1.

Od začiatku globálnej finančnej krízy na jeseň 2008 Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) prijal štyri druhy usmernení (1), ktoré poskytujú podrobné pokyny o kritériách zlučiteľnosti štátnej podpory v prospech finančných inštitúcií (2) s požiadavkami článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“). Kapitoly predmetných usmernení sa týkajú uplatňovania pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií (3) (ďalej len „usmernenia o bankovníctve“), rekapitalizácie finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze (4) (ďalej len „usmernenia o rekapitalizácii“), zaobchádzania so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore EHP (5) (ďalej len „usmernenia o znehodnotených aktívach“) a návratu k životaschopnosti a hodnoteniu reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (6) (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii“). Tri z týchto usmernení (usmernenia o bankovníctve, rekapitalizácii a o znehodnotených aktívach) stanovili predpoklady pre zlučiteľnosť hlavných typov pomoci udeľovanej štátmi EZVO (záruky za záväzky, rekapitalizácie a opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív), kým usmernenia o reštrukturalizácii uvádzajú podrobnosti, ktoré musí obsahovať plán reštrukturalizácie (alebo plán obnovenia životaschopnosti) v konkrétnom kontexte štátnej pomoci poskytnutej finančným inštitúciám v súvislosti s krízou na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

2.

Všetky štyri kapitoly usmernení zdôrazňujú prechodný charakter prístupu k týmto pomocným opatreniam. V každej kapitole sa uvádza, že akékoľvek podobné pomocné opatrenia sú oprávnené len ako núdzové riešenie v prípade mimoriadneho napätia na finančných trhoch a len počas trvania takýchto mimoriadnych okolností. Usmernenia o reštrukturalizácii platia pre pomoc na reštrukturalizáciu notifikovanú do 31. decembra 2010. Ostatné usmernenia nemajú stanovený dátum skončenia platnosti.

3.

Tieto usmernenia stanovujú predpoklady dočasnej prijateľnosti pomoci bankám v súvislosti s krízou od 1. januára 2011.

4.

Usmernenia dozorného úradu o pomoci bankám v súvislosti s krízou, ako aj všetky jednotlivé rozhodnutia o opatreniach pomoci a schémach, ktoré patria do rozsahu týchto usmernení, sú prijaté na právnom základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ktorý výnimočne povoľuje pomoc na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu EZVO. V najakútnejšom štádiu krízy bola podmienka závažnej poruchy nepochybne splnená v celom EHP s ohľadom na mimoriadne napätie na finančných trhoch, neskôr v spojení s výnimočne závažným poklesom hospodárskej aktivity.

5.

Postupné hospodárske oživenie od začiatku roka 2010 bolo trochu rýchlejšie, než sa očakávalo na začiatku tohto roka. Kým oživenie je stále krehké a nerovné v rámci Únie, niektoré členské štáty vykazujú mierny alebo dokonca silnejší rast. Navyše aj napriek niektorým znakom zraniteľnosti sa v hrubých rysoch zdravie bankového sektora v porovnaní so situáciou spred jedného roka zlepšilo. V dôsledku toho nie je prítomnosť závažnej poruchy v hospodárstve štátov EZVO taká zjavná ako v skorších štádiách krízy. Dozorný úrad si je vedomý tohto vývoja, napriek tomu stále považuje požiadavky na štátnu pomoc, ktoré sa majú schváliť podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, za splnené vzhľadom na pretrvávajúcu nestabilnú situáciu na finančných trhoch a riziko širších negatívnych vedľajších účinkov z dôvodov stanovených v týchto usmerneniach.

6.

Obnovený výskyt napätia na trhoch so štátnym dlhom je jednoznačným dôkazom pokračujúcej zraniteľnosti finančných trhov. Vysoký stupeň vzájomnej prepojenosti a závislosti vo finančnom sektore v rámci EHP vyvolal obavy trhu o šírení problému. Vzhľadom na veľkú nestabilitu finančných trhov a neisté vyhliadky hospodárstva je ponechanie možnosti dokázať potrebu prístupu k podporným opatreniam v súvislosti s krízou na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP štátom EZVO oprávnené ako záchranná sieť.

