so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a súdneho dvora (3), najmä na jej článok 24,

so zreteľom na článok l ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 2, článok 7 ods. 3, článok 7 ods. 4, článok 7 ods. 5 a článok 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

so zreteľom na usmernenia orgánu (4) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na jej kapitolu 15 o environmentálnej pomoci,

so zreteľom na rozhodnutie orgánu zo 14. júla 2004 o uplatňovaní ustanovení uvedených v článku 27 časť II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky na základe uvedených ustanovení (5) a so zreteľom na tieto pripomienky,

Listom Misie Nórska pri Európskej únii z 5. júna 2003, ktorým postúpila list ministerstva pre ropu a energetiku zo 4. júna 2003, oba listy orgán dostal a zaevidoval 10. júna 2003 (Doc. č. 03-3705-A, prípad č. SAM 030.03006), nórske orgány oznámili zmeny v dvoch existujúcich schémach pomoci, menovite v „Grantovom programe pre zavedenie novej energetickej technológie“ a v „Informačných a vzdelávacích opatreniach v oblasti energetickej účinnosti“ na základe článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Dozorný orgán EZVO (ďalej len „orgán“) listom zo 16. júna 2003 (Dok. č. 03-3789-D) informoval nórske orgány, že v dôsledku toho, že uvedená schéma už nadobudla účinnosť 1. januára 2002, t. j. pred oznámením, opatrenie sa bude posudzovať ako „nezákonná pomoc“ v súlade s kapitolou 6 Procesných a hmotných pravidiel orgánu v oblasti štátnej pomoci (6).

Po viacerých výmenách korešpondencie (7) orgán listom z 18. mája 2005 informoval nórske orgány, že sa v súvislosti s Nórskym energetickým fondom rozhodol začať konanie ustanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Rozhodnutie orgánu č. 122/05/COL o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v Dodatku EHP k nemu (8). Orgán vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu. Orgán dostal jedno vyjadrenie. Listom z 27. septembra 2005 (prípad č. 335569) orgán postúpil toto vyjadrenie nórskym orgánom na pripomienkovanie.

Nórske orgány listom Misie Nórska pri Európskej únii z 15. júla 2005, ktorým postúpili list z 12. júla 2005 od ministerstva pre modernizáciu a list z 11. júla 2005 od ministerstva pre ropu a energetiku predložili pripomienky k rozhodnutiu orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Orgán dostal a zaevidoval uvedené listy 19. júla 2005 (prípad č. 327172).

Ďalšie informácie, najmä správu od odborníka, spoločnosti First Securities, nórske orgány predložili 6. októbra 2005 (prípad č. 345642). Stretnutie nórskych orgánov a orgánu sa uskutočnilo 11. októbra 2005. Nórske orgány e-mailom z 18. novembra 2005 predložili ďalšie informácie (prípad č. 350637). Stretnutie s nórskymi orgánmi sa uskutočnilo 13. februára 2006. Nórske orgány predložili ďalšie informácie 8. marca 2006 (prípad č. 365788).

Nórska vláda vo svojom oznámení oznámila zmeny dvoch existujúcich schém v oblasti energetiky, ktoré boli v prevádzke od rokov 1978/79 v rámci kompetencií Nórskeho riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku (NVE). Prvou schémou bol „Grantový program pre zavedenia novej energetickej technológie“, ktorým nórska vláda poskytla investičnú podporu na zavedenie technológie obnoviteľných zdrojov energie. Druhá schéma, „Informačné a vzdelávacie opatrenia v oblasti energetickej účinnosti“, sa týkala podpory kampaní a kurzov energetickej účinnosti pre priemysel, komerčný sektor a sektor domácností. Schémy sa financovali z rozpočtových príspevkov. Najdôležitejšie oznámené zmeny v schémach sa týkali:

Dňa 1. januára 2002 bol založený Energetický fond a dve uvedené schémy sa v rámci tohto fondu zlúčili. Energetický fond slúži ako mechanizmus financovania pre podporné opatrenia, ktoré pokračujú v rámci nového režimu.

Zatiaľ čo existujúce schémy boli financované grantmi zo štátneho rozpočtu, novozriadený Energetický fond je financovaný nielen grantmi zo štátneho rozpočtu, ale aj prostredníctvom poplatkov zo sadzieb za distribúciu elektriny (čo nie je poplatok za samotnú výrobu energie).

Tento poplatok ustanovuje nariadenie ministerstva pre ropu a energetiku o Energetickom fonde z 10. decembra 2001 (10). Podľa oddielu 3 v spojení s oddielom 2 písm. a) nariadenia o Energetickom fonde každá spoločnosť, ktorej bola udelená licencia podľa oddielu 4-1 zákona o energetike (11) („omsetningskonsesjoner“), pri účtovaní konečnému spotrebiteľovi za odber elektrickej energie zo siete pripočíta k faktúre príplatok 1 øre/kWh (zvýšeným od 1. júla 2004 z pôvodných 0,3 øre/KWh) za každý odber (pozri tiež oddiel 4-4 zákona o energetike).

Držiteľ licencie zaplatí potom príspevok do Energetického fondu v sume 1 øre/kWh vynásobenej množstvom energie, za ktorú je konečnému spotrebiteľovi rozvodnej siete vystavená faktúra. Ako možno vidieť z tabuľky v oddiele I.7 tohto rozhodnutia, Energetický fond bol v čoraz väčšej miere financovaný len týmto poplatkom. To však nevylučuje možnosť, že Energetický fond by mohol v budúcich rokoch znovu získať rozpočtové prostriedky.

Dňa 22. júna 2001 bol zriadený administratívny orgán Enova SF (12). Enova je novým administratívnym orgánom organizovaným ako štátny podnik (statsforetak, SF) (13). Vlastní ho nórsky štát prostredníctvom ministerstva pre ropu a energetiku. Enova je v prevádzke od 1. januára 2002, t. j. od dátumu, keď bol založený Energetický fond.

Hlavnou úlohou Enovy je realizovať schémy podpory, spravovať Energetický fond a dosiahnuť ciele energetickej politiky, ktoré nórsky parlament schválil v roku 2000. Tieto hlavné úlohy sú ďalej špecifikované v Dohode medzi nórskym štátom (ministerstvom pre ropu a energetiku) a orgánom Enova SF (ďalej len „Dohoda“) (14). Podľa vlastného opisu Enovy „založenie orgánu Enova SF signalizuje zmenu v organizácii a realizácii nórskej politiky v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie“.

Národným právnym základom pre podporné opatrenia je rozhodnutie parlamentu z 5. apríla 2001 (15) opierajúce sa o návrh ministerstva pre ropu a energetiku z 21. decembra 2000 (16). Rozhodnutím Parlamentu sa mení a dopĺňa zákon o energetike z 29. júna 1990 č. 50 (Energiloven). Hlavné úlohy Enovy sú špecifikované v uvedenej dohode medzi ministerstvom a Enovou.

Ďalej je relevantné novoprijaté nariadenie č. 1377 z 10. decembra 2001, ktoré sa týka poplatku zo sadzby za distribúciu elektriny (Forskrift om innbetaling av påslag på nettariffen til Energifondet). Nariadenie o Energetickom fonde (Vedteker for energifondet) zaraďuje Energetický fond do sféry pôsobnosti ministerstva pre ropu a energetiku a stanovuje jeho správu Enovou.

Utvorenie zlúčených schém v rámci novozriadeného Energetického fondu a administratívneho orgánu Enova sa uskutočnilo s cieľom dosiahnuť nákladovo efektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov na opatrenia spojené s úsporami energie a na výrobu energie nepoškodzujúcej životné prostredie. Enova a Energetický fond majú dosiahnuť nové ciele v oblasti energetiky, ktoré schválil parlament (17).

Podľa uvedenej dohody úspory energie a nová, životné prostredie nepoškodzujúca energia dosiahnu spolu ku koncu roka 2010 najmenej 12 TWh, z čoho

Dohoda stanovuje ako vedľajší cieľ, že prostriedky fondu musia prispieť k úsporám energie a k novým, životné prostredie nepoškodzujúcim zdrojom energie, čo dovedna vytvorí ku koncu roka 2005 najmenej 5,5 TWh (pôvodne 4,5 TWh). Podporením nových foriem obnoviteľnej energie a prispievaním k vyšším úsporám energie sa chce Nórsko stať menej závislým od prevažujúceho zdroja používaného na výrobu elektriny, od vodnej energie. Údaje, ktoré oznámili nórske orgány, svedčia o súčasnej závislosti Nórska od využívania vodnej energie, a to i napriek rastúcemu využívaniu veternej energie a elektriny z tepelných elektrární v posledných rokoch.

Enova môže poskytnúť investičnú podporu systémom úspory energie a na výrobu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj úvodnú investičnú pomoc pre nové energetické technológie.

Úroveň subvencovania sa stanovuje technickým a finančným ohodnotením každého projektu. Prioritu dostávajú tie projekty, ktoré dávajú najvyšší počet kilowatthodín (kWh), usporených alebo vyrobených, na jednu subvencovanú NOK. To vedie k súťaži projektov o získanie verejných finančných prostriedkov, ktorej cieľom je vybrať najefektívnejší projekt.

Výzvy na predloženie návrhov projektov sa vyhlasujú v hlavných celoštátnych a regionálnych novinách najmenej dva razy za rok a pre väčšinu programov štyrikrát za rok.

Pokiaľ ide o investičnú podporu na výrobu a využívanie obnoviteľnej energie, Nórsko podporuje energetické projekty, ktoré sú definované v článku 2 smernice 2001/77/ES (18) ako obnoviteľné zdroje energie (pozri bod 7 usmernení orgánu o štátnej pomoci týkajúcej sa environmentálnej pomoci, ďalej len „usmernenia o environmentálnej pomoci“, ktorý sa vzťahuje na veternú a slnečnú energiu, geotermálnu energiu, energiu vĺn, prílivovú energiu a na vodné elektrárne s výkonom menej ako 10 MW, ako aj na biomasu). Vodná energia, ktorá – ako sa uvádza – je tradičným zdrojom používaným v Nórsku na výrobu elektriny, zatiaľ ešte nedostala žiadnu podporu (19). Finančné prostriedky na zavedenie zemného plynu nie sú súčasťou Energetického fondu (20).

Enova považuje nasledujúce projekty za projekty, ktoré spĺňajú podmienky podpory zo všeobecného hľadiska: veterná energia, bioenergia, prílivová energia, geotermálna energia, energia oceánskych vĺn. Slnečná energia zahŕňa pasívne solárne systémy v budovách, solárne vykurovacie systémy a FV (fotovoltickú) výrobu.

Pokiaľ ide o pojem „bioenergia“, nórske orgány vysvetlili, že tento termín sa používa pre obnoviteľnú energiu (elektrinu alebo teplo) založenú na biomase, ako to definuje smernica 2001/77/ES. Bioenergia je širší pojem ako biomasa a vzťahuje sa napr. na projekty, ktoré menia biomasu na elektrinu a/alebo teplo na rozdiel od projektov v oblasti biomasy, ktoré sa týkajú len výroby a spracovania samotnej biomasy. Takéto projekty závisia od osobitných investícií do rezervnej a špičkovej kapacity založenej na iných zdrojoch energie. Preto by sa investičné náklady v týchto projektoch mohli vzťahovať nielen na biomasu, ale aj na ďalšie zdroje energie popri biomase. Orgán si uvedomuje, že by sa mohli vyskytnúť situácie, v ktorých by bioenergia pozostávala len čiastočne z biomasy.

Nórske orgány špecifikovali, že pojem „používania“ obnoviteľných zdrojov energie bude zahŕňať situácie, v ktorých sa investície uskutočňujú na vnútornú výrobu, čo znamená, že výrobca a spotrebiteľ predstavujú ten istý subjekt (čo nastáva často v prípade výroby tepla).

Enova vypočítava podporu, ktorú možno poskytnúť projektu, ako diskontovanú súčasnú hodnotu rozdielu medzi bežnými výrobnými nákladmi projektu a bežnými príjmami na základe trhovej ceny relevantného zdroja energie. Inými slovami, používa výpočet čistej súčasnej hodnoty (ďalej len „výpočet ČSH“).

Na voľbu trhovej ceny nórske orgány rozlišujú medzi tromi rozdielnymi situáciami:

Po prvé, berú do úvahy prípad výroby obnoviteľnej energie, ktorá sa privádza do prenosovej siete, a preto konkuruje tradičnej výrobe elektriny uvádzanej na burze energií Nordpool. Toto sa vzťahuje na veternú energiu, bioenergiu, energiu z odpadu, slnečnú energiu, prílivovú energiu a energiu oceánskych vĺn a ceny uvádzané na burze Nordpool slúžia ako referenčné hodnoty. Na burze energií Nordpool možno zaznamenať jednak okamžité ceny a jednak vopred stanovené ceny do troch rokov. Keďže investície sa zakladajú na očakávaniach budúcich cien elektriny, Enova odkazuje na termínované zmluvy, ktoré sú obchodované denne. Aby sa vylúčilo náhodné kolísanie cien, používa sa šesťmesačný priemer posledných obchodovateľných termínovaných zmlúv. Cena sa určuje k dátumu predloženia projektovej žiadosti, ktorý nastáva štyrikrát ročne.

Druhým prípadom je prípad tepla z diaľkového vykurovania, ktoré sa rozvádza v miestnej rozvodnej sieti a konkuruje teplu z fosílnych palív alebo z elektriny. V tejto situácii Enova odkazuje na aktuálnu zmluvnú cenu (21), ktorú platí odberateľ (cena bežnej energie – z fosílnych palív a elektriny).

Tretí scenár sa vzťahuje na výboru energie, ktorá sa neprivádza do žiadnej rozvodnej siete (napr. výroba energie na mieste založená na zvyškovej pare, ktorá sa neprivádza do energetickej siete). V tomto prípade sa používa cena, s ktorou sa odberateľ stretáva na trhu vrátane daní.

Cieľom schémy pomoci je podnietiť investovanie do obnoviteľných druhov energie, ktoré by sa inak neuskutočnilo v dôsledku toho, že cena energie, ktorú možno získať na trhu, nepokrýva náklady, a teda spôsobuje, že čistá súčasná hodnota je záporná. Z tohto dôvodu, podľa nórskych orgánov, dotácia bude len kompenzovať mimoriadne náklady na výrobu obnoviteľnej energie. Okrem toho, podpora, ktorú poskytuje Enova, nesmie prekročiť sumu považovanú za nevyhnutnú na spustenie projektu, t. j. na podnietenie kladného investičného rozhodnutia.

Podľa informácií orgánu však pri založení Energetického fondu a orgánu Enova neboli žiadne presné informácie, kedy by sa mal efekt spúšťania považovať za dosiahnutý. Napríklad sa nešpecifikovalo, kedy by projekt dosiahol – so zahrnutím podpory z Energetického fondu – nulovú čistú súčasnú hodnotu. Nepochybne sa uskutočnili analýzy s cieľom zistiť, kedy by projekt prestal vytvárať stratu. Nejestvovali však žiadne explicitné obmedzenia, ktoré by bránili štátnej podpore presahujúcej túto hranicu. Ako sa ďalej ilustruje v rozhodnutí orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania, podpora, ktorú poskytuje Enova, by v niektorých prípadoch mohla viesť k podpore projektu, čo by vyústilo do vypočítanej kladnej čistej súčasnej hodnoty (22).

Keď sa projektom udelí podpora, Enova a príjemca pomoci uzatvoria zmluvu o pomoci, ktorá upravuje podmienky, za ktorých sa uskutoční jej vyplatenie. Výplaty sa môžu upravovať v súlade s každým znížením nákladov počas obdobia výstavby. Po zrealizovaní investície dochádza k sledovaniu zrealizovaných nákladov v porovnaní s nákladmi odhadnutými v žiadosti. Ak sa tieto faktory líšia v prospech žiadateľa, orgán Enova môže upraviť finančnú pomoc smerom nadol s cieľom odzrkadliť aktuálnu nákladovú štruktúru (23).

