9.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/4


Odvolanie podané 23. februára 2007: Ferrero Deutschland GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 15. decembra 2006 vo veci T-310/04, Ferrero Deutschland GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Cornu SA Fontain

(Vec C-108/07 P)

(2007/C 129/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Ferrero Deutschland GmbH (v zastúpení: M. Schaeffer, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Cornu SA Fontain

Návrhy

zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 15. decembra 2006 vo veci T-310/04, Ferrero Deutschland GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) – Cornu SA Fontain,

zaviazať ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania jediný odvolací dôvod založený na tom, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva, a to najmä tým, že nesprávne vyložil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (1). V tomto zmysle uvádza nasledovných päť tvrdení.

Po prvé Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že dotknuté slané a sladké výrobky sú v značnej miere vyrábané a uvádzané na trh tými istými podnikmi, medzi ktoré patrí aj samotný vedľajší účastník. Po druhé sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa nazdával, že dotknuté výrobky majú iba slabú podobnosť. Po tretie sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že ochranným známkam „Ferrero “a „Fero “pripísal iba „určitý stupeň podobnosti“, pričom tvrdenia uvedené v jeho rozhodnutí mali viesť skôr k záveru, že tieto ochranné známky majú priemerný, ba dokonca vysoký stupeň podobnosti. Po štvrté Súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil dokumenty, ktoré odvolateľ predložil s cieľom vyzdvihnúť zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť známky „Ferrero“. Nakoniec sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že pri posúdení prípadnej pravdepodobnosti zámeny nezohľadnil viaceré faktory uvedené v siedmom odôvodnení nariadenia (ES) č. 40/94.


(1)  Ú. v. ES L 11, 1994, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 146.