—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0012) (1),

—

so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0057/2007),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0038/2007),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0048) (1),

—

so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0076/2007),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0051/2007),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0448) (1),

—

so zreteľom na články 37, 279 a 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0277/2006),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0056/2007),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0507) (1),

—

so zreteľom na články 251 ods. 2, 47 ods. 2 a 55 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0298/2006),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0027/2007),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie, ktorým sa vykonáva Partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136) (Oznámenie Komisie o PSZ),

—

so zreteľom na dve najzávažnejšie medzinárodne dohodnuté normy podnikového správania: Vyhlásenie tripartity Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, naposledy revidované v roku 2001, a Usmernenia pre nadnárodné podniky vypracované Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), naposledy revidované v roku 2000, a so zreteľom na kódexy správania dohodnuté pod záštitou iných medzinárodných organizácií, akými sú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová banka, ako aj na úsilie pod patronátom Konferencie OSN o obchode a rozvoji v otázkach činností podnikov v rozvojových krajinách,

—

so zreteľom na vyhlásenie MOP o základných zásadách a právach pri práci prijaté v roku 1998 a dohody MOP ustanovujúce univerzálne základné pracovné normy s ohľadom na zrušenie nútenej práce (C29 (1930) a C105 (1957)), slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (C87 (1948) a C98 (1949)), zrušenie detskej práce (C138 (1973) a C182 (1999)) a nediskriminácie v zamestnaní (C100 (1951) a C111 (1958)),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z roku 1948 a najmä na jej článok, podľa ktorého má každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti zohrávať svoju úlohu pri zabezpečení všeobecného dodržiavania ľudských práv, so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, Dohovor OSN odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, návrh Deklarácie OSN o právach pôvodných obyvateľov z roku 1994,

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti korupcii (1997),

—

so zreteľom na globálnu iniciatívu pre podávanie správ (Global Reporting Initiative - GRI) o trvalej udržateľnosti z roku 2006,

—

so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact začatú v júli 2000,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo 6. októbra 2006, že Global Compact a Global reporting Initiative vytvorili „strategickú alianciu“,

—

so zreteľom na normy OSN o zodpovednosti nadnárodných podnikov a iných podnikov, pokiaľ ide o ľudské práva (2003),

—

so zreteľom na výsledok svetového samitu OSN v Johannesburgu v roku 2002 o trvalo udržateľnom rozvoji, najmä na požiadavku medzivládnych iniciatív o otázke podnikovej zodpovednosti a závery Rady z 3. decembra 2002 o ďalších krokoch po samite,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN „Smerom ku globálnemu partnerstvu - zlepšená spolupráca medzi OSN a príslušnými partnermi, najmä súkromným sektorom“ z 10. augusta 2005,

—

so zreteľom na vymenovanie osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre obchod a ľudské práva, na jeho predbežnú správu z 22. februára 2006 o problematike ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných obchodných podnikov a regionálne konzultácie uskutočnené v Johannesburgu 27. a 28. marca 2006 v Bangkoku 26. a 27. júna 2006,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky v rozvojových krajinách: smerom k Európskemu kódexu správania (1), v ktorom sa odporúča vytvorenie európskeho modelu kódexu správania podporovaného európskou platformou pre monitoring,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2), ktoré nahradilo Bruselský dohovor z roku 1968 s výnimkou ustanovení o vzťahoch medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (3),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o nadväznosti na Zelenú knihu o podpore európskeho rámca pre podnikovú sociálnu zodpovednosť (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2002 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 o oznámení Komisie týkajúcom sa sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2001/453/ES z 30. mája 2001 o uznávaní, meraní a uverejňovaní informácií o životnom prostredí v účtovnej závierke a vo výročných správach obchodných spoločností (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2002 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom „Podporovanie hlavných pracovných noriem a zlepšenie sociálneho riadenia v kontexte globalizácie“ (8),

—

so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vládnutí a rozvoji (KOM(2003)0615),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (11),

—

so zreteľom na záverečnú správu európskeho viacstranného fóra o PSZ z 29. júna 2004 a najmä na sedem odporúčaní, ktoré podporujú vytvorenie právneho rámca pre PSZ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o Sociálnej dimenzii globalizácie - prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (12),

—

so zreteľom na Európsku radu z 22. a 23. marca 2005, ktorá opätovne spustila Lisabonskú stratégiu so zameraním na partnerstvo medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou pod názvom „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti“,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí a o detskej práci v rozvojových krajinách (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja - platforma činnosti (KOM(2005)0658) a na obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ prijatú Európskou radou 15. a 16. júna 2006,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci Rady, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o Európskej rozvojovej politike: „Európsky konsenzus“ (14),

—

so zreteľom na nový všeobecný systém preferencií (VSP+) platný od 1. januára 2006, prvýkrát vykonaný nariadením Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (15), ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a obsahuje tiež nové stimuly pre zraniteľné krajiny čeliace špecifickým obchodom, finančným alebo rozvojovým potrebám,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Podpora dôstojnej práce pre všetkých - Prínos EÚ k implementácii programu dôstojnej práce vo svete“ (KOM(2006)0249),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o Európskej iniciatíve za transparentnosť (KOM(2006)0194),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírení riadenia podnikov v Európskej únii - plán ďalšieho postupu“ (KOM(2003)0284) (akčný plán o riadení podnikov),

—

so zreteľom na vypočutie uskutočnené 5. októbra 2006 Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci pod názvom „Podniková sociálna zodpovednosť - existuje európsky prístup?“,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0471/2006),

A.

keďže podniky by nemali byť považované za náhradu za verejné orgány, keď tieto orgány zlyhajú pri výkone kontroly dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem,

1.

je presvedčený, že rastúca sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov spojená so zásadou podnikovej zodpovednosti predstavuje nevyhnutný prvok európskeho sociálneho modelu, európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a plnenia sociálnych úloh ekonomickej globalizácie;

2.

víta oznámenie Komisie o PSZ ktoré je novým podnetom pre diskusiu EÚ o podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ), ale upozorňuje na obavy niektorých kľúčových zúčastnených strán z nedostatočnej transparentnosti a rovnováhy pri konzultáciách, ktoré sa uskutočnili pred jeho uverejnením;

3.

uvedomuje si, že medzi rôznymi skupinami zúčastnených strán naďalej prebieha diskusia o vhodnom vymedzení podnikovej sociálnej zodpovednosti a že koncepcia „nad rámec dodržiavania“ môže niektorým podnikom umožniť tvrdiť, že sú sociálne zodpovedné, a zároveň nedodržiavať miestne alebo medzinárodné zákony; je presvedčený, že pomoc EÚ vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnej a environmentálnej regulácie, poskytovaná v súlade s medzinárodnými dohovormi, spolu s účinnými systémami kontrol, sú potrebným doplnkom rozšírenia PSZ európskych firiem do celého sveta;

4.

súhlasí s vymedzením Komisie, že PSZ je dobrovoľné včlenenie environmentálnych a sociálnych otázok do podnikateľskej činnosti nad rámec právnych požiadaviek a zmluvných povinností; domnieva sa, že politiky PSZ by sa mali presadzovať pre ich vlastný prínos, nie ako náhrada za vhodné právne predpisy v príslušných oblastiach ani ako skrytý pokus o zavedenie takýchto právnych predpisov;

5.

konštatuje, že rôznorodosť dobrovoľných iniciatív v oblasti PSZ by sa mohla vnímať ako prekážka pre prijatie politík PSZ a zároveň by mohla odradiť podniky od vykonávania dôveryhodnejších krokov PSZ, alebo ambicióznejšej politiky PSZ, aj keď by sa dalo polemizovať, či takáto rôznorodosť ponúka podnikom viac inšpirácie; vyzýva Komisiu, aby podporila šírenie osvedčených postupov, ktoré sú výsledkom dobrovoľných iniciatív v oblasti PSZ; je presvedčený, že Komisia by mala zvážiť aj vytvorenie zoznamu kritérií, ktoré podniky musia dodržiavať, ak sa chcú označiť za zodpovedné;

6.

je presvedčený, že dôveryhodnosť dobrovoľných iniciatív PSZ závisí od odhodlania začleniť existujúce medzinárodne schválené normy a zásady a od prístupu mnohých zúčastnených strán, ako to odporučilo mnohostranné fórum EÚ (Multistakeholder Forum), ako aj od uplatnenia nezávislého monitorovania a overovania;

7.

je presvedčený, že diskusia o PSZ v EÚ dosiahla bod, v ktorom by sa ťažisko malo presunúť z „procesov“ na „výsledky“, čo by viedlo k merateľnému a transparentnému príspevku podnikov k boju proti sociálnemu vylúčeniu a zhoršovaniu životného prostredia v Európe a vo svete;

8.

uznáva, že veľa podnikov už vynakladá veľké a rastúce úsilie na plnenie sociálnej zodpovednosti;

9.

konštatuje, že trhy a podniky v Európe sú na rôznych stupňoch vývoja; preto sa domnieva, že uniformná metóda, ktorej zámerom je zaviesť jednotný model správania podnikov, nie je vhodná a nebude viesť k tomu, aby podniky zmysluplne prijali PSZ; ďalej sa domnieva, že dôraz by sa mal klásť na rozvoj občianskej spoločnosti a najmä na informovanosť spotrebiteľov o zodpovednej výrobe, čo prispeje k vytvoreniu takej podnikovej zodpovednosti, ktorá je dlhodobá a dôležitá z hľadiska konkrétneho národného alebo regionálneho kontextu;