Základ pre požiadavku spúšťania zahŕňa primeranú návratnosť kapitálu. Použitá diskontná sadzba bola pre všetky projekty stanovená pri hodnote 7 % ročne (nominálna sadzba pred zdanením), ku ktorej sa pripočítal určitý počet percentuálnych bodov ako riziková prémia. Nórska vláda konštatovala, že Enova bude vo svojej analýze vychádzať z teoretických hodnôt navrhnutých vo verejných správach uznávaných vládnych inštitúcií v Nórsku, pričom sa riziková prémia bude pohybovať v rozmedzí od 2,5 do 4,5 % v závislosti od druhu energie a projektu.

V súlade s oznámeným systémom (24) sa podpora pre investovanie do opatrení na úsporu energie vypočíta podľa tej istej metódy výpočtu čistej súčasnej hodnoty, aká sa používa pre projekty obnoviteľnej energie.

V tejto kategórii Enova podporuje technológie, ktoré ešte potrebujú určitý vývoj a ktoré je potrebné ďalej testovať skôr, ako sa stanú ekonomicky životaschopnými, hoci už prešli etapou výskumných a vývojových projektov, na ktoré sa vzťahuje kapitola 14 usmernenia orgánu o štátnej pomoci, ktorá je venovaná pomoci na výskum a vývoj. Príkladmi takýchto technológií sú zariadenia na využívanie energie prílivov alebo vĺn. Projekty môžu byť zamerané na dosiahnutie energetickej účinnosti alebo na podporenie výroby obnoviteľnej energie.

Počas formálneho zisťovania nórske orgány vysvetlili, že táto kategória by sa mohla považovať za podkategóriu investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie a na úsporu energie opísanú vyššie. V minulosti sa 95,3 % podporených projektov v rámci tejto kategórie týkalo výroby obnoviteľnej energie a 4,3 % sa týkalo opatrení na úsporu energie (25).

Enova podpísal s Nórskou radou pre výskum dohodu o „zavedení inovatívnych riešení v oblasti energetiky“ zameraných na úsporu energie a výrobu tepla zo slnečnej energie a biomasy. Podľa nórskych orgánov táto dohoda nepredstavuje novú schému pomoci, ale iba zvýšené zameranie na oblasť, v ktorej sa očakáva, že spolupráca medzi Enovou a radou pre výskum prinesie synergické efekty. Podľa nórskych orgánov tento mechanizmus funguje ako spoločná vstupná brána pre projekty, ktoré by sa mohli buď nachádzať v predkonkurenčnej etape (a teda by mohli získať podporu od rady pre výskum), alebo vytvárať príjmy (a mohli by získať podporu od Enovy). Projekt nedostane finančné prostriedky od obidvoch podporných subjektov. Nórske orgány však podčiarkujú, že kumulovanie pravidiel v každom prípade zaručuje, že oddiel G (66) usmernení o environmentálnej pomoci sa musí rešpektovať. V tomto oddiele usmernení o environmentálnej pomoci sa uvádza, že podpora podľa týchto usmernení sa nemôže spájať s inými formami štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak takéto prekrývanie vytvára intenzitu pomoci vyššiu, ako ustanovujú usmernenia o environmentálnej pomoci.

Keďže Enova má podporovať len projekty, ktoré vytvárajú príjem, tento orgán používa uvedený výpočet čistej súčasnej hodnoty rovnako aj na podporu nových technologických projektov. Príjmy projektov sa zakladajú na výrobe elektriny a tepla na predaj, čo podľa nórskych orgánov predstavuje príjmy, na základe ktorých možno na projekty uplatniť metódu výpočtu čistej súčasnej hodnoty.

Enova ponúka podnikom aj bezplatné poradenské a konzultačné služby na dosiahnutie energetickej účinnosti. Účelom tejto podpory je zvýšiť počet podnikov, ktoré vykonávajú audity a analýzy energetiky, a pomôcť im znížiť príslušné náklady. Ako bolo oznámené, tieto služby neboli právne obmedzené ani na pomoc pod prahom dne minimis, ani na pomoc malým a stredným podnikom. Boli cielené na určité podniky. V texte programu na rok 2003 bola cieľová skupina opísaná ako vlastníci súkromných a verejných budov s celkovou plochou povrchu nad 5 000 štvorcových metrov a priemyselné podniky, ako aj nájomcovia veľkých plôch. Od roku 2003 Enova prideľovala firmám peniaze skôr na nákup takýchto poradenských a konzultačných služieb než na samotné poskytovanie služieb.

Nórske orgány zdôrazňujú, že podpora v rámci týchto programov by sa mala odlišovať od vyučovacích a vzdelávacích programov. Je to spôsobené tým, že finančné prostriedky sa poskytujú spoločnostiam priamo na vykonávanie energetických auditov a analýz energetiky a na identifikáciu buď investícií do úspor energie alebo zmien v správaní sa v rámci podnikov. Orgán bude preto v tomto rozhodnutí posudzovať túto podporu oddelene. Nórske orgány ďalej tvrdia, že programy sú podobné energetickým auditom v rámci fínskej schémy schválenej Komisiou (26).

V minulosti sa mohli poskytovať granty, ktoré pokrývali až 50 % oprávnených nákladov. Podľa nórskych orgánov sa od 1. januára 2004 poskytuje podpora len na 40 % oprávnených nákladov.

Enova prevádzkuje informačnú linku pomoci v energetike, prostredníctvom ktorej sa informácie a rady poskytujú bezplatne každému, kto má záujem o dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti. Keďže Enova nemá kapacitu na to, aby sama vykonávala tieto činnosti, nórske orgány uvádzajú, že služby boli uvedené do súladu s pravidlami verejného obstarávania. Enova nerozhoduje sama o tom, komu sa takéto rady a informácie majú poskytovať.

Až do 1. januára 2003 Enova ponúkala široko propagovaný program, podľa ktorého sa otázkami týkajúcimi sa energetickej účinnosti, ktoré vyžadujú konkrétne sledovanie v domácnostiach a podnikoch na mieste, zaoberalo dvadsať regionálnych centier účinnosti, ktoré v tejto oblasti zastupovali orgán Enova. Podpora sa poskytovala bezplatne a na každú žiadosť boli vyhradené približne dve hodiny. Nórske orgány konštatujú, že Enova nevyužívala voľnosť rozhodovania podľa vlastného uváženia ohľadne príjemcov, ktorým sa má poskytovať táto služba.

V prípade vzdelávacích opatrení sa treba zmieniť o programoch uvedených ďalej. Nórske orgány zdôrazňujú, že hospodárska súťaž medzi ponúkajúcimi subjektmi a nákladová efektívnosť projektov sú veľmi dôležité.

Až do 1. januára 2005 Enova poskytovala program (27) zameraný na vývoj učebného materiálu a študijných koncepcií s cieľom stimulovať a zachovávať v spoločnostiach poznatky týkajúce sa obnoviteľných druhov energie. Program bol organizovaný ako proces ponukového konania a Enova uhradila 50 % celkových nákladov spojených s vypracovaním projektu. Cieľom programu bolo stimulovať vývoj učebného materiálu o energetickej účinnosti (kníh, softvéru atď.), ako aj podporiť rozvoj kurzov súvisiacich s energetikou, napr. na vysokých školách alebo vyvíjaných odbormi, atď. Program bol otvorený pre verejné, súkromné a neziskové subjekty. Text programu na roky 2003 a 2004 obsahoval zoznam, podľa ktorého sa určovali priority (napr. projekty pre stavebníctvo, projekty zahŕňajúce verejné/súkromné partnerstvá a projekty, ktoré sa mali obchodovať do 1. augusta 2003). V prípade programu na rok 2003 bolo doplňujúce vzdelávanie zamerané najmä na vysoké školy, odbory, obchodné organizácie a súkromných vzdelávacích operátorov (1. fáza) a na architektov, dodávateľov, podnikateľov a ďalší personál pracujúci s energetickými systémami v komerčných budovách (2. fáza), alebo na stavebníctvo (text programu na rok 2004).

V záujme propagácie vzdelávacieho programu na rok 2004 Enova ponúkla program na vypracovanie vzdelávacích kurzov v energetike pre odborných pracovníkov a technikov. Tento program bol organizovaný prostredníctvom verejnej súťaže. Enova zaplatila tento kurz len prvým 50 osobám, ktoré ho mali absolvovať. Podľa nórskych orgánov sa táto podpora poskytla priamo jednotlivcom a nie podnikom.

Uvedené programy zamerané na učebný materiál sa skončili 31. decembra 2004. Podľa nórskych orgánov by mal orgán o nových programoch informovaný. Podporu v rámci programu dostalo celkovo 33 projektov. Nórske orgány konštatujú, že niektoré projekty mohli spadať do prahu de minimis. Okrem toho, určitú podporu dostali subjekty verejného sektoru, vysoké školy a ďalšie vzdelávacie subjekty a neziskové organizácie. Nórske orgány tvrdia, že v prípade týchto subjektov sa podpora, ktorú poskytla Enova, netýkala hospodárskej činnosti vykonávanej podnikom spadajúcim do sféry pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ale bola to skôr podpora vzdelávacej činnosti

Schéma ako taká neobsahuje žiadne obmedzenia určujúce, že pomoc by sa mala poskytovať len určitým druhom subjektov alebo činností. Nevyžaduje ani, že podpora by nemala prekročiť prah de minimis, ako je stanovené v akte uvedenom v bode 1 písm. e) prílohy XV k Dohode o EHP (28). Podpora nebola obmedzená ani na malé a stredné podniky (29), ako je stanovené v akte uvedenom v bode 1 písm. f) prílohy XV k Dohode o EHP, ani nebola štruktúrovaná tak, aby spĺňala požiadavky aktu uvedeného v bode 1 písm. d) v prílohe XV k Dohode o EHP (30) (pomoc vzdelávaniu).

Okrem toho, Enova prevádzkuje program zameraný na zvýšenie zručností plánovania v energetike v orgánoch miestnej správy, najmä v oblasti verejného plánovania a územného plánovania v súlade s nórskym zákonom o plánovaní a výstavbe. Program, ktorý sa ponúka bezplatne, je zameraný na rozhodovacie subjekty vysokej úrovne a na odborných pracovníkov v orgánoch miestnej správy. Nórske orgány konštatujú, že Enova vykonáva hodnotenie, či orgán miestnej správy poskytuje službu v rámci hospodárskej súťaže s inými prevádzkovateľmi na trhu. Ak áno, takáto činnosť nebude podporená.

6. Príjemcovia pomoci/intenzity pomoci pre investičnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie

Zisťovanie orgánu súvisí s prebiehajúcou schémou pomoci. Preto v rámci tohto rozhodnutia nemožno s konečnou platnosťou určiť potenciálnych príjemcov pomoci a ich označenie je teda len indikatívne. Nórske orgány vo svojom liste z 15. júla 2005 označili až do konca roku 2004 celkovo 236 príjemcov pomoci na energetický audit a investície (posledne menovaná bola určená len na výrobu obnoviteľnej energie a opatrenia na úsporu energie), ktorí dostali štátnu pomoc presahujúcu prah de minimis, pričom nešlo o pomoc verejným subjektom na vykonávanie ich verejných funkcií. Nórske orgány ďalej označili 33 projektov podporených v rámci vzdelávacieho programu/programu zameraného na učebný materiál.

Nórske orgány tvrdia, že ďalších odhadovaných 875 projektov sa týka buď podpory pre verejné subjekty, alebo podpory na nákup určitých služieb orgánom Enova v súlade s pravidlami verejného obstarávania.

Pre projekty obnoviteľnej energie nórske orgány predložili túto tabuľku, v ktorej je uvedená intenzita pomoci opierajúce sa o celkové investičné náklady, ktorá bola poskytnutá na projekty obnoviteľnej energie rokoch 2002 – 2004:

Dohoda na roky 2002 – 2005 (pozri oddiel I.2.3 tohto rozhodnutia) bola predĺžená do konca roku 2006. Ráta sa s tým, že dohoda bude ďalej predĺžená do 31. decembra 2010. Nórske orgány predložili tento prehľad rozpočtu schémy:

Pokiaľ ide o kumulovanie podpory, ktorú udelila Enova, s inými formami vládnej podpory, orgán uvádza, že projekty môžu v zásade dostávať pomoc z iných zdrojov. Nórske orgány v oznámení konštatovali, že zabezpečia, aby poskytovaná pomoc nikdy neprekročila prah uvedený v oddiele G. (66) usmernení o environmentálnej pomoci. Ako už bolo uvedené, tento oddiel stanovuje, že pomoc schválená podľa usmernení o environmentálnej pomoci sa nemôže spájať s inými formami štátnej pomoci, ak má takéto prekrývanie za následok intenzitu pomoci, ktorá je vyššia než intenzita pomoci stanovená v usmerneniach o environmentálnej pomoci. Žiadatelia musia vyrozumieť Enovu, ak predložili žiadosti o doplnkovú štátnu pomoc.

Nórske orgány s cieľom dosiahnuť zlučiteľnosť systému s environmentálnymi usmerneniami navrhli niektoré zmeny a doplnenia svojho systému, ktoré sú uvedené ďalej. Počas zisťovania orgánu nórske orgány začali realizovať tieto zmeny a doplnenia.

9.1. Zmeny a doplnenia pre investičnú podporu týkajúcu sa výroby obnoviteľnej energie

1. Nórsko obmedzí podporu projektov, ktoré spadajú do rámca definície obnoviteľných zdrojov energie v článku 2 písm. a) a písm. b) (pre biomasu) smernice 2001/77/ES. Okrem toho pre existujúce vodné elektrárne sa neposkytne žiadna podpora.

2. Výška pomoci sa vypočíta podľa metódy výpočtu čistej súčasnej hodnoty založenej na rozdiele medzi výrobnými nákladmi a trhovou cenou. Pomoc sa poskytne vo forme paušálnej sumy. Použitá metóda je uvedená nižšie (ilustrovaná na príklade aktuálneho projektu veternej energie, sumy sú vyjadrené v NOK):

Vzorový výpočet sa v porovnaní s oznámeným systémom bude zakladať na „oprávnených“ investičných nákladoch a nie na úplných nákladoch. Ako konštatovali nórske orgány, finančné náklady, rôzne náklady a náklady na odškodnenie nie sú zahrnuté do oprávnených nákladov, aspoň nie od 1. januára 2004.

3. Trhová cena za elektrinu použitá v uvedenom výpočte sa prevezme z relevantných cien Nordpoolu. V prípade diaľkového vykurovania to bude relevantná cena, s ktorou musí rátať konečný spotrebiteľ nafty alebo elektriny (podľa toho, ktorá je nižšia), keď sa prijme rozhodnutie o štátnej podpore. Ak je ekonomika projektu založená na veľkoodberateľských zmluvách, v ktorých sa ceny odchyľujú od badateľnej ceny elektriny a nafty pre konečného spotrebiteľa, zmluvnými cenami bude relevantná cena. Pokiaľ ide o výrobu elektriny, ktorá sa neprivádza do elektrickej siete, použije sa cena pre konečného spotrebiteľa vrátane dane.

4. Pomoc môže pokrývať primeranú návratnosť kapitálu. Diskontnú sadzbu a rizikovú prémiu bude pre Enovu určovať externý expert pre každé príslušné odvetvie obnoviteľnej energie.

Treba poznamenať, že nórske orgány predložili orgánu správu, ktorú vypracoval určený nezávislý expert, spoločnosť First Securities ASA (34). Expert používa model určenia ceny kapitálu (35) a vypočítané diskontné sadzby vo výške 7 % pre veternú energiu, 6 % pre diaľkové vykurovanie, využívanie bioenergie a energie. Výpočet sa chápe ako rámec, ktorý umožňuje orgánu Enova diskutovať o využití ekvitných diskontných sadzieb pre jednotlivé projekty. Konkrétne, takzvaná beta hodnota by mohla byť väčšmi závislá od rizík projektu (36) a viesť k vyšším diskontným sadzbám.

