—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (8698/4/2007 — C6-0258/2007),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0230) (2),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0308/2007),

1.

schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.

upozorňuje na vyhlásenie Komisie počas plenárnej schôdze 6. septembra 2007, podľa ktorého Komisia potvrdila svoj záväzok, okrem zasielania návrhu ročného pracovného programu týkajúceho sa osobitného programu prostredníctvom registra komitológie, ho čo najskôr zasielať predsedovi príslušného parlamentného výboru, a čo najskôr informovať Európsky parlament o každej jeho zmene v dôsledku zasadnutí výborov;

3.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

4.

poveruje svojho predsedu, aby tento akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

5.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o ES, v ktorom ustanovuje vytvorenie spoločného trhu prostredníctvom odstránenia prekážok pre voľný pohyb osôb,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o akcii Spoločenstva na poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (1),

—

so zreteľom na správu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA 58.) o medzinárodných zdravotných predpisoch a na jeho rezolúciu z 26. mája 2006, v ktorej WHA vyzýva na dobrovoľné skoré uplatňovanie určitých ustanovení medzinárodných zdravotných predpisov týkajúcich sa pandemickej chrípky (WHA 59.2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (2), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení v EÚ (3), a rozhodnutie Komisie 2000/57/ES z 22. decembra 1999 o systéme včasného varovania a včasnej reakcie na prevenciu a kontrolu prenosných ochorení podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES (4),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0263/2007),

A.

keďže v nedávnej minulosti sa objavili nové choroby, ktoré ohrozujú verejné zdravie v jednotlivých štátoch aj v medzinárodnom meradle a keďže by sa na vnútroštátnej a regionálnej úrovni mali vyvinúť lepšie postupy v oblasti pomoci a informovanosti; keďže šírením ochorení je potrebné zaoberať sa na európskej úrovni,

B.

keďže vo svete charakterizovanom vysokou mobilitou a globalizáciou sa zvyšuje potreba ochrany verejného zdravia na celoeurópskej aj medzinárodnej úrovni,

C.

keďže prioritne by sa mala zabezpečiť maximálna ochrana pred globálnym šírením infekčných ochorení a pred ohrozením verejného zdravia medzinárodného významu, pričom by sa však malo čo najmenej zasahovať do medzinárodnej premávky,

D.

keďže je potrebné v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES dodržiavať zásadu subsidiarity, pretože organizácia zdravotníctva patrí do pôsobnosti jednotlivých členských štátov,

1.

uznáva význam jasného a zrozumiteľného medzinárodného mechanizmu, ktorého cieľom je predchádzanie šíreniu chorôb, ochrana pred ním a jeho obmedzenie, ako aj primeraná a dostupná reakcia na riziká v oblasti verejného zdravia v prospech všetkých, ktorí ju potrebujú;

2.

oceňuje vyššie uvedenú rezolúciu WHA vyzývajúcu na dobrovoľné skoré uplatňovanie určitých ustanovení medzinárodných zdravotných predpisov týkajúcich sa vtáčej a ľudskej pandemickej chrípky;

3.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dodržiavalo a uplatňovalo Kódex osvedčených postupov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúci sa rýchlej vzájomnej výmeny kmeňov, publikovaný v januári 2007;

4.

víta postoj Komisie k vykonávaniu revidovaných medzinárodných zdravotných predpisov, vyjadrený v oznámení (KOM(2006)0552), ktorého cieľom je podpora štruktúrovanej diskusie s Radou a Európskym parlamentom;

5.

zdôrazňuje naliehavú potrebu čo najskôr vykonať medzinárodné zdravotné predpisy v súlade so zásadou subsidiarity a zároveň posilniť existujúce systémy a kapacity;

6.

vyzdvihuje potrebu uplatňovať medzinárodné zdravotné predpisy koordinovane v celom Spoločenstve;

7.

zároveň však upozorňuje na to, že na základe právomocí členských štátov a zásady subsidiarity sú za organizovanie zdravotných služieb a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia svojich občanov zodpovedné výlučne členské štáty;

8.

poznamenáva, že tento medzinárodný mechanizmus „nesmie obmedzovať medzinárodnú premávku vo väčšej miere a nesmie byť pre cestujúcich inváznejší alebo rušivejší ako primerane dostupné alternatívy, ktorými by sa dosiahla príslušná úroveň ochrany zdravia“ (článok 43 medzinárodných zdravotných predpisov);

9.

domnieva sa, že na lepšie riešenie rizík je potrebné podporovať rozvoj informačných systémov, a to tak systémov určených na výmenu informácií medzi poskytovateľmi zdravotných služieb, ako aj systémov poskytujúcich informácie pacientom; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť bezpečnosť týchto informačných systémov;

10.

je presvedčený, že na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany a pripravenosti v globalizujúcom sa a veľmi mobilnom svete je absolútne nevyhnutné podporovať susedné a tretie krajiny a spolupracovať s nimi;

11.

zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi aj medzi vnútroštátnymi a európskymi orgánmi pri výmene informácií v oblasti bezpečnosti verejného zdravia, aby sa optimalizovalo vykonávanie predpisov a aby boli občania EÚ lepšie chránení pred ohrozením verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC);

12.

pripomína úlohu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a systému včasného varovania a reakcie EÚ (EWRS) pri vykonávaní medzinárodných zdravotných predpisov a v naliehavých prípadoch;

13.

nalieha na členské štáty, aby si splnili záväzky uvedené v medzinárodných zdravotných predpisoch;

14.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušným výborom Európskeho parlamentu pripravila usmernenia na zisťovanie a posudzovanie hrozieb;

15.

zároveň žiada Komisiu, aby formalizovala úlohu ECDC pri vykonávaní medzinárodných zdravotných predpisov, najmä v súvislosti so zhromažďovaním údajov, ktoré patria do jeho pôsobnosti;

16.

vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby a prostriedky na podporu zriadenia adekvátnych systémov v susedných a tretích krajinách prostredníctvom mechanizmov financovania a regionálneho rozvoja;

17.

vyzýva Komisiu, aby definovala spôsoby a prostriedky, ktoré umožnia podporovať politiku Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúcu sa dostupnosti pandemických vakcín v rozvojových krajinách;

18.

nalieha na Komisiu, aby vyvinula programy na riešenie európskych a celosvetových zdravotných hrozieb, napríklad infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a rastúcou rezistenciou voči antibiotikám; poukazuje na to, že je zjavne potrebné celoeurópske riešenie, pretože takéto zdravotné krízy nepoznajú zemepisné hranice;

19.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť centrálnu európsku zásobu nepochybne účinných antivírusových a vakcinačných prípravkov na ochranu občanov EÚ pred možnou epidémiou chrípky vo všetkých členských štátoch, ktorá doplní opatrenia členských štátov, a zdôrazňuje, že v prípade epidémie chrípky je potrebné, aby Európska komisia prijala opatrenia s celoeurópskou pôsobnosťou, ktoré budú schopné účinne zamedziť šíreniu chrípky v Európe do 24 hodín;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Regionálnemu úradu WHO pre Európu.

—

so zreteľom na 8. zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD), ktoré sa koná v dňoch 3. - 14. septembra 2007 v Španielsku, v Madride,

—

so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže dezertifikácia znamená degradáciu pôdy vo vyprahnutých, polovyprahnutých a suchých oblastiach s nižšou vlhkosťou, pričom je výsledkom viacerých faktorov vrátane zmien klímy a činnosti človeka, a preto si vyžaduje ucelenú diagnózu a program na vykonávanie,

B.

keďže zmena klímy spôsobuje otepľovanie Zeme spolu s nárastom teploty pôdy a následným zvyšovaním miery odparovania, v dôsledku čoho dochádza k dezertifikácii,

C.

keďže zvýšená teplota vysušuje pramene a znižuje hladinu tečúcej vody v riekach a zásoby podzemných vôd, čím ničí povrchovú štruktúru pôdy; keďže za súčasného stavu, keď suchá trvajú čoraz dlhšie, bude ťažšie obnoviť lesné oblasti po požiaroch a zároveň zabrániť riziku dezertifikácie,

D.

keďže dezertifikácia a sucho sú problémy, ktoré postihujú všetky regióny sveta, a keďže boj proti dezertifikácii a/alebo zmiernenie následkov sucha si vyžaduje spoločný postup; keďže UNCCD je jediným medzinárodným právne záväzným nástrojom, ktorý sa zaoberá problémom degradácie pôdy v suchých oblastiach, pričom zmluvnými stranami je 191 štátov, čiže má takmer univerzálnu platnosť,

E.

keďže medzi krajinami, ktoré sú postihnuté výrazným suchom a/alebo dezertifikáciou, je mnoho rozvojových krajín, hlavne najmenej rozvinuté krajiny,

F.

keďže z údajov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) vyplýva, že dezertifikáciou je v súčasnosti postihnutých približne 25 - 30 % rozlohy zemskej súše, pričom asi 1,2 - 2 mld. ľudí v minimálne 100 krajinách sveta je v ohrození; keďže hospodárske straty spôsobené poklesom produktivity sa odhadujú na 42 mld. USD v roku 1992 (64 mld. USD po premietnutí do cien v roku 2006); keďže celosvetová miera dezertifikácie má stúpajúci trend, pričom vedie k chudobe, nútenej migrácii a konfliktom,

G.

keďže tri štvrtiny pôdy vo vyprahnutých, polovyprahnutých a suchých regiónoch s nižšou vlhkosťou sú postihnuté degradáciou a takmer polovica pôdy na poľnohospodárskych plochách zavlažovaných vodou z riek je v ohrození, zatiaľ čo degradácia vedie k strate biodiverzity, znižovaniu úrodnosti pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu, zvýšenej erózii a nižšej miere zachytávania uhlíka,

H.

keďže k dezertifikácii dochádza hlavne nadmerným obrábaním, nadmerným spásaním, používaním nevhodných metód zavlažovania a odlesňovaním; keďže tieto činnosti súvisia s nedostatočným manažmentom pôdy, ktorý zase vyplýva zo sociálno-ekonomických podmienok, v ktorých poľnohospodári žijú; keďže na základe štúdií by sa investície do trvalo udržateľných postupov manažmentu pôdy vyplatili,

I.

keďže extrémne situácie súvisiace s klímou, ako napríklad povodne a suchá, ktoré sú spojené so zmenou klímy, sa vyskytujú čoraz častejšie a majú čoraz ničivejšie účinky, čím ešte viac zvyšujú riziko dezertifikácie a jej negatívne hospodárske a spoločenské dôsledky,

J.

keďže dezertifikácia takisto prispieva k zmene klímy, a to degradáciou pôdy a súvisiacim úbytkom vegetácie, čo spôsobuje nárast emisií a nižšiu mieru viazania uhlíka; keďže obnova stavu suchej pôdy by mohla mať významný pozitívny účinok,

K.

keďže UNCCD zohráva kľúčovú úlohu v celosvetovom úsilí o odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

1.

vyjadruje podporu UNCCD a s ním súvisiacim reformným procesom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s partnermi AKT zaujali jednotný postoj na zasadnutí konferencie zmluvných strán;

2.

vyjadruje podporu strategickému plánu akcie s časovo viazanými cieľmi; žiada, aby sa EÚ konštruktívne zapojila do vypracovania 10-ročného strategického plánu a rokovaní o ňom v záujme vytvorenia spoľahlivých a účinných mechanizmov na účinné vykonávanie dohovoru; v tejto súvislosti žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala

3.

zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti a miestneho obyvateľstva pri plnení a dosahovaní cieľov UNCCD;

4.

odporúča zorganizovať ešte pred najbližšími zasadnutiami konferencií zmluvných strán konferenciu, ktorá posúdi vykonávanie a efektívnosť akčných plánov v najviac postihnutých regiónoch, najmä v Afrike;

5.

uznáva závažnosť degradácie pôdy ako významnej prekážky budúceho rozvoja postihnutých krajín; vyzýva, aby rozvojová politika EÚ venovala osobitnú pozornosť tomuto javu, a to aj pri posudzovaní potrieb rozvojovej pomoci;

6.

vyjadruje obavy z nedostatku viazaných finančných prostriedkov určených na jednotlivé opatrenia; víta skutočnosť, že Globálny fond pre životné prostredie sa stáva finančným mechanizmom dohovoru a vyzýva EÚ, aby v súvislosti s pružnými mechanizmami v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a jeho Kjótskeho protokolu posilnila financovanie opatrení na boj proti dezertifikácii;

7.

žiada, aby sa reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky zaviedli záväzné kritériá boja proti dezertifikácii a degradácii pôdy v postihnutých oblastiach EÚ; ďalej vyzýva na uskutočňovanie politiky prevencie a vykonávania s cieľom podporiť obyvateľov vidieckych oblastí;

8.

žiada komplexnú starostlivosť o lesy s cieľom v maximálnej možnej miere znížiť zaťaženie lesov požiarmi, ako aj šírenie a rýchlosť požiarov; poukazuje na to, že znovu získaná biomasa by mohla prispieť k tomu, aby sa operácia dala zrealizovať z hospodárskeho hľadiska;

9.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej stanice na pozorovanie sucha, ktorá by zhromažďovala príslušné poznatky a navrhovala opatrenia na zmiernenie následkov sucha v Európe a s tým spojené nadväzné opatrenia;

10.

uznáva záver najnovších štúdií, podľa ktorého by boli náklady na investície do znižovania degradácie pôdy v postihnutých oblastiach nižšie ako náklady spôsobené takouto degradáciou; uvedomuje si dlhodobý záväzok potrebný na to, aby boli opatrenia na boj proti dezertifikácii efektívne;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti vykonávania UNCCD tým, že poskytnú dodatočné stimuly a finančnú pomoc, a aby podporili programy cezhraničnej spolupráce týkajúce sa vody; navyše vyzýva, aby sa tento bod zaradil do programu rokovaní na najbližšom summite EÚ - Afrika;

12.

opätovne pripomína svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o rýchlejšom uskutočňovaní akčného plánu EÚ o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve (FLEGT) (1) a sklamanie z neexistencie záväzných a komplexných predpisov na zákaz dovozu dreva do EÚ pochádzajúceho z nelegálnej ťažby a vyťaženého trvalo neudržateľnými metódami;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, zmluvným stranám UNCCD a sekretariátu UNCCD.

