—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11523/2006) (1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada podala v súlade s článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou rozhodnutia Rady 97/836/ES (2) (C6-0346/2006),

—

so zreteľom na článok 75 ods. 1 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0473/2006),

1.

súhlasí s návrhom rozhodnutia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11522/2006) (1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada podala v súlade s článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou rozhodnutia Rady 97/836/ES (2) (C6-0347/2006),

—

so zreteľom na článok 75 ods. 1 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0472/2006),

1.

súhlasí s návrhom rozhodnutia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0422) (1),

—

so zreteľom na návrh dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kórejskou republikou,

—

so zreteľom na článok 170 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0438/2006),

—

so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0470/2006),

1.

schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a vláde Kórejskej republiky.

—

so zreteľom na články 177, 178, 179, 180 a 181 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú prijala Európska rada v Bruseli 15. - 16. júna 2006 a predchádzajúcu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú prijala Európska rada v Göteburgu v roku 2001, a na vonkajší rozmer stratégie, ktorý pridala Európska rada v Barcelone v roku 2002,

—

so zreteľom na výkonný program z Johannesburgu, prijatý na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji (WSSD) v roku 2002,

—

so zreteľom na program Agenda 21 prijatý na konferencii Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v Rio de Janeiro v roku 1992,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 členmi africkej, karibskej a tichomorskej (AKT) skupiny štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (1), najmä na jej články 19, 23 a 32,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu prijatú OSN v roku 2000, v nej uvedené Rozvojové ciele milénia (RCM) a na správu OSN s názvom „Investovanie do rozvoja“ z roku 2005,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnej pomoci prijatú 2. marca 2005 na parížskom fóre na vysokej úrovni,

—

so zreteľom na konsenzus z Monterrey z roku 2002, prijatý na Konferencii OSN o financovaní rozvoja,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie“ (KOM(2006)0087) a na ňom založené závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 11. apríla 2006,

—

so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji) (2), podpísané 20. decembra 2005,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ s názvom „EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu“, prijatú Európskou radou v Bruseli 15. - 16. decembra 2005 a na oznámenie Komisie s návrhom pre „Partnerstvo Európskej únie a Karibiku v oblasti rastu, stability a rozvoja“ (KOM(2006)0086),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja - Platforma činnosti“ (KOM(2005)0658),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005)0037) a jeho prílohu (SEK(2005)0225),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Koherencia politiky pre rozvoj - Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov“ (KOM(2005)0134),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Vodné hospodárstvo v rozvojových krajinách - politika a priority pre rozvojovú spoluprácu EÚ“ (KOM(2002)0132),

—

so zreteľom na iniciatívu EÚ v oblasti vody uvedenú na WSSD v Johannesburgu v roku 2002,

—

so zreteľom na Európsku energetickú iniciatívu prijatú na WSSD a oznámenie Komisie s názvom „O budúcom vývoji Energetickej iniciatívy EÚ a spôsoboch vybudovania energetickej vybavenosti pre krajiny AKT“ (KOM(2004)0711),

—

so zreteľom na dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a šiestimi regiónmi krajín AKT, ktoré majú nadobudnúť účinnosť v roku 2008,

—

so zreteľom na pracovný program z Dohy prijatý generálnou radou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) 2. augusta 2004,

—

so zreteľom na správu zo štrnásteho zasadnutia Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj z 22. apríla 2005 a 1. - 12. mája 2006,

—

so zreteľom na oznámenie pána Almuniu členom Komisie s názvom „Ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja na monitorovanie vykonávania stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ (SEK(2005)0161),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Stratégia EÚ pre Afriku - K Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky“ (KOM(2005)0489),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov - Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci“ (KOM(2005)0133)

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov - Prínos Európskej únie“ (KOM(2005)0132),

—

so zreteľom na publikáciu konferencie OSN o obchode a rozvoji s názvom „Hospodársky rozvoj v Afrike - prehodnotenie úlohy priamych zahraničných investícií“ z roku 2005,

—

so zreteľom na hospodársku správu o Afrike za rok 2004 s názvom „Otvorenie obchodného potenciálu Afriky“, ktorú predložila Hospodárska komisia OSN pre Afriku,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2001 s názvom „Usmernenia DAC - stratégie trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom „Posúdenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ z 28. apríla 2004,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Klimatické zmeny v kontexte rozvojovej spolupráce“ (KOM(2003)0085),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Integrovanie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politík - hodnotenie výsledkov cardiffského procesu“ (KOM(2004)0394),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Boj proti chudobe na vidieku - politika Európskeho spoločenstva a prístup k rozvoju vidieka a udržateľnému riadeniu prírodných zdrojov v rozvojových krajinách“ (KOM(2002)0429),

—

so zreteľom na súhrnnú správu na tému „Hodnotenie nariadení o životnom prostredí a lesoch č. 2493/2000 a č. 2494/2000“ z novembra 2004, vypracovanú na žiadosť hodnotiacej jednotky spoločnej pre Úrad pre zahraničnú pomoc EÚ, Generálne riaditeľstvo pre rozvoj a Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy,

—

so zreteľom na návrh Komisie na prijatie nariadenia Rady „o vytvorení dobrovoľnej licenčnej schémy FLEGT (presadzovanie právnych predpisov lesného hospodárstva, riadenie a obchodovanie) na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva“ (KOM(2004)0515),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Integrovanie hľadiska životného prostredia do hospodárskej a rozvojovej spolupráce ES“ (SEK(2001)0609),

—

so zreteľom na „Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky“ z roku 2000,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách: smerom k európskemu kódexu správania (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o malých a stredných podnikoch v rozvojových krajinách (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 na tému „Účinnosť pomoci a korupcia v rozvojových krajinách“ (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 o environmentálnych aspektoch trvalo udržateľného rozvoja (6) a z 15. júna 2006 o revidovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja (7),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0474/2006),

A.

keďže trvalo udržateľný rozvoj, ako je definované v Brundtlandovej správe Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj z roku 1987 znamená, že potreby súčasnej generácie by sa mali napĺňať bez toho, aby sa ohrozila možnosť budúcich generácií napĺňať ich potreby; keďže je potrebné zabezpečiť najmä schopnosť Zeme podporovať život v celej jeho rozmanitosti, rešpektovať obmedzenosť prírodných zdrojov planéty a podporovať udržateľnú výrobu a spotrebu s cieľom odstrániť spojenie medzi hospodárskym rastom a zhoršovaním životného prostredia,

B.

keďže koncepcia trvalo udržateľného rozvoja je základným cieľom EÚ od roku 1997, kedy bola začlenená do zmluvy ako základná zásada, a preto by mala byť v pozadí všetkých politík a činností EÚ,

C.

keďže podľa koncepcie trvalo udržateľného rozvoja nie sú spoločenské, environmentálne a hospodárske otázky vo vzájomnom rozpore, ale sú skôr na sebe závislé a navzájom sa posilňujú,

D.

keďže jedným z kľúčových cieľov vyššie uvedenej obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ je aktívna podpora trvalo udržateľného rozvoja na celom svete,

E.

keďže rozvojová spolupráca EÚ sa sústreďuje na podporu trvalo udržateľného hospodárskeho, environmentálneho a spoločenského rozvoja rozvojových krajín a plynulé a postupné začleňovanie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a na príspevok ku kampani za zníženie chudoby v rozvojových krajinách,

F.

keďže pretrvávanie neudržateľných trendov v rozvinutých aj rozvojových krajinách v mnohých oblastiach, napríklad v oblasti pôdnych zdrojov, dopravy, klimatických zmien, rybného hospodárstva, znižovania biodiverzity a spotreby zdrojov má negatívny účinok najmä na chudobných v rozvojových krajinách,

G.

keďže viac ako 1 miliarda ľudí, hlavne v najmenej rozvinutých krajinách, žije v krajnej biede z menej ako 1 USD na deň a 1,5 až 3 miliardy ľudí žijú pod úrovňou chudoby z menej ako 2 USD na deň,

H.

keďže dvaja z troch chudobných vo svete žijú na vidieku a ich živobytie je závislé od prírodných zdrojov (8), lesy sú zdrojom živobytia pre 90 % z viac než jednej miliardy ľudí žijúcich v krajnej chudobe (9) a viac než jedna miliarda ľudí na celom svete, väčšinou v chudobných spoločenstvách, je závislá od dodávok rýb, ktoré zabezpečujú minimálne 30 % ich živočíšnych bielkovín (10),

I.

keďže tok oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) do Afriky je stále výrazne pod hornou hranicou z roku 1990 a keďže sa odhaduje, že ide o deficit 20 až 25 miliárd USD ročne,

J.

keďže členské štáty EÚ sa zaviazali dosiahnuť cieľ ODA vo výške 0,7% hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015 a nové členské štáty sa zaviazali zvýšiť svoj pomer ODA/HND na 0,33 % do roku 2015,

K.

keďže odstránenie chudoby môže viesť k modelom trvalo udržateľnej spotreby a riadenia zdrojov v rozvojových krajinách len vtedy, ak bude založené na úsilí o vyššiu úroveň vzdelania, zdravotníctva a inštitucionálnej kapacity; keďže boj proti chudobe prinesie kladné výsledky len ak sa budú zdroje životného prostredia a prírodné zdroje riadiť trvalo udržateľným spôsobom,

L.

keďže dodržiavanie demokratických noriem a založenie a posilňovanie transparentných a účinných štátnych inštitúcií, a najmä administratívnej kapacity, je kľúčom pre účinné riešenie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych výziev v rozvojových krajinách,

M.

keďže korupcia narúša účinnosť pomoci a tým narúša rozvojové politiky EÚ a vytvára vážne prekážky pre rozvoj v partnerských krajinách EÚ,

N.

keďže nato, aby trhy smerovali k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja sú potrebné nové prístupy a súkromný sektor by mal smerovať k realizácii spravodlivých a udržateľných spoločností,

O.

keďže neexistencia účinných právnych systémov a práv hospodárskeho a duševného vlastníctva predstavuje vážnu prekážku pre ustanovenie investičného prostredia, ktoré môže naštartovať zdravý hospodársky rozvoj a tým aj spoločenský pokrok v mnohých najmenej rozvinutých krajinách,

P.

keďže politiky zdravého rozvoja a významná rozvojová pomoc sú dôležité, neprinesú však žiadne zmeny trvalo udržateľného rozvoja, kým nebudú účinne prenesené do súdržných rozvojových opatrení v prijímajúcich krajinách, ktoré by mali rozpoznať príležitosti a hrozby v oblasti životného prostredia a trvalo sa nimi zaoberať,

Q.

keďže nedávno uverejnená štúdia s názvom „Hospodársky rozvoj v Afrike - prehodnotenie úlohy priamych zahraničných investícií“ dokazuje, že prepojenie pomoci s ochranou životného prostredia môže účinne znížiť chudobu,

R.

keďže nezákonné odlesňovanie poškodzuje životné prostredie, spôsobuje vládam v rozvojových krajinách stratu príjmov vo výške miliárd dolárov, podporuje korupciu, ohrozuje právny štát a dobré riadenie a financuje ozbrojené konflikty,

S.

keďže 2,6 miliardy ľudí, t. j. viac ako 40 % svetovej populácie, nemá prístup k základnej hygiene a keďže jedna miliarda ľudí používa zdravotne nezabezpečené zdroje pitnej vody,

T.

keďže pokračujúce znečisťovanie, zhoršovanie a vyčerpávanie prírodných zdrojov by mohlo v mnohých rozvojových krajinách viesť ku konfliktným situáciám,

U.

keďže hospodárstva rozvojových krajín sú oslabované kolísaním cien energií a trpia nedostatočným rozložením energetických zdrojov, pričom tieto krajiny často vynakladajú významný podiel svojich obchodných prebytkov na dovoz energie, čo nepriaznivo ovplyvňuje stabilný rozvoj hospodárstiev týchto krajín,

V.

keďže silný populačný rast je jednou z výziev pre trvalo udržateľný rozvoj z dôvodu zneužívania prírodných zdrojov a vedie k vážnemu zhoršovaniu životného prostredia,

1.

víta skutočnosť, že vyššie uvedená obnovená stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ znova zdôrazňuje podporu trvalo udržateľného rozvoja na celom svete ako jeden z jej kľúčových cieľov;

2.

víta skutočnosť, že vyššie uvedený Európsky konsenzus o rozvoji stanovuje za primárny a základný cieľ rozvojovej spolupráce EÚ odstránenie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja;

3.

domnieva sa, že podpora trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a odstránenie chudoby pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia patria k najzákladnejším výzvam pre politiky rozvojovej spolupráce EÚ a nemožno ich dosiahnuť bez určenia spoločenských a environmentálnych cieľov vrátane ochrany životného prostredia a spravodlivého prístupu k výhodám prírodných zdrojov a ich rozdelenia;

4.

zdôrazňuje, že posun k spravodlivejšiemu prístupu k prírodným a energetickým zdrojom a ich rozdeľovaniu je predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a skutočným prvkom ľudskej dôstojnosti;

5.

víta, že do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (11) bol začlenený tematický program environmentálneho a trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov vrátane zdrojov energie;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tri zložky trvalo udržateľného rozvoja, t. j. ochrana životného prostredia, sociálna spravodlivosť a súdržnosť a hospodárska prosperita, riadne začlenili do všetkých politík rozvojovej spolupráce a uplatňovali v nich; nalieha na Komisiu, aby tento proces pravidelne posudzovala;

7.

