21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 373/10


Nová národná strana obehových euromincí

2011/C 373/06

Image

Národná strana novej obehovej pamätnej mince v hodnote 2 EUR vydaná Luxemburskom

Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia uverejňuje vzory všetkých nových mincí s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu, a takisto aj širokú verejnosť (1). V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré so Spoločenstvom uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu určité množstvo pamätných euromincí za určitých podmienok, predovšetkým že pôjde len o mince v nominálnej hodnote 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane však nesú pamätný vzor, ktorý má vysokú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúca krajina: Luxembursko

Pamätná udalosť: Veľkovojvoda Henri a veľkovojvoda Guillaume IV zo série „veľkovojvodská dynastia“

Vecný opis motívu: Na ľavej strane vnútorného poľa mince je podobizeň jeho kráľovskej výsosti, veľkovojvodu Henriho, hľadiaceho vpravo, vyobrazená v popredí pred podobizňou veľkovojvodu Guillauma IV, hľadiaceho vpravo. Nad portrétmi na vnútornej časti mince sa nachádza text „GRANDS-DUCS DE LUXEMBOURG“ a rok 2012, lemované značkou mincovne a iniciálami rytca. Pozadie za portrétmi tvorí silueta mesta Luxemburg. Mená „HENRI“ a „GUILLAUME IV“, ako aj text „† 1912“ sú uvedené pod príslušnými portrétmi.

Po vonkajšom obvode mince je zobrazených 12 hviezd európskej vlajky.

Vydávané množstvo mincí: 1,4 miliónov mincí

Dátum vydania: január 2012


(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1, pokiaľ ide o národné strany všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).