—

so zreteľom na všetky dohody medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

—

so zreteľom na články 177, 178, 300 a 310 Zmluvy o ES a články 3, 6, 11, 19 a 21 Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv, a najmä na usmernenia v oblasti dialógu o ľudských právach prijaté v decembri 2001 a na hodnotenie plnenia týchto usmernení, prijaté v decembri 2004, a so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv, prijaté v júni 2004,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (1) a na ďalší postup zo strany Komisie v súvislosti s týmto uznesením,

—

so zreteľom na dokument Rady zo 7. júna 2006 s názvom Začlenenie otázky ľudských práv do SZBP a do ďalších politík EÚ,

—

so zreteľom na rámcovú dohodu z 26. mája 2005 medzi Európskym parlamentom a Komisiou,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv vo svete,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce diskusie a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

—

so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín, týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (3),

—

so zreteľom na závery dosiahnuté v diskusiách podvýboru pre ľudské práva výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, na schôdzach z 3. mája 2007 o ľudských právach v Číne a v Uzbekistane a z 23. apríla 2007 o ľudských právach v Rusku,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. mája 2007 o samite EÚ - Rusko konanom v Samare 18. mája 2007 (4), z 26. apríla 2007 o nedávnom potlačení demonštrácií v Rusku (5), z 18. januára 2007 o odsúdení a uväznení piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára v Líbyi (6), zo 16. novembra 2006 o Iráne (7), z 26. októbra 2006 o Uzbekistane (8) a zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (9),

—

so zreteľom na závery 2 796. zasadnutia Rady pre vonkajšie vzťahy v Luxemburgu z 23. apríla 2007 o strednej Ázii; na dohody o partnerstve a spolupráci s Kirgizskom, Kazachstanom a Uzbekistanom, ktoré nedávno nadobudli platnosť; na dohody o partnerstve a spolupráci s Tadžikistanom a Turkménskom, ktoré boli podpísané, zatiaľ však nie sú ratifikované, a na strategický dokument Komisie o strednej Ázii na roky 2002 - 2006,

—

so zreteľom na články 8, 9, 96 a 97 a prílohu VII z Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 (10) a zmenenej a doplnenej v Luxemburgu 25. júna 2005 (11) (Dohoda z Cotonou),

—

so zreteľom na uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT - EÚ a najmä na jeho uznesenie z 25. novembra 2004, prijaté v Haagu, o politickom dialógu AKT - EÚ (článok 8 Dohody z Cotonou) (12),

—

so zreteľom na dvojstranné akčné plány prijaté Komisiou v rámci európskej susedskej politiky (ESP) s partnerskými krajinami ESP okrem Alžírska, Bieloruska, Líbye a Sýrie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní ESP (KOM(2006)0726) a na svoje pripravované uznesenie o tejto téme,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 15. marca 2007 o mandáte na rokovanie v dohodách o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Andským spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (13), a medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur v súvislosti s uzatvorením medziregionálnej dohody o pridružení (15) a uznesenie z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou (16),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0302/2007),

A.

keďže dialógy o ľudských právach predstavujú jeden z mnohých nástrojov, ktoré EÚ môže využiť pri vykonávaní svojej politiky v oblasti ľudských práv, a sú základnou súčasťou celkovej stratégie Európskej únie zameranej na podporu trvalo udržateľného rozvoja, mieru a stability,

B.

keďže je potrebné zdôrazňovať a propagovať univerzálnosť, individuálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, ktoré zahŕňajú nielen občianske a politické práva, ale aj sociálne, environmentálne, hospodárske a kultúrne práva, a keďže EÚ neustále vytvára v tejto súvislosti zmysluplné nástroje,

C.

keďže každé rozhodnutie o začatí dialógu o ľudských právach sa prijíma na základe určitých kritérií stanovených Radou a berie do úvahy najvážnejšie obavy EÚ, ktoré sa týkajú situácie v oblasti ľudských práv v danej krajine, úprimnú snahu zo strany orgánov danej krajiny o zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v spojitosti s týmto dialógom a kladný vplyv, ktorý môže dialóg mať na situáciu v oblasti ľudských práv,

D.

keďže usmernenia Európskej únie v oblasti dialógu o ľudských právach žiadajú, aby sa otázky ľudských práv riešili primerane a systematicky v rámci celkového politického dialógu vedeného s tretími krajinami na všetkých úrovniach,

E.

keďže sa Rada v roku 2004 rozhodla, že dvakrát za rok posúdi celkový stav dialógov na základe preskúmania a aktualizovaného harmonogramu, a keďže Rada súčasne zdôraznila, že dialóg by sa nemal plánovať na neurčitý čas, ale skôr na určitý časový rámec s tým, že sa bude počítať s jeho ukončením,

F.

keďže v dialógoch a konzultáciách o ľudských právach sa využívajú rôzne štruktúry, formy a postupy bez náležitého zohľadnenia potrebnej konzistentnosti, čím sa môže oslabiť dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv na medzinárodnej úrovni, a keďže je žiaduca väčšia transparentnosť a demokratická kontrola pri uplatňovaní usmernení EÚ v oblasti dialógu o ľudských právach,

G.

keďže Rada v súčasnosti postupuje tak, že poskytuje informácie o programe a cieľoch blížiaceho sa kola štruktúrovaných dialógov alebo konzultácií o ľudských právach a pozýva zástupcu Európskeho parlamentu, aby sa na nich zúčastnil spoločne so zástupcami mimovládnych organizácií,

H.

keďže Dohoda z Cotonou je zameraná na trvalo udržateľný rozvoj a sústreďuje sa na jednotlivca ako hlavného protagonistu a adresáta rozvojovej politiky; keďže to zahŕňa dodržiavanie a podporu všetkých ľudských práv a základných slobôd a keďže vyššie uvedená revízia dohody z 25. júna 2005 viedla k zintenzívneniu politického dialógu podľa článku 8, najmä so zreteľom na ľudské práva,

I.

keďže ak niektorá strana neplní záväzky, ktoré vyplývajú zo zásady o dodržiavaní ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, ako je ustanovené v článku 9 Dohody z Cotonou, vedie to k začatiu konzultačného postupu podľa článku 96 s cieľom napraviť takýto stav,

J.

keďže treba síce uvítať článok 8 Dohody z Cotonou, ktorý umožňuje politický dialóg medzi krajinami AKT a EÚ, ako aj pravidelné hodnotenie týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, právneho štátu a dobrej správy, pretrvávajú však obavy, že toto ustanovenie sa v prípadoch porušovania ľudských práv používa na obídenie konzultačného postupu podľa článku 96,

K.

keďže vykonávanie akčných plánov ESP monitoruje niekoľko podvýborov a keďže EÚ v rámci dvojstranných dohôd o pridružení začala s rozširovaním podvýborov pre ľudské práva, demokratizáciu a riadenie pre všetky krajiny zahrnuté do ESP; keďže doteraz potvrdili vytvorenie takýchto podvýborov Maroko, Jordánsko a Libanon, kde sa uskutočnila aj schôdza podvýborov, Egypt schválil vytvorenie podvýboru, ale jeho schôdza sa zatiaľ nekonala, a v Tunisku prebieha schvaľovanie podvýboru,

L.

keďže ako krátkodobé opatrenie sa v jednotlivých akčných plánoch európskej politiky susedských vzťahov odporúča podľa článku 5 dohody o pridružení zriadenie podvýboru s cieľom rozvíjať štruktúrovaný politický dialóg o demokracii a právnom štáte; keďže uvedený podvýbor nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc, môže však podávať návrhy príslušnému výboru pre pridruženie alebo orgánom na vyššej úrovni politického dialógu,

M.

keďže Európsky parlament na základe reformy finančných nástrojov zahraničnej pomoci získal právo vykonávať demokratickú kontrolu príslušných strategických dokumentov a súčasne je jedným z rozpočtových orgánov,

N.

keďže práva žien a detí sú nespochybniteľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv, ako je stanovené v Pekinskej deklarácii a akčnej platforme z roku 1995,

1.

zdôrazňuje, že podpora ľudských práv je základnou súčasťou zahraničnej politiky EÚ; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby systematicky zahŕňali otázky ľudských práv do programu politických dialógov a konzultácií EÚ s tretími krajinami a intenzívne začleňovali ľudské práva do všetkých aspektov svojej zahraničnej politiky vrátane zahraničných aspektov vnútorných politík EÚ, a nalieha, aby sa využili všetky dostupné nástroje s cieľom dosiahnuť uvedené ciele;

2.

je toho názoru, že otázky, ktoré súvisia s ľudskými právami, by sa mali predkladať na najvyššej politickej úrovni, aby sa záujmu o ľudské práva prikladal väčší politický význam; pripomína, že podpora a ochrana ľudských práv v tretích krajinách by nemala byť podmienená geopolitickými ani geostrategickými spojenectvami; zdôrazňuje, že v rámci politických, hospodárskych a obchodných dialógov by dodržiavanie ľudských práv malo byť základom strategických a výsadných vzťahov s EÚ;

3.

vyzýva Radu, aby plne uplatňovala vyššie uvedené usmernenia EÚ v oblasti dialógov o ľudských právach;

4.

súhlasí so závermi prvého preskúmania vykonávania usmernení EÚ pre ochrancov ľudských práv, ktoré upozorňujú, že postavenie obhajcov ľudských práv a prostredie, v ktorom pracujú, by sa mali systematicky začleňovať do politických dialógov a konzultácií EÚ s tretími krajinami vrátane dvojstranných dialógov a konzultácií, ktoré vedú členské štáty EÚ;

5.

víta novoprijaté rozhodnutie Rady vypracovať návrh usmernení EÚ o právach dieťaťa, ktoré majú byť dokončené počas portugalského predsedníctva v roku 2007; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vzájomného dopĺňania sa s existujúcimi usmerneniami o deťoch v ozbrojených konfliktoch a potrebu vziať do úvahy parížske záväzky zo 6. februára 2007 na ochranu detí pred nezákonným verbovaním alebo ich zneužívaním ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami;

6.

opakovane vyzýva Radu, aby systematicky plne uplatňovala ustanovenie o ľudských právach a demokracii vo všetkých dohodách a vzťahoch EÚ s tretími krajinami; opakuje svoju požiadavku na stanovenie transparentného postupu na hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv a uplatňovanie ustanovenia o ľudských právach; žiada o systematické zohľadňovanie záverov týchto hodnotení v dialógoch a konzultáciách o ľudských právach s tretími krajinami a naopak;

7.

poukazuje na to, že hlavným cieľom dialógu a konzultácie je podporiť v tretích krajinách upevnenie demokracie, právny štát, dobré riadenie a dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv, ktoré zahŕňajú nielen občianske a politické práva, ale aj sociálne, environmentálne, hospodárske a kultúrne práva; zdôrazňuje, že pri plnení týchto cieľov sa budú dodržiavať všeobecné zásady stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a všetkých ostatných nástrojoch z oblasti ľudských práv, ktoré boli prijaté v rámci OSN, a budú sa zohľadňovať rozvojové ciele milénia;

8.

trvá na tom, že vedenie dialógu o ľudských právach alebo konzultácie s tretími krajinami musia viesť k systematickému začleňovaniu ľudských práv do každej z oblastí spolupráce EÚ s príslušnou krajinou vrátane rozvojovej politiky Spoločenstva a hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s tretími krajinami tak, aby vedenie dialógu alebo konzultácií o ľudských právach nebolo samoúčelné;

9.

víta úsilie Rady o súdržnosť dialógov a konzultácií o ľudských právach na základe vyššie uvedených usmernení EÚ týkajúcich sa dialógov o ľudských právach; trvá na tom, že pružnosť a pragmatizmus, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby boli dialóg a konzultácie účinné, nesmú oslabiť súdržnosť, ktorá je nutná, aby sa predišlo zredukovaniu dialógov a konzultácií na vec slobodnej voľby;

10.

poznamenáva, že existuje mnoho dialógov a konzultácií a všetky sú založené na inej štruktúre, formáte, frekvencii a postupe, čo zahmlieva obraz činnosti EÚ v tejto oblasti a vyvoláva zmätok; ľutuje skutočnosť, že aj keď existujú rôzne informácie o programoch, cieľoch, kritériách či záveroch dialógov a konzultácií založených na dohodách, dialógov a konzultácií ad hoc, dialógov s podobne zmýšľajúcimi krajinami či politických dialógov a konzultácií, tieto informácie neobsahujú zmienku o ľudských právach; poznamenáva, že ani Rada, ani Komisia nenavrhli spôsob organizácie a systematizácie týchto dialógov a konzultácií, čo znemožňuje celkové posúdenie výsledkov; vyzýva Radu a Komisiu, aby uplatňovali systematický prístup k vedeniu dialógov a konzultácií o ľudských právach s tretími krajinami a klasifikovali tieto dialógy z hľadiska spôsobu vedenia a predmetu s cieľom poskytnúť východisko na objektívne hodnotenie a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv, dosiahnutého pokroku atď.;

11.

považuje za zásadné, aby sa našli spôsoby zlepšenia koordinácie medzi jednotlivými inštitúciami EÚ (Rada, Komisia a Európsky parlament) formou ustanovenia medziinštitucionálneho trialógu o problematike politického dialógu a dialógu a konzultácií o ľudských právach; taktiež žiada, aby sa bezodkladne preskúmali metódy zlepšenia internej komunikácie v rámci týchto inštitúcií;

12.

víta iniciatívu pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM), podľa ktorej sa majú všetky dialógy a konzultácie EÚ o ľudských právach pravidelne preskúmať s cieľom udržiavať globálnu perspektívu na základe diskusií uskutočnených dvakrát ročne podľa aktualizovaného všeobecného rámca a harmonogramu prebiehajúcich dialógov a konzultácií o ľudských právach; žiada, aby sa vykonalo patričné prehodnotenie a aby sa informácie automaticky poskytovali ostatným pracovným skupinám Rady, Komisii a jej delegáciám v tretích krajinách, ako aj Európskemu parlamentu v rámci spomínaného medziinštitucionálneho trialógu;

13.

žiada Radu, aby vykonávala mandát skupiny COHOM s cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi jednotlivými dialógmi alebo konzultáciami a ďalšími spôsobmi, ktorými sa EÚ snaží propagovať ľudské práva v príslušných krajinách (bez ohľadu na to, či sú tieto dialógy výsledkom činnosti medzinárodných orgánov alebo vyplývajú zo záväzkov prijatých v rámci vlastných nástrojov EÚ);

14.

opakovane žiada Radu, aby zvážila možnosť vytvoriť zo skupiny COHOM pracovnú skupinu so zástupcami so sídlom v Bruseli, ktorá by úzko spolupracovala s príslušným výborom Európskeho parlamentu; je presvedčený, že sa tým získa viac času na stretnutia a zabezpečí sa lepšia koordinácia, čo umožní lepšiu kontrolu politík EÚ v oblasti ľudských práv v širokom zmysle, najmä dialógov a konzultácií o ľudských právach a začleňovania problematiky ľudských práv, aby sa dosiahla súdržnosť politík EÚ;

15.

