|
26.5.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 117/11 |
Odvolanie podané 6. marca 2007: Raiffeisen Zentralbank Österreich AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. decembra 2006 v spojených veciach T-259/02 až T-264/02 a T-271/02, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a i./Komisia Európskych spoločenstiev vo veci T-259/02
(Vec C-133/07 P)
(2007/C 117/18)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (v zastúpení: S. Völcker a G. Terhorst, advokáti)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
|
— |
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006, spojené veci T-259/02 až T-267/02 a T-271/02 (1) v rozsahu, v akom zamieta žalobu RZB, |
|
— |
vyhlásiť článok 3 rozhodnutia Komisie z 11. júna 2002 [K(2002)2091, konečné znenie] za neplatný v rozsahu, v akom sa týka RZB, |
|
— |
subsidiárne, podľa voľnej úvahy Súdneho dvora znížiť pokutu stanovenú v článku 3 napadnutého rozhodnutia, |
|
— |
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Súd prvého stupňa porušil článok 81 ES uznaním, že Komisia mohla na základe skutočnosti, že okrúhle stoly pokrývali územie jedného členského štátu prijať záver, že bola daná možnosť ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Súd prvého stupňa protiprávne klasifikoval okrúhle stoly ako „veľmi závažný priestupok “v zmysle usmernení o pokutách. Nesprávne uplatnil kritériá pre závažnosť porušenia uvedené v usmerneniach (povaha porušenia, konkrétne dopady, veľkosť relevantného zemepisného trhu), nezohľadnil selektivitu postihov zo strany Komisie a neuplatnil dôsledne ucelené posúdenie všetkých aspektov, za ktoré sa sám prihováral.
Súd prvého stupňa právne nesprávnym spôsobom pripísal RZB trhové podielu celého sektoru Raiffeisen. Protiprávne pritom obmedzil kritérium svojho skúmania iba na „zjavne “nerovnaké zaobchádzanie s inými bankami. Chýbal potrebný právny základ pre plné pripísanie.
Súd prvého stupňa právne nesprávne posúdil spoluprácu RZB. Pri použití kritéria „významnej pridanej hodnoty “porušil zákaz retroaktivity, nesprávne posúdil dobrovoľnosť rôznych podôb spolupráce zo strany RZB, pri určení hodnoty spolupráce nesprávne vychádzal z obrátenia dôkazného bremena, neprípustným spôsobom odmietol spoločné predstavenie skutkového stavu ako nevhodnú formu spolupráce, a nesprávne neuznal priznanie protisúťažného cieľa okrúhlych stolov zo strany RZB ako podobu spolupráce.
(1) Ú. v. EÚ C 331, s. 29.