1.

Vzdelávanie má na spoločnosť ako celok zvyčajne pozitívne vonkajšie účinky, pretože rozširuje ponuku kvalifikovaných pracovníkov pre podniky, zvyšuje konkurencieschopnosť hospodárstva a podporuje spoločnosť opierajúcu sa o poznatky a schopnú nastúpiť na inovatívnejšiu cestu rozvoja.

2.

Podniky však môžu poskytovať nižšiu než spoločensky optimálnu úroveň vzdelávania, ak zamestnanci môžu slobodne meniť zamestnávateľov a prospech z týchto zamestnancov, ktorým poskytli vzdelanie, budú teda mať iné podniky. Prejavuje sa to najmä pri vzdelávaní zameranom na zručnosti, ktoré je možné využiť aj v iných podnikoch. Štátna pomoc môže prispieť k vytváraniu dodatočných stimulov pre zamestnávateľov, aby poskytovali vzdelávanie na úrovni, ktorá je spoločensky žiaduca.

3.

Táto kapitola obsahuje usmernenie o kritériách, ktoré Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) bude používať pri posudzovaní opatrení pomoci na podporu vzdelávania. Zámerom tohto usmernenia je zabezpečiť transparentnosť odôvodnení Komisie a vytvoriť predvídateľnosť a právnu istotu. Podľa článku 6 ods. 1 písm. g) aktu uvedeného v bode 1j prílohy XV k Dohode o EHP [nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)]  (2) v znení prispôsobenom Dohode o EHP prostredníctvom protokolu 1 k tejto dohode (3) (ďalej len „všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách“) sa toto usmernenie vzťahuje na každú individuálnu pomoc na podporu vzdelávania poskytnutú ad hoc alebo na základe schémy, ak je jej ekvivalent grantu vyšší ako 2 milióny EUR na jeden vzdelávací projekt.

4.

Kritériá stanovené v tomto usmernení sa nebudú uplatňovať mechanicky. Úroveň posudzovania dozorného úradu a druh informácií, ktoré môže požadovať, budú úmerné riziku narušenia hospodárskej súťaže. Rozsah analýzy bude závisieť od povahy prípadu.

5.

Kvalifikovaní pracovníci prispievajú k zvyšovaniu produktivity a konkurencieschopnosti podnikov. Zamestnávatelia a zamestnanci však môžu napriek tomu z viacerých dôvodov menej investovať do vzdelávania. Zamestnanci môžu obmedziť svoje investície do vzdelávania, ak sa chcú vyhnúť riziku, trpia nedostatkom finančných prostriedkov alebo majú ťažkosti so signalizáciou svojej úrovne nadobudnutých vedomostí budúcim zamestnávateľom.

6.

Podniky môžu upustiť od vzdelávania svojej pracovnej sily na úrovni, ktorá by bola optimálna pre celú spoločnosť. Príčinou sú zlyhanie trhu spojené s pozitívnymi vonkajšími účinkami vzdelávania a ťažkosti spojené s možnosťou prisvojenia si prínosu tohto vzdelávania, ak zamestnanci môžu slobodne meniť zamestnávateľov. Podniky môžu investovať do vzdelávania v menšom rozsahu, ak sa obávajú, že po získaní vzdelania zamestnanec odíde skôr, než sa podniku investícia vráti. Podniky nemusia byť ochotné poskytovať svojim pracovníkom dostatočné vzdelanie, pokiaľ sa im táto investícia rýchlo nevráti, pokiaľ tu nejde o vzdelávanie, ktoré je špecifické pre potreby príslušného podniku, alebo pokiaľ nemôžu zamestnancovi, ktorému poskytli vzdelanie, doložkou v zmluve zabrániť v odchode z podniku skôr, než budú náklady na vzdelávanie amortizované alebo výdavky na vzdelávanie (časť z nich) vrátené.

7.

K nedostatočným investíciám do vzdelávania môže dôjsť dokonca v prípadoch, kedy by sa podniku investícia v plnej miere vrátila, avšak jej súkromný prínos by bol menší než prínos pre celú spoločnosť. Takéto pozitívne vonkajšie účinky vzdelávania sa môžu objaviť, najmä ak sa vzdelávaním zvyšujú prenosné zručnosti, t. j. zručnosti, ktoré sa dajú využiť vo viac ako jednom podniku. Naproti tomu špecifické vzdelávanie prináša zvýšenie produktivity v príslušnom podniku a podniky si ho môžu ľahko prisvojiť (4). Rozsah pozitívnych vonkajších účinkov špecifického vzdelávania je teda menej výrazný než ich rozsah v prípade všeobecného vzdelávania.

8.

Ak sú náklady podnikov na vzdelávanie znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím (5) vyššie a prínos tohto vzdelávania je neistý, môže existovať menšia motivácia k vzdelávaniu takejto skupiny pracovníkov. Dá sa však očakávať, že vzdelávanie znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím bude mať zvyčajne pozitívny externý vplyv na celú spoločnosť (6).

9.