žiada Radu, aby posilnila postavenie oddelenia pre ľudské práva svojho generálneho sekretariátu a umožnila mu zapojiť sa do vedenia politických dialógov vrátane dialógov založených na dohodách o spolupráci, ktoré patria do zodpovednosti Komisie, a aby v rámci oddelenia pre ľudské práva vypracovala trvalý koordinačný systém pre jednotlivé štruktúrované dialógy alebo konzultácie o ľudských právach s cieľom zaistiť inováciu tém dialógov a konzultácií, výber príslušných účastníkov a zabezpečiť kontinuitu, pričom takáto koordinácia by mala prispieť k vytvoreniu dvojstranných sietí medzi organizáciami, inštitúciami a vedeckými pracovníkmi v Európe a príslušnej krajine, aby sa zabezpečilo nevyhnutné začlenenie problematiky ľudských práv a demokracie do všetkých politík EÚ, predovšetkým v nadväznosti na reformy finančných nástrojov pre vonkajšiu pomoc ES; žiada preto, aby sa prijali potrebné kroky, ktoré oddeleniu umožnia plniť uvedené úlohy vrátane zvýšenia finančných zdrojov a počtu zamestnancov;

16.

žiada Radu, aby zvýšila súdržnosť medzi dvojstrannými dialógmi a konzultáciami o ľudských právach, ktoré vedú jednotlivé členské štáty a EÚ, a aby posilnila úlohu pracovnej skupiny COHOM pri koordinácii činnosti zastupiteľstiev jednotlivých členských štátov s činnosťou delegácií Komisie;

17.

vyzýva Komisiu a Radu, aby do strategického dokumentu každej krajiny, ako aj do ostatných strategických dokumentov začlenili osobitnú stratégiu pre ľudské práva a situáciu v oblasti demokracie, a aby ju uplatňovali ako rámec politického dialógu;

18.

opakovane vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci jednotlivých delegácií Komisie rokujúcich s tretími krajinami bude vždy prítomný úradník EÚ zodpovedný za dialóg a konzultácie o ľudských právach, a žiada Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť osôb zodpovedných za uvedenú problematiku pri každej forme politického dialógu; v súvislosti s tým žiada prijatie potrebných opatrení, ktoré umožnia Komisii, aby túto úlohu splnila, vrátane zvýšenia jej finančných a ľudských zdrojov;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi pozorovateľskými misiami pri voľbách (predovšetkým pokiaľ ide o povolebnú stratégiu) a postupom vedenia dialógov a konzultácií o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom a príslušnými tretími krajinami zaviedla mechanizmus povolebného protokolu na monitorovanie a podporu demokratizačného procesu, do ktorého je na všetkých stupňoch zahrnuté zapojenie občianskej spoločnosti pri uskutočňovaní povolebných odporúčaní;

20.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala a využívala výsledky dialógov a konzultácií o ľudských právach pri zostavovaní ročných stratégií, ktoré tvoria východisko na realizáciu projektov organizovaných v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), založeného podľa nariadenia (ES) č. 1889/2006 a aby tieto dva nástroje systematicky spájala;

21.

vyzýva Komisiu a Radu, aby začleňovali výsledky dialógu a konzultácií o ľudských právach do projektov a programov, najmä v oblasti rozvojovej pomoci a technickej, obchodnej a finančnej spolupráce;

22.

víta podmienku Rady, že vedenie dialógov a konzultácií o ľudských právach by nemalo mať vplyv na zníženie medzinárodného tlaku, ktorý EÚ uplatňuje v prípade porušenia ľudských práv v danej krajine, a poukazuje na to, že je dôležité, aby dialóg alebo konzultáciu podporil príslušný diplomatický a politický tlak na všetkých úrovniach vrátane orgánov OSN, najmä Rady OSN pre ľudské práva;

23.

vyzýva Radu a Komisiu, aby analyzovali, podporili a koordinovali stanovenie kritérií pre dialóg EÚ o ľudských právach s krokmi iných medzinárodných organizácií a darcov, s osobitným dôrazom na súčasné mechanizmy OSN (správy osobitných spravodajcov, expertné výbory, generálny tajomník, Rada pre ľudské práva, vysoký komisár pre ľudské práva atď.); nazdáva sa, že Rada a Komisia by v rámci celkového prístupu k poukazovaniu na problematiku ľudských práv v kontexte politického dialógu mali systematicky odkazovať na sľuby, ktoré dali členské štáty pri zvolení Rady pre ľudské práva OSN;

24.

odporúča prijatie príslušných opatrení, ktoré umožnia harmonizáciu ukazovateľov a cieľov s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými orgánmi, ktoré vedú dialóg a konzultácie o ľudských právach s rovnakou krajinou alebo skupinou krajín; odporúča, aby sa tieto opatrenia sformovali podľa vzoru bernského procesu, ktorý zaviedlo Švajčiarsko na udržiavanie vzťahov s Čínou, a aby sa v tejto súvislosti zriadili neformálne fóra na výmenu informácií a osvedčených postupov;

25.

nazdáva sa, že dialóg a konzultácie o ľudských právach treba viesť transparentnejšie a koordinovanejšie, a žiada, aby sa hľadali vhodnejšie prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa, ktoré by neoslabili účinnosť dialógu;

26.

chápe potrebu zachovať v dialógoch a konzultáciách istý stupeň dôvernosti a žiada, aby bola kladne prijatá požiadavka vytvoriť v spolupráci s Európskym parlamentom systém, prostredníctvom ktorého by vybratí poslanci dostávali informácie o utajených krokoch týkajúcich sa dialógu alebo konzultácie o ľudských právach a súvisiacich postupov; opäť navrhuje, aby sa tento systém vytvoril podľa kritérií, ktoré boli už ustanovené v medziinštitucionálnej dohode z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou a týkali sa prístupu Európskeho parlamentu k utajovaným informáciám Rady v oblasti SZBP (17);

27.

vyzýva Radu, aby zabezpečila, že EÚ pred stanovením konkrétnych cieľov, ktoré chce dosiahnuť v rámci dialógu alebo konzultácie s danou krajinou, či pred vymedzením kritérií analýzy dosiahnutého pokroku z hľadiska vopred stanovených cieľov a kritérií týkajúcich sa stratégie možného ukončenia dialógu, uskutoční konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami, v prvom rade s Európskym parlamentom a mimovládnymi organizáciami;

28.

je presvedčený, že treba stanoviť špecifické ciele pre jednotlivé dialógy a konzultácie s využitím všetkých dokumentov predložených Radou, členskými štátmi, Komisiou a Európskym parlamentom, ako aj správ medzinárodných a miestnych organizácií na ochranu ľudských práv, aby sa mohli vymedziť ciele dialógu či konzultácie o ľudských právach s treťou krajinou, a žiada, aby sa urobila analýza najlepších postupov na dosiahnutie konkrétnych výsledkov; je presvedčený, že dialógy a konzultácie sa musia viesť tak, aby sa zabezpečilo efektívne splnenie stanovených cieľov;

29.

trvá na tom, že ciele dialógu musia vychádzať zo zásady všeobecnosti , nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv, a odporúča, aby kritériá, ktoré je potrebné stanoviť, zahrnuli nielen občianske a politické práva, ale aj hospodárske, sociálne, environmentálne a kultúrne práva;

30.

zdôrazňuje, že do príslušnej krajiny je potrebné vyslať delegáciu trojky EÚ, zloženú z odborníkov na vysokej úrovni, ktorej cieľom by bolo podľa možnosti začať dialóg a konzultáciu o ľudských právach a potom predložiť správu delegácie skupine COHOM a Európskemu parlamentu;

31.

žiada Radu, aby stanovila jasné kritériá začiatku, prerušenia alebo ukončenia dialógu alebo konzultácie, aby pred uvedením dôvodov na ich začatie alebo prerušenie zhodnotila dosah konania (a zaoberala sa predpokladanou dĺžkou odkladu a krokmi, ktoré bude treba vykonať na ich obnovenie) a aby zabezpečila, že delegácia príslušnej krajiny nenadobudne dojem, že EÚ považuje dialóg alebo konzultáciu za samostatný cieľ, ktorý sa musí udržiavať za každú cenu;

32.

žiada Radu, aby v prípadoch, keď tretia krajina odmietne začatie alebo pokračovanie dialógu či konzultácií o ľudských právach, zvážila osobitné kroky v súvislosti s ľudskými právami a demokratizáciou, najmä vo forme podpory občianskej spoločnosti;

33.

žiada Radu a Komisiu, aby zverejňovali programy dialógov a konzultácií v dostatočnom predstihu a umožnili tak všetkým zúčastneným stranám, v prvom rade Európskemu parlamentu a mimovládnym organizáciám, aby mohli k dialógu alebo konzultácii prispieť;

34.

je presvedčený, že v záujme účinnosti by mali byť témy dialógov a konzultácií, ktoré sú zaradené do programu, jasnejšie a vecnejšie a do ich formulácie by sa mali zapojiť obe strany; pripomína Komisii a Rade, že rozvíjanie dialógov a konzultácií je založené na reciprocite a na vzájomnom rešpekte;

35.

naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby vyvinuli tlak na orgány tretích krajín s cieľom umožniť účasť zástupcov ministerstiev a ďalších verejných inštitúcií, ktorých sa týkajú témy zaradené do programu dialógu či konzultácie o ľudských právach;

36.

žiada Radu a Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a mimovládnymi organizáciami vypracovali ukazovatele pre jednotlivé stanovené ciele alebo kritériá; nazdáva sa, že tieto ukazovatele musia byť realistické a zamerané na dosiahnutie praktických výsledkov, ktoré môžu získať podporu z ďalších nástrojov zahraničnej politiky EÚ; považuje za dôležité uvedomiť si, že výsledky dialógov a konzultácií by sa mali hodnotiť z dlhodobej perspektívy;

37.

berie na vedomie úsilie Rady o harmonizáciu hlavných oblastí záujmu v súvislosti s dialógmi a konzultáciami EÚ o ľudských právach s cieľom umožniť využitie týchto oblastí ako východiska pri stanovení kritérií merania dosiahnutého pokroku, a tým prehĺbiť súdržnosť a konzistenciu medzi dialógmi a konzultáciami o ľudských právach a všetkými nástrojmi politiky ľudských práv EÚ;

38.

žiada Radu a Komisiu, aby zverejnila ciele a kritériá dialógov a konzultácií s cieľom umožniť ich analýzu nielen zo strany inštitúcií, ktoré dialóg a konzultáciu zorganizovali, ale aj subjektov - inštitucionálnych alebo mimovládnych - ktoré sa na nich nepodieľali, čo zabezpečí, že EÚ bude mať verejnú zodpovednosť za výsledok a vývin dialógov a konzultácií;

39.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť účinný kontrolný mechanizmus určený na riešenie problémov, ktoré vyplynú z dialógu, konzultácií a záverečných odporúčaní; žiada Radu a Komisiu, aby rozvíjali výsledky dialógov navrhovaním a uskutočňovaním programov a projektov určených na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v danej oblasti;

40.

žiada Radu a Komisiu, aby zverejňovali závery všetkých dialógov a konzultácií alebo ich súhrn v prípade, ak sa určité postupy musia v záujme účinnosti riešiť ako dôverné;

41.

je presvedčený, že po každom kole dialógu alebo konzultácie by malo byť zverejnené spoločné komuniké oboch partnerov, aby sa zabezpečil väčší dosah a vyššia koherencia;

42.

žiada Radu a Komisiu, aby skvalitnili oznámenia EÚ o činnostiach z oblasti ľudských práv tak, že zvýšia ich transparentnosť a dostupnosť, a aby v tejto súvislosti rozšírili rozsah informácií o činnosti pracovnej skupiny COHOM dostupných na internetových stránkach Európskej únie;

43.

žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do jednotlivých etáp prípravy, nadväzujúcich činností a hodnotenia dialógov a konzultácií o ľudských právach; v tejto súvislosti podporuje rozhodnutie Rady zapojiť obhajcov ľudských práv do prípravných rokovaní o dialógu a konzultácii a pri stanovení priorít z oblasti ľudských práv v kontexte politického dialógu a konzultácií obrátiť sa na miestne organizácie obhajcov ľudských práv a mimovládne organizácie; odporúča, aby sa odborné semináre, nástroj využívaný pri štruktúrovaných dialógoch a konzultáciách, organizovali aj pri ďalších formách a druhoch dialógov a konzultácií;

44.

vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili spoluprácu s obhajcami ľudských práv príslušnej krajiny, s ktorou sa vedie dialóg či konzultácie o ľudských právach, a umožnili im zapojiť sa a vyjadriť svoj názor v dialógu, podieľať sa na uplatňovaní usmernení Rady a kampani na podporu žien, ktoré obhajujú ľudské práva;

45.

zdôrazňuje, že zúčastnené mimovládne organizácie by nemali byť vyberané orgánmi príslušnej krajiny, aby bola zaručená sloboda vyjadrovania týchto organizácií;

46.

vyzýva Komisiu, aby v rámci EIDHR uhradila výdavky účastníkov z radov občianskej spoločnosti (vrátane mimovládnych organizácií), ktoré súvisia s účasťou na odborných seminároch;

47.

vyzýva Radu, aby viedla a predkladala Európskemu parlamentu a jeho príslušnému výboru prehľad údajov o situácii v oblasti ľudských práv v tretích krajinách, ako aj raz za dva roky vyhodnotenia každého dialógu a konzultácie; vyzýva Radu, aby objasnila hodnotenie tak, že vysvetlí spôsob uplatňovania kritérií, určí časové ohraničenie na ich dosiahnutie a zdôrazní skôr smerovanie vývoja než izolované výsledky; zdôrazňuje, že keby tieto informácie obsahovali dôverný materiál, mali by sa odovzdať Európskemu parlamentu v súlade so systémom opísaným v odseku 26 tohto uznesenia;

48.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv v tretích krajinách a pravidelné informácie o situácii v oblasti politického dialógu a konzultácií o ľudských právach s tretími krajinami alebo regiónmi vrátane ich harmonogramu a otázok, ktoré z týchto dialógov vyplynuli, a ak tieto informácie obsahujú dôverný materiál, súhlasí, že by sa mali predložiť Európskemu parlamentu v súlade s postupom popísaným v odseku 26 tohto uznesenia;

49.

vyzýva Radu a Komisiu, aby po ukončení každého kola dialógu alebo konzultácie vždy zorganizovali konzultačné zasadnutie a hodnotiace stretnutie s poslancami Európskeho parlamentu, a opakovane žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do rozhodovania o pokračovaní či prerušení dialógu alebo konzultácie;

50.

poukazuje na potrebu zapojiť Európsky parlament do rozhodovania o začatí nového dialógu a konzultácií a poskytovať mu všetky informácie potrebné na tento účel; žiada, aby sa zohľadnili jeho stanoviská týkajúce sa mandátu, cieľov, formy, postupov atď. plánovaného dialógu a konzultácií;

51.

naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby umožnili poslancom Európskeho parlamentu zúčastniť sa na odborných seminároch, ktoré sa konajú v súvislosti so štruktúrovanými dialógmi a konzultáciami;

52.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili svoj vplyv a zabezpečili zapojenie poslancov príslušných tretích krajín do oficiálneho dialógu alebo konzultácie; je presvedčený, že to prispeje k prehĺbeniu legitímnosti dialógu alebo konzultácie a umožní poslancom Európskeho parlamentu pohotovejšie sa do nich zapojiť;

53.

pokladá za podstatné, aby sa v rámci dialógov a konzultácií o ľudských právach prehĺbila úloha medziparlamentných zhromaždení a medziparlamentných delegácií;

54.

odporúča plné uplatňovanie svojich špecifických usmernení pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín, týkajúcich sa ľudských práv a demokratických činností; v súlade s tým žiada, aby sa konali pravidelné brífingy s členmi parlamentných delegácií (stálych delegácií i delegácií ad hoc) o vedení dialógu a konzultácií o ľudských právach s príslušnou treťou krajinou s cieľom obmedziť prípady nesúdržnosti medzi jednotlivými inštitúciami a zvýšiť dosah rokovaní; je presvedčený, že poslancov treba pozývať na návštevy jednotlivých krajín organizované v súvislosti s určitými oficiálnymi dialógmi a konzultáciami;

55.

zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť a zlepšiť dialóg o ľudských právach medzi Čínou a EÚ; poukazuje na to, že doterajšia situácia v Číne v oblasti ľudských práv naďalej vyvoláva vážne znepokojenie;

56.

nazdáva sa, že na témy, o ktorých sa diskutuje v jednotlivých kolách dialógu s Čínou, ako je napríklad ratifikácia Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach OSN, reforma trestnoprávneho systému vrátane trestu smrti a systému prevýchovy prácou, sloboda prejavu, najmä na internete, sloboda tlače, sloboda svedomia, myslenia a náboženská sloboda, situácia menšín v Tibete, oblasti Sin-ťiang a Mongolsku, prepustenie osôb zadržiavaných po udalostiach na Námestí nebeského pokoja a práva zamestnancov a ďalšie práva, treba v kontexte dialógu naďalej upozorňovať, konkrétne so zreteľom na uplatňovanie odporúčaní, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich dialógov a seminárov o právnych veciach; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby zvážila predĺženie dialógu a poskytla viac času na diskusiu o predložených problémoch;

57.