žiada posilnenie mechanizmov monitorovania pokroku v plnení cieľov stanovených vo vyššie uvedenom vykonávacom programe z Johannesburgu a RCM, ktorými sú posilnenie záväzku voči trvalo udržateľnému rozvoju, zabezpečenie integrácie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych hľadísk trvalo udržateľného rozvoja, podpora právneho štátu a verejných inštitúcií a pod.;

8.

pripomína, že trvalo udržateľný rozvoj je prierezovou otázkou, ktorá si vyžaduje posilnenie súdržnosti politík vo všetkých sektoroch s cieľom zabezpečiť ich plynulé fungovanie;

9.

zdôrazňuje, že na boj proti súčasnému neudržateľnému vývoju, najmä tomu, v ktorého dôsledku sa zvyšujú emisie skleníkových plynov, vyčerpávajú sa zásoby rýb a stráca sa biodiverzita, je potrebné vynaložiť viac úsilia; vo vzťahu k strate biodiverzity nalieha na všetky príslušné strany, aby podnikli primerané opatrenia na skutočné dosiahnutie cieľa zvrátiť pokles biodiverzity do roku 2010;

10.

nalieha na Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie pri presadzovaní záujmov týkajúcich sa životného prostredia, napríklad riadenie prírodných zdrojov, v kľúčových oblastiach rozvojových politík;

11.

vyzýva Komisiu, aby upravila spôsob poskytovania pomoci a zosúladila ho s národnými stratégiami pre trvalo udržateľný rozvoj tých krajín, ktorým poskytuje pomoc;

12.

vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám odporučila, ako rozvíjať ich spôsobilosti pri posudzovaní environmentálneho dosahu ich politík prírodných zdrojov a riadenia zdrojov, ktoré by sa potom mohli vykonávať ako súčasť programov spolupráce s týmito krajinami;

13.

znovu pripomína rozhodujúci význam sledovania svetovej ekologickej stopy EÚ, pretože to dokazuje záväzok EÚ k presadzovaniu trvalo udržateľného rozvoja vo svete;

14.

zdôrazňuje význam ochrany biodiverzity a navrhuje, aby sa zaradila do stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako nová kľúčová úloha, alebo aby sa aspoň osobitne zdôraznila v sekcii riadenia prírodných zdrojov;

15.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s krajinami AKT s cieľom zabrániť miestnym prevádzkovateľom, ako aj medzinárodným spracovateľom sídliacim alebo pôsobiacim v EÚ, aby sa nezákonne zbavovali toxického odpadu;

16.

zdôrazňuje naliehavú potrebu pomoci rozvojovým krajinám pri prispôsobení sa výzvam klimatických zmien a pri prijatí potrebných krokov k posilnenej podpore investícií do čistých a účinných technológií v rozvojovom svete; uznáva tiež, že je naliehavo potrebné, aby EÚ splnila a presiahla svoje ciele znižovania emisií, a tým prispela k obmedzeniu nebezpečných klimatických zmien, ktoré by najvážnejšie ovplyvnili rozvojové krajiny a tých najchudobnejších;

17.

vyzýva EÚ, aby prijala nevyhnutné opatrenia zamerané na pomoc rozvojovým partnerom pri dodržaní záväzkov, ku ktorým sa zaviazali počas posledných svetových rokovaní o stratégii trvalo udržateľného rozvoja, a predovšetkým v boji proti klimatickým zmenám, ktoré by mali negatívny vplyv predovšetkým na ich obyvateľstvo (Kjóto, Monterrey, Doha, Johannesburg);

18.

podporuje rozvoj a šírenie technológií alternatívnej energetiky a zdôrazňuje naliehavosť výrazného zvýšenia svetového podielu obnoviteľných zdrojov energie;

19.

vyzýva Komisiu, aby s európskymi spoločnosťami zameranými na obnoviteľnú energiu začala projekty, ktoré uľahčia a posilnia prenos a využitie energetických zdrojov priateľských voči životnému prostrediu pre fyzické aj právnické osoby v rozvojových krajinách;

20.

zdôrazňuje, že infraštruktúra môže byť nevyhnutným prvkom trvalo udržateľného rozvoja, ak je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa životného prostredia a spoločnosti a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonanie strategických hodnotení stavu životného prostredia a hodnotení vplyvu na životné prostredie a uverejnila každý program a projekt, ktorý prijme finančnú podporu od EÚ, najmä partnerstvo EÚ a Afriky pre oblasť infraštruktúry, navrhnuté Komisiou v oznámení Rade a Európskemu parlamentu (KOM(2006)0376), ktoré zabezpečí podporu pre projekty cezhraničnej infraštruktúry, ktoré zmenšia rozdiely v regionálnych projektoch infraštruktúry, pričom toto partnerstvo - v súlade s vyššie uvedeným Európskym konsenzom o rozvoji - umožní členským štátom predložiť vhodné návrhy projektov, nezávisle od akýchkoľvek priamych príspevkov;

21.

poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť hospodársku udržateľnosť každého jedného projektu infraštruktúry - ak je to potrebné, v spojení s reformami v politike v oblasti poplatkov - a je nevyhnutné, aby nebola ohrozená trvalá udržateľnosť životného prostredia;

22.

berie na vedomie počet cezhraničných a spoločných vodných zdrojov v Afrike, vystavenie vodných zdrojov klimatickým zmenám, nadmernému vyčerpaniu a znečisteniu; vyzýva Komisiu, aby podporila integrované riadenie vodných zdrojov v rámci partnerstva EÚ - Afrika pre oblasť infraštruktúry na zaistenie poskytovania vody pre blaho ľudí a trvalú udržateľnosť životného prostredia;

23.

uznáva, že environmentálny a sociálny dosah veľkých projektov v oblasti infraštruktúry môže byť závažný; navrhuje, aby kritériá, ktoré predložila Svetová komisia pre priehrady a ktoré zahŕňajú analýzy možností a verejnú účasť, tvorili základ pre rozhodovanie o projektoch veľkých priehrad;

24.

žiada zvýšenie podielu rozvojovej pomoci pre projekty týkajúce sa zvyšovania informovanosti o otázkach životného prostredia a zdravia;

25.

ľutuje, že vonkajší rozmer stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ nie je užšie prepojený s otázkami verejného zdravia, akými sú HIV/AIDS a tuberkulóza; zdôrazňuje, že tieto otázky sa musia riešiť v rámci EÚ a celosvetovo;

26.

zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a najmä žien do diskusie a rozhodovacieho procesu týkajúceho sa trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutné pre zvýšenie informovanosti verejnosti o tejto otázke; trvá na význame vzdelávania pri podpore udržateľných ekologických volieb, najmä medzi chudobnejším obyvateľstvom;

27.

vyzýva Komisiu, aby podporila budovanie kapacít a účasť miestnych spoločenstiev a miestnych obyvateľov v rozvojových krajinách v oblasti prístupu, sledovania prírodných zdrojov a hospodárenia s nimi;

28.

zdôrazňuje, že zvýšenie účasti príslušných zložiek spoločnosti si vyžaduje transparentnosť pri poskytovaní príslušných informácií a lepší prístup k dokumentom EÚ;

29.

žiada zavedenie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa budú uplatňovať v súvislosti s politikami rozvojovej spolupráce EÚ a zlepšených mechanizmov hlásenia a sledovania týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biodiverzity a životného prostredia;

30.

žiada, aby nové a staré členské štáty prijali omnoho vážnejší záväzok, ktorým bude dosiahnutie cieľa príspevku 0,7 % ODA/HND na rozvojovú spoluprácu;

31.

zdôrazňuje význam dosiahnutia zlučiteľnosti medzi multilaterálnymi dohodami o životnom prostredí, akými sú Kjótsky protokol a rámec WTO, najmä vzhľadom na uplatňovanie článku XX dohody Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) týkajúceho sa oblastí všeobecných výnimiek v súvislosti s takými opatreniami, ako sú: b) opatrenia potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín; a g) opatrenia týkajúce sa zachovania vyčerpateľných prírodných zdrojov, ak sú tieto opatrenia účinné v spojení s obmedzeniami pre domácu výrobu alebo spotrebu; potvrdzuje v tomto ohľade úlohu hodnotenia dosahu trvalej udržateľnosti životného prostredia v súvislosti s obchodnými návrhmi;

32.

vyzýva USA, Čínu a Indiu, aby ratifikovali Kjótsky protokol a spoločne s EÚ prevzali zodpovednosť za celosvetový trvalo udržateľný rozvoj;

33.

zdôrazňuje, že EÚ by mala znovu zvážiť škodlivý účinok vývozných dotácií na rozvojové krajiny, a predovšetkým na najmenej rozvinuté krajiny a mala by vynaložiť väčšie úsilie o zrušenie týchto dotácií prostredníctvom medzinárodných obchodných rokovaní;

34.

potvrdzuje význam odpustenia dlhov najmenej rozvinutým krajinám, ktorých vlády dodržiavajú zásady ľudských práv a dobrej správy;

35.

domnieva sa, že európska sieť trvalo udržateľného rozvoja by mohla členským štátom slúžiť ako ústredný bod výmeny skúseností a osvedčených postupov, napríklad prostredníctvom mechanizmov porovnávacieho skúmania;

36.

domnieva sa, že zriadenie stáleho poradného a kontrolného orgánu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by zahŕňal členské štáty a zástupcov občianskej spoločnosti a ktorého úlohou by bola kontrola začleňovania tejto koncepcie do politík a programov EÚ, s osobitným zameraním na rozvojovú spoluprácu, by malo veľký význam a bolo by kľúčové pre podporu vnútornej medziútvarovej internej skupiny Komisie pre začleňovanie hľadísk životného prostredia do rozvojovej spolupráce;

37.

zdôrazňuje, že rozvinuté krajiny by mali stáť na čele podpory koncepcie trvalo udržateľného rozvoja;

38.

zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj súvisí s trvalo udržateľnými inštitúciami, preto sú potrebné obmedzujúce opatrenia ako spájanie odpustenia dlhu s dodržiavaním ľudských práv a dobrou správou; domnieva sa, že by to mohlo podnietiť dynamiku darca - darca a ustanoviť rozvojovú spoluprácu založenú na zásadách rovnosti, partnerstva a vlastníctva;

39.

zdôrazňuje význam posilňovania malých a stredných podnikov (MSP) ako kľúčového nástroja pre podporu environmentálneho, spoločenského a hospodárskeho rozvoja v rozvojových krajinách; žiada preto intenzívnejšie úsilie spolu s orgánmi partnerských krajín pri navrhovaní politík, programov a projektov, ktoré podporujú rozvoj MSP, pôsobiacich v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja; a opakuje svoj návrh na podporu a financovanie regionálnych inštitúcií podporujúcich MSP;

40.

vyzýva členské štáty OECD, aby rozvojovým krajinám pomohli zvýšením ich prístupu k potrebným investičným tokom a trhom a prostredníctvom účinnejších programov rozvojovej spolupráce;

41.

odporúča, aby sa sústredenie na HDP pri meraní pokroku v spoločnosti vyvažovalo rovnakým záujmom o kvalitatívne hľadiská rastu, keďže toto je nevyhnutný predpoklad trvalo udržateľného rozvoja;

42.

zdôrazňuje potrebu doplňujúcich opatrení, akými sú udržateľné fiškálne opatrenia a verejné obstarávanie a obmedzenie a postupné zrušenie dotácií, ktoré deformujú trh a zároveň poškodzujú životné prostredie;

43.

vyzýva súkromný sektor rozvojových a rozvinutých krajín, aby upravil a zaviazal sa dodržiavať spoločné kódexy správania, ktoré verejne načrtnú ich prínos k cieľu trvalo udržateľného rozvoja;

44.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala účinnosť kódexu správania európskych podnikov pôsobiacich v rozvojových krajinách a podávala o nej správy, najmä vzhľadom na uplatňovanie požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja;

45.

víta prístup Komisie k podpore otázok sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) na medzinárodnej úrovni; nalieha však na Komisiu, aby otázke SZP dodala vyššiu váhu vypracovaním záväznejších pravidiel pre európske spoločnosti pôsobiace v rozvojových krajinách, najmä vzhľadom na základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a ochranu životného prostredia;

46.

pripomína Komisii potrebu založiť jej rozvojové programy na transparentnosti a zodpovednosti, keďže korupcia v rozvojových krajinách často negatívne upevňuje neudržateľné trendy, napríklad v takých oblastiach ako nelegálne odlesňovanie; a zdôrazňuje potrebu podpory zriadenia nezávislých protikorupčných pozorovateľských skupín v rozvojových krajinách vyčlenením dostatočných zdrojov na takéto projekty;

47.

vyzýva Komisiu, aby pracovala s členskými štátmi na určení a súdnom stíhaní osôb, ktoré dovážali drevo a drevené výrobky nezákonného pôvodu, a podporovala členské štáty AKT v činnostiach na zastavenie obchodovania s takým tovarom a jeho umiestňovania na trh;

48.

znovu pripomína význam priamych zahraničných investícií v rozvojových krajinách a podporuje Komisiu a členské štáty, aby navrhli svoje rozvojové politiky spôsobom, ktorý zlepší súčasný stav hospodárskych inštitúcií a investičnej atmosféry v rozvojových krajinách;

49.

domnieva sa, že miestne úrady v rozvojových krajinách nemôžu vždy poskytnúť dostatok financií potrebných na hlavné investície v oblasti výstavby a údržby sietí infraštruktúry, napríklad na dodávanie vody alebo zriadenie kanalizácie, a že teda len dodatočný súkromný kapitál prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva bude môcť poskytnúť požadované množstvo finančných prostriedkov;

50.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby dôrazne podporovala licenčnú schému presadzovania právnych predpisov lesného hospodárstva, riadenia a obchodovania (FLEGT) a navrhnuté dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP); domnieva sa, že osobitne dôležité je presvedčiť partnerské krajiny, aby podpísali DDP a pripojili sa k licenčnej schéme, pričom je potrebné zabrániť možnosti, aby partnerské krajiny obchádzali licenčnú schému vývozom do tretích krajín, v ktorých sa neuplatňuje žiadna takáto schéma;

51.

zdôrazňuje význam posilňovania sociálneho dialógu s miestnymi podnikmi v rozvojových krajinách s cieľom podporovať spoluprácu a spoločnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a podporovať v tejto oblasti vzdelávanie juh - juh a sever - juh;

52.

vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve kládla osobitný dôraz na stratégie, ktoré podporujú lepšie rozloženie vývozu z krajín AKT a modely rastu a rozvoja, ktoré sú trvalo udržateľné pre životné prostredie a sú sociálne spravodlivé;

53.

potvrdzuje, že pre rozvojové krajiny predstavuje prístup k energetickým zdrojom kľúčovú prioritu; žiada preto, aby sa prístup k energetickým zdrojom podporoval prostredníctvom energetickej iniciatívy EÚ a zvyšovaním energetickej účinnosti v rozvojových krajinách;

54.

zdôrazňuje, že vzhľadom na chaotický rast miest je voda a kanalizácia v mestách kľúčovou otázkou rozvoja, pretože v rámci verejných služieb sa môžu na miestnej úrovni vytvoriť kapacity pre osvedčené postupy v oblasti demokratického riadenia;

