10.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/9

(1)

Dozorný úrad 13. októbra 2010 schválil program investičných stimulov (ďalej len „program“) oznámený islandskými orgánmi podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3. Súhlas dozorného úradu je uvedený v rozhodnutí č. 390/10/COL (2).

(2)

V programe sa stanovila možnosť poskytnúť pomoc vo forme priamych grantov, prostredníctvom oslobodenia od dane a prostredníctvom predaja a prenájmu pozemkov pod trhovú hodnotu spoločnostiam vo všetkých odvetviach okrem finančného sektora. Tieto granty mali byť poskytnuté v súvislosti s počiatočnou investíciou v oblastiach, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc na Islande (známe ako „regióny c“).

(3)

Platnosť programu sa skončila 31. decembra 2013.

(4)

Právnym základom pre program schválený dozorným úradom boli:

(5)

Ministerstvo priemyslu 30. decembra 2010 vydalo nové nariadenie č. 1150/2010 (ďalej len „doplňujúce nariadenie“), ktorým sa mení nariadenie o stimuloch. Podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3, doplňujúce nariadenie malo byť oznámené dozornému úradu. Dozorný úrad však žiadne oznámenie nedostal.

(6)

V období rokov 2010 až 2013 uzatvoril islandský štát niekoľko dohôd, ktoré považoval za dohody patriace do pôsobnosti programu, a teda oprávnené na poskytnutie pomoci v rámci programu. Sú to tieto dohody (3):

(7)

Po diskusiách uskutočnených pred oznámením a v súlade s časťou I článkom 1 ods. 3 protokolu 3 islandské orgány oznámili 13. decembra 2012 dozornému úradu rad navrhovaných zmien (ďalej len „oznámené zmeny“) zákona č. 99/2010.

(8)

Počas predbežného posudzovania oznámených zmien dozorný úrad zaznamenal, že v nariadení o stimuloch boli vykonané zmeny, ktoré mu neboli oznámené. Z ďalšieho prešetrovania okrem toho vyplynul celý rad možných otázok týkajúcich sa zlučiteľnosti investičných dohôd, ktoré boli uzatvorené v rokoch 2010 až 2013 údajne v rámci programu, s právom EHP.

(9)

Rozhodnutím č. 177/13/COL z 30. apríla 2013 začal dozorný úrad formálne vyšetrovanie týkajúce sa programu a investičných dohôd (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (4). Islandské orgány a spoločnosť Becromal predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania (5). Listom z 10. októbra 2013 dozorný úrad odovzdal pripomienky predložené spoločnosťou Becromal islandským orgánom a vyzval ich, aby predložili svoje stanoviská k týmto pripomienkam. Islandské orgány však nepredložili žiadne ďalšie pripomienky.

(10)

Vec bola prerokovaná aj na stretnutí dozorného úradu so zástupcami spoločnosti Becromal v Bruseli 29. apríla 2014.

(11)

Program bol zameraný na podporu počiatočnej investície, a tým na vytváranie pracovných miest v znevýhodnených regiónoch na Islande.

(12)

Toto rozhodnutie sa týka troch skupín opatrení prijatých na Islande v súvislosti s programom: i) oznámených zmien; ii) zmien, ktoré neboli oznámené, a iii) investičných dohôd. V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad vyjadril pochybnosti, či tieto opatrenia boli v súlade s Dohodou o EHP a či pomoc poskytnutá na základe investičných dohôd bola udelená v rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený.

(13)

Islandská vláda 30. novembra 2012 predložila parlamentu návrh zákona, v ktorom boli navrhnuté viaceré zmeny existujúceho programu pomoci. Islandské orgány 13. decembra 2012 predložili dozornému úradu oznámenie o navrhovaných zmenách. Islandský parlament 13. marca 2013 schválil návrh zákona ako zákon č. 25/2013 na základe toho, že zákon nadobudne účinnosť, až keď dozorný úrad vydá rozhodnutie, ktorým tieto zmeny schváli. Oznámené zmeny, ktoré sú podrobnejšie opísané v rozhodnutí o začatí konania (6), súvisia so:

(14)

Tieto zmeny nenadobudli účinnosť pred skončením platnosti programu.

(15)

Krátko po schválení programu dozorným úradom zaviedla islandská vláda doplňujúce nariadenie.

(16)

Doplňujúcim nariadením sa zmenilo niekoľko ustanovení nariadenia o stimuloch, v ktorých boli stanovené podmienky poskytnutia pomoci podľa zákona č. 99/2010.

(17)

Po prvé, doplňujúcim nariadením sa ovplyvnilo uplatňovanie testu stimulačného účinku v rámci programu, ako sa stanovuje v článku 3 nariadenia o stimuloch, tým, že bol pridaný odkaz na „osobitnú investičnú dohodu“ uzatvorenú pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 99/2010 (7). Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, dozorný úrad predbežne chápal, že touto zmenou sa umožňuje poskytnúť pomoc projektom, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti programu.

(18)

Po druhé, doplňujúcim nariadením sa zmenil článok 8 nariadenia o stimuloch, a to uvedením odkazu na maximálnu platnú daň z príjmov právnických osôb „[…] podľa osobitnej investičnej dohody pred nadobudnutím účinnosti zákona“ (8). V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad zastáva predbežné stanovisko, že táto zmena sa objavila aj preto, aby umožnila spätné uplatňovanie programu použitím sadzby dane z príjmov právnických osôb platnej pred začatím programu.

(19)

Po tretie, doplňujúcim nariadením sa zmenil článok 20 nariadenia o stimuloch. Touto zmenou sa ovplyvnil dátum výpočtu maximálneho trvania oslobodenia od dane povoleného v rámci programu (9). Ako uviedol dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania, týmto sa zrejme stanovilo maximálne trvanie oslobodenia od dane, a to odo dňa podpisu dohody, ku ktorému došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti programu v roku 2010.

(20)

Islandské orgány poskytli dozornému úradu kópie šiestich investičných dohôd, ktoré sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

(21)

Pokiaľ ide o oznámené zmeny stanovené v zákone č. 25/2013, dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania zastáva predbežné stanovisko, podľa ktorého by sa tieto oznámené zmeny mali klasifikovať ako nová pomoc vymedzená v časti II článku 1 písm. c) protokolu 3. Okrem toho tieto zmeny nemožno klasifikovať ako úpravy oddeliteľné od pôvodného programu. Dozorný úrad preto zastáva názor, že celý program by sa mal považovať za novú pomoc, ktorá si vyžaduje nový súhlas pred začiatkom vykonávania (10).

(22)

Pokiaľ ide o zmeny zavedené doplňujúcim nariadením, ktoré neboli oznámené, dozorný úrad zaujal predbežné stanovisko, podľa ktorého mali tieto zmeny nepriaznivý vplyv na požiadavku na stimulačný účinok stanovenú v pôvodnom programe tým, že rozšírili rozsah pôsobnosti programu nad rámec schválený v rozhodnutí dozorného úradu č. 390/10/COL. Najmä sa zdá, že doplňujúcim nariadením sa umožnilo poskytnúť pomoc na projekty, ktoré sa začali už pred nadobudnutím účinnosti programu.

(23)

Dozorný úrad tak zaujal predbežné stanovisko, podľa ktorého zmeny programu, ktoré neboli oznámené, budú mať vplyv na posúdenie vykonané dozorným úradom v čase jeho pôvodného schválenia. Zmenami sa najmä zmení posúdenie stimulačného účinku, čo je ústredný prvok pri posudzovaní zlučiteľnosti regionálnej pomoci s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný úrad preto zaujal predbežné stanovisko, podľa ktorého by celý program v znení doplňujúceho nariadenia mal predstavovať novú pomoc podľa časti II článku 1 protokolu 3 (11).

(24)

Na účely preskúmania uplatňovania stimulačného účinku dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania skúmal spôsob, akým sa program uplatňoval od nadobudnutia svojej účinnosti v roku 2010 (12). V tejto súvislosti poskytli islandské orgány dozornému úradu podrobné informácie o investičných dohodách uzatvorených – podľa názoru islandských orgánov – na základe programu.

(25)

Pokiaľ ide o uplatňovanie programu, po preskúmaní investičných dohôd dozorný úrad vyjadril pochybnosti, či uplatňovanie programu bolo v súlade s programom v podobe, v akej bol schválený. Dozorný úrad uviedol, že má určité pochybnosti, či ustanovenia a mechanizmy v rámci programu sú dostatočne jasné na to, aby sa zabezpečilo, že pomoc bude dostatočne obmedzená a primeraná, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov regionálnej pomoci, a že nejde namiesto toho o formu prevádzkovej pomoci (13).

(26)

Dozorný úrad ďalej vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť doplňujúceho nariadenia s právom EHP, pretože týmto nariadením sa zrejme umožnilo spätné uplatňovanie programu, pokiaľ ide o sadzbu dane z príjmov právnických osôb, ako aj maximálne trvanie oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahovalo aj na dohody uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti programu (14).

(27)

Dozorný úrad preto vyjadril pochybnosti, či program v podobe, v akej bol uplatňovaný a zmenený doplňujúcim nariadením a zákonom č. 25/2013, možno považovať za zlučiteľný s Dohodou o EHP (15).

(28)

A napokon, pokiaľ ide o investičné dohody, dozorný úrad vyjadril pochybnosti, či pomoc na základe týchto dohôd bola udelená v rozsahu pôsobnosti programu a či takúto pomoc možno považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP (16).

(29)

Listom z 8. júla 2013 islandské orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania. Islandské orgány poskytli aj kópie:

(30)

Dozornému úradu boli 3. októbra 2013 doručené pripomienky spoločnosti Becromal. Spoločnosť Becromal predložila aj list ministra priemyslu, ktorý bol vo funkcii od 24. mája 2007 do 10. mája 2009, kópie e-mailovej korešpondencie s úradníkmi na ministerstve priemyslu a obchodný plán z roku 2007. Okrem toho sa na žiadosť spoločnosti Becromal konalo v Bruseli 29. apríla 2014 stretnutie s cieľom prerokovať predmetnú vec a predbežné zistenia dozorného úradu.

(31)

Dozornému úradu neboli doručené pripomienky ostatných údajných príjemcov pomoci (t. j. spoločností Verne, Marmeti, Íslenska Kísilfélagið, Endurvinnslan a Thorsil).

(32)

Islandské orgány sa vyjadrili k doplňujúcemu nariadeniu a jednotlivým investičným dohodám.

(33)

Vyjadrili poľutovanie nad tým, že v žiadnej investičnej dohode sa neuvádza čistá súčasná hodnota poskytnutej pomoci a že len v dvoch zo šiestich investičných dohôd (v investičnej dohode so spoločnosťou Becromal a v investičnej dohode so spoločnosťou Verne) sa uvádzajú investičné náklady na príslušné projekty, ako sa vyžaduje v programe v schválenej podobe. Islandské orgány sa zaviazali dohody riadne upraviť a doplniť do nich príslušné informácie.

(34)

Islandské orgány ďalej uviedli, že rešpektujú predbežné stanovisko dozorného úradu, podľa ktorého niektoré ustanovenia v investičných dohodách so spoločnosťami Kísilfélagið, Thorsil a GMR Endurvinnslan, ktorými sa poskytujú ďalšie stimuly nad rámec stimulov uvedených v zákone č. 99/2010 a možnosť predĺžiť obdobie pomoci nad rámec pôvodných 10 alebo 13 rokov, nie sú v súlade s programom v podobe, v akej bol schválený. Islandské orgány sa preto zaviazali zmeniť predmetné investičné dohody a tieto ustanovenia z nich odstrániť (pozri časť II oddiel 5 ďalej).

(35)

Pokiaľ ide o posúdenie dozorného úradu v rámci rozhodnutia o začatí konania vo vzťahu k neoznámeným zmenám programu, ktoré nadobudli účinnosť na základe doplňujúceho nariadenia, islandské úrady predložili niekoľko pripomienok a podaní.

(36)

Islandské orgány uviedli, že odkaz na „osobitnú investičnú dohodu“ (ktorý bol doplňujúcim nariadením pridaný do článkov 3, 8 a 20 nariadenia o stimuloch) sa vzťahuje len na prípravu investičného projektu, ktorý v každom prípade musel spĺňať kritériá stimulačného účinku nariadenia o stimuloch v znení doplňujúceho nariadenia.

(37)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania uviedol, že sa zdá, že spoločnosti Becromal, Kísilfélagið a Verne podpísali dohody pred nadobudnutím účinnosti programu.

(38)

Islandské orgány v tejto súvislosti tvrdia, že zmeny, ktoré boli do programu zavedené doplňujúcim nariadením, sa týkajú len jednej osobitnej investičnej dohody, a to dohody uzatvorenej so spoločnosťou Becromal pred uzatvorením investičnej dohody s touto spoločnosťou 30. decembra 2010. Islandské orgány uviedli, že tieto zmeny nemali iný účel ani účinok, než vyhovieť projektu spoločnosti Becromal. Okrem toho vyhlásili, že podľa zmien, ktoré vnieslo doplňujúce nariadenie, nie je ani nebola podpísaná žiadna iná osobitná investičná dohoda.