žiada Čínu a EÚ, aby rozšírili možnosti obojstrannej výmeny informácií a stratégií týkajúcich sa ochrany a podpory ľudských práv; nazdáva sa, že Čína v súčasnosti čelí stále sa zvyšujúcim požiadavkám v oblasti demokracie a ľudských práv zo strany vlastných občanov, a zdôrazňuje, že v určitých oblastiach sa už urobil mierny pokrok, pričom je ťažké presne posúdiť, aký vplyv mal dialóg o ľudských právach medzi Čínou a EÚ na uskutočnené zmeny; zdôrazňuje potrebu zasadiť dialóg do nového rámca s cieľom prehĺbiť jeho orientáciu na výsledky a zamerať sa na plnenie čínskych záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva;

58.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada vymedzila a používala osobitné ukazovatele na každé z ôsmich širších kritérií, čo by umožnilo zmerať a zhodnotiť dosiahnutý pokrok;

59.

odporúča, aby sa dialóg o ľudských právach neviedol oddelene od ostatných čínsko-európskych vzťahov; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že jej obchodné vzťahy s Čínou budú spojené s reformami v oblasti ľudských práv, a v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby pred uzavretím akejkoľvek novej rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci súhrnne zhodnotila situáciu v oblasti ľudských práv;

60.

ľutuje odloženie odborného seminára, ktorý sa mal konať v Berlíne 10. mája 2007, pretože čínske orgány nesúhlasili s účasťou dvoch nezávislých mimovládnych organizácií, ktoré pozvala EÚ; víta naliehanie Komisie a nemeckého predsedníctva, aby sa zástupcovia týchto organizácií mohli v plnej miere zúčastniť na seminári, pretože zastúpenie mimovládnych organizácií a ďalších občianskych činiteľov by mali všetky strany považovať za cennú príležitosť;

61.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad prerušením dialógu o ľudských právach s Iránom v roku 2004 pre nedostatočnú spoluprácu zo strany Iránu; ľutuje, že podľa názoru Rady sa nedosiahol žiadny pokrok, a vyzýva Radu, aby Európskemu parlamentu predložila správu s hodnotením dialógu o ľudských právach a s uvedením ďalších krokov, ktoré sa môžu vykonať na podporu demokracie a ľudských práv v Iráne;

62.

povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala vo financovaní projektov zameraných na podporu dobrého riadenia vrátane ochrany obhajcov ľudských práv, reformy súdnych a vzdelávacích programov pre deti a ženy; v rovnakom duchu žiada Komisiu, aby vykonala všetky kroky požadované v rámci EIDHR s cieľom podporiť kontakty a spoluprácu s iránskou občianskou spoločnosťou a pokračovať v podpore demokracie a ľudských práv, so zameraním v prvom rade na ochranu a podporu ľudských práv žien a detí;

63.

berie na vedomie pokračovanie konzultácií EÚ s Ruskom o ľudských právach; podporuje Radu v úsilí o rozvinutie týchto konzultácií do úprimného a skutočného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a žiada, aby sa do tohto procesu zapojil Európsky parlament a európske a ruské mimovládne organizácie; v tejto súvislosti žiada, kým sú konzultácie v etape prípravy, o oslovenie mimovládnych organizácií s cieľom umožniť im zhodnotenie dosiahnutého pokroku a zistenie praktických výsledkov priamo na mieste;

64.

žiada Radu a Komisiu, aby požiadali o účasť na konzultáciách úradníkov ruských ministerstiev, ktoré sa zaoberajú problematikou jednotlivých tém programu, aby nástojili na uskutočnení konzultácií v Moskve a v regiónoch a aby požiadali o účasť ruských partnerov na verejnom stretnutí s mimovládnymi organizáciami;

65.

ľutuje skutočnosť, že Rusko ako partner zvyčajne vydá po skončení konzultácií svoje vlastné komuniké a opakuje žiadosť o spoločné vydávanie komuniké oboma delegáciami;

66.

žiada Komisiu, aby zlepšila komunikáciu s nezávislou ruskou občianskou spoločnosťou a prispela k zlepšeniu jej akcieschopnosti v mimoriadne úzkom rámci, ktorý umožňujú ruské zákony, zapojením ruských regiónov a organizáciou rotačného systému na účasť mimovládnych organizácií;

67.

znovu opakuje, že je potrebné spojiť konzultácie o dodržiavaní ľudských práv s ďalšími otázkami, ktoré patria do oblasti rusko-európskych vzťahov; žiada o začlenenie konzultácií do ďalších politických dialógov, rokovaní a dokumentov, ktoré vyplývajú zo vzťahov EÚ a Ruska, a zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv v Rusku má zásadný význam - najmä v súvislosti so štyrmi „spoločnými priestormi“ - pre spoluprácu alebo v rámci budúcej dohody o partnerstve a spolupráci, a je presvedčený, že spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedá vybudovať, ak otázky ľudských práv vrátane konzultačných mechanizmov netvoria významnú časť tejto činnosti;

68.

nalieha na Radu a Komisiu, aby okrem ustanovení o ľudských právach stanovili konkrétne povinnosti a zriadili účinné monitorovacie a kontrolné mechanizmy plnenia záväzkov, ktoré Rusko prijalo, s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenie znepokojivej situácie v oblasti ľudských práv v Rusku, napríklad situácie v oblasti slobody združovania, slobody prejavu, slobody tlače a médií; naliehavo žiada, aby sa plnili odporúčania a závery, ktoré predložili medzinárodné a regionálne inštitúcie, ako aj mimovládne organizácie vo svojich hodnoteniach Ruska v súvislosti s dodržiavaním hlavných medzinárodných dohôd o ľudských právach, ktoré Rusko podpísalo;

69.

zdôrazňuje, že v politických dialógoch je podľa článku 8 Dohody z Cotonou potrebné systematicky sa zaoberať otázkou ľudských práv a demokracie; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zriadiť jasný a transparentný mechanizmus a kritériá politického dialógu podľa článku 8; vyjadruje obavy, že pri absencii takéhoto mechanizmu je riziko, že článok 96 sa bude v prípade naliehavej situácie v oblasti ľudských práv obchádzať, reálne;

70.

vyzýva Radu a Komisiu, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z článku 8 (o politickom dialógu), článku 9 (o ľudských právach, demokratických zásadách, právnom štáte a dobrom riadení) a článkov 96 a 97 (o konzultáciách) Dohody z Cotonou; požaduje účasť občianskej spoločnosti na dialógoch podľa článku 8 a neformálne zapojenie občianskej spoločnosti do prípravy konzultácií podľa článku 96, čo by malo viesť k zlepšeniu v oblasti transparentnosti a demokratickej kontroly;

71.

vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT - EÚ správu, ktorá vymedzí jasné a transparentné mechanizmy, aby bolo možné vyhodnotiť pozitívne výsledky a nedostatky politického dialógu s krajinami AKT;

72.

berie na vedomie kladné výsledky konzultačného postupu podľa článku 96 Dohody z Cotonou, dosiahnuté čiastočne aj vďaka jeho inštitucionalizovanému a transparentnému charakteru, ako aj vďaka jeho priamemu spojeniu s rozvojovou pomocou EÚ, a poznamenáva, že sú zrejmé najmä vtedy, keď sa na základe dialógu prijmú konštruktívne kroky na pomoc krajinám AKT pri dodržiavaní demokratických noriem a rešpektovaní ľudských práv; opakovane žiada, aby sa tento príklad podobne uplatnil aj v ostatných dialógoch;

73.

víta posilnenie politického dialógu so stredoázijskými krajinami - Kazachstanom, Kirgizskou republikou, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa problematika sociálnych a ľudských práv neodsunie na druhé miesto za hospodárske a finančné záujmy stredoázijských krajín a Európskej únie v oblasti energie, stavebníctva a obchodu;

74.

víta prijatie návrhu stratégie Európskej rady pre vzťahy EÚ a strednej Ázie v júni 2007, ktorá zahŕňa stratégiu týkajúcu sa ľudských práv a demokratizácie, použiteľnú ako rámec politického dialógu;

75.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zaujali jednotný a ucelený krátkodobý i dlhodobý prístup k regiónu strednej Ázie ako celku, ale aj k jednotlivým krajinám, čo zahŕňa uvedenú stratégiu v oblasti ľudských práv a demokratizácie;

76.

víta požiadavku Rady, aby orgány v Uzbekistane začali pravidelný dialóg o ľudských právach, a berie na vedomie, že prvé kolo prebehlo v Taškente v dňoch 8. - 9. mája 2007 a že sa konali dve schôdze odborníkov na tému masakra v meste Andižan; nazdáva sa, že ustanovenie pravidelného dialógu samo osebe nie je dostatočným dôvodom na zrušenie sankcií;

77.

žiada Európsky parlament, aby sa zapojil do rozhodovania o iniciovaní tohto dialógu a aby v pokračujúcom dialógu zohľadnil ďalšie návrhy predložené v tomto uznesení;

78.

vyzýva Radu, aby vypracovala osobitné ukazovatele nasmerované na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené v dialógu s Uzbekistanom, pričom bude venovať mimoriadnu pozornosť situácii obhajcov ľudských práv;

79.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili výhody súčasnej situácie, keď uplynula platnosť dohôd o partnerstve a spolupráci s niekoľkými susednými krajinami, a aby rokovali o nových dohodách s cieľom zaradiť ľudské práva a efektívny dialóg o nich do budúcich dohôd vrátane nasledujúceho mechanizmu kontroly;

80.

poukazuje na to, že hlavným účelom ESP je nadviazanie výsadných vzťahov s východnými a južnými susedmi EÚ na základe obojstranných záväzkov k spoločným hodnotám, predovšetkým v oblasti právneho štátu, dobrého riadenia a dodržiavania ľudských práv; je presvedčený, že dialógy EÚ by mohli mať väčší vplyv na reformu susedov v rámci ESP, keby sa vzala do úvahy existencia Podvýboru pre ľudské práva a výsledky dialógu tohto podvýboru; upozorňuje, že v prípade nedemokratických režimov alebo vážneho porušovania ľudských práv by sa mal dialóg o ľudských právach kombinovať so silnejšou odozvou, ako je napríklad verejná kritika a iné vhodné opatrenia;

81.

žiada Komisiu, aby používala zrozumiteľnejší jazyk a v akčných plánoch a v mandátoch podvýborov pre ľudské práva uvádzala konkrétne a merateľné záväzky susedských partnerov, a zdôrazňuje potrebu úsilia zo strany Rady a Komisie o širšie aktívne zapojenie občianskej spoločnosti v Európe i v susedných partnerských krajinách do tvorby a monitorovania akčných plánov európskej susedskej politiky, ako aj do uplatňovania ustanovenia o ľudských právach a demokracii; víta možnosť poskytovania finančnej podpory EIDHR na projekty zamerané na monitorovanie akčných plánov ESP;

82.

