10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/70

Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament

(Vec F-65/07)

(2007/C 269/127)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Laleh Aayhan (Štrasburg, Francúzsko) a i. (v zastúpení: R. Blindauer, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcov

—	zrušiť výslovné rozhodnutie o zamietnutí z 20. apríla 2007 vydané Parlamentom na základe sťažnosti žalobcov z 19. decembra 2006,

—	zmeniť súbor zmlúv na dobu určitú, ktoré zaväzujú žalobcov vo vzťahu k Parlamentu, do jedinej zmluvy na dobu neurčitú,

—	určiť, že Parlament má povinnosť opätovne zamestnať týchto zamestnancov na základe zmluvy na dobu neurčitú,

—	určiť, že zamestnanci Parlamentu označení ako pomocní zamestnanci na zasadnutia, majú právo za všetky odpracované obdobia od začiatku ich obsadenia na reprezentatívnu náhradu práva na platenú dovolenku, ktoré nadobudli svojou prácou,

—	uložiť Parlamentu povinnosť zaplatiť každému žalobcovi sumu 2 000 eur z titulu ich nenavrátiteľných trov konania,

—	zaviazať Parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sú pomocní zamestnanci na zasadnutia, zamestnaní Parlamentom počas jeho plenárnych zasadnutí v Štrasburgu a to na 12 plenárnych zasadnutí za rok.

Na podporu ich žaloby žalobcovia namietajú predovšetkým nezákonnosť článku 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v časti, v ktorej toto ustanovenie má za následok vylúčenie kategórie pomocných zamestnancov na zasadnutia z pôsobnosti akéhokoľvek zdroja práva, či už štátneho alebo práva Spoločenstva.

Žalobcovia ďalej poukazujú na porušenie zásady zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená najmä v Európskej sociálnej charte a v Dohovore č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o diskriminácii zamestnaní a povolaní. Okrem iného tvrdia, že Parlament porušil zásadu, ktorá núti každého zamestnávateľa odôvodniť rozhodnutie o prepustení, zásadu uznanú najmä v článku 4 Dohovoru č. 158 MOP o skončení pracovnoprávneho vzťahu z iniciatívy zamestnávateľa.

Nakoniec žalobcovia tvrdia, že tak, ako osobitne stanovuje smernica 1999/70 (1), normálnou formou pracovnoprávneho vzťahu je zmluva na dobu neurčitú.

(1) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).