(39)

Islandské orgány preto tvrdia, že doplňujúce nariadenie nemá žiadny vplyv na investičnú dohodu so spoločnosťou Kísilfélagið. Podľa ich tvrdenia sú príslušné ustanovenia investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið odlišné od investičnej dohody, ktorá bola uzatvorená medzi Islandom a spoločnosťou Kísilfélagið 29. mája 2009 a ktorá sa týkala výnimiek z devízových pravidiel. Islandské orgány preto zastávajú názor, že túto skoršiu dohodu nemožno považovať za osobitnú investičnú dohodu v zmysle doplňujúceho nariadenia. Islandské orgány v tejto súvislosti doplnili, že v čase prípravy pripomienok sa práce na projekte spoločnosti Kísilfélagið, ktorý mal byť podporený na základe investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið, ešte nezačali.

(40)

Islandské orgány rovnako uviedli, že doplňujúce nariadenie nemalo vplyv ani na investičnú dohodu so spoločnosťou Verne, vzhľadom na to, že so spoločnosťou Verne nebola podpísaná žiadna predchádzajúca investičná dohoda. Podľa islandských orgánov návrh investičnej dohody bol parafovaný (ale nebol podpísaný) 23. októbra 2009. Islandské orgány preto tvrdia, že neexistuje žiadna predchádzajúca podpísaná investičná dohoda so spoločnosťou Verne, ktorá by mohla predstavovať „osobitnú investičnú dohodu“ v zmysle doplňujúceho nariadenia.

(41)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania vyjadril pochybnosti, či investičné dohody so spoločnosťami Verne a Becromal spĺňajú požiadavky programu, pretože sa zdá, že práca na týchto dvoch projektoch sa začala pred nadobudnutím účinnosti programu v roku 2010. Dozorný úrad okrem toho vyjadril pochybnosti, či boli splnené potrebné kritériá stimulačného účinku, pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Kísilfélagið. Dozorný úrad však zároveň konštatoval, že v danom čase nemal dostatok informácií o stave tohto projektu.

(42)

Islandské orgány vo svojej reakcii uviedli, že:

(43)

Islandské orgány ďalej tvrdia, že pokiaľ ide o ustanovenia článku 8 nariadenia o stimuloch (týkajúce sa pomoci súvisiacej s daňami a inými poplatkami), všetky investičné dohody, okrem investičnej dohody so spoločnosťou Becromal, patria do pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený (a nie v znení doplňujúceho nariadenia). Na tento účel uviedli, že zmeny zavedené doplňujúcim nariadením, ktorými sa umožňuje uplatňovanie sadzby dane z príjmov právnických osôb platnej pred začatím programu, boli prijaté len na účel osobitnej investičnej dohody so spoločnosťou Becromal.

(44)

Podľa islandských orgánov všetky projekty boli preskúmané výborom pre stimuly, ktorý tvoria zástupcovia vymenovaní ministerstvom financií a ministerstvom priemyslu a inovácie. Tento výbor vyhodnotil, či každý z projektov spĺňal kritériá oprávnenosti stanovené v zákone č. 99/2010 a v nariadení o stimuloch. Okrem toho podľa islandských orgánov agentúra Invest in Iceland vykonala analýzu nákladov a prínosov pre každý projekt pred uzatvorením akejkoľvek dohody (17).

(45)

Islandské orgány uviedli, že aj keď sa v investičných dohodách so spoločnosťami Kísilfélagið, Thorsil, GMR Endurvinnslan a Marmeti výslovne neuvádzajú investičné náklady na príslušné projekty a chýba v nich vyhlásenie o celkovej intenzite pomoci alebo strope pomoci, vzťahujú sa na ne prísne povinnosti týkajúce sa monitorovania na zabezpečenie správneho používania stimulov stanovených v týchto dohodách. V dohodách sa okrem toho stanovuje, že: ak sa zistí, že stimuly stanovené v tejto dohode prekročili úrovne povolené v zákone č. 99/2010 alebo v dohode, spoločnosť musí vrátiť sumu, o ktorú boli tieto úrovne prekročené, a poskytovanie ďalších stimulov sa ukončí (18). Podľa islandských orgánov by preto pomoc poskytnutá na základe týchto dohôd nikdy nemala prekročiť sumu povolenú v rámci programu.

(46)

Pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal, podľa názoru islandských orgánov spoločnosť Becromal neprijala žiadne záväzné rozhodnutia týkajúce sa príslušných investícií pred nadobudnutím účinnosti programu. Spoločnosť Becromal okrem toho doteraz neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa investícií do […]. Ak by sa spoločnosť Becromal na základe nezávislého posúdenia a svojho osobitného rozhodnutia rozhodla pokračovať vo svojich investíciách do […], islandské orgány sa domnievajú, že tieto investície by boli oprávnené na podporu v rámci programu za predpokladu, že by boli splnené všetky nevyhnutné podmienky.

(47)

Pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Verne, islandské orgány vyjadrili názor, podľa ktorého spoločnosť Verne mala motiváciu zaradiť uvedený projekt do programu, a to vzhľadom na rozhodnutie odstúpiť od svojho pôvodného projektu dátového strediska a zastaviť všetky stavebné práce v dôsledku finančnej krízy.

(48)

Islandské orgány okrem toho tvrdia, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne sa týka nového projektu, ktorý s pôvodným projektom (ktorý sa v decembri 2009 stal úplne zastaraným) nijako nesúvisí. Tvrdia, že táto nová dohoda sa vyznačuje odlišnými zmluvnými charakteristikami:

(49)

Islandské orgány ďalej tvrdia aj to, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne z 27. septembra 2011 má užší rozsah pôsobnosti než dohoda z roku 2009, pokiaľ ide o výhody štátnej pomoci, ktoré poskytuje. Napríklad splatná daň z príjmov je stanovená vo výške 20 %, a nie 15 %, ako tomu bolo na základe dohody z roku 2009. Okrem toho doba trvania dohody je 13 (a nie 20) rokov, pričom sú v nej rozšírené kontrolné právomoci islandských orgánov.

(50)

Islandské orgány preto zastávajú názor, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne je v plnom súlade s podmienkami programu.

(51)

Pokiaľ ide o oznámené zmeny programu po prijatí zákona č. 25/2013, islandské orgány sa domnievajú, že tieto zmeny by sa nemali považovať za súčasť programu, kým ich dozorný úrad neschváli. Keďže však dozorný úrad neschválil oznámené zmeny pred skončením platnosti programu ako celku, tieto zmeny nenadobudli účinnosť.

(52)

Pokiaľ ide o doplňujúce nariadenie, islandské orgány vyjadrili ochotu zrušiť ho s okamžitou platnosťou.

(53)

Islandské orgány navrhujú takýto postup:

(54)

Spoločnosť Becromal tvrdí, že jej investičná dohoda je v súlade so zásadami zlučiteľnosti regionálnej pomoci podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ako aj s ustanoveniami usmernení dozorného úradu o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (ďalej len „usmernenia o veľkých investičných projektoch“) (19). Spoločnosť Becromal ďalej tvrdí, že investičné stimuly, ktoré jej boli poskytnuté, sú v súlade so stimulmi stanovenými v programe.

(55)

Spoločnosť Becromal najmä uvádza, že opatrenia pomoci majú pozitívne účinky: zvýšenie hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest (priama a nepriama zamestnanosť), nárast potrieb odbornej prípravy na získanie špecifických zručností a účinky klastrovania.

(56)

Spoločnosť Becromal sa okrem toho domnieva, že štátna pomoc bola vhodným nástrojom na vytvorenie stabilného hospodárskeho prostredia na Islande a podporu zahraničných investícií.

(57)

Pokiaľ ide o pojem „stimulačný účinok“, spoločnosť Becromal nesúhlasí s odkazom dozorného úradu v rozhodnutí o začatí konania na rozsudok vo veci Kronoply, na základe ktorého dozorný úrad tvrdí, že vo svojom posúdení stimulačného účinku môže vychádzať z odkazu na okolnosti časovej postupnosti (20). Spoločnosť tvrdí, že uvedená vec sa týkala výkladu predchádzajúcich usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 a že preskúmavanie prípadov štátnej pomoci sa odvtedy zmenilo zavedením prepracovanejšej ekonomickej analýzy (21). Dozorný úrad preto pri posudzovaní stimulačného účinku pomoci musí posúdiť hospodársku povahu pomoci (t. j. či prispela k zmene správania príjemcu pomoci) (22).

(58)

Spoločnosť Becromal okrem toho tvrdí, že kúpa pozemkov a/alebo výstavba závodu neoznačujú nutne začiatok investičného rozhodnutia, pretože takéto investície možno kedykoľvek ľahko predať. Naopak, objednanie zariadenia osobitne určeného pre konkrétny typ závodu by mohlo predstavovať „začiatok prác“ v zmysle usmernení o regionálnej pomoci. Podľa spoločnosti Becromal sa stavebné práce na závode začali v roku 2008, po predložení formálnej ponuky zo strany islandských orgánov na uzatvorenie investičnej dohody. Podľa spoločnosti Becromal však špeciálne zariadenie nebolo objednané do roku 2009, keď sa už začali rokovania o predbežnej investičnej dohode.

(59)

Okrem toho v rámci fázy I projektu spoločnosti Becromal sa už uskutočnili investície vo výške približne 76 miliónov EUR (23) […].

(60)

Spoločnosť Becromal predložila aj list bývalého ministra priemyslu z 20. septembra 2013, v ktorom potvrdzuje, že vláda súhlasila s uzatvorením investičnej dohody so spoločnosťou v roku 2007 a že práce na dohode sa začali v roku 2008. Počas navrhovania investičnej dohody bolo rozhodnuté – ako predbežné opatrenie, kým sa dokončí úplné znenie dohody –, že so spoločnosťou Becromal sa podpíše ľahšia forma investičnej dohody, ktorou sa jej poskytnú výnimky v oblasti kontrol kapitálu.

(61)

Podľa spoločnosti Becromal bola jej žiadosť o uzatvorenie komplexnej investičnej dohody v roku 2009 zamietnutá. Podľa tvrdenia spoločnosti Becromal islandské orgány odmietli uzatvoriť s ňou investičnú dohodu do času, kým nebude stanovený program investičných stimulov. Spoločnosť okrem toho tvrdí, že cieľom predbežnej investičnej dohody, ktorá bola podpísaná v roku 2009, bolo poskytnúť spoločnosti Becromal výnimky v oblasti kontrol kapitálu. Komplexná investičná dohoda bola v dôsledku vývoja programu investičných stimulov a hospodárskej krízy podpísaná až v roku 2010.

(62)

Spoločnosť Becromal okrem toho tvrdí, že zatiaľ neboli realizované všetky výhody stimulov na základe dohody. Podľa poskytnutých informácií islandské orgány zatiaľ neposkytli pomoc na odbornú prípravu, keďže pomoc, ktorá bola dosiaľ poskytnutá na základe investičnej dohody so spoločnosťou Becromal, predstavuje:

(63)

Spoločnosť Becromal ďalej uviedla, že opatrenia pomoci nemajú vplyv na obchod v rámci EHP, pretože trh pre anódové fólie používané v hliníkových elektrolytických kondenzátoroch je globálny, pričom najväčšími konkurentmi sú spoločnosti z […].

(64)

Na základe informácií získaných počas formálneho vyšetrovacieho konania dozorný úrad považuje za vhodné obmedziť rozsah pôsobnosti svojho posúdenia.

(65)

Program schválený rozhodnutím č. 390/10/COL sa skončil 31. decembra 2013.

(66)

Oznámené zmeny programu (uvedené v zákone č. 25/2013) nenadobudli účinnosť, pretože neboli schválené dozorným úradom pred skončením účinnosti samotného programu. Z toho vyplýva, že oznámené zmeny neznamenali prínos pre žiadnu zo spoločností, ktoré už mali podpísanú investičnú dohodu s islandskými orgánmi.

(67)

Skončenie účinnosti programu znamená, že v rámci tohto programu už nebudú uzatvorené žiadne ďalšie investičné dohody.

(68)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že formálne vyšetrovanie týkajúce sa programu, ktoré sa začalo podľa článku 1 rozhodnutia o začatí konania, už nie je potrebné. V súlade s tým dozorný úrad uzatvára prešetrovanie pokiaľ ide o samotný program, s výnimkou zmien, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením.

(69)

Pokiaľ ide o zmeny, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením (týkajúce sa uplatňovania stimulačného účinku v rámci programu, maximálnej uplatňovanej dane z príjmov právnických osôb a dátumu výpočtu maximálneho trvania oslobodenia od dane povoleného v rámci programu), dozorný úrad bude posudzovať i) či tieto zmeny predstavujú štátnu pomoc, a ak áno, ii) existujúce opatrenia s povahou pomoci.

(70)

Investičná dohoda so spoločnosťou Marmeti sa týkala výstavby a prevádzky továrne na spracovanie rýb v Sandgerði. Činnosť spoločnosti Marmeti zahŕňala solenie a sušenie morských potravinových výrobkov. Spoločnosť Marmeti bola založená v roku 2012 a svoju činnosť začala vo februári 2013. Spoločnosť bola v prevádzke osem mesiacov a 18. februára 2014 bol na ňu vyhlásený konkurz.

