01997R1466 — SK — 13.12.2011 — 002.005


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE RADY (ES) č. 1466/97

zo 7. júla 1997

o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii

(Ú. v. ES L 209 2.8.1997, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

NARIADENIE RADY (ES) č. 1055/2005 z 27. júna 2005,

  L 174

1

7.7.2005

►M2

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011,

  L 306

12

23.11.2011




▼B

NARIADENIE RADY (ES) č. 1466/97

zo 7. júla 1997

o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii



ODDIEL 1

ÚČEL A DEFINÍCIE

▼M2

Článok 1

Toto nariadenie stanovuje pravidlá zahŕňajúce obsah, predkladanie, kontrolu a monitorovanie programov stability a konvergenčných programov ako súčasti mnohostranného dohľadu vykonávaného Radou a Komisiou s cieľom včas predchádzať vzniku nadmerných deficitov verejnej správy a posilniť dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordináciu, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti rastu a zamestnanosti.

Článok 2

Na účely tohto nariadenia:

a) „zúčastnené členské štáty“ sú členské štáty, ktorých menou je euro;

b) „nezúčastnené členské štáty“ sú členské štáty iné ako členské štáty, ktorých menou je euro.

▼M2



ODDIEL 1-A

EURÓPSKY SEMESTER PRE KOORDINÁCIU HOSPODÁRSKYCH POLITÍK

Článok 2-a

1.  S cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov Rada vykonáva mnohostranný dohľad ako neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

2.  Súčasťou európskeho semestra je:

a) sformulovanie hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a Únie (ďalej len „hlavné smery hospodárskych politík“) a dohľad nad ich vykonávaním v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ;

b) sformulovanie a skúmanie vykonávania usmernení politík zamestnanosti, ktoré musia členské štáty zobrať do úvahy v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „usmernenia politík zamestnanosti“);

c) predloženie a posúdenie programov stability alebo konvergenčných programov členských štátov v súlade s týmto nariadením;

d) predloženie a posúdenie národných programov reforiem členských štátov, ktoré podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a ktoré boli vytvorené v súlade s usmerneniami uvedenými v písmenách a) a b) a so všeobecným usmernením určeným členským štátom, ktoré vydali Komisia a Európska rada na začiatku ročného cyklu dohľadu;

e) dohľad v záujme prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh ( 1 ).

3.  V priebehu európskeho semestra s cieľom zabezpečiť včasné a integrované politické poradenstvo o makrofiškálnych a makroštrukturálnych politických zámeroch adresuje Rada spravidla po posúdení týchto programov na základe odporúčaní Komisie usmernenia členským štátom, ktoré v plnom rozsahu využívajú právne nástroje podľa článkov 121 a 148 ZFEÚ a podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

Členské štáty predtým, ako prijmú kľúčové rozhodnutia o vnútroštátnych rozpočtoch na nadchádzajúce roky, pri vypracúvaní svojich hospodárskych a rozpočtových politík a politík zamestnanosti náležite zohľadnia odporúčania, ktoré im boli adresované. Dosiahnutý pokrok monitoruje Komisia.

Ak členský štát nekoná podľa usmernení, ktoré mu boli doručené, môže to viesť k:

a) ďalším odporúčaniam, aby prijal konkrétne opatrenia;

b) napomenutiu zo strany Komisie podľa článku 121 ods. 4 TFEÚ;

c) opatreniam podľa tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 1467/97 alebo nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

Komisia vo zvýšenej miere monitoruje vykonávanie týchto opatrení a môže vykonávať dozorné misie podľa článku -11 tohto nariadenia.

4.  Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu vedeného podľa článku 2-ab tohto nariadenia. Ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra sa konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

V súlade s článkom 121 ZFEÚ predseda Rady a predseda Komisie a prípadne predseda Euroskupiny každoročne podávajú Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Tieto správy by mali byť súčasťou hospodárskeho dialógu uvedeného v článku 2-ab tohto nariadenia.



ODDIEL 1-AA

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 2-ab

1.  S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípade predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby sa dostavili do výboru na prerokovanie:

a) informácií, ktoré výboru poskytla Rada, o hlavných smeroch hospodárskych politík podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ;

b) všeobecných usmernení pre členské štáty, ktoré Komisia vydala na začiatku ročného cyklu dohľadu;

c) záverov Európskej rady k základným smerom hospodárskych politík v kontexte európskeho semestra;

d) výsledkov mnohostranného dohľadu vykonaného podľa tohto nariadenia;

e) záverov Európskej rady k základným smerom mnohostranného dohľadu a jeho výsledkov;

f) preskúmania vykonávania mnohostranného dohľadu na konci európskeho semestra;

g) odporúčaní Rady adresovaných členským štátom v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ v prípade výraznej odchýlky a správy Rady pre Európsku radu, ako je vymedzené v článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.