žiada Komisiu, aby vynaložila väčšie úsilie pri zriaďovaní podvýborov pre ľudské práva pre všetky krajiny európskej susedskej politiky, ktoré ich dosiaľ nemajú, a aby aktivizovala podvýbory, ktoré ešte nie sú činné, s cieľom zabezpečiť účinné a premyslené monitorovanie uskutočňovania cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie, ktoré sú stanovené v akčných plánoch;

83.

berie na vedomie preskúmanie problematiky ľudských práv v podvýboroch pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zriadených s Moldavskom a Ukrajinou; napriek tomu znova pripomína konečný cieľ, ktorým je zriadenie samostatného podvýboru pre ľudské práva pre všetky krajiny ESP vrátane južného Kaukazu; upriamuje pozornosť na trvalé zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane, a preto zdôrazňuje osobitnú potrebu čo najskôr zriadiť s touto krajinou podvýbor pre ľudské práva;

84.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili skutočnú spoluprácu jednotlivých podvýborov pre ľudské práva a podvýborov, ktoré sa zaoberajú otázkami spravodlivosti a vnútorných veci, pretože všetky uvedené oblasti úzko súvisia; v tejto súvislosti žiada, aby bol Európsky parlament plne informovaný o príprave a kontrole v tejto oblasti;

85.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili možnosť zavedenia dialógu o ľudských právach alebo konzultačných mechanizmov s Líbyou;

86.

vyzýva Radu aby pred podpísaním dohody o pridružení zvážila možnosť zavedenia mechanizmu dialógu o ľudských právach so Sýriou;

87.

zdôrazňuje potrebu zriadenia inštitucionalizovaného podvýboru pre ľudské práva s Izraelom, ktorý by nahradil súčasný dočasný mechanizmus;

88.

vyzýva Radu, aby informovala a zapojila Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie a parlamentné delegácie výborov pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a východnými susednými krajinami;

89.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili zavedenie určitej formy osobitného mechanizmu na monitorovanie doložky o ľudských právach v dohodách EÚ s Latinskou Amerikou a Strednou Amerikou, napríklad doplnením doložiek o ľudských právach operačnými akčnými plánmi (podobnými akčným plánom ESP) a zriadením podvýborov pre ľudské práva, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu v plnej miere informovať príslušné spoločné výbory a spoločné rady o výsledkoch dialógov s cieľom rozšíriť začlenenie problematiky ľudských práv do politických dialógov EÚ s krajinami v týchto regiónoch;

90.

vyzýva preto Komisiu, aby robila výročné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v krajinách Latinskej Ameriky na základe akčných plánov a podvýborov pre ľudské práva, ktoré majú byť zriadené;

91.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zapojili občiansku spoločnosť do vedenia dialógov o ľudských právach s primeraným zapojením neziskového sektora; domnieva sa, že dialóg s Mexikom treba prehĺbiť a reštrukturalizovať, aby poslúžil ako model pre ostatné latinskoamerické krajiny;

92.

vyzýva Komisiu a Radu, aby začlenili ľudské práva do prebiehajúcich rokovaní o dohodách o pridružení s Andským spoločenstvom, Strednou Amerikou a združením Mercosur a aby informovali EP o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti;

93.

vyzýva Radu, aby informovala Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie o priebehu dialógov a konzultácií o ľudských právach a aby do nich zhromaždenie zapojila;

94.

poukazuje na skutočnosť, že dohody EÚ o obchode a spolupráci s tretími krajinami stanovujú, že ich plnenie by mali pravidelne monitorovať spoločné výbory; konštatuje, že v roku 2003 boli pri spoločných výboroch pokusne zriadené osobitné pracovné skupiny pre ľudské práva, dobré riadenie, právny štát a administratívnu reformu s Bangladéšom, Vietnamom a Laosom;

95.

nazdáva sa, že tieto dialógy by mala iniciovať Rada na základe rovnakých kritérií a že ich výsledky treba prediskutovať v rámci politického dialógu s cieľom prehĺbiť súdržnosť a konzistenciu politiky ľudských práv EÚ s tretími krajinami; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby informovali Európsky parlament o výsledku týchto dialógov;

96.

opakovane žiada o rozšírenie doložky o ľudských právach a demokracii na všetky nové dohody medzi EÚ a tretími krajinami, priemyselnými i rozvojovými, a to vrátane sektorových dohôd, napríklad o rybolove, poľnohospodárstve, textilnej výrobe, obchode a technickej či finančnej pomoci, podobne ako sa postupovalo pri štátoch AKT;

97.

vyzýva Radu a predovšetkým trojku, aby uplatnili odporúčania uvedené v tomto uznesení na všetky dialógy ad hoc o ľudských právach s cieľom zabezpečiť ich transparentnejší a konzistentnejší priebeh v súlade s ďalšími zahraničnými politikami EÚ a aby pred uskutočnením dialógov i po ich skončení poskytli informácie ďalším inštitúciám, predovšetkým Európskemu parlamentu a mimovládnym organizáciám;

98.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala odporúčania uvedené v tomto uznesení na dialógy vedené v rámci vonkajšieho rozmeru oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a aby v záujme medziinštitucionálnej súdržnosti neustále informovala ďalšie inštitúcie, najmä Európsky parlament a mimovládne organizácie, o vývoji, podstate a výsledkoch týchto dialógov;

99.

vyzýva Radu, aby uplatnila uvedené návrhy aj pri konzultáciách trojky s podobne zmýšľajúcimi partnermi a zvýšila transparentnosť a súdržnosť s ostatnými politikami EÚ; odporúča využiť konzultácie o otázkach ľudských práv pri hľadaní synergie a výmene skúseností o riešení problémov týkajúcich sa ľudských práv s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

100.

víta nedávny posun k informovaniu občianskej spoločnosti o programe týchto dialógov a žiada Radu, aby rovnaký postoj zaujala voči Európskemu parlamentu; žiada, aby sa formálne zaviedlo pravidelné podávanie informácií Európskemu parlamentu o podstate a výsledkoch dialógov;

101.

vyzýva Radu, aby uplatnila uvedené návrhy aj na všetky politické dialógy s tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o program a obsah dialógu;

102.

žiada oddelenia Európskeho parlamentu, aby zintenzívnili vnútornú koordináciu medzi parlamentnými orgánmi a poskytovali aktualizované informácie o situácii v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; v tejto súvislosti žiada o poskytnutie vyšších finančných a ľudských zdrojov pre oddelenie EP pre ľudské práva, aby malo možnosť splniť túto úlohu;

103.

žiada Radu a Komisiu, aby do programu dialógov a konzultácií o ľudských právach začlenili odporúčania a závery uznesení Európskeho parlamentu, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, ako aj správy delegácií Európskeho parlamentu;

104.

trvá na tom, aby práva žien boli integrálnou súčasťou ľudských práv, a nalieha na Komisiu, aby podporovanie a ochranu práv žien výslovne a systematicky začleňovala do všetkých dialógov a konzultácií EÚ o ľudských právach s tretími krajinami; zdôrazňuje v tomto ohľade, že pri monitorovaní ustanovenia o ľudských právach v externých dohodách EÚ je potrebné vytvoriť transparentný mechanizmus zameraný najmä na práva žien a prijať príslušné opatrenia, ak by tieto ustanovenia boli porušené;

105.

upozorňuje na význam občianskej spoločnosti, najmä činnosti mimovládnych inštitúcií v oblasti podpory práv žien a odporúča, aby bola v plnej miere zapojená do dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a tretími krajinami;

106.

vyzýva Komisiu a Radu, aby skvalitnili vzájomné pôsobenie medzi iniciatívami v oblastiach rodovej rovnosti a občianskej spoločnosti v rámci existujúcich európskych nástrojov pre ľudské práva, a nabáda tretie krajiny, aby zabezpečili spoluprácu a koordináciu činnosti všetkých orgánov a mechanizmov pre ľudské práva;

107.

vyzýva Komisiu, aby systematicky monitorovala ratifikáciu a plnenie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu v rámci dialógu o ľudských právach s tretími krajinami a aby o tom podávala správy na pravidelných stretnutiach Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili dodržiavanie práv zaručených dohovorom v týchto tretích krajinách, aby sa vyplnila medzera medzi existenciou práv žien a účinným uplatňovaním týchto práv;

108.

odporúča, aby Komisia zostavila zoznam prípadov diskriminácie na základe rodovej príslušnosti v súlade s dohovorom CEDAW a dohodami o ľudských právach v rámci postupov výroby a spracovania, ako sú definované v rámci Svetovej obchodnej organizácie, s cieľom vytvoriť databázu výrobkov a značiek, ktorých dovoz do EÚ by prípadne mohol byť zakázaný;

109.

trvá na tom, aby sa otázka práv žien riešila v dialógu o ľudských právach, a to najmä boj proti všetkým formám diskriminácie a násilia proti ženám a dievčatám a odstraňovanie všetkých foriem diskriminácie a násilia vrátane všetkých podôb škodlivých tradičných alebo zvykových praktík, napríklad zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, predčasných alebo nútených manželstiev, všetkých podôb obchodovania s ľuďmi, domáceho násilia a vyvražďovania žien, vykorisťovania v práci a hospodárskeho vykorisťovania;

110.

trvá na tom, aby sa práva žien a prístup na základe rodovej príslušnosti výslovne začlenili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a to predovšetkým obchodovaniu so ženami a deťmi s cieľom sexuálneho a pracovného zneužívania a odoberania orgánov;

111.

zdôrazňuje, že by sa mali prijať osobitné opatrenia, aby sa prostredníctvom nich povzbudilo výraznejšie zastúpenie žien na pracovnom trhu, v oblasti hospodárskych a sociálnych vecí, politického života a rozhodovania a v oblastiach prevencie a riešenia sporov, budovania mieru a obnovy; odporúča, aby sa pri hodnotení projektov z oblasti ľudských práv financovaných ES uplatňovalo široké, rodovo vyvážené zastúpenie poslancov EP, a odporúča väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do dialógov o ľudských právach s tretími krajinami;

112.

nalieha na Komisiu, aby zabezpečila odborné školenie o ľudských právach žien pre pracovníkov a úradníkov delegácií Komisie, najmä tých, ktorí sa zúčastňujú na poskytovaní humanitárnej pomoci;

113.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh kódexu správania pre úradníkov inštitúcií a orgánov Spoločenstva, najmä počas ich misií v tretích krajinách, podobný kódexu správania, ktorý vydala OSN; domnieva sa, že kódex by mal vyjadrovať jednoznačné odmietnutie kupovania sexuálnych služieb, iných foriem sexuálneho zneužívania a násilia na základe rodu a mal by obsahovať nevyhnutné sankcie pre prípad porušenia; domnieva sa ďalej, že úradníci by mali dostať podrobné informácie o obsahu kódexu správania predtým, ako sú vyslaní na misiu;

114.

odporúča prijať opatrenia na zlepšenie fyzickej bezpečnosti žien a dievčat v utečeneckých táboroch a na zabezpečenie a ochranu ľudských práv vysídlených osôb;

115.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili plnenie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby nabádali tretie krajiny na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do národných akčných programov a začlenenie otázky ľudských práv a zásad rodovej rovnosti do všetkých oblastí ich vnútroštátnej politiky;

116.

nalieha na Komisiu, aby v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami zabezpečila rozvoj všeobecného vzdelávacieho programu o ľudských právach na zvýšenie informovanosti žien o ich ľudských právach a zvýšenie všeobecnej informovanosti o ľudských právach žien;

117.

nalieha na Radu a Komisiu, aby nabádali tretie krajiny na začlenenie zásady rovnosti mužov a žien do svojich právnych predpisov, aby prostredníctvom práva a iných vhodných prostriedkov zabezpečili, že sa to dosiahne, a aby zaručili dodržiavanie týchto práv vo všetkých oblastiach.

118.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade (a tiež jej generálnemu tajomníkovi/ vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pánu Javierovi Solanovi, jeho stálej zástupkyni pre ľudské práva pani Riine Kionkovej a členom COHOM) a Komisii (vrátane vedúcich delegácií Komisie do tretích krajín), vládam a parlamentom členských štátov a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT - EÚ, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, ako aj spolupredsedom výborov pre parlamentnú spoluprácu a medziparlamentných delegácií medzi EÚ a príslušnými krajinami.

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o námornom práve z 10. decembra 1982,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu od 26. augusta do 4. septembra 2002,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zavádzaní trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu (KOM(2006)0360),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2) k oznámeniu Komisie,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0298/2007),

A.

keďže väčšina zdrojov rybného hospodárstva Spoločenstva s vysokou obchodnou hodnotou je nadmerne využívaná, alebo sa blíži k tomuto stavu;

B.

keďže trvalá udržateľnosť rybných zdrojov je podstatná pre dlhodobé zaručenie rybolovnej činnosti a životaschopnosti odvetvia rybolovu,

C.

keďže spoločný systém zachovávania a riadenia založený na celkových povolených úlovkoch (CPÚ) a kvótach nezabezpečil racionálne využívanie zdrojov, práve naopak, pre svoju nepružnosť a závislosť od politických, a nie biologických, požiadaviek stojí v protiklade k racionálnemu riadeniu zdrojov, sťažuje kontrolu a prispieva k zvyšovaniu množstva odpadu,

D.

keďže systém ochrany a hospodárenia Spoločenstva sa musí zakladať na vedeckom výskume v oblasti rybolovu a musí mať k dispozícii dôveryhodné podrobné štatistické údaje týkajúce sa dlhšieho obdobia;

E.

keďže rôzne zmeny a postupné prispôsobovanie systému riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), ktorá vynaložené úsilie na rybolov podriadila režimu celkových povolených úlovkov a kvót, vyústili do rozličných plánov na obnovu s veľmi rozdielnymi výsledkami a do určenia sledu opatrení s cieľom rozpustiť flotily, ktoré takisto neviedli k očakávaným výsledkom, a ktoré mali negatívne následky na hospodárskej a sociálnej úrovni,

F.

keďže uvedené prispôsobovanie väčšinou viedlo iba k zníženiu výnosnosti a konkurencieschopnosti flotily Spoločenstva, a to v rámci EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, vďaka čomu sa uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa rybného hospodárstva stalo čoraz ťažším, a to v sektore, ktorý sa borí so stále zložitejšími a stále sa meniacimi pravidlami, pričom nemá žiadnu možnosť strednodobého a dlhodobého plánovania svojej činnosti, a keďže tento prístup sa nijakým významným spôsobom neodrazil na zlepšení stavu zdrojov,

G.

keďže EÚ sa na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji zaviazala postupovať tak, aby zásoby rýb Spoločenstva dosiahli úroveň, ktorá umožní dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy,

H.

keďže podľa celého vedeckého spoločenstva je prístup založený na maximálnom udržateľnom výnose už prekonaný, pretože je ťažké preniesť do praxe riadenie na základe vedeckého, matematického modelu, ktorý si z dôvodu presnosti vyžaduje podrobné znalosti o dynamike populácie zásob a časovo rozsiahle série údajov a ktorý bol vytvorený pre jednodruhové typy lovu, a keďže akýkoľvek nedostatok, chyba alebo neistota, pokiaľ ide o tento model, vedie nevyhnutne k takému rozsahu lovu, ktorý prekročí maximálny udržateľný výnos,

I.

keďže v systéme riadenia rybných hospodárstiev je okrem iného pre omyly pri výbere druhov a environmentálne zmeny nevyhnutné pripustiť istý stupeň vedeckej neistoty, ako aj odchýlky či chyby pri určovaní modelu, čo zasa nevyhnutne povedie buď k chybnému stanoveniu maximálneho udržateľného výnosu, alebo k nenaplneniu cieľa,

J.

keďže od prvých verzií maximálneho udržateľného výnosu vedecký svet predložil nové prístupy k tomuto modelu a pokúsil sa opraviť jeho chyby a odstrániť nedostatky,

K.

keďže uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu je mimoriadne zložité, pokiaľ ide o riadenie viacdruhových rybných hospodárstiev, ktoré pritom tvoria väčšinu rybných hospodárstiev využívaných flotilou Spoločenstva, a keďže tento model nie je možné uplatniť pri rybných hospodárstvach pôsobiacich v rámci otvoreného mora,

L.

keďže prísne uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu by krátkodobo viedlo k značnému ba až drastickému zníženiu činnosti, zamestnanosti a príjmov flotily Spoločenstva;

M.

keďže riadenie rybolovu musí zohľadňovať najkompletnejšie analýzy o prírodných a iných účinkoch vzájomných vzťahov medzi druhmi a okrem toho aj účinkov vyplývajúcich z ľudskej činnosti, ktoré prispievajú k znečisteniu morí a k ničeniu morských ekosystémov;

N.

keďže flotila Spoločenstva súrne potrebuje systém riadenia, ktorý vyváži vynaložené úsilie na rybolov s využiteľnými zdrojmi, poskytne jej väčšiu obchodnú stabilitu a umožní jej lepšie naplánovať svoju činnosť, pričom treba poznamenať, že každé prechodné obdobie zavádzania nového modelu si vyžaduje opatrenia na finančnú podporu,