10.

poukazuje na to, že PSZ by mala riešiť nové oblasti, ako napríklad celoživotné vzdelávanie, organizáciu práce, rovnosť príležitostí, sociálne začlenenie, udržateľný rozvoj alebo etiku, aby pôsobila ako ďalší nástroj riadenia priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie;

11.

berie na vedomie rozhodnutie Komisie vytvoriť v spolupráci s viacerými obchodnými sieťami Európsku alianciu podnikovej sociálnej zodpovednosti; odporúča, aby samotná Komisia zabezpečila jednotné koordinačné miesto, aby sa zachovala informovanosť o členstve v aliancii a o jej činnostiach a aby sa zároveň dohodli jasné ciele, časové plány a strategická vízia jej práce; podporuje veľké aj malé európske podniky aj podniky z tretích krajín, ktoré vyvíjajú činnosť v Európe, aby si osvojili túto iniciatívu a aby alianciu posilnili svojou účasťou ďalšie zúčastnené strany;

12.

je presvedčený, že sociálny dialóg je účinným prostriedkom na presadzovanie iniciatív PSZ a že aj európske podnikové rady zohrávajú konštruktívnu úlohu pri vytváraní osvedčených postupov v oblasti PSZ;

13.

navrhuje, aby medzi základné meradlá hodnotenia úspechu aliancie patril podstatný nárast používania postupov PSZ medzi podnikmi EÚ, rozvoj nových typov osvedčených postupov skutočnými vodcami spomedzi podnikov a odborárskych organizácií v rôznych oblastiach PSZ, identifikácia a podpora konkrétnej činnosti a regulácie EÚ na podporu PSZ, ako aj hodnotenie vplyvu takýchto iniciatív na životné prostredie a na ľudské a sociálne práva; navrhuje tiež, aby sa stanovila dvojročná lehota na dokončenie činnosti „laboratórií“ vytvorených pod jej záštitou, ako navrhuje CSR Europe;

14.

konštatuje, že opätovné zvolanie mnohostranného fóra EÚ bolo neskorým doplnením oznámenia Komisie o PSZ a že je potrebné prijať opatrenia na vybudovanie dôvery rôznych zúčastnených strán v to, že sa uskutoční skutočný dialóg, ktorý bude mať reálny vplyv na politiky a programy EÚ zamerané na podnecovanie a uplatňovanie PSZ v podnikoch EÚ; je presvedčený, že je potrebné poučiť sa z predchádzajúcich dvoch rokov činnosti mnohostranného fóra, ktoré bolo pozitívne v zmysle pravidla „ani sláva, ani hanba“ a najmä využívalo nezávislých spravodajcov; upozorňuje však na to, že v oblasti dosahovania konsenzu sú potrebné zlepšenia; nalieha aj na to, aby sa zástupcovia Komisie aktívnejšie zapájali do diskusie;

15.

vyzýva Komisiu, aby pozvala zástupcov národných, regionálnych a miestnych vlád, ktoré využívajú obstarávanie a iné nástroje verejnej politiky na dosiahnutie pokroku v PSZ, aby vytvorili svoje vlastné „laboratórium“ v rámci aliancie a aby svoje závery integrovali do jej budúcej práce;

16.

podporuje úsilie Komisie rozšíriť členstvo v mnohostrannom fóre o investorov, odvetvie vzdelávania a verejné orgány, ale zároveň trvá na tom, že sa musí zachovať možnosť viesť udržateľný dialóg, aby bolo možné dosiahnuť stanovené ciele;

17.

vyzýva Komisiu, aby v rámci sledovania pokroku v PSZ povzbudzovala väčšiu účasť žien na mnohostrannom fóre, ako aj výmenu informácií o osvedčených postupoch v oblasti rodovej rovnosti;

18.

podporuje výzvu na povinné zverejnenie podnikových a iných lobistov a vyvážený prístup k samotnej tvorbe politiky EÚ medzi podnikovými zoskupeniami a inými skupinami zúčastnených strán;

19.

víta cieľ oznámenia Komisie o PSZ prepojiť PSZ s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi zámermi lisabonskej stratégie, pretože sa domnieva, že seriózny prístup podnikov k PSZ môže prispieť k zvýšeniu počtu pracovných miest, zlepšeniu pracovných podmienok a zabezpečeniu dodržiavania práv pracovníkov, ako aj k podpore výskumu a vývoja technologických inovácií; podporuje zásadu „zodpovednej konkurencieschopnosti“ ako integrálnu súčasť programu Komisie pre inováciu a konkurencieschopnosť; vyzýva európske podniky, aby vo svojich správach uvádzali, ako prispievajú k plneniu lisabonských cieľov;

20.

uznáva, že účinné pravidlá hospodárskej súťaže v Európe aj mimo nej sú základným prvkom zabezpečenia zodpovedných obchodných postupov, a to najmä tým, že umožňujú spravodlivé zaobchádzanie a prístup pre miestne MSP;

21.

opakuje, že uplatňovanie zodpovedných a nediskriminačných postupov pri prijímaní do zamestnania, podporujúcich zamestnanosť žien a znevýhodnených osôb, v rámci PSZ prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

22.

konštatuje, že existuje rozpor medzi konkurencieschopnými stratégiami podnikov na zabezpečovanie dodávok, zameranými na jednej strane na dosiahnutie trvalého zlepšovania pružnosti a nákladov, a dobrovoľnými záväzkami v oblasti PSZ, ktorých cieľom je zabrániť vykorisťujúcim postupom a podporovať dlhodobé vzťahy s dodávateľmi na strane druhej; víta ďalší dialóg o tejto otázke;

23.

v tejto súvislosti navrhuje, aby sa hodnotenie a monitorovanie európskych podnikov uznaných ako zodpovedné rozšírilo o činnosť týchto podnikov a ich subdodávateľov mimo EÚ, aby bolo isté, že PSZ prináša prospech aj tretím krajinám, najmä rozvojovým krajinám, v súlade s dohovormi MOP, ktoré sa týkajú najmä slobody vytvárať odborové organizácie, zákazu detskej práce a nútenej práce, a konkrétnejšie žien, migrantov, pôvodného obyvateľstva a menšinových skupín;

24.

uznáva, že PSZ je dôležitou hnacou silou obchodu a žiada začlenenie sociálnych politík, ako je dodržiavanie práv pracovníkov, spravodlivej mzdovej politiky, zabraňovania diskriminácii, celoživotného vzdelávania a otázok životného prostredia zameraných predovšetkým na dynamickú podporu trvalo udržateľného rozvoja, a to s cieľom podporiť nové výrobky a procesy prostredníctvom inovačných a obchodných politík EÚ, ako aj vytvoriť sektorové, subregionálne a mestské stratégie konkurencieschopnosti;

25.

zdôrazňuje, že podniky, ktoré vykazujú sociálnu zodpovednosť, významne prispievajú k odstráneniunerovností týkajúcich sa najmä žien a znevýhodnených osôb vrátane zdravotne postihnutých osôb na pracovnom trhu, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, profesionálny rast a spravodlivú mzdovú politiku; zdôrazňuje, že podniky by mali svoju politiku zamestnanosti riadiť podľa smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (17);

26.

víta trend posledných rokov, kedy väčšie podniky dobrovoľne uverejňovali sociálne a environmentálne správy; konštatuje, že počet týchto správ od roku 1993 rástol, ale teraz sa relatívne ustálil a len menšina z nich používa medzinárodne schválené normy a zásady, pokrýva celý dodávateľský reťazec podniku alebo obsahuje nezávislé monitorovanie a previerky;

27.

pripomína Komisii výzvu Európskeho parlamentu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie Štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Štvrtá smernica o obchodnom práve) (18) tak, aby tam boli popri požiadavkách na podávanie finančných správ zahrnuté aj sociálne a environmentálne správy; považuje za dôležité šíriť povedomie o ustanoveniach týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych správ v rámci odporúčania Komisie 2001/453/ES o zverejňovaní environmentálnych informácií, smernice 2003/51/ES o modernizácii účtovných závierok a smernice 2003/71/ES o prospekte (19), podporuje účinnú transpozíciu odporúčania a smerníc vo všetkých členských štátoch a žiada, aby sa vypracovali štúdie o účinnosti ich vykonávania s cieľom vytvoriť povedomie o nich;

28.

uznáva, že v súčasnosti existujú obmedzenia „priemyslu“ PSZ v súvislosti s meradlami podnikového správania, sociálnym auditom a certifikáciou, a to najmä vzhľadom na náklady, porovnateľnosť a nezávislosť, a je presvedčený, že bude potrebné vytvoriť profesionálny rámec zahŕňajúci špecifické odborné vzdelanie v tejto oblasti;

29.

odporúča Komisii, aby rozšírila zodpovednosť riaditeľov podnikov s viac ako 1 000 zamestnancami o osobnú povinnosť minimalizovať akýkoľvek škodlivý sociálny a environmentálny vplyv činnosti podniku;

30.

