Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Európske hospodárske spoločenstvo a predovšetkým na jej odsek 99,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 3 ),

keďže smernica 92/12/EHS uvádza ustanovenia o všeobecných pravidlách týkajúcich sa výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani ( 4 );

keďže smernica 92/84/EHS ( 5 ) uvádza minimálne sadzby spotrebnej dane, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na etanol a liehoviny;

keďže pre správne fungovanie vnútorného trhu je dôležité stanoviť jednotné definície pre všetky príslušné výrobky;

keďže je vhodné, aby tieto definície vychádzali z definícií uvedených v kombinovanej terminológii platnej ku dňu prijatia tejto smernice;

keďže v prípade piva je možné povoliť alternatívne metódy výpočtu dane pre finálny výrobok;

keďže v prípade piva je možné v rámci určitých limitov povoliť členským štátom aplikáciu dane na určité pásma závažnosti, ale vždy za podmienky, že žiadne pivo nebude zaťažené sadzbou nižšou, ako je minimálna sadzba spoločenstva;

keďže v prípade piva vyrábaného v malých nezávislých pivovaroch a v prípade etanolu vyrábaného v malých liehovaroch je potrebné jednotné riešenie umožňujúce členským štátom aplikáciu zredukovaných daňových sadzieb pre tieto výrobky;

keďže je možné povoliť rozdiely v intenzite, s akou členské štáty začínajú uplatňovať dane na pivo za predpokladu, že sa tým nespôsobia žiadne neprijateľné problémy na vnútornom trhu; keďže v prípade piva, vína a iných kvasených nápojov je vhodné povoliť členským štátom, aby z daňovej povinnosti vyňali doma vyrábané výrobky, ktoré nie sú určené na obchodné účely;

keďže členské štáty budú v podstate uplatňovať samostatnú sadzbu na hektoliter finálneho výrobku pre všetky nešumivé vína a ostatné nešumivé kvasené nápoje a samostatnú daňovú sadzbu na hektoliter finálneho výrobku pre všetky šumivé vína a šumivé kvasené nápoje;

keďže je vhodné povoliť členským štátom uplatňovanie zredukovaných daňových sadzieb na všetky druhy vína a iných kvasených nápojov, ale vždy za podmienky, že skutočný obsah etanolu vo výrobku neprekročí hodnotu 8,5 obj. %;

keďže by sa mala členským štátom uplatňujúcim k 1. januáru 1992 vyššiu daňovú sadzbu na určité vína povoliť jej ďalšie uplatňovanie;

keďže členské štáty budú v podstate uplatňovať samostatnú daňovú sadzbu za hektoliter finálneho výrobku pre všetky medziprodukty;

keďže je vhodné povoliť členským štátom aplikáciu zredukovanej daňovej sadzby na medziprodukty, na jednej strane pre výrobky s obsahom etanolu neprekračujúcim 15 obj. % a na druhej strane pre prírodné sladké vína;

keďže členské štáty by mali v podstate uplatňovať rovnakú daňovú sadzbu na hektoliter čistého etanolu pre etanol podľa definície tejto smernice;

keďže je možné povoliť členským štátom aplikáciu zredukovaných sadzieb alebo oslobodení od daní pre niektoré výrobky regionálnej a tradičnej povahy;

keďže v prípadoch, keď členské štáty majú povolenú aplikáciu zredukovaných sadzieb, nesmú tieto zredukované sadzby spôsobiť deformáciu konkurenčných podmienok v rámci vnútorného trhu;

keďže členským štátom by sa mala povoliť refundácia spotrebnej dane za alkoholické nápoje, ktoré sa stali nevhodnými na konzumáciu;

keďže je potrebné na úrovni spoločenstva stanoviť oslobodenia od daní, ktoré sa budú uplatňovať na tovar dopravovaný medzi členskými štátmi;

keďže je možné povoliť členským štátom uplatňovať oslobodenie od daní súvisiacich s konečnou spotrebnou v rámci ich územia;

keďže je potrebné zabezpečiť systém oznamovania požiadaviek na denaturáciu každého členského štátu pre úplne denaturovaný etanol a keďže je potrebné zabezpečiť, aby ich akceptovali ostatné členské štáty;

keďže členské štáty by nemali zanedbávať prostriedky boja proti daňovým únikom, proti vyhýbaniu sa plateniu spotrebných daní a proti ich zneužívaniu, k čomu by mohlo dôjsť v prípade oslobodenia od daní;

keďže členským štátom by sa mala povoliť realizácia oslobodení od daní požadovaných touto smernicou prostredníctvom refundácií;

keďže určité štáty aplikujú na ostatné šumivé kvasené nápoje vyššiu daňovú sadzbu ako na medziprodukty, mala by sa im povoliť aplikácia tejto vyššej sadzby aj na medziprodukty, ktoré majú rovnaké charakteristiky ako tieto ostatné šumivé kvasené nápoje,

PRIJALA NASLEDOVNÚ SMERNICU:

1. Členské štáty uplatia spotrebnú daň na pivo v súlade s touto smernicou.

Na účely tejto smernice platí, že pojem „pivo“ predstavuje akýkoľvek výrobok spadajúci pod KN kód 2203 alebo ktorýkoľvek výrobok obsahujúci zmes piva s nealkoholickými nápojmi spadajúci pod KN kód 2206, pričom v oboch prípadoch skutočný obsah etanolu prekračuje hodnotu 0,5 % objemu.

1. Spotrebná daň, ktorou členské štáty zaťažia pivo, sa pevne stanoví buď:

2. Pri stanovovaní spotrebnej dane na pivo a v súlade s požiadavkami smernice 92/84/EHS môžu členské štáty ignorovať podiel stupňa Plato alebo percento skutočného obsahu etanolu v objeme.

Okrem toho členské štáty, ktoré stanovujú daň vzhľadom na počet hektolitrov/stupeň Plato, môžu rozdeliť pivo na kategórie, pričom každá pozostáva maximálne zo štyroch stupňov, a zaťažiť rovna kou daňovou sadzbou za hektoliter všetky druhy piva spadajúce do jednej kategórie. Tieto sadzby sa však musia vždy rovnať alebo byť vyššie ako minimálna sadzba stanovená v článku 6 smernice 92/84/EHS, ďalej len minimálna sadzba.

1. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované daňové sadzby, ktoré môžu byť diferencované podľa ročnej produkcie príslušných pivovarov, a to na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch v rámci nasledujúcich limitov:

2. Na účely zredukovaných sadzieb platí, že pojem „nezávislý malý pivovar“ predstavuje pivovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od ostatných pivovarov, ktorý používa priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru a ktorý nepracuje na základe licencie. Avšak ak dva alebo viac malých pivovarov spolupracuje a ich celková ročná produkcia neprekračuje hodnotu 200 000 hl, tieto pivovary sa môžu považovať za samostatne nezávislé malé pivovary.

3. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa všetky zredukované sadzby, ktoré môžu zaviesť, uplatňovali rovnako aj na pivo dodávané na ich územie z nezávislých malých pivovarov situovaných v iných členských štátoch. Predovšetkým musia zabezpečiť, aby žiadna individuálna dodávka z akéhokoľvek iného členského štátu nebola nikdy zaťažená vyššou daňou v porovnaní s jej zodpovedajúcim národným ekvivalentom.

1. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované sadzby, ktoré sú nižšie ako minimálna sadzba, na pivo so skutočným obsahom etanolu neprekračujúcim 2,8 % objemových percent etanolu.

2. Členské štáty môžu obmedziť uplatňovanie tohto článku na produkty predstavujúce zmes piva s nealkoholickými nápojmi spadajúce pod KN kód 2206.

Na základe tých podmienok, ktoré musia členské štáty stanoviť na zabezpečenie jednoznačnej aplikácie oslobodení od daní, sa môže zo spotrebnej dane vyňať pivo vyrábané súkromnými osobami a konzumované výrobcom, členmi jeho rodiny alebo jeho návštevami za predpokladu, že nedochádza k predaju tohto piva.

1. Členské štáty budú uplatňovať spotrebnú daň na víno v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty pevne stanovia svoje sadzby v súlade so smernicou 92/84/EHS.

1. Spotrebná daň uplatňovaná členskými štátmi na víno musí byť pevne stanovená vzhľadom na počet hektolitrov finálneho produktu.

2. Okrem výnimiek uvedených v odsekoch 3 a 4 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce spotrebnej dani pre nešumivé víno. Podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce spotrebnej dani pre šumivé víno. Môžu uplatňovať rovnakú daňovú sadzbu tak na nešumivé, ako aj na šumivé víno.

3. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované sadzby spotrebnej dane na ktorýkoľvek typ nešumivého alebo šumivého vína so skutočným obsahom etanolu neprekračujúcim hodnotu 8,5 % objemových percent etanolu.

4. Členské štáty, ktoré k 1. januáru 1992 uplatňovali na nešumivé víno vyššiu daňovú sadzbu podľa definície v druhom odseku článku (8) (1), môžu pokračovať v uplatňovaní tejto sadzby. Táto zvýšená sadzba nesmie prekračovať hodnotu štandardnej sadzby štátu uplatňovanej na medziprodukty.

Na základe podmienok, ktoré musia členské štáty stanoviť na zabezpečenie jednoznačného uplatňovania tohto článku, sa môže zo spotrebnej dane vyňať víno vyrábané súkromnými osobami a konzumované výrobcom, členmi jeho rodiny alebo jeho návštevami za predpokladu, že nedochádza k predaju tohto vína.

1. Členské štáty musia uplatňovať spotrebnú daň na kvasené nápoje iné ako pivo a víno (ostatné kvasené nápoje) v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty musia pevne stanoviť svoje sadzby v súlade so smernicou 92/84/EHS.

Na účely tejto smernice a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 17 platí:

1. Spotrebná daň uplatňovaná členskými štátmi na ostatné kvasené nápoje musí byť pevne stanovená vzhľadom na počet hektolitrov finálneho produktu.

2. Okrem výnimiek uvedených v odseku 3 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce dani pre ostatné nešumivé kvasené nápoje. Podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce dani pre ostatné šumivé kvasené nápoje. Môžu uplatňovať rovnakú daňovú sadzbu tak na ostatné nešumivé kvasené nápoje, ako aj na ostatné šumivé kvasené nápoje.

3. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované sadzby spotrebnej dane a ktorýkoľvek typ iných nešumivých alebo šumivých kvasených nápojov so skutočným obsahom etanolu neprekračujúcim hodnotu 8,5 % objemových percent etanolu.

Na základe tých podmienok, ktoré musia členské štáty stanoviť na zabezpečenie jednoznačnej aplikácie tohto článku, sa môžu zo spotrebnej dane vyňať ostatné nešumivé alebo šumivé kvasené nápoje vyrábané súkromnými osobami a konzumované výrobcom, členmi jeho rodiny alebo jeho návštevami za predpokladu, že nedochádza k predaju týchto produktov.

Na uplatňovanie smernice 92/84/EHS a smernice 92/12/EHS sa budú ustanovenia o „víne“ uplatňovať rovnako aj na ostatné kvasené nápoje definované v tejto kapitole.

1. Členské štáty musia uplatňovať spotrebnú daň na medziprodukty v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty musia pevne stanoviť svoje sadzby v súlade so smernicou 92/84/EHS. Hodnota týchto sadzieb nesmie nikdy klesnúť pod hodnotu sadzieb, ktorú členské štáty aplikujú na produkty uvedené v článkoch 8 (1) a 12 (1) tejto smernice.

1. Na účely tejto smernice platí, že pojem „medziprodukty“ predstavuje všetky produkty so skutočným obsahom etanolu vyšším ako 1,2 % objemových percent etanolu, ale neprekračujúcim hodnotu 22 % objemových percent etanolu a spadajúce pod KN kódy 2204, 2205 a 2206 okrem produktov uvedených v článkoch 2, 8 a 12.

2. Napriek ustanoveniam článku 12 môžu členské štáty považovať za medziprodukt ktorýkoľvek nešumivý kvasený nápoj spadajúci pod článok 12(1), ktorý má skutočný obsah etanolu vyšší ako 5,5 % objemových percent etanolu a ktorý nie je výlučne kvasného pôvodu.

1. Spotrebná daň uplatňovaná členskými štátmi na medziprodukty musí byť pevne stanovená vzhľadom na počet hektolitrov finálneho výrobku.

2. Okrem výnimiek uvedených v odsekoch 3, 4 a 5 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce dani pre medziprodukty.

3. Členské štáty môžu uplatňovať samostatnú zredukovanú daňovú sadzbu na medziprodukty so skutočným obsahom etanolu nižším ako 15 % objemových percent etanolu, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

4. Členské štáty môžu uplatňovať samostatnú zredukovanú daňovú sadzbu na medziprodukty, ktoré sú definované v článku 13(1) a (2) predpisu (EHS) 4252/88.

5. Na medziprodukty, ktoré sa nachádzajú vo fľašiach s „hríbovitými uzávermi“ pridržiavanými svorkami alebo upínadlami alebo ktoré z dôvodu prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku vyvíjajú nadmerný tlak s hodnotou troch barov alebo vyššou, môže členský štát uplatňovať rovnakú sadzbu, ako je sadzba stanovená pre produkty spadajúce pod rozsah platnosti článku 12 (2) za predpokladu, že táto sadzba je vyššia ako štátna sadzba pre medziprodukty.

1. Členské štáty musia uplatňovať spotrebnú daň na etanol v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty musia pevne stanoviť svoje sadzby v súlade so smernicou 92/84/EHS.

Spotrebná daň pre etanol sa musí pevne stanoviť na hektoliter čistého etanolu pri 20 °C a vypočíta sa vzhľadom na počet hektolitrov čistého etanolu. ►C1 S výhradou ustanovení článku 22 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky výrobky podliehajúce dani pre etanol. ◄

1. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované sadzby spotrebnej dane na etanol vyrábaný v malých liehovaroch v rámci nasledovných limitov:

2. Na účely zredukovaných daní pojem „malý liehovar“ predstavuje liehovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od akéhokoľvek iného liehovaru a ktorý nepracuje na základe licencie.

3. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa zavedená zredukovaná sadzba aplikovala na ich územie rovnako aj na etanol od nezávislých malých výrobcov situovaných v iných členských štátoch.

4. Členské štáty môžu zaviesť ustanovenia, na základe ktorých sa bude etanol vyrábaný malými výrobcami vypúšťať do voľného obehu ihneď po jeho získaní (za predpokladu, že samotní výrobcovia nerealizujú žiadne transakcie v rámci spoločenstva) bez jeho podrobenia daňovým skladovacím mechanizmom a bude sa zdaňovať na základe plošnej sadzby.

5. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované daňové sadzby na produkty spadajúce pod KN kód 2208, ktorých skutočný obsah etanolu nie je vyšší ako 10 % objemových percent etanolu

6. Bulharsko a Česká republika si môžu uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia, v ktorých sa ročne vyrobí viac ako 10 hektolitrov etylalkoholu z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia. Uplatňovanie zníženej daňovej sadzby sa obmedzí na 30 litrov destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia ročne určených výlučne na ich osobnú spotrebu.

7. Maďarsko, Rumunsko a Slovensko si môžu uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu, na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia, v ktorých sa ročne vyrobí viac ako 10 hektolitrov etylalkoholu z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia. Uplatňovanie zníženej daňovej sadzby sa obmedzí na 50 litrov destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia ročne určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Komisia prehodnotí túto úpravu v roku 2015 a predloží Rade správu o možných zmenách.

Nasledujúce členské štáty môžu uplatňovať zredukované sadzby, ktoré sú nižšie ako minimálna sadzba, ale ktoré nie sú o viac ako o 50 % nižšie ako štandardná štátna daňová sadzba pre etanol, a to na nasledujúce produkty:

1. Členské štáty nemusia požadovať, aby produkty na ktoré sa vzťahuje táto smernica, boli vyrobené v daňových skladoch ako alkoholické výrobky zo zložiek, pre ktoré boli dočasne zrušené príslušné spotrebné dane, a to za predpokladu, že daň za zložky už bola zaplatená a celková daň splatná za takéto zložky nebude nižšia ako daň splatná za produkt, ktorý vznikne ich zmiešaním.

2. Španielske kráľovstvo nebude považovať za výrobu medziproduktov výrobu vína vyrábaného v oblastiach Moriles — Mintilla, Tarragona, Priorato a Terra Alta, do ktorého bol etanol pridaný takým spôsobom, že jeho obsah nestúpol o viac ako o 1 % objemových percent etanolu.

Členské štáty môžu refundovať spotrebnú daň za alkoholické nápoje stiahnuté z trhu, keďže sa kvôli svojmu stavu a času od ich výroby stali nevhodnými pre ľudskú spotrebu.

Odkazy na kódy kombinovanej nomenklatúry (KN) uvedené v tejto smernici sa týkajú tej verzie KN, ktorá je platná v čase prijatia tejto smernice.

1. Členské štáty oslobodia produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním:

2. Členské štáty môžu oslobodiť produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaniu sa plateniu daní a pred ich zneužívaním, ak sa tieto produkty používajú:

3. Každý členský štát musí do 1. januára 1993 a tri mesiace pred akoukoľvek ďalšou zmenou v národných zákonoch poskytnúť Komisii všetky informácie o denaturovaných produktoch, ktoré chce využiť na účely odstavca 1 a). Komisia doručí tieto hlásenia všetkým ostatným členským štátom v priebehu jedného mesiaca od ich obdržania.

4. Ak v priebehu dvoch mesiacov od informovania členských krajín ani Komisia ani žiadny členský štát nepožiada o postúpenie daného prípadu Rade, bude sa predpokladať, že Rada schválila nahlásený denaturačný proces. Ak sa v priebehu stanoveného časového limitu vznesie námietka, rozhodnutie sa musí vyniesť v súlade s procedúrou stanovenou v článku 24 smernice 92/12/EHS. Členské štáty nie sú povinné zabezpečiť spätnú účinnosť takéhoto rozhodnutia.

5. Ak členský štát zistí, že výrobok, ktorý bol oslobodený od daní na základe predchádzajúcich odsekov 1a) alebo 1b), spôsobil daňový únik, vyhýbanie sa plateniu daní alebo ich zneužívanie, môže odmietnuť poskytnutie oslobodenia od daní alebo môže zrušiť už poskytnuté oslobodenie. Členský štát musí o tom okamžite informovať komisiu. Komisia doručí túto správu ostatným členským štátom v priebehu jedeného mesiaca od jej obdržania. Konečné rozhodnutie sa vynesie v súlade s procedúrou stanovenou v článku 24 smernice 92/12/EHS. Členské štáty nie sú povinné zabezpečiť spätnú účinnosť takéhoto rozhodnutia.

6. Členské štáty môžu slobodne realizovať oslobodenia od daní uvedené v predchádzajúcom texte prostredníctvom refundácie už zaplatenej spotrebnej dane.

Veľká Británia môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od daní, ktoré boli uplatňované k 1. januáru 1992 na nasledujúce výrobky:

1. Členské štáty musia uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na splnenie podmienok tejto smernice, a to najneskôr do 31. decembra 1992. Musia o tom bezodkladne informovať Komisiu.

Opatrenia, ktoré prijmú členské štáty, musia obsahovať odkazy na túto smernicu alebo k nim musí byť takýto odkaz pridaný pri príležitosti ich oficiálneho vydania. Metódy uvádzania týchto odkazov stanovia členské štáty.

2. Členské štáty musia predložiť Komisii texty hlavných ustanovení národných zákonov, ktoré prijali v oblasti podliehajúcej tejto smernici.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum

A1	AKT o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia	L 236	33	23.9.2003
►A2	ZMLUVA MEDZI	L 157	203	21.6.2005