(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (1) (ďalej uvádzaná ako ‚smernica’ alebo ‚smernica 96/92/ES’) vytvorila základy pre zavedenie hospodárskej súťaže v rámci európskeho elektroenergetického priemyslu.

(2)

Uvedená smernica bola rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 168/1999 (2) začlenená do Dohody o EHP.

(3)

Postupný prechod od značne obmedzenej hospodárskej súťaže k fungujúcej hospodárskej súťaži v rámci EHP musí prebiehať za prijateľných hospodárskych podmienok, ktoré zohľadňujú osobitné znaky elektroenergetického priemyslu. Táto problematika bola už obšírne spracovaná v texte uvedenej smernice.

(4)

Článok 24 smernice dovoľuje štátom EZVO pozdržať uplatnenie niektorých z ustanovení smernice formou prechodného obdobia, čo im umožní vyrovnať sa s niekoľkými veľmi osobitými situáciami. Mechanizmy poskytovania štátnej pomoci slúžiace k tomu, aby pomohli elektroenergetickým podnikom prispôsobiť sa zavedeniu hospodárskej súťaže za priaznivých podmienok, nespadajú pod výnimky ustanovené v článku 24.

(5)

Účelom týchto usmernení je objasniť, ako má na základe smernice 96/92/ES dozorný orgán v úmysle uplatniť pravidlá Dohody EHP pri štátnej pomoci takéhoto druhu. Tieto usmernenia sa nedotýkajú pravidiel poskytovania štátnej pomoci, uvedených v iných relevantných rámcoch, usmerneniach a oznámeniach. Dozorný orgán bude pokračovať najmä v schvaľovaní regionálnej a enviromentálnej pomoci v súlade s príslušnými usmerneniami. Podobne aj pomoc, ktorú nemožno schváliť podľa článku 61 Dohody o EHP, bude dozorný orgán v prípade potreby skúmať podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

(1)

Článok 24 smernice 96/92/ES, ktorý bol upravený článkom 1 písm. i) rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 168/1999 z 26. novembra 1999, stanovuje, že dozorný orgán môže schváliť prechodné opatrenia, ktoré dočasne pozastavujú uplatňovanie smernice (3):

‚Štáty EZVO, v ktorých záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 168/1999 z 26. novembra 1999 nebude možné vzhľadom na ustanovenia tohto rozhodnutia s plniť, môžu požiadať o prechodný režim podľa článku 24 ods. 1 a 2. Žiadosti o prechodný režim sa musia notifikovať Dozornému orgánu EZVO najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 168/1999 z 26. novembra 1999.’

(2)

Vzhľadom na súčasný stav je Dozorný orgán EZVO toho názoru, že rozhodnutia, ktoré prijme v súlade s článkom 24, môžu vytvoriť prechodný režim iba v tých prípadoch, v ktorých dozorný orgán už predtým zistil, že opatrenia oznámené členskými štátmi EZVO podľa uvedeného článku nie sú zlučiteľné s ustanoveniami uvedenými v kapitolách IV, V, VI a VII smernice. Podľa článku 24 smernice môže výnimku z uvedených ustanovení schváliť iba dozorný orgán.

(3)

Podobne i niektorým zo štátov EZVO zavedený systém poplatkov spravovaných prostredníctvom fondu a určených na vyrovnanie nákladov plynúcich z povinností alebo záruk, ktoré pravdepodobne nebude možné pri uplatňovaní rozhodnutia č. 168/1999 splniť, nepredstavuje opatrenie, ktoré by oprávňovalo k poskytnutiu prechodného režimu podľa článku 24 smernice 96/92/ES dozorným orgánom; takéto opatrenie si nevyžaduje poskytnutie výnimky z príslušných kapitol smernice. Na druhú stranu však môže predstavovať štátnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje článok 61 k Dohode o EHP a protokol 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a súdneho dvora.

