—

ktoré zasadalo v Lomé (Togo) od 21. do 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT – ES (Dohoda o partnerstve z Cotonou),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Georgetownskú dohodu, ktorou bola formálne založená skupina afrických, karibských a tichomorských štátov,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ,

—

so zreteľom na správu Výboru pre politické veci (ACP-EU/101.082/11/fin.),

A.

keďže dohoda o partnerstve z Cotonou medzi AKT a EÚ je stále najlepším príkladom komplexného prístupu k spolupráci, ktorého pridaná hodnota sa musí chrániť, a keďže toto partnerstvo by sa nemalo oslabovať, ale posilňovať zvyšovaním jeho hodnoty ako vzájomného politického záväzku;

B.

keďže krajiny AKT sú už dlho privilegovanými partnermi Európskej únie a keďže v Lisabonskej zmluve je solidarita s južnými krajinami a podpora pre tieto krajiny po prvýkrát zakotvená ako podstatný aspekt identity Európskej únie;

C.

keďže nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy získal Európsky parlament väčšie právomoci a spoločnú zodpovednosť s Európskou radou v štyridsiatich nových podstatných oblastiach politík a opatrení Európskej únie;

D.

keďže odstránenie výslovného odkazu na krajiny AKT v Lisabonskej zmluve znamená, že obidve strany musia prehodnotiť svoje spoločné záujmy s cieľom zaistiť posilnenie hodnoty partnerstva, ktoré existuje už od roku 1975;

E.

keďže Lisabonská zmluva zabezpečuje lepšiu koordináciu vonkajších akcií EÚ;

F.

keďže Lisabonská zmluva priniesla zmeny, pokiaľ ide o súčasný operatívny spôsob interakcie EÚ so skupinou AKT prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); keďže tieto zmeny, najmä neprítomnosť útvaru AKT v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vo vnútornej štruktúre nového Generálneho riaditeľstva Komisie pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid, bude mať vplyv na osobitné partnerstvo s krajinami AKT;

G.

keďže vzťahy medzi AKT a EÚ sú založené na celom rade prvkov od rozvoja cez predchádzanie konfliktom, bezpečnosť a stabilitu až po ochranu ľudských práv;

H.

keďže vzostup rozvíjajúcich sa ekonomík, zmena pomeru síl v medzinárodnom systéme a rastúci počet politických rámcov, ako sú G77 alebo G24, ukázali potrebu analyzovať, ako by skupina AKT mohla najlepšie dosiahnuť svoje politické a hospodárske ciele súbežne s politickým rámcom, ktorý poskytujú vzťahy medzi EÚ a AKT;

I.

keďže vplyv Spoločného parlamentného zhromaždenia na politické rozhodnutia a strategické voľby týkajúce sa rozvoja na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni je napriek jeho jedinečnej úlohe v dialógu sever – juh naďalej veľmi obmedzený;

J.

keďže skupina AKT zastupuje takmer polovicu štátov sveta, ale nemá hlas vo fórach globálneho riadenia, ako napr. G20, čo znamená vylúčenie najchudobnejších krajín;

K.

keďže napriek životnej dôležitosti podpory zo strany EÚ musia krajiny AKT využiť aj príležitosti ponúkané spoluprácou štátov južného regiónu a partnerstvami s rozvíjajúcimi sa ekonomikami Číny, Indie a Brazílie a zúročiť ich veľké trhy na vymanenie sa z chudoby;

L.

keďže v prípade krajín AKT je rôznorodosť partnerov nezvratná a všeobecne prospešná, no vývoz surovín bez pridanej hodnoty, hoci aj mnohým partnerom, spomaľuje diverzifikáciu a skutočný rozvoj hospodárstiev AKT;

M.

keďže EÚ vypracovala regionálne stratégie v spolupráci s jednotlivými regiónmi skupiny AKT, ktoré sa nachádzajú v odlišných štádiách vývoja, a dve z nich sa pri pokračovaní v tradícii Cotonou rozvinuli do spoločných stratégií; keďže tieto stratégie by sa po uplynutí platnosti Dohody o partnerstve z Cotonou v roku 2020 mohli stať tromi samostatne riadenými vzťahmi;

N.

keďže budúcnosť Dohody o partnerstve z Cotonou bude závisieť aj od rokovaní o pripravovanom viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020, ktorým musí Európska únia zabezpečiť finančné prostriedky pre svoju vonkajšiu politiku;

1.

pripomína, že Dohoda o partnerstve z Cotonou, ktorá bola práve druhýkrát revidovaná, si za prvoradé ciele kladie odstránenie chudoby, podporu trvalo udržateľného rozvoja a postupnú integráciu krajín AKT do svetového hospodárstva;

2.

vyzýva skupinu AKT a Európsku úniu, aby využili príležitosť ponúkanú odstránením výslovného odkazu na AKT v Lisabonskej zmluve a oživili svoje partnerstvo; vyzýva preto na určenie oblastí spoločného záujmu, ako energia, zmena klímy a migrácia;

3.

uznáva Lisabonskú zmluvu ako pozitívny krok vpred k demokratickému procesu, ktorý umožňuje Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ pôsobiť účinnejšie s cieľom prinášať pozitívne zmeny pre obe strany;

4.

dúfa, že vonkajšia politika EÚ, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je odstraňovanie chudoby, a teda rozvojová politika, spojí všetky nástroje, ktoré má k dispozícii na podporu politiky mieru;

5.

zastáva názor, že skupina AKT potrebuje politické upevnenie, kým EÚ musí byť pripravená prehodnotiť a obnoviť svoje partnerstvo s krajinami AKT tak, aby sa zo vzťahu medzi darcom a príjemcom zmenilo na partnerský vzťah;

6.

víta vymenovanie pracovnej skupiny veľvyslancov pre budúce perspektívy skupiny AKT po roku 2020;

7.

víta vytvorenie neformálnej pracovnej skupiny Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a GR pre rozvoj a spoluprácu s cieľom posilniť partnerstvo medzi AKT a EÚ; žiada, aby táto skupina pravidelne informovala poslancov Spoločného parlamentného zhromaždenia o svojej práci;

8.

vyzýva EÚ, aby pomohla posilniť spoluprácu medzi jednotlivými regiónmi v rámci AKT v oblastiach, ako potravinová bezpečnosť, prenos technológií, infraštruktúra, zmena klímy, migrácia, obchod, veda, mier, bezpečnosť a demokratizácia;

9.

domnieva sa, že monitorovanie prijatých správ je dôležitým pracovným nástrojom na posilňovanie Spoločného parlamentného zhromaždenia, pokiaľ ide o realizáciu uznesení; navrhuje v tomto ohľade, aby dvaja spoluspravodajcovia monitorovali uznesenia a pravidelne informovali svoje výbory o vykonanom pokroku a akýchkoľvek ťažkostiach;

10.

domnieva sa, že krajiny AKT napokon potrebujú vstúpiť do medzinárodných partnerstiev, ktoré sú v súlade s ich rozvojovými ambíciami a možnosťami;

11.

pripomína, že skupina krajín AKT tvorí 40 % členskej základne OSN; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby skupina AKT posilnila svoju identitu tak, aby bola jej prítomnosť na medzinárodnej scéne zreteľná;

12.

súhlasí s názorom, že AKT ani EÚ zďaleka nedosahujú plný potenciál, ktorý im ponúka ich privilegované partnerstvo, pokiaľ ide o uplatňovanie vplyvu v otázkach, ako reforma OSN, Svetovej banky a MMF, G20 a rokovania o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, a mali by vynaložiť všetko úsilie, aby v tomto smere pokročili vpred;

13.

vyzýva krajiny skupiny AKT, aby naplno využívali článok 12 Dohody z Cotonou a maximálne využili možnosť ovplyvňovať tie politiky Spoločenstva, ktoré majú vplyv na ich rozvoj; s týmto cieľom vyzýva poslancov za AKT, aby nadviazali užšie spojenie so svojimi partnerskými stranami v EP;

14.