7.

Je preto potrebné, aby usmernenia o bankovníctve, rekapitalizácii a o znehodnotených aktívach, ktoré poskytujú pokyny o kritériách zlučiteľnosti pomoci bankám v súvislosti s krízou na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, predovšetkým vo forme štátnych záruk, rekapitalizácií a opatrení na odbremenenie od znehodnotených aktív, zostali v platnosti aj po 31. decembri 2010. Zároveň musia po tomto dátume zostať v platnosti usmernenia o reštrukturalizácii, ktoré sa zaoberajú nadväznými opatreniami na tieto podporné opatrenia. Časový rozsah usmernení o reštrukturalizácii, ktoré ako jediné majú stanovený dátum skončenia platnosti 31. decembra 2010, by preto mal byť rozšírený na pomoc na reštrukturalizáciu notifikovanú do 31. decembra 2011.

8.

Usmernenia je však potrebné prispôsobiť v súvislosti s prípravou na prechod na režim po prekonaní krízy. Súčasne bude potrebné pripraviť nové, trvalé pravidlá štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu bánk v bežných trhových podmienkach, ktoré sa budú uplatňovať od 1. januára 2012, pokiaľ to dovolia podmienky na trhu. Vzhľadom na tento cieľ je potrebné zhodnotiť možné ďalšie trvanie potreby mimoriadnej štátnej pomoci finančnému sektoru. Je potrebné ju riešiť stanovením požiadaviek zlučiteľnosti tejto pomoci tak, aby bola zaistená čo najlepšia príprava na nový režim záchrany a reštrukturalizácie bánk na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

9.

Pokračujúca dostupnosť opatrení pomoci podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP v súvislosti s mimoriadnymi podmienkami na trhu by nemala byť prekážkou procesu stiahnutia dočasných opatrení mimoriadnej podpory poskytovanej bankám. Rada pre hospodárske a finančné záležitosti dospela 2. decembra 2009 k záveru, že je potrebné navrhnúť stratégiu na postupné vyradenie podporných opatrení, ktorá by mala byť transparentná a medzi členskými štátmi riadne koordinovaná, s cieľom predísť negatívnym vedľajším účinkom. Stratégia by však mala brať do úvahy rozdielne špecifické podmienky v členských štátoch EÚ (7). Závery ďalej stanovili, že proces postupného vyradenia jednotlivých foriem pomoci bankám by sa mal začať ukončením schém štátnych záruk, čím sa povzbudia zdravé banky, aby ukončili účasť na týchto schémach, a podnietia ostatné banky, aby riešili svoje slabé miesta.

10.

V nasledujúcich bodoch dozorný úrad stanoví kroky na postupné vyradenie s ohľadom na rekapitalizáciu a opatrenia súvisiace so znehodnotenými aktívami.

11.

Dozorný úrad bude od 1. januára 2011 uplatňovať prísnejšie podmienky zlučiteľnosti štátnych záruk s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, a to zavedením vyššieho poplatku za záruky a požiadavky, aby príjemcovia pomoci, ktorí majú prístup k novým zárukám a prekračujú určitý prah celkových zostávajúcich garantovaných záväzkov v absolútnom vyjadrení a vo vzťahu k celkovým záväzkom (8), predložili plán obnovenia životaschopnosti. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu sa zdá, že stanovenie týchto podmienok je nevyhnutné. Schémy štátnych záruk sa preto na základe nasledujúcich podmienok zavedených od 1. januára 2011 môžu schvaľovať až do 30. júna 2011. V prvej polovici roka 2011 dozorný úrad prehodnotí podmienky zlučiteľnosti štátnych záruk po 30. júni 2011.

12.

