Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa možnej pomoci pre spoločnosti AS Oslo Sporveier a AS Sporveisbussene v Nórsku

2012/C 197/07

Rozhodnutím č. 123/12/COL z 28. marca 2012, ktoré je uvedené v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Dozorný úrad EZVO začal konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora. Nórskym orgánom bola táto skutočnosť oznámená prostredníctvom kópie tohto rozhodnutia.

Dozorný úrad EZVO týmto oznamuje štátom EZVO, členským štátom EÚ a zainteresovaným stranám, aby predložili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia na adresu:

Tieto pripomienky sa oznámia nórskym orgánom. Zainteresované strany, ktoré predložia pripomienky, môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

Chronológia

Odvetvie miestnej autobusovej dopravy v Nórsku sa riadi zákonom o obchodnej doprave z roku 2002 (ďalej len „CTA“) a nariadením o obchodnej doprave z roku 2003 (ďalej len „CTR“). CTA aj CTR zrušili predchádzajúce právne predpisy, ktoré boli v podstate podobné. Tento legislatívny rámec okrem iného stanovuje systém koncesií, ktoré sú nevyhnutné pre podniky na to, aby mohli byť poverené poskytovaním verejných autobusových služieb a poveruje územnosprávne jednotky, ako napríklad mesto Oslo, zodpovednosťou za vykompenzovanie tých podnikov, ktoré prevádzkujú neziskové trasy. Takéto náhrady možno udeliť na pokrytie rozdielu medzi príjmom z predaja lístkov a nákladmi na prevádzkovanie služby.

V Osle bola ročná náhrada predtým, ako nadobudla platnosť Dohoda o EHP, udeľovaná koncesionárom za neziskové trasy v súlade s rozpočtovým postupom mesta. Náhrada bola vyplácaná vo forme ročnej jednorazovej platby, ktorá závisela od nákladov, ktoré vznikli v predchádzajúcich rokoch a zohľadňovala rôzne korekčné faktory. Od roku 2008 boli všetky zmluvy na poskytovanie pravidelnej autobusovej dopravy pridelené podnikom na základe verejnej súťaže. Odvtedy nebola spoločnosti AS Oslo Sporveier udelená žiadna uvedená kompenzácia za poskytovanie pravidelnej autobusovej dopravy.

Spoločnosť AS Oslo Sporveier a neskôr jej dcérska spoločnosť AS Sporveisbussene boli poverené poskytovaním pravidelnej autobusovej dopravy v Osle v súlade s ustanoveniami, ktoré boli stručne opísané vyššie, dlho predtým, ako nadobudla platnosť Dohoda o EHP, a až do roku 2008.

Spoločnosť AS Oslo Sporveier prešla od roku 1994 mnohými reorganizáciami. Napríklad v roku 1997 bolo prevádzkovanie celej autobusovej dopravy vrátane komerčnej zájazdovej autobusovej dopravy popri pravidelnej autobusovej doprave v Osle presunuté na jej dcérsku spoločnosť AS Sporveisbussene. Výsledkom bolo, že spoločnosti AS Oslo Sporveier a AS Sporveisbussene uzavreli takzvanú prepravnú dohodu, aby sa spoločnosť AS Sporveisbussene mohla stať skutočným príjemcom ročnej náhrady. Podľa prepravnej dohody bola náhrada za pravidelnú autobusovú dopravu vyplácaná v súlade s uvedenými ustanoveniami. Nórske orgány trvajú na tom, že počas celého skúmaného obdobia – od roku 1994 do roku 2008 – viedli v skupine Oslo Sporveier oddelené účty pre obchodné aktivity a aktivity v oblasti služieb vo verejnom záujme a že obchodným aktivitám boli vždy účtované trhové ceny za služby, ktoré im poskytli aktivity v oblasti služieb vo verejnom záujme.

V roku 2004 poskytlo mesto Oslo – vtedy majiteľ 98,8 % akcií spoločnosti AS Oslo Sporveier – kapitálovú injekciu 111 760 000 NOK na pokrytie nedostatočného financovania dôchodkových fondov spoločnosti AS Sporveisbussene. Nedostatočné financovanie vzniklo v období pred rokom 1997 a súviselo so záväzkami dôchodkového zabezpečenia zamestnancov tak v divízii služieb vo verejnom záujme, ako aj v divízii zájazdovej autobusovej dopravy spoločnosti AS Oslo Sporveier. Spoločnosť AS Oslo Sporveier musela nedostatočné financovanie odstrániť. Mesto Oslo v rámci svojej právomoci vlastníka na to zvolilo ako najlacnejšiu možnosť kapitálovú injekciu.

Posúdenie opatrenia

Existencia štátnej pomoci

Dozorný úrad sa domnieva, že kapitálová injekcia a platby ročných náhrad predstavujú štátnu pomoc.

Čo sa týka kapitálovej injekcie na pokrytie nedostatočného financovania dôchodkových účtov obchodnej aktivity, dozorný úrad nemôže v súčasnosti vylúčiť, že kapitálová injekcia poskytuje hospodársku výhodu spoločnosti AS Oslo Sporveier, keďže neboli predložené žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že bola poskytnutá v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

Okrem toho dozorný úrad zastáva predbežný názor, že ročná náhrada, ako aj kapitálová injekcia na pokrytie nedostatočného financovania týkajúceho sa dôchodkových účtov služieb vo verejnom záujme (ktoré v spojení s nákladmi, ktoré mohli byť základom pre ročnú náhradu) neboli výsledkom verejného obstarávania a nezodpovedajú nákladom, ktoré by vznikli dobre fungujúcemu a primerane vybavenému podniku. Štvrté kritérium judikatúry vo veci Altmark teda nie je splnené, a preto obidve opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Charakter pomoci

Dozorný úrad nie je v tejto etape schopný urobiť záver, či bola pomoc udelená v rámci existujúcej schémy pomoci, ktorá by vychádzala z CTA a CTR uplatňovaných v Osle predtým, ako nadobudla platnosť Dohoda o EHP. Je potrebné poznamenať, že od roku 2008 nebola podľa uvedených ustanovení udelená žiadna ďalšia pomoc. Za predpokladu, že existujúca schéma pomoci platila od roku 1994, dozorný úrad nie je v súčasnosti schopný určiť presné vymedzenie schémy a či všetka udelená pomoc vychádzala z tejto schémy. Okrem toho nie je schopný vylúčiť, že opatrenia predstavujú aspoň do určitej malej miery, najmä čo sa týka pokrytia záväzkov dôchodkového zabezpečenia týkajúcich sa obchodných aktivít, neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

Zlučiteľnosť pomoci

Dozornému úradu sa v tejto etape zdá, že platby, ktoré boli realizované do vypršania priamo udelenej koncesie v roku 2008 a kapitálová injekcia v roku 2004 na vyrovnanie nedostatočného financovania dôchodkového fondu môžu byť prinajmenšom z veľkých častí považované za zlučiteľnú náhradu za služby vo verejnom záujme podľa článku 49 Dohody o EHP. Posúdenie zlučiteľnosti by sa preto v konečnom rozhodnutí malo zamerať najmä na to, či nedošlo k nadmernej náhrade. Okrem toho môže byť pomoc aspoň čiastočne zlučiteľná podľa článku 61 ods. 3 písm. c).

Záver

Z hľadiska uvedených skutočností sa dozorný úrad rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 1 ods. 2 Dohody o EHP. Dozorný úrad vyzýva zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.