55.

vyzýva rozvojové krajiny, aby s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov decentralizovali správu vodného hospodárstva na miestnej úrovni tak, aby sa na tvorbe politík vodného hospodárstva na úrovni čo najbližšej k potrebám občanov zúčastňovali užívatelia a rozhodovacie subjekty;

56.

vyzýva miestne úrady v EÚ, aby využili časť príjmov z poplatkov používateľov za poskytovanie vody a kanalizačných služieb na vykonávanie opatrení decentralizovanej spolupráce v oblasti financovania projektov na zlepšenie prístupu k vode v rozvojových krajinách;

57.

vyzýva EÚ, aby prispela k navrhnutiu stratégií na podporu cesty hospodárskeho a poľnohospodárskeho rozvoja, ktorá bude zlučiteľná s udržaním alebo obnovením vysokého štandardu kvality vody, od spodnej vody po vodu dodávanú konečnému spotrebiteľovi;

58.

považuje za potrebné začleniť koncepciu trvalo udržateľného rozvoja do výskumného a inovačného procesu;

59.

vyzýva všetky strany, aby stanovili konkrétne krátkodobé a dlhodobé ciele trvalo udržateľného rozvoja a sledovali pokrok pri dosahovaní týchto cieľov;

60

domnieva sa, že v rámci súdržnej politiky rozvoja a vzhľadom na prisťahovalectvo dospejú členské štáty k spoločnej dohode na riešenie výzvy prisťahovalectva; pripomína v tejto súvislosti, že pozornosť by sa mala venovať návratu a možnej premene politík vyvolávajúcich odlev mozgov na procesy prílevu mozgov; zdôrazňuje, že EÚ by nemala byť príčinou dlhodobého odlevu mozgov z rozvojových krajín;

61.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 272 ods. 4 predposledný pododsek,

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 177,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), a najmä na jeho články 37 a 38,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2007, ktorý bol s konečnou platnosťou prijatý 14. decembra 2006,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2),

—

so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2007 na rozpočtový rok 2007, ktorý Komisia predložila 20. decembra 2006 (SEK(2006)1776),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2007, ktorý Rada vypracovala dňa 30. januára 2007 (5739/2007 — C6-0060/2007),

—

so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0010/2007),

A.

keďže sú potrebné technické úpravy, aby v rozpočte Európskej únie na rok 2007 bolo možné zohľadniť a uplatniť výsledok schôdze trialógu z 28. novembra 2006,

B.

keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2007 je zaviesť tieto úpravy,

1.

víta návrh opravného rozpočtu č. 1/2007;

2.

schvaľuje návrh opravného rozpočtu č. 1/2007 bez zmien a doplnení;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na vypočutie vo Výbore pre rozvoj, ktoré sa konalo 18. decembra 2006,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (1) a výročné uznesenia Európskeho parlamentu o ľudských právach z roku 2000, 2002, 2003 a 2005,

—

so zreteľom na všeobecné odporúčanie XXIX (diskriminácia z dôvodu pôvodu) prijaté Výborom OSN na odstránenie rasovej diskriminácie 22. augusta 2002 a 48 opatrení, ktoré musia prijať zmluvné strany,

—

so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovala Subkomisia OSN pre podporu a ochranu ľudských práv, ktorá obsahuje návrhy zásad a usmernení na odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu a berúc na vedomie predbežnú správu osobitného spravodajcu o diskriminácii z dôvodu práce a pôvodu,

—

so zreteľom na jednotlivé ustanovenia indickej ústavy týkajúce sa ochrany a podpory práv Dalitov, vzťahujúce sa na najmenej 167 miliónov ľudí, vrátane tých ustanovení, ktoré sa týkajú zrušenia nedotknuteľnosti, zákazu diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste, rovnosti príležitostí pri zamestnaní vo verejnej správe, opatrenia v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a politiky prostredníctvom pozitívnej diskriminácie v štátnych inštitúciách a zastupiteľských orgánoch; so zreteľom na početné legislatívne opatrenia nariaďujúce zrušenie niektorých najhorších postupov týkajúcich sa nedotknuteľnosti a diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste vrátane nútených prác, manuálneho čistenia latrín a ukrutností voči Dalitom,

—

so zreteľom na Národnú komisiu pre ľudské práva, Národnú a Štátnu komisiu pre najnižšie registrované kasty pod ochranou vlády a Národnú komisiu pre Safai Karamchari, ktoré sa zaoberajú problémom manuálneho čistenia latrín,

—

so zreteľom na článok 91 a článok 90 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže India je najväčšou fungujúcou demokraciou na svete, kde sú si pri voľbách všetci občania rovní, posledný z bývalých indických prezidentov a hlava štátu bol Dalit a Daliti boli ministrami; keďže existujú hinduistické myšlienkové prúdy, ktoré odmietajú diskrimináciu z dôvodu príslušnosti ku kaste a vylúčenie ako odchýlenie sa od viery,

B.

keďže Daliti a podobné skupiny žijú aj v Nepále, Pakistane a Bangladéši,

C.

keďže indická Národná komisia pre ľudské práva informovala o tom, že uplatňovanie zákona o najnižších registrovaných kastách a registrovaných kmeňoch pod ochranou vlády (o predchádzaní ukrutnostiam) je naďalej veľmi neuspokojivé, a keďže uverejnila mnoho odporúčaní na riešenie tohto problému,

D.

keďže polícia, napriek tomu, že každý deň je oficiálne zaregistrovaných 27 prípadov ukrutností spáchaných na Dalitoch, často bráni Dalitom v prístupe na policajné stanice, odmieta zaregistrovať ich prípady a pravidelne sa uchyľuje k mučeniu Dalitov bez toho, aby bol za to niekto potrestaný,

E.

keďže, napriek tomu, že mnoho Dalitov neoznamuje trestné činy kvôli obavám z odvetných opatrení vládnucich kást, oficiálne policajné štatistiky uvádzajú v priemere za posledných 5 rokov, že každý týždeň je zavraždených 13 Dalitov, domy alebo majetky 5 Dalitov sú každý týždeň vypálené, 6 Dalitov sa každý týždeň stane obeťou únosu alebo odvlečenia, 3 dalitské ženy sú každý deň znásilnené, 11 Dalitov je každý deň zbitých a každých 18 minút je na Dalitoch spáchaný nejaký trestný čin (2),

F.

keďže podľa nedávnej štúdie o nedotknuteľnosti na indickom vidieku (3), ktorá sa zaoberala 565 dedinami v 11 štátoch, odmietli zdravotníci z verejného sektora v 33 % dedín navštíviť domy Dalitov, v 27,6 % dedín bol Dalitom znemožnený prístup na policajné stanice, v 37,8 % vládou spravovaných škôl museli dalitské deti sedieť pri jedle oddelene od ostatných detí, v 23,5 % dedín nebola Dalitom domov doručovaná pošta a v 48,4 % dedín bol Dalitom odmietnutý prístup k zdrojom vody v dôsledku praktík založených na segregácii a nedotknuteľnosti,

G.

keďže polovica dalitských detí v Indii je podvyživená, 21 % má vážnu podváhu a 12 % zomrie pred dovŕšením 5. roku života (4),

H.

keďže nedotknuteľnosť na školách prispela k tomu, že dalitské deti končia predčasne školskú dochádzku a miera negramotnosti medzi nimi je podstatne vyššia než u ostatného obyvateľstva, pričom priepastný rozdiel v gramotnosti medzi Dalitmi a ľuďmi, ktorí k tejto skupine obyvateľstva nepatria, sa od chvíle, keď India získala nezávislosť, takmer nezmenil a miera gramotnosti dalitských žien na indickom vidieku naďalej zostáva len na úrovni 37,8 % (5),

I.

keďže dalitské ženy, ktoré spolu so ženami z domorodých kmeňov patria v Indii k vôbec najchudobnejším, čelia dvojnásobnej diskriminácii z dôvodu kasty a rodu vo všetkých oblastiach života, sú vystavené hrubým útokom na svoju fyzickú integritu vrátane beztrestného sexuálneho zneužívania príslušníkmi vládnucich kást a sú vylúčené zo spoločnosti a ekonomicky vykorisťované,

J.

keďže Národná komisia pre najnižšie registrované kasty pod ochranou vlády zaznamenala veľmi obmedzené prideľovanie prostriedkov a nízky objem vynaložených prostriedkov na sociálne zabezpečenie a rozvoj pre Dalitov v rámci vládneho osobitného čiastkového programu pre najnižšie registrované kasty pod ochranou vlády,

K.

keďže Daliti musia vykonávať nútené práce a sú diskriminovaní na mnohých trhoch vrátane trhu práce, bývania a tiež spotrebiteľského, kapitálového a úverového trhu, dostávajú nižšie mzdy, majú dlhší pracovný čas, mzdu im vyplácajú oneskorene a sú vystavení slovným alebo fyzickým útokom,

1.

víta jednotlivé ustanovenia v indickej ústave na ochranu a podporu práv Dalitov; poznamenáva však, že napriek týmto ustanoveniam je uplatňovanie zákonov na ochranu práv Dalitov aj naďalej vo veľkej miere nedostačujúce a že ukrutnosti, nedotknuteľnosť, negramotnosť, nerovnosť príležitostí, manuálne čistenie latrín, neadekvátne mzdy, nútené práce, detská práca a bezzemkovia ešte stále narúšajú život indických Dalitov;

2.

vyjadruje znepokojenie nad nízkym počtom usvedčených páchateľov týchto trestných činov a vyzýva indickú vládu, aby zdokonalila svoj systém trestného súdnictva s cieľom uľahčiť registráciu žalôb proti páchateľom trestných činov na Dalitoch, zvýšila mieru usvedčenia týchto páchateľov, výrazne obmedzila trvanie súdnych procesov a prijala osobitné opatrenia na ochranu dalitských žien;

3.

víta nedávny zákaz zamestnávania detí ako domáceho služobníctva a personálu v stravovacích zariadeniach, reštauráciách, čajovniach atď. pri cestách a naliehavo žiada indickú vládu, aby podnikla ďalšie kroky vedúce k úplnému zákazu všetkých foriem detskej práce;

4.

vyzýva indickú vládu, aby prijala neodkladné opatrenia na zabezpečenie rovnoprávneho prístupu Dalitov na policajné stanice a do všetkých ostatných verejných inštitúcií a zariadení vrátane tých, ktoré súvisia s demokratickou štruktúrou, napr. budovy obecných zastupiteľstiev a volebných kabín;

5.

víta fiškálnu politiku, ktorú realizuje indická plánovacia komisia a jednotlivé ministerstvá pri vyčleňovaní rozpočtových prostriedkov na sociálne zabezpečenie a rozvoj Dalitov a vyzýva indickú vládu, aby zabezpečila úplnú a časovo viazanú realizáciu politiky a rozpočtových opatrení zameraných na sociálne zabezpečenie a rozvoj Dalitov vrátane plnej realizácie osobitného čiastkového programu pre najnižšie registrované kasty pod ochranou vlády;

6.

nalieha na indickú vládu, aby ďalej spolupracovala s príslušnými orgánmi OSN pre ľudské práva na účinnom odstraňovaní diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste vrátane Výboru pre odstránenie rasovej diskriminácie a osobitného spravodajcu OSN, ktorí majú za úlohu vypracovať zásady a usmernenia na odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu;

7.

vyzýva indickú vládu, aby ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a aby prijala preventívne opatrenia na zníženie rizika mučenia pre Dalitov, podnikla právne kroky na trestné stíhanie mučenia v Indii, zaviedla tresty pre policajtov, ktorí mučia, konzistentne rehabilitovala a poskytovala náhrady obetiam mučenia a aby zaviedla nezávislý systém podávania sťažností pre obete mučenia, ktorý by bol prístupný Dalitom;

8.

berie s obavami na vedomie nedostatok výraznej spolupráce EÚ a indickej vlády, najmä v rámci samitov EÚ a Indie, na riešení rozsiahleho problému diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste;

9.

nalieha na Radu a Komisiu, aby nastoľovali otázku diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste v rámci samitov EÚ a Indie a iných stretnutí ako súčasť všetkých rozhovorov týkajúcich sa politických otázok, ľudských práv, občianskej spoločnosti, rozvoja a obchodovania a aby informovali príslušné výbory o výsledku týchto rozhovorov a o pokroku v nich;

10.

nalieha na členov Spoločného akčného výboru, ktorí sú zároveň členskými štátmi EÚ, aby prehĺbili dialóg na tému diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste v rámci diskusie o demokracii a ľudských právach, sociálnej politike a politike v oblasti zamestnanosti a rozvojovej spolupráci;

11.

znovu zdôrazňuje, že očakáva zahrnutie osobitných opatrení na zabezpečenie toho, aby mohli menšiny ako Dalitovia a Adivasiovia a iné okrajové spoločenstvá, kmene a kasty preklenúť širokú priepasť medzi nimi a ostatnými obyvateľmi do rozvojových programov EÚ vzhľadom na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia;

12.

pripomína svoju požiadavku, aby Rada a Komisia uprednostnila podporu rovnakých príležitostí v oblasti zamestnávania v súkromných spoločnostiach so sídlom v EÚ a podporu podnikov so sídlom v EÚ v rámci realizácie Ambedkarových zásad (zásady týkajúce sa zamestnanosti a doplnkové zásady hospodárskeho a sociálneho vylúčenia s cieľom pomôcť všetkým zahraničným investorom v Južnej Ázii pri odstraňovaní diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste);

13.

víta záväzok EÚ týkajúci sa rozvoja zásad a usmernení na odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu prostredníctvom Subkomisie OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a nalieha na Komisiu a Radu, aby v tejto podpore pokračovali;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Indie, generálnemu tajomníkovi OSN a čelným predstaviteľom Subkomisie OSN pre podporu a ochranu ľudských práv, Medzinárodnej organizácie práce, UNICEF-u, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (KOM(2006)0454) (1),

—

so zreteľom na článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0303/2006),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozvoj (A6-0477/2006),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady a schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Gabonskej republiky.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o všeobecnom moratóriu na trest smrti, najmä na uznesenia z 23. októbra 2003 (1), 6. mája 1999 (2) a 18. júna 1998 (3),