(71)

Na to, aby sa ustanovenia o štátnej pomoci obsiahnuté v článkoch 61 až 63 Dohody o EHP uplatňovali, musí byť pomoc poskytnutá podnikom, ktoré vyrábajú výrobky patriace medzi výrobky, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP. V článku 8 ods. 3 Dohody o EHP sa uvádza, že:

„Pokiaľ nie je inak uvedené, ustanovenia tejto dohody sa uplatnia iba na:

(72)

V článku 8 ods. 3 Dohody o EHP sa preto obmedzuje vecná pôsobnosť Dohody o EHP na už uvedené výrobky, pokiaľ nie je v Dohode o EHP uvedené inak. Ryby a produkty rybolovu, pokiaľ nepatria do pôsobnosti kapitol 25 až 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania alebo nie sú uvedené v protokole 3, nepatria do všeobecnej pôsobnosti Dohody o EHP. Hoci sa v článku 4 protokolu 9 Dohody o EHP stanovuje, že pomoc „[…] poskytnutá zo štátnych prostriedkov odvetviu rybolovu, ktorá narúša hospodársku súťaž, musí byť zrušená“, právomoc posúdiť štátnu pomoc odvetviu rybolovu majú zmluvné strany Dohody o EHP (24).

(73)

Dozorný úrad chápe túto problematiku tak, že výrobky spoločnosti Marmeti patrili do kapitol 03, 05, 15, 16 a 23 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania, a teda boli mimo rozsahu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP. Dozorný úrad preto nemá právomoc posudzovať prípadnú pomoc poskytnutú na základe investičnej dohody so spoločnosťou Marmeti.

(74)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad uzatvára svoje prešetrovanie investičnej dohody so spoločnosťou Marmeti.

(75)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad obmedzí svoje posudzovanie na zmeny programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, a na vplyv týchto zmien na investičné dohody uzatvorené spoločnosťami Becromal, Kísilfélagið, Verne, Thorsil a GMR Endurvinnslan (ďalej len „päť investičných dohôd“).

(76)

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(77)

V nasledujúcom texte dozorný úrad posúdi, či sú splnené kritériá existencie štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP pre i) program v znení doplňujúceho nariadenia a ii) päť investičných dohôd.

(78)

Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí znamenať zvýhodnenie poskytnuté buď štátom, alebo zo štátnych prostriedkov. Na účely pravidiel štátnej pomoci pojem „štátne“ zahŕňa aj regionálne a miestne orgány (25). Strata daňových príjmov sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme fiškálnych výdavkov, pričom štátna pomoc môže byť poskytnutá rovnako tak daňovými ustanoveniami, ktoré majú povahu zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, ako aj prostredníctvom postupov daňových orgánov (26). Zníženie daňového základu, resp. úplné alebo čiastočné zníženie výšky daní, poplatkov alebo odvodov, znamená stratu príjmov, a teda sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme fiškálnych výdavkov.

(79)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 390/10/COL dospel k záveru, že program predstavoval prevod štátnych prostriedkov. Zmenami, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, sa tento záver nemení.

(80)

V piatich investičných dohodách boli konkrétne zahrnuté tieto výnimky týkajúce sa daní a poplatkov:

(81)

Okrem toho, v preambule investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið sa odkazuje na dohodu medzi spoločnosťou Kísilfélagið, obcou Reykjanesbær a spoločnosťou Harbour Fund o udelení licencií a o poplatkoch v súvislosti s projektom vrátane zásad týkajúcich sa dane z nehnuteľností a prenájmu pozemkov (27). Prenájom pozemkov alebo nehnuteľností pod trhovou cenou znamená stratu príjmov, a je teda prevodom štátnych prostriedkov.

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že štátne prostriedky boli zapojené aj do piatich investičných dohôd.

(83)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 390/10/COL dospel k záveru, že program bol selektívny v tom, že pomoc v rámci neho mohli získať len podniky, ktoré investovali v určitých regiónoch Islandu oprávnených na poskytnutie pomoci podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný úrad takisto dospel k záveru, že program by umožňoval oslobodenie príjemcov pomoci od časti nákladov, ktoré by inak museli znášať pri svojej obchodnej činnosti. Tieto náklady zahŕňali úhradu sadzby dane z príjmov právnických osôb platnej v danom čase, úhradu bežnej obecnej dane z nehnuteľností a úhradu príslušných všeobecných poplatkov za sociálne zabezpečenie.

(84)

Dozorný úrad prijíma argument islandských orgánov, že zmenami programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, sa rozširujú výhody poskytnuté spoločnosti Becromal v rámci programu. Zmeny, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, preto predstavujú selektívne opatrenie, pretože sa týkajú jednej konkrétnej spoločnosti.

(85)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že doplňujúcim nariadením sa zvýhodňujú určité podniky a výroba určitého tovaru v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(86)

Príjemcovia pomoci na základe piatich investičných dohôd sú takisto jednotlivými spoločnosťami, a preto sú opatrenia selektívne.

(87)

Vymedzenie pojmu pomoc je širšie než dotácia, pretože nezahŕňa len pozitívne plnenia, ako sú samotné dotácie, ale aj opatrenia štátu, ktorými sa v rozličných formách znižujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku, a teda ktoré majú rovnakú povahu a zhodné účinky ako dotácie, hoci nimi v úzkom zmysle slova nie sú (28). Podľa ustálenej judikatúry predstavuje opatrenie, ktorým verejné úrady priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nie je spojené s prevodom štátnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do lepšej finančnej situácie v porovnaní s ostatnými daňovými poplatníkmi, štátnu pomoc alebo pomoc poskytnutú zo štátnych prostriedkov (29).

(88)

Päť investičných dohôd umožňovalo oslobodenie príjemcov pomoci od časti nákladov, ktoré by inak museli znášať pri svojej obchodnej činnosti, ako je úhrada sadzby dane z príjmov právnických osôb platnej v danom čase, úhrada bežnej obecnej dane z nehnuteľností a úhrada príslušného všeobecného poplatku za sociálne zabezpečenie.

(89)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že päť investičných dohôd zvýhodňuje určité podniky a výrobu určitého tovaru v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(90)

Podľa ustálenej judikatúry sa na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci nemusí zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi zmluvnými stranami a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (30).

(91)

Okrem toho, ak pomoc poskytnutá štátom EZVO posilní v rámci obchodu v EHP postavenie jedného podniku voči ostatným konkurenčným podnikom, treba na tieto ostatné konkurenčné podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou (31).

(92)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 390/10/COL dospel k záveru, že program posilnil konkurenčné postavenie podporených podnikov v príslušných regiónoch v porovnaní s ich súčasnými alebo potenciálnymi konkurentmi v EHP. Zmenami, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, sa tento záver nemení.

(93)

Investičnou dohodou so spoločnosťou Becromal sa posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti Becromal vo vzťahu k ostatným výrobcom fólií z anodizovaného hliníka pre elektrolytické kondenzátory. Ako potvrdila spoločnosť Becromal, trh pre anódové fólie používané v hliníkových elektrolytických kondenzátoroch je globálny a medzi zákazníkmi spoločnosti Becromal sú spoločnosti […] a […]. Preto skutočnosť, že najväčšími konkurentmi spoločnosti Becromal sú spoločnosti z […], neznamená, že neexistuje vplyv na obchod v rámci EHP.

(94)

Investičnou dohodou so spoločnosťou Verne sa posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti Verve vo vzťahu k ostatným dátovým strediskám usadeným na Islande. Okrem toho spoločnosť Verne prevádzkuje globálne veľkoobchodné dátové stredisko, ktorého služby budú k dispozícii zákazníkom v rámci EHP a na svetovom trhu.

(95)

Investičnou dohodou so spoločnosťou Kísilfélagið sa posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti Kísilfélagið vo vzťahu k ostatným výrobcom hutníckeho kremíka a kremenného prachu. Trh pre hutnícky kremík a kremenný prach je globálny.

(96)

Investičnou dohodou so spoločnosťou Thorsil sa posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti Thorsil vo vzťahu k ostatným výrobcom kremíkového kovu. Ako sa uvádza v preambule investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil, projekt bol okrem iného začatý s cieľom pokryť zvýšený dopyt po kremíkovom kove v Európe a Severnej Amerike.

(97)

Investičnou dohodou so spoločnosťou GMR Endurvinnslan sa posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti GMR Endurvinnslan vo vzťahu k ostatným spoločnostiam na recykláciu ocele, ako aj vo vzťahu k ostatným výrobcom ocele. Spoločnosť plánuje vyvážať väčšinu svojich výrobkov odberateľom v odvetví stavebníctva (32).

(98)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že piatimi investičnými dohodami sa posilnilo konkurenčné postavenie podporených podnikov v príslušných regiónoch v porovnaní s ich súčasnými alebo potenciálnymi konkurentmi v EHP.

(99)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že zmeny, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, a päť investičných dohôd predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(100)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania vyjadril pochybnosti, či pomoc poskytnutá na základe investičných dohôd bola v rozsahu pôsobnosti programu, keďže tieto dohody sa na prvý pohľad javia ako ovplyvnené zmenami programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením.

(101)

Podľa časti II článku 1 písm. c) protokolu 3 „úpravy existujúcej pomoci“ sa majú považovať za novú pomoc. Podľa článku 4 ods. 1 rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL o vykonávacích ustanoveniach uvedené v časti II článku 27 protokolu 3 (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“) „[…] úprava týkajúca sa existujúcej pomoci je akákoľvek zmena okrem výlučne formálnych a administratívnych úprav, ktoré nemôžu ovplyvniť hodnotenie kompatibility opatrenia pomoci so spoločným trhom“. Preto úpravy, ktoré sa netýkajú podstaty pomoci, nemajú vplyv na klasifikáciu daného opatrenia.

(102)

Zmeny vykonané doplňujúcim nariadením umožňujú poskytnúť pomoc na projekty, na ktorých sa začali práce pred poskytnutím pomoci, teda v skutočnosti predtým, než program vôbec nadobudol účinnosť.

(103)

Zmenami, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, sa menia základné črty programu. Z programu bola najmä odstránená požiadavka na stimulačný účinok. Táto požiadavka predstavovala podstatnú časť posúdenia zlučiteľnosti opatrení pomoci poskytnutých v rámci programu v podobe, v akej bol pôvodne schválený (ako sa uvádza v rozhodnutí č. 390/10/COL).

(104)

Dozorný úrad preto zastáva názor, že zmeny programu vykonané doplňujúcim nariadením predstavujú podstatnú úpravu programu v podobe, v akej bol schválený.

(105)

Keďže podľa časti II článku 1 písm. c) protokolu 3 úpravy existujúcej pomoci sa majú považovať za novú pomoc, vzniká otázka, či sa ako nová pomoc má klasifikovať upravená existujúca pomoc alebo len úpravy ako také. Súd prvého stupňa v rozsudku vo veci Gibraltár uviedol, že:

„[…] Pôvodný program sa zmení na nové opatrenie pomoci len vtedy, keď daná úprava ovplyvní samotnú podstatu pôvodného programu. K takejto podstatnej úprave bezpochyby nedochádza vtedy, keď je nový prvok jednoznačne oddeliteľný od pôvodného programu (33).“

(106)

Z toho vyplýva, že dozorný úrad musí posúdiť, či sú úpravy, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, oddeliteľné od pôvodného programu. Ak áno, potom takúto novú pomoc predstavujú úpravy, ktoré preto musia byť posúdené s prihliadnutím na článok 61 ods. 3 písm. c) a usmernenia dozorného úradu o regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013 (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci z roku 2007“) (34).

(107)

Podľa ustálenej judikatúry je úprava existujúceho programu pomoci, ktorá ho rozširuje na novú kategóriu príjemcov, jednoznačne oddeliteľná od pôvodného programu, pretože uplatňovanie existujúceho programu pomoci na novú kategóriu príjemcov nemá vplyv na posudzovanie zlučiteľnosti pôvodného programu (35).

(108)

V článku 3 písm. c) nariadenia o stimuloch v znení neskorších predpisov sa uvádza, že pomoc môže byť poskytnutá aj na projekt, ktorý sa začal po uzatvorení osobitnej investičnej dohody a pred nadobudnutím účinnosti doplňujúceho nariadenia. Touto zmenou sa rozšíril rozsah pôsobnosti programu nad rámec schválený rozhodnutím dozorného úradu č. 390/10/COL v tom, že zmena umožnila poskytnúť pomoc na projekty, na ktorých sa začali práce pred nadobudnutím účinnosti programu a ktoré preto nemuseli spĺňať test stimulačného účinku stanovený v programe v podobe, v akej bol schválený. Doplňujúcim nariadením sa preto otvoril program pre novú kategóriu príjemcov. Dozorný úrad sa okrem toho domnieva, že zmeny vykonané doplňujúcim nariadením v článkoch 8 a 20 nariadenia o stimuloch, t. j. zníženie referenčnej sadzby dane z príjmov právnických osôb a predĺženie maximálneho obdobia oslobodenia od dane, boli zavedené len na účely poskytnutia výhod tejto novej kategórii príjemcov. Títo noví príjemcovia preto môžu získať vyššiu pomoc než umožňoval program v podobe, v akej bol schválený. Zmeny programu sú preto zásadne prepojené. Tieto zmeny však nemajú vplyv na zlučiteľnosť jednotlivých opatrení, ktoré už boli zahrnuté do programu v podobe, v akej bol schválený.