Prístup k štátnym zárukám je podmienený poplatkom, ktorý je stanovený podľa odporúčaní Európskej centrálnej banky. V prípade dlhopisu so splatnosťou viac než jeden rok zahŕňa poplatok paušálnu platbu v hodnote 50 bázických bodov zvýšených o prémie swapov na úverové zlyhanie (credit default swap, ďalej len „CDS“) v priemere päťročných prednostných pohľadávok každej banky v období od 1. januára 2007 do 31. augusta 2008 (9).

13.

Prvok úverového rizika v súčasnom cenovom modeli je založený na údajoch z obdobia pred vyvrcholením krízy v roku 2008. Prémie CDS sú v súčasnosti medzi bankami omnoho väčšie než pred hospodárskou krízou a táto situácia pravdepodobne pretrvá. Doteraz sa tento prostriedok považoval za nevyhnutný na uľahčenie prístupu bánk k vonkajším finančným zdrojom, a tak na zaistenie finančnej stability. Neprihliada sa však na vývoj situácie na finančnom trhu počas dvoch rokov počnúc 31. augustom 2008 vrátane zmien v úverovej bonite bánk. Aj keď sa vo všeobecnosti zlepšil prístup k trhovým finančným prostriedkom, banky, ktorých rating bol znížený, naďalej profitujú z ratingu pred krízou a z vykazovanej úverovej bonity. Táto situácia zvyšuje pravdepodobnosť narušenia hospodárskej súťaže. Dôkazy ukazujú, že banky s nízkym ratingom profitujú zo záruk neúmerne viac než banky s vyšším ratingom, lebo inak by z dôvodu nižšieho ratingu platili vyššiu trhovú cenu.

14.

S cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže by cenový systém štátnej podpory mal vo väčšej miere prihliadať na dnešné trhové podmienky, ktoré lepšie odrážajú súčasnú úverovú bonitu jednotlivých bánk. V skutočnosti to znamená, že inštitúcie, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci, by mali platiť vyššie záručné poplatky.

15.

Spolupráca medzi štátmi EZVO by podporila postupné vyraďovanie záručných schém a zároveň by pomohla udržať potrebnú úroveň pružnosti, ktorá by zohľadnila rôznorodé podmienky v jednotlivých štátoch EZVO a v bankách na ich území. Dozorný úrad preto považuje za vhodné, aby sa na tento účel stanovila minimálna suma, o ktorú sa zvýši záručný poplatok a ktorej výška bude závisieť od úverovej bonity banky prijímajúcej finančnú pomoc. Rozlíšenie tejto sumy podľa úverovej bonity zvýrazní cenové signály pre slabšie banky, umožní lepšie rozdelenie cien záruk podľa rizikového profilu prijímajúceho subjektu a tak zníži narúšanie hospodárskej súťaže medzi inštitúciami a zároveň prispeje k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre banky na jednotnom trhu.

16.

Schválenie predĺženia záručnej schémy (10) na obdobie po 1. januári 2011 by preto vyžadovalo vyššie záručné poplatky (11), než sú poplatky podľa cenového vzorca, ktorý odporučila ECB v októbri 2008, a to prinajmenšom o:

17.

Štáty EZVO by mohli ísť nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, a to prostredníctvom stanovenia sumy, o ktorú sa zvýšia záručné poplatky. Ako ďalší prostriedok na udržanie pružnosti, ktorá umožňuje štátom EZVO prispôsobiť si dané požiadavky špecifickým podmienkam ich finančných sektorov, dozorný úrad by uznal rôzne modely na výpočet zvýšenia poplatku za predpokladu, že možno jednoznačne preukázať, že daný vzorec vedie k zvýšeniu o minimálnu sumu stanovenú pre príslušné banky (15).

18.