Nórske orgány budú každoročne preskúmavať a aktualizovať úrokovú sadzbu a rizikovú prémiu. Ak dôjde k nečakaným zmenám, ktoré významne ovplyvnia diskontnú sadzbu, ktorá sa vyskytne medzi ročnými aktualizáciami, nórske orgány uskutočnia príslušnú mimoriadnu úpravu diskontnej sadzby. Toto sa však vzťahuje len na prípad, ak existuje dôvod domnievať sa, že zmena má trvalý charakter.

5. Oprávnené investičné náklady sú náklady uvedené v rozhodnutí Komisie č. 75/2002 – Fínsko (37). Nórske orgány konštatujú, že Enova akceptuje od 1. januára 2005 len tieto náklady ako oprávnené.

6. Nebude sa poskytovať žiadna pomoc presahujúca sumu nevyhnutnú na spustenie projektu. To znamená, že v prípade zápornej čistej súčasnej hodnoty vyplývajúcej z výpočtu čistej súčasnej hodnoty, ktorá sa vypočíta v súlade s parametrami stanovenými v bode (2), štátna podpora sa poskytne len na zabezpečenie toho, aby projekt nemal žiadne straty, t. j. aby sa čistá súčasná hodnota rovnala nule.

7. Projekt s vypočítanou nulovou sadzbou alebo kladnou čistou súčasnou hodnotou bez pomoci nebude oprávnený na žiadnu pomoc.

8. Podpora udeľovaná v rámci tejto schémy, s výnimkou podpory na biomasu, nikdy neprekročí prah stanovený v rámci oddielu D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci. Oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci obmedzuje podporu na rozdiel medzi trhovou cenou a výrobnými nákladmi, ktorého maximálna hodnota sa zistila pri odpisovaní elektrárne, na základe čoho sa odpisovanie elektrárne má chápať len ako investičné náklady. Pomoc sa môže vzťahovať aj na primeranú návratnosť, ak môže Nórsko preukázať, že je to nevyhnutné vzhľadom na slabú konkurencieschopnosť niektorých obnoviteľných zdrojov energie.

9. V rámci metodiky Enovy na výpočet úrovní pomoci bude maximálna výška pomoci, ktorú poskytne Enova, obmedzená na investičné náklady. Projekty, ktoré v čase investovania generujú záporné EBITDA (38) za bežných prevádzkových podmienok, nebudú oprávnené na vôbec žiadnu pomoc. Diskontná sadzba použitá na tento účel bude diskontná sadzba, ktorú používa Enova, ako sa uvádza v bode (4) oddielu 9.1 tohto rozhodnutia.

10. V prípade biomasy možno poskytnúť operatívnu pomoc presahujúcu investičné náklady. Za žiadnych okolností sa však neposkytne väčšia operatívna pomoc ako tá, ktorá sa predpokladá v oddiele D.3.3.1 (55) (39) usmernení o environmentálnej pomoci.

11. Pre podporu v rámci systému bude biomasa definovaná ako „biologicky rozložiteľná frakcia výrobkov, odpadu a rezíduí z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľná frakcia priemyselného a komunálneho odpadu“ (pozri článok 2 písm. b) smernice 2001/77/ES). V prípade podpory bioenergie, ktorá obsahuje iné zdroje ako biomasu, operatívna pomoc stanovená v bode (10) sa poskytuje len na tú časť, ktorá obsahuje biomasu. Podpora ostatných častí bola obmedzená na investičnú podporu definovanú v bode (5).

Nórske orgány predložili aj tieto údaje o prevádzkových nákladoch na výrobu obnoviteľnej a štandardnej energie:

Pokiaľ ide o oznámený systém, nórske orgány tvrdia, že výpočet čistej súčasnej hodnoty sa má akceptovať aj pre výpočet podpory pre opatrenia na úsporu energie. Nórske orgány však navrhli tieto zmeny v budúcom uplatňovaní podporných opatrení na úsporu energie:

Nórske orgány vypočítajú výšku investičnej pomoci pre opatrenia na úsporu energie podľa oddielu D.1.3 (25) (40) usmernení o environmentálnej pomoci v spojení s oddielom D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci, t. j. investičné náklady na projekt budú striktne obmedzené na dodatočné investičné náklady nevyhnutné na splnenie environmentálnych cieľov. To znamená, že investičné náklady na úsporu energie sa budú porovnávať s nákladmi na technicky porovnateľnú investíciu, ktorá neposkytuje rovnakú mieru ochrany životného prostredia. V prípadoch investovania do doplnkového zariadenia a postupov so žiadnou inou funkciou, než je úspora energie, keď nejestvuje žiadna alternatívna porovnateľná investícia, sú porovnateľné investičné náklady stanovené na nule. Náklady na nahradenie strojov s cieľom splniť požadované nórske normy nie sú oprávnené na podporu.

Nórske orgány vyhlasujú, že projekty nových technológií, pokiaľ ide o projekty obnoviteľnej energie, sa majú podporovať v súlade s pravidlami na podporu výroby a využívania obnoviteľných zdrojov energie (metóda čistej súčasnej hodnoty). Pokiaľ ide o energeticky účinné technológie, budú sa uplatňovať mechanizmy výpočtu úspory energie. Podpora bude okrem iného zahŕňať projekty, ktoré sa predtým testovali len v laboratóriách, majú obmedzené využitie alebo sa vyvíjajú za podmienok odlišných od podmienok v Nórsku a potrebujú úpravu.

Predsúťažné projekty spadajúce do usmernení orgánu o štátnej pomoci na výskum a vývoj budú oznamované jednotlivo. Projekty, ktoré predstavujú vylepšenie existujúcich výrobkov alebo výrobného programu, sa nebudú podporovať. To isté platí pre projekty, ktoré sa už začali realizovať, alebo pre ktoré sa prijalo rozhodnutie o ich začatí.

Nórske orgány potvrdili, že programy zamerané na učebný materiál a koncepcie štúdia, vzdelávacie kurzy pre technických zamestnancov a pokračovanie na mieste sa skončili k 1. januáru 2005. Ak sa budú tieto alebo podobné projekty realizovať v budúcnosti, orgán bude o nich vyrozumený v predstihu.

Nórske orgány ďalej potvrdili, že programy odbornej prípravy pre verejné subjekty sa týkajú len verejných funkcií orgánov miestnej správy (pozri tiež oddiel I.5.6 tohto rozhodnutia).

Nórske orgány ďalej potvrdili, že podpora sa uplatňuje nediskriminačným spôsobom aj na zahraničných investorov, ktorí musia pravidelne podávať orgánu správy a uplatňovaní tejto schémy. Nórske orgány predložili orgánu zoznam obsahujúci osem príkladov zahraničných prevádzkovateľov, ktorí dostali podporu v rámci energetického fondu.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania zastával názor, že opatrenia týkajúce sa úspory energie, podpory na nové energetické technológie a podpory na investovanie do výroby obnoviteľnej energie predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Pokiaľ ide o informačné a vzdelávacie opatrenia (vrátane poradenských a konzultačných služieb), orgán poznamenal, že s výnimkou informačnej linky pomoci a prípadne prehliadok na mieste mal fond rozsiahle možnosti konať podľa vlastného uváženia. Okrem toho, orgán konštatoval, že toto konanie podľa vlastného uváženia viedlo k tomu, že podporné opatrenia sa premenili skôr na selektívne ako na všeobecné opatrenia. Ukázalo sa, že všetky opatrenia narušili, alebo hrozilo, že narušia hospodársku súťaž a ovplyvnia obchod medzi zmluvnými stranami. Keďže pomoc súvisiaca s energetickým fondom nebola orgánu včas oznámená, táto pomoc predstavovala nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Pokiaľ ide o posúdenie zlučiteľnosti, orgán rozlišoval medzi oznámeným energetickým fondom a systémom so zmenami a doplneniami, ktoré navrhli nórske orgány.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyjadril pochybnosti o tom, či investičná podpora na výrobu obnoviteľnej energie môže byť opodstatnená na základe usmernení o environmentálnej pomoci. Orgán zdôraznil najmä, že podpora sa nezakladala na metodike „dodatočných nákladov“ uvedenej v oddiele D 1.3 (27) a oddiele D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci. Identifikoval skôr potrebu pomoci vykonaním výpočtu čistej súčasnej hodnoty projektu. Orgán konštatoval, že nejestvovali žiadne dostatočné záruky, že budú podporené len náklady súvisiace s investíciami. Ďalej, neexistoval žiadny mechanizmus, ktorý by zabránil akejkoľvek nadmernej kompenzácii. V prípade opatrení na úsporu energie orgán zdôraznil, že usmernenia o environmentálnej pomoci, na rozdiel od projektov obnoviteľnej energie, striktne trvali na podpore vo výške 40 % oprávnených investičných nákladov. Pri výpočte čistej súčasnej hodnoty, ktorý uplatňovali nórske orgány, nebolo isté, či sa tento prah bude dodržiavať. V prípade projektov energetických technológií, ako aj energetických auditov orgán požadoval viac informácií. K podpore na informačné a vzdelávacie opatrenia orgán poznamenal, že schéma pomoci v tejto súvislosti nebola obmedzená na podporu de minimis (aj keď podpora pre niektoré projekty mohla zostať pod prahom), alebo bola obmedzená na malé a stredné podniky. Na základe toho orgán v rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania dospel k prvotnému záveru, že oznámený systém nebol zlučiteľný s ustanoveniami EHP o štátnej pomoci.

Orgán sa vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania zaoberal aj zmenami a doplneniami, ktoré navrhli nórske orgány. Konštatoval, že bude ďalej skúmať, či možno akceptovať nórsku metódu zakladať podporu na výpočte čistej súčasnej hodnoty príslušného projektu, ak sa nórske orgány rozhodli obmedziť podporu na rozdiel medzi trhovou cenou a výrobnými nákladmi, pozri oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci. Orgán sa zaoberal aj otázkou, ako budú nórske orgány v praxi uplatňovať požiadavku tretej vety oddielu D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci. Tento oddiel predpisuje, že žiadna ďalšia energia, ktorú vyrobila elektráreň, akonáhle dostala podporu, už nebude spĺňať podmienky na poskytnutie ďalšej pomoci. Orgán ďalej vyjadril pochybnosti o podpore projektov, ktorých čistá súčasná hodnota bude stále záporná v dôsledku vysokých prevádzkových nákladov potom, čo dostali podporu od Enovy.

Orgán si nemohol utvoriť konečný názor na podporu pre nové energetické technológie a vzdelávacie opatrenia ani na poradenské a konzultačné služby (energetické audity).

Orgán dostal od tretích strán jednu pripomienku k svojmu rozhodnutiu začať konanie. Nemecké ministerstvo pre životné prostredie, zachovanie prírody a jadrovú bezpečnosť vyhlasuje, že nejestvuje žiadna možnosť jasne identifikovať relevantný trh a zistiť, či podporené podniky budú skutočne konkurovať nepodporeným podnikom a či získajú nejakú výhodu. Nemecké ministerstvo ďalej tvrdí, že zásada určovania dodatočných nákladov na výrobu obnoviteľnej energie nie je veľmi vhodná na stanovenie výšky pomoci, pokiaľ nejestvuje žiadna všeobecne uplatniteľná a jasne stanovená definícia pojmu dodatočných nákladov. Pokiaľ ide o 40 % prah pre intenzity pomoci, nemecké ministerstvo je toho názoru, že to často neposkytne dostatočnú motiváciu pre súkromného investora aby konal, pretože bude musieť prevziať 60 % nákladov. Možno preto zvážiť, či by sa podpora nemala zakladať skôr na pomernej časti celkových investičných nákladov. Nemecké ministerstvo tvrdí, že prípadová prax Komisie prekonala v tejto súvislosti niektoré nedostatky usmernení o environmentálnej pomoci.

Pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci, nórske orgány vo svojej odpovedi z 15. júla 2006 zaujali stanovisko, že orgán uplatňuje príliš striktný výberový test, ktorý neponecháva priestor na konanie podľa vlastného uváženia v prípade programov, ktoré sú v podstate prístupné pre všetky spoločnosti. Pokiaľ ide o podporu na učebný materiál, Enova konala podľa vlastného uváženia, keď vylúčila len tie projekty, ktoré nespĺňali ciele programu, alebo ktoré nemohli zabezpečiť dostatočnú kvalitu. Minimálne kritériá mali preto objektívny charakter.

Nórske orgány v uvedenom liste ďalej tvrdia, že orgán mal uskutočniť posúdenie zlučiteľnosti Energetického fondu priamo na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ako to urobila Komisia v schéme fondu prenájmu WRAP pre Spojené kráľovstvo (42).

Pokiaľ ide o posúdenie zlučiteľnosti investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie, nórske orgány konštatujú, že pre oznámenú výrobu obnoviteľnej energie prvok systému súvisiaci s hospodárskou súťažou medzi projektmi vylučuje akúkoľvek nadmernú kompenzáciu. Ďalej, v dohode medzi orgánom Enova a ministerstvom sa uvádza, že akákoľvek poskytnutá pomoc musí byť zlučiteľná s Dohodou o EHP. Pokiaľ ide o zahrnutie nákladov, ktoré nemuseli byť oprávnené, nórske orgány tvrdia, že to by sa týkalo len malej časti nákladov.

Nórske orgány v priebehu predbežnej fázy zisťovania a vo svojej odpovedi z 15. júla 2006 poukazujú na to, že Nórsko čelí energetickej situácii, ktorá je odlišná od väčšiny európskych štátov, keďže viac ako 99 % jeho domácej výroby elektriny pochádza z vodných elektrární. Výroba energie vo vodných elektrárňach má inú nákladovú štruktúru a iné nákladové úrovne ako tradičná výroba energie vo zvyšnej časti Európy, ktorá sa zakladá na využití uhlia, plynu a jadrovej energie. Porovnanie s vodnou energiou pre výpočet dodatočných nákladov na výrobu novej obnoviteľnej energie na základe usmernení sa podľa názoru nórskych orgánov nedá uskutočniť. Uplatňovanie zvolenej metodiky prináša ďalšie dôležité výhody. Po prvé, metóda čistej súčasnej hodnoty je všeobecne používaná metodika v sektore energetiky, ako aj v iných priemyselných sektoroch. Odkazovaním na trhovú cenu sa vyberajú objektívne a ľahko dostupné kritériá. Používaním tejto metódy pre všetky projekty žiadajúce o podporu môže Enova porovnávať rôzne projekty uchádzajúce sa o štátnu pomoc na rovnakom základe a poskytovať podporu tým projektom, ktoré majú najlepší pomer pomoci k environmentálnemu prínosu. Po druhé, táto metóda zabezpečí, že projekt dostane len takú sumu, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa mohol dostať na trh.

Nórsko vyhlasuje, že ak by sa mali environmentálne usmernenia uplatňovať doslovne, nórske orgány by museli doplniť schému investičnej pomoci o schému operatívnej pomoci, o ktorej by sa napokon tiež muselo rozhodovať na základe výpočtu čistej súčasnej hodnoty. Takto poskytnutá operatívna pomoc by fakticky predstavovala schému investičnej pomoci, kde by sa dotácia vyplácala skôr v splátkach než vo forme jednorázovej sumy bez akéhokoľvek podstatného rozdielu v možnosti podpory, ale s menej transparentným a administratívne zložitejším systémom (43). V oznámenom systéme by bol orgán Enova zapojený len do investičnej fázy projektu.

