1997L0068 — SK — 10.01.2013 — 009.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 97/68/ES

zo 16. decembra 1997

o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

(Ú. v. ES L 059 27.2.1998, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

SMERNICA KOMISIE 2001/63/ES zo 17. augusta 2001,

  L 227

41

23.8.2001

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2002/88/ES z 9. decembra 2002,

  L 35

28

11.2.2003

►M3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/26/ES Text s významom pre EHP z 21. apríla 2004,

  L 146

3

30.4.2004

►M4

SMERNICA RADY 2006/105/ES z 20. novembra 2006,

  L 363

368

20.12.2006

►M5

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009

  L 188

14

18.7.2009

►M6

SMERNICA KOMISIE 2010/26/EÚ Text s významom pre EHP z 31. marca 2010,

  L 86

29

1.4.2010

►M7

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/88/EÚ Text s významom pre EHP zo 16. novembra 2011,

  L 305

1

23.11.2011

►M8

SMERNICA KOMISIE 2012/46/EÚ Text s významom pre EHP zo 6. decembra 2012,

  L 353

80

21.12.2012


Zmenené a doplnené:

 A1

AKT o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia

  L 236

33

23.9.2003




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 97/68/ES

zo 16. decembra 1997

o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a najmä jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy ( 3 ), z hľadiska spoločného znenia schváleného zmierovacím výborom 11. novembra 1997,

(1) keďže politický a akčný program spoločenstva týkajúci sa životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja ( 4 ) uznáva za základný princíp to, že všetky osoby by mali byť účinne chránené pred uznávanými zdravotnými rizikami vznikajúcimi v dôsledku znečistenia ovzdušia a že to vyžaduje najmä regulovanie emisií oxidu dusičitého (NO2), častíc (PT) – čierny dym a iných znečisťujúcich látok, ako je napríklad oxid uhoľnatý (CO); keďže v záujme prevencie tvorby troposférického ozónu (O3) a jeho sprievodného vplyvu na zdravie a životné prostredie sa musia znížiť emisie prekurzorov oxidov dusíka (NOx) a uhľovodíkov (HC); keďže aj poškodenie životného prostredia spôsobené acidifikáciou (okysľovaním) bude vyžadovať zníženie, medzi iným, emisie NOx a HC;

(2)

keďže spoločenstvo podpísalo v apríli 1992 protokol UN/ECE o znížení prchavých organických zlúčenín a v decembri 1993 pristúpilo k protokolu o znížení NOx, z ktorých oba sa týkajú Dohovoru o ďalekonosnom cezhraničnom znečistení ovzdušia, ktorý bol schválený v júli 1982;

(3)

keďže cieľ znižovania úrovne emisií znečisťujúcich látok z motorov necestných pojazdných strojov a vytvorenia a fungovania vnútorného trhu s motormi a strojmi nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť jednotlivými členskými štátmi a môže sa preto lepšie dosiahnuť zbližovaním právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči znečisťovaniu ovzdušia motormi inštalovanými v necestných pojazdných strojoch;

(4)

keďže nedávne výskumy, ktoré uskutočnila Komisia, ukazujú, že emisie z motorov necestných pojazdných strojov sa významným spôsobom podieľajú na celkových antropogénnych emisiách niektorých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie; keďže kategória vznetových motorov, ktorá bude upravovaná touto smernicou, má značný podiel na znečistení ovzdušia NOx a PT, najmä v porovnaní s podielom pripadajúcim na odvetvie cestnej dopravy;

(5)

keďže emisie z necestných pozemných pojazdných strojov vybavených vznetovými motormi, a najmä emisie NOx a PT, tvoria základný dôvod na obavy v tejto oblasti; keďže by tieto zdroje mali byť upravené v prvom rade; avšak keďže bude tiež primerané následne rozšíriť rozsah tejto smernice tak, aby zahrňoval reguláciu emisií z ostatných motorov necestných pojazdných strojov, vrátane prepraviteľných výrobných súprav, na základe príslušných skúšobných cyklov a najmä z benzínových motorov; keďže značné zníženie emisií CO a HC sa môže dosiahnuť predpokladaným rozšírením pôsobnosti tejto smernice na benzínové motory;

(6)

keďže by sa čo najskôr mali zaviesť právne predpisy upravujúce emisie z motorov poľnohospodárskych a lesných traktorov zaisťujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako je úroveň stanovená v zmysle tejto smernice, pričom by normy a požiadavky boli v plnej miere v súlade s nimi;

(7)

keďže ohľadne certifikačných postupov sa uplatňuje prístup schvaľovania typu, ktorý sa ako európska metóda časovo osvedčil u schvaľovania cestných vozidiel a ich komponentov; keďže ako nový prvok bolo zavedené schvaľovanie základného (východzieho) motora pre skupinu motorov (rady motorov) skonštruovaných z podobných komponentov podľa podobných konštrukčných princípov;

(8)

keďže motory vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice budú musieť byť patrične označené a ohlásené schvaľovacím orgánom; keďže v záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia sa nepredpokladajú žiadne priame kontroly dátumov výroby motorov zo strany orgánu, ktoré sa týkajú posilnených požiadaviek; keďže táto voľnosť výrobcov od nich vyžaduje, aby umožnili prípravu kontrol orgánu na mieste a v pravidelných intervaloch sprístupnili príslušné informácie o plánovaní výroby; keďže absolútna zhoda s ohlásením v súlade s týmto postupom nie je povinná, ale vysoký stupeň zhody by umožnil plánovanie hodnotení schvaľovacími orgánmi a prispel k vzťahu so zvýšenou dôverou medzi výrobcami a orgánmi schvaľujúcimi typy;

(9)

keďže schválenia udelené v súlade so smernicou 88/77/EHS ( 5 ) a nariadením OSN/EHK č. 49 série 02 tak, ako je to uvedené v prílohe IV, dodatok II k smernici 92/53/EHS ( 6 ), sa považujú za rovnocenné tomu, čo vyžaduje táto smernica vo svojej prvej etape;

(10)

keďže uvedenie motorov do obehu, ktoré sú v súlade s požiadavkami tejto smernice a vzťahuje sa na ne jej pôsobnosť, musí byť v členských štátoch povolené; keďže tieto motory nesmú podliehať žiadnej inej vnútroštátnej emisnej požiadavke; keďže schvaľujúci členský štát učiní potrebné kontrolné opatrenia;

(11)

keďže pri stanovení nových skúšobných postupov a hodnôt limitov je potrebné zohľadniť špecifické skladby použitia týchto typov motorov;

(12)

keďže je vhodné zaviesť tieto nové normy podľa osvedčeného princípu dvojetapového prístupu;

(13)

keďže u motorov s vyšším výkonom sa zdá byť dosiahnutie podstatného zníženia emisií jednoduchšie, nakoľko sa môže použiť existujúca technológia, ktorá bola vyvinutá pre motory cestných vozidiel; keďže sa pri zohľadnení vyššie uvedeného predpokladá odstupňované vykonanie požiadaviek, pričom sa začne najvyšším z troch výkonových pásiem pre etapu I; keďže tento princíp sa zachoval aj pre etapu II s výnimkou nového štvrtého výkonového pásma, ktoré nie je predmetom etapy I;

(14)

keďže u tohto odvetvia aplikácií necestných pojazdných strojov, ktoré je teraz upravované a pri porovnaní s emisiami pochádzajúcimi z cestnej dopravy je popri poľnohospodárskych traktoroch najvýznamnejším odvetvím, je možné očakávať uplatňovaním tejto smernice značné zníženie emisií; keďže je vo všeobecnosti kvôli veľmi dobrému prevedeniu naftových motorov ohľadne emisií CO a HC priestor na zlepšenie z hľadiska celkového emitovaného množstva veľmi malý;

(15)

keďže v záujme vydania ustanovenia týkajúceho sa prípadu výnimočných technických a ekonomických podmienok boli začlenené postupy, ktoré by mohli zbaviť výrobcov záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice;

(16)

keďže v záujme zaistenia „zhody výroby“ po schválení motora sa bude od výrobcov vyžadovať, aby stanovili odpovedajúce opatrenia; keďže boli vydané ustanovenia týkajúce sa prípadu zisteného nesúladu, ktoré stanovujú informačné postupy, nápravné opatrenia a postup spolupráce, čo umožní urovnanie možných rozdielnych stanovísk medzi členskými štátmi ohľadne zhody certifikovaných motorov;

(17)

keďže oprávnenie členských štátov stanoviť požiadavky zaisťujúce ochranu pracovníkov pri používaní necestných pojazdných strojov nesmie byť touto smernicou dotknuté;

(18)

keďže by sa mali v niektorých prílohách k tejto smernici doplniť technické ustanovenia a podľa potreby prispôsobiť technickému pokroku podľa postupu výboru;

(19)

keďže by sa mali stanoviť ustanovenia na zaistenie testovania motorov v súlade s pravidlami správnej laboratórnej praxe;

(20)

keďže existuje potreba podpory globálneho obchodu v tomto odvetví maximálnou možnou harmonizáciou emisných noriem v spoločenstve s normami uplatňovanými alebo plánovanými v tretích krajinách;

(21)

keďže je preto nevyhnutné predpokladať možnosť opätovného posúdenia situácie na základe dostupnosti a ekonomickej vhodnosti nových technológií a zohľadnenia pokroku dosiahnutého pri realizácii druhej etapy;

(22)

keďže 20. decembra 1994 sa dosiahla dohoda o modus vivendi medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou týkajúca sa vykonávacích opatrení pre dokumenty prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy ( 7 ),

PRIJALA TÚTO SMERNICU:



Článok 1

Ciele

Cieľom tejto smernice je aproximácia právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú emisných noriem a postupov typového schvaľovania u motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch. Bude prispievať k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, pričom bude chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

  necestné pojazdné stroje znamenajú každý pojazdný stroj, prepraviteľné priemyselné zariadenie alebo vozidlo s alebo bez karosérie, ktoré nie sú určené pre použitie na prepravu osôb alebo tovarov na ceste, v ktorých je inštalovaný spaľovací motor stanovený v prílohe I, časť 1,

  typové schvaľovanie znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ spaľovacieho motora alebo motorová rada s ohľadom na úroveň emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok motorom (motormi) spĺňa príslušné technické požiadavky tejto smernice,

  typ motora znamená kategóriu motorov, ktoré sa nelíšia v takých základných charakteristikách motora, ktoré sú stanovené v prílohe II, dodatok 1,

  motorová rada znamená skupinu motorov výrobcu, u ktorých sa kvôli ich konštrukcii očakávajú podobné charakteristiky emisie výfukových plynov a ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice,

  základný motor znamená motor vybratý z motorovej rady takým spôsobom, že vyhovuje požiadavkám stanoveným v časti 6 a 7 prílohy I,

  výkon motora znamená čistý výkon tak, ako je to stanovené v časti 2.4 prílohy I,

  deň výroby motora znamená dátum, kedy motor prejde poslednou kontrolou po opustení výrobnej linky. V tejto etape je motor pripravený na dodanie alebo uskladnenie,

▼M2

  uvedenie na trh znamená proces prvého sprístupnenia motoru na trhu za platbu alebo bezplatne, s cieľom distribúcie a/alebo použitia v spoločenstve,

▼B

  výrobca znamená osobu alebo orgán, ktoré sú zodpovedné schvaľovaciemu orgánu za všetky aspekty procesu typového schvaľovania a za zaistenie zhody výroby. Nie je podstatné, či sú osoba alebo orgán priamo zapojené do všetkých etáp konštrukcie motora,

  schvaľovací orgán znamená príslušný orgán alebo orgány členského štátu zodpovedné za všetky aspekty typového schvaľovania motora alebo motorovej rady, za vydanie alebo odňatie osvedčení o schválení, za vykonávanie funkcie kontaktného miesta pre schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a za overovanie zhody výrobných programov výrobcu,

  technická služba znamená organizáciu (organizácie) alebo orgán (orgány), ktoré boli stanovené ako skúšobné laboratórium na vykonávanie skúšok alebo kontrol v mene schvaľovacieho orgánu členského štátu. Túto funkciu môže vykonávať aj samotný schvaľovací orgán,

  informačný dokument znamená dokument stanovený v prílohe II, ktorý stanovuje informácie dodané žiadateľom (o vydanie osvedčenia),

  informačný spis znamená celý spis alebo súbor údajov, výkresov, fotografií atď., dodaných žiadateľom technickej službe alebo schvaľovaciemu orgánu tak, ako je to stanovené v informačnom dokumente,

  informačný balík znamená informačný spis spolu so správami o skúškach alebo iné dokumenty, ktoré technická služba alebo schvaľovací orgán doplnil do informačného spisu počas vykonávania svojich funkcií,

  register k informačnému balíku znamená dokument, v ktorom je uvedený obsah informačného balíka, vhodne očíslovaný alebo inak označený v záujme jasnej identifikácie všetkých strán,

▼M2

  náhradné motory znamená novo vyrobený motor určený na výmenu motora v strojnom zariadení, ktorý bol dodaný len na tento účel,

  ručne prenosný motor znamená motor, ktorý spĺňa aspoň jednu z nasledovných požiadaviek:

 

a) motor sa musí používať v zariadení, ktoré obsluhujúci nesie počas celého výkonu jeho určenej(určených) funkcie(funkcií);

b) motor sa musí používať v zariadení, ktoré je určené na výkon funkcie(funkcií) v rôznych polohách, napr. obrátený smerom hore, dolu, na stranu;

c) motor sa musí používať v zariadení, ktorého celková čistá hmotnosť motora a vybavenia je nižšia než 20 kg a vykazuje tieto znaky:

i) obsluhujúci musí zariadenie počas výkonu funkcie(funkcií) buď podopierať alebo niesť;

ii) obsluhujúci musí počas výkonu funkcie(funkcií) zariadenie podopierať alebo riadiť jeho polohu;

iii) motor sa musí používať v generátore alebo čerpadle;

  ručne neprenosný motor znamená motor, ktorý nespadá pod definíciu ručného motora,

  ručne prenosný motor na odborné používanie v rôznych polohách znamená ručne prenosný motor, ktorý spĺňa požiadavky bodu definície ručného motora uvedené pod písmenami a) aj b) a u ktoréhovýrobca schvaľovaciemu orgánu preukázal, že pre motor platí kategória 3 času emisnej trvanlivosti (podľa bodu 2.1 dodatku 4 k prílohe IV),

  čas emisnej trvanlivosti znamená počet hodín uvedený v prílohe IV dodatku 4, ktorý sa používa na stanovenie faktorov zhoršenia,

  malá séria rodiny motorov znamená rodinu zážihových motorov s celkovou ročnou výrobou menšou než 5 000 jednotiek,

  výrobca malej série rodiny zážihových motorov znamená výrobcu s celkovou ročnou výrobou menšou než 25 000 jednotiek,

▼M3

  plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy predstavujú plavidlá určené na použitie na vnútrozemské vodné toky o dĺžke 20 metrov alebo viac a s výtlakom 100 m3 alebo viac podľa vzorca definovaného v prílohe I, oddiel 2, bod 2.8a, alebo remorkéry či tlačné remorkéry vybudované na vlečenie alebo tlačenie alebo pre pohyb pozdĺž boku plavidla na 20 metrov alebo viac,

 Táto definícia nezahŕňa:

 

 plavidlá určené na prepravu cestujúcich s nie viac ako 12 členmi okrem posádky,

 rekreačné plavidlá o dĺžke menej ako 24 metrov (ako je stanovené v článku 1, odsek 2, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktorá sa týka rekreačných plavidiel ( 8 ),

 služobné plavidlá (lode) patriace kontrolným orgánom,

 požiarne plavidlá,

 vojenské plavidlá,

 rybárske plavidlá z registra rybárskych plavidiel spoločenstva,

 námorné lode, vrátane vlečných a tlačných remorkérov, ktoré pôsobia alebo majú základňu v pobrežných vodách alebo dočasne na vnútrozemských vodných cestách, vybavené platným plavebným alebo bezpečnostným povolením, ako je stanovené v prílohe I, oddiel 2, bod 2.8b.

  pôvodný výrobca zariadenia (OEM) predstavuje výrobcu typu necestného pojazdného stroja,

  pružný systém znamená postup umožňujúci výrobcom motorov počas obdobia medzi dvoma nasledujúcimi etapami limitných hodnôt uviesť na trh obmedzené množstvo motorov inštalovaných do necestných pojazdných strojov, ktoré však vyhovujú predchádzajúcej etape emisných limitných hodnôt.

▼B

Článok 3

Žiadosť o typové schválenie

1.  Žiadosť o typové schválenie motora alebo motorovej rady musí byť predložená schvaľovaciemu orgánu členského štátu. Žiadosť musí sprevádzať informačný spis, ktorého obsah je uvedený v informačnom dokumente v prílohe II. Motor vyhovujúci typovým charakteristikám motora popísaným v prílohe II, dodatok 1, musí byť predložený technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacích skúšok.

2.  V prípade žiadosti o typové schválenie motorovej rady, ak schvaľovací orgán stanoví, že pokiaľ ide o zvolený základný motor, predložená žiadosť nereprezentuje v plnej miere motorovú radu popísanú v prílohe II, dodatok 2, musí byť na schválenie podľa odseku 1 zabezpečený alternatívny a, podľa potreby, dodatočný základný motor.

3.  Žiadna žiadosť ohľadne jedného typu motora alebo motorovej rady nemôže byť predložená viac ako jednému členskému štátu. Pre každý schvaľovaný typ motora alebo radu motorov musí byť predložená samostatná žiadosť.

Článok 4

Postup typového schvaľovania

1.  Členský štát, ktorému sa predloží žiadosť, udelí typové schválenie na všetky typy alebo rady motorov, ktoré vyhovujú náležitostiam v informačnom spise a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.  Členský štát vyplní všetky aplikovateľné časti osvedčenia o typovom schválení podľa vzoru uvedeného ►M2  v prílohe VII ◄ u každého typu motora alebo motorovej rady, ktorú schvaľuje a zostaví alebo overí obsah registra k informačnému balíku. Osvedčenia o typovom schválení musia byť očíslované v súlade so spôsobom popísaným ►M2  v prílohe VIII ◄ . Vyplnené osvedčenie o typovom schválení a jeho prílohy sa doručia žiadateľovi. ►M5  Komisia zmení a doplní prílohu VIII. Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2. ◄

3.  Ak schvaľovaný motor plní svoju funkciu alebo poskytuje špecifickú vlastnosť iba v spojení s inými dielmi necestných pojazdných strojov a z tohto dôvodu sa môže súlad s jedným alebo viac požiadavkami overiť iba vtedy, keď schvaľovaný motor pracuje v spojení s inými strojnými dielmi, či už skutočnými alebo simulovanými, bude v súlade s tým obmedzený rozsah typového schvaľovania motora (motorov). Osvedčenie o typovom schválení pre typ motora alebo radu motorov potom bude obsahovať všetky obmedzenia jeho použitia a budú uvedené všetky podmienky pre jeho montáž.

4.  Schvaľovací orgán každého členského štátu má:

a) každý mesiac zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov zoznam (obsahujúci náležitosti uvedené ►M2  v prílohe IX ◄ ) typových schválení týkajúcich sa motora a rady motorov, ktoré počas tohto mesiaca udelil, odmietol udeliť alebo odňal;

b) po obdržaní žiadosti schvaľovacieho orgánu ďalšieho členského štátu bezodkladne zaslať:

 kópiu osvedčenia o typovom schválení motora alebo rady motorov s/bez informačného balíka pre každý typ motora alebo radu motorov, ktorú schválil alebo odmietol schváliť alebo odňal, a/alebo

 zoznam motorov vyrobených podľa udelených typových schválení tak, ako je to popísané v článku 6 ods. 3, ktorý obsahuje náležitosti uvedené ►M2  v prílohe X ◄ , a/alebo

 kópiu prehlásenia popísaného v článku 6 ods. 4.

5.  Schvaľovací orgán každého členského štátu má každý rok alebo okrem toho po obdržaní zodpovedajúcej žiadosti, zaslať Komisii kópiu záznamového listu tak, ako je to uvedené ►M2  v prílohe XI ◄ , týkajúcej sa motorov schválených od posledného oznámenia.

▼M7

6.  Vznetové motory na iné použitie ako na pohon koľajových vozidiel a plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy sa môžu uvádzať na trh podľa pružného systému v súlade s postupom uvedeným v prílohe XIII popri odsekoch 1 až 5.

▼B

Článok 5

Zmeny schválení

1.  Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby bol informovaný o každej zmene v náležitostiach uvedených v informačnom balíku.

2.  Žiadosť o zmenu alebo rozšírenie typového schválenia má byť predložená výlučne schvaľovaciemu orgánu členského štátu, ktorý udelil pôvodné typové schválenie.

3.  Ak sa zmenili náležitosti uvedené v informačnom balíku, príslušný schvaľovací orgán členského štátu má:

 podľa potreby vydať revidovanú stranu (strany) informačného balíka, pričom označí každú revidovanú stranu tak, aby jasne uvádzala charakter zmeny a dátum opätovného vydania. Pri každom vydaní revidovaných strán má byť zmenený aj register k informačnému balíku (ktorý je pripojený k osvedčeniu o typovom schválení) tak, aby uvádzal posledné dátumy revidovaných strán, a

 vydať revidované osvedčenie o typovom schválení (označené číslom rozšírenia), ak sa zmenila akákoľvek informácia na ňom (s vylúčením jeho príloh), alebo ak sa od dátumu bežne uvedeného na schválení zmenili normy tejto smernice. Revidované osvedčenie má jasne uvádzať dôvod zmeny a dátum opätovného vydania.

Ak príslušný schvaľovací orgán členského štátu zistí, že zmena informačného balíka oprávňuje ďalšie skúšky alebo kontroly, bude o tom informovať výrobcu a vydá uvedené dokumenty iba po vykonaní úspešných ďalších skúšok alebo kontrol.

Článok 6

Súlad

1.  Výrobca priradí každej jednotke vyrobenej v súlade so schváleným typom značky v zmysle definície v časti 3 prílohe I, vrátane čísla typového schválenia.

2.  Ak osvedčenie o typovom schválení, v súlade s článkom 4 ods. 3, zahŕňa obmedzenia použitia, má výrobca dodať s každou vyrobenou jednotkou podrobné informácie o týchto obmedzeniach a uviesť všetky podmienky pre jej montáž. Ak sa dodáva jedinému výrobcovi strojov séria typov motora, je dostatočné poskytnúť mu iba jeden taký informačný dokument, najneskôr v deň dodávky prvého motora, ktorý dodatočne uvádza príslušné identifikačné čísla motorov.

3.  Výrobca má zaslať na požiadanie schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a bezodkladne po každom podaní žiadosti, keď sa menia požiadavky tejto smernice a okamžite po každom ďalšom dátume, ktorý môže orgán stanoviť, zoznam, ktorý obsahuje rozsah identifikačných čísiel pre každý typ motora vyrobený v súlade s požiadavkami tejto smernice od posledného podania správ alebo od prvej aplikovateľnosti požiadaviek tejto smernice. Ak to nie je vyjasnené kódovacím systémom motorov, musí tento zoznam stanoviť vzájomné vzťahy identifikačných čísiel k zodpovedajúcim typom motora alebo radám motorov a k číslam typového schválenia. Okrem toho musí tento zoznam obsahovať príslušné informácie, ak výrobca prestane vyrábať schválený typ motora alebo radu motorov. Ak sa nevyžaduje pravidelné zasielanie tohto zoznamu schvaľovaciemu orgánu, výrobca musí uchovávať tieto záznamy aspoň po dobu 20 rokov.

4.  Výrobca musí zaslať schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a v každom termíne predloženia žiadosti uvedenom v článku 9, prehlásenie, ktoré stanovuje typy motorov a rady motorov spolu s príslušnými identifikačnými kódmi motorov pre tie motory, ktoré chce vyrábať od tohto dňa.

▼M3

5.  Vznetové motory uvedené na trh podľa „pružného systému“ sa označia v súlade s prílohou XIII.

▼B

Článok 7

Akceptovanie ekvivalentných schválení

1.  Európsky parlament a Rada, jednajúce na návrh Komisie, môžu uznať ekvivalentnosť medzi podmienkami a ustanoveniami pre typové schválenie motorov stanovenými touto smernicou a postupmi stanovenými medzinárodnými nariadeniami a nariadeniami tretích krajín, v rámci multilaterálnych a bilaterálnych dohôd medzi spoločenstvom a tretími krajinami.

▼M2

2.  Členské štáty uznajú typové schválenia a prípadne zodpovedajúce schvaľovacie značky uvedené v prílohe XII, pokiaľ sú zhodné s touto smernicou.

▼M3

Článok 7a

Plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy

1.  Nasledovné opatrenia sa vzťahujú na motory inštalované do vnútrozemských vodných plavidiel. Netýka sa to odsekov 2 a 3, kým Centrálna komisia pre plavbu na Rýne (ďalej CCNR) neuzná ekvivalenciu medzi požiadavkami stanovenými touto smernicou a požiadavkami stanovenými v rámci mannheimského dohovoru pre plavbu na Rýne a kým o tom nie je informovaná Komisia.

2.  Do 30. júna 2007 nesmú členské štáty odmietnuť uvedenie na trh u tých motorov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené CCNR etapa I, pre ktorú sú emisné limity stanovené v prílohe XIV.

3.  Od 1. júla 2007 až do vstupu ďalšej sady limitných hodnôt, ktoré budú vyplývať z ďalších zmien a doplnení tejto smernice, do platnosti, nesmú členské štáty odmietnuť uvedenie na trh u tých motorov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené CCNR etapa II, pre ktorú sú emisné limitné hodnoty stanovené v prílohe XV.

▼M5

4.  Komisia prispôsobí prílohu VII s cieľom začleniť doplňujúce a špecifické informácie, ktoré sa možno budú požadovať v súvislosti s typovým schválením pre motory montované do plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy. Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

▼M3

5.  Na účely tejto smernice, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné plavidlá, každý pomocný motor s výkonom viac ako 560 kW bude predmetom tých istých požiadaviek ako hnacie motory.

▼B

Článok 8

▼M3

Uvedenie na trh

1.  Členské štáty nemôžu odmietnuť uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh.

▼B

2.  Členské štáty povolia iba registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice ohľadom uvoľnenia do obehu.

▼M3

2a.  Členské štáty nevydajú osvedčenie plavby vo vnútrozemských vodách spoločenstva stanovené smernicou Rady 82/714/ES zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy ( 9 ), žiadnemu plavidlu, ktorého motory nespĺňajú požiadavky tejto smernice.

▼B

3.  Schvaľovací orgán členského štátu udeľujúci typové schválenie musí prijať potrebné opatrenia vo vzťahu k tomuto schváleniu s cieľom zaregistrovať a kontrolovať, v prípade potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, identifikačné čísla tých motorov, ktoré sú vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice.

4.  Ďalšia kontrola identifikačných čísiel sa môže uskutočniť v spojení s kontrolou súladu výroby v zmysle popisu v článku 11.

5.  Pokiaľ ide o kontrolu identifikačných čísiel, výrobca alebo jeho zástupcovia zriadení v spoločenstve musia bezodkladne poskytnúť na požiadanie zodpovednému schvaľovaciemu orgánu všetky potrebné informácie týkajúce sa jeho/ich zákazníkov spolu s identifikačnými číslami motorov, ktoré boli vykázané ako motory vyrobené v súlade s článkom 6 ods. 3. Tam, kde sú motory predané výrobcovi strojov, nevyžadujú sa ďalšie informácie.

6.  Ak nie je výrobca schopný na žiadosť schvaľovacieho orgánu overiť požiadavky tak, ako to ustanovuje článok 6, najmä v súvislosti s odsekom 5 tohto článku, môže byť schválenie udelené ohľadne odpovedajúceho typu alebo rady motorov v zmysle tejto smernice odňaté. Informačný postup bude potom vykonaný v zmysle popisu v článku 12 ods. 4.

Článok 9

▼M2

Časový harmonogram – vznetové motory

▼B

1.   UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

Po 30. júni 1998 členské štáty nemôžu odmietnuť udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov alebo vydať dokument v zmysle popisu ►M2  v prílohe VII ◄ a nemôžu zaviesť žiadne iné požiadavky typového schvaľovania s ohľadom na emisie znečisťujúce ovzdušie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor, ak tento motor spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici, pokiaľ ide o emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok.

2.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I (KATEGÓRIE MOTOROV A/B/C)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov a vydať dokument v zmysle popisu ►M2  v prílohe VII ◄ a odmietnuť udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor:

po 30. júni 1998 u motorov s výkonom:



—  A:

130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

—  B:

75 kW ≤ V < 130 kW,

—  C:

37 kW ≤ V < 75 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke ►M2  v bode 4.1.2.1 prílohy I ◄ .

3.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II (KATEGÓRIE MOTOROV D, E, F, G)

▼M3

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo rad motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor ešte neuvedený na trh.

▼B



—  D:

po 31. decembri 1999 u motorov s výkonom: 18 kW ≤ V < 37 kW,

—  E:

po 31. decembri 2000 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

—  F:

po 31. decembri 2001 u motorov s výkonom: 75 kW ≤ V < 130 kW,

—  G:

po 31. decembri 2002 u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V < 75 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke ►M2  v bode 4.1.2.3 prílohy I ◄ .

▼M3

3a.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IIIA (KATEGÓRIE MOTOROV H, I, J a K)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený do obehu:

 H: po 30. júni 2005 u motorov – iných ako sú motory s konštantnou rýchlosťou – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

 I: po 31. decembri 2005 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,

 J: po 31. decembri 2006 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 75 kW,

 K: po 31. decembri 2005 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 19 kW ≤ V ≤ 37 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.

3b.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE MOTORY PRACUJÚCE PRI KONŠTANTNÝCH OTÁČKACH (KATEGÓRIE MOTOROV H, I, J a K)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:

 motory H pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2009 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

 motory I pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2009 u motorov s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,

 motory J pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 75 kW,

 motory K pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom: 19 kW ≤ V ≤ 37 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.

3c.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IIIB (KATEGÓRIE MOTOROV L, M, N a P)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:

 L: po 31. decembri 2009 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

 M: po 31. decembri 2010 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,

 N: po 31. decembri 2010 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 56 kW ≤ V ≤ 75 kW,

 P: po 31. decembri 2011 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 56 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I.

3d.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IV (KATEGÓRIE MOTOROV Q a R)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:

 Q: po 31. decembri 2012 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,

 R: po 31. septembri 2013 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 56 kW ≤ V ≤ 130 kW,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.6. prílohy I.

3e.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ PRE VNÚTROZEMSKÉ PLAVIDLÁ (KATEGÓRIE MOTOROV V)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:

 V1:1: po 31. decembri 2005 u motorov s výkonom 37 kW alebo viac a zdvihovým objemom pod 0,9 litrov na valec,

 V1:2: po 30. júni 2005 u motorov so zdvihovým objemom 0,9 alebo viac, no menej ako 1,2 litra na valec,

 V1:3: po 30. júni 2005 u motorov so zdvihovým objemom 1,2 alebo viac, no menej ako 2,5 litra na valec a u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V < 75 kW,

 V1:4: po 31. decembri 2006 u motorov so zdvihovým objemom 2,5 alebo viac, no menej ako 5 litrov na valec,

 V2: po 31. decembri 2007 u motorov so zdvihovým objemom 5 alebo viac litrov na valec,

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.

3f.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ V MOTOROVÝCH VOZŇOCH

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:

 RC A: po 30. júni 2005 u motorov s výkonom nad 130 kW

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.

3g.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIB PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ V MOTOROVÝCH VOZŇOCH

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:

 RC B: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom nad 130 kW

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I.

3h.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ DO LOKOMOTÍV

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:

 RL A: po 31. decembri 2005 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V < 560 kW

 RH A: po 31. decembri 2007 u motorov s výkonom: 560 kW < V

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na typy alebo rady motorov, ak motor bol zmluvne kúpený pred 20.májom 2004, a je zabezpečené, že motor bude uvedený na trh najneskôr dva roky po príslušnom dátume pre danú kategóriu motorov.

3i.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIB PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ DO LOKOMOTÍV

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:

 R B: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom nad 130 kW

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I. Opatrenia tohto odseku sa nevzťahujú na typy alebo rad motorov, uvedených ak sa zmluvou motor kupuje pred 20. májom 2004 a je zabezpečené, že motor bude uvedený na trh nie neskôr ako dva roky po dátume použiteľnosti pre príslušnú kategóriu lokomotív.

▼B

4.    ►M3  UVEDENIE NA TRH: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV ◄

Po nižšie uvedených dátumoch, s výnimkou strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín, členské štáty povolia registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo ►M2  uvedenie motorov na trh ◄ , či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, do obehu iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice a iba vtedy, ak je motor schválený v súlade s jednou z kategórií v zmysle definície v odseku 2 a 3.

Etapa I

 kategória A: 31. december 1998

 kategória B: 31. december 1998

 kategória C: 31. marec 1999

Etapa II

 kategória D: 31. december 2000

 kategória E: 31. december 2001

 kategória F: 31. december 2002

 kategória G: 31. december 2003

Napriek tomu môže členský štát u každej kategórie odložiť každý dátum vo vyššie uvedenej požiadavke o dva roky ohľadne motorov s dátumom výroby pred uvedeným dátumom.

Povolenie udelené pre motory etapy I musí byť ukončené s účinkom od povinnej realizácie etapy II.

▼M3

4a.   Bez toho, aby bol doktnutý článok 7a a článok 9 ods. 3g a ods. 3h, po nižšie uvedených dátumoch, s výnimkou strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín, členské štáty povolia uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice, a iba vtedy, ak je motor schválený v súlade s jednou z kategórií v zmysle definície v odseku 2 a 3.

Etapa III A iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach

 kategória H: 31. december 2005

 kategória I: 31. december 2006

 kategória J: 31. december 2007

 kategória K: 31. december 2006

Etapa III A motory vnútrozemských plavidiel

 kategória V1:1: 31. december 2006

 kategória V1:2: 31. december 2006

 kategória V1:3: 31. december 2006

 kategória V1:4: 31. december 2008

 kategória V2: 31. december 2008

Etapa III A motory pracujúce pri konštantných otáčkach

 kategória H: 31. december 2010

 kategória I: 31. december 2010

 kategória J: 31. december 2011

 kategória K: 31. december 2010

Etapa III A motory motorových vozňov

 kategória RC A: 31. december 2005

Etapa III A motory lokomotív

 kategória RL A: 31. december 2006

 kategória RH A: 31. december 2008

Etapa III B iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach

 kategória L: 31. december 2010

 kategória M: 31. december 2011

 kategória N: 31. december 2011

 kategória P: 31. december 2012

Etapa III B motory motorových vozňov

 kategória RC B: 31. december 2011

Etapa III B motory lokomotív

 kategória R B: 31. december 2011

Etapa IV iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach

 kategória Q: 31. december 2013

 kategória R: 30. september 2014

Pre každú kategóriu môže sa každý dátum vo vyššie uvedenej požiadavke odložiť o dva roky vo veci motorov s dátumom výroby pred uvedeným dátumom.

Povolenie udelené pre motory jednej etapy emisných hodnôt limitov musí byť ukončené s účinnosťou od povinného uplatňovania ďalšej etapy hodnôt limitov.

4b.   OZNAČENIE PREDBEŽNÉHO SPLNENIA POŽIADAVIEK NORIEM ETÁP IIA, IIIB A IV

Pre typy motorov alebo rady motorov, ktoré spĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v časti 4.1.2.4, 4.1.2.5 a 4.1.2.6 prílohy I pred dátumami stanovenými v odseku 4 tohto článku, povolia členské štáty osobitné označenie, z ktorého bude vyplývať, že príslušné zariadenie spĺňa požadované limitné hodnoty pred stanovenými dátumami.

▼M2

Článok 9a

Časový harmonogram – zážihové motory

1.   ROZDELENIE DO TRIED

Na účely tejto smernice sa zážihové motory rozdeľujú to týchto tried.

Hlavná trieda S malé motory s čistým výkonom ≤ 19 kW

Hlavná trieda S sa delí na dve kategórie:

H

:

motory pre ručné strojné zariadenia

N

:

motory pre ručne neprenosné strojné zariadenia



Trieda/kategória

Zdvihový objem (kubické cm)

Ručne prenosné motory

Trieda SH:1

< 20

Trieda SH:2

≥ 20

< 50

Trieda SH:3

≥ 50

Ručne neprenosné motory

Trieda SN:1

< 66

Trieda SN:2

≥ 66

< 100

Trieda SN:3

≥ 100

< 225

Trieda SN:4

≥ 225

2.   UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

Po 11. auguste 2004 nesmú členské štáty odmietnuť udeliť typové schválenie pre typ motora SI alebo rodinu motorov alebo odmietnuť vydať dokument popísaný v prílohe VII a nesmú stanoviť žiadne iné požiadavky týkajúce sa typového schválenia z hľadiska emisií znečisťujúcich ovzdušie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je motor namontovaný, ak motor spĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici vzťahujúce sa k emisiám plynných škodlivín.

3.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I

Členské štáty odmietnu po 11. auguste 2004 udeliť typové schválenie pre typ alebo rodinu motorov a vydať dokumenty popísané v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je namontovaný motor, ak motor nespĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici a keď emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.1 prílohy I.

4.   TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II

Členské štáty:

po 1. auguste 2004 pre motory triedy SN:1 a SN:2

po 1. auguste 2006 pre motory triedy SN:1 a SN:4

po 1. auguste 2007 pre motory triedy SH:1, SH:2 a SN:3

po 1. auguste 2008 pre motory triedy SH:3

odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo rodinu motorov a vydať dokumenty popísané v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je namontovaný motor, ak motor nespĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici a keď emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.2 prílohy I.

5.   UVEDENIE NA TRH: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV

Šesť mesiacov po dátumoch uvedených v odsekoch 3 a 4 pre príslušnú kategóriu motora, s výnimkou strojných zariadení a motorov určených na vývoz do tretích štátov, povolia členské štáty uviesť na trh motory bez ohľadu na to, či už sú alebo nie sú namontované v strojných zariadeniach na trh, len ak tieto spĺňajú požiadavky tejto smernice.

6.   OZNAČENIE PREDBEŽNÉHO SPLNENIA POŽIADAVIEK ETAPY II

Pre typy motorov alebo skupiny motorov, ktoré spĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.2 prílohy I, povolia členské štáty osobitné označenie, z ktorého bude vyplývať, že príslušné zariadenie spĺňa požadované limitné hodnoty pred stanovenými dátumami.