žiada, aby sa dokumentom o stratégiách krajín (CSP) a dokumentom o stratégiách regiónov priradila ústredná a strategická úloha v práci výborov Spoločného parlamentného zhromaždenia, aby sa tieto výbory mohli podieľať na príprave a dosahovaní cieľov stanovených v týchto dokumentoch;

15.

zastáva názor, že s posilnenou úlohou vnútroštátnych parlamentov európskych krajín zakotvenou v Lisabonskej zmluve by sa mali viac presadzovať aj vnútroštátne parlamenty krajín AKT s cieľom posilniť svoj vplyv vo vnútroštátnych rozhodovacích procesoch;

16.

domnieva sa, že skupina AKT by sa mala posilniť ako blok podporou spoločných záujmov svojich členov v Svetovej obchodnej organizácii, keďže silnejší blok by mohol ovplyvňovať ceny komodít a potravín, zaisťovať ochranu významných trhov a požadovať opatrenia proti dotáciám v Európe a USA;

17.

pripomína, že tri regionálne stratégie EÚ pre africký, karibský a tichomorský región a stratégia pre južnú Afriku by sa mali zamerať na posilňovanie kľúčových pilierov partnerstva medzi AKT a EÚ, ako sú opísané v Dohode o partnerstve z Cotonou;

18.

vyzýva Európsku úniu, aby poskytla svojim delegáciám v krajinách AKT ľudské a finančné zdroje, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich nových kompetencií;

19.

pripomína, že pokiaľ ide o obchod, na prijímanie obchodných dohôd je teraz potrebný súhlas Európskeho parlamentu; navrhuje preto, aby sa s vážnosťou uvažovalo o možnosti zahrnutia diskusií o obchodných dohodách, o ktorých sa rokuje, do programu Spoločného parlamentného zhromaždenia;

20.

pripomína, že skupina AKT by sa mala presadzovať ako globálny aktér na základe svojich kolektívnych ľudských a prírodných zdrojov, svojho historického spojenia s EÚ a svojej blízkosti k rozvíjajúcim sa ekonomikám;

21.

zdôrazňuje, že nové kompetencie prenesené Lisabonskou zmluvou na Európsky parlament sa musia využiť na posilnenie parlamentnej dimenzie vzťahov medzi AKT a EÚ, ktorej základným kameňom je Spoločné parlamentné zhromaždenie; dúfa, že táto parlamentná dimenzia sa odrazí v rozpočte Európskeho rozvojového fondu (ERF) a v lepšom poskytovaní informácií poslancom za AKT o vnútroštátnych a regionálnych stratégiách vykonávaných Európskou úniou a o využívaní iných finančných nástrojov EÚ v krajinách AKT;

22.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, Komisii Africkej únie a Panafrickému parlamentu.

—

ktoré zasadalo v Lomé (Togo) od 21. do 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT – EÚ podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a revidovanú v rokoch 2005 a 2010, najmä na jej články 60 a 66,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele ako ciele spoločne určené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby a hladu,

—

so zreteľom na Monterreyský konsenzus prijatý na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala 18. – 22. marca 2002 v mexickom meste Monterrey,

—

so zreteľom na konferenciu o inovatívnom financovaní, ktorá sa konala v Paríži 28. a 29. mája 2009, a na medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Dauhe od 28. novembra do 2. decembra 2008,

—

so zreteľom na iniciatívu pre vysoko zadlžené chudobné krajiny (HIPC), ktorú v roku 1996 začali MMF a Svetová banka s cieľom zabezpečiť, aby nijaká chudobná krajina nečelila takému dlhovému zaťaženiu, ktoré nedokáže zvládnuť,

—

so zreteľom na viacstrannú iniciatívu za odpustenie dlhu (MDRI), ktorú začali v júni 2005 krajiny G8,

—

so zreteľom na návrh zásad Konferencie OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) týkajúcich sa podporovania zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov z 26. apríla 2011,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (3),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. apríla 2009 s názvom Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy – Kam sa EÚ posunula z Dauhy? Aké sú vyhliadky na splnenie cieľov EÚ na roky 2010 a 2015?,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (2010/2102(INI)) (4),

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod (ACP-EU/101.079/11/fin.),

A.

keďže globálna kríza viedla k zvýšeniu úrovne štátneho dlhu v mnohých krajinách po celom svete a keďže tretina krajín AKT je buď zadlžená, alebo jej hrozí veľké riziko zadlženia;

B.

keďže splácanie vysokých dlhov sa môže stať prekážkou rozvoja, pretože naň idú značné rozpočtové prostriedky a/alebo znižuje objem investícií do verejných sociálnych služieb a na výdavky na zmiernenie chudoby; keďže splácanie dlhov by mohlo znížiť aj investície potrebné na stimuláciu hospodárskeho rastu;

C.

keďže 1 % hospodárskeho rastu v obchode predstavuje trojnásobok verejnej rozvojovej pomoci;

D.

keďže darcovia by mali pomôcť krajinám AKT dosiahnuť a zachovať dlhodobo udržateľnú úroveň zadlženia a posilniť tým ich snahu znížiť chudobu a podporiť rast; keďže v tomto smere je chvályhodné, že Parížsky klub veriteľov zrušil v júli 2010 druhú splátku dlhu Seychel, aby pomohol krajine dostať jej dlh na udržateľnú úroveň;

E.

keďže odpustenie dlhu je jedným zo zámerov miléniového rozvojového cieľa č. 8, ktorý sa sústreďuje konkrétne na komplexné riešenie problémov s dlhmi rozvojových krajín pomocou vnútroštátnych a medzinárodných opatrení zameraných na to, aby bol dlh dlhodobo udržateľný;

F.

keďže v súčasnosti patria medzi najvýznamnejšie medzinárodné nástroje na odpustenie dlhu rozvojovým krajinám iniciatíva pre vysoko zadlžené chudobné krajiny (HIPC) a viacstranná iniciatíva za odpustenie dlhu (MDRI); keďže k decembru 2010 boli v rámci iniciatívy HIPC schválené balíky zníženia dlhu pre 36 krajín, z toho 32 v Afrike, ktoré poskytli sumu 72 miliárd USD na postupné odpustenie dlhu; keďže Európska komisia a členské štáty EÚ znášajú väčšinu nákladov na HIPC a MDRI;

G.

keďže iniciatívy HIPC a MDRI sa blížia ku koncu, a preto sú potrebné reformy politiky a nové medzinárodné mechanizmy na riešenie zníženia úveru a riadenia a odstránenia dlhu;

