom 11 uvedenej smernice vypracovať pre každú oblasť povodia, začlenili členské štáty v prípade potreby popri vykonávaní iných platných právnych predpisov Spoločenstva aj vhodné regulačné opatrenia podľa článku 10 uvedenej smernice.

(9)

Členské štáty by mali zlepšiť informovanosť a dostupné údaje o zdrojoch prioritných látok a spôsoboch znečisťovania s cieľom identifikovať možnosti cielených a účinných opatrení. Členské štáty by okrem iného mali podľa potreby a s primeranou frekvenciou monitorovať sediment a biotu a zabezpečiť tak dostatok údajov na vykonanie spoľahlivej analýzy dlhodobého trendu výskytu tých prioritných látok, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo v biote. Výsledky monitorovania vrátane monitorovania sedimentu a bioty by mali byť dostupné tak, ako to vyžaduje článok 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky ( 5 ), s cieľom poskytnúť informácie pre budúce návrhy Komisie podľa článku 16 ods. 4 a 8 smernice 2000/60/ES.

(10)

Rozhodnutie č. 2455/2001/ES stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré látky určili ako prioritné nebezpečné látky, pre ktoré by členské štáty mali zaviesť potrebné opatrenia s cieľom zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky. V prípade látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo vznikajú prírodnými procesmi, nie je možné zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky látok zo všetkých potenciálnych zdrojov. Niektoré látky boli preskúmané a mali by byť klasifikované. Komisia by mala pokračovať v preskúmavaní zoznamu prioritných látok, pričom by mala určiť látky, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na základe dohodnutých kritérií, ktoré preukazujú riziko pre vodné prostredie alebo jeho prostredníctvom, podľa harmonogramu ustanoveného v článku 16 smernice 2000/60/ES, a čo najskôr predložiť vhodné návrhy.

(11)

V záujme Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa ENK stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby si v prípade potreby stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni pod podmienkou, že sa budú uplatňovať príslušné pravidlá Spoločenstva. Napriek tomu sa však osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS ( 6 ) a ktoré patria do skupiny látok, pre ktoré by členské štáty mali s výhradou článkov 2 a 4 smernice 2000/60/ES vykonávať opatrenia s cieľom dosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2015, do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre tieto znečisťujúce látky sa však ukázali ako užitočné a preto je vhodné ponechať ich reguláciu na úrovni Spoločenstva.

(12)

V dôsledku toho sa ustanovenia týkajúce sa súčasných environmentálnych cieľov kvality ustanovených v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór – alkalickú elektrolýzu ( 7 ), v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia ( 8 ), v smernici Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch na vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlóralkalickú elektrolýzu ( 9 ), v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu ( 10 ) a v smernici 86/280/EHS stanú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

(13)

Vodné prostredie môže byť ovplyvnené chemickým znečisťovaním z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, a preto by sa údaje o akútnych aj chronických účinkoch mali použiť ako základ pre stanovenie ENK. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a zdravia ľudí, mali by sa stanoviť ENK ako priemerná ročná hodnota na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobou expozíciou a ďalej by sa mali stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobou expozíciou.

(14)

V súlade s pravidlami ustanovenými v oddiele 1.3.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES môžu členské štáty pri monitorovaní súladu s ENK vrátane tých, ktoré sú vyjadrené ako najvyššie prípustné koncentrácie, zaviesť štatistické metódy ako napríklad výpočet percentilu a riešiť ich pomocou výskytu extrémnych hodnôt a chybných údajov, aby tak zaistili prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Na zabezpečenie porovnateľnosti monitorovania medzi členskými štátmi je vhodné ustanoviť podrobné pravidlá takýchto štatistických metód prostredníctvom postupu vo výbore.

(15)

Stanovenie hodnôt ENK na úrovni Spoločenstva by sa v tomto štádiu malo pri väčšine látok obmedziť len na povrchové vody. Pokiaľ však ide o hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a ortuť, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamymi účinkami a sekundárnymi otravami na úrovni Spoločenstva len prostredníctvom ENK pre povrchové vody. Preto je pre tieto tri látky vhodné stanoviť ENK pre biotu na úrovni Spoločenstva. Aby sa členským štátom umožnila flexibilita v závislosti od ich stratégie monitorovania, členské štáty by mali byť schopné buď monitorovať a uplatňovať takéto ENK pre biotu, alebo stanoviť prísnejšie ENK pre povrchové vody, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.

(16)

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni ENK pre sediment a/alebo biotu a uplatňovať ich namiesto ENK pre vodu stanovených v tejto smernici. Takéto ENK by sa mali stanoviť transparentným postupom, ktorý by obsahoval oznámenia Komisii a ostatným členským štátom, aby sa zabezpečila úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s ENK pre vodu stanovenými na úrovni Spoločenstva. Komisia by mala tieto oznámenia zhrnúť vo svojich správach o vykonávaní smernice 2000/60/ES. Sediment a biota zostávajú navyše dôležitými matricami pre monitorovanie určitých látok s významným akumulačným potenciálom. Členské štáty by mali na účely posúdenia dlhodobých dopadov ľudskej činnosti a trendov prijať opatrenia s výhradou článku 4 smernice 2000/60/ES, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa existujúce úrovne kontaminácie v biote a sedimentoch výrazne nezvyšovali.