7.   VÝNIMKY

Nasledovné strojné zariadenia sú na tri roky po nadobudnutí účinnosti emisných limitných požiadaviek vyňaté z vykonávacích termínov pre uvedené emisné limitné požiadavky etapy II.

ručná prenosná reťazová píla : ručné zariadenie určené na rezanie dreva s reťazovou pílou, držané dvoma rukami so zdvihovým objemom motora nad 45 cm3, podľa EN ISO 11681–1;

strojné zariadenia s horným úchytom (napr. ručné vŕtačky a reťazové píly na odvetvovanie stromov) : ručné zariadenie s rukoväťou na vrchu strojného zariadenia určeného na vŕtanie dier alebo na rezanie dreva s reťazovou pílou (podľa EN ISO 11681–2);

ručný prenosný krovinorez so spaľovacím motorom : ručné zariadenie s rotujúcou čepeľou vyrobenou z kovového alebo plastického materiálu, určené na sekanie buriny, krovia, malých stromov a podobnej vegetácie. Musí byť projektované podľa normy EN ISO 11806, aby mohlo byť používané v rôznych polohách ako napr. horizontálnej alebo obrátené smerom dolu, so zdvihovým objemom motora nad 40 cm3;

ručné prenosné nožnice na živý plot : ručné zariadenie určené na úpravu živých plotov a kríkov pomocou jednej alebo niekoľkých vratných sekacích čepelí, podľa normy EN 774;

ručná prenosná píla so spaľovacím motorom : ručné zariadenie určené na rezanie tvrdých materiálov ako je kameň, asfalt, betón alebo oceľ pomocou jedného alebo niekoľkých rotujúcich kovových brúsnych kotúčov so zdvihovým objemom motora nad 50 cm3podľa normy EN 1454; a

ručne neprenosný motor triedy SN : 3 s horizontálnym hriadeľom: len tie motory triedy SN:3 s výkonom rovným alebo menším než 2,5 kW, ktoré sa používajú hlavne na vybrané priemyselné účely, vrátane kultivátorov (pôdnych fréz), kotúčových rezačiek, prevzdušňovačov trávnikov a generátorov.

▼M6

Bez ohľadu na prvý pododsek sa obdobie určené na výnimku v rámci kategórie strojných zariadení s horným úchytom, viacpolohových ručných nožníc na živé ploty a reťazových píl na odvetvovanie stromov s ručným úchytom na profesionálne použitie, v ktorých sú inštalované motory tried SH:2 a SH:3, predlžuje do 31. júla 2013.

▼M2

8.   LEHOTA PRE NEPOVINNÉ PLNENIE

Členské štáty môžu predsa však pre každú kategóriu posunúť dátumy stanovené v odsekoch 3, 4 a 4 o dva roky, pokiaľ ide o motory so skorším dátumom výroby, než sú uvedené dátumy.

▼B

Článok 10

Výnimky a alternatívne postupy

▼M3

1.  Požiadavky článku 8, odseky 1 a 2, článku 9, odsek 4, a článku 9a, odsek 5, sa nevzťahujú na:

 motory používané ozbrojenými silami,

 motory vyňaté v súlade s odsekmi 1a a 2,

 motory používané v strojoch určených primárne pre spustenie a vyslobodzovanie záchranných člnov,

 motory používané v strojoch určených primárne pre spustenie a vyslobodzovanie plavidiel vymrštených na pobrežie.

1a.  Bez toho aby bol dotknutý článok 7a a na článok 9, odseky 3g a 3h, náhradný motor, okrem hnacích motorov motorových vozňov, lokomotív a vnútrozemských plavidiel, musí spĺňať limitné hodnoty, ktoré musel spĺňať vymieňaný motor, keď bol uvádzaný na trh.

▼M7 —————

▼M7

1b.  Odchylne od článku 9 ods. 3g, 3i a 4a môžu členské štáty povoliť umiestnenie týchto motorov pre koľajové vozidlá a lokomotívy na trh:

a) náhradné motory, ktoré spĺňajú limity etapy III A, ak majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá a lokomotívy, ktoré:

i) nespĺňajú normu etapy III A alebo

ii) spĺňajú normu etapy III A, ale nespĺňajú normu etapy III B;

b) náhradné motory, ktoré nespĺňajú limity etapy III A a majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá bez ovládacieho systému a sú neschopné samostatného pohybu, pokiaľ tieto motory spĺňajú normu, ktorá nie je nižšia ako normy, ktoré spĺňajú motory zabudované do rovnakého typu existujúcich koľajových vozidiel.

Povolenia podľa tohto odseku sa môžu udeliť iba v prípadoch, keď schvaľovací orgán členského štátu je presvedčený, že použitie náhradného motora, ktorý spĺňa požiadavky poslednej platnej emisnej etapy v dotknutom koľajovom vozidle alebo lokomotíve, spôsobí závažné technické ťažkosti.

1c.  Motory, na ktoré sa vzťahujú odseky 1a alebo 1b, sú označené štítkom s nápisom „NÁHRADNÝ MOTOR“ a s jedinečným referenčným označením danej odchýlky.

1d.  Komisia hodnotí vplyvy uplatňovania odseku 1b na životné prostredie a možné technické ťažkosti v súvislosti s jeho dodržiavaním. Na základe uvedeného hodnotenia Komisia predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu s hodnotením odseku 1b, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh vrátane konečného dátumu uplatňovania uvedeného odseku.

▼B

2.  Každý členský štát môže na požiadanie výrobcu vyňať motory na konci série, ktoré sú stále v zásobe alebo zásoby necestných pojazdných strojov ohľadne ich motorov, z časového limitu (limitov) pre uvedenie do obehu uvedeného v článku 9 ods. 4 v súlade s nasledovnými podmienkami:

 výrobca musí predložiť žiadosť schvaľovacím orgánom toho členského štátu, ktorý schválil zodpovedajúci typ(-y) alebo radu (rady) motorov pred účinnosťou časového limitu (limitov),

 žiadosť výrobcu musí obsahovať zoznam v zmysle definície v článku 6 ods. 3 tých nových motorov, ktoré nie sú uvedené do obehu v časovom limite (limitoch); v prípade motorov, ktoré sú predmetom tejto smernice po prvýkrát, musí predložiť svoju žiadosť orgánu typového schvaľovania toho členského štátu, kde je motor uskladnený,

 žiadosť musí stanoviť technické a/alebo ekonomické dôvody, z ktorých vychádza,

 motory musia zodpovedať typu alebo rade, pre ktoré už typové schválenie nie je platné, alebo ktoré predtým nepotrebovali typové schválenie, ale ktoré boli vyrobené podľa časového limitu (limitov),

 motory museli byť fyzicky uskladnené v rámci spoločenstva v časovom limite (limitoch),

 maximálny počet nových motorov jedného alebo viac typov uvedených do obehu v každom členskom štáte uplatnením tejto výnimky nesmie presiahnuť 10 % nových motorov všetkých dotyčných typov umiestnených v tomto členskom štáte počas predchádzajúceho roku,

 ak je žiadosť členským štátom akceptovaná, členský štát musí do jedného mesiaca zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov náležitosti a dôvody výnimiek udelených výrobcovi,

 členský štát udeľujúci výnimky podľa tohto článku zodpovedá za zaistenie toho, aby výrobca splnil všetky zodpovedajúce záväzky,

 schvaľovací orgán musí vydať pre každý predmetný motor osvedčenie o zhode, na ktorom bol urobený osobitný záznam. Podľa vhodnosti sa môže použiť zlúčený dokument, ktorý obsahuje všetky predmetné identifikačné čísla motorov,

 členské štáty musia každý rok zaslať Komisii zoznam udelených výnimiek s uvedením dôvodov.

Táto možnosť je obmedzená na obdobie 12 mesiacov, ktoré začína dňom, v ktorom motory po prvýkrát podliehali časovému limitu (limitom) pre uvedenie do obehu.

▼M2

3.  Splnenie požiadaviek článku 9a ods. 4 a (5) sa posunie o tri roky pre výrobcov malej série motorov.

4.  Požiadavky článku 9a ods. 4 a (5) sa nahradia zodpovedajúcimi požiadavkami etapy I pre malé série rodiny motorov s maximálne 25 000 jednotkami za predpokladu, že jednotlivé rodiny motorov majú rôzne zdvihové objemy valcov.

▼M3

5.  Motory môžu byť uvedené na trh podľa „pružného systému“ v súlade s opatreniami v prílohe XIII.

6.  Odsek 2 sa nevzťahuje na hnacie motory inštalované do plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy.

▼M7

7.  Členské štáty povolia uvedenie motorov na trh, ako je vymedzené v oddiele 1 bode A ods. i), ii) a v) prílohy I podľa pružného systému v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe XIII.

▼B

Článok 11

Súlad výrobných programov

1.  Členský štát udeľujúci typové schválenie má prijať potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok (špecifikácií) stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či bol realizovaný primeraný program v záujme zaistenia efektívnej kontroly súladu výroby predtým, ako udelí typové schválenie.

2.  Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, prijme potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či je program uvedený v odseku 1 naďalej primeraný a či každý motor z výroby nesúci číslo typového schválenia v zmysle tejto smernice naďalej odpovedá popisu tak, ako je uvedený v osvedčení o schválení a jeho dodatkoch pre schválený typ alebo radu motorov.

Článok 12

Nesúlad so schváleným typom alebo radou

1.  Nesúlad so schváleným typom alebo radou existuje tam, kde sú zistené odchýlky od náležitostí v osvedčení o typovom schválení a/alebo informačného balíka a tam, kde neboli tieto odchýlky povolené, v zmysle článku 5 ods. 3, členským štátom, ktorý udelil typové schválenie.

2.  Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie zistí, že motory sprevádzané osvedčením o zhode alebo nesúce schvaľovaciu značku neodpovedajú typu alebo rade, ktorú schválil, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby motory vo výrobe opäť odpovedali schválenému typu alebo rade. Schvaľovacie orgány tohto členského štátu oznámia schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov prijaté opatrenia, ktoré môžu podľa potreby viesť až k odobratiu typového schválenia.

3.  Ak členský štát preukáže, že motory s číslom typového schválenia nezodpovedajú schválenému typu alebo rade, môže požiadať členský štát, ktorý udelil typové schválenie, aby overil, či motory vo výrobe zodpovedajú schválenému typu alebo rade. Takéto kroky sa učinia do šiestich mesiacov od dňa predloženia žiadosti.

4.  Schvaľovacie orgány členských štátov sa majú vzájomne informovať do jedného mesiaca o každom odobratí typového schválenia a dôvodoch takéhoto opatrenia.

5.  Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie, spochybňuje nesúlad, ktorý mu bol oznámený, príslušné členské štáty musia usilovať o urovnanie sporu. Komisia má byť informovaná a podľa potreby uskutoční náležité konzultácie s cieľom dosiahnuť urovnanie.

Článok 13

Požiadavky na ochranu pracovníkov

Ustanovenia tejto smernice nebudú mať vplyv na právo členských štátov stanoviť, pri riadnom dodržiavaní zmluvy také požiadavky, ktoré môžu považovať za potrebné na zaistenie ochrany pracovníkov pri použití strojov uvedených v tejto smernici za predpokladu, že to nemá vplyv na uvedenie príslušných motorov do obehu.

▼M5

Článok 14

Komisia prijme akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sú nevyhnutné na prispôsobenie príloh technickému pokroku, s výnimkou požiadaviek špecifikovaných v oddiele 1, oddieloch 2.1 až 2.8 a oddiele 4 prílohy I.

Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 14a

Komisia preštuduje možné technické ťažkosti pri plnení požiadaviek etapy II v určitých oblastiach používania motorov, najmä u mobilných strojných zariadení, v ktorých sú namontované motory tried SH:2 a SH:3. Ak štúdie Komisie preukážu, že z technických dôvodov niektoré mobilné strojné zariadenia, najmä ručne prenosné motory na odborné používanie v rôznych polohách, nemôžu splniť uvedené požiadavky v stanovených lehotách, Komisia predloží do 31. decembra 2003 správu sprevádzanú príslušnými návrhmi na predĺženie obdobia uvedeného v článku 9a ods. 7 a/alebo na ďalšie derogácie, ktoré pre také strojné zariadenia nesmú presiahnuť päť rokov, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

▼M2

Článok 15

Výbor

1.  Komisii bude pomáhať Výbor pre prispôsobenie smerníc o odstránení technických prekážok obchodu v sektore motorových vozidiel technickému pokroku (ďalej ako „výbor“).

▼M5

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼M5 —————

▼B

Článok 16

Schvaľovacie orgány a technické služby

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy a adresy schvaľovacích orgánov a technických služieb, ktoré sú zodpovedné na účely tejto smernice. Oznámené služby musia spĺňať požiadavky tak, ako sú stanovené v článku 14 smernice 92/53/EHS.

Článok 17

Transpozícia do vnútroštátneho práva

1.  Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1998. Musia o tom bezodkladne informovať Komisiu.

Keď členské štáty príjmu tieto opatrenia, musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Spôsoby učinenia takéhoto odkazu musia byť stanovené členskými štátmi.

2.  Členské štáty oznámia Komisii texty ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, ktorú upravuje táto smernica.

Článok 18

Vstup do platnosti

Táto smernica nadobudne účinnosť 20. deň od jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 19

Ďalšie zníženie hodnôt emisných limitov

Európsky parlament a Rada rozhodnú do konca roka 2000 o návrhu, ktorý Komisia predloží do konca roka 1999, o ďalšom znížení hodnôt emisných limitov, pri zohľadnení globálnej dostupnosti metód kontrolovania emisií znečisťujúcich ovzdušie zo vznetových motorov a situácie v oblasti kvality ovzdušia.

Článok 20

Adresovanie

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

▼M2




ZOZNAM PRÍLOH



PRÍLOHA I

Rozsah platnosti, definície, symboly a skratky, označenie motorov, špecifikácie a testy, špecifikácie posudzovania zhody výroby, parametre definujúce rodinu motorov, výber základného motora

Doplnok 1

Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

Doplnok 2

Požiadavky riadiacej oblasti v prípade motorov stupňa IV

PRÍLOHA II

Informačné dokumenty

Dodatok 1

Základné charakteristiky (základného) motora

Dodatok 2

Základné charakteristiky rodiny motorov

Dodatok 3

Základné charakteristiky typu motora v rámci rodiny

PRÍLOHA III

Postup testu pre vznetové motory

▼M3

Dodatok 1

Postupy merania a odberu vzorky

Dodatok 2

Kalibračný postup (NRSC, NRTC)

▼M2

Dodatok 3

►M3  Vyhodnotenie údajov a výpočty ◄

▼M3

Dodatok 4

Plán NRTC motorového dynamometra

Doplnok 5

Požiadavky na životnosť

▼M2

Doplnok 6

stanovenie emisií CO2 pre motory stupňa I, II, IIIA, IIIB a IV

Doplnok 7

Alternatívne stanovenie emisií CO2

PRÍLOHA IV

Postup testu – zážihové motory

Dodatok 1

Postup merania a odberu vzoriek

Dodatok 2

Ciachovanie analytických prístrojov

Dodatok 3

Vyhodnotenie údajov a výpočty

Dodatok 4

Faktory zhoršenia

PRÍLOHA V

►M3  Tehnične značilnosti referenčnega goriva, predpisanega za homologacijske preskuse in preverjanje skladnosti proizvodnje ◄

▼M3

PRÍLOHA VI

Analytický a vzorkovací systém

▼M2

PRÍLOHA VII

Osvedčenie o typovom schválení

Dodatok 1

Skúšobný protokol týkajúci sa skúšobných výsledkov vznetových motorov

Dodatok 2

Výsledky testu pre zážihové motory

Dodatok 3

Vybavenie a pomocné zariadenia inštalované pri teste stanovenia výkonu motora

PRÍLOHA VIII

Systém číslovania schvaľovacích osvedčení

PRÍLOHA IX

Zoznam vydaných typových schválení motora/motorovej rodiny

PRÍLOHA X

Zoznam vyrobených motorov

PRÍLOHA XI

Karta údajov typovo schválených motorov

PRÍLOHA XII

Uznávanie iných typových schválení

▼M3

PRÍLOHA XIII

Ustanovenia pre motory uvádzané na trh podľa „Flexibilného programu“

PRÍLOHA XIV

 

PRÍLOHA XV

 

▼B




PRÍLOHA I

ROZSAH, DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY, ZNAČKY MOTOROV, TECHNICKÉ PODMIENKY A SKÚŠKY, STANOVENIE SÚLADU VYHODNOTENÍ VÝROBY, PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTOROV, VOĽBA ZÁKLADNÉHO MOTORA

1.   ROZSAH

▼M2

Táto smernica sa vzťahuje na všetky motory montované do mimocestných mobilných strojných zariadení a na pomocné motory inštalované vo vozidlách určených na prepravu cestujúcich alebo tovaru po ceste.

▼B

Táto smernica sa nevzťahuje na motory pre pohon:

 vozidiel v zmysle definície v smernici 70/156/EHS ( 10 ) a smernici 92/61/EHS ( 11 ),

 poľnohospodárskych traktorov v zmysle definície v smernici 74/150/EHS ( 12 ).

Okrem toho, aby boli motory predmetom tejto smernice, musia byť inštalované v strojoch, ktoré spĺňajú nasledovné špecifické požiadavky:

▼M3

A. určené a vybavené tak, aby sa mohli pohybovať alebo aby sa mohlo s nimi pohybovať na ceste alebo mimo nej, a ktoré majú:

(i) vznetové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4, ktorý je vyšší ako alebo rovný 19 kW, ale maximálne 560 kW, a ktorý pracuje skôr pri rozdielnych otáčkach ako pri jediných konštantných otáčkach; alebo

(ii) vznetové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4, ktorý je vyšší ako alebo rovný 19 kW, ale maximálne 560 kW, a ktorý pracuje pri konštantných otáčkach. Limity platia až od 31. decembra 2006; alebo

(iii) zážihové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4. maximálne do 19 kW; alebo

(iv) motory konštruované na pohon motorových vozňov, ktoré sú samohybné koľajnicové vozidlá špeciálne konštruované na prepravu tovaru a cestujúcich; alebo

(v) motory konštruované na pohon lokomotív, ktoré sú samohybné časti koľajnicových zariadení konštruované pre pohyb alebo poháňanie vozidiel , ktoré sú konštruované na prepravu nákladu, cestujúcich a iného vybavenia, ale ktoré sami o sebe neboli konštruované ani určené na prepravu nákladu, cestujúcich (nie tých, čo obsluhujú lokomotívu) alebo iného vybavenia. Všetky pomocné motory alebo motory určené na pohon zariadenia konštruovaného na uskutočnenie údržby alebo stavebných prác na koľajniciach nie sú posudzované podľa tohto odseku, ale podľa bodu A, odsek (i).

▼M2

Smernica sa nevzťahuje na tieto oblasti použitia:

▼M3

B. lode s výnimkou plavidiel určených na použitie na vnútrozemských tokoch;

▼M3 —————

▼M2

D. lietadlá;

E. rekreačné vozidlá, napr.:

 snežné skútre,

 terénne motocykle,

 terénne vozidlá.

▼B

2.   DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY

Na účel tejto smernice,

2.1.

vznetový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe kompresie/vznietenia (napr. dieselový motor);

2.2.

plynné znečisťujúce látky znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (predpokladaný pomer C1: H1.85) a oxidy dusíka, pričom posledne menované sú vyjadrené v ekvivalente oxidu dusičitého (NO2);

2.3.

tuhé znečisťujúce látky znamenajú všetok materiál na stanovenom filtračnom médiu po rozriedení výfukových plynov vznetového motora čistým prefiltrovaným vzduchom tak, aby teplota neprekročila 325 K (52 °C);

2.4.

čistý výkon znamená výkon v „EHS kW“ získaný na testovacej stolici (na skúšanie motorov) na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou EHS merania výkonu vznetových motorov u cestných vozidiel tak, ako je to stanovené v smernici 80/1269/EHS ( 13 ), okrem toho, že je zamedzený výkon chladiaceho ventilátora motora ( 14 ) a sú dodržané skúšobné podmienky a referenčné palivo stanovené v tejto smernici;

2.5.

menovité otáčky znamená maximálne otáčky pri plnom zaťažení, ktorú umožňuje regulátor stanovený výrobcom;

2.6.

percentuálne zaťaženie znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.7.

otáčky pri maximálnom krútiacom momente znamená otáčky motora, pri ktorých sa získa z motora maximálny krútiaci moment, stanovené výrobcom;

2.8.

stredné otáčky znamená také otáčky motora, ktoré spĺňajú jednu z nasledovných požiadaviek:

 u motorov, ktoré sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, stredné otáčky sú stanovené otáčky pri maximálnom krútiacom momente, ak k nej dochádza v rozmedzí 60 % až 75 % menovitej rýchlosti,

 ak sú udávané otáčky pri maximálnom krútiacom momente menšie ako 60 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 60 % z menovitých otáčok,

 ak sú udávaná otáčky pri maximálnom krútiacom momente väčšie ako 75 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 75 % z menovitých otáčok,

▼M2

 u motorov, testovaných podľa cyklu G1, stredné otáčky zodpovedajú 85 % maximálnych menovitých otáčok (pozri bod 3.5.1.2 prílohy IV);

▼M3

2.8a.

vztlak 100 m3 alebo viac vo veci plavidiel určených na použitie na vnútrozemských tokoch znamená ich vztlak vyrátaný zo vzorca LxBxT, kde „L“ je maximálna dĺžka trupu lode bez kormidla a čelene, „B“ je maximálna šírka trupu meraná po vonkajší okraj obloženia plášťa (okrem kolies, obvodových pásov, apod.) a „T“ je vertikálna vzdialenosť medzi najnižším bodom trupu alebo kýlu a maximálnou líniou ponoru;

2.8b.

platné plavebné alebo bezpečnostné povolenie (osvedčenie) znamená:

a) osvedčenie potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o bezpečnosti života na mori (SOLAS) z roku 1974, tak ako bol zmenený a doplnený, alebo rovnocenné osvedčenie, alebo

b) osvedčenie potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o vyťažených líniách z roku 1966, tak ako bol zmenený a doplnený, alebo rovnocenné osvedčenie, a osvedčenie IOPP potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o zabránení pred znečistením z lodí (MARPOL) z roku 1973, ako bol zmenený a doplnený;

2.8c

vypínacie zariadenie znamená zariadenie, ktoré meria, reaguje alebo odpovedá na prevádzkové premenné z dôvodu aktivácie, modulovania, oneskorenia alebo deaktivácie fungovania niektorej časti alebo funkcie emisného kontrolného systému tak, že efektivita kontrolného systému je znížená pod úroveň podmienok použitia normálneho necestného pojazdného stroja, pokiaľ nasadenie takého zariadenia nie je skutočne zahrnuté v povolenom postupe používaného emisného testu;

2.8d

iracionálna stratégia emisnej kontroly znamená každú stratégiu alebo meranie, ktoré za normálnych prevádzkových podmienok použitia necestného pojazdného stroja znižuje efektivitu emisného kontrolného systému na úroveň nižšiu, ako je očakávaná efektivita používaného emisného testovacieho postupu;

▼M2

2.9.

nastaviteľný parameter znamená akékoľvek nastaviteľné zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý môže ovplyvniť emisie alebo výkon motora počas emisných testov alebo normálnej prevádzky;

2.10.

dodatočná úprava znamená prechod výfukových plynov cez zariadenie alebo systém, ktorého účelom je chemicky, fyzikálne zmeniť plyny pred vypustením do atmosféry;

2.11.

zážihový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe zážihového zapaľovania;

2.12.

pomocné emisné riadiace zariadenie znamená každé zariadenie, ktoré registruje prevádzkové parametre motora s cieľom riadenia činnosti každej časti emisného kontrolného systému;

2.13.

emisný kontrolný systém znamená akékoľvek zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý kontroluje alebo znižuje emisie;

2.14.

palivový systém znamená všetky komponenty zapojené do dávkovania a zmiešavania paliva;

2.15.

pomocný motor znamená motor inštalovaný v motorovom vozidle alebo na ňom, ktorý neslúži na pohyb vozidla;

2.16.

trvanie fázy znamená čas medzi ukončením otáčok a/alebo krútiaceho momentu predchádzajúcej fázy alebo fázy predkondicionovania a začiatkom ďalšej fázy. Zahŕňa čas, v priebehu ktorého sa menia otáčky a/alebo krútiaci moment a stabilizácia na začiatku každej fázy;

▼M3

2.17.

testovací cyklus znamená postupnosť testovacích bodov, z ktorých každý je daný definovanými otáčkami alebo krútiacim momentom, nasledovaných podmienkami motora v ustálenom stave (NRSC test) alebo v stave prechodných prevádzkových podmienok (NRTC test);

▼M3

2.18.

symboly a skratky

2.18.1.

Symboly skúšobných parametrov



Symbol

Jednotka

Člen

A/Fst

Stechiometrický pomer vzduch/palivo

AP

m2

Plocha prierezu izokinetickej vzorkovacej sondy

AT

m2

Plocha prierezu výfukovej rúry

aver

 

Vážené priemerné hodnoty:

 

m3/hod

— objemového prietoku

 

kg/hod

— hmotnostného prietoku

C1

Uhľovodík s ekvivalentným uhlíkom 1

Cd

Koeficient výboja SSV

conc

ppm

Koncentrácia (s príponou navrhovanej zložky)

concc

ppm

Východisková korigovaná koncentrácia

concd

ppm

Koncentrácia znečistenia meraná v zrieďovacom vzduchu

conce

ppm

Koncentrácia znečistenia meraná v zriedenom výfukovom plyne

d

m

priemer

DF

_

Zrieďovací faktor

fa

Laboratórny atmosférický (vzduchový) faktor

GAIRW

kg/hod

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na mokrom základe

GAIRD

kg/hod

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom základe

GDILW

kg/hod

Hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu na mokrom základe

GEDFW

kg/hod

Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov

GEXHW

kg/hod

Hmotnostný prietok výfukových plynov na mokrom základe

GFUEL

kg/hod

Hmotnostný prietok paliva

GSE

kg/hod

Hmotnostný prietok vzoriek výfukových plynov

GT

cm3/min

Prietok stopových plynov

GTOTW

kg/hod

Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov na mokrom základe

Ha

g/kg

Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu

Hd

g/kg

Absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu

HREF

g/kg

Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti (10,71 g/kg)

i

Index označujúci jednotlivý režim (spôsob) (pre NRSC test) alebo okamžitú hodnotu (pre NRTC test)

KH

Korekčný faktor vlhkosti pre NOx

KP

Korekčný faktor vlhkosti tuhých znečisťujúcich látok

KV

Kalibračná funkcia CFV

KW,a

Suchý až mokrý korekčný faktor pre nasávaný vzduch

KW,d

Suchý až mokrý korekčný faktor zrieďovacieho vzduchu

KW,e

Suchý až mokrý korekčný faktor zriedených výfukových plynov

KW,r

Suchý až mokrý korekčný faktor surových výfukových plynov

L

%

Percentuálny krútiaci moment týkajúci sa maximálneho krútiaceho momentu pre skúšobnú rýchlosť

Md

mg

Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zrieďovacieho vzduchu

MDIL

kg

Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok

MEDFW

kg

Hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu na cyklus

MEXHW

kg

Celková prietoková hmotnosť výfukových plynov na cyklus

Mf

mg

Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok

Mf,p

mg

Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok na hlavnom filtri

Mf,b

mg

Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok na záložnom filtri

Mgas

g

Celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok na cyklus

MPT

g

Celková hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok na cyklus

MSAM

kg

Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok

MSE

kg

Hmotnosť vzorkovacích výfukových plynov na cyklus

MSEC

kg

Hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu

MTOT

kg

Celková hmotnosť dvojnásobne zriedeného výfukového plynu na cyklus

MTOTW

kg

Celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu prepúšťajúceho zrieďovací tunel na cyklus na mokrej báze

MTOTW,1

kg

Okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu prepúšťajúceho zrieďovací tunel na mokrej báze

mass

g/hod

Index označujúci hmotnostný prietok emisií

NP

Celkový obeh PDP na cyklus

nref

min-1

Referenčná rýchlosť motora pre NRTC test

nsp

s-2

Derivácia otáčok motora

P

kW

Výkon, nekorigovaná brzda

P1

kPa

Pokles tlaku pod hodnotu atmosférického u prívodu do pumpy PDP

PA

kPa

Absolútny tlak

Pa

kPa

Tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu motora (ISO 3046: psy = PSY skúšobný okolitý)

PAE

kW

Udávaný celkový výkon pohltený pomocným zariadením montovaným pre skúšku, ktoré odsek 2.4. tejto prílohy nevyžaduje

PB

kPa

Celkový barometrický tlak (ISO 3046:PX = PX Miestny okolitý celkový tlak PY = PY Skúšobný okolitý celkový tlak

Pd

kPa

Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu

PM

kW

Maximálny nameraný výkon pri skúšobnej rýchlosti za skúšobných podmienok (pozri prílohu VII, dodatok 1)

Pm

kW

Výkon nameraný pri rôznych skúšobných režimoch

ps

kPa

Suchý atmosférický tlak

q

Zrieďovací pomer

Qs

m3/s

Objemová prietoková rýchlosť CVS

r

Pomer ústia SSV k vstupu absolútneho, statického tlaku

r

m3/s

Pomer prierezových plôch izokinetickej sondy a výfukovej rúry

Ra

%

Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu

Rd

%

Relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu

Re

Reynoldsovo číslo

Rf

Faktor odozvy FID

T

K

Absolútna teplota

t

s

Čas merania

Ta

K

Absolútna teplota nasávaného vzduchu

TD

K

Absolútna teplota rosného bodu

Tref

K

Referenčná teplota spaľovacieho vzduchu: (298 K)

Tsp

N.m

Požadovaný krútiaci moment prechodného cyklu

t10

s

Čas medzi krokom príkonu a 10 % finálneho čítania

t50

s

Čas medzi krokom príkonu a 50 % finálneho čítania

t90

s

Čas medzi krokom príkonu a 90 % finálneho čítania

Δti

s

Časový interval pre okamžitý prietok CFV

V0

m3/rev

Objemová prietoková rýchlosť PDP pri aktuálnych podmienkach

Wact

kWhod

Aktuálny cyklus práce NRTC

WF

Faktor váženia

WFE

Efektívny faktor váženia

X0

m3/rev

Kalibračná funkcia objemovej prietokovej rýchlosti PDP

ΘD

kg.m2

Rotačná zotrvačnosť vírivého prúdu dynamometra

β

Pomer priemeru ústia SSV, d, k vstupnej trubici vnútorného priemeru

λ

Relatívny pomer vzduch/palivo, aktuálny A/F delený stechiometrickým A/F

ρEXH

kg/m3

Hustota výfukových plynov

2.18.2.

Symboly chemických zložiek



CH4

metán

C3H8

propán

C2H6

etán

CO

Oxid uhoľnatý

CO2

Oxid uhličitý

DOP

Dioktylftalát

H2O

voda

HC

uhľovodíky

NOx

Oxidy dusíka

NO

Oxid dusnatý

NO2

Oxid dusičitý

O2

Kyslík

PT

Tuhá znečisťujúca látka

PTFE

Polytetrafluóretylén

2.18.3.

Skratky



CFV

Difúzer s kritickým tokom

CLD

Chemiluminiscenčný detektor

CI

Vznetové zapaľovanie

FID

Plameňový ionizačný detektor

FS

Plný rozsah

HCLD

Zahrievaný chemiluminiscenčný detektor

HFID

Zahrievaný plameňový ionizačný detektor

NDIR

Nedisperzný infračervený analyzátor

NG

Zemný plyn

NRSC

Necestný ustálený (stabilný) cyklus

NRTC

Necestný prechodný cyklus

PDP

Objemové čerpadlo

SI

Zážihové zapaľovanie

SSV

Podzvukový difuzér

▼B

3.   OZNAČENIA MOTORA

3.1.

▼M2

Vznetové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:

▼B

3.1.1.

obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.1.2.

typ motora, radu motora (podľa vhodnosti) a špecifické identifikačné číslo motora;

3.1.3.

číslo typového schválenia ES v zmysle popisu ►M2  v prílohe VIII ◄ ;

▼M3

3.1.4.

označenia v súlade s prílohou XIII, ak je motor uvedený na trh podľa opatrení pružného systému.

▼M2

3.2

Zážihové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:

3.2.1

obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.2.2

číslo ES typového schválenia podľa prílohy VIII;

▼M8

3.2.3

číslo emisného stupňa v zátvorke, rímskymi číslicami, ktoré musí byť jasne viditeľné a umiestnené blízko čísla typového schválenia;

3.2.4

písmená SV v zátvorke, ktoré odkazujú na výrobcu malej série motorov (small volume engine manufacturer) a ktoré musia byť jasne viditeľné a umiestnené blízko čísla typového schválenia na každom motore uvedenom na trh na základe výnimky týkajúcej sa malých sérií stanovenej v článku 10 ods. 4.

▼B

►M2  3.3. ◄

Tieto označenia musia byť trvanlivé počas životnosti motora a musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné. Ak sú použité nálepky alebo štítky, musia byť pripevnené takým spôsobom, aby bolo pripevnenie trvanlivé počas životnosti motora a aby sa nálepky/štítky nedali odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia.

►M2  3.4. ◄

Tieto označenia musia byť pripevnené k dielu motora, ktorý je potrebný na normálnu prevádzku motora a normálne nevyžaduje výmenu počas životnosti motora.

►M2  3.4.1. ◄

Tieto označenia musia byť umiestnené tak, aby boli ľahko viditeľné pre priemernú osobu po skompletizovaní motora so všetkými pomocnými zariadeniami potrebnými na prevádzku motora.

►M2  3.4.2. ◄

Každý motor musí byť vybavený doplnkovým prestaviteľným štítkom z trvanlivého materiálu, ktorý musí obsahovať všetky údaje uvedené v časti 3.1, podľa potreby umiestnený do polohy tak, aby boli označenia uvedené v časti 3.1 ľahko viditeľné priemernej osobe a ľahko dostupné pri montáži motora do stroja.

►M2  3.5. ◄

Kódovanie motorov v súvislosti s identifikačnými číslami musí byť také, aby umožnilo nepochybné stanovenie postupu výroby.

►M2  3.6. ◄

Predtým ako motory opustia výrobnú linku, musia niesť všetky označenia.

►M2  3.7. ◄

Presná poloha označení motora je oznámená v ►M2  prílohy VII ◄ , časť 1.

4.   TECHNICKÉ PODMIENKY (ŠPECIFIKÁCIE) A SKÚŠKY

▼M2

4.1.   Vznetové motory

▼B

►M2  4.1.1. ◄    Všeobecne

Komponenty, ktoré majú vplyv na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok, musia byť navrhnuté, konštruované a zmontované tak, aby umožnili motoru pri normálnom použití, napriek kmitaniu, ktorému môže byť vystavený, dodržanie ustanovení tejto smernice.

Technické opatrenia prijaté výrobcom musia byť také, aby zaistili efektívne obmedzenie emisií, v zmysle tejto smernice, počas celej normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok použitia. Tieto ustanovenia sa považujú za splnené, ak sú dodržané ustanovenia v častiach ►M2  4.1.2.1 ◄ , ►M2  4.1.2.3 ◄ a 5.3.2.1.

Ak sa použije katalyzátor a/alebo odlučovač tuhých (znečisťujúcich) častíc, výrobca musí preukázať skúškami trvanlivosti, ktoré môže vykonať sám v súlade so správnou technickou praxou a odpovedajúcimi záznamami, že u týchto zariadení na dodatočnú úpravu sa môže očakávať riadne fungovanie počas životnosti motora. Záznamy musia byť vytvorené v súlade s požiadavkami časti 5.2 a najmä s časťou 5.2.3. Pre zákazníka musí byť zaistená odpovedajúca záruka. Dovolená je systematická výmena zariadenia po určitej prevádzkovej dobe motora. Každé nastavenie, oprava, demontáž, čistenie alebo výmena komponentov alebo systémov motora, ktoré sa vykonávajú periodicky v záujme prevencie funkčnej poruchy motora v súvislosti so zariadením na dodatočnú úpravu sa musia vykonať iba do takej miery, že sú technologicky nevyhnutné na zaistenie riadneho fungovania systému riadenia emisií. V súlade s tým musia byť požiadavky plánovanej údržby začlenené do príručky zákazníka, musia byť predmetom vyššie uvedených záručných ustanovení a schválené pred udelením schválenia. Do informačného dokumentu musí byť začlenený odpovedajúci výťah z príručky s ohľadom na údržbu/výmeny zariadenia (zariadení) na úpravu a záručné podmienky tak, ako je to stanovené v prílohe II k tejto smernici.

▼M3

Všetky motory, ktoré uvoľňujú výfukové plyny zmiešané s vodou, budú vybavené vo výfukovom systéme motora, ktoré sa nachádza v spodnej časti motora a pred každým miestom, v ktorom sa výfukové plyny dostávajú do kontaktu s vodou (alebo ktorýmkoľvek chladiacim/destilačným médiom), spojením pre dočasné pripojenie zariadenia odberu vzoriek pre plynné alebo tuhé znečisťujúce emisie. Je dôležité, aby umiestnenie tohto spojenia umožňovalo prístup dobre zmiešanej reprezentatívnej vzorky výfukových plynov. Toto spojenie by malo byť navinuté na štandardnú trubicu veľkosti nie väčšej polovica palca a malo by byť uzatvorené zátkou, ak nie je v činnosti (ekvivalentné spojenia sú povolené).

▼B

►M2  4.1.2. ◄    Technické podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami popísanými ►M2  v prílohe VI ◄ .

Môžu sa akceptovať iné systémy alebo analyzátory, ak poskytujú výsledky rovnocenné s nasledovnými referenčnými systémami:

 u plynných emisií meraných v neupravených výfukových plynoch systém znázornený na obrázku 2 ►M2  v prílohe VI ◄ ,

 u plynných emisií meraných v riedených výfukových plynoch plnoprietokového zrieďovacieho systému systém znázornený na obrázku 3 ►M2  v prílohe VI ◄ ,

 u tuhých emisií plnoprietokový zrieďovací systém pracujúci buď so samostatným filtrom pre každý režim, alebo s jednou filtračnou metódou, ktorý je znázornený na obrázku 13 ►M2  v prílohe VI ◄ .

Stanovenie rovnocennosti systému vychádza z korelačnej štúdie cyklu siedmich skúšok (alebo viac skúšok) medzi posudzovaným systémom a jedným alebo viac z vyššie uvedených referenčných systémov.

Kritérium rovnocennosti je definované ako ± 5 % zhoda priemerov vážených hodnôt cyklických emisií. Použitým cyklom je cyklus uvedený v prílohe III, časť 3.6.1.

Pre zavedenie nového systému do smernice vychádza stanovenie rovnocennosti z výpočtu opakovateľnosti a reprodukovateľnosti, v zmysle popisu v norme ISO 5725.

►M2  4.1.2.1. ◄

Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu I prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:



Čistý výkon

(V)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

130 ≤ P ≤ 560

5,0

1,3

9,2

0,54

75 ≤ P < 130

5,0

1,3

9,2

0,70

37 ≤ P < 75

6,5

1,3

9,2

0,85

►M2  4.1.2.2. ◄

Emisné limity uvedené v bode ►M2  4.1.2.1 ◄ sú výstupné limity motora a musia sa dosiahnuť pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu.

►M2  4.1.2.3. ◄

Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu II prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:



Čistý výkon

(V)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

130 ≤ P ≤ 560

3,5

1,0

6,0

0,2

75 ≤ P < 130

5,0

1,0

6,0

0,3

37 ≤ P < 75

5,0

1,3

7,0

0,4

18 ≤ P < 37

5,5

1,5

8,0

0,8

▼M3

4.1.2.4.