2.  Od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne objasní svoju pozíciu.

3.  Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

4.  Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.

▼M1



ODDIEL 1 A

STREDNODOBÉ ROZPOČTOVÉ CIELE

▼M2

Článok 2a

Každý členský štát má pre svoju rozpočtovú pozíciu odlišný strednodobý cieľ. Tieto strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty sa môžu líšiť od požiadavky pozície takmer vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, pričom poskytujú bezpečnostnú rezervu s ohľadom na 3 % hranicu pomeru deficitu verejnej správy k HDP. Strednodobé rozpočtové ciele zabezpečujú udržateľnosť verejných financií alebo rýchle napredovanie smerom k takejto udržateľnosti, pričom ponechávajú priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potrebu verejných investícií.

Pri zohľadnení týchto faktorov sa pre zúčastnené členské štáty a pre členské štáty zapojené do ERM2 strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty spresňujú v rámci vymedzeného rozsahu od -1 % HDP až po rovnováhu alebo prebytok, a to v cyklicky upravenom vyjadrení bez jednorazových a dočasných opatrení.

Strednodobý rozpočtový cieľ sa reviduje každé tri roky. Strednodobý rozpočtový cieľ členského štátu sa môže ďalej revidovať v prípade, že sa uskutočňuje štrukturálna reforma s výrazným vplyvom na udržateľnosť verejných financií.

Dodržiavanie strednodobého rozpočtového cieľa je súčasťou vnútroštátnych strednodobých rozpočtových rámcov v súlade s kapitolou IV smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov ( 2 ).

▼B



ODDIEL 2

STABILIZAČNÉ PROGRAMY

Článok 3

▼M2

1.  Každý zúčastnený členský štát predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to vo forme programu stability, ktorý poskytuje základ pre udržateľnosť verejných financií, ktorá vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.

▼B

2.  Stabilizačný program poskytuje nasledujúce informácie:

▼M2

a) strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre saldo verejnej správy ako percentuálny podiel na HDP, očakávaný vývoj pomeru verejného dlhu k HDP, plánovaný vývoj rastu výdavkov verejnej správy vrátane zodpovedajúceho vyčlenenia prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä so zreteľom na podmienky a kritériá na určenie rastu výdavkov podľa článku 5 ods. 1, plánovaný vývoj rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných príjmových opatrení;

aa) informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a o podmienených záväzkoch, ako sú verejné záruky, ktoré môžu mať značný dosah na účty verejnej správy;

ab) informácie o súlade programu stability s hlavnými smermi hospodárskych politík a národným programom reforiem;

b) hlavné predpoklady očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných vzťahujúcich sa na dosahovanie programu stability, ako sú investičné výdavky verejnej správy, reálny rast HDP, zamestnanosť a inflácia;

c) kvantitatívne posudzovanie prijímaných alebo navrhovaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet, a to aj zvýšením potenciálneho udržateľného rastu;

▼B

d) rozbor znázorňujúci, aký vplyv by mali zmeny hlavných hospodárskych predpokladov na stav rozpočtu a dlhu;

▼M1

e) ak je to vhodné, dôvody odchýlky od požadovaného postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

▼M2

2a.  Program stability je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých subjektov. Výrazné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast externých predpokladov výrazne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

Presný charakter informácií uvedených v odseku 2 písmenách a), a. a.), b), c) a d) je stanovený v harmonizovanom rámci vytvorenom Komisiou v spolupráci s členskými štátmi.

▼M2

3.  Informácie o vývoji salda verejnej správy a miery zadlženosti, raste výdavkov verejnej správy, plánovanom vývoji rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike, vhodne kvantifikovaných plánovaných diskrečných príjmových opatreniach a hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písmenách a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.

4.  Každý program obsahuje informácie o jeho postavení v rámci vnútroštátnych postupov, najmä či bol program predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament príležitosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo napomenutie a či parlament program schválil.

Článok 4

1.  Programy stability sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.  Členské štáty uverejnia svoje programy stability.

Článok 5

1.  Na základe posúdenia Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich programoch stability, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program stability založený, prijateľné, či je postup prispôsobenia sa strednodobému rozpočtovému cieľu primeraný, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmto postupom dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení, ktoré je potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. Rada a Komisia zohľadnia, či sa počas hospodársky priaznivých období vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie menšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

a) v prípade členských štátov, ktoré splnili ich strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b) v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečil vhodný postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c) v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, sú diskrečné zníženia príjmových položiek verejných financií vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením v iných príjmových položkách verejných financií, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie referenčnej strednodobej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovej reforme, v rámci ktorej sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či program stability uľahčuje dosiahnutie udržateľnej a reálnej konvergencie v eurozóne a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.  Rada a Komisia preskúmajú program stability do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby svoj program upravil.

