—

na schôdzi v Addis Abebe (Etiópia), ktorá sa konala 25. až 27. novembra 2013,

—

so zreteľom na článok 18 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 2 a článok 21 ods. 1 a 2,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 8 ods. 4, článok 9, článok 33 ods. 1 a článok 96,

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných prijatú 30. januára 2007, najmä na jej článok 2 ods. 2, 5, 6 a 9, článok 3 ods. 1, 2, 5, 7, 8 a 9 a články 4, 10, 12, 15, 17, 27, 32 a 33,

—

so zreteľom na Chartu Karibského spoločenstva CARICOM o občianskej spoločnosti z 19. februára 1997, najmä na jej článok XVII,

—

so zreteľom na vyhlásenie Organizácie africkej jednoty o demokracii, politickom a hospodárskom riadení a správe a riadení spoločností z 8. júla 2002, najmä na jeho články 7 a 14,

—

so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii z 11. júla 2003, najmä na jeho články 3 a 17 (2),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 16. marca 2012 s názvom Výkon spravodlivosti: akčný program na posilnenie zásad právneho štátu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni,

—

so zreteľom na základné zásady OSN týkajúce sa nezávislosti súdnictva,

—

so zreteľom na protokol Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov A/SP1/12/01 o demokracii a dobrej správe vecí verejných prijatý v Dakare 21. decembra 2001,

—

so zreteľom na správu Výboru pre politické veci (AKT-EÚ/101.521/A/fin.),

A.

keďže rešpektovanie zásad právneho štátu a vyváženosti právomocí (výkonných, legislatívnych a súdnych) je základnou podmienkou uplatňovania a fungovania stabilnej demokracie – spoločného cieľa, ktorý je v centre spolupráce AKT – EÚ, – a základným prvkom dobrej správy vecí verejných, ako aj predpokladom podpory spravodlivého štátu a udržateľného politického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý umožňuje efektívnejšie fungovanie parlamentnej demokracie;

B.

keďže účinné, dôkladné a jasné oddelenie právomocí je nevyhnutné na zaistenie existencie skutočne nestranného, nezávislého a prístupného súdnictva;

C.

keďže zavedené právne štruktúry by mali zaručiť rovnováhu medzi tromi ústavnými právomocami, ktoré musia byť nezávislé od jednotlivcov pôsobiacich na konkrétnych pracovných miestach;

D.

keďže existencia slobodnej tlače, ktorá dodržiava etický kódex, a občianskej spoločnosti, ktorej práva sa rešpektujú a na ktorú sa berie ohľad pri prijímaní politických rozhodnutí, by mohla pomôcť zaistiť rovnováhu ústavných právomocí;

E.

keďže veľkým spoločným záujmom krajín EÚ aj AKT je stály rozvoj demokracie a vytvorenie správne fungujúceho konštitucionalizmu;

F.

keďže existencia nestranného, nezávislého a prístupného súdnictva je vo všetkých štátoch, ktoré sa riadia zásadami právneho štátu, rozhodujúca pre zaistenie dodržiavania zákonov všetkými, podporu udržateľného hospodárskeho rastu a posilnenie dôvery ľudí v ich vládu, čo zvyšuje politickú stabilitu a bezpečnosť;

G.

keďže korupcia v súdnictve je v rozpore so zásadou nediskriminácie a právom na prístup k spravodlivosti, na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy, ktoré pomáhajú pri presadzovaní všetkých ostatných ľudských práv, a keďže korupcia vážne narúša nezávislosť, spôsobilosť a nestrannosť súdnictva a verejnej správy, čím vyvoláva nedôveru vo verejné inštitúcie, oslabuje uplatňovanie zásad právneho štátu a vedie k násiliu;

H.

keďže na riadne fungovanie súdnictva a polície sú nevyhnutné dostatočné a riadne vyškolené ľudské zdroje prijímané na základe objektívnych a spravodlivých kritérií;

I.

keďže dôvera občanov v právny systém ich krajiny a legitímnosť súdov závisí od spravodlivého, transparentného, bezúhonného a účinného súdnictva;

J.

keďže bezúhonnosť vo sfére verejných vecí a riadenia verejných prostriedkov je základom dobrej správy vecí verejných a právneho štátu a keďže je vnímaná ako faktor, ktorý znižuje korupciu; keďže vedúci politickí predstavitelia musia byť v prípade prisvojenia verejných prostriedkov braní na politickú a právnu zodpovednosť; keďže rozšírená korupcia a nedostatočná transparentnosť, nedostatočný prístup k informáciám a nedostatočná inkluzívna účasť na rozhodovaní bránia občanom v tom, aby brali vlády a politických predstaviteľov na zodpovednosť a zabezpečili tak, že sa príjem spojený s prieskumom zdrojov a trhu použije na zaistenie ich ľudských práv; keďže vlády sú povinné vyvíjať maximálne úsilie v záujme boja proti korupcii vo verejných a súkromných podnikoch;

K.

keďže zásada dobrej správy vecí verejných v rámci spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami AKT sa definuje ako dlhodobý proces zmien založený na cieľoch, univerzálnych princípoch a spoločných túžbach, ktoré sa musia uplatňovať na významné funkcie spadajúce do právomoci štátu, ako aj na interakcie medzi verejnými inštitúciami a občanmi (3);

L.

keďže vzdelávanie, najmä občianska náuka od raného veku, a zvyšovanie povedomia občanov o kultúre mieru, ľudských právach, demokracii, právnom štáte a občianskych slobodách sú základnými predpokladmi na rozvíjanie zmyslu občanov pre príslušnosť k ich spoločnosti a angažovanosť v jej prospech, ako aj zakotvenie rešpektu k zásadám právneho štátu;

M.

keďže sa musia plošne uplatňovať rovnaké zásady a nesmie sa brať ohľad na osobitné vnútroštátne alebo regionálne „normy“, hoci spôsoby ich uplatňovania sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť;

1.

pripomína, že každý demokratický systém vychádza z ústavy a súvisiaceho súdneho systému, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady nezávislosti súdnictva;

2.

trvá na účinnom prijímaní a uplatňovaní príslušných článkov o zásadách právneho štátu, oddelení právomocí a nezávislom súdnictve, ktoré sú súčasťou zmlúv, chárt, dohôd a vyhlásení medzinárodných organizácií, ako sú OSN, Africká únia a EÚ, a regionálnych organizácií;

3.

vyzýva medzinárodné a regionálne organizácie, aby využili svoj vplyv s cieľom pomôcť národným parlamentom vykonávať ich kontrolnú funkciu, pokiaľ ide o výkonnú moc; v tejto súvislosti podporuje výmenu osvedčených postupov medzi parlamentmi krajín AKT a parlamentmi členských štátov EÚ;

4.

víta zavedenie regionálnych iniciatív v oblasti správy, ako je africký mechanizmus partnerského preskúmania (APRM), a vyzýva na vypracovanie podobných nástrojov aj v oblasti spravodlivosti;

5.

