02006R1082 — SK — 22.06.2014 — 001.002


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1082/2006

z 5. júla 2006

o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)

(Ú. v. ES L 210 31.7.2006, s. 19)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013,

  L 347

303

20.12.2013


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 330, 3.12.2016, s.  5 (1302/2013)




▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1082/2006

z 5. júla 2006

o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)



Článok 1

Charakter EZÚS

▼M1

1.  Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len EZÚS) môže byť založené na území Únie v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.

2.  Cieľom EZÚS je uľahčovať a podporovať najmä územnú spoluprácu vrátane jednej alebo viacerých foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi svojimi členmi, ako je stanovené v článku 3 ods. 1, s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie.

▼B

3.  EZÚS má právnu subjektivitu.

4.  EZÚS má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, aká sa priznáva podľa vnútroštátneho práva členského štátu právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný aj nehnuteľný majetok a zamestnávať zamestnancov a môže mať procesnú spôsobilosť, t. j. byť účastníkom konania.

▼M1

5.  Sídlo EZÚS sa musí nachádzať v členskom štáte, podľa právnych predpisov ktorého je založený aspoň jeden člen EZÚS.

▼B

Článok 2

Rozhodné právo

▼M1

1.  Činnosť orgánov EZÚS sa riadi:

a) týmto nariadením;

b) dohovorom uvedeným v článku 8, ak sa to podľa tohto nariadenia výslovne povoľuje; a

c) v prípadoch, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, alebo sa vzťahuje iba čiastočne, vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

Ak je potrebné stanoviť rozhodné právo podľa práva Únie alebo medzinárodného práva súkromného, EZÚS sa považuje za subjekt členského štátu, v ktorom má svoje sídlo.

▼M1

1a.  Činnosti EZÚS súvisiace s vykonávaním úloh uvedených v článku 7 ods. 2 a 3 vnútri Únie sa riadia rozhodným právom Únie a vnútroštátnym právom v zmysle dohovoru uvedeného v článku 8.

Činnosti EZÚS, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Únie, musia spĺňať požiadavky stanovené v uplatniteľnom práve Únie a vnútroštátnom práve týkajúcom sa uplatňovania tohto práva Únie.

▼B

2.  Ak členský štát zahŕňa niekoľko územných subjektov, ktoré majú vlastné pravidlá týkajúce sa rozhodného práva, odkaz na rozhodné právo podľa odseku 1 písm. c) zahŕňa právo týchto subjektov, pričom sa zohľadní ústavná štruktúra dotknutého členského štátu.

Článok 3

Zloženie EZÚS

▼M1

1.  Členmi EZÚS sa môžu stať tieto subjekty:

a) členské štáty alebo orgány na národnej úrovni;

b) regionálne orgány;

c) miestne orgány;

d) verejné podniky v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES ( 1 ) alebo orgány, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle článku 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES ( 2 );

e) podniky poverené prevádzkovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom;

▼C1

f) národné, regionálne alebo miestne orgány alebo subjekty alebo podniky z tretích krajín rovnocenné orgánom, subjektom alebo podnikom uvedeným v písmenách d) a e), podľa podmienok stanovených v článku 3a.

▼B

Členmi môžu byť aj združenia pozostávajúce zo subjektov patriacich do jednej alebo viacerých týchto kategórií.

▼M1

2.  EZÚS tvoria členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, s výnimkou ustanovení článku 3a ods. 2 a 5.

▼M1

Článok 3a

Pristúpenie členov z tretích krajín alebo zámorských krajín alebo území (ZKÚ)

1.  V súlade s článkom 4 ods. 3a môžu EZÚS tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s aspoň jedným z týchto členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov, ak tieto členské štáty a tretie krajiny spoločne vykonávajú opatrenia územnej spolupráce alebo realizujú programy podporované Úniou.

Na účely tohto nariadenia sa tretia krajina alebo ZKÚ považuje za susediacu s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak má tretia krajina alebo ZKÚ spoločnú pozemnú hranicu s týmto členským štátom alebo ak tretia krajina alebo ZKÚ a členský štát sú oprávnené v rámci spoločného námorného cezhraničného alebo nadnárodného programu v rámci cieľ Európska územná spolupráca alebo sú oprávnené v rámci iného programu spolupráce prekračujúceho hranice, more alebo morskú panvu vrátane prípadu, keď sú oddelené medzinárodnými vodami.