1.

s veľkým záujmom víta oznámenie Komisie; najmä skutočnosť, že Komisia uznala neúspech súčasnej politiky riadenia rybného hospodárstva, a vyjadruje potešenie z jej zámeru vytvoriť nový model riadenia, ktorý umožní obnovu zdrojov, prispôsobenie vynaloženého úsilia na rybolov skutočnému stavu rybných hospodárstiev a dosiahnutie zvýšenej výnosnosti a stability rybárskej flotily;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky budúce opatrenia na úpravu súčasného systému ochrany a hospodárenia Spoločenstva boli prijaté za plnej účasti rybárov a boli založené na vedeckom výskume v oblasti rybolovu;

3.

pripomína, že je potrebné v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj zvýšiť sumy určené na vedecký výskum o rybolove, čo by prispelo k zlepšeniu systému Spoločenstva na zachovanie rybolovu prostredníctvom vypracovania teoretických modelov riadenia rybolovu, ich uplatňovania, lepšej analýzy stavu zdrojov, prírodných účinkov a ďalších účinkov súvisiacich so vzťahmi medzi druhmi, ako aj prostredníctvom zlepšenia rybárskych zariadení;

4.

berie na vedomie zámer Komisie dosiahnuť vyššie uvedené ciele na základe zavedenia maximálneho udržateľného výnosu ako referenčného parametra pri riadení rybných hospodárstiev, upozorňuje však, že podľa veľkej väčšiny vedeckého spoločenstva vrátane FAO bol klasický model maximálneho udržateľného výnosu prekonaný inými, modernejšími prístupmi, ktoré zohľadňujú ekosystém ako celok a zahŕňajú, okrem iného, aj environmentálne kritériá, interakcie medzi populáciami a hospodárske a sociálne aspekty;

5.

poznamenáva, že významní vedci v posledných rokoch vyvinuli nové metódy založené na počítačových simuláciách rybolovu, ktoré spochybňujú prístup maximálneho udržateľného výnosu, pričom ho nepovažujú za výslovný cieľ; tieto metódy riadne zohľadňujú riziká, environmentálne činitele a možné interakcie medzi druhmi a mohli by sa v zásade rozšíriť tak, aby zohľadňovali osobitné sociálne a hospodárske činitele;

6.

upozorňuje na ťažkosti spojené s uplatňovaním modelu maximálneho udržateľného výnosu v prípade viacdruhových rybárskych hospodárstiev, ktoré tvoria v EÚ väčšinu, lebo uplatnenie maximálneho udržateľného výnosu základného druhu môže viesť k nadmernému lovu iných druhov, kým v prípade uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu druhu, ktorý ubúda, sa treba logicky vzdať úlovkov tých druhov, ktoré sú v dobrom biologickom stave, pričom to spôsobuje hospodárske straty, ako aj straty v oblasti zamestnanosti a konkurencieschopnosti, čo je v absolútnom rozpore s dosiahnutím cieľa maximálneho udržateľného výnosu;

7.

môže iba vyjadriť ľútosť nad nedostatočnou analýzou a nedostatkom riešení v oznámení Komisie, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty, a nad chýbajúcim hlbším zhodnotením aspektov modelu maximálneho udržateľného výnosu ako takého, jeho nedostatkov a konkrétnych spôsobov využitia, ako aj rizík spojených s akýmkoľvek zlyhaním tohto modelu; vyjadruje ľútosť hlavne nad chýbajúcou analýzou vývoja maximálneho udržateľného výnosu a výhod, ktoré by mohli vyplynúť z rozličných prístupov;

8.

rozumie preto, že návrh na zavedenie maximálneho udržateľného výnosu ešte nie je celkom vyzretý a že je potrebné prehlbovať a zlepšovať analýzu problémov, nedostatkov a cieľov samotnej spoločnej politiky zachovávania a riadenia, aby bolo možné prijať s politickou odvahou primerané opatrenia na úspešné zavŕšenie najdôležitejšej zmeny súčasnej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

9.

vzhľadom na uvedené skutočnosti chce vysloviť svoju zmätenosť, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré Komisia nedávno vypracovala na prispôsobenie sa modelu maximálneho udržateľného výnosu, ako napríklad osobitné nariadenie o celkových povolených úlovkoch a kvótach na rok 2007 (3), keďže sama Komisia počas rôznych diskusií a fór uznala, že je potrebné mať k dispozícii viac štúdií o rozličných aspektoch uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu;

10.

je znepokojený skutočnosťou, že v rámci perspektívy ambiciózneho cieľa, ktorý spočíva v zmene prístupu k systému zachovania a riadenia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, sa nevyužila príležitosť na jasné stanovenie systému prístupu k zdrojom a že sa zachoval režim, v rámci ktorého sa prekrývajú celkové povolené úlovky, kvóty a vynaložené úsilie na rybolov; domnieva sa, že Komisia musí využiť príležitosti na zavedenie systému prístupu k zdrojom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť, sťažuje vypúšťanie odpadu, zjednodušuje technické opatrenia, odstraňuje diskrimináciu a nezdravú konkurenciu pri získavaní zdrojov, uznáva potrebu pružnosti a zlepšuje konkurencieschopnosť celého sektora;

11.

zdôrazňuje, že akákoľvek úprava systému riadenia sa musí z finančného hľadiska nutne opierať o prispôsobené a postačujúce mechanizmy kompenzácie a preto je potrebné vypracovať štúdiu o sociálnohospodárskych dôsledkoch konečného návrhu a žiada Komisiu, aby pripravila tieto opatrenia súčasne s novým systémom riadenia a aby ich do neho podľa možnosti zapracovala;

12.

zdôrazňuje, že poľutovaniahodný stav rybolovných zdrojov v európskych vodách ako aj ťažkosti, ktorým čelí odvetvie rybolovu EÚ znamenajú, že je potrebné čo najskôr prijať opatrenia a že ďalšie oneskorenie by spôsobilo opätovné ťažkosti pre odvetvie a oddialilo by návrat k výnosnosti;

13.

žiada, aby sa tieto opatrenia prijali ešte pred prijatím rozhodnutia a vyzýva preto k otvorenej a rozsiahlej diskusii, v rámci ktorej sa zanalyzujú rôzne prístupy k riadeniu, aby bolo možné dosiahnuť čo najširší konsenzus, pokiaľ ide o zmeny, ktoré je potrebné urobiť v politike riadenia Spoločenstva;

14.

zasadzuje sa za postupné zavedenie systému, ktorý vyústi do takej politiky rybného hospodárstva, ktorá bude čoraz väčšmi zodpovedať biologickým možnostiam zdrojov nachádzajúcich sa práve v štádiu obnovy, aby sa trvalá udržateľnosť rybných hospodárstiev v rámci Spoločenstva stala väčšmi zárukou než starosťou a aby bola týmto spôsobom aj vnímaná, keď ľudia v akejkoľvek časti sveta prídu do styku s výrobkami rybného hospodárstva Spoločenstva; želá si, aby systém stabilizoval flotilu a umožnil jej korektne plánovať svoju činnosť v čoraz dlhšej perspektíve a aby z neho vyplynul stabilný režim prístupu k zdrojom, v rámci ktorého sa bude celkový povolený úlovok a kvóty meniť iba vo výnimočných prípadoch a poloautomaticky, namiesto toho, aby sa menili každoročne a podľa kritérií, ktoré sa líšia od čisto vedeckých hľadísk;

15.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis (KOM(2006)0744) a Príručku spotrebiteľského práva ES - komparatívna analýza (1),

—

so zreteľom na platné právne predpisy Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa, elektronického obchodovania a rozvoja informačnej spoločnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup (2), svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve (3), a svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí (4),

—

so zreteľom na verejné vypočutie o revízii spotrebiteľského acquis, ktoré sa konalo v Európskom parlamente 10. apríla 2007,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, ako aj Výboru pre právne veci (A6-0281/2007),

A.

keďže 48 % maloobchodných predajcov je pripravených realizovať cezhraničné transakcie, no iba 29 % ich skutočne vykonáva; keďže 43 % maloobchodných predajcov sa domnieva, že objem ich cezhraničného predaja by sa zvýšil, keby boli zákony, ktorými sa riadia transakcie so spotrebiteľmi, rovnaké v celej Európskej únii (5),

B.

keďže polovica Európanov (50 %) nedôveruje väčšmi cezhraničným nákupom ako nákupom v domácom prostredí; keďže viac než dve tretiny z nich (71 %) zastávajú názor, že pri cezhraničných nákupoch je ťažšie vyriešiť určité problémy, ako napríklad sťažnosti, vrátenia tovaru, zníženia cien alebo záruky (6),

C.

keďže hlavným cieľom tejto revízie je dospieť k zavedeniu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu a zároveň zaistiť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov,

D.

keďže 90 % podnikov v Európe sú veľmi malé podniky, ktoré svojím charakterom vytvárajú priamy vzťah dôvery k spotrebiteľom a vo všeobecnosti sú lokálne, a keďže je potrebné brať do úvahy tieto osobitné vlastnosti v súvislosti s revíziou acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa,

E.

keďže prístup na základe minimálnej harmonizácie nespĺňa cieľ harmonizácie a za dvadsať rokov vývoja noriem na ochranu spotrebiteľa nedokázal v prospech občana vytvoriť integrovaný vnútorný trh v oblasti maloobchodu,

F.

keďže osem smerníc (7) o ochrane spotrebiteľa uvedených v zelenej knihe je potrebné zjednodušiť a harmonizovať s cieľom zabrániť rozdrobenosti a dosiahnuť modernizáciu spotrebiteľského práva Spoločenstva,

G.

keďže je odhodlaný dokončiť európsky vnútorný trh v prospech 493 miliónov spotrebiteľov Spoločenstva a odstrániť zostávajúce obmedzenia zmluvného a obchodného práva v oblasti hospodárskej súťaže,

H.

keďže s cieľom posilniť dôveru Európanov vo vnútorný trh je nevyhnutné poskytnúť vyššiu mieru právnej istoty pre spotrebiteľov, ako aj pre hospodárske subjekty, a zároveň zabezpečiť skutočné uplatňovanie platných právnych predpisov,

I.

keďže revízia, ktorá sa dotýka spotrebiteľského zmluvného práva by mala byť založená na súčasných prácach o zmluvnom práve a vytvorení spoločného referenčného rámca (SRR) pre európske zmluvné právo a začleniť sa do neho koherentným spôsobom,

1.

víta Zelenú knihu Komisie o revízii spotrebiteľského acquis, najmä uvedený cieľ modernizácie, zjednodušenia a zdokonalenia regulačného režimu pre profesionálov a spotrebiteľov na uľahčenie cezhraničného obchodu a zvýšenie dôvery spotrebiteľa;

2.

odporúča, aby sa uplatňovanie tejto revízie zameralo na aktualizáciu a vytvorenie koherencie medzi ôsmimi smernicami v oblasti ochrany spotrebiteľa uvedenými v tejto zelenej knihe; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o niektorých právnych aspektoch služieb v informačnej spoločnosti a najmä elektronického obchodu na vnútornom trhu (smernica o elektronickom obchode) (8), v ktorej určí otázky týkajúce sa dôvery spotrebiteľov;

3.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby zákonodarný orgán Spoločenstva prijal príslušné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek nezrovnalostí medzi revidovanými spotrebiteľskými smernicami;

4.

domnieva sa, že je nevyhnutné mať jasnú celkovú predstavu o tom, ako sa rôzne právne a regulačné režimy s dosahom na spotrebiteľské činnosti a činnosti v oblasti obchodného práva na úrovni EÚ vzájomne ovplyvňujú a spoločne fungujú, najmä pokiaľ ide o vzťah medzi ľubovoľným nástrojom vytvoreným prostredníctvom tejto revízie a nástrojmi týkajúcimi sa kolíznych noriem (9) a ďalšími nástrojmi, ktoré vychádzajú zo zásady krajiny pôvodu (napr. smernica o elektronickom obchode);

5.

vyjadruje svoju podporu prijatiu kombinovaného prístupu, alebo zmiešanému, t. j. horizontálnemu nástroju, ktorý je predovšetkým zameraný na dosiahnutie koherencie existujúcich právnych predpisov a umožňuje vyplniť medzery a v súlade s platnou právnou úpravou spája prierezové problémy so súborom smerníc; domnieva sa, že dôležité otázky, ktoré nespadajú do poľa pôsobnosti horizontálneho nástroja sa naďalej budú riešiť osobitne v sektorových smerniciach;

6.

domnieva sa, že je potrebné pravidelne revidovať horizontálny nástroj a hodnotiť jeho účinnosť a dosah s cieľom vykonať revíziu v prípade potreby;

7.

nesúhlasí s tým, aby bola revízia acquis Spoločenstva príčinou rozšírenia rozsahu právnych predpisov súčasných sektorových smerníc alebo pridania dodatočných smerníc;

8.

domnieva sa, že horizontálny nástroj by sa mal v čo najširšej miere uplatňovať na všetky zmluvy so spotrebiteľmi, či už ide o vnútroštátne alebo cezhraničné transakcie, aby sa právne prostredie nestalo ešte väčšmi zložitým na základe zavádzania rôznych právnych režimov pre spotrebiteľa v závislosti od povahy transakcie;

9.

pripomína, že prístup založený na harmonizácii by nemal viesť k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľa, ku ktorému dospeli niektoré národné opatrenia, ale mal by sa dostať na úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorá je porovnateľná vo všetkých členských štátoch;

10.

víta návrh Komisie týkajúci sa horizontálneho nástroja a uznáva možné výhody smernice, niekedy označovanej aj ako základná smernica o právach spotrebiteľov; navrhuje, aby horizontálny nástroj s prierezovými oblasťami politiky, ktorý má prispieť k zvýšeniu koherencie pojmov a odstráneniu právnych medzier a nezrovnalostí, vychádzal zo zásady cielenej a úplnej harmonizácie;

11.

navrhuje, aby sektorové nástroje, ktoré sú predmetom tejto revízie, boli založené na zásade minimálnej harmonizácie, kombinované so zásadou vzájomného uznávania v koordinovanej oblasti; poznamenáva však, že sa tým nevylučuje maximálna harmonizácia zacielená tam, kde je potrebná v záujme tak spotrebiteľov, ako aj odborníkov;

12.

pripomína, že pri súčasnom stave práva je v súvislosti s nekoordinovanými oblasťami rozhodné právo určené pravidlami medzinárodného práva súkromného, predovšetkým Rímskeho dohovoru z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I); v tejto súvislosti je potrebné počas prebiehajúcich diskusií zabrániť rozporom medzi týmto dohovorom a osobitnými právnymi aktmi Spoločenstva;

13.

odporúča začleniť do sektorových nástrojov ustanovenie o vnútornom trhu s cieľom umožniť spotrebiteľom plne využívať vnútorný trh;

14.

poznamenáva, že príloha I zelenej knihy obsahuje v odsekoch 4 a 5 podrobný zoznam právnych zmluvných otázok súvisiacich so spotrebiteľskými zmluvami, že niektoré z týchto otázok už boli súčasťou práce na SRR (spoločnom referenčnom rámci); konštatuje, že mnohé z nich majú vysoko „politický“ charakter a v prípade, že by sa malo akékoľvek všeobecné pravidlo stať súčasťou harmonizovaného nástroja na úrovni EÚ, je potrebná rozsiahla (aj verejná) diskusia a posúdenie;

15.

súhlasí s tým, aby sa do horizontálneho nástroja zaradili určité horizontálne problémy uplatniteľné na všetky spotrebiteľské zmluvy, ak napomáhajú napr. koherencii spoločných definícií, všeobecných ustanovení týkajúcich sa požiadaviek v oblasti informácií a vypracovaniu fungovania právnych predpisov týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy a jej stiahnutia;

16.

domnieva sa, že definície spotrebiteľa a odborníka nie sú v právnych predpisoch Spoločenstva, ani v národných právnych predpisoch zosúladené a že objasnenie týchto pojmov v rámci horizontálneho nástroja je veľmi dôležité, keďže tieto pojmy určujú oblasť, v ktorej sa uplatňuje spotrebiteľské právo;

17.

považuje za dôležité definovať ako spotrebiteľa každú fyzickú osobu konajúcu s cieľom, ktorý nie je súčasťou jej pracovnej činnosti; ďalej považuje za potrebné definovať ako odborníka každú osobu konajúcu v rámci svojej pracovnej činnosti;

18.