opakovane vyjadruje podporu systému EÚ pre environmentálne riadenie a audit, najmä jeho požiadavke externej previerky a povinnosti členských štátov podporovať tento systém, a je presvedčený, že existuje priestor na vytvorenie podobných systémov v oblasti ochrany pracovných, sociálnych a ľudských práv;

31.

podporuje kódex správnych postupov Medzinárodnej aliancie pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie ako ukážkový príklad podpory spolupráce medzi existujúcimi iniciatívami v oblasti označovania a uprednostňuje ho pred vytváraním nových sociálnych označení na vnútroštátnej alebo európskej úrovni;

32.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus, ktorý obetiam vrátane občanov tretích krajín umožní žiadať na vnútroštátnych súdoch členských štátov odškodnenie od európskych podnikov;

33.

konštatuje, že oznámenie Komisie o PSZ sa nezaoberá otázkou sociálne zodpovedného investovania; podporuje plnú účasť investorov ako zainteresovaných strán v diskusii o PSZ na úrovni EÚ, a to aj v rámci mnohostranného fóra; podporuje tiež požiadavku priemyslu, aby sa namiesto záväzných povinností vyplývajúcich zo zavedenia „zásad pre deklarovanie záujmu“ pre investičné fondy v celej EÚ zaviedla radšej transparentnosť;

34.

poukazuje na to, že spotrebitelia zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní podnetov pre zodpovednú výrobu a zodpovedné obchodné postupy; je však presvedčený, že v súčasnosti spotrebitelia túto možnosť nemajú, pretože rozdielne vnútroštátne normy pre výrobky a systémy označovania výrobkov vytvárajú nejasnosti a znižujú význam existujúceho sociálneho označovania výrobkov; zároveň upozorňuje na to, že prispôsobovanie sa rozličným vnútroštátnym požiadavkám a normám spôsobuje podnikom značné náklady; poukazuje aj na to, že vytváranie monitorovacích mechanizmov na kontrolu sociálneho označovania výrobkov je drahé, a to najmä pre menšie krajiny;

35.

podporuje úsilie Eurostatu vytvoriť ukazovatele na meranie výkonu v oblasti PSZ v kontexte stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ako aj zámer Komisie vytvoriť nové ukazovatele, aby bolo možné merať informovanosť o výrobkoch s eko-označením EÚ, ich spotrebu a podiel podnikov zaregistrovaných v systéme Spoločenstva pre environmentálne riadenie a audit (EMAS) na výrobe;

36.

pripomína, že sa už uvažovalo o menovaní ombudsmana EÚ pre PSZ, ktorý by na žiadosť podnikov alebo inej skupiny zainteresovaných strán viedol nezávislé vyšetrovanie otázok súvisiacich s PSZ; vyzýva na ďalšie zváženie tohto a podobných návrhov v budúcnosti;

37.

je presvedčený, že politiky PSZ možno posilniť lepšou informovanosťou o existujúcich právnych nástrojoch a ich využívaním; vyzýva Komisiu, aby organizovala a podporovala kampane na zvýšenie povedomia a monitorovala uplatňovanie priamej zahraničnej zodpovednosti podľa Bruselského dohovoru a uplatňovanie smernice 84/450/EHS (20) o klamlivej reklame a smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách na dodržiavanie dobrovoľných kódexov správania podnikov v oblasti PSZ;

38.

opakovane pripomína, že je potrebné používať jednoduchý a ľahko zrozumiteľný jazyk s cieľom podporiť podniky pri presadzovaní PSZ;

39.

opakuje, že Komisia a národné, regionálne a miestne vlády v členských štátoch by mali vynaložiť zásadné úsilie a využiť príležitosti, ktoré priniesla revízia smerníc o verejnom obstarávaní v roku 2004, a podporiť PSZ tým, že budú podporovať sociálne a environmentálne kritériá pre potenciálnych dodávateľov, uznávajúc pritom potrebu vyhnúť sa ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu malých podnikov, ktoré by ich mohlo odradiť od účasti vo verejnej súťaži a ak to bude potrebné, vylúčiť určité spoločnosti (vrátane prípadov korupcie); vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj aby uplatňovali prísne sociálne a environmentálne kritériá na všetky granty a pôžičky, ktoré poskytnú podnikom súkromného sektora, pričom musí existovať jasný mechanizmus na podávanie sťažností; vychádzajúc z príkladu prepojenia verejného obstarávania a zhody so základnými dohovormi MOP a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky v Holandsku a s normou SA8000 vo viacerých talianskych provinciách; pripomína, že členské štáty by mali prijať kroky, ktoré zabezpečia súlad vývozných úverových záruk s najprísnejšími environmentálnymi a sociálnymi kritériami a zabránia ich použitiu v projektoch, ktoré sú v rozpore so stanovenými cieľmi politiky EÚ napríklad v oblasti energetiky a zbraní;

40.

víta, že Komisia sa v oznámení vykonávajúcom partnerstvo pre rast a zamestnanosť opakovane zaviazala podporovať a presadzovať PSZ vo všetkých oblastiach činnosti a žiada, aby sa vyvinulo zásadné úsilie o plnenie týchto záväzkov formou konkrétnych činností vo všetkých oblastiach;

41.

je presvedčený, že diskusia o PSZ sa nesmie oddeliť od otázok podnikovej zodpovednosti a že otázky sociálneho a environmentálneho vplyvu obchodu, vzťahov medzi zúčastnenými stranami, ochrany práv menšinových zainteresovaných strán a povinností riaditeľov spoločnosti v tejto súvislosti by mali byť plne začlenené do akčného plánu Komisie pre správu a riadenie spoločností; poukazuje na to, že tieto otázky by mali byť súčasťou diskusie o PSZ; žiada Komisiu, aby zohľadnila tieto konkrétne pripomienky a aby predložila jasné návrhy na ich riešenie;

42.

víta priamu finančnú podporu Komisie iniciatívam PSZ, najmä na podporu inovácie, umožnenie zapojenia zúčastnených strán a pomoc skupinám potenciálnych obetí v súvislosti s údajnými nesprávnymi postupmi vrátane neúmyselného zabitia na pracovisku; povzbudzuje Komisiu, aby vyvinula najmä mechanizmy, ktoré zabezpečia právo komunít postihnutých európskymi podnikmi na prístup k spravodlivému súdnemu procesu; zdôrazňuje význam rozpočtového riadku B3-4000 (položka 04 03 03 01) rozpočtu EÚ určenej na pilotné projekty, ako sú projekty týkajúce sa zapojenia zamestnancov, hypotekárnych fondov na podporu PSZ v rámci programu Komisie pre konkurencieschopnosť a inovácie, a 3% výskumu sociálnych a humanitných vied, ktoré sa majú v rámci 7. rámcového programu pre výskum venovať obchodu v spoločnosti; žiada Komisiu, aby prostredníctvom programov vonkajšej pomoci vynaložila väčšie úsilie na podporu PSZ v súvislosti s podnikmi EÚ, ktoré vykonávajú činnosť v tretích krajinách;

43.

víta záväzok zaradiť vzdelávanie medzi osem hlavných prioritných oblastí, vyzýva na hlbšiu integráciu PSZ do programu Socrates, poskytnutie širšieho spektra materiálov o PSZ v budúcom európskom centre učebných materiálov (European teaching resource centre) a na vytvorenie európskeho internetového zoznamu obchodných škôl a univerzít, ktoré poskytujú vzdelanie v oblasti PSZ a trvalo udržateľného rozvoja;

44.

podporuje iniciatívy na úrovni EÚ a členských štátov zamerané na zlepšenie výučby zodpovedného manažmentu a výroby v európskych obchodných školách;

45.

poukazuje na to, že sociálna a environmentálna zodpovednosť prináleží vládnym a mimovládnym organizáciám rovnako ako odvetviu obchodu a vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok uverejňovať výročnú správu o sociálnom a environmentálnom vplyve svojich vlastných priamych aktivít a aby vytvárala politiky, ktoré podporia zamestnancov inštitúcií EÚ pri dobrovoľnej účasti na práci pre komunity;

46.

domnieva sa, že podniky by v rámci PSZ mohli sponzorovať kultúrne a vzdelávacie činnosti, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu pre európsku politiku v oblasti kultúry a celoživotného vzdelávania;

47.

vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila PSZ do svojich obchodných politík a aby pritom rešpektovala pravidlá WTO a nevytvárala neoprávnené prekážky obchodu, a to tým, že sa bude usilovať do záväzných článkov bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd začleniť ustanovenia v súlade s medzinárodne schválenými normami PSZ, ako sú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, deklarácia tripartity MOP a zásady z Ria, a vyhradí si regulačné právomoci v otázkach ľudských práv a sociálnej a environmentálnej zodpovednosti; víta podporu, ktorú tieto ciele získali v oznámení o dôstojnej práci; opakovane žiada delegácie Komisie v tretích krajinách, konajúce v rámci svojich právomocí, aby podporovali usmernenia OECD a slúžili v súvislosti s nimi ako kontaktné miesta; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili fungovanie národných kontaktných miest, najmä pri riešení konkrétnych prípadov týkajúcich sa údajného porušenia práv prostredníctvom operácií a dodávateľských reťazcov európskych podnikov na celom svete;

48.

konštatuje, že medzinárodné hnutie pre spravodlivý obchod už 60 rokov prispieva k zavádzaniu zodpovedných obchodných postupov a dokazuje, že takéto postupy sú uskutočniteľné a trvalo udržateľné v celom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skúsenosti hnutia pre spravodlivý obchod a aby sa systematicky zaoberala možnosťami uplatnenia týchto skúseností v kontexte PSZ;

