Žaloba podaná 23. júla 2007 – Francúzsko/Komisia

(Vec T-279/07)

(2007/C 211/104)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues, L. Butel a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 2110, konečné znenie, z 10. mája 2007, ktorým sa za nezlučiteľné s článkom 86 ods. 1 ES v spojitosti s článkami 43 a 49 ES považujú ustanovenia francúzskeho menového a finančného zákonníka, ktoré vyhradzujú trom úverovým inštitúciám, Banque Postale, Caisses d'Épargne et de Prévoyance a Crédit Mutuel, osobitné práva na vydávanie vkladných knižiek „A“ a „Bleu“.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť dôvodov.

Prvý dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a porušení zásady kontradiktórnosti.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnieva, že osobitné práva v tejto veci predstavujú prekážku slobody usadiť sa, v dôsledku čoho ich považuje za nezlučiteľné s článkom 43 ES, bez toho, aby preukázala, že tieto osobitné práva neboli nevyhnutné a neprimerané vzhľadom na naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ako sú požiadavky prístupu k bývaniu a prístupnosti bankových služieb.

Svojím tretím dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v uplatnení tretej podmienky článku 86 ods. 2 ES, keď sa domnieva, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu bankovej prístupnosti sa týkajú len osôb, ktoré majú osobitné ťažkosti prístupu k základným bankovým službám. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia prekročila svoje právomoci kontroly určenia všeobecného hospodárskeho záujmu a v každom prípade prijala príliš úzky výklad úlohy bankovej prístupnosti. Podľa žalobkyne sa Komisia tiež dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v uplatnení druhej podmienky článku 86 ods. 2 ES o povinnosti zverenia služby na základe aktu verejnej moci, ako aj v uplatnení štvrtej a piatej podmienky tohto článku. Tvrdí, že Komisia nesprávne vypočítala dopad zrušenia týchto osobitných práv na verejné financie a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia v uplatnení zásady proporcionality, keď sa domnieva, že existujú aj iné spôsoby menej obmedzujúce slobodu usadiť sa ako priznanie osobitných práv na zabezpečenie vyrovnaného financovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prístupnosti bankových služieb a financovania sociálneho bývania.

Svojím štvrtým dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnieva, že tieto osobitné práva sú nezlučiteľné s článkom 49 ES.

Piaty dôvod uvedený žalobkyňou je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.