odporúča, aby boli v ústavách alebo základných ústavných dokumentoch jasne vymedzené pravidlá oddelenia právomocí a aby v nich bol určený zodpovedajúci inštitucionálny rámec; v tejto súvislosti vyjadruje výhrady k pozorovateľnému, ústavne spornému postupu, pri ktorom by väčšiny, ktoré majú kvórum na zmenu ústavy, mohli na základe vnútroštátnych právnych predpisov obmedziť práva menšiny, ktoré boli stanovené na účely politického preskúmania; zdôrazňuje, že revízie ústav by mali byť výnimkou a mali by byť navrhnuté tak, aby spĺňali skôr inštitucionálne než politické potreby; preto podporuje vytvorenie systémov na inštitucionalizáciu politického a ústavného preskúmania prostredníctvom nezávislého súdu, ktoré by sa využili pred vykonaním akýchkoľvek zmien v ústave;

6.

trvá na tom, že na umožnenie demokratického dohľadu, vyvážených právomocí a udržateľnej demokracie je nevyhnutné stanovenie účinných práv pre parlamentné menšiny spolu s uplatňovaním prísnych pravidiel financovania politických strán, ktoré zabezpečujú vyšší stupeň transparentnosti;

7.

opätovne zdôrazňuje, že občianska spoločnosť zohráva pozitívnu a aktívnu úlohu pri vzájomnom pôsobení medzi právomocami štátu, politickými stranami a občanmi a pri predchádzaní prevratom alebo porušovaniu zásad právneho štátu;

8.

zdôrazňuje význam slobodných a nezávislých pluralistických médií, ktoré dokážu prispievať k demokratickej kontrole a vyvažovaniu štátnych právomocí a ktoré majú na základe právnych predpisov o slobode informácií chránené práva; požaduje skončenie prenasledovania novinárov, ktorí by mali byť schopní vykonávať svoju prácu nezávislým spôsobom bez strachu z násilia a obviňovania, ako aj okamžité prepustenie novinárov a blogerov neprávom uväznených kvôli svojej práci; žiada zmenu právnych predpisov o boji proti terorizmu a extrémizmu a zákonov o národnej bezpečnosti, vlastizrade alebo podvratnej činnosti, ktoré možno zneužiť na stíhanie a väznenie novinárov;

9.

dôrazne odporúča, aby sa posilnili štátne štruktúry a inštitúcie, najmä tie, ktoré sú spojené so súdnictvom; vyzýva vnútroštátne orgány, aby na tento účel vyčlenili potrebné prostriedky; poznamenáva, že rozsudky a odsúdenia vyhlásené súdmi nemožno vykonávať bez dôveryhodného trestného systému, na ktorý sa vyčleňuje dostatok finančných prostriedkov a ktorý rešpektuje ľudské práva;

10.

domnieva sa, že EÚ by mala venovať väčšiu pozornosť situácii „zlyhávajúcich štátov“ v súlade so zásadami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre medzinárodné opatrenia v nestabilných štátoch a chúlostivých situáciách;

11.

vyzýva k jednoznačnej a transparentnej tvorbe právnych predpisov v hospodárskej oblasti, ktorá by spolu s nezávislým súdnictvom zvýšila dôveru investorov a mohla by tak zásadne prispieť k udržateľnému hospodárskemu rozvoju; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť pravidlám týkajúcim sa vlastníctva, a zdôrazňuje význam uplatňovania práva na účasť a práva na prístup k informáciám a mechanizmom zodpovednosti voči verejnosti, ako je napríklad otvorený prístup k údajom, ako kľúčových zásad demokracie;

12.

zdôrazňuje, že prostredníctvom odbornej prípravy a rekvalifikácie treba posilňovať vnútornú schopnosť aktérov zodpovedných za súdny systém (ústavný súd, nezávislé vnútroštátne volebné komisie, sudcovia, prokurátori a útvary trestného vyšetrovania) a inštitucionalizovať kontrolné mechanizmy vnútornej integrity;

13.

odporúča zriadenie disciplinárneho súdu pre pracovníkov v súdnom systéme, aby sa zaručila nezávislosť sudcov v súvislosti s možným kariérnym postupom a menovaním;

14.

zdôrazňuje silnú potrebu bojovať proti každodenným problémom, ako sú chudoba, nedostatok cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a korupcia, ktoré posilňujú pocit verejnosti, že im demokracia nezlepšila životné podmienky;

15.

silný a náležite financovaný súdny systém považuje za štít chrániaci pred šírením korupcie; v tejto súvislosti sa domnieva, že pracovníci pôsobiaci v oblasti súdnictva a polície by mali byť primerane odmeňovaní a chránení pred akýmkoľvek tlakom, ktorý by mohol ohroziť ich bezúhonnosť alebo ich brzdiť pri výkone povinností;

16.

zdôrazňuje význam vysokokvalitnej súdnej a policajnej odbornej prípravy založenej na hodnotách a humanistickej etike, zásadách demokracie a dobrej správy vecí verejných a na zásade právneho štátu;

17.

presadzuje vytváranie parlamentných inštitúcií a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa začne transformácia zmýšľania spoločnosti s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred korupciou a klientelizmom; víta vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté v novembri 2012; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú účinnosť boja proti korupcii vedeného protikorupčnými inštitúciami vytvorenými v mnohých krajinách, ktorá vyplýva najmä z ich inštitucionálnych mechanizmov, nedostatok funkčnej nezávislosti od výkonnej moci, nedostatočnú politickú podporu, získavanie ich finančných prostriedkov, ich pravidlá výberu a menovania úradníkov a ich právomoci na presadzovanie práva; vyzýva na vytvorenie medzinárodných noriem pre nezávislosť a účinnosť protikorupčných orgánov, ktoré by boli vypracované na medzivládnom základe, s cieľom ich konečného prijatia Valným zhromaždením OSN, pričom tieto normy by mali byť rovnocenné s parížskymi zásadami pre národné inštitúcie pre ľudské práva a mali by mať rovnako značný rozsah pôsobnosti; zdôrazňuje, že tieto zásady by sa mali uplatňovať ako kritériá zodpovednosti prostredníctvom vzájomného partnerského hodnotenia výkonnosti;

18.

podporuje vytvorenie medzinárodnej komisie proti korupcii prostredníctvom medzinárodnej zmluvy alebo protokolu k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, čím by vznikol medzinárodný orgán vyšetrovateľov trestných činov, ktorý by mal rovnaké právomoci v oblasti vyšetrovania a stíhania trestných činov korupcie na domácich územiach signatárskych štátov, ako majú vnútroštátne orgány presadzovania práva a orgány trestného stíhania, a mal by právomoc podávať žaloby proti jednotlivcom na vnútroštátnych trestných súdoch;

19.

zdôrazňuje, že zásady a postupy dobrej správy vecí verejných v oblasti súdnictva musia byť zakotvené aj na miestnej úrovni, a to najmä prostredníctvom rozvoja vysokokvalitnej infraštruktúry súdnictva fungujúcej na celom území;

20.

podporuje iniciatívy zamerané na reformu súdnych systémov a domnieva sa, že do týchto reforiem by mali byť plne zapojené príslušné európske delegácie, ich rôzni partneri a občianska spoločnosť;

21.

odporúča, aby bola do vzdelávacích programov jednotlivých štátov zaradená občianska náuka už od raného veku, aby sa podporovala kultúra zodpovednosti, informovanosť o ľudských právach, demokracia a zásady právneho štátu, a to najmä v záujme boja proti šíreniu korupcie;

22.