Nórske orgány vo svojej odpovedi z 15. júla 2006 súhlasia so zistením orgánu v rozhodnutí o začatí konania, že metóda Enovy vedie vo všeobecnosti k investičnej pomoci, ktorá je nižšia alebo rovná dodatočným investičným nákladom elektrárne na výrobu obnoviteľnej energie. Nórske orgány však namietajú proti stropu pre odpis elektrárne. Tým by sa ignorovala skutočnosť, že projekty sú oprávnené aj na primeranú návratnosť stanovenú v usmerneniach orgánu o environmentálnej pomoci (oddiel D.3.3.1 (54)) a uplatňovanú v rozhodnutí Komisie o projektoch veterných elektrární v pobrežných vodách Q7 (44). Keďže primeraná úroveň návratnosti sa stanoví na základe zistení nezávislého experta, nórske orgány tvrdia, že nejestvuje žiadne nebezpečenstvo nadmernej kompenzácie vyplývajúcej z príliš veľkorysej návratnosti.

Pokiaľ ide o požiadavku, že podporované projekty nemajú dostávať žiadnu ďalšiu pomoc, pozri oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci, nórske orgány tvrdia, že Energetický fond by mal zaviesť obmedzenie na podporu. Nórske orgány vyhlasujú, že takéto obmedzenie zabezpečia dva mechanizmy. Po prvé, keď Enova posúdi projekt, zohľadní sa celý známy príjem (peňažný tok) nezávisle od toho, či sa napríklad iná štátna pomoc kvalifikuje ako štátna pomoc. Tieto prvky budú zohľadnené na strane príjmov alebo nákladov, podľa relevantnosti, a následne zmenšia potrebu ďalšej podpory od Enovy. Po druhé, pokiaľ ide o možné zavedenie zeleného certifikačného systému, nórske orgány sa odvolávajú na doložku k zmluve, ktorá sa má uzavrieť s príjemcom pomoci, o tom, že musí splatiť, spolu s úrokmi, všetku pomoc, ktorú dostal Energetický fond, ak vstúpi na certifikačný trh.

Nórske orgány navrhli – počas formálneho zisťovania schémy – zmenu týkajúcu sa projektov, ktoré by dokonca aj s podporou, ktorú dostali od Energetického fondu, mali zápornú čistú súčasnú hodnotu. Táto zmena je teraz obsiahnutá v bode 9 oddielu I.9.1 tohto rozhodnutia a stanovuje, že projekty vytvárajúce záporné EBIDTA za bežných prevádzkových podmienok v čase investovania, nemôžu dostávať vôbec žiadnu pomoc.

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s uplatňovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

Podľa článku 61 Dohody o EHP opatrenie musí poskytnúť štát alebo sa musí poskytnúť zo štátnych prostriedkov. V tomto prípade sa podpora rozličných investičných projektov uskutočňuje prostredníctvom grantov, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu z poplatkov zo sadzby za distribúciu. Financovanie prostredníctvom priamych rozpočtových príspevkov spĺňa kritérium „štátnych prostriedkov“.

Pokiaľ ide o výnosy z poplatkov zo sadzieb za distribúciu, orgán zdôrazňuje, že podľa ustanovenej judikatúry a postupov Európskej komisie sú štátne prostriedky zapojené vtedy, keď fond prevádza peňažné prostriedky a keď je fond založený štátom a fond dostáva príspevky, ktoré ukladá alebo spravuje štát (45). V tejto súvislosti bude potrebné zistiť, či štát vykonáva kontrolu nad predmetnými peňažnými prostriedkami (46). Na to, aby sa považovali za štátne prostriedky, stačí, aby boli aktíva trvale pod kontrolou verejných orgánov (47).

Energetický fond založil nórsky štát. Energetický fond spravuje verejný orgán Enova, ktorý vlastní nórsky štát prostredníctvom ministerstva pre ropu a energetiku. Fond bol založený, aby splnil cieľ politiky nórskeho štátu a pomohol dosiahnuť energetické ciele nórskeho štátu vo vzťahu ku Kjótskemu protokolu. Za týmto účelom nórsky štát ukladá nariadením povinný poplatok (pozri oddiel I.3 tohto rozhodnutia), z ktorého sa má fond financovať. Výšku poplatku určuje takisto štát. Výnosy z poplatku plynú priamo do Energetického fondu, ktorý ich prideľuje vybraným projektom. Orgán preto usudzuje, že nórsky štát vykonáva stálu kontrolu nad poplatkom a že tento poplatok spĺňa podmienky ako štátny prostriedok v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Na to, aby opatrenie spĺňalo podmienky ako pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí okrem toho, po prvé, poskytovať príjemcovi pomoci výhody, ktoré ho oslobodzujú od poplatkov, ktoré sa zvyčajne hradia z jeho rozpočtu. Po druhé, opatrenie pomoci musí byť selektívne tým, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“. V nasledujúcom texte sa bude rozlišovať medzi schémami investičnej pomoci, vrátane energetických auditov, a vzdelávacími/učebnými opatreniami.

1.2.1. Všeobecná poznámka: Hodnotenie schémy Energetického fondu ako takej, nie individuálnych grantov v rámci schémy

V tomto prípade sa nižšie opísané podporné opatrenia v určitých situáciách mohli poskytovať skôr jednotlivcom ako podnikom (napr. na niektoré učebné a vzdelávacie opatrenia), alebo sa mohli týkať skôr vzdelávacej ako hospodárskej činnosti. Žiadne z rôznych podporných opatrení však nebolo formálne (zákon alebo administratívne usmernenia) obmedzené na jednotlivcov alebo určité druhy činností (48). Podpora sa mohla poskytnúť napríklad súkromným vzdelávacím prevádzkovateľom, ktorí by mohli vykonávať hospodárske činnosti alebo byť zameraní na niektoré sektory priemyslu (napr. na stavebníctvo).

Toto oznámenie a hodnotenie sa zaoberá Energetickým fondom ako takým, nie jednotlivými grantmi v rámci fondu. Preto nie je potrebné, aby orgán posudzoval – pre svoje hodnotenie schémy Energetického fondu ako takej (49) – či sa podpora poskytovaná v jednotlivých prípadoch neziskovým organizáciám a vzdelávacím subjektom týka (hospodárskej) činnosti podniku. Keďže schéma Energetického fondu neobsahuje v tejto súvislosti žiadne obmedzenia, orgán preto dochádza k záveru, že – s uvedenou výnimkou – podpora v rámci tejto schémy sa poskytovala podnikom.

Podpora poskytovaná verejnému sektoru na vykonávanie opatrení v oblasti energetickej účinnosti ako súčasť verejnej funkcie daného subjektu nepredstavuje štátnu pomoc. To sa týka najmä programu opatrení v oblasti energetickej účinnosti pre orgány miestnej správy. Táto podpora neobsahuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pokiaľ je obmedzená, ako to potvrdili nórske orgány, na funkciu podporovaného príjemcu ako verejného subjektu.

1.2.2. Investičná podpora (výroba obnoviteľnej energie, opatrenia na úsporu energie, nová energetická technológia a energetické audity)

Granty na uvedené investície prinášajú ich príjemcom výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP buď tým, že im umožňujú investovať do výroby obnoviteľnej energie alebo investovať do opatrení, ktoré znižujú ich spotrebu energie, alebo tým, že umožňujú spoločnosti (v prípade auditov cez zvýšenú kompetenciu a analýzy energie) využívať energiu efektívnejšie, a tak ďalej znižovať bežné prevádzkové náklady spoločnosti.

Podpora je tiež selektívna. V prípade investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie sa podpora vzťahuje na osobitnú kategóriu výrobcov energie.

Selektivita existuje aj v prípade iných opatrení, keďže granty sa prideľujú len určitým spoločnostiam, ktoré Enova vybrala po porovnaní projektov počas procesu predkladania žiadostí a rozhodla, ktorý je najefektívnejší projekt daného kola predkladania žiadostí, aby bol podporený. Ako sa ustanovuje v judikatúre (50), v situácii, v ktorej fond užíva „určitú mieru voľnosti, ktorá mu umožňuje upraviť finančnú pomoc so zreteľom na viacero okolností, ako je najmä výber príjemcov pomoci, výška finančnej pomoci a podmienky, za ktorých sa poskytuje, (...) systém má sklon zvýhodňovať určité podniky “ (51). Ani jeden projekt, ktorý spĺňa aplikačné kritériá, si nemôže byť istý, že dostane podporu, keďže to závisí od ostatných projektov, ktoré s ním súťažia v procese predkladania žiadostí, a od množstva peňažných prostriedkov, ktoré je Enova ochotná prideliť v rámci konkrétneho kola hodnotení projektov. Keďže Enova sa môže voľne rozhodnúť, ako často a aký druh výziev na predloženie návrhov projektov organizuje, systém poskytuje Enove určitý priestor konať podľa vlastného uváženia, čím sa podporné opatrenia stávajú selektívnymi (52).

Okrem toho, v prípade energetických auditov existuje dodatočný prvok selektivity v tom zmysle, že program (text programu na rok 2003, pozri oddiel I.5.6 tohto rozhodnutia) bol cielený na vlastníkov súkromných a verejných budov s celkovou plochou nad 5 000 štvorcových metrov a na priemyselné podniky.

Orgán je toho názoru, že v prípade informačnej linky pomoci orgánu Enova nie je zahrnutá žiadna selektivita, keďže odporúčania o energetickej účinnosti sa poskytujú každému, kto má záujem o odporúčania o energetickej účinnosti bez toho, aby Enova bola schopná uplatňovať na tento účel voľnosť konania podľa vlastného uváženia.

Štátna pomoc nie je zahrnutá ani v prípade prehliadok na mieste, pokiaľ ide o súkromnú domácnosť, keďže v tejto situácii sa podpora neposkytuje podnikom v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Okrem toho, ani v prípade efektívneho využívania energie v komerčných budovách orgán nekonštatuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, keďže toto opatrenie bolo otvorené pre každého, kto mal oň záujem, bez toho, aby sa Enove a jej centrám účinnosti poskytla akákoľvek voľnosť konania podľa vlastného uváženia. Inými slovami, opatrenie nespĺňa podmienku týkajúcu sa selektivity.

Selektívna výhoda existuje vo vzťahu k programu podpory pre vývoj učebného materiálu a vzdelávacích kurzov, pretože znižuje náklady vývojového pracovníka na vytvorenie takého materiálu alebo programu v porovnaní s inými osobami, ktoré takúto podporu nedostávajú. Orgán nesúhlasí s nórskymi orgánmi v tom, že na učebné/vzdelávacie programy uplatňuje príliš prísny test selektivity. Po prvé, podpora je cielená na určité sektory, napr. v programe na rok 2003, okrem iného, na súkromných poskytovateľov vzdelávacích služieb, alebo v programe na rok 2004 na stavebníctvo. Texty programov podčiarkujú, že ponuky štúdia majú uspokojovať potreby podnikania, najmä v prípade účasti súkromného výrobného odvetvia na financovaní programu. To ponecháva priestor na vypracúvanie sektorových riešení. Po druhé, príslušné programy stále ponechávajú Enove značné rozpätie voľnosti konať podľa vlastného uváženia. Samotné nórske orgány zdôrazňujú, že súťaž projektov je dôležitá. Preto sa niektorým projektom nemôže zaručiť podpora, aj keď spĺňajú určité objektívne kritériá, pretože by mohli utrpieť stratu, ak ostatné projekty dosiahnu v príslušnom kole hodnotenia lepší výsledok. Takisto nejestvuje žiadna záruka, že zamietnutý projekt bude podporený v ďalšom kole. Okrem toho, texty programov na roky 2003 a 2004 obsahujú zoznam priorít, čo ďalej dokazuje, že niektoré projekty, najmä tie, ktoré nie sú medzi projektmi, ktoré sa majú uprednostniť, budú mať menšiu šancu na získanie podpory. Orgán preto usudzuje, že podpora má selektívny charakter.

1.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

Na to, aby opatrenia predstavovali pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musia narúšať, alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

V tomto prípade opatrenia posilňujú konkurenčnú situáciu podporovaných podnikov na trhoch s energiou a elektrinou v Európskom hospodárskom priestore, kde skutočne alebo potenciálne konkurujú ostatným výrobcom energie (53).

Dosť veľký počet projektov podporených v minulosti (pozri oddiel I.6 tohto rozhodnutia) by mohol spadať pod akt uvedený v bode 1 písm. e) prílohy XV k Dohode o EHP (nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis), pretože pridelené granty sú pod hranicou de minimis. Nie všetky podporené projekty však majú charakter pomoci de minimis. Nebola to ani podmienka schémy, že by to tak malo byť.

Keďže trh s elektrinou je do značnej miery liberalizovaný a medzi štátmi EHP existuje tok obchodovania s energetickými produktmi a elektrinou (napr. Nórsko dováža a vyváža určité percento svojej elektriny), opísané (potenciálne) narušenie hospodárskej súťaže sa uskutočňuje vo vzťahu k inými podnikom EHP. Dokazuje to aj skutočnosť, že s rôznymi druhmi elektriny sa obchoduje v Nordpoole, spoločnom rámci medzi severskými krajinami. Preto systém Energetického fondu narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovaním obchodu medzi zmluvnými stranami.

Ako sa uvádza v oddiele II.1 tohto rozhodnutia, systém, ktorý poskytuje Energetický fond, znamená pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Je potrebné zistiť, či predstavuje aj novú pomoc, ktorá by sa mala v dostatočnom čase oznamovať orgánu na posúdenie, pozri článok 2 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Nová pomoc je definovaná ako pomoc (....), „ktorá nie je existujúcou pomocou, vrátane zmien v existujúcej pomoci“, pozri článok 1 písm. c) v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Nórska vláda tvrdí, že programy, ktoré sa zlúčili v rámci mechanizmu Energetického fondu, existovali pred vstupom Nórska do Európskeho hospodárskeho priestoru. To znamená, že tieto schémy pôvodne predstavovali existujúcu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Nórske orgány oznámením vyrozumeli orgán o zmenách v existujúcich schémach pomoci. Tieto zmeny pozostávajú najmä:

Tieto zmeny sprevádzal nový súbor právnych predpisov o Enove, ktoré majú vplyv na poskytovanú podporu v tom, že opatrenia majú teraz dosiahnuť nové ciele politiky dohodnuté v roku 2002 medzi nórskym štátom a Enovou.

Tieto zmeny neboli čisto technického alebo administratívneho charakteru [pozri článok 4 ods. 1 v rozhodnutí orgánu zo 14. júla 2004 (54)], ale výrazne zmenili predtým existujúci systém a jeho právny rámec. Po prvé, v súlade s rozhodnutím súdu vo veci Namur Les Assurances (55) existencia novej pomoci sa musí určiť odkazom na predpisy, ktoré ju ustanovujú. V tejto súvislosti treba poznamenať, že spolu so zriadením Energetického fondu a Enovy sa prijal celý nový súbor pravidiel, ktorými sa riadi podpora v rámci Energetického fondu a jeho financovanie. Po prvé, to bolo rozhodnutie parlamentu z 5. apríla 2001, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o energetike z 29. júna 1990. Rozhodnutie splnomocnilo vládu, aby zaviazala distribútora energie (licenciou, „omsetningskonsesjoner“), aby k sadzbe za distribúciu elektriny pripojil poplatok, ktorý zaplatí konečný spotrebiteľ. Tento poplatok bude potom prispievať k financovaniu Energetického fondu. Vtedajšie novoprijaté nariadenie vlády z 10. decembra 2001 zavádza podrobné údaje o tom, ako sa má tento poplatok vyberať a prevádzať do Energetického fondu. V návrhoch, ktoré viedli k rozhodnutiu parlamentu, vláda definovala nové a konkrétne energetické ciele (pozri oddiel I.4 tohto rozhodnutia), ktorých splnenie sa má dosiahnuť v danom časovom rámci zriadením Energetického fondu a Enovy. Ciele a ich dosiahnutie sa ďalej špecifikovali v dohode medzi ministerstvom a Enovou. Nové nariadenie o Energetickom fonde previedlo fond do kompetencií ministerstva pre ropu a energetiku a stanovilo jeho správu Enovou. To dokazuje, že právne predpisy, ktorými sa riadi podpora opatrení v oblasti energetickej účinnosti, sa v rokoch 2000/2001 výrazne zmenili a doplnili.