49.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ a výrobnými zariadeniami v tretích krajinách, najmä tie, ktoré sa podieľajú na novom VSP+, budú dodržiavať základné normy MOP, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody, čo umožní vytvoriť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

50.

víta záväzok Európskeho konsenzu o rozvoji podporovať PSZ ako prioritnú oblasť; žiada prijatie praktických krokov, ktoré Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre rozvoj umožnia zohrávať aktívnu úlohu v diskusii, preskúmať pracovné podmienky a podmienky využívania prírodných zdrojov v rozvojovom svete, pracovať s domácimi podnikmi aj so zámorskými pobočkami európskych spoločností, subdodávateľskými podnikmi a ich zúčastnenými stranami, aby odstraňovali zneužívanie a zlé postupy v dodávateľskom reťazci, bojovali proti chudobe a dosiahli spravodlivý rast;

51.

navrhuje, aby sa Komisia zamerala na účasť malých a stredných podnikov v oblasti PSZ prostredníctvom spolupráce so sprostredkovateľskými orgánmi tým, že ponúkne konkrétnu podporu pre zapojenie družstiev a sociálno-ekonomických podnikov prostredníctvom svojich združení odborníkov, aby využívala sieť európskych informačných centier na priamu podporu iniciatív PSZ a uvažovala o vymenovaní splnomocnenca pre PSZ podobného splnomocnencovi pre malé a stredné podniky v rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre podnikanie a priemysel;

52.

odporúča, aby Komisia uskutočnila hĺbkovú celoeurópsku štúdiu o rôznych spôsoboch, ktorými sa malé a stredné podniky môžu zúčastňovať na PSZ, a o podnetoch, ktoré ich môžu priviesť k prijatiu zásad PSZ na dobrovoľnom individuálnom základe, a aby sa poučila zo skúseností a osvedčených postupov v tejto oblasti;

53.

víta záväzok oznámenia Komisie o PSZ zlepšiť úlohu zamestnancov a ich odborových zväzov v PSZ a opakuje svoju výzvu Komisii a sociálnym partnerom, aby stavali na úspešnom rokovaní o súčasných 50 medzinárodných rámcových dohodách a 30 európskych rámcových dohodách hlavne v súvislosti s ústrednými pracovnými normami pre jednotlivé podniky alebo sektory, ako jednotnom prístupe k rozvíjaniu podnikovej zodpovednosti v Európe a vo svete; odkazuje na európske podnikové rady, ktoré sú zvlášť vhodné na podporu PSZ a najmä na presadzovanie základných práv pracovníkov v nadnárodných spoločnostiach;

54.

zdôrazňuje význam úlohy sociálnych partnerov v rámci podpory ženskej zamestnanosti a boja proti diskriminácii; povzbudzuje ich, aby sa v rámci PSZ chopili iniciatívy v prospech väčšej účasti žien v podnikových orgánoch, pracovných výboroch a v inštanciách sociálneho dialógu;

55.

odporúča, aby sa budúci výskum PSZ nezameriaval len na „obchodnú stránku“ PSZ, ale aby sa sústredil na prepojenie medzi konkurencieschopnosťou a trvalo udržateľným rozvojom na makroúrovni (EÚ a členské štáty), strednej úrovni (priemyselné odvetvia a dodávateľské reťazce) a na mikroúrovni (MSP), rovnako ako na vplyv súčasných iniciatív PSZ a možné porušenia zásad PSZ; podporuje vedúcu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva Európska akadémia pre obchod v spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby zverejnila smerodajný ročný výkaz PSZ vypracovaný v spolupráci s nezávislými odborníkmi a výskumnými pracovníkmi zozbieraním existujúcich informácií, popísaním nových trendov a poskytnutím odporúčania pre budúce činnosti;

56.

domnieva sa, že potenciálny vplyv politík PSZ je naďalej najväčší v súvislosti s globálnymi dodávateľskými reťazcami, lebo im umožňuje zodpovedné podnikové investície na pomoc v boji proti chudobe v rozvojových krajinách, podporuje zásady spravodlivého obchodu a dobrého riadenia, rovnako ako zníženie výskytu prípadov porušenia medzinárodných noriem vrátane pracovných noriem podnikmi v krajinách, kde sú regulačné režimy slabé alebo neexistujú;

57.

vyzýva Komisiu, aby začala konkrétny výskum zameraný na tento vplyv politík PSZ a aby predložila návrhy na zvýšenie možných investícií firiem a ich zodpovednosti;

58.

uvedomuje si, že viaceré medzinárodné iniciatívy PSZ sú silnejšie zakorenené a nadobudli novú zrelosť vrátane nedávneho uverejnenia usmernení G3 Global Reporting Initiative pre udržateľnosť a podávanie správ, zrušenia 200 spoločností Global Compact OSN a menovania osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre obchod a ľudské práva;

59.

vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia v rámci svojho oznámenia vykonávajúceho partnerstvo pre rast a zamestnanosť neudelila presadzovaniu globálnych iniciatív väčšiu prioritu a vyzýva Komisiu na spoluprácu s členskými štátmi a zúčastnenými stranami nielen na vypracovaní strategickej predstavy a na prínos do rozvoja iniciatív PSZ na globálnej úrovni, ale aj na hlavnom úsilí významne zvýšiť účasť podnikov EÚ na takýchto iniciatívach;

60.

vyzýva členské štáty a Komisiu na podporu a propagáciu dodržiavania základných noriem MOP ako súčasti PSZ podnikov v oblastiach, kde vykonávajú svoju činnosť;

61.

domnieva sa, že medzinárodný rozmer PSZ môže byť podnetom na vypracovanie usmernení na podporu rozvoja takýchto politík na celom svete;

62.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ostatnými príslušnými partnermi v roku 2007 zorganizovala významnú medzinárodnú iniciatívu na pripomenutie si piateho výročia záväzku dohodnutého na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji ujať sa medzivládnych iniciatív v oblasti podnikovej zodpovednosti;

63.

vyzýva Komisiu, aby stavala na úspechu transatlantického obchodného dialógu o PSZ, ktorý sa uskutočnil v roku 1990 zorganizovaním podobného ukážkového prípadu medzi EÚ a Japonskom;

64.

povzbudzuje ďalší vývoj medzinárodných iniciatív zameraných na úplnú transparentnosť príjmov európskych spoločností z ich činnosti v tretích krajinách, podporu dodržiavania ľudských práv pri ich činnostiach v oblastiach konfliktov a odmietnutie lobovania vrátane „dohôd s hostiteľskou krajinou“, ktoré vypracovávajú spoločnosti, aby oslabili regulačné požiadavky v takýchto krajinách alebo aby sa im vyhli;

65.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k podpore a posilneniu usmernení OECD pre nadnárodné podniky, a to najmä uskutočnením kontroly účinnosti európskych národných kontaktných miest a ich úlohy efektívne sprostredkovať riešenie konfliktov medzi zúčastnenými stranami; vyzýva na vytvorenie modelu európskych národných kontaktných miest vrátane osvedčených postupov v oblasti inštitucionálneho zloženia, viditeľnosti, prístupnosti pre všetky zainteresované strany a vybavovania sťažností; žiada, aby sa pri uplatňovaní usmernení OECD použil široký výklad definície investícií, čím sa zabezpečí, že postup vykonávania pokryje otázky súvisiace s dodávateľskými reťazcami;

66.

vyzýva na podporu rozvoja Global Reporting Initiative tým, že sa vedúce spoločnosti EÚ vyzvú, aby sa zúčastňovali na novom odvetvovom prístupe zahŕňajúcom oblasti ako stavebníctvo, chemický priemysel a poľnohospodárstvo; na podporu výskumu o účasti MSP, na umožnenie aktívnej pomoci najmä v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách a na vytvorenie indexov udržateľnosti v spojení s burzami na vznikajúcich trhoch;

67.

vyzýva Komisiu, aby do budúcich dohôd o spolupráci s rozvojovými krajinami začlenila kapitoly o výskume, monitorovaní a pomoci pri odstraňovaní sociálnych, ľudských a environmentálnych problémov v pobočkách a dodávateľských reťazcoch firiem so sídlom v EÚ v tretích krajinách;

68.

v zásade víta diskusie, ktoré sa uskutočňujú v Medzinárodnej organizácii pre normalizáciu, o vytvorení noriem sociálnej zodpovednosti, a vyzýva európskych zástupcov, aby zabezpečili, že výsledok takýchto diskusií bude v súlade s medzinárodnými normami a dohodami a umožní rozvoj paralelných metód externého hodnotenia a certifikácie;

69.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a všetkým inštitúciám a organizáciám, ktoré sú v ňom uvedené.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010“ (KOM(2006)0092),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001 - 2005) (1) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 15. novembra 2000 o tejto otázke (2),