H.

keďže budúce mechanizmy zamerané na riadenie a udržateľnosť dlhu by sa nielenže mali zakladať na finančných úvahách, ale zároveň musia v rámci výdavkov zohľadňovať potreby zadlžených rozvojových krajín v snahe dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;

I.

keďže dozorné orgány krajín AKT, ako sú napríklad najvyššie kontrolné inštitúcie, parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti, by mali zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní toho, ako vláda využíva rozpočtové prostriedky, čím by sa obmedzilo nesprávne hospodárenie s verejnými prostriedkami;

J.

keďže dobrá správa vecí verejných, právny štát a transparentnosť sú nevyhnutné pre riadne hospodárenie s verejnými prostriedkami a udržateľnosť dlhu;

K.

keďže zodpovedné správanie sa všetkých veriteľov je základom podpory udržateľných a kvalitných financií;

L.

keďže počas doznievania globálnej hospodárskej krízy by krajiny AKT mali venovať zvýšenú pozornosť domácej mobilizácii finančných prostriedkov, ktorá by mohla zmierniť potenciálne zníženie zahraničnej pomoci a zahraničných zdrojov financií na realizáciu ich stratégií zameraných na zníženie chudoby;

1.

vyzýva EÚ a iných darcov, aby ustanovili súbor usmernení týkajúcich sa zodpovedného financovania, a to najmä v čase celosvetovej finančnej krízy, ktorá zhoršuje dlhovú situáciu v rozvojových krajinách z dôvodu účinku presahovania, najmä zmenšením objemu svetového obchodu a s ním spojeným kolapsom vývozu komodít;

2.

vyzýva EÚ, skupinu AKT a regionálne organizácie AKT, aby spoločne v spolupráci s príslušnými medzinárodnými orgánmi vypracovali model vhodného mechanizmu vyrovnávania dlhu pre zadlžené krajiny na základe nezávislého posúdenia vplyvu ich sociálno-ekonomickej situácie, čím by sa obmedzil priestor pre prílišnú politizáciu rozhodovania o odpustení dlhu vrátane možnej korupcie na strane darcu (spätné provízie); zastáva názor, že to umožní darcom zohľadňovať v každom jednotlivom prípade konkrétnu situáciu partnerskej krajiny AKT a jej celkovú úroveň rozvoja; zastáva názor, že mechanizmy na vyrovnanie dlhu by mohli mať formu zrušenia dlhu, reštrukturalizácie dlhu, splatenia dlhu alebo kombinácie týchto možností;

3.

vyzýva darcov, aby spoločne s partnerskou krajinou AKT stanovili osobitné podmienky spojené s jej programom na vyrovnanie dlhu s cieľom zaviesť správnu rovnováhu medzi záväzkom splácať dlh a povinnosťou zabezpečiť základné potreby obyvateľstva, keďže kvalitná správa dlhu je nutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja;

4.

zastáva názor, že všetky dodatočné finančné prostriedky, ktoré vlády krajín AKT získajú vďaka zrušeniu dlhu, by sa mali vyčleniť na zvýšenie sociálnych výdavkov v oblastiach, ako sú základné vzdelanie, základná zdravotná starostlivosť a HIV/AIDS, čím by sa prispelo k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s partnerskými krajinami AKT preskúmala možnosť transformácie dlhu na verejné investície do sociálnych služieb a verejných statkov ako súčasť ich príslušného programu na odpustenie dlhu alebo v kombinácii s inými programami;

5.

zastáva názor, že ak sa v prípade konkrétnej krajiny AKT zvažuje zrušenie dlhu, mohlo by sa k nemu pristúpiť aj s cieľom vyčleniť prínosy zrušenia dlhu na financovanie vytvárania MSP, ktorých vznik a rast je nutnou podmienkou vytvorenia a rozvoja strednej triedy v krajinách AKT; preto vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s partnerskými krajinami AKT preskúmala možnosť v prípade potreby transformovať a presmerovať stratégie v oblasti vyrovnávania dlhu krajín AKT na verejné investície do MSP, pričom je nutné zohľadniť, že tieto typy miestnych podnikov môžu výrazne prispieť k tvorbe pracovných miest, domácemu rastu, a teda aj k uľahčeniu dlhovej situácie v krajinách AKT;

6.

domnieva sa, že je potrebné podporovať prístup k úverom, aby sa zabezpečilo životaschopné podnikateľské prostredie; vyzýva preto krajiny AKT a súkromných partnerov, aby prijali opatrenia reagujúce na túto potrebu;

7.

vyzýva Komisiu a darcovské krajiny, aby pomohli krajinám AKT navrhnúť vnútroštátne stratégie na vyrovnanie dlhu v kontexte ich vnútroštátnych stratégií rozvoja s účasťou občianskej spoločnosti, ktoré by mali podporovať najmä zdravú reštrukturalizáciu ich hospodárstva a vnútornú tvorbu kapitálu a úspory;

8.

vyzýva EÚ a OECD, aby nerozširovali vymedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci a skončili s postupom započítavania odpustenia dlhu do výdavkov na pomoc; žiada však EÚ, aby odpustenie dlhu spolu s inými programami vyrovnávania dlhu považovala za súčasť komplexného úsilia riešiť potreby rozvojových krajín;

9.

vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala (s pomocou príslušných medzinárodných inštitúcií, ako sú agentúry OSN, Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond a s pomocou združenia európskych rozvojových finančných inštitúcií) vývoj a vplyv miery zadlženosti krajín AKT na rozvoj s osobitným zameraním na situáciu najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov;

10.

vyzýva Komisiu, aby formou správy pravidelne informovala Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ o programoch na vyrovnanie dlhu zavedených v partnerských krajinách AKT a ich vplyve na schopnosť krajín dosahovať rozvojové ciele tisícročia, najmä pokiaľ ide o boj proti hladu a podvýžive a poskytovanie zdravotníckych služieb;

11.

naliehavo žiada partnerské krajiny AKT, aby brali vážne náležité splácanie svojho zahraničného aj domáceho dlhu;

12.

zastáva názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja, a to najmä politík v oblasti obchodu, rozvoja a finančnej transparentnosti, by mala byť vedúcou zásadou rozvojovej spolupráce EÚ a mala by usmerňovať tvorbu noriem zodpovedného poskytovania a brania pôžičiek;

13.

vyzýva partnerské krajiny AKT, aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o riadne finančné hospodárenie, rozpočtovú kontrolu a boj proti korupcii, spreneverám a daňovým únikom, a aby nepoľavili v dlhodobom úsilí o vytvorenie stabilného hospodárskeho prostredia s cieľom lepšie rozvíjať svoje domáce finančné trhy a bankový sektor;

14.

zastáva názor, že krajiny AKT by sa mali zamerať na vypracovanie a zavedenie udržateľných daňových systémov vrátane vytvorenia silného orgánu na výber daní, ktorý by bol oprávnený obhajovať základný záujem štátu pri získavaní prístupu k hlavnému zdroju štátnych financií;

15.