—

so zreteľom na rezolúcie o moratóriu na trest smrti, ktoré prijali viaceré orgány OSN vrátane Komisie OSN pre ľudské práva,

—

so zreteľom na vyhlásenia EÚ na podporu všeobecného moratória na trest smrti a vyhlásenie o zrušení trestu smrti predložené 19. decembra 2006 na Valnom zhromaždení OSN, ktoré podpísalo 85 krajín zo všetkých geografických skupín,

—

so zreteľom na usmernenia pre politiku EÚ vo vzťahu k tretím krajinám s ohľadom na trest smrti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti 29. júna 1998,

—

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže trest smrti je krutým a neľudským trestom a porušením práva na život,

B.

keďže zrušenie trestu smrti je základnou hodnotou Európskej únie a požaduje sa od krajín, ktoré sa snažia získať členstvo v EÚ,

C.

hlboko znepokojený skutočnosťou, že v mnohých krajinách sveta ešte stále existujú alebo boli opätovne zavedené vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú trest smrti a popravy tisícov ľudí každý rok,

D.

keďže zároveň pokračuje trend celosvetového zrušenia trestu smrti; keďže je potrebné privítať skutočnosť, že Libéria, Mexiko, Filipíny a Moldavsko v minulých rokoch úplne zrušili trest smrti a že peruánsky kongres zamietol návrh zákona o zavedení trestu smrti za zločiny terorizmu,

E.

keďže EÚ rozhodla v rámci svojich usmernení o politike EÚ vo vzťahu k tretím krajinám s ohľadom na trest smrti, vyvíjať prostredníctvom medzinárodných orgánov úsilie o zrušenie trestu smrti,

F.

keďže talianska vláda a Rada Európy sa 9. januára 2007 rozhodli spolupracovať s cieľom získať čo najväčšiu podporu pre súčasnú iniciatívu Valného zhromaždenia OSN za celosvetové moratórium na popravy, s cieľom úplného zrušenia trestu smrti,

G.

keďže 27. júla 2006 talianska snemovňa poslancov jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom žiada taliansku vládu, aby po konzultácii s partnermi z EÚ, avšak bez toho, aby bolo potrebné jednomyseľné schválenie, predložila nasledujúcemu Valnému zhromaždeniu OSN návrh rezolúcie o všeobecnom moratóriu na trest smrti, s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie trestu smrti vo svete; a keďže 22. januára 2007 sa Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti dohodla na tom, že nemecké predsedníctvo EÚ preskúma v New Yorku možnosti a postupy opätovného otvorenia diskusie a rokovania o návrhu všeobecného moratória na trest smrti,

H.

odsudzuje popravu Saddáma Husajna a mediálne zneužitie jeho popravy obesením a odsudzuje spôsob jej vykonania,

1.

opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a znovu vyjadruje svoje presvedčenie, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

2.

vyzýva, aby sa príslušnou rezolúciou súčasného Valného zhromaždenia OSN okamžite a bezpodmienečne , s cieľom celosvetového zrušenia trestu smrti, zaviedlo celosvetové moratórium na popravy, pričom generálny tajomník OSN by mal mať možnosť dohliadať na jej skutočné uplatňovanie;

3.

žiada predsedníctvo EÚ, aby naliehavo prijalo primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že sa takáto rezolúcia urýchlene predloží Valnému zhromaždeniu OSN; žiada predsedníctvo EÚ a Komisiu, aby Európsky parlament informovali o výsledkoch, ktoré sa dosiahli na súčasnom Valnom zhromaždení OSN v otázke všeobecného moratória na trest smrti;

4.

žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby na politickej a diplomatickej úrovni urobili všetko pre zabezpečenie úspechu tejto rezolúcie v rámci súčasného Valného zhromaždenia OSN;

5.

silne podporuje iniciatívu talianskej poslaneckej snemovne a vlády, ktorú podporuje Rada Európskej únie, Komisia a Rada Európy;

6.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby bezodkladne ratifikovali Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého cieľom je úplné zrušenie trestu smrti;

7.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a všetkým členským štátom OSN.

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie (KOM(2005)0637),

—

so zreteľom na prijatie globálnej stratégie pre výživu, telesnú aktivitu a zdravie na 57. Svetovom zdravotníckom zhromaždení 22. mája 2004,

—

so zreteľom na uznesenie Rady zo 14. decembra 2000 o zdraví a výžive (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľa z 3. júna 2005 týkajúce sa obezity, výživy a telesnej aktivity,

—

so zreteľom na neformálne stretnutie ministrov športu EÚ 19. - 20. septembra 2005, na ktorom britské predsedníctvo navrhlo vytvorenie pracovnej skupiny pre šport a zdravie,

—

so zreteľom na výzvu vedcov z 10. Medzinárodného kongresu o obezite (ICO 2006), ktoré sa konalo 3. - 8. septembra 2006 v Sydney,

—

so zreteľom na závery konferencie na vysokej úrovni počas fínskeho predsedníctva s názvom „Zdravie vo všetkých politikách“, ktorá sa konala v Kuopio 20. - 21. septembra 2006,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0450/2006),

A.

keďže počet osôb, ktoré trpia obezitou sa v rámci EÚ za posledných 30 rokov neobyčajne zvýšil; keďže tempo rastu tohto fenoménu je rovnaké ako v USA začiatkom 90. rokov a keďže za ľudí s nadváhou alebo obezitou je dnes v Európe považovaných takmer 27 % mužov a 38 % žien,

B.

keďže častejší výskyt obezity, najmä u detí, sa neobmedzuje len na EÚ a ďalšie bohaté krajiny, ale dramaticky stúpa v niektorých rozvojových krajinách,

C.

keďže obezita sa týka aj viac než piatich miliónov detí v 27 krajinách EÚ a keďže miera rastu je alarmujúca s takmer 300 000 novými prípadmi ročne,

D.

keďže štúdie ukázali, že pre zdravotne postihnuté osoby predstavuje väčšie riziko obezita spôsobená viacerými činiteľmi vrátane patofyziologických zmien energetického metabolizmu a stavby tela, svalovej atrofie a telesnej nečinnosti,

E.

keďže príjem energie bol medzi veľkými skupinami obyvateľstva od 50. rokov 20. storočia stabilný; keďže však zmeny životného štýlu viedli k zníženiu telesnej aktivity i fyzickej práce a tak znížili spotrebu energie, čo spôsobilo nerovnováhu medzi energetickými potrebami a prísunom energie,

F.

keďže mnohé projekty a štúdie potvrdili, že nástup obezity je charakterizovaný skorými rozdielmi spojenými so sociálno-ekonomickým prostredím, keďže choroba je častejšia v rodinách s nízkym príjmom a s nízkou úrovňou vzdelania,

G.

keďže pri zostavovaní akčného plánu EÚ na propagáciu zdravého životného štýlu treba venovať náležitú pozornosť rôznym stravovacím návykom a štruktúre spotreby v jednotlivých členských štátoch,

H.

keďže správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2005 o zdraví v Európe dokazuje, že vysoký počet úmrtí a ochorení zapríčiňuje sedem hlavných rizikových faktorov, z ktorých šesť (vysoký tlak, cholesterol, nadmerný index telesnej hmotnosti, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatok telesnej aktivity a nadmerná konzumácia alkoholu) je spojených so stravovaním a telesným cvičením a keďže je rovnako dôležité vo všetkých týchto oblastiach konať s cieľom predchádzať veľkému počtu úmrtí a ochorení,

I.

keďže za zdravé stravovanie treba považovať stravovanie s určitými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi vlastnosťami, ako je energetický obsah, v súlade s individuálnymi potrebami a vždy podľa zásad zdravej výživy,

J.

vzhľadom na to, že aj keď má EÚ na základe právomocí, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv, mať zásadnú úlohu v oblasti ochrany spotrebiteľa prostredníctvom podpory zdravého stravovania a konzumácie ovocia a zeleniny, musia opatrenia Spoločenstva na podporu športu a telesnej aktivity nutne dopĺňať tie opatrenia, ktoré uplatňujú členské štáty, ich regióny a mestá,

K.

so zreteľom na sociálno-ekonomický vplyv ochorení spojených s problémami nadváhy, (ktoré už predstavujú 4 až 7% celkových výdavkov členských štátov na zdravotníctvo); keďže celkové náklady obezity (pri zohľadnení zvýšeného rizika nezamestnanosti, prerušenia pracovnej činnosti či invalidity) ešte neboli podrobené presnému vedeckému vyhodnoteniu,

L.

keďže väčšina členských štátov zaviedla politiky na boj proti problémom obezity a na zvýšenie úrovne zdravia svojho obyvateľstva, pričom niektoré vlády prijali isté zákazy a ďalšie uprednostnili stimuly,

M.

keďže niektoré členské štáty prijali napríklad rozhodnutie obmedziť, alebo dokonca zakázať predajné automaty v školách kvôli nedostatočnej ponuke a zanedbateľnému priestoru vyhradenému pre nápoje s nízkym obsahom cukru, pre ovocie a zeleninu a pre takzvané diétne výrobky,

N.

keďže je zaujímavé zvážiť, ako prvú fázu, dobrovoľné záväzky prijaté nedávno na jednej strane európskymi výrobcami nealkoholických nápojov, obmedziť marketing zameraný na deti do 12 rokov a zároveň poskytnutie prístupu k rôznorodejším nápojom v školách, a na druhej strane dvoma gigantmi v sektore rýchleho občerstvenia uvádzať na obaloch hamburgerov a kornútoch na zemiakové hranolčeky nutričné symboly,

O.

vítajúc rôzne iniciatívy zamerané na podporu zdravého stravovania, ktoré uskutočňujú mnohí európski maloobchodníci, vrátane vytvárania radov zdravých potravín, úplného a zrozumiteľného vyznačovania nutričných informácií a partnerstiev s vládami, školami a mimovládnymi organizáciami na zvyšovanie povedomia o výhodách zdravej výživy a pravidelného cvičenia,

P.

keďže prerokúvaná zelená kniha je súčasťou komplexnej iniciatívy EÚ na boj proti faktorom najnebezpečnejším pre zdravie (vrátane zlých stravovacích návykov a nedostatku telesnej aktivity) a ktoré sú rovnako ako fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu hlavnou príčinou kardiovaskulárnych chorôb (ktoré predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtí mužov a žien v EÚ), určitých druhov rakoviny, respiračných chorôb, osteoporózy a cukrovky typu 2, čo zvyšuje záťaž na vnútroštátne systémy zdravotníctva,

Q.

keďže výsledok verejnej konzultácie nasledujúcej po zelenej knihe, ktorý Komisia predložila 11. septembra 2006 podnecuje na výzvy najmä na aktivitu EÚ v rôznych politikách Spoločenstva a zameranie predovšetkým na deti a mládež,

R.

keďže Spoločenstvo má zohrať aktívnu úlohu (v rámci spoločných politík alebo ako doplnok aktivít 27 členských štátov) prostredníctvom informačných kampaní a zvyšovania povedomia spotrebiteľov o probléme obezity, podporenia konzumácie ovocia a zeleniny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), financovania výskumných, vzdelávacích a športových projektov, a kampaní zameraných na prijímanie novej alebo prepracovanej právnej úpravy so skutočným vplyvom na zdravé stravovanie európskych občanov,

1.

víta angažovanosť Komisie v oblasti zdravého stravovania (z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska), telesnej aktivity ako aj boja proti obezite a hlavným chorobám súvisiacim so stravovaním; žiada, aby táto aktivita bola odteraz považovaná za politickú prioritu Európskej únie a jej členských štátov;

2.

uznáva, že obezita súvisí s mnohými činiteľmi, a preto vyžaduje holistický prístup zahŕňajúci mnoho rôznych oblastí politík;

3.

veľmi ľutuje, že napriek aktivite mnohých členských štátov obezita postihuje stále väčšiu časť obyvateľstva a že ak bude táto tendencia pokračovať, následky z hľadiska verejného zdravia, ktorým by bolo možné predísť prostredníctvom vhodných opatrení, budú nevyčísliteľné;

4.

odporúča všetkým členským štátom, aby oficiálne uznali obezitu za chronickú chorobu a predišli tak všetkým formám stigmatizovania a diskriminácie obéznych ľudí; odporúča tiež členským štátom aby týmto ľuďom zabezpečili prístup k primeranej liečbe v rámci svojich vnútroštátnych systémov zdravotníctva;

5.

víta prijatie charty o boji proti obezite na Európskej ministerskej konferencii WHO (15. - 17. novembra 2006 v Istanbule), vyzdvihuje stanovenie ambiciózneho rámca pre opatrenia s cieľom dostať epidémiu pod kontrolu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili harmonogram implementácie a stanovenia priorít v súvislosti so zásahmi podľa tohto rámca;

6.

bezvýhradne podporuje spustenie platformy EÚ pre činnosť v súvislosti so stravovaním, telesnou aktivitou a zdravím („platforma“) v marci 2005 a víta metódu uplatňovanú GR SANCO, ktorá spočíva v trvalom dialógu s priemyselnými odvetviami, vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a mimovládnymi organizáciami;

7.

víta dobrovoľné záväzky, ktoré už predložili účastníci platformy; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto záväzky prijaté v rámci platformy účinne monitorovali a vyzýva Komisiu na vypracovanie jasných kritérií hodnotenia; poznamenáva, že spoľahlivé hodnotenie je veľmi dôležité na zabezpečenie toho, aby bolo možné primerane merať pokrok a v prípade potreby zvážiť ďalšie opatrenia alebo legislatívne návrhy na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu každoročne predkladala správy o výsledkoch platformy;

8.