odporúča, aby do organizácie súdnictva a do celkového demokratického zriadenia štátu boli začlenené miestne prvky s cieľom zaistiť medzi občanmi väčší zmysel pre zodpovednosť a pritom plne dodržiavať demokratické pravidlá a zásady; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dialógu na miestnej úrovni a spolupráce polície s miestnym obyvateľstvom s cieľom predchádzať trestnej činnosti a podporovať rešpektovanie a ochranu zásad právneho štátu a súdneho systému zo strany občanov;

23.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva Medzinárodný trestný súd (ICC) pri prijímaní účinných opatrení na boj proti beztrestnosti; v tejto súvislosti poznamenáva, že ICC nie je náhradou za účinný vnútroštátny systém trestných súdov; podporuje zriadenie inštitucionálneho mechanizmu na vedenie pravidelného dialógu medzi ICC a vládami, a to najmä hlavami štátov a predsedami vlád Africkej únie, s cieľom zlepšiť súčasné fungovanie súdu s ohľadom na obavy rôznych strán Rímskeho štatútu;

24.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie orgánom Africkej únie a Európskej únie, Rade AKT, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, Juhoafrickému rozvojovému spoločenstvu a generálnemu tajomníkovi OSN.

—

na schôdzi v Addis Abebe, ktorá sa konala 25. až 27. novembra 2013,

—

so zreteľom na článok 18 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (5). (dohoda z Cotonou) a prvýkrát zmenenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (6) a druhýkrát v Ouagadougou 22. júna 2010 (7),

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny.“,

—

so zreteľom na vyhlásenie prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením v Budapešti (máj 2011) o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane (Južná Kórea) 2011 (8),

—

so zreteľom na deklaráciu 7. samitu predstaviteľov štátov a vlád v Malabo, najmä na jej odsek 18, v ktorom sa požaduje venovať osobitnú pozornosť spolupráci juh – juh a trojstrannej spolupráci a zamerať sa na ukončenie závislosti, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci (9),

—

so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011 (10),

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a Akčný plán z Akkry zo 4. septembra 2008 (11),

—

so zreteľom na závery 3166. zasadnutia Rady Európskej únie (pre zahraničné veci/rozvoj) zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (12),

—

so zreteľom na poznámku generálneho tajomníka OSN o rámci operačných usmernení k podpore OSN, pokiaľ ide o spoluprácu juh – juh a trojstrannú spoluprácu (SSC/17/3) z 12. apríla 2012 (13),

—

so zreteľom na sympózium AKT – Organisation Internationale de la Francophonie na tému Posilnenie spolupráce juh – juh: výzvy a príležitosti pre skupinu krajín AKT (14),

—

so zreteľom na konečný dokument základnej schôdze o spolupráci juh – juh a trojstrannej spolupráci, ktorá sa konala 5. a 6. marca 2012 v Bruseli (15),

—

so zreteľom na závery politického dialógu o trojstrannej spolupráci organizovaného organizáciou OECD a portugalskou vládou v Lisabone 16. až 17. mája 2013 (16),

—

so zreteľom na výsledný dokument z Nairobi prijatý konferenciou OSN na vysokej úrovni o spolupráci juh – juh (17),

—

so zreteľom na správu o spoločnej schôdzi výkonných rád Rozvojového programu OSN, Populačného fondu OSN, Úradu OSN pre servisné zabezpečenie projektov, Detského fondu OSN, OSN Ženy a Svetového potravinového programu OSN, ktoré sa konali 4. februára 2013 v New Yorku, na tému využívania spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce (18),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskej komisie, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (19), so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod o spolupráci juh – juh a trojstrannej spolupráci: príležitosti a výzvy pre krajiny AKT (AP101.516/13/fin),

A.

keďže prvé desaťročie 21. storočia sa vyznačovalo rýchlym hospodárskym rastom veľkých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín na juhu (Čína, India, Brazília, Argentína, Indonézia, Južná Afrika atď.), ktoré sa čoraz viac presadzujú ako neodmysliteľní aktéri rozvoja a ktoré podľa odhadov OECD predstavovali v roku 2010 takmer 50 % svetového HDP na rozdiel od 36 % z roku 2000;

B.

keďže v tomto kontexte a so zreteľom na výzvy spojené s rozvojom krajiny AKT čoraz častejšie prijímajú prístupy zahŕňajúce partnerstvo medzi južnými krajinami, ktorá pokrýva nielen toky financií, ale zahŕňa aj výmenu skúseností, prenos technológií, preferenčný prístup na trhu, ako aj väčšiu solidaritu v obchodnej oblasti;

C.

keďže budúcnosť spolupráce juh – juh spočíva v spoločných krokoch, ktoré prispievajú k rozvoju všetkých zúčastnených krajín a prinášajú odpoveď na spoločné výzvy;

D.

keďže dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých ratifikácia krajinami AKT práve prebieha, musia byť vektorom rozvoja partnerských krajín Únie, a to najmä prostredníctvom diverzifikácie ich hospodárstiev a podpory spolupráce medzi krajinami AKT;

E.

keďže krajiny AKT sa čoraz častejšie zaoberajú novými spôsobmi pristupovania k cieľom odstránenia chudoby a dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja na úrovni, ktorá je bližšia regiónom, a prostredníctvom horizontálnych partnerstiev;

F.

keďže trojstranná spolupráca je druhom spolupráce juh – juh, ktorú podporuje severná krajina a ktorá sa odlišuje od jednoduchých programov odbornej spolupráce tým, že každý aktér zapojený do tejto spolupráce jasne stanoví svoj podiel v závislosti od svojich komparatívnych výhod, čím potvrdí svoj diel zodpovednosti spojenej s výsledkami v oblasti rozvoja;

G.

keďže spolupráca juh – juh by mala byť transparentnejšia a mala by zvýšiť zapojenie miestnych občianskych spoločností;

H.

keďže napriek výraznému pokroku v plnení cieľov stanovených v miléniových rozvojových cieľoch bol tento pokrok mimoriadne nerovnomerný;

I.

keďže krajiny na severe majú skutočný záujem zabezpečiť, aby bola spolupráca juh – juh i trojstranná spolupráca úspešná;

J.

keďže priame zahraničné investície (PZI) medzi rozvojovými krajinami v roku 2010 dosiahli 16 % z celkového objemu na svetovej úrovni (t. j. približne 210 miliárd USD v porovnaní so 187 miliardami USD v roku 2008) a keďže stále zostáva nevyužitý potenciál lepšej cezhraničnej hospodárskej integrácie juh – juh;

K.

keďže podľa správy generálneho tajomníka OSN sa rozvojová spolupráca juh – juh veľmi rýchlo rozvíjala a v roku 2008 dosiahla výšku 16,2 miliardy amerických dolárov, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 63 %;

1.

domnieva sa, že spolupráca juh – juh aj trojstranná spolupráca vytvárajú nový priestor a nové nástroje spolupráce, aj keď sú svojim charakterom a rozsahom rozdielne, čo rozvíjajúcim sa južným krajinám umožňuje, aby menej rozvinutým krajinám, a najmä najmenej rozvinutým krajinám, poskytli skúsenosti, ktoré nadobudli pri dosahovaní svojich výsledkov, a poučenia z vlastných chýb, a aby im ponúkli pomoc pri rozvoji;

2.