Tieto legislatívne a administratívne zmeny sa uskutočnili so zámerom podstatne zmeniť súčasný režim podpory a vytvoriť úplne nový spôsob financovania opatrení na úsporu energie a výrobu obnoviteľnej energie (56). Zlúčenie dvoch nových schém predstavovalo viac ako len technickú formalitu, pretože ich spojenie do jednej kapitoly sa uskutočnilo s cieľom zabezpečiť lepšie cielenú štátnu podporu a dosiahnuť hmatateľnejšie výsledky z hľadiska udržateľných politík v oblasti energetiky. Rozhodnutia o podpore projektov budú teraz musieť prihliadať na to, či môžu projekty prispieť k novým cieľom, ktoré definoval parlament v rokoch 2000/2001, čo znamená podstatnú zmenu oproti predchádzajúcim mechanizmom podpory.

Kompetencie pôvodne zodpovedného Nórskeho riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku (NVE) nahrádza úplne nová administratívna štruktúra – novozriadený administratívny orgán Enova. Enova je viazaná dohodou s ministerstvom spravovať Energetický fond, aby sa dosiahli parlamentom novodefinované ciele v oblasti energetiky, a riadiť fond v súlade s novoprijatými právnymi predpismi. Ďalšou úlohou Enovy je presadzovať – spravovaním finančných prostriedkov – hospodársku súťaž na trhu. To znamená, že Enova nielenže pokračuje v práci NVE, ale je poverená novými úlohami a povinnosťami, čo predstavuje významnú zmenu oproti predchádzajúcim schémam.

Napokon je dôležité, že sa vytvoril nový mechanizmus financovania. Namiesto z rozpočtových príspevkov sú podporné opatrenia (v čoraz väčšej miere) financované prostredníctvom poplatkov zo sadzieb za distribúciu, ktoré sa používajú na financovanie Energetického fondu. Hoci Nórsko poukázalo na to, že poplatok ako taký bol zavedený skôr, ako nadobudla účinnosť Dohoda o EHP, nič to nemení na zistení orgánu, že zavedenie nového mechanizmu financovania malo za následok podstatnú zmenu. Pred rokom 2002 poplatok spravovali spoločnosti rozvodnej siete, aby tak financovali hlavne svoje vlastné informačné činnosti spojené s energetickou účinnosťou. Poplatok teraz zaviedol a kontroluje nórsky štát, ktorý ho vyčleňuje na financovanie Energetického fondu. Fond môže používať finančné prostriedky na rozličné druhy podporných opatrení, ktoré sa neobmedzujú len na informačné činnosti (57). Na základe uvedeného orgán prichádza k záveru, že zmeny v systéme financovania sú významného charakteru.

Opísané zmeny menia schému pomoci ako takú, bez toho, aby bola oddeliteľnou súčasťou existujúcich schém (58). Nový mechanizmus financovania a administratívny mechanizmus, ako aj záväzok Enovy dosiahnuť novodefinované energetické ciele, sa týkajú samotnej štruktúry programu podpory a uplatňujú sa na všetky opatrenia podporované v rámci Energetického fondu. Zmeny sa uskutočnili s cieľom zlepšiť využívanie verejných prostriedkov a dosiahnuť lepšie udržateľné výsledky v oblasti energetickej účinnosti, čo viedlo k nevyhnutnosti zaviesť nové štruktúry a nové ciele. Tieto nové štruktúry a ciele určujú každé rozhodnutie o podpore a nemožno ich považovať za oddeliteľné od predtým existujúcich opatrení pomoci.

Oznámené zmeny je preto nutné klasifikovať ako novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Energetický fond začal fungovať od 1. januára 2002, t. j. pred júnom 2003, kedy bola táto schéma oznámená orgánu. Systém Energetického fondu bol teda oznámený orgánu oneskorene, a preto porušil stabilizačný záväzok uvedený v článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Pomoc sa má preto klasifikovať ako „nezákonná pomoc“ v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Každá nezákonná pomoc, ktorá nie je vyhlásená za zlučiteľnú s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP podlieha vymáhaniu.

Podľa názoru orgánu opatrenia pomoci sa nezhodujú so žiadnou z výnimiek ustanovených podľa článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 písm. a), b) a d) Dohody o EHP. Preto sa musí posúdiť, či by pomoc bola opodstatnená podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Podľa tohto ustanovenia možno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú, ak „uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“.

Orgán bude posudzovať Energetický fond v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP v spojení s usmerneniami orgánu o environmentálnej pomoci. Tieto usmernenia vyžadujú od štátov EZVO, aby do 1. januára 2002 uviedli svoje schémy environmentálnej pomoci do súladu s týmito usmerneniami o environmentálnej pomoci.

V nasledujúcom hodnotení bude orgán rozlišovať medzi systémom Energetického fondu oznámeným orgánu a uplatňovaným od 1. januára 2002 (pozri oddiel II 3.1 tohto rozhodnutia) a budúcimi zmenami, s ktorými rátajú nórske orgány, a ktorých cieľom je dosiahnuť, aby podpora bola zlučiteľná s ustanoveniami EHP o štátnej pomoci (pozri oddiel II 3.2 tohto rozhodnutia).

3.1.1. Investičná podpora (výroba obnoviteľnej energie, investície do úspory energie, nová energetická technológia, energetické audity)

Orgán vo svojom rozhodnutí z 18. mája 2005 začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyjadril pochybnosti o tom, či investičnú podporu, ktorú poskytuje Energetický fond, možno vyhlásiť za zlučiteľnú podľa usmernení o environmentálnej pomoci.

Nórske orgány vo svojich pripomienkach z 15. júla 2005 k rozhodnutiu o začatí konania tvrdili, že tento systém by sa mal schváliť priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Orgán sa neriadil týmto stanoviskom, aspoň pokiaľ sa na príslušnú podporu vzťahujú usmernenia o environmentálnej pomoci. Podľa názoru orgánu rozhodnutie Európskej komisie o WRAP (59) nie je v tejto súvislosti relevantné. Rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi je v tom, že v prípade recyklovania usmernenia neposkytujú žiadne ustanovenie o investičnej pomoci, zatiaľ čo na investičnú podporu na obnoviteľnú energiu sa vzťahujú usmernenia o environmentálnej pomoci. Orgán je viazaný svojimi vlastnými usmerneniami (60). Preto konštatuje, že nemôže ignorovať kapitolu o investičnej pomoci v usmerneniach [oddiel D.1.3, najmä bod (27) a oddiel D.1.7 (32)] alebo kapitolu o operatívnej pomoci [oddiel D.3.3.1 (54)], ktorá sa vzťahuje na situáciu obnoviteľných zdrojov energie) a v nej obsiahnuté intenzity pomoci.

Investície na výrobu obnoviteľnej energie možno podporiť až do intenzity pomoci vo výške 40 %, alebo, v prípade potreby 100 % oprávnených nákladov, pozri oddiel D.1.3 (27) usmernení o environmentálnej pomoci. Oddiel D.1.6 (31) vysvetľuje, čo predstavujú oprávnené investície, najmä investície do pozemkov, budov, závodov a vybavenia a, za určitých podmienok, do nehmotných aktív. Oddiel D.1.7 (32) stanovuje, že oprávnené náklady tvorí rozdiel medzi investičnými nákladmi elektrárne na výrobu obnoviteľnej energie a investičnými nákladmi konvenčnej elektrárne (ďalej len „metóda dodatočných nákladov“.)

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania (61) zdôraznil, že podpora na obnoviteľné zdroje energie sa nezakladala na metóde dodatočných nákladov, ako je uvedené v oddiele D.1.7 (32) usmernení. Orgán ďalej konštatoval, že bez zmien a doplnení, ktoré neskôr navrhli nórske orgány, by nejestvovala žiadna záruka, že podpora sa udrží v medziach 40 % prahu. Okrem toho, nejestvovala žiadna záruka, že sa udrží pod vyšším prahom 100 % dodatočných nákladov, ani že táto schéma nepovedie k nadmernej kompenzácii. Nejestvovali napr. žiadne záruky, že budú podporené len oprávnené investičné náklady a že podnik nedostane viac pomoci, ako je nevyhnutné na spustenie projektu. Orgán preto zaujal predbežné stanovisko, že oznámený Energetický fond nemožno opodstatniť v súlade s kapitolou o investičnej pomoci (oddiel D.1.3 usmernení o environmentálnej pomoci) a že predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

Pripomienky nórskych orgánov tieto pochybnosti neodstránili. Pokiaľ ide o podporu nákladov, ktoré nemuseli byť oprávnené, nórske orgány vyhlasujú, že Enova akceptovala od 1. januára 2005 len podporu nákladov uvedených v rozhodnutí Komisie č. 75/2002 týkajúcom sa Fínska, zatiaľ čo v minulosti boli podporené iné náklady (napr. finančné náklady), aj keď mohli predstavovať len zlomok celkových nákladov. Keďže oznámený Energetický fond neobsahoval žiadne jasné pravidlá o tom, ktoré náklady sú oprávnené, nebezpečenstvo, že budú zahrnuté neoprávnené náklady, sa skutočne realizovalo. Podobne, nórsky argument, že prvok hospodárskej súťaže v schéme pomoci obmedzuje možnosti nadmernej kompenzácie, nemôže zmeniť zistenia orgánu, že táto schéma nemá žiadne fungujúce právne obmedzenia, ktoré by zaručili, že podpora sa udrží pod prahom kapitoly o investičnej pomoci v usmerneniach. Bez takýchto pravidiel by zabránenie nadmernej kompenzácii bolo vecou náhody.

Orgán potvrdzuje svoje stanovisko vyjadrené v rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania, že pre oznámený systém nie sú splnené ani podmienky oddielu D.3.3.1 (54). Orgán nemohol zistiť, či existovali parametre, ktoré by zabezpečili, že prah oddielu D.3.3.1 (54) nebude nikdy prekročený. Nejestvovala ani záruka, že do výpočtu budú zahrnuté len investičné náklady (oddiel D.3.3.1 (54) je obmedzený na odpis závodu), ani dostatočná istota, ako sa má stanoviť diskontná sadzba, a že pomoc nikdy neprekročí sumu nevyhnutnú na dosiahnutie nulovej čistej súčasnej hodnoty.

Záverom možno povedať, že oznámený systém Energetického fondu nespĺňa normy zlučiteľnosti na základe usmernení o environmentálnej pomoci.

Investície na úsporu energie [pojem úspora energie je definovaný v oddiele B (7) usmernení o environmentálnej pomoci] možno podporiť až do intenzity pomoci vo výške 40 % oprávnených nákladov podľa oddielu D.1.3 (25) usmernení o environmentálnej pomoci. Oddiel D.1.6 (31) usmernení o environmentálnej pomoci definuje príslušné investície, t. j. pozemky, budovy, závody a vybavenie a, za určitých podmienok, aj nehmotné aktíva. Oddiel D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci obmedzuje podporu na oprávnené náklady, ktoré sú definované ako dodatočné investičné náklady nevyhnutné na splnenie environmentálnych cieľov. Na prispôsobenie sa norme Európskeho spoločenstva (62) nemožno poskytnúť žiadnu pomoc, ak nejde o malý alebo stredný podnik.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania konštatoval, že podpora sa nevypočítava podľa metódy dodatočných nákladov, ako sa uvádza v oddiele D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci. Konkrétne, neudržiava sa pod prahom 40 % oddielu D.1.3 (25) usmernení o environmentálnej pomoci. Na rozdiel od investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie, 40 % prah v prípade opatrení na úsporu energie nemožno prekročiť (63).

Nórske orgány tvrdia, že sa v praxi riadili metódou usmernení. Orgán nebude popierať, že jednotlivé granty udelené v rámci schémy Energetického fondu môžu byť samy o sebe zlučiteľné s usmerneniami o environmentálnej pomoci. Táto skutočnosť však nemá za následok, že sa tým schéma Energetického fondu ako taká – ktorá neobsahuje žiadne prahy, pokiaľ ide intenzity pomoci, ani sa neriadi metódou dodatočných nákladov – stáva zlučiteľnou s usmerneniami o environmentálnej pomoci.

V dôsledku toho, keďže nejestvovali žiadne mechanizmy, ktoré by vylúčili, že pomoc poskytnutá v rámci podporneho opatrenia prekročí 40 % prahu podpory, čím by sa náklady mohli porovnávať s nákladmi na tradičnú výrobu energie, oznámená schéma Energetického fondu sa má považovať za nezlučiteľnú pomoc.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania konštatoval, že nemal dostatok informácií, aby mohol posúdiť, či by projekty v tejto kategórii boli projektmi súvisiacimi s výrobou obnoviteľnej energie (64). Podobne, orgán si nebol istý, či projekty súviseli s výskumnými a vývojovými projektmi, ktoré sa mali posudzovať podľa kapitoly 14 usmernení orgánu o štátnej pomoci venovanej pomoci na výskum a vývoj.

Počas konania vo veci formálneho zisťovania nórske orgány vysvetlili, že podpora v rámci tejto kategórie by sa netýkala projektov v štádiu výskumu a vývoja, ale hlavne projektov výroby obnoviteľnej energie a v menšom rozsahu opatrení na úsporu energie. Údaje, ktoré nórske orgány predložili o projektoch zoskupených pod touto kapitolou, ukázali, že doteraz boli podporované len tieto kategórie. Projekt „podpory novej energetickej technológie“ sa má preto považovať za podskupinu investičnej podpory pre opatrenia na úsporu energie alebo na výrobu obnoviteľnej energie.

No v prípade oznámeného Energetického fondu orgán konštatuje, že systém predovšetkým jasne nestanovil, že projekty novej energetickej technológie sú podskupinou iných kategórií podpory a majú sa preto posudzovať podľa tých istých pravidiel. Každopádne, ako v prípade iných podporných opatrení, orgán konštatuje, že oznámený systém neobsahoval žiadne obmedzenia, ktoré by zaručovali, že budú dodržiavané príslušné prahy pre investičnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie a opatrenia na úsporu energie, alebo že sa budú podporovať len oprávnené investičné náklady. Orgán preto prichádza k záveru, že oznámená podpora nespĺňa požiadavky usmernení o environmentálnej pomoci.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania konštatoval, že nemal dostatok informácií, aby mohol posúdiť, či by projekty v tejto kapitole boli zlučiteľné s usmerneniami o environmentálnej pomoci, najmä podľa oddielu D.2 (36) usmernení o environmentálnej pomoci (podpora pre malé a stredné podniky).

V súvislosti s touto kategóriou sa nórske orgány počas konania vo veci formálneho zisťovania odvolávali na fínsku schému, ktorá umožňuje zohľadňovať pre štátnu podporu náklady na energetické audity (t. j. bez obmedzenia na malé a stredné podniky). Nórske orgány zdôrazňujú, že Nórsky energetický fond, podobne ako fínsky systém, umožňuje firmám dostávať finančnú podporu na vykonávanie energetických auditov a analýz, buď na dosiahnutie realizovateľnej energetickej účinnosti alebo na investície do úspory energie alebo na zmeny správania sa. Fínska schéma umožnila poskytovať pomoc pokrývajúcu 40 % oprávnených nákladov. Nórska schéma poskytla pomoc do 50 % oprávnených nákladov.

Orgán konštatuje, po prvé, že oznámená schéma Energetického fondu neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by zaručili, že podpora takýchto opatrení neprekročí 40 % prahu pre opatrenia na úsporu energie, ako je stanovené v oddiele D.1.3 (25) usmernení o environmentálnej pomoci. Najmä podpora do 50 % oprávnených nákladov nie je zlučiteľná s usmerneniami o environmentálnej pomoci.