(17)

V súlade s článkom 13 a prílohou VII časťou A bodom 5 smernice 2000/60/ES by sa v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí mali uvádzať všetky výnimky z uplatňovania ENK pre prioritné látky v súvislosti s vodnými útvarmi v súlade s článkom 4 ods. 4, 5 a 6 uvedenej smernice, pričom sa zohľadní jej článok 4 ods. 8 a 9. Pod podmienkou, že sa splnia požiadavky článku 4 smernice 2000/60/ES vrátane požiadaviek na výnimky, môžu sa uskutočniť činnosti zahŕňajúce bagrovanie a lodnú dopravu, ktoré vedú k vypúšťaniu, emisii a únikom prioritných látok.

(18)

Členské štáty musia dodržiavať smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu ( 11 ) a hospodáriť s útvarmi povrchových vôd používaných na odber pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa preto mala vykonávať bez toho, aby boli dotknuté tie požiadavky, ktoré môžu požadovať prísnejšie normy.

(19)

V blízkosti vypúšťaní z bodových zdrojov sú koncentrácie znečisťujúcich látok obyčajne vyššie, ako koncentrácie v okolitej vode. Členské štáty by preto mali mať možnosť využívať zmiešavacie zóny, pokiaľ to neovplyvní dodržiavanie príslušných ENK v zostávajúcej časti útvaru povrchovej vody. Rozsah zmiešavacích zón by sa mal obmedziť na blízke okolie miesta vypúšťania a mal by byť primeraný. V súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 2000/60/ES by členské štáty v prípade potreby mali zabezpečiť, aby sa požiadavky na plnenie environmentálnych cieľov stanovené v článku 4 uvedenej smernice koordinovali v celej oblasti povodia, a aby táto činnosť zahŕňala aj určenie zmiešavacích zón vo vodných útvaroch s cezhraničným rozsahom.

(20)

Je potrebné kontrolovať dodržiavanie cieľov zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania ako sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES a posúdiť dodržiavanie týchto povinností transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných emisií, vypúšťaní a únikov v dôsledku ľudských činností. Časový harmonogram zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania sa môže vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné posúdiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvantifikáciu únikov látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo ktoré sú výsledkom prírodných procesov, pričom v takom prípade je úplné zastavenie alebo postupné ukončenie únikov zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťaní a únikov pre každú oblasť povodia alebo časť oblasti povodia na svojom území.

(21)

S cieľom predísť duplicite práce pri vytváraní takýchto súpisov a zabezpečiť súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchových vôd by členské štáty mali využívať informácie zozbierané podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok ( 12 ).

(22)	V záujme zabezpečenia dôslednej ochrany povrchových vôd by členské štáty, ktoré majú spoločné útvary povrchových vôd, mali koordinovať svoje monitorovacie činnosti a v prípade potreby aj zostavovanie súpisov.

(23)

Členské štáty by z dôvodu lepšieho zohľadňovania svojich potrieb mali mať možnosť zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Do úvahy by sa však mala brať skutočnosť, že úniky z používania pesticídov sa môžu z roka na rok výrazne líšiť v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. Preto by členské štáty mali mať možnosť si zvoliť trojročné referenčné obdobie pre určité látky, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh ( 13 ).

(24)	S cieľom optimalizovať využívanie súpisu je vhodné stanoviť lehotu, v ktorej Komisia overí, či pri emisiách, vypúšťaniach a únikoch dochádza k pokroku v dodržiavaní cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES, s výhradou článku 4 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

(25)	Mali by sa vypracovať technické usmernenia, ktoré by prispeli k harmonizácii metodík uplatňovaných členskými štátmi na vypracúvanie súpisov emisií, vypúšťania a únikov vrátane únikov zo znečistenia akumulovaného v sedimente.

(26)

Niekoľko členských štátov je postihnutých znečisťovaním zo zdrojov, ktoré ležia mimo ich jurisdikcie. Preto je vhodné objasniť, že členský štát by neporušil svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak by sa ENK prekročili z dôvodov takéhoto cezhraničného znečisťovania pod podmienkou, že splnil určité podmienky a že vhodne použil príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES.

(27)

Komisia by na základe správ od členských štátov v súlade s článkom 15 smernice 2000/60/ES mala preskúmať potrebu zmeny platných aktov a potrebu dodatočných osobitných opatrení na úrovni Spoločenstva, akými sú napríklad znižovanie emisií, a prípadne predložiť príslušné návrhy. Komisia by mala svoje závery z tohto preskúmania predložiť Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti so správou podľa článku 18 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Pri vypracúvaní návrhov na opatrenia týkajúce sa znižovania emisií by Komisia mala so zreteľom na článok 10 smernice 2000/60/ES zohľadňovať platné požiadavky na znižovanie emisií, akými sú požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia ( 14 ), a najnovší vývoj technológií v oblasti znižovania znečisťovania.

(28)

Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj látok vzbudzujúcich rovnaké obavy, najmä veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok uvedených v smernici 2000/60/ES, sú stanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 ustanovujúcu zásady pre zhodnotenie rizík pre človeka a životné prostredie v súvislosti s látkami oznámenými v súlade so smernicou Rady 67/548/EHS ( 15 ), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh ( 16 ) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry ( 17 ). Na zabezpečenie jednotnosti právnych predpisov Spoločenstva by mali byť pre prieskum látok podľa rozhodnutia č. 2455/2001/ES používané len tieto kritéria a príloha X k smernici 2000/60/ES by mala byť zodpovedajúcim spôsobom nahradená.