uznáva významnú úlohu medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti nelegálnym finančným tokom a budovania spoľahlivých pravidiel pre financie a investície na globálnej úrovni; pripomína záväzky EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyzýva EÚ, aby podporovala krajiny AKT v ich boji proti nelegálnemu odčerpávaniu prostriedkov a únikom kapitálu, keďže práve tie sa označujú za významnú prekážku mobilizácie domácich príjmov v záujme rozvoja;

16.

zastáva názor, že krajiny AKT sa musia usilovať o vytvorenie prostredia priaznivého pre investorov prostredníctvom zavedenia zákonov, ktoré investorom zaručia právnu istotu, ktorú potrebujú pre investovanie;

17.

vyzýva na posilnenú cezhraničnú spoluprácu medzi krajinami AKT pri výmene osvedčených postupov pri zostavovaní verejného rozpočtu a kontrole jeho využívania v záujme verejného blaha; odporúča, aby Komisia v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu vyčlenila viac prostriedkov na financovanie technickej pomoci a budovania kapacít v krajinách AKT na zostavenie a kontrolu rozpočtu a riadenie dlhu;

18.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, Európskemu parlamentu, Svetovej banke, Medzinárodnému menovému fondu a členským štátom EÚ.

—

ktoré zasadalo v Lomé (Togo) od 21. do 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), a najmä na jej článok 8 ods. 4 o nediskriminácii,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v roku 2006, a najmä na jeho článok 32, v ktorom sa stanovuje, že všetky strany musia zahrnúť zdravotné postihnutie a osoby so zdravotným postihnutím do svojho úsilia v oblasti medzinárodnej spolupráce,

—

so zreteľom na uznesenia Rady OSN pre ľudské práva 7/9 z 27. marca 2008, 10/7 z 26. marca 2009, 13/11 z 25. marca 2010 a 16/15 z 24. marca 2011 o ľudských právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na článok 19 ZFEÚ, článok 6 Zmluvy o Európskej únii a článok 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje všetky formy diskriminácie, a tiež jeho články 21 a 26, ktoré stanovujú práva osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o právach postihnutých osôb a starších ľudí v štátoch AKT z 1. novembra 2001 a o zdravotných problémoch, mladých ľuďoch, starších ľuďoch a ľuďoch so zdravotným postihnutým prijaté na zasadnutí v Kapskom Meste 21. marca 2002,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o zdravotných postihnutiach a rozvoji prijaté 19. januára 2006,

—

so zreteľom na Svetovú správu o zdravotnom postihnutí publikovanú Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Svetovou bankou v júni 2011,

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele OSN a na dokument obsahujúci závery samitu o miléniovom rozvojovom cieli 2010 s názvom Dodržanie sľubov: zjednotení v záujme dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov (rezolúcia 65/1),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorá žiada pre tieto osoby vyšší životný štandard, rovnocennú účasť a elimináciu diskriminačných postojov a praktík,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele ako kritériá na odstránenie chudoby, spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 65/186 a 64/131 o realizácii miléniových rozvojových cieľov pre osoby so zdravotným postihnutím do roku 2015 a neskôr,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: Obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636 v konečnom znení) a jej počiatočný plán vykonávania na roky 2010 –2015 (SEK(2010)1324 v konečnom znení),

—

so zreteľom na usmernenie EÚ o zdravotných postihnutiach a rozvoji pre delegácie a útvary EÚ,

—

so zreteľom na správu Medzinárodného úradu práce s názvom Cena vylúčenia: hospodárske dôsledky vylúčenia osôb so zdravotným postihnutím zo sveta práce, publikovanú v roku 2009,

—

so zreteľom na článok 18 ods. 4 Africkej charty ľudských práv a práv národov (1981), v ktorej sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na osobitné ochranné opatrenia, a na článok 16 ods. 1, v ktorom sa stanovuje, že každá osoba má mať právo na najlepší dosiahnuteľný stav telesného a duševného zdravia,

—

so zreteľom na Africkú dekádu osôb so zdravotným postihnutím (2000 – 2009), Ázijskú a tichomorskú dekádu osôb so zdravotným postihnutím (1993 – 2002), Novú ázijsko-tichomorskú dekádu osôb so zdravotným postihnutím (2003 – 2012) a Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím (2003),

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (ACP-EU/100 954/11/fin.),

A.

keďže viac ako jedna miliarda ľudí na svete – 15 % obyvateľstva – žije s nejakou formou zdravotného postihnutia (6);

B.

keďže podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými;

C.

keďže zdravotné postihnutie obyčajne neúmerne zasahuje zraniteľné skupiny obyvateľstva, v ktorých sa pravdepodobnosť zdravotného postihnutia zvyšuje s výskytom chudoby (Svetová správa o postihnutí 2011); keďže zdravotné postihnutie je preto otázkou rozvoja;

D.

keďže účelom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je podporovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti;

E.

keďže EÚ, 19 z jej členských štátov a 48 štátov skupiny AKT ratifikovalo Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a mnohé ďalšie krajiny sú jeho signatármi;

F.

keďže medzinárodné právne záväzky sú účinné len vtedy, keď sú podporené vnútroštátnymi právnymi predpismi a politikami;

G.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová banka uvádzajú ako príčiny vylúčenia osôb so zdravotným postihnutím neprimerané politiky a normy, negatívne postoje, nedostatočné poskytovanie služieb, nepostačujúce finančné prostriedky, nedostupnosť a absenciu konzultácií a zapojenia a nedostatočné údaje a evidenciu;

H.

keďže osoby so zdravotným postihnutím môžu zažívať vylúčenie vo všetkých aspektoch života vrátane práce, verejných služieb, dopravy, komunikácie, vzdelávania a informácií;

I.

keďže v krajinách, v ktorých je stredná dĺžka života vyššia ako 70 rokov, prežijú ľudia približne osem rokov svojho života s jedným alebo viacerými zdravotnými postihnutiami;

J.

keďže mnohé rozvojové krajiny vykonali významný – hoci len čiastočný – pokrok v začleňovaní ľudí so zdravotným postihnutím do rozvojových projektov;

K.

keďže sa odhaduje, že v globálnom meradle je miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím polovičná oproti osobám bez zdravotného postihnutia a že väčšina osôb so zdravotným postihnutím v rozvojových krajinách je v produktívnom veku nezamestnaná a žije v chudobe;

L.

keďže vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím z pracovného života má významné hospodárske dôsledky, ktoré v afrických krajinách Medzinárodný úrad práce odhaduje na 3 % až 7 % HDP, a keďže náklady na ich začlenenie sú oveľa nižšie ako náklady ich vylúčenia vzhľadom na to, že umožnenie plnej účasti osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti im dovoľuje starať sa o seba a iných a prispievať do hospodárstva;

M.

keďže združenia osôb so zdravotným postihnutím zohrávajú osobitnú úlohu pri zastupovaní a komunikácii špecifických záujmov osôb so zdravotným postihnutím politikom a širokej verejnosti;

N.

keďže vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím je základným faktorom ich nerovnosti, či už v súvislosti s diskrimináciou v právnych predpisoch, fyzickými či komunikačnými bariérami, sociálnou stigmatizáciou alebo neviditeľnosťou v politických procesoch a rozpočtoch, a keďže dve najväčšie prekážky začlenenia zdravotne postihnutých osôb do spoločnosti sú ich neviditeľnosť a negatívne postoje voči nim;