Po druhé, orgán nezistil, že podpora energetických auditov vo vzťahu len k zmenám správania sa, bez akýchkoľvek plánovaných investícií, sa môže zakladať na oddiele D.1.3 usmernení o environmentálnej pomoci, ktorý sa vzťahuje len na investičnú podporu. Schválenie Komisie v súvislosti s fínskou schémou podpory bolo obmedzené na takúto investičnú podporu (65). Možno, že ďalšia podpora na poradenské a konzultačné služby sa bude považovať za zlučiteľnú s oddielom D.2 (36) usmernení o environmentálnej pomoci v spojení s aktom uvedeným v bode 1 písm. f) prílohy XV k Dohode o EHP (66) (pomoc pre malé a stredné podniky). Toto však nie je rozhodujúce pre zlučiteľnosť schémy pomoci, pretože oznámený Energetický fond neobsahuje v tejto súvislosti žiadne obmedzenia. Preto ho nemožno vyhlásiť za zlučiteľný s usmerneniami o environmentálnej pomoci.

Orgán zdôrazňuje, že oznámený učebný materiál a vzdelávacie programy neboli obmedzené na malé a stredné podniky, ako stanovuje akt uvedený v bode 1 písm. f) prílohy XV k Dohode o EHP (pomoc pre malé a stredné podniky) (67). Podpora nebola obmedzená ani na podporu spadajúcu pod akt uvedený v bode 1 písm. d) v prílohe XV k Dohode o EHP (podpora vzdelávania) (68). Orgán preto nemusí posudzovať, či by podporné opatrenia mohli byť opodstatnené v rámci týchto skupinových výnimiek. Ani na tento druh podpory sa usmernenia o environmentálnej pomoci nevzťahujú.

Nórske orgány tvrdia, že pomoc v rámci Energetického fondu, celkovo alebo po častiach, sa má posudzovať priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

S cieľom zistiť, či takéto opatrenie môže byť schválené priamym uplatňovaním článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, orgán musí stanoviť, či je podpora nevyhnutná na splnenie svojho cieľa a či je tomu cieľu primeraná.

Cieľom opatrenia pomoci bolo zvýšiť úroveň poznania a kompetencie v súvislosti s možnosťami úspory energie a s energetickou účinnosťou. Opatrenia na úsporu energie, aj keď súvisia s investovaním, sú explicitne uvedené v usmerneniach o environmentálnej pomoci ako cieľ otvorený pre štátnu podporu. Opatrenia na úsporu energie vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu Kjótskych cieľov znížiť obsah skleníkových plynov a poznanie i kompetencie zohrávajú významnú úlohu v zavádzaní a uskutočňovaní opatrení energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť pohotovej podpory, program bol zameraný na vývoj nových materiálov a kurzov a vylúčil zachovanie a prehodnotenie existujúcich kurzov, pretože tieto náklady mali byť pokryté poplatkami za kurzy. Podpora v rámci programu mala poskytnúť motiváciu na vývoj nových materiálov, ktoré boli potrebné, pretože nórske orgány tvrdili, že v Nórsku bol nedostatok moderných učebných materiálov a študijných kurzov.

Pomoc sa môže považovať za primeranú a nenarúšajúcu obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom. V tejto súvislosti je pre zistenia orgánu dôležité, že schéma sa skončila a zahŕňala len 33 projektov (jeden bol venovaný jednotlivcom), pričom na každý projekt sa poskytol obmedzený objem pomoci. V prípade 12 projektov určených na podporu subjektov, ktoré sú registrované ako neziskové organizácie, sa podpora pohybovala v rozmedzí od 50 000 do 918 000 NOK, t. j. od 6 900 do 126 970 EUR (69), pričom len dva projekty dostali podporu približne 1 300 000 NOK (180 555 EUR). Podpora pre vysoké školy sa pohybovala v rozmedzí od 200 000 do 450 000 NOK (27 662 až 62 240 EUR), pričom len jeden podporovaný projekt dostal 875 000 NOK (121 023 EUR). Okrem toho, Enova nikdy neprevzala celkové náklady projektu, ale obmedzila svoj príspevok na 50 % týchto nákladov. Ďalej, na výber príjemcov pomoci a stanovenie jej objemu sa použilo otvorené ponukové konanie „pomoci“. Ponukové konanie tiež zaručilo, že pomoc bude obmedzená na nevyhnutnú sumu a že bude primeraná. Pomoc bola tiež zameraná na projekty, a teda nepredstavovala prevádzkovú pomoc na zníženie bežných prevádzkových nákladov prevádzkovateľa. Možno preto urobiť záver, že pomoc nenarušila hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom. Pomoc bola teda zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Orgán konštatuje, že nórske orgány nezákonne realizovali schému Energetického fondu, čím porušili článok 1 ods. 3 časť I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Informačná pomocná linka Enovy a prehliadky na mieste nepredstavujú pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Oznámené opatrenia investičnej podpory (výroba obnoviteľnej energie, úspory energie, energetické audity) nie sú zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP v spojení s usmerneniami o environmentálnej pomoci.

Podpora poskytnutá na vývoj učebného materiálu a vzdelávacie kurzy v čase od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003 je zlučiteľná na základe priameho uplatnenia článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

3.2. Energetický fond so zmenami a doplneniami, s ktorými rátajú nórske orgány

Ako východiskový bod na hodnotenie nórskej schémy investičnej pomoci bude potrebné určiť maximálnu pomoc dostupnú pre projekt, ako ju stanovujú usmernenia. Oddiel D.1.3 (27) usmernení o environmentálnej pomoci stanovuje prah pre investičnú pomoc, ktorá má byť obmedzená na 40 % dodatočných investičných nákladov nevyhnutných na splnenie environmentálnych cieľov. V prípade potreby možno podporiť 100 % oprávnených nákladov.

Okrem toho, oddiel D.3.3.1 (53) a (54) usmernení o environmentálnej pomoci povoľuje aj operatívnu pomoc s cieľom kompenzovať vyššie jednotkové investičné náklady. Bod (54) povoľuje podporu na kompenzáciu rozdielu medzi nákladmi na výrobu obnoviteľnej energie a trhovou cenou príslušnej energie. Pomoc však musí byť obmedzená na odpis elektrárne, ktorý sa má chápať ako odpis investície. Ak je štát EZVO schopný preukázať, že pomoc je nevyhnutná vzhľadom na slabú konkurencieschopnosť niektorých obnoviteľných zdrojov energie, možno sem zahrnúť aj primeranú návratnosť kapitálu.

Prevádzková pomoc sa zvyčajne chápe ako pomoc určená na odbremenenie podniku od výdavkov, ktoré by musel normálne znášať vo svojom každodennom riadení alebo vo svojich obvyklých činnostiach. No v prípade obnoviteľných zdrojov energie sú prevádzkové náklady vo všeobecnosti nižšie ako v prípade konvenčnej technológie. Preto sa očakáva, že každodenná výroba obnoviteľnej energie bude generovať kladný peňažný tok, t. j. nebude potrebovať žiadnu pomoc, aby sa elektráreň odbremenila od prevádzkových nákladov.

Oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci obmedzuje podporu na odpis elektrárne (t. j. investície). Čo sa v skutočnosti kompenzuje, sú skôr vyššie jednotkové investičné náklady než bežné prevádzkové náklady. To znamená, že pomoc poskytovaná podľa bodu (54) sa v skutočnosti poskytuje na podporu investícií podniku. Keby pomoc zahŕňala primeranú návratnosť kapitálu navyše k odpisu kapitálu, boli by zahrnuté všetky kapitálové náklady a pomoc vyjadrená v súčasnej hodnote by sa rovnala úplnej investícii. Budúce odpisy kapitálu rozšírené o požadovanú návratnosť vyjadrené v súčasnej hodnote by boli diskontované pri rovnakej sadzbe. Diskontované náklady by predstavovali horný strop pomoci.

Usmernenia o environmentálnej pomoci umožňujú spájať investičnú a prevádzkovú pomoc. Pri výpočte dostupnej prevádzkovej pomoci treba zohľadniť každú investičnú pomoc poskytnutú danej firme, pozri oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci. Každá poskytnutá investičná pomoc sa teda odpočíta od oprávnenej sumy pre operatívnu pomoc. To dokazuje, že prah v oddiele D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci funguje ako maximálny prah pre danú investičnú pomoc na projekt obnoviteľnej energie.

Ako sa uvádza v bodoch (4) a (7) oddielu I 9.1 tohto rozhodnutia, metóda čistej súčasnej hodnoty, ktorú používa Enova, vypočítava výšku pomoci tak, aby projekt dosiahol nulovú čistú súčasnú hodnotu, čo by pre racionálneho investora predstavovalo spúšťací bod v prípade realizácie projektu na trhu. Nebude sa poskytovať žiadna pomoc presahujúca výšku pomoci nevyhnutnej na dosiahnutie nulovej čistej súčasnej hodnoty. Prvok pomoci možno teda vyjadriť takto:

Ako sa uvádza vyššie, peňažné toky z operácií obnoviteľného projektu sa používajú na uhradenie pôvodných investičných nákladov. Projekty obnoviteľnej energie majú vo všeobecnosti vyššie jednotkové investičné náklady ako tradičná technológia. To znamená, že čistý generovaný príjem (zložka DPT vo vzorci) nebude v mnohých prípadoch dosť vysoký na uhradenie nevyhnutných investícií. Tieto projekty sú teda oprávnené na zložku pomoci, aby sa dosiahla čistá súčasná hodnota rovná nule.

Orgán však mal jednu obavu súvisiacu s používaním tejto metódy na výpočet pomoci. Dôvod na to bol ten, že aj projekty, ktoré negenerujú kladný peňažný tok, možno považovať za oprávnené na pomoc. Takéto projekty budú generovať záporný DPT, čo povedie k zložke pomoci presahujúcej investičné náklady a v dôsledku toho aj maximálne intenzity pomoci.

No pokiaľ zložka DPT zostane kladná, pomoc poskytnutá ľubovoľnému projektu nikdy neprekročí investičné náklady. V záujme odstránenia tejto obavy nórske orgány súhlasili so zmenou a doplnením tejto schémy, čo je vyjadrené v bode (9) oddielu I.9.1 tohto rozhodnutia, v tom zmysle, že projekty, ktoré majú záporný DPT nie sú oprávnené na žiadnu pomoc od Enovy. To zabezpečí, že vďaka obmedzeniu pomoci na investičné náklady sa nedosiahne maximálny strop.

No v prípade projektov, ktoré generujú relatívne nízky DPT, zložka pomoci bude relatívne veľká, čo bude mať za následok vysoké intenzity pomoci. Na to, aby to bolo odôvodniteľné, je potrebné preukázať, že daná pomoc je „nevyhnutná“ na realizáciu projektu.

Od žiadneho rozumného investora nemožno očakávať, že spustí projekt so zápornou čistou súčasnou hodnotou. Z tohto dôvodu orgán zastáva názor, že výpočet čistej súčasnej hodnoty, ktorý sa uskutoční na základe najlepších dostupných informácií pri poskytnutí pomoci, bude slúžiť ako dostatočné preukázanie nevyhnutnosti danej pomoci. Pri uplatňovaní metódy čistej súčasnej hodnoty treba náležite zohľadniť individuálne riziko spojené s každým projektom pri stanovení diskontných sadzieb pre investíciu. Po diskusiách s orgánom si Nórsko objednalo nezávislú analýzu od spoločnosti First Securities (70) s cieľom určiť diskontné sadzby, ktoré sa majú použiť pri posudzovaní projektových aplikácií v rámci tejto schémy. V tejto správe je uvedená metóda na dosiahnutie správnych diskontných sadzieb, ktorá je založená na osvedčených finančných metodických postupoch.

Nórske orgány ďalej podčiarkli, že Enova by sa zapojila len do investičnej fázy projektov. Tie projekty, ktoré dostali investičnú pomoc od Enovy, nebudú oprávnené na žiadnu ďalšiu podporu v rámci usmernení o environmentálnej pomoci, akonáhle sa uskutočnila platba paušálnej sumy. Ďalším pozitívnym prvkom je skutočnosť, že pomoc „vyplynula z ponukového konania“, t. j. že rôzne projekty súťažia o podporu a že len tie najefektívnejšie projekty, ktoré poskytnú najlepší pomer pomoci k energetickej účinnosti, budú podporené. Táto metóda prispeje k tomu, že sa podpora poskytne len tým projektom, ktoré sú sľubné a poskytujú podporu len v nevyhnutnom rozsahu.

Výnimkou z uvedeného sú projekty biomasy. Pre takéto projekty ustanovenia oddielu D.3.3.1 (55) usmernení o environmentálnej pomoci povoľujú vyšší celkový strop ako investičné náklady. Dôvod na to je ten, že tieto projekty majú zvyčajne nízke investičné, ale vysoké prevádzkové náklady. V prípade týchto projektov orgán zastáva názor, že pomoc možno distribuovať v súlade s výpočtami čistej súčasnej hodnoty, bez investičných nákladov ako limitu.

Uvedená diskusia sa zaoberala maximálnymi intenzitami pomoci. No pre väčšinu projektov oprávnených na pomoc od Enovy budú skutočné intenzity pomoci podstatne nižšie. Spôsobuje to skutočnosť, že projekty obnoviteľnej energie majú vo všeobecnosti nízke prevádzkové náklady, čo vedie k hodnotám DPT, ktoré sú vyššie ako v prípade konvenčnej technológie. Vzhľadom na to, že Enova prideľuje pomoc nákladovo najefektívnejším projektom na základe vnútornej súťaže, možno očakávať, že väčšina projektov bude mať napokon zložky pomoci pod prahom 100 % dodatočných investičných nákladov ustanovených v oddiele D.1.3 (27) so stropom vyplývajúcim z uplatňovania oddielu D.3.3.1 (54), ktorý sa dosahuje len zriedka. Potvrdzuje to vyhodnotenie projektov výroby obnoviteľnej energie, ktoré boli doteraz podporené. Intenzity pomoci na projekty veternej energie, diaľkového vykurovania a bioenergie predstavovali v priemere okolo 24 % celkových investičných nákladov pri maximálnej intenzite 68 % celkových investičných nákladov na jeden projekt veternej energie a 50 % celkových investičných nákladov na projekt bioenergie (71). Keďže však možno preukázať, že metóda čistej súčasnej hodnoty v žiadnom prípade nemá za následok nadmernú kompenzáciu v súvislosti s usmerneniami, nie je to potrebné podrobne preukazovať.

Záverom orgán zastáva názor, že po zmenách a doplneniach uskutočnených nórskymi orgánmi metóda čistej súčasnej hodnoty pre distribúciu pomoci rešpektuje prahy ustanovené v usmerneniach o environmentálnej pomoci, najmä v ich oddiele D.3.3.1 (54).

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyjadril obavu aj v súvislosti s tým, či projekty, ktoré financoval Energetický fond, budú dostávať ďalšiu pomoc od štátu nezávisle od toho, či táto podpora bude alebo nebude spĺňať podmienky štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pozri oddiel D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci. Orgán znepokojovala skutočnosť, že takáto ďalšia pomoc by mohla vyústiť do zbytočného poskytovania finančných prostriedkov, pretože podpora projektu od Enovy by už viedla k nulovej čistej súčasnej hodnote, vrátane primeranej návratnosti, a to by malo postačovať na spustenie realizácie projektu.

Nórske orgány zdôraznili, že Enova by bola zapojená len do investičnej fázy projektu a že projekt by dostal len minimálnu paušálnu sumu na spustenie investície, nie však viac. Počas konania vo veci formálneho zisťovania nórske orgány ďalej vysvetlili, že vo výpočte peňažného toku projektu sa budú zohľadňovať všetky príjmy. Tie budú zahŕňať príjmy z iných druhov štátnej intervencie, aj keď nebudú spĺňať podmienky štátnej pomoci. Ak štátna podpora spĺňa podmienky štátnej pomoci, malo by sa to oznámiť orgánu, aby sa stanovili finančné potreby projektu.