2.  EZÚS môžu tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území iba jedného členského štátu a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s týmto členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak príslušný členský štát považuje tento EZÚS za zoskupenie v súlade s rozsahom svojej územnej spolupráce v kontexte cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce alebo dvojstranných vzťahov s príslušnými tretími krajinami.

3.  Na účely odsekov 1 a 2 tretie krajiny susediace s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, zahŕňajú námorné hranice medzi príslušnými krajinami.

4.  V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov a jedného alebo viacerých ZKÚ spolu s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

5.  V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území len jedného členského štátu, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jedného alebo viacerých ZKÚ s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

6.  EZÚS nesmie byť zriadené len medzi členmi z členského štátu a jedného alebo viacerých ZKÚ spojených s tým istým členským štátom.

▼B

Článok 4

Založenie EZÚS

1.  Rozhodnutie o založení EZÚS sa prijme na podnet jeho perspektívnych členov.

2.  Každý perspektívny člen:

a) oznámi svoju zamýšľanú účasť v EZÚS členskému štátu, podľa ktorého práva vznikol, a

b) zašle tomuto členskému štátu kópiu navrhovaného dohovoru a stanov uvedených v článkoch 8 a 9.

▼M1

3.  Po oznámení perspektívneho člena podľa odseku 2 členský štát, ktorý prijal uvedené oznámenie, vzhľadom na svoju ústavnú štruktúru schváli účasť perspektívneho člena v EZÚS a dohovor, okrem prípadu, keď uvedený členský štát posúdi, že:

a) takáto účasť alebo dohovor nie je v súlade ani s jedným z nasledujúcich:

i) týmto nariadením,

ii) iným právom Únie týkajúcim sa aktov a činností EZÚS;

iii) vnútroštátnym právom súvisiacim s právomocami a kompetenciami perspektívneho člena;

b) takáto účasť nie je odôvodnená verejným záujmom ani verejným poriadkom príslušného členského štátu; alebo

c) stanovy nie sú v súlade s dohovorom.

V prípade neschválenia členský štát oznámi svoje dôvody odmietnutia schválenia a v prípade potreby navrhne potrebné zmeny dohovoru.

Členský štát prijme svoje rozhodnutie v súvislosti so schválením v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia v súlade s odsekom 2. Ak členský štát, ktorý prijal oznámenie, nevyjadrí žiadnu výhradu v uvedenej lehote, účasť perspektívneho člena a dohovor sa považujú za schválené. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať sídlo EZÚS, však formálne schváli dohovor, aby sa umožnilo založenie EZÚS.

Všetky žiadosti o ďalšie informácie od členského štátu perspektívnemu členovi prerušujú plynutie lehoty uvedenej v treťom pododseku. Obdobie prerušenia začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorý členský štát poslal svoje výhrady perspektívnemu členovi, a trvá do vtedy, kým perspektívny člen odpovie na výhrady.

K prerušeniu lehoty uvedenej v treťom pododseku však nedôjde, ak perspektívny člen predloží odpoveď na výhrady členského štátu do desiatich pracovných dní od začatia plynutia obdobia prerušenia.

Pri rozhodovaní o účasti perspektívneho člena v EZÚS môžu členské štáty uplatniť svoje vnútroštátne pravidlá.

▼M1

3a.  V prípade EZÚS s perspektívnymi členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, po konzultáciách s ostatnými príslušnými členskými štátmi, sa presvedčí, že sú splnené podmienky stanovené v článku 3a a že každá tretia krajina schválila účasť perspektívnych členov v súlade:

a) s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, alebo

b) s dohodou uzatvorenou aspoň medzi jedným členským štátom, podľa ktorého práva je perspektívny člen založený a príslušnou treťou krajinou.

▼B

4.  Členské štáty určia príslušné orgány na prijímanie oznámení a dokumentov stanovených v odseku 2.