(4)

Cieľom týchto usmernení je ukázať, ako dozorný orgán zamýšľa uplatňovať pravidlá o štátnej pomoci uvedené v Dohode o EHP v prípadoch opatrení pomoci určených na kompenzovanie nákladov plynúcich z povinností alebo záruk, ktoré podľa ustanovení uvedených v rozhodnutí 168/1999 už ďalej nie je možné plniť. Usmernenia sa nevzťahujú na opatrenia, ktoré nemožno klasifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(1)

Spomenuté povinnosti alebo záruky prevádzky sú zvyčajne označované ako ‚uviaznuté náklady’, V praxi môžu mať rôznu podobu: dlhodobé kúpne zmluvy, investície realizované s implicitnou alebo explicitnou garanciou odbytu, investície realizované nad rámec bežných aktivít atď. Aby mohli byť uviaznuté náklady klasifikované ako oprávnené, a teda byť uznané dozorným orgánom, musia povinnosti alebo záruky spĺňať nasledovné kritériá:

(1)

Všeobecná zásada stanovená v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP hovorí, že štátna pomoc je zakázaná. Odseky 2 a 3 tohto článku uvádzajú niekoľko výnimiek z tohto všeobecného pravidla. Okrem toho v súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP ‚podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu’ podliehajú pravidlám uvedeným v Dohode o EHP, najmä pravidlám hospodárskej súťaže za predpokladu, že ich uplatňovanie neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. V každom prípade nesmie byť rozvoj obchodu ovplyvnený v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami zmluvných strán.

(2)

Štátna pomoc zodpovedajúca oprávneným uviaznutým nákladom definovaným v týchto usmerneniach je určená na to, aby elektroenergetickým podnikom uľahčila prechod ku konkurenčnému trhu s elektrickou energiou. Dozorný orgán môže takúto pomoc hodnotiť kladne, pokiaľ je narušenie hospodárskej súťaže na druhej strane vyvážené prínosom tejto pomoci pre dosiahnutie spoločného cieľa, ktorý by trhové sily nemohli dosiahnuť. Narušenie hospodárskej súťaže, ktoré je spôsobené poskytnutím pomoci vyplatenej s cieľom uľahčiť elektroenergetickým podnikom prechod od prevažne uzavretého trhu na sčasti liberalizovaný trh nemôže byť, ak sú trvanie a vplyv tohto narušenia obmedzené, v rozpore so spoločným záujmom. Liberalizácia trhu s elektrickou energiou je totiž hlavným záujmom trhu EHP a prispieva k vytvoreniu vnútorného trhu. Dozorný orgán takisto zastáva názor, že pomoc poskytnutá z dôvodu uviaznutých nákladov umožňuje elektroenergetickým podnikom znížiť riziká súvisiace s ich pôvodnými povinnosťami alebo zárukami, a preto ich môže povzbudiť k dlhodobým investíciám. Napokon, ak by nejestvovala žiadna možnosť kompenzácie uviaznutých nákladov, bolo by riziko, že dotknuté podniky môžu preniesť celkové náklady spojené s ich neekonomickými povinnosťami alebo zárukami na svojich zákazníkov, väčšie.

(3)

Pomoc, ktorá slúži na kompenzáciu uviaznutých nákladov v rámci elektroenergetického priemyslu, môže byť ďalej v porovnaní s inými liberalizovanými sektormi odôvodnená skutočnosťou, že liberalizácia trhu s elektrickou energiou nebola sprevádzaná ani rýchlejším technologickým vývojom, ani zvýšeným dopytom a tiež skutočnosťou, že je v záujme ochrany životného prostredia, zabezpečenia dodávok elektrickej energie a hladkého fungovania ekonomík krajín EHP len ťažko predstaviteľné, že by sa čakalo s poskytnutím štátnej pomoci až do chvíle, ked' sa elektroenergetické podniky dostanú do ťažkostí.