V súčasnej fáze vývoja trhových podmienok prístup k hotovostným prostriedkom na trhu nepredstavuje pre banky vo všeobecnosti takú prekážku ako v období vyvrcholenia krízy. V tejto súvislosti sa zdá, že zavedenie odstupňovania podmienok týkajúcich sa štátnych záruk podľa rozsahu, do akého sú od nej jednotlivé banky závislé, je oprávnené. V prípade obmedzeného využívania štátnych záruk by nemuselo byť potrebné ďalšie preskúmanie, ale v prípade rozsiahleho využívania záruk v absolútnom vyjadrení aj vo vzťahu k celkovým záväzkom banky by sa malo vyžadovať hodnotenie životaschopnosti ako nevyhnutná podmienka na to, aby bolo predĺženie záručných schém v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Pretrvávajúci neúspech získať značnú časť finančných prostriedkov z iných zdrojov než štátnych záruk môže poukazovať na nedostatok dôvery v životaschopnosť obchodného modelu banky. Malo by sa predísť tomu, aby bola banka naďalej závislá od záručných schém, ktoré boli navrhnuté na riešenie mimoriadnych ťažkostí pri prístupe k finančným prostriedkom, aj po tom, čo tieto mimoriadne okolnosti pominuli, a tak jej umožniť odložiť nevyhnutné štrukturálne zmeny na neskôr.

19.

Preto sa dozorný úrad domnieva, že je vhodné, aby záručné schémy, ktoré sa majú predĺžiť na obdobie po 1. januári 2011, obsahovali aj prahovú hodnotu týkajúcu sa podielu zostávajúcich garantovaných záväzkov z celkových záväzkov banky a absolútnej hodnoty záväzkov. Prekročenie stanoveného prahu bude mať za následok povinnosť predložiť hodnotenie životaschopnosti. Pre každú banku požadujúcu štátnu záruku v rámci schémy na financovanie nového alebo obnoveného dlhopisu, ktorý sa má vydať od 1. januára 2011 a ktorého obe zložky (absolútna a relatívna hodnota) (16) udržiavajú alebo zvyšujú celkovú hodnotu zostávajúcich garantovaných záväzkov nad prahovou hodnotou, členský štát EZVO bude požiadaný predložiť do troch mesiacov od udelenia záruk dozornému úradu hodnotenie dokazujúce, že banka je dlhodobo životaschopná.

20.

Tento mechanizmus sa nevzťahuje na banky, ktoré sú už v procese reštrukturalizácie, alebo na tie, ktoré sú povinné predložiť plán reštrukturalizácie alebo v ktorých v danom čase prebieha hodnotenie životaschopnosti. V týchto prípadoch sa v rámci prebiehajúceho procesu reštrukturalizácie/hodnotenia životaschopnosti (17) bude musieť zohľadniť udelenie dodatočnej štátnej pomoci.

21.

Prahová hodnota je stanovená ako podiel 5 % zostávajúcich garantovaných záväzkov a celkových záväzkov, ako aj celková hodnota garantovaných dlhopisov vo výške 500 mil. EUR. Stanovenie tejto prahovej hodnoty je založené na porovnávacej analýze, ktorá ukazuje, že veľká väčšina bánk, ktoré využívajú štátne záruky a v súčasnosti nie sú viazané reštrukturalizačnými záväzkami (a dokonca aj značná časť bánk, ktoré sú týmito záväzkami viazané), danú hodnotu zďaleka neprekračujú. V prípade menšej, nie však zanedbateľnej skupiny bánk, ktoré prevyšujú prahovú hodnotu, je povolené preskúmať, či značná závislosť od záruk znamená väčšie štrukturálne nedostatky v ich obchodných modeloch. Mechanizmus nabáda zdravé banky, aby začali rýchly proces návratu k čiastočnému alebo úplnému financovaniu za nenarušených trhových podmienok. Dôkladné hodnotenie životaschopnosti bánk buď preukáže ich dlhodobú životaschopnosť, alebo ju spochybní, čo bude znamenať potrebu hlbšej reštrukturalizácie.

22.