zdôrazňuje, že rozvíjajúce sa krajiny (Čína, India, Brazília, Turecko, Maroko, krajiny arabsko-perzského zálivu atď.) masívne investujú do krajín AKT a mali by sa podporovať vo využívaní ich úlohy pri riešení základných medzinárodných problémov od oživenia hospodárstva po potravinovú bezpečnosť, ľudské práva a zmenu klímy;

3.

uznáva, že vďaka geografickej blízkosti a čoraz väčšej previazanosti na regionálnej úrovni krajiny AKT disponujú technickými znalosťami špecifickými pre svoje územie, hoci naďalej existujú rozdiely v oblasti obchodu, ako v prípade vzťahu Číny k Afrike;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v štruktúre obchodovania medzi krajinami AKT a rozvíjajúcimi sa krajinami nedošlo ku kvalitatívnej zmene, pričom krajiny AKT sú naďalej zdrojom základných výrobkov a surovín, ktorý slúži na podnecovanie priemyselného rastu v iných krajinách; nalieha na tieto krajiny, aby preukázali, že sú schopné podporovať nové formy mechanizmu rozvoja a mobilizácie finančných prostriedkov, aby sa hospodárskymi vzťahmi s rozvíjajúcimi krajinami podporila štrukturálna diverzifikácia hospodárstva;

5.

vyzýva súčasných obchodných partnerov, aby pomohli s odbornou prípravou a investíciami v odvetviach, ktoré pridávajú hodnotu výrobkom krajín AKT a iných južných krajín, s cieľom vybudovať zručnosti a získať zo zdrojov týchto krajín tú najlepšiu hodnotu na dosiahnutie udržateľného budúceho rastu;

6.

preto vyzýva Európsku úniu, aby podporovala rozvojovú spoluprácu juh – juh, ktorá rozhodne dodržiava zásady vzájomného záujmu a zásadu rovnosti a zároveň zohľadňuje nerovnosti v rámci partnerstva medzi obidvomi stranami; zastáva názor, že by sa malo zabrániť obyčajnému výpredaju surovín a že by sa mal podporovať spravodlivý obchod so zdrojmi, a predovšetkým intenzívny prenos vzdelávania, poznatkov a technológií;

7.

domnieva sa, že projekty trojstrannej spolupráce poskytujú Európskej únii ďalšiu príležitosť na podporu udržateľného partnerstva s krajinami AKT;

8.

podporuje rozvoj inovatívneho financovania, napríklad možnosť zavedenia uhlíkovej dane podľa zásady „znečisťovateľ platí“, keďže rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny sú často hlavným, aj keď nie jediným, zdrojom emisií CO2 z dôvodu ich rýchlej industrializácie; v tejto súvislosti vyzdvihuje úsilie členských štátov EÚ o postupné vyradenie fosílnych palív v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti boja proti zmene klímy a podporuje zameranie trojstrannej spolupráce na podnecovanie používania obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií ako súčasť udržateľného energetického mixu;

9.

vyzýva Európsku komisiu a Európsku investičnú banku, aby zintenzívnili svoje financovanie iniciatív trojstrannej spolupráce, a to najmä medzi pohraničnými krajinami;

10.

podporuje všetky zainteresované strany, aby podporovali posilňovanie kapacity krajín AKT z dlhodobého hľadiska, a to prostredníctvom vykonávania trojstrannej spolupráce, v rámci ktorej sa využívajú komparatívne výhody a previazanosť medzi rozličnými rozvojovými subjektmi, pričom sa krajiny sústreďujú na spoločný cieľ odstránenia chudoby vo svete a na podporovanie trvalo udržateľného rozvoja;

11.

domnieva sa, že spolupráca juh – juh a trojstranná spolupráca by sa mala zameriavať aj na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rozvoj založený na zásade právneho štátu;

12.

domnieva sa, že spolupráca juh – juh a trojstranná spolupráca by mali prispievať k udržateľnému a hospodársky životaschopnému využívaniu prírodných zdrojov a surovín;

13.

pripomína, že na to, aby spolupráca juh – juh a trojstranná spolupráca priniesla občanom hmatateľné výsledky, mala by sa rozvíjať ako doplnok k aktívnym verejným, súkromným a spoločným investíciám do verejných služieb, okrem iného napríklad do dopravy, energetiky (najmä v súvislosti s dodávkami elektrickej energie a prístupom k elektrickej energii) a infraštruktúry IKT, a mal by ju dopĺňať súbor verejných politík zameraných na rast vrátane primeraného daňového režimu a primeranej úrovne decentralizácie s cieľom udeliť právomoci regiónom a miestnym spoločenstvám;

14.

uznáva, že vzhľadom na slabú mobilizáciu domácich zdrojov a pokles objemu rozvojovej pomoci sú finančné prostriedky vyplývajúce zo spolupráce juh – juh ako životodarný kyslík pre mnohé krajiny AKT, ktorých potreba finančných prostriedkov je nesmierna; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto finančné prostriedky sa vyznačujú silnou koncentráciou v sektoroch, ako je napríklad ťažba prírodných a nerastných zdrojov;

15.

domnieva sa, že projekty rozvojovej pomoci a spolupráce by sa mali viac zameriavať na propagovanie lepšieho využívania vnútorných zdrojov krajín AKT;

16.

podporuje rozširovanie spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce na oblasti, ktoré by podporovali trvalo udržateľný rozvoj, ako je napríklad dobrá správa vecí verejných;

17.

trvá na potrebe posilniť kapacitu krajín AKT z hľadiska vypracovania a uplatňovania právnych predpisov v mene solidárneho rozvoja, ktorým sa zaručí dodržiavanie ľudských práv, dobrá správa vecí verejných, sociálna spravodlivosť, rovnosť, demokracia a rešpektovanie a ochrana životného prostredia;

18.

domnieva sa, že krajiny AKT musia byť schopné čeliť environmentálnym výzvam, ako je zmena klímy, energetika, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity, a to najmä vďaka finančným prostriedkom určeným na využívanie prírodných zdrojov, ktoré sa musí robiť trvalo udržateľným spôsobom;

19.

navrhuje, aby globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu slúžilo ako fórum pre partnerov, ktorí zastávajú rovnaké zásady a ktorých záväzky sú riadne vymedzené s cieľom dosahovať viditeľné výsledky v oblasti rozvoja, a to využitím komparatívnych výhod, previazanosti a zlepšovaním transparentnosti v oblasti výdavkov, príjemcov a zodpovednosti miestnych a regionálnych subjektov zapojených do tohto procesu;

20.

zdôrazňuje, že tradiční darcovia sú naďalej hlavnými poskytovateľmi pomoci krajinám AKT a ich obchodným partnerom, pričom Európska únia a jej členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok, že poskytnú 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku, aby sa rýchlejšie napredovalo pri plnení miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a po ňom;

21.

podporuje vytváranie partnerstiev v konkrétnych oblastiach a pre konkrétne opatrenia, aby sa dosiahol väčší vplyv na medzinárodné rozhodnutia; vyzýva zainteresované strany, aby zvážili udržateľnosť týchto nových foriem spolupráce, pokiaľ ide o hlavné otázky prenosu vedomostí a technológií a cezhraničnú ochranu životného prostredia;

22.

domnieva sa, že tieto nové formy územnej integrácie si vyžadujú presun rozvojových projektov na miestne a regionálne subjekty;

23.

trvá na potrebe prideliť významnú úlohu výskumu a inováciám, pričom je v rámci medzinárodných vzťahov potrebné dohodnúť sa prostredníctvom rokovaní na opatreniach podporujúcich výskum v prospech rozvoja;

24.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ, Africkej únii, Panafrickému parlamentu, regionálnym a národným parlamentom a regionálnym organizáciám štátov AKT.