Článok 6

1.  V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie programov stability na základe informácií poskytnutých zúčastnenými členskými štátmi, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného závažného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

2.  Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v článku 5 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predísť vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, uvedeného vo štvrtom a piatom pododseku hlasujú len členovia Rady zastupujúci zúčastnené členské štáty, ktorých menou je euro. Rada pritom nezohľadňuje hlasovanie člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.  Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

a) v prípade členského štátu, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlka predstavuje najmenej 0,5 % HDP v jedinom roku alebo priemerne prinajmenšom 0,25 % HDP ročne v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch;

b) pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov sa posúdi, či celkový vplyv odchýlky na saldo verejnej správy predstavuje aspoň 0,5 % HDP v jedinom roku alebo kumulatívne za dva po sebe nasledujúce roky.

Odchýlka od vývoja výdavkov sa nepovažuje za závažné, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neplánovaných príjmov, a ak rozpočtové plány predložené v rámci programu stability neohrozujú tento cieľ v priebehu programového obdobia.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak vyplýva z nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na finančný stav verejnej správy alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únie ako celku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

▼B



ODDIEL 3

KONVERGENTNÉ PROGRAMY

Článok 7

▼M2

1.  Každý nezúčastnený členský štát predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to formou konvergenčného programu, ktorý poskytuje nevyhnutný základ pre udržateľnosť verejných financií a ktorý vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.

▼B

2.  Konvergentný program poskytne tieto informácie, najmä o premenných, vzťahujúcich sa na zbližovanie:

▼M2

a) strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre saldo verejnej správy ako percentuálny podiel na HDP, očakávaný vývoj miery celkovej štátnej zadlženosti, plánovaný vývoj rastu výdavkov verejnej správy, vrátane vyčlenenia zodpovedajúcich prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä pri zohľadnení podmienok a kritérií na zabezpečenie rastu výdavkov podľa článku 9 ods. 1, plánovaný vývoj rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných opatrení na strane príjmov; strednodobé ciele menovej politiky, vzťah týchto cieľov k cenovej stabilite a stabilite výmenného kurzu a k dosiahnutiu udržateľnej konvergencie;

aa) informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a podmienených záväzkoch, ako sú verejné záruky, ktoré môžu mať značný dosah na účty verejnej správy;

ab) informácie o súlade konvergenčného programu s hlavnými smermi hospodárskych politík a národným programom reforiem;

b) hlavné predpoklady očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie konvergenčného programu, ako napríklad verejné investičné výdavky, rast reálneho HDP, zamestnanosť a inflácia;

c) kvantitatívne posudzovanie navrhovaných alebo vykonávaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet, a to aj prostredníctvom zvýšenia udržateľného rastu;

▼B

d) rozbor, ukazujúci, ako by zmeny hlavných hospodárskych predpokladov ovplyvnili stav rozpočtu a dlhu;

▼M1

e) ak je to vhodné, dôvody odchýlky od požadovaného postupu prispôsobovania strednodobému rozpočtovému cieľu.

▼M2

2a.  Konvergenčný program je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých subjektov. Výrazné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast externých predpokladov výrazne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

Presná povaha informácií uvedených v odseku 2 písmenách a), a. a.), b) c) a d) sa stanoví v harmonizovanom rámci, ktorý Komisia vypracuje v spolupráci s členskými štátmi.

▼M2

3.  Informácie o vývoji salda verejnej správy a miery zadlženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom vývoji rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, plánovaných diskrečných opatreniach na strane príjmov, náležite vyčíslených, a hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písmenách a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.

4.  Každý program obsahuje informácie o jeho postavení v rámci vnútroštátnych postupov, najmä či bol predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament možnosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo napomenutie, a či parlament program schválil.

Článok 8

1.  Konvergenčné programy sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.  Členské štáty zverejnia svoje konvergenčné programy.

Článok 9

1.  Na základe posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich konvergenčných programoch, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program založený, prijateľné, či sú postupy prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu primerané, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmito postupmi dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa počas celého cyklu a na dosiahnutie udržateľného zbližovania.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadnia, či sa v hospodársky priaznivých obdobiach vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie obmedzenejšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré sú zapojené do ERM2, Rada a Komisia preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

a) v prípade členských štátov, ktoré dosiahli strednodobý rozpočtový cieľ, ročný rast výdavkov neprekročí referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b) v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, ročný rast výdavkov neprekročí tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečilo primerané prispôsobenie sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c) v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, sú diskrečné zníženia príjmových položiek verejných financií vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením v iných príjmových položkách štátu, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie strednodobej referenčnej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, a ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamymi dlhodobými pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovým reformám, v rámci ktorých sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či konvergenčný program uľahčuje dosiahnuť udržateľnú a reálnu konvergenciu a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie. Okrem toho pri členských štátoch zapojených do ERM2 Rada preskúma, či konvergenčný program zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.  Rada a Komisia preskúmajú konvergenčný program do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby program upravil.