(29)

Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už začlenené do smernice 2008/1/ES a smernice 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa ENK zachovávajú alebo prehodnocujú. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k chemickému znečisťovaniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, je vhodné podľa smernice 2000/60/ES s účinnosťou od 22. decembra 2012 zrušiť smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS.

(30)	Zohľadnili sa odporúčania uvedené v smernici 2000/60/ES, najmä odporúčania Vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie.

(31)	V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva ( 18 ) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 19 ).

(34)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu časti B bodu 3 prílohy I k tejto smernici. Keďže toto opatrenie má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice alebo ju doplniť o nové nepodstatné prvky, musí sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Táto smernica stanovuje environmentálne normy kvality (ENK) pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky podľa článku 16 smernice 2000/60/ES s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav povrchových vôd a v súlade s ustanoveniami a cieľmi článku 4 uvedenej smernice.

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 smernice 2000/60/ES a v článku 2 smernice Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd ( 20 ).

1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1a, členské štáty uplatňujú pre útvary povrchových vôd ENK stanovené v časti A prílohy I a tieto ENK uplatňujú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I.

1a. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z tejto smernice vo verzii účinnej k 13. januáru 2009, a najmä v súvislosti s dosiahnutím dobrého chemického stavu povrchových vôd, pokiaľ ide o látky a ENK uvedené v tejto smernici, členské štáty uplatňujú ENK stanovené v časti A prílohy I, pokiaľ ide o:

Na látky uvedené v bodoch i) a ii) prvého pododseku sa primerane uplatňuje článok 4 ods. 4 až 9 smernice 2000/60/ES.

2. Pokiaľ ide o látky uvedené pod číslami 5, 15, 16, 17, 21, 28, 34, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I, uplatňujú členské štáty ENK pre biotu stanovené v časti A prílohy I.

V prípade iných látok, než sú látky uvedené v prvom pododseku, uplatňujú členské štáty ENK pre vody stanovené v časti A prílohy I.

3. Členské štáty majú v súvislosti s jednou alebo viacerými kategóriami povrchových vôd možnosť uplatňovať ENK pre inú matricu, ako je matrica uvedená v odseku 2, alebo, ak to prichádza do úvahy, pre iné taxóny bioty, ako sú taxóny uvedené v časti A prílohy I.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v prvom pododseku, uplatňujú príslušné ENK stanovené v časti A prílohy I alebo, ak neobsahuje ENK pre matricu alebo taxón bioty, stanovia ENK, na základe ktorej sa zaistí prinajmenšom rovnaká úroveň ochrany ako na základe ENK stanovených v časti A prílohy I.

Členské štáty môžu využiť možnosť uvedenú v prvom pododseku len vtedy, keď analytická metóda použitá pre zvolenú matricu alebo taxón bioty spĺňa minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES. Ak tieto kritériá nie sú splnené pre žiadnu matricu, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, a aby bola účinnosť metódy analýzy prinajmenšom taká dobrá, ako účinnosť metódy použitej pre matricu uvedenú v odseku 2 tohto článku pre príslušnú látku.

3a. Ak sa zistilo potenciálne riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia z akútnej expozície v dôsledku nameraných alebo odhadovaných environmentálnych koncentrácií alebo emisií, pričom sa uplatnili ENK pre biotu alebo sediment, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávalo aj monitorovanie povrchových vôd, a uplatňujú NPK-ENK stanovené v časti A prílohy I k tejto smernici, ak boli takéto ENK stanovené.

3b. Ak sa v súlade s článkom 5 smernice 2009/90/ES vypočítaná stredná hodnota merania vykonaného pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, označuje ako hodnota „nižšia ako limit kvantifikácie“, a limit kvantifikácie tejto techniky je vyšší ako ENK, výsledok pre meranú látku sa nepoužije na účely posúdenia celkového chemického stavu príslušného vodného útvaru.

4. V súvislosti s látkami, pri ktorých sa uplatňujú ENK pre sediment a/alebo biotu, monitorujú členské štáty látku v príslušnej matrici aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborný posudok neopodstatňujú iný interval.

5. Členské štáty zahrnú do aktualizovaných plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES tieto informácie:

5a. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že sa aktualizované plány manažmentu povodia vypracované v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES obsahujúce výsledky a vplyv opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zabrániť chemickému znečisteniu povrchových vôd, a predbežná správa, v ktorej sa opisuje pokrok pri vykonávaní plánovaného programu opatrení v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2000/60/ES, budú poskytovať prostredníctvom ústredného portálu, ku ktorému má verejnosť elektronický prístup v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 21 ).

6. Členské štáty na základe monitorovania stavu povrchových vôd vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES zabezpečia analýzu dlhodobých trendov koncentrácií prioritných látok uvedených časti A prílohy I, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote, pričom sa osobitná pozornosť venuje látkam uvedeným pod číslami 2, 5, 6, 7, 12, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 26, 28, 30, 34, 35, 36, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I. V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES prijmú členské štáty opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby sa takéto koncentrácie v sedimente a/alebo príslušnej biote významne nezvyšovali.