Pokiaľ ide o prípadné zavedenie nórskeho trhu zelených certifikátov (72), zmluva s príjemcom pomoci explicitne obsahuje doložku o splatení v prípade podpory udelenej Energetickým fondom, aby sa zabránilo podpore z dvoch zdrojov. Podpora projektu sa potom spláca v splátkach, ktoré možno upraviť, ak bude mať projekt nižšie náklady, ako sa očakávalo. Po skončení zmluvy o pomoci (t. j. keď je zaplatená posledná splátka) Enova uskutoční posledné hodnotenie a môže sa urobiť prípadná úprava, ak Enova zistí, že buď príjemca pomoci poskytol zavádzajúce informácie, alebo že projekt dostal inú štátnu podporu. Na základe uvedeného orgán považuje požiadavky oddielu D.3.3.1 (54) usmernení o environmentálnej pomoci za splnené.

Orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania vyjadril obavu, že Energetický fond bude podporovať aj projekty, ktoré majú ešte stále zápornú čistú súčasnú hodnotu, a to aj s podporou, ktorú im poskytol Energetický fond. Nórske orgány teraz vyhlásili [pozri bod (9) v oddiele I.9.1 tohto rozhodnutia], že projekty, ktoré za bežných prevádzkových podmienok v čase investovania generujú záporné EBIDTA, nemôžu dostať vôbec žiadnu pomoc. To znamená, že obavy orgánu boli zohľadnené.

Nórske orgány navrhujú zmeniť a doplniť oznámený systém (pozri oddiel I.9.2 tohto rozhodnutia) a na podporu opatrení na úsporu energie majú v úmysle uplatňovať „metódu dodatočných nákladov“ uvedenú v oddiele D.1.3 (25), oddiele D.1.6 (30), (31) a oddiele D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci. Intenzity pomoci vo výške 40 % oprávnených nákladov s možnosťou ich zvýšenia o 10 percentuálnych bodov pre malé a stredné podniky sa rovnako dodržiavajú.

Orgán zdôrazňuje, že táto metóda je v súlade s usmerneniami o environmentálnej pomoci, a je teda zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP.

Nórske orgány potvrdzujú, že podpora v rámci tejto kategórie predstavuje len podskupinu v rámci investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie, resp. na opatrenia na úsporu energie.

Pokiaľ sa príslušné kritériá výpočtov používané pre investičnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie (oddiel I.9.1) a opatrenia na úsporu energie (oddiel I.9.2 tohto rozhodnutia) majú používať pre túto kategóriu podpory, podpora v rámci tejto kategórie sa má posudzovať podľa rovnakých kritérií. Bude teda zlučiteľná s usmerneniami o environmentálnej pomoci.

Orgán konštatuje, že náklady na energetické audity a analýzy energetiky môžu byť podporené v súlade s oddielom D.1.3 (25) v spojení s oddielom D.1.6 (31) a oddielom D.1.7 (32) usmernení o environmentálnej pomoci. Orgán akceptuje, že energetické audity, realizačné štúdie a analýzy energetiky sú často hodnoteniami nevyhnutnými na zistenie, ktoré opatrenia na úsporu energie si zaslúžia investovanie a ktoré nie (73). Pokiaľ sú náklady na energetické audity priamo spojené s nákladmi na úsporu energie, orgán akceptuje, že sú oprávnené. Pomoc poskytnutá na tomto základe nemôže prekročiť 40 % príslušných oprávnených nákladov s možnosťou ich zvýšenia o 10 percentuálnych bodov pre malé a stredné podniky, pozri oddiel D.1.5 (30) usmernení o environmentálnej pomoci.

Pokiaľ ide o energetické audity, ktoré sa vykonávajú s cieľom zaviesť zmenu správania sa alebo zmenu systému, orgán nie je toho názoru, že existuje akákoľvek možnosť schvaľovať takú podporu, ktorá nie je priamo spojená s investíciami na úsporu energie. S takouto možnosťou možno rátať len pre malé a stredné spoločnosti. Oddiel D.2 (36) usmernení o environmentálnej pomoci povoľuje podporu na poradenské a konzultačné služby pre malé a stredné podniky v spojení s článkom 5 aktu uvedeného v bode 1 písm. e) prílohy XV k Dohode o EHP (pomoc pre malé a stredné spoločnosti) (74).

Orgán zdôrazňuje, že doposiaľ sa neuplatňuje žiadna schéma podpory a že orgán bude vyrozumený o každej novej schéme, takže nie je potrebné naznačiť prijateľnosť takéhoto budúceho a momentálne hypotetického podporného opatrenia v rámci ustanovení EHP o štátnej pomoci.

Podľa ustanovenej judikatúry opatrenie pomoci nemožno oddeliť od metódy, podľa ktorej je financovaná. Európsky súdny dvor rozhodol, že mechanizmus financovania schémy podpory môže zapríčiniť úplnú nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom (75), najmä ak je spojený s diskriminačnými aspektmi. Nutnosť posudzovať mechanizmus financovania spolu so schémou pomoci sa vyžaduje najmä vtedy, keď sa poplatok explicitne vytvoril na financovanie schémy pomoci, ako je to v prípade Energetického fondu. Takýto poplatok možno považovať za opatrenie, ktoré má ekvivalentný účinok ako kvantitatívne obmedzenie, ak úplne kompenzuje záťaž na domáci výrobok (čo neplatí v tomto prípade), alebo môže predstavovať diskriminačnú internú daň, ak čiastočne kompenzuje túto záťaž (76). Pokiaľ ide o posúdenie takého kompenzačného účinku, je nevyhnutné stanoviť finančnú ekvivalentnosť medzi poplatkom a výhodami poskytnutými domácemu výrobku (77). V niektorých prípadoch súd analyzoval nielen uloženie poplatku, ale aj jeho použitie (78). Keďže Energetický fond je financovaný prostredníctvom poplatkov zo sadzieb za distribúciu, ktoré sa vzťahujú aj na dovážanú energiu, musí sa v tomto prípade posudzovať financovanie schémy pomoci cestou parafiškálneho poplatku.

Energetický fond nerozlišuje medzi zahraničnými a domácimi výrobcami obnoviteľnej energie alebo podnikmi, ktoré by chceli investovať do opatrení na úsporu energie, do novej energetickej technológie alebo do vykonávania energetických auditov. Nórske orgány preukázali, že podporu od Energetického fondu dostalo zatiaľ osem projektov realizovaných výrobcami z EHP. Ďalej, nejestvuje žiadna automatická rovnocennosť medzi činnosťou, na ktorú sa ukladá poplatok (výroba energie pochádzajúcej z vodných elektrární alebo z dovozov), a projektmi, ktoré dostali pomoc od Energetického fondu. Poplatok sa ukladá na úroveň distribúcie energie, t. j. nie priamo na výrobu (79). No ak sa tvrdí, že to nepriamo ovplyvňuje výrobné náklady, pomoc, ktorú poskytla Enova, neuprednostňuje automaticky tých výrobcov, ktorých energia nie je nepriamo podrobená poplatku. Pomoc sa poskytuje hlavne na nové obnoviteľné energie, v súčasnosti s vylúčením vodnej energie. V prípade opatrení na úsporu energie a energetické audity môže každý podnik profitovať z týchto podporných opatrení. Preto nemožno urobiť záver, že dovážaná energia je náhradou za výhody domácich výrobcov a že v dôsledku toho je poplatok, ktorý platia domáci výrobcovia (vodnej) energie, kompenzovaný príslušnými výhodami.

Využívanie výnosov z poplatku je spojené s pomocou, ktorú orgán považuje za zlučiteľnú, ako možno vidieť v oddiele II 3.2 tohto rozhodnutia. Akceptovalo sa, že poplatok založený na objeme je v súlade so zásadou „platí znečisťovateľ“, a možno ho teda akceptovať podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP spolu s usmerneniami o environmentálnej pomoci, ktoré ustanovujú túto zásadu. Orgán teda nenašiel žiadnu chybu v systéme, ktorý sa zakladá na objeme (80).

3.2.4. Záver o Energetickom fonde so zmenami a doplneniami, ktoré navrhli nórske orgány

Orgán konštatuje, že investičná podpora na výrobu obnoviteľnej energie, opatrenia na úsporu energie a na nové energetické technológie, ako aj podpora na energetické audity je zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP, podliehajúc podmienke, že nórske orgány uplatňujú schému Energetického fondu ako sa uvádza:

Orgán v oddiele II 3.1.3 tohto rozhodnutia konštatuje, že oznámené opatrenia investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie, úspory energie a nové energetické technológie, ako aj na podporu pre energetické audity nie sú zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP.

V prípadoch, ak sa zistí, že pomoc je nezákonná, orgán na základe článku 14 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde spravidla nariadi príslušným štátom EZVO, aby takúto pomoc vymáhali od jej príjemcu.

Orgán je toho názoru, že v tomto prípade žiadne všeobecné zásady nebránia splateniu pomoci. Podľa ustanovenej judikatúry je zrušenie nezákonnej pomoci jej vymáhaním logickým dôsledkom zistenia, že táto pomoc je nezákonná. To znamená, že vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci za účelom obnovenia situácie, ktorá existovala predtým, v zásade nemožno považovať za neprimerané cieľom Dohody o EHP v súvislosti so štátnou pomocou. Splatením pomoci sa jej príjemca vzdáva výhody, ktorú mal nad svojimi konkurentmi na trhu, a situácia pred poskytnutím pomoci sa obnoví (81). Z tejto funkcie splatenia pomoci ďalej vyplýva, že s výnimkou mimoriadnych okolností orgán spravidla neprekročí medze svojho konania podľa vlastného uváženia, ktoré uznáva judikatúra súdu, ak požiada príslušné členské štáty EZVO, aby vymáhali sumy poskytnuté v rámci nezákonnej pomoci, pretože tým iba obnovuje predchádzajúcu situáciu (82). Okrem toho, vzhľadom na direktívny charakter dozoru nad štátnou pomocou zo strany orgánu podľa protokolu 3 Dohody o dozore a súde podniky, ktorým sa poskytla pomoc, v zásade nemôžu oprávnene predpokladať, že pomoc je zákonná, pokiaľ nebola poskytnutá v súlade s postupom uvedeným v ustanoveniach uvedeného protokolu (83). V tomto prípade nie sú evidentné žiadne okolnosti, ktoré by viedli k oprávneným očakávaniam na strane príjemcov pomoci.

Vymáhanie má zahŕňať úroky z úrokov v súlade s článkom 14 ods. 2 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a s článkami 9 a 11 rozhodnutia orgánu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004.

Orgán ďalej poukazuje na to, že príkaz na vymáhanie podľa tohto rozhodnutia nezávisí od toho, či jednotlivé granty udelené na základe uvedených štyroch opatrení nepredstavujú štátnu pomoc alebo sa nemôžu považovať, úplne alebo čiastočne, za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP podľa ich vlastnej podstaty, buď v následnom rozhodnutí orgánu, alebo v rámci nariadení o skupinovej výnimke.

Ak jednotlivé granty udelené na základe uvedených štyroch opatrení oznámených listom z 5. júna 2003 už splnili podmienky, ktoré orgán ukladá na oznámené podporné opatrenia, (pozri článok 4 tohto rozhodnutia), sú zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP a teda nepodliehajú príkazu na vymáhanie.

Nórske orgány majú predkladať orgánu výročné správy podľa článku 21 ods. 1 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a článku 5 ods. 1 v spojení s prílohou III k procedurálnemu rozhodnutiu orgánu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004.

Nórske orgány majú ďalej podľa článku 5 ods. 2 procesného rozhodnutia orgánu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 poskytovať informácie o každom z piatich najväčších podporených projektov na:

Správa má obsahovať najmä príslušný výpočet čistej súčasnej hodnoty a preukázať, ako sa určovala trhová cena tejto energie. Okrem toho treba predložiť zoznam investičných nákladov na projekt.

Pokiaľ ide o podporu na projekty biomasy, predkladaná správa má obsahovať aj informácie preukazujúce, že úhrnné náklady, ktoré firmy znášajú po odpise elektrárne, sú stále vyššie ako trhová cena energie.

Orgán ďalej konštatuje, že podmienky, ktoré stanovil orgán v tomto rozhodnutí majú byť zaznamenané v knihe pomoci Enovy/Energetického fondu, ktorá určuje pravidlá pre udelenie podpory, alebo majú byť uvedené v inej primeranej forme usmernení o uplatňovaní opatrení podpory. Verzia týchto usmernení sa má predložiť orgánu najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia.

Opatrenia v rámci Energetického fondu uvedené nižšie, ktoré oznámili nórske orgány listom z 5. júna 2003 (Dok. č. 03-3705-A evidovaný ako prípad SAM 030.03006), predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP:

Opatrenie uvedené v článku 1 písm. e) tohto rozhodnutia je zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP.

Opatrenia investičnej podpory na výrobu obnoviteľnej energie, úsporu energie, novú energetickú technológiu a energetické audity sú zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, podliehajúc podmienkam uvedeným v tomto článku.

Ak tak ešte neurobilo, Nórsko s okamžitou účinnosťou zruší opatrenia uvedené v článku 6 písm. a) tohto rozhodnutia a nahradí ich opatreniami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 4 tohto rozhodnutia.

Nórske orgány prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby od príjemcov pomoci vymohli pomoc uvedenú v článku 6 písm. a) tohto rozhodnutia a nezákonne sprístupnenú jej príjemcom, po odpočítanú už splatených súm.

Vymáhanie sa uskutoční neodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva za predpokladu, že povoľujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôcť, zahŕňa úroky a úroky z úrokov od dátumu, od ktorého ju príjemca pomoci mal k dispozícii, až do dátumu jej vymoženia. Úroky sa vypočítajú na základe článkov 9 a 11 rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO č. 195/04/COL.

Nórske orgány do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informujú Dozorný orgán EZVO o opatreniach, ktoré prijali na jeho splnenie.

V Bruseli 3. mája 2006

Za Dozorný orgán EZVO

Bjørn T. GRYDELAND

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia

(4) Usmernenia o uplatňovaní článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore súde, ktoré Dozorný orgán EZVO schválil a vydal 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1 Dodatku EHP č. 32, s. 1. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 19. apríla 2006. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(6) Orgán svojím rozhodnutím č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 následne zrušil kapitolu 6. Definíciu nezákonnej pomoci možno teraz nájsť v článku 1 písm. f) časť II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

(7) Odkaz na podrobnejšie informácie o viacerých výmenách korešpondencie medzi nórskymi orgánmi a orgánom možno nájsť v rozhodnutí orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 122/05/COL, pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(9) Podľa nórskych orgánov bol tento poplatok zavedený v roku 1990 v rámci deregulácie trhu s elektrinou. Pred rokom 2002 spoločnosti elektrickej siete hospodárili s týmito prostriedkami na krytie svojich vlastných nákladov spojených s informovaním o energetickej účinnosti.

(10) „Forskrift om innbetaling av påslag på nettariffen til Energifondet“ (nariadenie týkajúce sa platenia poplatku zo sadzby za distribúciu elektriny Energetickému fondu, ďalej len „nariadenie o Energetickom fonde“).

(11) Lov av 29 Juni 1990 nr. 50 om produksjon, omforming, overføring, omsetning og fordeling av energi m.m, energiloven.

(12) Pôvodné úvahy o zriadení centrálneho orgánu zaoberajúceho sa opatreniami zameranými na energetickú účinnosť predložil výbor expertov už v roku 1988, NOU 1998:11. Nórska vláda sa chopila tejto myšlienky v bielej knihe St.meld.č. 29 (1998–99). Zmenu z NVE na Energetický fond napokon prezentovala vo fiškálnom rozpočte na rok 2001, St.prp.č. 1 (2000–2001).

(14) Revidovaná dohoda z 22. septembra 2004, „Avtale mellom den norske stat v/Olje- og energidepartementet og Enova SF om forvaltningen av midlene fa Energifondet i perioden 2002–2005“.

(15) Odelstingets vedtak til lov om endringar i lov 29. juni 1990 nr. 50 om produksjon, omforming, overføring, omsetning og fordeling av energi m.m. (energilova). [Besl.O.nr.75 (2000–2001), jf. Innst.O.nr.59 (2000–2001) og Ot.prp.nr.35 (2000–2001)].

(19) Nariadenie pre energetický fond (Vedteker for Energifondet, § 4) uvádza, že Energetický fond sa má využívať na úspory energie, výrobu novej obnoviteľnej energie a iných foriem energie nepoškodzujúcej životné prostredie.

(20) Pozri rozhodnutie orgánu č. 302/05/COL, ktorým sa schválila schéma pomoci na výskum a vývoj v oblasti plynovej technológie.

(21) Veľkoodberatelia často profitujú zo zliav v dôsledku ich veľkoodberateľských zmlúv. Orgán Enova to zohľadňuje pri porovnávaní cien konkurenčných zdrojov energie.

(22) Pozri príklad na strane 7 rozhodnutia orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania (rozhodnutie č. 122/05/COL), ako aj na jeho strane 9, najmä poznámku pod čiarou č. 17.

(23) Orgán to chápe tak, že v prípade nevýhody pre žiadateľa nedochádza k žiadnej úprave smerom nahor.

(24) Pozri však návrh nórskych orgánov na budúce nakladanie s opatreniami na úsporu energie, oddiel I.9.2 tohto rozhodnutia.

(25) Pokiaľ ide o 0,4 %, nórske orgány špecifikovali, že sa týkajú vlastných administratívnych nákladov orgánu Enova spojených so správou takýchto projektových žiadostí.

(27) Program dostal v roku 2003 názov „učebný materiál a vzdelávacie koncepcie“ a v roku 2004 sa jeho názov zmenil na „vzdelávací program“.

(28) Začleňuje do Dohody o EHP nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30).

(29) Začleňuje do Dohody o EHP nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o štátnej pomoci malým a stredným podnikom, Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33, naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 22).

(30) Začleňuje do Dohody o EHP nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu, Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20, naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 363/2004 z 25. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 20).

(31) Hodnoty výmenného kurzu (NOK/EUR), ktoré použili nórske orgány. rok 2002: 7,51; rok 2003: 8,00; rok 2004: 8,37; rok 2005: 8,20.

(35) Metóda, ktorá ukazuje návratnosť kapitálu upravenú na riziko ako funkciu rizika trhového portfólia a rizika daných aktív (projektu).

(36) Vzorec, ktorý používa spoločnosť First Securities, je RE = RF +β (RM – RF),kde RF sú nórske dlhodobé dlhopisy, β predstavuje riziko jednotlivého projektu, RM je očakávaná návratnosť trhového portfólia, (RM – RF) je ekvitná riziková prémia). RE je požadovaná návratnosť investovaného kapitálu.

(37) A) Náklady na prípravu a konštrukciu, B) náklady na budovy, stroje a vybavenie, montážne náklady alebo náklady na úpravu a opravu existujúcich budov, strojov a vybavenia, C) až do limitu 10 % oprávnených výdavkov projektu, náklady vznikajúce z kúpy pozemku priamo súvisiaceho s investíciou a z výstavby elektrických vedení. D) Náklady vyplývajúce s výstavby potrubia, ktoré sa má pripojiť k sieti diaľkového vykurovania. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou tepelnej rozvodnej siete sú oprávnené len pre sieťové projekty zahŕňajúce nové technológie, E) náklady na stavebné práce a na dozor nad stavebnými prácami, F) náklady na sanáciu a zemné práce, G) náklady na uvádzanie do prevádzky a náklady vznikajúce zo zaškoľovania obslužného personálu potrebného na uvedenie do prevádzky. V tejto súvislosti sa uvedenie do prevádzky týka prvých úkonov obsluhy, skúšok a nastavovania systému jednotky s cieľom zabezpečiť jej fungovanie v súlade so špecifikovanou výkonnosťou, H) náklady spojené so šírením informácií týkajúcich sa projektu, I) náklady na monitorovanie investície, J) náklady súvisiace s realizačnými štúdiami pre rozličné druhy projektov (platy pre účastníkov projektu a nepriame mzdové náklady, výdavky na vybavenie, príslušenstvo, softvér, služobné cesty, šírenie informácií, ďalšie priame alebo režijné náklady). Režijné náklady príjemcu pomoci, úroky zaplatené počas výstavby, vernostné poplatky a odpočítateľné dane nebudú oprávnené. Pozri poznámku pod čiarou č. 26.

(38) EBITDA sú výnosy pred úročením, zdanením, odpismi a amortizáciou. Zahŕňa čistý prílev peňazí z prevádzkových činností pred pohybmi prevádzkového kapitálu.

(39) Podľa oddielu D.3.3.1 (55) environmentálnych usmernení biomasa – ktorá má vyššie prevádzkové náklady – môže dostať operatívnu pomoc, ktorá presahuje výšku investície, ak členský štát EZVO môže preukázať, že úhrnné náklady, ktoré firma znášala po odpise zariadenia, sú ešte stále vyššie ako trhová cena energie.

(40) Podľa oddielu D.1.3 (25) environmentálnych usmernení opatrenia na úsporu energie možno podporiť pri základnej sadzbe 40 % oprávnených nákladov. Podľa oddielu D.1.7 (32) environmentálnych usmernení podpora musí byť obmedzená na dodatočné investičné náklady. Oprávnené náklady sa vypočítajú očistené od prínosov hromadiacich sa z každého zvýšenia kapacity, nákladov na úspory spôsobených počas prvých piatich rokov investície a doplnkovej vedľajšej výroby počas tohto päťročného obdobia.

(41) Pozri oddiel I 9.1. bod (5) a poznámku pod čiarou č. 35 tohto rozhodnutia.

(42) Rozhodnutie Komisie z 11. novembra 2003 o štátnej pomoci, ktorú Spojené kráľovstvo plánuje poskytovať v rámci Environmentálneho grantového fondu WRAP a Záručného fondu prenájmu WRAP (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 59).

(43) Pozri tiež oddiel „informácie, ktoré predložilo Nórsko“ rozhodnutia orgánu č. 122/05/COL, strana 12 a nasl.

(44) Štátna pomoc č. 707/2002 – Holandsko, MEP Stimulovanie obnoviteľnej energie.

(45) Vec 173/73 Taliansko vs. Komisia [1974] Zb. 709, vec 78/76 Steinike v Nemecko [1977] Zb. 595, rozhodnutie Komisie č. 707/2002 – Holandsko, pozri poznámku pod čiarou č. 42; č. 490/2000 – Taliansko, uviaznuté náklady sektoru elektriny.

(46) Generálny advokát Jacobs vo veci C-379/98 Preussen Elektra vs. Schleswag AG [2001] Zb. I-2099 odsek 165.

(47) Pozri vec T-67/94 Ladbroke Racing Ltd vs. Komisia Európskych Spoločenstiev [1998] Zb. II-1, odsek 105 a nasl. V tejto súvislosti je nesporné, že opatrenie možno klásť za vinu štátu, ktorý zaviedol poplatok. Táto situácia je odlišná od systému, o ktorom sa diskutuje vo veci C-345/02 Pearle BV, Hans Prijs Optiek Franchise BV a Rinck Opticiëns BV / Hoofdbedrijfschap Ambachten [2004] Zb. I-7139, ktorá sa týka poplatku, o ktorom rozhodla rada odborníkov.

(48) Orgán by však chcel poukázať na to, že na zistenie, či podporu dostal „podnik“, sa neposudzuje právny stav alebo organizačná forma podniku, ale rozhoduje sa podľa kvality podniku v súlade s činnosťou, ktorá sa podporuje, vec C-41/90 Höfner a Elser vs. Macotron [1991] Zb., I-979; napr. aj nezisková organizácia môže vykonávať hospodárske činnosti a konkurovať ostatným, pozri napr. vec 78/76 Steinike &Weinlig, pozri poznámku pod čiarou č. 43. a vec C-67/96 Albany, International BV / Stichting Bedrijfspensionfonds Textielindustrie, [1999] Zb. I-5751.

(49) Ak podpora predstavuje pomoc, ktorá bude určená nižšie, Energetický fond bude predstavovať schému pomoci. Pozri definíciu schémy pomoci v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

(51) Pozri tiež: generálny advokát Jacobs vo veci C-256/97 DM Transport S.A [1999] Zb. I- 3913, odseky 39 a 40.

(52) Podporuje to i vlastné hodnotenie orgánu Enova, ktorý na svojej internetovej stránke v súvislosti so svojou úlohou uvádza: „Enova SF užíva značnú voľnosť, pokiaľ ide o výber a zloženie svojich strategických ťažiskových opatrení a opatrení politiky“.

(53) Napr. vo vzťahu k výrobcom elektriny, ktorí sa opierajú o tradičné zdroje, alebo – v súčasnosti – vo vzťahu k výrobcom energie vo vodných elektrárňach alebo k výrobcom iných druhov obnoviteľnej energie, ktorí nedostávajú podporu od Enovy, alebo vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré nedostávajú podporu na uplatňovanie opatrení v oblasti energetickej účinnosti.

(55) Vec C-44/93 Namur-Les Assurances du Crédit vs. Office National du Duccroire a belgický štát [1994] Zb. I-3829.

(56) V tejto súvislosti pozri výklad generálneho advokáta Fennelyho vo veciach C-15/98 a C-105/99 v spore Talianska republika vs. Komisia Európskych spoločenstiev [2000] Zb. II-8855, odseky 61 a nasl., ktorý tvrdí, že legislatívne zmeny musia výrazne zmeniť systém, t. j. že predstavujú viac ako len formálnu zmenu.

(57) V príslušných návrhoch vlády samotné nórske orgány označili mechanizmus financovania ako „nový“.

(58) Vec T-195/01 a vec T-207/01 Vláda Gibraltáru a Španielske kráľovstvo vs. Európska komisia [2001] Zb. II-3915, odsek 111.

(60) Vec C-351/98 Španielske kráľovstvo vs. Európska komisia [2002] Zb. I-8031, odsek 76.

(62) Odkaz na normu Spoločenstva v súvislosti s Dohodou o EHP poskytujú explicitne usmernenia o environmentálnej pomoci, pozri ich oddiel A (5).

(63) Oddiel II 3.1.2 rozhodnutia orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Rozhodnutie č. 122/05/COL.

(64) Oddiel II 3.1.3 rozhodnutia orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Rozhodnutie č. 122/05/COL.

(65) Štátna pomoc č. 75/2002 – Fínsko, pozri poznámku pod čiarou č. 26 tohto rozhodnutia.

(69) Výmenný kurz uverejnený na internetovej stránke orgánu bol na rok 2003 stanovený na 7,23.

(72) Zelený certifikát sa bežne chápe ako minimálna cena stanovená štátom, ktorú výrobca „zelenej energie“ dostáva od distribútora. Takéto zelené certifikáty nemôžu, v závislosti od jednotlivého prípadu, predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Nórske orgány sa vo februári 2006 zriekli spoločného trhu zelených certifikátov so Švédskom.

(73) Takéto náklady akceptovala aj Európska komisia v štátnej pomoci č. 75/200 – Fínsko, pozri poznámku pod čiarou č. 26.

(75) Vec C-261/01 a vec C-262/0, Belgický štát vs. Calster, Cleeren, Openbaar Slachthuis NV, [2003] Zb. I-12249, odsek 46, vec C-47/69 Francúzsko vs. Komisia [1970] Zb. 487, odsek 4.

(76) Vec C-72/92 Firma Herbert Scharbatke GmbH vs. Spolková republika Nemecko [1993] Zb. I-5509, odkazujúca na článok 95, teraz článok 90 Zmluvy o ES. Článok 14 Dohody o EHP je totožný s článkom 90 Zmluvy o ES.

(77) Vec C-266/91 Celulose Beira Industrial SA vs. Fazenda Pública [1993] Zb. I-4337.

(78) Vec C-78/90 až vec C-83/90 Compagnie Commerciale de l’Ouest a iní [1992] Zb. I-1847.

(79) Európska komisia schválila podobnú štruktúru v rozhodnutí Komisie č. 707/2002, pozri poznámku pod čiarou č. 42.

(80) Pozri pripomienky v rozhodnutí Komisie č. 707/2002, poznámku pod čiarou č. 42 a č. 533/01 – Írsko, pomoc na podporu obnoviteľných zdrojov energie v Írsku.

(82) Vec C-75/97 Belgicko vs. Komisia [1999] Zb. I-3671, odsek 66, a vec C-310/99 Taliansko/Komisia [2002] Zb. I-2289, odsek 99.

	2000	2001	2002	2003	2004	január–máj 2005
Celková výroba	142 816	121 608	130 473	107 273	110 427	60 976
Vodná energia	142 289	121 026	129 837	106 101	109 280	na
Vietor	31	27	75	220	260	na
Elektrina z tepelných elektrární	496	555	561	952	887	na
Spotreba	123 761	125 206	120 762	115 157	121 919	56 665
Dovoz	1 474	10 760	5 334	13 471	15 334	1 923
Vývoz	20 529	7 162	15 045	5 587	3 842	6 234
Čistý dovoz	–19 055	3 598	–9 711	7 884	11 492	–4 311
Čistý dovoz/spotreba	0,0 %	2,9 %	0,0 %	6,8 %	9,4 %	0,0 %
Čistý vývoz/spotreba	15,4 %	0,0 %	8,0 %	0,0 %	0,0 %	7,6 %

Obnoviteľná energia		Intenzita pomoci v % celkových investičných nákladov, podpora vypočítaná podľa metódy čistej súčasnej hodnoty
	Počet projektov	Priemer	Maximum
Vietor	10	23 %	68 %
Diaľkové vykurovanie	19	20 %	31 %
Bio	31	20 %	50 %
Nová obnoviteľná energia	1	25 %	25 %

	Štátny rozpočet, milióny NOK	Poplatok zo sadzieb, milióny NOK	Celkový rozpočet, milióny NOK	Celkový rozpočet, milióny EUR (31)
2002	270	161	431	57,3
2003	259	192	451	56,4
2004	60	470	530	63,3
2005	0	650	650	79,3

Oprávnené investičné náklady (32)	123 000 000
Výroba kWh/rok	45 700 000
Cena NOK/kWh	0,25
Ročný príjem (33)	11 425 000
Prevádzkové náklady NOK/kWh	0,10
Ročné prevádzkové náklady	4 570 000
Čistý ročný príjem	6 855 000
Ekonomická životnosť, roky	25
Návratnosť kapitálu	6,33 %
Čistá súčasná hodnota	–38 000 000
Investičná pomoc	38 000 000

Technológia	Prevádzkové náklady a náklady na údržbu	Palivo	Celkové prevádzkové náklady
Čísla zo správy IEA: Plánované náklady na výrobu elektriny v roku 2005 aktualizované
Uhlie	0,034 – 0,068	0,076 – 0,152	0,11 – 0,22
Plyn	0,023 – 0,031	0,187 – 0,249	0,21 – 0,28
Kombinovaná výroba tepla a energie			0,17 – 0,44
Čísla zo správy NVE: Náklady na výrobu energie a tepla v roku 2002
Vietor	0,05		0,05
Čísla z projektového portfólia Enovy (príklady)
Vietor	0,05 – 0,10	0	0,05 – 0,10
Bioenergia	0,07 – 0,15	0,2 – 0,3	0,27 – 0,45
Nová obnoviteľná energia			0,05
Diaľkové vykurovanie			0,05 – 0,10