Štáty EZVO by mali preukázať, že existuje zlyhanie trhu, ktoré odôvodňuje pomoc. Dozorný úrad bude vo svojej analýze posudzovať okrem iného tieto prvky:

10.

Štátna pomoc nie je jediným politickým nástrojom, ktorý majú štáty EZVO k dispozícii na podporu vzdelávania. Vzdelávanie sa v skutočnosti väčšinou poskytuje prostredníctvom vzdelávacích systémov (napr. univerzít, škôl, odborného vzdelávania, ktoré poskytujú alebo sponzorujú štátne orgány). Vzdelávanie si môžu zabezpečovať aj jednotlivci samostatne s podporou svojich zamestnávateľov alebo bez nej.

11.

Ak štáty EZVO zvážili aj iné politické možnosti a preukázalo sa, že použitie selektívneho nástroja, akým je štátna pomoc pre konkrétny podnik, je výhodné, dotknuté opatrenia sa budú považovať za vhodný nástroj. Dozorný úrad bude zohľadňovať najmä každé posudzovanie vplyvu navrhnutého opatrenia, ktoré štát EZVO mohol vykonať.

12.

Štátna pomoc na podporu vzdelávania musí mať za následok zmenu správania príjemcu pomoci, aby poskytoval viac vzdelávania a/alebo lepšie vzdelávanie, než by poskytoval bez pomoci. Ak k takémuto zvýšeniu kvantity alebo kvality plánovanej vzdelávacej činnosti nedôjde, pomoc sa považuje za pomoc bez stimulačného účinku.

13.

Stimulačný účinok sa zisťuje kontrafaktickou analýzou, porovnávaním úrovní plánovaného vzdelávania s pomocou a bez nej. Väčšina zamestnávateľov považuje za potrebné školiť svoje pracovné sily, aby zabezpečili riadne fungovanie svojich podnikov. Nie je možné predpokladať, že štátna pomoc na vzdelávania, najmä pri špecifickom vzdelávaní, je vždy nevyhnutná.

14.

Štáty EZVO by mali dozornému úradu preukázať existenciu stimulačného účinku a nevyhnutnosti pomoci. Po prvé, príjemca musí podať žiadosť o pomoc príslušnému štátu EZVO skôr, než začne s realizáciou vzdelávacieho projektu. Po druhé, štát EZVO musí preukázať, že štátna pomoc bude viesť v porovnaní so situáciou bez pomoci k zvýšeniu objemu, kvality, rozsahu alebo počtu cielených účastníkov vzdelávacieho projektu. Dodatočné vzdelávanie, ktoré sa poskytuje s pomocou sa môže prejaviť napríklad väčším počtom hodín vzdelávania alebo kurzov, väčším počtom účastníkov, prechodom zo špecifického vzdelávania pre podnik na všeobecné vzdelávanie alebo zvýšením účasti určitých kategórií znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím.

15.

Dozorný úrad bude vo svojej analýze posudzovať okrem iného tieto prvky:

16.

Štát EZVO musí preukázať, že pomoc je nevyhnutná a že jej výška je obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie účelu pomoci.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať podľa článku 39 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a musia sa obmedziť na náklady vyplývajúce zo vzdelávacích činností, ktoré by sa bez pomoci neuskutočnili.

Štáty EZVO by mali poskytnúť dôkaz, že výška pomoci nepresahuje tú časť oprávnených nákladov, ktorú si podnik nemôže prisvojiť (7). Intenzity pomoci rozhodne nesmú nikdy prekročiť intenzity stanovené v článku 39 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a budú sa uplatňovať na oprávnené náklady (8).

17.

Ak je pomoc proporcionálna na dosiahnutie účelu pomoci, negatívne účinky pomoci budú pravdepodobne obmedzené a analýza negatívnych účinkov možno nebude potrebná (9). Avšak v niektorých prípadoch, dokonca aj keď je pomoc pre konkrétny podnik potrebná a proporcionálna na zväčšenie rozsahu poskytovaného vzdelávania, môže mať pomoc za následok zmenu správania príjemcu, ktorá značne narúša hospodársku súťaž. V takýchto prípadoch bude dozorný úrad vykonávať dôkladnú analýzu narušenia hospodárskej súťaže. Rozsah narušenia spôsobeného pomocou sa môže meniť v závislosti od charakteristických znakov pomoci a dotknutých trhov (10).

18.

Charakteristické znaky pomoci, ktoré môžu ovplyvniť pravdepodobnosť a rozsah narušenia:

19.

Napríklad schéma na podporu vzdelávania podnecujúca väčšinu podnikov v štáte EZVO všeobecne k väčšiemu vzdelávaniu pracovníkov bude mať pravdepodobne odlišný účinok na trh ako rozsiahla suma pomoci poskytnutá jedinému podniku s cieľom umožniť mu zvýšiť úroveň vzdelania. Takáto rozsiahla pomoc pravdepodobne naruší hospodársku súťaž viac, pretože sa zmenší konkurencieschopnosť konkurentov príjemcu (11). Narušenie bude ešte väčšie, ak náklady na vzdelávanie tvoria v podniku príjemcu vysoký podiel na celkových nákladoch.