V súvislosti s obsahom hodnotenia životaschopnosti sa možno odvolať na usmernenia o reštruktualizácii, ktoré ustanovujú zásady týkajúce sa analýzy situácie banky vzhľadom na obnovu jej dlhodobej životaschopnosti v rámci plánu reštrukturalizácie banky a ktoré sa analogicky vzťahujú aj na prípady, keď príjemca pomoci nemá formálnu povinnosť predložiť plán reštrukturalizácie, musí však jednako preukázať svoju dlhodobú životaschopnosť. Banka bude musieť dokázať najmä stabilitu svojho financovania, a ak to bude nevyhnutné, prejsť stresovým testom likvidity (18). Hodnotenie životaschopnosti by malo zohľadňovať aj všetky špecifické podmienky týkajúce sa subjektu prijímajúceho finančnú pomoc (19) alebo príslušného členského štátu EZVO (20) a situáciu na ich finančných trhoch, ktorá má vplyv na hodnotenie životaschopnosti a približnú hodnotu podielu garantovaných záväzkov a celkových záväzkov. Vo všeobecnosti platí, že čím je väčšia závislosť od štátnych záruk v spojení s využitím iných druhov štátnej pomoci a/alebo s nízkou úverovou bonitou (21), tým je výraznejšia potreba vykonať zmeny v obchodnom modeli subjektu v záujme dosiahnutia jeho dlhodobej životaschopnosti.

23.

Mechanizmus, ktorý vedie k potrebe predložiť hodnotenie životaschopnosti, banke naznačuje, že by sa mala pripraviť na návrat k bežným trhovým mechanizmom bez štátnej pomoci v súvislosti so zotavovaním finančného sektora z krízovej situácie, a jednotlivé subjekty podnecuje, aby znížili svoju závislosť od štátnych záruk alebo úplne prestali tieto záruky využívať. Zároveň je dostatočne pružný na to, aby zohľadnil rôznorodé podmienky, ktoré môžu ovplyvniť pomery v rámci jednotlivých bánk alebo na vnútroštátnych finančných trhoch, a tiež pripúšťa možnosť zhoršenia celkovej finančnej stability, ktoré sa v súčasnosti vzhľadom na zostatkovú krehkosť pri obnove finančných trhov nedá v tomto štádiu vylúčiť.

24.

Dozorný úrad na začiatku krízy stanovil rozlišovanie medzi finančnými inštitúciami v problémoch/nezdravými finančnými inštitúciami a v zásade zdravými finančnými inštitúciami, t. j. finančnými inštitúciami, ktoré trpia vnútornými, štrukturálnymi problémami spojenými napríklad s ich konkrétnym obchodným modelom alebo investičnou stratégiou a finančnými inštitúciami, ktorých problémy súviseli len a predovšetkým s mimoriadnou situáciou počas finančnej krízy, a nie so stavom ich obchodného modelu, neefektívnosťou alebo podstupovaním nadmerného rizika. Rozlíšenie je vymedzené predovšetkým na základe niekoľkých ukazovateľov uvedených v usmerneniach o rekapitalizácii: kapitálová primeranosť, súčasné prémie CDS, súčasný rating banky a jej vyhliadky, ako aj relatívna veľkosť rekapitalizácie. Pokiaľ ide o relatívnu veľkosť rekapitalizácie, dozorný úrad považuje podporu prijatú vo forme rekapitalizácie a opatrení na odbremenenie od znehodnotených aktív v hodnote viac ako 2 % rizikovo vážených aktív banky za ukazovateľ na rozlíšenie medzi v zásade zdravými bankami a bankami v problémoch. Rekapitalizácia banky v problémoch má za následok povinnosť predložiť dozornému úradu plán reštrukturalizácie, kým v prípade rekapitalizácie zdravej banky je to povinnosť predložiť plán obnovenia životaschopnosti.

25.

Tohto rozlíšenie a stanovenie rozsahu ukazovateľov vrátane prahu 2 % pre rizikovo vážené aktíva banky bolo pôvodne odôvodnené obavou, že kapitálové potreby, ktoré vznikli v dôsledku znehodnotenia, vyššie očakávania trhov v súvislosti s úrovňou kapitálu bánk a dočasné ťažkosti pri získavaní kapitálu na trhoch by zdravé banky viedli k tomu, aby znížili objem úverov poskytovaných hospodárstvu s cieľom vyhnúť sa povinnosti predložiť plán reštrukturalizácie v prípade, že využijú štátne zdroje. V súčasnosti sa však bankový sektor stretáva s menšími ťažkosťami pri získavaní kapitálu na trhoch alebo aj prostredníctvom nerozdelených ziskov (22), a preto môže uspokojiť svoje kapitálové potreby bez využitia štátnej pomoci (23). Objem kapitálu, ktorý na trhu získali finančné inštitúcie v rokoch 2009 a 2010, sa značne zvýšil, čo poukazuje na obnovený prístup finančných inštitúcií ku kapitálovým trhom, ako aj predvídanie nových regulačných požiadaviek (24).