—

na schôdzi v Addis Abebe (Etiópia), ktorá sa konala 25. až 27. novembra 2013,

—

so zreteľom na článok 18 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na dokument Africkej únie s názvom Politický rámec pre pastierstvo v Afrike: zabezpečovanie, ochrana a zlepšovanie života, živobytia a práv pastierskych spoločenstiev, prijatý Konferenciou afrických ministrov poľnohospodárstva v októbri 2010 a schválený výkonnou radou na 18. bežnom zasadnutí v Addis Abebe v januári 2011 (dokument EX.CL/631 XVIII),

—

so zreteľom na vyhlásenie z N’Djameny z 29. mája 2013 o prispievaní pastierskych zvierat k bezpečnosti a rozvoju,

—

so zreteľom na rámec a usmernenia k pôdnej politike v Afrike, ktoré podporila Spoločná konferencia ministrov poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a hospodárskych zvierat Africkej únie v roku 2009,

—

so zreteľom na rozhodnutie hláv štátov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) A/DEC.5/10/98, ktorým sa upravuje transhumácia medzi štátmi ECOWAS,

—

so zreteľom na poľnohospodársku politiku štátov ECOWAS prijatú 19. januára 2005 v Abuji,

—

so zreteľom na poľnohospodársku politiku Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (WAEMU) prijatú 10. decembra 2001 na základe dodatkového aktu č. 03/2001,

—

so zreteľom na návrh politického rámca Spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku (COMESA) pre potravinovú bezpečnosť v pastierskych oblastiach z decembra 2009,

—

so zreteľom na rámec regionálnej politiky Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) pre zdravie zvierat a obchod, schválený v decembri 2009,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (dohoda z Cotonou) a najmä na jej článok 32 ods. 1 o environmentálnych a prírodných zdrojoch, článok 32a o zmene klímy, článok 31 o otázkach pohlavia a článok 23 o rozvoji ekonomického sektora, ktorý zahŕňa stratégie pre vidiek a poľnohospodársku výrobu,

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 31. marca 2010 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (KOM(2010)0127),

—

so zreteľom na iniciatívy AGIR a SHARE pod vedením EÚ zamerané na riešenie potravinových kríz a kríz v oblasti výživy,

—

so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2012 s názvom Hospodárske zvieratá vo svete v roku 2011. Úloha hospodárskych zvierat v potravinovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 2007 (A/RES/66/142),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 18. novembra 2002 o pôvodnom obyvateľstve (13466/02),

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele stanovené Organizáciou Spojených národov v roku 2000,

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (AKT – EÚ/101.526/13/fin.),

A.

keďže v Afrike žije okolo 268 miliónov pastierov a keďže v niektorých regiónoch predstavuje pastierstvo hlavný zdroj obživy; keďže pastierske oblasti pokrývajú takmer 40 % afrického kontinentu a keďže pastierstvo je v niektorých regiónoch hlavnou činnosťou, pričom napríklad Niger má v hospodárskych zvieratách uložený kapitál odhadom vo výške 2 000 miliárd frankov FCA, pričom príjem z tohto sektora tvorí 21 % vývozných zdrojov krajiny;

B.

keďže pastieri majú osvedčené znalosti miestnych pomerov a zároveň používajú sociálne siete aj nové informačné a komunikačné technológie na vyhľadávanie najvýživnejších pastvín v suchých a polosuchých oblastiach a strategicky tu presúvajú svoje hospodárske zvieratá, čím užitočne využívajú neobhospodarovanú pôdu nevhodnú na iné účely;

C.

keďže štatistiky týkajúce sa príspevku pastierstva do národných hospodárstiev nie sú veľmi známe napriek jeho významu pre dodávky hospodárskych zvierat a vytváranie siete súvisiacich služieb;

D.

keďže v suchých a polosuchých oblastiach je pastierstvo z hľadiska produkcie mäsa na hektár a kalórií na hektár produktívnejšie ako chov hospodárskych zvierat na jednom mieste a keďže preto zabezpečuje obživu pre miestne obyvateľstvo a zlepšuje potravinovú a výživovú bezpečnosť a odolnosť;

E.

keďže putovné spásanie v suchých a polosuchých oblastiach by spolu s potenciálom pastvín v oblasti sekvestrácie oxidu uhličitého mohlo mať priaznivý vplyv na životné prostredie; keďže na druhej strane spásanie stádami, ktoré sa nepresúvajú, vedie k nadmernému spásaniu a strate biodiverzity, keďže rastlinstvo sa nedokáže dostatočne obnoviť;

F.

keďže zmena klímy zvyšuje zraniteľnosť pastierov voči nedostatočnej potravinovej bezpečnosti a chudobe, a to aj napriek skutočnosti, že vďaka mobilite sa pastieri dokážu prispôsobiť zmene klímy ľahšie než chovatelia pôsobiaci na jednom mieste;

G.

keďže rast počtu obyvateľov zvyšuje potrebu poľnohospodárskej pôdy a urbanizácie v Afrike, čo sú faktory obmedzujúce mobilitu zvierat, a keďže opatrné spravovanie a vytváranie zásad a plánov využívania pôdy sú preto mimoriadne dôležité na ochranu mobility zvierat;

H.

keďže riešenie riadenia cezhraničnej mobility na regionálnej úrovni môže poskytnúť riešenia konfliktov medzi jednotlivými spoločenstvami, ktoré súvisia s prístupom k vode a pôde;

I.

keďže pastieri, ktorí prechádzajú cez odľahlé oblasti, môžu zohrávať pozitívnu bezpečnostnú úlohu;

J.

keďže niektorí pastieri si diverzifikáciou svojich činností môžu zvýšiť príjem;

K.

keďže pastieri môžu mať ťažkosti pri prístupe k primeranej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, vode a veterinárnej starostlivosti pre svoje zvieratá a keďže problémy vznikajúce pri ich zahŕňaní do údajov zo sčítavania obyvateľstva môžu viesť k ich politickej marginalizácii;

L.

keďže zámerom politického rámca Africkej únie (AÚ) pre pastierstvo je chrániť živobytie pastierov, pomôcť im pri riešení problémov, ktorým čelia, ochraňovať ich práva a posilňovať ich príspevok do hospodárstva;

1.

naliehavo vyzýva štáty AKT a miestne orgány, aby zosúladili svoje vnútroštátne, miestne a regionálne politiky s rámcom AÚ a aby pastierov zapojili do vymedzovania stratégií, ktoré sa majú použiť;

2.

vyzýva EÚ, aby uznala pastierstvo za cenný výrobný systém a aby podporila štáty AKT pri vykonávaní tohto rámca;

3.

poukazuje na to, že je potrebné zaviesť primerané opatrenia v oblasti zdravia zvierat a hygieny s cieľom predchádzať šíreniu chorôb zvierat, zachovávať pastierstvo a chrániť verejné zdravie; poznamenáva, že je dôležité, aby mali pastieri znalosti o prevencii a liečbe chorôb zvierat;