žiada Komisiu, aby zhodnotila dosah príslušných návrhov politík s cieľom určiť ich vplyv na verejné zdravie, obezitu a nutričné ciele; odporúča, aby sa takáto „kontrola zdravia alebo obezity“ konala najmä v oblasti SPP, výskumných programov, energetickej politiky, reklamy a potravinovej politiky;

9.

podotýka, že v súčasnosti sa do platformy síce zapojil široký okruh účastníkov, ale väčšinou sú v súvislosti s problémom obezity sústredení na strane energetického príjmu; vyzýva preto účastníkov, ktorých sa týka stránka energetického výdaja - napríklad výrobcov počítačových hier, športové združenia a vysielateľov - aby aktívnejšie prispeli do diskusie a zvážili prijatie podobných záväzkov;

10.

považuje za krok správnym smerom tendenciu, ktorá dnes prevláda v rôznych odvetviach európskeho potravinárskeho priemyslu a spočíva v konkrétnych krokoch určených na preorientovanie marketingu zameraného na deti a na zavedenie nutričného označovania detských nápojov a potravín;

11.

vyzýva členské štáty, aby určili ekonomicky výhodné možnosti na nadviazanie partnerstiev svojich zdravotníckych služieb s priemyslom tak, aby sa zlepšili znalosti pacientov a kontrola ich výživy a aby sa znížilo ekonomické bremeno obezity; domnieva sa, že zvláštnu pozornosť treba venovať systémom, ktoré sa zameriavajú na potreby obyvateľov v sociálne a ekonomicky znevýhodnených spoločenstvách;

12.

očakáva, že Komisia v blízkej budúcnosti predloží v bielej knihe konkrétne opatrenia na zníženie počtu osôb trpiacich nadváhou a obezitou najneskôr od roku 2015;

13.

domnieva sa, že každá politika prevencie obezity a dohľadu nad ňou musí byť zameraná na celú dĺžku života človeka, a to od prenatálneho obdobia až po pokročilý vek; domnieva sa tiež, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť detstvu ako etape života, kde sa vytvára veľká časť stravovacích návykov;

14.

vyzýva členské štáty, aby uznali, že vzdelávanie v otázkach výživy a zdravia od najútlejšieho veku má zásadný význam pri prevencii nadváhy a obezity;

15.

zdôrazňuje nebezpečenstvo súvisiace s prílišným nadšením vo vedení kampane proti obezite a domnieva sa, že by sa mali dávať správne príklady deťom a dospievajúcim, ktorí podliehajú vplyvu rovesníkov, aby sa tým predišlo nárastu ďalších stravovacích porúch ako sú mentálna anorexia a bulímia;

16.

domnieva sa, že zdravotnícki odborníci hrajú dôležitú úlohu pri propagácii zdravotného prínosu vyváženej výživy a pravidelnej telesnej aktivity a pri odhaľovaní každého rizika, predovšetkým u ľudí s nadmerným brušným tukom, u ktorých existuje väčšie riziko vzniku najmä cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych chorôb a iných zdravotných ťažkostí; vyzýva členské štáty, aby podporovali povolanie odborníka na výživu vzájomným uznávaním odbornej kvalifikácie a určením vstupných podmienok na výkon tohto povolania, ako aj zabezpečením odbornej vedeckej prípravy;

17.

zdôrazňuje, že škola je miestom, kde deti trávia väčšinu času, a školské prostredie, najmä školské jedálne, preto musia nabádať deti na rozvoj ich chutí poskytovaním základných kuchárskych zručností a vedomostí o potravinách a podporovať pravidelnú telesnú aktivitu a zdravý životný štýl, predovšetkým s cieľom vyvážiť čoraz kratší čas vyčlenený na telesnú výchovu v školách v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala mechanizmy na podporu osvedčených postupov v školách, ktoré zohľadnia najúčinnejšie iniciatívy vzdelávajúce deti v otázkach zdravých stravovacích návykov a poskytujúce kvalitné jedlo na základe vysokých nutričných noriem;

18.

odsudzuje postup vlád členských štátov, ktoré odpredávajú školské ihriská kvôli zástavbe;

19.

vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatok finančných prostriedkov na školské stravovanie a umožnili tak školám podávať čerstvé jedlá, vyrobené najlepšie z ekologického alebo regionálneho poľnohospodárstva, a aby podporovali zdravé stravovacie návyky od útleho veku;

20.

domnieva sa, že členské štáty by mali byť nabádané, aby v školách zabezpečili dostatočné vybavenie umožňujúce deťom venovať sa športom a telesnej aktivite; nabáda členské štáty a ich miestne orgány, aby pri plánovaní umiestnenia škôl zvážili možnosti podpory zdravého a aktívneho životného štýlu a umiestnili ich bližšie ku komunitám, ktorým slúžia, čím umožnia, aby deti chodili do školy peši alebo na bicykli namiesto sedenia v aute či autobuse;

21.

žiada výrobcov nealkoholických nápojov v EÚ, aby bezodkladne realizovali záväzky, ktoré prijali 20. decembra 2005 v rámci svojho etického kódexu, najmä záväzok obmedziť svoje komerčné aktivity na základných školách;

22.

domnieva sa, že rozmiestnenie (ak je povolené) predajných automatov na stredných školách musí byť v súlade s pravidlami zdravej výživy;

23.

odsudzuje časté opakovanie a intenzitu televíznych reklamných a propagačných kampaní na potraviny zameraných výhradne na deti a zdôrazňuje, že takéto obchodné praktiky nepodporujú zdravé stravovacie návyky a treba ich riadiť na úrovni EÚ prostredníctvom úpravy smernice „Televízia bez hraníc“ (2); zdôrazňuje navyše, že existujú jasné dôkazy o tom, že reklama v televízii ovplyvňuje krátkodobú štruktúru spotreby detí vo veku medzi 2. a 11. rokom, napriek tomu sa súčasne domnieva, že rozhoduje osobná zodpovednosť rodičov, pretože konečné rozhodnutie o kúpe je na nich; poznamenáva však, že z prieskumov vyplýva želanie väčšiny rodičov zaviesť jasné obmedzenia propagácie nezdravých potravín pre deti;

24.

vyzýva Komisiu, aby v rámci platformy sformulovala dobrovoľné alebo samoregulačné záväzky, ktoré ukončia propagáciu potravín pre deti s vysokým obsahom tuku, cukru a soli, ale naliehavo žiada Komisiu, aby v prípade, že samoregulácia neprinesie zmenu, predložila legislatívne návrhy;

25.

zdôrazňuje, že z týchto úvah by nemali byť vynechané nové formy reklamy pre deti, napríklad zasielanie textových správ na mobilné telefóny, online hry a sponzorovanie ihrísk;

26.

domnieva sa, že Komisia a európsky mediálny priemysel musia časom uzavrieť „džentlmenskú dohodu“, ktorá by vyžadovala, aby boli do tvorby v jednotlivých médiách (televízia, kino, internet a videohry) zaradené informácie týkajúce sa zdravia a oddychu určené na zvýšenie povedomia európskej mládeže o dôležitosti športových aktivít a konzumácie ovocia a zeleniny pre zachovanie dobrého zdravotného stavu;

27.

uznáva úlohu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín pri vydávaní rád a odporúčaní v oblasti výživy;

28.

domnieva sa, že médiá (televízia, rádio a internet) sú viac než kedykoľvek predtým základným pedagogickým nástrojom pri vzdelávaní v oblasti nutričného zdravia, ktorý by mal poskytovať spotrebiteľom praktické rady, aby im umožnil nájsť správnu rovnováhu medzi každodennou spotrebou kalórií a výdajom energie a skutočne im zabezpečiť slobodu výberu;

29.

domnieva sa, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (3) vysiela silný signál a spotrebiteľovi konečne umožní získať pravdivé, spoľahlivé a konzistentné informácie o nutričných vlastnostiach potravinárskych výrobkov, a to najmä tých, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru, soli a niektorých tukov; poznamenáva, že realizácia toho nariadenia by mala prebehnúť tak, aby podporila a umožnila snahy výrobcov potravín a nápojov o inováciu a zlepšenie svojich výrobkov; preto sa domnieva, že v kontexte uvedeného nariadenia treba venovať prvoradú pozornosť zavedeniu nutričných profilov, ktoré vypracuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín na základe najnovších dostupných údajov a v úzkej spolupráci so spotrebiteľskými MVO a prevádzkovateľmi v oblasti potravinárstva vrátane maloobchodných predajcov;

30.

všíma si rastúce znepokojenie verejnosti a vedcov nad vplyvom umelých transtukov na ľudské zdravie a upozorňuje na kroky niektorých štátnych (Kanada, Dánsko) a regionálnych (mesto New York) orgánov v snahe odstrániť transtuky z ľudskej výživy; žiada EÚ, aby prijala kroky na zníženie príjmu transtukov;

31.

domnieva sa, že treba bezodkladne revidovať smernicu Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách o nutričnom označovaní potravín (4) tak, aby obsahovala prinajmenšom požiadavku uvádzať prítomnosť a množstvo výživných látok a charakter tukov, a to v snahe dosiahnuť ciele zahŕňajúce zjednodušenie a harmonizáciu európskych právnych predpisov a v súlade s odporúčaniami zástupcov priemyslu a združení spotrebiteľov;

32.

má veľký záujem o systémy značenia nutričných hodnôt, ktoré zaviedli potravinárske spoločnosti, maloobchodní predajcovia alebo verejné orgány v niekoľkých členských štátoch na zjednodušenie nutričných údajov; uznáva význam takýchto systémov a log zdravej voľby, keď ich spotrebitelia uprednostňujú a sú ľahko použiteľné; pripomína, že výskum potvrdzuje, že nákresy, ktoré zobrazujú hodnoty výživných látok pomocou symbolických prvkov, najviac pomáhajú spotrebiteľom pri výbere zdravších alternatív; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovávaní a zavádzaní systému označovania nutričných hodnôt na prednej strane obalov v rámci celej EÚ vychádzala z tejto skúsenosti a výskumu a zdôrazňuje, že konzistentné uvádzanie údajov pre spotrebiteľov vyžaduje určitú mieru harmonizácie v tejto oblasti a že tieto údaje musia byť vedecky podložené;

33.

je presvedčený, že zmena zloženia výrobkov predstavuje účinný nástroj na zníženie príjmu tuku, cukru a soli vo výžive a víta kroky niektorých výrobcov a predajcov, ktorí sa vydali týmto smerom; poznamenáva, že do dnešného dňa sa len 5% všetkých dobrovoľných záväzkov prijatých v rámci platformy týka vývoja výrobkov; vyzýva Komisiu, členské štáty, výrobcov, predajcov a dodávateľov potravín, aby zvýšili úsilie a zabezpečili, že výrobcovia, predajcovia a dodávatelia potravín znížia obsah tuku, cukru a soli v potravinách; vyzýva výrobcov, aby využívali zmenu zloženia výrobkov nielen pri zavádzaní nových, niekedy drahších značiek, ale aby sa v prvom rade sústredili na znižovanie tuku, cukru a soli v existujúcich bežných značkách;

34.

zdôrazňuje, že je dôležité umožniť jednotlivcom uskutočniť informovaný výber toho, čo budú jesť a ako intenzívne budú cvičiť;

35.

domnieva sa, že podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity musí byť politickou prioritou nielen pre GR SANCO, ale tiež pre generálne riaditeľstvá Komisie pre poľnohospodárstvo, dopravu, zamestnanosť, výskum, vzdelávanie a šport, ktoré realizujú politiky alebo programy Spoločenstva majúce vplyv na nutričné zdravie; žiada Komisiu, aby zhodnotila dosah príslušných politických návrhov a určila ich vplyv na verejné zdravie a nutričné ciele, konkrétne na SPP;

36.

víta skutočnosť, že súčasný akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 - 2008) zabezpečuje financovanie rôznych projektov týkajúcich sa obezity a domnieva sa, že finančné prostriedky musia byť k dispozícii dlhodobo a v druhom programe (2007 - 2013) sa musí klásť dôraz na propagáciu zdravého spôsobu života u detí, mládeže a zdravotne postihnutých osôb;

37.

zdôrazňuje, že informačné kampane nie sú najlepšími nástrojmi na komunikáciu so znevýhodnenými sociálno-ekonomickými skupinami; domnieva sa, že opatrenia sa musia prispôsobiť miestnym potrebám a vychádzať z komunity, musí sa vytvoriť priamy kontakt ako aj úzka spolupráca medzi miestnymi školami, škôlkami, všetkými praktickými lekármi, detskými lekármi a miestnymi zdravotníckymi službami; poukazuje na to, že hodnotenie týchto opatrení je nevyhnutné pri zisťovaní, či majú požadovaný účinok;

38.

žiada, aby sa štrukturálne fondy využívali na investície do infraštruktúry v sociálno-ekonomicky znevýhodnených oblastiach, ktorá uľahčí telesnú aktivitu a bezpečnú dopravu, ako napríklad jazdné pruhy pre bicykle, a zároveň podporí hranie sa vonku v bezpečnom prostredí; zároveň vyzýva členské štáty, aby investovali do týchto cieľov;

39.

žiada Komisiu, aby sa (v spolupráci s príslušnými ministerstvami členských štátov alebo regiónov) zúčastnila na programoch „šport v škole“ v „testovacích“ zariadeniach;

40.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, do akej miery predstavuje nesprávna výživa a nedostatok pohybu problém u starších osôb a zvážila, aké ďalšie opatrenia treba prijať s cieľom pomôcť tejto dôležitej, niekedy však zanedbávanej skupine v spoločnosti;

41.

vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby povzbudzovali svojich zamestnancov do vykonávania kondičných cvičení a telesných aktivít, najmä žien zamestnaných na výkon jednotvárnych činností, ktoré môžu viesť k chronickým ochoreniam;

42.

uvedomuje si úlohu zamestnávateľov pri propagácii zdravého životného štýlu medzi zamestnancami; poukazuje na to, že zdravie zamestnancov, a teda aj produktivita, by sa mali stať súčasťou stratégie spoločenskej zodpovednosti firiem; očakáva od nedávno zriadenej Európskej aliancie pre spoločenskú zodpovednosť podnikov, že bude podporovať výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti;

43.

víta výzvu vedeckého spoločenstva počas 10. Medzinárodného kongresu o obezite, aby sa zintenzívnil výskum, ktorý umožní lepšie pochopiť, ako navzájom pôsobia genetické faktory a životný štýl a ako vyvolávajú chorobu;

44.

víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Spoločenstvo financuje deväť projektov zahrnutých do tematickej priority „kvalita a bezpečnosť potravín“ šiesteho rámcového programu pre výskum a vývoj, ktoré hľadajú nové spôsoby boja proti obezite, pričom sa sústreďujú napríklad na osobitnú vekovú skupinu alebo skúmajú interakciu medzi genetickými faktormi, správaním a stavom sýtosti;

45.