▼M1

5.  Členovia sa dohodnú na dohovore uvedenom v článku 8 a zároveň zabezpečia súlad so schválením v súlade s odsekom 3 tohto článku.

6.  Každú zmenu dohovoru alebo stanov EZÚS oznámi členským štátom, podľa ktorého práva sú členovia EZÚS založení. Každú zmenu dohovoru, iba okrem prípadu pristúpenia nového člena podľa odseku 6a písm. a), schvália tieto členské štáty v súlade s postupom stanoveným v tomto článku.

▼M1

6a.  Nasledovné ustanovenia sa uplatňujú v prípade pristúpenia nových členov do existujúceho EZÚS:

a) v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý už dohovor schválil, takéto pristúpenie schvaľuje iba členský štát, podľa ktorého práva je nový člen založený, v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 a oznamuje EZÚS členskému štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo;

b) v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý ešte dohovor neschválil, uplatňuje sa postup stanovený v odseku 6;

c) v prípade pristúpenia nového člena z tretej krajiny k existujúcemu EZÚS, takéto pristúpenie posudzuje členský štát, v ktorom má EZÚS svoje sídlo v súlade s postupom stanoveným v odseku 3a.

Článok 4a

Účasť členov zo ZKÚ

V prípade EZÚS s perspektívnym členom zo ZKÚ, členský štát, s ktorým je ZKÚ spojené, sa presvedčí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3a, a s prihliadnutím na jeho vzťah so ZKÚ buď:

a) schváli účasť perspektívneho člena v súlade s článkom 4 ods. 3; alebo

b) písomne potvrdí členskému štátu, kde sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, že príslušné orgány ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

▼M1

Článok 5

Nadobudnutie právnej subjektivity a uverejnenie v úradnom vestníku

1.  Dohovor a stanovy a ich všetky ďalšie zmeny sa registrujú alebo zverejňujú, prípadne registrujú aj zverejňujú, v členskom štáte, v ktorom má príslušné EZÚS sídlo, v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnym právom tohto členského štátu. EZÚS získa právnu subjektivitu dátumom registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov, podľa toho, čo nastane skôr. Členovia informujú dotknuté členské štáty a Výbor regiónov o registrácii alebo uverejnení dohovoru a stanov.

2.  EZÚS zabezpečí, aby sa do desiatich pracovných dní od registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov poslala Výboru regiónov žiadosť podľa vzoru stanoveného v prílohe k tomuto nariadeniu. Výbor regiónov potom uvedenú žiadosť predloží Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, ktorý uverejní oznámenie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, v ktorom oznámi založenie EZÚS spolu s údajmi stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

▼B

Článok 6

Kontrola riadenia verejných finančných prostriedkov

1.  Kontrolu riadenia verejných finančných prostriedkov zo strany EZÚS organizujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo. Členský štát, v ktorom má EZÚS svoje sídlo, určí na túto úlohu príslušný orgán, predtým ako udelí svoj súhlas s účasťou v EZÚS podľa článku 4.

2.  Tam, kde tak stanovujú vnútroštátne právne predpisy iných dotknutých členských štátov, orgány členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo, uskutočnia opatrenia, aby príslušné orgány iných dotknutých členských štátov mohli na ich území vykonať kontroly v súvislosti s tou činnosťou EZÚS, ktorá sa uskutočňuje v týchto členských štátoch, a opatrenia na výmenu všetkých príslušných informácií.

3.  Všetky kontroly sa vykonávajú podľa medzinárodne uznávaných audítorských štandardov.

▼M1

4.  Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na úlohy EZÚS uvedené v článku 7 ods. 3, ktoré zahŕňajú činnosti spolufinancované Úniou, vzťahujú príslušné právne predpisy týkajúce sa kontroly finančných prostriedkov poskytovaných Úniou.

▼B

5.  Členský štát, v ktorom má EZÚS svoje sídlo, informuje ostatné dotknuté členské štáty o všetkých problémoch, ktoré sa vyskytli počas kontrol.

Článok 7

Úlohy

1.  EZÚS vykonáva úlohy, ktoré mu zverili jeho členovia, v súlade s týmto nariadením. Jeho úlohy sú vymedzené dohovorom schváleným jeho členmi v súlade s článkami 4 a 8.