4.

vyzýva štáty AKT, aby vytvárali a vykonávali miestne, vnútroštátne, dvojstranné a regionálne iniciatívy, zákony a zásady v oblasti pastierstva, transhumácie a využívania pôdy; vyzýva štáty AKT, aby tiež rozvíjali inovatívne koncepcie ponuky v oblastiach, ako sú vzdelávanie a verené zdravie, s cieľom umožniť mobilným skupinám obyvateľstva ich lepšie zabezpečenie;

5.

naliehavo vyzýva verejných a súkromných aktérov, aby zabezpečili, že hranice a hraničné línie nebudú negatívne vplývať na bezpečnú mobilitu pastierov a ich prístup k zdrojom a že pastieri budú môcť naďalej pásť svoje stáda aj na sprivatizovanej pôde;

6.

odporúča, aby štáty AKT podporovali pastierky a poskytovali im poradenstvo v súvislosti so zlepšením ich ekonomického postavenia;

7.

vyzýva štáty AKT, aby posilnili svoje štruktúry riadenia s cieľom zabezpečiť lepšie zastúpenie pastierov, a to aj posilnením tradičných inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo používanie primeraných prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov:

8.

vyzýva štáty AKT, aby venovali osobitnú pozornosť vzdelávaniu dievčat v pastierskych spoločenstvách a aby vytvárali zariadenia, ktoré im umožnia prístup k vzdelávaniu;

9.

vyzýva štáty AKT a EÚ, aby zapájali pastierov do rozhodovania a aby ich podporovali pri riešení konfliktov pomocou zaužívaných prostriedkov vždy, keď je to primerané a možné, a aby zlepšili ich prístup k právnym službám;

10.

vyzýva štáty AKT, aby podporovali tých pastierov, ktorí vyjadria nesúhlas, a poskytovali im poradenstvo;

11.

odporúča, aby štáty AKT zbierali ďalšie údaje o pastieroch s cieľom lepšie posúdiť ich príspevok do hospodárstva a aby vykonávali sociálno-hospodárske štúdie s cieľom lepšie kategorizovať zraniteľnosť pastierov napríklad voči zmene klímy, konfliktu, zmene vo využívaní pôdy a nedostatočnej potravinovej bezpečnosti;

12.

vyzýva EÚ a štáty AKT, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pre boj proti zmene klímy vzhľadom na jej ničivý vplyv na pastierske obyvateľstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité nielen podporovať adaptáciu na zmenu klímy a zlepšovať odolnosť medzi pastiermi v štátoch AKT, ale tiež presadzovať ambiciózny program na boj proti emisiám skleníkových plynov v EÚ, ako aj v štátoch AKT;

13.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ, Africkej únii, Panafrickému parlamentu, regionálnym a národným parlamentom a regionálnym organizáciám štátov AKT.

—

na schôdzi v Addis Abebe, ktorá sa konala 25. až 27. novembra 2013,

—

so zreteľom na článok 18 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve 2000/483/ES medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou (Benin) 23. júna 2000 a následne revidovanú v rokoch 2005 a 2010,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2098 (2013) o Konžskej demokratickej republike,

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o nestabilnej a neistej situácii v oblasti Veľkých jazier, a najmä na východe Konžskej demokratickej republiky, ktoré bolo prijaté na zasadnutí zhromaždenia v Paramaribe (Surinam) 29. novembra 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 14. novembra 2013 o situácii týkajúcej sa Konžskej demokratickej republiky,

—

so zreteľom na Pakt bezpečnosti, stability a rozvoja v oblasti Veľkých jazier podpísaný v Nairobi (Keňa) v decembri 2006 hlavami štátov a predsedami vlád členských štátov Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR),

—

so zreteľom na rámec pre mier, bezpečnosť a spoluprácu Konžskej demokratickej republiky a príslušného regiónu podpísaný 24. februára 2013 v Addis Abebe (Etiópia) jedenástimi hlavami štátov a predsedami vlád členských štátov ICGLR a Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC),

—

so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov zasadnutia ICGLR, ktoré sa konalo 5. septembra 2013 v Kampale (Uganda), o bezpečnostnej situácii v provincii Severné Kivu v Konžskej demokratickej republike,

—

so zreteľom na záverečné komuniké spoločného samitu SADC a ICGLR, ktorý sa konal 4. novembra 2013 v Pretórii,

—

so zreteľom na rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie (AÚ) o situácii na východe Konžskej demokratickej republiky, prijaté 14. novembra 2013 na jej 406. zasadnutí,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia osobitných vyslancov a zástupcov EÚ, OSN, AÚ a USA pre oblasť Veľkých jazier z 9. septembra 2013 a 4. 6. a 11. novembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenia Catherine Ashtonovej, podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, z 30. augusta 2013 o situácii v Severnom Kivu a zo 7. júna 2012 a 10. júla 2012 o situácii vo východnom Kongu,

—

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu o Konžskej demokratickej republike, najmä na uznesenia zo 17. decembra 2009, 13. decembra 2012 a 12. septembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie Kristaliny Georgievovej, európskej komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia, z 26. júna 2012 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii v Konžskej demokratickej republike

—

so zreteľom na článok 3 Ženevského dohovoru z roku 1949 a jeho protokol II, ktorým sa zakazujú hromadné popravy, znásilňovanie, nútený nábor a ďalšie ukrutnosti,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, ktorý zakazuje najmä účasť detí v ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Konžská demokratická republika ratifikovala v roku 1982,

A.

keďže existuje vážne znepokojenie v súvislosti s pokračujúcim násilím, rozsiahlym porušovaním ľudských práv, trestnými činmi všetkých druhov (svojvoľné zatýkanie, vydieranie, rabovanie, nútená práca, sexuálne násilie, nútený nábor detí, týranie a popravy) a neistotou v oblasti Veľkých jazier;

B.

keďže prítomnosť a činnosti ozbrojených skupín v oblasti Veľkých jazier vo všeobecnosti a najmä na východe Konžskej demokratickej republiky patria medzi hlavné príčiny pretrvávajúcej nedostatočnej bezpečnosti v oblasti a neustále ohrozujú mier, bezpečnosť, stabilitu a hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj spoluprácu medzi krajinami v tomto regióne;

C.

keďže pokračujúca nezákonná ťažba a rabovanie prírodných a banských zdrojov Konžskej demokratickej republiky, a to najmä na východe krajiny, sú naďalej jednou z hlavných príčin neistoty v oblasti Veľkých jazier; keďže zvyšovanie nezamestnanosti a chudoby, potravinová kríza a nedostatočnosť základných sociálnych služieb tiež prispievajú k rozpútavaniu násilia a k nestabilite v regióne;

D.

keďže za posledný rok boje viedli k vysídleniu viac ako 100 000 ľudí a prehĺbili pretrvávajúcu humanitárnu krízu v regióne, v ktorom sa nachádza okolo 2,6 milióna vnútorne vysídlených osôb a 6,4 milióna ľudí, ktorí potrebujú potravinovú a núdzovú pomoc, pričom túto situáciu spôsobila najmä vzbura povstaleckého hnutia M23 a trestná činnosť iných ozbrojených skupín na východe Konžskej demokratickej republiky;

E.