(109)

Dozorný úrad preto považuje zmeny, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, za úpravu, ktorá je jednoznačne oddeliteľná od pôvodného programu. V súlade s tým dozorný úrad zastáva názor, že tieto zmeny programu predstavujú nové opatrenie pomoci. Ďalej z tohto vyplýva, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe doplňujúceho nariadenia sa takisto bude považovať za novú pomoc.

(110)

Dozorný úrad sa preto zameria na posúdenie zlučiteľnosti zmien programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením.

(111)

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 390/10/COL, ktorým bol program schválený, uviedol, že:

„V tomto programe sa vylučuje pridelenie pomoci na projekty, ktoré sa začali pred uzatvorením dohody s islandskými orgánmi, v súlade s článkom 21 zákona o stimuloch (36).“

(112)

Dozorný úrad sa v uvedenom rozhodnutí okrem toho odvolal na tvrdenia islandských orgánov týkajúce sa stimulačného účinku programu:

„Okrem toho sa v rámci programu neposkytne žiadna pomoc na projekty, na ktorých sa začali práce pred podpisom dohody o poskytnutí pomoci medzi štátom a príjemcom pomoci. Islandské orgány potvrdili, že program vylučuje poskytnutie pomoci na projekty, ktoré sa začali pred zverejnením konečného znenia programu, v súlade s bodom 93 in fine usmernení o regionálnej pomoci (37).“

(113)

Požiadavky na overenie existencie stimulačného účinku pomoci a spôsob tohto overenia podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 boli predpokladom schválenia programu dozorným úradom. Vložením nového textu „alebo podľa osobitnej investičnej dohody pred nadobudnutím účinnosti zákona“ do článku 3 nariadenia o stimuloch na základe doplňujúceho nariadenia sa však umožňuje poskytnúť pomoc na projekty, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti programu.

(114)

Okrem toho zmenou vykonanou doplňujúcim nariadením v článku 8 nariadenia o stimuloch sa mení referenčná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ktorá môže byť zaručená príjemcovi ako maximálna sadzba dane. Podľa zmeneného znenia tohto článku je v prípade „osobitnej investičnej dohody“ referenčnou sadzbou sadzba dane z príjmov právnických osôb platná v čase pred nadobudnutím účinnosti programu. Podľa pôvodného znenia tohto článku by referenčnou sadzbou bola sadzba dane platná v čase podpísania investičnej dohody v rámci programu. Dozorný úrad sa domnieva, že doplňujúcim nariadením sa menia podmienky pomoci pre všetkých nových príjemcov zaradených do programu na základe zmien vykonaných doplňujúcim nariadením.

(115)

A napokon, zmenami vykonanými doplňujúcim nariadením v článku 20 nariadenia o stimuloch sa stanovuje maximálne trvanie oslobodenia od dane, a to od dátumu podpisu dohody pred nadobudnutím účinnosti programu v roku 2010. Týmito zmenami sa menia aj podmienky pomoci pre všetkých nových príjemcov, ktorí boli do rozsahu pôsobnosti programu zaradení na základe zmien zavedených doplňujúcim nariadením.

(116)

Dozorný úrad zastáva názor, že zmenami vykonanými doplňujúcim nariadením sa oslabuje požiadavka na splnenie testu stimulačného účinku podľa článku 5 zákona č. 99/2010 schváleného dozorným úradom. Týmito zmenami sa okrem toho mení požiadavka pôvodného programu na stimulačný účinok v tom, že podmienky stimulačného účinku uvedené v bode 30 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 (38) už nie sú splnené.

(117)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že zmeny článkov 3, 8 a 20 programu vykonané doplňujúcim nariadením predstavujú novú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle jej článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007.

(118)

Z toho vyplýva, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe zmien vykonaných doplňujúcim nariadením je takisto nezlučiteľná s Dohodou o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007.

(119)

Dozorný úrad sa teraz zameria na preskúmanie piatich investičných dohôd.

(120)

V investičnej dohode so spoločnosťou Becromal sa odkazuje na investície do závodu na anodizáciu hliníkových fólií, ktorý má byť vybudovaný v meste Akureyri v dvoch fázach. Prvá fáza mala byť ukončená do konca marca 2011 a druhá fáza má byť ukončená do konca roku 2014, s celkovými investičnými nákladmi vo výške približne 117,25 milióna EUR (39).

(121)

V častiach D, H a I preambuly investičnej dohody so spoločnosťou Becromal sa uvádza odkaz na predchádzajúcu investičnú dohodu týkajúcu sa toho istého projektu, ktorú uzatvorili tie isté strany 7. júla 2009.

(122)

Ako už bolo uvedené, islandské orgány uviedli, že doplňujúce nariadenie bolo prijaté na účely rozšírenia programu na projekt spoločnosti Becromal. Podľa ich názoru bolo umožnenie spoločnosti Becromal, aby požiadala o stimuly v rámci programu, nevyhnutné na splnenie zmluvných záväzkov, ktoré mali islandské orgány voči tejto spoločnosti.

(123)

Do nariadenia o stimuloch boli preto doplňujúcim nariadením pridané odkazy na „osobitnú investičnú dohodu pred nadobudnutím účinnosti zákona“, aby sa upravilo pre potreby spoločnosti Becromal. Spoločnosť Becromal preto mohla spĺňať test stimulačného účinku stanovený v programe len na základe zmien zavedených doplňujúcim nariadením.

(124)

Dozorný úrad už dospel k záveru, že úpravy programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, predstavujú novú pomoc oddeliteľnú od programu. Z toho vyplýva, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe investičnej dohody so spoločnosťou Becromal sa takisto stáva novou pomocou, pretože táto dohoda bola uzatvorená v rozsahu pôsobnosti nariadenia o stimuloch v znení doplňujúceho nariadenia.

(125)

Dozorný úrad už dospel k záveru, že akákoľvek pomoc poskytovaná na základe zmien uskutočnených doplňujúcim nariadením predstavuje novú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP. Z toho vyplýva, že investičná dohoda so spoločnosťou Becromal takisto predstavuje nezlučiteľnú pomoc, pretože nespĺňa test stimulačného účinku stanovený v programe v podobe, v akej bol schválený, a preto nemôže patriť do rozsahu jeho pôsobnosti.

(126)

Pre úplnosť a s cieľom zaoberať sa tvrdeniami predloženými spoločnosťou Becromal a islandskými orgánmi dozorný úrad alternatívne posúdil investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal ako opatrenie ad hoc. Na tento účel dozorný úrad odkazuje na usmernenia o regionálnej pomoci z roku 2007, a najmä na požiadavku na stimulačný účinok, ktorá je v nich uvedená.

(127)

Ako už bolo uvedené, v investičnej dohode so spoločnosťou Becromal sa uvádza odkaz na predchádzajúcu dohodu zo 7. júla 2009. Obe dohody sú súčasťou toho istého projektu, ktorý dozorný úrad považuje za „jeden investičný projekt“ v zmysle bodu 49 a poznámky pod čiarou č. 47 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(128)

Podľa bodu 30 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007, existencia stimulačného účinku je nevyhnutnou podmienkou pre zlučiteľnosť:

„Je dôležité zabezpečiť, aby regionálna pomoc mala skutočný stimulačný účinok pre investície, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutočnili. Pomoc môže byť preto poskytnutá v rámci programu pomoci vtedy, ak príjemca predložil žiadosť o poskytnutie pomoci a orgán zodpovedný za vykonávanie programu následne písomne potvrdil skutočnosť, že daný projekt v zásade spĺňa podmienky oprávnenosti ustanovené v programe, s tým, že táto otázka bude ďalej detailne preskúmaná, a táto žiadosť je podaná a potvrdenie vydané pred začatím prác na projekte. Výslovný odkaz na obidve podmienky musí byť zahrnutý aj vo všetkých programoch pomoci. V prípade pomoci ad hoc musí príslušný orgán pred začatím prác na projekte vydať vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc, podmienené schválením opatrenia zo strany dozorného úradu. Ak sa práca na projekte začne pred splnením podmienok ustanovených v tomto odseku, na pomoc nebude oprávnený celý projekt.“

(129)

V súlade s rozhodovacou praxou Európskej komisie a dozorného úradu možno vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc v zmysle usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 opísať ako „dokument, ktorý by sa dal považovať za jednoznačné poskytnutie pomoci [spoločnosti] na uskutočnenie investícií“ (40). Okrem toho podľa bodu 30 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 by takéto vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc malo byť zaslané dozornému úradu na schválenie pred poskytnutím pomoci.

(130)

Cieľom bodu 30 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 je umožniť dozornému úradu overiť, či investičná pomoc má dostatočný stimulačný účinok, bez toho, aby musel vykonať úplnú analýzu hospodárskych okolností investičného rozhodnutia príjemcu pomoci v čase jej poskytnutia (41). Ak takéto uistenie nie je poskytnuté a práce sa začnú, „na pomoc nebude oprávnený celý projekt“, t. j. projekt ako taký nie je oprávnený. Teda, ako potvrdil Všeobecný súd v rozsudku vo veci Kronoply, dozorný úrad vo svojom posúdení stimulačného účinku môže vychádzať z odkazu na okolnosti časovej postupnosti (42).

(131)

Spoločnosť Becromal tvrdí, že posudzovanie prípadov štátnej pomoci sa zmenilo zavedením prepracovanejšej ekonomickej analýzy, než bola analýza pri posudzovaní stimulačného účinku pomoci, a že dozorný úrad musí posúdiť aj hospodársku povahu pomoci (t. j. či prispela k zmene správania príjemcu pomoci), pričom musí prihliadať aj na ustanovenia usmernení o veľkých investičných projektoch. Dozorný úrad nemôže prijať toto tvrdenie.

(132)

Spoločnosť Becromal uvádza odkaz na rozsudok Súdneho dvora vo veci HGA  (43) a tvrdí, že: „[…] Súdny dvor vo svojom preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodol, že jediným určujúcim faktorom, či opatrenie pomoci malo stimulačný účinok, bolo preskúmanie, či sa týmto opatrením zmenilo správanie investora, a nebral do úvahy žiadne odkazy súdu prvého stupňa na vec Kronoply (44).“

(133)

Spoločnosť Becromal však vo svojom chápaní rozsudku vo veci HGA nezohľadňuje výslovné konštatovanie Súdneho dvora, že zistenie Všeobecného súdu, že skutočnosť, že „[…] žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť podaná skôr, než sa začne realizácia investičného projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môže Komisia predpokladať potrebu plánovanej pomoci“, nebola v rámci odvolania spochybnená (45).

(134)

Okrem toho veľká komora Súdneho dvora vo veci Nuova Agricast rozhodla, že: „Zistenie o nedostatku nevyhnutnosti pomoci môže vyplývať najmä zo skutočnosti, že dotknutý podnik už začal projekt pomoci realizovať alebo ho dokonca skončil ešte pred podaním žiadosti o pomoc príslušným orgánom.“ Súd ďalej konštatoval, že:„čo vylučuje, aby predmetná pomoc mohla zohrávať podpornú úlohu (46).“ Dozorný úrad preto zastáva názor, že v tomto prípade je vhodné založiť závery na nekompatibilite časovej postupnosti: a síce, že i) test stimulačného účinku stanovený v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 nebol splnený a ii) práce na projekte sa začali pred uzatvorením investičnej dohody a poskytnutím pomoci.

(135)

Dozorný úrad odmieta aj tvrdenie spoločnosti Becromal, že musí preskúmať projekt vo svetle usmernení o veľkých investičných projektoch a uplatniť test stimulačného účinku, ktorý sa v nich požaduje. Dozorný úrad konštatuje, že pri určitých veľkých investičných projektoch je test stimulačného účinku uvedený v bode 30 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 (založený na požiadavke časovej postupnosti, t. j. že žiadosť má byť podaná a oprávnenosť potvrdená pred začatím prác) doplnené druhým testom hospodárskej povahy (na základe ekonomickej analýzy, že pomoc prispieva k zmene správania príjemcu pomoci), ktorý je uvedený v bode 57 usmernení o regionálnej pomoci a v usmerneniach o veľkých investičných projektoch.

(136)

V usmerneniach o veľkých investičných projektoch sa predpokladá dôkladné posúdenie určitých veľkých investičných projektov, t. j. projektov, ktoré mohli do značnej miery ovplyvniť obchodovanie a mohli by viesť k značnému narušeniu hospodárskej súťaže (47). Posúdenie stimulačného účinku v takýchto prípadoch je uvedené v bode 19 usmernení o veľkých investičných projektoch: toto posúdenie „[…] sa uskutoční na dvoch úrovniach: po prvé na všeobecnej procesnej úrovni a po druhé na podrobnejšej ekonomickej úrovni“. Z toho vyplýva, že pri určitých veľkých investičných projektoch je okrem podania žiadosti pred začatím prác na projekte potrebná aj podrobnejšia ekonomická analýza.

(137)

Podľa bodu 3 usmernení o veľkých investičných projektoch a podľa bodu 49 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 je veľký investičný projekt počiatočnou investíciou s oprávnenými výdavkami nad 50 miliónov EUR. Ako už bolo uvedené, v investičnej dohode so spoločnosťou Becromal sa uvádzajú celkové investičné náklady na obidve fázy projektu vo výške 117,25 milióna EUR. Ani spoločnosť Becromal, ani islandské orgány však nepredložili dozornému úradu žiadne informácie týkajúce sa intenzity pomoci alebo oprávnených nákladov projektu. Okrem toho neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa podmienok na podrobné overenie záväzku stanoveného v usmerneniach o veľkých investičných projektoch, na ktorý sa vzťahuje bod 57 písm. a) a b) usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 (t. j. že príjemca pomoci dosahuje na príslušnom trhu viac než 25 % úroveň predaja dotknutého výrobku a že výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu zodpovedá viac než 5 % trhu dotknutého výrobku). Podľa názoru dozorného úradu nič nenaznačuje, že projekt spoločnosti Becromal prekračuje prahy stanovené v bode 57 usmernení z roku 2007.

