7.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 155/37

—

určiť, že Rada Európskej únie a Komisia Európskych spoločenstiev porušili sériou protiprávnych aktov a opomenutí základné právne zásady práva Spoločenstva voľného pohybu, hospodárskej slobody, proporcionality, ochrany legitímnej dôvery ako aj zásadu účinnej súdnej ochrany v súvislosti s rybolovom v oblasti hraničiacej s treťou krajinou (Tunisko) a prepravou úlovkov na colné územie Spoločenstva cez územie tejto tretej krajiny, ktorá je pridružená k Spoločenstvu a pod colným dohľadom (in transit),

—

uložiť orgánom Spoločenstva povinnosť nahradiť žalujúcej spoločnosti sumu 23 608,551 dinárov, ako aj sumu (188 583,18 + 10 806 323,44 + 1 000 000 = 11 994 906,62 eur) z titulu náhrady škody v zmysle článku 235 ES a článku 288 druhého pododseku ES.

a)

Európskej komisie, z dôvodu, že prijala nariadenie (EHS) č. 2454/93 (1), ktoré ukladá povinnosť predložiť úplne vyplnený colný dokument Spoločenstva T2M ako jediný dôkaz o pôvode úlovkov Spoločenstva predstavujúci právo voľného pohybu;

b)

Európskej komisie, ktorá viedla v mene Spoločenstva rokovania s Tuniskom týkajúce sa vypracovania dohody o pridružení, a Rady Európskej únie, ktorá dohodu ratifikovala, z dôvodu, že nezabezpečili, že úlovky s pôvodom Spoločenstva pochádzajúce z rybolovu mimo teritoriálnych vôd Tuniska nebudú zbavené práva voľného pohybu;

c)

Európskej komisie a Rady Európskej únie, z dôvodu, že hoci sú orgánmi príslušnými zmeniť dohodu, podľa názoru žalobcu nezabezpečili právnu úpravu otázky vyššie uvedenej osobitnej kategórie rýb, napriek tomu, že im bol známy vzniknutý problém;

d)

Európskej komisie, z dôvodu, že nevykonala nevyhnutný dohľad nad gréckymi orgánmi, hoci ju o to spoločnosť požiadala.

a)

právo na voľný pohyb tovaru, pri ktorého vykonávaní majú správne formality procesnú, a nie hmotnoprávnu povahu;

b)

právo na slobodu podnikania, ktorého podstata je narušená zákazom alternatívnych spôsobov preukázania pôvodu;

c)

zásadu proporcionality, ktorá je nezlučiteľná s vylúčením akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho pôvod, iného ako T2M;

d)

zásadu legitimnej dôvery, pretože hoci sa spoločnosť správala ako obozretný pozorovateľ trhu, bola jej spôsobená vážna škoda z dôvodu, že uplatňovala svoje práva podľa práva Spoločenstva;

e)

zásadu účinnej súdnej ochrany, ktorá je v rozpore s „odmietnutím spravodlivosti“, ktorého sa voči spoločnosti dopustili grécke a tuniské orgány a orgány Spoločenstva.