▼M1

2.  EZÚS koná v rozsahu pridelených úloh, a to uľahčovania a podpory územnej spolupráce s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu a územnú súdržnosť Únie a prekonávanie prekážok vnútorného trhu. Každú úlohu určujú jeho členovia tak, aby patrila do kompetencie každého člena, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa svojho vnútroštátneho práva aj vtedy, ak tento člen nie je kompetentný pre všetky úlohy uvedené v dohovore.

3.  EZÚS môže vykonávať osobitné činnosti územnej spolupráce medzi svojimi členmi pri dosahovaní cieľa uvedeného v článku 1 ods. 2 s finančným príspevkom Únie alebo bez neho.

Úlohy EZÚS sa môžu týkať predovšetkým realizácie programov spolupráce alebo ich častí alebo realizácie operácií podporovaných Úniou prostredníctvom EFRR, Európskeho sociálneho fondu a/alebo Kohézneho fondu.

Členské štáty môžu obmedziť úlohy, ktoré EZÚS môžu vykonávať bez finančnej podpory Únie. Členské štáty však bez toho, aby bol dotknutý článok 13, nevylúčia úlohy, ktoré sa týkajú investičných priorít uvedených v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 ( 3 ).

▼B

4.  Úlohy zverené EZÚS jeho členmi sa netýkajú výkonu právomocí udelených verejným právom alebo povinností, ktorých cieľom je zabezpečiť všeobecné záujmy štátu alebo iných orgánov verejnej správy, ako sú napr. policajné a regulačné právomoci, spravodlivosť a zahraničná politika.

▼M1

Zhromaždenie EZÚS uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a), však môže v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých sa poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.

▼B

5.  Členovia EZÚS sa môžu jednomyseľne rozhodnúť delegovať vykonávanie úloh EZÚS na jedného z jeho členov.

Článok 8

Dohovor

1.  EZÚS sa riadi dohovorom, ktorý jeho členovia schválili jednomyseľne v súlade s článkom 4.

▼M1

2.  Dohovor uvádza:

a) názov EZÚS a jeho sídlo;

b) rozsah územia, na ktorom môže EZÚS vykonávať svoje úlohy;

c) cieľ a úlohy EZÚS;

d) doba trvania EZÚS a podmienky jeho rozpustenia;

e) zoznam členov EZÚS;

f) zoznam orgánov EZÚS a ich príslušných právomoci;

g) uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo na účely výkladu a presadzovania dohovoru;

h) uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom konajú orgány EZÚS;

i) opatrenia týkajúce sa zapojenia členov z tretích krajín alebo zo ZKÚ, ak je to vhodné, vrátane určenia rozhodného práva, ak EZÚS vykonáva úlohy v tretích krajinách alebo ZKÚ;

j) uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh stanovených v dohovore;

k) pravidlá uplatniteľné na zamestnancov EZÚS ako aj zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní;

l) ustanovenia o ručení EZÚS a jeho členov v súlade s článkom 12;

m) príslušné dojednania o vzájomnom uznávaní vrátane finančnej kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov; a

n) postupy na prijatie stanov a zmien dohovoru, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.

3.  Informácie podľa odseku 2 písm. b) sa však nevyžadujú, ak sa úlohy EZÚS týkajú len riadenia programu spolupráce alebo jeho časti podľa nariadenia (EÚ) č. 1299/2013, alebo ak sa EZÚS zaoberá medziregionálnou spoluprácou alebo sieťami.

Článok 9

Stanovy

1.  Stanovy EZÚS sa prijímajú jednomyseľne jeho členovia na základe dohovoru a v súlade s ním.

2.  V stanovách EZÚS sa uvádza aspoň toto:

a) ustanovenia o činnosti jeho orgánov a právomociach týchto orgánov, ako aj počet zástupcov členov v príslušných orgánoch;

b) jeho rozhodovacích postupoch;

c) jeho pracovnom jazyku alebo jazykoch;

d) ustanovenia o jeho fungovaní;

e) postupy týkajúce sa personálneho manažmentu a náboru zamestnancov;

f) ustanovenia o finančných príspevkoch členov;

g) uplatniteľné účtovné a rozpočtové pravidlá pre jeho členov;

h) určenie nezávislého externého audítora jeho účtovnej závierky; a

i) postupy na zmenu jeho stanov, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.