—

so zreteľom na právne nástroje OSN v oblasti ľudských práv a hlavne práv žien, zvlášť na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ako aj na ostatné nástroje OSN v oblasti násilia páchaného na ženách, akými sú Viedenská deklarácia a akčný plán, prijaté Svetovou konferenciou o ľudských právach v dňoch 14. až 25. júna 1993 vo Viedni, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o odstránení násilia páchaného na ženách (3), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. februára 2004 o odstránení domáceho násilia páchaného na ženách (4), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2004 o opatreniach na odstránenie zločinov páchaných na ženách v mene cti (5) a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. februára 1998 o opatreniach na prevenciu proti zločinom a súdnych opatreniach na odstránenie násilia páchaného na ženách (6),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a tiež so zeteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (7) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (8),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 6. júla 2006 s názvom „Podrobná štúdia všetkých foriem násilia páchaného na ženách“ (9),

—

so zreteľom na konečnú správu prijatú v marci 2005 na 49. schôdzi Komisie OSN o postavení žien,

—

so zreteľom na Protokol k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúci sa práv žien v Afrike, známy tiež ako tzv. Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005 a ktorý okrem iného zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti (10), ktorá vyzýva k väčšej účasti žien na predchádzaní ozbrojeným konfliktom a na nastolení mieru,

—

so zreteľom na správu poradného výboru Komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov z mája 2003 o začlenení rodovej dimenzie do rozpočtov,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania mimoriadnej Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Štokholme 23. a 24. marca 2001, Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002 a Európskej rady v Bruseli 20. a 21. marca 2003 a 25. a 26. marca 2004,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o budúcnosti lisabonskej stratégie s ohľadom na rodovú rovnosť (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení profesionálneho, rodinného a súkromného života (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2004 o rozdelení pracovného času (zmena a doplnenie smernice 93/104/ES) (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii (17),

—

so zreteľom na vyhlásenie ministrov prijaté na Konferencii ministrov pre rodovú rovnosť 4. februára 2005 v Luxemburgu,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou v Bruseli 23. a 24. marca 2006,

—

so zreteľom na akčný plán Commonwealthu pre rodovú rovnosť na roky 2005 - 2015,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0033/2007),

A.

keďže Viedenská deklarácia, prijatá na svetovej konferencii OSN o ľudských právach 25. júna 1993, hovorí, že „ľudské práva žien a dievčat sú neodcudziteľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou univerzálnych ľudských práv“, a keďže rovnosť žien a mužov je základným právom a základnou zásadou EÚ, uznávanou i v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a v Charte základných práv Európskej únie; keďže napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti, stále existuje veľa nerovností medzi ženami a mužmi,

B.

keďže násilie páchané na ženách je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv, ktoré nemá zemepisné, ekonomické ani sociálne hranice, a keďže napriek úsiliu na národnej úrovni, na úrovni Spoločenstva i na medzinárodnej úrovni je počet žien, ktoré sú obeťami násilia, alarmujúci (18),

C.

keďže výraz „násilie páchané na ženách“ by mal byť chápaný ako akýkoľvek násilný čin z dôvodu rodu, ktorý vyústi alebo pravdepodobne vyústi do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien, vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody vo verejnom alebo súkromnom živote,

D.

keďže riziko chudoby zasahuje ženy v značnom rozsahu vrátane tých, ktoré pracujú (19), a to predovšetkým staršie ženy, ženy, ktoré sú hlavou rodiny s jedným rodičom, neplnoleté matky a ženy pracujúce v rodinných podnikoch, pretože stále pretrváva rodová diskriminácia a nerovnosti vo vzdelávaní, osobných službách, prístupe k zamestnaniu, rodinnej zodpovednosti, nároku na dôchodok, ako aj v rámci právnej ochrany v prípade rozluky alebo rozvodu, najmä čo sa týka ekonomicky závislých žien,

E.

keďže súbor kultúrnych a sociálnych zásad a hodnôt, na ktorých sú založené EÚ a členské štáty, ako napríklad dodržiavanie ľudských práv, dôstojnosť človeka, rovnosť, dialóg, súdržnosť a participácia, predstavuje dedičstvo všetkých občanov a obyvateľov EÚ, ktorých začlenenie je pre EÚ prioritou, a faktorom, ktorý prispieva k emancipácii a integrácii, najmä pre ženy a dievčatá, ktoré sú z dôvodu jazykových, kultúrnych alebo náboženských bariér izolované,

F.

keďže by sa malo viac zohľadniť zahrnutie rodového rozmeru do rozpočtov s cieľom účinného riadenia politík rovnosti príležitostí; a keďže vedomosti a skúsenosti v danej oblasti na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni by umožnili, aby bol tento rozmer už teraz uplatňovaný v rozpočte a programoch Spoločenstva počas ich prípravy, plnenia i hodnotenia (20),

G.

keďže článok 3 ods. 2 a články 13 a 152 zmluvy opisujú úlohu Spoločenstva pri napĺňaní rodovej rovnosti v politikách na ochranu ľudského zdravia,

H.

keďže na splnenie lisabonských cieľov, týkajúcich sa zamestnanosti žien, sú potrebné ďalšie akcie v rámci otvorenej metódy koordinácie, založené na existujúcej dobrej praxi na národnej alebo regionálnej úrovni, pričom by sa malo umožniť nezávislé repojenie politík odborného vzdelávania a prístupu k zamestnaniu, politík súladu medzi pracovným a rodinným životom, služieb a podpory účasti žien na rozhodovacích procesoch; keďže v tomto smere by sa malo vynaložiť osobitné úsilie na zabezpečenie sociálnej a hospodárskej súdržnosti, na preklenutie digitálnej priepasti medzi mužmi a ženami a na podporu úlohy žien vo vede,

I.

keďže napriek právnym predpisom Spoločenstva a ustanoveniam členských štátov o rovnosti príjmov pretrváva výrazný rozdiel v príjmoch medzi oboma pohlaviami, pričom ženy v EÚ zarábajú priemerne o 15 % menej ako muži a keďže sa tento rozdiel zmenšuje oveľa pomalšie, ako je rozdiel v miere zamestnanosti medzi oboma pohlaviami,

J.

keďže ženy majú často nárok na nižší dôchodok ako muži, buď pre nižšiu mzdu, alebo preto, že ich profesijná kariéra je kratšia a bola prerušovaná z dôvodu ich väčších rodinných povinností,

K.

keďže politiky zosúladenia rodinného a pracovného života musia byť zacielené rovnako na ženy, ako aj na mužov, a keďže vyžadujú globálny prístup, ktorý by bral do úvahy diskrimináciu žien a považoval by nové generácie za prínos pre celú spoločnosť,

L.

keďže ženy tvoria 52 % európskej populácie, pričom toto percento sa neodráža v mocenskom zastúpení, a to ani na úrovni prístupu ani participácie; keďže reprezentatívnosť spoločnosti ako celku je prvkom, ktorý posilňuje riadenie a približuje politiky širokej verejnosti; a keďže na národnej úrovni jestvuje celá paleta riešení (zákony, dohody alebo politické iniciatívy) na zabezpečenie zastúpenia žien na rozhodovacích pozíciách,

M.

keďže strategický rámec „i2010“ (Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť 2010) navrhnutý oznámením Komisie KOM(2005)0229 má okrem iného za cieľ zlepšenie kvality života vďaka účasti všetkých na informačnej spoločnosti,

1.

berie na vedomie úsilie Komisie pokračovať v stratégii v oblasti rovnosti príležitostí na viacročnom základe, pretože to pomáha k napĺňaniu dlhodobej stratégie na podporu rovnosti na úrovni EÚ, avšak poukazuje na to, že tento plán nedefinuje zodpovednosti Komisie a členských štátov v oblasti vykonávania a informovanosti občanov, a že tiež neuvádza finančné prostriedky, ktoré sa pridelia na vykonanie jej odporúčaní;

2.

uznáva dvojitý prístup k podpore rovnosti, pričom by sa mala rodová rovnosť uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky súčasne s vykonávaním osobitných opatrení na jej podporu;

3.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový rámec hodnotenia politík a programov na podporu rodovej rovnosti vrátane z toho vyplývajúcich národných politík; žiada hlavne o hĺbkové zhodnotenie rámcovej stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001 - 2005) (21), ako aj analýzu vykonávania smerníc o rovnosti príležitostí, najmä smerníc 86/613/EHS (22), 89/391/EHS (23), 92/85/EHS (24) a 2003/41/ES (25), aby bolo možné pre tento plán vypracovať s využitím spoľahlivých údajov a štatistík súdržný cyklus naplánovania, zavedenia, monitorovania a hodnotenia; v tomto ohľade sa domnieva, že čo najrýchlejšie zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť je nevyhnutné pre neprestajné monitorovanie napredovania vývoja tohto plánu;

4.

žiada Komisiu, aby o politike rodovej rovnosti uvažovala nielen ako o priorite pre EÚ, ale takisto a najmä ako o základnej požiadavke dodržiavania práv jednotlivcov; domnieva sa, že tento prístup by sa mal prejaviť ako úsilie o koordináciu a posilnenie európskych a národných opatrení poskytujúcich právnu ochranu ženám a deťom, najmä:

a žiada Komisiu, aby:

a vyzýva členské štáty, aby:

5.