(138)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že hĺbková analýza stanovená v usmerneniach o veľkých investičných projektoch sa na investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal nevzťahuje.

(139)

Vzhľadom na judikatúru a znenie usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 preto stačí zistiť, či príjemca podal žiadosť o pomoc a poskytovateľ poskytol písomné potvrdenie pomoci podmienené súhlasom dozorného úradu s opatrením pomoci pred začatím prác na projekte.

(140)

Pojem „začatie prác“ sa v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 vymedzuje ako „začatie stavebných prác alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia, okrem predbežnej realizačnej štúdie“.

(141)

Ako potvrdili islandské orgány a spoločnosť Becromal, stavebné práce na projekte spoločnosti Becromal sa začali v roku 2008, ešte pred podpisom skoršej dohody zo 7. júla 2009.

(142)

Dozorný úrad nemôže prijať tvrdenie spoločnosti Becromal, že „začatie prác“ by sa malo obmedziť na objednávku zariadenia osobitne určeného pre daný projekt a že kúpa pozemkov a/alebo výstavba závodu neoznačujú nutne začiatok investičného rozhodnutia, pretože takéto investície by kedykoľvek mohli byť ľahko predané. Tento úzky výklad nie je v súlade so znením usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007. Ako už bolo uvedené, v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 sa „začatie prác“ jasne vymedzuje ako „začatie stavebných prác alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia […]“. Tento výklad podporuje judikatúra Všeobecného súdu, podľa ktorej aj nízka úroveň investícií zo strany príjemcu pomoci stačí na to, aby vyvolala právne účinky, a preto sa považuje za prvú etapu prác (48).

(143)

Okrem toho z informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, vyplýva, že spoločnosť Becromal začala s výstavbou svojho závodu na začiatku roku 2008 (49) a neskôr v tom istom roku začala s náborom zamestnancov (50). V priebehu roka 2008 uzavrela spoločnosť Becromal zmluvy s dodávateľmi na potrebné zariadenie (51).

(144)

Tieto okolnosti podporujú názor dozorného úradu, že regionálna pomoc nebola hlavným stimulačným faktorom pre investície spoločnosti Becromal v meste Akureyri. Naopak, spoločnosť Becromal začala práce na projekte bez toho, aby islandským orgánom predložila žiadosť o pomoc, a bez toho, aby islandské orgány prijali akýkoľvek záväzok týkajúci sa poskytnutia regionálnej pomoci.

(145)

Okrem toho podľa samotného programu „na získanie regionálnej pomoci v rámci programu sa budú posudzovať len žiadosti o pomoc, ktoré boli doručené spolu so všetkými potrebnými dokumentmi na posúdenie danej žiadosti pred začatím prác na investičnom projekte“ (52). Keďže práce na investičnom projekte spoločnosti Becromal sa začali už pred podaním žiadosti o pomoc, dozorný úrad dospel k záveru, že projekt nespĺňal test stimulačného účinku, a teda nebol oprávnený na získanie regionálnej pomoci v rámci programu v podobe, v akej bol schválený.

(146)

Dozorný úrad však nedostal žiadne informácie, ktoré by mu umožnili overiť, či sa islandské orgány zaviazali poskytnúť pomoc na projekt ešte pred začatím prác. Spoločnosť Becromal uviedla, že od islandských orgánov dostala formálnu žiadosť s výzvou na uzatvorenie investičnej dohody pred začatím stavebných prác na mieste. Ani spoločnosť Becromal, ani islandské orgány však nepredložili dozornému úradu žiadne dôkazy o takejto žiadosti.

(147)

Ako sa uvádza v odôvodnení 141, islandské orgány najprv uzatvorili investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal 7. júla 2009. V tejto dohode boli spoločnosti Becromal poskytnuté uistenia, že islandské orgány sa zaviazali uzatvoriť so spoločnosťou Becromal komplexnú investičnú dohodu. Hoci spoločnosť Becromal predložila dozornému úradu list bývalého ministra priemyslu z 20. septembra 2013, v ktorom uvádza, že vláda súhlasila s uzatvorením investičnej dohody so spoločnosťou v roku 2007 a že práce na dohode sa začali v roku 2008, toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi dokumentmi z daného obdobia, ktorými by sa mohlo preukázať, že spoločnosti Becromal boli poskytnuté osobitné stimuly pred začatím prác na projekte. V každom prípade však dozorný úrad neposkytol súhlas s opatrením pred začatím prác na projekte.

(148)

V tejto veci preto ani islandské orgány, ani spoločnosť Becromal nepreukázali existenciu okolností, ktoré (napriek tomu, že práce na projekte sa začali pred poskytnutím pomoci) sú schopné zaručiť, že test stimulačného účinku jednako len bol splnený (53).

(149)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal, podmienka stimulačného účinku splnená nebola.

(150)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe investičnej dohody so spoločnosťou Becromal je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c).

(151)

Islandské orgány uviedli, že zmeny programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením, nemajú vplyv na investičnú dohodu so spoločnosťou Verne. Pri tomto tvrdení vychádzali zo skutočnosti, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne patrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený. Kým dozorný úrad prijíma prvý argument islandských orgánov v tejto súvislosti, nemôže prijať tvrdenie, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne spĺňa test stimulačného účinku uvedený v programe v podobe, v akej bol schválený.

(152)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania vzal na vedomie skutočnosť, že hoci sa v investičnej dohode so spoločnosťou Verne neuvádza odkaz na predchádzajúcu dohodu, zdá sa, že táto dohoda sa týka rovnakého alebo podobného investičného projektu ako projekt, na ktorý sa vzťahovalo predchádzajúce rozhodnutie prijaté dozorným úradom: rozhodnutie č. 418/10/COL (54).

(153)

Projekt počiatočných investícií sa začal 26. februára 2008 podpisom zmluvy o kúpe nehnuteľností, podľa ktorej spoločnosť Verne zakúpila od islandského štátu päť budov na účely zriadenia svojho dátového strediska. Investičná dohoda bola parafovaná 23. októbra 2009 (55). Projekt bol neskôr odložený a znova obnovený podpisom investičnej dohody so spoločnosťou Verne 27. septembra 2011, aby bol – podľa islandských orgánov – zahrnutý do programu v podobe, v akej bol schválený.

(154)

Projekt v pôvodne plánovanej podobe sa týkal výstavby vysokokapacitného veľkoobchodného dátového strediska v obci Reykjanesbær. Podľa investičnej dohody so spoločnosťou Verne, miesto realizácie projektu zostalo nezmenené. Na dokončenie projektu majú byť použité tie isté budovy, ako je jasne uvedené v preambule oboch dohôd, t. j. investičnej dohody z roku 2009 a investičnej dohody so spoločnosťou Verne (56). Okrem toho hlavné strany dohody (t. j. spoločnosť Verne Real Estate II ehf. a Verne Holdings Ltd.) sú rovnaké. Obe investičné dohody majú okrem toho jasne vymedzený spoločný cieľ: poskytovať kritické služby dátového strediska pre globálny trh informačných technológií.

(155)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad nemôže prijať argument islandských orgánov, že medzi týmito dvoma projektmi existujú podstatné rozdiely. Islandské orgány neposkytli dozornému úradu presvedčivé informácie v tomto zmysle. Dozorný úrad okrem toho nemôže prijať tvrdenie islandských orgánov, že keďže investičná dohoda so spoločnosťou Verne sa vzťahuje len na novovybudované dátové priestory a infraštruktúru, mala by sa týkať nového projektu.

(156)

Podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007: „[…] Aby veľký investičný projekt nebol umelo rozdelený na podprojekty s cieľom vyhnúť sa ustanoveniam uvedeným v týchto usmerneniach, investičný projekt bude považovaný za jediný, keď počiatočná investícia je vynaložená v období troch rokov jednou alebo viacerými spoločnosťami a pozostáva z fixných aktív kombinovaných ekonomicky nedeliteľným spôsobom (57).“

(157)

Okrem toho „[…] pri posúdení toho, či počiatočná investícia je ekonomicky nedeliteľná, dozorný úrad zohľadní technické, funkčné a strategické súvislosti a momentálnu geografickú blízkosť. Ekonomická nedeliteľnosť bude posúdená nezávisle od vlastníctva (58).“ Ako už bolo uvedené, umiestnenie a charakter projektu sa nezmenili a hlavné strany v oboch dohodách, t. j. v dohode z roku 2009 a v dohode z roku 2011, sú rovnaké. Islandské orgány zdôraznili skutočnosť, že potenciálna úroveň investícií je teraz nižšia – vzhľadom na to, že pôvodne plánované tri fázy výstavby veľkoobchodného dátového strediska boli nahradené vybudovaním menších modulov ad hoc a spoločnosť Verne sa v rámci svojej novej investičnej stratégie aktívne snažila odpredať budovy späť miestnym orgánom, aby si zlepšila finančnú situáciu. To však neodráža žiadne technické, funkčné ani strategické rozdiely medzi pôvodným investičným projektom a projektom uvedeným v investičnej dohode so spoločnosťou Verne. Dozorný úrad na základe informácií, ktoré mu boli predložené, považuje tento vývoj skôr za politiku alebo obchodné rozhodnutie vyplývajúce z úsilia spoločnosti reagovať na požiadavky zákazníkov (59).

(158)

A napokon, podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007: „[…] na určenie toho, či veľký investičný projekt tvorí jediný investičný projekt, by posúdenie malo byť rovnaké, bez ohľadu na to, či projekt realizuje jeden podnik, viaceré podniky, ktoré sa podieľajú na investičných nákladoch, alebo viaceré podniky, ktoré znášajú náklady na rôzne investície v rámci toho istého investičného projektu (napríklad v prípade spoločného podniku)“. (60) Dozorný úrad preto považuje akékoľvek rozlišovanie, pokiaľ ide o zmluvné strany, za irelevantné na účely stanovenia nedeliteľnosti investičného projektu.

(159)

Islandské orgány sa ďalej odvolávajú na novú kapitálovú injekciu do spoločnosti Verne Real Estate II ehf. na konci roku 2011, pričom tvrdia, že ide o štrukturálnu zmenu pôvodného investičného projektu. Podľa islandských orgánov je spoločnosť Verne Real Estate II ehf. novým subjektom, ktorý bol založený v roku 2011 s cieľom ďalej využívať výhody programu po tom, čo sa skončila účasť spoločnosti Verne na tomto programe. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek prípadné rozhodnutie dozorného úradu o začatí samostatného prešetrovania uvedenej kapitálovej injekcie, dozorný úrad sa domnieva, že táto injekcia mala pokryť dodatočné oprávnené náklady príslušného projektu. Dozorný úrad však zdôrazňuje, že v súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007 sa celkové oprávnené náklady majú stanoviť v určitej výške pred začatím projektu. Po začatí projektu nie je možné umelo zvýšiť tieto oprávnené náklady a výšku pomoci, pretože stimulačný účinok takejto pomoci sa posudzuje v čase poskytnutia pomoci.

(160)

Islandské orgány ďalej uvádzajú, že investičnou dohodou so spoločnosťou Verne sa ukladajú určité povinnosti, ktoré neboli súčasťou predchádzajúcej dohody. Dozorný úrad sa v tomto zmysle domnieva, že ustanovenia investičnej dohody so spoločnosťou Verne týkajúce sa uloženia právnych povinností, ako sú obmedzenia kontrol kapitálu, priemyselné poplatky, poplatky za pripojenie verejných sietí atď., a/alebo ďalších povinností, pokiaľ ide o prevod akcií, znamenajú administratívne zmeny, ktorými sa nemení podstata pôvodného projektu podľa predchádzajúcej dohody.

(161)

Okrem toho otázka, či sa prínosy štátnej pomoci líšia alebo nie, nemá na účely posúdenia investičného charakteru projektu žiadny význam. Dozorný úrad konštatuje, že v investičnej dohode so spoločnosťou Verne sa stanovujú odlišné podmienky týkajúce sa splatnej dane z príjmov spoločnosti alebo času trvania dohody. Ako však potvrdili islandské orgány, stalo sa tak preto, aby dohoda bola v súlade s podmienkami programu. Preto sa tým nemení investičný charakter projektu a ani to nedokazuje, že ide o nový nesúvisiaci projekt.

(162)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad považuje investičnú dohodu so spoločnosťou Verne za dodatočné investície na práce, ktoré sa už začali kúpou budov 26. februára 2008.

(163)

Dozorný úrad nezískal žiadne ďalšie informácie od islandských orgánov ani od spoločnosti Verne, ktorými by podložili svoje tvrdenie, že ide o nový investičný projekt. Uvedené strany najmä neposkytli žiadne informácie, ktoré by dozorný úrad presvedčili o tom, že činnosti spoločnosti Verne by mohli byť rozdielne na základe technických, funkčných alebo strategických charakteristík.