O.

keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú obzvlášť zraniteľné a pravdepodobnosť násilia založeného na rodovej príslušnosti je u nich trikrát vyššia v porovnaní so ženami bez zdravotného postihnutia; s pripomenutím nebezpečného trendu, že toto násilie sa často nenahlási (7);

1.

naliehavo žiada všetky štáty AKT a členské štáty EÚ, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak bez výhrad učinili a aby stanovili domáce mechanizmy na ich vykonávanie a monitorovanie;

2.

podnecuje poslancov, aby vo svojich parlamentoch spolupracovali na zaistení prijatia vnútroštátnych právnych predpisov a plánov týkajúcich sa zdravotného postihnutia vrátane kontroly rozpočtov a využívania návrhov predpisov zo strany poslancov;

3.

vyzýva národné parlamenty, aby zriadili výbory na sledovanie vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa potrieb ľudí so zdravotným postihnutím;

4.

víta skutočnosť, že na samite na vysokej úrovni o miléniových rozvojových cieľoch v roku 2010 boli práva osôb so zdravotným postihnutím uznané ako veľmi dôležité na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov; vyzýva preto medzinárodné spoločenstvo, aby pripravovalo iniciatívy v oblasti miléniových rozvojových cieľov takým spôsobom, aby osoby so zdravotným postihnutím patrili medzi hlavné cieľové skupiny;

5.

uznáva, že osobitné opatrenia na dosiahnutie rovnosti osôb so zdravotným postihnutím vrátane volebných kvót, kde sú v miestnom kontexte vhodné, priniesli pozitívne účinky v súvislosti s vnímaním ľudí so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej úrovni, a naliehavo žiada štáty AKT a EÚ, aby ďalej posilňovali práva osôb so zdravotným postihnutím;

6.

zdôrazňuje, že médiá by mali zohrávať aktívnejšiu úlohu pri spochybňovaní stereotypov a podporovaní začlenenia; vyzýva medzinárodných, vnútroštátnych a miestnych činiteľov s rozhodovacími právomocami, aby zabezpečovali a podporovali zvyšovanie informovanosti prostredníctvom médií, vzdelávacích politík a verejných kampaní;

7.

veľmi zdôrazňuje kľúčovú úlohu združení pre osoby so zdravotným postihnutím v podporovaní informovanosti o problémoch so začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva všetky štáty AKT a EÚ, aby podporovali rozvoj hnutia pre osoby so zdravotným postihnutím v štátoch AKT a EÚ;

8.

zdôrazňuje potrebu prístupných prostredí a vyučovacích materiálov s cieľom uľahčiť všetkým deťom aj dospelým so zdravotným postihnutím účasť na vzdelávacích aktivitách; poukazuje na potrebu podnecovať a podporovať rozvoj vyučovacej kultúry, ktorá je citlivá k potrebám mladých ľudí so zdravotným postihnutím a reaguje na ne, najmä prostredníctvom špecializovaného odborného vzdelávania pre podporujúcich učiteľov; zdôrazňuje životne dôležitú úlohu darcovskej komunity pri podpore prístupnej vzdelávacej infraštruktúry a zaisťovaní toho, aby EÚ zahrnula záväzky v oblasti zdravotného postihnutia do svojich rozhovorov o vzdelávacom systéme;

9.

zdôrazňuje, že 98 % detí so zdravotným postihnutím v rozvojových krajinách nemá prístup k bezplatnému všeobecnému základnému vzdelaniu; zdôrazňuje, že táto skutočnosť bráni plnému dosiahnutiu druhého miléniového rozvojového cieľa;

10.

zdôrazňuje potrebu ďalej zlepšovať vzdelávacie zariadenia a podporovať rozvoj kultúry výučby zameranej na účinné napĺňanie potrieb mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

11.

žiada, aby vnútroštátne a miestne orgány štátnej správy zahrnuli všetky aspekty prístupnosti do všetkých nových právnych predpisov a aby prispôsobili existujúce právne predpisy plneniu požiadaviek na prístupnosť; žiada darcovskú komunitu, aby do svojho plánovania a vykonávania rozvojovej politiky a do svojich zmluvných vzťahov s inými zahrnula všetky aspekty prístupnosti;

12.

žiada, aby sa uskutočňovala výmena osvedčených postupov medzi rozvojovými aj rozvinutými krajinami; žiada Európsku komisiu, aby zriadila fórum výmeny o postupoch pri začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím s inými medzinárodnými darcami a vyzýva ju, aby lepšie plnila svoje záväzky v zmysle článku 32 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

13.

zdôrazňuje dôležitosť zberu údajov pre účinné vykonávanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a žiada vlády krajín EÚ a AKT, aby úzko spolupracovali s vnútroštátnymi štatistickými službami s cieľom zaistiť, aby sa diferencované zhromažďovanie údajov zlepšilo, aby sa v ňom stanovili priority a aby základ ich práce a vykonávania politík tvorili najnovšie a najkomplexnejšie údaje;

14.

naliehavo žiada štáty AKT, aby zahrnuli začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do svojich vnútroštátnych rozvojových programov, aby prijali mechanizmy na zlepšenie ich zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania, aby poskytovali konkrétne a primerané rozpočtové prostriedky pre ľudí so zdravotným postihnutím a aby zaistili lepšie vzdelanie pre všetkých v súvislosti s ochoreniami, ktoré majú za následok zdravotné postihnutie;

15.

naliehavo žiada štáty AKT, aby podporovali inkluzívne postoje a vnímanie v súvislosti so zdravotným postihnutím a aby na všetkých úrovniach podporovali dialóg medzi osobami so zdravotným postihnutím a vládou;

16.

žiada vlády krajín AKT a EÚ, aby v nápravných zariadeniach zaviedli opatrenia, ktorými zaistia, aby páchatelia so zdravotným postihnutím mali počas uväznenia a v komunite k dispozícii zariadenia primerané ich osobitným podmienkam;

17.

podporuje štáty AKT v zlepšovaní prístupu k vzdelávaniu, programom mikroúverov a ďalším príležitostiam na získanie príjmov;

18.

žiada štáty EÚ a AKT, aby zintenzívnili vzdelávanie o HIV/AIDS pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú často vylúčené zo služieb prevencie a starostlivosti v súvislosti s HIV/AIDS;

19.

vyzýva na kontrolu príležitostí na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím pri vykonávaní príslušných projektov EÚ a spoločných projektov;

20.