Členské štáty určia interval monitorovania v sedimente a/alebo v biote tak, aby sa zaistil dostatok údajov pre spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov. Monitorovanie by malo v zásade prebiehať každé tri roky, pokiaľ technické poznatky a odborné posúdenie neopodstatňujú iný interval.

7. Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov hodnotení rizík v zmysle článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES a informácie o registrácii látok sprístupnené verejnosti v súlade s článkom 119 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a v prípade potreby navrhne revíziu ENK stanovených v časti A prílohy I k tejto smernici v súlade s postupom stanoveným v článku 294 ZFEÚ podľa harmonogramu stanoveného v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES.

8. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10 delegované akty s cieľom prispôsobiť v prípade potreby bod 3 časti B prílohy I k tejto smernici vedeckému alebo technickému pokroku.

8a. V záujme zjednodušenia vykonávania tohto článku sa v rámci existujúceho procesu vykonávania smernice 2000/60/ES vypracujú do 22. decembra 2014 v čo najväčšom rozsahu technické usmernenia pre stratégie monitorovania a analytické metódy pre látky vrátane odberu vzoriek a monitorovania bioty.

8b. V prípade látok, pre ktoré sa neprijali technické usmernenia do 22. decembra 2014, sa lehota 22. decembra 2015 uvedená v odseku 1a bode i) predĺži do 22. decembra 2018 a lehota 22. decembra 2021 uvedená v uvedenom bode sa predĺži do 22. decembra 2027.

1. Členské štáty môžu určiť zmiešavacie zóny susediace s miestami vypúšťania. Koncentrácie jednej alebo viacerých látok uvedených v časti A prílohy I v rámci takýchto zmiešavacích zón môžu prekročiť príslušné ENK, pokiaľ tieto neovplyvnia dodržanie týchto noriem v zostávajúcej časti daného útvaru povrchových vôd.

2. Členské štáty, ktoré určia zmiešavacie zóny, zahrnú v plánoch manažmentu povodí vypracovaných v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES opis:

3. Členské štáty, ktoré určia zmiešavacie zóny, zabezpečia, aby bol rozsah takejto zóny:

1. Členské štáty vyhotovia na základe informácií zhromaždených v súlade s článkami 5 a 8 smernice 2000/60/ES, nariadenia (ES) č. 166/2006 a ďalších dostupných údajov súpis emisií, vypúšťaní a únikov všetkých prioritných látok a znečisťujúcich látok, prípadne doplnený mapami, uvedených v časti A prílohy I k tejto smernici pre každú oblasť povodia alebo časť oblasti povodia nachádzajúcu sa na ich území, a v prípade potreby ho doplnia o koncentrácie v sedimente a biote.

2. Referenčné obdobie na odhad hodnôt znečisťujúcich látok, ktoré sa zaznamenajú do súpisov uvedených v odseku 1, je jeden rok medzi rokmi 2008 a 2010.

Pokiaľ však ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/414/EHS, vstupné údaje je možné vypočítať ako priemer z rokov 2008, 2009 a 2010.

3. Členské štáty oznámia Komisii súpisy vyhotovené podľa odseku 1 tohto článku vrátane príslušných referenčných období v súlade s požiadavkami na predkladanie správ podľa článku 15 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

4. Členské štáty aktualizujú svoje súpisy ako súčasť hodnotenia analýz uvedených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

Referenčné obdobie na zavedenie hodnôt do aktualizovaných súpisov je jeden rok pred ukončením uvedenej analýzy. Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/414/EHS, vstupné údaje sa môžu vypočítať ako priemer troch rokov pred ukončením tejto analýzy.

Členské štáty uverejnia aktualizované súpisy vo svojich aktualizovaných plánoch manažmentu povodí v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.

5. Komisia do roku 2018 preverí, či emisie, vypúšťania a úniky, ktoré sú uvedené v súpise, smerujú k splneniu cieľov ich znižovania alebo zastavenia ustanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iv) smernice 2000/60/ES, s výhradou článku 4 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

1. Členský štát neporuší svoje povinnosti podľa tejto smernice v dôsledku prekročenia ENK, ak môže preukázať, že:

2. Členské štáty využijú mechanizmus ustanovený v článku 12 smernice 2000/60/ES na poskytnutie potrebných informácií Komisii za okolností stanovených v odseku 1 tohto článku a na poskytnutie súhrnu opatrení prijatých v súvislosti s cezhraničným znečisťovaním v príslušnom pláne manažmentu povodia v súlade s požiadavkami na predkladanie správ podľa článku 15 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

1. Komisia na základe správ od členských štátov vrátane správ v súlade s článkom 12 smernice 2000/60/ES a najmä správ o cezhraničnom znečisťovaní preskúma potrebu zmeny platných aktov a potrebu dodatočných osobitných opatrení v celom Spoločenstve, akými je napríklad znižovanie emisií.

2. Komisia v súvislosti so správou pripravovanou v súlade s článkom 18 ods. 1 smernice 2000/60/ES predloží Európskemu parlamentu a Rade:

1. Pre prioritné látky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 1907/2006, (ES) č. 1107/2009 ( 22 ), (ES) č. 528/2012 ( 23 ) alebo smernice 2010/75/EÚ ( 24 ), Komisia ako súčasť pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES podľa článku 16 ods. 4 uvedenej smernice posúdi, či opatrenia zavedené na úrovni Únie a na úrovni členských štátov sú postačujúce na dosiahnutie ENK pre prioritné látky a cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 smernice 2000/60/ES.

2. Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch posúdenia uvedeného v odseku 1 tohto článku v súlade s harmonogramom stanoveným v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a k svojej správe pripojí akékoľvek vhodné návrhy vrátane návrhov na kontrolné opatrenia.

3. Ak sa na základe výsledkov uvedených v správe ukáže, že na podporu súladu so smernicou 2000/60/ES môžu byť pre konkrétnu látku, ktorá bola schválená podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo nariadenia (EÚ) č. 528/2012, potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie alebo na úrovni členských štátov, členské štáty alebo Komisia v prípade potreby uplatnia články 21 alebo 44 nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo články 15 alebo 48 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 v súvislosti s uvedenou látkou alebo produktmi obsahujúcimi uvedenú látku.

V prípade látok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006, Komisia v prípade potreby iniciuje postup uvedený v článkoch 59, 61 alebo 69 uvedeného nariadenia.

Pri uplatňovaní ustanovení nariadení uvedených v prvom a druhom pododseku členské štáty a Komisia zohľadnia všetky hodnotenia rizika, socioekonomické analýzy alebo analýzy nákladov a prínosov, ktoré sa podľa uvedených nariadení vyžadujú, vrátane aj pokiaľ ide o dostupnosť alternatív.

Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES, ako sa ustanovuje v článku 16 ods. 4 uvedenej smernice. K tejto správe priloží v prípade potreby legislatívne návrhy na zmenu prílohy X, najmä návrhy na identifikáciu nových prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok alebo na identifikáciu určitých prioritných látok ako prioritných nebezpečných látok, ako aj v prípade potreby návrhy na stanovenie príslušných ENK pre povrchové vody, sediment alebo biotu.

1. Do plánov manažmentu povodia vypracovaných podľa článku 13 smernice 2000/60/ES bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v oddiele 1.4.3 jej prílohy V týkajúce sa prezentácie celkového chemického stavu, ako aj ciele a záväzky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a), článku 11 ods. 3 písm. k) a článku 16 ods. 6 uvedenej smernice, môžu členské štáty poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých uvedú informácie o chemickom stave pre jednu alebo viaceré nasledujúce látky oddelene od informácií pre zvyšné látky uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici:

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty ENK pre látky uvedené v písmenách a) až c) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie.

2. Členské štáty môžu monitorovať látky uvedené pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I menej intenzívne, než sa vyžaduje pre prioritné látky v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice a prílohy V k smernici 2000/60/ES, za predpokladu, že monitorovanie je reprezentatívne a že existuje štatisticky spoľahlivá základňa, pokiaľ ide o prítomnosť týchto látok vo vodnom prostredí. Ako usmernenie a v súlade s článkom 3 ods. 6 druhým pododsekom tejto smernice by sa monitorovanie malo uskutočňovať každé tri roky, pokiaľ nie je na základe technických znalostí a názoru experta odôvodnený iný interval.

1. Komisia vypracuje zoznam sledovaných látok, pre ktoré sa majú zbierať údaje z monitorovania v celej Únii na doplnenie údajov, okrem iného z analýz a preskúmaní podľa článku 5 a programov monitorovania podľa článku 8 smernice 2000/60/ES, s cieľom podporiť postup zostavenia budúceho zoznamu prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 2 uvedenej smernice.

Prvý zoznam sledovaných látok obsahuje najviac 10 látok alebo skupín látok a pre každú látku sa v ňom uvádzajú matrice pre monitorovanie a možné analytické metódy, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady. S výhradou dostupnosti analytických metód, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, maximálny počet látok alebo skupín látok, ktoré môže Komisia doplniť do zoznamu, sa zvýši o jednu pri každej aktualizácii zoznamu podľa odseku 2 tohto článku, a to do maximálneho počtu 14. Látky, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že môžu predstavovať významné riziko na úrovni Únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné.

Do prvého zoznamu sledovaných látok sa zahrnú diklofenak (CAS 15307-79-6), 17-beta-estradiol (E2) (CAS 50-28-2) a 17-alfa-etinylestradiol (EE2) (CAS 57-63-6) s cieľom získať monitorovacie údaje na účely uľahčenia stanovenia primeraných opatrení na riešenie rizík, ktoré predstavujú uvedené látky.

Komisia zohľadňuje pri výbere látok pre zoznam sledovaných látok všetky dostupné informácie vrátane:

2. Komisia vypracuje prvý zoznam sledovaných látok, ako je uvedené v odseku 1, do 14. septembra 2014 a následne ho aktualizuje každých 24 mesiacov. Komisia pri aktualizácii zoznamu sledovaných látok odstráni každú látku, v prípade ktorej možno vykonať hodnotenie rizika, ako je uvedené v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES, bez dodatočných monitorovacích údajov. Dĺžka trvania nepretržitého monitorovania zoznamu sledovaných látok neprekročí pre každú jednotlivú látku štyri roky.

3. Členské štáty monitorujú každú látku uvedenú v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích miestach prinajmenšom počas 12-mesačného obdobia. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok monitorovacie obdobie začne do 14. septembra 2015 alebo do šiestich mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho čo nastane neskôr. Členské štáty v súvislosti s každou látkou zaradenou do následných zoznamov začnú monitorovanie do šiestich mesiacov od jej zaradenia do zoznamu.