(164)

Ako už bolo uvedené, v programe v podobe, v akej bol schválený, sa vylučuje akékoľvek poskytnutie pomoci na projekty, na ktorých sa práce začali prv, než spoločnosť uzatvorila s islandskými orgánmi dohodu v rámci programu. Okrem toho islandské orgány potvrdili, že v programe sa vylučovalo poskytnutie pomoci na projekty, ktoré sa začali pred dátumom uverejnenia konečného znenia programu. Dozorný úrad preto zastáva názor, že akákoľvek pomoc poskytnutá spoločnosti Verne mohla spĺňať test stimulačného účinku stanovený v programe len na základe zmien zavedených doplňujúcim nariadením (61).

(165)

Vzhľadom na tvrdenie islandských orgánov, že na projekt spoločnosti Verne sa nevzťahujú zmeny nariadenia o stimuloch vykonané doplňujúcim nariadením, investičnú dohodu so spoločnosťou Verne však treba považovať za dohodu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený, pretože projekt sa začal dávno pred dátumom uverejnenia konečného znenia programu. Dozorný úrad preto posúdi zlučiteľnosť investičnej dohody so spoločnosťou Verne ako nové opatrenie pomoci ad hoc.

(166)

Podľa bodu 3 usmernení o veľkých investičných projektoch a podľa bodu 49 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 je veľký investičný projekt počiatočnou investíciou s oprávnenými výdavkami nad 50 miliónov EUR. Ako sa uvádza v preambule investičnej dohody so spoločnosťou Verne, spoločnosť Verne a investori odhadujú, že potenciálna úroveň investícií na projekt by mohla prevýšiť 675 miliónov USD. Ako už bolo uvedené v súvislosti s projektom spoločnosti Becromal, usmernenia o veľkých investičných projektoch sa vzťahujú len na určité veľké investičné projekty. Islandské orgány nepredložili dozornému úradu žiadne informácie týkajúce sa intenzity pomoci alebo oprávnených nákladov na projekt spoločnosti Verne. Okrem toho neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa podmienok na podrobné overenie záväzku stanoveného v usmerneniach o veľkých investičných projektoch, na ktorý sa vzťahuje bod 57 písm. a) a b) usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 (t. j. že príjemca pomoci dosahuje na príslušnom trhu viac než 25 % úroveň predaja dotknutého výrobku a že výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu zodpovedá viac než 5 % trhu dotknutého výrobku). Podľa názoru dozorného úradu nič nenaznačuje, že projekt spoločnosti Verne prekračuje prahy stanovené v bode 57 usmernení z roku 2007.

(167)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že podrobná analýza stanovená v usmerneniach o veľkých investičných projektoch sa na investičnú dohodu so spoločnosťou Verne nevzťahuje.

(168)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 153, práce na projekte sa začali už vo februári 2008, keď spoločnosť Verne zakúpila od islandského štátu päť budov. Následne v rokoch 2008 a 2009 spoločnosť Verne renovovala dva veľké sklady (budovu č. 868 a budovu č. 869) ako súčasť pôvodne plánovaného areálu s viacerými budovami (62). Keďže obstaranie a renovácia týchto budov (priamo spojených so zriadením dátového strediska spoločnosti Verne) sa považujú za počiatočnú investíciu, za dátum začiatku prác na projekte sa musí považovať dátum kúpy týchto budov (63). Dozorný úrad nedostal žiadne informácie, ktorými by bola podporená možnosť, že islandské orgány sa zaviazali poskytnúť pomoc na projekt pred začatím prác. Naopak, islandské orgány teraz potvrdili, že so spoločnosťou Verne neuzatvorili žiadnu dohodu o poskytnutí stimulov pred uzatvorením investičnej dohody so spoločnosťou Verne z 27. septembra 2011. Podľa islandských orgánov bola investičná dohoda z roku 2009 len parafovaná, ale nebola podpísaná, a preto nemala žiadne právne účinky. Dôvodom, prečo sa v investičnej dohode so spoločnosťou Verne neuvádza odkaz na žiadnu predchádzajúcu dohodu, je podľa islandských orgánov to, že žiadne predchádzajúce podpísané investičné dohody so spoločnosťou Verne neexistovali.

(169)

V odôvodneniach 131 až 134 rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad vyjadril pochybnosti, či investičná dohoda so spoločnosťou Verne spĺňa podmienku stimulačného účinku podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007. Islandské orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania tvrdia, že bez investičnej dohody by sa od projektu muselo upustiť v dôsledku finančnej krízy (64). Okrem toho sa domnievajú, že dozorný úrad by sa mal riadiť prístupom Európskej komisie, ktorá v mnohých svojich rozhodnutiach nevzniesla námietky proti úľavám poskytovaným finančným inštitúciám, kde sa nevyžadoval stimulačný účinok ako predpoklad zlučiteľnosti.

(170)

Dozorný úrad nemôže prijať túto argumentáciu. Rozhodovacia prax Komisie v súvislosti s finančnou krízou sa týkala len pomoci poskytnutej finančnému sektoru, a to najmä prostredníctvom článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ [ktorý zodpovedá článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP] ako právneho základu. V takých prípadoch bola pomoc poskytnutá na nápravu vážnej poruchy, ktorá ovplyvnila celé hospodárstvo členského štátu. Všeobecný súd opakovane uviedol, že toto ustanovenie je potrebné uplatňovať reštriktívne (65). Dozorný úrad sa domnieva, že tu nemožno vyvodiť paralely so štátnou pomocou poskytovanou spoločnostiam v podobe regionálnej pomoci podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007, ktorej cieľ spočíva v rozvoji konkrétnej geograficky vymedzenej oblasti, pričom stimulačný účinok predstavuje hlavnú zásadu zlučiteľnosti. Dozorný úrad sa preto v tomto prípade nemôže riadiť prístupom Európskej komisie k štátnej pomoci poskytovanej finančným inštitúciám v súvislosti s finančnou krízou.

(171)

Islandské orgány okrem toho neposkytli žiadne informácie, ktorými by odôvodnili potrebu pomoci na dokončenie projektu. Ak by sa projekt bez pomoci nedokončil – ako tvrdia islandské orgány –, museli by poskytnúť informácie a analýzu, ktoré by dozornému úradu umožnili overiť toto tvrdenie. V tejto analýze by sa museli brať do úvahy, okrem iného, výpočty rentability projektu s poskytnutím pomoci a bez poskytnutia pomoci, analýzy citlivosti a podrobný opis vplyvu finančnej krízy na investičné rozhodnutie.

(172)

Okrem toho, islandské orgány nepreukázali existenciu okolností, ktoré (napriek tomu, že práce na projekte sa začali pred poskytnutím pomoci) sú schopné zaručiť, že test stimulačného účinku jednako len bol splnený (66).

(173)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Verne, podmienka stimulačného účinku splnená nebola.

(174)

Toto zistenie samotné stačí na preukázanie toho, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007.

(175)

Dozorný úrad však pre úplnosť preskúma konkrétne ustanovenia dohody a posúdi, či spĺňajú podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007.

(176)

Aby boli daňové opatrenia poskytnuté na základe investičnej dohody so spoločnosťou Verne charakterizované ako investičná pomoc:

(177)

Celkové investičné náklady v investičnej dohode so spoločnosťou Verne sú stanovené na približne 675 miliónov USD. Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania dospel k predbežnému záveru, že v dohode neexistuje jasné spojenie medzi investičnými nákladmi a pomocou. V tejto súvislosti oprávnené náklady neboli osobitne vymedzené, pomoc nebola vyčíslená a nebol formulovaný strop pomoci. Islandské orgány neposkytli žiadne informácie, ktoré by tieto predbežné závery popreli. Neexistencia uvedených prvkov v investičnej dohode so spoločnosťou Verne je v rozpore s ustanoveniami usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(178)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 44, islandské orgány uviedli, že agentúra Invest in Iceland vykonala analýzu nákladov a prínosov pre každý projekt pred uzatvorením akejkoľvek dohody a výbor pre stimuly vyhodnotil, či projekty spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v zákone č. 99/2010 a v nariadení o stimuloch.

(179)

Podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007, „[…] regionálna investičná pomoc sa vypočíta vzhľadom na hmotné a nehmotné investičné náklady vyplývajúce z projektu počiatočných investícií alebo vzhľadom na (odhadované) mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené priamo v rámci tohto investičného projektu […]. Úroveň pomoci je vymedzená z hľadiska intenzity porovnanej s referenčnými nákladmi (68).“

(180)

Aby dozorný úrad mohol posúdiť zlučiteľnosť opatrenia pomoci podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007, musí byť jasne vyjadrený strop pomoci s odkazom na konkrétne oprávnené investičné náklady. Skutočnosť, že islandské orgány zaviedli prostredníctvom programu mechanizmus následnej kontroly oprávnenosti projektov, nie je relevantná pre posúdenie zlučiteľnosti dozorným úradom, pretože takýto mechanizmus nezaručuje, že intenzita pomoci v ekvivalente hrubej hotovostnej finančnej pomoci je diskontovaná na hodnotu pomoci a vyjadrená ako percento diskontovanej hodnoty oprávnených nákladov, ani že oprávnené výdavky predpokladané v investičnej dohode so spoločnosťou Verne súvisia s nákladmi na investície do hmotného majetku, ako je stanovené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 (69).

(181)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože i) v dohode nie sú preukázané oprávnené náklady, ktoré by sa mali odrážať v investíciách; ii) pomoc nie je riadne vyčíslená a iii) neexistuje metodika výpočtu, pokiaľ ide o intenzitu pomoci na projekt.

(182)

V článku 23.7 investičnej dohody so spoločnosťou Verne sa stanovuje bezpodmienečná povinnosť islandských orgánov poskytnúť príjemcovi dodatočnú pomoc na projekt, na ktorý už bola poskytnutá pomoc v rámci programu, ak sa preukáže, že budúce zmeny programu sú výhodnejšie.

(183)

Týmto ustanovením sa príjemcovi zaručuje právo získať pomoc nad rámec pôvodne poskytnutej pomoci v rámci programu v podobe, v akej bol schválený dozorným úradom. Z toho vyplýva, že takáto pomoc nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu.

(184)

Dozorný úrad dospel k záveru, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe uvedeného ustanovenia by mala byť klasifikovaná ako prevádzková pomoc, pretože nie je spojená s počiatočnou investíciou. Takáto prevádzková pomoc je nezlučiteľná s Dohodou o EHP. Táto pomoc najmä nie je poskytnutá v súvislosti s vopred vymedzeným súborom oprávnených výdavkov alebo nákladov, ako je stanovené v bode 66 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(185)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe investičnej dohody so spoločnosťou Verne predstavuje novú štátnu pomoc ad hoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c).

(186)

Investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið sa vzťahuje na výstavbu závodu na výrobu kremíka v obci Reykjanesbær. Výstavba závodu by mala uskutočniť v dvoch alebo vo viacerých fázach.

(187)

V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad zastáva predbežné stanovisko, že v investičnej dohode so spoločnosťou Kísilfélagið sa uvádza odkaz na predchádzajúcu dohodu z 29. mája 2009 uzatvorenú medzi rovnakými stranami na rovnaký projekt (70). Ako sa výslovne uvádza v preambule investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið: „[…] investičná dohoda podpísaná 29. mája 2009 bola považovaná za predbežný krok smerom k uzatvoreniu komplexnejšej investičnej dohody medzi stranami“ a „táto investičná dohoda je teda nadväzujúcou dohodou na predchádzajúcu investičnú dohodu z 29. mája 2009“ (71).

(188)

Okrem toho sa v článku 2.2 dohody z 29. mája 2009 uvádza, že: „úplná dohoda bude zahŕňať, okrem iného, ustanovenia týkajúce sa odpisov a odpisovania hmotného majetku a ďalších účtovných štandardov, oslobodenia od správnych poplatkov, daňovú sadzbu a celkové zdanenie spoločnosti Kísilfélagið, spoločnosti Tomahawk a investorov, dovozné a vývozné clá, spotrebné dane atď.“ Okrem toho sa v bode 1.1 písm. f.1) uvedenej dohody stanovuje, že „trvanie tejto investičnej dohody a následnej komplexnej investičnej dohody nesmie byť kratšie než 20 rokov od podpisu […]. Táto investičná dohoda bude nahradená komplexnou investičnou dohodou, a preto ukončená v čase nadobudnutia právnej záväznosti komplexnej investičnej dohody […].“

(189)

Islandské orgány uviedli, že zmeny programu vykonané na základe doplňujúceho nariadenia boli zamerané na investičnú dohodu so spoločnosťou Becromal a že žiadnym iným projektom, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti programu, neboli poskytnuté stimuly v rámci programu.

(190)

Hoci spoločnosť Kísilfélagið uzavrela dohodu s islandskými orgánmi pred nadobudnutím účinnosti programu, práce na projekte stanovené v dohode z roku 2009 sa v čase, keď bola podpísaná investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið v rámci programu, ešte nezačali. Projekt by sa teda, ak by spĺňal test stimulačného účinku, kvalifikoval pre stimuly v rámci programu, a to bez ohľadu na zmeny zavedené doplňujúcim nariadením. Okrem toho spoločnosť Kísilfélagið nemala prospech zo zmien vykonaných doplňujúcim nariadením v článkoch 8 a 20 nariadenia o stimuloch.