Článok 10

1.  V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie konvergenčných programov na základe informácií poskytnutých členskými štátmi s výnimkou, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného výrazného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

Rada a Komisia okrem toho monitorujú hospodárske politiky nezúčastnených členských štátov so zreteľom na ciele konvergenčných programov, aby zabezpečili, že ich politiky sú zamerané na stabilitu s cieľom predchádzať nezrovnalostiam reálneho výmenného kurzu a nadmerným výkyvom nominálneho výmenného kurzu.

2.  Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedeného v článku 9 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predchádzať vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o neprijatí opatrení uvedených vo štvrtom a piatom pododseku Rada koná bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.  Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu sa vyhodnotí na základe celkového posúdenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

a) v prípade členského štátu, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlka predstavuje minimálne 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo minimálne priemerne 0,25 % HDP za rok v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch;

b) pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov sa posúdi, či celkový vplyv odchýlky na saldo verejnej správy predstavuje aspoň 0,5 % HDP v jedinom roku alebo kumulatívne za dva po sebe nasledujúce roky.

Odchýlka vo vývoji výdavkov sa nepovažuje za významnú, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neočakávaných príjmov, a rozpočtové plány uvedené v konvergenčnom programe neohrozujú tento cieľ v období programu.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak je dôsledkom neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu štátnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únii ako celku, a to za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

▼M2



ODDIEL 3A

ZÁSADA NEZÁVISLOSTI V ŠTATISTICKEJ OBLASTI

Článok 10a

S cieľom zaručiť, aby bol mnohostranný dohľad založený na spoľahlivých a nezávislých štatistických údajoch, členské štáty zabezpečia odbornú nezávislosť vnútroštátnych štatistických orgánov v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, ktorý je ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike ( 3 ). Toto si vyžiada minimálne:

a) transparentné postupy prijímania a prepúšťania zamestnancov, ktoré musia byť založené len na kritériu odbornosti;

b) prideľovanie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa musí uskutočňovať na ročnom alebo viacročnom základe;

c) dátum zverejnenia kľúčových štatistických informácií, ktorý musí byť určený s výrazným predstihom.

▼B



ODDÍEL 4

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

▼M2

Článok -11

1.  Komisia zabezpečí stály dialóg s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Na tento účel Komisia najmä vykoná misie na účely posúdenia hospodárskej situácie v danom členskom štáte a určenia akýchkoľvek rizík alebo ťažkostí spojených s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.  Komisia môže vykonávať misie zvýšeného dohľadu v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú odporúčania vydané podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, na účely monitorovania na mieste. Dotknuté členské štáty poskytnú všetky informácie potrebné na prípravu a vedenie týchto misií.

3.  V prípade, že dotknutý členský štát je zúčastneným členským štátom alebo je členským štátom, ktorý je zapojený do ERM2, Komisia môže vyzvať zástupcov Európskej centrálnej banky, ak to považuje za vhodné, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu.

4.  Komisia podá Rade správu o výsledku misií uvedených v odseku 2 a prípadne môže rozhodnúť o zverejnení svojich zistení.

5.  Pri organizovaní misií uvedených v odseku 2 Komisia zašle svoje predbežné zistenia príslušným členským štátom na pripomienkovanie.

▼B

Článok 11

Ako súčasť mnohostranného dohľadu opísaného v tomto nariadení, vykoná Rada celkové zhodnotenie popísané v ►M2  článku 121 ◄ ods. 3

Článok 12

V súlade s druhým pododsekom ►M2  článku 121 ◄ ods. 4, predseda Rady a predseda Komisie zahrnú do svojej správy pre Európsky parlament výsledky multilaterálneho dohľadu vykonaného podľa tohto nariadenia.

▼M2

Článok 12a

1.  Do 14. novembra 2014 a každých päť rokov potom Komisia zverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V tejto správe, okrem iného, vyhodnotí:

a) účinnosť tohto nariadenia, najmä či sa ustanovenia upravujúce rozhodovanie ukázali dostatočne rozsiahle;

b) napredovanie pri zabezpečovaní užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

2.  V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí návrh na zmeny a doplnenia tohto nariadenia vrátane postupov rozhodovania.

3.  Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

▼B

Článok 13

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 1998.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.



( 1 ) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

( 3 ) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.