žiada, aby boj proti obezite v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj naďalej ťažil nielen z nadnárodnej spolupráce vedcov v tematickej oblasti výživy, poľnohospodárstva a biotechnológií, ale aby bol považovaný za predmet výskumu spoločného záujmu viacerých disciplín;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii porovnateľné ukazovatele zdravotného stavu (vrátane údajov o príjme potravy, telesnej aktivite a obezite), najmä podľa vekových skupín a sociálno-ekonomických skupín;

47.

je veľmi znepokojený znížením spotreby ovocia a zeleniny v Európe, ktoré sa týka predovšetkým európskych domácností s nízkym príjmom, pretože takéto výrobky sú pre ne drahé a majú k dispozícii príliš málo informácií o ich skutočnej dietetickej hodnote;

48.

vyzýva Komisiu, aby navrhla politiku a regulačný rámec, ktoré sprístupnia najlepšie zdroje výživných látok a ďalších užitočných zložiek potravy a poskytnú európskym spotrebiteľom možnosť vybrať si, ako dosiahnuť a udržať si optimálny nutričný príjem, ktorý by najlepšie vyhovoval ich životnému štýlu a zdraviu;

49.

je znepokojený správami, že nutričný obsah ovocia a zeleniny pestovaných v Európe v posledných desaťročiach klesol a vyzýva Komisiu a Radu, aby pri revízii SPP v roku 2008 prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že nutričná hodnota potravín bude považovaná za dôležité kritérium a že sa v rámci politík rozvoja vidieka zvýši produkcia kvalitných potravín a posilnia sa stimuly zdravej výživy;

50.

žiada väčšiu súdržnosť medzi SPP a zdravotníckymi politikami Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby dohliadala na to, že dotácie EÚ, ktoré získavajú niektoré priemyselné odvetvia, v žiadnom prípade nebudú slúžiť na financovanie reklamných kampaní prezentujúcich v priaznivom svetle vysokokalorické výrobky;

51.

považuje za nevyhnutnú reformu spoločnej organizácie trhov s ovocím a zeleninou, ktorá by sa okrem iných cieľov zamerala na oživenie konzumácie tohto typu výrobkov s vysokou nutričnou hodnotou; okrem toho je pevne presvedčený, že politika stimulov (vrátane znižovania cien, nižšieho zdaňovania a iných druhov dotácií) je vhodnejšia než systém založený na vyššom zdanení vysokokalorických produktov („daň z tukov“), ktorý by nakoniec postihol predovšetkým tie najchudobnejšie európske domácnosti;

52.

vyzýva WHO, aby predstavila Európskemu parlamentu svoj aktuálny názor na obezitu;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín a WHO.

—

so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0405/2006),

A.

keďže v Európe existujú rozdiely pokiaľ ide o premlčacie doby, začiatok plynutia premlčania, dátum zistenia škody, možnosť prerušenia alebo zastavenia plynutia premlčacej doby, predkladanie dôkazov a vznesenie námietky premlčania,

B.

keďže miera týchto rozdielov môže viesť k neželateľným dôsledkom pre obete nehôd v cezhraničných sporoch tým, že predstavuje prekážku v prípadoch, keď zranené osoby uplatňujú svoje práva v iných členských štátoch, než je ich vlastný členský štát, v niektorých prípadoch k tomu môže dochádzať aj v ich vlastnom členskom štáte, a sú nútené spoliehať sa na právo iného štátu,

C.

keďže v súvislosti s nehodami, ktoré prekračujú rámec jedného členského štátu, môže dochádzať najmä k týmto problémom: v niektorých krajinách neplnoleté osoby a zdravotne postihnuté osoby nepožívajú žiadnu osobitnú ochranu so zreteľom na plynutie premlčacej doby a tým môžu stratiť právo požadovať náhradu škody, ktoré by si zachovali, keby k zraneniu došlo v inom členskom štáte, než je ich vlastný členský štát; v niektorých krajinách je jediným spôsobom, ako zastaviť plynutie premlčacej doby, začať alebo pokračovať v konaní: v cezhraničnom súdnom konaní to môže spôsobovať problémy, pretože rokovanie bude nevyhnutne dlhšie a skutočnosť, že plynutie premlčacej lehoty sa nedá zastaviť, môže postaviť obeť do nevýhodnej pozície tým, že jej v počiatočnom štádiu, než bude možné rokovanie uzatvoriť, vzniknú značné náklady v súvislosti so začatím a pokračovaním konania,

D.

keďže z dôvodu odlišností týkajúcich sa premlčacích dôb v cezhraničných prípadoch ujmy na zdraví by bolo vhodné ustanoviť zásady, ktoré by sa obmedzovali len na základné prvky,

E.

keďže podmienka článku 39 ods. 2, že by sa nemal pripravovať žiaden návrh, je riadne splnená,

1.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum vplyvu existencie odlišných premlčacích dôb na vnútorný trh a najmä na občanov, ktorí uplatňujú svoje slobody podľa zmluvy. Cieľom tejto štúdie by mala byť kvantifikácia počtu ujem na zdraví, v ktorých je prítomný cezhraničný prvok a vyhodnotenie ťažkostí a/ alebo problémov, ktoré zraneným spôsobili rozdiely v oblasti premlčacích dôb, so zreteľom na otázky uvedené v odôvodnení B;

2.

vyzýva Komisiu, aby po vyhodnotení štúdie vypracovala správu o premlčacích dobách, ktorá sa bude zaoberať možnosťami od čiastočnej harmonizácie premlčacích dôb až po používanie kolíznej normy;

3.

žiada Komisiu, aby s ohľadom na prieskum uskutočnený v súlade s odsekom 1 a po konzultácii s Európskym parlamentom, mu v prípade potreby predložila na základe článku 65 písm. c) a druhej zarážky článku 67 ods. 5 Zmluvy o ES legislatívny návrh o premlčacích dobách pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

4.

potvrdzuje, že odporúčania uvedené v prílohe sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov; vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či sa prísne dodržuje zásada subsidiarity a hľadisko proporcionality; zvláštna pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zvolila najšetrnejšia právna forma a preverilo sa napríklad to, či by sa problém nevyriešil najlepšie uplatnením zásady krajiny pôvodu;

5.

domnieva sa, že požadovaný návrh nesmie mať žiadne finančné dôsledky;

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe, postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

—

opätovne potvrdzuje zásady stanovené v článkoch 2, 3 ods. 2, 13, 137 ods. 1 písm. i) a 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie prijatú v roku 2000, a najmä na jej článok 23,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na Rozvojové ciele milénia OSN (RCM), najmä na tretí cieľ, ktorý sa týka podpory rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, okrem iného ako nevyhnutného predpokladu pri dosahovaní rovnosti na všetkých stupňoch vzdelávania a vo všetkých pracovných oblastiach,

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu OSN o ženách, ktorá sa uskutočnila v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu, ako aj na ďalšie dokumenty schválené na nasledujúcich mimoriadnych schôdzach OSN Peking + 5 a OSN Peking + 10 o ďalších krokoch a iniciatívach pri vykonávaní Pekinskej deklarácie prijatej 9. júna 2000 a Akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

—

so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), prijatý v roku 1999, v ktorom sa uvádza, že jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov, ktoré patria pod jurisdikciu určitého štátu a ktoré sa tvrdia, že sú obeťami porušenia akéhokoľvek z práv stanovených v Dohovore zo strany tohto štátu, sú oprávnené túto skutočnosť oznámiť Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

—

so zreteľom na globálne monitorovacie správy Organizácie spojených národov pre vedu, vzdelávanie a kultúru (UNESCO) o vzdelaní pre všetkých z rokov 2003/2004, 2005 a 2006,

—

so zreteľom na odporúčania Rady Európy, najmä na jej uznesenie a akčný plán prijatý na šiestej európskej konferencii ministrov o rovnosti žien a mužov, ktorá sa konala v Štokholme 8. - 9. júna 2006,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (2006/143/ES) (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady 98/561/ES z 24. septembra 1998 o európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (98/561/ES) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii (3) a z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ (KOM(2006)0367),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 pod názvom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010“ (KOM(2006)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 pod názvom „Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých - rámcová stratégia“ (KOM(2005)0224),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 19. februára 2004 (KOM(2004)0115) a zo 14. februára 2005(KOM(2005)0044) o rovnosti žien a mužov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2003 pod názvom „Úloha univerzít v Európe znalostí“ (KOM(2003)0058),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 pod názvom „K spoločnej rámcovej stratégii o rodovej rovnosti (2001 - 2005)“ (KOM(2000)0335),

—

so zreteľom na vyhlásenie ministrov Európskej únie zodpovedných za politiku rodovej rovnosti, prijaté na konferencii ministrov pre rodovú rovnosť, ktorá sa konala 4. februára 2005 v Luxemburgu,

—

so zreteľom na deklaráciu k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015, ktorá bola podpísaná v Sofii 2. februára 2005 premiérmi zúčastnených štátov strednej a juhovýchodnej Európy,

—

so zreteľom na Aténsku deklaráciu, vyhlásenú v roku 1992 na Európskom samite o ženách na vedúcich pozíciách, konštatujúcu, že „ženy predstavujú polovicu potenciálneho talentu a schopností ľudstva“,

—

so zreteľom na správy a prejavy Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0416/2006),

A.

keďže štatistiky členských štátov ukazujú, že podiel žien, ktoré dosiahli postgraduálne vzdelanie, je v porovnaní s podielom mužov nižší, a keďže sa tiež uvádza, že kvôli rôznym rodovým obmedzeniam sa celoživotnému vzdelávaniu venuje menší počet žien než mužov,

B.

keďže povinnosti v domácnosti a v rodine ešte stále vykonávajú prevažne ženy a v dôsledku tejto skutočnosti je čas určený na ďalšie odborné a celoživotné vzdelávanie obmedzený,

C.

keďže prístup k vzdelaniu a najmä k vyššiemu vzdelaniu je mimoriadne zložitý, osobitne pre mladých ľudí z rodín s nízkymi príjmami a keďže táto skutočnosť vedie k tomu, že pokiaľ ide o vzdelávanie, tradične sú uprednostňovaní chlapci,

D.

keďže významný pokrok v oblasti rodovej rovnosti vo vzdelávaní súvisí predovšetkým s pozitívnym kvantitatívnym vývojom t. j. so zvýšením počtu žien, ktoré získali prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania, no bez korešpondujúceho kvalitatívneho vývoja pokiaľ ide o výber študijných odborov a špecializácií, predovšetkým kvôli vnímaniu v spoločnosti a tradičným úlohám jednotlivých pohlaví,

E.

keďže vzdelanie je dôležitou európskou hodnotou, základným právom a kľúčovým nástrojom sociálneho začlenenia; keďže v spoločnosti pretrvávajú určité predsudky voči vzdelaným ženám a keďže vzdelané ženy často nenachádzajú možnosti využitia svojich schopností v profesionálnom a verejnom živote,

F.

keďže v určitých kultúrach sa ešte stále uplatňujú tradičné a náboženské predsudky obmedzujúce prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu,

G.

keďže médiá opakovane zdôrazňujú zachovávanie rodových stereotypov a upevňujú tak tradičné predstavy o ženách, namiesto zdôrazňovania obdivuhodných vzorov, akým je napríklad Marie Skłodowska-Curie ,

H.

keďže prístup k vzdelaniu pre dievčatá a mladé ženy, ktoré pochádzajú z národnostných menšín a to najmä z rómskej menšiny alebo pre dievčatá a mladé ženy z radov prisťahovalcov je mimoriadne obmedzený a je preň často charakteristická diskriminácia a segregácia v školách vrátane zvláštnych vzdelávacích programov, ktoré majú obmedzený rozpočet a nemotivovaný a nekvalifikovaný personál, zlú infraštruktúru a neprimerané vzdelávacie programy a metódy testovania,

I.

keďže mnohým členským štátom chýbajú dostatočne finančne zabezpečené rozpočty na vzdelávanie a zároveň väčšinu výučby vykonávajú ženy,

1.

zdôrazňuje, že vzdelávanie i odborná príprava dievčat a žien je ľudským právom a základným prvkom plného užívania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv;

2.

víta skutočnosť, že v členských štátoch EÚ vysokoškolské vzdelanie v priemere dosiahne osem z desiatich študujúcich dievčat a že podľa štatistík pre obe pohlavia existujú rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o dosiahnutie vyššieho vzdelania, štatistiky ukazujú vyššiu mieru motivácie medzi ženami, ak nie sú obmedzené rodovými dôvodmi;

3.

zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávania a výskumu ženy - absolventky počtom prevyšujú mužov (59 %), ale ich počet rovnomerne klesá s postupom v kariérnom rebríčku zo 43 % s titulom PhD na 15 % riadnych profesoriek;

4.

víta skutočnosť, že v rámci miléniového projektu OSN bolo prijatých niekoľko praktických opatrení zameraných na zníženie rodovej nerovnosti z hľadiska prístupu k vzdelaniu, a že sa v členských štátoch otvorene hovorí o otázke rovného prístupu k vzdelaniu pre obe pohlavia;

5.

víta reformu vysokoškolského vzdelávacieho systému vyplývajúcu z Lisabonskej stratégie, ktorá sa predovšetkým týka celoživotného vzdelávania, ktorého rámec tiež poskytuje ženám príležitosť pokračovať vo vzdelávaní;

6.

víta správu Komisie o kvalite školského vzdelávania, uverejnenú v roku 2000, ktorá analyzuje 16 ukazovateľov vrátane prístupu k vzdelaniu, z rodového hľadiska;

7.

víta vznik Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý by sa mal zaoberať sledovaním situácie z hľadiska prístupu k vzdelaniu pre obe pohlavia v jednotlivých členských štátoch i vo svete;

8.

odporúča vyhodnotiť politiku v oblasti rovného prístupu k vzdelaniu na základe hodnotenia štatistík rozlíšených podľa pohlavia, aby bolo možné lepšie zdôrazniť a riešiť nerovnosti, ktoré pretrvávajú pri prístupe a získavaní určitej vyššej akademickej kvalifikácie vrátane postgraduálnej úrovne štúdia a v oblasti vedeckého výskumu, rovnako ako v oblasti celoživotného vzdelávania;

9.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup k vzdelaniu ženám starajúcim sa o deti a ženám, ktoré z dôvodu materstva prerušili svoj kvalifikačný postup;

10.