▼B

Článok 10

Organizácia EZÚS

1.  EZÚS má aspoň tieto orgány:

a) zhromaždenie tvorené zo zástupcov jeho členov;

b) riaditeľa, ktorý zastupuje EZÚS a koná v jeho mene.

2.  Stanovy môžu určovať ďalšie orgány s jasne vymedzenými právomocami.

3.  EZÚS je zodpovedné za konanie svojich orgánov vo vzťahu k tretím stranám i v prípade, ak toto konanie nepatrí medzi úlohy EZÚS.

Článok 11

Rozpočet

1.  EZÚS si ustanoví ročný rozpočet, ktorý schváli zhromaždenie a ktorý obsahuje najmä časť o prevádzkových nákladoch, a ak je to potrebné, i operačnú časť.

▼M1

2.  Zostavenie účtovnej závierky, vrátane prípadnej požadovanej sprievodnej výročnej správy, audit a uverejnenie účtovnej závierky sa riadi vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo.

▼B

Článok 12

Likvidácia, platobná neschopnosť, zastavenie platieb a ručenie

1.  V prípade likvidácie, platobnej neschopnosti, zastavenia platieb a podobných postupov sa EZÚS riadi právom členského štátu, v ktorom má svoje sídlo, pokiaľ odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

▼M1

EZÚS ručí za všetky svoje dlhy.

▼M1

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 členovia EZÚS ručia v rozsahu, v akom aktíva EZÚS nestačia na pokrytie jeho záväzkov, za jeho dlhy bez ohľadu na povahu týchto dlhov, pričom podiel každého člena sa stanoví úmerne k jeho finančnému príspevku. V stanovách sa uvedú ustanovania týkajúce sa finančných príspevkov.

Členovia EZÚS môžu v stanovách určiť, že po skončení členstva v EZÚS majú ručiť za záväzky, ktoré vyplynuli z činností EZÚS počas ich členstva.

2a.  Ak je na základe vnútroštátneho práva, podľa ktorého bol člen založený, obmedzené ručenie aspoň jedného člena EZÚS z členského štátu, ostatní členovia môžu v dohovore svoje ručenie takisto obmedziť, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonáva toto nariadenie.

Názov EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, obsahuje slová „s ručením obmedzeným“.

Požiadavky uverejnenia dohovoru, stanov a účtovnej závierky EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, sú aspoň také ako v prípade iných právnych subjektov s ručením obmedzeným podľa práva členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

V prípade EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, môže každý príslušný členský štát vyžadovať, aby si EZÚS vhodným spôsobom poistilo riziká špecifické pre jeho činnosti, alebo aby bolo kryté zárukou poskytovanou bankou alebo inou finančnou inštitúciou so sídlom v členskom štáte, alebo aby bolo kryté nástrojom, ktoré verejný subjekt alebo členský štát poskytuje ako záruku.

▼B

3.  Bez toho, aby bola dotknutá finančná zodpovednosť členských štátov vo vzťahu k akýmkoľvek finančným prostriedkom zo štrukturálnych fondov a/alebo Kohézneho fondu, poskytnutých EZÚS, nevzniká členským štátom žiadna finančná zodpovednosť podľa tohto nariadenia vo vzťahu k EZÚS, ktorého nie sú členmi.

Článok 13

Verejný záujem

Ak EZÚS vykonáva akúkoľvek činnosť v rozpore s predpismi členského štátu o verejnej politike, verejnej bezpečnosti, verejnom zdraví alebo verejnej morálke, alebo v rozpore s verejným záujmom členského štátu, príslušný orgán uvedeného členského štátu môže túto činnosť na svojom území zakázať alebo môže vyžadovať od tých členov, ktorí vznikli podľa jeho práva, aby z EZÚS vystúpili, pokiaľ EZÚS neukončí príslušnú činnosť.