Emisie oxidu uhoľnatého, emisie zmesi uhľovodíkov a oxidov dusíka a emisie častíc nesmú v etape IIIA prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:



Kategória: Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

H: 130 kW ≤ P ≤ 560 kW

3,5

4,0

0,2

I: 75 kW ≤ P < 130 kW

5,0

4,0

0,3

J: 37 kW ≤ P < 75 kW

5,0

4,7

0,4

K: 19 kW ≤ P < 37 kW

5,5

7,5

0,6



Kategória: zdvihový objem/čistý výkon

(SV/P)

(litre na valec/kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

V1:1 SV < 0,9 a P ≥ 37 kW

5,0

7,5

0,40

V1:2 0,9 ≤ SV < 1,2

5,0

7,2

0,30

V1:3 1,2 ≤ SV < 2,5

5,0

7,2

0,20

V1:4 2,5 ≤ SV < 5

5,0

7,2

0,20

V2:1 5 ≤ SV < 15

5,0

7,8

0,27

V2:2 15 ≤ SV < 20 a

5,0

8,7

0,50

V2:3 15 ≤ SV < 20

5,0

9,8

0,50

V2:4 20 ≤ SV < 25

5,0

9,8

0,50

V2:5 25 ≤ SV < 30

5,0

11,0

0,50



Kategória: Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

RL A: 130 kW ≤ P ≤ 560 kW

3,5

4,0

0,2

 

Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh)

Uhľovodíky (HC) (g/kWh)

Oxidy dusíka (NOx) (g/kWh)

Častice (PT) (g/kWh)

RH A: P > 560 kW

3,5

0,5

6,0

0,2

RH A motory s P >2 000 kW a SV > 5 l/valec

3,5

0,4

7,4

0,2



Kategória: čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

RC A: 130 kW < P

3,5

4,0

0,20

4.1.2.5.

Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka (alebo ich zmesi, ak je to relevantné) a emisie častíc nesmú v etape IIIB prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:



Kategória: čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

L: 130 kW ≤ P ≤ 560 kW

3,5

0,19

2,0

0,025

M: 75 kW ≤ P < 130 kW

5,0

0,19

3,3

0,025

N: 56 kW ≤ P < 75 kW

5,0

0,19

3,3

0,025

 

 

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

 

P: 37 kW ≤ P < 56 kW

5,0

4,7

0,025



Kategória: čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

RC B: 130 kW < P

3,5

0,19

2,0

0,025



Kategória: čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Zmes uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC+NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

RC B: 130 kW < P

3,5

4,0

0,025

4.1.2.6.

Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka (alebo ich zmes, ak je to relevantné) a emisie častíc nesmú v etape IV prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:



Kategória: čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Častice

(PT)

(g/kWh)

Q: 130 kW ≤ P ≤ 560 kW

3,5

0,19

0,4

0,025

R: 56 kW ≤ P < 130 kW

5,0

0,19

0,4

0,025

4.1.2.7.

Limitné hodnoty v častiach 4.1.2.4, 4.1.2.5 a 4.1.2.6 zahŕňajú zhoršenie vypočítané v súlade s prílohou III, dodatok 5.

V prípade noriem limitných hodnôt obsiahnutých v častiach 4.1.2.5 a 4.1.2.6 za všetkých náhodne vybratých záťažových podmienok, prináležiacich k určitej kontrolnej oblasti a s výnimkou špecifických prevádzkových podmienok motorov, ktoré nie sú predmetom týchto opatrení, emisie vzoriek odoberaných v úsekoch trvania 30 sekúnd nesmú byť pre tieto normy prekročené o viac ako 100 % limitných hodnôt vyššie uvedených tabuliek. Kontrolná oblasť, pre ktorú nesmie byť percento prekročené a vyčlenené prevádzkové podmienky motorov sú definované v súlade s postupom uvedeným v článku 15.

▼B

►M3  4.1.2.8. ◄

Ak v zmysle definície podľa časti 6 v súvislosti s prílohou II, dodatok 2, jedna rada motorov obsadzuje viac ako jedno výkonové pásmo, musia emisné hodnoty základného motora (typové schválenie) a všetkých typov motora v rámci rovnakej rady (COP) splniť prísnejšie požiadavky vyššieho výkonového pásma. Žiadateľ má slobodnú voľbu obmedziť definíciu rád motorov na jednovýkonové pásma a v súlade s tým požiadať o certifikáciu.

▼M2

4.2.   Zážihové motory

4.2.1.   Všeobecne

Komponenty schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín musia byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili motoru pri normálnom používaní a napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené, spĺňať ustanovenia tejto smernice.

Technické opatrenia vykonané výrobcom musia byť také, aby zabezpečili, že vyššie uvedené emisie budú účinne limitované podľa tejto smernice počas normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok používania, v súlade s dodatkom 4 prílohy IV.

4.2.2.   Špecifikácie týkajúce sa emisií škodlivín

Emisie plynných škodlivín z motora predvedené na testovanie sa merajú metódami popísanými v prílohe VI (vrátane zariadenia na dodatočnú úpravu).

Môžu sa použiť aj iné systémy alebo analyzátory ak poskytujú ekvivalentné výsledky ako nasledovné referenčné systémy:

 pre plynné emisie merané v neriedených výfukových plynoch, systém znázornený na obrázku 2 prílohy VI,

 pre plynné emisie merané v zriedených výfukových plynoch systému riedenia plného prietoku, systém znázornený na obrázku 3 prílohy VI,

4.2.2.1.

Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získaný pre etapu I nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:



Etapa I

Trieda

Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh)

Uhľovodíky (HC) (g/kWh)

Oxidy dusíka (NOx) (g/kWh)

Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka (g/kWh)

HC + NOx

SH:1

805

395

5,36

 

SH:2

805

241

5,36

 

SH:3

603

161

5,36

 

SN:1

519

 

 

50

SN:2

519

 

 

40

SN:3

519

 

 

16,1

SN:4

519

 

 

13,4

4.2.2.2.

Emisie oxidu uhoľnatého a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získané pre etapu II nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:



Etapa II (1)

Trieda

Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh)

Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka (g/kWh)

HC + NOx

SH:1

805

50

SH:2

805

50

SH:3

603

72

SN:1

610

50,0

SN:2

610

40,0

SN:3

610

16,1

SN:4

610

12,1

(1)   Pozri dodatok 4 prílohy IV: vrátane faktorov zhoršenia.

Emisie NOx nesmú vo všetkých triedach motorov prekročiť 10 g/kWh.

4.2.2.3.

Bez ohľadu na definíciu „ručného motora“ v článku 2 tejto smernice, dvojdobé motory používané na pohon snehových fréz musia spĺňať len normy SH:1, SH:2 alebo SH:3.

▼B

4.3.   Montáž na pojazdných strojoch

Montáž motora na pojazdných strojoch musí vyhovovať obmedzeniam stanoveným v rozsahu typového schválenia. Okrem toho musia byť vždy splnené nasledovné charakteristiky ohľadne schválenia motora:

4.3.1.

nesmie prekročiť nasávacie stlačenie stanovené pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3;

4.3.2.

protitlak výfukových plynov nesmie prekročiť protitlak stanovený pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3.

5.   STANOVENIE HODNOTENÍ ZHODY VÝROBY

5.1.

Čo sa týka overenia existencie uspokojivých opatrení a postupov na zaistenie efektívnej kontroly zhody výroby pred udelením typového schválenia, schvaľovací orgán musí tiež akceptovať registráciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN 29002 (ktorej rozsah pokrýva príslušné motory) alebo ekvivalentnej akreditačnej normy ako splňujúce požiadavky. Výrobca musí poskytnúť podrobnosti o registrácii a zaviazať sa informovať schvaľovací orgán o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu. V záujme overenia toho, či sú priebežne plnené požiadavky časti 4.2, sa musia vykonať vhodné kontroly výroby.

5.2.

Držiteľ schválenia musí najmä:

5.2.1.

zaistiť existenciu postupov efektívnej kontroly kvality produktu;

5.2.2.

mať prístup ku kontrolným zariadeniam potrebným na kontrolu zhody s každým schváleným typom;

5.2.3.

zaistiť, aby boli zaznamenané údaje o výsledkoch skúšok a aby pripojené dokumenty ostali prístupné v lehote stanovenej v súlade so schvaľovacím orgánom;

5.2.4.

analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík motora, pričom sú povolené odchýlky v priemyselnom výrobnom procese;

5.2.5.

zaistiť, aby každý odber vzoriek motorov alebo komponentov dokazujúci nezhodu s typom posudzovanej skúšky vyvolal ďalší odber vzoriek a ďalšiu skúšku. Musia byť prijaté všetky potrebné kroky na obnovu zhody zodpovedajúcej výroby.

5.3.

Príslušný orgán, ktorý udelil schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody aplikovateľné na každú výrobnú jednotku.

5.3.1.

Pri každej kontrole budú inšpektorovi predložené skúšobné knihy a záznam o sledovaní výroby.

5.3.2.

Keď sa kvalita javí ako neuspokojivá alebo keď sa zdá nevyhnutné overiť platnosť údajov predložených na základe časti 4.2, zavedie sa nasledovný postup:

5.3.2.1.

motor je odobratý zo série a°podlieha skúške popísanej v°prílohe III. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie tuhých častíc nesmú prekročiť množstvá uvedené v tabuľke v časti 4.2.1, podliehajúc požiadavkám časti 4.2.2 alebo požiadavkám uvedeným v tabuľke v časti 4.2.3;

5.3.2.2.

ak motor odobratý zo série nespĺňa požiadavky časti 5.3.2.1, výrobca môže požiadať o to, aby sa merania vykonali na vzorke motorov rovnakej špecifikácie odobratej zo série a zahrňujúcej pôvodne odobratý motor. Výrobca musí stanoviť veľkosť n vzorky v dohode s technickou službou. Motory iné ako pôvodne odobratý motor podliehajú skúške. Následne sa pre každú znečisťujúcu látku stanoví aritmetický priemer(

image

) výsledkov získaných u vzorky. Výroba série sa následne považuje za potvrdenú, ak je splnená nasledovná podmienka:

image  ( 15 )

kde:

L je hodnota limitu stanovená v časti 4.2.1/4.2.3 pre každú posudzovanú znečisťujúcu látku,

k je štatistický faktor v závislosti na n a uvedený v nasledovnej tabuľke:



n

2

3

4

5

6

7

8

9

10

k

0,973

0,613

0,489

0,421

0,376

0,342

0,317

0,296

0,279

n

11

12

13

14

15

16

17

18

19

k

0,265

0,253

0,242

0,233

0,224

0,216

0,210

0,203

0,198

ak n ≥ 20,

image

5.3.3.

Schvaľovací orgán alebo technická služba zodpovedná za overovanie zhody výroby musí vykonávať skúšky motorov, ktoré boli čiastočne alebo úplne zabehnuté, podľa technických pokynov výrobcu.

5.3.4.

Normálna frekvencia kontrol povolených príslušných orgánom je jedna ročne. Ak požiadavky časti 5.3.2 nie sú splnené, príslušný orgán musí zaistiť, aby sa prijali všetky potrebné kroky na čo najrýchlejšiu obnovu zhody výroby.

6.   PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTORA

Rada motora sa môže definovať základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre motory v rámci rady. V niektorých prípadoch môže existovať interakcia parametrov. Musia sa zohľadniť aj tieto vplyvy, aby boli do motorovej rady začlenené iba motory s podobnými charakteristikami emisie výfukových plynov.

Aby sa motory mohli považovať za motory patriace k rovnakej motorovej rade, musí byť spoločný nasledovný zoznam základných parametrov:

6.1.

Spaľovací cyklus:

 dvojdobý

 štvordobý

6.2.

Chladiace médium:

 vzduch

 voda

 olej

▼M2

6.3.

Zdvihový objem jednotlivých valcov, v rozmedzí od 85 % do 100 % najväčšieho zdvihového objemu v rámci rodiny motorov

6.4.

Spôsob nasávania vzduchu:

6.5.

Druh paliva

 nafta

 benzín.

6.6.

Typ/konštrukcia spaľovacej komory

6.7.

Ventily a kanáliky – usporiadanie, veľkosť a počet

6.8.

Palivový systém

Pre naftu:

 vstrekovač čerpadlového potrubia

 radové vstrekovacie čerpadlo

 rozvádzacie čerpadlo

 jednoduché vstrekovanie

 vstrekovacia jednotka.

Pre benzín:

 karburátor

 nepriame vstrekovanie

 priame vstrekovanie.

6.9.

Rôzne vlastnosti

 recirkulácia výfukových plynov

 vstrekovanie vody/emulzia vody

 vstrekovanie vzduchu

 plniaci chladiaci systém

 typ zapaľovania (vznetové, zážihové).

6.10.

Dodatočná úprava výfukových plynov

 oxidačný katalyzátor

 redukčný katalyzátor

 trojcestný katalyzátor

 tepelný reaktor

 filter tuhých častíc.

▼B

7.   VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

7.1.

Základný motor rady sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri udávanej rýchlosti pri maximálnom krútiacom momente. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritéria rovnaké, základný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitej rýchlosti. Za určitých podmienok môže schvaľovací orgán dôjsť k uzáveru, že emisná rada sa v najhoršom prípade môže najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán môže teda vybrať dodatočný motor pre skúšku na základe vlastností, ktoré signalizujú, že môže mať najvyššie emisné úrovne motorov v rámci tohto radu.

7.2.

Ak motory v rámci rady zahŕňajú iné premenné vlastnosti, u ktorých by sa mohlo uvažovať, že ovplyvňujú emisie výfukových plynov, musia sa určiť a zohľadniť pri výbere základného motora aj tieto vlastnosti.

▼M6

8.   POŽIADAVKY NA TYPOVÉ SCHVÁLENIE PRE ETAPY III B A IV

8.1.

Tento oddiel sa vzťahuje na typové schvaľovanie elektronicky riadených motorov, ktoré využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovaného paliva (ďalej len „motor“). Tento oddiel sa uplatňuje bez ohľadu na technológiu použitú na to, aby tieto motory spĺňali hodnoty emisných limitov stanovené v oddieloch 4.1.2.5 a 4.1.2.6 tejto prílohy.

8.2.

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

8.2.1.

stratégia regulovania emisií“ znamená kombináciu systému na regulovanie emisií s jednou základnou stratégiou regulovania emisií a s jednou skupinou pomocných stratégií regulovania emisií, ktoré sú súčasťou celkovej konštrukcie motora alebo necestného pojazdného stroja, do ktorého sa motor inštaluje;

8.2.2.

činidlo“ znamená akékoľvek spotrebné alebo neobnoviteľné médium potrebné a využívané na účinnú prevádzku systému dodatočnej úpravy výfukových plynov.

8.3.

Všeobecné požiadavky

8.3.1.    Požiadavky na základnú stratégiu regulovania emisií

8.3.1.1.

Základná stratégia regulovania emisií, aktivovaná v celom prevádzkovom rozsahu otáčok a krútiaceho momentu motora, sa navrhuje tak, aby motor spĺňal ustanovenia tejto smernice.

8.3.1.2.

Akákoľvek základná stratégia regulovania emisií, ktorá môže rozlíšiť prevádzku motora v štandardizovanej skúške typového schvaľovania a iných prevádzkových podmienkach a následne znížiť úroveň regulovania emisií, keď nepracuje v podmienkach, ktoré sú podstatnou súčasťou postupu typového schvaľovania, je zakázaná.

8.3.2.    Požiadavky na pomocnú stratégiu regulovania emisií

8.3.2.1.

Pomocnú stratégiu regulovania emisií môže využívať motor alebo necestný pojazdný stroj, ak pomocná stratégia regulácie emisií, ak je aktivovaná, upravuje základnú stratégiu regulácie emisií v reakcii na osobitnú skupinu podmienok prostredia a/alebo prevádzkových podmienok, ale trvalo neznižuje účinnosť systému regulácie emisií.

a) Ak sa pomocná stratégia regulovania emisií aktivuje počas skúšky typového schválenia, oddiely 8.3.2.2 a 8.3.2.3 sa neuplatňujú.

b) Ak sa pomocná stratégia regulovania emisií neaktivuje počas skúšky typového schválenia, musí sa preukázať, že pomocná stratégia regulácie emisií je aktívna iba vtedy, keď je to potrebné na účely stanovené v oddiele 8.3.2.3.

▼M8

8.3.2.2.

Podmienky regulovania platné pre stupeň IIIB a stupeň IV sú tieto:

a) podmienky regulovania pre motory stupňa III B:

i) nadmorská výška nepresahujúca 1 000 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 90 kPa);

ii) teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2 °C až 30 °C);

iii) teplota chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C).

Ak sa pomocná stratégia regulovania emisií aktivuje, keď motor pracuje v rámci podmienok regulácie stanovených v bodoch i), ii) a iii), musí k tejto aktivácii dôjsť len vo výnimočných prípadoch;

b) podmienky regulovania pre motory stupňa IV:

i) atmosférický tlak väčší alebo rovný 82,5 kPa;

ii) teplota okolia v tomto rozsahu:

 rovná alebo vyššia ako 266 K (– 7 °C),

 menšia alebo rovná teplote určenej touto rovnicou pri špecifikovanom atmosférickom tlaku: image , kde: Tc je vypočítaná teplota okolitého vzduchu v K a P b je atmosférický tlak, v kPa;

iii) teplota chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C).

Ak sa pomocná stratégia regulovania emisií aktivuje, keď motor pracuje v rámci podmienok regulácie stanovených v bodoch i), ii) a iii), táto stratégia sa aktivuje len v prípade, že je to potrebné na účely uvedené v bode 8.3.2.3 a schválené orgánom typového schvaľovania;

c) prevádzka pri nízkej teplote

Odchylne od požiadaviek písmena b), pomocná stratégia regulovania emisií sa môže použiť v prípade motora stupňa IV vybaveného recirkuláciou výfukových plynov (EGR), keď je teplota okolia nižšia ako 275 K (2 °C) a keď je splnená jedna z týchto dvoch podmienok:

i) teplota v nasávacom potrubí je menšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: image , kde: IMT c je vypočítaná teplota v nasávacom potrubí v K a P IM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa;

ii) teplota chladiacej kvapaliny je menšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: image , kde: ECT c je vypočítaná teplota chladiacej kvapaliny v nasávacom potrubí v K a P IM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa.

▼M6

8.3.2.3.

Pomocná stratégia regulovania emisií sa môže aktivovať najmä na tieto účely:

a) palubnými signálmi na ochranu motora (vrátane ochrany zariadenia na riadenie prúdu vzduchu) a/alebo necestného pojazdného stroja, do ktorého sa motor inštaluje, pred poškodením;

▼M8

b) z dôvodov prevádzkovej bezpečnosti;

▼M6

c) na predchádzanie nadmerným emisiám, počas štartu za studena alebo zahrievania, počas vypínania;

d) ak sa používa na zmenu regulácie jednej regulovanej znečisťujúcej látky za osobitných okolitých alebo prevádzkových podmienok s cieľom zachovať reguláciu všetkých ostatných regulovaných znečisťujúcich látok v medziach hodnôt emisných limitov, ktoré prislúchajú danému motoru. Cieľom je kompenzovať prirodzene sa vyskytujúci jav spôsobom, ktorý zabezpečí prijateľnú reguláciu všetkých zložiek emisií.

8.3.2.4.

Výrobca preukáže technickej službe v čase skúšky typového schvaľovania, že použitie akejkoľvek pomocnej emisnej stratégie je v súlade s ustanoveniami oddielu 8.3.2. Toto preukázanie pozostáva z hodnotenia dokumentácie uvedenej v oddiele 8.3.3.

8.3.2.5.

Akékoľvek použitie pomocnej stratégie regulovania emisií, ktorá nie je v súlade s oddielom 8.3.2, je zakázané.

8.3.3.    Požiadavky na dokumentáciu

8.3.3.1.

Výrobca poskytne technickej službe v čase predloženia žiadosti o typové schválenie informačný spis, ktorý zabezpečí prístup ku ktorémukoľvek prvku konštrukcie a stratégie na reguláciu emisií a k prostriedkom, ktorými pomocná stratégia priamo alebo nepriamo reguluje výstupné premenné. Informačný spis sa predkladá v dvoch častiach:

a) dokumentačný balík pripojený k žiadosti o typové schválenie obsahuje úplný prehľad stratégie regulovania emisií. Predkladajú sa dôkazy, že sa identifikovali všetky výstupy, ktoré povoľuje matica zostavená z rozsahu regulácie jednotlivých jednotkových vstupov. Tieto dôkazy sa pripájajú k informačnej zložke podľa prílohy II;

b) doplňujúci materiál odovzdaný technickej službe, ktorý však nie je priložený k žiadosti o typové schválenie, obsahuje všetky upravené parametre ktoroukoľvek pomocnou stratégiou regulovania emisií a hraničné podmienky, v rámci ktorých táto stratégia pracuje, a predovšetkým:

i) opis riadiacej logiky stratégií časovania a prepínacích bodov počas všetkých režimov prevádzky palivového systému a ďalších základných systémov, ktoré vedú k účinnej regulácii emisií [ako napríklad systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) alebo dávkovanie činidla];

ii) odôvodnenie použitia ktorejkoľvek pomocnej stratégie regulovania emisií použitej v motore, spolu s materiálmi a skúšobnými údajmi, ktoré preukazujú vplyv na výfukové emisie. Toto odôvodnenie môže byť založené na skúšobných údajoch, dôkladnej technickej analýze alebo kombinácii obidvoch;

iii) podrobný opis algoritmov alebo snímačov (v prípade potreby), použitých na identifikáciu, analýzu alebo diagnózu nesprávnej prevádzky systému regulovania NOx;

iv) toleranciu použitú na splnenie požiadaviek v oddiele 8.4.7.2, bez ohľadu na použité prostriedky.

8.3.3.2.

Doplňujúci materiál uvedený v oddiele 8.3.3.1 písm. b) sa považuje za prísne dôverný. Orgánu typového schvaľovania sa predkladá na požiadanie. Orgán typového schvaľovania tento materiál považuje za dôverný.

8.4.

►M8  Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IIIB  ◄

8.4.1.

Výrobca poskytne informácie, ktoré plne opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na reguláciu NOx, pomocou dokumentov uvedených v oddiele 2 doplnku 1 prílohy II a v oddiele 2 doplnku 3 prílohy II.

8.4.2.

Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v doplnku 1 oddiele 2.2.1.13 a v doplnku 3 oddiele 2.2.1.13 prílohy II uviesť charakteristiky tohto činidla, vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o zloženie a kvalitu.

8.4.3.

Stratégia regulovania emisií motora je funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území Spoločenstva, najmä pri nízkych teplotách okolia.

8.4.4.

Výrobca preukáže, že emisie amoniaku počas príslušného skúšobného cyklu emisií pri postupe typového schvaľovania, keď sa používa činidlo, neprekračujú priemernú hodnotu 25 ppm.

8.4.5.

Ak sa na necestný pojazdný stroj inštalujú alebo pripoja samostatné nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožní odobrať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

8.4.6.

Požiadavky na používanie a údržbu

8.4.6.1.

Typové schválenie je v súlade s článkom 4 ods. 3 podmienené poskytnutím písomných pokynov každému prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja, ktoré obsahujú:

a) podrobné upozornenia vysvetľujúce možné poruchy spôsobené nesprávnou prevádzkou, používaním alebo údržbou inštalovaného motora, spolu s príslušnými opatreniami na nápravu;

b) podrobné upozornenia o nesprávnom používaní stroja, ktoré môže spôsobiť poruchy motora, spolu s príslušnými opatreniami na nápravu;

c) informácie o správnom používaní činidla, spolu s pokynmi na dopĺňanie činidla v bežných intervaloch údržby;

d) jasné upozornenie, že osvedčenie o typovom schválení, vydané pre daný typ motora, je platné iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

i) motor sa spúšťa, používa a udržiava v súlade s dodanými pokynmi;

ii) na nápravu nesprávneho spustenia, používania alebo údržby sa vykonali okamžité opatrenia v súlade s opatreniami na nápravu, uvedenými v upozorneniach uvedených v písmenách a) a b);

iii) nenastalo úmyselné nesprávne používanie motora, najmä deaktivácia alebo nevykonávanie údržby EGR alebo systému dávkovania činidla.

Pokyny musia byť napísané jasne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v návode na obsluhu necestného pojazdného stroja alebo motora.

8.4.7.

Regulácia činidla (v prípade potreby)

8.4.7.1.

Typové schválenie je v súlade s ustanoveniami článku 4 oddielu 3podmienené poskytnutím ukazovateľov alebo iných vhodných prostriedkov, podľa konfigurácie necestného pojazdného stroja, ktoré informujú prevádzkovateľa:

a) o množstve činidla zostávajúceho v nádrži a pomocou ďalšieho osobitného signálu, keď zvyšné činidlo predstavuje menej než 10 % kapacity plnej nádrže;

b) keď sa nádrž s činidlom vyprázdni alebo takmer vyprázdni;

c) keď činidlo v nádrži nie je podľa nainštalovaných meracích prístrojov v súlade s charakteristikami uvedenými a zaznamenanými v doplnku 1 oddiele 2.2.1.13 a v doplnku 3 oddiele 2.2.1.13 prílohy II;

d) keď sa dávkovanie činidla preruší z iného dôvodu, než je zásah ECU motora alebo regulátora dávkovania v reakcii na prevádzkové podmienky motora, keď sa dávkovanie nevyžaduje, a to za predpokladu, že sa tieto prevádzkové podmienky sprístupnia orgánu typového schvaľovania.

8.4.7.2.

Podľa rozhodnutia výrobcu sú požiadavky na súlad činidla s uvedenými charakteristikami a s tým súvisiacou povolenou toleranciou emisií NOx splnené jedným z týchto spôsobov:

a) priamymi prostriedkami, ako napríklad použitie snímača kvality činidla;

b) nepriamymi prostriedkami, ako napríklad použitie snímača NOx vo výfuku na hodnotenie účinnosti činidla;

c) akýmikoľvek inými prostriedkami, ak ich účinnosť je minimálne rovnaká ako pri použití prostriedkov uvedených v písmene a) alebo b), a hlavné požiadavky tohto oddielu sú splnené.

▼M8

8.5.

Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IV

8.5.1.

Výrobca poskytne informácie, ktoré plne opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na reguláciu NOx, pomocou dokumentov uvedených v bode 2 doplnku 1 prílohy II a v bode 2 doplnku 3 prílohy II.

8.5.2.

Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území Únie, najmä pri nízkych teplotách okolia. Táto požiadavka sa neobmedzuje len na podmienky, za ktorých sa musí základná stratégia regulovania emisií používať podľa špecifikácie v bode 8.3.2.2.

8.5.3.

Pri použití činidla musí výrobca preukázať, že pri postupe typového schvaľovania emisie amoniaku počas mimocestného nestáleho (jazdného) cyklu (NRTC) so štartom za tepla alebo mimocestného stáleho (jazdného) cyklu (NRSC) neprekračujú priemernú hodnotu 10 ppm.

8.5.4.

Ak sa na necestný pojazdný stroj inštalujú alebo pripoja nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožní odobrať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

8.5.5.

V súlade s článkom 4 ods. 3 by sa typové schválenie malo podmieniť:

a) poskytnutím písomných pokynov na údržbu každému prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja;

b) poskytnutím dokumentov na inštaláciu od výrobcu pôvodného zariadenia v prípade motora vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora;

c) poskytnutím pokynov výrobcu pôvodného zariadenia v prípade systému výstrahy prevádzkovateľa, systému podnecovania a (v prípade potreby) ochrany pred zamrznutím činidla;

d) uplatňovanie ustanovení o pokynoch pre prevádzkovateľa, dokumentoch na inštaláciu, systéme výstrahy prevádzkovateľa, systéme podnecovania a o ochrane pred zamrznutím činidla, ktoré sú stanovené v doplnku 1 k tejto prílohe.

8.6.

Regulačná oblasť pre stupeň IV

V súlade s bodom 4.1.2.7 tejto prílohy, v prípade motorov stupňa IV nesmú emisie odobraté v regulačnej oblasti definované v prílohe I doplnku 2 prekročiť limitné hodnoty emisií uvedené v tabuľke 4.1.2.6 tejto prílohy o viac ako 100 %.

8.6.1.   Požiadavky na preukazovanie

Technická služba musí vybrať najviac tri náhodné body zaťaženia a otáčok v regulačnej oblasti na skúšanie. Technická služba tiež musí určiť náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška sa musí vykonať v súlade so základnými požiadavkami NRSC, pričom každý skúšobný bod musí byť vyhodnotený samostatne. Každý skúšobný bod musí splniť limitné hodnoty definované v bode 8.6.

8.6.2.   Skúšobné požiadavky

Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime skúšobných cyklov, ako je opísané v prílohe III.

Avšak v prípade, keď sa výrobca podľa bodu 1.2.1 prílohy III rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, skúška sa musí vykonať takto:

a) skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime skúšobných cyklov, ako je opísané v písmene a) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, ale pred postupmi, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky v písm. f) alebo po skúške v odstupňovanom modálnom cykle (Ramped modal cycle test) uvedenej v písm. a) až d) bodu 7.8.2.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, ale pred postupmi, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky v písm. e) podľa potreby;

b) skúšky sa musia vykonať podľa požiadaviek písmen b) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 s použitím metódy viacstupňových filtrov (jeden filter pre každý skúšobný bod) pre každý z troch vybraných skúšobných bodov;

c) pre každý skúšobný bod sa musí vypočítať špecifická emisná hodnota (v g/kWh);

d) emisné hodnoty sa môžu vypočítať na molárnom základe podľa doplnku A.7 alebo na hmotnostnom základe podľa doplnku A.8, ale mali by byť konzistentné s metódou použitou v prípade nespojitého režimu alebo skúšky v odstupňovanom modálnom cykle;

e) Na výpočty súčtu plynných emisií sa Nmode musí nastaviť na 1 a musí sa použiť váhový faktor 1;

f) na výpočty súčtu tuhých častíc sa použije metóda viacstupňových filtrov a na výpočty súčtu sa Nmode musí nastaviť na 1 a musí sa použiť váhový faktor 1.

8.7.

Overovanie emisií plynov z kľukovej skrine v prípade motorov stupňa IV

8.7.1.

Žiadne emisie z kľukovej skrine sa nesmú vypúšťať priamo do okolitého ovzdušia, okrem výnimiek uvedených v bode 8.7.3.

8.7.2.

Emisie z kľukovej skrine môžu byť z motorov vypúšťané do prúdu výfukových plynov pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu počas všetkých úkonov.

8.7.3.

Motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo plniacimi dúchadlami pre nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie z kľukovej skrine do okolitého ovzdušia. V tomto prípade sa emisie z kľukovej skrine musia pridať k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok v súlade s bodom 8.7.3.1 tohto bodu.

8.7.3.1.   Emisie z kľukovej skrine

Žiadne emisie z kľukovej skrine sa nesmú vypúšťať priamo do okolitého ovzdušia, okrem týchto výnimiek: motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo plniacimi dúchadlami pre nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie z kľukovej skrine do okolitého ovzdušia, ak sa emisie pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok. Výrobcovia využívajúci túto výnimku musia nainštalovať motory tak, aby sa dali všetky emisie kľukovej skrine odviesť do systému odoberania vzoriek emisií. Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine, ktoré sú počas všetkých úkonov odvedené do prúdu výfukových plynov pred zariadením dodatočnej úpravy výfukových plynov, nepovažujú za vypustené priamo do okolitého ovzdušia.

Emisie kľukovej skrine sa musia odviesť do výfukového systému, aby sa zmerali, týmto spôsobom:

a) materiál potrubia musí byť hladký, viesť elektrickú energiu a nesmie reagovať s emisiami kľukovej skrine. Dĺžka potrubia musí byť v rámci možností minimálna;

b) počet ohybov v potrubí laboratórnej kľukovej skrine musí byť minimálny a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší;

c) výfukové potrubie laboratórnej kľukovej skrine musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora pre protitlak kľukovej skrine;

d) Výfukové potrubie kľukovej skrine musí byť pripojené k neupraveným výfukovým plynom za akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy, za akýmkoľvek nainštalovaným výfukovým odporom a v dostatočnej vzdialenosti pred každou odberovou sondou s cieľom zabezpečiť úplné zmiešanie s výfukovými plynmi motora pred odobratím vzorky. Výfukové potrubie kľukovej skrine musí siahať do voľného prúdu výfukových plynov, aby nedošlo k vplyvom hraničnej vrstvy a podporilo sa zmiešavanie. Výstup výfukového potrubia kľukovej skrine môže smerovať akýmkoľvek smerom súvisiacim s prúdom neupravených výfukových plynov.

9.   VÝBER VÝKONNOSTNEJ KATEGÓRIE MOTOROV

9.1. Na účely stanovenia zhody motorov s meniacimi sa otáčkami definovanými v bode 1.A i) a 1.A iv) tejto prílohy s emisnými limitmi uvedenými v bode 4 tejto prílohy musia byť rozdelené do výkonnostných pásiem podľa najvyššej hodnoty čistého výkonu meraného v súlade s bodom 2.4 prílohy I.

9.2. Pre iné typy motorov sa použije menovitý čistý výkon.




Doplnok 1

Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

1.    Úvod

V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v nej zahrnuté požiadavky na motory, ktoré predpokladajú používanie činidla na zníženie emisií.

1.1.    Definície a skratky

„Diagnostický systém regulácie NOx (NCD)“ je systém motora, ktorý dokáže

a) zistiť poruchu regulácie NOx;

b) určiť pravdepodobnú poruchu systému regulácie NOx na základe informácií uložených v pamäti počítača a/alebo prečítaním týchto informácií v prístroji mimo vozidla.

„Porucha regulácie NOx (NCM)“ je pokus neoprávnene manipulovať so systémom regulácie NOx motora alebo porucha, ktorá ma vplyv na tento systém a vyplýva z pokusu o manipuláciu, podľa tejto smernice musí viesť zistenie takej poruchy k aktivácii systému výstrahy alebo podnecovania.

„Diagnostický poruchový kód (DTC)“ je číslicový alebo alfanumerický indikátor, ktorý identifikuje alebo označuje poruchu regulácie NOx.

„Potvrdený a aktívny diagnostický poruchový kód (DTC)“ je diagnostický poruchový kód, ktorý sa ukladá počas časového intervalu, v ktorom systém NCD zistí, že došlo k poruche.

„Snímací nástroj“ je zariadenie na externé skúšanie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD.

„Rad motorov podľa NCD“ je výrobcom stanovená skupina systémov motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky funkčných porúch regulácie NOx.

2.    Všeobecné požiadavky

Systém motora musí byť vybavený diagnostickým systémom regulácie NOx (NCD), ktorý dokáže identifikovať poruchy regulácie NOx (NCM) uvedené v tejto prílohe. Každý systém motorov, na ktorý sa vzťahuje tento bod, musí byť navrhnutý, zostrojený a namontovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok prevádzky. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, že motory, ktoré boli použité dlhšie, ako je ich životnosť špecifikovaná v bode 3.1 doplnku 5 prílohy III k tejto smernici, vykazujú určité zhoršenie výkonu a citlivosti diagnostického systému regulácie NOx (NCD), takže prahy špecifikované v tejto prílohe môžu byť prekročené predtým, ako budú systémy výstrahy a/alebo podnecovania aktivované.

2.1.    Požadované informácie

2.1.1.

Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 2.2.1.13 doplnku 3 prílohy II uviesť charakteristiky tohto činidla, vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu.

2.1.2.

Podrobné písomné informácie plne opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému výstrahy prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 4 a systému podnecovania prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 5 sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu v čase podania žiadosti o typové schválenie.

2.1.3.

Výrobca musí poskytnúť dokumenty na inštaláciu, ktoré keď ich použije výrobca pôvodného zariadenia, zabezpečia, že motor vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora, ak je nainštalovaný v stroji, bude fungovať spolu s potrebnými časťami stroja, spôsobom, ktorý bude v súlade s požiadavkami tejto prílohy. Táto dokumentácia musí obsahovať podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa systému motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné pre správnu inštaláciu systému motora do stroja.

2.2.    Prevádzkové podmienky

2.2.1.

Diagnostický systém regulácie NOx musí byť funkčný za týchto podmienok:

a) pri hodnotách teploty okolia medzi 266 K a 308 K (– 7 °C a 35 °C);

b) v nadmorských výškach pod 1 600  m;

c) pri teplotách chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C).

Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, ak sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nezamrzne).

2.3.    Ochrana pred zamrznutím činidla

2.3.1.

Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž činidla a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.3.

2.3.1.1.

Používanie nevyhrievanej nádrže a dávkovacieho systému činidla musí byť označené v písomných pokynoch pre majiteľa vozidla.

2.3.2.

Nádrž s činidlom a systém dávkovania

2.3.2.1.

Ak činidlo zamrzlo, činidlo sa musí dať použiť maximálne do 70 minút po naštartovaní motora pri teplote okolia 266 K (– 7 °C).

2.3.2.2.

Konštrukčné kritériá pre vyhrievaný systém

Vyhrievaný systém musí byť navrhnutý tak, že pri skúšaní spĺňa výkonnostné požiadavky stanovené v tomto bode podľa definovaného postupu.

2.3.2.2.1. Nádrž a dávkovací systém činidla sa odstaví na 72 hodín pri teplote 255 K (– 18 °C) alebo kým väčšina činidla nestuhne podľa toho, čo nastane skôr.

2.3.2.2.2. Po dobe odstavenia uvedenej v bode 2.3.2.2.1 sa stroj/motor naštartuje a nechá sa bežať pri teplote okolia 266 K (– 7 °C) alebo nižšej takto:

a) 10 až 20 minút voľnobehu;

b) za ktorým nasleduje max. 50 minút pri max. 40 % menovitom zaťažení.

2.3.2.2.3. Na záver skúšobného postupu bodu 2.3.2.2.2 musí byť systém dávkovania plne funkčný.

2.3.2.3.

Hodnotenie konštrukčných kritérií sa môže vykonať v studenej skúšobnej komore s použitím celého stroja alebo častí, ktoré zodpovedajú častiam, ktoré sa majú nainštalovať na stroj alebo na základe skúšok v teréne.

2.3.3.

Aktivácia systému výstrahy a systému podnecovania prevádzkovateľa pre nevyhrievaný systém

2.3.3.1.

Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať, ak činidlo nie je dávkované pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7 °C).

2.3.3.2.

V prípade, že sa činidlo nezačne dávkovať pri teplote ≤ 266 K (– 7 °C), maximálne do 70 minút sa musí aktivovať systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4.

2.4.    Diagnostické požiadavky

2.4.1.

Diagnostický systém regulácie NOx musí byť schopný identifikovať poruchy regulácie NOx uvedené v tejto prílohe prostredníctvom diagnostických poruchových kódov uložených v počítačovej pamäti a na požiadanie umožniť prečítanie tejto informácie v prístroji mimo vozidlo.

2.4.2.

Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických poruchových kódov

2.4.2.1.

Diagnostický systém regulácie NOx musí zaznamenať DTC v prípade každej zreteľnej poruchy regulácie NOx.

2.4.2.2.

Diagnostický systém regulácie NOx musí do 60 minút prevádzky motora zistiť, či je prítomná identifikovateľná porucha. Vtedy sa uloží „potvrdený a aktívny DTC“ a aktivuje sa systém výstrahy podľa bodu 4.

2.4.2.3.

Ak sa v prípade monitorov na presné zistenie a potvrdenie poruchy regulácie NOx (napr. v prípade monitorov používajúcich štatistické modely alebo spotrebu kvapaliny v stroji) vyžaduje viac ako 60 minút prevádzkového času, schvaľovací orgán môže povoliť dlhší časový interval na monitorovanie za predpokladu, že výrobca zdôvodní potrebu dlhšieho intervalu (a to technickými podkladmi, výsledkami pokusov, internou praxou, atď.).

2.4.3.

Požiadavky na vymazávanie diagnostických poruchových kódov (DTC)

a) Diagnostické poruchové kódy nemôžu byť vymazané samotným systémom NCD z počítačovej pamäte, pokiaľ nebola odstránená porucha súvisiaca s diagnostickým poruchovým kódom.

b) Systém NCD môže vymazať všetky poruchové kódy na požiadanie prostredníctvom vlastného snímača alebo nástroja údržby, ktorý poskytuje výrobca motora na požiadanie, alebo prostredníctvom prístupového kódu poskytnutého výrobcom motora.

2.4.4.

Systém NCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa kedykoľvek v priebehu celej životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu doby opotrebovania stroja. Systém rovnako nesmie obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému NCD rokmi.

2.4.5.

Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému NCD musia byť odolné proti neoprávnenej manipulácii.

2.4.6.

Rad motorov podľa NCD

Výrobca je zodpovedný za určenie radu motorov podľa NCD. Vytváranie skupín systémov motorov v rámci radu motorov podľa NCD sa vykoná na základe osvedčeného odborného úsudku a musí ho schváliť správny orgán.

Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, môžu napriek tomu patriť do rovnakého radu motorov podľa NCD.

2.4.6.1.   Parametre vymedzujúce rad motorov podľa NCD

Rad motorov podľa NCD je vymedzený základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre systémy motorov v rámci radu.

Aby mohli byť systémy motorov považované za motory toho istého radu motorov podľa NCD, musia si byť podobné v týchto základných parametroch:

a) systémy regulácie emisií;

b) metódy monitorovania NCD;

c) kritériá na monitorovanie NCD;

d) monitorovacie parametre (napr. frekvencia).

Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť schvaľovací orgán.

Výrobca môže požiadať schvaľovací orgán o schválenie malých rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky diagnostického systému regulácie NOx, pokiaľ ide o zmenu konfigurácie motora, vtedy, keď tieto metódy považuje výrobca za podobné a líšia sa len v špecifických charakteristikách daných komponentov (napr. vo veľkosti, prietoku výfukových plynov atď.); alebo je ich podobnosť stanovená na základe osvedčeného odborného úsudku.

3.    Požiadavky na údržbu

3.1. Výrobca dodá alebo zariadi, aby všetkým majiteľom nových motorov alebo strojov boli dodané písomné pokyny o systéme regulácie emisií a o jeho správnom používaní.

V uvedených pokynoch sa uvádza, že v prípade, ak systém regulácie emisií nefunguje správne, prevádzkovateľ bude o probléme informovaný systémom výstrahy prevádzkovateľa, a že aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa v dôsledku ignorovania tejto výstrahy povedie k tomu, že vozidlo nebude schopné vykonávať svoju úlohu.

3.2. V pokynoch sa uvádzajú požiadavky na správne používanie a údržbu motorov s cieľom zachovať ich emisné parametre, prípadne aj na správne používanie spotrebiteľných činidiel.

3.3. Pokyny musia byť napísané jasne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v návode na obsluhu necestného pojazdného stroja alebo motora.

3.4. V pokynoch sa musí uviesť, či prevádzkovateľ musí dopĺňať upotrebiteľné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. Uvedie aj požadovanú kvalitu činidla. Uvádza sa v nich, ako by mal prevádzkovateľ doplniť nádrž činidla. Informácie musia tiež udávať pravdepodobnú rýchlosť spotreby činidla pre daný typ motora a spôsob, ako často sa má dopĺňať.

3.5. V pokynoch musí výrobca uviesť, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so správnymi špecifikáciami je povinné, aby motor zodpovedal požiadavkám na vydanie typového schválenia pre daný typ motora.

3.6. V pokynoch musí byť vysvetlené, ako funguje systém výstrahy prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa. Okrem toho v nich musia byť vysvetlené dôsledky ignorovania systému výstrahy a nedoplnenia činidla alebo neodstránenia problému, pokiaľ ide o výkon vozidla a protokolovanie chýb.

4.    Systém výstrahy prevádzkovateľa

4.1. Súčasťou stroja musí byť aj systém výstrahy prevádzkovateľa používajúci vizuálnu výstrahu, ktorá informuje prevádzkovateľa o tom, že hladina činidla je nízka, kvalita činidla je nedostatočná, že došlo k prerušeniu dávkovania alebo poruche typu špecifikovaného v bode 9, čo v prípade, ak nedôjde k včasnej náprave, povedie k aktivácii systému podnecovania prevádzkovateľa. Systém výstrahy musí byť aktívny aj v prípade aktivovania systému podnecovania prevádzkovateľa opísaného v bode 5.

4.2. Výstraha nesmie byť rovnaká ako výstraha použitá v prípade signalizácie poruchy alebo inej údržby motora, avšak môže použiť rovnaký systém výstrahy.

4.3. Systém výstrahy prevádzkovateľa môže pozostávať z jednej alebo viacerých kontroliek alebo môže zobrazovať krátke správy, ktoré napríklad jednoznačne indikujú:

 zostávajúci čas pred aktiváciou podnetov nízkoúrovňového alebo silného podnecovania,

 úroveň nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, napr. úroveň zníženia krútiaceho momentu,

 podmienky, za ktorých je možné zrušiť zablokovanie stroja.

V prípade, že sa uvádzajú správy, systém používaný na zobrazovanie týchto správ môže byť rovnaký ako systém používaný na iné účely údržby.

4.4. Podľa voľby výrobcu môže systém výstrahy zahŕňať akustický komponent na varovanie prevádzkovateľa. Zrušenie akustických varovaní prevádzkovateľom je povolené.

4.5. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa aktivuje tak, ako je uvedené v bodoch 2.3.3.1, 6.2, 7.2, 8.4 a 9.3.

4.6. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí deaktivovať, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa nesmie deaktivovať automaticky bez toho, aby bol odstránený dôvod na jeho aktiváciu.

4.7. Systém výstrahy môže byť dočasne prerušený iným výstražným signálom poskytujúcim dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

4.8. Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému výstrahy prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11.

4.9. Súčasne so žiadosťou o typové schválenie podľa tejto smernice výrobca preukáže funkčnosť systému výstrahy prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11.

5.    Systém podnecovania prevádzkovateľa

5.1.

Súčasťou stroja musí byť systém podnecovania prevádzkovateľa založený na jednom z týchto princípov:

5.1.1. dvojstupňový systém podnecovania, ktorý sa začína nízkoúrovňovým podnecovaním (obmedzenie výkonu) a po ňom nasleduje silné podnecovanie (účinné zablokovanie prevádzky stroja);

5.1.2. jednostupňový systém silného podnecovania (účinné zablokovanie prevádzky stroja) aktivovaný za podmienok systému nízkoúrovňového podnecovania podľa špecifikácie v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

5.2.

Na základe predchádzajúceho schválenia orgánom typového schvaľovania, motor môže byť vybavený prostriedkom na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa počas stavu núdze vyhlásenej národnou alebo regionálnou vládou, ich pohotovostnými službami alebo ozbrojenými zložkami.

5.3.

Systém nízkoúrovňového podnecovania

5.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa musí aktivovať potom, ako nastane ktorákoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

5.3.2. Systém nízkoúrovňového podnecovania postupne zníži maximálne možný krútiaci moment motora v celom rozsahu jeho otáčok o 25 % medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a bodom prerušenia regulátora, ako je zobrazené na obrázku 1. Miera zníženia krútiaceho momentu musí byť minimálne 1 %/min.

5.3.3. Môžu sa použiť iné opatrenia podnecovania, ktoré sa preukážu orgánu typového schvaľovania s tým, že ich úroveň silného podnecovania je rovnaká alebo vyššia.

Obrázok 1

Schéma zníženia krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní

image

5.4.

Systém silného podnecovania

5.4.1. Systém silného podnecovania sa musí aktivovať potom, ako nastane ktorákoľvek z podmienok uvedených v bodoch 2.3.3.2, 6.3.2, 7.3.2, 8.4.2 a 9.4.2.

5.4.2. Systém silného podnecovania musí znížiť použiteľnosť stroja na úroveň, ktorá je dostatočne zaťažujúca a prinúti prevádzkovateľa vyriešiť všetky problémy súvisiace s bodmi 6 až 9. Prípustné sú tieto stratégie:

5.4.2.1. Krútiaci moment medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a momentom prerušenia regulátora sa musí postupne znižovať z nízkoúrovňového podnecovania krútiaceho momentu na obrázku 1 minimálne 1 % za minútu na 50 % maximálneho krútiaceho momentu alebo menej a otáčky motora sa musia postupne znižovať na 60 % menovitých otáčok alebo menej v rámci rovnakého časového intervalu ako prebieha znižovanie krútiaceho momentu, podľa obrázku 2.

Obrázok 2 Schéma zníženia krútiaceho momentu pri silnom podnecovaní image

5.4.2.2. Môžu sa použiť iné opatrenia na podnecovanie, ktoré sa preukážu orgánu typového schvaľovania s tým, že ich úroveň silného podnecovania je rovnaká alebo vyššia.

5.5.

S cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa bezpečnosti a umožniť samoopravnú diagnostiku, použitie funkcie zablokovania podnecovania z dôvodu uvoľnenia plného výkonu motora sa povoľuje za predpokladu, že:

 je aktívna maximálne 30 minút a

 obmedzuje sa na 3 aktivácie počas každého intervalu, keď je systém výstrahy prevádzkovateľa aktívny.

5.6.

Systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí deaktivovať, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa nesmie automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod na jeho aktiváciu.

5.7.

Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11.

5.8.

Súčasne so žiadosťou o typové schválenie podľa tejto smernice výrobca musí preukázať činnosť systému podnecovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11.

6.    Dostupnosť činidla

6.1.    Ukazovateľ hladiny činidla

Stroj musí mať ukazovateľ, ktorý jasne informuje prevádzkovateľa o hladine činidla v nádrži. Minimálna akceptovateľná úroveň výkonnosti pre ukazovateľ činidla je tá, pri ktorej musí nepretržite indikovať hladinu činidla, pričom systém výstrahy prevádzkovateľa uvedený v bode 4 je aktivovaný. Ukazovateľ činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla alebo odhadovaný zvyšný počet prevádzkových hodín.

6.2.    Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa

6.2.1. Systém výstrahy prevádzkovateľa uvedený v bode 4 sa musí aktivovať, keď hladina činidla klesne pod 10 % objemu nádrže činidla alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.

6.2.2. Výstraha musí byť v spojitosti s ukazovateľom činidla jasná, aby prevádzkovateľ pochopil, že hladina činidla je nízka. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, prostredníctvom vizuálnej výstrahy sa zobrazí správa indikujúca nízku úroveň činidla (napr. „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“ alebo „nízka hladina činidla“).

6.2.3. Systém výstrahy prevádzkovateľa nemusí byť na začiatku stále aktivovaný (napr. správa sa nemusí stále zobrazovať), avšak aktivácia musí naberať na intenzite až bude zobrazená stále v prípade, keď je nádrž s činidlom prázdna a vtedy, keď sa dosiahne bod, kedy sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa (napr. frekvencia, pri ktorej kontrolka bliká). Vyvrcholí upozornením prevádzkovateľa na úrovni, ktorú zvolí výrobca, toto upozornenie však musí byť v momente, keď sa systém podnecovania prevádzkovateľa uvedený v bode 6.3 uvedie do činnosti výraznejšie, ako keď bol aktivovaný po prvý raz.

6.2.4. Nepretržitá výstraha sa nesmie dať ľahko zablokovať alebo ignorovať. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa explicitná správa (napr. „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“ alebo „doplniť činidlo“). Nepretržité varovanie môže byť dočasne prerušené inými výstražnými signálmi poskytujúcimi dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

6.2.5. Nesmie existovať možnosť vypnúť systém výstrahy prevádzkovateľa, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu jeho aktiváciu.

6.3.    Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

6.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak hladina v nádrži činidla klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.

6.3.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak je nádrž činidla prázdna (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo pri akejkoľvek hladine pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.

6.3.3. S výnimkou v rozsahu povolenom v bode 5.5 nesmie byť možné vypnúť systém nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu jeho príslušnú aktiváciu.

7.    Monitorovanie kvality činidla

7.1.

Motor alebo stroj musí byť vybavený prostriedkami zisťujúcimi prítomnosť nesprávneho činidla na prístrojovej doske.

7.1.1. Výrobca musí stanoviť minimálnu prípustnú koncentráciu činidla CDmin, ktorá vedie k emisiám z výfukového potrubia neprekračujúcim hodnotu 0,9 g/kWh.

7.1.1.1. Správna hodnota CDmin sa musí preukázať počas typového schvaľovania postupom vymedzeným v bode 12 a zaznamená sa v rozšírenej dokumentácii uvedenej v bode 8 prílohy I.

7.1.2. Akákoľvek koncentrácia činidla nižšia ako CDmin musí byť zistená a považovaná na účely bodu 7.1 za nesprávne činidlo.

7.1.3. Kvalite činidla sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo kvality činidla“). Počítadlo kvality činidla musí udávať počet prevádzkových hodín motora s nesprávnym činidlom.

7.1.3.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu kvality činidla spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 8 a 9 do jedného počítadla.

7.1.4. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla kvality činidla sú opísané v bode 11.

7.2.

Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa

Keď monitorovací systém potvrdí, že kvalita činidla je nesprávna, systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, musí zobraziť správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“, alebo „zistené nesprávne činidlo“).

7.3.

Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

7.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

7.3.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa kvalita činidla nenapraví v priebehu maximálne 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

7.3.3. Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

8.    Činnosť dávkovania činidla

8.1.

Motor musí obsahovať prostriedok na určenie prerušenia dávkovania.

8.2.

Počítadlo činnosti dávkovania činidla

8.2.1. Činnosti dávkovania sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo činnosti dávkovania“) Toto počítadlo musí udávať prevádzkové hodiny motora, ktoré sa vyskytnú s prerušením činnosti dávkovania činidla. Toto sa nevyžaduje, ak si takéto prerušenie vyžaduje ECU motora, pretože prevádzkové podmienky stroja sú také, že emisné charakteristiky stroja nevyžadujú dávkovanie činidla.

8.2.1.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu dávkovania činidla spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7 a 9 do jedného počítadla.

8.2.2. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla dávkovania činidla sú opísané v bode 11.

8.3.

Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa

Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade prerušenia dávkovania, ktoré určí počítadlo činnosti dávkovania podľa bodu 8.2.1. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. „porucha dávkovania močoviny“, „porucha dávkovania AdBlue“ alebo „porucha dávkovania činidla“).

8.4.

Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

8.4.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak sa dávkovanie činidla nenapraví v priebehu maximálne 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3.

8.4.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa dávkovanie činidla nenapraví v priebehu maximálne 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3.

8.4.3. Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

9.    Poruchy monitorovania, ktoré môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii

9.1.

Okrem hladiny činidla v nádrži, kvality činidla a prerušenia dávkovania, sa musia monitorovať tieto poruchy, pretože môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii:

i) ventil EGR s obmedzenou činnosťou;

ii) poruchy diagnostického systému regulácie NOx podľa opisu v bode 9.2.1.

9.2.

Požiadavky na monitorovanie

9.2.1.

Diagnostický systém regulácie NOx sa musí monitorovať z dôvodu elektrických porúch a odstránenia alebo deaktivácie ktoréhokoľvek snímača, ktorý mu bráni diagnostikovať akékoľvek iné poruchy uvedené v bodoch 6 až 8 (monitorovanie komponentov).

Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostickú schopnosť, obsahuje snímače, ktoré priamo merajú koncentráciu NOx, snímače kvality močoviny, snímače okolitého prostredia a snímače používané na monitorovanie činnosti dávkovania činidla, výšky hladiny činidla alebo spotreby činidla.

9.2.2.

Počítadlo ventila EGR

9.2.2.1. Ventilu EGR s obmedzenou činnosťou sa priradí osobitné počítadlo. Počítadlo ventilu EGR musí udávať počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že diagnostický chybový kód, súvisiaci s ventilom EGR s obmedzenou činnosťou, je aktívny.

9.2.2.1.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu ventilu EGR s obmedzenou činnosťou spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.3 do jedného počítadla.

9.2.2.2. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch ventilu EGR sú opísané v bode 11.

9.2.3.

Počítadlo, resp. počítadlá systému NCD

9.2.3.1. Každej poruche monitorovania uvedenej v bode 9.1 ii) sa priradí osobitné počítadlo. Počítadlá systému NCD udávajú počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že diagnostický poruchový kód spojený s poruchou systému NCD, je aktívny. Zoskupovanie viacerých chýb do jedného počítadla je povolené.

9.2.3.1.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu systému NCD spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.2 do jedného počítadla.

9.2.3.2. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie počítadla, resp. počítadiel a mechanizmoch systému NCD sú opísané v bode 11.

9.3.

Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa

Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade výskytu ktorejkoľvek z porúch uvedených v bode 9.1 a musí indikovať, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu niektorý z dôvodov výstrahy (napríklad „ventil dávkovania činidla je odpojený“ alebo „kritická porucha spojená s emisiami“).

9.4.

Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

9.4.1.

Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak sa chyba špecifikovaná v bode 9.1 nenapraví v priebehu maximálne 36 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

9.4.2.

Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa chyba špecifikovaná v bode 9.1 nenapraví v priebehu maximálne 100 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

9.4.3.

Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

9.5.

Ako alternatívu k požiadavkám v bode 9.2 môže výrobca použiť snímač NOx umiestnený vo výfukovom potrubí. V takom prípade:

 hodnota NOx nesmie prekročiť prah 0,9 g/kWh,

 môže sa použiť hlásenie jedinej poruchy „vysoký obsah NOx – príčina neznáma“,

 bod 9.4.1 musí znieť „v priebehu 10 prevádzkových hodín motora“,

 bod 9.4.2 musí znieť „v priebehu 20 prevádzkových hodín motora“.

10.    Požiadavky na preukazovanie

10.1.    Všeobecné ustanovenia

Súlad s požiadavkami tejto prílohy sa, ako je uvedené v tabuľke 1 a špecifikované v tomto bode, musí preukázať počas typového schvaľovania:

a) preukázaním aktivácie systému výstrahy;

b) preukázaním aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania, ak jestvuje;

c) preukázaním aktivácie systému silného podnecovania.



Tabuľka 1

Uvedenie obsahu procesu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodov 10.3 a 10.4 tohto doplnku

Mechanizmus

Prvky preukazovania

Aktivácia systému výstrahy uvedená v bode 10.3 tohto doplnku

— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

— doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

Aktivácia systému nízkoúrovňového podnecovania uvedená v bode 10.4 tohto doplnku

— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

— doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

— 1 skúška zníženia krútiaceho momentu

Aktivácia systému silného podnecovania uvedená v bode 10.4.6 tohto doplnku

— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

— doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

10.2.    Rady motorov alebo rady motorov podľa NCD

Súlad radu motorov alebo radu motorov podľa NCD s požiadavkami tohto bodu 10 sa môže preukazovať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže schvaľovaciemu orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci radu podobné.

10.2.1.

Preukazovanie, že monitorovacie systémy pre ostatných členov radu motorov podľa NCD sú podobné sa môže vykonať tak, že sa schvaľovacím orgánom predložia také prvky ako algoritmy, funkčné analýzy atď.

10.2.2.

Skúšaný motor vyberie výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom. Môže, ale nemusí to byť základný motor posudzovaného radu.

10.2.3.

Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa NCD, ktorý už bol typovo schválený podľa bodu 10.2.1 (obrázok 3), súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci posudzovaných radov motorov a radov motorov podľa NCD podobné.

image

10.3.    Preukázanie aktivácie systému výstrahy

10.3.1.

Súlad aktivácie varovného systému sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a kategóriou jednej poruchy posudzovanej v bode 7 až 9 tejto prílohy.

10.3.2.

Výber porúch, ktoré sa majú podrobiť skúške

10.3.2.1.

S cieľom preukázať aktiváciu systému výstrahy v prípade chybnej kvality činidla sa musí vybrať činidlo so zriedenou účinnou zložkou, ktorá je zriedená minimálne v takom pomere, akú oznámil výrobca v súlade s požiadavkami bodu 7 tejto prílohy.

10.3.2.2.

S cieľom preukázať aktiváciu systému výstrahy v prípade porúch definovaných v bode 9 tejto prílohy, ktoré možno pripísať nepovolenej manipulácii, sa výber musí vykonať v súlade s týmito požiadavkami:

10.3.2.2.1. Výrobca musí predložiť schvaľovaciemu orgánu zoznam takýchto potenciálnych porúch.

10.3.2.2.2. Poruchu, ktorá sa má posudzovať v skúške, musí vybrať schvaľovací orgán zo zoznamu uvedeného v bode 10.3.2.2.1.

10.3.3.

Preukázanie

10.3.3.1.

Na účely tohto preukázania sa vykoná samostatná skúška pre každú z porúch posudzovaných v bode 10.3.1.

10.3.3.2.

Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna porucha okrem poruchy podrobovanej skúške.

10.3.3.3.

Pred začatím skúšky musia byť všetky diagnostické poruchové kódy vymazané.

10.3.3.4.

Poruchy podrobované skúške môžu byť na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulované.

10.3.3.5.

Zisťovanie iných porúch ako nedostatok činidla

V prípade iných porúch ako nedostatok činidla, keď je porucha pôvodná alebo simulovaná, sa zisťovanie takejto poruchy vykonáva takto:

10.3.3.5.1. Systém NCD musí zareagovať na zavedenie poruchy spôsobom, ktorý orgán typového schvaľovania vybral ako vhodný, v súlade s ustanoveniami tohto doplnku. Považuje sa to za preukázané, ak dôjde k aktivácii dvoch skúšobných cyklov NCD nasledujúcich za sebou podľa bodu 10.3.3.7 tohto doplnku.

Ak bolo v opise monitorovania uvedené a schvaľovacím orgánom schválené, že konkrétny motor si vyžaduje viac ako dva skúšobné cykly NCD na dokončenie monitorovania, počet skúšobných cyklov NCD sa môže zvýšiť na 3 skúšobné cykly NCD.

Každý jednotlivý skúšobný cyklus NCD môže byť v priebehu preukazovacej skúšky oddelený vypnutím motora. V rámci časového úseku do ďalšieho naštartovania sa musí zobrať do úvahy monitorovanie, ku ktorému môže dôjsť po vypnutí motora, a všetky podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k monitorovaniu po ďalšom naštartovaní.

10.3.3.5.2. Preukázanie aktivácie systému výstrahy sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.2.1 bol systém výstrahy riadne aktivovaný a DTC pre vybranú poruchu je v stave „potvrdený a aktívny“.

10.3.3.6.

Zisťovanie v prípade nedostatku činidla

Na účely preukázania aktivácie systému výstrahy v prípade nedostatku činidla je systém motora prevádzkovaný v priebehu jedného alebo viacerých skúšobných cyklov NCD podľa uváženia výrobcu.

10.3.3.6.1. Preukazovanie sa začne pri hladine činidla v nádrži, ktorá má byť dohodnutá medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom, musí však predstavovať najmenej 10 percent menovitého objemu nádrže.

10.3.3.6.2. Systém výstrahy sa považuje za správne fungujúci, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) systém výstrahy bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnej 10 % kapacity nádrže činidla a

b) „nepretržitý“ systém výstrahy bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote stanovenej výrobcom v súlade s ustanoveniami bodu 6 tejto prílohy.

10.3.3.7.

Skúšobný cyklus NCD

10.3.3.7.1. Skúšobný cyklus NCD posudzovaný v tomto bode 10 s cieľom preukázať správne fungovanie systému NCD je cyklus NRTC so štartom za tepla.

10.3.3.7.2. Na požiadanie výrobcu a po schválení schvaľovacím orgánom sa pre špecifický monitor môže použiť alternatívny skúšobný cyklus NCD (napr. NRSC). Žiadosť musí obsahovať prvky (odborné posudky, simulácie, výsledky skúšok, atď.), ktorými sa preukážu tieto skutočnosti:

a) požadovaný skúšobný cyklus preukáže monitorovacie zariadenie, ktoré bude pracovať počas skutočnej prevádzky a

b) použitý skúšobný cyklus NCD špecifikovaný v bode 10.3.3.7.1 nie je najvhodnejším pre posudzované monitorovanie.

10.3.4.

Preukázanie aktivácie systému výstrahy sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.3 bol systém výstrahy riadne aktivovaný.

10.4.    Preukazovanie aktivácie systému podnecovania

10.4.1.

Preukazovanie aktivácie systému podnecovania sa vykonáva skúškami uskutočnenými na skúšobnom zariadení motora.

10.4.1.1.

Všetky komponenty vozidla alebo podsystémy, ktoré nie sú fyzicky namontované na systéme motora, ako sú snímače teploty okolia, snímače hladiny a systémy výstrahy a informovania prevádzkovateľa, ktoré si vyžadujú preukázanie, musia byť na tento účel pripojené k systému motora alebo musia byť simulované, k spokojnosti schvaľovacieho orgánu.

10.4.1.2.

Ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, preukazovacie skúšky sa môžu vykonať na kompletnom stroji alebo strojnom zariadení buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

10.4.2.

Skúšobným postupom sa musí preukázať aktivácia systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy.

10.4.3.

Na účely tohto preukázania:

a) schvaľovací orgán musí okrem nedostatku činidla vybrať jednu z porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy, ktorá sa predtým použila pri preukazovaní aktivácie systému výstrahy;

b) výrobcovi musí byť po dohode so schvaľovacím orgánom povolené zrýchliť skúšku simuláciou dosiahnutia určitého počtu prevádzkových hodín;

c) dosiahnutie zníženia krútiaceho momentu požadované pre nízke podnecovanie sa môže preukázať súčasne so schvaľovacím procesom celkovej výkonnosti motora vykonaným v súlade s touto smernicou. Samostatné meranie krútiaceho momentu počas preukazovania systému podnecovania sa v tomto prípade nevyžaduje;

d) silné podnecovanie sa musí preukázať podľa požiadaviek bodu 10.4.6 tohto doplnku.

10.4.4.

Výrobca musí okrem toho preukázať činnosť systému podnecovania za tých podmienok porúch vymedzených v bodoch 7, 8 a 9 tejto prílohy, ktoré neboli vybrané na použitie v preukazovacích skúškach opísaných v bodoch 10.4.1 až 10.4.3.

Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

10.4.4.1.

Tieto dodatočné preukazovania musia najmä preukázať k spokojnosti schvaľovacieho orgánu zahrnutie správneho mechanizmu zníženia krútiaceho momentu do elektronickej riadiacej jednotky motora.

10.4.5.

Preukazovacia skúška systému nízkoúrovňového podnecovania

10.4.5.1.

Toto preukazovanie sa musí začať, keď bol systém výstrahy, prípadne systém „nepretržitej“ výstrahy aktivovaný v dôsledku zistenia poruchy, ktorú vybral schvaľovací orgán.

10.4.5.2.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať dovtedy, kým dostupnosť činidla nedosiahne hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže alebo hodnotu stanovenú výrobcom v súlade s bodom 6.3.1 tejto prílohy, pri ktorej má pracovať systém nízkoúrovňového podnecovania.

10.4.5.2.1. Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulovať nepretržitý chod extrahovaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

10.4.5.3.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade inej poruchy, ako je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa systém nízkoúrovňového podnecovania aktivuje.

10.4.5.4.

Preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.5.2 a 10.4.5.3 výrobca preukázal schvaľovaciemu orgánu, že elektronická riadiaca jednotka motora aktivovala mechanizmus zníženia krútiaceho momentu.

10.4.6.

Preukazovacia skúška systému silného podnecovania

10.4.6.1.

Toto preukazovanie sa musí začať od stavu, keď systém nízkoúrovňového podnecovania bol predtým aktivovaný, a môže sa vykonať ako pokračovanie skúšok vykonaných s cieľom preukázať systém nízkoúrovňového podnecovania.

10.4.6.2.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora musí byť v chode až pokiaľ sa nádrž činidla nevyprázdni alebo nedosiahne hodnotu pod 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa, podľa výrobcu, aktivuje systém silného podnecovania.

10.4.6.2.1. Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulovať nepretržitý chod extrahovaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

10.4.6.3.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade inej poruchy, ako je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa systém silného podnecovania aktivuje.

10.4.6.4.

Preukázanie systému silného podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.6.2 a 10.4.6.3 výrobca preukázal orgánu typového schvaľovania, že mechanizmus silného podnecovania, posudzovaný v tejto prílohe, bol aktivovaný.

10.4.7.

Alternatívne, ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, môže sa preukázanie mechanizmov podnecovania vykonať na kompletnom stroji v súlade s požiadavkami bodu 5.4 buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

10.4.7.1.

Stroj sa musí prevádzkovať dovtedy, kým počítadlo spojené s vybranou poruchou nedosiahne príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku, prípadne kým sa nádrž činidla buď nevyprázdni, alebo hladina neklesne pod hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa výrobca rozhodol aktivovať systém silného podnecovania.

11.    Opis aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa

11.1.

S cieľom doplniť požiadavky uvedené v tejto prílohe týkajúce sa aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa, v tomto bode 11 sa špecifikujú technické požiadavky na uskutočňovanie aktivačných a deaktivačných mechanizmov.

11.2.

Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému výstrahy

11.2.1.

Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí aktivovať v prípade, keď diagnostický poruchový kód (DTC) spojený s poruchou regulácie NOx odôvodňujúcou jeho aktiváciu, je v stave uvedenom v tabuľke 2 tohto doplnku.



Tabuľka 2

Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa

Typ poruchy

Stav DTC pre aktiváciu systému výstrahy

Nízka kvalita činidla

potvrdený a aktívny

Prerušenie dávkovania

potvrdený a aktívny

Ventil EGR s obmedzenou činnosťou

potvrdený a aktívny

Porucha monitorovacieho systému

potvrdený a aktívny

Prípadne prah NOx

potvrdený a aktívny

11.2.2.

Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí deaktivovať v prípade, keď diagnostický systém vyhodnotí, že porucha prislúchajúca tejto výstrahe už neexistuje alebo keď snímací nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré odôvodňujú jeho aktiváciu.

11.2.2.1.   Požiadavky na vymazanie „informácií o regulácii NOx

11.2.2.1.1.   Vymazanie/opätovné nastavenie „informácií o regulácii NOx“ snímacím nástrojom

Na základe príkazu zo snímacieho nástroja sa ďalej uvedené údaje vymažú z pamäte počítača alebo opätovne nastavia na hodnotu stanovenú v tomto doplnku (pozri tabuľku 3).



Tabuľka 3

Vymazanie/opätovné nastavenie „informácií o regulácii NOx“ snímacím nástrojom

Informácie o regulácii NOx

Vymazateľné

Opätovne nastaviteľné

Všetky DTC

X

 

Hodnota odčítaná z počítadla s najvyšším počtom prevádzkových hodín motora

 

X

Počet prevádzkových hodín motora odčítaný z počítadla(-diel) NCD

 

X

11.2.2.1.2.

Informácie o regulácii NOx nesmú byť zmazané v dôsledku odpojenia batérie(-í) stroja.

11.2.2.1.3.

Vymazanie „informácií o regulácii NOx“ je možné len v podmienkach „vypnutého motora“.

11.2.2.1.4.

Pri vymazávaní „informácií o regulácii NOx“ vrátane DTC sa nesmie stav žiadneho počítadla priradeného k týmto poruchám a uvedeného v tejto prílohe vymazať, ale musí sa znovu nastaviť na hodnotu stanovenú v príslušnom bode tejto prílohy.

11.3.

Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému podnecovania prevádzkovateľa

11.3.1.

Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje, keď je systém výstrahy aktívny a počítadlo prislúchajúce typu poruchy regulácie NOx odôvodňujúcej jeho aktiváciu, dosiahlo hodnotu uvedenú v tabuľke 4 tohto doplnku.

11.3.2.

Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje, keď systém už viac nezisťuje funkčnú poruchu odôvodňujúcu jeho aktiváciu, alebo keď snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal informácie, vrátane DTC, súvisiace s poruchami odôvodňujúcimi jeho aktiváciu.

11.3.3.

Systém výstrahy prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí okamžite aktivovať, resp. deaktivovať v súlade s ustanoveniami bodu 6 tejto prílohy po posúdení množstva činidla v jeho nádrži. V takom prípade aktivačné a deaktivačné mechanizmy nesmú závisieť od statusu žiadneho súvisiaceho DTC.

11.4.

Mechanizmus počítadla

11.4.1.   Všeobecné informácie

11.4.1.1.

V záujme splnenia požiadaviek tejto prílohy musí systém obsahovať najmenej 4 počítadlá na zaznamenávanie počtu hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke, keď systém zistil:

a) nesprávnu kvalitu činidla;

b) prerušenie činnosti dávkovania činidla;

c) ventil EGR s obmedzenou činnosťou;

d) poruchu systému NCD podľa bodu 9.1 bodu ii) tejto prílohy.

11.4.1.1.1.

Prípadne môže výrobca použiť jedno alebo viac počítadiel na zoskupenie porúch uvedených v bode 11.4.1.1.

11.4.1.2.

Každé z týchto počítadiel musí počítať až do maximálnej hodnoty umožnenej 2-bytovým počítadlom s rozlíšením 1 hodina a túto hodnotu uloží dovtedy, kým nebudú splnené podmienky umožňujúce vynulovať počítadlo.

11.4.1.3.

Výrobca môže použiť jedno alebo viac počítadiel systému NCD. Jedno počítadlo môže zhromažďovať počet hodín dvoch alebo viacerých rôznych porúch prislúchajúcich danému typu počítadla, z ktorých ani jedna nedosiahla čas uvedený počítadlom.

11.4.1.3.1.

Ak sa výrobca rozhodne použiť viac počítadiel systému NCD, systém musí byť schopný priradiť konkrétne počítadlo monitorovacieho systému každej poruche, ktorá v súlade s touto prílohou prislúcha danému typu počítadla.

11.4.2.   Princíp mechanizmu počítadla

11.4.2.1.

Každé počítadlo musí fungovať takto:

11.4.2.1.1. Pri štarte od nuly musí počítadlo začať počítať, hneď ako je zistená porucha prislúchajúca danému počítadlu a zodpovedajúci diagnostický poruchový kód (DTC) dosiahol stav definovaný v tabuľke 2.

11.4.2.1.2. V prípade opakovaných porúch sa musí uplatniť jedno z týchto ustanovení podľa výberu výrobcu.

i) Počítadlo sa musí zastaviť a uchovať si svoju priebežnú hodnotu, ak sa vyskytne jedna udalosť monitorovania a porucha, ktorá pôvodne aktivovala počítadlo, už viac nie je zistená, alebo ak snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal túto poruchu. Ak počítadlo zastaví počítanie, keď je systém silného podnecovania aktívny, počítadlo musí zastať na hodnote stanovenej v tabuľke 4 tohto doplnku alebo na hodnote väčšej alebo rovnej hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

ii) Počítadlo sa musí ponechať zastavené na hodnote stanovenej v tabuľke 4 tohto doplnku alebo na hodnote väčšej alebo rovnej hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

11.4.2.1.3. V prípade jedného počítadla monitorovacieho systému bude toto počítadlo pokračovať v počítaní, ak bola zistená funkčná porucha prislúchajúca tomuto počítadlu a jej zodpovedajúci diagnostický poruchový kód (DTC) má status „potvrdený a aktívny“. Počítadlo sa zastaví a uchová si jednu z hodnôt uvedenú v bode 11.4.2.1.2, ak nie je zistená žiadna porucha regulácie NOx, ktorá by odôvodňovala aktiváciu počítadla, alebo ak snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal všetky poruchy prislúchajúce tomuto počítadlu.



Tabuľka 4

Počítadlá a podnecovanie

 

Status DTC na prvú aktiváciu počítadla

Hodnota počítadla pre nízkoúrovňové podnecovanie

Hodnota počítadla pre silné podnecovanie

Hodnota uchovaná pri zastavení počítadla

Počítadlo kvality činidla

potvrdený a aktívny

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

Počítadlo dávkovania

potvrdený a aktívny

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

Počítadlo ventilu EGR

potvrdený a aktívny

≤ 36 hodín

≤ 100 hodín

≥ 95 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

Počítadlo monitorovacieho systému

potvrdený a aktívny

≤ 36 hodín

≤ 100 hodín

≥ 95 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

V prípade potreby prah NOx

potvrdený a aktívny

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

11.4.2.1.4. Po zastavení sa počítadlo musí vynulovať, keď monitory prislúchajúce tomuto počítadlu vykonali najmenej jeden celý monitorovací cyklus bez toho, aby zistili poruchu, a žiadna porucha nebola zistená v priebehu 40 prevádzkových hodín motora, odkedy bolo počítadlo naposledy zastavené (pozri obrázok 4).

11.4.2.1.5. Počítadlo bude pokračovať v počítaní od momentu zastavenia, ak sa počas zastavenia počítadla zistila porucha prislúchajúca tomuto počítadlu (pozri obrázok 4).

11.5.

Znázornenie aktivačných a deaktivačných mechanizmov a mechanizmov počítadla

11.5.1.

V tomto bode sú znázornené aktivačné a deaktivačné mechanizmy a mechanizmy počítadla pre niektoré typické príklady. Obrázky a opisy uvedené v bodoch 11.5.2, 11.5.3 a 11.5.4 sú uvedené v tejto prílohe čisto na účely ilustrácie a nemalo by sa ne odkazovať ani ako na príklady požiadaviek tejto smernice, ani ako na konečné stavy príslušných procesov. Hodiny počítadla na obrázkoch 6 a 7 odkazujú na maximálne hodnoty silného podnecovania v tabuľke 4. Na účely zjednodušenia, nebola napríklad v týchto ilustráciách uvedená skutočnosť, že systém výstrahy bude aktívny aj vtedy, keď je aktívny systém podnecovania.

image

11.5.2.

Na obrázku 5 je znázornená prevádzka aktivačných a deaktivačných mechanizmov pri monitorovaní dostupnosti činidla v piatich prípadoch:

 prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje stroj napriek výstrahe, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky stroja,

 prípad doplnenia 1 („dostatočné“ doplnenie): prevádzkovateľ doplní nádrž činidla tak, aby sa dosiahla hladina nad 10-percentným prahom. Výstraha a podnecovanie sú deaktivované,

 prípady doplnenia 2 a 3 („nedostatočné“ doplnenie): systém výstrahy je aktivovaný. Úroveň výstrahy závisí od množstva dostupného činidla,

 prípad doplnenia 4 („veľmi nedostatočné“ doplnenie): nízkoúrovňové podnecovanie je okamžite aktivované.

image

11.5.3.

Obrázok 6 znázorňuje tri prípady zlej kvality činidla:

 prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje stroj napriek výstrahe, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky stroja,

 prípad opravy 1 („nesprávna“ alebo „falošná“ oprava): po zablokovaní stroja zmení prevádzkovateľ kvalitu činidla, ale krátko potom ju opätovne zmení pre jeho zlú kvalitu. Systém podnecovania sa okamžite opätovne aktivuje a prevádzka stroja sa zablokuje po 2 hodinách prevádzky motora,

 prípad opravy 2 („správna“ oprava): po zablokovaní stroja prevádzkovateľ napraví kvalitu činidla. Po určitom čase však znova doplní vozidlo činidlom zlej kvality. Procesy výstrahy, podnecovania a počítania sa reštartujú od nuly.

image

11.5.4.

Obrázok 7 znázorňuje tri prípady poruchy systému dávkovania močoviny. Tento obrázok znázorňuje aj proces, ktorý sa uplatňuje v prípade monitorovania porúch opísaných v bode 9 tejto prílohy.

 Prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje stroj napriek výstrahe, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky stroja.

 Prípad opravy 1 („správna“ oprava): po zablokovaní stroja prevádzkovateľ opraví dávkovací systém. Po určitom čase ale dávkovací systém zlyhá opäť. Procesy výstrahy, podnecovania a počítania sa reštartujú od nuly.

 Prípad opravy 2 („zlá“ oprava): počas nízkoúrovňového podnecovania (zníženie krútiaceho momentu) prevádzkovateľ opraví dávkovací systém. Krátko potom však dávkovací systém zlyhá opäť. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa okamžite opätovne aktivuje a počítadlo sa reštartuje od hodnoty, ktorú malo v čase opravy.

image

12.    Preukazovanie najnižšej prípustnej koncentrácie činidla CDmin

12.1. Výrobca musí počas typového schvaľovania preukázať správnu hodnotu CDmin vykonaním časti cyklu NRTC so štartom za tepla s použitím činidla s koncentráciou CDmin.

12.2. Skúška musí nasledovať po príslušnom cykle, resp. cykloch NCD alebo výrobcom definovanom cykle predkoncionovania, umožňujúc, aby sa uzavretý systém regulácie NOx prispôsobil kvalite činidla s koncentráciou CDmin.

12.3. Emisie znečisťujúcich látok vyplývajúce z tejto skúšky musia byť nižšie ako prah NOx špecifikovaný v bode 7.1.1 tejto prílohy.




Doplnok 2

Požiadavky riadiacej oblasti v prípade motorov stupňa IV

1.    Regulačná oblasť motora

Regulačná oblasť motora (pozri obrázok 1) sa definuje takto:

rozsah otáčok: od otáčok A k vysokým otáčkam,

kde:

otáčky A = nízke otáčky + 15 % (vysoké otáčky – nízke otáčky).

Vysoké a nízke otáčky podľa definície v prílohe III alebo ak sa výrobca rozhodne, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 prílohy III, že použije postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa použiť definícia bodov 2.1.33 a 2.1.37 predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.

Ak sú namerané otáčky motora A v rozsahu ± 3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, musia sa použiť deklarované otáčky motora. Ak sa v prípade ktorýchkoľvek skúšobných otáčok prekročí táto tolerancia, použijú sa namerané otáčky motora.

2.

Zo skúšania sa musia vylúčiť tieto podmienky prevádzky motora:

a) body pod 30 % maximálneho krútiaceho momentu;

b) body pod 30 % maximálneho výkonu.

Výrobca môže požiadať, aby technická služba vylúčila prevádzkové body z riadiacej oblasti definované v bode 1 a 2 tohto doplnku počas certifikácie/typového schválenia. V závislosti od kladného stanoviska schvaľovacieho orgánu môže technická služba udeliť toto vylúčenie, ak výrobca dokáže preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v týchto bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii stroja.

Obrázok 1

Regulačná oblasť

image

▼B




PRÍLOHA II

INFORMAČNÝ DOKUMENT č…

týkajúca sa typového schválenia a stanovujúca opatrenia voči emisii plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch

(Smernica 97/68/ES naposledy zmenená a doplnená smernicou../…/ES)

image




Dodatok 1

image

image

▼M6

2.   OPATRENIA PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA

2.1.

Zariadenie na recyklovanie plynov kľukovej skrine: áno/nie ( 16 )…

2.2.

Prídavné zariadenia proti znečisťovaniu (ak existujú a nie sú uvedené pod iným bodom)

2.2.1.

Katalyzátor: áno/nie (16) 

2.2.1.1.

Značka(-y): …

2.2.1.2.

Typ(-y): …

2.2.1.3.

Počet katalyzátorov a prvkov: …

2.2.1.4.

Rozmery a objem katalyzátora (katalyzátorov): …

2.2.1.5.

Typ katalytického účinku: …

2.2.1.6.

Celková vrstva drahých kovov: …

2.2.1.7.

Relatívna koncentrácia: …

2.2.1.8.

Substrát (štruktúra a materiál): …

2.2.1.9.

Hustota článku: …

2.2.1.10.

Druh puzdra katalyzátora (-ov): …

2.2.1.11.

Poloha katalyzátora(-ov) [miesto(-a) a maximálna/minimálna vzdialenosť(vzdialenosti) od motora]: …

2.2.1.12.

Bežný pracovný rozsah teplôt (K): …

2.2.1.13.

Spotrebné činidlá (ak sa používajú): …

2.2.1.13.1.

Typ a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť: …

2.2.1.13.2.

Bežný pracovný rozsah teplôt činidla: …

2.2.1.13.3.

Medzinárodná norma (ak sa uplatňuje): …

2.2.1.14.

Snímač NOx: áno/nie (16) 

2.2.2.

Kyslíkový snímač: áno/nie (16) 

2.2.2.1.

Značka(-y): …

2.2.2.2.

Typ: …

2.2.2.3.

Umiestnenie: …

2.2.3.

Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (16) 

2.2.3.1.

Typ (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.): …

2.2.4.

EGR: áno/nie (16) 

2.2.4.1.

Charakteristika (chladené/nechladené, vysokotlakové/nízkotlakové atď.): …

2.2.5.

Filter častíc: áno/nie (16) 

2.2.5.1.

Rozmery a kapacita filtra častíc: …

2.2.5.2.

Druh a konštrukcia filtra častíc: …

2.2.5.3.

Poloha [miesto(-a) a maximálna/minimálna vzdialenosť(vzdialenosti) od motora]: …

2.2.5.4.

Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres: …

2.2.5.5.

Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K) a tlaku (kPa): …

2.2.6.

Iné systémy: áno/nie (16) 

2.2.6.1.

Opis a prevádzka: …

▼B

image ►(1) M8  

image ►(1) M8  

▼M8

5.   NASTAVENIE VENTILOV

5.1.

Maximálny zdvih a uhly otvárania a zatvárania vo vzťahu k úvratiam alebo ekvivalentné údaje: …

5.2.

Referenčné rozpätia a/alebo rozpätia nastavenia ( 17 )

5.3.

Systém meniteľného nastavenia ventilov (podľa vhodnosti a na mieste nasávania a/alebo výfuku)

5.3.1.

Typ: nepretržité alebo zapnuté/vypnuté (17) 

5.3.2.

Uhol fázového posunu vačky: …

6.   USPORIADANIE SACÍCH A VÝFUKOVÝCH KANÁLIKOV

6.1.

Poloha, veľkosť a počet:

7.   SYSTÉM ZAPAĽOVANIA

7.1.   Cievka zapaľovania

7.1.1.

Značka(-y): …

7.1.2.

Typ(-y): …

7.1.3.

Číslo: …

7.2.

Zapaľovacia sviečka, resp. sviečky …

7.2.1.

Značka(-y): …

7.2.2.

Typ(-y): …

7.3.

Induktor: …

7.3.1.

Značka(-y): …

7.3.2.

Typ(-y): …

7.4.

Časovanie zapaľovania: …

7.4.1.

Statický predstih vo vzťahu k hornej úvrati [stupne kľukového hriadeľa]: …

7.4.2.

V prípade potreby krivka predstihu: …

▼B




Dodatok 2

image ►(3) M8   ►(3) M8   ►(3) M8  




Dodatok 3

image

image

▼M6

2.   OPATRENIA PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA

2.1.

Zariadenie na recyklovanie plynov kľukovej skrine: áno/nie ( 18 ) …

2.2.

Prídavné zariadenia proti znečisťovaniu (pokiaľ existujú a nie sú uvedené pod iným bodom)

2.2.1.

Katalyzátor: áno/nie (18) 

2.2.1.1.

Značka(-y): …

2.2.1.2.

Typ(-y): …

2.2.1.3.

Počet katalyzátorov a prvkov: …

2.2.1.4.

Rozmery a objem katalyzátora (katalyzátorov): …

2.2.1.5.

Typ katalytického účinku: …

2.2.1.6.

Celková vrstva drahých kovov: …

2.2.1.7.

Relatívna koncentrácia: …

2.2.1.8.

Substrát (štruktúra a materiál): …

2.2.1.9.

Hustota komory: …

2.2.1.10.

Druh puzdra katalyzátora (-ov): …

2.2.1.11.

Poloha katalyzátora(-ov) [miesto(-a) a maximálna/minimálna vzdialenosť(vzdialenosti) od motora]: …

2.2.1.12.

Bežný pracovný rozsah (K): …

2.2.1.13.

Spotrebné činidlá (ak sa používajú): …

2.2.1.13.1.

Typ a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť: …

2.2.1.13.2.

Bežný pracovný rozsah teplôt činidla: …

2.2.1.13.3.

Medzinárodná norma (ak sa uplatňuje): …

2.2.1.14.

Snímač NOx: áno/nie (18) 

2.2.2.

Kyslíkový snímač: áno/nie (18) 

2.2.2.1.

Značka(-y): …

2.2.2.2.

Typ: …

2.2.2.3.

Umiestnenie: …

2.2.3.

Chladenie vzduchom: áno/nie (18) 

2.2.3.1.

Typ (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.): …

2.2.4.

EGR: áno/nie (18) 

2.2.4.1.

Charakteristika (chladené/nechladené, vysokotlakové/nízkotlakové atď.): …

2.2.5.

Filter častíc: áno/nie (18) 

2.2.5.1.

Rozmery a kapacita filtra častíc: …

2.2.5.2.

Druh a konštrukcia filtra častíc: …

2.2.5.3.

Poloha [miesto(-a) a maximálna/minimálna vzdialenosť(vzdialenosti) od motora]: …

2.2.5.4.

Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres: …

2.2.5.5.

Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K) a tlaku (kPa): …

2.2.6.

Iné systémy: áno/nie (18) 

2.2.6.1.

Opis a prevádzka: …

▼B

image ►(1) M2  

image ►(7) M2   ►(7) M2   ►(7) M2   ►(7) M2   ►(7) M2   ►(7) M2   ►(7) M2  




PRÍLOHA III

▼M2

POSTUP TESTU PRE VZNETOVÉ MOTORY

▼B

1.   ÚVOD

▼M6

1.1.

V tejto prílohe sa opisuje spôsob stanovovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov.

Používajú sa tieto skúšobné cykly:

 NRSC [mimocestný stály (jazdný) cyklus] vhodný pre špecifikáciu zariadení, ktorý sa používa na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre etapy I, II, III A, III B a IV motorov opísaných v bodoch i) a ii) oddielu 1.A prílohy I, a

 NRTC [mimocestný nestály (jazdný) cyklus], ktorý sa používa na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre etapy III B a IV motorov opísaných v bode i) oddielu 1.A prílohy I,

 v prípade motorov určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách sa používa postup skúšky ISO podľa ISO 8178-4:2002 a IMO ( 19 ) MARPOL ( 20 ) 73/78, príloha VI (kód NOx),

 v prípade motorov určených na pohon motorových železničných vozňov sa na meranie plynných a tuhých znečisťujúcich látok pre etapu III A a pre etapu III B používa NRSC,

 v prípade motorov určených na pohon lokomotív sa na meranie plynných a tuhých znečisťujúcich látok pre etapu III A a pre etapu III B používa NRSC.

▼M8

1.2.

Výber skúšobného postupu

Skúška sa musí vykonať na motore namontovanom na skúšobnom zariadení a pripojenom k dynamometru.

1.2.1.   Skúšobné postupy pre stupne I, II, IIIA, IIIB a IV

Skúška sa musí vykonať v súlade s postupom uvedeným v tejto prílohe alebo, podľa výberu výrobcu; použije sa skúšobný postup uvedený v prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.

Okrem toho sa uplatňujú tieto požiadavky:

i) požiadavky na životnosť podľa doplnku 5 k tejto prílohe;

ii) ustanovenia týkajúce sa riadiacej oblasti motora, ako je uvedené v bode 8.6 prílohy I (len v prípade motorov stupňa IV);

iii) požiadavky na podávanie správ o CO2, ako je stanovené v doplnku 6 k tejto prílohe, v prípade motorov skúšaných podľa postupu v tejto prílohe. V prípade motorov skúšaných podľa postupu uvedeného v prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 sa musí uplatňovať doplnok 7 tejto prílohy;

iv) referenčné palivo v prílohe V tejto smernice sa musí používať pre motory skúšané podľa požiadaviek v tejto prílohe. Referenčné palivo uvedené v prílohe V tejto smernice sa musí použiť v prípade motorov skúšaných podľa požiadaviek v prílohe 4B predpisu EHK OSN 96 série zmien 03.

1.2.1.1. V prípade, že sa výrobca v súlade s prílohou I, bodom 8.6.2 rozhodne, že na skúšanie motorov stupňov I, II, IIIA alebo IIIB použije skúšobný postup špecifikovaný v prílohe 4B predpisu EHK OSN 96 série zmien 03, musia sa použiť skúšobné cykly špecifikované v bode 3.7.1.

▼M3

1.3.

Princípy merania:

Emisie výfukových látok motorov, ktoré majú byť merané, obsahujú plynné zložky (oxid uhoľnatý, celkové uhľovodíky a oxidy dusíka) a častice. Navyše, často sa používa oxid uhličitý ako stopový plyn pre určenie zrieďovacieho pomeru pre čiastočne a plne prietokové zrieďovacie systémy. Dobrá technická prax odporúča všeobecné meranie oxidu uhličitého ako výborný nástroj pre detekciu problémov merania počas uskutočňovania testu.

1.3.1.

NRSC test:

Počas predpísaného postupu prevádzkových podmienok, so zahriatym motorom, by množstvo hore uvedených výfukových emisií malo byť testované kontinuálnym odoberaním vzoriek z neupraveného výfukového plynu. Testovací cyklus sa skladá z množstva modulov použitia otáčok a krútiaceho momentu (záťaže), ktoré zahŕňajú bežné prevádzkové rozpätie vznetových motorov. Počas každého modulu sa určuje koncentrácia každej zložky plynných znečisťujúcich látok, prietok výfukových plynov a čistý výkon a merané hodnoty zvážené. Vzorky častíc sa zriedia s vháňaným okolitým vzduchom. Jedna vzorka na kompletný testovací postup by sa mala odobrať a uchovať na vhodných filtroch.

Alternatívnou možnosťou je odobratie vzoriek na separátne filtre, jednu z každého modulu a výsledky váženia na cyklus vypočítané.

Počítať by sa malo v gramoch každej znečisťujúcej látky uvoľnenej na kilowatthodinu, ako je opísané v dodatku 3 k tejto prílohe.

▼M6

1.3.2.

Skúška NRTC:

Predpísaný nestály skúšobný cyklus, bezprostredne založený na prevádzkových podmienkach naftových motorov inštalovaných v necestných strojoch, sa vykonáva dvakrát:

 prvýkrát (štart za studena) po tom, čo motor dosiahne izbovú teplotu a teplota chladiaceho prostriedku a oleja motora, systémov dodatočnej úpravy a všetkých pomocných riadiacich zariadení motora sa stabilizovala v rozmedzí od 20 do 30 °C,

 druhýkrát (štart za tepla) po dvadsaťminútovom zahrievaní, ktoré začína ihneď po dokončení cyklu so štartom za studena.

Počas tohto postupu skúšky sa preskúmajú vyššie uvedené znečisťujúce látky. Postup skúšky pozostáva z cyklu so štartom za studena, ktorý nasleduje po prirodzenom alebo nútenom vychladení motora, fázy zahrievania a cyklu so štartom za tepla, čím sa dosiahne kombinovaný výpočet emisií. Pomocou signálov nameraných hodnôt krútiaceho momentu a otáčok motora získaných z motorového dynamometra sa výkon zodpovedajúci dobe trvania cyklu integruje, výsledkom čoho je práca, ktorú vykonal motor v priebehu cyklu. V priebehu cyklu sa stanovia koncentrácie plynných zložiek, buď v nezriedenom výfukovom plyne integráciou signálu analyzátora v súlade s doplnkom 3 tejto prílohy, alebo v zriedenom výfukovom plyne systému riadenia plného prietoku CVS integráciou alebo odberom vzorky do vaku, v súlade s doplnkom 3 tejto prílohy. Pokiaľ ide o častice, odoberá sa proporcionálna vzorka zo zriedených výfukových plynov na stanovenom filtri buď riedením časti prietoku, alebo riedením plného prietoku. V závislosti od použitej metódy sa na účely výpočtu hodnoty hmotnosti emisií znečisťujúcich látok určuje prietok zriedených alebo nezriedených výfukových plynov za cyklus. Hodnoty hmotnosti emisií sa vzťahujú k práci motora, aby sa určil počet gramov každej vypúšťanej znečisťujúcej látky na kilowatt-hodinu.

Emisie (g/kWh) sa merajú počas cyklu so štartom za studena aj za tepla. Vážené kombinované emisie sa vypočítajú vážením výsledkov pri štarte za studena s faktorom 0,1 (10 %) a pri štarte za tepla s faktorom 0,9 (90 %). Vážené kombinované výsledky musia zodpovedať limitom.

▼B

2.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

2.1.   Všeobecné požiadavky

Všetky objemy a objemové prietoky sa vzťahujú na 273 K (0 °C) a 101,3 kPa.

2.2.   Skúšobné podmienky motora

2.2.1.

Meria sa absolútna teplota Ta nasávacieho vzduchu motora vyjadrená v kelvinoch a suchý atmosférický tlak ps vyjadrený v kPa a podľa nasledovných ustanovení sa určuje parameter fa:

Motory s prirodzeným saním a mechanicky preplňované motory:

image

Motor preplňovaný turbokompresorom s alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

image

2.2.2.

Platnosť skúšky

Aby sa skúška uznala za platnú, parameter fa musí byť taký, aby:

▼M1

image

▼M3

2.2.3.

Motory s chladením plniaceho vzduchu

Teplota plniaceho vzduchu sa zaznamená a pri deklarovaných menovitých otáčkach a plnom zaťažení by mala byť v okruhu ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu špecifikovanej výrobcom. Teplota chladiaceho média by mala byť najmenej 293 K (20 °C).

Ak sa použije testovací systém skúšobne alebo sa použije externý kompresor, teplota plniaceho vzduchu by mala byť nastavená v okruhu ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu stanovenej výrobcom pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení. Teplota chladiča a prietoková rýchlosť chladiča s plneným vzduchom pri hore uvedenom nastavení by sa nemala meniť v priebehu celého testovacieho cyklu. Objem chladiča s plneným vzduchom bude založená na dobrej technickej praxi a bežných aplikáciách vozidlo/stroj.

Nepovinne môže byť nastavenie chladiča s plneným vzduchom v súlade so SAE J 1937, ako bolo uverejnené v januári 1995.

▼B

2.3.   Systém prívodu vzduchu motora

▼M3

Skúšobný motor je vybavený systémom prívodu vzduchu predstavujúci obmedzenie prívodu vzduchu v limite ± 300 Pa hodnoty stanovenej výrobcom pre čističku čistého vzduchu pri prevádzkových podmienkach motora tak, ako sú stanovené výrobcom, čo vedie k maximálnemu prietoku vzduchu. Obmedzenia sú nastavené pre menovité otáčky a plné zaťaženie. Môže sa použiť systém skúšobne za predpokladu, že kopíruje skutočné prevádzkové podmienky motora.

▼B

2.4.   Výfukový systém motora

▼M3

Testovaný motor musí byť vybavený výfukovým systémom, ktorého protitlak výfukových plynov je v rozsahu ± 650 Pa hodnoty stanovenej výrobcom v prevádzkových podmienkach motora, pri ktorých sa dosiahne maximálny udávaný výkon.

Ak je motor vybavený dodatočným zariadením na úpravu výfukových plynov, výfukové potrubie má mať rovnaký priemer ako je používaný pre najmenej štvor-potrubné priemery pred začiatkom rozšírenej časti dodatočného zariadenia na úpravu výfukových plynov. Vzdialenosť od okraja výfukového potrubia alebo vývodu turbokompresora k dodatočnému zariadeniu na úpravu má byť rovnaká ako v strojovej zostave alebo v rozsahu vzdialenosti stanovenej výrobcom. Spätný protitlak výfuku alebo obmedzenie má spĺňať rovnaké kritériá ako sú uvedené predtým a môže byť vybavený ventilom. Kontajner dodatočného zariadenia môže byť odstránený počas testovania modelu a počas ciachovania súčastí motora a nahradený rovnocenným kontajnerom, ktorý má neúčinný katalyzátor.

▼B

2.5.   Chladiaci systém

Chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora v normálnych prevádzkových teplotách stanovených výrobcom.

2.6.   Mazací olej

Technické podmienky mazacieho oleja použitého na skúšku sa musia zaznamenať a predložiť s výsledkami skúšky.

2.7.   Skúšobné palivo

Palivo je referenčným palivom stanoveným ►M2  v prílohe V ◄ .

Cetánové číslo a obsah síry referenčného paliva použitého na skúšku sa musí zaznamenať v častiach 1.1.1 a 1.1.2 ►M2  prílohy VII ◄ , dodatok 1.

Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla musí byť 306 – 316 K (33 – 43 °C).

▼M3

3.   SKÚŠOBNÝ CHOD (NRSC TEST)

▼M3

3.1.   Stanovenie nastavení dynamometra

Meranie špecifických emisií je založené na nekorigovanom brzdnom účinku v súlade s ISO 14396:2002.

Pomocné zariadenia potrebné len na prevádzku strojného zariadenia, ktoré môžu byť namontované na motore, sa pri teste odstránia. Nasledovný neúplný zoznam je daný ako príklad:

 vzduchový kompresor pre brzdy

 kompresor riadenia s posilňovačom

 kompresor pre klimatizáciu

 pumpy pre hydraulické poháňacie zariadenie

Ak sa pomocné zariadenia neodstránili, určí sa výkon, ktorý absorbovali v teste otáčok tak, aby sa vypočítali nastavenia dynamometra s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenia tvoria integrálnu časť motora (napr. chladiace ventilátory u vzduchovo chladených motorov).

Nastavenia odporu pri prívode vzduchu a protitlaku výfukového potrubia sa nastavia tak, aby zodpovedali horným limitom výrobcu v súlade s oddielmi 2.3 a 2.4.

Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených testovacích otáčkach sa musia určiť experimentálne tak, aby sa mohli vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre špecifické testovacie fázy. U motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach udať výrobca.

Nastavenie motora pre každú testovaciu fázu sa vypočíta pomocou vzorca:

image

Ak pomer

image

hodnotu PAE môže overiť technický orgán udeľujúci typové schválenie.

▼B

►M3  3.2. ◄    Príprava vzorkovacích filtrov

Aspoň jednu hodinu pred skúškou sa musí každý filter (pár) umiestniť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a umiestniť do vážiacej komory na stabilizáciu. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (pár) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (pár) sa následne uloží do uzavretej Petriho misky alebo držiaka filtra až dovtedy, kým nie je potrebný na skúšanie. Ak sa filter (pár) nepoužije do ôsmich hodín po svojom odobratí z vážiacej komory, pred použitím sa musí znovu odvážiť.

►M3  3.3. ◄    Inštalácia meracieho zariadenia

Prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy sa inštalujú podľa potreby. Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému na riedenie výfukových plynov sa musí k systému pripojiť koncová rúrka.

►M3  3.4. ◄    Spúšťanie zrieďovacieho systému a motora

Zrieďovací systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky neustália na plnom zaťažení a menovitých otáčkach (časť 3.6.2).

▼M3

3.5   Nastavenie riediaceho pomeru

Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spúšťa a prebieha na obtoku pre metódy s jedným filtrom (nepovinný je pri metóde s viacerými filtrami). Východzie hodnoty tuhých častíc riediaceho vzduchu môžu byť určené prietokom riediaceho vzduchu cez filtre tuhých častíc. Ak je použitý filtrovaný riediaci vzduch, môže byť jedno meranie urobené hocikedy pred testom, počas neho alebo po teste. Ak riediaci vzduch nie je filtrovaný, meranie musí byť urobené na jednej vzorke počas trvanie testu.

Riediaci vzduch musí byť nastavený tak, aby v každej fáze dosiahol maximálnu teplotu čelnej plochy filtra 325 K (52 °C) alebo menej. Celkový riediaci pomer nesmie byť menší než štyri.

POZNÁMKA:Pri rovnovážnych metódach môže byť teplota filtra udržiavaná na alebo pod maximálnou teplotou 325 K (52 °C) namiesto dodržiavanie teplotného rozpätia 42 °C – 52 °C.

Pri jedno a viacfiltrových metódach sa musí hmotnostný prietok vzorky cez filter udržiavať pri konštantnom podiele hmotnostného prietoku zriedených výfukových plynov u plnoprietokových systémov u všetkých fáz. Tento hmotnostný pomer musí byť v tolerancii ± 5 % s vo veci na priemernú hodnotu fázy, okrem prvých 10 sekúnd každej fázy pre systémy bez schopnosti obtoku. U zrieďovacích systémov s čiastočným obtokom pri jednofiltrovej metóde musí byť hmotnostný prietok cez filter konštantný v tolerancii ± 5 % s vo veci na priemernú hodnotu fázy, okrem prvých 10 sekúnd každej fázy u systémov bez schopnosti obtoku.

U systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOX sa musí obsah riediaceho vzduchu merať na začiatku a konci každého testu. Namerané hodnoty východiskových koncentrácií CO2 alebo NOX riediaceho vzduchu musia byť pred testom a po teste odlišné maximálne o 100 ppm resp. 5 ppm.

Pri použití systému analýzy riedených výfukových plynov sa príslušné východiskové koncentrácie stanovia odberom vzoriek riediaceho vzduchu do odberového vaku v celom rozsahu priebehu testu.

Priebežná (bez vaku) východisková koncentrácia sa môže odobrať v minimálne troch bodoch, na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu a spriemerovať. Na žiadosť výrobcu sa merania východzích hodnôt môžu vynechať.

▼B

►M3  3.6. ◄    Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí byť stanovený rozsah.

►M3  3.7. ◄    Skúšobný cyklus

▼M6

3.7.1.

Špecifikácie zariadení podľa oddielu 1.A prílohy I:

3.7.1.1.    Špecifikácia A

V prípade motorov, na ktoré sa vzťahujú body i) a iv) oddielu 1.A prílohy I, pri prevádzke dynamometra sa na skúšanom motore dodržiava nasledujúci 8-fázový cyklus ( 21 ):



Číslo fázy

Otáčky motora

(ot./min.)

Zaťaženie

(%)

Váhový faktor

1

Menovité alebo referenčné (1)

100

0,15

2

Menovité alebo referenčné (1)

75

0,15

3

Menovité alebo referenčné (1)

50

0,15

4

Menovité alebo referenčné (1)

10

0,10

5

Medziľahlé

100

0,10

6

Medziľahlé

75

0,10

7

Medziľahlé

50

0,10

8

Voľnobežné

0,15

(1)   Referenčné otáčky sú vymedzené v oddiele 4.3.1 prílohy III.

3.7.1.2.    Špecifikácia B

V prípade motorov, na ktoré sa vzťahuje bod ii) oddielu 1.A prílohy I, sa pri prevádzke dynamometra na skúšanom motore dodržiava nasledovný 5-fázový cyklus ( 22 ):



Číslo fázy

Otáčky motora

(ot./min.)

Zaťaženie

(%)

Váhový faktor

1

Menovité

100

0,05

2

Menovité

75

0,25

3

Menovité

50

0,30

4

Menovité

25

0,30

5

Menovité

10

0,10

Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon v priebehu postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť k dispozícii počas neobmedzeného počtu hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu.

3.7.1.3.    Špecifikácia C

V prípade hnacích motorov ( 23 ) určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách sa používa postup skúšky ISO podľa ISO 8178-4:2002 a IMO MARPOL 73/78, príloha VI (kód NOx).

Hnacie motory, ktoré poháňajú vrtuľu s pevnými listami, sa skúšajú na dynamometri pomocou nasledujúceho 4-fázového stáleho pracovného cyklu ( 24 ) vyvinutého tak, aby predstavoval prevádzku komerčných námorných naftových motorov:



Číslo fázy

Otáčky motora

(ot./min.)

Zaťaženie

(%)

Váhový faktor

1

100 % (menovité)

100

0,20

2

91 %

75

0,50

3

80 %

50

0,15

4

63 %

25

0,15

Hnacie motory vnútrozemských plavidiel s fixnými otáčkami s nastaviteľnými alebo elektricky prepojenými vrtuľami sa skúšajú na dynamometri pomocou nasledujúceho 4-fázového stáleho pracovného cyklu ( 25 ) charakterizovaného rovnakými faktormi zaťaženia a váženia ako vyššie uvedený cyklus, ale s motorom pracujúcim v každej fáze pri menovitých otáčkach:



Číslo fázy

Otáčky motora

(ot./min.)

Zaťaženie

(%)

Váhový faktor

1

Menovité

100

0,20

2

Menovité

75

0,50

3

Menovité

50

0,15

4

Menovité

25

0,15

3.7.1.4.    Špecifikácia D

V prípade motorov, na ktoré sa vzťahuje bod v) oddielu 1.A prílohy I, sa pri prevádzke dynamometra na skúšanom motore dodržiava nasledujúci 3-fázový cyklus ( 26 )



Číslo fázy

Otáčky motora

(ot./min.)

Zaťaženie

(%)

Váhový faktor

1

Menovité

100

0,25

2

Medziľahlé

50

0,15

3

Voľnobežné

0,60

▼B

►M3  3.7.2. ◄

Príprava motora

Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu.

Poznámka:

Doba prípravy by tiež mala zabrániť vplyvu usadením z predchádzajúcej skúšky vo výfukovom systéme. Medzi skúšobnými bodmi existuje aj požadovaná doba ustálenia (stabilizácie), ktorá bola začlenená v záujme minimalizácie medzibodových vplyvov.

▼M2

►M3  3.7.3. ◄

Postup testu

▼M3

Musí sa začať testovací interval. Test sa vykoná v poradí fáz, ako bolo predtým stanovené pre testovacie cykly.

Počas každej fázy daného testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1 podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom. Stanovený krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby priemer v celom priebehu merania bol v tolerancii ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach.

Pre každé meranie je potrebný minimálny čas 10 minút. Ak je pre testovanie motora potrebný dlhší čas odoberania vzorky z dôvodov získania dostatočného množstva častíc na meracom filtri, môže byť interval testovania fázy predĺžený.

Dĺžka fázy sa musí zaznamenať a oznámiť.

Hodnoty koncentrácie plynných výfukových emisií budú merané zaznamenávané počas posledných troch minút fázy.

Ako je udávané výrobcom, odoberanie vzoriek tuhých častíc a meranie plynných emisií by nemalo začať pred dosiahnutím ustálenia motora a má byť zhodné s jeho ukončením.

Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo tak, ako to stanoví výrobca a miesto merania sa zaznamenáva.

▼B

►M3  3.7.4. ◄

Odozva analyzátora

Výstup analyzátora sa zaznamenáva na páskový zapisovač, alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukové plyny pretekajú cez analyzátor aspoň počas posledných troch minút každého režimu. Ak sa u merania CO a CO2 uplatní odober vzoriek do vreca (pozri dodatok 1, časť 1.4.4), vzorka sa musí umiestniť do vreca počas posledných troch minút každého režimu a vo vreci umiestnená vzorka analyzovať a zaznamenať.

►M3  3.7.5. ◄

Odber vzoriek častíc

Odber vzoriek častíc sa môže realizovať buď jednofiltrovou alebo viacfiltrovou metódou (dodatok 1, časť 1.5). Nakoľko sa výsledky týchto metód môže mierne líšiť, s výsledkami sa musí udávať použitá metóda.

U jednofiltrovej metódy sa počas odberu vzoriek musia úpravou prietoku vzorky a/alebo času odberu vzoriek náležite zohľadniť modálne váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu.

Odber vzoriek sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Čas odberu vzoriek na režim musí byť aspoň 20 sekúnd u jednofiltrovej metódy a aspoň 60 sekúnd u viacfiltrovej metódy. U systémov bez možnosti obtoku musí byť čas vzorkovania na režim aspoň 60 sekúnd u jednofiltrovej i viacfiltrovej metódy.

►M3  3.7.6. ◄

Podmienky motora

U každého režimu sa po ustálení motora musia merať otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prietok vzduchu alebo výfukových plynov.

Ak meranie prietoku výfukových plynov alebo meranie spaľovacieho vzduchu a spotreby paliva nie je možné, môže sa vypočítať pomocou metódy rovnováhy uhlíka a kyslíka (pozri dodatok 1, časť 1.2.3).

Musia sa zaznamenať všetky ďalšie údaje potrebné na výpočet (pozri dodatok 3, časti 1.1 a 1.2).

►M3  3.8. ◄    Opätovná kontrola analyzátorov

Po emisnej skúške sa na opätovnú kontrolu použije nulový plyn a rovnaký rozsahový (segmentovací) plyn. Skúška sa bude považovať za prijateľnú, ak je rozdiel výsledkov dvoch meraní menší ako 2 %.

▼M3

4.   SKÚŠOBNÁ PREVÁDZKA (NRTC TEST)

4.1.   Úvod

Necestný prechodný cyklus (NRTC ) je uvedený v prílohe III, dodatok 4, ako postup sekundu po sekunde normalizovaných otáčok a hodnoty krútiaceho momentu použiteľný pre všetky vznetové motory pokryté touto smernicou. Na účel prevedenia testu na testovanej bunke motora majú byť normalizované hodnoty prepočítané na aktuálne hodnoty individuálne pre testovaný motor na základe ciachovacej krivky. Tento prepočet uvedený ako denormalizácia a vyvinutý testovací cyklus je uvedený ako referenčný cyklus na testovanie motora. S týmito referenčnými otáčkami a hodnotami krútiaceho momentu má byť cyklus spustený na testovanej bunke a zaznamenané spätná odozva otáčok a hodnoty krútiaceho momentu. Na účel overenia chodu testu má byť urobená okamžite po ukončení testu regresná analýza medzi referenčnými a spätnými otáčkami a hodnotami krútiaceho momentu.

4.1.1.

Použitie nepovolených metód alebo iracionálnej kontroly alebo iracionálnych stratégií kontroly emisií je zakázané.

4.2.   Postup ciachovania motora

Pri aplikovaní NRTC na testovanú bunku, má byť motor ociachovaný pred spustením testovacieho cyklu kvôli stanoveniu otáčok proti krivke krútiaceho momentu.

4.2.1.   Stanovenie rozsahu ciachovaných otáčok

Minimum a maximum ciachovaných otáčok je definované nasledovne:

Minimum ciachovaných otáčok

=

voľnobežné otáčky

Maximum ciachovaných otáčok

=

nhi × 1,02 alebo otáčky pri ktorých plné zaťaženie krútiaceho momentu klesá na nulu, alebo je nižšie (kde nhi sú vysoké otáčky, definované ako najvyššie otáčky motora pri dosiahnutí 70 % menovitej rýchlosti.)

4.2.2.   Ciachovacia krivka motora

Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnej rýchlosti, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu a kvalitnej strojárskej praxe. Keď je motor stabilizovaný, ciachovanie motora musí prebiehať v súlade s nasledovnými postupmi.

4.2.2.1.   Predbežná schéma

a) Motor musí byť nezaťažený a bežať na voľnobežné obrátky.

b) Motor musí bežať pri nastavení plného zaťaženia vstrekovacieho potrubia pri minime ciachovaných otáčok.

c) Otáčky motora musia stúpať s priemernou rýchlosťou 8 ± 1 min - 1/s s minimálnych na maximálne ciachované otáčky. Otáčky motora a hodnoty krútiaceho momentu musia byť zaznamenané pri odoberaní vzoriek rýchlosťou najmenej jednu hodnotu (interval) za sekundu.

4.2.2.2.   Kroková schéma

a) Motor musí byť nezaťažený a bežať na voľnobežné obrátky.

b) Motor musí bežať pri nastavení plného zaťaženia vstrekovacieho čerpadla pri minime ciachovaných otáčok.

c) Pri udržaní plného zaťaženia musí byť minimum ciachovaných otáčok udržané najmenej 15 s a priemer krútiaceho momentu počas posledných 5 s musí byť zaznamenaný. Maximum krivky krútiaceho momentu z minimálnych na maximálne ciachované otáčky musí byť stanovené pri nie väčšom zvýšení otáčok ako 100 ± 20/min. Každý interval testovania musí byť udržaný aspoň 15 s a priemer krútiaceho momentu počas posledných 5 s musí byť zaznamenaný.

4.2.3.   Vytvorenie ciachovacej krivky

Zaznamenané údaje zo všetkých intervalov testovania podľa oddielu 4.2.2 musia byť prepojené pomocou lineárnej interpolácie medzi bodmi (intervalmi). Výsledná krivka krútiaceho momentu je ciachovacia krivka a musí byť použitá na prepočet normalizovaných hodnôt krútiaceho momentu dynamometra motora uvedeného v zozname prílohy IV na aktuálne hodnoty krútiaceho momentu pre testovaný cyklus, ako je opísaný v oddiele 4.3.3.

4.2.4.   Alternatívne ciachovanie

Ak je výrobca presvedčený, že predchádzajúce ciachovacie techniky nie sú bezpečné, alebo nie sú reprezentatívne pre všetky dané motory, môžu byť použité alternatívne ciachovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia spĺňať zámer špecifikovaných ciachovacích postupov na stanovenie dosiahnuteľného maxima krútiaceho momentu pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých počas testovacieho cyklu. Odchýlky od ciachovacích techník špecifikovaných v tomto oddieli musia byť z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti odsúhlasené zúčastnenými stranami s odôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však nesmie krivka krútiaceho momentu prebiehať znižovaním otáčok motora pri riadených motoroch alebo motoroch preplňovaných turbokompresorom.

4.2.5.   Opakované testovanie

Motor nie je potrebné ciachovať pred každým z testovacích cyklov. Motor musí byť preciachovaný pred testovacím cyklom ak:

 ak od posledného ciachovania ubehol dlhší čas ako je stanovený v technickom posudku, alebo

 na motore boli prevedené fyzické zmeny alebo rekalibrácia, ktorá mohla potenciálne ovplyvniť výkon motora.

4.3.   Vytvorenie referenčného testovacieho cyklu

▼M6

4.3.1.    Referenčné otáčky

Referenčné otáčky (nref) zodpovedajú hodnote vo výške 100 % normalizovaných otáčok uvedených v pláne motorového dynamometra v doplnku 4 prílohy III. Skutočný cyklus motora vyplývajúci z denormalizácie na referenčné otáčky závisí vo veľkej miere od výberu príslušných referenčných otáčok. Referenčné otáčky sa stanovia podľa tohto vzorca:

nref = nízke otáčky + 0,95 x (vysoké otáčky – nízke otáčky)

(vysoké otáčky sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne 70 % menovitého výkonu, nízke otáčky sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne 50 % menovitého výkonu).

Ak sú namerané referenčné otáčky v rámci +/– 3 % referenčných otáčok deklarovaných výrobcom, deklarované referenčné otáčky sa môžu použiť na emisnú skúšku. Ak sa povolená odchýlka prekročí, na emisnú skúšku sa používajú namerané referenčné otáčky ( 27 ).

▼M3

4.3.2.   Denormalizácia otáčok motora

Otáčky majú byť denormalizované pomocou tejto rovnice:

image

4.3.3.   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

Hodnoty krútiaceho momentu v dynamometre motora v zozname v prílohe III, doplnok 4, sú normalizované k maximu krútiaceho momentu pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu majú byť denormalizované pomocou ciachovacej krivky stanovenej v súlade s oddielom 4.2.2 nasledovne:

image

pre príslušné aktuálne otáčky ako je stanovené v oddieli 4.3.2.

4.3.4.   Príklad denormalizačného postupu

Napríklad, nasledovný testovací interval má byť denormalizovaný:

% otáčok = 43 %

% krútiaceho momentu = 82 %

Dané sú nasledovné hodnoty:

referenčné otáčky = 2 200 /min

voľnobežné otáčky = 600/min

s výsledkom

image

S maximom krútiaceho momentu 700 Nm odpočítaným z ciachovacej krivky pri 1 288 /min

image

4.4.   Dynamometer

4.4.1.

Pri použití dynamometra sa signál krútiaceho momentu má preniesť na os motora a má sa brať do úvahy zotrvačnosť dynamometra. Aktuálny krútiaci moment motora je krútiaci moment odčítaný na dynamometri plus moment neschopnosti brzdenia znásobený uhlovým zrýchlením. Kontrolný systém má vykonávať tento výpočet v reálnom čase.

4.4.2.

Ak je motor testovaný s dynamometrom s vírivým prúdením, odporúča sa aby počet intervalov kde je rozdie image menší ako 5 % vrcholu krútiaceho momentu neprekročil 30 (kde Tsp je požadovaný krútiaci moment, image je odvodené od otáčok motora a ΤD je rotačná neschopnosť vírivého momentu dynamometra).

▼M6

4.5.    Priebeh emisnej skúšky

V nasledujúcom diagrame je uvedený postup skúšky:

image

Pred cyklom merania sa podľa potreby môže spustiť jeden alebo viac skúšobných cyklov na kontrolu motora, skúšobnej komory a emisných systémov.

4.5.1.    Príprava filtrov na odber vzoriek

Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa každý filter vloží do Petriho misky, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a umiestni sa do váhovej komory na účely stabilizácie. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter odváži a zaznamená sa hmotnosť. Filter sa potom vloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až dovtedy, kým bude potrebný na skúšku. Filter sa musí použiť do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory. Zaznamená sa vlastná hmotnosť.

4.5.2.    Montáž meracieho zariadenia

Prístrojové vybavenie a odberové sondy sa inštalujú predpísaným spôsobom. Koncová rúra sa pripojí k systému riadenia plného prietoku, ak sa používa.

4.5.3.    Spustenie systému riedenia

Spustí sa systém riedenia. Celkový prietok zriedených výfukových plynov cez systém riadenia plného prietoku alebo prietok zriedených výfukových plynov cez systém riadenia časti prietoku sa nastaví tak, aby v systéme nedochádzalo ku kondenzácii vody a aby sa teplota na vstupe do filtra pohybovala v rozmedzí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C).

4.5.4.    Spustenie systému odberu vzoriek tuhých častíc

Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spustí a nechá sa pracovať s obtokom. Úroveň pozadia častíc zrieďovacieho vzduchu sa môže určiť odberom vzorky zrieďovacieho vzduchu pred vstupom výfukových plynov do zrieďovacieho tunela. Ak je k dispozícii iný systém odberu vzorky tuhých častíc, uprednostňuje sa odber vzorky pozadia častíc počas nestáleho cyklu. V ostatných prípadoch sa môže na odber tuhých častíc nestáleho cyklu použiť systém odberu vzorky tuhých častíc. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa vykonať jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak zrieďovací vzduch nie je filtrovaný, pred začiatkom a po ukončení cyklu by sa mali vykonať merania a hodnoty by sa mali spriemerovať.

4.5.5.    Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí sa stanoviť merací rozsah. Ak sa použijú vaky na odber vzoriek, musia byť vyprázdnené.

4.5.6.    Požiadavky na chladenie

Môže sa použiť postup prirodzeného alebo núteného chladenia. V prípade núteného chladenia sa na základe osvedčeného odborného úsudku nastavia systémy, ktoré vháňajú do motora chladiaci vzduch a chladný olej do systému mazania motora, a tak odvádzajú cez systém chladenia motora teplo z chladiaceho prostriedku a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade núteného chladenia systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevpúšťa, kým teplota systému dodatočnej úpravy výfukových plynov neklesne pod hodnotu katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup chladenia, ktorého výsledkom by boli nereprezentatívne hodnoty emisií.

Skúška výfukových emisií pri štartovacom cykle za studena sa môže začať po vychladení až vtedy, keď sa teplota motorového oleja, chladiaceho prostriedku a systému na dodatočnú úpravu stabilizuje medzi 20 °C a 30 °C na minimálny čas pätnásť minút.

4.5.7.    Priebeh cyklu

4.5.7.1.    Cyklus so štartom za studena

Postup skúšky sa začína cyklom so štartom za studena po dokončení vychladenia, keď sú splnené všetky požiadavky uvedené v oddiele 4.5.6.

Motor sa uvedie do činnosti v súlade s postupom spúšťania, ktorý odporúča výrobca v príručke vlastníka, a použije sa buď bežný štartér, alebo dynamometer.

Hneď pri naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tak, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane pri 23 ± 1 s. Čas nezaťaženého voľnobehu je zahrnutý do 23 ± 1 s.

Skúška sa vykoná podľa referenčného cyklu stanoveného v prílohe III doplnku 4. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz alebo viac (odporúča sa 10 Hz). Nastavovacie body sa vypočítajú lineárnou interpoláciou medzi 1 Hz nastavovacími bodmi referenčného cyklu. Namerané hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenajú najmenej raz za sekundu a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.

4.5.7.2.    Odozva analyzátorov

Pri naštartovaní motora sa meracie zariadenia uvedú do činnosti súčasne so:

 začiatkom odberu alebo analýzy zrieďovacieho vzduchu, ak sa používa systém riedenia plného prietoku,

 začiatkom odberu alebo analýzy nezriedených výfukových plynov v závislosti od použitej metódy,

 začiatkom merania množstva zriedených výfukových plynov a požadovaných teplôt a tlakov,

 začiatkom zaznamenávania hmotnostného prietoku výfukových plynov, ak sa uplatňuje analýza nezriedených výfukových plynov,

 začiatkom zaznamenávania nameraných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu dynamometra.

Ak sa uplatňuje meranie nezriedených výfukových plynov, koncentrácie emisií (HC, CO a NOx) a hmotnostný prietok výfukových plynov sa musia merať nepretržite a do počítačového systému ukladať s frekvenciou najmenej 2 Hz. Všetky ostatné údaje sa môžu zaznamenávať so vzorkovacou frekvenciou aspoň 1 Hz. Pri analógových analyzátoroch sa zaznamená odozva a kalibračné údaje sa môžu použiť online alebo offline pri vyhodnocovaní údajov.

Ak sa používa systém riedenia plného prietoku, HC a NOx sa merajú nepretržite v zrieďovacom tuneli s frekvenciou aspoň 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určia integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť väčší ako 20 sekúnd a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS, a ak je to potrebné, aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO a CO2 sa určia integráciou alebo analýzou koncentrácií vo vzorkovacom vaku počas cyklu. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa určia integráciou alebo zberom do vaku na odber vzoriek pozadia. Všetky ostatné parametre, ktoré je potrebné merať, sa zaznamenajú rýchlosťou najmenej jedno meranie za sekundu (1 Hz).

4.5.7.3.    Odber vzoriek tuhých častíc

Na začiatku merania sa systém odberu vzoriek tuhých častíc prepne z obtoku na režim odberu tuhých častíc.

Ak sa používa systém riedenia časti prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví(-ia) tak, aby prietok cez odberovú sondu tuhých častíc alebo prenosovú trubicu zostal úmerný hmotnostnému prietoku výfukových plynov.

Ak sa používa systém s riedenia plného prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví( ia) tak, aby sa prietok cez odberovú sondu tuhých častíc alebo prenosovú trubicu udržiaval na hodnote nastaveného prietoku s prípustnou odchýlkou ± 5 %. Ak sa používa kompenzácia (t. j. proporcionálne regulovanie prietoku vzoriek), musí sa preukázať, že pomer hlavného prietoku cez tunel k prietoku vzorky tuhých častíc sa nemení viac ako o ± 5 % jeho nastavenej hodnoty (s výnimkou prvých 10 sekúnd odberu vzoriek).

POZNÁMKA: Pri dvojitom riedení je prietokom vzorky čistý rozdiel medzi prietokom cez odberové filtre a prietokom sekundárneho zrieďovacieho vzduchu

Zaznamená sa priemerná teplota a priemerný tlak na vstupe plynomera(-ov) alebo prístrojov na meranie prietoku. Ak nie je možné udržať nastavený prietok počas celého cyklu (v medziach ± 5 %) v dôsledku vysokého zaťaženia filtra tuhými časticami, skúška je neplatná. Skúška sa vykoná opätovne pri nižšom prietoku a/alebo s filtrom väčšieho priemeru.

4.5.7.4.    Zastavenie motora počas skúšobného cyklu so štartom za studena

Ak sa motor zastaví v ktoromkoľvek bode počas skúšobného cyklu so štartovaním za studena, motor sa vráti do pôvodného stavu, potom sa zopakuje postup vychladenia, motor sa znovu naštartuje a skúška sa zopakuje. Ak sa v priebehu skúšobného cyklu vyskytne porucha ktoréhokoľvek potrebného skúšobného zariadenia, skúška je neplatná.

4.5.7.5.    Činnosti po cykle so štartom za studena

Po ukončení skúšobného cyklu so štartom za studena sa zastaví meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek častíc. V prípade integrovaného analytického systému musí odber vzoriek pokračovať až do uplynutia časových intervalov odozvy systému.

Ak sa použíjú koncentrácie v zberných vakoch, analyzujú sa čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení skúšobného cyklu.

Po skončení emisnej skúšky sa musí na opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší ako 2 % hodnoty rozsahového plynu.

Filtre častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Kondicionujú sa v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom, a umožňuje výmenu vzduchu najmenej počas jednej hodiny, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.

4.5.7.6.    Zahrievanie

Ihneď po vypnutí motora sa vypne(-ú) chladiaci(-e) ventilátor(-y) motora, ak sa používa(-jú), ako aj dúchadlo CVS (alebo sa odpojí výfukový systém od CVS), ak sa používa.

Motor sa kondicionuje 20 ± 1 minútu. Motor a dynamometer sa pripravia na skúšku so štartom za tepla. Vyprázdnené vaky na odber vzoriek sa pripoja na systém odberu vzoriek zriedených výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Spustí sa CVS (ak sa používa alebo ak ešte nie je spustený) alebo sa na CVS pripojí výfukový systém (ak je odpojený). Spustia sa čerpadlá na odber vzoriek [okrem čerpadla (čerpadiel) na odber vzoriek tuhých častíc], chladiaci ventilátor (chladiace ventilátory) motora a systém zberu údajov.

Pred začiatkom skúšky sa výmenník tepla systému odberu s konštantným objemom (ak sa používa) a zohriate komponenty akéhokoľvek systému (systémov) nepretržitého odberu vzoriek (v prípade potreby) predhrejú na ich stanovenú prevádzkovú teplotu.

Prietok vzorky sa upraví na požadovaný prietok a zariadenie na meranie prietoku plynu CVS sa nastaví na nulu. Do každého z držiakov filtrov sa opatrne nainštaluje čistý filter tuhých častíc a do potrubia na prietok vzorky sa nainštalujú zmontované držiaky filtrov.

4.5.7.7.    Cyklus so štartom za tepla

Hneď pri naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tak, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane pri 23 ± 1 s. Do času 23 ± 1 s je zahrnutý čas nezaťaženého voľnobehu.

Skúška sa vykoná podľa referenčného cyklu stanoveného v doplnku 4 prílohy III. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz alebo viac (odporúča sa 10 Hz). Nastavovacie body sa vypočítavajú lineárnou interpoláciou medzi 1 Hz nastavovacími bodmi referenčného cyklu. Namerané hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenajú najmenej raz za sekundu a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.

Potom sa opakuje postup opísaný v predchádzajúcich oddieloch 4.5.7.2 a 4.5.7.3.

4.5.7.8.    Zastavenie motora počas cyklu so štartom za tepla

Ak sa motor zastaví v ktoromkoľvek bode počas cyklu so štartom za tepla, motor sa môže vypnúť a znovu zahrievať 20 minút. Potom sa môže cyklus so štartom za tepla znovu spustiť. Povolené je iba jedno opakované zahrievanie a jeden cyklus so štartom za tepla.

4.5.7.9.    Činnosti po cykle so štartom za tepla

Po ukončení cyklu so štartom za tepla sa zastaví meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek častíc. V prípade integrovaného analytického systému musí odber vzoriek pokračovať až do uplynutia časových intervalov odozvy systému.

Ak sa použijú koncentrácie v zberných vakoch, analyzujú sa čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení skúšobného cyklu.

Po skončení emisnej skúšky sa musí na opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší ako 2 % hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu.

Filtre častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Kondicionujú sa v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, minimálne počas jednej hodiny, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.

▼M3

4.6.   Overenie priebehu testu

4.6.1.   Posun údajov

Na minimalizáciu skreslenia kvôli oneskoreniu medzi spätnými a referenčnými hodnotami cyklu, celkové otáčky motora a spätný signál krútiaceho momentu môže byť priblížený alebo posunutý v čase s vo veci na referenčné otáčky a interval krútiaceho momentu. Ak sú spätné signály posunuté, aj otáčky aj krútiaci moment musia byť posunuté o rovnakú hodnotu a v rovnakom smere.

4.6.2.   Výpočet výkonu cyklu

Aktuálny výkon cyklu Wact (kWh) sa má vypočítať použitím každej dvojice zaznamenaných spätných otáčok motora a krútiaceho momentu. Aktuálny výkon cyklu Wact sa používa na porovnanie referenčného cyklu Wref a na výpočet špecifických emisií brzdenia. Rovnaké metódy sa majú použiť na integráciu referenčného a aktuálneho výkonu motora. Ak sú hodnoty stanovené medzi hodnotami blízko referenčných alebo blízko odmeraných, má byť použitá lineárna interpolácia.

Integrovaním referenčného a aktuálneho výkonu cyklu sa majú všetky negatívne hodnoty krútiaceho momentu upraviť na nulu a započítať. Ak je integrácia prevedená pri nižšej frekvencii ako 5 Hz a ak sa počas daného časového intervalu hodnota krútiaceho momentu zmení z pozitívnej na negatívnu alebo z negatívnej na pozitívnu, negatívna časť sa má prepočítať a nastaviť na nulu. Pozitívna časť sa má zahrnúť do integrovanej hodnoty.

Wact má byť medzi – 15 % a +15 % z Wref.

4.6.3.   Overovacie štatistiky testovaného cyklu

Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora má byť použitá lineárna regresia spätných hodnôt k referenčným hodnotám. Toto sa má urobiť po posune všetkých spätných údajov, ak bola zvolená táto možnosť. Má sa použiť metóda najmenších štvorcov najviac sa zhodujúca s rovnicou vo forme:

image

kde:

y

=

spätná (aktuálna) hodnota otáčok (min-1), krútiaci moment (N.m), alebo výkon (kW)

m

=

sklon (uhol) regresnej priamky

x

=

referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaci moment (N.m), alebo výkon (kW)

b

=

y záchyt regresnej priamky

Štandardná odchýlka výpočtu (SE) y na x a koeficient determinácie (r2) sa má vypočítať pre každú regresnú priamku.

Odporúča sa robiť túto analýzu pri 1 Hz. Aby bol test uznaný za platný, musí spĺňať kritériá tabuľky1.



Tabuľka č. 1 – povolené odchýlky regresnej priamky

 

Rýchlosť

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SE) Y na X

max. 100 min-1

max. 13 % výkonu plánovaného maximálneho krútiaceho momentu motora

max. 8 % výkonu plánovaného maximálneho výkonu

Sklon regresnej priamky, m

0,95 až 1,03

0,83 – 1,03

0,89 – 1,03

Koeficient určenia, r2

min. 0,9700

min. 0,8800

min. 0,9100

úsek Y regresnej priamky, b

± 50 min-1

± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

Vypustenia bodov sú povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak sa uvádzajú v tabuľke č. 2. Tieto body sa však nesmú vypustiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Pokojový bod je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizovanú referenčnú rýchlosť 0 %. Vypustenie bodu sa môže použiť pre celý alebo ktorúkoľvek časť cyklu.



Tabuľka č. 2 – povolené vypustenie bodov z regresnej analýzy (body, pre ktoré sa použije vypustenie bodu, sa musia špecifikovať)

Podmienky

Body rýchlosti a (alebo) krútiaceho momentu a (alebo) výkonu, ktoré sa môžu vypustiť s odkazom na podmienky uvedené v ľavom stĺpci

Prvých 24 (± 1) s a posledných 25 s

Rýchlosť, krútiaci moment a výkon

Široko otvorený uzatvárací ventil a spätná väzba krútiaceho momentu < 95 % referenčného krútiaceho momentu

Krútiaci moment a (alebo) výkon

Široko otvorený uzatvárací ventil a spätná väzba rýchlosti < 95 % referenčnej rýchlosti

Rýchlosť a (alebo) výkon

Uzatvorený uzatvárací ventil, spätná väzba rýchlosti > kľudovej rýchlosti + 50 min–1, a spätná väzba krútiaceho momentu > 105 % referenčného krútiaceho momentu

Krútiaci moment a (alebo) výkon

Uzatvorený uzatvárací ventil, spätná väzba rýchlosti ≤ kľudovej rýchlosti + 50 min–1, a spätná väzba krútiaceho momentu = Výrobcom stanovený/nameraný kľudový krútiaci moment ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu

Rýchlosť a (alebo) výkon

Zatvorený uzatvárací ventil a spätná väzba rýchlosti > 105 % referenčnej rýchlosti

Rýchlosť a (alebo) výkon

▼M3




Dodatok 1

POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORKY

1.   POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORKY (NRSC TEST)

Zložky plynov a častíc emitované motorom predloženým na skúšanie sa musia merať metódami uvedenými v prílohe VI. Metódy v prílohe VI opisujú odporučené analytické systémy pre plynné emisie (bod 1.1) a odporučené systémy zrieďovania častíc a odberu vzoriek (bod 1.2).

1.1.   Špecifikácia dynamometra

Musí sa použiť motorový dynamometer s primeranými vlastnosťami na výkon skúšobného cyklu opísaného v prílohe III, oddiel 3.7.1. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a rýchlosti musí umožňovať meranie výkonu v rozpätí vymedzených limitov. Dodatočné výpočty môžu byť potrebné. Presnosť meracieho prístroja musí byť taká, aby sa nepresiahli maximálne povolené odchýlky hodnôt uvedených v bode 1.3.

1.2.   Prietok výfukového plynu

Prietok výfukového plynu sa musí stanoviť jednou z metód uvedených v oddieloch 1.2.1. až 1.2.4.

1.2.1.   Metóda priameho merania

Priame meranie prietoku výfukových plynov prietokovou tryskou alebo rovnocenným meracím systémom (pre podrobnosti pozri ISO 5167:2000).

Poznámka:Priame meranie prietoku plynu je zložitá úloha. Musia sa vykonať opatrenia, aby sa zabránilo chybám merania, ktoré ovplyvnia chyby emisných hodnôt.

1.2.2.   Metóda merania vzduchu a paliva

Meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva.

Musia sa použiť prietokomery vzduchu a prietokomery paliva s presnosťou uvedenou v časti 1.3.

Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:

image

1.2.3.   Metóda bilancie uhlíka

Výpočet hmotnosti výfukových plynov zo spotreby paliva a koncentrácií výfukového plynu použitím metódy bilancie uhlíka (príloha III, dodatok 3).

1.2.4.   Indikátorová meracia metóda

Táto metóda obsahuje meranie koncentrácie indikátorového plynu vo výfukových plynoch. Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako indikátor. Plyn sa zmieša a zriedi výfukovým plynom, ale nesmie reagovať vo výfukovej rúre. Koncentrácia plynu sa následne musí zmerať vo vzorke výfukového plynu.

Aby sa zabezpečilo dokonalé zmiešanie indikátorového plynu, vzorkovacia sonda výfukového plynu sa musí umiestniť najmenej vo vzdialenosti 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej rúry, podľa toho, čo z nich je väčšie, v smere prúdu od miesta vstreknutia indikátorového plynu. Vzorkovacia sonda sa môže umiestniť bližšie k miestu vstreknutia, ak je dokonalé zmiešanie overené porovnaním koncentrácie indikátorového plynu s referenčnou koncentráciou v okamihu, keď sa indikátorový plyn vstrekne proti prúdu motora.

Prietok indikátorového plynu sa musí nastaviť tak, aby koncentrácia indikátorového plynu pri kľudovej rýchlosti motora po zmiešaní bola nižšia ako je plný rozsah analyzátora indikátorového plynu.

Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:

image

kde

GEXHW

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s)

GT

=

prietok indikátorového plynu (cm3/min)

konc.mix

=

okamžitá koncentrácia indikátorového plynu po zmiešaní, (ppm)

ρEXH

=

hustota výfukového plynu (kg/m3)

konc.a

=

koncentrácia pozadia indikátorového plynu v nasávanom vzduchu (ppm)

Koncentrácia pozadia indikátorového plynu (konc. a) sa môže stanoviť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred a po skúšobnom chode.

Ak je koncentrácia pozadia menšia ako 1 % koncentrácie indikátorového plynu po zmiešaní (konc.mix ) pri maximálnom prietoku výfukových plynov, koncentrácia pozadia sa môže zanedbať.

Celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu a musí byť kalibrovaný podľa dodatku 2, bod 1.11.2.

1.2.5.   Metóda merania prietoku vzduchu a merania pomeru vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa výpočet hmotnosti výfukových plynov z prietoku vzduchu a výpočet pomeru vzduchu a paliva. Výpočet okamžitej hmotnosti výfukového plynu je nasledovný:

image

image

image

kde

A/Fst

=

stoichiometrický pomer vzduch/palivo (kg/kg)

λ

=

relatívny pomer vzduch/palivo

konc.CO2

=

suchá koncentrácia CO2 (%)

konc.CO

=

suchá koncentrácia CO (ppm)

konc.HC

=

koncentrácia HC (ppm)

Poznámka: Výpočet sa týka motorovej nafty s pomerom H/C rovným 1,8.

Vzduchový prietokomer musí spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie bodu 1.4.1 a celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.

Prípadne sa môže na meranie relatívneho pomeru vzduchu a paliva použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, ako je snímač typu oxidu zirkoničného, v súlade so špecifikáciami vety 1.4.4.

1.2.6.   Celkový prietok zriedeného výfukového plynu

Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému sa musí celkový prietok zriedených výfukových plynov (GTOTW) merať s PDP, CFV alebo SSV (príloha VI, oddiel 1.2.1.2.) Presnosť musí byť v súlade s ustanoveniami prílohy III, dodatok 2, oddiel 2.2.

1.3.   Presnosť

Kalibrácia všetkých meracích prístrojov musí byť odvoditeľná z národných alebo medzinárodných noriem a musí byť v súlade s požiadavkami uvedenými v tabuľke č. 3.



Tabuľka č. 3 – Presnosť meracích prístrojov

Č.

Merací prístroj

Presnosť

1

Rýchlosť motora

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

2

Krútiaci moment

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

3

Spotreba paliva

± 2 % maximálnej hodnoty motora

4

Spotreba vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

5

Prietok výfukového plynu

± 2,5 % odčítanej hodnoty alebo ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

6

Teploty ≤ 600 K

± 2 K absolútna

7

Teploty > 600 K

± 1 % odčítanej hodnoty

8

Tlak výfukového plynu

± 0,2 kPa absolútny

9

Pokles nasávaného vzduchu

± 0,05 kPa absolútny

10

Atmosferický tlak

± 0,1 kPa absolútny

11

Ostatné tlaky

± 0,1 kPa absolútny

12

Absolútna vlhkosť

± 5 % odčítanej hodnoty

13

Prietok zrieďovacieho vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty

14

Prietok zriedeného výfukového plynu

± 2 % odčítanej hodnoty

1.4.   Stanovenie zložiek

1.4.1.   Všeobecné špecifikácie analyzátora

Analyzátory musia mať merací rozsah vhodný pre presnosť požadovanú na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Odporúča sa, aby sa analyzátory používali tak, aby nameraná koncentrácia bola v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.

Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité odčítacie systémy (počítače, zariadenia na zber údajov) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším ako 15 % plného rozsahu, sú akceptovateľné aj koncentrácie nižšie ako 15 % plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa musia vykonať dodatočné kalibrácie s cieľom zabezpečiť presnosť kalibračných kriviek – príloha III, dodatok 2, oddiel 1.5.5.2.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.

1.4.1.1.   Chyba merania

Analyzátor sa nesmie odchyľovať od nominálneho kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % plného rozsahu stupnice pri nule, podľa toho, čo z nich je väčšie.

POZNÁMKA: Na účely tohto štandardu sa presnosť definuje ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od nominálnych kalibračných hodnôt za použitia kalibračného plynu (= skutočná hodnota).

1.4.1.2.   Opakovateľnosť

Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5–násobok štandardnej odchýlky 10-ich opakovaných odoziev na daný kalibračný alebo rozsahový plyn, nesmie byť väčšia ako ± 1 % plného rozsahu koncentrácie pre každé rozpätie použité nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % každého rozpätia použitého pod 155 ppm (alebo ppm C).

1.4.1.3.   Hluk

Medzišpičková odozva analyzátora na nulovacie a kalibračné plyny alebo rozsahové plyny počas ktorejkoľvek 10–sekundovej časovej periódy nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu na všetkých použitých rozpätiach.

1.4.1.4.   Kolísanie nuly

Kolísanie nuly počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom rozpätí. Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na nulovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu.

1.4.1.5.   Kolísanie rozsahu

Kolísanie rozsahu počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom rozpätí. Rozsahová odozva je definovaná ako stredná odozva vrátane šumu, na rozsahový plyn počas 30–sekundového časového intervalu.

1.4.2.   Sušenie plynu

Prípadné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nie sú prijateľnou metódou na odstraňovanie vody zo vzorky.

1.4.3.   Analyzátory

V oddieloch 1.4.3.1 až 1.4.3.5 sa opisujú zásady merania, ktoré sa majú uplatniť. Podrobný popis systémov merania je uvedený v prílohe VI.

Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. Pri nelineárnych analyzátoroch sa povoľuje použitie linearizačných obvodov.

1.4.3.1.   Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Analyzátor oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.

1.4.3.2.   Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Analyzátor oxidu uhličitého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.

1.4.3.3.   Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátor uhľovodíkov musí byť plameňovo-ionizačného detekčného typu s detektorom (HFID), ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaným tak, aby udržiaval teplotu plynu 463 K (190 °C) ± 10 K.

1.4.3.4.   Analýza oxidov dusíka (NOX)

Analyzátor oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčného detekčného (CLD) alebo vyhrievaného chemiluminiscenčný detekčného (HCLD) typu s konvertorom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s konvertorom s teplotou udržiavanou nad 328 K (55 °C) za predpokladu, že sa vykoná kontrola zhášania vo vode (príloha III, dodatok 2, oddiel 1.9.2.2).

Pri CLD aj HCLD sa vzorkovacia dráha musí udržiavať pri teplote steny 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C) po konvertor na suché meranie, a po analyzátor na mokré meranie.

1.4.4.   Vzduch na meranie paliva

Vzduch do zariadenia na meranie paliva používaného na stanovenie prietoku výfukového plynu, ako sa špecifikuje v časti 1.2.5, musí byť vzduch so širokým rozsahom do snímača palivového pomeru alebo lambda snímača typu oxidu zirkoničného.

Snímač sa musí nainštalovať priamo na výfukovú rúru v mieste, kde je teplota výfukového plynu dostatočne vysoká na to, aby eliminovala vodnú kondenzáciu.

Presnosť snímača s vloženou elektronikou musí byť v rozsahu:

± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2

± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5

± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ

Na dosiahnutie vyššie špecifikovanej presnosti sa snímač musí nakalibrovať podľa výrobcu prístroja.

1.4.5.   Odber vzoriek plynných emisií

Vzorkovacie sondy na odber plynných emisií sa musia nainštalovať vo vzdialenosti najmenej 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukového potrubia – podľa toho, čo z nich je väčšie – proti smeru vyústenia systému výfukových plynov, pokiaľ je to možné čo najďalej a dostatočne blízko k motoru tak, aby teplota výfukového plynu bola najmenej 343 K (70 °C) pri sonde.

V prípade viacvalcového motora s vetveným potrubím výfukových plynov musí byť vstup do sondy umiestnený dostatočne ďaleko v smere prúdu tak, aby vzorka reprezentovala priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Pri viacvalcových motoroch s rôznymi skupinami potrubí, ako je usporiadanie motora v tvare „V“, je povolené získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemernú emisiu výfukových plynov. Môžu sa použiť iné metódy, u ktorých sa preukázala korelácia s vyššie uvedenými metódami. Pri výpočte emisií výfukových plynov sa musí použiť celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.

Ak je zloženie výfukového plynu ovplyvnené akýmkoľvek systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať proti smeru prúdu od tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy I, a v smere prúdu z tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy II. Ak sa pre stanovenie častíc použije plnoprietokový zrieďovací systém, plynné emisie sa môžu stanoviť v zriedenom výfukovom plyne. Vzorkovacie sondy musia byť umiestnené v blízkosti vzorkovacej sondy častíc v zrieďovacom tuneli (príloha IV, bod 1.2.1.2, DT a bod 1.2.2, PSP). CO a CO2 sa môžu prípadne stanoviť vzorkovaním do vreca a následným meraním koncentrácie vo vzorkovacom vreci.

1.5.   Stanovenie častíc

Na stanovenie častíc je potrebný zrieďovací systém. Zriedenie sa môže vykonať zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom alebo plnoprietokovým zrieďovacím systémom. Prietoková kapacita zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľká na to, aby úplne eliminovala vodnú kondenzáciu v zrieďovacích a vzorkovacích systémoch, a udržala teplotu zriedeného výfukového plynu v teplotnom rozpätí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C) bezprostredne proti prúdu od filtrových držiakov. Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, je povolené odvlhčovanie zrieďovacieho vzduchu pred vstupom do zrieďovacieho systému. Ak je teplota prostredia nižšia ako 293 K (20 °C), odporúča sa predohrev zrieďovacieho vzduchu nad teplotnú hranicu 303 K (30 °C). Teplota zriedeného vzduchu pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela však nesmie prekročiť 325 K (52 °C).

Poznámka: Pri ustálenom postupe sa teplota filtra môže udržiavať pri alebo pod maximálnou teplotou 325 K (52 °C) namiesto príslušného teplotného rozpätia od 42 do 52 °C.

Pri systéme s čiastočným prietokom sa vzorkovacia sonda na odber častíc musí nainštalovať v blízkosti a proti smeru prúdu od plynnej sondy tak, ako sa definuje v oddiele 4.4 a v súlade s prílohou VI, oddiel 1.2.1.1, obrázok 4-12 EP a SP.

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom musí byť navrhnutý tak, aby rozdeľoval prúd výfukových plynov na dve časti, z ktorých menšia sa riedi vzduchom a následne sa použije na meranie častíc. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa zrieďovací pomer stanovil veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy rozdeľovania, pri ktorých typ použitého rozdeľovania do významnej miery určuje technické zariadenie na odber vzoriek a postupy, ktoré sa majú použiť (príloha VI, oddiel 1.2.1.1).

Na stanovenie hmotnosti častíc sa vyžaduje systém na odber vzoriek častíc, filtre na odber vzoriek častíc, mikrogramová bilancia a váhová komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

Pri odbere vzoriek častíc sa môžu uplatniť dve metódy:

 jednofiltrová metóda využíva jeden pár filtrov (pozri oddiel 1.5.1.3 tohto dodatku) pre všetky režimy skúšobného cyklu. Počas vzorkovacej fázy skúšky sa musí značná pozornosť venovať vzorkovacím časom a prietokom. Pre skúšobný cyklus sa však vyžaduje iba jeden pár filtrov,

 viacfiltrová metóda predpisuje, že pre každý jednotlivý režim skúšobného cyklu sa musí použiť jeden pár filtrov (pozri bod 1.5.1.3 tohto dodatku). Táto metóda umožňuje miernejšie postupy odberov vzoriek, ale používa viac filtrov.

1.5.1.   Filtre na vzorkovanie častíc

1.5.1.1.   Špecifikácia filtra

Pre certifikačné skúšky sa vyžadujú sklovláknité filtre potiahnuté fluórouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluórouhlíka. Pre osobitné aplikácie sa môžu použiť rôzne filtračné materiály. Všetky typy filtrov musia mať zbernú účinnosť 0,3 μm DOP (dioktylftalát) aspoň 99 % pri čelnej rýchlosti plynu v rozpätí od 35 do 100 cm/s. Pri vykonávaní korelačných skúšok medzi laboratóriami alebo medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom sa musia použiť filtre rovnakej kvality.

1.5.1.2.   Veľkosť filtra

Filtre častíc musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Filtre s väčším priemerom sú prijateľné (oddiel 1.5.1.5.).

1.5.1.3.   Hlavný a záložný filter

Počas skúšobného postupu sa zriedené výfukové plyny vzorkujú párom filtrov umiestneným v sérii (jeden základný a jeden záložný filter). Záložný filter musí byť umiestnený vo vzdialenosti najviac 100 mm v smere prúdu od hlavného filtra a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako pár, s filtrami umiestnenými stranami sfarbenia navzájom k sebe.

1.5.1.4.   Čelná rýchlosť filtra

Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť plynu prechádzajúceho cez filter 35 až 100 cm/s. Nárast tlakového rozdielu medzi začiatkom a koncom skúšky nesmie byť väčší ako 25 kPa.

1.5.1.5.   Zaťaženie filtra

Odporúčané minimálne zaťaženia filtra pre najbežnejšie veľkosti filtra je uvedené v nasledovnej tabuľke. Pre väčšie veľkosti filtra je minimálne zaťaženie filtra 0,065 mg/1 000 mm2 plochy filtra.



Priemer filtra

(mm)

Odporúčaný priemer sfarbenia

(mm)

Odporúčané minimálne zaťaženie

(mg)

47

37

0,11

70

60

0,25

90

80

0,41

110

100

0,62

Pri viacfiltrovej metóde musí byť odporúčané minimálne zaťaženie filtra, pre súčet všetkých filtrov, výsledok príslušnej horeuvedenej hodnoty a druhej odmocniny celkového počtu režimov.

1.5.2.   Špecifikácie váhovej komory a analytickej bilancie

1.5.2.1.   Podmienky váhovej komory

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa upravujú a vážia filtre častíc, sa musí počas úpravy a váženia všetkých filtrov udržiavať pri teplote 295 K (22 °C) ± 3 K. Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 (9,5 °C) ± 3 K a relatívna vlhkosť 45 ± 8 %.

1.5.2.2.   Váženie referenčných filtrov

Prostredie komory (alebo miestnosti) musí byť bez okolitých nečistôt (ako je prach), ktoré by sa usádzali na filtroch častíc počas ich stabilizácie. Narušenia technických podmienok miestnosti na váženie, ako sa uvádza v oddiele 1.5.2.1., budú povolené, ak čas ich trvania nepresiahne 30 minút. Miestnosť na váženie by mala spĺňať požadované technické podmienky pred vstupom pracovníkov do nej. Najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo páry referenčných filtrov sa musia odvážiť v rozpätí štyroch hodín od, ale najlepšie v rovnakom čase, ako sa uskutoční váženie vzorkovacieho filtra (páru). Musia mať rovnakú veľkosť a byť vyrobené z rovnakého materiálu ako sú vzorkovacie filtre.

Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (párov referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac ako 10 μg, potom sa musia všetky vzorkovacie filtre vyradiť a skúška emisií opakovať.

Ak nie je splnené kritérium stability miestnosti na váženie, uvedené v oddiele 1.5.2.1, ale váženie referenčných filtrov (páru) spĺňa vyššie uvedené kritérium, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo prehlásiť skúšky za neplatné, nastaviť kontrolný systém miestnosti na váženie a opätovne skúšku vykonať.

1.5.2.3.   Analytická bilancia

Analytická bilancia použitá na stanovenie hmotnosti všetkých filtrov musí mať presnosť (smerodajnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg) špecifikované výrobcom bilancie.

1.5.2.4.   Odstránenie účinkov statickej elektriny

Na účely odstránenia účinkov statickej elektriny musia byť filtre pred vážením neutralizované, napríklad polóniovým neutralizátorom alebo zariadením s podobným účinkom.

1.5.3.   Dodatočné špecifikácie na meranie častíc

Všetky diely zrieďovacieho systému a systému na odber vzoriek z výfukového potrubia až po držiak filtra, ktoré sú v kontakte so surovým a zriedeným výfukovým plynom, sa musia navrhnúť tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie alebo premena častíc. Všetky diely musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.

2.   POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORIEK (SKÚŠKA NRTC)

2.1.   Úvod

Zložky plynov a častíc emitované motorom predloženým na skúšanie sa musia merať metódami uvedenými v prílohe VI. Metódy uvedené v prílohe VI opisujú odporúčané analytické systémy pre plynné emisie (oddiel 1.1) a odporúčané systémy zrieďovania častíc a odberu vzoriek (oddiel 1.2).

2.2.   Zariadenie dynamometra a skúšobnej komory

Nasledovné zariadenie sa musí použiť na emisné skúšky motorov na motorových dynamometroch:

2.2.1.   Motorový dynamometer

Na vykonanie skúšobného cyklu, opísaného v dodatku 4 k tejto prílohe, sa musí použiť motorový dynamometer s primeranými vlastnosťami. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a rýchlosti musí umožňovať meranie výkonu v rámci vymedzených hraníc. Môžu byť potrebné ďalšie výpočty. Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa nepresiahli maximálne povolené odchýlky čísiel uvedených v tabuľke č. 3.

2.2.2.   Iné prístroje

Prístroje na meranie spotreby paliva, spotreby vzduchu, teploty chladiacej zmesi a mazadla, tlaku výfukového plynu a viacnásobného poklesu nasávania, teploty výfukového plynu, teploty nasávaného vzduchu, atmosférického tlaku, vlhkosti a teploty paliva, sa musia použiť podľa potreby. Tieto prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke č. 3:



Tabuľka č. 3 – Presnosť meracích prístrojov

Č.

Merací prístroj

Presnosť

1

Rýchlosť motora

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

2

Krútiaci moment

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

3

Spotreba paliva

± 2 % maximálnej hodnoty motora

4

Spotreba vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

5

Prietok výfukového plynu

± 2,5 % odčítanej hodnoty alebo ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie

6

Teploty ≤ 600 K

± 2 K absolútna

7

Teploty > 600 K

± 1 % odčítanej hodnoty

8

Tlak výfukového plynu

± 0,2 kPa absolútny

9

Pokles nasávaného vzduchu

± 0,05 kPa absolútny

10

Atmosferický tlak

± 0,1 kPa absolútny

11

Ostatné tlaky

± 0,1 kPa absolútny

12

Absolútna vlhkosť

± 5 % odčítanej hodnoty

13

Prietok zrieďovacieho vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty

14

Prietok zriedeného výfukového plynu

± 2 % odčítanej hodnoty

2.2.3.   Prietok surového výfukového plynu

Na výpočet emisií v surovom výfukovom plyne a na kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom je potrebné poznať hmotnostný prietok výfukového plynu. Na stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov sa môže použiť jedna z dole uvedených metód.

Na účely výpočtu emisií musí byť časová odozva pri každej dole uvedenej metóde rovná alebo menšia, ako je požiadavka na časovú odozvu analyzátora, ako sa uvádza v dodatku 2, oddiele 1.11.1.

Na účely kontroly zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa vyžaduje rýchlejšia odozva. Pre zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom s priamou kontrolou sa vyžaduje časová odozva ≤ 0,3 s. Pre zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom s predikčnou kontrolou založenou na vopred zaznamenanom skúšobnom chode sa vyžaduje časová odozva systému merania prietoku výfukových plynov ≤ 5 s s nábehovým časom ≤ 1 s. Časová odozva systému musí byť špecifikovaná výrobcom prístroja. Spojené požiadavky časovej odozvy pre prietok výfukového plynu a zrieďovací systém s čiastočným prietokom sú uvedené v bode 2.4.

Metóda priameho merania

Priame meranie okamžitého prietoku výfukových plynov sa môže vykonať systémami, ako sú:

 zariadenia tlakového rozdielu, ako je prietoková tryska (pre podrobnosti pozri ISO 5167:2000),

 podzvukový prietokomer

 vírivý prietokomer.

Musia sa vykonať predbežné kroky, aby sa zabránilo chybám merania, ktoré ovplyvnia chyby emisnej hodnoty. Takéto kroky zahŕňajú starostlivú inštaláciu zariadenia do systému motorových výfukových plynov, podľa odporučení výrobcu zariadenia a správnej technickej praxe. Najmä výkon motora a emisie nesmú byť ovplyvnené inštaláciou zariadenia.

Prietokomery musia spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3.

Metóda merania vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva s vhodnými prietokomermi. Výpočet okamžitého prietoku výfukového plynu je takýto:

image

Prietokomery musia spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, ale musia byť tiež dostatočne presné na to, aby spĺňali presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.

Indikátorová meracia metóda

Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie indikátorového plynu vo výfukových plynoch.

Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako indikátor. Plyn sa zmieša a zriedi s výfukovým plynom, ale nesmie reagovať vo výfukovej rúre. Koncentrácia plynu sa potom meria vo vzorke výfukového plynu.

Aby sa zabezpečilo dokonalé zmiešanie indikátorového plynu, vzorkovacia sonda výfukového plynu sa musí umiestniť vo vzdialenosti najmenej 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej rúry, podľa toho, čo z nich je väčšie, v smere prúdu od miesta vstreknutia indikátorového plynu. Vzorkovacia sonda sa môže umiestniť bližšie k miestu vstreknutia, ak je dokonalé zmiešanie overené porovnaním koncentrácie indikátorového plynu s referenčnou koncentráciou v okamihu, keď sa indikátorový plyn vstrekne proti smeru prúdu motora.

Prietok indikátorového plynu sa musí nastaviť tak, aby sa koncentrácia indikátorového plynu pri kľudovej rýchlosti motora po zmiešaní stala nižšou, ako je plný rozsah analyzátora indikátorového plynu.

Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:

image

kde

GEXHW

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s)

GT

=

prietok indikátorového plynu (cm3/min)

konc.mix

=

okamžitá koncentrácia indikátorového plynu po zmiešaní (ppm)

ρEXH

=

hustota výfukového plynu (kg/m3)

konc.a

=

koncentrácia pozadia indikátorového plynu v nasávanom vzduchu (ppm)

Koncentrácia pozadia indikátorového plynu (konc. a) sa môže stanoviť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred skúšobným chodom a po skúšobnom chode.

Ak je koncentrácia pozadia menšia ako 1 % koncentrácie indikátorového plynu po zmiešaní (konc.mix ) pri maximálnom prietoku výfukových plynov, koncentrácia pozadia sa môže zanedbať.

Celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu, a musí byť kalibrovaný podľa dodatku 2, odsek 1.11.2.

Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa výpočet hmotnosti výfukových plynov z prietoku vzduchu a výpočet pomeru vzduchu a paliva. Výpočet okamžitého hmotnostného prietoku výfukového plynu je nasledovný:

image

image

kde

A/Fst

=

stoichiometrický pomer vzduch/palivo (kg/kg)

λ

=

relatívny pomer vzduch/palivo

konc.CO2

=

suchá koncentrácia CO2 (%)

konc.CO

=

suchá koncentrácia CO (ppm)

konc.HC

=

koncentrácia HC (ppm)

Poznámka:Výpočet sa týka motorovej nafty s pomerom H/C rovnajúcim sa 1,8.

Vzduchový prietokomer musí spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, použitý analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie v oddiele 2.3.1 a celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.

Prípadne sa môže na meranie nadmerného pomeru vzduchu a paliva použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, ako je snímač typu oxidu zirkoničného, v súlade so špecifikáciami v oddiele 2.3.4.

2.2.4.   Prietok zriedeného výfukového plynu

Na výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový prietok zriedeného výfukového plynu za cyklus (kg/skúšku) sa vypočíta z meracích hodnôt počas cyklu a odpovedajúcich kalibračných údajov zariadenia na meranie prietoku (V0 pre PDP, KV pre CFV, Cd pre SSV): musia sa použiť odpovedajúce metódy opísané v dodatku 3, bod 2.2.1. Ak celková hmotnosť vzorky častíc a plynných znečisťujúcich látok presahuje 0,5 % celkového prietoku CVS, prietok CVS sa musí korigovať alebo sa prietok vzorky častíc vráti do CVS pred zariadenie na meranie prietoku.

2.3.   Stanovenie plynných zložiek

2.3.1.   Všeobecná špecifikácia analyzátora

Analyzátory musia mať merací rozsah s vhodnou presnosťou vyžadovanou na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov (oddiel 1.4.1.1.). Odporúča sa, aby sa analyzátory prevádzkovali tak, aby nameraná koncentrácia spadala do intervalu od 15 do 100 % plného rozsahu.

Ak je hodnota plného rozsahu 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité čítacie systémy (počítače, zariadenia pre zaznamenávanie údajov), ktoré zabezpečujú dostatočnú presnosť a rozlíšenie menšie ako 15 % plného rozsahu, sú prijateľné aj koncentrácie menšie ako 15 % plného rozsahu. V tomto prípade sa majú vykonať dodatočné kalibrácie s cieľom zabezpečiť presnosť kalibračných kriviek – príloha III, dodatok 2, oddiel 1.5.5.2.

Elektromagnetická kompatibilita (EMK) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.

2.3.1.1.   Chyba merania

Analyzátor sa nesmie odkloniť od hodnoty nominálneho kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo 0,3 % plného rozsahu, podľa toho, čo z nich je väčšie.

Poznámka: Presnosť sa na účely tohto štandardu definuje ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od nominálnych kalibračných hodnôt získaných použitím kalibračného plynu (= skutočná hodnota).

2.3.1.2.   Opakovateľnosť

Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky 10-tich opakovaných odoziev na daný kalibračný alebo rozsahový plyn, nesmie byť väčšia ako ± 1 % koncentrácie plného rozsahu pre každý interval použitý nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % pre každý interval použitý pod 155 ppm (alebo ppm C).

2.3.1.3.   Hluk

Medzišpičková odozva analyzátora na nulové a kalibračné alebo rozsahové plyny počas 10-sekundovej periódy nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu na všetkých použitých intervaloch.

2.3.1.4.   Kolísanie nuly

Kolísanie nuly počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom intervale. Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane rušenia, na nulový plyn počas 30 sekundového časového intervalu.

2.3.1.5.   Kolísanie meracieho rozsahu

Kolísanie meracieho rozsahu počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom intervale. (Merací) rozsah je definovaný ako rozdiel medzi rozsahovou odozvou a nulovou odozvou. Rozsahová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane rušenia, na rozsahový plyn počas 30 sekundového časového intervalu.

2.3.1.6.   Doba nábehu

Doba nábehu analyzátora inštalovaného v meracom systéme nesmie presiahnuť pri analýze neupraveného výfukového plynu 2,5 s.

Poznámka: Iba samotné vyhodnotenie časovej odozvy analyzátora neurčí jasne vhodnosť celkového systému pre prechodné skúšanie. Objemy a obzvlášť mŕtve objemy nachádzajúce sa v celom systéme neovplyvnia iba prepravný čas prenosu od sondy k analyzátoru, ale tiež čas nábehu. Prepravné časy vo vnútri analyzátora by sa definovali ako časová odozva analyzátora, podobne ako konvertory alebo vodné siete nachádzajúce sa vo vnútri analyzátorov NOx. Stanovenie času odozvy celkového systému sa opisuje v dodatku 2, oddiele 1.11.1.

2.3.1.   Sušenie plynu

Niektoré špecifikácie, ako napríklad pre skúšobný cyklus NRSC sa uplatňujú (oddiel 1.4.2), ako sa uvádza nižšie.

Prípadné sušiace zariadenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nepredstavujú prijateľnú metódu na odstránenie vody zo vzorky.

2.3.2.   Analyzátory

Niektoré špecifikácie ako napríklad pre skúšobný cyklus NRSC sa uplatňujú (oddiel 1.4.3), ako sa uvádza nižšie.

Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. U nelineárnych analyzátorov je povolené používanie linearizačných obvodov.

2.3.3.1.   Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Analyzátor oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.

2.3.3.2.   Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Analyzátor oxidu uhličitého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.

2.3.3.3.   Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátor uhľovodíkov musí byť vyhrievaného plameňovo-ionizačného detektorového (HFID) typu s detektorom, ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaný tak, aby udržiaval teplotu plynu 463 K (190 °C) ± 10 K.

2.3.3.4.   Analýza oxidov dusíka (NOX)

Analyzátor oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčného detektorového (CLD) alebo vyhrievaného chemiluminiscenčného detektorového (HCLD) typu s prevodníkom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s prevodníkom udržiavaným nad 328 K (55 °C) za predpokladu, že sa vykoná kontrola zhášania vo vode (príloha III, dodatok 2, oddiel 1.9.2.2).

U CLD aj HCLD sa musí uchovať vzorkovacia dráha pri teplote steny od 328 K do 473 K (od 55 do 200 °C) po prevodník pre suché meranie a po analyzátor pre mokré meranie.

2.3.4.   Vzduch na meranie paliva

Vzduch do zariadenia na meranie paliva, použitého pre stanovenie prietoku výfukového plynu, ako sa špecifikuje v oddiele 2.2.3, musí byť vzduch so širokým rozsahom pre snímač palivového pomeru alebo lambda snímač typu oxidu zirkoničného.

Snímač sa musí nainštalovať priamo na výfukovú rúru v mieste, kde je teplota výfukového plynu dostatočne vysoká na to, aby eliminovala vodnú kondenzáciu.

Presnosť snímača s vloženou elektronikou musí byť v rozsahu:

± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2

± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5

± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ

Aby sa dosiahla vyššie špecifikovaná presnosť, snímač sa musí nakalibrovať podľa výrobcu prístroja.

2.3.5.   Odber vzoriek plynných emisií

2.3.5.1.   Prietok neupraveného výfukového plynu

Na výpočet emisií v neupravenom výfukovom plyne sa uplatňujú rovnaké špecifikácie ako pre skúšobný cyklus NRSC (oddiel 1.4.4.), ako sa uvádza nižšie.

Vzorkovacie sondy plynných emisií sa musia nainštalovať najmenej vo vzdialenosti 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukového potrubia – podľa toho, čo je z nich väčšie – proti smeru vyústenia systému výfukových plynov, pokiaľ je to možné čo najďalej a dostatočne blízko k motoru, aby bola zabezpečená teplota výfukového plynu najmenej 343 K (70 °C) na sonde.

V prípade viacvalcového motora s vetveným potrubím výfukových plynov musí byť vstup do sondy umiestnený dostatočne ďaleko v smere toku tak, aby vzorka reprezentovala priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch s rôznymi skupinami potrubí, ako je usporiadanie motora v tvare „V“, je dovolené získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemernú emisiu výfukových plynov. Môžu sa použiť iné metódy, u ktorých sa preukázalo, že sú vo vzájomnom vzťahu s vyššie uvedenými metódami. Pre výpočet emisie výfukových plynov sa musí použiť celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.

Ak je zloženie výfukového plynu ovplyvnené akýmkoľvek systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať proti prúdu tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy I a v smere prúdu vychádzajúceho z tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy II.

2.3.5.2.   Prietok zriedeného výfukového plynu

Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému sa uplatňujú tieto špecifikácie.

Výfuková rúra medzi motorom a plnoprietokovým zrieďovacím systémom musí spĺňať požiadavky v prílohe VI.

Vzorkovacia(e) sonda(y) na odber plynných emisií musí(ia) byť nainštalovaná(é) v zrieďovacom tuneli v mieste, kde sa zrieďovací vzduch dobre mieša s výfukovými plynmi, a v blízkosti vzorkovacej sondy častíc.

Vo všeobecnosti môže byť odber vzoriek vykonaný dvoma spôsobmi:

 znečisťujúce látky sa odoberajú počas cyklu do vzorkovacieho vreca a merajú po ukončení skúšky,

 znečisťujúce látky sa odoberajú priebežne a zlúčia počas cyklu; táto metóda je povinná pre HC a NOx.

Koncentrácie pozadia musia byť odoberané v protismere prúdu zrieďovacieho tunela do vzorkovacieho vreca a musia sa odpočítať od koncentrácie emisií podľa dodatku 3, oddielu 2.2.3.

2.4.   Stanovenie častíc

Stanovenie častíc si vyžaduje zrieďovací systém. Zriedenie sa môže vykonať zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom alebo plnoprietokovým zrieďovacím systémom. Prietoková kapacita zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľká na to, aby úplne eliminovala vodnú kondenzáciu v zrieďovacích systémoch a systémoch na odber vzoriek, a udržala teplotu zriedeného výfukového plynu v teplotnom rozpätí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C) bezprostredne proti prúdu od filtrových držiakov. Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, je povolené odvlhčovanie zrieďovacieho vzduchu pred vstupom do zrieďovacieho systému. Ak je teplota prostredia nižšia ako 293 K (20 °C), odporúča sa predohrev zrieďovacieho vzduchu nad teplotnú hranicu 303 K (30 °C). Teplota zrieďovacieho vzduchu však pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela nesmie prekročiť 325 K (52 °C).

Sonda na odber častíc sa musí nainštalovať v blízkosti vzorkovacej sondy plynných emisií, a inštalácia musí spĺňať ustanovenia oddielu 2.3.5.

Na stanovenie hmotnosti častíc sa vyžaduje systém na odber vzoriek častíc, filtre na odber vzoriek častíc, analytická (mikrogramová) váha a váhová komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

Špecifikácie zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom musí byť navrhnutý tak, aby rozdelil prúd výfukových plynov na dve časti, z ktorých menšia sa riedi vzduchom a následne sa použije na meranie častíc. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa zrieďovací pomer stanovil veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy rozdeľovania, pri ktorých typ použitého delenia do významnej miery vymedzuje technické prostriedky na odber vzoriek a postupy, ktoré sa majú použiť (príloha VI, oddiel 1.2.1.1).

Na kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa vyžaduje systém rýchlej odozvy. Transformačný čas systému sa stanoví podľa postupu uvedeného v dodatku 2, oddiele 1.11.1.

Ak je zložený transformačný čas merania prietoku výfukových plynov (pozri predchádzajúci oddiel) a systém s čiastočným prietokom menší ako 0,3 s, môže sa použiť priama kontrola. Ak však transformačný čas presahuje 0,3 s, musí sa použiť predikčná kontrola založená na predzaznamenanom skúšobnom chode. V tomto prípade musí byť doba nábehu ≤ 1 s a doba oneskorenia spojenia ≤ 10 s.

Celková odozva systému musí byť navrhnutá tak, aby bola zabezpečená reprezentatívna vzorka častíc, GSE , úmerná hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Na stanovenie pomernosti sa musí vykonať regresná analýza GSE oproti GEXHW najmenej 5 Hz získaných údajov a musia byť splnené nasledovné kritériá:

 korelačný koeficient r lineárnej regresie medzi GSE a GEXHW nesmie byť menší ako 0,95,

 štandardná chyba odhadu GSE na GEXHW nesmie presiahnuť 5 % maxima GSE,

 GSE úsek regresnej priamky nesmie presiahnuť ± 2 % maxima GSE,

Prípadne sa môže vykonať predbežné skúšanie a signál hmotnostného prietoku výfukových plynov z predbežnej skúšky sa môže použiť na kontrolu prietoku vzorky do systému častíc (predikčná kontrola). Tento postup sa vyžaduje, ak je transformačný čas systému častíc, t 50.P alebo/a transformačný čas signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50.F> 0,3 s. Ak sa časová stopa GEXHW.pre predbežnej skúšky, ktorá kontroluje GSE , posunie o „predikčný“ čas t 50.P + t 50.F., získa sa nesprávna kontrola čiastočného zrieďovacieho systému.

Pre stanovenie korelácie medzi GSE a GEXHW sa musia použiť údaje odobrané počas skutočnej skúšky, s časom GEXHW vyrovnaným o t 50.P pomerným ku GSE (žiadny príspevok z t 50.P pre časové vyrovnanie). Znamená to, že časový posun medzi GEXHW a GSE je rozdiel ich transformačných časov signálu stanovených podľa dodatku 2, oddielu 2.6.

Pre čiastočné zrieďovacie systémy výfukových plynov má presnosť prietoku vzorky GSE osobitný význam, ak sa nemeria priamo, ale je stanovená meraním prietokového rozdielu:

image

V tomto prípade je presnosť ± 2 % GTOTW a GDILW nedostatočná na zabezpečenie prijateľnej presnosti GSE . Ak je prietok plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť GSE bola v rozsahu ± 5 % pri zrieďovacom pomere menšom ako 15. Môže sa vypočítať použitím efektívnej hodnoty chýb každého prístroja.

Prijateľná presnosť GSE sa môže dosiahnuť jednou z týchto metód:

a) absolútna presnosť GTOTW a GDILW je v rozsahu ± 0,2 %, čo zabezpečuje dosiahnutie presnosti GSE ≤ 5 % pri zrieďovacom pomere 15; väčšie chyby sa však vyskytnú pri väčších zrieďovacích pomeroch,

b) kalibrácia GDILW pomerného k GTOTW sa vykoná tak, aby sa dosiahla rovnaká presnosť pre GSE ako v písmene a); podrobnosti kalibrácie sú uvedené v dodatku 2, oddiele 2.6,

c) presnosť GSE sa stanoví nepriamo z presnosti zrieďovacieho pomeru stanoveného stopovým plynom, napr. CO2; pre GSE sa opätovne vyžaduje presnosť zodpovedajúca metóde uvedenej v písmene a),

d) absolútna presnosť GTOTW a GDILW je v rozpätí ± 2 % plného rozsahu, maximálna chyba rozdielu medzi GTOTW a GDILW je v rozpätí ± 0,2 % a lineárna chyba je v rozpätí ± 0,2 % najväčšej hodnoty GTOTW pozorovanej počas skúšky.

2.4.1.   Filtre na vzorkovanie častíc

2.4.1.1.   Špecifikácia filtrov

Pre certifikačné skúšky sa vyžadujú sklovláknité filtre potiahnuté fluórouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluórouhlíka. Pre osobitné aplikácie sa môžu použiť rôzne filtračné materiály. Všetky typy filtrov musia mať zbernú účinnosť 0,3 μm DOP (dioktylftalát) najmenej 99 % pri čelnej rýchlosti plynu 35 až 100 cm/s. Pri vykonávaní korelačných skúšok medzi laboratóriami alebo výrobcom a schvaľovacím orgánom sa musia použiť filtre rovnakej kvality.

2.4.1.2.   Veľkosť filtra

Filtre častíc musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Prijateľné sú filtre s väčším priemerom (oddiel 2.4.1.5).

2.4.1.3.   Hlavné a záložné filtre

Počas skúšobného postupu sa odber vzoriek zo zriedených výfukových plynov vykonáva párom filtrov umiestnených v sérii (jeden hlavný a jeden záložný filter). Záložný filter nesmie byť umiestnený viac ako 100 mm po prúde za hlavným filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako pár, s filtrami umiestnenými stranami sfarbenia k sebe.

2.4.1.4.   Čelná rýchlosť filtra

Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť plynu cez filter 35 až 100 cm/s. Nárast poklesu tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky nesmie byť väčší ako 25 kPa.

2.4.1.5.   Zaťaženie filtrov

Odporúčané minimálne zaťaženie filtra pre najbežnejšie veľkosti filtra je uvedené v nasledovnej tabuľke. Minimálne zaťaženie filtra pre väčšie veľkosti filtra je 0,065 mg/1 000 m2 plochy filtra.



Priemer filtra

(mm)

Odporúčaný priemer sfarbenia

(mm)

Odporúčané minimálne zaťaženie

(mg)

47

37

0,11

70

60

1,25

90

80

0,41

110

100

0,62

2.4.2.   Špecifikácie váhovej komory a analytickej bilancie

2.4.2.1.   Technické podmienky váhovej komory

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa upravujú a vážia filtre častíc sa musí udržiavať v rozpätí 295 K (22 °C) ± 3 K počas úpravy a váženia všetkých filtrov. Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 (9,5 °C) ± 3 K a relatívna vlhkosť 45 ± 8 %.

2.4.2.2.   Váženie referenčných filtrov

Prostredie komory (alebo miestnosti) musí byť bez akýchkoľvek okolitých nečistôt (ako je prach), ktoré by sa usadzovali na filtroch častíc počas ich stabilizácie. Narušenia špecifikácie miestnosti na váženie, ako sú uvedené v oddiele 2.4.2.1., budú dovolené, ak trvanie narušení nepresiahne 30 minút. Miestnosť na váženie by mala spĺňať požadované špecifikácie pred vstupom pracovníkov. Najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dvojice referenčných filtrov sa musia odvážiť počas štyroch hodín, ale najlepšie v rovnakom čase ako sa uskutoční váženie (dvojice) vzorkovacieho filtra. Musia mať rovnakú veľkosť a byť vyrobené z rovnakého materiálu, ako sú vzorkovacie filtre.

Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (dvojíc referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac ako 10 μg, potom sa musia všetky vzorkovacie filtre vyradiť a emisná skúška opakovať.

Ak nie je splnené kritérium stability miestnosti na váženie, uvedené v časti 2.4.2.1., ale váženie referenčných filtrov (dvojíc) spĺňa vyššie uvedené kritérium, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo prehlásiť skúšky za neplatné, nastaviť kontrolný systém miestnosti na váženie a opätovne vykonať skúšky.

2.4.2.3.   Analytická bilancia

Analytická bilancia použitá na stanovenie hmotností všetkých filtrov musí mať presnosť (smerodajnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg) špecifikované výrobcom váhy.

2.4.2.4.   Odstránenie účinkov statickej elektriny

Na odstránenie účinkov statickej elektriny sa filtre musia pred vážením neutralizovať, napríklad polóniovým neutralizátorom alebo zariadením s podobným účinkom.

2.4.3.   Dodatočné špecifikácie na meranie častíc

Všetky dielce zrieďovacieho systému a systému na odber vzoriek z výfukového potrubia až po držiak filtra, ktoré sú v kontakte s neupraveným a zriedeným výfukovým plynom, sa musia navrhnúť tak, aby minimalizovali usadzovanie alebo premenu častíc. Všetky dielce musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.




Dodatok 2

KALIBRAČNÝ POSTUP (NRSC, NRTC ( 28 )),

▼B

1.   KALIBRÁCIA ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV

1.1.   Úvod

Každý analyzátor sa kalibruje tak často, ako je to potrebné na splnenie požiadaviek tejto normy týkajúcich sa presnosti. Kalibračná metóda, ktorá sa musí použiť, je popísaná v tomto odseku pre analyzátory uvedené v dodatku 1, časť 1.4.3.

1.2.   Kalibračné plyny

Musí sa rešpektovať skladovateľnosť všetkých kalibračných plynov.

Musí sa zaznamenať doba použiteľnosti kalibračných plynov stanovená výrobcom.

1.2.1.   Čisté plyny

Požadovaná čistota kalibračných plynov je definovaná kontaminačnými limitmi uvedenými nižšie. Pre prevádzku musia byť k dispozícii nasledovné plyny:

 čistený dusík

 (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)

 čistený kyslík

 (čistota > 99,5 obj. % O2)

 zmes vodík-hélium

 (40 ± 2 % vodík, bilančné hélium)

 (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm ►M1  CO2  ◄ )

 čistený syntetický vzduch

 (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)

 (obsah kyslíka 18 – 21 obj. %)

1.2.2.   Kalibračné a rozsahové (segmentovacie) plyny

K dispozícii musí byť zmes plynov, ktoré majú nasledovné chemické zloženie:

 C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri časť 1.2.1)

 CO a čistený dusík

 NO a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnutého v kalibračnom plyne nesmie prekročiť 5 % obsahu NO)

 O2 a čistený dusík

 CO2 a čistený dusík

 CH4 a čistený syntetický vzduch

 C2H6 a čistený syntetický vzduch

Poznámka: dovolené sú iné kombinácie plynov za predpokladu, že tieto plyny vzájomne nereagujú.

Skutočná koncentrácia kalibračného a rozsahového plynu musí byť v tolerancii ± 2 % z nominálnej hodnoty. Všetky koncentrácie kalibračného plynu musia byť udané na objemovej báze (objemové percento alebo objemové ppm).

Plyny použité na kalibráciu a merací rozsah sa môžu získať aj pomocou deliča plynov, zriedenia čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom. Presnosť zariadenia na výrobu zmesi musí byť taká, aby sa mohla koncentrácia zriedených kalibračných plynov stanoviť v tolerancii ± 2 %.

▼M3

Táto presnosť predpokladá, že základné plyny použité na miešanie musia mať známu presnosť v rozpätí najmenej ± 1 %, odvoditeľnú z národných (medzinárodných) plynových štandardov. Overenie sa vykoná v rozpätí 15 až 50 % plného rozsahu pre každú kalibráciu zahŕňajúcu miešací prístroj. V prípade neúspešného prvého overenia sa môže uskutočniť dodatočné overenie pomocou iného kalibračného plynu.

Prípadne sa môže miešacie zariadenie skontrolovať prístrojom s lineárnou povahou, napr. pomocou plynu NO s CLD. Rozsahová hodnota prístroja sa musí upraviť rozsahovým plynom priamo napojeným na prístroj. Použité nastavenia miešacieho zariadenia sa musia skontrolovať a nominálna hodnota sa musí porovnať s meranou koncentráciou prístroja. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rozpätí ± 1 % nominálnej hodnoty.

Môžu sa použiť iné metódy založené na správnej technickej praxi a po predchádzajúcom súhlase zainteresovaných strán.

Poznámka: Pre stanovenie kalibračnej krivky presného analyzátora sa odporúča presný delič plynu s presnosťou v rozpätí ± 1 %. Delič plynu musí byť kalibrovaný výrobcom prístroja.

▼B

1.3.   Prevádzkový postup u analyzátorov a systému na odber vzoriek

Prevádzkový postup u analyzátorov sa musí riadiť spúšťacími a prevádzkovými pokynmi výrobcu prístroja. Musia byť začlenené minimálne požiadavky uvedené v častiach 1.4 až 1.9.

1.4.   Skúška netesnosti

Musí sa vykonať skúška netesnosti systému. Sonda musí byť odpojená od výfukového systému a koniec zazátkovaný. Musí byť zapnuté čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej dobe ustálenia by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak nie, je nutné skontrolovať potrubia na odber vzoriek a korigovať chybu. Maximálna dovolená netesnosť na vákuovej strane je 0,5 % používaného prietoku pre kontrolovanú časť systému. Na odhad používaných prietokov sa môžu použiť prietoky analyzátora a obtoku.

Ďalšou metódou je zavedenie krokovej zmeny koncentrácie na začiatku potrubia na odber vzoriek prepnutím z nulového na rozsahový plyn.

Ak po primeranej časovej dobe ukazuje odčítaný údaj nižšiu koncentráciu v porovnaní so zavedenou koncentráciou, poukazuje to na problémy kalibrácie alebo netesnosti.

1.5.   Kalibračný postup

1.5.1.   Zostava prístroja

Zostava prístroja sa musí kalibrovať a kalibračné krivky overiť pri štandardných plynoch. Môžu sa použiť rovnaké prietokové pomery plynov ako pri odbere vzoriek výfukových plynov.

1.5.2.   Čas zahrievania

Čas zahrievania by mal byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak nie je stanovený, na zahrievanie analyzátorov sa odporúčajú minimálne dve hodiny.

1.5.3.   Analyzátor NDIR a HFID

Podľa potreby sa musí analyzátor NDIR vyladiť a plameň spaľovania analyzátora HFID sa musí optimalizovať (časť 1.8.1).

1.5.4.   Kalibrácia

Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí kalibrovať.

Použitím čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka) sa musia analyzátory CO, CO2, NOx, HC a O2 nastaviť na nulu.

Príslušné kalibračné plyny sa musia zaviesť do analyzátorov, hodnoty zaznamenať a kalibračná krivka zostrojiť podľa časti 1.5.6.

Nulové nastavenie sa musí znovu skontrolovať a kalibračný postup podľa potreby opakovať.

1.5.5.   Zostrojenie kalibračnej krivky

1.5.5.1.   Všeobecné pokyny

►M3  Kalibračná krivka analyzátora je vytvorená najmenej šiestimi kalibračnými bodmi (okrem nuly), ktoré sú čo najrovnomernejšie rozložené. ◄ Najvyššia nominálna koncentrácia musí byť rovná alebo vyššia ako 90 % plného rozsahu.

Kalibračná krivka sa vypočíta metóda najmenších štvorcov. Ak je výsledný polynómny stupeň väčší ako 3, počet kalibračných bodov (vrátane nuly) musí byť rovný tomuto polynómnemu stupňu plus 2.

▼M3

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 2 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a viac ako ± 0,3 % plného rozsahu v nule.

▼B

Z kalibračnej krivky a kalibračných bodov je možné overiť, či bola kalibrácia vykonaná správne. Musia byť uvedené rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:

 merací rozsah,

 citlivosť,

 dátum vykonania kalibrácie.

1.5.5.2.   Kalibrácia pod 15 % plného rozsahu

Kalibračná krivka analyzátora je zostrojená aspoň 10 kalibračnými bodmi (bez nuly), ktoré sú rozložené tak, aby 50 % kalibračných bodov bolo pod 10 % plného rozsahu.

Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

▼M3

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 4 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a viac ako ± 0,3 % plného rozsahu v nule.

▼B

1.5.5.3.   Alternatívne metódy

Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený rozsahový prepínač atď.) môže poskytnúť ekvivalentnú presnosť, potom sa môžu tieto alternatívy použiť.

1.6.   Overenie kalibrácie

Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí pred každou analýzou overiť v súlade s nasledujúcim postupom.

Kalibrácia sa overuje pomocou nulového plynu a rozsahového plynu, ktorých nominálna hodnota je viac ako 80 % plnej stupnice meracieho rozsahu.

Ak sa u dvoch posudzovaných bodov zistená hodnota nelíši o viac ako ± 4 % plného rozsahu od udávanej referenčnej hodnoty, nastavovacie parametre sa môžu upraviť. V prípade, že tomu tak nie je, musí sa v súlade s časťou 1.5.4 zostrojiť nová kalibračná krivka.

1.7.   Skúška účinnosti prevodníka NOx

Účinnosť prevodníka použitého na zmenu NO2 na NO je odskúšaná v zmysle ustanovení častí 1.7.1 až 1.7.8 (obrázok 1).

1.7.1.   Príprava skúšky

Účinnosť prevodníkov sa môže skúšať použitím skúšky znázornenej na obrázku 1 (pozri tiež dodatok 1, časť 1.4.3.5.) a postupu nižšie pomocou ozonátora.

Obrázok 1

Schéma zariadenia na skúšanie účinnosti prevodníka NO2

image

1.7.2.   Kalibrácia

CLD a HCLF sa kalibrujú v najpoužívanejšom prevádzkovom rozsahu podľa technických podmienok výrobcu pomocou nulového a rozsahového plynu (ktorého obsah NO sa musí rovnať asi 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 plynnej zmesi menej ako 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO, aby rozsahový plyn neprechádzal cez prevodník. Udaná koncentrácia sa musí zaznamenať.

1.7.3.   Výpočet

Účinnosť prevodníka NOx sa vypočíta nasledovným spôsobom:

image

a)

koncentrácia NOx podľa časti 1.7.6;

b)

koncentrácia NOx podľa časti 1.7.7;

c)

koncentrácia NO podľa časti 1.7.4;

d)

koncentrácia NO podľa časti 1.7.5.

1.7.4.   Pridanie kyslíka

Cez tvarovku T sa priebežne pridáva do prúdu plynu kyslík alebo nulový vzduch, kým udávaná koncentrácia nie je asi o 20 % menšia ako udávaná kalibračná koncentrácia uvedené v časti 1.7.2. (Analyzátor je v režime NO.)

Udávaná koncentrácia c) sa musí zaznamenať. Ozonátor je počas procesu deaktivovaný.

1.7.5.   Aktivácia ozonátora

Ozonátor je teraz aktivovaný, aby vyrábal dostatok ozónu na zníženie koncentrácie NO na asi 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v časti 1.7.2. Udávaná koncentrácia b) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NO.)

1.7.6.   Režim NOx

Analyzátor NO sa následne prepne do režimu NOx tak, aby zmes plynov (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádzala cez prevodník. Udávaná koncentrácia a) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NOx.)

1.7.7.   Deaktivácia ozonátora

Ozonátor je teraz deaktivovaný. Zmes plynov popísaná v časti 1.7.6 prechádza cez prevodník do detektora. Udávaná koncentrácia b) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NOx.)

1.7.8.   Režim NO

Pri prepnutí na režim NO s deaktivovaným ozonátorom je odstavený aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Odčítaný údaj NOx analyzátora sa nesmie odchylovať o viac ako ± 5 % od hodnoty nameranej podľa časti 1.7.2. (Analyzátor je v režime NO.)

1.7.9.   Skúšobný interval

Účinnosť prevodníka sa musí odskúšať pred každou kalibráciou analyzátora NOx.

1.7.10.   Požiadavka účinnosti

Účinnosť prevodníka nesmie byť menšia ako 90 %, ale veľmi sa odporúča vyššia účinnosť 95 %.

Poznámka: Ak u analyzátora v najbežnejšom rozsahu nemôže ozonátor poskytnúť zníženie z 80 % na 20 % podľa časti 1.7.5, potom sa musí použiť najvyšší rozsah, ktorý poskytne toto zníženie.

1.8.   Nastavenie FID

1.8.1.   Optimalizácia odozvy detektora

HFID musí byť nastavený tak, ako to stanovuje výrobca prístroja. Na optimalizáciu odozvy na najbežnejšom prevádzkovom rozsahu by sa mal použiť propán vo vzdušnom rozsahovom plyne.

U prietokov paliva a vzduchu nastavených na odporúčania výrobcu sa musí do analyzátora zaviesť rozsahový plyn 350 ± 75 ppm C. Odozva v danom prietoku paliva sa určuje z rozdielu medzi odozvou rozsahového plynu a odozvou nulového plynu. Prietok paliva sa musí krokovo (prírastkovo) nastaviť nad a pod špecifikáciu výrobcu. Rozsahová a nulová odozva pri týchto prietokoch paliva sa musí zaznamenať. Rozdiel medzi rozsahovou a nulovou odozvou sa musí graficky znázorniť a prietok paliva upraviť podľa bohatej strany krivky.

1.8.2.   Faktory odozvy uhľovodíkov

Analyzátor sa kalibruje pomocou propánu vo vzduchu a čistenom syntetickom vzduchu, podľa časti 1.5.

Faktory odozvy sa stanovujú pri uvedení analyzátora do prevádzky a po veľkých prevádzkových intervaloch. Faktor odozvy (Rf) pre príslušný druh uhlovodíka je pomer odčítaného údaju C1 na FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrený ppm C1.

Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % z plného rozsahu. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickej (vážkovej) norme vyjadrenej v objeme. Okrem toho musí byť plynový valec predbežne upravovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K (25 °C) ± 5 K.

Používané skúšobné plyny a odporúčané rozsahy faktora odozvy sú nasledovné:



—  metán a čistený syntetický vzduch:

1,00 ≤ Rf ≤ 1,15

—  propylén a čistený syntetický vzduch:

0,90 ≤ Rf ≤ 1,1

—  toluén a čistený syntetický vzduch:

0,90 ≤ Rf ≤ 1,10

Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy (Rf) 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.

1.8.3.   Kontrola interferencie kyslíka

▼M3

Interferenčná kontrola kyslíka sa musí stanoviť pri uvedení analyzátora do prevádzky a po veľkých prevádzkových intervaloch.

Keď kontrolné kyslíkové interferenčné plyny spadnú do horných 50 %, musí sa vybrať rozsah. Skúška sa vykoná pri nastavenej požadovanej teplote pece.

1.8.3.1.   Kyslíkové interferenčné plyny

Kyslíkové interferenčné plyny musia obsahovať propán s 350 ppmC + 75 ppmC uhľovodíka. Hodnota koncentrácie sa stanoví na povolené odchýlky kalibračného plynu chromatografickou analýzou celkových uhľovodíkov s nečistotami alebo dynamickým miešaním. Dusík musí byť prevládajúcim zrieďovadlom s bilančným kyslíkom. Zmesi vyžadované pre skúšanie dieselových motorov sú:



Koncentrácia O2

Bilancia

21 (20 až 22)

Dusík

10 (9 až 11)

Dusík

5 (4 až 6)

Dusík

1.8.3.2.   Postup

a) analyzátor musí byť vynulovaný,

b) rozsah analyzátora musí byť nastavený s 21 % kyslíkovou zmesou,

c) nulová odozva musí byť opätovne skontrolovaná, a ak sa zmenila o viac ako 0,5 % plného rozsahu, uplatňujú sa písmená a) a b),

d) musia sa zaviesť 5 % a 10 % kontrolné kyslíkové interferenčné plyny,

e) nulová odozva musí byť opätovne skontrolovaná a ak sa zmenila o viac ako ± 1 % plného rozsahu, skúška sa musí opakovať,

f) interferencia kyslíka (% O2I) sa vypočíta pre každú zmes podľa písmena d) nasledovne:

image

A

=

koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) rozsahového plynu uvedeného v písmene b)

B

=

koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) v kontrolných kyslíkových interferenčných plynoch uvedených v písmene d)

C

=

odozva analyzátora

image

D = percento plného rozsahu odozvy analyzátora príslušné k A

g) % interferencie kyslíka (% O2I) musí byť pred skúškou menšie ako ± 3,0 % pre všetky požadované kontrolné kyslíkové interferenčné plyny,

h) ak je interferencia kyslíka väčšia ako ± 3,0 %, prietok vzduchu nedosahujúci a presahujúci špecifikácie výrobcu sa musí prírastkovo vyregulovať; veta 1.8.1. sa uplatňuje na každý prietok,

i) ak je po vyregulovaní prietoku vzduchu interferencia kyslíka väčšia ako ± 3,0 %, prietok paliva a prietok vzorky musí byť rôzny; veta 1.8.1. sa uplatňuje na každé nové nastavenie,

j) ak je interferencia kyslíka stále väčšia ako ± 3,0 %, analyzátor, palivo FID alebo spaľovací vzduch musí byť pred skúšaním opravený alebo vymenený; táto veta sa tiež uplatňuje na opravené alebo vymenené zariadenia alebo plyny.

▼B

1.9.   Interferenčné účinky u analyzátorov NDIR a CLD

Plyny prítomné vo výfukových plynoch iné ako analyzované plyny môžu ovplyvňovať odčítanie na prístroji niekoľkými spôsobmi. Pozitívna interferencia vzniká v prístrojoch NDIR, kde interferenčný plyn poskytuje rovnaký účinok ako meraný plyn, ale v menšej miere. Negatívna interferencia vzniká v prístrojoch NDIR interferenciou plynu rozširujúceho absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch CLD interferenciou plynu pohlcujúceho žiarenie. Interferenčné kontroly v častiach 1.9.1 a 1.9.2 sa musia vykonať pred počiatočným použitím analyzátora a po veľkých prevádzkových intervaloch.

1.9.1.   Interferenčná kontrola analyzátora CO

Voda a CO2 môže ovplyvňovať výkon analyzátora CO. Preto sa cez vodu musí prebublať pri izbovej teplote rozsahový plyn CO s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu maximálneho prevádzkového rozsahu použitého počas skúšania a odozva analyzátora sa musí zaznamenať. Odozva analyzátora nesmie byť viac ako 1 % z plného rozsahu u rozsahov rovných alebo väčších ako 300 ppm alebo viac ako 3 ppm u rozsahov menších ako 300 ppm.

1.9.2.   Kontroly zhášania analyzátora NOx

Dvomi záujmovými plynmi u analyzátorov CLD (a HCLD) sú CO2 a vodná para. Zhášacie odozvy týchto plynov sú úmerné ich koncentrácii a preto vyžadujú skúšobné metódy na stanovenie zhášania pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sú zaregistrované počas skúšania.

1.9.2.1.   Kontrola zhášania CO2

Rozsahový plyn CO2 s koncentráciou 80 až 100 % z plného rozsahu maximálneho prevádzkového rozsahu musí prejsť cez analyzátor NDIR a hodnota CO2 sa musí zaznamenať ako A. Následne sa musí zriediť na približne 50 % rozsahovým plynom NO a musí prejsť cez NDIR a (H)CLD, pričom hodnoty CO2 a NO sú zaznamenané ako B resp. C. Prívod CO2 sa musí uzavrieť, cez (H)CLD prechádza iba rozsahový plyn NO a hodnota NO je zaznamenaná ako D.

Zhášanie sa vypočíta nasledovným spôsobom:

image

a nesmie byť väčšie ako 3 % z plného rozsahu.

kde:

A

:

nezriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR %

B

:

zriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR %

C

:

zriedená koncentrácia NO meraná CLD ppm

D

:

nezriedená koncentrácia NO meraná CLD ppm

▼M1

1.9.2.2.   Kontrola krížovej citlivosti vodnej pary

▼M3

Táto kontrola sa uplatňuje iba na merania mokrej koncentrácie plynu. Výpočet zhášania vo vode musí zohľadňovať riedenie rozsahového plynu NO vodnou parou a zníženie koncentrácie vodnej pary v zmesi na koncentráciu očakávanú počas skúšania. Rozsahový plyn NO s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu oproti normálne prevádzkovému rozpätiu musí prejsť cez (H)CLD a hodnota NO sa zaznamená ako D. Plyn NO musí prebublať cez vodu pri izbovej teplote a prejsť cez (H)CLD, pričom hodnota NO sa zaznamená ako C. Stanoví sa teplota vody a zaznamená sa ako F. Stanoví sa tlak nasýtených pár zmesi, ktorý odpovedá teplote vody prebublávača (F) a zaznamená sa ako G. Koncentrácia vodnej pary (v %) zmesi sa vypočíta nasledovne:

▼M1

image

a zaznamená sa ako H. Očakávaná koncentrácia riedeného ciachovacieho plynu NO (vo vodnej pare) sa vypočíta nasledovne:

image

▼M3

a zaznamená ako De. Pre výfukové plyny dieselového motora sa musí odhadnúť maximálna koncentrácia vodnej pary výfukových plynov (v %) očakávaná počas skúšania z maximálnej koncentrácie CO2 vo výfukovom plyne alebo nezriedenej koncentrácie rozsahového plynu CO2 (A, ako sa meria v časti 1.9.2.1), za predpokladu, že atómový pomer H/C paliva je 1,8 až 1, nasledovne:

▼M1

Hm = 0,9 × A

a zaznamená sa ako Hm.

Krížová citlivosť vodnej pary sa vypočíta nasledovne: % krížová citlivosť H2O =a nesmie byť väčšia

image

než 3 % plného rozsahu stupnice.

De

:

očakávaná zriedená koncentrácia NO (ppm)

C

:

zriedená koncentrácia NO (ppm)

Hm

:

maximálna koncentrácia vodnej pary (%)

H

:

skutočná koncentrácia vodnej pary (%)

Poznámka: Je dôležité, aby ciachovací plyn NO obsahoval minimálnu koncentráciu NO2 pre túto kontrolu, pretože absorpcia NO2 vo vode sa vo výpočte krížovej citlivosti nebrala do úvahy.

▼B

1.10.   Kalibračné intervaly

Analyzátory sa kalibrujú podľa časti 1.5 aspoň každé tri mesiace alebo pri vykonaní každej opravy alebo zmeny systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

▼M3

1.11.   Dodatočné kalibračné požiadavky na meranie neupravených výfukových plynov počas skúšky NRTC

1.11.1.   Kontrola časovej odozvy analytického systému

Nastavenie systému pre vyhodnotenie časovej odozvy musí byť úplne rovnaké ako počas merania skúšobného chodu (t.j. tlak, prietokové množstvá, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na časovú odozvu). Stanovenie časovej odozvy sa musí vykonať so zapnutím plynu priamo na vstupe vzorkovacej sondy. Zapnutie plynu sa musí vykonať v priebehu menej ako 0,1 sekundy. Plyny použité pre skúšku musia spôsobiť zmenu koncentrácie najmenej 60 % FS.

Zaznamená sa koncentračná stopa koncentračná stopa každej zložky jednotlivého plynu. Časová odozva je definovaná ako rozdiel časov medzi zapnutím plynu a vhodnou zmenou zaznamenanej koncentrácie. Časová odozva systému (t90) pozostáva z doby oneskorenia meracieho detektora a doby nábehu detektora. Doba oneskorenia je definovaná ako čas od zmeny (t0) do času, keď odozva nenadobudne 10 % konečnej odčítanej hodnoty (t10). Doba nábehu je definovaná ako čas medzi 10 a 90 % odozvou konečnej odčítanej hodnoty (t90 - t10).

Transformačný čas je pre časové vyrovnanie analyzátora a signálov prietoku výfukových plynov v prípade neupraveného merania definovaný ako čas od zmeny (t0) po dobu, keď odozva nenadobudne 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t50).

Časová odozva systému musí byť ≤ 10 sekúnd s dobou nábehu ≤ 2,5 sekundy pre limitované zložky (CO, NOX, HC) a všetky použité rozpätia.

1.11.2   Kalibrácia analyzátora stopového plynu na meranie prietoku výfukových plynov

Ak sa používa analyzátor na meranie koncentrácie stopového plynu, musí byť kalibrovaný pomocou štandardného plynu.

Kalibračná krivka musí byť vytvorená najmenej desiatimi kalibračnými bodmi (okrem nuly), ktoré sú rozložené tak, že polovica kalibračných bodov je umiestnená medzi 4 až 20 % plného rozsahu analyzátora a zvyšok sa nachádza medzi 20 až 100 % plného rozsahu. Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 1 % plného rozsahu od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu v rozpätí od 20 do 100 % plného rozsahu. Nesmie sa tiež líšiť o viac ako ± 2 % od nominálnej hodnoty v rozpätí od 4 do 20 % plného rozsahu.

Analyzátor musí byť vynulovaný a jeho rozsah nastavený pred skúšobným chodom pomocou nulového plynu a rozsahového plynu, ktorého nominálna hodnota je viac ako 80 % plného rozsahu analyzátora.

▼B

2.   KALIBRÁCIA MERACIEHO SYSTÉMU ČASTÍC

2.1.   Úvod

Každá zložka sa kalibruje tak často, ako je to potrebné v záujme splnenia požiadaviek presnosti tejto normy. Použitá kalibračná metóda je popísaná v tejto časti pre zložky uvedené v prílohe III, dodatok 1, časť 1.5 a v prílohe V.

▼M3

2.2.   Kalibrácia plynových prietokomerov alebo prístrojov na meranie prietoku musí byť odvoditeľná z národných (medzinárodných) noriem.

Maximálna chyba meranej hodnoty musí byť v rozpätí ± 2 % odčítanej hodnoty.

U zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom má presnosť vzorkového prietoku GSE osobitný význam, ak sa nemeria priamo, ale je stanovená meraním prietokového rozdielu.

image

V tomto prípade presnosť GTOTW a GDILW ± 2 % nie je dostatočná na zabezpečenie prijateľnej presnosti GSE . Ak je prietok plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť GSE bola v rozsahu ± 5 % pri zrieďovacom pomere menšom ako 15. Môže sa vypočítať použitím efektívnej hodnoty chýb každého prístroja.

▼B

2.3.   Kontrola zrieďovacieho pomeru

Pri použití vzorkovacích systémov častíc bez EGA (príloha V, časť 1.2.1.1) sa musí vypočítať zrieďovací pomer u každej inštalácie nového motora pri bežiacom motore a s použitím meraní koncentrácie CO2 alebo NOx v neupravených alebo zriedených výfukových plynoch.

Nameraný zrieďovací pomer musí byť v tolerancii ± 10 % vypočítaného zrieďovacieho pomeru z merania koncentrácie CO2 alebo NOx.

2.4.   Kontrola podmienok čiastočného prietoku

Rozsah rýchlosti výfukových plynov a kolísania tlaku sa kontroluje a nastavuje podľa požiadaviek prílohy V, časť 1.2.1.1, EP, podľa vhodnosti.

2.5.   Kalibračné intervaly

Prístroje na meranie prietoku sa kalibrujú aspoň každé tri mesiace alebo pri vykonaní každej zmeny systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

▼M3

2.6.   Dodatočné kalibračné požiadavky na zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom

2.6.1.   Periodická kalibrácia

Ak je prietok vzorkového plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, prietokomer alebo prístroje na meranie prietoku musia byť kalibrované podľa jedného z nasledovných postupov, a to tak, aby prietok sondy GSE do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v dodatku I, oddiele 2.4:

Merač prietoku GDILW je zapojený v sérii na merač prietoku GTOTW , pričom rozdiel medzi dvoma prietokovými meračmi je kalibrovaný na najmenej päť nastavených hodnôt s prietokovými hodnotami rovnomerne rozloženými medzi najnižšou hodnotou GDILW a hodnotou GTOTW , použitou počas skúšky. Zrieďovací tunel môže byť vynechaný.

Kalibrované zariadenie na meranie hmotnostného prietoku je v sérii zapojené na prietokomer GTOTW a kontroluje sa presnosť hodnoty použitej pre skúšku. Ďalej je kalibrované zariadenie na meranie hmotnostného prietoku v sérii zapojené na merač prietoku GDILW a kontroluje sa presnosť najmenej piatich nastavených hodnôt odpovedajúcich zrieďovaciemu pomeru v rozsahu od 3 do 50, pomerných ku GTOTW použitému počas skúšky.

Prenosová rúrka TT je odpojená od výfukových plynov a kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie GSE sa napojí na prenosovú rúrku. Hodnota GTOTW sa ďalej nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a hodnota GDILW sa postupne nastaví na najmenej päť hodnôt odpovedajúcich zrieďovacím pomerom q v rozsahu od 3 do 50. Prípadne sa môže zabezpečiť osobitná kalibračná prietoková dráha, pri ktorej sa tunel vynechá, ale prietok celkového a zrieďovacieho vzduchu cez odpovedajúce merače sa udržiava ako pri skutočnej skúške.

Stopový plyn je privádzaný do prenosovej rúrky TT. Tento stopový plyn môže byť zložkou výfukového plynu ako je CO2 alebo NOX. Zložka stopového plynu sa po zriedení v tuneli zmeria. Meranie sa vykoná pri piatich zrieďovacích pomeroch v rozpätí od 3 do 50. Presnosť vzorkového prietoku sa stanoví zo zrieďovacieho pomeru q.

image

Pri zaručení presnosti GSE sa musí zohľadniť presnosť plynových analyzátorov.

2.6.2.   Kontrola prietoku uhlíka

Kontrola prietoku uhlíka pomocou skutočných výfukových plynov sa veľmi odporúča pre detekčné meranie a kontrolu problémov a overenie správnej prevádzky zrieďovacieho systému s čiastkovým prietokom. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať prinajmenšom vždy pri inštalácii nového motora alebo významnej zmene usporiadania režimu skúšky.

Motor musí byť v činnosti pri špičkovom zaťažení krútiaceho momentu a špičkovej rýchlosti alebo inom ustálenom režime, pri ktorom sa produkuje najmenej 5 % CO2. Vzorkovací systém s čiastočným prietokom musí byť prevádzkovaný s faktorom zrieďovania v rozsahu približne od 15 do 1.

2.6.3.   Kontrola pred skúškou

Kontrola pred skúškou sa musí vykonať v priebehu dvoch hodín pred spustením skúšky týmto spôsobom:

Presnosť prietokových meračov sa musí skontrolovať rovnakou metódou ako sa používa pre kalibráciu najmenej dvoch bodov, vrátane hodnôt prietoku GDILW , ktoré odpovedajú zrieďovacím pomerom v rozpätí 5 až 15 pre hodnotu GTOTW použitú počas skúšky.

Kontrola pred skúškou sa môže vynechať, ak je možné zo záznamov postupu kalibrácie opísaného vyššie preukázať, že kalibrácia merača prietoku je ustálená počas dlhšieho časového obdobia.

2.6.4.   Stanovenie transformačného času

Nastavenie systému pre vyhodnotenie transformačného času musí byť presne rovnaké ako počas merania skúšobného chodu. Transformačný čas sa musí stanoviť touto metódou:

Nezávislý referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondy sa v sérii zapojí na sondu a tesne sa s ňou spojí. Tento prietokomer musí mať transformačný čas krokovej veľkosti prietoku použitý pri meraní časovej odozvy, menší ako 100 ms, s dostatočne malým obmedzením prietoku, aby sa neovplyvňoval dynamický výkon (dynamika) zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, a v súlade so správnou technickou praxou.

Do vstupu prietoku výfukových plynov (alebo prietoku vzduchu, ak je prietok výfukových plynov vypočítaný) zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa musí zaviesť kroková zmena, z nízkeho prietoku po najmenej 90 % plného rozsahu. Spúšťač krokovej zmeny by mal byť ten istý, ktorý sa používa na začatie predikčnej kontroly pri skutočnom skúšaní. Krokové stimuly prietoku výfukových plynov a odozva prietokomera sa musí zaznamenať vo vzorke najmenej 10 Hz.

Pre systém čiastočného zriedeného prietoku sa musí z týchto údajov stanoviť transformačný čas, ktorý predstavuje čas od začatia krokového stimulu po hranicu 50 % odozvy prietokomera. Podobným spôsobom sa stanovia transformačné časy signálu GSE zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom a signálu GEXHW merača prietoku výfukových plynov. Tieto signály sa použijú pri regresných kontrolách vykonaných po každej skúške (dodatok I, oddiel 2.4).

Výpočet sa musí zopakovať pre najmenej päť nárastových a poklesových stimulov a výsledky sa spriemerujú. Vnútorný transformačný čas (< 100 ms) referenčného prietokomera sa musí odpočítať od tejto hodnoty. Toto je „predikčná hodnota“. zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, ktorá sa použije v súlade s dodatkom I, oddielom 2.4.

3.   KALIBRACIJA SISTEMA CVS

3.1.   Všeobecne

Systém CVS musí byť kalibrovaný pomocou presného prietokomera a prostriedkov na zmenu prevádzkových podmienok.

Prietok cez systém musí byť meraný pri rôznych prevádzkových nastaveniach. Merajú sa kontrolné parametre systému týkajúce sa prietoku.

Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibračná Venturiho trubica, kalibračný laminárny prietokomer, kalibračný turbínový merač.

3.2.   Kalibrácia pozitívneho objemového čerpadla (PDP)

Všetky parametre čerpadla musia byť merané súčasne s parametrami kalibračnej Venturiho trubice, ktorá je v sérii zapojená na čerpadlo. Vypočítaný prietok (v m3/min na vstupe čerpadla, absolútny tlak a teplota) sa musí vyniesť na plochu oproti korelačnej funkcii, ktorá predstavuje hodnotu špecifického spojenia parametrov čerpadla. Stanoví sa lineárna rovnica, ktorá sa týka prietoku čerpadla a korelačnej funkcie. Kalibrácia sa musí vykonať pre všetky použité rozpätia, ak má CVS viacnásobný rýchlostný pohon.

Počas kalibrácie sa musí urdžiavať teplotná stabilita.

Úniky zo všetkých spojov a potrubí medzi kalibračnou Venturiho trubicou sa musia udržať menšie ako 0,3 % hodnoty najnižšieho prietoku (najväčšie obmedzenie a najmenšia rýchlosť PDP).

3.2.1.   Analýza údajov

Prietok vzduchu (QS) pri každom obmedzení nastavenia (najmenej šesť nastavení) sa vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Prietok vzduchu sa ďalej musí prepočítať na prietok čerpadla (V0) v m3/ot. pri absolútnej teplote na vstupe čerpadla a absolútnom tlaku nasledovne

image

kde,

QS

=

prietok vzduchu za štandardných podmienok

T

=

teplota na vstupe čerpadla (K)

PA

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla (pB – pA) (kPa)

N

=

rýchlosť čerpadla (ot./s)

Aby sa zohľadnilo vzájomné pôsobenie zmien tlaku v čerpadle a kĺzanie čerpadla, korelačná funkcia (X0) medzi rýchlosťou čerpadla, rozdielom tlakov na vstupe a výstupe čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla sa vypočíta takto:

image

kde,

ΔpP

=

rozdiel tlakov na vstupe a výstupe čerpadla (kPa)

ΔpA

=

absolútny tlak na výstupe čerpadla (kPa)

Na zostavenie nasledovnej kalibračnej rovnice sa musí použiť lineárne vyrovnanie metódou najmenších štvorcov nasledovne:

image

D0 a m sú zachytávacia a sklonová konštanta, samostatne popisujúce regresné priamky.

Pre systém CVS s viacnásobnou rýchlosťou musia byť kalibračné krivky, zostrojené pre rôzne rozpätia prietoku čerpadla, približne súbežné, a zachytávacie hodnoty (D0 ) musia stúpať s klesaním prietokového rozsahu čerpadla.

Hodnoty vypočítané z rovnice musia byť v rozpätí ± 0,5 % nameranej hodnoty V0. Hodnoty m sa budú líšiť podľa druhu čerpadla. Prúdenie častíc dovnútra spôsobí v priebehu času kĺzanie čerpadla nadol, čo sa prejaví nižšími hodnotami m. Preto sa kalibrácia musí vykonať pri spustení čerpadla, po hlavnej údržbe, a, ak overenie celkového systému (oddiel 3.5) udáva zmenu kĺzania.

3.3.   Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV)

Kalibrácia CFV je založená na prietokovej rovnici pre kritickú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, ako sa uvádza nižšie:

image

kde,

KV

=

kalibračný koeficient

pA

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

3.3.1.   Analýza údajov

Prietok vzduchu (QS) pri každom obmedzení nastavenia (najmenej osem nastavení) sa vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Kalibračný koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

image

kde,

QS

=

prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), (m3/s)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

pA

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

Pre stanovenie rozpätia kritického prietoku sa KV musí vyniesť na plochu ako funkcia tlaku na vstupe Venturiho trubice. KV bude mať pri kritickom (zúženom) prietoku pomerne konštantnú hodnotu. So znižovaním tlaku (vákuum sa zvyšuje) sa Venturiho trubica stáva priechodnou a KV sa znižuje, čo naznačuje prevádzkovanie CFV mimo povolený rozsah.

Pre najmenej osem bodov nachádzajúcich sa v oblasti kritického prietoku sa musí vypočítať priemerné KV a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie presiahnuť hodnotu ± 0,3 % priemerného KV.

3.4.   Kalibrácia podzvukovej Venturiho trubice (SSV)

Kalibrácia SSV je založená na prietokovej rovnici pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, poklesu tlaku medzi miestom vstupu a hrdlom, ako sa uvádza nižšie:

image

kde,

A0 = súbor konštánt a jednotiek premenných

= 0,006111 v SI jednotkách

image

d

=

priemer hrdla SSV (m)

CD

=

výpustný koeficient SSV

PA

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

r

=

pomer hrdla SSV k absolútnemu miestu vstupu, statický tlak =

image

ß

=

pomer priemeru hrdla SSV, d, k vnútornému priemeru miesta vstupu rúry

image

.

3.4.1.   Analýza údajov

Prietok vzduchu (QSSV) sa pri každom nastavení prietoku (najmenej šestnásť nastavení) vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Výpustný koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

image

kde,

QSSV

=

prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice, K

d

=

priemer hrdla SSV, m

r

=

pomer hrdla SSV k absolútnemu vstupu, statický tlak =

image

β

=

pomer priemeru hrdla SSV, d, k vnútornému priemeru vstupnej rúry =

image

.

Na stanovenie rozpätia podzvukového prietoku v hrdle SSV sa Cd musí vyniesť na plochu ako funkcia Reynoldsovho čísla. Re sa v hrdle SSV vypočíta pomocou tohto vzorca:

image

kde,

A1

=

súbor konštánt a jednotiek premenných =

image

QSSV

=

prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), (m3/s)

d

=

priemer hrdla SSV (m)

μ

=

absolútna alebo dynamická viskozita plynu vypočítaná podľa tohto vzorca:

image

kg/m-s

kde,

b

=

empirická konštanta =

image

S

=

empirická konštanta = 110,4 K

Pretože QSSV je vstupnou hodnotou pre výpočet Re, výpočty musia začať s počiatočným odhadom QSSV alebo Cd kalibračnej Venturiho trubice a opakovať, pokiaľ sa QSSV nezbieha. Presnosť konvergenčnej metódy musí byť ± 0,1 % alebo viac.

Pre najmenej šestnásť bodov v oblasti podzvukového prietoku musia byť vypočítané hodnoty Cd z výslednej kalibračnej krivky, hodiace sa do rovnice, v rozsahu ± 0,5 % nameraného Cd pre každý kalibračný bod.

3.5.   Overenie celkového systému

Celková presnosť vzorkovacieho systému CVS a analytického systému sa stanoví zavedením známej hmotnosti plynných znečisťujúcich látok do systému, ktorý je zatiaľ v bežnej prevádzke. Znečisťujúca látka sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa prílohy III, dodatku 3, oddielu 2.4.1, s výnimkou prípadu propánu, kde sa pre HC namiesto faktora 0,000479 použije faktor 0,000472. Musí sa použiť jedna z týchto dvoch techník.

3.5.1.   Meranie s kritickým otvorom prietoku

Známe množstvo čistého plynu (propánu) sa privedie do systému CVS cez kalibrovaný kritický otvor. Ak je tlak na vstupnom otvore dostatočne vysoký, prietok, ktorý je upravený s kritickým prietokovým otvorom, je nezávislý na tlaku na výstupnom otvore (kritický prietok). Systém CVS sa musí prevádzkovať ako pri bežnej emisnej skúške výfukových plynov päť až desať minút. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (vzorkovacím vrecom alebo integračnou metódou) a musí sa vypočítať hmotnosť plynu. Takto stanovená hmotnosť musí byť v rozpätí ± 3 % známej hmotnosti vstreknutého plynu.

3.5.2.   Meranie gravimetrickou technikou

Váha valca naplneného propánom sa musí stanoviť s presnosťou ± 0,01 g. Po dobu približne päť až desať minút musí byť systém CVS prevádzkovaný ako pri bežnej emisnej skúške výfukových plynov, zatiaľ čo sa oxid uhoľnatý alebo propán vstrekuje do systému. Množstvo vypusteného čistého plynu sa musí stanoviť rozdielovým vážením. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (vzorkovacím vrecom alebo integračnou metódou) a musí sa vypočítať hmotnosť plynu. Takto stanovená hmotnosť musí byť v rozpätí ± 3 % známej hmotnosti vstreknutého plynu.

▼B




Dodatok 3

▼M3

VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY

▼B

1.    ►M3  VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY – SKÚŠKA NRSC ◄

1.1.   Vyhodnotenie údajov o plynných emisiách

Na vyhodnotenie plynných emisií sa musí spriemerovať tabuľkové odčítanie posledných 60 sekúnd každého režimu a ak sa použije metóda uhlíkovej rovnováhy, počas každého režimu sa musia stanoviť z priemerných tabuľkových odčítaných údajov a zodpovedajúcich kalibračných údajov priemerné koncentrácie (conc) HC, CO, NOx a CO2. Iný druh zaznamenávania sa môže použiť vtedy, ak zaisťuje ekvivalentný zber údajov.

Priemerné východiskové koncentrácie (concd) sa môžu stanoviť z odčítaných údajov zrieďovacieho vzduchu vo vreci alebo z priebežného (nevrecového) odčítavania pozadia a zodpovedajúcich kalibračných údajov.

▼M3

1.2.   Emisie častíc

Pre vyhodnotenie častíc sa pri každom režime zaznamenávajú celkové hmotnosti (MSAM, i) vzoriek prejdených cez filtre. Filtre sa musia vrátiť do váhovej komory a upravovať po dobu najmenej 1 hodiny, ale nie viac ako 80 hodín, a následne odvážiť. Musí sa zaznamenať celková hmotnosť filtrov a odčítať váha obalu (pozri oddiel 3.1, príloha III). Hmotnosť častíc (Mf pri jednofiltrovej metóde; Mf, i pri viacfiltrovej metóde) je súčtom hmotností častíc zachytených na hlavných a záložných filtroch. Ak sa má použiť korekcia pozadia, musí sa zaznamenať hmotnosť zrieďovacieho vzduchu (MDIL) prejdeného cez filtre a hmotnosť častíc (Md). Ak sa urobilo viac ako jedno meranie, musí sa pre každé jednotlivé meranie vypočítať kvocient Md/MDIL a hodnoty sa musia spriemerovať.

▼B

1.3.   Výpočet plynných emisií

Záverečné oznámené skúšobné výsledky sa odvodzujú prostredníctvom nasledovných krokov:

▼M3

1.3.1.   Stanovenie prietoku výfukového plynu

Pretok izpušnih plinov (GEXHW) se za vsak režim obratovanja določi v skladu s točkami 1.2.1 do 1.2.3 Dodatka 1 Priloge III.

Pri uporabi sistema redčenja s celotnim tokom se skupno razmerje pretoka razredčenih izpušnih plinov (GTOTW) za vsak režim obratovanja določi v skladu s točko 1.2.4 Dodatka 1 Priloge III.

1.3.2.   Suchá/mokrá korekcia

Suchá/mokrá korekcia (GEXHW,) sa stanoví pre každý režim podľa prílohy III, dodatku 1, oddielu 1.2.1. až 1.2.3.

Pri použití GEXHW sa nameraná koncentrácia prepočíta na mokrú bázu podľa nasledovného vzorca, ak sa už nemerala na mokrej báze:

konc. (mokrá) = kw × konc. (suchá)

Pre neupravený výfukový plyn:

image

Pre zriedneny plýn:

image

alebo:

image

Pre zrieďovací vzduch:

image

image

image

Pre nasávaný vzduch (ak sa líši od zrieďovacieho vzduchu):

image

image

image

kde:

Ha

:

absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Hd

:

absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Rd

:

relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu (%)

Ra

:

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

pd

:

tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu (kPa)

pa

:

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

pB

:

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Ha a Hd sa môžu odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.

1.3.3.   Korekcia vlhkosti pre NOx

Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli teplote a vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom kH uvedeným v tomto vzorci:

image

kde:

Ta

:

teploty vzduchu v (K)

Ha

:

vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu):

image

kde:

Ra

:

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

pa

:

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

pB

:

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Ha môže byť odvodené použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.

1.3.4.   Výpočet hmotnostných emisných prietokov

Hmotnostné emisné prietoky sa vypočítajú pre každý režim takto:

a) Pre neupravený výfukový plyn ( 29 ):

image

b) Pre zriedený výfukový plyn (29) :

image

kde:

konc.c je koncentrácia korigovaná o hodnotu pozadia

image

image

alebo:

DF = 13,4/konc.co2.

Koeficienty u – mokré musia sa použiť podľa tabuľky č. 4:



Tabuľka č. 4 Hodnoty koeficientov u – mokré pre rôzne zložky výfukových plynov

Plyn

u

Konc.

NOx

0,001587

ppm

CO

0,000966

ppm

HC

0,000479

ppm

CO2

15,19

percento

Hustota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.

1.3.5.   Výpočet špecifických emisií

Špecifická emisia (g/kWh) sa vypočíta pre jednotlivé zložky týmto spôsobom:

image

kde

image

Váhové faktory a počet režimov (n) použitých vo vyššie uvedenom výpočte sú podľa prílohy III, oddielu 3.7.1.

1.4.   Výpočet emisie častíc

Emisia častíc sa vypočíta nasledovným spôsobom:

1.4.1.   Korekčný faktor vlhkosti častíc

Keďže emisia častíc dieselového motora závisí na podmienkach okolitého vzduchu, hmotnostný prietok častíc sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom KP uvedeným v tomto vzorci:

image

kde,

Ha : vlhkosť nasávaného vzduchu, gram vody na kg suchého vzduchu

image

kde:

Ra

:

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

pa

:

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

pb

:

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Ha sa môže odvodiť pomocou všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.

1.4.2.   Zrieďovací systém s čiastočným prietokom

Uvádzané záverečné výsledky emisných skúšok častíc musia byť odvodené nasledovnými krokmi. Keďže sa môžu použiť rôzne typy kontroly zriedenia, uplatňujú používajú sa pri ekvivalentnom hmotnostnom prietoku zriedeného výfukového plynu GEDF rôzne metódy výpočtu. Všetky výpočty vychádzajú z priemerných hodnôt jednotlivých režimov (i) počas odberu vzorky.

1.4.2.1.   Izokinetické systémy

GEDFW,i = GEXHW,i × qi

image

kde r odpovedá pomeru prierezových plôch izokinetickej sondy Ap a výfuku AT:

image

1.4.2.2.   Systémy s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx

GEDFW,i = GEXHW,i × qi

image

kde:

Konc.E

=

mokrá koncentrácia stopového plynu v neupravených výfukových plynoch

Konc.D

=

mokrá koncentrácia stopového plynu v zriedených výfukových plynoch

Konc.A

=

mokrá koncentrácia stopového plynu v zrieďovacom vzduchu

Koncentrácie merané na suchej báze sa musia prepočítať na mokrú bázu podľa oddielu 1.3.2.

1.4.2.3.   Systémy s meraním CO2 a metóda bilancie uhlíka

image

kde:

CO2D

=

koncentrácia CO2 v zriedených výfukových plynoch

CO2A

=

koncentrácia CO2 v zrieďovacom vzduchu

(koncentrácie v objemových % na mokrej báze)

Táto rovnica vychádza z predpokladu bilancie uhlíka (atómy uhlíka dodávané do motora sú emitované v podobe CO2) a je odvodená týmito krokmi:

GEDFW,i = GEXHW,i × qi

a:

image

1.4.2.4.   Systémy s meraním prietoku

GEDFW,i = GEXHW,i × qi

image

1.4.3.   Plnoprietokový zrieďovací systém

Uvádzané záverečné výsledky emisnej skúšky častíc sa musia odvodiť nasledovnými krokmi.

Všetky výpočty musia vychádzať z priemerných hodnôt jednotlivých režimov (i) počas doby odberu vzoriek.

GEDFW,i = GTOTW,i

1.4.4.   Výpočet hmotnostného prietoku častíc

Hmotnostný prietok častíc sa vypočíta takto:

Pri jednofiltrovej metóde:

image

kde:

(GEDFW)aver počas skúšobného cyklu sa stanoví sčítaním priemerných hodnôt jednotlivých režimov počas doby odberu vzoriek:

image

image

kde i = 1,… n

Pri viacfiltrovej metóde:

image

kde i = 1,… n

Hmotnostný prietok častíc sa môže korigovať o hodnotu pozadia takto:

Pri jednofiltrovej metóde:

image

Ak sa vykonáva viac ako jedno meranie, (Md/MDIL) sa musí nahradiť (Md/MDIL)aver

image

alebo:

DF = 13,4/konc.CO2

Pri viacfiltrovej metóde:

image

Ak sa vykonáva viac ako jedno meranie, (Md/MDIL) sa musí nahradiť (Md/MDIL)aver

image

alebo:

DF = 13,4/konc.CO2

1.4.5.   Výpočet špecifických emisií

Špecifická emisia častíc PT (g/kWh) sa vypočíta týmto spôsobom ( 30 ):

Pri jednofiltrovej metóde:

image

Pri viacfiltrovej metóde:

image

1.4.6   Efektívny váhový faktor

Pri jednofiltrovej metóde sa vypočíta efektívny váhový faktor WFE,i pre každý režim týmto spôsobom:

image

kde i = 1, … n.

Hodnota efektívnych váhových faktorov musí byť v rozsahu ± 0,005 (absolútna hodnota) váhových faktorov uvedených v prílohe III, oddiele 3.7.1.

▼M3

2.   VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY (SKÚŠKA NRTC)

V tejto časti sú uvedené nasledovné meracie princípy, ktoré môžu byť použité na vyhodnotenie emisií znečisťujúcich látok počas cyklu NRTC:

 plynné zložky sa merajú v neupravenom výfukovom plyne na základe reálneho času a častice sa stanovia pomocou zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom,

 plynné zložky a častice sa stanovia pomocou plnoprietokového zrieďovacieho systému s (CVS).

2.1.   Výpočet plynných emisií v neupravenom výfukovom plyne a emisie častíc so zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom

2.1.1.   Úvod

Signály okamžitej koncentrácie plynných zložiek sa po vynásobení s okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov používajú pre výpočet hmotnosti emisií. Hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže merať priamo, alebo sa môže vypočítať metódou uvedenou v prílohe III, dodatku 1, oddielu 2.2.3. (meranie nasávaného vzduchu a prietoku paliva, stopová metóda, meranie nasávaného vzduchu a pomeru vzduch/palivo). Osobitná pozornosť sa musí venovať časovým odozvám rôznych prístrojov. Tieto rozdiely musia byť prepočítané o časové vyrovnanie signálov.

Pri časticiach sa signály hmotnostného prietoku výfukových plynov používajú pre kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, či sa odoberá vzorka úmerná hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Kvalita úmernosti je kontrolovaná regresnou analýzou medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov, ako sa uvádza v prílohe III, dodatku 1, oddielu 2.4.

2.1.2.   Stanovenie plynných zložiek

2.1.2.1.   Výpočet hmotnosti emisie

Hmotnosť znečisťujúcich látok Mgas (g/skúška) sa musí stanoviť výpočtom okamžitej hmotnosti emisií z neupravených koncentrácií znečisťujúcich látok, hodnôt u z tabuľky č. 4 (pozri tiež oddiel 1.3.4) a hmotnostného prietoku výfukových plynov, vyrovnaných o transformačný čas, a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Koncentrácie by sa mali prednostne merať na mokrej báze. Ak sa meria na suchej báze použije sa pre hodnoty okamžitej koncentrácie pred akýmkoľvek ďalším výpočtom suchá/mokrá korekcia uvedená nižšie.



Tabuľka č. 4: Hodnoty koeficientov u – mokré pre rôzne zložky výfukových plynov

Plyn

u

konc.

NOx

0,001587

ppm

CO

0,000966

ppm

HC

0,000479

ppm

CO2

15,19

percento

Hustota HC je založená na priemernom pomere uhlíka k vodíku 1: 1,85.

Použije sa tento vzorec:

image

(v g/skúška)

kde

u

=

pomer medzi hustotou zložky výfukových plynov a hustotou výfukového plynu

konc.i

=

okamžitá koncentrácia príslušnej zložky v neupravenom výfukovom plyne (ppm)

GEXHW,i

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s)

f

=

vzorkovacia frekvencia (Hz)

n

=

počet meraní

Pri výpočte NOX sa musí použiť faktor korekcie vlhkosti kH uvedený nižšie.

Okamžite meraná koncentrácia sa musí prepočítať na mokrú bázu uvedenú nižšie, ak sa už nemerala na mokrej báze.

2.1.2.2.   Suchá/mokrá korekcia

Ak je okamžite meraná koncentrácia meraná na suchej báze, musí sa prepočítať na mokrú bázu podľa tohto vzorca:

image

kde

image

s

image

kde

konc.CO2

=

suchá koncentrácia CO2 (%)

konc.CO

=

suchá koncentrácia CO (%)

Ha

=

vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

image

±

Ra

: