Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych predpisov

Smernica stanovuje spôsoby vzájomnej spolupráce príslušných úradov členských štátov zodpovedných za monitorovanie veterinárnych predpisov, ako aj ich spolupráce s príslušnými odbormi Komisie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie takýchto predpisov.

— „veterinárne predpisy“ rozumejú všetky ustanovenia spoločenstva a ustanovenia prijaté na uplatňovanie predpisov spoločenstva o zdraví zvierat a zdraví ľudí vo vzťahu k veterinárnemu sektoru, zdravotným prehliadkam zvierat, mäsa a ďalších výrobkov živočíšneho pôvodu, ako aj k ochrane zvierat,

— „žiadajúci úrad“ rozumie príslušný úrad členského štátu, ktorý žiada o pomoc,

— „žiadaný úrad“ rozumie príslušný úrad členského štátu, ktorý je žiadaný o pomoc.

2. Každý členský štát oznámi ďalším členským štátom a Komisii zoznam príslušných úradov uvedených v článku 1.

Povinnosť poskytnúť pomoc stanovená touto smernicou sa netýka poskytnutia informácií alebo dokladov získaných príslušným úradom uvedeným v článku 1 v rámci jeho právomocí na žiadosť súdneho orgánu.

Takéto informácie alebo doklady však budú poskytnuté, aj keď nie je dotknutý článku 14, vo všetkých prípadoch, keď súdny orgán, ktorý je v tomto zmysle konzultovaný, dá na to svoj súhlas.

1. Na základe riadne zdôvodnenej žiadosti žiadajúceho úradu žiadaný úrad:

— odovzdá žiadajúcemu úradu všetky informácie, osvedčenia, doklady alebo ich overené opisy uvedené v odseku 2, ktoré vlastní alebo ktoré môže získať, a ktoré umožňujú preveriť, či sa dodržujú predpisy stanovené veterinárnymi predpismi;

— vhodným spôsobom preverí správnosť skutočností oznámených žiadajúcim úradom a o výsledku takéhoto šetrenia žiadajúci úrad informuje, a to vrátane informácií, ktoré boli na takéto šetrenie nevyhnutné.

2. Pri získavaní týchto informácií žiadaný úrad alebo správny úrad, ktorý bol týmto úradom určený, bude postupovať tak, ako by rokoval o svojej vôli alebo na žiadosť iného úradu zo svojej vlastnej krajiny.

1. Na základe žiadosti žiadajúceho úradu mu žiadaný úrad poskytne alebo umožní poskytnúť všetky platné predpisy členského štátu, v ktorom sídli, o všetkých dokumentoch alebo rozhodnutiach vydaných príslušnými úradmi, ktoré sa týkajú uplatňovania veterinárnych predpisov.

2. K žiadostiam o informácie týkajúcim sa predmetu dokumentu alebo rozhodnutia, o ktorých poskytnutie sa žiada, sa na požiadanie žiadaného úradu pripoja preklady do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov členského štátu, v ktorom žiadaný úrad sídli.

Na základe žiadosti žiadajúceho úradu žiadaný úrad vykonáva dozor alebo nariadi vykonávať alebo posilniť dozor v rámci oblasti svojej pôsobnosti všade, kde sú očakávané nedostatky, a to najmä:

b) nad miestami, kde sa zhromažďujú zásoby tovaru;

Na základe žiadosti žiadajúceho úradu mu žiadaný úrad poskytne všetky príslušné informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa v súlade s článkom 4 ods. 2, najmä vo forme správ a ďalších dokladov alebo overených opisov alebo výpisov z takých správ alebo dokladov, ktoré sa týkajú činností, ktoré sú skutočne alebo podľa názoru žiadajúceho úradu v rozpore s veterinárnymi predpismi.

1. Príslušné úrady každého členského štátu poskytnú podľa odseku 2 dobrovoľnú pomoc príslušným úradom iných členských štátov, a to aj bez ich predchádzajúcej žiadosti.

2. Pokiaľ to príslušné úrady každého členského štátu s cieľom dodržiavania veterinárnych predpisov považujú za vhodné:

a) vykonávajú alebo nechajú vykonávať dozor uvedený v článku 6;

b) oznamujú čo najskôr príslušným úradom ďalších dotknutých členských štátov všetky dostupné informácie, najmä vo forme správ a ďalších dokladov alebo overených opisov alebo výpisov z takýchto správ alebo dokladov týkajúce sa činností, ktoré sú alebo sa zdajú byť v rozpore s veterinárnymi predpismi a najmä spôsobov alebo metód používaných pri týchto činnostiach.

1. Príslušné úrady každého členského štátu oznámia Komisii čo najskôr po tom, čo ich samy získajú:

a) všetky informácie, ktoré považujú za užitočné, a ktoré sa týkajú:

— tovarov, ktoré sú predmetom alebo sú podozrivé z toho, že sú predmetom obchodov, ktoré sú v rozpore s veterinárnymi predpismi,

— metód a postupov, ktoré sa používajú alebo je podozrenie, že sa používajú v rozpore s takýmito predpismi;

b) všetky informácie o nedostatkoch alebo medzerách v spomenutých predpisoch, ktoré sa pri ich uplatňovaní zistia alebo predpokladajú.

2. Komisia oznámi príslušným úradom každého členského štátu čo najskôr po tom, čo ich sama získa, všetky informácie, ktoré umožňujú dodržovanie veterinárnych predpisov.

1. Pokiaľ sú príslušné úrady členského štátu informované o činnostiach, ktoré sú v rozpore alebo sa zdajú byť v rozpore s veterinárnymi predpismi, a ktoré sú z hľadiska Únie zvlášť významné:

— pokiaľ majú alebo môžu mať následky v ďalších členských štátoch, alebo

— pokiaľ sa zmieneným úradom zdá byť pravdepodobné, že podobné činnosti boli vykonávané tiež v iných členských štátoch,

oznámia tieto úrady Komisii čo najskôr buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na základe zdôvodnenej žiadosti Komisie všetky príslušné informácie v prípade potreby vo forme dokladov alebo opisov alebo výpisov z dokladov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Komisia mohla koordinovať kroky podniknuté členskými štátmi.

Komisia oznámi tieto informácie príslušným úradom ďalších členských štátov.

2. Pokiaľ sa oznámenia uvedené v odseku 1 týkajú prípadov, ktoré pravdepodobne predstavujú nebezpečie pre zdravie ľudí, a pokiaľ nie sú k dispozícii iné metódy prevencie, môžu byť tieto informácie po dohode medzi zúčastnenými stranami a Komisiou obsiahnuté v oznámení pre verejnosť.

3. Informácie týkajúce sa fyzických alebo právnických osôb sú podľa odseku 1 oznamované len v rozsahu nevyhnutne nutnom k oznámeniu činností, ktoré sú v rozpore s veterinárnymi predpismi.

4. Pokiaľ príslušné úrady členského štátu použijú odsek 1, nemusia oznamovať informácie uvedené v článku 8 odseku 2 písmeno b a v článku 9 príslušným úradom ostatných dotknutých členských štátov.

— obecne preveria funkčnosť systému vzájomnej pomoci stanoveného touto smernicou,

— so zreteľom na navrhované závery preveria príslušné informácie oznámené Komisii podľa článkov 9 a 10 a postupy takéhoto oznamovania.

Na základe tohto šetrenia Komisia podľa potreby odporučí zmeny v existujúcich predpisoch spoločenstva alebo navrhnutie doplňujúcich predpisov.

Na účely uplatňovania tejto smernice podniknú členské štáty všetky kroky nevyhnutné na:

a) zabezpečenie dobrej koordinácie medzi príslušnými úradmi podľa článku 1;

b) vytvorenie požadovanej vzájomnej a priamej spolupráce medzi úradmi, ktoré sú touto úlohou poverené.

1. Táto smernica nezaväzuje príslušné úrady členských štátov na zaručenie vzájomnej pomoci v prípadoch, kde by takouto pomocou bol pravdepodobne dotknutý verejný poriadok alebo akékoľvek iné základné záujmy štátu, v ktorom tieto príslušné úrady sídlia.

Doklady uvedené v tejto smernici môžu byť nahradené počítačovo spracovanými informáciami v akejkoľvek forme, slúžiacimi na rovnaký účel.

1. Informácie oznámené v akejkoľvek forme podľa tejto smernice sú dôverné. Vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo a ochrana, aká sa na podobné informácie vzťahuje podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý informácie prijíma, ako aj podľa zodpovedajúcich predpisov uplatňovaných na orgány spoločenstva.

Informácie uvedené v prvom pododseku nemôžu byť zaslané najmä osobám, ktoré v členských štátoch alebo v inštitúciách spoločenstva na to nie sú oprávnené. Tieto informácie nemôžu byť využité na iné účely, než aké stanovuje táto smernica, pokiaľ na to úrad, ktorý informácie poskytuje, nedá výslovný súhlas a pokiaľ takéto oznámenie alebo použitie informácií nie je v rozpore s predpismi členského štátu, v ktorom sídli úrad, ktorý informácie prijal.

Informácie poskytované podľa tejto smernice sa oznámia žiadajúcemu úradu, len pokiaľ to nie je v rozpore s platnými predpismi členského štátu alebo žiadaného úradu.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie získané v rámci systému vzájomnej pomoci zostali dôverné aj po uzatvorení prípadu.

2. Odsek 1 nebráni využitiu informácií získaných podľa tejto smernice pri akýchkoľvek súdnych žalobách alebo súdnych konaniach vedených z dôvodov nedodržovania veterinárnych predpisov alebo pri prevencii a odhaľovaní nedostatkov vo vzťahu k fondom Únie.

Príslušný úrad členského štátu, ktorý tieto informácie poskytol, musí byť o takomto využití informovaný.

Členské štáty informujú Komisiu a ďalšie členské štáty o zmluvách o dvojstrannej vzájomnej pomoci uzatvorených s veterinárnymi správami tretích krajín.

Komisia obdobne informuje členské štáty o rovnakých zmluvách, ktoré sama uzatvára s tretími krajinami.

Okrem poplatkov hradených expertom sa členské štáty vzájomne zrieknu nárokov na náhradu výdavkov vyplývajúcich z tejto smernice.

Táto smernica nemá v členských štátoch vplyv na uplatňovanie zásad o vzájomnej pomoci v trestných záležitostiach.

S účinnosťou do 1. júla 1991 uvedú členské štáty do účinnosti právne a správne predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016	L 171	66	29.6.2016