Takéto zákazy nie sú prostriedkami svojvoľného ani skrytého obmedzovania územnej spolupráce medzi členmi EZÚS. Umožní sa preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu súdnym orgánom.

Článok 14

Zrušenie

1.  Bez ohľadu na ustanovenia o zrušení, ktoré obsahuje dohovor, príslušný súd alebo orgán členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo, na žiadosť akéhokoľvek príslušného orgánu s oprávneným záujmom nariadi likvidáciu EZÚS, ak zistí, že EZÚS už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 1 ods. 2 alebo článku 7, alebo najmä ak EZÚS koná mimo rámca úloh stanovených v článku 7. Príslušný súd alebo orgán informuje o každej žiadosti o zrušenie EZÚS všetky členské štáty, podľa ktorých práva členovia EZÚS vznikli.

2.  Príslušný súd alebo orgán môže poskytnúť EZÚS čas na nápravu situácie. Ak v takto určenej lehote EZÚS nevykoná nápravu, príslušný súd alebo orgán nariadi jeho likvidáciu.

Článok 15

Súdna právomoc

1.  Tretie strany, ktoré sa považujú poškodené konaním alebo opomenutím zo strany EZÚS, majú právo domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

▼M1

2.  Ak toto nariadenie neustanovuje inak, na spory týkajúce sa EZÚS sa uplatňuje právo Únie o súdnej právomoci. V každom prípade, ktorý nie je ustanovený v takomto práve Únie, sú príslušnými súdmi na riešenie sporov súdy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

▼B

Príslušné súdy na riešenie sporov podľa článku 4 ods. 3 alebo 6 alebo podľa článku 13 sú súdy členského štátu, ktorého rozhodnutie je napadnuté.

3.  Nič v tomto nariadení neupiera občanom možnosť vykonávať svoje národné ústavné práva na opravný prostriedok voči verejnoprávnym subjektom, ktoré sú členmi EZÚS, v súvislosti so:

a) správnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa činností, ktoré vykonáva EZÚS;

b) prístupom k službám v ich vlastnom jazyku a

c) prístupom k informáciám.

V týchto prípadoch sú príslušnými súdmi súdy členského štátu, podľa ktorého ústavy vzniklo právo na opravný prostriedok.

Článok 16

Záverečné ustanovenia

▼M1

1.  Členské štáty prijmú ustanovenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia, to vrátane určenia príslušných orgánov zodpovedných za schvaľovací postup v súlade so svojim zákonným a administratívnym usporiadaním.

Ak sa to podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu vyžaduje, členský štát môže vytvoriť komplexný zoznam úloh, ktoré už majú členovia EZÚS v zmysle článku 3 ods. 1, založení podľa jeho práva, ak ide o územnú spoluprácu v rámci tohto členského štátu.

Členský štát predloží Komisii všetky ustanovenia prijaté podľa tohto článku ako aj všetky ich zmeny. Komisia postúpi tieto ustanovenia ostatným členským štátom a Výboru regiónov.

▼M1

1a.  Ustanoveniami uvedenými v odseku 1, vzhľadom na to, že sa týkajú členského štátu, s ktorým je ZKÚ prepojená, berúc do úvahy vzťah členského štátu s touto ZKÚ, sa zabezpečuje aj účinné uplatňovanie tohto nariadenia, čo sa týka tejto ZKÚ, susediacich ďalších členských štátov alebo najodľahlejších regiónov týchto členských štátov.

▼B

2.  Členské štáty môžu v súvislosti s registráciou dohovoru a stanov ustanoviť platby poplatkov. Tieto poplatky však nesmú prekročiť ich administratívne náklady.

▼M1

Článok 17

Správa

Komisia do 1. augusta 2018 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej uvedie hodnotenie jeho účinnosti, efektívnosti, význame, európskej pridanej hodnote a priestore na zjednodušenie na základe ukazovateľov.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17a, v ktorých stanoví kritériá uvedené v prvom odseku.

▼M1

Článok 17a

Delegovanie právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 druhom odseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21 december 2013.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 druhom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 druhého odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

▼B

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. augusta 2007 s výnimkou článku 16, ktorý sa uplatňuje od 1. augusta 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.



( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17 december 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 259).