odporúča rokovať so sociálnymi partnermi, s cieľom motivovať ich, aby vytvárali priaznivé podmienky zlepšujúce prístup k vzdelaniu a celoživotnému vzdelávaniu pre ženy, ktoré prerušili svoje vzdelávanie a pre ženy, ktoré majú nízku kvalifikáciu;

11.

odvoláva sa na skutočnosť, že rozdiel v príjmoch medzi ženami a mužmi je aj naďalej na neprijateľne vysokej úrovni a nevykazuje žiadne významné náznaky znižovania; zdôrazňuje, že ženy priemerne zarobia o 15 % menej ako muži, čo vyplýva nielen z nedodržiavania právnych predpisov o rovnosti príjmov, ale aj z určitého počtu štrukturálnych nerovností, ako sú segregácia na trhu práce, rozdiely v pracovných schémach, prístup k vzdelaniu a odbornej príprave, neobjektívne hodnotenie a mzdové systémy a stereotypy;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky a odstránili vžité stereotypy diskriminujúce ženy na pracoviskách, zreteľné najmä v oblasti vedy a techniky, kde je zastúpenie žien veľmi slabé, aby venovali osobitnú pozornosť otázkam súvisiacim s rodovou rovnosťou a aby pravidelne sledovali a vyhodnocovali údaje;

13.

vyzýva členské štáty, aby podporili prístup žien k zodpovedným a rozhodujúcim pozíciám vo verejných a súkromných podnikoch a aby osobitnú pozornosť venovali akademickým funkciám;

14.

podnecuje Komisiu, aby vo svojich vzťahoch s tretími krajinami, najmä v politikách susedstva a rozvojovej pomoci podporovala zásady rovnosti a rovného prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá;

15.

vyzýva členské štáty, aby posilnili postavenie žien - učiteliek na vyšších stupňoch vzdelávacieho systému a v strediskách pre rozhodovanie o otázkach vzdelávania, kde ešte stále tvoria väčšinu ich mužskí kolegovia;

16.

zdôrazňuje potrebu reformovať učebné osnovy na všetkých úrovniach vzdelávania, ako aj obsahovú stránku učebníc; odporúča, aby cieľom vzdelávania učiteľov a iných pracovníkov v školstve bolo splnenie požiadaviek vyrovnanej politiky rodovej rovnosti, a aby problematika spomínanej politiky tvorila súčasť vzdelávania učiteľov na pedagogických a na iných fakultách;

17.

odporúča, aby Komisia a členské štáty voči národnostným, etnickým a kultúrnym menšinám, nezabúdajúc na rómsku menšinu, uplatňovali politiku, ktorá by umožnila prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a rovnakým podmienkam pri získavaní vzdelania pre chlapcov a dievčatá vrátane predškolských a nultých programov, a aby venovali osobitnú pozornosť multikultúrnemu prístupu s cieľom zjednodušiť integráciu mladých žien a dievčat z národnostných menšín a skupín prisťahovalcov do štandardného vzdelávacieho systému, s cieľom bojovať proti dvojnásobnej diskriminácii;

18.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu práv žien a dievčat z radov prisťahovalcov a na boj proti diskriminácii, ktorej čelia vo svojich pôvodných komunitách, odmietnutím všetkých foriem kultúrneho a náboženského relativizmu, ktorý môže porušovať základné práva žien;

19.

odporúča, aby členské štáty podporovali činnosti na zvyšovanie povedomia o rovnom prístupe k vzdelaniu na všetkých úrovniach, predovšetkým medzi zraniteľnými skupinami obyvateľstva s cieľom odstrániť všetky formy predsudkov ovplyvňujúcich prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu;

20.

odporúča členským štátom, aby prispôsobili svoje študijné programy potrebám zamestnaných mladých ľudí a tým ľuďom, najmä dievčatám a ženám, ktoré sa starajú o malé deti alebo sú na materskej dovolenke; domnieva sa, že súčasné technické možnosti dovoľujú nájsť účinné riešenia;

21.

vyzýva k väčšiemu úsiliu, aby sa rozoznali študijne nadaní mladí ľudia, najmä dievčatá alebo mladé ženy, a tí, ktorí trpia poruchami učenia, ako napr. dyslexiou, dyspraxiou, dyskalkúliou a ADHD a aby sa im poskytla vyššia miera podpory;

22.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili testovacie metódy využívané pri umiestňovaní detí, najmä rómskych detí, do osobitných škôl;

23.

víta uplatnenie a využitie vzdelávacích programov financovaných zo zdrojov EÚ, ale aj z iných zdrojov vrátane neziskového sektora, ktoré prispejú k vzdelávaniu dievčat a mladých žien zo sociálne slabších rodín; konkrétne víta využitie existujúcich programov a podporných fondov, ale aj hľadanie nových foriem financovania; súčasne zdôrazňuje potrebu investovať vo všetkých členských štátoch oveľa viac do vzdelania mladej generácie s ohľadom na budúcnosť;

24.

navrhuje, aby členské štáty pri zostavovaní rozpočtu použili rodový nástroj a kompenzovali tak rodovo podmienené nespravodlivosti, z čoho bude mať úžitok predovšetkým oblasť vzdelávania;

25.

odporúča, aby členské štáty vytvorili a kontrolovali národné vzdelávacie politiky, ktoré umožnia všetkým dievčatám, ako aj chlapcom, aby nastúpili, zotrvali a dokončili povinnú školskú dochádzku a zabezpečili tak, že ostanú v škole dovtedy, kým nedosiahnu minimálny zákonný vek pre vstup na trh práce;

26.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné presnejšie vyhodnocovať údaje týkajúce sa rodových otázok, ako aj ďalších aspektov viacnásobnej diskriminácie, napríklad etnickej príslušnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že predovšetkým u detí a mládeže nie sú vždy štatisticky rozlíšené rodové údaje; domnieva sa, že toto je jednou z úloh nového Inštitútu pre rodovú rovnosť;

27.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali pozitívnu prezentáciu mužov a žien v médiách podporou dôstojného obrazu žien a mužov, ktorý by nebol zaťažený skreslenými predstavami, v dôsledku ktorých vzniká znevažovanie alebo podceňovanie jedného alebo oboch pohlaví;

28.

poukazuje na potrebu prispôsobiť nové technológie v oblasti vzdelávania potrebám žien, napríklad možnosť diaľkového štúdia pomocou počítačových technológií;

29.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci Lisabonskej stratégie podnikli kroky na ukončenie rozdielov medzi mužmi a ženami v digitálnej oblasti s cieľom rozšíriť informačnú spoločnosť pomocou opatrení na presadenie rovnosti medzi mužmi a ženami a činnosťami na zabezpečenie ľahšieho prístupu žien, podporením získania schopností na prácu s elektronickými vymoženosťami a vykonávaním programov, ktoré zabezpečia špecifické činnosti na začlenenie žien zo zraniteľných skupín a vyváženie nerovnováhy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

30.

odporúča, aby členské štáty vyvinuli flexibilnejšie vzdelávanie dospelých a programy celoživotného vzdelávania, aby mohli pracujúce ženy a matky pokračovať vo svojom vzdelávaní v programoch, ktoré vyhovujú ich časovým možnostiam, a umožnili tak ženám, aby mali väčší prístup k vzdelaniu a príležitosť podieľať sa na alternatívnych vzdelávacích programoch tak, aby sa mohli stať nezávislejšími a byť schopné významne sa zapájať do spoločnosti a ďalej presadzovať rodovú rovnosť;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 29. mája 2006 nazvané Vzťahy EÚ s tichomorskými ostrovmi - stratégia upevňovania partnerstva (KOM(2006)0248),

—

so zreteľom na závery Rady o Stratégii EÚ pre Tichomorie, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti 17. júla 2006,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskym spoločenstvom, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou) (1),

—

so zreteľom na článok 89 ods. 1 Dohody z Cotonou, ktorý ustanovuje, že „konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu úsilia ostrovných krajín AKT prekonať prírodné a geografické ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj, aby sa urýchlilo tempo ich rozvoja“,

—

so zreteľom na správu, ktorú vypracovala OSN pre projekt milénia: Investujeme do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

—

so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie nazvané Európsky konsenzus (2),

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci, ktorú schválili 2. marca 2005 ministri vyspelých a rozvojových krajín zodpovední za podporu rozvoja a hlavní predstavitelia multilaterálnych a bilaterálnych rozvojových inštitúcií,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj (3),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0325/2006),

A.

so zreteľom na historickú účasť európskych krajín v tichomorskom regióne,

B.

keďže väčšina tichomorských ostrovných štátov sa stala nezávislými pomerne nedávno,

C.

keďže prítomnosť EÚ je v oblasti pomerne významná vzhľadom na zámorské teritóriá, ako sú Nová Kaledónia, Francúzska Polynézia, Wallis a Futuna (Francúzsko) a Pitcairnove ostrovy (Veľká Británia),

D.

keďže Hnutie za nezávislé a bezatómové Tichomorie (NFIP) bojuje za zastavenie všetkých jadrových pokusov v oblasti a za rešpektovanie dôstojnosti pôvodného obyvateľstva,

E.

keďže EÚ túto oblasť významne podporuje, pričom celková poskytnutá pomoc od pristúpenia prvých tichomorských ostrovných štátov k prvému Dohovoru z Lomé v roku 1975 presahuje 1,8 miliardy EUR,

F.

so zreteľom na to, že 16 členských štátov Fóra tichomorských ostrovov prijalo Tichomorský plán, ktorý sa snaží o posilnenie regionálnej spolupráce a integrácie tým, že je zameraný na hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj, dobré spravovanie a bezpečnosť prostredníctvom regionalizmu, a poskytuje príležitosti pre ďalšie vzťahy EÚ - Tichomorie,

G.

keďže tichomorské ostrovné štáty čelia významným problémom, ktoré spôsobil vysoký rast populácie, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nízky hospodársky rast, etnické napätia, sociálne a ekonomické rozdiely, chyby v spravovaní a vplyv globálnych hospodárskych trendov, čo vzbudzuje obavy z ďalšieho nárastu chudoby a nestability v regióne,

H.

keďže tichomorský región má významné prírodné zdroje, má však veľmi komplikované systémy vlastníctva pozemkov, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch prekážkou rozvoja,

I.

keďže tichomorské štáty AKT, sú plne rozvinuté demokracie s výnimkou Tongy, ktorá je konštitučnou monarchiou,

1.

víta iniciatívu Komisie rozvinúť prvú stratégiu EÚ pre Tichomorie po 30 rokoch spolupráce, ktorá vyplynula z podpísania prvého Dohovoru z Lomé v roku 1975 a Dohody z Cotonou v júni 2000;

2.

zdôrazňuje, že EÚ má ako významný darca pre región príležitosť vytvoriť stratégiu, ktorá bude podporovať ostrovné štáty Tichomoria v dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM);

3.

zdôrazňuje rôznorodosť regiónu, a preto požaduje flexibilitu stratégie Komisie, ktorá zabezpečí, aby sa rozvojová pomoc prideľovala na základe národných a regionálnych priorít, čím sa dosiahne maximálny prínos nielen pre vyspelejšie, ale aj pre menej vyspelé štáty Tichomoria;

4.

podporuje stanovisko Komisie, že je potrebné zlepšiť politický dialóg s Fórom tichomorských ostrovov, ktorých hlavní predstavitelia prijali novú dohodu, ktorá ustanovuje fórum za medzivládnu organizáciu podľa medzinárodného práva; zároveň zdôrazňuje, že akékoľvek posilnenie dialógu na regionálnej úrovni sa musí venovať aj potrebám najchudobnejších štátov regiónu;

5.

kladie dôraz na to, že akákoľvek stratégia sa musí primerane venovať rozvojovým potrebám všetkých tichomorských ostrovných štátov, najmä najchudobnejších, aby ich podporila v úsilí o dosiahnutie RCM;

6.

uznáva, že tichomorský región je obdarený veľkým množstvom prírodných zdrojov, najmä bohatstvom rýb, nerastmi a lesmi a že v mnohých štátoch regiónu sú hlavnými oporami hospodárstva poľnohospodárstvo a cestovný ruch; zdôrazňuje preto, že ekologicky a hospodársky trvalo udržateľný rozvoj musí byť podstatou každej stratégie týkajúcej sa týchto kľúčových odvetví; zdôrazňuje, že čerpanie prírodných zdrojov musí prispieť k tvorbe príjmu pre celé obyvateľstvo tichomorských ostrovných štátov a musí v prvom rade pomôcť zmierniť chudobu;

7.

uznáva význam finančnej pomoci, ktorú poskytuje EÚ na podporu miestneho rybolovu v tejto oblasti, ktorý je významným zdrojom príjmov tichomorských ostrovných štátov, najmä krajín s nižším hrubým národným príjmom ako Kiribati, Maršalove ostrovy, Mikronézia a Tuvalu;

8.

zdôrazňuje význam dobrého riadenia odvetvia rybolovu, aby sa zabránilo nadmernému rybolovu a deštruktívnym technikám rybolovu a aby sa vyhlo ekologickým rizikám vyplývajúcim z ničenia morského života, najmä v prípade lovu tuniaka, v ktorom má Tichomorie jedny z najbohatších lovísk na svete;

9.

schvaľuje regionálny prístup, ktorý tichomorské ostrovné krajiny zvolili pri riadení lovu tuniakov vo svojom regióne, a žiada EÚ, aby rokovala o každej budúcej dohode o love tuniakov radšej s celou oblasťou než s jednotlivými štátmi;

10.

pripúšťa význam zavedenia licenčných poplatkov za dlhodobý lov tuniaka vo výhradných hospodárskych zónach (VHZ) štátov v regióne, keďže tieto sú hlavným zdrojom príjmu tichomorských ostrovných štátov, najmä krajín s nízkym príjmom, ako sú napríklad súostrovie Kiribati, Maršalove ostrovy, Mikronézia a Tuvalu; je však znepokojený nízkym množstvom úlovkov, ktoré sú v súčasnosti spracované v rámci VHZ, a z toho dôvodu aj zo straty príjmov;

11.

víta návrh Komisie zvýšiť úsilie pri presadzovaní trvalo udržateľného riadenia rybolovu podporou monitoringu, kontroly a pozorovacích systémov regiónu a pri posilnení spôsobilosti bojovať proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;

12.