(4)

V tomto kontexte dozorný orgán zastáva názor, že pomoc určená na vyrovnanie uviaznutých nákladov v bežnej situácii spĺňa podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak uľahčuje vývoj určitých hospodárskych činností bez toho, aby negatívne ovplyvňovala trhové podmienky v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(5)

Bez toho, aby sa dotkol osobitných ustanovení uvedených v usmernení dozorného orgánu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci EHP, vrátane usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (6), dozorný orgán môže v zásade pomoc určenú na vyrovnanie oprávnených uviaznutých nákladov označiť za zlučiteľnú s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak táto spĺňa nasledovné kritériá:

(6)

Dozorný orgán vyjadruje vážne pochybnosti v súvislosti s pomocou určenou na vyrovnanie uviaznutých nákladov, ktorá nevyhovuje uvedeným kritériám alebo ktorá má za následok narušenie hospodárskej súťaže a je z nasledujúcich dôvodov v rozpore so spoločným záujmom:

(1)

Štáty EZVO si môžu pre financovanie pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov vybrať takú metódu, ktorú považujú za najvhodnejšiu. Avšak pri schvaľovaní takejto pomoci sa dozorný orgán ubezpečí, že systém financovania nevyvolá efekty, ktoré sú v rozpore s cieľmi smernice 96/92/ES alebo so záujmami zmluvných strán. Pri záujmoch zmluvných strán sa okrem iného zohľadňuje ochrana spotrebiteľa, voľný pohyb tovaru a služieb a hospodárska súťaž.

(2)

Systém financovania nesmie mať za následok bránenie vstupu iných podnikov alebo nových hospodárskych subjektov na konkrétne vnútroštátne alebo regionálne trhy. Pomoc určená na vyrovnanie uviaznutých nákladov nemôže byť financovaná z poplatkov za elektrickú energiu prepravovanú medzi jednotlivými štátmi EZVO alebo z poplatkov súvisiacich so vzdialenosťou medzi výrobcom a spotrebiteľom.

(3)

Dozorný orgán EZVO takisto zabezpečí, že systém financovania pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov bude mať za následok spravodlivé zaobchádzanie s oprávnenými a neoprávnenými spotrebiteľmi. Na tento účel bude výročná správa, o ktorej sa hovorí v písmene c) v oddiele 21.4, obsahovať rozčlenenie na oprávnených a neoprávnených spotrebiteľov zdrojov financií určených na vyrovnanie uviaznutých nákladov. Ak sa neoprávnení spotrebitelia priamo zúčastňujú na financovaní uviaznutých nákladov prostredníctvom poplatku za odber elektrickej energie, musí byť táto skutočnosť jasne uvedená. Príspevok uložený jednej alebo druhej skupine (oprávneným alebo neoprávneným spotrebiteľom) nesmie presahovať časť uviaznutých nákladov, ktoré majú byť vyrovnané, zodpovedajúcich trhovému podielu týchto spotrebiteľov.

(4)

Ak súkromné podniky vytvoria fondy na financovanie mechanizmov poskytovania pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov, spravovanie týchto prostriedkov musí byť jasne oddelené od prostriedkov pochádzajúcich z bežných zdrojov týchto podnikov. Takéto investície nesmú poskytovať žiadne výhody podnikom, ktoré ich spravujú.

(1)

Pri posudzovaní štátnej pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov dozorný orgán zohľadňuje najmä veľkosť a úroveň prepojenia dotknutej siete a štruktúru elektroenergetického priemyslu. Pri pomoci určenej malej sieti s nízkym stupňom prepojenia so zvyšnou časťou EHP je pravdepodobnosť väčšieho narušenia hospodárskej súťaže menšia.

(2)

Táto metodika uviaznutých nákladov sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté usmernenia o vnútroštátnej regionálnej pomoci v regiónoch, ktoré spadajú pod ustanovenia článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP (7). Ak uplatnenie pravidiel o štátnej pomoci pri uviaznutých nákladoch právne alebo skutočne prekáža vo výkone určitých činností, ktorými boli poverené podniky majúce za úlohu poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo majúce podobu fiskálneho monopolu, je možné podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP udeliť výnimku z týchto pravidiel za predpokladu, že obchod nie je ovplyvnený v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami zmluvných strán.

(3)

Pravidlá uvedené v tejto metodike týkajúcej sa štátnej pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov vznikajúcich na základe rozhodnutia 168/1999 sú uplatniteľné nezávisle od toho, či ide o verejné alebo súkromné vlastníctvo dotknutého podniku.“