žiada tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby bezodkladne ratifikovali Protokol o predchádzaní, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (jeden z tzv. Palermských protokolov), a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby vykonali smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (26);

6.

domnieva sa, že požiadavka dodržiavať práva žien tak, ako iné ľudské práva, je základom prístupových rokovaní s krajinami uchádzajúcimi sa o členstvo; žiada preto Komisiu, aby monitorovala štatistiky o diskriminácii a násilí, ktorých sú ženy v týchto krajinách obeťami a odovzdala tieto informácie Európskemu parlamentu a Rade, a aby aktívne podporovala účasť pristupujúcich krajín na programoch Spoločenstva PROGRESS a DAPHNE;

7.

zdôrazňuje, že dodržiavanie práv žien musí byť základnou podmienkou susedskej, zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ; v tejto súvislosti:

8.

žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie práv žien na zdravie vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia; znovu pripomína, že predovšetkým v rámci boja proti HIV/AIDS je veľmi dôležité rozširovať prístup k informáciám týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj k zdravotníckym službám;

9.

uznáva, že dievčatá sú mimoriadne zraniteľné voči násiliu a diskriminácii, a požaduje zvýšenie úsilia na ochranu dievčat pred všetkými formami násilia vrátane znásilnenia, sexuálneho vykorisťovania a nútenému náboru do ozbrojených síl, a požaduje podporu politík a programov zameraných na posilnenie ochrany práv dievčat počas konfliktov a po ich skončení;

10.

žiada Komisiu, aby splnila svoj záväzok a predložila oznámenie o európskej vízii rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci;

11.

vyzýva Komisiu, aby zaistila koordináciu medzi politikami EÚ a OSN v oblasti politík rovnosti príležitostí a práv dievčat; opätovne potvrdzuje dôležitosť podpory úzkej spolupráce s európskymi a medzinárodnými, regionálnymi a/alebo bilaterálnymi inštitúciami vrátane orgánov OSN s cieľom harmonizovať prístupy súvisiace s pohlavím v oblastiach rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, najmä posilňovaním väzby medzi pekinskou akčnou platformou a káhirským akčným programom, dohovorom CEDAW a jeho opčným protokolom, ako aj väzieb s rozvojovými cieľmi milénia;

12.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, že politiky o Afrike a stratégie národného rozvoja afrických krajín podporujú ratifikáciu a plnenie Maputského protokolu vo všetkých afrických krajinách s osobitnou pozornosťou na článok 5, ktorý odsudzuje a zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov;

13.

víta záväzok Komisie podporať plnenie vyššie uvedenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a vypracovať pokyny na presadzovanie rodového hľadiska pri odbornej príprave v oblasti krízového manažmentu;

14.

žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali konkrétne kroky na podporu emancipácie a ekonomicke a sociálnej integrácie imigrujúcich žien, najmä v rámci spoločného rámca pre integráciu občanov tretích krajín, opatrenia na učenie sa cudzích jazykov a porozumenie právam a povinnostiam odvodených z acquis Spoločenstva, medzinárodných dohôd, zásad a právnych predpisov platných v hostiteľskej krajine (ako je napríklad zákaz polygamie v rámci rodinného zoskupenia) a základných hodnôt EÚ, vypracovaním špecifických politík vzdelávania v oblasti rovnosti príležitostí, nediskriminácie z dôvodu rodu a zásahov z rodového hľadiska; programov na boj proti diskriminácii v prístupe k pracovným miestam a v práci; podporou podnikateľských projektov prisťahovalkýň zameraných na zachovanie a šírenie kultúrneho bohatstva krajín ich pôvodu a vytvorením a podporou verejných fór pre prisťahovlkyne, v ktorých sú aktívne zastúpené;

15.

odporúča členským štátom a Komisii, aby v krajinách pôvodu poskytli finančné prostriedky na programy zamerané na poskytovanie informácií o nevyhnutných podmienkach na príchod a pobyt imigrantov v EÚ, ako aj o nebezpečenstvách súvisiacich s nezákonným prisťahovalectvom;

16.

žiada Komisiu, aby spustila prvé pilotné projekty týkajúce sa uplatňovania rodového hľadiska so zameraním sa na všeobecný rozpočet EÚ a programy Spoločenstva, najmä štrukturálne fondy, siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 - 2013), akčný program Spoločenstva v oblasti zdravotníctva a ochrany spotrebiteľov (2007 - 2013) a akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravotníctva (2003 - 2008); domnieva sa, že tieto pilotné projekty by mali riešiť dopad všeobecného rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť (horizontálny prístup) a účinnosť osobitných rezerv pre ženy alebo pre projekty navrhnuté ženami a obsahovať analýzu problémov, s ktorými sa stretávajú ženy pri účasti na programoch (osobitný prístup);

17.

žiada členské štáty, aby do svojich národných plánov pre zamestnanosť a sociálnu integráciu zahrnuli, respektíve v nich posilnili, opatrenia na podporu prístupu žien na pracovný trh s rovnakou dôstojnosťou a rovnakou odmenou za rovnakú prácu a podporili podnikanie žien, a aby určili a podporovali nové pracovné príležitosti v sociálnom a zdravotníckom sektore a v oblasti osobných a rodinných služieb, kde je väčšina pracovnej sily tvorená ženami, pričom je potrebné podčiarknuť ekonomickú a spoločenskú hodnotu tejto práce a vypracovať normatívny rámec umožňujúci zabezpečiť kvalitné služby, uznanie sociálnych práv a dôstojné postavenie pre ich poskytovateľov a prispievajúci k zníženiu rizika chudoby; domnieva sa, že z dôvodu nepriaznivého spoločenského a hospodárskeho postavenia žien, ktorých miera nezamestnanosti je vyššia a mzdy nižšie v porovnaní s mužmi, sú ženy vystavené väčšiemu riziku vykorisťovania;

18.

vyzýva členské štáty, aby vykonali konkrétne stratégie na podporu podnikania žien s využitím príležitostí, aké ponúkajú napríklad informačné a komunikačné technológie a opatrenia na uľahčenie prístupu k bankovým pôžičkám a službám pre ženy podnikateľky, najmä pokiaľ ide o mikrofinancovanie a opatrenia na podporu podnikateľských sietí žien;

19.

podotýka, že vzhľadom na intenzívnejšiu celosvetovú hospodársku súťaž a následný dopyt po ešte flexibilnejšej a mobilnejšej pracovnej sile sa stále zvyšuje počet výziev, ktorým musia členské štáty a EÚ čeliť v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že ženy naďalej trpia sociálnou, pracovnou a inou diskrimináciou a že tieto požiadavky môžu mať silnejší dopad na ženy než na mužov; domnieva sa, že nemožno dopustiť, aby táto situácia ohrozovala rodovú rovnosť a reprodukčné práva žien;

20.

žiada členské štáty, aby na národnej úrovni menovali osobu zodpovednú za rodovú rovnosť na účely vykonania lisabonskej stratégie, ktorej úlohou by bolo pomáhať s vypracúvaním a revidovaním príslušných národných plánov a monitorovať ich plnenie, aby sa tak podporilo uplatňovanie rodového hľadiska a zostavovanie rozpočtu vzhľadom na politiky a ciele ustanovené v plánoch;

21.

ľutuje skutočnosť, že rozdiel v príjmoch medzi ženami a mužmi stále predstavuje 15 %; žiada Komisiu, aby prednostne zrevidovala smernicu Rady 75/117/EHS (27), najmä čo sa týka tých bodov, ktoré súvisia s inšpektorátmi práce a právnymi prostriedkami na nápravu v prípade diskriminácie; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie smernice o rovnakom odmeňovaní tak, aby ženy netrpeli diskrimináciou z dôvodu svojej kratšej pracovnej skúsenosti z dôvodu výchovy detí;

22.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a svojimi sociálnymi partnermi podporila vytvorenie politík na zosúladenie rodinného a pracovného života, a to konkrétne:

23.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov Spoločenstva, ako napríklad smernice 93/104/ES, bude náležite zvážený dopad na rodovú rovnosť, a že Komisia primerane zasiahne pri pravdepodobnosti negatívneho vplyvu na rodovú rovnosť, ako napríklad v prípade uvedenej smernice; vyzýva Radu, aby ukončila výnimku zo spomenutej smernice, keďže poškodzuje skôr ženy než mužov a sťažuje im zosúladenie pracovného a rodinného života;

24.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila závery konferencie o mužoch a rodovej rovnosti, organizovanej fínskym predsedníctvom a úlohu mužov pri dosahovaní rodovej rovnosti;

25.

