(1)

Rada nariadením (ES) č. 230/2001 ( 2 ) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila 2. februára 2001 konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov (ďalej len „SWR“) s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku (posledné tri krajiny sa budú uvádzať ako „príslušné krajiny“). Rada nariadením (ES) č. 1601/2001 ( 3 ) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) uložila 2. augusta 2001 konečné antidumpingové opatrenia na dovoz SWR. Opatrenia uložené na dovoz SWR s pôvodom v Českej republike zanikli po rozšírení Európskej únie 1. mája 2004.

(2)

Komisia rozhodnutím 2001/602/ES ( 4 ) prijala 26. júla 2001 záväzky poskytnuté jedným ruským a jedným thajským vývozcom v súvislosti s antidumpingovými opatreniami uvedenými v odôvodnení 1.

(3)

Rada nariadením (ES) č. 1858/2005 ( 5 ) uložila 8. novembra 2005 konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine (ďalej len „súbežné konanie“).

(4)

V roku 2004 dostala Komisia dve žiadosti o čiastočné predbežné preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „predbežné preskúmania“). Tieto žiadosti, rozsahom obmedzené na dumping, podala verejná akciová spoločnosť Cherepovetsky Staleprokatny Zavod (ďalej len „ChSPZ“) a akciová spoločnosť Beloretsk Iron & Steel Works (ďalej len „BMK“), obaja vyvážajúci výrobcovia SWR v Rusku.

(5)

Ako sa vysvetľuje v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie ( 6 ), názov ChSPZ sa zmenil na neverejná akciová spoločnosť Severstal-Metiz (ďalej len „SSM“) v dôsledku fúzie s verejnou akciovou spoločnosť Orlovsky Staleprokatny Zavod (ďalej len „OSPAZ“) a neverejnou akciovou spoločnosťou Severstal-Metiz. Táto zmena mena sa uplatňuje od 1. januára 2006.

(6)

Podľa žiadateľov sa okolnosti, na základe ktorých sa opatrenia zaviedli, zmenili a tieto zmeny sú trvalej povahy. Obidvaja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že existujúce úrovne antidumpingových opatrení už nie sú potrebné na kompenzáciu dumpingu.

(7)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie dvoch predbežných preskúmaní, a začala tieto preskúmania 10. augusta 2004 ( 7 ).

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti ( 8 ) dostala Komisia 28. apríla 2006 žiadosť o predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia [dostala ju spolu so žiadosťou o preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 (ďalej len „preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení“), ktorá je uvedená v odôvodneniach 12 až 15].

(9)

Žiadosť podal koordinačný výbor odvetvia oceľových lán EÚ (ďalej len „EWRIS“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, na celkovej výrobe určitých železných a oceľových lán a káblov v Spoločenstve.

(10)

Rozsah predbežného preskúmania, o ktoré požiadal žiadateľ, bol obmedzený na úroveň dumpingu jediného vyvážajúceho výrobcu v Turecku (na ktorého sa v súčasnosti vzťahuje nulové clo). Podľa žiadateľa úroveň opatrení už nie je dostatočná na nápravu ujmy spôsobenej dumpingom.

(11)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie predbežného preskúmania, a začala toto preskúmanie 3. augusta 2006 ( 9 ).

(12)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti dostala Komisia 28. apríla 2006 žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení (dostala ju spolu so žiadosťou o predbežné preskúmanie, ktorá sa uvádza v odôvodneniach 8 až 11).

(13)

Túto žiadosť podal koordinačný výbor odvetvia oceľových lán EÚ („EWRIS“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 50 %, na celkovej výrobe určitých železných a oceľových lán a káblov v Spoločenstve.

(14)

Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení sa týkala všetkých krajín, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje pôvodné nariadenie, a zakladala sa na skutočnosti, že zánik opatrení by mohol viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(15)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení, a začala toto preskúmanie 3. augusta 2006.

(16)

Komisia dostala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Túto žiadosť, rozsahom obmedzenú na dumping, podala spoločnosť Usha Siam Steel Industries Public Company Ltd., vyvážajúci výrobca SWR v Thajsku.

(17)

Podľa žiadateľa sa zmenili okolnosti, na základe ktorých sa opatrenia zaviedli, a tieto zmeny sú trvalej povahy. Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že existujúca úroveň antidumpingových opatrení už nie je potrebná na kompenzáciu dumpingu.

(18)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie predbežného preskúmania, a začala toto preskúmanie 22. marca 2007 ( 10 ).

(19)

Komisia o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení a začatí čiastočného predbežného preskúmania oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcich krajín, dovozcov, výrobcov Spoločenstva, používateľov a žiadateľa. Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(20)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov Spoločenstva sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa mal pri preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení uplatniť výber vzorky. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, požiadala podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia výrobcov Spoločenstva, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia príslušných preskúmaní a poskytli Komisii základné informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(21)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložilo 17 výrobcov Spoločenstva, sa došlo k záveru, že by do vzorky malo byť vybraných päť spoločností, najmä na základe objemu ich výroby a predaja počas OP. Túto vzorku tvoria tieto spoločnosti:

(22)

Vzhľadom na zjavne veľký počet dovozcov Spoločenstva (32 dovozcov uvedených v žiadosti) sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa mal pri preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení použiť výber vzorky. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, požiadala podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia dovozcov Spoločenstva, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia príslušných preskúmaní a poskytli Komisii základné informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(23)

Keďže sa však prihlásil len jeden dovozca, ktorý vyplnil dotazník na výber vzorky, prijalo sa rozhodnutie, že výber vzorky nie je v tomto prípade opodstatnený.

(24)

Dotazníky boli preto zaslané všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, jedinému dovozcovi uvedenému v odôvodnení 23, výrobcom Spoločenstva vo vzorke a používateľom.

(25)

Dotazníky vyplnili:

(26)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(27)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v prípade preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení sa uskutočnilo v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení“ alebo „ERIP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2003 do konca ERIP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(28)

Obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom od dvoch vyvážajúcich výrobcov v Rusku sa uskutočnilo v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie predbežného preskúmania platné pre Rusko“).

(29)

Príslušné obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom od vyvážajúceho výrobcu v Turecku (ďalej len „obdobie predbežného preskúmania platné pre Turecko“) je rovnaké ako ERIP.

(30)

Obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom od vyvážajúceho výrobcu v Thajsku sa uskutočnilo v období od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie predbežného preskúmania platné pre Thajsko“).

(31)

Všetky zainteresované strany boli informované o dôležitých skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa prijal zámer odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na určité železné alebo oceľové laná a káble s pôvodom v Rusku a ukončenie prešetrovania v súvislosti s antidumpingovými opatreniami uplatniteľnými na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Thajsku a Turecku. Bola im takisto poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli k poskytnutým informáciám vyjadriť. Ich pripomienky sa zvážili a podľa potreby zohľadnili.

(32)

Príslušný výrobok v tomto preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení je rovnaký ako výrobok vymedzený v pôvodnom nariadení, t. j. laná a káble vrátane uzavretých lán zo železa alebo ocele, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym prierezom väčším ako 3 mm, tiež s pripojeným príslušenstvom, s pôvodom v príslušných krajinách (ďalej len „príslušný výrobok“). SWR možno v súčasnosti zatriediť do kódov KN ex731210 81, ex731210 83, ex731210 85, ex731210 89 a ex731210 98.

(33)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že príslušný výrobok by sa mal rozdeliť na dve rozdielne skupiny, a to na a) SWR na všeobecné použitie a b) vysoko výkonné SWR. Tvrdila tiež, že vysoko výkonné SWR, ktoré sa údajne nevyrábali vo vyvážajúcich krajinách, by sa mali vylúčiť z konania, keďže podľa niektorých dovozcov druhy SWR patriace do tejto kategórie boli odlišné od SWR v druhej kategórii a medzi týmito SWR nebola žiadna hospodárska súťaž.

(34)

Po prvé, táto zainteresovaná strana neuviedla žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že výrobok dovezený z príslušných krajín nie je podobný výrobku vyrábanému výrobným odvetvím Spoločenstva alebo že si príslušné SWR navzájom nekonkurovali alebo neboli vzájomne zameniteľné. Toto tvrdenie sa preto muselo odmietnuť.

(35)

Táto strana nebola ďalej schopná dokázať, že vymedzenie a opis príslušného výrobku, ako sú vymedzené v odôvodneniach 10 až 13 dočasného nariadenia, sú mylné.

(36)

Vymedzenie príslušného výrobku v pôvodnom nariadení sa preto potvrdzuje.

(37)

V odôvodneniach 14 až 19 pôvodného nariadenia sa dospelo k záveru, že príslušný výrobok, SWR vyrábané a predávané výrobcami Spoločenstva a SWR predávané na domácich trhoch a vyvážané do Spoločenstva z príslušných krajín, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti. Tieto výrobky sa považovali za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(38)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovážané SWR sa podstatne odlišujú od SWR vyrábaných a predávaných v Spoločenstve a nemožno ich porovnávať na účel súčasného prešetrovania. Tvrdila, že výrobky dovážané do Spoločenstva priamo nekonkurujú SWR vyrábaným v Spoločenstve.

(39)

Rovnaké argumenty boli predložené v prešetrovaní, ktoré viedlo k záverom dosiahnutým v odôvodnení 15 dočasného nariadenia. Keďže dotyčná zainteresovaná strana neuviedla žiadne nové informácie, ktoré by dokazovali, že výrobok dovezený z príslušných krajín nie je podobný s výrobkom vyrábaným a predávaným v Spoločenstve, toto tvrdenie sa muselo odmietnuť.

(40)

Závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 14 až 19 pôvodného nariadenia v súvislosti s podobným výrobkom, možno preto potvrdiť.

(41)

Z dôvodov konzistentnosti sa ako prvý krok skúmalo, či sa dumping uskutočňuje v súčasnosti a či sa dá predpokladať, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu. Ako druhý krok sa v súlade so základným nariadením skúmali možné dôsledky predbežných preskúmaní na zistenia pôvodného nariadenia podľa jednotlivých krajín.

(42)

Stanovená všeobecná metodika sa uplatňovala na všetkých vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách a je rovnaká ako v pôvodnom prešetrovaní. V prezentácii zistení dumpingu za každú z príslušných krajín sa preto uvádza len to, čo je špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(43)

Na určenie normálnej hodnoty sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo, či bol jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu bol aspoň 5 % objemu jeho celkového vývozného predaja do Spoločenstva.

(44)

Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré na vnútroštátnom trhu predávali vyvážajúci výrobcovia s celkovo reprezentatívnym domácim predajom a ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(45)

Za každý druh, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a v prípade ktorého sa dospelo k záveru, že je priamo porovnateľný s druhmi SWR predávanými na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu SWR sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja toho druhu predstavoval počas ERIP alebo príslušného obdobia predbežného revízneho prešetrovania 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného druhu SWR vyvážaného do Spoločenstva.

(46)

Preskúmalo sa tiež, či domáci predaj každého druhu SWR možno považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Preskúmanie sa uskutočnilo v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v príslušných krajinách stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu príslušného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(47)

V prípadoch, keď sa normálne hodnoty museli vytvoriť, vytvorili sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, t. j. na základe výrobných nákladov príslušného druhu, ku ktorým sa pripočítala suma za predajné, režijné a správne náklady a ziskové rozpätie. Suma predajných, režijných a správnych nákladov bola suma, ktorú vyvážajúci výrobca vynaložil za podobný výrobok, a suma zisku sa rovnala priemernému zisku, ktorý vyvážajúci výrobca dosiahol za predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(48)

Vo všetkých prípadoch, v ktorých bol príslušný výrobok vyvážaný nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien, ktoré sa skutočne zaplatili alebo sa majú zaplatiť.

(49)

V prípadoch, ak sa predaj uskutočnil prostredníctvom prepojeného dovozcu alebo obchodníka, vývozná cena sa vytvorila na základe maloobchodných cien tohto prepojeného dovozcu účtovaných nezávislým zákazníkom. V súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa vykonali úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov vynaložených medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, režijných a správnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia. Primerané ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií poskytnutých nezávislými spolupracujúcimi obchodníkmi/dovozcami pôsobiacimi na trhu Spoločenstva.

(50)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu (ex-works). V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Príslušné úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené dôkazmi.

(51)

Úpravami sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu a balenie, náklady na úvery a dovozné clá, ktoré sa odpočítali od maloobchodných cien s cieľom stanoviť cenu zo závodu.

(52)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie vypočítalo za každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu porovnaním váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(53)

Pre krajiny, v prípade ktorých sa úroveň spolupráce považovala za vysokú [viac ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ERIP alebo príslušného obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“)] a kde nebol žiadny dôvod sa domnievať, že by niektorý výrobca nespolupracoval, bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím v záujme zabezpečenia efektívnosti opatrení.

(54)

Pre krajiny, v prípade ktorých sa úroveň spolupráce považovala za nízku (menej ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ERIP alebo príslušného ORP), bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe dostupných skutočností.

(55)

Je známe, že SWR vyrábajú v Rusku dvaja vyvážajúci výrobcovia: Severstal-Metiz, Čerepovec (ďalej len „SSM“) a BMK, Beloretsk (ďalej len „BMK“). Spolu teda tvoria 100 % výroby a počas ERIP predstavovali podiel na dovoze na trh Spoločenstva vo výške 1,5 %. Obaja výrobcovia spolupracovali pri predbežnom preskúmaní, ale len jeden spolupracoval pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení. Druhý výrobca uviedol, že nechce spolupracovať pri preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení. Tvrdil, že okrem skutočnosti, že spoločnosť vyvážala do EÚ počas obdobia predbežného preskúmania platného pre Rusko len malé množstvá, situácia spoločnosti sa výrazne nezmenila po predbežnom preskúmaní, ktoré začalo v auguste 2004 (pozri odôvodnenia 4 až 7).

(56)

Čiastočné predbežné preskúmania sa obmedzovali na úroveň dumpingu obidvoch známych ruských výrobcov pre EÚ. Obidvaja zaslali úplne vyplnené dotazníky.

(57)

Normálna hodnota sa určila v súlade so všeobecnou metodikou uvedenou v odôvodneniach 43 a 47.

(58)

V prípade jedného ruského vyvážajúceho výrobcu sa normálna hodnota zakladala na skutočných domácich cenách v súlade s metodikou stanovenou v odôvodnení 46. V prípade druhého ruského vyvážajúceho výrobcu sa normálna hodnota zakladala hlavne na skutočných domácich cenách, ale pre niektoré druhy výrobkov sa musela vytvárať v súlade s metodikou vysvetlenou v odôvodnení 47.

(59)

Pri určení vývoznej ceny sa uplatnili všeobecné zásady, ktoré sú podrobne vysvetlené v odôvodneniach 48 a 49.

(60)

Pokiaľ ide o vývozný predaj do Spoločenstva, ktorý jeden ruský vyvážajúci výrobca uskutočnil prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti vo Švajčiarsku, vývozná cena sa stanovila na základe maloobchodných cien, ktoré tejto prepojenej obchodnej spoločnosti skutočne zaplatil alebo má zaplatiť prvý nezávislý kupujúci v Spoločenstve počas obdobia predbežného preskúmania platného pre Rusko.

(61)

Je potrebné poznamenať, že takmer všetok vývoz jedného ruského vývozcu do Spoločenstva sa uskutočnil na základe cenového záväzku, ktorý Komisia prijala v auguste 2001. V tejto súvislosti sa určenie vývozných cien neobmedzovalo len na preskúmanie minulého správania vývozcov, ale sa skúmal aj pravdepodobný vývoj vývozných cien v budúcnosti. Skúmala sa najmä otázka, či existencia tohto záväzku ovplyvnila úroveň vývozných cien tak, že sa stali nespoľahlivé na stanovenie budúceho vývozného správania.

(62)

Ďalej sa skúmalo, či sú napriek existencii cenového záväzku vývozné ceny, ktoré tento vývozca účtoval zákazníkom so sídlom v Spoločenstve, spoľahlivé a mohli by predstavovať vhodný základ na výpočet jeho dumpingového rozpätia pre súčasné prešetrovanie. Prešetrovaním sa malo ukázať, či súčasné vývozné ceny do Spoločenstva boli alebo neboli umelo stanovené v súvislosti s minimálnymi dovoznými cenami (ďalej len „MDC“), a preto či sú trvalo udržateľné v budúcnosti. Z prešetrovania však vyplynulo, že systém, ktorý sa používal na určenie kontrolných čísel výrobkov pre toto prešetrovanie, bol sofistikovanejší ako klasifikačný systém uplatňovaný v čase, keď sa prijal záväzok v roku 2001. To viedlo k záveru, že akékoľvek porovnanie medzi kontrolnými číslami výrobkov v prípade minimálnych dovozných cien a kontrolnými číslami výrobkov pri súčasnom prešetrovaní by nebolo spoľahlivé.