žiada, aby sa projekty v oblasti infraštruktúry financované EÚ posudzovali s cieľom zabezpečiť, že budú prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, a aby delegácie EÚ v tretích krajinách boli zriadené alebo zmodernizované tak, aby vyhovovali potrebám ľudí so zdravotným postihnutím;

21.

vyzýva EÚ, aby zahrnula potreby osôb so zdravotným postihnutím a organizácie osôb so zdravotným postihnutím do svojich projektov vrátane projektov na podporu prístupu k spravodlivosti; žiada, aby v dokumentoch o stratégiách krajín boli zohľadnené potreby ľudí so zdravotným postihnutím;

22.

zdôrazňuje, že EÚ a AKT by mali podporovať politiky začlenenia na všetkých príslušných fórach OSN a medzinárodných fórach, keďže otázka zdravotného postihnutia v súčasnosti chýba v mnohých medzinárodných rozhovoroch na vysokej úrovni (Rio+20, program OECD) a musí sa jej venovať významné miesto v politickom programe;

23.

zdôrazňuje, že existuje mnoho príčin zdravotného postihnutia rôzneho charakteru a musia sa riešiť prostredníctvom rôznych politických opatrení; vyzýva preto štáty AKT, aby prijali opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, aby bojovali proti podvýžive ako rizikovému faktoru pri vzniku zdravotného postihnutia, aby zlepšili prístup k čistej pitnej vode, aby riešili vplyvy konfliktov súvisiace so zdravotným postihnutím a aby zaistili prístup k verejným zdravotníckym službám a dôstojnej práci presadzovaním začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do svojich vnútroštátnych rozvojových plánov; vyzýva EÚ, aby v rámci svojej rozvojovej spolupráce so štátmi AKT poskytla týmto úvahám prioritné postavenie;

24.

vyzýva Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, aby každé dva roky podávalo správy, posudzovalo a vyzdvihovalo osvedčené postupy a pokrok v začleňovaní v krajinách AKT;

25.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady Európskej únie, Africkej únii, Panafrickému parlamentu a Rade OSN pre ľudské práva.

—

ktoré zasadalo v Lomé (Togo) od 21. do 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 24. augusta 2011 o reakcii EÚ na hladomor v Africkom rohu,

—

so zreteľom na darcovskú konferenciu Africkej únie v Addis Abebe 25. augusta 2011,

A.

keďže dlhotrvajúce sucho, ktoré devastuje Africký roh – spolu s konfliktami v regióne, vysokými cenami potravín a čoraz obmedzenejšími zdrojmi – spôsobuje najväčšiu humanitárnu a potravinovú krízu na svete, v ktorej sa v súčasnosti podľa Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí nachádza 13,3 milióna ľudí, z ktorých 840 000 predstavujú utečenci, a desaťtisíce ľudí, z čoho viac ako polovica sú deti, už zomreli;

B.

keďže v Africkom rohu je núdzová situácia s najhorším suchom za 60 rokov a s masovým premiestňovaním obyvateľstva, pri ktorom bolo doteraz premiestnených až 7,5 milióna somálskych obyvateľov, a to buď vnútorne, alebo ako utečenci do susedných krajín;

C.

keďže miera podvýživy v regiónoch najviac zasiahnutých suchom je vyššia ako 30 %, t. j. viac ako dvojnásobok medzinárodne uznanej prahovej krízovej úrovne;

D.

keďže Somálsko, kde kríza postihla štyri milióny ľudí a hladomor bol vyhlásený v šiestich regiónoch, je krajinou najťažšie zasiahnutou touto humanitárnou katastrofou; keďže okolnosti v Somálsku zhoršuje aj nedostatok prírodných zdrojov a dôsledky 20-ročného konfliktu na jeho území;

E.

keďže každý týždeň hladomor spôsobuje, že tisíce ľudí sa stávajú utečencami, a humanitárna situácia v táboroch sa zhoršuje zo dňa na deň, pričom 30 % detí vo veku do 5 rokov trpí podvýživou, vznikajú epidémie vrátane cholery a osýpok a sú hlásené prípady znásilnení (9);

F.

keďže 80 % utečencov tvoria ženy a deti a mnohé z nich boli počas cesty do utečeneckých táborov vystavené sexuálnemu násiliu a zastrašovaniu;

G.

keďže Dadaab v Keni je momentálne najväčším utečeneckým táborom na svete, kde 463 710 (10) utečencov žije na ploche určenej pre 90 000 ľudí; keďže istý čas viac ako 3 000 Somálčanov prechádzalo cez hranice krajiny do Etiópie a Kene s cieľom nájsť potraviny a bezpečnosť;

H.

keďže dodnes je zabezpečených len 62 % z 2,4 miliárd USD požadovaných OSN na boj proti suchu v regióne a na poskytovanie základnej pomoci je potrebných ďalších 940 miliónov USD;

I.

keďže prístup k ľuďom zasiahnutým krízou zostáva hlavnou prekážkou pomoci v potravinovej situácii v regióne; keďže Somálsko je stále jednou z najnebezpečnejších krajín na svete pre humanitárnych pracovníkov;

J.

keďže Svetový potravinový program vyžaduje ďalších 250 miliónov EUR na dodanie pomoci, ktorá bude potrebná počas najbližších šiestich mesiacov;

K.

keďže ako odpoveď na krízu v Africkom rohu Komisia pridelila regiónu 97,47 milióna EUR a pripravuje zvýšenie svojej podpory tak, aby celkový humanitárny príspevok na pomoc pre suchom postihnuté regióny bol v tomto roku 158 miliónov EUR; keďže na darcovskej konferencii v Addis Abebe sa hlavné členské štáty Africkej únie podujali uvoľniť takmer 350 miliónov USD pre krajiny zasiahnuté suchom;

L.

keďže misia Africkej únie v Somálsku (AMISOM) je financovaná hlavne prostredníctvom afrického mierového nástroja, ktorý je financovaný zo zdrojov dlhodobého rozvojového krytia deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF);

M.

keďže vplyv zmeny klímy má vážny dosah na výnos plodín, ktorý spolu so stúpajúcimi cenami potravín spomalil dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov;

N.

keďže chov na pasienkoch, chov na farmách a bezpečnosť dodávok vody (vrátane priehrad a vodovodov) potrebuje podporu; keďže súčasná situácia pastierskych komunít v Africkom rohu vzbudzuje veľké obavy; keďže vlády by mali stavať na pozitívnej práci, ktorá sa už vykonala, a v príslušných oblastiach inštitucionalizovať riadenie činnosti súvisiacej so suchom;

1.

je veľmi znepokojené bezprecedentnou a stále sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v Africkom rohu a považuje mieru úmrtnosti v dôsledku hladomoru za neprijateľnú;

2.

zdôrazňuje, že skôr ako v budúcom roku sa nepredpokladá nijaké zlepšenie situácie, pretože sa očakáva, že žatva bude neskoro a výnosy budú podpriemerné, pasienky a vodné zdroje sú vyčerpané a ceny základných obilnín, ako je kukurica, ako aj ceny vody a palív prudko stúpli;

3.

vyzýva na väčšiu mobilizáciu medzinárodného spoločenstva, ktoré by malo zdvojnásobiť svoje úsilie pri riešení tejto krízy s cieľom naplniť zvyšujúce sa humanitárne potreby a predísť ďalšiemu zhoršeniu situácie;

4.

zdôrazňuje potrebu kontrolovať poskytovanú pomoc identifikovaním spoľahlivých partnerov na mieste a zlepšením spôsobov koordinácie a distribúcie, čím sa predíde zneužívaniu a drancovaniu zásob;

5.

víta skutočnosť, že EÚ sa zmobilizovala (na úrovni Komisie aj členských štátov) a žiada zvýšenie plánovaného poskytovania pomoci; víta úsilie Africkej únie riešiť krízu a zdôrazňuje naliehavú potrebu nielen potravinovej pomoci, ale aj zlepšenia zdravotných a hygienických podmienok na mieste;