žiada Komisiu, aby na základe práce Európskeho inštitútu pre rovnosť medzi ženami a mužmi a pokroku evidovaného v databáze o rozhodovacom procese (29) zhodnotila na medzinárodnej, národnej alebo regionálnej úrovni dobrú prax umožňujúcu ženám zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch a ďalej podporovala jej šírenie a prijímanie i podporou sietí žien, ktoré zasahujú do rozhodovacieho procesu;

26.

nalieha na členské štáty, aby zaviedli a plnili jasné ciele a časové plány na zvýšenie účasti žien na všetkých formách rozhodovacích procesov a zabezpečenie ich výraznejšieho zastúpenia v politickom živote;

27.

považuje za dôležitú podporu účasti žien vo vedeckých a výskumných profesiách; na to sú potrebné politiky a nástroje, ktoré spoločne zabezpečia rodovú rovnováhu a vynikajúce kvality v týchto profesiách;

28.

domnieva sa, že pôsobenie žien vo vedeckých profesiách je podporované hlavne ponukou zmluvných riešení, ako sú študijné granty alebo granty pre čiastočný pracovný úväzok, aby sa napomohlo zosúladiť rodinný a pracovný život;

29.

domnieva sa, že ak by média zverejňovali pozitívne vzory o úlohe žien v spoločnosti a ich úspechov vo všetkých oblastiach, ktoré musia byť zdôraznené s cieľom vytvorenia pozitívneho dojmu žien a podpory účasti iných žien a mužov na uskutočňovaní rodovej rovnosti a zosúladení rodinného a pracovného, veľmi by to pomohlo v boji proti negatívnym stereotypom, ktorým ženy čelia; žiada preto Komisiu, aby podporila opatrenia, napríklad v rámci programu Media 2007, ktoré by boli zamerané na zvyšovanie informovanosti o stereotypoch, ktoré sa šíria, a to prostredníctvom médií, napríklad pomocou stálych poradných fór s členmi z tohto odvetvia, a ktoré by boli tiež zamerané na podporu rovnosti príležitostí, najmä s cieľom informovať a zvýšiť povedomie medzi mladými mužmi a ženami;

30.

podporuje členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie rodových stereotypov, najmä na pracovnom trhu, a aby presadzovali prítomnosť mužov v odvetviach a na pozíciách obsadzovaných prevažne ženami, napríklad na základných školách a v opatrovateľských zariadeniach;

31.

nalieha na Komisiu, aby v súlade s poslednými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev začlenila do svojho plánu práva osôb po zmene pohlavia (transgender) a problémy, ktorým čelia;

32.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla vzdelávanie v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a rodového povedomia pre členov Komisie, najvyššie úrovne úradníkov a v rámci všetkých manažérskych školení pre európskych úradníkov;

33.

žiada Komisiu, aby vo všetkých oficiálnych dokumentoch EÚ a pri tlmočení do všetkých úradných jazykov EÚ podporovala terminológiu, ktorá zohľadňuje rodové hľadisko a je schopná osloviť všetky dotknuté kultúry;

34.

vyzýva európske inštitúcie a agentúry na presadzovanie rodovej rovnosti na administratívnej úrovni a usilovanie o rovnocennosť medzi ženami a mužmi pri prijímaní do zamestnania a menovaní, predovšetkým do pozícií na vysokej úrovni;

35.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú kapitolu výročnej správy o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v EÚ tomuto plánu a informovala v nej o pokroku, ktorý sa v súvislosti s plánom dosiahol;

36.

žiada Komisiu, aby pravidelne informovala príslušné výbory Európskeho parlamentu o monitorovaní pokroku v rámci tohto plánu, okrem iného prostredníctvom verejných správ podľa jednotlivých krajín;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj výkonným a voleným orgánom zodpovedným za rovnaké príležitosti na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2005/737/ES z 18. októbra 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby (1) (ďalej len „odporúčanie“),

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 95 a 151,

—

so zreteľom na články II-77 a II-82 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok III-181 Zmluvy o Ústave pre Európu,

—

so zreteľom na platné medzinárodné dohody, ktoré sa týkajú hudobných práv, a to na Rímsky dohovor z 26. októbra 1961 o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, Zmluvu WIPO o autorských právach z 20. decembra 1996, Zmluvu WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch z 20. decembra 1996 a Dohodu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994,

—

so zreteľom na právne predpisy Spoločenstva (acquis communautaire) v oblasti autorských a súvisiacich práv, ktoré sa týkajú hudobných práv, a to na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (2), smernicu Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a súvisiacich práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (3), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (4) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (5),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie o autorských právach a s nimi súvisiacich právach v informačnej spoločnosti (KOM(1995)0382),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2003 o ochrane audiovizuálnych výkonných umelcov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2004 o rámci Spoločenstva pre spoločnosti kolektívnej správy v oblasti autorského práva a súvisiacich práv (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2004 o správe autorských práv a príbuzných práv v rámci vnútorného trhu (KOM(2004)0261),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2006 o vykonávaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete (9),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0053/2007),

A.

keďže Komisia neuspela, pokiaľ ide o uskutočnenie rozsiahleho a podrobného procesu konzultácií so zainteresovanými stranami a s Európskym parlamentom pred prijatím odporúčania; keďže pri všetkých budúcich regulačných činnostiach v tejto oblasti je potrebné konzultovať so všetkými kategóriami držiteľov práv, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené zastúpenie rôznych záujmov,

B.

keďže vynechanie formálnej účasti Európskeho parlamentu zo strany Komisie je neprijateľné, najmä z hľadiska vyššie uvedeného uznesenia z 15. januára 2004, vychádzajúc z toho, že odporúčanie jasne prekračuje oblasť obyčajného výkladu alebo doplnenia platných pravidiel,

C.

keďže zvolenie prístupu „soft law“ bez predchádzajúcej konzultácie a bez formálnej účasti Európskeho parlamentu a Rady je neprijateľné a znamená obchádzanie demokratického procesu, najmä preto, že táto iniciatíva už ovplyvnila rozhodnutia na trhu, ktoré môžu pôsobiť negatívne na hospodársku súťaž a kultúrnu rozmanitosť,

D.

keďže cieľom odporúčania je len regulovať on-line predaj hudobných nahrávok, ale mohlo by sa - v dôsledku jeho nepresného znenia - tiež uplatňovať na iné on-line služby (napr. vysielacie služby) zahŕňajúce hudobné nahrávky; keďže výsledná nedostatočná prehľadnosť vyplývajúca z rozdielnych licenčných systémov vedie k právnej neistote a prináša nevýhody najmä pre služby on-line vysielania,

E.

keďže existuje nebezpečenstvo, že držitelia práv dodržiavajúci odporúčanie týkajúce sa ich práv na interaktívne on-line služby by mohli pripraviť miestnych kolektívnych správcov práv (KSP) o ostatné práva (napr. tie, ktoré sa týkajú vysielania), a tak znemožniť užívateľom daných práv získať užívateľské práva na rozmanitý repertoár od toho istého KSP,

F.

keďže je neprijateľné, aby Komisia mala v úmysle prijať odporúčanie o súčasnom systéme spravodlivej náhrady súkromných kópií, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29/ES, čím by sa opäť nerešpektoval demokratický proces uplatniteľný na reguláciu autorských práv a súvisiacich práv,

G.

keďže je dôležité predísť možným hrozbám a vytvoriť primeranú rovnováhu medzi právami a záujmami rôznych zúčastnených subjektov,

H.

keďže hudba nie je komodita a kolektívnych správcovia práv sú väčšinou neziskové organizácie a keďže zavedenie systému, ktorý je založený na kontrolovanej hospodárskej súťaži podporuje záujmy všetkých držiteľov práv a kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť,

I.

keďže národní KSP by mali naďalej plniť významnú úlohu pri poskytovaní podpory novým a menšinovým držiteľom práv, kultúrnej rozmanitosti, tvorivosti a miestnym repertoárom, čo predpokladá, že národní KSP by si mali zachovať právo účtovať odpočty na kultúru,

J.

keďže, existujúca sieť národných KSP hrá dôležitú úlohu pri poskytovaní finančnej pomoci na podporu nového a menšinového európskeho repertoáru a keďže táto sieť by nemala zaniknúť,

K.

keďže širšia, ale zároveň kontrolovaná hospodárska súťaž v oblasti kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv v hudobnom sektore môže priniesť úžitok všetkým zúčastneným stranám a podchytiť kultúrnu rozmanitosť, za predpokladu, že bude spravodlivá a transparentná a že sa bude týkať iba poskytovania príslušnej služby bez toho, aby mala vplyv na hodnotu práv,

L.

keďže vyjadruje znepokojenie nad prípadnými negatívnymi účinkami niektorých ustanovení odporúčania o miestnych repertoároch a o kultúrnej rozmanitosti vzhľadom na prípadné nebezpečenstvo, že sa bude uprednostňovať koncentrovanie práv u väčších KSP a keďže vplyv každej iniciatívy týkajúcej sa zavedenia hospodárskej súťaže medzi správcov práv, pokiaľ ide o najziskovejších držiteľov práv sa musia preskúmať a posúdiť nepriaznivé účinky takéhoto prístupu na malých držiteľov práv, malých a stredných KSP a kultúrnu rozmanitosť,

M.

keďže možnosť držiteľov práv a spotrebiteľov vybrať si KSP bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, musí:

N.

keďže by sa mal zachovať existujúci systém vzájomných dohôd a vzájomného vyberania licenčných poplatkov, aby sa začala realizovať hospodárska súťaž na základe účinnosti a kvality služieb, ktoré KSP môžu ponúknuť, a percentuálneho podielu vyjadreného v administratívnych nákladoch a aby mohli byť užívatelia, ktorí sú zapojení do on-line predaja hudobných nahrávok, spoplatňovaní na základe poplatkov uplatniteľných v krajine, v ktorej sa bude uskutočňovať spotreba autorských práv jednotlivými užívateľmi a keďže členské štáty by mali v plnom súlade s pravidlami cezhraničného vysielania stanoveného v smernici 93/83/EHS o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii vytvoriť právnu istotu užívateľom on-line služieb, ktoré sú iné ako služby on-line predaja hudobných nahrávok, a mali by umožniť, aby títo ďalší užívatelia mohli požiadať o potrebné zákonné povolenia a náležite hradiť spravodlivé licenčné poplatky všetkým kategóriám držiteľov práv za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok,

O.

keďže by sa mal udržiavať systém dohôd o vzájomnom zastúpení, pretože umožňuje všetkým komerčným aj individuálnym používateľom bez rozdielov mať rovnaký prístup k svetovému repertoáru, zabezpečuje lepšiu ochranu pre držiteľov práv, zaručuje ozajstnú kultúrnu rozmanitosť a stimuluje spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu,

P.

keďže KSP by mali byť slobodní pri poskytovaní celoeurópskych licencií a licencií povoľujúcich viacnásobný repertoár, a to na cezhraničné a on-line použitie a použitie v rámci mobilných telefónnych sietí a ostatných digitálnych sietí, komerčným používateľom so sídlom kdekoľvek v EÚ, ak sú KSP schopní náležite spravovať užívanie práv poskytnutých v licencii a keďže takéto multiteritoriálne licencie by mali byť udelené na základe spravodlivo dohodnutých podmienok bez diskriminácie medzi používateľmi a mali by zabezpečovať interoperabilitu medzi rozličnými technologickými platformami tak, aby sa v dôsledku postupov KSP týkajúcich sa licencií nenarušila hospodárska súťaž medzi rozličnými užívateľmi práv a rozličnými technickými prostriedkami prenosu, ktoré nebudú interoperabilné,

Q.

keďže existencia centier, ktoré poskytujú všetky informácie na jednom mieste (tzv. „one-stop-shops“), kde môžu komerční užívatelia získať licenciu na svetový repertoár pre územie, ktoré potrebujú, v kombinácii s vysokým stupňom ochrany pre držiteľov práv prostredníctvom predchádzania nakupovaniu na fórach, tzv. „forum-shoppingu“ (používatelia hľadajú KSP, ktorý poskytuje najlacnejšie licencie), by mali byť v centre úzkej spolupráce medzi KSP; keďže pre udržanie tzv. miest one-stop-shop by sa mal zachovať súčasný systém vzájomného vyberania licenčných poplatkov v kombinácii s vysokým stupňom ochrany držiteľov práv, aby sa zabránilo tlaku na znižovanie príjmov a aby sa tiež zabezpečilo, že sa neudelia nežiaduce výhradné mandáty, ktoré poškodzujú spravodlivú hospodársku súťaž,

R.

keďže najmä vzhľadom na možné zneužitia monopolov vzniká potreba lepšieho riadenia niektorých KSP prostredníctvom zlepšenej solidarity, transparentnosti, nediskriminácie, spravodlivého a vyváženého zastúpenia každej kategórie držiteľov práv a pravidiel zodpovednosti v kombinácii s náležitými kontrolnými mechanizmami v členských štátoch; keďže KSP by mali poskytovať služby na základe troch kľúčových zásad účinnosti, spravodlivosti a transparentnosti,

S.

keďže vždy, keď sa kolektívne spravujú práva, by sa v členských štátoch mali zaviesť mechanizmy spravodlivého a účinného urovnávania sporov, ktoré by zabezpečili, aby držitelia práv i používatelia mali prístup k riešeniu sporov bez toho, aby bolo dotknuté právo každého jednotlivca na súdne preskúmanie; a keďže v členských štátoch by sa preto mal zaviesť spravodlivý, nestranný a účinný mechanizmus riešenia sporov pre všetky zainteresované strany založený na jasných a príslušných kritériách,

T.

keďže Komisia by mala uskutočniť celkové hodnotenie vplyvu na základe správnych a úplných údajov o vývoji a vykonávaní dohôd a opatrení s cieľom zdokonaliť možné výsledky a posúdiť nebezpečenstvo multiteritoriálneho udeľovania licencií a udeľovania licencií na viacnásobný repertoár, pokiaľ ide o online služby, a vziať pritom v plnej miere do úvahy kultúrny, hospodársky a sociálny rozmer,

U.

keďže existuje potreba vypracovať spoločné nástroje, porovnateľné parametre a koordináciu oblastí pôsobenia KSP tak, aby sa zvýšila úroveň spolupráce medzi jednotlivými KSP a zohľadnil sa vývoj informačnej spoločnosti,

V.

keďže je vítané každé úsilie so zámerom posilniť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu a propagovať distribúciu európskych hudobných diel na medzinárodnej úrovni, bez ohľadu na to, ktorý konkrétny KSP spravuje príslušné autorské práva, a pripomínajúc, že ku všetkým repertoárom, či už viac alebo menej známym, by sa malo pristupovať rovnako,

W.

keďže odporúčanie je zamerané iba na on-line predaj hudobných nahrávok, jeho obsiahle znenie sa tiež vzťahuje na ďalšie on-line služby (napr. služby poskytovateľov vysielania), ktoré obsahujú hudbu z takých nahrávok, ale ktoré by mohli byť znevýhodnené pre právnu neistotu, ktorú odporúčanie vytvára s ohľadom na to, aký režim udeľovania licencií by sa uplatňoval pri týchto službách a keďže technologické riešenia, ktoré sa majú uplatňovať na vnútorný trh, musia prispievať k otvorenosti a interoperabilite tak, aby slúžili ochrane spotrebiteľov a držiteľov práv,

X.

keďže väčšia konkurencia v kolektívnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv v hudobnom priemysle môže, ak je čestná a transparentná a za správnych okolností, ochrániť pozíciu autorov v Európe (vrátane miestnych autorov a menšinového repertoáru) a podporiť kultúrnu rozmanitosť v Európe,

Y.

keďže Komisia by mala v súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane rozmanitosti kultúrnych obsahov a umeleckých vyjadrení vyhodnotiť vhodné iniciatívy na zabezpečenie stáleho prístupu verejnosti k repertoárom vrátane menších či miestnych repertoárov, a to vzhľadom na osobitosť digitálnej éry, ale aj so zohľadnením priameho a nepriameho dosahu na celkovú pozíciu autorov a na kultúrnu rozmanitosť,

1.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, že odporúčanie z roku 2005 sa vzťahuje výlučne na on-line predaj hudobných nahrávok, a aby čo najskôr predložila - po dôslednej konzultácii so zainteresovanými stranami - návrh pružnej rámcovej smernice, ktorú prijme Európsky parlament a Rada v spolurozhodovacom postupe s cieľom regulácie kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv, čo sa týka cezhraničných on-line hudobných služieb, a zohľadnila pritom osobitosť digitálnej oblasti a chránila európsku kultúrnu rozmanitosť, malé zainteresované strany a miestny repertoár na základe zásady rovnakého zaobchádzania;

2.

zdôrazňuje, že Komisia by mala uskutočňovať konzultácie so zainteresovanými stranami na čo najširšom základe a mala by súčasne do svojich diskusií zahrnúť všetky ďalšie možnosti, a nielen tie, ktoré sú stanovené v odporúčaní a v pracovnom dokumente Komisie nazvanom „Štúdia o iniciatíve Spoločenstva o cezhraničnej kolektívnej správe autorských práv“ zo 7. júla 2005;

3.

chápe a podporuje ustanovenia, ktoré sa týkajú súčasnej možnosti držiteľov práv vybrať si kolektívnych správcov práv, určiť, ktoré on-line práva zveriť do ich správy a územnú pôsobnosť týchto práv, ako aj právo odobrať práva KSP alebo preniesť ich na iných KSP a zdôrazňuje dôležitosť zohľadnenia účinnosti spolupráce medzi KSP okrem iného s cieľom ochrániť záujmy malých a miestnych držiteľov práv a takto zabezpečiť kultúrnu rozmanitosť;

4.

domnieva sa tiež, že zavedenie čestného a transparentného systému súťaže, ktorý sa vyhýba tlaku na zníženie príjmov autorov, je v záujme autorov, a teda aj v záujme kultúrnej rozmanitosti;

5.

vyzýva členské štáty a KSP, aby zabezpečili spravodlivé zastúpenie všetkých kategórií držiteľov práv v KSP, a tým ich vyváženú účasť na vnútornom rozhodovacom procese;

6.

zdôrazňuje, že navrhovaná smernica nesmie v žiadnom prípade ohroziť konkurencieschopnosť príslušných tvorivých podnikov, efektivitu služieb poskytovaných zo strany KSP ani konkurencieschopnosť užívateľských podnikov - najmä malých držiteľov práv a používateľov - a mala by:

7.

ďalej sa domnieva, že s cieľom zabezpečiť celistvé a úplné fungovanie systému reciprocity, aby bol prínosom pre všetkých držiteľov práv, je rozhodujúce zakázať akúkoľvek formu exkluzívneho poverenia medzi hlavnými držiteľmi práv a KSP na účely priameho výberu licenčných poplatkov vo všetkých členských štátoch, keďže by to viedlo k rýchlemu vymiznutiu národných KSP a oslabilo pozíciu menšinového repertoáru a kultúrnej rozmanitosti v Európe;

8.

podporuje myšlienku, že KSP by mali mať neobmedzenú možnosť poskytovať komerčným používateľom, ktorí majú sídlo kdekoľvek v EÚ, paneurópske licencie a multirepertoárové licencie na použitie on-line (vrátane použitia na mobilné telefóny), za čestných a individuálne dohodnutých podmienok a bez rozdielu medzi užívateľmi; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu globálnej licencie na on-line služby a jej účinok na hospodársku a sociálnu situáciu autorov;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.