Každý členský štát vyberie aspoň jedno monitorovacie miesto, plus jedno ďalšie miesto, ak má viac ako jeden milión obyvateľov, plus ďalšie monitorovacie miesta podľa svojej geografickej rozlohy v km2 vydelenej 60 000 (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo), plus ďalšie miesta podľa počtu svojho obyvateľstva vydeleného piatimi miliónmi (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo).

Pri výbere reprezentatívnych monitorovacích miest, frekvencie monitorovania a časového harmonogramu pre každú látku zohľadnia členské štáty spôsoby používania a možný výskyt látky. Frekvencia monitorovania nesmie byť kratšia ako raz za rok.

Ak členský štát poskytne dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a aktuálne monitorovacie údaje pre konkrétnu látku z existujúcich monitorovacích programov alebo štúdií, môže sa rozhodnúť, že nevykoná dodatočné monitorovanie v rámci mechanizmu týkajúceho sa zoznamu sledovaných látok pre danú látku, a to tiež za podmienky, že daná látka sa monitorovala použitím metodiky, ktorá spĺňa požiadavky technických usmernení vypracovaných Komisiou v súlade s článkom 8b ods. 5.

4. Členské štáty podávajú Komisii správy o výsledkoch monitorovania vykonávaného podľa odseku 3. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok sa o výsledkoch monitorovania podávajú správy do 15 mesiacov od 14. septembra 2015 alebo do 21 mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho, čo nastane neskôr, a potom každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. V prípade každej látky, ktorá je zaradená do následných zoznamov, členské štáty podávajú správy o výsledkoch monitorovania Komisii do 21 mesiacov od zaradenia látky na zoznam sledovaných látok a následne každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. Správa obsahuje informácie o reprezentatívnosti monitorovacích miest a o stratégii monitorovania.

5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa vypracujú a aktualizujú zoznamy sledovaných látok v zmysle odsekov 1 a 2. Môže tiež prijať technické formáty pre podávanie správ o výsledkoch monitorovania a súvisiacich informáciách Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

Komisia vypracuje usmernenia vrátane technických špecifikácií s cieľom uľahčiť monitorovanie látok uvedených na zozname sledovaných látok, a vyzýva sa, aby podporovala koordináciu takéhoto monitorovania.

V súlade s článkom 16 ods. 9 smernice 2000/60/ES a v prípade potreby na základe výsledku štúdie Komisie z roku 2013 o rizikách, ktoré predstavujú pre životné prostredie lieky, a na základe iných príslušných štúdií a správ vypracuje Komisia, pokiaľ je to možné, do dvoch rokov od 13. septembra 2013 strategický prístup k znečisteniu vody spôsobenému farmaceutickými látkami. V prípade potreby zahŕňa tento strategický prístup návrhy, ako v rámci postupu uvádzania liekov na trh v potrebnom rozsahu účinnejšie zohľadniť ich environmentálne dôsledky. V rámci tohto strategického prístupu Komisia podľa potreby do 14. septembra 2017 navrhne opatrenia, ktoré sa v prípade potreby vykonajú na úrovni Únie a/alebo členských štátov, aby sa riešili možné environmentálne dôsledky farmaceutických látok, najmä tých, ktoré sú uvedené v článku 8b ods. 1, a to s cieľom znížiť vypúšťania, emisie a úniky takýchto látok do vodného prostredia, pričom sa zohľadnia potreby verejného zdravia a nákladová efektívnosť navrhovaných opatrení.

1. Komisii pomáha výbor ustanovený podľa článku 21 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( 27 ).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 13. septembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament a Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Príloha X k smernici 2000/60/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

Zmena a doplnenie smerníc 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS

1. Príloha II k smerniciam 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS a 84/491/EHS sa vypúšťa.

2. Položky B v oddieloch I až XI prílohy II k smernici 86/280/EHS sa vypúšťajú.

1. Smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 22. decembra 2012.

2. Do 22. decembra 2012 môžu členské štáty vykonávať monitorovanie a podávať správy v súlade s článkami 5, 8 a 15 smernice 2000/60/ES namiesto ich vykonávania podľa smerníc uvedených v odseku 1 tohto článku.

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 13. júla 2010.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

ENVIRONMENTÁLNE NORMY KVALITY PRE PRIORITNÉ LÁTKY A NIEKTORÉ ĎALŠIE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

(1)	(2)	(3)	(4)	(5)	(6)	(7)	(8)
Číslo	Názov látky	Číslo CAS (1)	RP-ENK (2) Vnútrozemské povrchové vody (3)	RP-ENK (2) Ostatné povrchové vody	NPK-ENK (4) Vnútrozemské povrchové vody (3)	NPK-ENK (4) Ostatné povrchové vody	ENK Biota (12)
(1)	alachlór	15972-60-8	0,3	0,3	0,7	0,7
(2)	antracén	120-12-7	0,1	0,1	0,1	0,1
(3)	atrazín	1912-24-9	0,6	0,6	2,0	2,0
(4)	benzén	71-43-2	10	8	50	50
(5)	brómované difenylétery (5)	32534-81-9			0,14	0,014	0,0085
(6)	kadmium a jeho zlúčeniny (v závislosti od tried tvrdosti vody) (6)	7440-43-9	≤ 0,08 (trieda 1) 0,08 (trieda 2) 0,09 (trieda 3) 0,15 (trieda 4) 0,25 (trieda 5)	0,2	≤ 0,45 (trieda 1) 0,45 (trieda 2) 0,6 (trieda 3) 0,9 (trieda 4) 1,5 (trieda 5)	≤ 0,45 (trieda 1) 0,45 (trieda 2) 0,6 (trieda 3) 0,9 (trieda 4) 1,5 (trieda 5)
(6a)	tetrachlórmetán (7)	56-23-5	12	12	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(7)	C10-13 chlóralkány (8)	85535-84-8	0,4	0,4	1,4	1,4
(8)	chlorfénvinfos	470-90-6	0,1	0,1	0,3	0,3
(9)	chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl)	2921-88-2	0,03	0,03	0,1	0,1
(9a)	cyklodiénové pesticídy: aldrín (7) dieldrín (7) endrín (7) izodrín (7)	309-00-2 60-57-1 72-20-8 465-73-6	Σ = 0,01	Σ = 0,005	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(9b)	DDT spolu (7), (9)	neuplatňuje sa	0,025	0,025	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(9b)	para-para-DDT (7)	50-29-3	0,01	0,01	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(10)	1,2-dichlóretán	107-06-2	10	10	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(11)	dichlórmetán	75-09-2	20	20	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(12)	bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)	117-81-7	1,3	1,3	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(13)	diurón	330-54-1	0,2	0,2	1,8	1,8
(14)	endosulfán	115-29-7	0,005	0,0005	0,01	0,004
(15)	fluorantén	206-44-0	0,0063	0,0063	0,12	0,12	30
(16)	hexachlórbenzén	118-74-1			0,05	0,05	10
(17)	hexachlórbutadién	87-68-3			0,6	0,6	55
(18)	hexachlórcyklohexán	608-73-1	0,02	0,002	0,04	0,02
(19)	izoproturón	34123-59-6	0,3	0,3	1,0	1,0
(20)	olovo a jeho zlúčeniny	7439-92-1	1,2 (13)	1,3	14	14
(21)	ortuť a jej zlúčeniny	7439-97-6			0,07	0,07	20
(22)	naftalén	91-20-3	2	2	130	130
(23)	nikel a jeho zlúčeniny	7440-02-0	4 (13)	8,6	34	34
(24)	nonylfenoly (4-nonylfenol)	84852-15-3	0,3	0,3	2,0	2,0
(25)	oktylfenoly (4-(1,1′,3,3′-tetrametylbutyl)fenol)	140-66-9	0,1	0,01	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(26)	pentachlórbenzén	608-93-5	0,007	0,0007	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(27)	pentachlórfenol	87-86-5	0,4	0,4	1	1
(28)	polyaromatické uhľovodíky (PAH) (11)	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
	benzoa)pyrén	50-32-8	1,7 × 10–4	1,7 × 10–4	0,27	0,027	5
	benzob)fluorantén	205-99-2	pozri poznámku pod čiarou 11	pozri poznámku pod čiarou 11	0,017	0,017	pozri poznámku pod čiarou 11
	benzok)fluorantén	207-08-9	pozri poznámku pod čiarou 11	pozri poznámku pod čiarou 11	0,017	0,017	pozri poznámku pod čiarou 11
	benzo(g,h,i)perylén	191-24-2	pozri poznámku pod čiarou 11	pozri poznámku pod čiarou 11	8,2 × 10–3	8,2 × 10–4	pozri poznámku pod čiarou 11
	indeno(1,2,3-cd)pyrén	193-39-5	pozri poznámku pod čiarou 11	pozri poznámku pod čiarou 11	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	pozri poznámku pod čiarou 11
(29)	simazín	122-34-9	1	1	4	4
(29a)	tetrachlóretylén (7)	127-18-4	10	10	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(29b)	trichlóretylén (7)	79-01-6	10	10	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(30)	zlúčeniny tributylcínu (katión tributylcínu)	36643-28-4	0,0002	0,0002	0,0015	0,0015
(31)	trichlórbenzény	12002-48-1	0,4	0,4	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(32)	trichlórmetán	67-66-3	2,5	2,5	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(33)	trifluralín	1582-09-8	0,03	0,03	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
(34)	dikofol	115-32-2	1,3 × 10–3	3,2 × 10–5	neuplatňuje sa (10)	neuplatňuje sa (10)	33
(35)	kyselina heptadekafluóroktán-1-sulfónová a jej deriváty (PFOS)	1763-23-1	6,5 × 10–4	1,3 × 10–4	36	7,2	9,1
(36)	chinoxyfén	124495-18-7	0,15	0,015	2,7	0,54
(37)	dioxíny a príbuzné zlúčeniny	pozri poznámku pod čiarou 10 v prílohe X k smernici 2000/60/ES			neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	súčet PCDD + PCDF + PCB-DL 0,0065 μg.kg–1 TEQ (14)
(38)	aklonifen	74070-46-5	0,12	0,012	0,12	0,012
(39)	bifenox	42576-02-3	0,012	0,0012	0,04	0,004
(40)	cybutrín	28159-98-0	0,0025	0,0025	0,016	0,016
(41)	cypermetrín	52315-07-8	8 × 10–5	8 × 10–6	6 × 10–4	6 × 10–5
(42)	dichlórvos	62-73-7	6 × 10–4	6 × 10–5	7 × 10–4	7 × 10–5
(43)	hexabrómcyklododekán (HBCDD)	pozri poznámku pod čiarou 12 v prílohe X k smernici 2000/60/ES	0,0016	0,0008	0,5	0,05	167
(44)	heptachlór a heptachlór epoxid	76-44-8/1024-57-3	2 × 10–7	1 × 10–8	3 × 10–4	3 × 10–5	6,7 × 10–3
(45)	terbutrín	886-50-0	0,065	0,0065	0,34	0,034
(1) CAS: Chemical Abstracts Service. (2) Tento parameter predstavuje ENK vyjadrenú ako priemernú ročnú hodnotu (RP-ENK). Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňuje sa na celkovú koncentráciu všetkých izomérov. (3) Vnútrozemské povrchové vody zahŕňajú rieky a jazerá a súvisiace umelé alebo výrazne zmenené vodné útvary. (4) Tento parameter predstavuje ENK vyjadrenú ako najvyššiu prípustnú koncentráciu (NPK-ENK). Ak je NPK-ENK označená výrazom „neuplatňuje sa“, hodnoty RP-ENK sa považujú za hodnoty, ktoré v prípade nepretržitého vypúšťania chránia pred krátkodobým najväčším znečistením, pretože sú výrazne nižšie ako hodnoty odvodené na základe akútnej toxicity. (5) Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok zahrnutých v brómovaných difenyléteroch (č. 5), ENK odkazujú na súčet koncentrácií kongenérov uvedených pod číslami 28, 47, 99, 100, 153 a 154. (6) Pokiaľ ide o kadmium a jeho zlúčeniny (č. 6), hodnoty ENK kolíšu v závislosti od tvrdosti vody, ktorá je špecifikovaná pomocou piatich tried (trieda 1: < 40 mg CaCO3/l, trieda 2: 40 až < 50 mg CaCO3/l, trieda 3: 50 až < 100 mg CaCO3/l, trieda 4: 100 až < 200 mg CaCO3/l a trieda 5: ≥ 200 mg CaCO3/l). (7) Táto látka nie je prioritnou látkou, ale jednou z ďalších znečisťujúcich látok, ktoré majú rovnaké ENK, ako sú ENK stanovené v právnych predpisoch uplatňovaných do 13. januára 2009. (8) Pre túto skupinu látok sa neuvádza žiadny indikatívny ukazovateľ. Indikatívne ukazovatele sa musia vymedziť analytickou metódou. (9) Do celkového DDT patria spoločne tieto izoméry 1,1,1-trichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etán (CAS 50-29-3; EÚ 200-024-3); 1,1,1-trichlór-2 (o-chlórfenyl)-2-(p-chlórfenyl)etán (CAS 789-02-6; EÚ 212-332-5); 1,1-dichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etylén (CAS 72-55-9; EÚ 200-784-6); a 1,1-dichlór-2,2bis (p-chlórfenyl)etán (CAS 72-54-8; EÚ 200-783-0). (10) Na stanovenie NPK-ENK pre tieto látky nie je k dispozícii dostatok informácií. (11) Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok polyaromatických uhľovodíkov (PAH) (č. 28), ENK pre biotu a zodpovedajúce RP-ENK vo vode odkazujú na koncentráciu benzoa)pyrénu, pretože sa zakladajú na jeho toxicite. Benzoa)pyrén možno považovať za indikátor ďalších PAH, a preto je na účely porovnania s ENK pre biotu alebo so zodpovedajúcimi RP-ENK vo vode potrebné monitorovať iba benzoa)pyrén. (12) Pokiaľ nie je uvedené inak, ENK pre biotu sa vzťahuje na ryby. Namiesto toho sa môže monitorovať taxón bioty alebo iná matrica, ak uplatnené ENK poskytujú rovnocennú úroveň ochrany. V prípade látok uvedených pod číslami 15 (fluorantén) a 28 (PAH) odkazuje ENK pre biotu na kôrovce a mäkkýše. Monitorovanie fluoranténu a PAH v rybách nie je na účely posúdenia chemického stavu primerané. Pokiaľ ide o látky uvedené pod číslom 37 (dioxíny a príbuzné zlúčeniny), ENK pre biotu sa vzťahuje na ryby, kôrovce a mäkkýše v súlade s oddielom 5.3 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1259/2011 z 2. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom v potravinách (Ú. v. EÚ L 320, 3.12.2011, s. 18). (13) Tieto ENK sa vzťahujú na biologicky dostupné koncentrácie látok. (14) PCDD: polychlórované dibenzo-para-dioxíny; PCDF: polychlórované dibenzofurány; PCB-DL: dioxínom podobné polychlórované bifenyly; TEQ: toxické ekvivalenty v súlade s faktormi toxickej ekvivalencie Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005.

( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 (Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 90), spoločná pozícia Rady z 20. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 71 E, 18.3.2008, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu zo 17. júna 2008 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 20. októbra 2008.

( 17 ) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1, korigendum v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.

( 22 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

( 23 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

( 24 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

( 25 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

( 26 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/39/EÚ Text s významom pre EHP z 12. augusta 2013,	L 226	1	24.8.2013