(63)

Uskutočnilo sa porovnanie v rámci jednotlivých druhov medzi vývoznými cenami do Spoločenstva s cenami účtovanými iným tretím krajinám. Z toho vyplynulo, že vývozné ceny do tretích krajín boli v priemere podstatne nižšie. Dospelo sa preto k záveru, že vývozná cena tejto spoločnosti do Spoločenstva sa v súvislosti so súčasným preskúmaním nemôže použiť na určenie spoľahlivých vývozných cien v zmysle článku 2 ods. 8 základného nariadenia. Vzhľadom k tomu, že neboli k dispozícii spoľahlivé vývozné ceny pre predaj do EÚ 15, použil sa na ich odhad predaj do iných krajín.

(64)

Pokiaľ ide o porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, uplatnil sa prístup uvedený v odôvodnení 50.

(65)

Keďže prepojený obchodník vo Švajčiarsku jedného z ruských vyvážajúcich výrobcov má podobné funkcie ako zástupca pracujúci za províziu, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa uskutočnila úprava vývoznej ceny na zohľadnenie provízie. Úroveň provízie sa vypočítala na základe priamych dôkazov poukazujúcich na existenciu zvýšenia ceny v súvislosti s týmito funkciami.

(66)

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala podľa druhu s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(67)

Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 104 až 106, z porovnania vyplynulo, že dumping pretrvával v prípade spoločnosti BMK. V prípade spoločnosti SSM preukázalo porovnanie váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru predajnej ceny do krajín, v ktorých neplatil záväzok, takisto pretrvávanie dumpingu.

(68)

Dumpingové rozpätie v prípade spoločnosti BMK vyjadrené ako percento čistej franko ceny na hranici Spoločenstva pred preclením sa stanovilo na úrovni 36,2 %. Dumpingové rozpätie v prípade SSM vyjadrené rovnakým spôsobom predstavovalo podľa zistenia 9,7 %.

(69)

Z hľadiska výsledkov dumpingových rozpätí stanovených v predbežných prešetrovaniach sa posúdilo, že je vhodné zmeniť antidumpingové clo vzťahujúce sa na BMK na 36,2 % a na SSM na 9,7 %.

(70)

Z dvoch známych výrobcov SWR v Rusku len spoločnosť SSM spolupracovala v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení. Na základe získaných informácií táto spoločnosť predstavovala takmer 100 % celkového vývozu Ruska do Spoločenstva počas ERIP. Spoločnosť predstavovala aj približne 50 % celkovej ruskej výroby. Vývoz do Spoločenstva bol na nízkej úrovne a tvoril počas ERIP 3 300 ton, čo predstavuje 1,5 % spotreby EÚ. Tento zjavný nízky podiel na trhu by nemal zakrývať skutočnosť, že v Rusku je k dispozícii veľká nevyužitá kapacita. Podiel vývozu do Spoločenstva z hľadiska množstva predstavoval menej ako 5 % celkového predaja spolupracujúcej spoločnosti. Ako je uvedené v odôvodnení 61, takmer na celý vývoz spolupracujúcej spoločnosti do Spoločenstva sa vzťahuje dohoda o cenovom záväzku.

(71)

Ak sa domáce ceny určitého druhu výrobku, ktorý predával SSM, nedali použiť na stanovenie normálnej hodnoty z dôvodu, že sa nepredával na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, musela sa uplatniť iná metóda. Keď neexistovala žiadna primeraná metóda, použila sa vytvorená normálna hodnota podľa druhov výrobkov, ako ju uviedla spoločnosť SSM a overila Komisia.

(72)

Pokiaľ ide o výrobné náklady, SSM tvrdila, že štruktúra nákladov pri vývoze do EÚ je rozdielna z dôvodu rozdielnych technických noriem v Spoločenstve a na ruskom trhu. Podľa tejto spoločnosti musia SWR predávané na trhu Spoločenstva dosahovať súlad s takzvanou DIN normou, ktorá sa nevyžaduje v Rusku. Z tabuľky obsahujúcej výrobné náklady na SWR predávané na vnútroštátnom trhu a do Spoločenstva vyplynulo, že medzi rôznymi druhmi neboli výrazné rozdiely. Pri niektorých druhoch výrobkov boli mierne vyššie domáce výrobné náklady, pri iných výrobné náklady v Spoločenstve boli mierne nižšie. Preto sa dospelo k záveru, že tento údajný rozdiel nemohol mať vplyv na výpočet dumpingu.

(73)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, okrem jednej transakcie výrobca predával príslušný výrobok priamo v Spoločenstve bez prostredníctva akejkoľvek prepojenej strany. Vývozca predložil dôkazy, že táto jedna transakcia sa netýkala príslušného výrobku, a nezohľadnila sa preto pri výpočte.

(74)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(75)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou normálnou hodnotou podľa druhov výrobkov. Z tohto porovnania vyplynula neprítomnosť dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.

(76)

Porovnaním údajov o vývoze do Spoločenstva, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, s celkovými objemami dovozu získanými zo štatistiky dovozu, ktorú vyhotovil Eurostat, sa ukázalo, že úroveň spolupráce bola vysoká, keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval zhruba celý objem všetkého dovozu Spoločenstva z Ruska počas OP.

(77)

Normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia zakladala na cene, ktorú zaplatili alebo majú zaplatiť pri bežnom obchodovaní nezávislí zákazníci na domácom trhu. Počas obdobia predbežného revízneho prešetrovania platného pre Thajsko daná spoločnosť predávala príslušný výrobok priamo konečným používateľom na domácom trhu. Normálna hodnota sa zakladala len na ziskovom predaji.

(78)

Normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia zakladala na cene, ktorú zaplatili alebo majú zaplatiť pri bežnom obchodovaní nezávislí zákazníci na domácom trhu.

(79)

Žiadateľ a spolupracujúci výrobca Usha Siam vyvážal počas obdobia predbežného preskúmania platného pre Thajsko obmedzené množstvo SWR do Spoločenstva. Na tento vývoz sa vzťahoval cenový záväzok.

(80)

Pri priamom predaji na trh Spoločenstva sa v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia vývozné ceny zakladali na cene, ktorú zaplatili alebo majú zaplatiť pri bežnom obchodovaní nezávislí zákazníci v Spoločenstve.

(81)

V prípade vývozného predaja uskutočneného cez prepojeného dovozcu, Usha Martin UK, sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia vývozné ceny vytvorili na základe cien, za ktoré bol dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predaný nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Úpravami sa zohľadnili všetky náklady vynaložené medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, režijných a správnych nákladov a zisku, ktorý počas obdobia prešetrovania dosiahol prepojený dovozca v Spoločenstve.

(82)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa vykonalo pre každý druh príslušného výrobku na základe cien zo závodu (ex-works) a pri rovnakej úrovni obchodu. V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia a v snahe zabezpečiť objektívne porovnanie sa zohľadnili faktory, ktoré boli uplatnené a u ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na cenu a porovnateľnosť cien. Úpravami sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu a balenie, náklady na úvery a dovozné clá, ktoré sa odpočítali od maloobchodných cien s cieľom stanoviť cenu zo závodu.

(83)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo podľa druhov výrobkov na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami pri rovnakej úrovni obchodu. Z tohto porovnania vyplynula neprítomnosť dumpingu počas obdobia predbežného revízneho prešetrovania.

(84)

Z troch známych výrobcov SWR v Thajsku jedna spoločnosť spolupracovala pri prešetrovaní. Na základe získaných informácií táto spoločnosť reprezentovala takmer 100 % celkového vývozu Thajska do Spoločenstva počas ERIP. Táto spoločnosť tiež reprezentovala približne 80 % celkovej thajskej výroby. Vývoz do Spoločenstva bol počas obdobia revízneho prešetrovania na veľmi nízkej úrovni. Na vývoz spolupracujúcej spoločnosti do Spoločenstva sa vzťahuje cenový záväzok.