6.

odsudzuje konanie islamskej militantnej skupiny al-Šabáb, ktorá vytvára prekážky agentúram poskytujúcim pomoc, a oceňuje Svetový potravinový program a snahu poskytovať potravinovú pomoc čo najväčšiemu počtu obyvateľov v rámci operačných možností;

7.

opakovane potvrdzuje, že boj proti terorizmu by mal byť prioritou, ale vyzýva na solidaritu medzi susednými krajinami s cieľom vyhnúť sa vypuknutiu vojny, ktorej následky by boli veľmi ničivé;

8.

zdôrazňuje, že pre ľudí v Somálsku je extrémne ťažké dostať sa k potravinovej pomoci, a to najmä v strede a na juhu krajiny a v oblastiach kontrolovaných milíciou al-Šabáb; zdôrazňuje potrebu zahrnutia všetkých osôb postihnutých konfliktom v Somálsku na všetkých úrovniach; podnecuje k vytvoreniu vnútroštátneho režimu zmierenia s cieľom začať obnovu krajiny;

9.

vyzýva príslušné orgány, aby umožnili humanitárnym organizáciám neobmedzený prístup a aby zaistili, aby civilisti, najmä ženy a deti, boli za každých okolností chránení v súlade s medzinárodným humanitárnym právom; taktiež dôrazne odsudzuje stupňovanie násilia vrátane samovražedných útokov a únosov;

10.

žiada Európsku úniu a vlády v tomto regióne, aby čo najskôr zlepšili prechod medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou pomocou; vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty krajín východnej Afriky, pokiaľ ide o kapacity v oblasti prevencie hladomoru a systémy včasného varovania v prípade sucha;

11.

zdôrazňuje, že africké krajiny musia s pomocou medzinárodného spoločenstva prijať aj dlhodobé opatrenia na zabezpečenie toho, aby sucho nemuselo nevyhnutne viesť k hladomoru; zdôrazňuje, že spolu s prijatím okamžitých opatrení je nutné zaviesť dlhodobú podporu na zabezpečenie trvalo udržateľného živobytia ľudí;

12.

vyzýva africké vlády, aby splnili svoj záväzok vyčleniť aspoň 10 % svojho vnútroštátneho rozpočtu na poľnohospodárstvo s cieľom dosiahnuť v poľnohospodárskom odvetví ročný rast 6 %, zaručiť malým poľnohospodárom prístup k pôde a investície do poľnohospodárstva a obchodu, aby boli naplnené každodenné výživové požiadavky občanov;

13.

v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie vyčleniť do roku 2013 viac ako 680 miliónov EUR do tohto regiónu vo forme dlhodobej pomoci pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, potravinovú bezpečnosť a vytváranie pridanej hodnoty poľnohospodárskych produktov; žiada zvýšenie podielu oficiálnej rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo;

14.

požaduje väčšiu transparentnosť, lepšiu kvalitu a včasnosť informácií o rezervách a zásobách potravinárskych komodít a o tvorbe cien na medzinárodnej úrovni, ako sa požaduje v nedávnom oznámení Komisie s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami; požaduje, aby finančné inštitúcie zapojené v špekuláciách na trhoch s potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami zastavili svoju špekulatívnu činnosť, ktorá má za následok vysoké a nestále ceny potravín, a aby riešenie chudoby a ľudského utrpenia nadradili nad svoje zisky;

15.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN a generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, vládam a parlamentom členských krajín Medzivládneho úradu pre rozvoj, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a vládam členských štátov.

—

ktoré zasadalo v Lomé (Togo) od 21. do 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 18. mája 2011 o demokratických prevratoch v severnej Afrike a na Blízkom východe: dôsledky pre krajiny AKT, Európu a svet (ACP-EU/100.958/11/fin.),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 3. a 7. februára, 7. apríla a 7. júla 2011, ktoré sa týkajú situácie v Tunisku a Egypte, vzťahov medzi EÚ a Radou pre spoluprácu krajín v Perzskom zálive, situácie v Sýrii, Bahrajne a Jemene a vonkajších politík EÚ v prospech demokratizácie,

—

so zreteľom na rozvoj Európskej susedskej politiky od roku 2004, a najmä na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303) a z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ, podpísanej 23. januára 2000 v Cotonou a revidovanej v rokoch 2005 a 2010,

—

so zreteľom na káhirskú deklaráciu Africkej únie o posilňovaní politickej správy mieru, bezpečnostnej ochrany a stability v Afrike zo 4. – 5. septembra 2011,

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe verejných vecí z 30. januára 2007,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948,

A.

keďže víťazstvo tuniského, egyptského a líbyjského národa predstavuje novú nádej, vidinu slobody, solidarity, demokracie a skutočnej zmeny, ktorú si želajú občania všetkých troch krajín a všetky utláčané národy;

B.

keďže výsledkom prevratov boli straty na ľudských životoch a milióny vysídlených ľudí a utečencov v rámci príslušných krajín aj mimo nich;

C.

keďže niektoré problémy, ktoré sa dostali do pozornosti v dôsledku arabskej jari, sú podobné problémom vyskytujúcim sa v mnohých krajinách subsaharského regiónu: vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, stúpajúce ceny potravín a palív, pretrvávajúca korupcia, porušovanie základných práv a obmedzená účasť na rozhodovaní;

D.

keďže v prípade Líbye tento prevrat vyústil do lynčovania početných subsaharských Afričanov čiernej pleti, ktorí boli omylom považovaní za Kaddáfího žoldnierov, a keďže banditi a iní zločinci sa zmocnili veľkého množstva ľahkých aj ťažkých zbraní; keďže tieto situácie znamenajú hrozbu pre susedov Líbye (Alžírsko, Mauritánia, Mali, Niger, Čad a Burkina Faso);

E.

keďže politické nepokoje, ktoré sa vyskytli v mnohých subsaharských krajinách, možno vnímať ako ozvenu arabskej jari, mali však len obmedzený dosah, čo sa týka zmien;

F.

keďže v tejto súvislosti je nutné brať do úvahy riziko premiestnenia vojenských zbraní do sahelo-saharských štátov a následného ohrozenia bezpečnosti pohraničných regiónov;

G.

keďže káhirská mierová výzva poukázala na spoločné odhodlanie Africkej únie dosiahnuť skutočný mier v Afrike a načrtla určité konkrétne kroky, ktoré v tomto smere treba vykonať, pri dôraze na kultúru mieru, najmä prostredníctvom vzdelávania, s cieľom ušetriť budúce generácie hrôz vojny a násilia;

H.

keďže napriek skutočnosti, že africký kontinent je bohatý na ropu, nerasty a poľnohospodárske a iné prírodné zdroje, veľká časť obyvateľstva je stále veľmi chudobná, čo predstavuje porušovanie ľudskej dôstojnosti;

1.

vyjadruje plnú a absolútnu podporu legitímnym demokratickým ambíciám národov na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktoré by mohli byť podnetom k demokratickým zmenám v krajinách subsaharskej Afriky a potenciálne prispieť k demokratickej konsolidácii na celom africkom kontinente;