ďalej podporuje vloženie ďalších definícií, ako napríklad písomná forma a trvalé médiá, do horizontálneho nástroja;

19.

nesúhlasí so začlenením všeobecného ustanovenia dobrej viery a poctivého obchodovania uplatňovaného pri spotrebiteľských zmluvách do horizontálneho nástroja;

20.

nepovažuje v určitých prípadoch za vhodné uplatniť pravidlá týkajúce sa nekalých podmienok na pravidlá, ktoré boli predmetom individuálneho rokovania, aby sa tak neobmedzila sloboda zmluvných strán uzatvárať zmluvy;

21.

domnieva sa, že na posilnenie dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh by bolo potrebné zaviesť opatrenia s vyššou úrovňou ochrany a zároveň zachovať priestor na pružné reagovanie; žiada Komisiu, aby lepšie preskúmala využitie spôsobu, ktorý kombinuje zakázané podmienky (čierna listina) s takými, ktoré sú údajne nekalými (šedá listina) s ostatnými podmienkami, ktorých nesprávnosť by spotrebiteľ mohol preukázať za pomoci súdneho postupu, na základe harmonizovaných a vopred zosúladených kritériách;

22.

nesúhlasí s myšlienkou rozšíriť hodnotenie nekalosti podmienok na všetky ústredné podmienky zmluvy vrátane tých, ktoré sa týkajú základného predmetu a cenového hodnotenia, vzhľadom na zásadu zmluvnej slobody;

23.

domnieva sa, že v tejto etape je príliš zložité stanoviť všeobecné predpisy zamerané na účinky zmluvy v prípade nedostatku v informovaní, ktoré by zohľadnili vlastnosti každej zmluvy;

24.

zdôrazňuje potrebu zjednotenia spôsobov začatia a výpočtu lehoty, pričom treba uprednostniť výpočet podľa kalendárnych dní, aby sa tak posilnila právna istota transakcií;

25.

domnieva sa, že ak sú na to objektívne dôvody, lehoty sa musia harmonizovať;

26.

zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľa vo vnútorný trh sa posilní, ak bude horizontálny nástroj upravovať možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy; domnieva sa, že je potrebné harmonizovať podmienky odstúpenia s cieľom zlepšiť právnu istotu pre spotrebiteľov a hospodárske subjekty; takisto sa domnieva, že horizontálny nástroj by mal potvrdiť, že spotrebitelia by nemali znášať iné náklady ako priame náklady na vrátenie tovaru;

27.

zastáva názor, že v rámci horizontálneho nástroja môžu členské štáty na vnútroštátnej úrovni stanoviť výnimky z práva odstúpiť od zmluvy v prípade, že je zmluva vyhotovená vo forme autentického nástroja;

28.

domnieva sa, že zavedenie zjednoteného formulára na odstúpenie vo všetkých jazykoch Spoločenstva zjednoduší postupy, zníži náklady a zvýši transparentnosť a dôveru spotrebiteľa;

29.

domnieva sa, že zavedenie všeobecných zmluvných prostriedkov nápravy presahuje rámec tejto revízie, keďže tento pojem spadá do oblasti platného zmluvného práva v každom členskom štáte;

30.

pripomína diskusiu o kolektívnom odškodnení (collective redress) a vyjadruje presvedčenie, že touto témou sa treba ďalej zaoberať;

31.

domnieva sa, že je vhodné preskúmať otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv o dodávke digitálneho obsahu, softvéru a údajov v súlade s úrovňou ochrany, ktorú zabezpečuje smernica 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar; žiada Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu tejto otázky s cieľom určiť, či je vhodnejšie navrhnúť jedno alebo viac osobitných pravidiel, alebo rozšíriť pravidlá stanovené v tejto smernici na tento typ zmluvy;

32.

navrhuje, aby táto otázka bola vyňatá z pôsobnosti horizontálneho nástroja a aby si štáty zachovali možnosť určiť, že pojem spotrebného tovaru nezahŕňa použitý tovar predávaný na verejných dražbách; odporúča však, aby boli prijaté osobitné pravidlá pre internetové dražby;

33.

domnieva sa, že pojem dodávky a predpisy v oblasti prenosu rizika sú úzko späté; navrhuje preto začleniť do horizontálneho nástroja vymedzenie pojmu dodávka, v ktorom má byť v zásade uprednostnená zmluvná dohoda;

34.

domnieva sa, že horizontálny nástroj by mohol užitočne predĺžiť trvanie zákonnej záruky o dobu, keď sa s tovarom z dôvodu opravy nehýbe;

35.

zdôrazňuje však, že horizontálny nástroj by nemal zahŕňať osobitné pravidlá súvisiace s použitým tovarom, aby boli dodržané pravidlá prijaté členskými štátmi v súlade s ich vlastnými právnymi tradíciami;

36.

navrhuje zachovať princíp vyvrátiteľnej domnienky v jeho súčasnej podobe;

37.

domnieva sa, že horizontálny nástroj by mohol vytvoriť predpisy týkajúce sa nápravy v prípade zlého vykonania, keďže odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy je vyhradené pre úplné nevykonanie zmluvy alebo pre zvlášť závažné porušenia zmluvy;

38.

považuje za vhodné, aby horizontálny nástroj odstránil rozpory jestvujúce v oblasti oznamovania nesúladu, ktoré sú v súčasnosti zdrojom nejasností;

39.

domnieva sa, že nie je potrebné zavádzať do horizontálneho nástroja priamu zodpovednosť výrobcov za nesúlad;

40.

zdôrazňuje, že súbor otázok týkajúcich sa obchodnej záruky (obsah, prenos, obmedzenie) nespadá do zákonného rámca, ale patrí do zásady zmluvnej slobody; domnieva sa preto, že tieto otázky by nemali byť súčasťou horizontálneho nástroja;

41.

trvá na tom, aby sa táto revízia, ktorá sa bude zaoberať spotrebiteľskými zmluvami, spolu s dosiahnutými výsledkami v oblasti zmluvného práva všeobecne, koherentne začlenila do pokračujúceho procesu na dosiahnutie spoločného referenčného rámca; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby táto revízia a činnosti v oblasti spoločného referenčného rámca napredovali spoločne, a zároveň uznáva, že dosiahnutie tejto koherencie by nemalo ohroziť alebo zdržať súčasný postup revízie;

42.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účinnosť spotrebiteľského práva, aby spotrebitelia posilnili svoju dôveru vo vnútorný trh;

43.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila existujúce ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a jeho účinnej informovanosti vrátane zabezpečenia správneho uplatňovania a dodržiavanie platných pravidiel;

44.

nalieha na Komisiu, aby dôkladne zhodnotila vplyv všetkých opatrení navrhnutých v rámci tejto revízie s cieľom zaistiť, aby zvýšili dôveru spotrebiteľa a dodatočne nezaťažili podnikanie, predovšetkým malé a stredné podniky, a aby prispeli k dokončeniu vnútorného trhu;

45.

nalieha na Komisiu, aby vnútorne koordinovala svoje činnosti a uprednostnila koherentný rozvoj sektorových právnych predpisov;

46.

odporúča dôkladne uplatňovať zásady lepšej tvorby právnych predpisov;

47.

zaväzuje členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi orgánmi poverenými uplatňovaním spotrebiteľského práva a aby uľahčili súdne sťažnosti alebo mimosúdne sťažnosti, ktoré spotrebiteľom umožňujú uplatniť ich práva na európskej úrovni;

48.

vyzýva členské štáty, aby na základe svojej zodpovednosti dokončili vnútorný trh pre tovary a služby a upustili od pozlacovania (tzv. gold plating) európskych spotrebiteľských právnych predpisov; žiada členské štáty, aby sa dohodli na koherentnej stratégii cielenej harmonizácie spotrebiteľských predpisov spojených s ustanovením o vnútornom trhu, ktoré zvýšia dôveru spotrebiteľa vo funkčný vnútorný trh;

49.

podporuje súčasné a plánované iniciatívy Komisie na vzdelávanie spotrebiteľov; zastáva názor, že viac by sa mohlo dosiahnuť aj prostredníctvom spolupráce medzi vládami a podnikateľským sektorom s cieľom podporovať poskytovanie vysokokvalitných školení vo finančnom sektore, aby sa zvýšila finančná gramotnosť, kvalita produktov a legitimita sektora ako celku; víta štúdiu o iniciatívach zameraných na všeobecnú finančnú gramotnosť v Európskej únii, ktorej výsledky sa očakávajú na konci roka 2007;

50.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

—

so zreteľom na prvé formálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o situácii v Barme, z 29. septembra 2006,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 18. júla 2007 a na jemu adresovaný list z 1. augusta 2007 podpísaný 92 barmskými zvolenými poslancami, ktorý obsahuje návrh na národné uzmierenie demokratizáciu v Barme,

—

so zreteľom na to, že predseda Medzinárodného výboru Červeného kríža, Jakob Kellenberger, 28. júna 2007 nebývalo odsúdil porušovania medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa dopustila vláda Barmy na civilných obyvateľoch a zadržaných osobách, a na jeho požiadavku, aby barmská vláda bezodkladne vykonala kroky na skončenie tohto porušovania a zabránila jeho opakovaniu,

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 481/2007 z 27. apríla 2007 (1), ktoré obnovuje reštriktívne opatrenia proti Barme,

—

so zreteľom na rozhodnutie vlády USA z 1. augusta 2007 o obnove obmedzení dovozu, ktoré sú zahrnuté do zákonu o slobode a demokracii v Barme prijatého v roku 2003,

—

so zreteľom na verejnú žiadosť z 23. augusta 2007, ktorú predložil predseda medziparlamentného výboru ASEAN-u Zaid Ibrahim, aby Čína využila svoj vplyv na vyriešenie krízy v Barme,

—

so zreteľom na ôsme stretnutie Ázia - Európa (ASEM) ministrov zahraničných vecí konané 28. a 29. mája 2007 v Nemecku,

—

so zreteľom na oznámenie skupiny študentov Generácie 88 z 8. augusta 2007 pri príležitosti 17. výročia víťazstva Národnej ligy za demokraciu (NLD) v parlamentných voľbách 27. mája 1990, v ktorom sa odsudzujú ústavné návrhy Národného konventu, ktorý začal svoje posledné obdobie 18. júla 2007,

—

so zreteľom na skoršiu správu z 18. júla 2007 organizácie Human Rights Watch, že navrhovaná nová ústava pre Barmu by zachovala represívny systém vojenskej vlády,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 12. mája 2005 (2), 17. novembra 2005 (3), 14. decembra 2006 (4) a 21. júna 2007 o situácii v Barme (5),

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 28. augusta 2007 o zadržaniach demokratických aktivistov v Barme,

—

so zreteľom na samit Združenia pre hospodársku spoluprácu v Ázii a v Tichomorí (APEC), 8. a 9. septembra 2007,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Aung San Suu Kyi, vodkyňa NLD, ktorá je nositeľkou Nobelovej ceny za mier a Sacharovovej ceny, strávila 11 z posledných 17 rokov v domácom väzení,

B.

keďže 15. augusta 2007 vláda Barmy bez varovania zrušila dotácie na palivá, čo viedlo k zvýšeniu cien palív odhadom o 500 %, zdvojnásobeniu nákladov na dopravu a inflácii cien základných tovarov a služieb,

C.

keďže Združenie pomoci politickým väzňom v Barme odhaduje, že viac ako 100 aktivistov za ľudské práva a nenásilných protestantov bolo zatknutých pri bezprostrednom vzniku protestov v dôsledku zvýšenia cien 15. augusta 2007,

D.

keďže tzv. Národný konvent Barmy dokončil vypracúvanie základných zásad novej ústavy, ktorej chýba legitímnosť a medzinárodná vierohodnosť, keďže neexistujú demokraticky zvolení zástupcovia,

E.

keďže štátna rada pre mier a rozvoj naďalej vystavuje obyvateľov Barmy neúnosnému porušovaniu ľudských práv, ako sú nútené práce, prenasledovanie disidentov, najímanie detských vojakov a nútené presídľovanie,

F.

keďže okolo 90 % obyvateľstva Barmy žije pod úrovňou chudoby za 1 USD na deň alebo blízko tejto úrovne, viac ako 30 % detí mladších ako päť rokov je podvyživených, úroveň úmrtnosti na maláriu a tuberkulózu ostáva veľmi vysoká, epidémia HIV/AIDS sa rozšírila v bežnej populácii a takmer polovica detí v školskom veku nikdy nenastúpi do školy,

G.

keďže ASEAN zaujal rozhodnejší postoj k porušovaniam práv zo strany vojenského režimu v Barme a požaduje od Barmy zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv a prijatie demokracie,

H.

keďže po prvýkrát od roku 1988 sa nedávno budhistickí mnísi zúčastnili na demonštráciách proti režimu napriek zákazu vychádzania v nočných hodinách, ktorý je zavedený v Thanlyine od 19. augusta 2007,

1.

odsudzuje zásah štátnej rady pre mier a rozvoj proti nenásilným protestantom, ktorí vyjadrili svoju nespokojnosť so zvýšením cien palív 15. augusta 2007, zatknutie viac ako 100 osôb a násilné útoky na civilistov, a osobitne kruté voči ženám;

2.

požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých, ktorí boli zadržaní od začiatku protestov 19. augusta 2007 vrátane vodcov skupiny študentov Generácie 88, ako sú Min Ko Naing, ktorý už 16 rokov strávil vo väzení, a Ko Ko Gyi, ktorý vo väzení strávil 15 rokov;

3.

vyjadruje vážne znepokojenie nad nepriaznivým účinkom, ktorý má nadmerné zvýšenie cien základných surovín na obyvateľstvo Barmy a nad tým, že barmská junta evidentne nie je schopná využiť výnimočné prírodné zdroje krajiny v prospech obyvateľov Barmy;

4.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad budovaním vojenských jednotiek v Rangúne a nad násilnými útokmi bezpečnostných síl a organizácií zastupujúcich civilné obyvateľstvo;

5.

hlboko odsudzuje skutočnosť, že štátna rada pre mier a rozvoj využíva skupiny civilného obyvateľstva, ako sú Združenie solidarity a rozvoja únie (USDA) a Swan Ahr Shin (SAS), na zadržiavanie, útoky, zastrašovanie a vyhrážanie protestantom a aktivistom, a vyzýva na okamžité rozpustenie týchto a podobných skupín;

6.

požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Aung San Suu Kyi;

7.

odsudzuje nepoľavujúci útlak barmského obyvateľstva zo strany štátnej rady pre mier a rozvoj a neustále prenasledovanie a väznenie prodemokratických aktivistov štátnou radou; venuje osobitnú pozornosť prípadu U Win Tina, 77-ročného novinára, ktorý je zadržiavaný ako politický väzeň už skoro dve desaťročia za to, že napísal list OSN o zlom zaobchádzaní s politickými väzňami a o úbohých podmienkach, v ktorých sú držaní;

8.

odsudzuje skutočnosť, že napriek podmienkam v krajine, regionálnej a medzinárodnej kritike a štyridsiatim piatim rokom vládnutia nerešpektovala štátna rada pre mier a rozvoj dokonca ani najzákladnejšie ľudské práva ani nevykonala žiadne podstatné kroky smerom k demokracii;

9.

naliehavo žiada skončenie súčasného nezákonného ústavného procesu a jeho nahradenie Národným konventom, ktorý bude fungovať v plnej miere na zastupiteľskom princípe a ktorý zahrnie NLD a ostatné politické strany a skupiny, pričom zohľadní odporúčania generálneho tajomníka OSN týkajúce sa jeho transformácie na demokratický proces tvorby ústavy, ktorý zahrnie celú spoločnosť;

10.

víta bezprecedentnú intervenciu predsedu medziparlamentného výboru štátov ASEAN, ktorý naliehavo požiadal Čínu, aby aktívne prispela k dosiahnutiu zmien k lepšiemu v Barme;

11.

opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že barmskému ministrovi zahraničných vecí Nyanovi Winovi, ktorému zakázali cestovať do EÚ, bolo povolené zúčastniť sa na ôsmom stretnutí ministrov zahraničných vecí ASEM v tomto roku v Nemecku iba pár dní po tom, ako vojenská junta v Barme predĺžila o ďalší rok protiprávne domáce väzenie Aung San Suu Kyi;

12.

trvá na tom, aby sa zrušil zákaz vychádzania v nočných hodinách pre mníchov z Thanlyinu a ostatné obmedzenia slobody prejavu opozície proti režimu a jeho metódam;

13.

naliehavo vyzýva Čínu a Indiu, ako aj Rusko, aby využili svoj značný hospodársky a politický vplyv na barmský režim s cieľom dosiahnuť podstatné zlepšenia v krajine a s cieľom v každom prípade zastaviť dodávku zbraní a iných strategických surovín;

14.

vyzýva podniky, ktoré investujú v Barme, aby pri uskutočňovaní svojich projektov zabezpečili skutočné dodržiavanie ľudských práv a aby zastavili svoju činnosť v Barme v prípade, že dôjde k porušeniu ľudských práv; vyjadruje nespokojnosť nad tým, že niektoré krajiny uznali za vhodné podstatne zvýšiť svoje investície v Barme bez ohľadu na tamojšiu hroznú situáciu v oblasti ľudských práv;

15.

víta obnovenie cielených sankcií zo strany EÚ, uznáva však, že sa prostredníctvom nich nedosiahol želaný účinok na tých, ktorí sú priamo zodpovední za utrpenie barmských obyvateľov, a preto vyzýva Radu, aby analyzovala nedostatky súčasného systému sankcií a zaviedla ďalšie opatrenia, ktoré by mohli byť potrebné na zaručenie vyššieho stupňa účinnosti sankcií;

16.

v tejto súvislosti trvá na tom, aby všetky členské štáty dôsledne uplatňovali odsúhlasené reštriktívne opatrenia;

17.

poznamenáva, že v súlade s reštriktívnymi opatreniami proti Barme je podpora obmedzená na humanitárnu pomoc a na pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú;

18.

vyzýva ministrov zahraničných vecí členských štátov, aby na nasledujúcej schôdzi Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy v dňoch 7. a 8. septembra 2007 prerokovali opatrenia na posilnenie spoločnej pozície Rady, ktorou sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku;

19.

naliehavo žiada vlády Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Talianska a Slovenska, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom vyjadriť a získať jednomyseľnú podporu záväznej rezolúcii o situácii v Barme vrátane prepustenia Aung San Suu Kyi; berie na vedomie, že podobná rezolúcia bola prijatá v januári 2007, ktorú však vetovali Čína a Rusko; žiada zvolať mimoriadnu schôdzu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa bude zaoberať súčasnou situáciou v Barme;

20.

naliehavo žiada vlády všetkých členských štátov EÚ, ktoré sú členmi Rady pre ľudské práva Organizácie Spojených národov, aby vyvinuli spoločné úsilie o vyjadrenie a získanie podpory rezolúcii o situácii v Barme na nasledujúcom zasadaní rady v septembri 2007;

21.

naliehavo žiada vodcov krajín zúčastňujúcich sa na samite APEC 8. a 9. septembra 2007 v Sydney, aby sa zaoberali nedávnymi porušeniami ľudských práv v Barme a aby sa dohodli na postupe, ktorým sa podnietia zmeny v tejto krajine;

22.

vyzýva Ibrahima Gambariho, ktorý bol v máji vymenovaný za osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre Barmu, aby naliehavo navštívil Rangún a iné oblasti Barmy a zabezpečil stretnutie s Aung San Suu Kyi a inými vedúcimi členmi opozície, ako aj s predstaviteľmi režimu;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vládam krajín ASEAN, Národnej lige za demokraciu, štátnej rade pre mier a rozvoj, vláde Čínskej ľudovej republiky, vláde Indie, vláde Ruska, vláde Spojených štátov amerických, generálnemu tajomníkovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenie zo 16. novembra 2006 (1),

—

so zreteľom na výnimočný stav, ktorý vyhlásila dočasná vláda Bangladéša 11. januára 2007,

—

so zreteľom na vyhlásenie o nedávnom politickom vývoji v Bangladéši zo 16. januára 2007, ktoré predsedníctvo urobilo v mene Európskej únie,

—

so zreteľom na návštevu trojky EÚ v Bangladéši v júni 2007,

—

so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou (2),

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN o Bangladéši zo 17. júla 2007,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže parlamentné voľby, ktoré sa mali v Bangladéši konať 22. januára 2007, boli rozhodnutím Vysokého súdu z 29. januára 2007 odložené potom, ako sa vyskytlo násilie súvisiace s voľbami, a teraz bolo oznámené, že sa uskutočnia do konca roku 2008,

B.

keďže politickú situáciu pred vyhlásením výnimočného stavu charakterizovalo odmietanie začatia dialógu medzi hlavnými politickými činiteľmi, osobný antagonizmus, príležitostné násilie a výnimočne vysoká miera korupcie,

C.

keďže 11. januára 2007 bol vyhlásený výnimočný stav a bývalý guvernér centrálnej banky Fakhruddin Ahmed sa stal novým predsedom dočasnej vlády s programom potlačenia korupcie,

D.

keďže misia volebných pozorovateľov EÚ prerušila svoju činnosť 22. januára 2007, keďže pravdepodobnosť konania slobodných a spravodlivých volieb sa v tom čase zdala veľmi nízka,

E.

keďže OSN sa v rovnaký deň rozhodla stiahnuť svoju podporu volebnému procesu,

F.

keďže dočasná vláda podporovaná armádou s cieľom potlačenia korupcie široké represívne opatrenia vrátane zákazu všetkej politickej činnosti, zadržania a obvinenia viac ako 160 politických lídrov vrátane troch bývalých premiérov Moududda Ahmeda, Sheikha Hasinu a Khaledy Ziovej a viac ako 100 000 civilistov,

G.

keďže bolo hlásené časté porušovanie slobody tlače vrátane zatýkania a prípadov mučenia, ktoré sa týkalo novinárov a pracovníkov médií,

H.

keďže ozbrojené zložky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v celonárodnom boji proti korupcii so širokými právomocami prehliadať príbytky podozrivých a konfiškovať majetok,

I.

keďže dlhoročná tradícia sekulárnej demokracie v Bangladéši vrátane dodržiavania ľudských práv a najmä práv žien, slobody tlače a náboženskej tolerancie je čoraz viac ohrozená,

J.

keďže renomovaná bangladéšska právnička, aktivistka za ľudské práva a osobitná spravodajkyňa OSN pre nezákonné obchodovanie s ľuďmi Sigma Hudová bola v júli 2007 odsúdená za úplatkárstvo a korupciu na 3 roky väzenia; keďže jestvujú čoraz väčšie obavy, že pani Hudovej, ktorá trpí vážnymi zdravotnými problémami, je odopieraná špecializovaná lekárska starostlivosť; keďže 17. júla 2007 generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval bangladéšske orgány, aby plne rešpektovali základné práva pani Hudovej,

K.

keďže podľa článku 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv „každý má rovnaké právo, aby bol riadne a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv a povinností alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu“,

L.

keďže 27. augusta 2007 Najvyšší súd zrušil rozsudok Vysokého súdu o prepustení bývalého premiéra a predsedu Ligy Awami Sheikha Hasinu, ktorý bol uväznený od 16. júla 2007, na kauciu,

M.

keďže bývalá premiérka Khaleda Zia a jej syn boli 3. septembra 2007 zatknutí v Dháke a obvinení z korupcie,

N.

keďže EÚ a Bangladéš majú dlhoročné dobré vzťahy a sú dôležitými hospodárskymi partnermi,

1.

je hlboko znepokojený neprimeranou reakciou armády a polície na protesty študentov, ktoré vypukli koncom augusta 2007 na univerzite v Dháke; domnieva sa, že demonštrácie boli dôkazom nepopulárnej politickej úlohy, ktorú zohráva armáda; víta skutočnosť, že zákaz vychádzania vyhlásený kvôli týmto protestom v Dháke a ďalších piatich mestách bol 28. augusta 2007 zrušený; žiada okamžité prepustenie osôb, ktoré boli zadržané po študentských a učiteľských nepokojoch, vrátane členov učiteľskej asociácie Shikkhok Samity, t. j. Anwara Hossaina, Haruna Ur Rashida, Saidura Rahmana Khana a Abdusa Sobhana;

2.

je hlboko znepokojený zatknutím a odôvodnením pokračujúceho zadržiavania predsedu Ligy Awami Sheikha Hasinu, ktorý bol zatknutý 16. júla 2007 a obvinený z vydieračstva, a predsedníčky Bangladéšskej národnej strany (BNP) Khaledy Ziovej, ktorá bola obvinená z korupcie; vyzýva bangladéšske orgány, aby súd prebehol transparentným spôsobom a podľa zásad právneho štátu; osobitne vyzýva vládu, aby svoj boj proti korupcii založila výlučne na skutočnostiach dôležitých v kontexte trestného konania súvisiaceho s korupciou;

3.

vyzýva bangladéšske orgány, aby umožnili prístup na všetky tribunály medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, zainteresovaným stranám a medzinárodným pozorovateľom, napríklad diplomatom členských štátov EÚ alebo zamestnancom delegácie Komisie, aby sa mohli uistiť, že konania prebiehajú spravodlivo a nestranne;

4.

je hlboko znepokojený podmienkami, v ktorých je väznená Sigma Huda, ktorá bola odsúdená na základe obvinenia z úplatkárstva; najmä nedostatkom akejkoľvek lekárskej starostlivosti, ktorú naliehavo potrebuje; naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby pani Hudovej poskytli všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť a pomoc, ktorú si vyžaduje jej zdravotný stav; vyzýva bangladéšske orgány, aby rešpektovali základné práva pani Hudovej, najmä právo prijímať vo väzení návštevy svojej rodiny a priateľov; naliehavo vyzýva orgány, aby tieto návštevy okamžite povolili;

5.

ľutuje, že dočasná vláda, aj keď robí pokroky v boji proti korupcii, bola doteraz oveľa menej dôrazná v politickej reforme; žiada návrat k demokracii a zrušenie výnimočného stavu v Bangladéši; osobitne žiada zrušenie zákazu všetkej politickej činnosti, aby sa všetkým stranám a politickým organizáciám umožnila príprava na otvorené a spravodlivé voľby tak, ako stanovuje ústava;

6.

berie na vedomie zverejnenie časového plánu volieb volebnou komisiou v júli 2007 a všetky snahy o reorganizáciu procesu registrácie a zmenu volebných zákonov; naliehavo vyzýva vládu, aby napriek tomu prehodnotila svoj súčasný časový plán volieb a urýchlila prípravy;

7.

víta záväzok Európskej únie poskytnúť bangladéšskym orgánom plnú technickú podporu pri organizácii volieb; žiada misiu volebných pozorovateľov EÚ, aby obnovila svoje dlhodobé činnosti hneď, ako to bude možné a žiaduce;

8.

žiada, aby sa skončila postupná militarizácia krajiny; je hlboko znepokojený úlohou bangladéšskej vojenskej tajnej služby (DGFI), údajným mučením osôb vo vyšetrovacej väzbe;

9.

vyzýva bangladéšsku vládu, aby v súlade s rozsudkom Vysokého súdu upustila od svojvoľného vyháňania obyvateľov chudobných štvrtí a roľníkov bez pôdy z okrajov mestských ciest a z inak nevyužitej pôdy a vykonávala nevyhnutné súdne vysťahovania len na základe dobre pripravených plánov náhrady;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv a politickú situáciu v Bangladéši s ohľadom na nedávne udalosti a aby protestovali proti pokračovaniu výnimočného stavu; vyzýva pracovné skupiny zriadené medzi EÚ a Bangladéšom pre budovanie inštitúcií, administratívne reformy, správu a ľudské práva, aby aktívne prispeli k stabilizácii demokracie v Bangladéši;

11.

vyzýva dočasnú vládu, aby spravila pokrok vo vytváraní Národnej komisie pre ľudské práva, ktorej zavedenie do praxe by malo byť aj prioritou budúcej občianskej vlády;

12.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, dočasnej vláde Bangladéša a generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov.

—