(191)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že zmeny zavedené doplňujúcim nariadením nemali vplyv na investičnú dohodu so spoločnosťou Kísilfélagið.

(192)

Dozorný úrad konštatuje, že ako potvrdzujú islandské orgány, práce na projekte sa zatiaľ nezačali. Okrem toho nie je jasné, či sa vôbec začnú. Dozorný úrad nemá vedomosti o začatí stavebných prác v rámci projektu spoločnosti Kísilfélagið ani o tom, že by táto spoločnosť prijala záväzok na objednávku zariadenia. Príjemcovi preto nebola poskytnutá žiadna pomoc pred začatím prác na projekte.

(193)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Kísilfélagið, podmienka stimulačného účinku uvedená v programe bola splnená.

(194)

Hoci v investičnej dohode so spoločnosťou Kísilfélagið bola splnená podmienka stimulačného účinku uvedená v programe, islandské orgány súhlasia s predbežným záverom dozorného úradu, že v investičnej dohode so spoločnosťou Kísilfélagið boli stanovené ďalšie stimuly nad rámec programu v podobe, v akej bol schválený (72).

(195)

Podľa investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið sa výstavba závodu na výrobu kremíkového kovu plánuje uskutočniť v dvoch alebo viacerých krokoch počas obdobia troch rokov. V dohode nie je stanovený dátum začiatku ani dátum skončenia výstavby závodu, ani sa v nej nestanovuje žiadny z krokov potrebných na uskutočnenie takejto výstavby. Okrem toho sa v dohode neuvádzajú oprávnené investičné náklady, ani sa v nej nestanovuje intenzita pomoci alebo strop pomoci. Pri uplatnení – s príslušnými zmenami – odôvodnenia uvedeného v odôvodneniach 176 až 181 v súvislosti s investičnou dohodou so spoločnosťou Verne sa dozorný úrad domnieva, že tieto prvky majú vplyv na posúdenie zlučiteľnosti investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið v celom jej rozsahu, a v dôsledku toho by mali byť posudzované ako neoddeliteľná súčasť dohody.

(196)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið v plnom rozsahu nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože i) v dohode nie sú preukázané oprávnené náklady, ktoré by sa mali odrážať v investíciách; ii) pomoc nie je riadne vyčíslená a iii) neexistuje metodika výpočtu, pokiaľ ide o intenzitu pomoci na projekt.

(197)

Investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið sa preto musí považovať za novú pomoc ad hoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený.

(198)

V článku 22.8 investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið sa stanovuje bezpodmienečná povinnosť islandských orgánov poskytnúť príjemcovi dodatočnú pomoc na projekt, na ktorý už bola poskytnutá pomoc v rámci programu, ak sa preukáže, že budúce zmeny programu sú výhodnejšie.

(199)

Týmto ustanovením sa príjemcovi zaručuje právo získať pomoc nad rámec pôvodne poskytnutej pomoci v rámci programu. Z toho vyplýva, že takáto pomoc nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený dozorným úradom. Islandské orgány potvrdili, že rešpektujú názor dozorného úradu, že takéto uplatnenie programu nie je v súlade s programom v podobe, v akej bol schválený. Zaviazali sa preto odstrániť toto ustanovenie z dohody. Islandské orgány však neoznámili toto opatrenie ad hoc dozornému úradu, ako by mali podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3.

(200)

Dozorný úrad sa domnieva, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe uvedeného ustanovenia by mala byť klasifikovaná ako prevádzková pomoc, pretože nie je spojená s počiatočnou investíciou. Táto prevádzková pomoc je prima facie nezlučiteľná s Dohodou o EHP a dozorný úrad nedostal žiadne informácie ani mu neboli predložené argumenty, prečo by jednako len mohla byť zlučiteľná. Tieto opatrenia najmä nie sú poskytnuté v súvislosti s vopred vymedzenými oprávnenými výdavkami alebo nákladmi, ako je stanovené v bode 66 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(201)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið spĺňa podmienku stimulačného účinku stanovenú v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 a že spoločnosť Kísilfélagið preto bola oprávnená získať pomoc v rámci programu.

(202)

Dozorný úrad však ďalej dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Kísilfélagið nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože sa v nej neuvádzajú oprávnené investičné náklady ani intenzita pomoci a strop pomoci. Dozorný úrad preto považuje akúkoľvek pomoc poskytnutú na základe investičnej dohody so spoločnosťou Kísilfélagið za nezlučiteľnú štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(203)

Podľa informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil nesúvisí so žiadnou predchádzajúcou investičnou dohodou.

(204)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania napriek tomu spochybnil, že sa v článku 15.3 investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil stanovuje pomoc, ktorá má byť poskytnutá mimo schváleného programu (73).

(205)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 33 až 34, islandské orgány súhlasia s predbežným záverom dozorného úradu, že v dohode sú stanovené ďalšie stimuly nad rámec stimulov povolených v rámci programu.

(206)

V každom prípade, keďže dohoda už nadobudla účinnosť, dozorný úrad nemôže vylúčiť možnosť, že pomoc bola poskytnutá mimo schváleného programu. Dozorný úrad preto posúdi ďalšie stimuly stanovené v článku 15.3 investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil ako opatrenia, ktoré predstavujú pomoc ad hoc.

(207)

Investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil bola podpísaná 30. decembra 2010. Táto dohoda sa týka závodu na výrobu kremíkového kovu, ktorý má byť postavený v obci Ölfus, s ročnou výrobnou kapacitou približne 50 000 ton.

(208)

Podľa islandských orgánov bol začiatok činnosti závodu plánovaný na október 2014. Výstavba závodu sa však dosiaľ nezačala a nie je jasné, či sa tento projekt vôbec uskutoční. Je preto jasné, že príjemcovi nebola poskytnutá žiadna pomoc pred začatím prác na projekte. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou Thorsil, podmienka stimulačného účinku bola splnená.

(209)

Na základe investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil sa predpokladá výstavba závodu na výrobu kremíkového kovu, ktorá sa má uskutočniť v obci Ölfus, s plánovaným dátumom začiatku výroby 1. októbra 2014. V dohode však nie je stanovený dátum začiatku ani dátum skončenia výstavby závodu, ani sa v nej nestanovuje žiadny z krokov potrebných na uskutočnenie tejto výstavby. Okrem toho sa v dohode neuvádzajú oprávnené ani celkové investičné náklady, ani sa v nej nestanovuje intenzita pomoci alebo strop pomoci.

(210)

Pri uplatnení – s príslušnými zmenami – odôvodnenia uvedeného v odôvodneniach 176 až 181 v súvislosti s investičnou dohodou so spoločnosťou Verne sa dozorný úrad domnieva, že tieto prvky majú vplyv na posúdenie zlučiteľnosti investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil v celom jej rozsahu, a v dôsledku toho by mali byť posudzované ako neoddeliteľná súčasť dohody.

(211)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil v plnom rozsahu nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože i) v dohode nie sú preukázané oprávnené náklady, ktoré by sa mali odrážať v investíciách; ii) pomoc nie je riadne vyčíslená a iii) neexistuje metodika výpočtu, pokiaľ ide o intenzitu pomoci na projekt.

(212)

Investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil sa preto musí považovať za novú pomoc ad hoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený.

(213)

V článku 15.3 investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil sa stanovuje možnosť predĺženia obdobia pomoci nad rámec maximálneho obdobia, ktoré je stanovené v programe v podobe, v akej bol schválený. Toto dodatočné stimulačné opatrenie ad hoc nebolo oznámené dozornému úradu, ako tomu malo byť podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3.

(214)

Možnosť predĺženia obdobia pomoci nie je spojená s počiatočnou investíciou, ale znižuje náklady, ktoré by za normálnych okolností vznikali spoločnosti Thorsil v rámci výkonu každodenných obchodných činností. Predstavuje preto prevádzkovú pomoc. Táto prevádzková pomoc je prima facie nezlučiteľná s Dohodou o EHP a dozorný úrad nedostal žiadne informácie ani mu neboli predložené argumenty, prečo by jednako len mohla byť zlučiteľná. Opatrenia najmä nie sú poskytnuté v súvislosti s vopred vymedzenými oprávnenými výdavkami alebo nákladmi, ako je stanovené v bode 66 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(215)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil spĺňa podmienku stimulačného účinku stanovenú v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 a že spoločnosť Thorsil preto bola oprávnená získať pomoc v rámci programu.

(216)

Dozorný úrad ďalej dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Thorsil nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože sa v nej neuvádzajú oprávnené a celkové investičné náklady ani intenzita pomoci a strop pomoci. Dozorný úrad preto považuje akúkoľvek pomoc poskytnutú na základe investičnej dohody so spoločnosťou Thorsil za nezlučiteľnú štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(217)

Podľa informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, investičná dohoda so spoločnosťou GMR Endurvinnslan nesúvisí so žiadnymi predchádzajúcimi investičnými dohodami.

(218)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania napriek tomu spochybnil, že sa v článku 22.7 investičnej dohody so spoločnosťou GMR Endurvinnslan stanovuje pomoc, ktorá má byť poskytnutá mimo schváleného programu (74).

(219)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 33 až 34, islandské orgány súhlasia s predbežným záverom dozorného úradu, že v dohode sú stanovené ďalšie stimuly nad rámec stimulov povolených v rámci programu.

(220)

V každom prípade, keďže dohoda už nadobudla účinnosť, dozorný úrad nemôže vylúčiť možnosť, že pomoc bola poskytnutá mimo schváleného programu. Dozorný úrad preto posúdi tieto ďalšie stimuly stanovené v článku 22.7 ako opatrenia, ktoré predstavujú pomoc ad hoc.

(221)

Islandské orgány 7. mája 2012 uzatvorili so spoločnosťou GMR Endurvinnslan dohodu o oslobodení od dane v súvislosti s výstavbou závodu na recykláciu v lokalite Grundartangi na území obce Hvalfjarðarsveit. V dohode sa stanovuje, že spoločnosť GMR Endurvinnslan má v úmysle začať výrobu na konci roku 2012 a závod má byť plne funkčný v roku 2014.

(222)

Ako potvrdili islandské orgány, príjemcovi nebola poskytnutá žiadna pomoc pred začatím prác na projekte.

(223)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že pokiaľ ide o investičnú dohodu so spoločnosťou GMR Endurvinnslan, podmienka stimulačného účinku bola splnená.

(224)

Dozorný úrad však musí overiť, či určité prvky dohody spĺňajú kritériá stanovené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007.

(225)

V dohode sa neuvádzajú oprávnené investičné náklady ani sa v nej nestanovuje intenzita pomoci alebo strop pomoci.

(226)

Pri uplatnení odôvodnenia mutatis mutandis uvedeného v odôvodneniach 176 až 181 v súvislosti s investičnou dohodou so spoločnosťou Verne sa dozorný úrad domnieva, že tieto prvky majú vplyv na posúdenie zlučiteľnosti investičnej dohody so spoločnosťou GMR Endurvinnslan v celom jej rozsahu, a v dôsledku toho by mali byť posudzované ako neoddeliteľná súčasť dohody.

(227)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou GMR Endurvinnslan v plnom rozsahu nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože i) v dohode nie sú preukázané oprávnené náklady, ktoré by sa mali odrážať v investíciách; ii) pomoc nie je riadne vyčíslená a iii) neexistuje metodika výpočtu, pokiaľ ide o intenzitu pomoci na projekt.

(228)

Investičná dohoda so spoločnosťou GMR Endurvinnslan sa preto musí považovať za novú pomoc ad hoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený.

(229)

Článok 227 investičnej dohody so spoločnosťou GMR Endurvinnslan obsahuje doložku, ktorá je totožná s doložkou uvedenou v investičnej dohode so spoločnosťou Kísilfélagið (pozri odôvodnenia 198 až 200 pokiaľ ide o bezpodmienečné právo požadovať zvýšenú pomoc v prípade rozšírenia programu).

(230)

Ako je uvedené v odôvodnení 199, týmto ustanovením sa príjemcovi zaručuje právo získať pomoc nad rámec pôvodne poskytnutej pomoci v rámci programu. Z toho vyplýva, že takáto pomoc nepatrí do rozsahu pôsobnosti programu. Islandské orgány potvrdili, že rešpektujú názor dozorného úradu, podľa ktorého takéto uplatnenie programu nie je v súlade s programom v podobe, v akej bol schválený, a preto sa zaviazali odstrániť toto ustanovenie z dohody. Islandské orgány však neoznámili toto opatrenie ad hoc dozornému úradu, ako sa vyžaduje podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3.

(231)

Dozorný úrad sa domnieva, že akákoľvek pomoc poskytnutá na základe už uvedeného ustanovenia by mala byť klasifikovaná ako prevádzková pomoc, pretože nie je spojená s počiatočnou investíciou. Táto prevádzková pomoc je prima facie nezlučiteľná s Dohodou o EHP a dozorný úrad nedostal žiadne informácie ani mu neboli predložené argumenty, prečo by jednako len mohla byť zlučiteľná. Táto pomoc najmä nie je poskytnutá v súvislosti s vopred vymedzenými oprávnenými výdavkami alebo nákladmi, ako je stanovené v bode 66 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007.