2.

vyzýva orgány, aby upustili od používania násilia voči demonštrantom, rešpektovali ich slobodu zhromažďovania a prejavu a zaručili ich bezpečnosť; vyzýva na nezávislé vyšetrovanie udalostí, ktoré viedli k obetiam na životoch, zraneniam a uväzneniu účastníkov pokojných demonštrácií v dotknutých krajinách a žiada, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

3.

požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých demonštrantov, ktorí boli zadržaní, ako aj všetkých politických väzňov, aktivistov v oblasti ochrany ľudských práv a novinárov;

4.

opakovane zdôrazňuje solidaritu s obyvateľmi Egypta a podporu prechodu k demokracii; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi násilnými stretmi, v ktorých bolo bezpečnostnými silami usmrtených mnoho civilistov a stovky z nich boli zranené; žiada nezávislé a transparentné vyšetrovanie a v prípade zodpovedných osôb vyvodenie dôsledkov; naliehavo žiada ukončenie núdzového stavu a vojenských cvičení civilistov;

5.

dôrazne odsudzuje pokračujúce surové represie zo strany sýrskeho režimu a násilné represie a porušovanie ľudských práv bezpečnostnými silami nasadenými proti obyvateľstvu; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu so sýrskym ľudom; vyzýva na uskutočnenie rýchleho prechodu k demokracii v Sýrii;

6.

víta pokrok, ktorý dosiahla Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie, a podporuje stále úsilie o začatie procesu demokratickej stabilizácie a zaručenie slobody, rešpektovanie základných a ľudských práv, mieru a spravodlivosti;

7.

konštatuje, že súčasný vývoj v severnej Afrike a na Blízkom východe má politické, hospodárske a sociálne dôsledky, a to nielen vo všetkých týchto krajinách, ale aj v krajinách AKT a v Európe;

8.

vyzýva Európsku úniu, aby dôrazne podporila prebiehajúci proces politickej a hospodárskej reformy v tomto regióne; zdôrazňuje, že na podporu procesu prechodu k demokracii je nutné zmobilizovať všetky nástroje dostupné v Európskej susedskej politike a rozvojovej politike;

9.

vyzýva marocké orgány, aby plne rešpektovali právo ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie ako jediné uskutočniteľné, spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu; zdôrazňuje potrebu plne rešpektovať proces rokovaní v rámci OSN a pokračovať v ňom;

10.

vyzýva Európsku úniu, jej členské štáty a Africkú úniu (AÚ), aby naďalej prejavovali solidaritu v riešení humanitárnej krízy zasahujúcej státisíce ľudí, ktorí utiekli z Líbye do susedného Tuniska, Egypta, Nigeru, Mali, Čadu a do Európy;

11.

trvá na zapojení členských štátov EÚ, OSN a špecializovaných organizácii do procesu prijímania, starostlivosti a opätovného začlenenia štátnych príslušníkov susedných krajín Líbye, ktorí masovo prichádzajú, a tiež do procesu prepúšťania obetí nezákonného zadržiavania;

12.

víta káhirskú deklaráciu Africkej únie o posilňovaní politickej správy mieru, bezpečnostnej ochrany a stability v Afrike;

13.

pripomína, že Africká únia prijala niekoľko nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, demokracie a dobrej správy; vyzýva všetky členské štáty Africkej únie, aby prijali a uplatňovali tieto nástroje, najmä Africkú chartu ľudských práv a práv národov a Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, a podnecuje orgány v afrických štátoch, aby ratifikovali Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných;

14.

žiada prísne dodržiavanie Kódexu pre vývoz zbraní vrátane väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o obchodovanie so zbraňami medzi EÚ a Afrikou;

15.

zastáva názor, že voľby sú síce potrebné, ale nestačia na vytvorenie podmienok procesu demokratizácie, ktorý je širší a netýka sa len konania volieb; zastáva názor, že pre úspešné dosiahnutie demokratizácie je veľmi dôležité pracovať na sociálnom a hospodárskom rozvoji krajiny s cieľom rešpektovať základné práva obyvateľstva, ako je právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a zamestnanie, a klásť osobitný dôraz na riešenie nezamestnanosti mládeže;

16.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu správy, rešpektovania zásad právneho štátu, spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov medzi všetky časti obyvateľstva a vnútroštátneho vedenia pri predchádzaní konfliktom a podporovaní trvalo udržateľného mieru; vyzýva krajiny AKT a EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť vytváraniu a podporovaniu organizácií občianskej spoločnosti, posilňovaniu administratívnej kapacity, boju proti korupcii a budovaniu inštitucionálnej kapacity;

17.

vyzýva krajiny arabskej jari, aby presadzovali rovnosť medzi mužmi a ženami a aby podporovali zapájanie sa žien do spoločnosti a do rozhodovacích a politických orgánov;

18.

zastáva názor, že nezávislé súdnictvo a médiá zohrávajú podstatnú úlohu vo formovaní a regulovaní demokratických postupov s cieľom posilňovať zásady právneho štátu a budovať demokratické inštitúcie vrátane fungujúcich pluralitných parlamentov;

19.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrali moderné technológie a sociálne médiá v mobilizovaní verejnej mienky v súvislosti s arabskou jarou, a poukazuje na to, že pokrytie týchto udalostí v médiách zatienilo niektoré povstania v subsaharskej Afrike;

20.

uznáva, že v niektorých subsaharských afrických krajinách dochádza k ťažkostiam s integrovaním určitých etnických skupín a kmeňov do demokratických správnych štruktúr; naliehavo žiada tieto krajiny, aby sa poučili zo skúseností iných afrických národov, ktoré ponúkli rôzne formy regionálnej a kultúrnej autonómie s cieľom vyhnúť sa izolovaniu určitých skupín v spoločnosti;

21.

vyzýva Európsku úniu, aby prevzala iniciatívu v posilňovaní obchodných vzťahov so subsaharskými štátmi v snahe zmierniť hospodárske dôsledky arabskej jari;

22.

vyzýva Európsku úniu, aby zvážila dočasné pozastavenie splácania dlhov krajín, ktoré sú v procese prechodu k demokracii; žiada zmrazenie majetku skorumpovaných vodcov a jeho vrátenie príslušným krajinám;

23.

vyjadruje znepokojenie nad logistickými prostriedkami a zbraňami získanými členmi organizácie s nejasnými zámermi AQMI (sieť al-Káida v islamskom Maghrebe), čo rýchlo vyvoláva neistotu v sahelo-saharskom páse;

24.

trvá na zapojení členských štátov EÚ, OSN a špecializovaných organizácií do procesu získavania zbraní späť od bývalých bojovníkov a od civilistov a zaisťovania bezpečnosti krajín susediacich s Líbyou, ktoré sú ohrozené destabilizáciou;

25.

poukazuje na to, že veľké zásoby zbraní v držbe organizácie AQMI predstavujú hrozbu nielen pre susedné krajiny, ale pre celý svet;

26.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, inštitúciám Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN, Valnému zhromaždeniu OSN, predsedovi Panafrického parlamentu, vládam a parlamentom krajín Blízkeho východu a krajín, ktorých sa týka európska susedská politika, a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.