(85)

Zistilo sa, že počas ERIP boli celkové výrobné náklady za každý vyvážaný druh výrobku vyššie ako domáca cena. V dôsledku toho nebolo možné stanoviť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia na základe cien, ktoré zaplatili alebo majú zaplatiť pri bežnom obchodovaní nezávislí zákazníci na domácom trhu, pre žiadny z druhov SWR vyvážaných thajským spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(86)

Domáce ceny sa na základe článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia vytvorili na základe vlastných výrobných nákladov, predajných, režijných a správnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia 5 % vyvážajúceho výrobcu.

(87)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal príslušný výrobok cez prepojenú spoločnosť v Spoločenstve. V dôsledku toho a v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa vývozné ceny vytvorili na základe cien, za ktoré bol dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predaný nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vykonali sa úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov vynaložených medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, režijných a správnych nákladov a zisku, ktorý dosiahla dovážajúca spoločnosť v Spoločenstve počas obdobia revízneho prešetrovania.

(88)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa vykonalo pre každý druh príslušného výrobku na základe cien zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodu. V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia a v snahe zabezpečiť objektívne porovnanie sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch, ktoré boli uplatnené a u ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na cenu a porovnateľnosť cien. Úpravami sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu a balenie, náklady na úvery a dovozné clá, ktoré sa odpočítali od maloobchodných cien s cieľom stanoviť cenu zo závodu.

(89)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo podľa druhov výrobkov na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami pri rovnakej úrovni obchodu. Z tohto porovnania vyplynula existencia relatívne nízkeho dumpingu počas ERIP vzhľadom na pôvodné nariadenie. Vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento hodnoty CIF na hranici Spoločenstva bolo 7,6 %.

(90)

V Turecku sú dvaja vyvážajúci výrobcovia; obaja Celik Halat (ďalej len „Halat“), ako aj Has Celik (ďalej len „Has“) spolupracovali pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení a Has spolupracoval pri čiastočnom predbežnom preskúmaní týkajúcom sa jeho úrovne dumpingu. Títo dvaja výrobcovia tvoria 100 % vývozu z Turecka do EÚ.

(91)

Je potrebné pripomenúť, že čiastočné predbežné preskúmanie uvedené v odôvodnení 10 sa týka jedného tureckého vývozcu, ktorý údajne predáva svoje SWR v Spoločenstve za dumpingové ceny.

(92)

Prešetrovaním sa zistilo, že väčšina domácich cien na stanovenie normálnej hodnoty pre druhy výrobkov vyvážaných príslušným tureckým vývozcom bola zisková. Použitá cena bola preto v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia cena, ktorú pri bežnom obchodovaní zaplatili alebo majú zaplatiť nezávislí zákazníci na domácom trhu.

(93)

Pri niektorých druhoch výrobkov sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia normálna hodnota vytvorila na základe vlastných výrobných nákladov výrobcu vrátane predajných, režijných a správnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia 5 %.

(94)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, príslušný turecký výrobca predával príslušný výrobok priamo v Spoločenstve bez prostredníctva akejkoľvek prepojenej strany. Posudzovaná vývozná cena bola preto v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena, ktorá sa skutočne zaplatila alebo sa má zaplatiť za výrobok pri predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Spoločenstva.

(95)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonalo pre každý druh príslušného výrobku na základe cien zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodu. V snahe zabezpečiť objektívne porovnanie sa pri výpočte zohľadnili rozdiely vo faktoroch, u ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na cenu a porovnateľnosť cien. Úpravami sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu a balenie, náklady na úvery a dovozné clá, ktoré sa odpočítali od maloobchodných cien s cieľom stanoviť cenu zo závodu.

(96)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo podľa druhov výrobkov na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami pri rovnakej úrovni obchodu. Z tohto porovnania celkovo vyplynulo, že vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento hodnoty CIF na hranici Spoločenstva bolo 0,12 %, t. j. na zanedbateľnej úrovni.

(97)

Po vykonaní testov uvedených vo všeobecnej metodike v odôvodnení 46 sa zistilo, že pre väčšinu druhov SWR vyvážaných do ES jedným tureckým vyvážajúcim výrobcom by sa normálna hodnota mala vytvoriť. Normálna hodnota sa preto v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia vypočítala na základe vlastných výrobných nákladov výrobcu vrátane primeraného ziskového rozpätia 5 %.

(98)

V prípade druhého výrobcu, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 92 a 93, sa pre väčšinu druhov výrobkov mohla na stanovenie normálnej hodnoty použiť cena domáceho predaja. Normálna hodnota sa preto v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia zakladala na cene, ktorú zaplatili alebo majú zaplatiť nezávislí zákazníci na domácom trhu pri bežnom obchodovaní.

(99)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, tureckí výrobcovia predávali príslušný výrobok priamo v Spoločenstve bez prostredníctva akejkoľvek prepojenej strany. Posudzovaná vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena, ktorá sa skutočne zaplatila alebo sa má zaplatiť za výrobok pri predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Spoločenstva.

(100)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa vykonalo pre každý druh príslušného výrobku na základe cien zo závodu a pri rovnakej úrovni obchodu. V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia a v snahe zabezpečiť objektívne porovnanie sa pri výpočte zohľadnili rozdiely vo faktoroch, na ktoré sa upozornilo a pri ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na cenu a porovnateľnosť cien. Úpravami sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu a balenie, náklady na úvery a dovozné clá, ktoré sa odpočítali od maloobchodnej ceny s cieľom stanoviť cenu zo závodu.

(101)

Z porovnania priemernej vývoznej ceny s normálnou hodnotou za každý druh príslušného výrobku vyplynula existencia dumpingu len v prípade jedného vývozcu v Turecku, a zanedbateľné rozpätie v prípade druhého výrobcu (pozri odôvodnenie 96). Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento hodnoty CIF na hranici Spoločenstva bolo v prípade uvedeného vývozcu 33,6 %.

(102)

Je potrebné poznamenať, že v prípade tohto vývozcu bolo dumpingové rozpätie stanovené v začiatočnom prešetrovaní vysoké (viac ako 50 %) a viedlo k clu založenému na rozpätí ujmy v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia. Prešetrovanie uskutočnené v rámci súčasného preskúmania potvrdzuje, že dumping stále pretrváva aj pri nižších objemoch vývozu, hoci na nižšej úrovni.

(103)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa skúmalo, či zmenené okolnosti, ktorých existencia sa zistila v príslušných preskúmaniach, by mohli byť trvalého charakteru.

(104)

Na túto spoločnosť sa v súčasnosti vzťahuje zostatkové clo na úrovni 50,7 % stanovené počas pôvodného prešetrovania na základe údajov, ktoré prislúchajú inému ruskému vývozcovi, keďže BMK nespolupracoval pri tomto prešetrovaní. Súčasné dumpingové rozpätie stanovené na úrovni 36,2 % sa však vypočítalo na základe informácií týkajúcich sa BMK za celé ORP.

(105)

Neexistovali ďalej náznaky, že úroveň normálnej hodnoty alebo vývoznej ceny stanovená pre BMK v súčasnom prešetrovaní nie je spoľahlivá. Zistilo sa, že vývozná cena BMK do Spoločenstva bola počas ORP podobná ako jeho cena pri vývoze do iných krajín, v ktorých sa počas ORP predávali podstatne vyššie množstvá.

(106)

Hoci sa dumpingové rozpätie zistené počas ORP zakladá na relatívne nízkom objeme vývozu SWR do Spoločenstva, existujú dôvody domnievať sa, že sa zistené dumpingové rozpätie zakladá na zmenených okolnostiach trvalého charakteru.

(107)

Je dôležité pripomenúť, že na vývozné ceny SSM do Spoločenstva sa vzťahuje cenový záväzok, ktorý sa stal uplatniteľný na vývoz do 10 nových členských štátov (EÚ 10), ktoré vstúpili do EÚ na začiatku posledných dvoch mesiacov obdobia predbežného preskúmania platného pre Rusko, a to v máji 2004. Hoci vývozné ceny účtované zákazníkom so sídlom v 15 členských štátoch tvoriacich EÚ pred 1. májom 2004 boli na úrovni požadovanej v záväzku, zistilo sa, že sa predaj zákazníkom EÚ 10 uskutočňuje na nižšej cenovej úrovni. Ďalej sa tiež zistilo, že sa vývoz do iných tretích krajín počas obdobia predbežného preskúmania platného pre Rusko uskutočňoval za výrazne nižšie ceny a vo výrazne väčších množstvách, ako sú množstvá vyvážané do Spoločenstva.

(108)

Nízke množstvo vývozu SWR spoločnosťou SSM do Spoločenstva počas obdobia predbežného preskúmania platného pre Rusko nemožno pripísať na vrub obmedzeniam kapacity, keďže sa zistilo, že spoločnosť mala k dispozícii výraznú nevyužitú výrobnú kapacitu. Zdá sa preto jasné, že nízky objem vývozu je výsledkom cien uložených cenovými záväzkami. To znamená, že v prípade, ak by cenový záväzok prestal existovať, je veľmi pravdepodobné, že by SSM predávala väčšie množstvá za nižšie (a teda dumpingové) ceny na trhu Spoločenstva.

(109)

Ako sa už uviedlo, v tejto analýze sa zohľadnil všetok vývoz – do Spoločenstva, ako aj do tretích krajín.

(110)

Prešetrovaním sa zistilo, že SSM má nevyužitú kapacitu na výrazné zvýšenie svojho vývozu do Spoločenstva, ako aj do tretích krajín. Ak by sa SSM pokúsil obnoviť svoj podiel, ktorý mal na trhu Spoločenstva pred uložením opatrení, čo je pravdepodobné, mohol by to dosiahnuť predajom za dumpingové ceny na trhu Spoločenstva. Okrem toho boli ceny pre iné krajiny v priemere nižšie ako ceny pre trh Spoločenstva a prešetrovanie viedlo k záveru, že príslušný výrobok sa predával do krajín nepatriacich do EÚ za dumpingové ceny.

(111)

Normálna hodnota spoločnosti SSM sa v ORP zakladala na veľkom objeme (veľkej väčšine jej výroby) predávanom pri bežnom obchodovaní na domácom trhu, ktorý charakterizuje silná hospodárska súťaž. To znamená, že úroveň normálnej hodnoty, ktorá sa zistila v súčasnom prešetrovaní, je trvalého charakteru.

(112)

Posúdilo sa preto, že pri neprítomnosti antidumpingových opatrení by sa objemy vývozu SSM do Spoločenstva prudko zvýšili a že vývozné ceny by výrazne klesli. Z toho dôvodu sa prijal záver, že údajné zmenené okolnosti v súvislosti s vývoznými cenami SSM nemožno odôvodnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(113)

Z predbežného revízneho prešetrovania vyplynulo, že vývoz do Spoločenstva realizovaný spolupracujúcim thajským vývozcom sa neuskutočňoval za dumpingové ceny. Zistilo sa tiež, že vývozné ceny účtované thajským vývozcom do Spoločenstva boli podobné ako ceny účtované stranám so sídlom v tretích krajinách, v ktorých sa predávali väčšie množstvá.

(114)

Zistilo sa ďalej, že thajský výrobca vybudoval svoju distribučnú sieť a dodával SWR širšiemu okruhu zákazníkov vo zvyšku sveta. Predajné dcérske spoločnosti sa zriadili v Austrálii, Singapure a v Spojených štátoch. Malé množstvo vývozu SWR spoločnosťou Usha do Spoločenstva sa preto nedá pripísať obmedzeniam kapacity, keďže spoločnosť nemá prakticky žiadnu nevyužitú kapacitu.

(115)

Dospelo sa k záveru, že pri neprítomnosti antidumpingových opatrení (t. j. v súčasnosti cenového záväzku) by sa objemy vývozu spoločnosti Usha do Spoločenstva výrazne nezvýšili a jej vývozné ceny by to takmer neovplyvnilo. Na základe uvedených skutočností a úvah možno prísť k záveru, že pri neprítomnosti výraznej nevyužitej kapacity a vzhľadom na to, že táto spoločnosť sústredí svoj vývoz najmä na viaceré iné vývozné trhy ako Spoločenstvo, kde sú vývozné ceny podstatne vyššie ako na trhu Spoločenstva, zistené zmenené okolnosti v súvislosti so spoločnosťou Usha možno považovať za trvalého charakteru.

(116)

Dovoz do Spoločenstva SWR s pôvodom v Turecku sa výrazne zvýšil od roku 2005. V tom čase sa na základe predbežného preskúmania dospelo k záveru, že pokiaľ nedošlo k dumpingu, je vhodné zrušiť opatrenia, ktoré sa týkajú navrhujúceho tureckého vývozcu.

(117)

Súčasné predbežné preskúmanie týkajúce sa toho istého výrobcu potvrdilo, že jeho vývoz do Spoločenstva sa uskutočňoval za ceny, pri ktorých sa nezistil dumping. Zistilo sa ďalej, že výrobná kapacita tejto spoločnosti je obmedzená v porovnaní so spotrebou Spoločenstva. V dôsledku toho možno dospieť k záveru, že zmena okolností stanovená v predbežnom preskúmaní je trvalého charakteru.

(118)

Spolupracujúci výrobcovia v tomto prešetrovaní reprezentujú takmer celý dovoz do EÚ z príslušných krajín. Preskúmanie, či sa možno domnievať, že by dumping pokračoval, ak by sa opatrenia zrušili, sa preto vo veľkej miere zakladal na informáciách poskytnutých týmito spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Skúmalo sa najmä cenové správanie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov voči iným vývozným trhom a ich výroba, výrobná kapacita a zásoby.

(119)

V snahe zistiť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, Komisia skúmala súčasnú situáciu príslušných krajín a strán, ktorých sa týka prešetrovanie. Podľa potreby skúmala aj možnú existenciu dumpingu pri vývoze do Spoločenstva. Vykonala aj analýzu cenového správania, výroby a výrobnej kapacity iných vyvážajúcich výrobcov v krajinách, ktorých sa týka prešetrovanie. Táto analýza sa zakladala na údajoch z prieskumu trhu dodaných výrobným odvetvím Spoločenstva a vyvážajúcimi výrobcami, na štatistikách dovozu, ktoré vyhotovil Eurostat, a v prípade dostupnosti štatistikách vývozu príslušných krajín.

(120)

SSM sa podarilo zvýšiť výrobu v období revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení o 7 % v porovnaní s rokom 2005.

(121)

Hoci výrobná kapacita zostala stabilná počas posudzovaného obdobia, zistilo sa, že priemerné využitie kapacít v Rusku za obdobie revízneho prešetrovania je približne 60 % až 65 %. Možno preto dospieť k záveru, že vyvážajúci výrobcovia v Rusku majú kapacitu zvýšiť vývoz na trh Spoločenstva, ak by sa opatrenia zrušili.

(122)

Odhaduje sa ďalej, že celková kapacita Ruska v súvislosti s príslušným výrobkom je počas ERIP približne na úrovni celkovej spotreby EÚ, a to 220 000 ton. Keďže ruský trh nie je schopný zvládnuť túto úroveň ponuky, ruskí výrobcovia sa môžu rozhodnúť presmerovať túto nevyužitú kapacitu do Spoločenstva za dumpingové ceny, ak by sa zrušili opatrenia.

(123)

V odôvodneniach 61 a 62 sa vysvetlilo, že z dôvodu existencie cenového záväzku sa vývoz do Spoločenstva nevykonával na dumpingových úrovniach. Dokázalo sa tiež, že MDC stanovené s cenovým záväzkom ovplyvnili tvorbu cien príslušnej ruskej spoločnosti na trhu Spoločenstva. Dospelo sa preto k záveru, že vývozná cena do Spoločenstva nebola spoľahlivá v zmysle článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(124)

Ceny do tretích krajín sa preto považovali za spoľahlivejšie, keďže sa na ne počas ERIP nevzťahovali žiadne obmedzenia.

(125)

Aj počas ERIP boli ruské vývozné ceny do tretích krajín vo všeobecnosti nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Možno preto predpokladať, že v prípade, ak by sa opatrenia zrušili, by ruskí vývozcovia vyvážali SWR vo veľkých množstvách do Spoločenstva a za nižšie ceny ako na základe súčasného cenového záväzku. V dôsledku toho sa zdá pravdepodobné, že v prípade zrušenia platných antidumpingových opatrení by sa dumping opakovane vyskytol. To je osobitne dôležité z hľadiska súčasnej situácie v súvislosti s cenovým záväzkom.

(126)

Správanie ruských vývozcov a vplyv cenového záväzku na úroveň vývoznej ceny do Spoločenstva, prevládajúca nižšia úroveň cien v tretích krajinách a veľké dostupné nevyužité výrobné kapacity predstavujú jasné známky, že v prípade zrušenia opatrení by sa ruskí výrobcovia mohli vrátiť na trh Spoločenstva s výraznými množstvami za dumpingové ceny.

(127)

Thajský spolupracujúci výrobca je dominantný výrobca v Thajsku, ktorý reprezentuje výrazný podiel, a to približne 80 %, inštalovanej výrobnej kapacity a skutočnej výroby SWR v Thajsku. Prešetrovaním sa zistilo, že tento výrobca vyrábal s plnou kapacitou a že ďalší dvaja známi thajskí výrobcovia sú takmer neprítomní na trhu Spoločenstva a nemali k dispozícii veľké výrobné kapacity.

(128)

Prešetrovaním sa zistilo, že aj keď spolupracujúci vyvážajúci výrobca predával za dumpingové ceny na trhu Spoločenstva, jeho objemy predaja boli mimoriadne nízke. Na základe celosvetového vývozu tejto spoločnosti sa zistilo, že sa sústredí na viaceré iné vývozné trhy ako Spoločenstvo, hlavne na Spojené štáty, Singapur, Indonéziu, Austráliu, Japonsko a Malajziu. V týchto krajinách boli dokonca zriadené predajné dcérske spoločnosti.

(129)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca dodržiaval cenový záväzok a vzhľadom na súčasné vysoké trhové ceny predával pri mnohých príležitostiach za vyššie ceny ako dohodnuté minimálne ceny. Neexistujú ďalšie thajské spoločnosti, ktoré vyvážajú príslušný výrobok na trh Spoločenstva.

(130)

Počas ERIP bol objem predaja spoločnosti Usha do zvyšku sveta výrazne vyšší ako predaj do Spoločenstva napriek skutočnosti, že úroveň vývozných cien bola v Spoločenstve v priemere o 9,5 % vyššia ako vo zvyšku sveta.

(131)

Na základe uvedených skutočností a úvah nie je pravdepodobné, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Thajsku bude vyvážať veľké množstvá na trh Spoločenstva, aj keby sa zrušili opatrenia. Ďalší dvaja thajskí výrobcovia podľa všetkého nemajú vybudovanú medzinárodnú distribučnú sieť, ktorá by im umožnila agresívne vstúpiť na trh Spoločenstva a získať podiel na trhu.

(132)

Podľa informácií získaných počas prešetrovania výrobná kapacita zostala počas obdobia prešetrovania nezmenená a využitie kapacít sa zvýšilo. Zistilo sa, že v dôsledku toho dosahujú obe turecké spoločnosti približne 90 % svojej výrobnej kapacity. V Turecku nie sú ďalšie spoločnosti, ktoré vyrábajú príslušný výrobok.

(133)

Zistilo sa ďalej, že podiel dumpingového dovozu z Turecka (od spoločnosti Celik Halat) na trhu Spoločenstva je menší ako 0,5 %, z čoho 10 % ani nekonkurovalo výrobe Spoločenstva, keďže sa týkalo druhov výrobkov, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva nevyrábalo. Keďže sa zistilo, že sa spoločnosť Has nedopustila dumpingu, podiel dumpingového dovozu z Turecka na trhu bol veľmi nízky. Preto len malý podiel vývozu z Turecku je dumpingový a priamo konkuruje výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(134)

Vzhľadom na uvedené argumenty nie je ani v prípade zrušenia opatrení pravdepodobné, aby spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali veľké množstvá na trh Spoločenstva. Na základe toho neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu alebo pokračovania dumpingu.

(135)

SWR vyrába v Spoločenstve 29 výrobcov Spoločenstva a zistilo sa, že výroba predstavovala počas ERIP približne 202 000 ton.

(136)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že niektorí výrobcovia Spoločenstva dovážajú príslušný výrobok. Dovážané množstvá však boli zanedbateľné v porovnaní s ich výrobou (menej ako 1 % ich objemu výroby) a nedovážali sa žiadne výrobky s pôvodom v príslušných krajinách. Dospelo sa preto k záveru, že nie sú dôvody vylúčiť týchto výrobcov z vymedzenia výroby v Spoločenstve.

(137)

SWR vyrábané týmito 29 výrobcami Spoločenstva preto tvoria celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(138)

Žiadosť o predbežné preskúmanie a preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení podporilo 22 výrobcov Spoločenstva a všetci súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní. Skúmalo sa, či títo spolupracujúci výrobcovia predstavujú významnú časť celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve a zistilo sa, že počas ERIP a rôznych období predbežného revízneho prešetrovania tvorili 87 % celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve.

(139)

Usúdilo sa preto, že 22 spolupracujúcich a podporujúcich výrobcov Spoločenstva predstavuje výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Uvádzajú sa ďalej ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(140)

Spotreba Spoločenstva sa stanovilo na základe:

(141)

Medzi rokom 2003 a ERIP sa spotreba Spoločenstva zvýšila o viac ako 46 000 ton, teda o 26 %, a počas ORP dosiahol celkový objem spotreby viac ako 222 000 ton.

(142)

Objemy a podiely na trhu pri dovoze príslušného výrobku z Ruskej federácie sa vyvíjali, ako sa uvádza v tabuľke.

(143)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Ruskej federácie zvýšil o 51 % z 2 198 ton v roku 2003 na 3 323 ton počas ERIP. Podiel spotreby Spoločenstva, ktorý tvorí tento dovoz, sa za rovnaké obdobie zvýšil z 1,2 % na 1,5 %, čiže o 25 %.

(144)

Prístup, ktorý sa uplatňoval na výpočet cenového podhodnotenia, je v tomto prípade rovnaký ako prístup uvedený v odôvodneniach 136 až 140 dočasného nariadenia. Cena na hranici Spoločenstva účtovaná príslušnými vývozcami sa porovnala na základe jednotlivých druhov s cenami zo závodu (ex-works) výrobného odvetvia Spoločenstva. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento z ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(145)

Na úroveň ceny účtovanej spoločnosťou SSM zákazníkom so sídlom v Spoločenstve mal so všetkou pravdepodobnosťou vplyv záväzok prijatý v súvislosti s pôvodným nariadením. Zistila sa však výrazná úroveň podhodnotenia vo výške 49 %.

(146)

Z hľadiska uvedených zistení sa zdá, že relatívne nízky podiel ruského vývozu na trhu je určite spôsobený platnými antidumpingovými opatreniami proti Rusku. Vzhľadom na úroveň ruských cien a veľkosť dumpingu, ktorá sa v súčasnosti zistila v Rusku, je veľmi pravdepodobné, že veľké nevyužité kapacity dostupné v tejto krajine by sa mohli ľahko použiť na zvýšenie vývozu na trh Spoločenstva.

(147)

Je potrebné pripomenúť, že v odôvodneniach 131 a 134 sa dospelo k záveru, že neexistuje riziko opakovaného výskytu dumpingu pri dovoze SWR s pôvodom v Thajsku a Turecku. Skúmali sa aj trendy dovozu príslušného výrobku z iných krajín, ktorých sa týka toto preskúmanie. Objemy dovozu a podiely na trhu iných krajín, ktorých sa týka toto preskúmanie, sa vyvíjali takto:

(148)

Z tejto tabuľky vyplýva, že objem dovozu z Thajska nebol počas posudzovaného obdobia významný, keďže jeho podiel na trhu dosiahol počas ERIP 0,1 %.

(149)

Celkový dovoz z Turecka sa od roku 2003 do konca ERIP zvýšil z 2 248 ton na 4 805 ton, čiže o 113 %. Z hľadiska podielu na trhu sa takmer zdvojnásobil, z 1,3 % na 2,2 %. Vo vzťahu k celkovej veľkosti trhu Spoločenstva však objemy dovozu z Turecka nie sú veľmi významné.

(150)

Je však potrebné poznamenať, že voči vývozu hlavného vyvážajúceho výrobcu v Turecku sa uplatňuje nulové clo. To pravdepodobne umožnilo tomuto vyvážajúcemu výrobcovi zvýšiť predaj do EÚ za relatívne vysoké ceny.

(151)

Prístup, ktorý sa uplatňoval na výpočet cenového podhodnotenia, je v tomto prípade rovnaký ako prístup uvedený v odôvodneniach 136 až 140 dočasného nariadenia. Cena na hranici Spoločenstva účtovaná príslušnými vývozcami sa porovnala podľa jednotlivých druhov s cenami zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento z ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(152)

Napriek uvedeným úvahám sa pri dumpingovom dovoze z Turecka zistilo cenové podhodnotenie 24 %, kým v prípade dovozu s pôvodom v Thajsku sa zistilo, že úroveň podhodnotenia je približne 1 %.