(232)

Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou GMR Endurvinnslan spĺňa podmienku stimulačného účinku stanovenú v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007 a že spoločnosť GMR Endurvinnslan preto bola oprávnená získať pomoc v rámci programu.

(233)

Dozorný úrad ďalej dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou GMR Endurvinnslan nespĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože sa v nej neuvádzajú oprávnené investičné náklady ani intenzita pomoci a strop pomoci. Dozorný úrad preto považuje akúkoľvek pomoc poskytnutú na základe investičnej dohody so spoločnosťou GMR Endurvinnslan za nezlučiteľnú štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(234)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne vo svojom celom rozsahu bola uzatvorená mimo opatrení programu v podobe, v akej bol schválený dozorným úradom, a teda predstavuje opatrenie ad hoc. Z posúdenia vyplýva, že ustanoveniami v investičnej dohode so spoločnosťou Verne sa stanovuje pomoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c).

(235)

Okrem toho, hoci projekty spoločností Thorsil, Kísilfélagið a GMR Endurvinnslan spĺňajú kritériá stimulačného účinku na oprávnenosť v rámci programu, príslušné dohody, ktoré boli posúdené aj ako opatrenia ad hoc, nespĺňajú podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože sa v nich neuvádzajú oprávnené investičné náklady ani intenzita pomoci alebo strop pomoci, ktorým by tieto náklady mali zodpovedať. V týchto dohodách sú zahrnuté aj určité ďalšie ustanovenia, ktorými sa stanovuje pomoc, ktorá má byť poskytnutá mimo schváleného programu. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že tieto dohody vo svojom celom rozsahu predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(236)

Podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3: „Dozorný úrad EZVO musí byť v dostatočnom časovom predstihu informovaný o akýchkoľvek plánoch poskytnúť alebo zmeniť štátnu pomoc, aby mohol predložiť svoje pripomienky. Dotknutý štát nemôže zaviesť navrhované opatrenia dovtedy, kým konanie nevyústi do konečného rozhodnutia.“

(237)

Islandské orgány neoznámili dozornému úradu úpravy programu, ktoré sa zaviedli doplňujúcim nariadením a ktoré umožňovali poskytnúť pomoc na projekty, na ktorých sa začali práce pred nadobudnutím účinnosti programu. Okrem toho islandské orgány neoznámili dozornému úradu investičné dohody so spoločnosťami Verne, Thorsil, Kísilfélagið a GMR Endurvinnslan, pretože sa domnievali, že tieto investičné dohody patria do programu. Vzhľadom na záver dozorného úradu v odôvodnení 235, podľa ktorého tieto investičné dohody vo svojom celom rozsahu nepatria do rozsahu pôsobnosti programu v podobe, v akej bol schválený, však tieto dohody mali byť oznámené dozornému úradu, aby ich posúdil ako opatrenia ad hoc.

(238)

Vzhľadom na to, že zmeny programu znamenajú štátnu pomoc, ktorá je oddeliteľná od programu, a investičné dohody so spoločnosťami Verne, Thorsil, Kísilfélagið a GMR Endurvinnslan znamenajú štátnu pomoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti schváleného programu, na tieto investičné dohody sa v zásade vzťahovali požiadavky týkajúce sa individuálneho oznámenia stanovené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007.

(239)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány si nesplnili svoje povinnosti podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3 k Dohode o EHP.

(240)

Príjemcovia pomoci môžu na vznesenie námietok proti príkazu na vrátenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci uplatniť základné právne zásady oprávneného očakávania a právnej istoty. Tieto zásady sa však uplatňujú len za mimoriadnych okolností a podnik nemôže za bežných okolností oprávnene očakávať, že pomoc je oprávnená, pokiaľ nebola poskytnutá v súlade s postupom na notifikovanie pomoci dozornému úradu (alebo Európskej komisii) (75). Túto zásadu potvrdil Súdny dvor: „V situácii, o akú ide vo veci samej, existenciu výnimočnej okolnosti nemožno navyše akceptovať so zreteľom na zásadu právnej istoty, pretože Súdny dvor už rozhodol, že dokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie, ktorým pomoc schváli, […] nemá príjemca žiadnu istotu o zákonnosti pomoci, takže sa nemôže dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery ani zásady právnej istoty (76).“

(241)

Súdny dvor uviedol, že na oprávnené očakávanie, že pomoc je oprávnená, sa v zásade možno odvolávať len vtedy, ak táto pomoc bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3 (77), s pripomienkou, že obozretný obchodník by za bežných okolností mal byť schopný určiť, či sa uvedený postup dodržal (78).

(242)

Len za výnimočných okolností sa príjemca pomoci, ktorá bola poskytnutá neoprávnene, pretože nebola oznámená, môže dovolávať oprávneného očakávania, že pomoc bola oprávnená, s cieľom brániť sa proti jej vráteniu (79). Súdny dvor rozhodol, že daná osoba sa môže odvolávať na zásadu oprávneného očakávania, keď orgán Európskej únie spôsobil vznik oprávneného očakávania (80).

(243)

Podľa islandských orgánov dali úradníci dozorného úradu na stretnutí v Bruseli 27. mája 2011 islandským orgánom a spoločnosti Verne „zelenú“, aby sa zaoberali revidovanou dohodou, ktorou by sa spoločnosti Verne umožnilo využívať výhody programu. Hoci islandské orgány uznávajú, že tento typ vyhlásenia zo strany dozorného úradu alebo jeho jednotlivých zamestnancov nie je žalovateľný v súlade s judikatúrou súdov Európskej únie, požiadali dozorný úrad, aby náležite zohľadnil to, čo sa udialo na uvedenom stretnutí, a v súlade s tým konštatoval, že investičná dohoda so spoločnosťou Verne bola označená za zlučiteľnú s programom.

(244)

Dozorný úrad súhlasí s islandskými orgánmi, že na vyhlásenia úradníka dozorného úradu na neformálnom stretnutí sa nemožno odvolávať ako na argument vo vzťahu k zlučiteľnosti pomoci a že tieto vyhlásenia nemôžu viesť k oprávneným očakávaniam na strane príjemcov. Výlučnú právomoc na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci s Dohodou o EHP má dozorný úrad. Kým dozorný úrad neprijme konečné rozhodnutie týkajúce sa daného opatrenia, predmetné opatrenie nie je schválené ako zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci podľa Dohody o EHP. Dozorný úrad zatiaľ neprijal rozhodnutie schvaľujúce regionálnu pomoc spoločnosti Verne.

(245)

Dozorný úrad okrem toho odmieta tvrdenie islandských orgánov, že dal spoločnosti Verne „zelenú“, aby získala regionálnu pomoc v rámci programu v podobe, v akej bol schválený. Dozorný úrad vo svojej korešpondencii s islandskými orgánmi nikdy neuviedol, že projekt spoločnosti Verne by mohol byť oprávnený na získanie regionálnej pomoci. Naopak, od roku 2010, keď sa uskutočnili diskusie pred oznámením projektu spoločnosti Verne, dozorný úrad vyjadril pochybnosti týkajúce sa splnenia testu stimulačného účinku. Dozorný úrad v liste z 31. marca 2010 vyjadril pochybnosti, či islandské orgány preukázali skutočný stimulačný účinok rozličných daňových úľav a zliav z poplatkov, ktoré boli uvedené v investičnej dohode z roku 2009. Dozorný úrad upozornil aj na to, že islandské orgány nepredložili dokumentáciu, aby preukázali, že vydali vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc pred začatím prác na projekte, a že v informáciách predložených dozornému úradu uviedli, že práce na projekte sa začali už nejaký čas pred začatím rokovaní o investičnej dohode medzi príjemcom pomoci a islandskými orgánmi. Ako sa uvádza v odôvodnení 153, islandské orgány neskôr odstúpili od dohody z roku 2009 a 27. septembra 2011 uzatvorili so spoločnosťou Verne ďalšiu dohodu s cieľom zahrnúť projekt spoločnosti Verne do programu. Investičná dohoda so spoločnosťou Verne nebola oznámená dozornému úradu, a teda nebola schválená ako zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci podľa Dohody o EHP.

(246)

Dozorný úrad preto nemôže súhlasiť s tým, že v tomto prípade by mohli byť platné tvrdenia týkajúce sa právnej istoty alebo oprávnených očakávaní, a to najmä so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a rozsiahlu uplatniteľnosť článku 61 Dohody o EHP a článku 107 ZFEÚ.

(247)

Pomoc poskytnutá bez oznámenia dozornému úradu predstavuje neoprávnene poskytnutú pomoc v zmysle časti II článku 1 písm. f) protokolu 3. Z časti II článku 14 protokolu 3 vyplýva, že dozorný úrad rozhodne, že príjemcovia musia neoprávnenú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci podľa Dohody o EHP, vrátiť, pokiaľ to nebude v rozpore so všeobecnou právnou zásadou podľa časti II článku 14 protokolu 3. Islandské orgány a príjemcovia pomoci nepredložil žiadne argumenty, ktorými by odôvodnili všeobecný odklon od všeobecnej právnej zásady.

(248)

Povinnosť štátu zrušiť nezlučiteľnú pomoc je určená na účely obnovenia predchádzajúceho stavu (81). Vrátením pomoci sa jej príjemcovia vzdávajú výhody, ktorú mali oproti svojim konkurentom na trhu, a tým sa obnoví situácia pred poskytnutím pomoci, pokiaľ je to možné (82).

(249)

Vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci by malo zahŕňať zložené úroky v súlade s časťou II článkom 14 ods. 2 protokolu 3 a v súlade s článkami 9 a 11 rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 (83).

(250)

Islandské orgány dosiaľ poskytli len obmedzené informácie o výške pomoci poskytnutej na základe doplňujúceho nariadenia a investičných dohôd. Okrem toho neposkytli dostatočné informácie o termínoch, v ktorých bola táto pomoc k dispozícii príjemcom. Dozorný úrad preto v súčasnosti nie je schopný určiť skutočné sumy, ktoré majú príjemcovia vrátiť.

(251)

Islandské orgány musia zaslať dozornému úradu náležitú správu o postupe prác pri vymáhaní pomoci, v ktorej musia jasne uviesť aktuálne opatrenia prijaté na okamžité a účinné vrátenie pomoci. Okrem toho musia islandské orgány do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia zaslať dokumenty potvrdzujúce začatie uplatňovania opatrení, ktorých cieľom je vrátenie nezákonne udelenej a nezlučiteľnej pomoci príjemcom (napríklad obežníky, nariadenia o vrátení pomoci atď.).

(252)

Dozorný úrad konštatuje, že islandské orgány neoprávnene poskytli pomoc na základe doplňujúceho nariadenia (a v dôsledku toho na základe investičnej dohody so spoločnosťou Becromal), a tým porušili časť I článok 1 ods. 3 protokolu 3. Táto poskytnutá štátna pomoc je nezlučiteľná s Dohodou o EHP a musí byť vrátená, ak už bola vyplatená.

(253)

Dozorný úrad konštatuje, že islandské orgány neoprávnene poskytli štátnu pomoc ad hoc na základe investičnej dohody so spoločnosťou Verne, a tým porušili časť I článok 1 ods. 3 protokolu 3. Táto štátna pomoc je nezlučiteľná s Dohodou o EHP a musí byť vrátená, ak už bola vyplatená.

(254)

Pokiaľ ide o investičné dohody so spoločnosťami Kísilfélagið, Thorsil a GMR Endurvinnslan, dozorný úrad sa domnieva, že hoci projekty týchto troch spoločností spĺňajú kritériá stimulačného účinku na oprávnenosť v rámci programu, investičné dohody nespĺňajú podmienky uvedené v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 2007, pretože sa v nich neuvádzajú oprávnené investičné náklady ani intenzita pomoci a strop pomoci, a považujú sa teda za novú štátnu pomoc ad hoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle jej článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007. V týchto dohodách sú okrem toho zahrnuté určité ustanovenia, a to článok 22.8 v investičnej dohode so spoločnosťou Kísilfélagið, článok 15.3 v investičnej dohode so spoločnosťou Thorsil a článok 22.7 v investičnej dohode so spoločnosťou GMR Endurvinnslan, ktorými sa stanovuje pomoc, ktorá má byť poskytnutá mimo schváleného programu. Týmito ustanoveniami sa rovnako stanovuje pomoc, ktorá je nezlučiteľná s Dohodou o EHP v zmysle jej článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 2007. Akákoľvek pomoc ad hoc poskytnutá na základe týchto dohôd musí byť vrátená, ak už bola vyplatená.

(255)

Napokon treba uviesť, že opatreniami navrhovanými islandskými orgánmi v odôvodneniach 52 a 53 sa neumožňuje dozornému úradu vylúčiť nezlučiteľnosť spornej pomoci v tejto veci,

a)

celkovú sumu (istina a vymáhané úroky), ktorú majú príjemcovia vrátiť;

b)

dátumy, ku ktorým boli sumy, ktoré majú byť vrátené, poskytnuté príjemcom;

c)

podrobnú správu o postupe prác a opatreniach, ktoré boli prijaté na splnenie tohto rozhodnutia;

d)

dokumenty potvrdzujúce začatie uplatňovania opatrení, ktorých cieľom je vrátenie nezákonne udelenej a nezlučiteľnej pomoci príjemcom (napríklad obežníky, nariadenia o vrátení pomoci atď.).