vyzýva Európsku úniu a štáty tichomorského regiónu, aby podporili medzinárodný akčný plán Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu; domnieva sa, že pri uzatváraní dohôd o rybnom hospodárstve toto musí byť prioritou;

13.

vyzýva Európsku úniu a tichomorské ostrovné krajiny, aby úzko spolupracovali s cieľom zamedziť nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu v tejto oblasti vynakladajúc všetko úsilie na splnenie záväzkov, ktoré majú ako prístavné a vlajkové štáty;

14.

odporúča, aby vyspelejšie tichomorské ostrovné štáty pokračovali v rozvoji miestnych spracovateľských činností, čím sa vytvorí viac pracovných príležitostí, a aby preskúmali možnosť Európskej investičnej banky poskytnúť zvýhodnené pôžičky pre malé a stredné podniky vo vlastníctve záujmových skupín z tichomorských ostrovov s cieľom zvýšiť kapacitu spracovania a aby priniesli do regiónu zvýšené príjmy; víta vyhodnotenie zásob rýb a úrovne kapacity rybolovu, ktoré vykonala Agentúra tichomorského fóra rybolovu, a vyzýva na rozšírenie miestnych flotíl tam, kde je možnosť zvýšenia kapacity;

15.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie ekologického a sociálneho dosahu rozsiahlej nelegálnej ťažby dreva pre priemysel a s tým spojeného obchodu v tichomorských krajinách;

16.

vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na urýchlenú realizáciu Dohovoru o biologickej diverzite a súvisiacich dohôd, najmä programu pre prácu v chránených oblastiach, ktorý je účinným nástrojom na predchádzanie väčšiemu poškodzovaniu alebo úbytku lesných a morských ekosystémov v tichomorskom regióne;

17.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu ekologicky a sociálne zodpovedného riadenia lesného hospodárstva a zavádzania spoľahlivých systémov, ktoré môžu poskytovať dôveryhodné záruky európskym spotrebiteľom, že drevené výrobky predávané na trhu EÚ sú vyhotovené z dreva z trvalo udržateľných zdrojov; zdôrazňuje význam posunu prístupu od nadmerne veľkej priemyselnej ťažby dreva smerom k projektom ekologického lesníctva s cieľom vytvoriť príjem pre miestne spoločenstvá a podporiť zmiernenie chudoby;

18.

podporuje Dohovor o zachovaní a riadení zdrojov veľmi sťahovavých druhov rýb v západnom a strednom Tichom oceáne, podpísaný v septembri 2000 s cieľom dosiahnuť dlhodobý trvalo udržateľný výnos z lovu tuniaka, ako znamenie spolupráce medzi tichomorskými ostrovnými štátmi a vzdialenými krajinami, ktoré sa zaoberajú rybolovom;

19.

zdôrazňuje, že je potrebná podstatne vyššia investícia do riadenia ložísk nerastov, významného zdroja devíz pre vyspelejšie i menej vyspelé tichomorské ostrovné štáty, aby sa zabránilo predčasnému vyčerpaniu zdrojov, ako bolo zaznamenané v Nauru v dôsledku 50 rokov neustálej ťažby fosfátu;

20.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s tichomorskými ostrovnými štátmi zabezpečila, že všetky dane a poplatky, ktoré platia ropné, ťažobné a plynové spoločnosti v regióne rôznym vládam, budú zverejnené vo výročných finančných správach;

21.

upozorňuje na hospodársky význam cestovného ruchu pre daný región, keďže jedným z hlavných prínosov tichomorských ostrovov je ich idylické prostredie; zdôrazňuje, že akákoľvek podpora cestovného ruchu v danej oblasti musí ísť ruka v ruke s nárastom miestneho vlastníctva služieb v oblasti cestovného ruchu, aby sa zaistila trvalá udržateľnosť turistického odvetvia a maximalizovali sa výhody pre miestnu ekonomiku;

22.

vyzýva na zákaz všetkých jadrových skúšok a považuje za nevyhnutné, aby bola celá oblasť vyhlásená za oblasť bez jadrových skúšok a aby bola škoda na životnom prostredí, ekosystémoch a na verejnom zdraví spôsobená jadrovými skúškami napravená;

23.

uznáva výhody, ktoré prinieslo hospodárstvam tichomorských ostrovov zriadenie nízkonákladových aerolínií operujúcich v regióne, a požaduje, aby boli odstránené právne prekážky pre politiku „otvoreného neba“, pričom sa letecká doprava vybuduje racionálne, aby sa minimalizovali emisie a iné dôsledky nárastu leteckej dopravy;

24.

zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov prilákajú každoročne významný počet turistov jedine bohatšie krajiny s vyspelejšou infraštruktúrou a častejším leteckým spojením; zdôrazňuje, že v týchto prípadoch musí byť rozvojová pomoc naďalej využívaná na financovanie infraštruktúry a stimulovanie trvalo udržateľného cestovného ruchu;

25.

žiada Komisiu, aby pri projektoch v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu kládla dôraz na podporu vzdelávacieho systému a odbornej prípravy v štátoch regiónu, ktorého rozvoj narúšajú nedostatky v tejto oblasti;

26.

uznáva význam poľnohospodárstva ako najdôležitejšieho zdroja príjmu, vrátane príjmov z vývozu, a ako spôsobu na zabezpečenie živobytia a zamestnanosti v regióne;

27.

zdôrazňuje, že globalizácia spolu so stratou prednostného prístupu na trh EÚ už mali na región vážne hospodárske dôsledky, najmä na ostrov Fidži;

28.

zdôrazňuje, že v menej vyspelých krajinách, ktorých zdroj živobytia pochádza hlavne z poľnohospodárstva, by sa mal uskutočniť postupný prechod od výroby hlavných plodín k produkcii trhových plodín, aby sa tak dodalo viac poľnohospodárskych výrobkov na vývoz, a mala by sa preskúmať realizovateľnosť zriadenia spracovateľských a baličských služieb;

29.

zdôrazňuje, že kvalifikovaná pracovná sila je dôležitým predpokladom hospodárskeho rastu tichomorských krajín, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala národné politické rámce zamerané na poskytovanie zariadení na odbornú a inú prípravu, na podporu miestneho priemyslu v tichomorských krajinách;

30.

zdôrazňuje význam vnútroregionálneho obchodu a obchodu medzi tichomorským regiónom a EÚ vrátane obchodu na základe regionálnych obchodných dohôd, ako sú napríklad Obchodné dohody tichomorských ostrovných štátov (PICTA), navrhované dohody - Tichomorská dohoda o užších hospodárskych vzťahoch (PACER) a Dohoda o hospodárskom partnerstve (EPA), ako prostriedku na zvýšenie hospodárskej prosperity v regióne;

31.

si uvedomuje náklady na riadenie a správu takých obchodných dohôd vrátane realizácie tichomorskej stratégie tichomorskými ostrovnými štátmi a regionálnymi organizáciami, ako je Sekretariát tichomorského fóra, vyzýva Komisiu, aby poskytla vhodnú finančnú a technickú pomoc na skorú a účinnú realizáciu takýchto dohôd;

32.

podporuje Komisiu v hodnotení významu kľúčových regionálnych aktérov, ako sú Austrália, Nový Zéland, USA a Japonsko, keďže sú dôležitými darcami a obchodnými partnermi tichomorského regiónu, a že dvojstranné vzťahy medzi EÚ a týmito krajinami sa zlepšia pomocou zvýšenej angažovanosti v Tichomorí;

33.

podporuje hodnotenie Komisie, že užšia koordinácia odovzdávania pomoci s ostatnými partnermi v regióne, ako napríklad s Austráliou a Novým Zélandom, by zvýšila účinnosť poskytnutia pomoci;

34.

zdôrazňuje skutočnosť, že tichomorský región je významnou geopolitickou oblasťou, a vyjadruje obavy, že rivalita medzi štátmi môže napomôcť rozvoju nekvalitnej, politicky prepojenej pomoci na úkor dlhodobejšieho rozvoja, trvalej udržateľnosti zdrojov a dobrého spravovania;

35.

vyzýva Komisiu, aby uznala, že systémy vlastníctva pôdy, najmä na Papue Novej Guinei, Šalamúnových ostrovoch, Vanuatu a Novej Kaledónii (francúzske zámorské teritórium) sú veľmi zložité a predstavujú skutočné prekážky rozvoja; preto nalieha na Komisiu, aby podporila národné iniciatívy v oblasti pozemkovej reformy, na ktorú sa podujali tieto krajiny a tento región;

36.

žiada Komisiu, aby iniciovala spôsoby riešenia rýchleho šírenia sa ochorenia HIV/AIDS v tomto regióne, ktoré sa stále viac šíri v krajinách, ako je napríklad Papua Nová Guinea;

37.

upozorňuje na štyri krajiny v danom regióne postihnuté maláriou, Papua Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu a Východný Timor; vyzýva Komisiu, aby vyvinula programy na riešenie tohto problému a zaistila primeranú ochranu pred maláriou, napríklad dodaním protimalarických moskytiér do postihnutých krajín;

38.

zdôrazňuje, že na zaistenie účinného poskytnutia pomoci je nevyhnutná podpora dobrého spravovania v celom tichomorskom regióne, aby sa zabránilo korupcii, jednej z hlavných prekážok dosiahnutia RCM, ako aj dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že sa musia vytvoriť národné inštitúcie a transparentné a rázne postupy, aby sa rozvojová pomoc dostala k určeným príjemcom v regióne;

39.

súhlasí s Komisiou, že politická nestabilita a konflikt môžu byť ničivé pre hospodársky rozvoj regiónu, najmä pokiaľ ide o stratu príjmov z turistického ruchu a poškodenie hospodárskej infraštruktúry;

40.

zdôrazňuje, že posilnené partnerstvo medzi EÚ a tichomorskými ostrovnými štátmi sa musí prejaviť v zvýšenej podpore parlamentov týchto krajín s cieľom posilniť ich schopnosti a úlohu v podpore politickej stabilizácie regiónu;

41.

upozorňuje na zraniteľnosť tichomorských ostrovných štátov voči prírodným katastrofám a ich ničivým účinkom na ich hospodárstva; preto podporuje výzvu Komisie na zriadenie regionálneho programu pripravenosti na prírodné katastrofy;

42.

podporuje názor Komisie, že tichomorské ostrovné štáty majú významný záujem na riešení klimatických zmien, vzhľadom na potenciálny vplyv zvýšenia hladiny morí na región; všíma si rámec opatrení tichomorských ostrovov v oblasti klimatických zmien na roky 2006 - 2015 ako regionálny mechanizmus na podporu reakcie na klimatické zmeny a vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a tichomorským regiónom s cieľom zaoberať sa klimatickými zmenami a súvisiacimi záležitosťami;

43.

upozorňuje na súčasnú situáciu vo Východnom Timore, v ktorom v máji a júni 2006 prepuklo násilie, a vyjadruje nádej, že Komisia v úzkej spolupráci s medzinárodným spoločenstvom pomôže predstaviteľom Východného Timoru pri riešení základných problémov, ktoré prispievajú ku kríze, vrátane potreby politickej stability, zmierňovania chudoby, spoločenského rozvoja a uzmierenia medzi rôznymi časťami spoločnosti;

44.

víta závery Rady o stratégii EÚ pre Tichomorie zo 17. júla 2006 a ich dôraz na odstránenie chudoby, dosiahnutie RCM, rozvoj ľudských zdrojov a na oblasť zdravia; vyjadruje však zásadný nesúhlas s tým, že Rada prijala svoje závery bez toho, aby počkala na Európsky parlament, aby vyjadril svoje stanovisko;

45.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom tichomorských ostrovných štátov.

—

so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. mája 2003 s názvom „Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírenie organizačného riadenia podnikov v Európskej únii - Plán pokroku“ (KOM(2003)0284),

—

so zreteľom na verejné vypočutie, organizované Komisiou, o budúcich prioritách akčného plánu pre modernizáciu práva obchodných spoločností a organizačného riadenia podnikov a jeho výsledkov,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0434/2006),

A.

keďže je náležite splnená podmienka článku 39 ods. 2, že žiadny návrh nesmie byť v štádiu prípravy,

B.

keďže verejné vypočutie vo výbore Európskeho parlamentu pre právne veci z 22. júna 2006 zdôraznilo potrebu európskej súkromnej spoločnosti ako právnej formy pre cezhraničné aktivity malých a stredných podnikov,

C.

keďže európsku súkromnú spoločnosť (ESS) na území Spoločenstva by na základe právnych predpisov a postupov Spoločenstva, ktoré musia byť ustanovené v nariadení, mala mať možnosť založiť jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré nemusia mať sídlo v niektorom členskom štáte,

D.

keďže ESS by mala byť právnickou osobou a jej zodpovednosť za záväzky voči veriteľom by sa mala obmedziť na hodnotu jej aktív,

E.

keďže ESS ponúka okrem národných foriem spoločností doplnkovú a dobrovoľnú možnosť právnej formy spoločnosti,

F.

keďže ESS by mala mať možnosť voľby medzi monistickou alebo dualistickou štruktúrou,

G.

keďže ESS by mala byť v štáte, v ktorom má sídlo, zapísaná do príslušného registra podľa vnútroštátnych právnych predpisov a podľa smernice 68/151/EHS, a to pod adresou, na ktorú je možno platne doručiť poštovú zásielku, a pri zachovaní mechanizmov kontroly obsahovej správnosti a pravosti listiny o založení,

H.

keďže príslušné acquis communautaire ustanovujúce cezhraničné informovanie, konzultovanie a práva spoluúčasti zamestnancov, ako aj ochranu už existujúcich práv spoluúčasti zamestnancov (smernice 94/45/ES a 2005/56/ES) by sa malo zachovať v plnom rozsahu a keďže následkom premeny spoločnosti s právami spolurozhodovania, informovania a konzultovania zamestnancov na ESS by tieto existujúce práva nemali zaniknúť,

1.

vyzýva Komisiu, aby mu na základe článku 308 Zmluvy o ES predložila v priebehu roka 2007 legislatívny návrh o štatúte európskej súkromnej spoločnosti, ktorý treba vypracovať na základe konzultácií medzi inštitúciami a v súlade s detailnými odporúčaniami uvedenými v prílohe;

2.

konštatuje, že uvedené odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

3.

domnieva sa, že predložený návrh nebude mať žiadne finančné dôsledky;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe predložil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.