(153)

Je potrebné pripomenúť, že antidumpingové opatrenia sú uložené na oceľové laná a káble s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine. Tieto antidumpingové opatrenia boli platné počas celého posudzovaného obdobia:

(154)

Za zmienku stojí, že dovoz z krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil z hľadiska objemu, so zvýšením o 135 %, ako aj z hľadiska podielu na trhu, so zvýšením z 3,7 % na 7,2 % počas toho istého obdobia.

(155)

Dovoz z iných tretích krajín sa vyvíjal takto:

(156)

Dovoz z krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, sa zvýšil počas posudzovaného obdobia približne o 19 000 ton, teda o 44 %. Veľká časť tohto dovozu má svoj pôvod v Južnej Kórei.

(157)

Z hľadiska veľkého počtu výrobcov Spoločenstva, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, sa prijalo rozhodnutie vybrať vzorku výrobcov Spoločenstva v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodneniach 20 a 21. Päť výrobcov Spoločenstva, ktorí sú zahrnutí vo vzorke, bolo vybraných z dôvodu, že predstavujú najväčší reprezentatívny objem výroby, ktorý možno primerane prešetrovať v dostupnom čase. Títo sú uvedení v odôvodnení 26.

(158)

Uvedené údaje o ujme sa preto zakladajú na zisteniach získaných na úrovni výrobcov Spoločenstva vo vzorke a na zisteniach získaných na úrovni 22 výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva. V záujme jasnosti sa výslovne uvádza, keď sa ukazovatele ujmy týkajú informácií získaných zo vzorky. Ak nie je takýto odkaz, je potrebné predpokladať, že údaje boli získané od 22 výrobcov v Spoločenstve, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva.

(159)

(160)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba celého odvetvia Spoločenstva zvýšila približne o 26 000 ton, teda o 17 %. Toto zvýšenie je potrebné posudzovať z hľadiska spotreby Spoločenstva, ktorá sa zvýšila o 46 000 ton, teda o 26 %, a zvýšenia vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva počas toho istého obdobia.

(161)

Zvýšenie výroby tiež vyvolalo 8 % zvýšenie výrobnej kapacity, ktorá dosiahla počas ERIP takmer 248 000 ton.

(162)

Miera využitia kapacít zostala počas prvých rokov posudzovaného obdobia relatívne stabilná. Počas ERIP sa však miera využitia kapacity zvýšila v dôsledku zvýšenia výroby z približne 65 % na viac ako 70 %.

(163)

Úroveň zásob zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná, najmä vo vzťahu k predaju.

(164)

Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva zostali počas posudzovaného obdobia z absolútneho hľadiska relatívne stabilné. Počas ERIP sa zaznamenalo zvýšenie objemov predaja o 9 %, ale tento výsledok je potrebné vnímať z hľadiska vývoja spotreby Spoločenstva, ktorá sa zvýšila o 26 %.

(165)

Z hľadiska vývoja spotreby Spoločenstva a napriek zvyšujúcemu sa objemu predaja sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas posudzovaného obdobia výrazne znížil. Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo počas tohto obdobia viac ako 8 percentuálnych bodov podielu na spotrebe Spoločenstva.

(166)

Celkové tržby z predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 36 %. To je potrebné posudzovať najmä z hľadiska zvýšených predajných cien za tonu, čo je odrazom najmä vyšších nákladov a nákupných cien surovín.

(167)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 240 EUR/tonu, teda o 13 %. Prešetrovaním sa zistilo, že to jasne predstavovalo odraz zvýšenia cien surovín, najmä oceľového valcovaného drôtu. Náklady na kupovaný valcovaný drôt sa počas posudzovaného obdobia zvýšili v porovnaní s nákladmi na začiatku posudzovaného obdobia o 223 EUR/tonu, respektíve o 43 %.

(168)

Zistilo sa, že jeden z výrobcov zahrnutý do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva nakupuje suroviny vrátane valcovaného drôtu od prepojených strán („vertikálne integrovaných skupín v oceliarskom priemysle“). Skúmalo sa preto, či ceny prepojených dodávateľov pre výrobcov Spoločenstva boli v súlade s cenami účtovanými prepojeným dodávateľom nezávislým zákazníkom. Zistilo sa, že ceny účtované výrobcom Spoločenstva boli v súlade s cenami účtovanými nezávislým zákazníkom a že toto zvýšenie bolo odrazom aj všeobecného zvýšenia cien ocele počas posudzovaného obdobia. Dospelo sa preto k záveru, že priemerné náklady na suroviny nakupované výrobcami Spoločenstva, ktorí boli vertikálne integrovaní, by sa mali tiež zahrnúť do výpočtov.

(169)

Vzhľadom na uvedené zvýšenie výroby a objemu predaja sa počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšil počas posudzovaného obdobia o 6 %.

(170)

Mzdy na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia tiež zvýšili v súlade so všeobecným zvýšením platov počas tohto obdobia. Zistilo sa však, že priemerné mzdové náklady na vyrobenú tonu sa mohli počas posudzovaného obdobia mierne znížiť.

(171)

Úroveň produktivity pozorovaná za výrobné odvetvie Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšila. To dokumentuje, že výrobné odvetvie je schopné prispôsobiť sa situácii na trhu Spoločenstva.

(172)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušných krajín, tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný.

(173)

Vzhľadom na pozitívny vývoj ziskovosti počas posudzovaného obdobia aj peňažné toky a návratnosť aktív vykazovali pozitívne trendy počas tohto obdobia. Z miernej straty v roku 2003 bolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné pomaly, ale rovnomerne zvyšovať zisky, a to vo vzťahu k predaju, ako aj vo vzťahu k svojim aktívam. Tento výsledok je pravdepodobne spôsobený výrazným zvýšením produktivity.

(174)

Je však potrebné pripomenúť, že táto situácia sa môže rýchlo zmeniť z dôvodu prevládajúcich vysokých úrovní cien ocele na trhu, ale najmä v prípade, ak by sa povolilo skončenie antidumpingových opatrení a na trh by sa povolil vstup veľkých objemov dumpingového dovozu.

(175)

Úroveň investícií zaznamenaná na úrovni spoločností vo vzorke sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 21 % a mala by sa posudzovať z hľadiska zvýšenia výrobnej kapacity.

(176)

Žiadny z výrobcov Spoločenstva nenahlásil žiadne osobitné problémy v súvislosti so schopnosťou obstarať kapitál.

(177)

Prešetrovaním sa zistilo, že od uloženia antidumpingových opatrení na SWR dokázalo výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšiť svoju hospodársku situáciu. Väčšina ukazovateľov ujmy, ako objem predaja, výroba, výrobná kapacita a produktivita, sa mohli zvýšiť. Tento výsledok sa dosiahol na rýchlo rastúcom trhu, keďže spotreba sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 26 %.

(178)

Avšak skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na trhu, však naznačuje, že by nemuselo úplne využiť túto pozitívnu situáciu na trhu Spoločenstva.

(179)

Z prešetrovania tiež vyplynulo, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zlepšiť svoju celkovú finančnú situáciu. Trinásťpercentné zvýšenie predajných cien počas ERIP umožnilo výrobnému odvetviu stať sa ziskovým napriek výraznému zvýšeniu cien surovín. V dôsledku toho sa návratnosť aktív a peňažné toky počas posudzovaného obdobia tiež zlepšili. Dospelo sa preto k záveru, že hoci sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení zlepšila, stále je krehká.

(180)

Výsledky vývozu za vzorku spoločností výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšili. Vývozný predaj sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 57 %. Vývozný predaj sa zvýšil aj v pomere k celkovému predaju z 15 % na 22 %.

(181)

Priemerná cena na tonu pri vývoznom predaji je tiež výrazne vyššia ako priemerná cena za predaj na trhu Spoločenstva (pozri odôvodnenie 167). Vyššie ceny za vyvážané SWR sú spôsobené tým, že ide o sofistikovanejšie výrobky, ktoré vyvolávajú vyššie náklady na suroviny a vyššie výrobné náklady. Napriek vyšším výrobným nákladom vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne prispela k celkovej ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(182)

Prešetrovaním sa zistilo, že ruské dostupné nevyužité kapacity sú výrazné a že neexistujú žiadne zjavné dôvody, ktoré by bránili aktivácii týchto kapacít v prípade zrušenia opatrení. Ruskí výrobcovia by mohli ďalej presmerovať výrazný objem svojho súčasného predaja z tretích trhov do Spoločenstva vzhľadom na vyššie všeobecné ceny v ňom. Spolu by boli tieto množstvá výrazné – tento proces by bol uľahčený existenciou dobre vybudovaných distribučných kanálov v Spoločenstve pre ruský vývoz.

(183)

Zaznamenané výrazné úrovne dumpingu a podhodnotenia, skutočnosť, že záväzky pôsobia podľa všetkého ako cenový strop, ako aj nízka úroveň realizovaných cien v ruskom vývoze do iných tretích krajín ďalej naznačujú, že uvedené podstatne vyššie objemy vývozu do Spoločenstva by sa uskutočňovali za dumpingové ceny, ktoré by boli výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Spoločenstva.

(184)

Možno predpokladať, že spoločný účinok týchto objemov a cien by viedol k výraznému zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá je stále krehká. Nech by reakcia výrobného odvetvia Spoločenstva na ne predstavovala pokles predaja (a teda výroby), zníženie cien alebo oboje, finančné zhoršenie by bolo podstatné a viedlo by znovu k ťažkostiam, ktoré sa zaznamenali pred uložením pôvodného opatrenia.

(185)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že existuje jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, ak by sa povolilo ukončenie antidumpingových opatrení na dovoz SWR s pôvodom v Ruskej federácii.

(186)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na vyhodnotení všetkých rôznych dotknutých záujmov. V súčasnom prešetrovaní sa analyzuje situácia, v ktorej sa už nachádzali antidumpingové opatrenia, a je v ňom zahrnuté hodnotenie akéhokoľvek negatívneho vplyvu na príslušné strany v dôsledku súčasných antidumpingových opatrení.

(187)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(188)

Ako sa už uviedlo, existuje jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, ak by sa zrušili opatrenia vzťahujúce sa na ruských vývozcov.

(189)

Je potrebné pripomenúť, že najmenej 22 výrobcov v Spoločenstve, ktorí reprezentujú približne 87 % celkovej výroby SWR v Spoločenstve, spolupracovalo s Komisiou na prešetrovaní a vyjadrilo podporu pokračovaniu opatrení.

(190)

Pokračovanie antidumpingových opatrení na dovoz z príslušných krajín by zlepšilo možnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zachovať a aj zlepšiť súčasnú situáciu. Existuje jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu vo veľkých objemoch, ktorý by výrobné odvetvie Spoločenstva pravdepodobne neunieslo. Výrobné odvetvie Spoločenstva bude preto naďalej využívať výhody zo zachovania súčasných antidumpingových opatrení, najmä z dôvodu, že sú uložené aj opatrenia proti dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine.

(191)

V dočasnom nariadení (odôvodnenie 202) sa uvádza, že distribúciu SWR v Spoločenstve charakterizuje existencia veľkého množstva dovozcov/obchodníkov. Hoci však žiadosť o súčasné preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení obsahovala zoznam 32 dovozcov/obchodníkov, z ktorých všetci boli kontaktovaní, len traja dovozcovia spolupracovali na prešetrovaní, z ktorých sa v prípade jedného dovozcu zistilo, že dováža príslušný výrobok.

(192)

Hlavná činnosť tohto dovozcu sa skutočne sústredila na SWR (medzi 55 % a 85 %), a zistilo sa, že platné opatrenia nemali závažný vplyv na jeho finančné výsledky.

(193)

Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 197 a 198 v dočasnom nariadení, hlavnou surovinou používanou pri výrobe SWR je priemyselný oceľový drôt, ktorý sa vyrába z oceľového valcovaného drôtu.

(194)

Zistilo sa, že niektorí výrobcovia Spoločenstva SWR sú vertikálne integrovaní, t. j. majú prepojených dodávateľov priemyselného oceľového drôtu. Zatiaľ čo na otázky týkajúce sa cien surovín odpovedali 2 prepojení dodávatelia (pozri odôvodnenie 168), neprihlásili sa žiadni nezávislí dodávatelia surovín.

(195)

Bez ohľadu, či ide o prepojeného alebo nezávislého dodávateľa surovín pre výrobné odvetvie Spoločenstva, je jasné, že títo dodávatelia Spoločenstva by výrazne utrpeli, ak by sa povolilo ukončenie opatrení, a v dôsledku toho by sa znížili objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Možno preto dospieť k jasnému záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení bude v záujme dodávateľov surovín Spoločenstva.

(196)

Komisia priamo kontaktovala 21 používateľov SWR v Spoločenstve, ale žiadny používateľ sa neprihlásil ani nespolupracoval na prešetrovaní.

(197)

Na základe toho sa posúdilo, že používatelia nemajú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu antidumpingových opatrení.

(198)

Vzhľadom na všetky uvedené faktory sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(199)

Ako sa uvádza v odôvodnení 2, Komisia prijala ponúknutý záväzok spoločnosti SSM rozhodnutím č. 2001/602/ES z 26. júla 2001. Na základe predbežného preskúmania sa ukázalo, že od prijatia záväzku v roku 2001 sa sortiment výrobkov spoločnosti SSM výrazne zmenil.

(200)

V rámci záväzku boli vyrábané SWR rozdelené do veľkého počtu typov výrobkov s výraznými cenovými rozdielmi u každého typu. Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosť mala veľké problémy s náležitou klasifikáciou jednotlivých typov výrobkov v súlade s podmienkami záväzku. Čiastočne to bolo spôsobené obmedzenými možnosťami účtovného systému, ktorý neumožňoval náležité rozlišovanie jednotlivých typov SWR. Podobné problémy sa už zistili pri sledovaní záväzku a vyústili do zaslania písomného upozornenia.

(201)

Preto sa došlo k záveru, že záväzok je v jeho súčasnej podobe neúčinný a musí sa odvolať rozhodnutím Komisie.

(202)

Obaja ruskí vývozcovia ponúkli záväzok v príslušnej lehote po konečnom zverejnení informácií, avšak ani jeden neponúkol prijateľný záväzok v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 základného nariadenia, t. j. záväzok, ktorým by sa zohľadnili zistenia preskúmaní a ktorým by sa rozdelili jednotlivé výrobky do prijateľných kategórií s obmedzenými cenovými rozdielmi.

(203)

Vzhľadom na to, že informácie týkajúce sa odvolania záväzku boli poskytnuté v neskoršom štádiu konania, malo by sa obom ruským vývozcom výnimočne umožniť dokončiť plnenie ponúknutého záväzku po uplynutí bežných lehôt, avšak do 10 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V prípade potreby môže Komisia navrhnúť zodpovedajúcu zmenu tohto nariadenia.

(204)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporúčať, aby existujúce opatrenia pre dovoz z Ruska boli zachované, resp. aby ich úroveň bola zmenená, kde je to opodstatnené. Bol tiež poskytnutý čas na predkladanie pripomienok a požiadaviek následne po uverejnení. Neprišli žiadne pripomienky takej povahy, aby zmenili uvedené závery.

(205)

Z uvedeného vyplýva, že tak, ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz SWR s pôvodom v príslušných krajinách by sa mali zachovať vo vzťahu k Rusku a zrušiť vo vzťahu k Turecku a Thajsku.

(206)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s pokračovaním dumpingu, pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy a na záujem Spoločenstva sa majú antidumpingové opatrenia na dovoz SWR s pôvodom v Rusku potvrdiť v snahe zabrániť opakovanému výskytu ujmy, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz.

(207)

V súvislosti so zisteniami z predbežného preskúmania týkajúceho sa dvoch ruských spoločností sa posúdilo, že je vhodné zmeniť antidumpingové clo uplatniteľné na BMK na 36,2 % a na SSM na 9,7 %.

(208)

S prihliadnutím na zistenia týkajúce sa Turecka a vzhľadom na to, že nič nenasvedčuje možnému opakovaného výskytu dumpingu v budúcnosti, sa však majú antidumpingové opatrenia proti dovozu SWR s pôvodom v tejto krajine zrušiť.

(209)

S prihliadnutím na zistenia týkajúce sa Thajska, t. j. neprítomnosť dumpingu počas predbežného obdobia platného pre Thajsko a vzhľadom na to, že nič nenasvedčuje možnému opakovaného výskytu dumpingu v budúcnosti, sa majú antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz SWR s pôvodom v tejto krajine zrušiť,