26.

Rozlíšenie medzi zdravými bankami a bankami v problémoch sa preto nezdá byť naďalej primerané na určenie bánk, ktoré by mali vstúpiť do rokovaní s dozorným úradom o ich reštrukturalizácii. V dôsledku toho by sa od bánk, ktoré sa pri získavaní kapitálu alebo v súvislosti s opatreniami súvisiacimi so znehodnotenými aktívami v roku 2011 obrátia na štát, malo vyžadovať, aby dozornému úradu predložili plán reštrukturalizácie. Tento plán by preukázal odhodlanie banky vynaložiť úsilie potrebné na reštrukturalizáciu a návrat k životaschopnosti bez neprimeraného omeškania. Od 1. januára 2011 sa preto bude od každého príjemcu pomoci na rekapitalizáciu alebo opatrenia v súvislosti so znehodnotenými aktívami (25) požadovať plán reštrukturalizácie.

27.

Pri posúdení reštrukturalizačných potrieb bánk dozorný úrad zohľadní špecifické podmienky každého subjektu, mieru, do akej je reštrukturalizácia potrebná na obnovenie životaschopnosti subjektu bez potreby ďalšej štátnej podpory, ako aj predchádzajúcu závislosť od štátnej pomoci. Vo všeobecnosti platí, že čím je závislosť od štátnej pomoci vyššia, tým väčšia je potreba podstúpiť hĺbkovú reštrukturalizáciu s cieľom zaistiť dlhodobú životaschopnosť. Individuálne hodnotenie bude navyše zohľadňovať všetky zvláštnosti jednotlivých trhoch a bude uplatňovať rámec reštrukturalizácie patrične pružným spôsobom v prípade závažného otrasu ohrozujúceho finančnú stabilitu v jednom alebo vo viacerých štátoch EZVO.

28.

Tým, že sa od bánk, ktoré čerpajú štrukturálnu pomoc (napr. opatrenia na rekapitalizáciu alebo v súvislosti so znehodnotenými aktívami), vyžaduje predložiť plán reštrukturalizácie (aj keď je známe, že samotné použitie záruk refinancovania ešte nevyžaduje predloženie plánu reštrukturalizácie), signalizuje sa im, že sa musia pripraviť na návrat k normálnym trhovým mechanizmom bez štátnej podpory, keďže finančný sektor sa postupne spamätáva z krízových podmienok. Povinnosť predložiť plán reštrukturalizácie podnecuje jednotlivé subjekty, ktoré stále potrebujú pomoc, aby urýchlili potrebnú reštrukturalizáciu. Súčasne poskytuje dostatočnú pružnosť na riadne posúdenie možných odlišných okolností, ktoré môžu ovplyvniť situáciu jednotlivých bánk alebo vnútroštátnych finančných trhov. Počíta tiež s možnosťou zhoršenia všeobecnej finančnej stability alebo finančnej stability v jednotlivých krajinách, ktoré sa v súčasnosti vzhľadom na zostatkovú krehkosť v podmienkach finančných trhov nedá vylúčiť.

29.

Ďalšie uplatňovanie článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP a predĺženie platnosti usmernení o reštrukturalizácii sa týka obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (26). Toto predĺženie za stanovených podmienok by sa malo vnímať aj v súvislosti s postupným prechodom na trvalejší režim usmernení pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu bánk na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ktoré by sa mali uplatňovať od 1. januára 2012, pokiaľ to dovolia podmienky na trhu.