keďže po ozbrojenom útoku, ktorý sa začal koncom októbra 2013 s podporou intervenčného zboru MONUSCO, ozbrojené sily Konžskej demokratickej republiky (FARDC) ukončili vzburu povstaleckého hnutia M23 a umožnili postupnú obnovu územnej správy štátu v oblastiach okupovaných povstalcami;

F.

vzhľadom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov povstaleckého hnutia M23 z 5. novembra 2013, v ktorom ohlásili ukončenie svojej vzbury a ochotu sledovať ciele svojho hnutia výlučne politickými prostriedkami;

G.

keďže napriek víťazstvu FARDC a vyvinutému úsiliu a prostriedkom, ktoré medzinárodné spoločenstvo vynaložilo v oblasti Veľkých jazier, a to najmä na východe Konžskej demokratickej republiky, násilie a závažné porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané ozbrojenými skupinami, ako aj nezákonná ťažba a rabovanie prírodných zdrojov Konžskej demokratickej republiky ešte zďaleka neskončili; keďže preto je dôležité naďalej vyvíjať úsilie o upevňovanie mieru a bezpečnosti v tomto regióne;

H.

keďže vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami sprevádzajúcimi snahu o rýchle uzavretie rokovaní medzi vládou Konžskej demokratickej republiky a hnutím M23 v Kampale, ktoré vyplynuli zo sporu týkajúceho sa charakteru a nadpisu konečného textu vypracovaného na základe týchto rokovaní, a to aj napriek už dosiahnutému pokroku;

I.

keďže je naliehavo potrebné definitívne ukončiť činnosti všetkých ostatných síl s negatívnym vplyvom, ktoré pôsobia na východe Konžskej demokratickej republiky, vrátane Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR), Spojených demokratických síl/Národnej armády za oslobodenie Ugandy (ADF/NALU) a rôznych skupín Mai-Mai, a urýchlene obnoviť mier a bezpečnosť v oblasti Veľkých jazier;

J.

keďže je poľutovaniahodné, že nie všetky zúčastnené strany si plnia záväzky prijaté v uvedenej rámcovej dohode podpísanej v Addis Abebe 24. februára 2013;

K.

keďže prezident Svetovej banky počas spoločnej návštevy s generálnym tajomníkom OSN v oblasti Veľkých jazier v máji 2013 vyhlásil, že Svetová banka prispeje sumou vo výške 1 miliardy amerických dolárov na rozvojové projekty v tomto regióne, čím sa pripojí k úsiliu, ktoré v súčasnosti vyvíja medzinárodné spoločenstvo v snahe nastoliť v oblasti Veľkých jazier trvalý mier;

1.

opäť čo najdôraznejšie odsudzuje násilné činy, trestné činy, porušovanie ľudských práv, znásilňovanie a nábor detských vojakov, ku ktorým dochádza, a znovu vyjadruje svoju podporu ľuďom z oblasti Veľkých jazier, ktorí sú vystavení krutostiam vojny; nabáda štáty k tomu, aby v rámci riešenia vnútorného konfliktu podporovali dialóg, mediáciu a rokovania ako prostriedky na odstraňovanie príčin sporu, ktorý vedie k pokusom o zosadenie demokraticky zvolených vlád;

2.

vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby v plnej miere uplatňovala svoje právomoci na celom území Konžskej demokratickej republiky a aby zlepšila všeobecné riadenie krajiny, a to aj v oblasti ľudských práv, a tiež aby určila a uplatňovala primerané prostriedky na zabezpečenie toho, aby mali všetky časti konžskej spoločnosti rovnaké práva;

3.

vyzýva parlamenty v oblasti Veľkých jazier, aby spolupracovali so svojimi vládami a politickými stranami na podpore sociálnej spravodlivosti s cieľom zabezpečiť trvalý mier;

4.

vyzýva parlamenty a vlády, aby zabezpečili rovnakú účasť všetkých kategórií spoločnosti vrátane žien a mladých ľudí, menšín a zraniteľných skupín na demokratickom procese a demokratickom riadení;

5.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane AÚ, EÚ a OSN, aby naďalej poskytovalo významnú, koordinovanú a účinnejšiu pomoc ľuďom, na ktorých vplýva bezpečnostná situácia v oblasti Veľkých jazier, a aby bolo naďalej pripravené reagovať na humanitárnu katastrofu v tomto regióne;

6.

opätovne potvrdzuje svoj pevný záväzok týkajúci sa zvrchovanosti, nezávislosti, územnej celistvosti a národnej jednoty krajín z oblasti Veľkých jazier vo všeobecnosti a konkrétne Konžskej demokratickej republiky a zdôrazňuje, že tieto záväzky treba rešpektovať v záujme podpory mieru, bezpečnosti a rozvoja v oblasti Veľkých jazier;

7.

opätovne potvrdzuje neodcudziteľné a neodvolateľné právo každého národa v tejto oblasti naplno využívať svoje národné prostriedky a disponovať nimi úplne zvrchovane v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi;

8.

vyjadruje podporu rámcu pre mier, bezpečnosť a spoluprácu Konžskej demokratickej republiky a príslušného regiónu, podpísanému v Addis Abebe, a vyzýva všetky signatárske strany, aby si svoje záväzky rýchlo a v dobrej viere splnili; preto vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby podľa odseku 6 svojej rezolúcie č. 2098 (2013) prijala primerané opatrenia, pokiaľ ide o všetky strany, ktoré si neplnia záväzky uvedené v tomto rámci;

9.

víta, že EÚ podporuje túto rámcovú dohodu, a nabáda ju, aby spolu s inými medzinárodnými organizáciami urobila všetko pre to, aby podporila mier a zlepšila spoluprácu medzi Konžskou demokratickou republikou, Ugandou, Rwandou, Burundi a Tanzániou;

10.

vyjadruje podporu všetkým opatreniam zameraným na obnovu mieru a bezpečnosti v oblasti Veľkých jazier, ktoré iniciujú a vykonávajú OSN, AÚ, EÚ, ICGLR a SADC, a naliehavo ich vyzýva, aby pokračovali vo svojom úsilí a najmä aby vypracovali program harmonického rozvoja regiónu v snahe poskytnúť mladým ľuďom a všeobecne obyvateľom oblasti Veľkých jazier alternatívu k vojne, ktorá im zabezpečí lepšiu budúcnosť;

11.

víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2098 (2013) o Konžskej demokratickej republike a naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov oblasti Veľkých jazier a medzinárodné spoločenstvo ako celok, aby zabezpečili náležité a plné vykonávanie tejto rezolúcie;

12.

víta nasadenie jednotiek intervenčného zboru, ktorý bol zriadený na základe tejto rezolúcie v rámci misie MONUSCO, v provincii Severné Kivu; víta aktívnu účasť uvedeného zboru na potlačení vzbury vedenej hnutím M23 a vyzýva ho, aby naďalej podporoval konžské vládne jednotky s cieľom rozpustiť všetky ostatné ozbrojené skupiny pôsobiace na území Konžskej demokratickej republiky a ukončiť ich trestnú činnosť v oblasti Veľkých jazier;

13.