20.

Pri posudzovaní charakteristických znakov dotknutého trhu, ktoré môžu poskytnúť oveľa presnejší obraz o pravdepodobnom dosahu pomoci, bude Komisia okrem iného posudzovať:

21.

Štruktúra trhu sa bude posudzovať na základe koncentrácie trhu, veľkosti podnikov (12), významu diferenciácie výrobkov (13) a prekážok pre vstup na trh a jeho opustenie. Po vymedzení relevantného trhu sa vypočítajú trhové podiely a miery koncentrácie. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že čím menej je podnikov, tým väčší je ich podiel na trhu a tým slabšia hospodárska súťaž (14). Ak dotknutý trh vykazuje vysokú koncentráciu, ako aj veľké prekážky pre vstup na trh (15) a príjemca pomoci je na ňom hlavným subjektom, potom je pravdepodobnosť, že konkurenti budú musieť v reakcii na pomoc zmeniť svoje správanie, vyššia.

22.

Pri skúmaní vlastností odvetvia sa dozorný úrad bude venovať aj otázke významu kvalifikovanej pracovnej sily pre podnik, existencii nadmernej kapacity, či ide o rastúce, rozvinuté alebo upadajúce priemyselné trhy, a aké stratégie financovania vzdelávania sa uplatňujú u konkurentov (štátna pomoc, zamestnanci, zamestnávatelia). Pomoc na podporu vzdelávania v upadajúcom priemyselnom odvetví môže napríklad zvýšiť riziko narušenia hospodárskej súťaže tým, že udržiava v chode neefektívny podnik.

23.

Pomoc na podporu vzdelávania môže v osobitných prípadoch viesť k narušeniam hospodárskej súťaže vo vzťahu k vstupu na trh a opusteniu trhu, vplyvu na obchodné toky a vytláčaniu investícií do vzdelávania.

24.

Na trhu s fungujúcou hospodárskou súťažou predávajú podniky výrobky, ktoré prinášajú zisk. Štátna pomoc zmenou nákladov mení ziskovosť, a môže teda ovplyvniť rozhodnutie podniku, či výrobok ponúkne, alebo nie. Napríklad štátna pomoc, ktorou by sa znížili bežné náklady na výrobu, ako sú náklady na vzdelávanie zamestnancov, by mohla podnietiť vstup na trh a umožniť, aby sa na trh dostali výrobky s inak slabou obchodnou perspektívou na úkor efektívnejších konkurentov.

25.

Dostupnosť štátnej pomoci ovplyvní aj rozhodnutie podniku odísť z trhu, na ktorom už pôsobí. Štátna pomoc na podporu vzdelávania by mohla znížiť veľkosť strát a umožniť, aby podnik zostal na trhu dlhšie – čo môže znamenať, že namiesto nich by trh museli opustiť iné, efektívnejšie podniky, ktoré nedostávajú pomoc.

26.

Štátna pomoc na podporu vzdelávania môže spôsobiť, že niektoré oblasti budú mať výhodnejšie výrobné podmienky ako iné. Môže to mať za následok presun obchodných tokov v prospech oblastí, v ktorých sa takáto pomoc poskytuje.

27.

Podniky sú motivované investovať do vzdelávania zamestnancov, aby sa udržali na trhu a dosahovali čo najvyššie zisky. Výška investície do vzdelávania, ktorú je určitý podnik ochotný realizovať, závisí aj od toho, koľko do vzdelávania investujú jeho konkurenti. Podniky, ktoré dotuje štát, môžu znížiť vlastné investície. Naopak, ak pomoc motivuje príjemcu pomoci viac investovať, konkurenti môžu zareagovať znížením vlastných výdavkov na vzdelávanie. Ak príjemcovia pomoci alebo ich konkurenti v snahe dosiahnuť ten istý cieľ investujú do vzdelávania menej v situácii, keď sa pomoc poskytuje, než keď sa neposkytuje, potom takáto pomoc vytláča ich súkromné investície do vzdelávania zamestnancov.

28.

Posledným krokom analýzy je zhodnotenie, do akej miery prevážia pozitívne účinky pomoci nad jej negatívnymi účinkami. Hodnotí sa každý prípad samostatne. Aby sa overila vyváženosť pozitívnych a negatívnych účinkov, bude dozorný úrad tieto účinky posudzovať a celkovo zhodnotí ich dosah na výrobcov a spotrebiteľov na každom dotknutom trhu. Pokiaľ nebudú ľahko dostupné kvantitatívne informácie, dozorný úrad použije na účely posúdenia kvalitatívne informácie.

29.

Ak bude pomoc nevyhnutná, dobre zameraná a primeraná pre konkrétny podnik na zvýšenie jeho činnosti v oblasti vzdelávania a tento nárast v oblasti vzdelávania bude mať väčší prínos pre spoločnosť než pre príjemcu pomoci, je pravdepodobné, že dozorný úrad prijme priaznivejšie stanovisko a pripustí vyšší stupeň narušenia hospodárskej súťaže.