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä poskytovateľov pomoci, aby podporovali orgány Konžskej demokratickej republiky v ich úsilí, ktoré začali vyvíjať po vojenskom víťazstve nad hnutím M23 a ktoré je zamerané na vykonávanie inštitucionálnych, politických, hospodárskych a sociálnych štrukturálnych reforiem, a to najmä v oblasti obrany, bezpečnosti a spravodlivosti, s cieľom posilniť demokraciu, zásady právneho štátu a dobrú správu vecí verejných na všetkých úrovniach verejnej správy;

14.

vyzýva Konžskú demokratickú republiku a jej susedské krajiny, aby sa zapájali do užšej a účinnejšej regionálnej spolupráce s cieľom spoločne riešiť nielen bezpečnostné a politické problémy, ale aj dôsledky opakujúcich sa konfliktov v regióne, a to v záujme podpory hospodárskeho rozvoja oblasti Veľkých jazier; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, a to najmä ICGLR, AÚ, EÚ, OSN a USA, aby podporovalo túto spoluprácu;

15.

s týmto cieľom zdôrazňuje, že je potrebné oživiť Hospodárske spoločenstvo krajín pri Veľkých jazerách a poskytnúť mu nevyhnutné prostriedky na podporu mieru, integrácie, hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest s cieľom zabezpečiť ľuďom žijúcim v tomto regióne lepší život;

16.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas rokovaní v Kampale pod záštitou ICGLR, a naliehavo vyzýva mediátora a všetky strany, aby tieto rokovania urýchlene uzavreli s cieľom vyriešiť naliehavé záležitosti, ako je napríklad vydanie bývalých povstalcov z hnutia M23, ktorí našli útočisko v susedných krajinách, a ľudí obvinených z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a závažného porušovania ľudských práv;

17.

žiada, aby boli demobilizácia, odzbrojenie, rehabilitácia a reintegrácia bývalých povstalcov vykonané v prísnom súlade so základnými medzinárodnými normami v tejto oblasti, ako aj s osobitnými vojenskými požiadavkami, ako sa uvádza v uznesení Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o hrozbách, ktoré predstavujú ozbrojené prevraty pre demokraciu a politickú stabilitu v krajinách AKT, a úlohe medzinárodného spoločenstva;

18.

berie na vedomie vnútroštátne konzultácie v Konžskej demokratickej republike medzi prezidentskou väčšinou, politickou opozíciou a občianskou spoločnosťou, ktorú zvolal prezident Joseph Kabila, a nabáda orgány Konžskej demokratickej republiky, aby konali podľa záverov a odporúčaní týchto konzultácií, s cieľom podporiť národné zmierenie a raz a navždy odstrániť všetky hlavné príčiny opakujúcich sa politických kríz v krajine;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa s pomocou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodného Červeného kríža bezodkladne identifikovali bývalí povstalci z hnutia M23 a konžskí utečenci v Rwande a Ugande, aby sa mohli dobrovoľne vrátiť do svojej krajiny pôvodu a aby sa každý, kto si to želá, mohol zapojiť do programu demobilizácie, odzbrojenia, rehabilitácie a reintegrácie;

20.

zdôrazňuje, že ukončenie beztrestnosti je jedným z predpokladov obnovy mieru a bezpečnosti v oblasti Veľkých jazier, a opätovne vyzýva súdne orgány členských štátov ICGLR a Medzinárodný trestný súd, aby stíhali a trestali osoby, ktoré sa dopúšťajú porušovania ľudských práv, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov, znásilňovania a náboru detských vojakov v oblasti Veľkých jazier;

21.

trvá na tom, že všetky ozbrojené skupiny pôsobiace v oblasti Veľkých jazier, ktoré tak ešte neurobili, musia okamžite zložiť zbrane a vrátiť sa do bežného civilného života vo svojich príslušných krajinách;

22.

naliehavo vyzýva všetky tieto krajiny v oblasti Veľkých jazier, ktoré prijali civilných alebo vojenských utečencov z iných krajín, aby sa prísne držali ustanovení Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Dohovoru Organizácie africkej jednoty z roku 1967, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike, najmä pokiaľ ide o zákaz pre tieto osoby zapájať sa do politických a vojenských činností proti ich krajinám pôvodu;

23.

vyzýva Svetovú banku, aby dodržala sľub, ktorý dal jej prezident 22. mája 2013 v Kinshase, že investuje sumu vo výške 1 miliardy amerických dolárov do rozvojových projektov v oblasti Veľkých jazier, a odporúča, aby sa tieto finančné prostriedky prednostne vyčlenili pre oblasti postihnuté konfliktami;

24.

naliehavo vyzýva AÚ, ICGLR a jej členské štáty, OSN a EÚ, aby v súlade so zásadami transparentnosti prijatými na medzinárodnej úrovni podnikli rázne a účinné kroky na boj proti nezákonnej ťažbe prírodných zdrojov Konžskej demokratickej republiky a iných krajín v oblasti Veľkých jazier a proti obchodovaniu s týmito zdrojmi a najmä aby ukladali tresty spoločnostiam zapojeným do takýchto praktík;

25.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Africkej únii, Rade AKT – EÚ, Rade EÚ, Európskej komisii, podpredsedníčke Európskej komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi generálneho tajomníka OSN pre oblasť Veľkých jazier, členským štátom Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier a prezidentom, hlavám štátov a predsedom vlád a parlamentom dotknutých štátov.

a)

štáty, ktoré sa nachádzajú v procese ratifikácie dohody o partnerstve;

b)

členské štáty skupiny AKT.

i)

správy predložené stálymi výbormi, ich počet je obmedzený na tri na jednom zasadaní. Dĺžka návrhov uznesenia, ktoré tvoria súčasť správ, je stanovená v prílohe II tohto rokovacieho poriadku;

ii)

naliehavé témy navrhnuté jedným zo stálych výborov alebo predložené samotným predsedníctvom. Zaradenie naliehavých tém je výnimkou a nemôže presiahnuť viac ako dve témy na jednom zasadaní. Ostatné témy sa postúpia príslušnému stálemu výboru;

iii)

hlavnú tému diskusie na vysokej úrovni.

—

podpora demokratických procesov prostredníctvom dialógu a konzultácií;

—

otázky týkajúce sa hospodárstva, financií, obchodu a uplatňovania Európskeho rozvojového fondu;

—

sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa životného prostredia.

I.

VÝBOR PRE POLITICKÉ VECI

Výbor s pôsobnosťou pre:

Výbor koordinuje, v súlade s článkom 28 rokovacieho poriadku zhromaždenia, prácu informačných a študijných misií, vrátane misií vyslaných za účelom pozorovania volieb.

II.

VÝBOR PRE HOSPODÁRSKY ROZVOJ, FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI A OBCHOD

Výbor s pôsobnosťou pre:

III.

VÝBOR PRE SOCIÁLNE VECI A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Výbor s pôsobnosťou pre:

—

Dôvodové správy, prípravné pracovné dokumenty a zhrnutia informačných a študijných misií: 6 strán

—

návrhy uznesenia, ktoré tvoria súčasť správ a naliehavé témy: 4 strany vrátane odôvodnení, avšak bez odkazov na právny základ

a)

Na schôdzach, ktoré sa konajú na riadnych pracoviskách Európskeho parlamentu, budú jazykové služby zabezpečené nasledovne:

b)

Na schôdzach, ktoré sa konajú mimo riadnych pracovísk Európskeho parlamentu, budú jazykové služby zabezpečené nasledovne: