PRIJATÉ TEXTY
P6_TA(2006)0297
Posilnenie cezhraničnej policajnej spolupráce *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o podnete Holandského kráľovstva na účely prijatia rozhodnutia Rady o posilnení cezhraničnej policajnej spolupráce pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje veľké množstvo ľudí z viacerých členských štátov, pri ktorých je cieľom policajnej akcie predovšetkým udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti a predchádzanie a boj proti trestným činom (6930/2005 – C6-0117/2005 – 2005/0804(CNS))
(Konzultačný postup)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na podnet Holandského kráľovstva (6930/2005) (1), |
|
— |
so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ, |
|
— |
so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0117/2005), |
|
— |
so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0222/2006); |
|
1. |
schvaľuje zmenený a doplnený podnet Holandského kráľovstva; |
|
2. |
vyzýva Radu, aby text zodpovedajúco zmenila a doplnila; |
|
3. |
vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, či má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu; |
|
4. |
žiada Radu, o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť podnet Holandského kráľovstva; |
|
5. |
poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vláde Holandského kráľovstva. |
|
(3a) |
Toto rozhodnutie vychádza zo záverov Rady z 13. júla 2001 o bezpečnosti pri zasadnutiach Európskej rady a iných podobných podujatiach. |
|
(3b) |
Toto rozhodnutie je založené na opatreniach uvedených v Jednotnej akcii 97/339/SVV z 26. mája 1997 prijatej Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajúcom sa spolupráce v oblasti práva, poriadku a bezpečnosti (2) a v uznesení Rady z 29. apríla 2004 o bezpečnosti pri zasadnutiach Európskej rady a iných podobných podujatiach (3) . |
|
(4) |
Vzhľadom na tento trend a vychádzajúc z predchádzajúcich podnetov (4), je nevyhnutné zintenzívniť medzinárodnú policajnú spoluprácu v tejto oblasti. |
|
(4) |
Vzhľadom na tento trend a vychádzajúc z predchádzajúcich podnetov je nevyhnutné zintenzívniť medzinárodnú policajnú spoluprácu v tejto oblasti v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity a pri dodržaní európskych pravidiel na ochranu súkromia. |
|
(5) |
Možnosti, ktoré poskytuje Schengenské acquis, nie sú dostatočné na zabezpečenie účinnej cezhraničnej pomoci, |
vypúšťa sa
|
1) |
V poslednom štvrťroku každého kalendárneho roka predsedníctvo Rady predloží prehľad očakávanej potreby medzinárodnej pomoci na nasledujúci rok. |
|
1) |
V poslednom štvrťroku každého kalendárneho roka predsedníctvo Rady predloží prehľad očakávanej potreby medzinárodnej pomoci na nasledujúci rok. Ak po uplynutí tejto lehoty členský štát požiada o pomoc v súvislosti s neočakávaným podujatím, predsedníctvo okamžite zaradí toto podujatie do prehľadu a pri zachovaní dôvernosti o tom informuje Radu. |
4a. Tento mechanizmus je doplnkom k mechanizmu zriadenému v Jednotnej akcii 97/339/SVV.
5. Predsedníctvo odovzdá Rade hodnotenie uvedené v odseku 1 dôverným spôsobom.
vypúšťa sa
1. Generálny sekretariát Rady poskytne členským štátom pomoc preskúmaním existujúcich dohôd o cezhraničnej spolupráci.
1. Generálny sekretariát Rady poskytne členským štátom pomoc preskúmaním existujúcich dohôd o cezhraničnej spolupráci.
2. Členské štáty oznámia znenie týchto dohôd Generálnemu sekretariátu Rady najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia .
2. Členské štáty oznámia znenie existujúcich dohôd a nových alebo vypracovávaných podnetov Generálnemu sekretariátu Rady.
3. Najneskôr do jedného roka Rada na základe výsledkov preskúmania uvedeného v odseku 1 preskúma otázku, či je možné vyriešiť hlavné zaznamenané ťažkosti úpravou zodpovedajúcich európskych právnych predpisov, najmä dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda .
3. Na základe získaných informácií Rada prerokuje zistené nedostatky a ťažkosti , ako aj otázku, či je potrebná úprava príslušných európskych právnych predpisov.
(1) Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2005, s. 36.
(2) Ú. v. ES L 147, 5.6.1997, s. 1 .
(3) Ú. v. EÚ C 116, 30.4.2004, s. 18 .
(4) Rezolúcia Rady z 29. apríla 2004 o bezpečnosti pri zasadnutiach Európskej rady a iných podobných podujatiach ( Ú. v. EÚ C 116, 30. 4. 2004, s. 18 .).
P6_TA(2006)0298
Technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (13274/1/2005 – C6-0091/2006 – 1997/0335(COD))
(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (13274/1/2005 – C6-0091/2006), |
|
— |
so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(1997)0644) (2), |
|
— |
so zreteľom na zmenený návrh Komisie (KOM(2000)0419) (3), |
|
— |
so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES, |
|
— |
so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0208/2006); |
|
1. |
schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu; |
|
2. |
poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s. 34 a Ú. v. ES C 54, 25.2.2000, s. 79.
(2) Ú. v. ES C 105, 6.4.1998, s. 1.
(3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
P6_TC2-COD(1997)0335
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 5. júla 2006 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/…/ES, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
|
(1) |
Smernica Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (3), zaviedla zosúladené podmienky na vydávanie technických osvedčení pre plavidlá vnútrozemskej plavby vo všetkých členských štátoch s vylúčením pôsobenia na Rýne. Rôzne technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby však zostali v platnosti na európskej úrovni. Existencia rôznych medzinárodných a vnútroštátnych právnych úprav doteraz bránila snahe o zabezpečenie vzájomného uznávania národných plavebných osvedčení bez toho, aby bola potrebná dodatočná prehliadka zahraničných plavidiel. Okrem toho normy uvedené v smernici 82/714/EHS už čiastočne nezohľadňujú súčasný technologický rozvoj. |
|
(2) |
Technické požiadavky uvedené v prílohách k smernici 82/714/EHS v zásade zahŕňajú ustanovenia uvedené v nariadení o prehliadkach plavidiel na Rýne v znení schválenom Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne (CCNR) v roku 1982. Podmienky a technické požiadavky na vydávanie vnútrozemských plavebných osvedčení podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne sa odvtedy pravidelne revidujú a sú uznané, že zohľadňujú súčasný technologický rozvoj. Z dôvodu hospodárskej súťaže a z bezpečnostných dôvodov je najmä v záujme podpory zosúladenia na európskej úrovni žiaduce prijať rozsah a obsah týchto technických požiadaviek pre celú vnútrozemskú vodnú sieť Spoločenstva. V tomto smere by sa mali zohľadniť zmeny, ktoré nastali v tejto sieti Spoločenstva. |
|
(3) |
Osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, ktoré potvrdzujú plný súlad plavidiel s uvedenými revidovanými technickými požiadavkami by mal platiť na všetkých vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva. |
|
(4) |
Je žiaduce zabezpečiť vyššiu mieru zosúladenia podmienok na vydávanie doplnkových osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu členskými štátmi na vykonávanie plavieb v zóne 1 a 2 vodných ciest (v ústiach riek), ako aj na vykonávanie plavieb v zóne 4 vodných ciest. |
|
(5) |
V záujme bezpečnosti osobnej dopravy je žiaduce, aby sa rozsah pôsobnosti smernice 82/714/EHS rozšíril tak, aby zahŕňal osobné lode určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich v súlade s nariadením o prehliadkach plavidiel na Rýne. |
|
(6) |
V záujme bezpečnosti by zosúladenie noriem malo byť na vysokej úrovni a malo by sa dosiahnuť takým spôsobom, aby sa na žiadnej vnútrozemskej vodnej ceste Spoločenstva neznížila požadovaná úroveň bezpečnostných noriem. |
|
(7) |
Pre plavidlá, ktoré sú v prevádzke a zatiaľ nemajú osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, je vhodné ustanoviť prechodný režim, keď sa podrobujú prvej technickej prehliadke podľa revidovaných technických požiadaviek stanovených touto smernicou. |
|
(8) |
V rámci určitých limitov a podľa kategórie dotknutých plavidiel je vhodné určiť dobu platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu pre každý jednotlivý prípad. |
|
(9) |
Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4). |
|
(10) |
Je nevyhnutné, aby sa opatrenia ustanovené smernicou Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (5) uplatňovali na tie plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica. |
|
(11) |
Vzhľadom na to, že niektoré plavidlá patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (6) , ako aj do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa prílohy oboch smerníc mali čo najskôr upraviť príslušnými postupmi vo výbore, ak medzi ustanoveniami týchto smerníc existujú akékoľvek rozpory alebo odlišnosti. |
|
(12) |
V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. |
|
(13) |
Smernica 82/714/EHS by sa mala zrušiť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Klasifikácia vodných ciest
1. Na účely tejto smernice sa vnútrozemské vodné cesty Spoločenstva klasifikujú takto:
|
a) |
Zóny 1, 2, 3 a 4:
|
|
b) |
Zóna R: tie vodné cesty uvedené v písmene a), pre ktoré sa majú vydať osvedčenia v súlade s článkom 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne v znení v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
2. Ktorýkoľvek členský štát môže po porade s Komisiou zmeniť klasifikáciu svojich vodných ciest na zóny uvedené v zozname v prílohe I. Tieto zmeny sa oznámia Komisii najmenej šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa v súlade s článkom 1.01 prílohy II vzťahuje na tieto plavidlá:
|
a) |
plavidlá s dĺžkou (L) najmenej 20 m; |
|
b) |
plavidlá, ktorých objem vyjadrený ako dĺžka (L) × šírka (B) × ponor (T) je 100 m3 alebo viac. |
2. Táto smernica sa v súlade s článkom 1.01 prílohy II vzťahuje na všetky tieto plavidlá:
|
a) |
remorkéry a tlačné remorkéry, ktoré sú určené na vlečenie alebo tlačenie plavidiel uvedených v odseku 1 alebo plávajúceho stroja, alebo na pohyb takého plavidla alebo plávajúceho stroja pozdĺžne; |
|
b) |
plavidlá určené na prepravu cestujúcich, ktoré môžu prepravovať viac ako 12 cestujúcich okrem posádky; |
|
c) |
plávajúci stroj. |
3. Z pôsobnosti tejto smernice sú vylúčené tieto plavidlá:
|
a) |
prevozné lode; |
|
b) |
vojenské lode; |
|
c) |
námorné lode vrátane námorných vlečných a tlačných remorkérov, ktoré
|
Článok 3
Povinnosť mať osvedčenie
1. Plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva uvedených v článku 1 musia mať:
|
a) |
ak vykonávajú plavbu v zóne R vodnej cesty:
|
|
b) |
ak vykonávajú plavbu na iných vodných cestách, osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, podľa potreby, vrátane špecifikácií uvedených v článku 5. |
2. Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti I prílohy V a vydá v súlade s touto smernicou.
Článok 4
Doplnkové osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
1. Všetky plavidlá, ktoré majú platné osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, ak ustanovenia článku 5 ods. 5 tejto smernice neustanovujú inak, sa môžu plaviť na vodných cestách Spoločenstva iba s týmto osvedčením.
2. Všetkým plavidlám, ktoré majú osvedčenie uvedené v odseku 1, sa však poskytne aj doplnkové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu:
|
a) |
ak vykonávajú plavbu v zóne 3 a 4 vodných ciest, ak chcú mať výhodu zníženia úrovne technických požiadaviek na týchto vodných cestách; |
|
b) |
ak vykonávajú plavbu v zóne 1 a 2 vodných ciest alebo ak plavidlá na prepravu cestujúcich vykonávajú plavbu v zóne 3 vodných ciest, ktoré nie sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu, ak dotknutý členský štát prijal dodatočné technické požiadavky na tieto vodné cesty, v súlade s článkom 5 ods. 1, 2 a 3. |
3. Doplnkové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti II prílohy V a vydajú ho príslušné vnútroštátne orgány po predložení osvedčenia uvedeného v odseku 1 a podľa podmienok, ktoré upravia orgány príslušné pre dotknuté vodné cesty.
Článok 5
Dodatočné alebo znížené technické požiadavky pre určité zóny
1. Každý členský štát môže, pokiaľ požiadavky Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne nestanovujú inak a po porade s Komisiou, prijať dodatočné technické požiadavky k tým, ktoré sú uvedené v prílohe II pre plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu v zóne 1 a 2 vodných ciest na jeho území.
2. Pokiaľ ide plavidlá na prepravu cestujúcich, ktoré vykonávajú plavbu v zóne 3 vodných ciest, ktoré nie sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu, každý členský štát môže ponechať v platnosti dodatočné technické požiadavky k požiadavkám uvedeným v prílohe II. Zmeny a doplnenia týchto technických požiadaviek vyžadujú predchádzajúci súhlas Komisie.
3. Dodatočné požiadavky sú obmedzené na predmety uvedené v zozname v prílohe III. Tieto dodatočné požiadavky sa oznámia Komisii aspoň šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.
4. Dodržiavanie týchto dodatočných požiadaviek sa určí v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedenom v článku 3 alebo, ak sa uplatňuje článok 4 ods. 2, v doplnkovom osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Tento doklad o zhode sa uznáva na vodných cestách Spoločenstva v príslušnej zóne.
|
5. |
|
6. Na plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu iba v zóne 4 vodných ciest, sa na všetkých vodných cestách v tejto zóne vzťahujú len znížené požiadavky vymedzené v kapitole 19b prílohy II. Súlad s týmito zníženými požiadavkami sa určí v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedenom v článku 3.
7. Každý členský štát môže po porade s Komisiou umožniť zníženie technických požiadaviek uvedených v prílohe II pre plavidlá vykonávajúce plavbu výlučne v zóne 3 a 4 vodných ciest na jeho území.
Toto zníženie sa obmedzí len na predmety uvedené v zozname v prílohe IV. Ak technické charakteristiky plavidiel zodpovedajú týmto zníženým technickým požiadavkám, špecifikuje sa to v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, alebo ak sa uplatňuje článok 4 ods. 2, v doplnkovom osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu.
Informácie o znížení technických požiadaviek uvedených v prílohe II sa oznámia Komisii aspoň šesť mesiacov pred nadobudnutím ich účinnosti a Komisia informuje ostatné členské štáty.
Článok 6
Nebezpečný tovar
Každé plavidlo s osvedčením vydaným podľa nariadenia o preprave nebezpečných látok na Rýne (ďalej len „ADNR“) môže prepravovať nebezpečný tovar cez územie Spoločenstva za podmienok stanovených v tomto osvedčení.
Každý členský štát môže žiadať, aby plavidlám, ktoré nemajú také osvedčenie, bolo povolené prepraviť nebezpečný tovar cez svoje územie, len ak plavidlo spĺňa dodatočné požiadavky k požiadavkám uvedených v tejto smernici. Takéto požiadavky sa oznámia Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.
Článok 7
Odchýlky
1. Členské štáty môžu povoliť odchýlky z celej alebo z časti tejto smernice pre:
|
a) |
plavidlá, remorkéry, tlačné remorkéry a plávajúce stroje, ktoré vykonávajú plavbu na splavných vodných cestách, ktoré nie sú spojené vnútrozemskými vodnými cestami s vodnými cestami iných členských štátov; |
|
b) |
plavidlá s nosnosťou nepresahujúcou 350 ton alebo plavidlá, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru a majú výtlak najmenej 100 m3, ktoré boli postavené pred 1. januárom 1950 a ktoré vykonávajú plavbu výlučne na vnútroštátnych vodných cestách. |
2. Členské štáty môžu, pokiaľ ide o plavbu na ich vnútroštátnych vodných cestách, povoliť odchýlky z jedného alebo viacerých ustanovení tejto smernice pre obmedzené cesty miestneho záujmu alebo cesty v prístavných oblastiach. Príslušné odchýlky a cesty alebo oblasti, pre ktoré budú platiť, sa určia v lodnom osvedčení.
3. Komisii sa oznámia odchýlky povolené v súlade odsekmi 1 a 2 a Komisia informuje ostatné členské štáty.
4. Od členského štátu, ktorý v dôsledku odchýliek povolených v súlade s odsekmi 1 a 2, nemá žiadne plavidlá podliehajúce ustanoveniam tejto smernice, ktoré vykonávajú plavbu na jeho vodných cestách, sa nepožaduje, aby dodržiaval články 9, 10 a 12.
Článok 8
Vydanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
1. Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vydáva plavidlám postaveným od … (9) na základe technickej prehliadky vykonanej pred tým, než bolo plavidlo uvedené do prevádzky, a ktorá má zistiť, či plavidlo vyhovuje technickým požiadavkám uvedeným v prílohe II.
2. Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vydá plavidlu pôvodne vylúčenému z rozsahu pôsobnosti smernice 82/714/EHS, ale na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v súlade s článkom 2 ods. 1 a 2, na základe technickej prehliadky, ktorá sa vykoná po uplynutí platnosti súčasného osvedčenia plavidla, avšak v každom prípade najneskôr … (10), aby sa zistilo, či plavidlo spĺňa technické parametre uvedené v prílohe II. V členských štátoch, v ktorých je platnosť súčasného osvedčenia plavidla kratšia než päť rokov, sa tieto národné osvedčenia môžu vydávať do päť rokov po … (9).
Akékoľvek nesplnenie technických požiadaviek stanovených v prílohe II sa uvedie v osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Ak sa príslušné orgány domnievajú, že tieto nedostatky nepredstavujú zjavné nebezpečenstvo, môžu plavidlá uvedení v prvom pododseku pokračovať v plavbe dovtedy, kým sa komponenty alebo časti, ktoré boli na plavidlo overené, že nespĺňajú uvedené požiadavky, nenahradia alebo nevymenia, ak potom tieto komponenty a časti spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe II.
3. Zjavné nebezpečenstvo v zmysle tohto článku sa predpokladá najmä vtedy, ak sú ovplyvnené požiadavky týkajúce sa konštrukčnej pevnosti stavby lodí, plavby alebo ovládateľnosti, alebo osobitné funkcie plavidla v súlade s prílohou II. Odchýlky, ktoré sú umožnené v prílohe II nie sú nedostatkami, ktoré predstavujú zjavné nebezpečenstvo.
Náhrada existujúcich dielov zhodnými dielmi alebo dielmi rovnocennej technológie a konštrukcie v priebehu bežných opráv a údržby sa nepovažuje za náhradu v zmysle tohto článku.
4. Počas technických prehliadok podľa odseku 1 a 2 tohto článku alebo počas technickej prehliadky vykonanej na žiadosť vlastníka plavidla sa podľa potreby skontroluje, či je stav lode v súlade s dodatočnými požiadavkami uvedenými v článku 5 ods.1, 2 a 3.
Článok 9
Príslušné orgány
1. Osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môžu vydať iba príslušné orgány ktoréhokoľvek členského štátu.
2. Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom uvedie, ktoré orgány sú príslušné na vydanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, a oznámi to Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.
Článok 10
Vykonávanie technických prehliadok
1. Technickú prehliadku uvedenú v článku 8 vykonajú príslušné orgány, ktoré môžu upustiť, úplne alebo čiastočne, od technickej kontroly plavidla, ak je z platného potvrdenia vydaného uznanou klasifikačnou spoločnosťou v súlade s článkom 1.01 prílohy II zrejmé, že plavidlo celkom alebo čiastočne spĺňa technické požiadavky prílohy II. Klasifikačné spoločnosti sa uznávajú, len ak spĺňajú kritériá uvedené v časti I prílohy VII.
2. Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom uvedie orgány príslušné vykonávať technické prehliadky, a oznámi to Komisii, ktorá informuje ostatné členské štáty.
Článok 11
Platnosť osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
1. Dobu platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu individuálne stanoví orgán príslušný na vydanie takýchto osvedčení v súlade s prílohou II.
2. Každý členský štát môže v prípadoch uvedených v článku 12 a 16 a v prílohe II vydať dočasné osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu. Dočasné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa vypracuje podľa modelu uvedeného v časti III prílohy V.
Článok 12
Náhrada osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
Každý členský štát stanoví podmienky, za ktorých sa môže nahradiť platné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, ktoré sa stratilo alebo poškodilo.
Článok 13
Obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
1. Osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu sa obnoví po uplynutí doby jeho platnosti v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 8.
2. Na obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu vydaných pred … (9) sa vzťahujú prechodné ustanovenia prílohy II.
3. Na obnovenie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu vydaných po … (9) sa uplatňujú prechodné ustanovenia prílohy II, ktoré nadobudli účinnosť po vydaní takých osvedčení.
Článok 14
Predĺženie platnosti osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
Platnosť osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môže orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, výnimočne predĺžiť bez technickej prehliadky v súlade s prílohou II. Také predĺženie sa vyznačí v tomto osvedčení.
Článok 15
Vydanie nových osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
Pri veľkých zmenách alebo opravách, ktoré ovplyvnia konštrukčnú pevnosť stavby lode, plavbu alebo ovládateľnosť alebo osobitné charakteristiky plavidla v súlade s prílohou II, sa plavidlo pred ďalšou plavbou znovu podrobí technickej prehliadky ustanovenej v článku 8. Na základe tejto prehliadky sa vydá nové osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu, v ktorom sa uvedú technické charakteristiky plavidla, alebo sa zodpovedajúcim spôsobom zmení existujúce osvedčenie. Ak je toto osvedčenie vydané v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom bolo vydané alebo obnovené pôvodné osvedčenie, príslušné orgány, ktoré vydali alebo obnovili osvedčenie, sú primerane informované do jedného mesiaca.
Článok 16
Zamietnutie vydať alebo obnoviť a odobratie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu
Každé rozhodnutie o odmietnutí vydať alebo obnoviť osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uvedie dôvody, na ktorých sa zakladá. Dotknutá osoba je o tom oboznámená, ako aj o opravných prostriedkoch a lehotách na ich podanie v príslušnom členskom štáte.
Akékoľvek platné osvedčenie Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu môže príslušný orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, odobrať ak plavidlo prestane vyhovovať technickým požiadavkám uvedeným v jeho osvedčení.
Článok 17
Ďalšie prehliadky
Príslušné orgány členského štátu môžu v súlade s prílohou VIII kedykoľvek skontrolovať, či plavidlo má platné osvedčenie v súlade s touto smernicou a či spĺňa požiadavky uvedené v takom osvedčení, alebo či predstavuje zjavné nebezpečenstvo pre osoby na palube, pre životné prostredie alebo plavbu. Príslušné orgány prijmú nevyhnutné opatrenia v súlade s prílohou VIII.
Článok 18
Uznávanie plavebných osvedčení plavidiel tretích krajín
Podľa záverov dohôd o vzájomnom uznávaní plavebných osvedčení medzi Spoločenstvom a tretími krajinami môžu príslušné orgány členského štátu uznať plavebné osvedčenia plavidiel tretích štátov pre plavbu na vodných cestách tohto členského štátu.
Vydávanie osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu plavidlám tretích krajín sa uskutočňuje v súlade s článkom 8 ods. 1.
Článok 19
Výbor
1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 7 smernice Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou (11) vydávaných jednotlivými štátmi (ďalej len „výbor“).
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
Článok 20
Úprava príloh a odporúčania pre dočasné osvedčenia
1. Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sú potrebné na prispôsobenie príloh tejto smernice technickému pokroku alebo vývoju v tejto oblasti, ktorý vyplýva z činnosti iných medzinárodných organizácií, najmä Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (CCNR), aby sa zabezpečilo, že dve osvedčenia uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) sa vydajú na základe technických požiadaviek, ktoré zaručujú rovnocennú úroveň bezpečnosti, alebo aby sa zohľadnili prípady uvedené v článku 5.
Tieto zmeny a doplnenia sa musia urobiť rýchlo, aby sa zaručilo, že technické požiadavky nevyhnuté pre vydanie osvedčenia Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu uznaného pre plavbu na Rýne poskytnú úroveň bezpečnosti rovnocennú s úrovňou, ktorá sa požaduje pre vydanie osvedčenia uvedeného v článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne.
2. Komisia rozhodne o odporúčaniach výboru o vydaní dočasných osvedčení Spoločenstva na vnútrozemskú plavbu v súlade s článkom 2.19 prílohy II.
Článok 21
Pokračovanie uplatniteľnosti smernice 76/135/EHS
Na plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 a 2 tejto smernice, ale vzťahuje sa na ne článok 1 písm. a) smernice 76/135/EHS, sa vzťahujú ustanovenia uvedenej smernice.
Článok 22
Národné dodatočné alebo znížené požiadavky
Dodatočné požiadavky, ktoré boli v platnosti v členskom štáte pred … (9) pre plavidlá plávajúce na jeho území na vodných cestách v zónach 1 a 2 alebo znížené technické požiadavky na plavidlo plávajúce na jeho území na vodných cestách v zónach 3 a 4, ktoré boli v členskom štáte v platnosti pred tým dňom zostanú v platnosti, pokiaľ nenadobudnú platnosť dodatočné požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 1 alebo zníženia technických predpisov prílohy II v súlade s článkom 5 ods. 7, ale len do … (12).
Článok 23
Transpozícia
1. Členské štáty, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty uvedené v článku 1 ods. 1 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od … (9). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty ihneď oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.
Článok 24
Sankcie
Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Článok 25
Zrušenie smernice 82/714/EHS
Smernica 82/714/EHS sa zrušuje s účinnosťou od … (9).
Článok 26
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 27
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty uvedené v článku 1 ods. 1.
V …, …
Za Európsky parlament
predseda
za Radu
predseda
(1) Ú. v. ES C 157, 25.5.1998, s. 17.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. septembra 1999 (Ú. v. ES C 54, 25.2.2000, s. 79), spoločná pozícia Rady z 23.2.2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z 5.7.2006.
(3) Ú. v. ES L 301, 28.10.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(4) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(5) Ú. v. ES L 21, 29.1.1976, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 78/1016/EHS (Ú. v. ES L 349, 13.12.1978, s. 31).
(6) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(7) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 144, 15.5.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/75/ES (Ú. v. EÚ L 190, 30.7.2003, s. 6).
(9) 2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(10) 12 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(11) Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(12) 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
PRÍLOHA I
ZOZNAM VODNÝCH CIEST V RÁMCI SPOLOČENSTVA GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2, 3 A 4
KAPITOLA I
Zóna 1
Spolková republika Nemecko
|
Ems: |
od priamky spájajúcej bývalý maják Greetsiel a západnú prístavnú hrádzu prístavného vstupu v Eemshaven smerom na voľné more až po severnú zemepisnú šírku 53°30′ a východnú zemepisnú dĺžku 6°45′, t.j. mierne smerom na voľné more od člnovej oblasti pre prepravcov suchých nákladov v Alte Ems (1) |
Poľská republika
Časť Pomoranského zálivu smerom na juh od priamky spájajúcej Severný Perd na ostrove Rugen (Rujana) a maják Niechorze.
Časť Gdaňského zálivu smerom na juh od priamky spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu Baltijsk.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
|
ŠKÓTSKO |
|||||||
|
Blue Mull Sound |
medzi Gutcher a Belmont |
||||||
|
Yell Sound |
medzi Tofts Voe a Ulsta |
||||||
|
Sullom Voe |
na priamke zo severovýchodného bodu ostrova Gluss k severnému bodu Calback Ness |
||||||
|
Dales Voe |
v zime:
|
||||||
|
Dales Voe |
v lete:
|
||||||
|
Lerwick |
v zime:
|
||||||
|
Lerwick |
v lete:
|
||||||
|
Kirkwall |
medzi Kirkwall a Rousay nie východne od priamky medzi Point of Graand (Egilsay) a Galt Ness (Shapinsay) alebo medzi Head of Work (pevnina) cez maják Helliar Holm k pobrežiu Shapinsay, nie severozápadne od juhovýchodného cípu ostrova Eynhallow, nie smerom na voľné more a priamkou medzi pobrežím na ostrove Rousay na severnej zemepisnej šírke 59°10,5′ a západnej zemepisnej dĺžke 2°57,1′ a pobrežím ostrova Egilsay na severnej zemepisnej šírke 59°10,0′ a západnej zemepisnej dĺžke 2°56,4′ |
||||||
|
Stromness |
do Scapa, ale nie mimo Scapa Flow |
||||||
|
Scapa Flow |
v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi z Point of Cletts na ostrove Hoy k trigonometrickému bodu Thomson's Hill na ostrove Fara a odtiaľ k mólu Gibraltar Pier na ostrove Flotta; z móla St Vincent Pier na ostrove Flotta k najzápadnejšiemu bodu Calf of Flotta; od najvýchodnejšieho bodu Calf of Flotta k Needle Point na ostrove South Ronaldsay a z Ness na Mainland k majáku Point of Oxan na ostrove Graemsay a odtiaľ k Bu Point na ostrove Hoy; a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Balnakiel Bay |
medzi Eilean Dubh a A'Chleit |
||||||
|
Zátoka Cromarty Firth |
po priamke z North Sutor k prístavnej hrádzi Nairn Breakwater a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Inverness |
po priamke z North Sutor k Nairn Breakwater a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
River Tay – Dundee |
po priamke z Broughty Castle k Typort a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Zátoka rieky Forth a rieka Forth |
po priamke z Kirkcaldy k rieke Portobello a sm erom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Zátoka Solway |
po priamke zo Southerness Point k Silloth |
||||||
|
Loch Ryan |
po priamke z Finnart's Point k Milleur Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
The Clyde |
vonkajšia hranica:
vnútorná hranica v zime:
vnútorná hranica v lete:
poznámka: Uvedená letná vnútorná hranica sa od 5. júna do 5. septembra (oba dátumy vrátane) rozširuje o priamku z bodu dve míle od pobrežia Ayrshire v Skelmorlie Castle k Tomont End, Cumbrae, a o priamku z Portachur Point, Cumbrae k Inner Brigurd Point Ayrshire |
||||||
|
Oban |
v rámci oblasti ohraničenej zo severu priamkou od majáku Dunollie Point k Ard na Chruidh a z juhu priamkou z Rudha Seanach k Ard na Cuile |
||||||
|
Kyle of Lochalsh |
z Loch Alsh k prednej časti Loch Duich |
||||||
|
Loch Gairloch |
v zime:
v lete:
|
||||||
|
SEVERNÉ ÍRSKO |
|||||||
|
Belfast Lough |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Loch Neagh |
vo vzdialenosti väčšej ako 2 míle od pobrežia |
||||||
|
POBREŽIE VÝCHODNÉHO ANGLICKA |
|||||||
|
Rieka Humber |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
WALES A POBREŽIE ZÁPADNÉHO ANGLICKA |
|||||||
|
Rieka Severn |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Wye |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Newport |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Cardiff |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Barry |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2. |
||||||
|
Swansea |
po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora |
||||||
|
Menai Straits |
v rámci Menai Straits od priamky spájajúcej maják na ostrove Llanddwyn k Dinas Dinlleu a priamok spájajúcich južný cíp ostrova Puffin s Trwyn DuPoint a železničnou stanicou Llanfairfechan a smerom na voľné more od vôd zóny 2. |
||||||
|
River Dee |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2. |
||||||
|
Rieka Mersey |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Preston a Southport |
po priamke od Southportu k Blackpoolu v brehoch a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Fleetwood |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Lune |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Heysham |
v zime:
v lete:
|
||||||
|
Morecambe |
v zime:
v lete:
|
||||||
|
Workington |
po priamke od Southerness Point k Silloth a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
JUŽNÉ ANGLICKO |
|||||||
|
Rieka Colne –Colchester |
v zime:
V lete:
|
||||||
|
Rieka Blackwater |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Crouch a rieka Roach |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Temža a jej prítoky |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Medway a Swale |
v zime:
v lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Chichester |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Prístav Langstone |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Portsmouth |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Bembridge, Isle of Wight |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Cowes, Isle of Wight |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Southampton |
V rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Beaulieu |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Jazero Keyhaven |
v rámci Isle of Wight v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi medzi kostolnou vežou vo West Wittering ku kostolu Trinity Church v Bembridge smerom na východ a smerom na západ od Needles a Hurst Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Weymouth |
v rámci prístavu Portland a medzi riekou Wey a prístavom Portland |
||||||
|
Plymouth |
po priamke od Cawsand ku Breakwater ku Staddon a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Falmouth |
v zime:
V lete:
a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Camel |
po priamke od Stepper Point k Trebetherick Point a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Bridgewater |
v rámci závory a smerom na voľné more od vôd zóny 2 |
||||||
|
Rieka Avon (Avon) |
v zime:
v lete:
|
||||||
Zóna 2
Česká republika
Priehrada Lipno
Spolková republika Nemecko
|
Ems: |
od priamky vedúcej cez Ems v blízkosti vstupu do prístavu v Papenburgu medzi čerpacou stanicou Diemen a otvorom hrádze pri Halte až po priamku spájajúcu bývalý maják Greetsiel a západné mólo prístavného vstupu v Eemshaven |
||||||
|
Jade: |
do priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou krížové svetlo Schilligu a kostolnú vežu v Langwardene |
||||||
|
Weser: |
od severozápadnej hrany železničného mostu v Brémach po priamku spájajúcu kostolné veže v Langwardene a Kappele vrátane vedľajších ramien Westergate, Rekumer Loch, Rechter Nebenarm a Schweiburg |
||||||
|
Labe: |
od dolnej hranice prístavu Hamburg po priamku spájajúcu svetelný maják Döse a severný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) vrátane prítokov Nebenelbe a Este, Lühe, Schwinge, Oste, Pinnau, Krückau a Stör (v každom prípade od ústia po hrádzu) |
||||||
|
Meldorfer Bucht: |
vo vnútri priestoru ohraničeného západným okrajom hrádze Friedrichskoog (Dieksand) a západným čelom prístavnej hrádze Büsum |
||||||
|
Eider: |
od Gieselauského kanála po hrádzu Eider |
||||||
|
Flensburger Förde: |
vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Kegnäs a Birknack |
||||||
|
Schlei: |
vo vnútri priestoru medzi Schleimündskými čelami prístavnej hrádze |
||||||
|
Eckernförder Bucht: |
vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Boknis-Eck so severozápadným bodom pevniny pri Dänisch Nienhof |
||||||
|
Kieler Förde: |
vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Bülk a námorný pamätník Laboe |
||||||
|
Nord-Ostsee-Kanal (Kielský kanál): |
od priamky spájajúcej čelá prístavnej hrádze v Brunsbütteli po priamku spájajúcu vstupné svetlá v Kiel-Holtenau vrátane Obereidersee a Enge, Audorfer See, Borgstedter See a Enge, Schirnauer See, Flemhuder See a Achterwehrerský kanál |
||||||
|
Trave: |
od severozápadného okraja železničného mosta a severného okraja Holstenského mosta (Stadttrave) v Lübecku po priamku spájajúcu južné vnútorné a severné vonkajšie čelo prístavných hrádzí v Travemünde, vrátane Pötenitzer Wiek a Dassower See a Atlarmen na ostrove Teerhof |
||||||
|
Leda: |
od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie |
||||||
|
Hunte: |
od prístavu Oldenburg a 140 m po prúde od Amalienbrücke v Oldenburgu k ústiu |
||||||
|
Lesum: |
od železničného mosta Bremen-Burg k ústiu |
||||||
|
Este: |
od dolnej vody plavebnej komory Buxtehude po hrádzu Este |
||||||
|
Lühe: |
od dolnej vody Au-Mühle v Horneburgu po hrádzu Lühe |
||||||
|
Schwinge: |
od plavebnej komory Salztor v Stade po hrádzu Schwinge |
||||||
|
Oste: |
od severovýchodného okraja mlynskej hrádze Bremervörde po hrádzu Oste |
||||||
|
Pinnau: |
od juhozápadného okraja železničného mosta v Pinneburgu po hrádzu Pinnau |
||||||
|
Krückau: |
od juhozápadného okraja mosta vedúceho k Wedenkampu v Elmshorne po hrádzu Krückau |
||||||
|
Stör: |
od prílivomeru Rensing po hrádzu Stör |
||||||
|
Freiburger Hafenpriel: |
od východného okraja stavidla vo Freiburgu an der Elbe po ústie |
||||||
|
Prístavné oblasti vp Wismarbuchte, Kirchsee, Breitlingu, Salzhaffe a Wismare: |
smerom na voľné more po priamku spájajúcu Hoher Wieschendorf Huk a maják Timmendorf a priamku spájajúcu maják Gollwitz na ostrove Poel a južný bod polostrova Wustrow |
||||||
|
Warnow, vrátane Breitlingu a bočných ramien: |
po prúde od Mühlendamm zo severného okraja Geinitzbrücke v Rostocku smerom na more po priamku spájajúcu severné body západnej a východnej prístavnej hrádze vo Warnemünde |
||||||
|
Vody ohraničené pevninou a polostrovmi Darß a Zingst a ostrovmi Hiddensee a Rügen (vrátane prístavnej oblasti Stralsund): |
smerom na voľné more medzi
|
||||||
|
Prístavná oblasť Greifswalder Bodden a Greifswald, vrátane Ryck: |
smerom na voľné more po priamku z východného bodu Thiessower Haken (Südperd) k východnému bodu ostrova Ruden a pokračujúcu k severnému bodu ostrova Usedom (54°10′37″ severnej zemepisnej šírky, 13°47′51″ východnej zemepisnej dĺžky) |
||||||
|
Vody ohraničené pevninou a ostrovom Usedom (Peenestrom, vrátane prístavnej oblasti Wolgast a Achterwasser a Stettiner Haff): |
východne po hranicu s Poľskou republikou v Stettiner Haff |
Francúzska republika
Dordogne: od kamenného mosta v Libourne po ústie
Garonne: od kamenného mosta v Bordeaux po ústie
Gironde
Loire: od mosta Haudaudine ponad bočné rameno Madeleine po ústie a od mosta Pirmil nad bočným ramenom Pirmil
Rhône: od mosta Trinquetaille v Arles a okrem toho v smere na Marseille
Seine: od mosta Jeanne-d'Arc v Rouen po ústie
Maďarská republika
Jazero Balaton
Holandské kráľovstvo
Dollard
Eems
Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom
Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee
Nieuwe Waterweg a Scheur
Caland Kanaal západne od prístavu Benelux
Hollands Diep
Breeddiep, Beerkanaal a ich prepojené prístavy
Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej strane a Voorne-Putten a Hoeksche Waard na druhej
Hellegat
Volkerak
Krammer
Grevelingenmeer a Brouwerschavensche Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland a Goeree-Overflakkee
Keten, Mastgat, Zijpe, Krabbenkreek, Eastern Scheldt a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren, Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na druhej strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála
Scheldt a západný Scheldt a vyústenie do mora: vrátane vodných ciest medzi Zeeland Flanders na jednej strane a Walcheren a Zuid-Beveland na druhej strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála
Poľská republika
Štetínsky záliv
Kamieńsky záliv
Vislanský záliv
Pucký záliv
Włocławská priehrada
Jazero Śniardwy
Jazero Niegocin
Jazero Mamry
Spojené kráľovstvoVeľkej Británie a Severného Írska
|
ŠKÓTSKO |
|
|
Scapa Flow |
v oblasti ohraničenej priamkami vedúcimi z Wharth na ostrove Flotta k veži Martello Tower na South Walls a z Point Cletts na ostrove Hoy k trigonometrickému bodu Thomson's na ostrove Fara a odtiaľ k mólu Gibraltar Pier na ostrove Flotta |
|
Kyle of Durness |
južne od Eilean Dubh |
|
Zátoka Cromarty |
po priamke medzi North Sutor a South Sutor |
|
Inverness |
po priamke z Fort George k Chanonry Point |
|
Findhorn Bay |
v rámci výčnelku do mora |
|
Aberdeen |
po priamke z južného móla (South Jetty) k mólu Abercromby Jetty |
|
Povodie Montrose |
na západ od priemky vedúcej zo severu na juh cez vstup do prístavu pri majáku Scurdie Ness |
|
Rieka Tay – Dundee |
po priamke od prílivovej nádrže (rybárskeho doku) rieky Dundee ku Craig Head, East Newport |
|
Zátoka Forth a rieka Forth |
v zátoke Forth, nie však východne od železničného mosta Forth |
|
Dumfries |
po priamke od Airds Point k Scar Point |
|
Loch Ryan |
po priamke od Cairn Point k Kircolm Point |
|
Ayr Harbour |
vo vnútri Bar |
|
The Clyde |
nad vodami zóny 1 |
|
Kyles of Bute |
medzi Colintraive a Rhubodach |
|
Campbeltown Harbour |
po priamke od Macringan's Point k Ottercharach Point |
|
Loch Etive |
v rámci Loch Etive nad Falls of Lora |
|
Loch Leven |
nad mostom v Ballachulish |
|
Loch Linnhe |
severne od majáka Corran Point |
|
Loch Eil |
celé jazero |
|
Kaledónsky kanál |
jazerá Lochy, Oich a Ness |
|
Kyle of Lochalsh |
v rámci Kyle Akin, nie západne od majáka Eilean Ban Light alebo východne od Eileanan Dubha |
|
Loch Carron |
medzi Stromemore a Strome Ferry |
|
Loch Broom, Ullapool |
po priamke od majáka Ullapool Point k Aultnaharrie |
|
Kylesku |
cez jazero Loch Cairnbawn v oblasti medzi najvýchodnejším bodom Garbh Eilean a najzápadnejší bod Eilean na Rainich |
|
Stornoway Harbour |
po priamke z Arnish Point k majáku Bay Lighthouse, severozápadná strana |
|
The Sound of Scalpay |
nie východne od Berry Cove (Scalpay) a nie západne od Croc a Loin (Harris) |
|
North Harbour, Scalpay a Tarbert Harbour |
do jednej míle od pobrežia ostrova Island of Harris |
|
Loch Awe |
celé jazero |
|
Loch Katrine |
celé jazero |
|
Loch Lomond |
celé jazero |
|
Loch Tay |
celé jazero |
|
Loch Loyal |
celé jazero |
|
Loch Hope |
celé jazero |
|
Loch Shin |
celé jazero |
|
Loch Assynt |
celé jazero |
|
Loch Glascarnoch |
celé jazero |
|
Loch Fannich |
celé jazero |
|
Loch Maree |
celé jazero |
|
Loch Gairloch |
celé jazero |
|
Loch Monar |
celé jazero |
|
Loch Mullardach |
celé jazero |
|
Loch Cluanie |
celé jazero |
|
Loch Loyne |
celé jazero |
|
Loch Garry |
celé jazero |
|
Loch Quoich |
celé jazero |
|
Loch Arkaig |
celé jazero |
|
Loch Morar |
celé jazero |
|
Loch Shiel |
celé jazero |
|
Loch Earn |
celé jazero |
|
Loch Rannoch |
celé jazero |
|
Loch Tummel |
celé jazero |
|
Loch Ericht |
celé jazero |
|
Loch Fionn |
celé jazero |
|
Loch Glass |
celé jazero |
|
Loch Rimsdale/nan Clar |
celé jazero |
|
SEVERNÉ ÍRSKO |
|
|
Strangfordské jazero |
po priamke od Cloghy Point k Dogtail Point |
|
Belfastské jazero |
po priamke od Holywood k Macedon Point |
|
Larne |
po priamke od móla Larne Pier k trajektovému mólu na ostrove Island Magee |
|
Rieka Bann |
od koncov pobrežnej hrádze smerujúcich do mora k mostu Toome Bridge |
|
Jazero Erne |
horné a dolné jazero Erne |
|
Jazero Neagh |
do 2 míľ od pobrežia |
|
POBREŽIE VÝCHODNÉHO ANGLICKA |
|
|
Berwick |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Warkworth |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Blyth |
v rámci vonkajších čiel prístavnej hrádze |
|
Rieka Tyne |
Dunston Staithes k čelám prístavnej hrádze na Tyne |
|
Rieka Wear |
Fatfield k čelám prístavnej hrádze Sunderland |
|
Seaham |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Hartlepool |
po priamke od móla Middleton Jetty k čelu starej prístavnej hrádze po priamke spájajúcej severné čelo prístavnej hrádze s južným čelom prístavnej hrádze |
|
Rieka Tees |
po priamke vedúcej priamo na západ od móla Government Jetty k hrádzi Tees |
|
Whitby |
v rámci čiel prístavnej hrádze Whitby |
|
Rieka Humber |
po priamke z North Ferriby do South Ferriby |
|
Grimsby Dock |
po priamke od západného móla prílevovej nádrže k východnému mólu rybárskych dokov, severné nábrežie |
|
Boston |
v New Cut |
|
Dutch River |
celý kanál |
|
Rieka Hull |
Beverley Beck k rieke Humber |
|
Kielder Water |
celé jazero |
|
Rieka Ouse |
pod plavebnou komorou Naburn |
|
Rieka Trent |
pod plavebnou komorou Cromwell |
|
Rieka Wharfe |
od sútoku s riekou Ouse k mostu Tadcaster Bridge |
|
Scarborough |
v rámci čiel prístavnej hrádze Scarborough |
|
WALES A POBREŽIE ZÁPADNÉHO ANGLICKA |
|
|
Rieka Severn |
severne od priamky vedúcej priamo na západ Sharpness Point (51°43,4′ severnej zemepisnej šírky) k Llanthony a Maisemore Weirs a smerom na voľné more od vôd zóny 3 |
|
Rieka Wye |
v Chepstow, severne od zemepisnej šírky (51°38,0′ severne) k Monmouth |
|
Newport |
severne od nadzemných sieťových káblov križujúcich Fifoots Points |
|
Cardiff |
po priamke od južného móla (South Jetty) k Penarth Head a ohraničené vody západne od hrádze Cardiff Bay |
|
Barry |
po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora |
|
Port Talbot |
po priamke spájajúcej konce pobrežnej hrádze smerujúce do mora na rieke Afran mimo uzavretých dokov |
|
Neath |
po priamke vedúcej priamo na sever od konca tankerového móla v Baglanskom zálive smerom na voľné more (51°37,2′ severnej zemepisnej šírky, 3°50,5′ západnej zemepisnej dĺžky) |
|
Prístav Llanelli a Burry |
v rámci oblasti ohraničenej priamkou vedúcou od západnej prístavnej hrádze prístavu Burry k Whiteford Point |
|
Milford Haven |
po priamke od južnej časti Hook Point k Thorn Point |
|
Fishguard |
po priamke spájajúcej severný a východný koniec pobrežnej hrádze smerujúci do mora |
|
Cardigan |
v rámci úžiny v Pen-Yr-Ergyd |
|
Aberystwyth |
v rámci koncov pobrežnej hrádze smerujúcich do mora |
|
Aberdyfi |
po priamke od železničnej stanice Aberdyfi k majáku Twyni Bach |
|
Barmouth |
po priamke od železničnej stanice Barmouth k Penrhyn Point |
|
Portmadoc |
po priamke od Harlech Point ku Graig Ddu |
|
Holyhead |
v rámci oblasti ohraničenej hlavnou prístavnou hrádzou a priamkou vedúcou od čela prístavnej hrádze k Brynglas Point, Towyn Bay |
|
Menai Straits |
v rámci Menai Straits medzi priamkou spájajúcou Aber Menai Point k Belan Point a priamkou spájajúcou mólo Beaumaris Pier s Pen-y-Coed Point |
|
Conway |
po priamke od Mussel Hill ku Tremlyd Point |
|
Llandudno |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Rhyl |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Rieka Dee |
nad nábrežím Connah's k bodu odčerpávania vody Barrelwell Hill |
|
Rieka Mersey |
po priamke medzi majákom Rock Lighthouse a severozápadným dokom Seaforth Dock, okrem ostatných dokov |
|
Preston a Southport |
po priamke od Lytham do Southport a v rámci dokov Preston |
|
Fleetwood |
po priamke od Low Light ku Knott |
|
Rieka Lune |
po priamke od Sunderland Point k Chapel Hill po dok Glasson vrátane |
|
Barrow |
po priamke spájajúcej Haws Point, Isle of Walney ku sklzu Roa Island Slipway |
|
Whitehaven |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Workington |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Maryport |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Carlisle |
po priamke spájajúcej Carlisle s Torduff |
|
Coniston Water |
celé jazero |
|
Derwentwater |
celé jazero |
|
Ullswater |
celé jazero |
|
Windermere |
celé jazero |
|
JUŽNÉ ANGLICKO |
|
|
Prístav Blakeney a Morston a prístupy |
východne od priamky vedúcej južne od Blakeney Point k vstupu na rieku Stiffkey |
|
Rieka Orwell a rieka Stour |
rieka Orwell po priamke vedúcej od prístavnej hrádze Blackmanshead k Landguard Point a smerom na voľné more od vôd zóny 3 |
|
Rieka Blackwater |
všetky vodné cesty po priamke od juhozápadného výbežku ostrova Mersea k Sales Point |
|
Rieka Crouch a rieka Roach |
rieka Crouch po priamke od Holliwell Point k Foulness Point vrátane rieky Roach |
|
Rieka Temža a jej prítoky |
rieka Temža nad priamkou vedúcou zo severu na juh cez východný výbežok móla Denton Wharf Pier, Gravesend k plavebnej komore Teddington |
|
Rieka Medway a Swale |
rieka Medway od priamky vedúcej od Garrison Point ku Grain Tower k plavebnej komore Allington a Swale od Whitstable k Medway |
|
Rieka Stour (Kent) |
rieka Stour nad ústím k prístavisku Flagstaff Reach |
|
Dover Harbour |
v rámci priamok vedených cez východný a západný vstup k prístavu |
|
Rieka Rother |
rieka Rother nad prílivovou signálnou stanicou v Camber ku stavadlu Scots Float Sluice a k vstupnej plavebnej komory na rieke Brede |
|
Rieka Adur a kanál Southwick |
po priamke cez vstup do Shoreham Harbour k plavebnej komore kanála Southwick a k západnému koncu pobrežnej rampy Tarmac Wharf |
|
Rieka Arun |
rieka Arun nad mólom Littlehampton Pier k prístavisku Littlehampton Marina |
|
Rieka Ouse (Sussex) Newhaven |
rieka Ouse od priamky vedúcej cez vstup do prístavnej hrádze Newhaven Harbour k severnému koncu severného nábrežia |
|
Brighton |
vonkajšie prístavisko Brighton Marina po priamke od južného konca západného nábrežia k severnému koncu južného nábrežia |
|
Chichester |
po priamke vedúcej medzi bodom Eastoke a kostolnou vežou vo West Wittering a smerom na voľné more od vôd zóny 3 |
|
Langstone Harbour |
po priamke vedúcej medzi Eastney Point a Gunner Point |
|
Portsmouth |
po priamke vedúcej medzi vstupom do prístavu z Blockhouse k Round Tower |
|
Bembridge, Isle of Wight |
v rámci prístavu Brading Harbour |
|
Cowes, Isle of Wight |
rieka Medina po priamke z majáku Breakwater Light na východnom brehu k majáku House Light na západnom brehu |
|
Southampton |
po priamke z Calshot Castle k majáku Hook Beacon |
|
Beaulieu River |
po Beaulieu River nie východne k severojužnej línii cez Inchmery House |
|
Jazero Keyhaven |
po priamke vedúcej priamo na sever od majáku Hurst Point Low Light ku Keyhaven Marshes |
|
Christchurch |
rieka Run |
|
Poole |
po priamke od Chain Ferry medzi Sandbanks a South Haven Point |
|
Exeter |
po východozápadnej línii z Warren Point k stanici záchranných člnov v Inshore oproti Checkstone Ledge |
|
Teignmouth |
v rámci prístavu |
|
Rieka Dart |
po priamke z bodu Kettle k Battery Point |
|
Rieka Salcombe |
po priamke zo Splat Point k Limebury Point |
|
Plymouth |
po priamke z móla Mount Batten Pier k Raveness Point cez Drakeove ostrovy. Rieka Yealm po priamke z Warren Point k Misery Point |
|
Fowey |
v prístave |
|
Falmouth |
po priamke zo St. Anthony Head k Pendennis Point |
|
Rieka Camel |
po priamke z Gun Point k Brea Hill |
|
Rieky Taw a Torridge |
po priamke orientovanej 200° od majáku na Crow Point k brehu v Skern Point |
|
Bridgewater |
južne od priamky vedúcej priamo na východ zo Stert Point (51°13,0′ severnej zemepisnej šírky) |
|
Rieka Avon (Avon) |
po priamke z móla Avonmouth Pier k Wharf Point do priehrady Netham Dam |
KAPITOLA 2
Zóna 3
Belgické kráľovstvo
Námorný Scheldt (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska).
Česká republika
Labe: od plavebnej komory Ústí nad Labem-Střekov k plavebnej komore Lovosice
Priehrady: Baška, Brněnská (Kníničky), Horka (Stráž pod Ralskem), Hracholusky, Jesenice, Nechranice, Olešná, Orlík, Pastviny, Plumov, Rozkoš, Seč, Skalka, Slapy, Těrlicko, Žermanice
Máchovo jazero
Vodná plocha Velké Žernoseky.
Rybníky: Oleksovice, Svět, Velké Dářko
Štrkové jazerá po ťažbe: Dolní Benešov, Ostrožná Nová Ves a Tovačov
Spolková republika Nemecko
|
Dunaj: |
od Kelheimu (km 2 414,72) po nemecko-rakúsku hranicu |
|
Rýn: |
od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu |
|
Labe: |
od ústia Labsko-Seitenského kanála po dolnú hranicu Hamburského prístavu |
|
Müritz |
|
Francúzska republika
Rýn
Maďarská republika
Dunaj: od rkm 1 812 do rkm 1 433
Dunaj Moson: od rkm 14 do rkm 0.
Dunaj Szentendre: od rkm 32 do rkm 0.
Dunaj Ráckeve: od rkm 58 do rkm 0.
Rieka Tisa: od rkm 685 do rkm 160.
Rieka Dráva: od rkm 198 do rkm 70.
Rieka Bodrog: od rkm 51 do rkm 0.
Rieka Kettős-Körös: od rkm 23 do rkm 0.
Rieka Hármas-Körös: od rkm 91 do rkm 0.
Kanál Sió: od rkm 23 do rkm 0.
Jazero Velence
Jazero Fertő.
Holandské kráľovstvo
Rýn
Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde, Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer, Gouwzee, Buiten Ij, afgesloten Ij, Noordzeekanaal, prístav Ijmuiden, Rotterdamská prístavná oblasť, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede, Dordische Kil, Boven Merwede, Waal, kanál Bijlandsch, Boven Rijn, kanál Pannersdensch, Geldersche Ijssel, Neder Rijn, Lek, Amsterdamsko-rýnsky kanál, Veerse Meer, Scheldsko-rýnsky kanál po ústie do Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Meuse pod Venlo, Gooimeer, Europort, Calandkanaal (východne od prístavu Benelux), Hartelkanaal.
Rakúska republika
Dunaj: od hranice s Nemeckom po hranicu so Slovenskom
Inn: od ústia do elektrárne Passau-Ingling.
Traun: od ústia na km 1,80.
Enns: od ústia na km 2,70.
March: do km 6,00.
Poľská republika
Rieka Biebrza od ústia Augustowského kanála po ústie s riekou Narwia
Rieka Brda od prepojenia s Bydgoským kanálom v Bydgoszczi po ústie s riekou Vislou
Rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie s riekou Narwia
Jazero Dąbie po hranicu s vnútornými morskými vodami
Augustowski kanál od prepojenia s riekou Biebrza k štátnej hranici spolu s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy kanála
Bartnicki kanál od jazera Ruda Woda k jazeru Bartężek, spolu s jazerom Bartężek
Bydgoski kanál
Elbląski kanál od jazera Druzno k jazeru Jeziorak a jazeru Szeląg Wielki, spolu s týmito jazerami a s jazerami po trase kanálu a bočným korytom v smere Zalewa od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane
Gliwicki kanál spolu s Kędzierzyńským kanálom
Jagielloński kanál od prepojenia s riekou Elbląg k rieke Nogat
Łączański kanál
Ślesiński kanál s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála a jazero Gopło
Żerański kanál
Rieka Martwa Wisła od rieky Visla v Przegaline k hranici s vnútornými morskými vodami
Rieka Narew od ústia rieky Biebrza do ústia rieky Visla spolu so Zegrzyńskim jazerom
Rieka Nogat od rieky Visla k ústiu do Vislanského zálivu
Rieka Noteć (horná) od jazera Gopło k prepojeniu s Górnonoteckým kanálom a Górnonotecki kanál a rieka Noteć (dolná) od prepojenia Bydgoskoského kanála po ústie rieky Warta
Rieka Nysa Łużycka od Gubinu po ústie rieky Odra
Rieka Odra od mesta Racibórz k prepojeniu s Východnou Odrou, ktorá odbočuje do rieky Regalica z prieplavu Klucz-Ustowo, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami k jazeru Dąbie ako aj bočné koryto rieky Odra z plavebnej komory Opatowice do plavebnej komory v meste Wrocław
Rieka Západná Odra od splavu vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) k hranici s vnútornými morskými vodami spolu s bočnými ramenami ako aj prieplavom Klucz-Ustowo spájajúcim Východnú Odru so Západnou Odrou
Rieka Parnica a Parnicki prieplav od Západnej Odry k hranici s vnútornými morskými vodami
Rieka Pisa od jazera Roś po ústie rieky Narew
Rieka Szkarpawa od rieky Visly po ústie do Vislanského zálivu
Rieka Warta od Ślesińského jazera po ústie Odry
Systém jazier Wielkie Jeziora Mazurskie zahŕňajúci jazerá prepojené riekami a kanálmi tvoriacimi hlavnú trasu od jazera Roś (vrátane) v Piszi po Węgorzewski kanál (vrátane tohto kanála) vo Węgorzewe spolu s jazerami: Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne, Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, spolu s Giżyckým kanálom a Niegocińskim kanálom a kanálom Piękna Góra a bočnými korytami od Ryńskiego jazera (vrátane) v Ryne po Nidzkie Jazero (do 3 km, čo tvorí hranicu rezervácie „Nidzkie jazero“), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka.
Rieka Visla od ústia rieky Przemsza po prepojenie s Łączańskym kanálom ako aj od ústia tohto kanála v Skawini po ústie rieky Visly do Gdaňského zálivu vrátane Włocławskiej priehrady.
Slovenská republika
Dunaj: od Devína (rkm 1 880,26) po slovensko-maďarskú hranicu
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
|
ŠKÓTSKO |
|
|
Leith (Edinburgh) |
v rámci pobrežnej hrádze |
|
Glasgow |
Strathclyde Loch |
|
Kanál Crinan |
Crinan po Ardrishaig |
|
Caledonský kanál |
úseky kanála |
|
SEVERNÉ ÍRSKO |
|
|
Rieka Lagan |
Lagan Weir po Stranmillis |
|
VÝCHODNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Wear (bez prílivu) |
starý železničný most, Durham po most Prebends Bridge, Durham |
|
Rieka Tees |
Upriver od hrádze Tees |
|
Grimsby Dock |
v plavebnej komore |
|
Immingham Dock |
v plavebnej komore |
|
Hull Docks |
v plavebnej komore |
|
Boston Dock |
vo vnútri priepustí plavebnej komory |
|
Navigácia po Aire a Calder |
Goole Docks po Leeds; prepojenie Leeds a Liverpoolského kanála; prepojenie Bank Dole Junction do Selby (plavebná komora rieky Ouse); prepojenie Castleford do Wakefield (plavebná komora Falling) |
|
Rieka Ancholme |
stavidlo Ferriby Sluice do Brigg |
|
Kanál Calder a Hebble |
Wakefield (plavebná komora Fall Ing) do plavebnje komory Broadcut Top |
|
Rieka Foss |
od prepojenia (most Blue Bridge) s riekou Ouse k mostu Monk Bridge |
|
Kanál Fossdyke |
prepojenie s riekou Trent po Brayford Pool |
|
Goole Dock |
vo vnútri priepustí plavebnej komory |
|
Hornsea Mere |
celý kanál |
|
Rieka Hull |
od plavebnej komory Struncheon Hill po Beverley Beck |
|
Kanál Market Weighton |
plavebná komora rieky Humber po plavebnú komoru Sod Houses |
|
New Junction Canal |
celý kanál |
|
Rieka Ouse |
od plavebnej komory Naburn po Nun Monkton |
|
Kanál Sheffield a South Yorkshire Canal |
plavebná komora Keadby po plavebnú komoru Tinsley |
|
Rieka Trent |
plavebná komora Cromwell po Shardlow |
|
Rieka Witham |
stavidlo Boston Sluice po Brayford Poole (Lincoln) |
|
WALES A ZÁPADNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Severn |
nad splavmi Llanthony a Maisemore |
|
Rieka Wye |
nad Monmouth |
|
Cardiff |
jazero Roath Park |
|
Port Talbot |
v uzavretých dokoch |
|
Swansea |
V uzavretých dokoch |
|
Rieka Dee |
nad bodom čerpania vody Warrelwell Hill |
|
Rieka Mersey |
doky (okrem doku Seaforth) |
|
Rieka Lune |
nad dokom Glasson |
|
Rieka Avon (Midland) |
plavebná komora Tewkesbury po Evesham |
|
Gloucester |
Gloucesterské mestské doky, kanál Gloucester/Sharpness |
|
Jazero Hollingworth |
celé jazero |
|
Manchesterský lodný kanál |
celý kanál a doky Salford Docks vrátane rieky Irwell |
|
Jazero Pickmere |
celé jazero |
|
Rieka Tawe |
medzi medzi morskou hrádzou/prístaviskom a atletickým štadiónom Morfa |
|
Jazero Lake |
celé jazero |
|
Rieka Weaver |
pod Northwichom |
|
JUŽNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Nene |
Wisbech Cut a rieka Nene po plavebnú komoru Dog-in-a-Doublet |
|
Rieka Great Ouse |
Kings Lynn Cut a rieka Great Ouse pod cestným mostom West Lynn |
|
Yarmouth |
ústie rieky Yare od priamky vedúcej cez konce severnej a južnej vstupnej prístavnej hrádze vrátane Breydon Water |
|
Lowestoft |
prístav Lowestoft pod palubnou komorou Mutford Lock po priamku vedúcu cez vonkajšie vstupné prístavné hrádze |
|
Rieky Alde a Ore |
nad vstupom rieky Ore po Westrow Point |
|
Rieka Deben |
nad vstupom rieky Deben po Felixstowe Ferry |
|
Rieka Orwell a rieka Stour |
od priamky vedúcej z Fagbury Point po Shotley na rieke Orwell po Ipswich Dock; a od priamky vedúcej zo severu na juh cez Erwarton Ness na rieke Stour po Manningtree |
|
Kanál Chelmer & Blackwater |
východne od plavebnej komory Beeleigh |
|
Rieka Temža a jej prítoky |
rieka Temža nad plavebnou komorou Teddington po Oxford |
|
Rieka Adur a kanál Southwick |
rieka Adur nad západným koncom Tarmac Wharf a v kanáli Southwick |
|
Rieka Arun |
rieka Arun a prístaviskom Littlehampton Marina |
|
Rieka Ouse (Sussex), Newhaven |
rieka Ouse nad severným koncom severného nábrežia |
|
Bewl Water |
celé jazero |
|
Grafham Water |
celé jazero |
|
Rutland Water |
celé jazero |
|
Jazero Thorpe Park Lake |
celé jazero |
|
Chichester |
východne od priamky spájajúcej Cobnor Point a Chalkdock Point |
|
Christchurch |
v prístave Christchurch Harbour okrem rieky Run |
|
Exeterský kanál |
celý kanál |
|
Rieka Avon (Avon) |
Bristolské mestské doky priehrada Netham Dam po splav Pulteney Weir |
KAPITOLA 3
Zóna 4
Belgické kráľovstvo
Celá belgická sieť bez vodných ciest v zóne 3
Česká republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3
Spolková republika Nemecko
Všetky vnútrozemské vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3
Francúzska republika
Všetky francúzske vnútrozemské vodné cesty okrem uvedených v zónach 1, 2 a 3
Talianska republika
Rieka Po: od Piacenzy po ústie
Kanál Miláno-Cremona, rieka Po: konečný úsek v dĺžke 15 km do rieky Po
Rieka Mincio: od Mantui, Governolo po rieku Po
Vodná cesta Ferrara: od rieky Po (Pontelagoscuro), Ferrara po Porto Garibaldi
Kanály Brondolo a Valle: od východnej Po po Benátsky záliv
Kanál Fissero – Tartaro – Canalbianco: od Adrie po východnú Po
Benátske pobrežie: od Benátskeho zálivu po Grado
Litovská republika
Celá litovská sieť
Luxemburské veľkovojvodstvo
Moselle
Maďarská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 2 a 3
Holandské kráľovstvo
Všetky ostatné rieky, kanály a vnútorné moria, ktoré nie sú vymenované v zónach 1, 2 a 3
Rakúska republika
Thaya: po Bernhardsthal
March: nad km 6,00
Poľská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3
Slovenská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
|
ŠKÓTSKO |
|
|
Ratho and Linlithgow Union Canal |
celý kanál |
|
Glasgow |
kanál Forth and Clyde kanál Monkland – Faskine a úseky Drumpellier Hogganfield Loch |
|
VÝCHODNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Ancholme |
Brigg po plavebnú komoru Harram Hill |
|
Kanál Calder and Hebble |
plavebná komora Broadcut Top po most Sowerby Bridge |
|
Chesterfieldský kanál |
West Stockwith po Worksop |
|
Kanál Cromford |
celý kanál |
|
Rieka Derwent |
od prepojenia s riekou Ouse po most Stamford Bridge |
|
Navigácia v Driffield |
od plavebnej komory Struncheon Hill po Great Driffield |
|
Kanál Erewash |
plavebná komora Trent po plavebnú komoru Langley Mill |
|
Kanál Huddersfield |
prepojenie s Calder a Hebble pri moste Coopers Bridge po úzky kanál Huddersfield Narrow pri Huddersfielde medzi Ashton-Under-Lyne a Huddersfield |
|
Leeds a Liverpoolský kanál |
z plavebnej komory Leeds River po Skipton Wharf |
|
Jazero Light Water Valley |
celé jazero |
|
The Mere, Scarborough |
celé jazero |
|
Rieka Ouse |
nad Nun Monkton Pool |
|
Pocklington Canal |
od prepojenia s riekou Derwent po povodie Melbourne |
|
Kanál Sheffield a South Yorkshire |
plavebná komora Tinsley po Sheffield |
|
Rieka Soar |
prepojenie Trent Junction po Loughborough |
|
Kanál Trent and Mersey |
Shardlow po plavebnú komoru Dellow Lane |
|
Rieka Ure a kanál Ripon |
od prepojenia s riekou Ouse po kanál Ripon (povodie Ripon) |
|
Kanál Ashton |
celý kanál |
|
WALES A ZÁPADNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Avon (Midland) |
nad Evesham |
|
Plavba po Birminghamskom kanále |
celý kanál |
|
Kanál Birmingham a Fazeley |
celý kanál |
|
Kanál Coventry |
celý kanál |
|
Grand Union Canal (od prepojenia Napton po Birmingham a Fazeley) |
celý úsek kanála |
|
Kanál Kennet a Avon (Bath po Newbury) |
celý úsek kanála |
|
Lancasterský kanál |
celý kanál |
|
Leeds a liverpoolský kanál |
celý kanál |
|
Kanál Llangollen |
celý kanál |
|
Kanál Caldon |
celý kanál |
|
Kanál Peak Forest |
celý kanál |
|
Kanál Macclesfield |
celý kanál |
|
Kanál Monmouthshire a Brecon |
celý kanál |
|
Kanál Montgomery |
celý kanál |
|
Kanál Rochdale |
celý kanál |
|
Kanál Swansea |
celý kanál |
|
Kanál Neath & Tennant |
celý kanál |
|
Shropshire Union Canal |
celý kanál |
|
Kanál Staffordshire a Worcester |
celý kanál |
|
Kanál Stratford-upon-Avon |
celý kanál |
|
Rieka Trent |
celá rieka |
|
Kanál Trent a Mersey |
celý kanál |
|
Rieka Weaver |
nad Northwich |
|
Kanál Worcester a Birmingham |
celý kanál |
|
JUŽNÉ ANGLICKO |
|
|
Rieka Nene |
nad plavebnou komorou Dog-in-a-Doublet |
|
Rieka Great Ouse |
Kings Lynn nad cestným mostom West Lynn. Rieka Great Ouse a všetky pripájajúce sa vodné cesty vo Fenland vrátane rieky Cam a navigácie na strednej úrovni |
|
Pláne Norfolk and Suffolk |
všetky rieky, plane, kanály a vodné cesty v Norfolk a Suffolk Broads vrátane Oulton Broad a riek Waveney, Yare, Bure, Ant a Thurnev, umožňujúce navigáciu s prílivom alebo bez neho, okrem uvedeného pre Yarmouth a Lowestoft |
|
Rieka Blyth |
vstup rieky Blyth do Blythburghu |
|
Rieky Alde a Ore |
na rieke Alde nad Westrow Point |
|
Rieka Deben |
rieka Deben nad Felixstowe Ferry |
|
Rieka Orwell a rieka Stour |
všetky vodné cesty na rieke Stour nad Manningtree |
|
Kanál Chelmer & Blackwater |
západne od plavebnej komory Beeleigh |
|
Rieka Temža a jej prítoky |
rieka Stort a rieka Lee nad zátokou Bow Creek. Grand Union Canal nad plavebnou komorou Brentford Lock a Kanálom regentov nad povodím Limehouse a všetky s ním spojené kanály. Rieka Wey nad plavebnou komorou Temže. Kanál Kennet a Avon. Rieka Temža nad Oxfordom. Oxfordský kanál |
|
Rieka Medway a Swale |
rieka Medway nad plavebnou komorou Allington |
|
Rieka Stour (Kent) |
rieka Stour nad výkladiskom vo Flagstaff Reach |
|
Dover Harbour |
celý prístav |
|
Rieka Rother |
rieka Rother a Kráľovský vojenský kanál nad stavidlom Scots Float Sluice a riekou Brede nad plavebnou komorou |
|
Brighton |
vnútorný prístav prístaviska Brighton Marina a nad plavebnou komorou |
|
Jazero Wickstead Park |
celé jazero |
|
Kanál Kennet a Avon |
celý kanál |
|
Grand Union Canal |
celý kanál |
|
Rieka Avon (Avon) |
nad splavom Pulteney Weir |
|
Kanál Bridgewater |
celý kanál |
(1) V prípade plavidiel, ktorých domáci prístav je inde, sa zohľadňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II s. 602).
(2) V prípade plavidiel, ktorých domáci prístav je v inom štáte, sa zohľadňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II, s. 602).
PRÍLOHA II
MINIMÁLNE TECHNICKÉ PODMIENKY PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNACH 1, 2, 3 A 4
OBSAH
ČASŤ I
KAPITOLA 1
VŠEOBECNE
|
Článok 1.01 |
Vymedzenie pojmov |
|
Článok 1.02 |
(prázdne) |
|
Článok 1.03 |
(prázdne) |
|
Článok 1.04 |
(prázdne) |
|
Článok 1.05 |
(prázdne) |
|
Článok 1.06 |
Dočasné požiadavky |
|
Článok 1.07 |
Administratívne pokyny |
KAPITOLA 2
POSTUP
|
Článok 2.01 |
Inšpekčné orgány |
|
Článok 2.02 |
Žiadosť o prehliadku |
|
Článok 2.03 |
Poskytnutie plavidla na prehliadku |
|
Článok 2.04 |
(prázdne) |
|
Článok 2.05 |
Dočasné osvedčenie Spoločenstva |
|
Článok 2.06 |
Platnosť osvedčenia Spoločenstva |
|
Článok 2.07 |
Podrobnosti v osvedčení Spoločenstva a jeho zmeny a doplnenia |
|
Článok 2.08 |
(prázdne) |
|
Článok 2.09 |
Pravidelná prehliadka |
|
Článok 2.10 |
Dobrovoľná prehliadka |
|
Článok 2.11 |
(prázdne) |
|
Článok 2.12 |
(prázdne) |
|
Článok 2.13 |
(prázdne) |
|
Článok 2.14 |
(prázdne) |
|
Článok 2.15 |
Náklady |
|
Článok 2.16 |
Informácie |
|
Článok 2.17 |
Register osvedčení Spoločenstva |
|
Článok 2.18 |
Úradné číslo |
|
Článok 2.19 |
Ekvivalencie a výnimky |
ČASŤ II
KAPITOLA 3
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA STAVBY PLAVIDIEL
|
Článok 3.01 |
Základná požiadavka |
|
Článok 3.02 |
Pevnosť a stabilita |
|
Článok 3.03 |
Trup lode |
|
Článok 3.04 |
Strojovne a kotolne, nádrže |
KAPITOLA 4
BEZPEČNÁ VZDIALENOSŤ, VOĽNÝ BOK A ZNAČKY PONORU
|
Článok 4.01 |
Bezpečná vzdialenosť |
|
Článok 4.02 |
Voľný bok |
|
Článok 4.03 |
Minimálny voľný bok lode |
|
Článok 4.04 |
Značky ponoru |
|
Článok 4.05 |
Maximálny ponor naložených plavidiel, ktorých trupy nie sú vždy zatvorené, aby boli odolné voči vodnej triešti a vodotesné |
|
Článok 4.06 |
Stupnice ponoru |
KAPITOLA 5
OVLÁDATEĽNOSŤ
|
Článok 5.01 |
Všeobecne |
|
Článok 5.02 |
Plavebné skúšky |
|
Článok 5.03 |
Skúšobná oblasť |
|
Článok 5.04 |
Miera naloženia plavidiel a zostáv pri plavebných skúškach |
|
Článok 5.05 |
Používanie palubných zariadení pri plavebných skúškach |
|
Článok 5.06 |
Predpísaná rýchlosť (vpred) |
|
Článok 5.07 |
Schopnosť zastavenia |
|
Článok 5.08 |
Schopnosť plavby vzad |
|
Článok 5.09 |
Schopnosť vykonania únikovej akcie |
|
Článok 5.10 |
Schopnosť otočenia |
KAPITOLA 6
KORMIDLOVÉ ZARIADENIE
|
Článok 6.01 |
Všeobecné požiadavky |
|
Článok 6.02 |
Riadiace jednotky kormidlového prístroja |
|
Článok 6.03 |
Hydraulická riadiaca jednotka kormidlového prístroja |
|
Článok 6.04 |
Zdroj pohonu |
|
Článok 6.05 |
Manuálna riadiaca jednotka |
|
Článok 6.06 |
Systémy kormidla-lodného motora, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora |
|
Článok 6.07 |
Ukazovatele a monitorovacie zariadenia |
|
Článok 6.08 |
Regulátory vybočenia |
|
Článok 6.09 |
Schvaľovací výbor |
KAPITOLA 7
KORMIDLOVŇA
|
Článok 7.01 |
Všeobecne |
|
Článok 7.02 |
Voľný výhľad |
|
Článok 7.03 |
Všeobecné požiadavky týkajúce sa riadiacich, indikačných a monitorovacích zariadení |
|
Článok 7.04 |
Osobitné požiadavky týkajúce sa riadiacich, indikačných a monitorovacích zariadení hlavných motorov a kormidlového zariadenia |
|
Článok 7.05 |
Navigačné svetlá, svetelné signály a zvukové signály |
|
Článok 7.06 |
Radarové inštalácie a zátačkomery |
|
Článok 7.07 |
Rádio-telefonické systémy pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou: |
|
Článok 7.08 |
Interné komunikačné zariadenia na palube |
|
Článok 7.09 |
Výstražný systém |
|
Článok 7.10 |
Vykurovanie a vetranie |
|
Článok 7.11 |
Manipulačné zariadenie kormovej kotvy |
|
Článok 7.12 |
Stiahnuteľné kormidlovne |
|
Článok 7.13 |
Zápis v osvedčení Spoločenstva pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou |
KAPITOLA 8
PREVEDENIE MOTORA
|
Článok 8.01 |
Všeobecne |
|
Článok 8.02 |
Bezpečnostné zariadenie |
|
Článok 8.03 |
Agregát |
|
Článok 8.04 |
Výfukový systém motora |
|
Článok 8.05 |
Nádrže na palivo, rozvody a príslušenstvo |
|
Článok 8.06 |
Uskladnenie mazacieho oleja, rozvody a príslušenstvo |
|
Článok 8.07 |
Uskladnenie olejov používaných v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vykurovacích systémoch, rozvody a príslušenstvo |
|
Článok 8.08 |
Systémy na odčerpávanie a odvádzanie vody |
|
Článok 8.09 |
Uskladnenie zaolejovanej vody a použitého paliva |
|
Článok 8.10 |
Hluk vydávaný plavidlami |
|
KAPITOLA 8a |
(prázdne) |
KAPITOLA 9
ELEKTRICKÉ ZARIADENIA
|
Článok 9.01 |
Všeobecne |
|
Článok 9.02 |
Systémy na prívod elektrickej energie |
|
Článok 9.03 |
Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody |
|
Článok 9.04 |
Ochrana pred výbuchom |
|
Článok 9.05 |
Ochranné uzemnenie |
|
Článok 9.06 |
Maximálne povolené napätie |
|
Článok 9.07 |
Rozvádzacie systémy |
|
Článok 9.08 |
Spojenie s brehom alebo inými externými sieťami |
|
Článok 9.09 |
Prívod energie na iné plavidlo |
|
Článok 9.10 |
Generátory a motory |
|
Článok 9.11 |
Akumulátory |
|
Článok 9.12 |
Inštalácie spínacích zariadení |
|
Článok 9.13 |
Núdzové ističe |
|
Článok 9.14 |
Inštalačné prvky |
|
Článok 9.15 |
Káble |
|
Článok 9.16 |
Inštalácie osvetlenia |
|
Článok 9.17 |
Navigačné svetlá |
|
Článok 9.18 |
(prázdne) |
|
Článok 9.19 |
Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení |
|
Článok 9.20 |
Elektronické zariadenia |
|
Článok 9.21 |
Elektromagnetická kompatibilita |
KAPITOLA 10
VYBAVENIE
|
Článok 10.01 |
Kotevné vybavenie |
|
Článok 10.02 |
Iné vybavenie |
|
Článok 10.03 |
Prenosné hasiace prístroje |
|
Článok 10.03a |
Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich |
|
Článok 10.03b |
Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach |
|
Článok 10.04 |
Malé člny |
|
Článok 10.05 |
Záchranné kolesá a záchranné vesty |
KAPITOLA 11
BEZPEČNOSŤ NA PRACOVNÝCH STANICIACH
|
Článok 11.01 |
Všeobecne |
|
Článok 11.02 |
Ochrana pred pádom |
|
Článok 11.03 |
Rozmery pracovných priestorov |
|
Článok 11.04 |
Bočné paluby |
|
Článok 11.05 |
Prístupnosť pracovných priestorov |
|
Článok 11.06 |
Východy a núdzové východy |
|
Článok 11.07 |
Rebríky, schody a podobné zariadenia |
|
Článok 11.08 |
Vnútorné priestory |
|
Článok 11.09 |
Ochrana pred hlukom a vibráciami |
|
Článok 11.10 |
Kryty palubných prielezov |
|
Článok 11.11 |
Navijaky |
|
Článok 11.12 |
Žeriavy |
|
Článok 11.13 |
Skladovanie horľavých kvapalín |
KAPITOLA 12
OBÝVACIE PRIESTORY
|
Článok 12.01 |
Všeobecne |
|
Článok 12.02 |
Osobitné požiadavky na prevedenie |
|
Článok 12.03 |
Hygienické zariadenia |
|
Článok 12.04 |
Kuchyne |
|
Článok 12.05 |
Pitná voda |
|
Článok 12.06 |
Vykurovanie a vetranie |
|
Článok 12.07 |
Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch |
KAPITOLA 13
ZARIADENIA NA PALIVOVÉ VYKUROVANIE, KUCHYNSKÉ A CHLADIACE ZARIADENIA
|
Článok 13.01 |
Všeobecne |
|
Článok 13.02 |
Použitie kvapalných palív, zariadení spaľujúcich olej |
|
Článok 13.03 |
Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi a ohrevnými zariadeniami s rozprašujúcimi olejovými horákmi |
|
Článok 13.04 |
Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi |
|
Článok 13.05 |
Ohrevné zariadenia s rozprašujúcimi olejovými horákmi |
|
Článok 13.06 |
Ohrevné zariadenia s nútenou cirkuláciou vzduchu |
|
Článok 13.07 |
Vykurovanie tuhým palivom |
KAPITOLA 14
ZARIADENIA NA SKVAPALNENÝ PLYN NA DOMÁCE ÚČELY
|
Článok 14.01 |
Všeobecne |
|
Článok 14.02 |
Zariadenia |
|
Článok 14.03 |
Nádrže |
|
Článok 14.04 |
Umiestnenie a usporiadanie napájacích jednotiek |
|
Článok 14.05 |
Náhradné a prázdne nádrže |
|
Článok 14.06 |
Regulátory tlaku |
|
Článok 14.07 |
Tlak |
|
Článok 14.08 |
Potrubie a elastické rúry |
|
Článok 14.09 |
Rozvodný systém |
|
Článok 14.10 |
Plynové spotrebiče a ich inštalácia |
|
Článok 14.11 |
Vetranie a odvod splodín |
|
Článok 14.12 |
Prevádzkové a bezpečnostné požiadavky |
|
Článok 14.13 |
Schvaľovacia skúška |
|
Článok 14.14 |
Skúšky |
|
Článok 14.15 |
Potvrdenie |
KAPITOLA 15
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OSOBNÝCH LODÍ
|
Článok 15.01 |
Všeobecné ustanovenia |
|
Článok 15.02 |
Trupy plavidiel |
|
Článok 15.03 |
Stabilita |
|
Článok 15.04 |
Bezpečná vzdialenosť a voľný bok |
|
Článok 15.05 |
Maximálny povolený počet pasažierov |
|
Článok 15.06 |
Kajuty a priestory pre cestujúcich |
|
Článok 15.07 |
Pohonný systém |
|
Článok 15.08 |
Bezpečnostné zariadenia a vybavenie |
|
Článok 15.09 |
Výbava na záchranu života |
|
Článok 15.10 |
Elektrické zariadenia |
|
Článok 15.11 |
Protipožiarna ochrana |
|
Článok 15.12 |
Hasenie požiaru |
|
Článok 15.13 |
Organizácia bezpečnosti |
|
Článok 15.14 |
Zber odpadovej vody a likvidačné zariadenia |
|
Článok 15.15 |
Výnimky pre isté osobné lode |
KAPITOLA 15a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PRE OSOBNÉ PLACHTOVÉ LODE
|
Článok 15a.01 |
Uplatňovanie časti II |
|
Článok 15a.02 |
Odchýlky pre isté osobné plachtové lode |
|
Článok 15a.03 |
Požiadavky na stabilitu plaviacich sa plavidiel |
|
Článok 15a.04 |
Požiadavky na stavbu lode a mechaniku |
|
Článok 15a.05 |
Takeláž vo všeobecnosti |
|
Článok 15a.06 |
Sťažne a rahná vo všeobecnosti |
|
Článok 15a.07 |
Osobitné ustanovenia pre sťažne |
|
Článok 15a.08 |
Osobitné ustanovenia pre hlavné sťažne |
|
Článok 15a.09 |
Osobitné ustanovenia pre čelene |
|
Článok 15a.10 |
Osobitné ustanovenia pre čeleňové čnelky |
|
Článok 15a.11 |
Osobitné ustanovenia pre hlavné vratipne |
|
Článok 15a.12 |
Osobitné ustanovenia pre vratirahná |
|
Článok 15a.13 |
Všeobecné ustanovenia pre pevnú a pohyblivú takeláž |
|
Článok 15a.14 |
Osobitné ustanovenia pre pevnú takeláž |
|
Článok 15a.15 |
Osobitné ustanovenia pre pohyblivú takeláž |
|
Článok 15a.16 |
Prvky a časti takeláže |
|
Článok 15a.17 |
Plachty |
|
Článok 15a.18 |
Výstroj |
|
Článok 15a.19 |
Odskúšanie |
KAPITOLA 16
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ URČENÉ NA ZARADENIE DO TLAČNÝCH ALEBO VLEČNÝCH ZOSTÁV ALEBO NA BOČNÉ SPOJENIE
|
Článok 16.01 |
Plavidlá vhodné na tlačenie |
|
Článok 16.02 |
Plavidlá vhodné na to, aby boli tlačené |
|
Článok 16.03 |
Plavidlá vhodné na pohon bočne spriahnutých formácií |
|
Článok 16.04 |
Plavidlá vhodné na to, aby boli poháňané v zostave |
|
Článok 16.05 |
Plavidlá vhodné na vlečenie |
|
Článok 16.06 |
Plavebné skúšky zostáv |
|
Článok 16.07 |
Zápisy v osvedčení Spoločenstva |
KAPITOLA 17
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLÁVAJÚCE STROJE
|
Článok 17.01 |
Všeobecne |
|
Článok 17.02 |
Výnimky |
|
Článok 17.03 |
Dodatočné požiadavky |
|
Článok 17.04 |
Zvyšková bezpečná vzdialenosť |
|
Článok 17.05 |
Zvyškový voľný bok |
|
Článok 17.06 |
Skúška náklonu |
|
Článok 17.07 |
Potvrdenie stability |
|
Článok 17.08 |
Potvrdenie stability v prípade zmenšeného zvyškového voľného boku |
|
Článok 17.09 |
Značky ponoru a stupnice ponoru |
|
Článok 17.10 |
Plávajúce stroje bez potvrdenia stability |
KAPITOLA 18
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ NA PRACOVISKU
|
Článok 18.01 |
Prevádzkové podmienky |
|
Článok 18.02 |
Uplatňovanie časti II |
|
Článok 18.03 |
Odchýlky |
|
Článok 18.04 |
Bezpečná vzdialenosť a voľný bok |
|
Článok 18.05 |
Malé člny |
KAPITOLA 19
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE HISTORICKÉ PLAVIDLÁ (prázdne)
KAPITOLA 19a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE KANÁLOVÉ VLEČNÉ ČLNY (prázdne)
KAPITOLA 19b
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVBU PLAVIDIEL NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY 4
|
Článok 19b.01 |
Uplatňovanie kapitoly 4 |
KAPITOLA 20
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE NÁMORNÉ PLAVIDLÁ (prázdne)
KAPITOLA 21
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE REKREAČNÉ PLAVIDLÁ
|
Článok 21.01 |
Všeobecne |
|
Článok 21.02 |
Uplatňovanie časti II |
|
Článok 21.03 |
(prázdne) |
KAPITOLA 22
STABILITA PLAVIDIEL PREPRAVUJÚCICH KONTAJNERY
|
Článok 22.01 |
Všeobecne |
|
Článok 22.02 |
Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu nezaistených kontajnerov |
|
Článok 22.03 |
Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu zaistených kontajnerov |
|
Článok 22.04 |
Postup posudzovania stability na palube |
KAPITOLA 22a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ S DĹŽKOU NAD 110 M
|
Článok 22a.01 |
Uplatňovanie časti I |
|
Článok 22a.02 |
Uplatňovanie časti II |
|
Článok 22a.03 |
Pevnosť |
|
Článok 22a.04 |
Plávateľnosť a stabilita |
|
Článok 22a.05 |
Doplňujúce požiadavky |
|
Článok 22a.06 |
Uplatňovanie časti IV v prípade prestavby |
KAPITOLA 22b
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE RÝCHLOLODE
|
Článok 22b.01 |
Všeobecne |
|
Článok 22b.02 |
Uplatňovanie časti I |
|
Článok 22b.03 |
Uplatňovanie časti II |
|
Článok 22b.04 |
Sedadlá a bezpečnostné pásy |
|
Článok 22b.05 |
Voľný bok |
|
Článok 22b.06 |
Plávateľnosť, stabilita a delenie |
|
Článok 22b.07 |
Kormidlovňa |
|
Článok 22b.08 |
Doplňujúce vybavenie |
|
Článok 22b.09 |
Uzavreté priestory |
|
Článok 22b.10 |
Východy a únikové cesty |
|
Článok 22b.11 |
Protipožiarna ochrana a prevencia |
|
Článok 22b.12 |
Prechodné ustanovenia |
ČASŤ III
KAPITOLA 23
VYBAVENIE PLAVIDIEL Z HĽADISKA OBSLUHY
|
Článok 23.01 |
(prázdne) |
|
Článok 23.02 |
(prázdne) |
|
Článok 23.03 |
(prázdne) |
|
Článok 23.04 |
(prázdne) |
|
Článok 23.05 |
(prázdne) |
|
Článok 23.06 |
(prázdne) |
|
Článok 23.07 |
(prázdne) |
|
Článok 23.08 |
(prázdne) |
|
Článok 23.09 |
Vybavenie plavidiel |
|
Článok 23.10 |
(prázdne) |
|
Článok 23.11 |
(prázdne) |
|
Článok 23.12 |
(prázdne) |
|
Článok 23.13 |
(prázdne) |
|
Článok 23.14 |
(prázdne) |
|
Článok 23.15 |
(prázdne) |
ČASŤ IV
KAPITOLA 24
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
|
Článok 24.01 |
Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke |
|
Článok 24.02 |
Odchýlky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke |
|
Článok 24.03 |
Odchýlky pre plavidlá uvedené 1. apríla 1976 alebo skôr |
|
Článok 24.047 |
Ostatné odchýlky |
|
Článok 24.05 |
(prázdne) |
|
Článok 24.06 |
Odchýlky pre plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje článok 24.01 |
|
Článok 24.07 |
(prázdne) |
KAPITOLA 24a
PRECHODNÉ USTANOVENIA PRE PLAVIDLÁ NEPLAVIACE SA NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY R
|
Článok 24a.01 |
Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, a platnosť predchádzajúcich osvedčení Spoločenstva |
|
Článok 24a.02 |
Výnimky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke |
|
Článok 24a.03 |
Odchýlky pre plavidlá, ktorých kýl bol uvedený pred 1. januárom 1985 |
|
Článok 24a.04 |
Ostatné odchýlky |
|
Dodatok I |
BEZPEČNOSTNÉ SIGNÁLY |
|
Dodatok II |
ADMINISTRATÍVNE POKYNY |
ČASŤ I
KAPITOLA 1
VŠEOBECNE
Článok 1.01
Vymedzenie pojmov
V tejto smernici sa uplatňujú tieto pojmy:
|
|
Typy plavidiel
|
|
|
Súpravy plavidiel
|
|
|
Zvláštne priestory plavidla
|
|
|
Lodné technické pojmy
|
|
|
Kormidlové zariadenie
|
|
|
Vlastnosti konštrukčných prvkov a materiálov
|
|
|
Ďalšie pojmy
|
Článok 1.02
(prázdne)
Článok 1.03
(prázdne)
Článok 1.04
(prázdne)
Článok 1.05
(prázdne)
Článok 1.06
Dočasné požiadavky
V súlade s postupom uvedeným v článku 19 možno prijať dočasné požiadavky, ak budú naliehavo potrebné, pre účely prispôsobenia technickému pokroku vo vnútrozemskej plavbe, aby sa umožnili odchýlky od ustanovení tejto smernice pred očakávanou novelizáciou samotnej smernice, alebo aby sa umožnilo vykonávanie skúšok. Požiadavky budú vydané a budú platné najviac po dobu troch rokov. Vtedy zároveň nadobudnú platnosť a zrušia sa za rovnakých podmienok vo všetkých štátoch.
Článok 1.07
Administratívne pokyny
S cieľom uľahčiť a zjednotiť uplatňovanie tejto smernice sa v súlade s postupom uvedeným v článku 19 môžu prijať záväzné administratívne pokyny pre účely prehliadok.
KAPITOLA 2
POSTUP
Článok 2.01
Inšpekčné orgány
1. Členské štáty vytvoria inšpekčné orgány.
2. Inšpekčné orgány tvorí predseda a odborníci.
Súčasťou každého orgánu ako odborníci sú:
|
a) |
zástupca správneho orgánu zodpovedného za vnútrozemskú plavbu; |
|
b) |
odborník na projektovanie vnútrozemských plavidiel a ich motorov; |
|
c) |
odborník na námorníctvo s plavebným osvedčením. |
3. Predsedu a odborníkov každého orgánu menujú úrady v štáte, v ktorom sa orgán vytvára. Predseda a odborníci pri prevzatí svojich povinností predložia písomné vyhlásenie, že svoje povinnosti budú plniť úplne nezávisle. Pri prevzatí svojich povinností predložia písomné vyhlásenie, že svoje povinnosti budú plniť úplne nezávisle. Od zástupcov správnych orgánov sa vyhlásenie nevyžaduje.
4. Inšpekčným orgánom môžu pomáhať odborníci špecialisti v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Článok 2.02
Žiadosť o prehliadku
1. Postup požiadania o prehliadku a určenia miesta a času tejto prehliadky patrí do právomoci orgánov vydávajúcich osvedčenie Spoločenstva. Príslušný orgán stanoví, aké dokumenty budú predložené. Postup sa uplatňuje tak, aby bolo zabezpečené, že prehliadka sa môže vykonať v primeranej dobe od podania žiadosti.
2. Vlastník plavidla, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, alebo jeho zástupca, môžu požiadať o osvedčenie Spoločenstva. Ich žiadosti sa vyhovie, ak plavidlo spĺňa požiadavky tejto smernice.
Článok 2.03
Poskytnutie plavidla na prehliadku
1. Vlastník alebo jeho zástupca poskytnú plavidlo v nenaloženom, čistom a vybavenom stave. Poskytnú súčinnosť potrebnú na prehliadku, poskytnú napríklad vhodný malý čln a zamestnancov, odkryjú akékoľvek časti trupu alebo prvkov, ktoré nie sú priamo prístupné alebo viditeľné.
2. Inšpekčný orgán bude pri prvej príležitosti vyžadovať prehliadku za sucha. Od tejto prehliadky za sucha možno upustiť, ak je možné predložiť osvedčenie o klasifikácii alebo osvedčenie od schválenej klasifikačnej spoločnosti potvrdzujúce, že konštrukcia spĺňa ich požiadavky, alebo ak sa predloží osvedčenie, ktoré preukazuje, že príslušný úrad už vykonal prehliadku za sucha pre iné účely. V prípade pravidelnej prehliadky alebo prehliadky v zmysle ustanovení článku 15, inšpekčný orgán môže vyžadovať prehliadku mimo vody.
Inšpekčný orgán vykoná skúšobné chody pri vstupnej prehliadke motorových lodí alebo zostáv alebo v prípade významného pozmenenia ovládacích alebo kormidlových zariadení.
3. Inšpekčný orgán môže vyžadovať ďalšie prevádzkové skúšky a inú sprievodnú dokumentáciu. Toto ustanovenie platí aj pri stavbe plavidla.
Článok 2.04
(prázdne)
Článok 2.05
Dočasné osvedčenie Spoločenstva
1. Príslušný orgán môže vydať dočasné osvedčenie Spoločenstva:
|
a) |
plavidlu, ktoré má doplávať na isté miesto s povolením príslušného orgánu pre účely získania osvedčenia Spoločenstva; |
|
b) |
plavidlu, ktorého osvedčenie Spoločenstva bolo dočasne odobraté v niektorom z prípadov uvedených v článku 2.07 alebo v článkoch 12 a 16; |
|
c) |
plavidlo, ktorého osvedčenie Spoločenstva sa vyhotovuje po úspešnom výsledku prehliadky; |
|
d) |
plavidlu, ktoré nesplnilo všetky požiadavky potrebné na získanie osvedčenia Spoločenstva, ako sú stanovené v časti I prílohy V; |
|
e) |
plavidlu tak poškodenému, že jeho stav už nie je v zhode s osvedčením Spoločenstva; |
|
f) |
plávajúcim inštaláciám alebo strojom, v prípade ktorých úrady zodpovedné za špeciálne prepravné činnosti povolia vykonanie špeciálnej prepravnej činnosti, ako je ustanovené v predpisoch príslušného plavebného orgánu členského štátu, pod podmienkou získania takéhoto osvedčenia Spoločenstva; |
|
g) |
plavidlu odchyľujúcemu sa od ustanovení časti II, ako je stanovené v článku 2.19 ods. 2. |
2. Dočasné osvedčenie Spoločenstva sa vyhotoví podľa vzoru uvedeného v časti III prílohy V, ak sa zdá, že schopnosť plavby plavidla, plávajúcej inštalácie alebo plávajúceho zariadenia je primerane zaručená.
To zahŕňa podmienky, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné, a platí:
|
a) |
v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), d) a f) na jednu konkrétnu cestu, ktorá sa vykoná v primeranej dobe nepresahujúcej jeden mesiac; |
|
b) |
v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) na primerané trvanie; |
|
c) |
v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g) na dobu šiestich mesiacov. Dočasné osvedčenie Spoločenstva možno predĺžiť každý raz na dobu šiestich mesiacov, kým výbor neprijme rozhodnutie. |
Článok 2.06
Platnosť osvedčenia Spoločenstva
1. Dobu platnosti osvedčení Spoločenstva vydávaných pre novo vybudované plavidlá v súlade s ustanoveniami tejto smernice určuje príslušný orgán maximálne na:
|
a) |
päť rokov v prípade osobných lodí; |
|
b) |
desať rokov v prípade všetkých ďalších plavidiel. |
Doba platnosti je vyznačená v osvedčení Spoločenstva.
2. V prípade plavidiel, ktoré sú pred prehliadkou už v prevádzke, príslušný orgán určuje dobu platnosti osvedčenia Spoločenstva v závislosti od prípadu podľa výsledkov prehliadky. Platnosť však nesmie prekročiť doby určené v odseku 1.
Článok 2.07
Podrobnosti v osvedčení Spoločenstva a jeho zmeny a doplnenia
1. Vlastník plavidla alebo jeho zástupca informuje príslušný orgán o každej zmene názvu alebo vlastníctva plavidla, všetkých premeraniach a každej zmene úradného čísla, registrácie alebo domovského prístavu a osvedčenie Spoločenstva odošle tomuto orgánu na vykonanie zmien a doplnkov.
2. Každý príslušný orgán môže do osvedčenia Spoločenstva pridávať akékoľvek informácie alebo ho meniť.
3. Ak príslušný orgán pozmení osvedčenie Spoločenstva alebo pridá nejakú informáciu, informuje príslušný orgán, ktorý dané osvedčenie Spoločenstva vydal.
Článok 2.08
(prázdne)
Článok 2.09
Pravidelná prehliadka
1. Pred uplynutím platnosti osvedčenia Spoločenstva sa plavidlo podrobí pravidelnej prehliadke.
2. Po predložení odôvodnenej žiadosti vlastníka alebo jeho zástupcu môže príslušný orgán výnimočne a bez ďalších prehliadok rozhodnúť o udelení predĺženia platnosti daného osvedčenia Spoločenstva na dobu maximálne šesť mesiacov. Toto predĺženie sa udeľuje písomnou formou a prechováva sa na palube plavidla.
3. Príslušný orgán znova určí dobu platnosti osvedčenia Spoločenstva podľa výsledkov tejto prehliadky.
Doba platnosti je vyznačená v osvedčení Spoločenstva a upovedomí sa o nej orgán, ktorý vydal dané osvedčenie Spoločenstva.
4. Ak sa namiesto predĺženia platnosti, ako sa uvádza v odseku 3, osvedčenie Spoločenstva nahradí novou verziou, predchádzajúce osvedčenie Spoločenstva sa vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal.
Článok 2.10
Dobrovoľná prehliadka
Vlastník plavidla alebo jeho zástupca môžu kedykoľvek dobrovoľne požiadať o prehliadku.
Žiadosti o prehliadku sa vyhovie.
Článok 2.11
(prázdne)
Článok 2.12
(prázdne)
Článok 2.13
(prázdne)
Článok 2.14
(prázdne)
Článok 2.15
Náklady
Vlastník plavidla alebo jeho zástupca nesie všetky náklady vyplývajúce z prehliadky plavidla a vydania osvedčenia Spoločenstva podľa osobitných taríf poplatkov, ktoré zostavil každý členský štát.
Článok 2.16
Informácie
Príslušný orgán môže umožniť osobám, ktoré prejavujú dobre podložený záujem, aby boli informované o obsahu osvedčenia Spoločenstva, a týmto osobám sa môžu vydať výpisy alebo kópie osvedčení Spoločenstva potvrdené a označené ako skutočné.
Článok 2.17
Register osvedčení Spoločenstva
1. Príslušné orgány prideľujú poradové číslo vydávaným osvedčeniam Spoločenstva. V súlade so vzorom stanoveným v časti IV prílohy V vedú register všetkých vydaných osvedčení Spoločenstva.
2. Príslušné orgány vedú zbierku zápisníc alebo kópie všetkých vydaných osvedčení Spoločenstva, na ktorých zaznamenávajú všetky informácie alebo zmeny, spolu so zrušeniami a výmenami osvedčení Spoločenstva.
Článok 2.18
Úradné číslo
1. Príslušný orgán po vydaní osvedčenia Spoločenstva zapíše na toto osvedčenie úradné číslo pridelené plavidlu príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je plavidlo zaregistrované alebo v ktorom má domovský prístav.
Ak ide o plavidlo z nečlenského štátu, úradné číslo priradené k osvedčeniu Spoločenstva pridelí príslušný orgán vydávajúci dané osvedčenie Spoločenstva.
Tieto požiadavky sa nevzťahujú na rekreačné plavidlá.
2. (prázdne)
3. (prázdne)
4. Vlastník plavidla alebo jeho zástupca požiadajú príslušný orgán o pridelenie úradného čísla. Vlastník alebo jeho zástupca sú tiež zodpovední za pripevnenie úradného čísla uvedeného v osvedčení Spoločenstva a za jeho odstránenie ihneď po uplynutí platnosti.
Článok 2.19
Ekvivalencie a výnimky
1. Ak sa v ustanoveniach časti II vyžaduje, aby sa na palube plavidla používali alebo nachádzali isté materiály, inštalácie alebo zariadenia, alebo aby sa prijali isté aspekty prevedenia alebo isté úpravy, príslušný orgán môže na palube daného plavidla povoliť používanie alebo prítomnosť iných materiálov, inštalácií alebo zariadení, alebo prijatie iných vlastností prevedenia alebo iné úpravy, ak sa považujú za ekvivalentné v súlade s postupom uvedeným v článku 19.
2. Ak výbor v súlade s postupom uvedeným v článku 19 nedospeje k rozhodnutiu o ekvivalencii, ako sa uvádza v odseku 1, príslušný orgán môže vydať Dočasné osvedčenie Spoločenstva.
V súlade s postupom uvedeným v článku 19 príslušné orgány ohlásia výboru vydanie dočasného osvedčenia Spoločenstva do jedného mesiaca od vystavenia, pričom uvedú názov a úradné číslo plavidla, druh odchýlky a štát, v ktorom je plavidlo registrované alebo v ktorom má domovský prístav.
3. Príslušný orgán môže na základe odporúčania výboru v súlade s postupom uvedeným v článku 19 smernice vydať osvedčenie Spoločenstva na skúšobnom základe a na obmedzenú dobu pre osobitné plavidlá, ktoré majú nové technické požiadavky odlišné od požiadaviek z časti II, pokiaľ tieto požiadavky zabezpečujú ekvivalentnú bezpečnosť.
4. Ekvivalencie a výnimky uvedené v odseku 1 a 3 sa uvedú v osvedčení Spoločenstva. Komisia je o nich informovaná.
ČASŤ II
KAPITOLA 3
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA STAVBY PLAVIDIEL
Článok 3.01
Základná požiadavka
Plavidlá sa stavajú v súlade s odporúčanými zvyklosťami stavby plavidiel.
Článok 3.02
Pevnosť a stabilita
1. Trup je dostatočne pevný na to, aby odolal všetkým tlakom, ktorým je bežne vystavený,
|
a) |
v prípade novo postavených plavidiel alebo veľkých konverzií majúcich vplyv na pevnosť plavidla sa adekvátna pevnosť musí preukázať predložením dôkazu projektového výpočtu. Tento dôkaz sa nevyžaduje, ak sa predloží osvedčenie o klasifikácii alebo vyhlásenie od schválenej klasifikačnej spoločnosti; |
|
b) |
v prípade prehliadky uvedenej v článku 2.09 sa musí skontrolovať minimálna hrúbka oplechovania dna, dna podpalubia a bokov v súlade s týmito podmienkami: pri plavidlách vyrobených z ocele je minimálna hrúbka tmin určená najvyššou hodnotou vyplývajúcou z týchto vzorcov:
|
|
c) |
pri plavidlách s pozdĺžnym rámom s dvojitým dnom a dutinou v krídle sa minimálna hodnota vypočítaná pre hrúbku oplechovania podľa vzorca v písmene b) môže znížiť na vypočítanú hodnotu potvrdenú schválenou klasifikačnou spoločnosťou pre postačujúcu pevnosť trupu (pozdĺžnu, bočnú a lokálnu pevnosť). Oplechovanie sa obnoví, ak oplechovanie dna, dna podpalubia alebo bokov nedosahuje povolenú takto určenú hodnotu. |
Minimálne hodnoty vypočítané podľa tejto metódy sú medzné hodnoty, ktoré zohľadňujú bežné jednotné opotrebovanie, ak je použitá oceľ na stavbu lodí a vnútorné konštrukčné prvky, ako napríklad rámy, podlahy rámov, hlavné pozdĺžne a priečne konštrukčné členy, sú v dobrom stave a trup nevykazuje žiadne známky preťaženia pozdĺžnej pevnosti.
Hneď, ako sa prestanú dosahovať tieto hodnoty, predmetné oplechovanie sa musí opraviť alebo vymeniť. Lokálne a na menších plochách je však akceptovateľná menšia hrúbka nie menšia ako 10 % z vypočítaných hodnôt.
2. Ak sa na výstavbu trupu použil materiál iný ako oceľ, výpočtom sa musí preukázať, že pevnosť trupu (pozdĺžna, bočná a lokálna pevnosť) sa rovná prinajmenšom takej pevnosti, ktorá by vznikla pri použití ocele, za predpokladu minimálnej hrúbky podľa odseku 1. Ak sa predloží osvedčenie o triede alebo vyhlásenie vydané uznanou klasifikačnou spoločnosťou, od dôkazu výpočtom možno upustiť.
3. Stabilita plavidla zodpovedá určenému použitiu.
Článok 3.03
Trup lode
1. Predely siahajúce až po palubu, alebo ak paluba nie je, až po okrajnicu, sa inštalujú v týchto bodoch:
|
a) |
kolízny predel v primeranej vzdialenosti od čela tak, aby sa zaručila plávateľnosť naloženého plavidla so zvyškovou bezpečnou vzdialenosťou 100 mm, ak voda vnikne do vodotesného oddelenia pred kolíznym predelom. Požiadavka uvedená v odseku 1 sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak sa kolízny predel nainštaloval vo vzdialenosti 0,04 L až 0,04 L + 2 m meranej od prednej kolmej v rovine maximálneho ponoru. Ak táto vzdialenosť prevýši 0,04 L + 2 m, požiadavka stanovená v odseku 1 sa dokáže výpočtom. Vzdialenosť možno znížiť na 0,03 L. V takom prípade sa požiadavka uvedená v odseku 2 dokáže výpočtom za predpokladu, že oddelenie pred kolíznym predelom a susednými predelmi boli všetky naplnené vodou; |
|
b) |
zadný horný predel v primeranej vzdialenosti od kormy, ak dĺžka plavidla presahuje 25 m. |
2. Pred rovinou kolízneho predelu sa nesmie umiestňovať žiadny obývací priestor ani inštalácia potrebná pre bezpečnosť alebo prevádzku plavidla. Táto požiadavka sa nevzťahuje na kotevný mechanizmus.
3. Obývacie priestory, strojovne a kotolne a pracovné priestory, ktoré sú ich súčasťou, sú oddelené od lodného priestoru vodotesnými priečnymi predelmi siahajúcimi až na palubu.
4. Obývacie priestory sú oddelené od strojovní, kotolní a lodných priestorov nepriepustnými plynotesne a musia byť prístupné priamo z paluby. V prípade, že takýto prístup nie je možný, priamo na palubu vedie aj núdzový východ.
5. Predely špecifikované v odsekoch 1 a 3 a oddelenie oblastí špecifikovaných v odseku 4 neobsahujú žiadne otvory.
Avšak dvierka na zadnom hornom predele a prieniky, najmä pre šachty a rozvody, sa povolia, ak sú naprojektované tak, aby zaručovali nepoškodenie účinnosti týchto predelov a oddelenia priestorov. Na dverách v zadnom hornom predele bude na oboch stranách tento rýchlo čitateľný pokyn:
„Dvere zatvoriť okamžite po použití“
6. Vstupy a výstupy vody a k nim pripojené rozvody sú také, aby nebolo možné žiadne neúmyselné vniknutie vody do plavidla.
7. Predné časti plavidla budú postavené tak, aby kotvy úplne ani čiastočne nevyčnievali poza obšívku boku.
Článok 3.04
Strojovne a kotolne, nádrže
1. Strojovne alebo kotolne sú usporiadané tak, aby ich zariadenie bolo možné jednoducho a bezpečne prevádzkovať, opravovať a udržiavať.
2. Nádrže s tekutým palivom alebo mazivom a priestory pre cestujúcich a obývacie priestory nesmú mať pri normálnej prevádzke žiadne spoločné plochy, na ktoré pôsobí statický tlak kvapaliny.
3. Predely, stropy a dvere strojovne, kotolne a nádrží sú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.
Izolačný materiál v strojovniach bude chránený pred vnikom paliva a výparov paliva.
Všetky otvory v stenách, stropoch a dverách strojovní, kotolní a miestností s nádržami budú také, aby sa dali zatvoriť zvonka. Uzamykacie zariadenia budú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.
4. Strojovne, kotolne a ostatné priestory, v ktorých je pravdepodobný únik horľavých alebo toxických plynov, sa musia dať primerane vetrať.
5. Kajutové schodíky a rebríky poskytujúce prístup k strojovniam a kotolniam a nádržiam musia byť pevne pripojené a vyrobené z ocele alebo z iného nehorľavého materiálu odolného voči otrasom.
6. Strojovne a kotolne musia mať dva východy, z ktorých jeden môže byť núdzový východ.
Od druhého východu možno upustiť, ak:
|
a) |
celková rozloha (priemerná dĺžka x priemerná šírka na úrovni obšívky podlahy) strojovne alebo kotolne je max. 35 m2 a |
|
b) |
dráha medzi každým bodom, na ktorom sa budú vykonávať servisné práce alebo údržba a východom, alebo pätou kajutových schodíkov pri východe poskytujúcom prístup navonok, nie je dlhšia ako 5 m a |
|
c) |
hasiaci prístroj sa nachádza na servisnom bode, ktorý je čo najďalej od únikových dverí a takisto odchylne od článku 10.03 ods. 1 písm. e) aj tam, kde inštalovaný výkon motorov nepresahuje 100 kW. |
7. Maximálna prípustná hladina akustického tlaku v strojovniach je 100 dB(A). Body merania sa určia ako funkcia údržbových prác potrebných pri normálnej prevádzke tam sa nachádzajúceho závodu.
KAPITOLA 4
BEZPEČNÁ VZDIALENOSŤ, VOĽNÝ BOK A ZNAČKY PONORU
Článok 4.01
Bezpečná vzdialenosť
1. Bezpečná vzdialenosť je najmenej 300 mm.
2. Bezpečná vzdialenosť plavidiel, ktorých otvory sa nedajú zavrieť vodotesnými zariadeniami odolnými voči vodnej triešti, a plavidiel plaviacich sa s nekrytým lodným priestorom, sa zvyšuje tak, že každý z týchto otvorov je najmenej 500 mm pre rovinu maximálneho ponoru.
Článok 4.02
Voľný bok
1. Voľný bok plavidla u plavidiel so súvislou palubou bez sedlovitosti a nadstavieb je 150 mm.
2. Voľný bok plavidiel so sedlovou palubou a palubnými nadstavbami sa vypočíta podľa týchto vzorcov:
kde:
|
α |
je korekčný faktor, ktorý zohľadňuje všetky predmetné nadstavby, |
|
βv |
je koeficient korigujúci účinok prednej sedlovitosti, ktorý vyplýva z prítomnosti nadstavieb v prednej štvrtine dĺžky L plavidla, |
|
βa |
je koeficient korigujúci účinok zadnej sedlovitosti, ktorý vyplýva z prítomnosti nadstavieb v zadnej štvrtine dĺžky L plavidla, |
|
Sev |
je efektívna predná sedlovitosť v mm, |
|
Sea |
je efektívna zadná sedlovitosť v mm. |
3. Koeficient α sa vypočíta podľa nasledovného vzorca:
kde:
|
lem |
je účinná dĺžka v m nadstavieb nachádzajúcich sa v stredovej časti, čo zodpovedá polovici dĺžky L plavidla, |
|
lev |
je účinná dĺžka v m nadstavby v prednej štvrtine dĺžky plavidla L, |
|
lea |
je účinná dĺžka v m nadstavby v zadnej štvrtine dĺžky plavidla L. |
Účinná dĺžka nadstavby sa vypočíta podľa tohto vzorca:
kde:
|
l |
je účinná dĺžka v m danej nadstavby, |
|
b |
je šírka v m danej nadstavby, |
|
B1 |
je šírka plavidla v m meraná na vonkajšej strane zvislého oplechovania bokov na úrovni paluby polovičnou čiarou pozdĺž danej nadstavby, |
|
h |
je výška v m danej nadstavby. Avšak v prípade prielezov sa h získa zmenšením výšky obrúb o polovicu bezpečnej vzdialenosti podľa článku 4.01 ods. 1 a 2. Pre údaj h sa v žiadnom prípade neprijíma hodnota vyššia ako 0,36 m. |
4. Koeficienty βv a βa sa vypočítajú podľa týchto vzorcov:
5. Účinná zadná/predná sedlovitosť Sev/Sea sa vypočíta podľa týchto vzorcov:
|
|
Sev = Sv · p |
|
|
Sea = Sa · p |
kde:
|
Sv |
je skutočná predná sedlovitosť v mm, Sv vyššie ako 1 000 mm sa neprijíma, |
|
Sa |
je skutočná zadná sedlovitosť v mm, Sa vyššie ako 500 mm sa neprijíma, |
|
p |
je koeficient vypočítaný podľa nasledovného vzorca: 
|
|
x |
je abscisa meraná od najvyššieho bodu sedlovitosti 0,25 Sv resp. Sa (pozri výkres).
|
Koeficient p sa však neprijíma vyšší ako 1.
6. Ak βa · Sea je vyššie ako βv · Sev, hodnota βv · Sev sa prijíma ako hodnota pre βa · Sea.
Článok 4.03
Minimálny voľný bok lode
Berúc do úvahy zníženia uvedené v článku 4.02, minimálny voľný bok plavidla nie je menší než 0 mm.
Článok 4.04
Značky ponoru
1. Rovina maximálneho ponoru sa stanoví tak, aby boli splnené špecifikácie týkajúce sa minimálneho voľného boku a minimálnej bezpečnej vzdialenosti. Z bezpečnostných dôvodov však môže inšpekčný orgán určiť vyššiu hodnotu pre bezpečnú vzdialenosť alebo minimálny voľný bok. Rovina maximálneho ponoru sa určuje prinajmenšom pre zónu 3.
2. Rovina maximálneho ponoru musí byť označená zreteľne viditeľnými neodstrániteľnými značkami ponoru.
3. Značky ponoru pre zónu 3 musia mať tvar obdĺžnika s dĺžkou 300 mm a hĺbkou 40 mm, ktorého základňa je horizontálna a zhoduje sa s rovinou maximálneho ponoru. Všetky odlišné značky ponoru obsahujú tento obdĺžnik.
4. Plavidlá majú aspoň tri dvojice značiek ponoru, jednu dvojicu uprostred lode a ostatné dve dvojice sa nachádzajú v takej vzdialenosti od provy resp. kormy lode, ktorá je približne jednou šestinou dĺžky.
Avšak:
|
a) |
v prípade plavidla kratšieho než 40 m stačí upevniť dve dvojice značiek vo vzdialenosti od provy resp. kormy, ktorá je asi jednou štvrtinou dĺžky; |
|
b) |
v prípade plavidiel, ktoré nie sú určené na prepravu tovarov, stačí jedna dvojica značiek umiestnená zhruba uprostred plavidla. |
5. Značky alebo ukazovatele, ktoré v dôsledku novej prehliadky prestávajú platiť, sú odstránené alebo označené ako neplatné pod dozorom inšpekného orgánu. Ak značka ponoru zmizne, môže byť nahradená len pod dozorom inšpekčného orgánu.
6. Ak bolo plavidlo merané v súlade s Dohovorom o vymeriavaní vnútrozemských lodí z roku 1966 a rovina meracích značiek vyhovuje požiadavkám tejto smernice, tieto meracie značky nahradia značky ponoru a uvedie sa to v osvedčení Spoločenstva.
7. V prípade plavidiel prevádzkovaných v iných zónach vnútrozemských vodných ciest ako zóna 3 (v zónach 1, 2 alebo 4), sa dvojice značiek ponoru umiestnené na prove a korme, ako sú ustanovené v odseku 4, dopĺňajú zvislou čiarou, ku ktorej sa pripája jedna, alebo v prípade viacerých zón i niekoľko doplňujúcich čiar ponoru v dĺžke 150 mm smerom k prove vzhľadom na značku ponoru pre zónu 3.
Táto zvislá čiara a horizontálna čiara musia byť 30 mm hrubé. Okrem značky ponoru smerom k prove plavidla sa označia aj príslušné čísla zón pomocou písmen výšky 60 mm × hĺbky 40 mm (pozri obrázok č. 1).
Obrázok č. 1
Článok 4.05
Maximálny ponor naložených plavidiel, ktorých trupy nie sú vždy zatvorené, aby boli odolné voči vodnej triešti a vodotesné
Ak sa rovina maximálneho ponoru pre plavidlo zóny 3 stanoví za predpokladu, že lodné priestory sa môžu uzavrieť tak, aby odolávali vodnej triešti a boli vodotesné, a ak vzdialenosť medzi rovinou maximálneho ponoru a horným okrajom obruby je menšia než 500 mm, stanovuje sa maximálny ponor pre plavbu s nezakrytým lodným priestorom.
V osvedčení Spoločenstva sa uvedie tento údaj:
„Ak otvory do lodného priestoru sú úplne alebo čiastočne nezakryté, plavidlo možno naložiť do … mm pod značky ponoru pre zónu 3.“
Článok 4.06
Stupnice ponoru
1. Plavidlá, ktorých ponor môže prekročiť 1 m, majú na každej strane smerom k zadnej časti stupnice ponoru; môžu mať aj doplnkové stupnice ponoru.
2. Nulové body každej stupnice ponoru musia ležať vertikálne k tejto stupnici ponoru v rovine rovnobežnej s rovinou maximálneho ponoru, prechádzajúcou cez najnižší bod trupu lode alebo, ak plavidlo má kýl, tak cez kýl. Vertikálna vzdialenosť nad bodom nula je odstupňovaná v decimetroch. Toto odstupňovanie sa nachádza na každej stupnici, od vodorysky pre nenaložený stav až do 100 mm nad rovinu maximálneho ponoru prostredníctvom vyrazených alebo vyrytých značiek a natretých 2 rôznymi farbami formou jasne viditeľných pásikov. Toto odstupňovanie bude označené číslami v rozstupoch každých päť decimetrov vyznačených vedľa stupnice ako na vrchole stupnice.
3. Dve zadné meracie stupnice pripevnené na základe dohovoru uvedeného v článku 4.04 ods. 6 môžu nahradiť ponorové stupnice za predpokladu, že sú odstupňované v súlade s požiadavkami, a že v prípade potreby obsahujú čísla označujúce ponor.
KAPITOLA 5
OVLÁDATEĽNOSŤ
Článok 5.01
Všeobecne
Plavidlá a zostavy vykazujú adekvátnu schopnosť plavby a ovládateľnosť.
Plavidlá bez pohonu určené na vlečenie spĺňajú osobitné požiadavky určené inšpekčným orgánom.
Plavidlá a zostavy s pohonom spĺňajú požiadavky uvedené v článkoch 5.02 až 5.10.
Článok 5.02
Plavebné skúšky
1. Schopnosť plavby a ovládateľnosť sa kontrolujú formou plavebných skúšok. Preskúša sa najmä súlad s požiadavkami článkov 5.06 až 5.10.
2. Inšpekčný orgán môže upustiť od všetkých skúšok alebo ich časti, ak sa zhoda s požiadavkami na schopnosť plavby a ovládateľnosť preukáže iným spôsobom.
Článok 5.03
Skúšobná oblasť
1. Plavebné skúšky uvedené v článku 5.02 sa vykonávajú v oblastiach vnútrozemských vodných ciest, ktoré určia príslušné orgány.
2. Tieto skúšobné oblasti sa nachádzajú na úseku tečúcej alebo stojatej vody, ktorý je podľa možností rovný, dlhý najmenej 2 km a dostatočne široký a je vybavený vysoko výraznými značkami na určovanie polohy plavidla.
3. Inšpekčný orgán má možnosť zaznamenávať v skúšobnej oblasti hydrologické údaje, ako napríklad hĺbku vody, šírku plavebného kanála a priemernú rýchlosť prúdu ako funkciu rôznych úrovní hladiny vody.
Článok 5.04
Miera naloženia plavidiel a zostáv pri plavebných skúškach
Plavidlá a zostavy určené na prepravu tovaru sú pri plavebných skúškach naložené aspoň na 70 % svojej nosnosti a zaťaženia, pričom náklad je rozložený tak, aby čo najviac zabezpečoval horizontálnu polohu. Ak sa skúšky vykonávajú s menším naložením, schválenie na plavbu po prúde bude obmedzené na toto naloženie.
Článok 5.05
Používanie palubných zariadení pri plavebných skúškach
1. Pri plavebných skúškach sa môžu použiť všetky zariadenia uvedené v položkách 34 a 52 osvedčenia Spoločenstva, ktoré možno aktivovať z kormidlovne, okrem kotvy.
2. Kotvy sa však môžu použiť pri skúške zahŕňajúcej otáčanie do prúdu, uvedené v článku 5.10.
Článok 5.06
Predpísaná rýchlosť (vpred)
1. Plavidlá a zostavy dosiahnu rýchlosť najmenej 13 km/hod vzhľadom na vodu. Táto podmienka nie je povinná, ak sa vlečno-tlačné remorkéry prevádzkujú samostatne.
2. Inšpekčný orgán môže udeliť výnimky plavidlám a zostavám prevádzkovaným výlučne v ústiach a prístavoch.
3. Inšpekčný orgán skontroluje, či nenaložené plavidlo dokáže prekročiť rýchlosť 40 km/hod vzhľadom na vodu. Ak sa to potvrdí, v osvedčení Spoločenstva sa v časti 52 uvedie tento záznam:
„Plavidlo dokáže prekročiť rýchlosť 40 km/hod vzhľadom na vodu.“
Článok 5.07
Schopnosť zastavenia
1. Plavidlá a zostavy sú schopné zastaviť smerom po prúde v primeranom čase, pričom zostanú adekvátne ovládateľné.
2. Ak plavidlá a zostavy nie sú dlhšie ako 86 m a nie sú širšie ako 22,90 m, vyššie uvedená schopnosť zastavenia sa môže nahradiť schopnosťou otočenia sa.
3. Schopnosť zastavenia sa preukáže prostredníctvom zastavovacích manévrov vykonaných v skúšobnej oblasti uvedenej v článku 5.03 a schopnosť otočenia prostredníctvom otáčacích manévrov v súlade s článkom 5.10.
Článok 5.08
Schopnosť plavby vzad
Ak sa zastavovací manéver vyžadovaný v článku 5.07 vykonáva v stojatej vode, nasleduje po ňom plavebná skúška počas plavby vzad.
Článok 5.09
Schopnosť vykonania únikovej akcie
Plavidlá a zostavy sú schopné vykonať v primeranom čase únikovú akciu. Táto schopnosť sa preukáže prostredníctvom únikových manévrov vykonaných v skúšobnej oblasti uvedenej v článku 5.03.
Článok 5.10
Schopnosť otočenia
Plavidlá a zostavy s dĺžkou neprekračujúcou 86 m alebo šírkou neprekračujúcou 22,90 m sú schopné otočiť sa v primeranom čase.
Táto schopnosť otočenia sa môže nahradiť schopnosťou zastavenia uvedenou v článku 5.07.
Schopnosť otočenia sa preukazuje prostredníctvom otáčacích manévrov proti prúdu.
KAPITOLA 6
KORMIDLOVÉ ZARIADENIE
Článok 6.01
Všeobecné požiadavky
1. Plavidlá sú vybavené spoľahlivým kormidlovým zariadením, ktoré zabezpečuje prinajmenšom takú ovládateľnosť, ako sa vyžaduje v kapitole 5.
2. Kormidlové zariadenia s pohonom sú navrhnuté tak, aby kormidlo nemohlo neúmyselne zmeniť polohu.
3. Kormidlové zariadenie ako celok je navrhnuté tak, aby umožňovalo trvalý náklon až do 15° pri teplote okolitého vzduchu od – 20 °C do + 50 °C.
4. Časti prvkov kormidlového zariadenia sú dostatočne robustné, aby mohli vydržať nápory, ktoré na ne môžu pôsobiť za normálnej prevádzky. Žiadne vonkajšie sily pôsobiace na kormidlo nenarušia prevádzkovú schopnosť kormidlového prístroja a jeho riadiacej jednotky.
5. Kormidlové zariadnie zahŕňa riadiacu jednotku s pohonom, ak si to vyžadujú sily potrebné na aktiváciu kormidla.
6. Kormidlový prístroj s riadiacou jednotkou s pohonom je chránený pred preťažením pomocou systému, ktorý obmedzuje krútiaci moment aplikovaný riadiacou jednotkou.
7. Penetrácie pre kormidlové pne sú vytvorené tak, aby zabraňovali šíreniu mazív znečisťujúcich vodu.
Článok 6.02
Riadiace jednotky kormidlového prístroja
1. Ak kormidlový prístroj má riadiacu jednotku s pohonom, do piatich minút je možné uviesť druhú samostatnú riadiacu jednotku alebo manuálnu riadiacu jednotku do prevádzky v prípade zlyhania alebo chybnej funkcie riadiacej jednotky kormidlového zariadenia.
2. Ak sa druhá riadiaca jednotka alebo manuálna riadiaca jednotka nesprevádzkujú automaticky, kormidelník ich môže sprevádzkovať okamžite vykonaním jednej jednoduchej a rýchlej operácie.
3. Druhá riadiaca jednotka alebo manuálna riadiaca jednotka tiež zabezpečujú ovládateľnosť vyžadovanú v kapitole 5.
Článok 6.03
Hydraulická riadiaca jednotka kormidlového prístroja
1. K hydraulickej riadiacej jednotke kormidlového prístroja nie sú zapojené iné spotrebiče energie. V prípade dvoch samostatných riadiacich jednotiek je však také zapojenie k niektorej z jednotiek prijateľné, ak sú spotrebiče pripojené k spätnému vedeniu a pomocou odpojovacieho zariadenia sa môžu odpojiť od riadiacej jednotky.
2. Ak sú dve hydraulické riadiace jednotky, pre každú z nich je potrebná samostatná hydraulická nádrž. Prijateľné sú však aj dvojité nádrže. Hydraulické nádrže sú vybavené systémom varovania, ktorý sleduje každý pokles hladiny oleja pod úroveň najnižšieho obsahu potrebného pre spoľahlivú prevádzku.
3. Riadiaci ventil nemusí byť zdvojený, ak sa dá aktivovať manuálne alebo manuálne riadenou hydraulickou aktiváciou z kormidlovne.
4. Rozmery, prevedenie a usporiadanie rozvodov je také, aby sa čo najviac vylúčilo mechanické poškodenie alebo poškodenie vyplývajúce z požiaru.
5. V prípade hydraulických riadiacich jednotiek sa pre druhé jednotky nevyžaduje samostatný rozvodný systém, ak je zaručená nezávislá prevádzka týchto dvoch jednotiek a ak rozvodný systém je schopný vydržať tlak najmenej 1,5-násobku maximálneho prevádzkového tlaku.
6. Elastické rúrky sú povolené iba vtedy, ak ich použitie je nevyhnutné pre účely stlmenia vibrácií alebo umožnenia voľného pohybu súčastí. Sú určené pre tlak, ktorý sa prinajmenšom rovná maximálnemu prevádzkovému tlaku.
Článok 6.04
Zdroj pohonu
1. Riadiace systémy vybavené dvoma riadiacimi jednotkami s pohonom majú najmenej dva zdroje pohonu.
2. Ak pri plavbe plavidla nie je neustále k dispozícii druhý zdroj pohonu riadiacej jednotky s pohonom, ako záloha počas doby potrebnej na spustenie slúži oddeľovacie zariadenie s primeranou kapacitou.
3. V prípade elektrických zdrojov pohonu nesmie hlavný zdroj pohonu kormidlového zariadenia napájať iné spotrebiče.
Článok 6.05
Manuálna riadiaca jednotka
1. Koleso ručného ovládania nie je poháňané riadiacou jednotkou s pohonom.
2. Bez ohľadu na polohu kormidla sa zabráni odmršteniu kolesa pri automatickom zapnutí manuálnej riadiacej jednotky.
Článok 6.06
Systémy kormidla-lodného motora, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora
1. Ak sa inštalácie vektorovania ťahu kormidla-lodného motora (rudder-propeller), vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky alebo čelného propulzora (bow thrust) aktivujú diaľkovo pomocou elektrických, hydraulických alebo pneumatických prostriedkov, medzi kormidlovňou a inštaláciou lodného motora či propulzora sa nachádzajú dva aktivačné systémy vzájomne od seba nezávislé, ktoré mutatis mutandis spĺňajú požiadavky článkov 6.01 až 6.05.
Takéto systémy nepodliehajú tomuto odseku, ak nie sú potrebné na dosiahnutie ovládateľnosti požadovanej v kapitole 5, alebo ak sú potrebné iba na skúšku zastavenia.
2. V prípade dvoch alebo viacerých inštalácií kormidla-lodného motora (rudder-propeller), vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky alebo čelného propulzora (bow thrust), ktoré sú od seba nezávislé, nie je potrebný druhý aktivačný systém, ak si plavidlo zachová ovládateľnosť požadovanú v kapitole 5, ak jeden zo systémov zlyhá.
Článok 6.07
Ukazovatele a monitorovacie zariadenia
1. Poloha kormidla je na kormidelníckom stanovisku zreteľne označená. Ak je ukazovateľ polohy kormidla elektrický, má vlastný pohon.
2. Na kormidelníckom stanovisku sú minimálne tieto ukazovatele a monitorovacie zariadenia:
|
a) |
hladiny oleja v hydraulických nádržiach v súlade s článkom 6.03 ods. 2 a prevádzkového tlaku hydraulického systému; |
|
b) |
poruchy prívodu elektrickej energie do ovládania riadenia; |
|
c) |
poruchy prívodu elektrickej energie do riadiacich jednotiek; |
|
d) |
poruchy regulátora vybočenia; |
|
e) |
poruchy potrebných odpojovacích zariadení. |
Článok 6.08
Regulátory vybočenia
1. Regulátory vybočenia a ich súčasti spĺňajú požiadavky uvedené v článku 9.20.
2. Správna funkcia regulátora vybočenia sa zobrazuje na kormidelníckom stanovisku pomocou zeleného svetelného indikátora.
Monitorujú sa všetky výpadky sieťového napätia alebo jeho neprijateľné výchylky a neprijateľné poklesy v rýchlosti otáčok gyroskopu.
3. Ak sú okrem regulátora vybočenia namontované aj iné kormidlové zariadenia, na kormidelníckom stanovisku je možné jednoznačne rozlíšiť, ktoré z týchto zariadení je aktivované. Je možné okamžite prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Regulátor vybočenia nemá žiadny vplyv na tieto ostatné kormidlové zariadenia.
4. Napájanie regulátora vybočenia elektrickou energiou je nezávislé od iných energetických spotrebičov.
5. Gyroskopy, detektory a zatáčkomery použité v regulátoroch vybočenia spĺňajú minimálne požiadavky minimálnych špecifikácií a skúšobných podmienok týkajúcich sa zobrazení vybočenia pre vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú stanovené v prílohe VIII.
Článok 6.09
Schvaľovací výbor
1. Inšpekčný orgán preskúma zhodu nainštalovaného kormidlového zariadenia. Za týmto účelom si môže vyžiadať tieto dokumenty:
|
a) |
opis kormidlového zariadenia; |
|
b) |
výkresy a informácie o riadiacich jednotkách a ovládacích prvkoch kormidlovania; |
|
c) |
informácie týkajúce sa kormidlového prístroja; |
|
d) |
schémy elektrického zapojenia; |
|
e) |
opis regulátora vybočenia; |
|
f) |
prevádzkové predpisy pre kormidlové zariadenie. |
2. Prevádzka celého kormidlového zariadenia sa skontroluje pomocou plavebnej skúšky. Ak je nainštalovaný regulátor vybočenia, skontroluje sa, či je možné spoľahlivo udržať vopred stanovený kurz a či je možné bezpečne vykonávať odbočky.
KAPITOLA 7
KORMIDLOVŇA
Článok 7.01
Všeobecne
1. Kormidlovne sú usporiadané tak, aby kormidelník mohol vždy plniť svoje úlohy počas plavby plavidla.
2. Za normálnych prevádzkových podmienok nesmie hladina akustického tlaku zvuku vydávaného plavidlom, meraná na úrovni hlavy kormidelníka na kormidelníckom stanovisku, presahovať 70 dB(A).
3. Ak je kormidlovňa konfigurovaná pre riadenie radarom jednou osobou, kormidelník je schopný plniť svoje úlohy aj v sede a všetky zobrazovacie alebo monitorovacie nástroje a ovládacie prvky potrebné na prevádzku plavidla budú usporiadané tak, aby ich kormidelník mohol pohodlne používať počas plavby plavidla bez toho, aby musel opustiť stanovisko alebo stratil výhľad na obrazovku radaru.
Článok 7.02
Voľný výhľad
1. Výhľad vo všetkých smeroch z kormidelníckeho stanoviska je primerane voľný.
2. Priestor obmedzeného výhľadu kormidelníka pred plavidlom v nenaloženom stave s polovicou zásob, ale bez balastu, nepresiahne dve dĺžky plavidla alebo 250 m podľa toho, ktorý údaj je menší, na povrch vody cez oblúk z boku lode na každej strane priamo cez prednú časť plavidla.
Optické a elektronické prostriedky na zredukovanie tohto priestoru obmedzeného videnia sa pri prehliadke neberú do úvahy.
Na ďalšie zmenšenie priestoru obmedzeného videnia sa môžu použiť iba vhodné elektronické zariadenia.
3. Kormidelníkovo pole obmedzeného videnia na obvyklom stanovisku je najmenej 240° z horizontu a najmenej 140° z predného polkruhu.
V osi obvyklého výhľadu kormidelníka nestojí žiaden rám, stĺp ani nadstavba.
Dokonca aj v prípade, keď je zabezpečené pole neobmedzeného videnia vo veľkosti 240° z horizontu, môže inšpekčný orgán vyžadovať ďalšie opatrenia, a to predovšetkým nainštalovanie vhodných pomocných optických alebo elektronických zariadení, ak v zadnom smere nie je zabezpečený dostatočný priestor voľného výhľadu.
Výška spodného okraja bočných okien sa udržiava na čo najnižšej úrovni, výška horného okraja bočných a zadných okien sa udržiava na čo najvyššej úrovni.
Pri určovaní, či sú splnené požiadavky tohto článku na viditeľnosť z kormidlovne, sa predpokladá, že výška očí kormidelníka na kormidelníckom stanovisku je na úrovni 1 650 mm nad palubou.
4. Horný okraj okien kormidlovne smerujúcich dopredu bude dostatočne vysoký na to, aby osoba na kormidelníckom stanovisku s výškou očí na úrovni 1 800 mm mala jasný výhľad dopredu najmenej 10 stupňov nad horizont vo výške očí.
5. Za každého počasia sú dostupné prostriedky na zabezpečenie jasného výhľadu cez predné okno.
6. Sklené výplne použité v kormidlovni sú zhotovené z bezpečnostného skla a ich priepustnosť svetla dosahuje hodnotu najmenej 75 %.
Premosťovacie predné okná budú bez lesku a naklonené od vertikálnej roviny hornou časťou von v uhle minimálne 10° a maximálne 25°, aby sa zabránilo odrazom svetla.
Článok 7.03
Všeobecné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení
1. Ovládacie zariadenia potrebné na prevádzku plavidla sa dajú jednoducho uviesť do prevádzkovej polohy. Táto poloha je jednoznačne jasná.
2. Monitorovacie zariadenia sú ľahko čitateľné. Ich osvetlenie je možné upraviť nekrokovým spôsobom až k zhasnutiu. Svetelné zdroje nie sú rušivé ani nemajú vplyv na čitateľnosť monitorovacích nástrojov.
3. Existuje systém odskúšania výstražných a indikačných kontroliek.
4. Je možné jednoznačne zistiť, či systém je v prevádzke. Ak jeho fungovanie indikuje nejaká svetelná kontrolka, táto kontrolka je zelená.
5. Každé nesprávne fungovanie alebo porucha systémov, ktorá si vyžaduje sledovanie, je indikované pomocou červených výstražných kontroliek.
6. Zároveň s rozsvietením červených kontroliek zaznie zvuková výstraha. Zvukové výstrahy môže tvoriť jeden súhrnný signál. Hladina akustického tlaku zvuku tohto signálu presiahne maximálnu hladinu tlaku zvuku okolitého hluku na kormidelníckom stanovisku, aspoň o 3 dB(A).
7. Zvukovú výstrahu je možné vypnúť po potvrdení nedostatku alebo poruchy. Toto vypnutie nebráni spusteniu poplašného signálu pri ďalších nedostatkoch. Červené výstražné kontrolky zhasnú jedine po opravení nedostatku.
8. Monitorovacie a indikačné zariadenia sa v prípade zlyhania vlastného pohonu automaticky prepnú na alternatívny zdroj pohonu.
Článok 7.04
Osobitné požiadavky týkajúce sa ovládacích, indikačných a monitorovacích zariadení hlavných motorov a kormidlového zaiadenia
1. Z kormidelníckeho stanoviska je možné ovládať a monitorovať hlavné motory a kormidlové zariadenia. Hlavné motory vybavené spojkou, ktoré sa dajú aktivovať z kormidelníckeho stanoviska, alebo poháňajúce ovládateľný krokový lodný motor, ktoré možno ovládať z kormidelníckeho stanoviska, sa musia dať zo strojovne jedine naštartovať a vypnúť.
2. Ovládanie každého hlavného motora je vo forme jednej páky, ktorá opisuje oblúk vo vertikálnej rovine viac-menej rovnobežnej s pozdĺžnou osou lode. Pohyb páky smerom k prove vyvolá pohyb dopredu, pričom pohyb páky smerom k zadnej časti lode vyvolá pohyb plavidla dozadu. Zapadnutie spojky a obrátenie smeru pohybu prebieha okolo neutrálnej polohy páky. Páka sa zachytáva v neutrálnej polohe.
3. Vo vnútri kormidlovne určenej pre riadenie radarom jednou osobou sa zobrazuje smer pohonného propulzora, ktorý plavidlom pohybuje, a počet otáčok lodného motora alebo hlavných motorov.
4. Na kormidelníckom stanovisku sa nachádzajú indikačné a monitorovacie zariadenia vyžadované v článku 6.07 ods. 2, článku 8.03 ods. 2 a článku 8.05 ods. 13.
5. Plavidlá s kormidlovňami určenými na navigáciu radarom jednou osobou sa kormidlujú pomocou páky. Pákou sa dá ľahko pohybovať pomocou ruky. Poloha páky vzhľadom na pozdĺžnu os plavidla presne zodpovedá polohe lopatiek kormidla. Páku je možné povoliť v ktorejkoľvek jej polohe bez zmeny lopatiek kormidla. Neutrálna poloha páky sa dá jednoznačne vnímať.
6. Ak je v prípade kormidlovní usporiadaných na navigáciu radarom jednou osobou plavidlo vybavené kormidlami na prove alebo špeciálnymi kormidlami predovšetkým na plavbu vzad, tieto kormidlá sa aktivujú špeciálnymi pákami, ktoré mutatis mutandis spĺňajú požiadavky ustanovené v časti 5.
Táto požiadavka platí aj vtedy, ak sa v prípade zostáv používa kormidlové zariadenie inštalované v plavidle inom ako v plavidle, ktoré zostavu poháňa.
7. Ak sa používajú regulátory vybočenia, ovládací prvok vybočenia je možné uvoľniť v akejkoľvek jeho polohe bez zmeny zvolenej rýchlosti.
Ovládací prvok sa otáča v oblúku dostatočne širokom na to, aby zaručoval primerané presné polohovanie. Neutrálna poloha je zreteľne vnímateľná z ostatných pozícií. Osvetlenie stupnice sa dá meniť bez krokov.
8. Zariadenia diaľkového ovládania celého kormidlového zariadenia sú napevno nainštalované a usporiadané tak, aby bol zreteľne viditeľný zvolený kurz. Ak sa zariadenie diaľkové ovládania dá odpojiť, je vybavené indikačným prístrojom, ktorý zobrazuje príslušné prevádzkové podmienky „v prevádzke“ alebo „mimo prevádzky“. Dispozícia a manipulácia s ovládacími prvkami je funkčná.
Pri systémoch, ktoré sú podružné ku kormidlovému zariadeniu, ako napríklad aktívne dokormidlovacie zariadenia /bow thruster/, sú prijateľné zariadenia diaľkového ovládania, ktoré nie sú nainštalované napevno, ak sa táto podružná inštalácia dá kedykoľvek z kormidlovne aktivovať pomocou potlačovacieho prvku.
9. V prípade systémov kormidlového pohonu, vodnej trysky, cykloidnej lodnej skrutky a čelného propulzora sú ekvivalentné zariadenia prijateľné ako ovládacie, indikačné a monitorovacie zariadenia.
Požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 8 platia mutatis mutandis pre účely osobitných charakteristík a usporiadaní zvolených pre vyššie uvedené kormidlové a pohonné jednotky. Poloha indikačného zariadenia pri každej inštalácii zreteľne ukazuje smer ťahu pôsobiaceho na plavidlo alebo smer trysky.
Článok 7.05
Navigačné svetlá, svetelné signály a zvukové signály
1. V tomto článku pojem
|
a) |
„navigačné svetlá“ znamená vrcholové svetlá, bočné svetlá a zadné svetlá a svetlá viditeľné zo všetkých strán, modré scintilačné svetlá, žlté silné rýchle scintilačné svetlá pre vysokorýchlostné plavidlá a modré svetlá pre prepravu nebezpečného tovaru; |
|
b) |
„svetelné signály“ znamená svetlá sprevádzajúce zvukové signály a svetlá pridelené k modrému panelu. |
2. V kormidlovni sú nainštalované kontrolky indikujúce prúd a ďalšie podobné zariadenia ako napríklad indikačné kontrolky na monitorovanie navigačných svetiel, ak sa monitorovanie nedá previesť priamo z kormidlovne.
3. V kormidlovniach určených na navigáciu radarom jednou osobou sú indikačné kontrolky nainštalované na riadiacom paneli za účelom monitorovania navigačných svetiel a svetelných signálov. Vypínače navigačných svetiel sú zahrnuté v indikačných kontrolkách alebo v ich blízkosti.
Usporiadanie a farba indikačných kontroliek navigačných svetiel a svetelných signálov zodpovedá skutočnej polohe a farbe týchto svetiel a signálov.
Porucha funkcie navigačného svetla alebo svetelného signálu vyvolá zhasnutie alebo iné poskytnutie signálu príslušnej indikačnej kontrolky.
4. V kormidlovniach určených na navigáciu radarom jednou osobou je možné aktivovať zvukové signály pomocou spínača ovládaného nohou. Táto požiadavka sa nevzťahuje na signál „nepribližovať sa“ v súlade s platnými predpismi plavebného úradu členského štátu.
5. Navigačné svetlá spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe IX časť I.
Článok 7.06
Radarové inštalácie a zátačkomery
1. Radarové vybavenie a zátačkomery budú takého typu, aký schválil príslušný orgán. Požiadavky týkajúce sa inštalácie a odskúšania prevádzky radarového vybavenia a zátačkomerov, ako sú stanovené v prílohe IX, musia byť splnené. Zariadenie vnútrozemského systému ECDIS, ktoré možno prevádzkovať v navigačnom režime, sa považuje za radarové vybavenie. Okrem toho musia byť splnené aj požiadavky noriem vnútrozemského systému ECDIS.
Zátačkomer je umiestnený pred kormidelníkom a v jeho poli videnia.
2. V kormidlovniach určených na riadenie radarom jednou osobou:
|
a) |
obrazovka radaru nie je výrazne posunutá od osi výhľadu kormidelníka v bežnej polohe; |
|
b) |
radarový obraz je stále dokonale viditeľný bez krytu alebo obrazovky, bez ohľadu na svetelné podmienky mimo kormidlovne; |
|
c) |
zátačkomer je inštalovaný priamo nad alebo pod obrazom z radaru alebo je do neho zabudovaný. |
Článok 7.07
Rádio-telefonické systémy pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou:
1. Ak sú kormidlovne plavidiel určené na navigáciu radarom jednou osobou, príjem z medzilodných sietí a príjem námorných informácií sa uskutočňuje cez reproduktor a odchádzajúca komunikácia prebieha cez zabudovaný mikrofón. Možnosti odoslať/prijať sa vyberajú pomocou tlačidla.
Mikrofóny týchto sietí sa nedajú použiť vo verejnej korešpondenčnej sieti.
2. Ak sú kormidlovne plavidiel určené na navigáciu radarom jednou osobou vybavené rádio-telefónnnym systémom pre verejnú korešpondenčnú sieť, príjem je možný zo sedadla kormidelníka.
Článok 7.08
Interné komunikačné zariadenia na palube
Na palube plavidiel s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou sú interné komunikačné zariadenia.
Zo kormidelníckeho stanoviska je možné vytvoriť komunikačné linky:
|
a) |
s prednou časťou plavidla alebo zostavy; |
|
b) |
so zadnou časťou plavidla alebo zostavy, ak z kormidelníckeho stanoviska nie je možná iná priama komunikácia; |
|
c) |
s obývacími priestormi posádky; |
|
d) |
s kajutou veliteľa. |
Na všetkých stanoviskách týchto liniek internej komunikácie sa príjem uskutočňuje pomocou reproduktora a prenos pomocou zabudovaného mikrofónu. Prepojenie prednej a zadnej časti plavidla alebo zostavy môže byť rádiotelefónnym prepojením.
Článok 7.09
Výstražný systém
1. Plavidlo má samostatný výstražný systém umožňujúci dosiahnutie obývacích priestorov, strojovní a prípadne aj samostatných čerpacích staníc.
2. Kormidelník má v dosahu spínač ovládajúci zapnutie a vypnutie výstražného signálu; spínače, ktoré sa po uvoľnení automaticky vrátia do vypnutej polohy nie sú prijateľné.
3. Hladina tlaku zvuku tohto výstražného signálu je v obývacích priestoroch najmenej 75 dB(A).
Výstražný signál v strojovniach a čerpacích staniciach vystupuje vo forme blikajúceho svetla viditeľného na všetkých stranách a zreteľne vnímaného vo všetkých bodoch.
Článok 7.10
Vykurovanie a vetranie
Kormidlovne sú vybavené účinným systémom vykurovania a vetrania, ktorý sa dá ovládať.
Článok 7.11
Manipulačné zariadenie kormovej kotvy
Na palube plavidiel, ktorých kormidlovne plavidiel sú určené na navigáciu radarom jednou osobou a ktorých dĺžka je viac ako 86 m alebo ktorých šírka je viac ako 22,90 m, môže kormidelník zo svojho stanoviska spustiť kormovú kotvu.
Článok 7.12
Stiahnuteľné kormidlovne
Stiahnuteľné kormidlovne sú vybavené núdzovým spúšťacím systémom.
Každá spúšťacia operácia automaticky spustí zreteľne počuteľný výstražný signál. Táto požiadavka neplatí, ak riziku úrazu hroziaceho zo spúšťania zabraňujú vhodné črty prevedenia.
Kormidlovňu je možné bezpečne opustiť bez ohľadu na jej polohu.
Článok 7.13
Zápis v osvedčení Spoločenstva pre plavidlá s kormidlovňami určenými na riadenie radarom jednou osobou
Ak plavidlo vyhovuje osobitným požiadavkám na kormidlovne, určené na navigáciu radarom jednou osobou, ako sa uvádza v článkoch 7.01, 7.04 až 7.08 a 7.11, do osvedčenia Spoločenstva sa zapisuje tento údaj:
„Plavidlo má kormidlovňu určenú na riadenie radarom jednou osobou.“
KAPITOLA 8
PREVEDENIE MOTORA
Článok 8.01
Všeobecne
1. Stroje a ich príslušenstvo sú navrhnuté, zostrojené a nainštalované podľa najlepších postupov z praxe.
2. Inštalácie vyžadujúce pravidelné prehliadky, predovšetkým parné kotly, iné tlakové nádoby a ich príslušenstvo a výťahy, spĺňajú predpisy platné v jednom z členských štátov Spoločenstva.
3. Inštalovať sa môžu iba spaľovacie motory spaľujúce palivo s bodom vzplanutia pri teplote viac ako 55 °C.
Článok 8.02
Bezpečnostné zariadenie
1. Motory sú inštalované a namontované tak, aby boli dostatočne prístupné pre prevádzku a údržbu, a neohrozujú osoby pridelené na tieto úlohy. Dajú sa zabezpečiť pred neúmyselným naštartovaním.
2. Hlavné stroje, príslušenstvo, kotly a tlakové nádoby a ich príslušenstvo sú vybavené bezpečnostnými zariadeniami.
3. V prípade núdze je možné vypnúť motory poháňajúce výtlačný ventilátor a sacie vetráky zvonka priestoru, v ktorom sa nachádzajú, a zvonka strojovne.
4. V prípade potreby spoje rúr rozvádzajúcich palivový plej, mazací olej a oleje používané v systémoch prenosu energie, ovládacie a aktivačné systémy a vykurovacie systémy budú chránené mriežkou alebo inak vhodne chránené, aby sa zabránilo rozstrekovaniu oleja alebo priesakom na horúce plochy, do prívodov vzduchu pre strojové vybavenie alebo do iných zdrojov zapálenia. Počet spojov v takýchto rozvodných systémoch sa udržiava na minimálnej hranici.
5. Vonkajšie vysokotlakové prívodné rúry paliva do naftových motorov medzi vysokotlakovými palivovými čerpadlami a vstrekovačmi paliva sú chránené pomocou obloženého rozvodného systému, ktorý dokáže ochrániť palivo pred poruchou vysokotlakového potrubia. Obložený rozvodný systém zahŕňa prostriedky na zber priesakov a prijmú sa opatrenia zabezpečujúce vyslanie výstrahy v prípade zlyhania palivového potrubia s tou výnimkou, že výstraha sa nevyžaduje pri motoroch s maximálne dvoma valcami. Obložené rozvodné systémy sa nemusia použiť pri motoroch na otvorených palubách poháňajúcich vratidlá a navijaky.
6. Izolácia častí motora spĺňa požiadavky článku 3.04 ods. 3 druhého pododseku.
Článok 8.03
Agregát
1. Pohon lode sa musí dať spoľahlivo a rýchlo spustiť, zastaviť alebo obrátiť.
2. Vhodné zariadenia, ktoré spustia poplach po dosiahnutí kritickej úrovne, monitorujú:
|
a) |
teplotu chladiacej vody hlavného motora; |
|
b) |
tlak mazacieho oleja pre hlavné motory a prevody; |
|
c) |
tlak oleja a vzduchu otáčacích jednotiek hlavného motora, reverzných prevodov alebo lodných motorov. |
3. Ak plavidlo má iba jeden hlavný motor, tento motor sa nezastaví automaticky s výnimkou prípadu za účelom ochrany pred prekročením otáčok.
4. Ak plavidlo má iba jeden hlavný motor, tento motor môže byť vybavený automatickým zariadením na zníženie otáčok motora iba vtedy, ak automatické zníženie otáčok motora je v kormidlovni indikované opticky aj akusticky a zariadenie na zníženie otáčok motora sa dá vypnúť z kormidelníckeho stanoviska.
5. Puzdro hriadeľa je vytvorené tak, aby zabraňovalo šíreniu mazív znečisťujúcich vodu.
Článok 8.04
Výfukový systém motora
1. Výfukové plyny sa odvádzajú úplne mimo plavidla.
2. Prijmú sa všetky vhodné opatrenia, aby sa zabránilo prenikaniu výfukových plynov do rôznych priestorov. Výfukové potrubie, ktoré prechádza obývacími priestormi alebo kormidlovňou je v týchto priestoroch pokryté ochranným plynotesným plášťom. Medzera medzi výfukovým potrubím a týmto plášťom je otvorená, aby do nej vnikal vonkajší vzduch.
3. Výfukové potrubia sú usporiadané a chránené tak, aby nemohli spôsobiť požiar.
4. Výfukové potrubia sú v strojovniach vhodne izolované alebo chladené. Mimo strojovní môže postačovať ochrana pred telesným kontaktom.
Článok 8.05
Nádrže na palivo, rozvody a príslušenstvo
1. Tekuté palivo sa skladuje v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 12 litrov, ktoré boli začlenené do príslušenstva počas výroby. Nádrže na palivo nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.
2. Nádrže, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani palivo ani výpary z paliva nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla. Ventily na nádržiach na odoberanie vzoriek paliva alebo odvádzanie vody sa zatvárajú automaticky.
3. Žiadne nádrže na palivo nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.
4. Nádrže na palivo a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.
5. Plniace otvory nádrží na palivo sú výrazne označené.
6. Otvor plniaceho hrdla nádrže na palivo sa nachádza na palube s výnimkou nádrží na dennú zásobu. Plniace hrdlo je vybavené prípojným dielom v súlade s Európskou normou EN 12 827: 1999.
Tieto nádrže sú vybavené vetracou rúrkou končiacou voľne na vzduchu nad palubou a usporiadanou tak, aby do nej nemohla prenikať voda. Priemer vetracej rúrky je najmenej 1,25-násobok prierezu plniaceho hrdla.
Ak sú nádrže vzájomne prepojené, priemer spájacej rúrky je najmenej 1,25-násobok prierezu plniaceho hrdla.
7. Priamo pri výstupoch z nádrže sa namontuje potrubie na rozvod paliva so zatváracím zariadením, ktoré možno ovládať z paluby.
Táto požiadavka sa nevzťahuje na nádrže namontované priamo na motor.
8. Palivové potrubie, jeho spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému bude pravdepodobne vystavené. Palivové potrubie nesmie byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť jeho kontroly po celej dĺžke.
9. Nádrže na palivo sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v sklených meradlách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.
|
10. |
|
11. Ak sú nádrže na palivo vybavené automatickým vypínacím zariadením, snímače prerušia plnenie, keď je nádrž naplnená na 97 %, toto zariadenie spĺňa požiadavky na zaistenie pred zlyhaním.
Ak snímač aktivuje elektrický kontakt, ktorý môže prerušiť obvod, ktorý zabezpečuje zásobníková stanica binárnym signálom, signál sa musí dať prenášať do zásobníkovej stanice prostredníctvom vodotesného pripájacieho čapu, ktorý spĺňa požiadavky publikácie IEC 60309-1:1999 pre jednosmerný prúd 40 až 50 V, farba krytu biela, uzemňovací kontakt v polohe desať hodín.
12. Nádrže na palivo sú vybavené otvormi s nepriepustnými uzávermi, ktorých účelom je umožniť čistenie a kontrolu.
13. Nádrže priamo zásobujúce hlavný motor a motory potrebné pre bezpečnú prevádzku plavidla sú vybavené zariadením vydávajúcim vizuálne aj zvukové signály v kormidlovni, keď hladina ich naplnenia nie je dostatočná na zabezpečenie bezpečnej prevádzky.
Článok 8.06
Uskladnenie mazacieho oleja, rozvody a príslušenstvo
1. Mazací olej sa skladuje v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 25 litrov. Nádrže na mazací olej nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.
2. Nádrže na mazací olej, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani mazací olej ani výpary z mazacieho oleja nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla.
3. Žiadne nádrže na mazací olej nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.
4. Nádrže na mazací olej a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.
5. Plniace otvory nádrží na mazací olej sú výrazne označené.
6. Rúrky na mazací olej, ich spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému budú pravdepodobne vystavené. Rúrky na mazací olej nesmú byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť ich kontroly po celej dĺžke.
7. Nádrže na mazací olej sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v kontrolných trubičkách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.
Článok 8.07
Uskladnenie olejov používaných v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vykurovacích systémoch, rozvody a príslušenstvo
1. Oleje používané v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vo vykurovacích systémoch sa skladujú v oceľových nádržiach, ktoré sú buď nedeliteľnou súčasťou trupu alebo sú k trupu pevne pripojené. Ak si to vyžaduje prevedenie plavidla, môže sa použiť aj materiál ekvivalentný z hľadiska odolnosti voči požiaru. Tieto požiadavky neplatia pre nádrže s kapacitou menšou ako 25 litrov. Tieto nádrže na olej nemajú spoločné priečne steny s nádržami na pitnú vodu.
2. Tieto nádrže na olej, ich potrubia a ostatné príslušenstvo musia byť rozložené a usporiadané tak, aby ani takýto olej ani výpary z takéhoto oleja nemohli neúmyselne preniknúť do vnútra plavidla.
3. Žiadne nádrže na takýto olej nesmú byť umiestnené pred kolíznym predelom.
4. Nádrže na takýto olej a ich prvky nesmú byť umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami.
5. Plniace otvory nádrží na takýto olej sú výrazne označené.
6. Rúrky na takýto olej, ich spoje, tesnenie a tvarovky sú vyhotovené z materiálov, ktoré dokážu odolávať mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, ktorému budú pravdepodobne vystavené. Rúrky na mazací olej nesmú byť vystavené žiadnym škodlivým účinkom tepla a musí byť možnosť ich kontroly po celej dĺžke.
7. Nádrže na takýto olej sú vybavené vhodným zariadením na meranie kapacity. Zariadenia na meranie kapacity sú čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia. Sklené meradlá sú účinne chránené pred nárazmi, na základni sú vybavené automatickým zatváracím zariadením a ich horný koniec je pripevnený k nádrži nad maximálnou úrovňou naplnenia. Materiál použitý v kontrolných trubičkách sa za bežných teplôt okolia nedeformuje. Sondovacie rúrky nie sú ukončené v obývacích priestoroch. Sondovacie rúrky ukončené v strojovni alebo kotolni sú vybavené vhodnými samozatváracími zariadeniami.
Článok 8.08
Systémy na odčerpávanie a odvádzanie vody
1. Každá vodotesná komora sa dá vypumpovať zvlášť. Táto požiadavka sa však nevzťahuje na vodotesné komory, ktoré sú počas prevádzky obvykle hermeticky utesnené.
2. Plavidlá vyžadujúce posádku sú vybavené dvoma samostatnými odvodňovacími čerpadlami, ktoré nie sú nainštalované v tom istom priestore. Najmenej jedno z nich je poháňané motorom. Avšak pre plavidlá s výkonom menej ako 225 kW alebo s vlastnou váhou menšou ako 350 t, alebo ak plavidlo nie určené na prepravu tovaru má výtlak menej ako 250 m3, postačuje jedno čerpadlo, ktoré môže byť ovládané buď ručne alebo poháňané motorom.
Každé z požadovaných čerpadiel je schopné použitia v každej vodotesnej komore.
3. Minimálny výkon Q1 prvého odvodňovacieho čerpadla sa vypočíta podľa tohto vzorca:
|
|
Q1 = 0,1 · d1 2 [l/min] |
d1 sa vypočíta podľa vzorca:
Minimálny výkon Q2 druhého odvodňovacieho čerpadla sa vypočíta podľa tohto vzorca:
|
|
Q2 = 0,1 · d2 2 [l/min] |
d2 sa vypočíta podľa vzorca:
Hodnota d2 však nesmie byť vyššia ako hodnota d1.
Na výpočet Q2 sa l berie ako dĺžka najdlhšej vodotesnej komory.
V týchto vzorcoch:
|
l |
je dĺžka danej vodovodnej komory v [m], |
|
d1 |
je vypočítaný vnútorný priemer hlavného odvodňovacieho potrubia [mm], |
|
d2 |
je vypočítaný vnútorný priemer odbočky potrubia [mm]. |
4. Ak sú odvodňovacie čerpadlá napojené na systém odvádzania vody, odvádzacie potrubia majú vnútorný priemer najmenej d1, v mm a odbočky potrubia majú vnútorný priemer najmenej d2, v mm.
Ak dĺžka plavidla je menej ako 25 m, hodnoty d1 a d2 sa môžu zmenšiť na 35 mm.
5. Povolené sú len samonasávacie odvodňovacie čerpadlá.
6. Na pravom aj ľavom boku všetkých odvodniteľných komôr s plochým dnom širších ako 5 m je najmenej jedno nasávanie.
7. Kormový vrchol sa môže dať odvodniť cez hlavnú strojovňu pomocou ľahko prístupnej automaticky sa uzatvárajúcej tvarovky.
8. Odbočky potrubí do samostatných komôr sú napojené na hlavné odvodňovacie potrubie pomocou uzamykateľného nevratného ventilu.
Komory alebo iné priestory schopné niesť balast musia byť pripojené k odvodňovaciemu systému len pomocou jednoduchého uzatváracieho zariadenia. Táto požiadavka sa nevzťahuje na lodné priestory schopné niesť balast. Takéto lodné priestory sa plnia balastovou vodou pomocou napevno nainštalovaného balastového potrubia nezávislého od odvodňovacieho potrubia, alebo pomocou odbočiek potrubia, ktoré možno zapojiť k hlavnému odvodňovaciemu potrubiu pomocou elastických rúrok alebo elastických adaptérov. Ventily na prívod vody nachádzajúce sa na dne lodného priestoru nie sú na tento účel povolené.
9. Priestory na dne podpalubia sú vybavené mernými zariadeniami.
10. Ak odvodňovací systém zahŕňa napevno nainštalované potrubie, rúry odvodňujúce dno podpalubia, určené iba na vyťaženie zaolejovanej vody, sú vybavené uzávermi, ktorých polohu inšpekčný úrad zaistí. Počet a poloha týchto uzáverov je vyznačená v osvedčení Spoločenstva.
11. Zaistenie uzáverov v polohe sa považuje za ekvivalent zapečatenia v súlade s odsekom 10. Kľúč alebo kľúče na zaistenie uzáverov je príslušne označený a prechováva sa na označenom a ľahko prístupnom mieste v strojovni.
Článok 8.09
Uskladnenie zaolejovanej vody a použitého paliva
1. Na palube je možné skladovať zaolejovanú vodu nahromadenú počas prevádzky. Za sklad slúžiaci na tento účel sa považuje podpalubie strojovne.
2. Na účely skladovania použitých olejov sa v strojovni nachádza jedna alebo niekoľko osobitných nádrží, ktorých kapacita zodpovedá najmenej 1,5-násobku množstva použitých olejov z lapačov nečistôt vo všetkých nainštalovaných spaľovacích motorov a pohonov spolu s hydraulickými kvapalinami z nádrží na hydraulické kvapaliny.
Prípojky používané na vyprázdnenie vyššie uvedených nádrží sú v súlade s Európskou normou EN 1305: 1996.
3. Ak sa plavidlá používajú iba na krátke vzdialenosti, inšpekčný orgán môže udeliť výnimky z požiadaviek v odseku 2.
Článok 8.10
Hluk vydávaný plavidlami
1. Hluk vydávaný plaviacim sa plavidlom, a najmä hluk spôsobený nasávaním a výfukom motora, je tlmený vhodnými prostriedkami.
2. Hluk produkovaný plaviacim sa plavidlom neprevýši hodnotu 75 db(A) v bočnej vzdialenosti 25 m od boku lode.
3. S výnimkou prekládkových činností hluk produkovaný nepohybujúcim sa plavidlom neprevýši hodnotu 65 db(A) v bočnej vzdialenosti 25 m od boku lode.
KAPITOLA 8a
(prázdne)
KAPITOLA 9
ELEKTRICKÉ ZARIADENIA
Článok 9.01
Všeobecne
1. Ak neexistujú osobitné požiadavky týkajúce sa istých dielov inštalácie, úroveň bezpečnosti sa považuje za dostatočnú, ak tieto diely boli vyrobené v súlade s platnou európskou normou alebo v súlade s požiadavkami schválenej klasifikačnej spoločnosti.
Inšpekčnému orgánu sa predložia relevantné dokumenty.
2. Na palube sa prechovávajú nasledujúce doklady, riadne opečiatkované inšpekčným orgánom:
|
a) |
všeobecné výkresy týkajúce sa celej elektrickej inštalácie; |
|
b) |
schémy zapojenia pre hlavnú rozvodnú dosku, núdzovú rozvodnú dosku a rozvodnú skrinku spolu s najdôležitejšími technickými údajmi ako prúdová intenzita a menovitý prúd ochranných a ovládacích zariadení; |
|
c) |
energetické údaje o elektrických strojoch a zariadeniach; |
|
d) |
typy káblov a priemery dátových vodičov. |
Tieto doklady nie je potrebné prechovávať na palube plavidla bez posádky, vlastník ich však má mať vždy k dispozícii.
3. Zariadenia budú vyhotovené na trvalý náklon do 15°, na vnútornú teplotu okolia od 0 do + 40 °C a na teplotu na palube od – 20 °C do + 40 °C. V rámci týchto limitov budú dokonale fungovať.
4. Elektrické a elektronické zariadenia a prístroje sú plne prístupné a ľahko sa udržiavajú.
Článok 9.02
Systémy na prívod elektrickej energie
1. Ak je plavidlo vybavené elektrickým systémom, tento systém má v podstate najmenej dva zdroje pohonu tak, aby v prípade zlyhania jedného zdroja druhý zdroj dokázal privádzať elektrickú energiu spotrebičom potrebným na bezpečnú plavbu po dobu najmenej 30 minút.
2. Adekvátny menovitý výkon prívodu energie sa preukáže prostredníctvom energetickej bilancie. Do úvahy možno zobrať aj faktor vhodnej simultánnosti.
3. Nezávisle od odseku 1 vyššie sa článok 6.04 vzťahuje na zdroj energie pre kormidlové zariadenie (kormidlové inštalácie).
Článok 9.03
Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody
Typy minimálnej ochrany napevno nainštalovaných dielov inštalácie sú také, ako sa uvádza v tabuľke.
|
Umiestnenie |
Typ minimálnej ochrany (v súlade s publ. IEC 60529: 1992) |
|||||
|
Generátory |
Motory |
Trans-formátory |
Panely Rozvody Spínače |
Inštalačný materiál |
Osvetľov. zariadenia |
|
|
prevádzkové miestnosti, strojovne, oddelenia na kormidlové mechanizmy |
IP 22 |
IP 22 |
IP 22 (2) |
IP 44 |
IP 22 |
|
|
lodné priestory |
|
|
|
|
IP 55 |
IP 55 |
|
skrinky na batérie a farby |
|
|
|
|
|
IP 44 u. (Ex) (3) |
|
voľné paluby a otvorené kormidelnícke stanoviská |
|
IP 55 |
|
IP 55 |
IP 55 |
IP 55 |
|
kormidlovňa |
|
IP 22 |
IP 22 |
IP 22 |
IP 22 |
IP 22 |
|
obývacie priestory okrem sanitárnych zariadení a umyvární |
|
|
|
IP 22 |
IP 20 |
IP 20 |
|
sanitárne zariadenia a umyvárne |
|
IP 44 |
IP 44 |
IP 44 |
IP 55 |
IP 44 |
Článok 9.04
Ochrana pred výbuchom
V priestoroch, kde je pravdepodobné hromadenie potenciálne výbušných plynov alebo plynných zmesí, ako napríklad v oddeleniach určených pre akumulátory alebo skladovanie vysoko horľavých výrobkov, sa môžu nainštalovať iba voči výbuchu odolné elektrické zariadenia (potvrdená bezpečnosť). V týchto priestoroch sa neinštalujú žiadne svetelné spínače alebo iné elektrické spotrebiče. Ochrana pred výbuchom berie do úvahy charakteristiku potenciálne výbušných plynov alebo plynných zmesí, ktoré môžu pravdepodobne vzniknúť (skupina potenciálu výbuchu, teplotná trieda).
Článok 9.05
Ochranné uzemnenie
1. Systémy pod napätím vyšším ako 50 V musia byť uzemnené.
2. Kovové časti otvorené voči fyzickému kontaktu a ktoré za bežnej prevádzky nie sú elektricky živé, ako napríklad rámy motorov a kryty, spotrebiče a osvetľovacie zariadenia, sú uzemnené samostatne, ak v dôsledku inštalácie nie sú v elektrickom kontakte s trupom.
3. Kryty mobilných energetických spotrebičov a prenosných zariadení budú pri bežnom použití uzemnené pomocou dodatočného uzemňujúceho vodiča zabudovaného do sieťového kábla.
Toto ustanovenie neplatí v prípade použitia ochranného transformátora oddeľujúceho obvod ani pre spotrebiče vybavené ochrannou izoláciou (dvojitá izolácia).
4. Priemer uzemňujúceho vodiča nie je menší ako priemery uvedené v tejto tabuľke:
|
Priemer vonkajších vodičov [mm2] |
Minimálny priemer uzemňujúcich vodičov |
|
|
v izolovaných kábloch [mm2] |
montované samostatne [mm2] |
|
|
od 0,5 do 4 |
rovnaký priemer ako vonkajší vodič |
4 |
|
viac ako 4 do 16 |
rovnaký priemer ako vonkajší vodič |
rovnaký priemer ako vonkajší vodič |
|
viac ako 16 do 35 |
16 |
16 |
|
viac ako 35 do 120 |
polovica priemeru vonkajšieho vodiča |
polovica priemeru vonkajšieho vodiča |
|
viac ako 120 |
70 |
70 |
Článok 9.06
Maximálne povolené napätie
1. Nasledovné hodnoty napätia nebudú prekročené:
|
Typ inštalácie |
Maximálne povolené napätie |
||||
|
Jednosmerný prúd |
Jednofázový striedavý prúd |
Trojfázový striedavý prúd |
|||
|
250 V |
250 V |
500 V |
||
|
250 V |
250 V |
– |
||
|
|
|
|
||
|
50 V (4) |
50 V (4) |
– |
||
|
– |
250 V (5) |
– |
||
|
250 V |
250 V |
– |
||
|
– |
250 V |
500 V |
||
|
250 V |
250 V |
500 V |
||
|
50 V (4) |
50 V (4) |
– |
||
2. Odchylne od odseku 1 je v prípade uplatnenia potrebných ochranných opatrení prijateľné vyššie napätie:
|
a) |
pre energetické inštalácie, ak si to vyžaduje ich výkon; |
|
b) |
pre špeciálne palubné zariadenia ako napríklad rádiové a zapaľovacie systémy. |
Článok 9.07
Rozvádzacie systémy
1. Pre jednosmerný prúd a jednofázový striedavý prúd sú povolené tieto rozvádzacie systémy:
|
a) |
dvojvodičové systémy, pričom jeden vodič je uzemnený (L1/N/PE); |
|
b) |
jednovodičové systémy s využitím princípu trupového spätného vedenia, iba na lokálne inštalácie (napríklad štartovací mechanizmus spaľovacích motorov, katódová ochrana) (L1/PEN); |
|
c) |
dvojvodičové systémy izolované z trupu (L1/L2/PE). |
2. Pre trojfázový striedavý prúd sú povolené tieto rozvádzacie systémy:
|
a) |
štvorvodičové systémy s uzemnením neutrálneho bodu, bez použitia princípu trupového spätného vedenia (L1/L2/L3/N/PE) = (sieť TN-S) alebo (sieť TT); |
|
b) |
trojvodičové systémy izolované z trupu (Ll/L2/L3/PE) = (sieť IT); |
|
c) |
trojvodičové systémy s uzemnením neutrálneho bodu, bez použitia princípu trupového spätného vedenia, to však nie je povolené pre koncové obvody (L1/L2/L3/PEN). |
3. Inšpekčný orgán môže povoliť používanie iných systémov.
Článok 9.08
Spojenie s brehom alebo inými externými sieťami
1. Prichádzajúce prívodné vedenie z pobrežných sietí alebo iných externých sietí do inštalácií palubných sietí je na palube trvalo zapojené formou zabudovaných terminálov alebo zabudovaných zástrčiek. Káblové spoje nie sú vystavené záťaži ťahaním.
2. Trup je možné účinne uzemniť, keď napätie pripojenia presiahne 50 V. Uzemňujúce spojenie bude osobitne označené.
3. Spínacie zariadenia prípojky budú usporiadané tak, aby zabránili súbežnej prevádzke palubných sieťových generátorov a pobrežnej siete alebo inej externej siete. Súbežná prevádzka je povolená na krátku dobu pri prepínaní z jedného systému na druhý bez prerušenia napätia.
4. Spojenie je chránené pred skratom a preťažením.
5. Hlavná rozvodná skriňa ukazuje, či spojenie je živé.
6. Indikačné zariadenia sú nainštalované tak, aby v prípade jednosmerného prúdu umožňovali porovnanie polarity a v prípade trojfázového striedavého prúdu sled fáz medzi prípojkou a pobrežnou sieťou.
7. Na paneli vedľa prípojky sú vyznačené:
|
a) |
údaje potrebné na vytvorenie spojenia; |
|
b) |
typ prúdu a menovité napätie a v prípade striedavého prúdu aj frekvencia. |
Článok 9.09
Prívod energie na iné plavidlo
1. Pri privádzaní energie na iné plavidlo sa použije samostatné spojenie. Ak sa na privádzanie prúdu na iné plavidlo použijú sieťové zásuvky s hodnotou vyššou ako 16 A, zabezpečia sa zariadenia (ako napríklad spínače a drážkové spojenia), ktoré zaručia, že spojenie a odpojenie je možné iba vtedy, keď vedenie nie je živé.
2. Káblové spoje nie sú vystavené záťaži ťahaním.
3. Odseky 3 až 7 článku 9.08 platia mutatis mutandis.
Článok 9.10
Generátory a motory
1. Generátory, motory a ich svorkovnice sú prístupné na kontrolu, merania a opravy. Typ ochrany zodpovedá ich umiestneniu (pozri článok 9.03).
2. Generátory poháňané hlavným motorom, pohonným hriadeľom alebo pomocným systémom určeným na iné účely, sú projektované s ohľadom na rozsah otáčok, ktorý sa môže vyskytnúť pri normálnej prevádzke.
Článok 9.11
Akumulátory
1. Akumulátory sú prístupné a usporiadané tak, aby sa pri pohybe lode neposúvali. Nie sú umiestnené na miestach, kde by boli vystavené nadmernému teplu, extrémnemu chladu, striekaniu, pare alebo výparom.
Neinštalujú sa v kormidlovni, v obývacích alebo nákladných priestoroch. Táto požiadavka sa netýka akumulátorov na prenosné spotrebiče alebo akumulátorov, ktoré si vyžadujú nabíjací výkon menší ako 0,2 kW.
2. Akumulátory vyžadujúce nabíjací výkon viac ako 2,0 kW (počítaný na základe maximálneho nabíjacieho prúdu a menovitého napätia akumulátora so zohľadnením charakteristickej nabíjacej krivky nabíjacieho prístroja) sú inštalované v osobitnej miestnosti. Ak sú umiestnené na palube, postačí, ak sú uložené v skrini.
Akumulátory, ktoré potrebujú nabíjací výkon nepresahujúci 2,0 kW, môžu byť inštalované v skrini alebo v debne nielen vtedy, ak sú umiestnené na palube, ale aj pod palubou. Môžu byť inštalované aj v strojovni alebo v nejakom inom dobre vetranom priestore, pokiaľ sú chránené pred padajúcimi predmetmi a kvapkajúcou vodou.
3. Vnútorné plochy všetkých miestností, skríň alebo škatúľ, políc alebo iných zabudovaných prvkov určených pre akumulátory sú chránené pred škodlivými účinkami elektrolytov.
4. Pri inštalovaní akumulátorov v uzavretom priestore, skrini alebo debne sa zabezpečí účinná ventilácia. Ventilácia s núteným ťahom sa zabezpečí pre niklovo-kadmiové akumulátory, ktoré potrebujú nabíjací výkon viac ako 2 kW a pre oloveno-kyselinové akumulátory, ktoré potrebujú viac ako 3 kW.
Vzduch je privádzaný zo spodnej časti a odvádzaný z hornej časti, aby sa zabezpečilo úplné vyťaženie plynu.
Vo ventilačných kanáloch nie sú zariadenia, ktoré by prekážali prúdeniu vzduchu ako napr. uzatváracie ventily.
5. Požadovaná priepustnosť vzduchu (Q) sa vypočíta podľa tohto vzorca:
|
|
Q = 0,11 · I · n [m3/h] |
kde:
|
I |
= |
|
|
n |
= |
počet článkov. |
maximálneho prúdu v A zabezpečovaného nabíjacím zariadením,V prípade vyrovnávacích akumulátorov v palubnej sieti môže inšpekčný orgán akceptovať aj iné metódy výpočtu, ktoré berú do úvahy charakteristickú nabíjaciu krivku nabíjacieho zariadenia, ak tieto metódy vychádzajú z ustanovení schválených klasifikačných spoločností alebo príslušných noriem.
6. Ak sa použije prirodzené vetranie, priemer rúr je postačujúci pre požadovanú priepustnosť vzduchu na základe rýchlosti toku vzduchu 0,5 m/s. Pre oloveno-kyselinové akumulátory je však priemer najmenej 80 cm2 a 120 cm2 pre niklovo-kadmiové akumulátory.
7. V prípade použitia ventilácie s núteným ťahom sa použije ventilátor – uprednostňuje sa sací ventilátor – ktorého motor bude pozbavený plynu alebo prúdu vzduchu.
Ventilátory sú vyhotovené tak, aby zamedzovali vzniku iskier pri kontakte medzi lopatkou a obalom ventilátora, a aby sa predišlo vzniku elektrostatických výbojov.
8. Na dvierka alebo kryty oddelení, skríň alebo debien obsahujúcich akumulátory sa upevňuje označenie „Oheň, otvorený plameň alebo fajčenie zakázané“ podľa obr. č. 2 v dodatku I.
Článok 9.12
Inštalácie spínacích zariadení
1. Elektrické rozvádzače
|
a) |
Zariadenia, spínače, poistky a rozvodné nástroje sú zreteľne usporiadané a prístupné pre účely údržby a opravy. Terminály pre napätie do 50 V a pre napätie nad 50 V sa prechovávajú zvlášť a sú príslušne označené. |
|
b) |
Pri všetkých spínačoch a spotrebičoch sú na rozvádzačoch upevnené identifikačné štítky s označením obvodu. Označí sa nominálna prúdová intenzita a obvod pre poistky. |
|
c) |
Pri inštalácii spotrebičov s prevádzkovým napätím vyšším ako 50 V za dvierkami, sú živé súčasti týchto spotrebičov chránené pred náhodným kontaktom pri otvorených dvierkach. |
|
d) |
Materiály rozvádzačov majú primeranú mechanickú pevnosť a sú trvácne, spomaľujú horenie a samé hasia oheň, nesmú byť hygroskopické. |
|
e) |
Ak sú v elektrických rozvádzačoch nainštalované poistky s vysokým vypínacím výkonom, k dispozícii je príslušenstvo a osobné ochranné prostriedky na nainštalovanie a odstránenie týchto poistiek. |
2. Spínače, ochranné zariadenia
|
a) |
Obvody generátorov a obvody spotrebičov sú chránené pred skratom a preťažením na všetkých neuzemnených vodičoch. Na tento účel možno použiť spínacie zariadenia spúšťané skratom a preťažením alebo poistkami. Obvody privádzajúce energiu do elektrických motorov a riadiacich jednotiek (kormidlového zariadenia) a ich kontrolné obvody sú chránené iba proti skratom. Ak obvody obsahujú tepelné ističe, sú neutralizované alebo nastavené minimálne na dvojnásobok nominálnej prúdovej intenzity. |
|
b) |
Výstupy z hlavného rozvádzača k elektrickým spotrebičom prevádzkovaným pri viac ako 16 A zahŕňajú vypínač pre preťaženie alebo sieťový vypínač. |
|
c) |
Elektrické spotrebiče na pohon plavidla, kormidlového zariadenia, ukazovateľa polohy kormidla, navigačných alebo bezpečnostných systémov a elektrické spotrebiče s menovitou intenzitou prúdu vyššou ako 16 A sú napájané samostatnými obvodmi. |
|
d) |
Obvody elektrických spotrebičov potrebné na pohon a ovládanie plavidla sú napájané priamo z hlavného rozvádzača. |
|
e) |
Istiace zariadenia sa volia v závislosti od menovitej prúdovej intenzity, tepelnej alebo dynamickej odolnosti a istiacej schopnosti. Spínače súbežne odstavia všetky živé vodiče. Spínaciu polohu možno rozpoznať. |
|
f) |
Poistky sú uzavreto-tavného typu a sú vyhotovené z keramiky alebo ekvivalentného materiálu. Dajú sa vymeniť bez rizika fyzického kontaktu pre operátora. |
3. Meracie a monitorovacie zariadenia
|
a) |
Generátor, akumulátor a rozvádzacie obvody sú vybavené meracími a monitorovacími zariadeniami, ak je to potrebné pre bezpečnú prevádzku inštalácie. |
|
b) |
Neuzemnené siete s napätím viac ako 50 V sú vybavené zariadením na zisťovanie uzemnenia, ktoré je schopné vydať zrakovú aj zvukovú výstrahu. V sekundárnych inštaláciách, ako napríklad v kontrolných obvodoch, sa toto zariadenie nemusí použiť. |
4. Umiestnenie elektrických rozvádzačov
|
a) |
Rozvádzače sú umiestnené na prístupných a dobre vetraných miestach a sú chránené pred vodou a mechanickým poškodením. Potrubie a vzduchové rúrky sú usporiadané tak, aby sa v prípade presiaknutia nepoškodili rozvádzače. Ak je nevyhnutné ich nainštalovať v blízkosti elektrických rozvádzačov, potrubia nebudú mať v ich blízkosti snímateľné prípojky. |
|
b) |
Debny a stenové výklenky, v ktorých sú nainštalované nechránené spínacie zariadenia, sú vyhotovené z materiálu spomaľujúceho horenie alebo sú chránené krytom z kovu alebo iného materiálu spomaľujúceho horenie. |
|
c) |
V prípade napätia nad 50 V sa na stanovisko operátora pred hlavný rozvádzač umiestňujú izolačné mriežky alebo rohože. |
Článok 9.13
Núdzové ističe
Núdzové ističe na olejových horákoch, palivových čerpadlách, odlučovačoch palív a ventilátoroch v strojovniach sú inštalované centrálne mimo priestorov obsahujúcich dané zariadenia.
Článok 9.14
Inštalačné prvky
1. Káblové vstupy sú dimenzované podľa funkcie kábla, ktorý sa má pripojiť, a zodpovedajú typu použitého kábla.
2. Zásuvky na rozvádzacie obvody rôznych napätí alebo frekvencií si nemožno pomýliť.
3. Spínače súbežne spínajú všetky neuzemnené vodiče v obvode. V obvodoch na osvetlenie obývacích priestorov, okrem práčovní, kúpeľní a iných miestností s vlhkými zariadeniami, sú však povolené aj jednopólové vypínače s neuzemnenými obvodmi.
4. Ak intenzita prúdu presahuje 16 A, zásuvky je možné zaistiť pomocou spínača tak, aby sa zástrčka dala vsunúť a vytiahnuť iba pri odpojení pohonu.
Článok 9.15
Káble
1. Káble sú z materiálu spomaľujúceho horenie, samozhášavého a odolného voči vode a oleju.
Iné typy káblov môžu byť použité v obývacích priestoroch pod podmienkou, že sú účinne chránené, majú vlastnosti spomaľujúce horenie a sú samozhášavé.
Normy vzťahujúce sa na vlastnosti elektrických káblov spomaľujúce horenie sú v súlade s:
|
a) |
publikáciami Medzinárodnej elektrotechnickej komisie 60332-1:1993, 60332-3:2000; alebo |
|
b) |
ekvivalentnými predpismi uznanými jedným z členských štátov. |
2. Vodiče káblov používaných v napájacích a osvetľovacích obvodoch majú minimálny priemer 1,5 mm2.
3. Kovové vystuženie, tienenie a opláštenie káblov sa za normálnych prevádzkových podmienok nepoužije ako vodiče alebo na účely uzemnenia.
4. Kovové tienenie a opláštenie káblov v napájacích a osvetľovacích inštaláciách je najmenej na jednom konci uzemnené.
5. Priemer vodičov zohľadňuje ich maximálnu povolenú koncovú teplotu (prípustné zaťaženie prúdom) a povolený pokles napätia. Pokles napätia medzi hlavným rozvádzačom a najmenej priaznivým bodom inštalácie neprevyšuje 5 % pre osvetľovacie a 7 % pre napájacie alebo vykurovacie obvody vzhľadom na nominálne napätie.
6. Káble sú chránené pred mechanickým poškodením.
7. Prostriedky na uchytenie káblov zabezpečujú, aby každá záťaž ťahom bola v rámci povolených medzí.
8. Ak káble prechádzajú cez predely alebo paluby, tieto prechody nesmú ovplyvňovať mechanickú pevnosť, vodotesnosť a požiaruvzdornosť týchto predelov a palúb.
9. Ukončenia a spoje vo všetkých vodičoch sú také, aby sa zachovali pôvodné elektrické, mechanické, horenie spomaľujúce a v prípade potreby aj požiaruvzdorné vlastnosti.
10. Káble zavedené do stiahnuteľných kormidlovní sú dostatočne pružné a majú izoláciu s dostatočnou pružnosťou až do – 20 °C, sú odolné voči pare a výparom, ultrafialovým lúčom a ozónu.
Článok 9.16
Inštalácie osvetlenia
1. Svetelné zariadenia musia byť inštalované tak, aby teplo, ktoré vydávajú, nemohlo spôsobiť vzplanutie blízkych horľavých predmetov alebo súčastí.
2. Svetelné zariadenia na otvorených palubách sú inštalované tak, aby nemali vplyv na rozoznanie navigačných svetiel.
3. Ak sú v strojovni alebo kotolni nainštalované dve svetelné zariadenia alebo viac, sú napájané najmenej z dvoch rôznych obvodov. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na priestory, v ktorých sú nainštalované chladiace strojné zariadenia, hydraulické strojné zariadenia alebo elektromotory.
Článok 9.17
Navigačné svetlá
1. Rozvádzače pre navigačné svetlá sú nainštalované v kormidlovni. Sú napájané z osobitného napájacieho vedenia z hlavného rozvádzača alebo z dvoch samostatných sekundárnych rozvodov.
2. Navigačné svetlá sú napájané, chránené a zapínané samostatne od rozvádzača pre navigačné svetlá.
3. Porucha monitorovacej inštalácie, ustanovenej v článku 7.05 ods. 2, nesmie mať vplyv na prevádzku svetla, ktoré monitoruje.
4. Skupina svetiel, ktorá tvorí funkčnú jednotku a je nainštalovaná spolu v rovnakom bode, sa môže napájať, zapínať a monitorovať spoločne. Monitorovacia inštalácia dokáže zistiť poruchu každého z týchto svetiel. Nie je však možné použiť oba svetelné zdroje v dvojitom svetle súbežne (dve svetlá namontované jedno nad druhým alebo v rovnakom kryte).
Článok 9.18
(prázdne)
Článok 9.19
Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení
Výstražné a bezpečnostné systémy na monitorovanie a ochranu mechanických zariadení spĺňajú tieto podmienky:
|
a) |
Výstražné systémy Výstražné systémy sú prevedené tak, aby porucha výstražného systému neviedla k poruche monitorovaného prístroja alebo inštalácie. Dvojzložkové vysielače sú vyhotovené na princípe pokoj-prúd alebo na princípe monitorovaná záťaž-prúd. Zrakové výstrahy zostávajú viditeľné až do odstránenia poruchy, potvrdený poplach sa musí dať rozoznať od poplachu, ktorý ešte nebol potvrdený. Každá výstraha zahŕňa aj zvukové varovanie. Zvukové varovania sa musia dať vypnúť. Vypnutie jednej zvukovej výstrahy nebráni tomu, aby sa z inej príčiny spustila ďalšia výstraha. Výnimky možno povoliť v prípade výstražných systémov, ktoré tvorí menej ako päť meracích bodov. |
|
b) |
Bezpečnostné systémy Bezpečnostné systémy sú prevedené tak, aby zastavili alebo spomalili prevádzku dotknutého zariadenia alebo aby varovali stanovisko s permanentnou obsluhou, aby zariadenie zastavili alebo spomalili pred dosiahnutím kritického stavu. Dvojzložkové vysielače sú vyhotovené na princípe záťaž-prúd. Ak bezpečnostné systémy nie sú prevedené na vlastné monitorovanie, je možné skontrolovať, či fungujú správne. Bezpečnostné systémy sú nezávislé od ostatných systémov. |
Článok 9.20
Elektronické zariadenia
1. Všeobecne
Skúšobné podmienky z odseku 2 nižšie sa vzťahujú iba na elektronické zariadenia potrebné pre kormidlové zariadenie a agregáty plavidla vrátane ich pomocných zariadení.
2. Skúšobné podmienky
|
a) |
Záťaže vyplývajúce z nasledujúcich skúšok v žiadnom prípade nespôsobia poškodenie alebo závadu elektronických zariadení. Skúšky v súlade s príslušnými medzinárodnými normami, ako napríklad s publikáciou IEC 60092-504:2001, sa vykonávajú pri zapnutých zariadeniach s výnimkou skúšky za podmienok chladu. Tieto skúšky zahŕňajú skontrolovanie správnosti prevádzky. |
|
b) |
Obmeny napätia a frekvencie
|
|||||||||||||||||
|
c) |
Skúška zahriatím Vzorka sa do polhodiny uvedie na teplotu 55 °C. Po jej dosiahnutí sa táto teplota udržiava po dobu 16 hodín. Potom sa vykoná skúška prevádzky. |
|
d) |
Skúška za podmienok chladu Vzorka sa vypne a ochladí na teplotu – 25 °C a v tejto teplote sa udrží po dobu dvoch hodín. Teplota sa potom zvýši na 0 °C a vykoná sa prevádzková skúška. |
|
e) |
Vibračná skúška Vibračná skúška sa vykonáva pozdĺž troch osí rezonančnej frekvencie zariadení alebo súčastí po dobu 90 minút v každom prípade. Ak nevznikne zreteľná rezonancia, vibračná skúška sa vykoná pri 30 Hz. Vibračná skúška sa vykoná prostredníctvom sínusovej oscilácie v rámci týchto limitov: Všeobecne: f = 2,0 až 13,2 Hz; a = ± 1 mm (amplitúda a = f = 13,2 Hz až 100 Hz: zrýchlenie ± 0,7 g. Vybavenie určené na namontovanie do naftových motorov alebo kormidelných prístrojov sa odskúša takto: f = 2,0 až 25 Hz; a = ± 1,6 mm (amplitúda a = f = 25 Hz až 100 Hz; zrýchlenie ± 4 g. Snímače určené na nainštalovanie do výfukového potrubia naftových motorov môžu byť vystavené značne vyššej záťaži. Pri skúškach sa to berie do úvahy. |
vibračnej šírky)
vibračnej šírky)|
f) |
Skúška elektromagnetickej kompatibility sa vykoná na základe publikácií IEC 61000-4-2:1995, 61000-4-3:2002, 61000-4-4:1995 na skúšobnom stupni číslo 3. |
|
g) |
Dôkaz o tom, že elektronické zariadenie je primerané pre tieto skúšobné podmienky, poskytne výrobca. Osvedčenie od klasifikačnej spoločnosti sa rovnako považuje za dôkaz. |
Článok 9.21
Elektromagnetická kompatibilita
Prevádzku elektrických a elektronických systémov nenarúša elektromagnetická interferencia. Všeobecné opatrenia sa s rovnakou dôležitosťou týkajú:
|
a) |
odpojenia prenosových ciest medzi zdrojom interferencie a dotknutými zariadeniami; |
|
b) |
zredukovania príčin rušenia v ich zdroji; |
|
c) |
zredukovania citlivosti dotknutých zariadení na interferenciu. |
KAPITOLA 10
VYBAVENIE
Článok 10.01
Kotevné vybavenie
1. Plavidlá určené na prepravu tovaru, s výnimkou člnových kontajnerov, ktorých dĺžka L nepresahuje 40 m, sú vybavené kotvami na prove, ktorých celková hmotnosť P sa získa z tohto vzorca:
|
|
P = k · B · T [kg] |
kde
|
k |
je koeficient, ktorý zohľadňuje vzťah medzi dĺžkou L a trámom B a typom plavidla: 
pre vlečné člny, berie sa však, že k = c, |
|
c |
je empirický koeficient uvedený v tejto tabuľke:
|
Pri plavidlách, ktorých hrubá nosnosť nie je vyššia ako 400 t a ktoré sa vďaka svojmu prevedeniu a určenému účelu používajú jedine na vopred určené krátke úseky, môže inšpekčný orgán akceptovať, že pre provové kotvy sa vyžadujú iba dve tretiny celkovej hmotnosti P.
2. Osobné lode a plavidlá, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru, s výnimkou vlečných člnov, sú vybavené kotvami na prove, ktorých celková hmotnosť P sa získa z tohto vzorca:
|
|
P = k · B · T [kg] |
kde:
|
k |
je koeficient zodpovedajúci odseku 1, avšak pre účely získania hodnoty empirického koeficientu (c) sa namiesto hrubej nosnosti berie hodnota výtlaku vody v m3 zapísaná v osvedčení Spoločenstva. |
3. Plavidlá uvedené v odseku 1, ktorých maximálna dĺžka nepresahuje 86 m, sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 25 % hmotnosti P.
Plavidlá, ktorých maximálna dĺžka presahuje 86 m, sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 50 % hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 alebo odseku 2.
Kormové kotvy sa nevyžadujú pre:
|
a) |
plavidlá, u ktorých by hmotnosť kormovej kotvy bola menšia ako 150 kg, v prípade plavidiel uvedených v odseku 1 posledný odsek sa do úvahy berie znížená hmotnosť kotiev; |
|
b) |
vlečné člny. |
4. Plavidlá určené na pohon pevných zostáv s dĺžkou maximálne 86 m sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 25 % maximálnej hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 pre formácie (považované za námornú jednotku), ktoré sú povolené a zapísané v osvedčení Spoločenstva.
Plavidlá určené na pohon pevných zostáv s dĺžkou viac ako 86 m po prúde sú vybavené kormovými kotvami, ktorých celková hmotnosť sa rovná 50 % maximálnej hmotnosti P vypočítanej podľa odseku 1 pre formácie (považované za námornú jednotku), ktoré sú povolené a zapísané v osvedčení Spoločenstva.
5. Hmotnosti kotiev zistené v súlade s odsekmi 1 až 4 možno pri istých špeciálnych kotvách zredukovať.
6. Celková hmotnosť P určená pre kotvy na prove môže byť rozložená medzi jednu alebo dve kotvy. Ak je plavidlo vybavené iba jednou kotvou na prove a kotvový sklz sa nachádza uprostred lode, môže sa zredukovať o 15 %.
Celková hmotnosť vyžadovaná pre kormové kotvy vo vlečných člnoch a plavidlách, ktorých maximálna dĺžka prevyšuje 86 m, môže byť rozložená medzi jednu alebo dve kotvy.
Hmotnosť najľahšej kotvy nie je menej ako 45 % tejto celkovej hmotnosti.
7. Kotvy z liatiny nie sú povolené.
8. Na kotvách je trvalým spôsobom uvedená ich hmotnosť prostredníctvom reliéfnych znakov.
9. Kotvy s hmotnosťou nad 50 kg sú vybavené navijakmi.
10. Reťaz každej kotvy na prove má minimálnu dĺžku:
|
a) |
40 m pre plavidlá nie dlhšie ako 30 m; |
|
b) |
10 m dlhšiu ako je plavidlo s dĺžkou viac ako 30 m a menej ako 50 m; |
|
c) |
60 m, ak je plavidlo dlhšie ako 50 m. |
Reťaz každej kormovej kotvy je dlhá najmenej 40 m. Ak však plavidlo musí zastaviť čelom k prúdu, reťaz každej jeho kormovej kotvy má dĺžku najmenej 60 m.
11. Minimálna pevnosť v ťahu R kotvovej reťaze sa vypočíta podľa týchto vzorcov:
|
a) |
kotvy s hmotnosťou do 500 kg: R = 0,35 · P' [kN]; |
|
b) |
kotvy s hmotnosťou viac ako 500 kg a menej ako 2 000 kg:
|
;|
c) |
kotvy s hmotnosťou viac ako 2 000 kg: R = 0,25 · P' [kN]. |
kde
|
P' |
je teoretická hmotnosť každej kotvy určená v súlade s odsekmi 1 až 4 a 6. |
Pevnosť v ťahu kotvových reťazí sa určí podľa normy platnej v členskom štáte.
Ak kotvy majú hmotnosť vyššiu, ako sa vyžaduje v odsekoch 1 až 6, pevnosť v ťahu kotvových reťazí sa určí ako funkcia skutočnej hmotnosti kotvy.
12. Ak sú na palube ťažšie kotvy so zodpovedajúco ťažšími kotvovými reťazami, do osvedčenia Spoločenstva sa zapisujú iba minimálne hmotnosti a minimálne pevnosti v ťahu vyžadované podľa odsekov 1 až 6 a 11.
13. Pripájacie diely (otočné čapy) medzi kotvou a reťazou vydržia zaťaženie v ťahu o 20 % vyššie, ako je pevnosť v ťahu príslušnej reťaze.
14. Použitie káblov namiesto kotvových reťazí sa povoľuje. Káble majú rovnakú pevnosť v ťahu, aká sa vyžaduje pre reťaze, sú však o 20 % dlhšie.
Článok 10.02
Iné vybavenie
1. V súlade s platnými predpismi plavebného úradu členského štátu je na palube minimálne toto vybavenie:
|
a) |
rádiotelefónny systém; |
|
b) |
prístroje a zariadenia na vydávanie zrakových a zvukových signálov ako aj denné a nočné označenie plavidla; |
|
c) |
nezávislé záložné svetlá pre predpísané svetlá pri kotvení; |
|
d) |
ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie zaolejovaných handier na čistenie; |
|
e) |
ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie nebezpečného alebo znečisťujúceho pevného odpadu a ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie nebezpečného alebo znečisťujúceho kvapalného odpadu v súlade s platnými predpismi príslušného plavebného úradu; |
|
f) |
ohňovzdorná označená nádoba s vekom určená na skladovanie splaškov. |
2. Vybavenie okrem toho zahŕňa prinajmenšom:
|
a) |
uväzovacie káble: Plavidlá sú vybavené troma uväzovacími káblami: ich minimálna dĺžka je najmenej:
Najkratší kábel sa nevyžaduje na palube plavidiel, ktorých L je menšia ako 20 m. Káble majú pevnosť v ťahu Rs, ktorá sa vypočíta podľa týchto vzorcov: pre L · B · T do 1 000 m3: pre L · B · T nad 1 000 m3: K vyžadovaným káblom je na palube osvedčenie v súlade s európskou normou EN 10 204: 1991 pol. č. 3.1. Tieto káble môže nahradiť lano rovnakej dĺžky a s rovnakou pevnosťou v ťahu. V osvedčení sa uvádza minimálna pevnosť v ťahu pre tieto káble. |
;
.|
b) |
vlečné káble:
|
|
c) |
ťažné lano, |
|
d) |
lodný mostík na nalodenie široký najmenej 0,4 m a dlhý najmenej 4 m, ktorého bočné okraje sú vyznačené pásom jasnej farby. Tento mostík je vybavený zábradlím. Pre malé plavidlá môže inšpekčný orgán povoliť používanie kratších mostíkov, |
|
e) |
harpúnový hák, |
|
f) |
primeranú obväzovú súpravu s obsahom podľa príslušnej normy členského štátu. Obväzová súprava sa prechováva v obytnej miestnosti alebo v kormidlovni a tak, aby bola v prípade potreby ľahko a bezpečne dostupná. Ak sa obväzové súpravy prechovávajú zatvorené, veko bude označené symbolom obväzovej súpravy podľa obrázka č. 8 dodatku I, s bočnou dĺžkou najmenej 10 cm, |
|
g) |
ďalekohľad, 7 × 50 alebo s väčším priemerom šošovky, |
|
h) |
informáciu o spôsobe záchrany a oživení osôb vypadnutých cez palubu, |
|
i) |
svetlomet, ktorý možno ovládať z kormidlovne. |
3. Na plavidlách, ktorých bočná výška nad vodoryskou v nenaloženom stave presahuje 1,50 m, je naloďovacie schodisko alebo rebrík.
Článok 10.03
Prenosné hasiace prístroje
1. V každom z nasledujúcich priestorov je minimálne jeden prenosný hasiaci prístroj v súlade s európskou normou EN 3:1996:
|
a) |
v kormidlovni; |
|
b) |
v blízkosti každého vchodu do obývacích priestorov z paluby; |
|
c) |
v blízkosti každého vchodu do služobných priestorov neprístupných z obývacích priestorov, v ktorých sa nachádza vykurovacie zariadenie, zariadenie na varenie alebo chladiarenské zariadenie na tuhé alebo tekuté palivá alebo tekutý plyn; |
|
d) |
pri vchode do strojovní a kotolní; |
|
e) |
vo vhodných bodoch pod palubou, v strojovniach a kotolniach tak, aby žiadne stanovisko v týchto priestoroch nebolo vzdialené od hasiaceho prístroja o viac ako 10 metrov chôdze. |
2. V prípade prenosných hasiacich prístrojov vyžadovaných podľa odseku 1, sa môžu použiť jedine hasiace prístroje práškového typu s obsahom najmenej 6 kg alebo iné prenosné hasiace prístroje s rovnakou hasiacou schopnosťou. Sú vhodné pre požiare triedy A, B a C a pre požiare elektrických systémov do 1 000 V.
3. Okrem toho sa môžu použiť aj práškové, vodné alebo penové hasiace prístroje vhodné minimálne pre triedu požiaru, ktorej výskyt je najpravdepodobnejší v miestnosti, pre ktorú sú určené.
4. Prenosné hasiace prístroje s CO2 ako hasivom sa mu použiť iba na hasenie požiaru v lodnej kuchyni a požiarov elektrických inštalácií. Obsah týchto hasiacich prístrojov je maximálne 1 kg na 15 m3 miestnosti, v ktorej sú k dispozícii na použitie.
5. Prenosné hasiace prístroje sa kontrolujú najmenej raz za každé dva roky. Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly.
6. Ak sú prenosné hasiace prístroje nainštalované tak, že sú mimo dohľadu za panelom, ktorý ich zakrýva, sú označené symbolom hasiaceho prístroja, ako je znázornené v dodatku I obrázok č. 3 a ktorý má bočnú dĺžku najmenej 10 cm.
Článok 10.03a
Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich
1. Protipožiarnu ochranu v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich zabezpečujú iba vhodné automatické ostrekovače na tlakovú vodu, ako napevno nainštalovaný hasiaci systém.
2. Inštaláciu alebo konverziu systémov vykonávajú iba špecializované firmy.
3. Systémy sú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.
4. Systémy sú schopné rozstrekovať vodu rýchlosťou najmenej 5 l/m2 za minútu na plochu najväčšej chránenej miestnosti.
5. Systémy rozstrekujúce menšie množstvá vody majú typové schválenie podľa rezolúcie IMO A800(19) alebo inej normy, ktorú uzná výbor vytvorený v súlade s postupom uvedeným v článku 19 tejto smernice. Typové schválenie vykoná uznaná klasifikačná spoločnosť alebo akreditovaná skúšobňa. Akreditovaná skúšobňa spĺňa zosúladené normy týkajúce sa prevádzky skúšobných laboratórií (EN ISO/IEC 17025:2000).
6. Odborník kontroluje systémy:
|
a) |
pred uvedením do prevádzky; |
|
b) |
pred opätovným uvedením do prevádzky po ich spustení; |
|
c) |
po každej úprave alebo oprave; |
|
d) |
pravidelne minimálne každé dva roky. |
7. Odborník pri vykonávaní kontroly v súlade s článkom 6 overí, či systémy spĺňajú požiadavky tohto článku.
Kontrola zahŕňa aspoň:
|
a) |
vonkajšiu kontrolu celého systému; |
|
b) |
odskúšanie funkčnosti bezpečnostných systémov a trysiek; |
|
c) |
odskúšanie funkčnosti tlakových nádob a systému čerpadiel. |
8. Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly.
9. Počet nainštalovaných systémov sa uvedie v osvedčení Spoločenstva.
10. Napevno nainštalované hasiace systémy sa povoľujú na ochranu predmetov v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich iba na základe odporúčania výboru.
Článok 10.03b
Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach
1. Hasivá
Na ochranu strojovní, kotolní a čerpacích staníc sa v napevno nainštalovaných hasiacich systémoch môžu použiť tieto hasivá:
|
a) |
CO2 (oxid uhličitý); |
|
b) |
HFC 227ea (heptafluóropropán); |
|
c) |
IG-541 (52 % dusík, 40 % argón, 8 % oxid uhličitý). |
Iné hasivá sa povoľujú iba na odporúčanie výboru v súlade s článkom 19.
2. Ventilácia, prívod vzduchu
|
a) |
Spaľovací vzduch na hnacie motory sa neodvádza z miestností, ktoré chránia napevno nainštalované hasiace systémy. To neplatí, ak sú dve vzájomne nezávislé a hermeticky oddelené hlavné strojovne, alebo ak vedľa hlavnej strojovne je samostatná strojovňa s dokormidlovacím zariadením, čo zabezpečuje, že plavidlo je v prípade požiaru v hlavnej strojovni schopné sa plaviť vlastným výkonom. |
|
b) |
Všetka nútená ventilácia v chránenej miestnosti sa automaticky vypne, ak sa spustí hasiaci systém. |
|
c) |
K dispozícii sú zariadenia, pomocou ktorých možno rýchlo zatvoriť všetky otvory, cez ktoré môže do chránenej miestnosti vchádzať vzduch alebo unikať plyn. Dá sa zreteľne rozoznať, či otvory sú otvorené alebo zatvorené. |
|
d) |
Vzduch unikajúci z poistných ventilov v nádobách na stlačený vzduch nainštalovaných v strojovniach sa privádza na čerstvý vzduch. |
|
e) |
Nadtlak alebo podtlak vyplývajúci z prísunu hasiva nezničí súčasti okolitých priečok chránenej miestnosti. Tlak sa dá bez nebezpečenstva vyrovnať. |
|
f) |
Chránené miestnosti majú zariadenie na extrahovanie hasiva a splodín. Tieto zariadenia sa dajú ovládať zo stanovísk mimo chránených miestností, a ktoré sa z dôvodu požiaru v týchto priestoroch nestanú nedostupnými. V prípade napevno nainštalovaných extraktorov sa tieto extraktory nedajú zapnúť počas hasenia požiaru. |
3. Požiarny poplachový systém
Chránená miestnosť je monitorovaná pomocou vhodného požiarneho poplachového systému. Výstraha sa dá spozorovať v kormidlovni, obývacích priestoroch a v chránenej miestnosti.
4. Potrubný systém
|
a) |
Hasivo sa do chránenej miestnosti privedie a rozvedie pomocou zabudovaného potrubného systému. Potrubia a súvisiace prvky vo vnútri chránenej miestnosti sú vyhotovené z ocele. Prípojné rúrky k nádobám a dilatačné spoje sú výnimkou, ak použitý materiál má v prípade požiaru ekvivalentné vlastnosti. Potrubia budú zvnútra aj zvonka chránené pred koróziou. |
|
b) |
Výstupné trysky sú dimenzované a namontované tak, aby sa hasivo rovnomerne distribuovalo. |
5. Spúšťacie zariadenie
|
a) |
Hasiace systémy s automatickým spustením nie sú povolené. |
|
b) |
Hasiaci systém je možné spustiť z vhodného miesta mimo chránenej miestnosti. |
|
c) |
Spúšťacie zariadenia sú chránené tak, aby mohli byť prevádzkované dokonca aj v prípade požiaru a v prípade poškodenia ohňom a v prípade výbuchu v chránenej miestnosti sa stále bude privádzať potrebné množstvo hasiva. Nemechanické spúšťacie zariadenia sú napájané z dvoch rôznych vzájomne nezávislých energetických zdrojov. Tieto zdroje sa nachádzajú mimo chránenej miestnosti. Kontrolné vedenie v chránenej miestnosti je navrhnuté tak, aby v prípade požiaru zostalo funkčné po dobu najmenej 30 minút. Táto požiadavka je splnená v prípade elektrického okáblovania, ak vyhovuje norme IEC 60331-21:1999. Ak sú spúšťacie zariadenia nainštalované tak, že sú mimo dohľadu za panelom, ktorý ich zakrýva, sú označené symbolom „hasiaca inštalácia“, ako je znázornený v dodatku I obrázok č. 6 a ktorý má bočnú dĺžku najmenej 10 cm, a týmto textom s červenými písmenami na bielom pozadí: „Feuerlöscheinrichtung Installation d'extinction Brandblusinstallatie Fire-fighting installation“ |
|
d) |
Ak je hasiaci systém určený na ochranu viacerých miestností, spúšťacie zariadenia pre každú miestnosť musia byť samostatné a jednoznačne označené. |
|
e) |
Vedľa každého spúšťacieho zariadenia sa viditeľne a nezničiteľne uvádza návod na použitie v jednom z jazykov členských štátov. Obsahuje predovšetkým pokyny týkajúce sa:
|
|
f) |
V návode na použitie sa upozorňuje, že pred spustením hasiaceho systému sa musia vypnúť spaľovacie motory vedúce vzduch z chránenej miestnosti. |
6. Výstražný systém
|
a) |
Napevno nainštalované hasiace systémy sú vybavené zvukovými a optickými výstražnými systémami. |
|
b) |
Výstražný systém sa automaticky aktivuje ihneď po prvom spustení hasiaceho systému. Výstražný signál znie po primerane dlhú dobu pred uvoľnením hasiva a nedá sa vypnúť. |
|
c) |
Výstražné signály sú jasne viditeľné v chránených miestnostiach a mimo prístupov k nim a sú jasne počuteľné aj za prevádzkových podmienok, ktoré produkujú najvyšší vlastný hluk. Dajú sa jednoznačne rozlíšiť od iných zvukových alebo optických signálov v chránenej miestnosti. |
|
d) |
Zvukové výstražné signály sú jasne počuteľné v susedných miestnostiach aj pri zatvorení spojovacích dverí a za prevádzkových podmienok, ktoré produkujú najvyšší vlastný hluk. |
|
e) |
Ak výstražný systém nemá vlastné monitorovanie ohľadom skratov, zlomených drôtov alebo poklesov napätia, musí sa dať skontrolovať, či funguje správne. |
|
f) |
Pri každom vstupe do miestnosti zásobenej hasivom je umiestnené zreteľne viditeľné oznámenie s týmto textom s červenými písmenami na bielom pozadí: „Vorsicht, Feuerlöscheinrichtung! Bei Ertönen des Warnsignals (Beschreibung des Signals) den Raum sofort verlassen! Attention, installation d'extinction d'incendie Quitter immédiatement ce local au signal (description du signal)! Let op, brandblusinstallatie! Bij het in werking treden van het alarmsignaal (omschrijving van het signaal) deze ruimte onmiddellijk verlaten! Warning, fire-fighting installation! Leave the room as soon as the warning signal sounds (description of signal)“ |
7. Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia
|
a) |
Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia spĺňajú ustanovenia platné v jednom z členských štátov. |
|
b) |
Tlakové nádoby sa inštalujú v súlade s pokynmi od výrobcu. |
|
c) |
Tlakové nádoby, inštalačné prvky a tlakové potrubia sa neinštalujú v obývacích priestoroch. |
|
d) |
Teplota v skriniach a inštalačných priestoroch obsahujúcich tlakové nádoby nepresiahne 50 °C. |
|
e) |
Skrinky alebo inštalačné priestory na palube sú pevne upevnené na miesto a majú vzduchové otvory, ktoré sú usporiadané tak, aby v prípade priesaku v tlakovej nádobe nemohol do vnútra plavidla preniknúť žiaden plyn. Priame spojenia do ďalších miestností nie sú povolené. |
8. Množstvo hasiva
Ak je množstvo hasiva určené na ochranu viac ako jednej miestnosti, celkové množstvo dostupného hasiva nemusí byť vyššie ako množstvo potrebné pre najväčšiu chránenú miestnosť.
9. Inštalácia, kontrola a dokumentácia
|
a) |
Systém inštaluje alebo konvertuje iba firma špecializujúca sa na hasiace systémy. Musia byť dodržané požiadavky určené výrobcom hasiva a výrobcom systému (karta údajov o výrobku, karta bezpečnostných údajov). |
|
b) |
Odborník kontroluje systém:
|
|
c) |
Pri kontrole odborník overí, či systém spĺňa požiadavky tejto kapitoly. |
|
d) |
Kontrola zahŕňa prinajmenšom:
|
|
e) |
Vydá sa potvrdenie o kontrole podpísané kontrolórom, na ktorom sa uvádza dátum kontroly. |
|
f) |
Počet napevno nainštalovaných hasiacich systémov sa uvedie v osvedčení Spoločenstva. |
10. Hasiace systémy na báze CO2
Hasiace systémy využívajúce CO2 ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:
|
a) |
Nádoby s CO2 sa prechovávajú mimo chránenej miestnosti v priestore alebo miestnosti hermeticky oddelenej od iných miestností. Dvere k inštalačným priestorom a skrinkám sa otvárajú smerom von, dajú sa zamknúť a na vonkajšej strane sú vybavené symbolom „Varovanie pred všeobecným nebezpečenstvom“ v súlade s dodatkom I obrázkom č. 4, ktorého výška je najmenej 5 cm, spolu s označením „CO2“ v rovnakej farbe a s rovnakou výškou. |
|
b) |
Inštalačné priestory v podpalubí na nádoby s CO2 sú prístupné iba z čerstvého vzduchu. Tieto priestory majú vlastný primeraný vetrací systém s extrakčným vedením, úplne oddelený od iných vetracích systémov na palube. |
|
c) |
Nádoby s CO2 sa neplnia na viac ako 0,75 kg/l. Merný objem nestlačeného plynu CO2 sa berie ako 0,56 m3/kg. |
|
d) |
Objem CO2 pre chránenú miestnosť je najmenej 40 % jej hrubého objemu. Tento objem sa dá priviesť do 120 sekúnd a je možné skontrolovať, či jeho privedenie bolo ukončené. |
|
e) |
Otváranie ventilov na nádobe a prevádzka protipovodňového uzáveru sú dve samostatné operácie. |
|
f) |
Primeraná doba uvedená v odseku 6 písm. b) je najmenej 20 sekúnd. Oneskorenie pred uvoľnením plynu CO2 zabezpečuje spoľahlivé zariadenie. |
11. Hasiace systémy na báze HFC-227ea
Hasiace systémy využívajúce HFC 227ea ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:
|
a) |
Ak je chránených niekoľko miestností, z ktorých každá má iný hrubý objem, každá miestnosť je zabezpečená vlastným hasiacim systémom. |
|
b) |
Každá nádoba s HFC 227ea nainštalovaná v chránenej miestnosti je vybavená pretlakovým poistným ventilom. Ak sa nádoba vystaví účinkom ohňa a hasiaci systém nie je spustený, ventil neškodne uvoľní obsah nádoby do chránenej miestnosti. |
|
c) |
Každá nádoba je vybavená zariadením na kontrolu tlaku plynu. |
|
d) |
Nádoby sa neplnia na viac ako 1,15 kg/l. Merný objem nestlačeného plynu HFC 227ea sa berie ako 0,1374 m3/kg. |
|
e) |
Objem HFC 227ea pre chránenú miestnosť je najmenej 8 % hrubého objemu miestnosti. Tento objem sa privedie do 10 sekúnd. |
|
f) |
Nádoby s HFC 227ea sú vybavené monitorom tlaku, ktorý v prípade neoprávnenej straty pohonnej hmoty spustí v kormidlovni zvukový a optický poplachový signál. Ak kormidlovňa neexistuje, tento poplachový signál sa vydáva mimo chránenej miestnosti. |
|
g) |
Koncentrácia v chránenej miestnosti po zaplavení nepresiahne 10,5 %. |
|
h) |
Hasiaci systém neobsahuje žiadne diely vyrobené z hliníka. |
12. Hasiace systémy na báze IG-541
Hasiace systémy využívajúce IG-541 ako hasivo spĺňajú okrem požiadaviek z odsekov 1 až 9 aj tieto ustanovenia:
|
a) |
Ak je chránených niekoľko miestností, z ktorých každá má iný hrubý objem, každá miestnosť je zabezpečená vlastným hasiacim systémom. |
|
b) |
Každá nádoba s IG-541 nainštalovaná v chránenej miestnosti je vybavená pretlakovým poistným ventilom. Ak sa nádoba vystaví účinkom ohňa a hasiaci systém nie je spustený, ventil neškodne uvoľní obsah nádoby do chránenej miestnosti. |
|
c) |
Každá nádoba je vybavená zariadením na kontrolu obsahu. |
|
d) |
Plniaci tlak nádoby nesmie presiahnuť 200 barov pri teplote + 15 °C. |
|
e) |
Objem IG-541 pre chránenú miestnosť je najmenej 44 % a najviac 50 % hrubého objemu miestnosti. Tento objem sa privedie do 120 sekúnd. |
13. Hasiace systémy na ochranu predmetov
Napevno nainštalované hasiace systémy sa povoľujú na ochranu predmetov v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach iba na základe odporúčania výboru.
Článok 10.04
Malé člny
1. V súlade s európskou normou EN 1914 : 1997 sú malým člnom vybavené tieto plavidlá:
|
a) |
motorové lode a vlečné člny nad 150 t hrubej nosnosti; |
|
b) |
remorkéry a tlačné remorkéry s výtlakom viac ako 150 m3; |
|
c) |
plávajúci stroj; |
|
d) |
osobné lode. |
2. Jedna osoba musí byť schopná bezpečne spustiť tieto malé člny do 5 minút od potreby prvej manuálnej akcie. Ak sa používa spúšťacie zariadenie s pohonom, je také, aby sa v prípade výpadku pohonu nenarušilo bezpečné a rýchle spustenie.
3. Nafukovacie člny sa skontrolujú podľa pokynov od výrobcu.
Článok 10.05
Záchranné kolesá a záchranné vesty
1. Na palube plavidla sú najmenej tri záchranné kolesá v súlade s európskou normou EN 14 144 : 2002. Sú pripravené na použitie a na príslušných bodoch pripojené k palube bez toho, aby boli pripojené k svojej úchytke. V priamej blízkosti kormidlovni sa nachádza aspoň jedno záchranné koleso, ktoré je vybavené samozápalným svetlom napájaným z batérie, ktoré vo vode nezhasína.
2. V dosahu každej osoby pravidelne sa nachádzajúcej na palube plavidla je osobne prispôsobená automaticky nafukovacia záchranná vesta v súlade s európskymi normami. EN 395 : 1998 alebo 396 : 1198
Pre deti sú tiež povolené nenafukovacie záchranné vesty v súlade s týmito normami.
3. Kontrolujú sa v súlade s pokynmi od výrobcu.
KAPITOLA 11
BEZPEČNOSŤ NA PRACOVNÝCH STANICIACH
Článok 11.01
Všeobecne
1. Plavidlá sú konštruované, usporiadané a vybavené tak, aby osobám umožňovali bezpečne na nich pracovať a pohybovať sa.
2. Napevno nainštalované zariadenia potrebné na prácu na palube sú usporiadané, položené a zabezpečené tak, aby umožňovali bezpečnú a jednoduchú prevádzku, použitie a údržbu. Mobilné súčastí alebo súčastí s vysokou teplotou sú v prípade potreby vybavené ochrannými zariadeniami.
Článok 11.02
Ochrana pred pádom
1. Paluby a bočné paluby sú ploché a v nijakom bode nie sú náchylné na spôsobenie preklopenia. Je nemožné, aby na nich tvorili kaluže.
2. Paluby, bočné paluby, podlahy strojovní, odpočívadlá, schodiská a vrchná časť bitiev na bočnej palube sú prevedené tak, aby boli protišmykové.
3. Horné časti bitiev na bočných palubách a prekážky v priechodoch, ako sú napr. hrany schodov, sú natreté farbou kontrastujúcou s okolitou palubou.
4. Vonkajšie okraje palúb ako aj pracovné stanice, odkiaľ môžu osoby vypadnúť z výšky viac ako 1 m, sú vybavené zábradlím a obrubami s výškou najmenej 0,70 m alebo s ochrannou obručou v súlade s európskou normou EN 711:1995, ktorá zahŕňa prídržnú koľajnicu, koľajnicu vo výške kolien a koľajnicu vo výške chodidiel. Bočné paluby sú vybavené koľajnicou vo výške chodidiel a neprerušovanou prídržnou koľajnicou pripevnenou k obrube. Prídržné koľajnice na obrube sa nevyžadujú, ak sú bočné paluby vybavené nesnímateľnými ochrannými obručami po boku lode.
5. Na pracovných staniciach, kde je riziko spadnutia z výšky viac ako 1 m, môže inšpekčný orgán vyžadovať vhodné prvky a vybavenie na zabezpečenie bezpečnosti práce.
Článok 11.03
Rozmery pracovných priestorov
Pracovné priestory sú dostatočne rozľahlé na to, aby mala každá osoba, ktorá v nich pracuje, primeranú voľnosť pohybu.
Článok 11.04
Bočné paluby
1. Svetlá šírka bočnej paluby je najmenej 0,60 m. Tento údaj sa môže zredukovať na 0,50 m v istých bodoch potrebných na prevádzku plavidla, ako napríklad v otvoroch na umývanie paluby. Na obrube a okrajniciach môže byť zredukovaná na 0,40 m.
2. Do výšky 0,90 m nad bočnú palubu sa svetlá šírka bočnej paluby môže zredukovať na 0,54 m, ak vyššie uvedená svetlá šírka, medzi vonkajším okrajom trupu a vnútorným okrajom lodného priestoru je min. 0,65 m. V tomto prípade sa svetlá šírka bočnej paluby môže zredukovať na 0,50 m, ak je vonkajší okraj bočnej paluby vybavený ochrannou obručou v súlade s európskou normou EN 711:1995 na ochranu pred pádom. Na plavidlách s dĺžkou 55 m alebo menej s obývacími priestormi iba na korme, sa od ochrannej obruče môže upustiť.
3. Požiadavky odsekov 1 a 2 platia do výšky 2,00 m nad bočnou palubou.
Článok 11.05
Prístupnosť pracovných priestorov
1. Prístupové body a priechody pre pohyb osôb a predmetov sú dostatočnej veľkosti a usporiadané tak, aby:
|
a) |
oproti prístupovému otvoru bol dostatočný priestor, ktorý neruší pohyb; |
|
b) |
svetlá šírka priechodov je primeraná pre zamýšľané použitie pracovného priestoru a nie je menšia než 0,60 m, okrem prípadu, keď majú plavidlá šírku menšiu ako 8 m, potom môže byť zmenšená na 0,50 m; |
|
c) |
svetlá šírka priechodov vrátane soklov je minimálne 1,90 m. |
2. Dvere sú usporiadané tak, aby sa dali bezpečne otvoriť a zavrieť z každej strany. Sú chránené pred náhodným otvorením alebo zatvorením.
3. V prístupových miestach, východoch a priechodoch s prevýšením väčším ako 0,50 m od úrovne podlahy sú nainštalované vhodné schody, rebríky alebo stupne.
4. Pracovné priestory s nepretržitou obsluhou sú vybavené schodmi, ak prevýšenie vzhľadom na úroveň podlahy je viac ako 1,00 m. Táto požiadavka sa netýka núdzových východov.
5. Plavidlá s lodným priestorom majú na každom konci priestoru napevno nainštalovaný najmenej jeden prostriedok prístupu.
Odchylne od vety 1 sa od napevno nainštalovaného prostriedku prístupu môže upustiť, ak sú zabezpečené najmenej dva pohyblivé rebríky s dosahom min. 3 priečne steny nad obrubu prielezu v uhle náklonu 60°.
Článok 11.06
Východy a núdzové východy
1. Počet, usporiadanie a rozmery východov, vrátane núdzových východov, musí zodpovedať účelu a rozmerom príslušného priestoru. Ak je jeden z východov núdzový, je jasne označený ako núdzový východ.
2. Núdzové východy, okná alebo kryty svetlíkov, ktoré sa majú použiť ako núdzové východy majú voľný otvor minimálne 0,36 m2 a najmenší rozmer je minimálne 0,50 m.
Článok 11.07
Rebríky, schody a podobné zariadenia
1. Schody a rebríky sú bezpečne upevnené. Schody sú široké min. 0,60 m a svetlá šírka medzi ručným zábradlím je min. 0,60 m. Schody sú hlboké min. 0,15 m. Schody majú protišmykový povrch a schodiská s viac ako troma schodmi sú vybavené ručným zábradlím.
2. Rebríky a samostatne pripevnené priečne steny majú svetlú šírku min. 0,30 m, priečne steny sú od seba vzdialené max. 0,30 m a vzdialenosť medzi priečnymi stenami a konštrukciami je min. 0,15 m.
3. Rebríky a samostatne pripevnené priečne steny sú zhora zreteľne rozpoznateľné a nad otvormi východov sú vybavené bezpečnostnými rúčkami.
4. Pohyblivé rebríky sú široké min. 0,40 m a pri základni majú šírku min. 0,50 m. Je možné skontrolovať, že sa neprevrátia ani nešmyknú. Priečne steny sú bezpečne upevnené do zvislých dielov.
Článok 11.08
Vnútorné priestory
1. Rozmery, usporiadanie a rozmiestnenie vnútorných pracovných priestorov je v súlade s vykonávanou prácou a vyhovuje zdravotným a bezpečnostným požiadavkám. Sú vybavené postačujúcim neoslepujúcim svetlom a prvkami na postačujúce vetranie. V prípade potreby sú vybavené vykurovacími prístrojmi, ktoré dokážu udržať primeranú teplotu.
2. Podlahy vo vnútorných pracovných priestoroch sú pevné a trvácne a v prevedení zabraňujúcom pádu alebo pošmyknutiu. Otvory v palubách a podlahách sú v otvorenom stave ochránené pred nebezpečenstvom pádu. Okná a svetlíky sú usporiadané a vybavené tak, aby sa dali bezpečne otvárať a čistiť.
Článok 11.09
Ochrana pred hlukom a vibráciami
1. Pracovné priestory sú umiestnené, vybavené a projektované takým spôsobom, že členovia posádky nie sú vystavení škodlivým vibráciám.
2. Trvalé pracovné priestory sú okrem toho skonštruované a zvukovo izolované tak, aby na zdravie a bezpečnosť členov posádky nevplýval hluk.
3. Členom posádky, ktorí môžu byť každý deň vystavení hluku na úrovni vyššej ako 85 db(A), sú k dispozícii osobné pomôcky na ochranu sluchu. V pracovných priestoroch, kde hladina hluku prevyšuje 90 db(A) sa pomocou symbolu „Nosiť prostriedky na ochranu sluchu“ s priemerom najmenej 10 cm podľa obr. č. 7 v dodatku I vyznačí, že nosenie osobných pomôcok na ochranu sluchu je povinné.
Článok 11.10
Kryty palubných prielezov
1. Kryty palubných prielezov sú ľahko prístupné a bezpečne sa s nimi manipuluje. Súčasti krytov prielezov s hmotnosťou viac ako 40 kg sú vyhotovené tak, aby sa posúvali alebo otáčali, alebo sú vybavené mechanickými zariadeniami na otváranie. Kryty prielezov ovládané zdvíhacím mechanizmom sú vybavené adekvátnymi a ľahko prístupnými prípojnými zariadeniami. Nezameniteľné kryty palubných prielezov a horné sokle sú zreteľne označené, ku ktorému prielezu patria a aká je ich správna poloha na daných prielezoch.
2. Kryty palubných prielezov sú zabezpečené pred naklopením vetrom alebo nakladacím mechanizmom. Posuvné kryty sú vybavené úchytkami, aby sa zabránilo neúmyselnému horizontálnemu pohybu o viac ako 0,40 m, musia sa dať zaistiť v koncovej polohe. Namontujú sa vhodné zariadenia, ktoré založené kryty palubných prielezov budú držať na mieste.
3. Pohone mechanicky ovládaných krytov prielezov sa automaticky preruší po uvoľnení riadiaceho spínača.
4. Kryty palubných prielezov sú schopné udržať záťaž, ktorej budú pravdepodobne vystavené: kryty palubných prielezov určené na to, aby sa po nich chodilo, sú schopné uniesť bodové zaťaženie minimálne 75 kg. Kryty palubných prielezov, ktoré nie sú určené na to, aby sa po nich chodilo, sú takto označené. Na krytoch palubných prielezov určených na príjem palubného nákladu je vyznačené povolené zaťaženie v t/m2. Ak je na dosiahnutie maximálneho povoleného zaťaženia potrebné použiť podpery, vyznačí sa to na vhodnom mieste. V tomto prípade sa na palube prechovávajú príslušné výkresy.
Článok 11.11
Navijaky
1. Navijaky sú prevedené tak, aby umožňovali bezpečné vykonávanie práce. Sú vybavené zariadeniami zamedzujúcimi neúmyselnému uvoľneniu záťaže. Navijaky, ktoré sa nezaisťujú automaticky, sú vybavené brzdou, ktorá je primeraná na zvládnutie ich ťažnej sily.
2. Ručne ovládané navijaky sú vybavené zariadeniami zabraňujúcimi odmršteniu žeriava. Navijaky s pohonom aj s ručným ovládaním sú prevedené tak, aby sa počas manuálneho riadenia nemohlo zapnúť riadenie hnacou silou.
Článok 11.12
Žeriavy
1. Žeriavy sú skonštruované v súlade s odporúčanými postupmi. Sily vznikajúce pri ich prevádzke sú bezpečne prenášané na konštrukciu plavidla a nenarúšajú jeho stabilitu.
2. Na žeriavoch je pripevnený štítok od výrobcu obsahujúci tieto informácie:
|
a) |
meno a adresu výrobcu; |
|
b) |
značku CE spolu s rokom výroby; |
|
c) |
odkaz na rad alebo typ; |
|
d) |
výrobné číslo, ak je to možné. |
3. Na žeriavoch sú trvalým a zreteľne čitateľným spôsobom vyznačené maximálne povolené zaťaženia.
Ak bezpečné pracovné zaťaženie žeriava nepresahuje 2 000 kg, postačuje, ak je na žeriave trvalým a zreteľne čitateľným spôsobom vyznačené bezpečné pracovné zaťaženie pri maximálnom dosahu.
4. Majú zariadenia na ochranu pred nehodami spôsobenými rozdrvením alebo rozrezaním. Vonkajšie časti žeriava ponechávajú bezpečnú vzdialenosť 0,5 m smerom nahor, nadol a do strán, medzi sebou a všetkými predmetmi v okolí. Bezpečná vzdialenosť do strán sa nevyžaduje mimo pracovných staníc a priechodov.
5. Žeriavy s pohonom musia byť chránené pred neoprávneným použitím. Dajú sa naštartovať iba z riadiaceho stanoviska žeriavu. Riadenie je typu automatického návratu (tlačidlá bez zastavenia), smer ich prevádzky je jednoznačne jasný.
Ak zlyhá hnacia sila, závažie sa nesmie dať nekontrolovane zhodiť. Neúmyselným pohybom žeriava je zabránené.
Každý pohyb zdvíhacieho zariadenia nahor a každé presiahnutie bezpečného pracovného zaťaženia je limitované vhodným zariadením. Každý pohyb zdvíhacieho zariadenia nadol je limitovaný, ak za predpokladaných pracovných podmienok v momente pripojenia háku môžu byť na bubne menej ako dva náviny káblov. Po aktivovaní automatických obmedzujúcich zariadení je možný príslušný protipohyb.
Ťažná sila káblov pre bežné vybavenie zodpovedá päťnásobku povoleného zaťaženia žeriava. Káblová konštrukcia je bez nedostatkov a jej prevedenie je vhodné na použitie v žeriavoch.
6. Pred prvým uvedením do prevádzky alebo pred opätovným uvedením do prevádzky po veľkých úpravách sa formou výpočtov a záťažovou skúškou preukáže adekvátna pevnosť a stabilita.
Ak bezpečné pracovné zaťaženie žeriava presahuje 2 000 kg, odborník môže rozhodnúť, že dôkaz výpočtom sa môže plne alebo čiastočne nahradiť skúškou so závažím, ktoré je 1,25-násobkom bezpečného pracovného zaťaženia, vykonanou v plnom pracovnom rozsahu.
Schvaľovaciu skúšku podľa prvého alebo druhého odseku vykonáva odborník uznaný inšpekčným orgánom.
7. Žeriavy pravidelne kontroluje spôsobilá osoba v každom prípade najmenej raz za 12 mesiacov. Počas tejto prehliadky sa formou zrakovej kontroly a prevádzkovej kontroly zistí bezpečný pracovný stav.
8. Najmenej každých desať rokov po schvaľovacej skúške žeriav znova skontroluje odborník uznaný inšpekčným orgánom.
9. Žeriavy s bezpečným pracovným zaťažením viac ako 2 000 kg alebo žeriavy používané na prekládku nákladu alebo žeriavy namontované na palubných zdvihákoch, pontónoch alebo iných plávajúcich strojoch alebo pracovných plavidlách okrem toho spĺňajú aj požiadavky niektorého členského štátu.
10. Na palube sa ku všetkým žeriavom prechovávajú aspoň tieto doklady:
|
a) |
návod na použitie od výrobcu žeriava, obsahujúci minimálne tieto informácie:
|
|
b) |
osvedčenia o prehliadkach vykonaných v súlade s odsekmi 6 až 8 alebo 9. |
Článok 11.13
Skladovanie horľavých kvapalín
Na skladovanie horľavých kvapalín s teplotou vznietenia menej ako 55 °C sú na palube poskytnuté vetrané skrinky vyrobené z nehorľavého materiálu. Na vonkajšej strane sa uvádza symbol „Žiadny otvorený oheň a nefajčiť“ s priemerom najmenej 10 cm v súlade s obr. 2 v dodatku I.
KAPITOLA 12
OBÝVACIE PRIESTORY
Článok 12.01
Všeobecne
1. Na plavidlách sú obývacie priestory pre osoby, ktoré na palube zvyčajne prebývajú, a prinajmenšom aj pre minimálnu posádku.
2. Obývacie priestory sú projektované, usporiadané a vybavené tak, aby uspokojovali potreby osôb na palube, pokiaľ ide o bezpečnosť, zdravie a pohodlie. Je k nim bezpečný a ľahký prístup a sú izolované pred teplom a chladom.
3. Inšpekčný orgán môže povoliť odchýlky z ustanovení tejto kapitoly, ak zdravie a bezpečnosť osôb na palube sú zabezpečené inými prostriedkami.
4. Inšpekčný orgán uvedie v osvedčení Spoločenstva všetky obmedzenia denných prevádzkových dôb plavidla a jeho prevádzkového režimu vyplývajúce z odchýlok uvedených v odseku 3.
Článok 12.02
Osobitné požiadavky na prevedenie
1. Obývacie priestory sú adekvátne vetrateľné aj pri zatvorených dverách, spoločenské obývacie priestory okrem toho dostávajú primerané množstvá denného svetla a poskytujú výhľad, ak je to možné.
2. Tam, kde nie je žiadny prístup k obývacím priestorom v rovine paluby a rozdiel jednotlivých úrovní je 0,30 m alebo vyšší, prístup k obývacím priestorom je zabezpečený schodiskom.
3. V prednej časti plavidla nesmie byť žiadna podlaha viac než 1,20 m pod rovinou maximálneho ponoru.
4. Obývacie a spacie oddelenia majú najmenej dva východy, ktoré sú od seba čo najďalej a ktoré slúžia ako únikové cesty. Jeden východ môže byť prevedený ako núdzový východ. To neplatí pre miestnosti s východom vedúcim priamo na palubu alebo do chodby, ktorá slúži ako úniková cesta, ak táto chodba má dva od seba vzdialené východy vedúce k pravej aj ľavej časti plavidla. Núdzové východy, ktoré môžu obsahovať svetlíky a okná, majú svetlý otvor najmenej 0,36 m2 a najkratšiu stranu minimálne 0,50 m a v prípade núdze umožňujú rýchlu evakuáciu. Izolácia a obloženie únikových ciest sú vyhotovené z materiálov spomaľujúcich horenie a použiteľnosť únikových ciest je vždy zaručená prostredníctvom vhodných pomôcok, akými sú napríklad rebríky alebo samostatne pripevnené priečne steny.
5. Obývacie priestory sú chránené pred neprijateľným hlukom a vibráciami. Neprekročia sa hladiny akustického tlaku:
|
a) |
70 dB (A) v spoločenských obytných častiach; |
|
b) |
60 dB (A) v spacích oddeleniach. Toto ustanovenie neplatí pre plavidlá prevádzkované výlučne mimo obdobia odpočinku posádky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov. Obmedzenie týkajúce sa dennej prevádzkovej doby sa vyznačí v osvedčení Spoločenstva. |
6. Svetlá výška v obývacích priestoroch je najmenej 2,00 m.
7. Ako všeobecné pravidlo platí, že plavidlá majú najmenej jednu spoločenskú obývaciu miestnosť oddelenú od spacej časti.
8. Voľná plocha spoločenských obytných častí je minimálne 2 m2 na osobu a v každom prípade celkovo nie menej ako 8 m2 (nábytok, okrem stolov a stoličiek sa nepočíta).
9. Objemová kapacita súkromných obývacích miestností a spální je minimálne 7 m3 na každú miestnosť.
10. Objem vzdušného priestoru na osobu je v súkromných obývacích miestnostiach minimálne 3,5 m3. V spacích oddeleniach je to minimálne 5 m3 pre prvého obyvateľa a minimálne 3 m3 pre každého ďalšieho obyvateľa (objem nábytku sa nepočíta). Kajuty určené na spanie nie sú podľa možností plánované na ubytovanie viac než dvoch osôb. Kóje sú minimálne 0,30 m nad podlahou. V prípade poschodových kójí svetlá výška nad každou kójou lôžkom je minimálne 0,60 m.
11. Na dverách je otvor, ktorého horná hrana je najmenej 1,90 m nad palubou alebo nad podlahou a jeho svetlá šírka je minimálne 0,60 m. Predpísaná výška sa môže dosiahnuť pomocou posuvných alebo závesných krytov alebo klapiek. Dvere sa otvárajú navonok a dajú sa bezpečne otvoriť z každej strany. Sokle majú výšku maximálne 0,40 m, i tak však musia spĺňať podmienky ostatných bezpečnostných nariadení.
12. Schody sú trvalo upevnené a bezpečne priechodné. Za také sa považujú, ak:
|
a) |
majú šírku najmenej 0,60 m; |
|
b) |
plocha schodu má hĺbku najmenej 0,15 m; |
|
c) |
schody sú upravené proti sklzu; |
|
d) |
schodiská s viac než troma schodmi sú vybavené prinajmenšom zábradlím alebo úchytom. |
13. Potrubia vedúce nebezpečné plyny alebo kvapaliny, najmä potrubie pod takým vysokým tlakom, že unikanie by mohlo ohroziť ľudí, nesmie byť umiestnené v obývacích priestoroch alebo chodbách vedúcich do obývacích priestorov. To neplatí pre parovody alebo potrubia hydraulického systému, ak sú namontované v kovových chráničkách, a pre potrubia na skvapalnený plyn pre inštalácie na domáce účely.
Článok 12.03
Hygienické zariadenia
1. V plavidlách s obývacími priestormi sú zabezpečené minimálne tieto hygienické zariadenia:
|
a) |
jedna toaleta na obytnú jednotku alebo na šesť členov posádky, musí byť umožnené jej vetranie čerstvým vzduchom; |
|
b) |
jedným umývadlom s odpadovou rúrou napojeným na teplú a studenú pitnú vodu pre obytnú jednotku alebo štyroch členov posádky; |
|
c) |
jednou sprchou alebo vaňou napojenou na teplú a studenú pitnú vodu pre obytnú jednotku alebo pre šesť členov posádky. |
2. Hygienické zariadenia sú v tesnej blízkosti obývacích priestorov. Z toalety nie je priamy prístup do kuchyne, spoločných jedální alebo kombinovaných spoločenských obytných častí alebo kuchýň.
3. Plocha kabínky s toaletou je najmenej 1 m2, šírka najmenej 0,75 m a dĺžka najmenej 1,10 m. Kabínky s toaletou v kajutách pre max. dve osoby môžu byť menšie. Ak sa na toalete nachádza umývadlo alebo sprcha, plocha sa zvyšuje najmenej o plochu, ktorú zaberá toto umývadlo alebo sprcha (alebo vaňa).
Článok 12.04
Kuchyne
1. Kuchyňou môžu byť skombinované spoločenské obytné časti.
2. Kuchyňa obsahuje:
|
a) |
varič; |
|
b) |
drez s prípojkou na odpad; |
|
c) |
prívod pitnej vody; |
|
d) |
chladničku; |
|
e) |
postačujúci pracovný a úložný priestor. |
3. Plocha určená na konzumáciu v kuchyni skombinovanej so spoločenskými obytnými časťami je dostatočne rozľahlá, aby sa do nej zmestil taký počet členov posádky, ktorí ju obvykle využívajú súčasne. Sedenia majú šírku najmenej 0,60 m.
Článok 12.05
Pitná voda
1. Plavidlá s obývacími priestormi majú inštalácie pitnej vody. Na plniacich otvoroch nádrží na pitnú vodu a hadiciach na pitnú vodu je označené, že slúžia jedine na pitnú vodu. Plniace hrdlá na pitnú vodu sú nainštalované nad palubou.
2. Inštalácie pitnej vody:
|
a) |
sú na vnútornej ploche vyhotovené z materiálu, ktorý odoláva korózii a nepredstavuje žiadne fyziologické riziko; |
|
b) |
neobsahujú také priemery rúr, kde nie je zaručený pravidelný prietok vody; |
|
c) |
sú chránené pred nadmerným ohrievaním. |
3. Nádrže na pitnú vodu okrem odseku 2:
|
a) |
majú kapacitu min. 150 l na osobu zvyčajne prebývajúcu na palube a prinajmenšom na člena minimálnej posádky; |
|
b) |
majú vhodné zamknuteľné otvory umožňujúce čistenie vnútra; |
|
c) |
majú ukazovateľ úrovne hladiny; |
|
d) |
majú ventilačné rúrky vedúce na čerstvý vzduch alebo vybavené správnymi filtrami. |
4. Nádrže na pitnú vodu nemajú spoločné steny s inými nádržami. Potrubie na pitnú vodu neprechádza cez nádrže obsahujúce iné tekutiny. Prepojenia medzi systémom zásobovania pitnej vody a inými potrubiami nie je povolené. Potrubie prepravujúce plyn alebo tekutiny iné ako pitná voda, neprechádza cez nádrže s pitnou vodou.
5. Tlakové nádoby s pitnou vodou sú prevádzkované jedine s nekontaminovaným stlačeným vzduchom. Ak sa produkuje pomocou kompresorov, priamo pred tlakovou nádobou sú nainštalované vhodné vzduchové filtre a odlučovače oleja, ak voda a vzduch nie sú oddelené membránou.
Článok 12.06
Vykurovanie a vetranie
1. Obývacie priestory je možné vykurovať podľa ich plánovaného využitia. Vykurovacie inštalácie sú vhodné pre atmosférické podmienky, ktoré môžu vzniknúť.
2. Obývacie aj spacie oddelenia sa dajú primerane vetrať aj pri zatvorených dverách. Ventilácia zabezpečuje primerané prúdenie vzduchu za všetkých klimatických podmienok.
3. Obývacie priestory sú navrhnuté a usporiadané tak, aby čo najviac zamedzovali prieniku znečisteného vzduchu z ostatných častí plavidla, ako napríklad zo strojovní alebo lodného priestoru, a v prípade použitia nútenej ventilácie sú vstupné otvory umiestnené tak, aby vyhovovali vyššie uvedeným požiadavkám.
Článok 12.07
Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch
1. Každý člen posádky prebývajúci na palube má samostatnú kóju a samostatnú skrinku na šatstvo vybavenú zámkou. Vnútorné rozmery kóje sú minimálne 2,00 × 0,90 m.
2. Sú zabezpečené vhodné miesta na skladovanie a sušenie pracovného odevu, avšak nie v častiach na spanie.
3. Všetky obývacie priestory sú vybavené elektrickým osvetlením. Dodatkové lampy na plyn alebo kvapalné palivo sa môžu používať iba v spoločenských obývacích priestoroch. Osvetľovacie zariadenia na kvapalné palivo sú vyrobené z kovu a spaľujú iba palivo s bodom vzplanutia nad 55 °C alebo komerčný parafínový olej. Sú umiestnené alebo pripevnené tak, aby nepredstavovali nebezpečenstvo požiaru.
KAPITOLA 13
ZARIADENIA NA PALIVOVÉ VYKUROVANIE, KUCHYNSKÉ A CHLADIACE ZARIADENIA
Článok 13.01
Všeobecne
1. Vykurovacie, kuchynské a chladiace zariadenia využívajúce skvapalnený plyn spĺňajú požiadavky kapitol 14 tejto prílohy.
2. Vykurovacie kuchynské a chladiace zariadenia spolu so svojim príslušenstvom sú konštruované a inštalované tak, aby nedošlo k nebezpečenstvu ani v prípade prehriatia. Sú inštalované tak, aby sa nemohli prevrhnúť alebo náhodne premiestniť.
3. Zariadenia uvedené v odseku 2 sa neinštalujú v priestoroch, v ktorých sa používajú alebo skladujú látky s bodom vzplanutia menším ako 55 °C. Dymové rúry z týchto inštalácií nesmú prechádzať uvedenými priestormi.
4. Je zaistený prívod vzduchu potrebného na spaľovanie.
5. Vykurovacie zariadenia sú bezpečne napojené k dymovým rúram, ktoré sú vybavené vyhovujúcimi uzávermi alebo zariadeniami poskytujúcimi ochranu pred vetrom. Sú usporiadané tak, aby umožňovali čistenie.
Článok 13.02
Použitie kvapalných palív, zariadení spaľujúcich olej
1. Vykurovacie kuchynské a chladiace zariadenia používajúce kvapalné palivo sa môžu prevádzkovať jedine s palivom, ktorého bod vzplanutia je vyšší ako 55 °C.
2. Odchylne od odseku 1, kuchynské, vykurovacie a chladiace zariadenia vybavené horákmi s knôtmi na komerčný parafínový olej môžu byť povolené v obývacích priestoroch a kormidlovni za predpokladu, že kapacita palivovej nádrže nepresiahne 12 litrov.
3. Zariadenia vybavené horákmi s knôtmi:
|
a) |
sú vybavené palivovou nádržou z kovu, ktorej plniaci otvor sa dá zaistiť a pod úrovňou maximálneho naplnenia nemá žiadne mäkko letované spoje, a sú skonštruované a inštalované tak, aby sa palivová nádrž nemohla náhodne otvoriť alebo vyprázdniť; |
|
b) |
dajú sa zapáliť bez pomoci iného kvapalného paliva; |
|
c) |
sú nainštalované tak, aby umožňovali bezpečné odvedenie spalín. |
Článok 13.03
Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi a ohrevnými zariadeniami s rozprašujúcimi olejovými horákmi
1. Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi a ohrevnými zariadeniami s rozprašujúcimi olejovými horákmi sa stavajú v súlade s odporúčanými postupmi.
2. Ak je sporák s vaporizačnými olejovými horákmi alebo ohrevné zariadenie s rozprašujúcimi olejovými horákmi nainštalované v strojovni, prívod vzduchu do ohrevného zariadenia a motorov je prevedený tak, aby ohrevné zariadenie a motory mohli nezávisle od seba správne a bezpečne fungovať. V prípade potreby je zaistený samostatný prívod vzduchu. Vybavenie sa inštaluje tak, aby plameň z horáka v nijakom prípade nemohol dosiahnuť na ďalšie súčasti inštalácií v strojovni.
Článok 13.04
Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi
1. Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi sa dajú zapáliť bez pomoci inej horľavej kvapaliny. Sú upevnené nad kovovým odkvapkávacím žľabom, ktorý obkolesuje všetky diely obsahujúce palivo, jeho strany majú výšku najmenej 20 mm a jeho kapacita je najmenej 2 litre.
2. Pri sporákoch s vaporizačnými olejovými horákmi nainštalovaných v strojovni je strana kovového odkvapkávacieho žľabu, predpísaného v odseku 1, vysoká najmenej 200 mm. Spodný okraj vaporizačného horáka sa nachádza nad hranou odkvapkávacieho žľabu. Horný okraj odkvapkávacieho žľabu okrem toho zasahuje minimálne 100 mm nad podlahu.
3. Sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi sú vybavené vyhovujúcim regulátorom, ktorý vo všetkých nastaveniach zabezpečuje nepretržitý tok paliva do horáku a ktorý zabraňuje akémukoľvek vytečeniu paliva v prípade zhasnutia horáku. Regulátory sa považujú za vyhovujúce, ak fungujú správne aj v prípade vystavenia vibráciám a náklonu do 12° a ak okrem plaváku regulujúceho hladinu majú:
|
a) |
druhý plavák, ktorý bezpečne a spoľahlivo uzavrie prívod paliva po prekročení povolenej úrovne a |
|
b) |
prepadovú rúrku, ale iba vtedy, ak odkvapkávací žľab má dostatočnú kapacitu minimálne na zachytenie obsahu palivovej nádrže. |
4. Ak je palivová nádrž sporáku s vaporizačnými olejovými horákmi nainštalovaná samostatne:
|
a) |
pokles medzi nádržou a prívodom horáka nesmie prekročiť medzu stanovenú v prevádzkových predpisoch výrobcu; |
|
b) |
je nainštalovaná tak, aby bola chránená pred neprijateľným zahrievaním; |
|
c) |
je umožnené prerušiť prívod paliva z paluby. |
5. Dymové potrubia sporákov s vaporizačnými olejovými horákmi sú vybavené zariadením, ktoré zamedzuje inverzii ťahu.
Článok 13.05
Ohrevné zariadenia s rozprašujúcimi olejovými horákmi
Ohrevné zariadenia s rozprašujúcimi olejovými horákmi spĺňajú predovšetkým tieto požiadavky:
|
a) |
pred prívodom paliva je zabezpečená adekvátna ventilácia; |
|
b) |
prívod paliva je regulovaný termostatom; |
|
c) |
palivo je zapálené elektrickým zariadením alebo zapaľovacím horákom; |
|
d) |
zariadenie na monitorovanie plameňa zatvorí prívod paliva v prípade vyhasnutia plameňa; |
|
e) |
hlavný vypínač je umiestnený na ľahko prístupnom mieste mimo miestnosti inštalácie. |
Článok 13.06
Ohrevné zariadenia s nútenou cirkuláciou vzduchu
Ohrevné zariadenia s nútenou cirkuláciou vzduchu skladajúce sa zo spaľovacej komory, okolo ktorej je pod tlakom vedený ohrievací vzduch do rozvodného systému alebo do miestnosti, spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
ak sa palivo rozprašuje pod tlakom, spaľovací vzduch sa privádza pomocou dúchadla; |
|
b) |
skôr, než sa horák môže zapáliť, spaľovacia komora musí byť dobre vyvetraná. Vetranie sa môže považovať za úplné, ak dúchadlo spaľovacieho vzduchu pracuje i naďalej po vyhasnutí plameňa; |
|
c) |
prívod paliva sa automaticky preruší, ak:
|
|
d) |
dúchadlá na spaľovací vzduch a ohrevný vzduch je možné vypnúť mimo miestnosti, v ktorej sa ohrevné zariadenia nachádza; |
|
e) |
ak sa ohrevný vzduch privádza zvonka, vstupné otvory sú umiestnené čo najvyššie nad palubou. Sú nainštalované tak, aby do nich nemohla prenikať dažďová a rozstrekovaná voda; |
|
f) |
rúry na ohrevný vzduch sú vyrobené z kovu; |
|
g) |
otvory na výpust ohrevného vzduchu sa nesmú dať zatvoriť úplne; |
|
h) |
žiadne vytečené palivo nesmie dosiahnuť potrubie na ohrevný vzduch; |
|
i) |
ohrevné zariadenia s nútenou cirkuláciou vzduchu nesmú čerpať ohrevný vzduch zo strojovne. |
Článok 13.07
Vykurovanie tuhým palivom
1. Ohrevné zariadenia na tuhé palivo sa umiestňujú na kovový plát s vyvýšenými okrajmi tak, aby mimo plátu nemohlo kvapnúť horiace palivo alebo horúci popol.
Táto požiadavka sa nevzťahuje na zariadenia nainštalované v oddeleniach skonštruovaných z nehorľavých materiálov a určených výhradne na umiestnenie kotlov.
2. Kotle na tuhé palivo musia byť vybavené termostatickými ovládacími prvkami na reguláciu toku spaľovacieho vzduchu.
3. Nástroje, ktorými môže byť horúci popol rýchlo uhasený, sú umiestnené v blízkosti každého ohrevného zariadenia.
KAPITOLA 14
ZARIADENIA NA SKVAPALNENÝ PLYN NA DOMÁCE ÚČELY
Článok 14.01
Všeobecne
1. Zariadenia na skvapalnený plyn sa skladajú najmä z napájacej jednotky zahŕňajúcej jednu alebo viac nádrží na plyn a jedného alebo viacerých regulátorov tlaku, rozvodného systému a radu plynových spotrebičov.
Náhradné a prázdne nádrže nenachádzajúce sa v napájacej jednotke sa nepovažujú za súčasť inštalácie. Na ne sa príslušne vzťahuje článok 14.05.
2. Zariadenia môžu používať len obchodný propán.
Článok 14.02
Zariadenia
1. Zariadenia na skvapalnený plyn úplne vyhovujú na použitie s propánom a sú zostrojené a nainštalované podľa odporúčaných postupov.
2. Zariadenia na skvapalnený plyn môžu byť použité len na domáce použitie v obývacích priestoroch a v kormidlovni a na zodpovedajúce účely na osobných lodiach.
3. Na palube môže byť niekoľko samostatných zariadení. Jednotlivé zariadenia sa nepoužívajú na zásobovanie obývacích priestorov oddelených podpalubím alebo zabudovanou nádržou.
4. Žiadna časť zariadenia na skvapalnený plyn nesmie byť umiestnená v strojovni.
Článok 14.03
Nádrže
1. Povolené sú len nádrže so schváleným objemom od 5 až 35 kg. V prípade osobných lodí môže inšpekčný orgán schváliť použitie nádrží s vyšším objemom.
2. Musia mať úradnú pečiatku, ktorá osvedčuje, že po vykonaní potrebných skúšok boli schválené.
Článok 14.04
Umiestnenie a usporiadanie napájacích jednotiek
1. Napájacie jednotky sú na palube nainštalované vo voľne stojacich alebo nástenných skrinkách umiestnených mimo obývacích priestorov v takej polohe, aby neprekážali pohybu na palube. Nesmú však byť nainštalované na prednej alebo zadnej časti štítnice. Skrinkou môže byť nástenná skriňa, vstavaná do nadstavby za predpokladu, že je plynotesná a môže sa otvárať len zvonka nadstavby. Je umiestnená tak, aby rozvodné potrubie, ktoré vedie k plynovým spotrebičom, bolo čo najkratšie.
V prevádzke nesmie byť súčasne viac nádrží, ako je potrebných na funkciu inštalácie. Viacero nádrží môže byť prepojených len vtedy, ak je použitá spätná spojka. Na jednu napájaciu jednotku môžu byť použité maximálne štyri nádrže. Počet nádrží na palube, vrátane náhradných, nepresiahne šesť na každé zariadenie.
Na osobných lodiach s lodnou kuchyňou alebo jedálňou pre cestujúcich možno zapojiť maximálne šesť nádrží. Počet nádrží na palube, vrátane náhradných, nepresiahne deväť na každé zariadenie.
Regulátory tlaku, alebo v prípade dvojstupňovej regulácie prvý regulátor tlaku, sú namontované na stene v tej istej skrini ako nádrže.
2. Napájacie jednotky sú inštalované tak, aby akýkoľvek únik plynu mohol byť odvedený zo skrine navonok bez akéhokoľvek rizika vniknutia do priestoru lode alebo styku so zdrojom zapálenia.
3. Skrine sú vyhotovené z materiálu spomaľujúceho horenie a sú dostatočne vetrané otvormi v hornej a dolnej časti skrine. Nádrže sú umiestnené kolmo na skriňu tak, aby sa nemohli prevrátiť.
4. Skrine sú skonštruované a umiestnené tak, aby teplota nádrží nemohla presiahnuť 50 °C.
5. Na vonkajšej stene skrine sa uvádzajú slová „Skvapalnený plyn“ a symbol „Žiadny otvorený oheň a nefajčiť“ s priemerom najmenej 100 mm v súlade s obr. č. 2 v dodatku I.
Článok 14.05
Náhradné a prázdne nádrže
Náhradné a prázdne nádrže neumiestnené v napájacej jednotke, sa skladujú mimo obývacích priestorov a kormidlovne v skrini skonštruovanej v súlade s článkom 14.04.
Článok 14.06
Regulátory tlaku
1. Plynové spotrebiče môžu byť napojené k nádržiam len cez rozvodný systém vybavený jedným alebo viacerými regulátormi tlaku, ktorými sa znižuje tlak plynu na prevádzkový tlak. Tlak môže byť redukovaný v jednej alebo dvoch etapách. Všetky regulátory tlaku sú trvalo nastavené na tlak určený podľa článku 14.07.
2. Konečný regulátor tlaku je buď vybavený zariadením, alebo takéto zariadenie musí po ňom okamžite nasledovať, ktoré automaticky chráni potrubie proti nadmernému tlaku v prípade poruchy regulátora tlaku. V prípade úniku v ochrannom zariadení je zabezpečené, aby akýkoľvek únik plynu mohol byť odvedený navonok bez akéhokoľvek rizika vniknutia do priestoru lode alebo styku so zdrojom zapálenia. Ak je to potrebné, nainštaluje sa na tento účel osobitná rúra.
3. Ochranné zariadenia a otvory sú chránené proti vnikaniu vody.
Článok 14.07
Tlak
1. Ak sú použité dvojstupňové regulačné systémy, priemerný tlak nie je väčší o viac než 2,5 barov ako atmosférický tlak.
2. Tlak na výstupe z posledného regulátora tlaku je vyšší maximálne o 0,05 bar ako atmosférický tlak s toleranciou 10 %.
Článok 14.08
Potrubie a elastické rúry
1. Potrubie sa skladá z napevno nainštalovaných oceľových alebo medených rúrok.
Potrubie spojené s nádržami však tvoria vysokotlakové elastické alebo špirálové rúrky vhodné na použitie propánu. Plynové spotrebiče môžu byť spojené pomocou vhodných elastických rúrok s dĺžkou maximálne 1 m, ak nie sú inštalované napevno.
2. Potrubie dokáže odolávať namáhaniu, najmä čo sa týka korózie a pevnosti, ktoré sa môže vyskytnúť pri normálnych prevádzkových podmienkach na palube, a jeho vlastnosti a usporiadanie musia byť také, aby zabezpečili dostatočný tok plynu k plynovým spotrebičom pri vhodnom tlaku.
3. Potrubie má čo najmenej spojov. Potrubie aj spoje sú plynotesné a zostanú plynotesné pri akýchkoľvek vibráciách alebo rozpínaní, ktorým môžu byť vystavené.
4. Potrubie je ľahko prístupné, riadne upevnené a chránené v každom bode, kde by mohlo byť vystavené nárazom alebo treniu, najmä tam, kde prechádza cez oceľové uzávery alebo kovové priečne steny. Celý povrch oceľového potrubia je ošetrený proti korózii.
5. Elastické potrubie a jeho spoje dokážu odolávať každému namáhaniu, ktoré môže vzniknúť za normálnych prevádzkových podmienok na palube. Je nainštalované tak, aby v ňom nedochádzalo k pnutiu, nesmie sa nadmerne ohrievať a dá sa skontrolovať po celej dĺžke.
Článok 14.09
Rozvodný systém
1. Celý rozvodný systém je možné uzavrieť pomocou hlavného ventilu, ktorý je vždy ľahko a rýchlo prístupný.
2. Každý plynový spotrebič je napájaný samostatnou vetvou rozvodného systému a každá vetva je ovládaná samostatným uzatváracím zariadením.
3. Ventily sú umiestnené v miestach, ktoré sú chránené pred vplyvmi počasia a nárazmi.
4. Po každom regulátore tlaku je namontovaný kontrolný spoj. Pomocou uzatváracieho zariadenia je možné sa presvedčiť, že regulátor tlaku nie je počas tlakových skúšok vystavený skúšobnému tlaku.
Článok 14.10
Plynové spotrebiče a ich inštalácia
1. Jedinými spotrebičmi, ktoré môžu byť inštalované, sú zariadenia na propán schválené v niektorom členskom štáte, a vybavené zariadeniami, ktoré účinne zabraňujú úniku plynu v prípade zhasnutia plameňa, ako aj v prípade zhasnutia termoelektrickej poistky.
2. Spotrebiče sú umiestnené a napojené tak, aby sa nemohli prevrhnúť alebo neúmyselne presunúť a aby sa predišlo akémukoľvek riziku náhodného rozpojenia spojovacích rúrok.
3. Vykurovacie zariadenia, zariadenie na ohrev vody a chladničky sú napojené k dymovej rúre, ktorá odvádza spaliny na čerstvý vzduch.
4. Inštalácia plynových spotrebičov v kormidlovni je povolená len vtedy, ak je kormidlovňa konštruovaná tak, že žiadne uniknuté množstvo plynu sa nemôže dostať do spodných častí plavidla, najmä nie preniknutím cez kontrolné vedenie do strojovne.
5. Plynové spotrebiče môžu byť inštalované v spacích oddeleniach len vtedy, ak spaľovanie prebieha nezávisle na okolitom vzduchu v oddelení.
6. Plynové spotrebiče, v ktorých spaľovanie závisí na okolitom vzduchu, je inštalované len v dostatočne veľkých miestnostiach.
Článok 14.11
Vetranie a odvod splodín
1. V miestnostiach, v ktorých sú umiestnené plynové spotrebiče, v ktorých spaľovanie závisí na okolitom vzduchu, je zabezpečený prívod čerstvého vzduchu a odvod splodín pomocou vetracích otvorov so svetlým priemerom najmenej 150 cm2 na otvor.
2. Vetracie otvory nemajú žiadne uzatváracie zariadenie a neústia do spacích oddelení.
3. Odvádzacie zariadenia sú skonštruované tak, aby umožňovali bezpečné odvedenie spalín. Ich činnosť je spoľahlivá a sú vyhotovené z nehorľavých materiálov. Nútená ventilácia nemá vplyv na ich prevádzku.
Článok 14.12
Prevádzkové a bezpečnostné požiadavky
Na vhodnom mieste na palube sú vyvesené pokyny na prevádzku. Uvádza sa na nich prinajmenšom:
„Ventily nádrží, ktoré nie sú napojené na rozvodný systém, musia byť uzatvorené, dokonca aj vtedy, keď predpokladá, že nádrže sú prázdne.“
„Elastické potrubie musí byť vymenené hneď, ako si to vyžiada jeho stav.“
„Všetky plynové spotrebiče musia byť zapojené, alebo príslušné prípojné hadičky musia byť utesnené.“
Článok 14.13
Schvaľovacia skúška
Pred uvedením zariadenia na skvapalnený plyn do prevádzky, po akejkoľvek úprave alebo oprave a pri každom obnovení potvrdenia uvedeného v článku 14.15, musí celé zariadenie schváliť odborník uznaný inšpekčným orgánom. Odborník počas schvaľovacej skúšky overí, či inštalácia spĺňa požiadavky tejto kapitoly. Inšpekčnému orgánu predloží správu zo schválenia.
Článok 14.14
Skúšky
Skúšky zariadenia sa vykonávajú za týchto podmienok:
|
1. |
Strednotlakové potrubie medzi uzatváracím zariadením, uvedeným v článku 14.09 ods. 4, prvého regulátora tlaku a ventilmi umiestnenými pred konečným regulátorom tlaku:
|
|
2. |
Potrubie v pracovnom tlaku medzi uzatváracím zariadením, uvedeným v článku 14.09 ods. 4, jediného regulátora tlaku alebo konečného regulátora tlaku a ventilmi umiestnenými pred plynovými spotrebičmi:
|
|
3. |
Potrubia umiestnené medzi uzatváracím zariadením, uvedeným v článku 14.09 ods. 4, jediného regulátora tlaku alebo konečného regulátora tlaku a ovládacími prvkami plynových spotrebičov:
|
|
4. |
Pri skúškach uvedených v odseku 1 písm. b) a odsekoch 2 a 3 sa potrubie považuje za plynotesné, ak po dostatočnej dobe potrebnej na vyrovnanie s okolitou teplotou, sa za ďalších 10 minút nepozoruje žiadny pokles tlaku. |
|
5. |
Prípojky nádrží, potrubné spojky a ďalšie prvky vystavené tlaku v nádržiach a spoje medzi regulátormi tlaku a rozvodným potrubím:
|
|
6. |
Všetky plynové spotrebiče sú uvedené do prevádzky pri menovitej kapacite a dostatočné a nerušené spaľovanie sa odskúša pri rôznych nastaveniach kapacity. Zariadenia na kontrolu plameňa sa skontrolujú, aby sa zistilo, či fungujú spoľahlivo. |
|
7. |
Po skúške uvedenej v odseku 6 sa pri každom plynovom spotrebiči napojenom na dymovú rúru overí, či po piatich minútach prevádzky pri menovitej kapacite, so zavretými oknami a dverami a spusteným ventilačným zariadením, neunikajú cez vpust vzduchu do miestnosti splodiny. Ak nejde len o prechodný únik týchto splodín, musí sa okamžite zistiť a odstrániť príčina. Zariadenie nesmie byť schválené na použitie, kým sa neodstránia všetky nedostatky. |
Článok 14.15
Potvrdenie
1. Osvedčenie Spoločenstva obsahuje potvrdenie, že všetky zariadenia na skvapalnený plyn vyhovujú požiadavkám tejto kapitoly.
2. Potvrdenie vydáva inšpekčný orgán po vykonaní schvaľovacej skúšky uvedenej v článku 14.13.
3. Potvrdenie je platné po dobu maximálne troch rokov. Môže sa obnoviť jedine po ďalšej schvaľovacej skúške vykonanej v súlade s článkom 14.13.
Ak vlastník plavidla alebo jeho zástupca predložia odôvodnenú požiadavku, inšpekčný orgán môže výnimočne predĺžiť platnosť potvrdenia maximálne na tri mesiace bez vykonania schvaľovacej skúšky uvedenej v článku 14.13. Toto predĺženie sa zapíše do osvedčenia Spoločenstva.
KAPITOLA 15
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OSOBNÝCH LODÍ
Článok 15.01
Všeobecné ustanovenia
1. Tieto ustanovenia neplatia:
|
a) |
článok 3.02, ods. 1 písm. b); |
|
b) |
články 4.01 až 4.03; |
|
c) |
článok 8.08, ods. 2, veta 2, a ods. 7; |
|
d) |
článok 9.14, ods. 3, veta 2 pre menovité napätie nad 50 V. |
2. Na osobných lodiach je zakázané toto vybavenie:
|
a) |
lampy na skvapalnený plyn alebo kvapalné palivo podľa článku 12.07 ods. 3; |
|
b) |
sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi podľa článku 13.04; |
|
c) |
ohrievače na tuhé palivo podľa článku 13.07; |
|
d) |
zariadenia vybavené horákmi s knôtom podľa článku 13.02 ods. 2 a 3; |
|
e) |
zariadenia na skvapalnený plyn podľa kapitoly 14. |
3. Plavidlá bez vlastného pohonu nemôžu získať licenciu na prepravu osôb.
4. Na osobných lodiach sú vyhradené priestory pre osoby so zníženou pohyblivosťou v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly. Ak je v praxi ťažko uskutočniteľné uplatnenie ustanovení tejto kapitoly, ktoré sa týkajú špecifických bezpečnostných potrieb osôb so zníženou pohyblivosťou, alebo tým vznikajú neprimerané náklady, inšpekčný orgán môže povoliť výnimky z týchto ustanovení na základe odporúčaní v súlade s článkom 19 tejto smernice. Tieto výnimky sa uvedú v osvedčení Spoločenstva.
Článok 15.02
Trupy plavidiel
1. Počas prehliadky uvedenej v článku 2.09 sa takto určí hrúbka oceľovej vonkajšej obšívky osobných lodiach:
|
a) |
Minimálna hrúbka tmin obšívky dna, podpalubia a bokov na vonkajšom trupe osobných lodí sa určí podľa vyššej hodnoty z týchto vzorcov:
V týchto vzorcoch:
|
;
.|
b) |
Je povolené, aby hrúbka oplechovania nedosahovala minimálnu hodnotu určenú podľa bodu a) vyššie v prípade, že povolená hodnota bola určená a potvrdená na základe matematického dôkazu dostatočnej pevnosti (pozdĺžnej, priečnej a miestnej) trupu plavidla. |
|
c) |
Na žiadnom bode vonkajšej obšívky nie je hrúbka vypočítaná podľa bodu a) alebo b) menšia ako 3 mm. |
|
d) |
Oplechovanie sa obnoví, keď hrúbka oplechovania dna, podpalubia a bokov nedosiahne minimálnu hodnotu určenú podľa bodov a) alebo b) v spojitosti s bodom c) vyššie. |
2. Počet a poloha predelov sa vyberie tak, aby v prípade zaplavenia plavidlo zostalo schopné plavby podľa článku 15.03 ods. 7 až 13. Každá časť vnútornej konštrukcie, ktorá vplýva na účinnosť rozdelenia plavidla, je vodotesná a vyhotovená tak, aby zachovávala celistvosť tohto rozdelenia.
3. Vzdialenosť medzi kolíznym predelom a prednou kolmou je minimálne 0,04 LWL a maximálne 0,04 LWL + 2 m.
4. V priečnom predele sa môže nachádzať predelový výklenok, ak všetky časti tohto odstupu ležia v bezpečnej oblasti.
5. Predely, ktoré sa zohľadňujú vo výpočte poškodenej stability podľa článku 15.03 ods. 7 až 13, sú vodotesné a nainštalované až po predelovú palubu. Ak predelová paluba neexistuje, tieto predely siahajú do výšky najmenej 20 cm nad líniu plavebnej marže.
6. Počet otvorov v predeloch sa zachováva čo najnižší v súlade s typom konštrukcie a bežnou prevádzkou plavidla. Otvory a prieniky nemajú nepriaznivý vplyv na vodotesnú funkciu predelov.
7. Kolízne predely nemajú žiadne otvory ani dvere.
8. V predeloch podľa odseku 5, ktoré oddeľujú strojovne od priestorov pre cestujúcich alebo priestorov pre posádku alebo personál lode, nie sú žiadne dvere.
9. Manuálne ovládané dvere bez diaľkového ovládania v predeloch uvedených v odseku 5 sú povolené iba v priestoroch neprístupných pre cestujúcich. Tieto dvere:
|
a) |
vždy zostávajú zatvorené a otvárajú sa iba dočasne za účelom sprístupnenia; |
|
b) |
sú vybavené vhodnými zariadeniami, ktoré umožňujú ich rýchle a bezpečné zatvorenie; |
|
c) |
majú na oboch stranách uvedené oznámenie: „Dvere zatvoriť okamžite po prechode“ |
10. Dvere v predeloch uvedených v odseku 5, ktoré sú dlhodobo otvorené, spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
dajú sa zatvoriť z oboch strán predelu a z ľahko prístupného bodu nad predelovou palubou; |
|
b) |
po zatvorení pomocou diaľkového ovládania sa dvere dajú na mieste znova otvoriť a bezpečne zatvoriť. Zatvoreniu nebránia žiadne koberce, zábradlie pri nohách alebo iné prekážky; |
|
c) |
doba potrebná na zatvorenie dverí diaľkovým ovládaním je minimálne 30 sekúnd a maximálne 60 sekúnd; |
|
d) |
počas zatvárania znie pri dverách automatická zvuková výstraha; |
|
e) |
ovládač dverí a výstraha sú schopné prevádzky nezávisle od palubného pohonu. Na mieste diaľkového ovládania sa nachádza zariadenie, ktoré ukazuje, či dvere sú otvorené alebo zatvorené. |
11. Dvere v predeloch uvedených v odseku 5 a ich spínače sa nachádzajú v bezpečnej oblasti.
12. V kormidlovni sa nachádza výstražný systém oznamujúci, ktoré dvere v predeloch uvedených v odseku 5 sú otvorené.
13. Potrubia s otvoreným koncom a ventilačné rúry sú odsunuté tak, aby sa v prípade každého mysliteľného zaplavenia cez ne nezaplavovali ďalšie priestory.
|
a) |
Ak je pomocou potrubí alebo ventilačných rúr spojených niekoľko oddelení, tieto potrubia a rúry sú na vhodnom mieste vyvedené nad úroveň vody zodpovedajúcu najhoršiemu možnému zaplaveniu. |
|
b) |
Potrubie nemusí spĺňať požiadavku z písmena a), ak sú v potrubí namontované uzatváracie zariadenia na miestach, kde prechádza cez predely, a ktoré možno diaľkovo ovládať z miesta nad predelovou palubou. |
|
c) |
Ak potrubný systém nemá v oddelení žiadny otvorený výpust, potrubie sa v prípade poškodenia tohto oddelenia považuje za neporušené, ak prechádza bezpečnou oblasťou a je vo výške viac ako 0,50 m nad dnom paluby. |
14. Prvky diaľkového ovládania predelových dverí podľa odseku 10 a uzatváracie zariadenia podľa odseku 13 písm. b) nad predelovou palubou sú zreteľne označené ako také.
15. Ak sú v plavidle vytvorené dve dná, ich výška je minimálne 0,60 m a v prípade vytvorenia krídlových dutín je ich šírka minimálne 0,60 m.
16. Pod líniou plavebnej marže môžu byť nainštalované okná, ak sú vodotesné, nedajú sa otvárať, sú dostatočne pevné a v súlade s článkom 15.06 ods. 14.
Článok 15.03
Stabilita
1. Žiadateľ pomocou výpočtu na základe výsledkov aplikácie normy pre nenarušenú stabilitu preukáže, že nenarušená stabilita plavidla je vyhovujúca. Všetky výpočty sa vykonávajú bez vyváženia a ponoru.
2. Nenarušená stabilita sa preukáže pre tieto štandardné podmienky zaťaženia:
|
a) |
na začiatku plavby: 100 % cestujúci, 98 % palivo a čerstvá voda, 10 % odpadová voda; |
|
b) |
počas plavby: 100 % cestujúci, 50 % palivo a čerstvá voda, 50 % odpadová voda; |
|
c) |
na konci plavby: 100 % cestujúci, 10 % palivo a čerstvá voda, 98 % odpadová voda; |
|
d) |
nenaložené plavidlo: žiadni cestujúci, 10 % palivo a čerstvá voda, žiadna odpadová voda. |
Pri všetkých štandardných podmienkach zaťaženia sa balastové nádrže považujú buď za prázdne alebo plné v súlade s bežnými prevádzkovými podmienkami.
Ako nevyhnutná podmienka zmeny balastu počas plavby sa preukáže požiadavka odseku 3 písm. d) pre túto podmienku zaťaženia:
100 % cestujúci, 50 % palivo a čerstvá voda, 50 % odpadová voda, všetky ďalšie nádrže na tekutiny (vrátane balastových) sa považujú za naplnené do 50 %.
Ak sa táto podmienka nemôže splniť, v osvedčení Spoločenstva pod položkou 52 sa uvedie, že balastové nádrže počas plavby môžu byť jedine prázdne alebo plné a že počas plavby sa balastové podmienky nesmú zmeniť.
3. Dôkaz adekvátnej nenarušenej stability formou výpočtu sa vytvorí pomocou nasledujúcich definícií nenarušenej stability a štandardné podmienky zaťaženia uvedené v odseku 2 (písm. a až d):
|
a) |
maximálne vratné rameno hmax nastane pri uhle náklonu φmax ≥ 15° a nie je menšie ako 0,20 m. Avšak v prípade φf < φmax vratné rameno v uhle spodného zatopenia φf nie je menšie ako 0,20 m; |
|
b) |
uhol spodného zaplavenia φf nie je menší než 15°; |
|
c) |
plocha A pod krivkou vratného ramena dosahuje v závislosti od polohy φf a φmax tieto hodnoty:
kde
|
|
d) |
pôvodná metacentrická výška, GMo, skorigovaná o účinok voľných plôch v nádržiach na kvapaliny, je minimálne 0,15 m; |
|
e) |
v každom z týchto prípadov uhol náklonu nepresiahne 12°:
|
|
f) |
pre klopný moment vyplývajúci z klopení v dôsledku cestujúcich, vetra a otáčania podľa odsekov 4, 5 a 6, zvyškový voľný bok je minimálne 200 mm; |
|
g) |
pri plavidlách s oknami alebo inými otvormi v trupe, ktoré sa nachádzajú pod predelovou palubou a nedajú sa vodotesne uzavrieť, je zvyšková bezpečná vzdialenosť minimálne 100 mm pri aplikácii troch klopných momentov vyplývajúcich z pododseku f). |
4. Klopný moment v dôsledku nahromadenia osôb na jednej strane sa vypočíta podľa tohto vzorca:
Mp = g · P · y = g · ΣPi · yi [kNm]
kde:
|
P |
= |
celková hmotnosť osôb na palube v [t], vypočítaná sčítaním maximálneho povoleného počtu cestujúcich a maximálneho počtu palubného personálu a posádky za normálnych prevádzkových podmienok za predpokladu priemernej hmotnosti 0,075 t na osobu, |
|||||||||||
|
y |
= |
bočná vzdialenosť ťažiska celkovej hmotnosti osôb P od strednice v [m], |
|||||||||||
|
g |
= |
gravitačné zrýchlenie (g = 9,81 m/s2) |
|||||||||||
|
Pi |
= |
hmotnosť osôb zhromaždených na ploche Ai v [t],
|
|||||||||||
|
yi |
= |
bočná vzdialenosť geometrického stredu plochy Ai od strednice v [m]. |
Výpočet sa vykoná pre prípady nahromadenia osôb na ľavej aj pravej strane lode.
Rozmiestnenie osôb zodpovedá najmenej priaznivej možnosti z hľadiska stability. Pri výpočte pohybu osôb sa kajuty považujú za neobsadené.
Pri výpočtoch prípadov zaťaženia sa za ťažisko osoby považuje 1 m nad najnižším bodom paluby pri 0,5 LWL, akékoľvek zakrivenie paluby sa pritom neberie do úvahy a predpokladá sa hmotnosť 0,075 t na osobu.
Od podrobného výpočtu palubných plôch obsadených osobami možno upustiť, ak sa použijú tieto hodnoty:
|
P |
= |
kde
|
|||||||
|
y |
= |
B/2 v [m] |
5. Moment v dôsledku tlaku vetra (Mw) sa vypočíta takto:
|
|
Mw = pw · Aw · (lw + T/2) [kNm] |
kde
|
pw |
= |
merný tlak vetra 0,25 kN/m2; |
|
Aw |
= |
bočná rovina plavidla nad rovinou ponoru podľa riešených podmienok zaťaženia v m2, |
|
lw |
= |
vzdialenosť ťažiska bočnej roviny AW od roviny ponoru podľa riešených podmienok zaťaženia v m. |
6. Moment v dôsledku odstredivej sily (Mdr) spôsobenej otáčaním plavidla sa vypočíta takto:
|
|
Mdr = cdr · CB · v2 · D/LWL · (KG – T/2) [kNm] |
kde
|
cdr |
= |
koeficient 0,45, |
|
CB |
= |
blokový koeficient (ak je neznámy, berie sa ako 1,0), |
|
v |
= |
maximálna rýchlosť plavidla v m/s, |
|
KG |
= |
vzdialenosť medzi ťažiskom a líniou kýlu v m. |
Pri osobných lodiach s pohonnými systémami podľa článku 6.06 sa hodnota Mdr odvodí od skúšky v plnom meradle alebo modelovej skúšky alebo inak z príslušných výpočtov.
7. Žiadateľ pomocou výpočtu na základe metódy straty plávateľnosti preukáže, že porušená stabilita plavidla vyhovuje pre prípad zaplavenia. Všetky výpočty sa vykonávajú bez vyváženia a ponoru.
8. Plávateľnosť plavidla v prípade zaplavenia sa dokáže pre štandardné podmienky zaťaženia určené v odseku 2. Príslušne sa určí matematický dôkaz dostatočnej stability pre tri prechodné fázy zaplavenia (25 %, 50 % a 75 % vzniku zaplavenia) a pre konečnú fázu zaplavenia.
9. Osobné lode vyhovujú pre stav s 1 oddelením a stav s 2 oddeleniami.
V prípade zaplavenia sa berú do úvahy tieto predpoklady týkajúce sa rozsahu poškodenia:
|
|
stav s 1 oddelením |
stav s 2 oddeleniami |
|
Dimenzia poškodenia z boku |
|
|
|
pozdĺžne l [m] |
1,20 + 0,07 · LWL |
|
|
priečne b [m] |
B/5 |
0,59 |
|
vertikálne h [m] |
odo dna plavidla po hornú časť bez vymedzenia |
|
|
Dimenzia poškodenia zo spodu |
|
|
|
pozdĺžne l [m] |
1,20 + 0,07 · LWL |
|
|
priečne b [m] |
B/5 |
|
|
vertikálne h [m] |
0,59, potrubie nainštalované v súlade s článkom 15.02 ods. 13 písmeno c) sa považuje za neporušené |
|
|
a) |
Pri stave s 1 oddelením sa predely môžu považovať za neporušené, ak vzdialenosť medzi dvoma priľahlými predelmi je väčšia ako dĺžka poškodenia. Pozdĺžne predely vo vzdialenosti menšej ako B/3 od vonkajšej obšívky merané kolmo na strednicu z obšívky plášťa pri maximálnom ponore sa pre účely výpočtu neberú do úvahy. |
|
b) |
Pri stave s 2 oddeleniami sa každý predel v rozsahu poškodenia považuje za poškodený. To znamená, že poloha predelov sa volí tak, aby sa zabezpečilo, že osobná loď zostane plávateľné po zaplavení dvoch alebo viacerých priľahlých oddelení v pozdĺžnom smere. |
|
c) |
Najnižší bod každého nevodotesného otvoru (napr. dverí, okien, prístupových otvorov) leží najmenej 0,10 m nad poškodenou vodoryskou. Predelová paluba nie je v koncovej fáze zaplavenia pod vodou. |
|
d) |
Predpokladá sa, že priepustnosť je 95 %. Ak sa výpočtom preukáže, že priemerná priepustnosť ktoréhokoľvek oddelenia je menšia ako 95 %, použije sa vypočítaná hodnota. Prijaté hodnoty nie sú menšie než:
Výpočet efektu voľných plôch pri prechodných fázach zaplavenia vychádza z plochy brutto poškodených oddelení. |
|
e) |
Ak poškodenie menšej dimenzie, ako sa uvádza vyššie, spôsobí škodlivejšie účinky vzhľadom na naklonenie alebo stratu metacentrickej výšky, toto poškodenie sa berie do úvahy pre účely výpočtu. |
10. Vo všetkých prechodných fázach zatopenia uvedených v odseku 8 sú splnené tieto kritériá:
|
a) |
uhol náklonu φ v rovnovážnej polohe danej prechodnej fázy nepresiahne 15°; |
|
b) |
poza náklonom v rovnovážnej polohe danej prechodnej fázy bude kladná časť vratného ramena vykazovať hodnotu vratného ramena GZ ≥ 0,02 m pred zatopením prvého nechráneného otvoru alebo dosiahnutím uhla náklonu φ v hodnote 25°; |
|
c) |
nevodotesné otvory sa nezatopia skôr, než sa dosiahne náklon v rovnovážnej polohe danej prechodnej fázy. |
11. Počas koncovej fázy zatápania sú splnené nasledujúce kritériá, berúc do úvahy klopný moment v dôsledku osôb v súlade s odsekom 4:
|
a) |
uhol náklonu φE neprekročí 10°; |
|
b) |
mimo rovnovážnej polohy kladná časť krivky vratného ramena vykazuje hodnotu vratného ramena GZR ≥ 0,05 m s plochou A ≥ 0,0065 mrad. Tieto minimálne hodnoty stability sú splnené počas potápania prvého nechráneného otvoru alebo v každom prípade pred dosiahnutím uhla náklonu φm ≤ 25°; 
|
|
c) |
nevodotesné otvory sa nezatopia pred dosiahnutím rovnovážnej polohy, ak sa dané otvory zatopia pred dosiahnutím tohto bodu, pre účely výpočtu poškodenej stability sa miestnosti umožňujúce prístup považujú za zaplavené. |
12. Uzatváracie zariadenia, ktoré sa dajú zatvoriť vodotesne, sú príslušne označené.
13. Ak sú zabezpečené otvory na krížové zaplavenie za účelom zmenšenia asymetrického zaplavenia, spĺňajú tieto podmienky:
|
a) |
na výpočet krížového zaplavenia sa uplatňuje rezolúcia organizácie IMO A.266 (VIII); |
|
b) |
sú samočinné; |
|
c) |
nie sú vybavené uzatváracími zariadeniami; |
|
d) |
celková doba možná na vyrovnanie neprekročí 15 minút. |
Článok 15.04
Bezpečná vzdialenosť a voľný bok
1. Bezpečná vzdialenosť sa rovná minimálne súčtu:
|
a) |
dodatočného bočného ponorenia, ktoré, merané na vonkajšej obšívke, vyvoláva povolený uhol náklonu podľa článku 15.03 ods. 3 písm. e) a |
|
b) |
zvyškovej bezpečnej vzdialenosti podľa článku 15.03 ods. 3 písm. g). |
Bezpečná vzdialenosť pre plavidlá bez predelovej paluby je najmenej 500 mm.
2. Voľný bok sa rovná minimálne súčtu:
|
a) |
dodatočného bočného ponorenia, ktoré, merané na vonkajšej obšívke, vyvoláva uhol náklonu podľa článku 15.03 ods. 3 písm. e) a |
|
b) |
zvyškovým voľným bokom podľa článku 15.03 ods. 3 písm. f). |
Voľný bok však je najmenej 300 mm.
3. Rovina maximálneho ponoru sa určuje tak, aby vyhovovala bezpečnej vzdialenosti podľa odseku 1 a voľnému boku podľa odseku 2 a článkom 15.02 a 15.03.
4. Z bezpečnostných dôvodov však môže inšpekčný orgán určiť väčšiu bezpečnú vzdialenosť alebo väčší voľný bok.
Článok 15.05
Maximálny povolený počet pasažierov
1. Inšpekčný orgán stanoví maximálny povolený počet cestujúcich a tento údaj uvedie do osvedčenia Spoločenstva.
2. Maximálny povolený počet cestujúcich nepresiahne žiadnu z týchto hodnôt:
|
a) |
počet cestujúcich, pre ktorý bola dokázaná existencia evakuačného priestoru podľa článku 15.06 ods. 8; |
|
b) |
počet cestujúcich, ktorý sa zohľadnil vo výpočtoch stability podľa článku 15.03; |
|
c) |
počet dostupných kójí pre cestujúcich v kajutových lodiach používaných na plavby, ktoré zahŕňajú aj pobyt v noci. |
3. V prípade kajutových lodí, ktoré sa používajú aj ako výletné lode, sa počet cestujúcich vypočíta na použitie plavidla ako výletnej lode aj kajutovej lode a zapíše sa do osvedčenia Spoločenstva.
4. Maximálny povolený počet cestujúcich sa uvádza na jasne čitateľných oznámeniach vystavených na popredných miestach na palube plavidla.
Článok 15.06
Kajuty a priestory pre cestujúcich
1. Miestnosti pre cestujúcich:
|
a) |
sú na všetkých palubách umiestnené smerom ku korme od úrovne kolíznych predelov, a ak sa nachádzajú pod predelovou palubou, smerom k prednej časti od úrovne zadného horného predelu a |
|
b) |
sú plynotesne oddelené od strojovní a kotolní; |
|
c) |
sú usporiadané tak, aby cez ne neprechádzali línie videnia v súlade s článkom 7.02. |
2. Skrinky a miestnosti uvedené v článku 11.13, určené na skladovanie horľavých kvapalín, sa nachádzajú mimo priestorov pre cestujúcich.
3. Počet a šírka východov v miestnostiach pre cestujúcich je v súlade s týmito požiadavkami:
|
a) |
miestnosti alebo skupiny miestností určené alebo usporiadané pre 30 cestujúcich a viac alebo obsahujúce kóje pre 12 cestujúcich a viac majú najmenej dva východy. Na výletných lodiach sa môže jeden z týchto východov nahradiť dvoma núdzovými východmi; |
|
b) |
Ak sa miestnosti nachádzajú pod predelovou palubou, jedným z východov môžu byť vodotesné predelové dvere v súlade s článkom 15.02 ods. 10, vedúce do priľahlého oddelenia, z ktorého možno priamo dosiahnuť hornú palubu. Druhý východ vedie, ak je to povolené v súlade s písmenom a) aj ako núdzový východ, priamo na čerstvý vzduch alebo na predelovú palubu. Táto požiadavka sa nevzťahuje na jednotlivé kajuty; |
|
c) |
východy podľa písmena a) a b) sú primerane usporiadané a majú svetlú šírku najmenej 0,80 m a svetlú výšku najmenej 2,00 m. V prípade dverí do kajút pre cestujúcich a iných malých miestností sa svetlá šírka zmenšuje na 0,70 m; |
|
d) |
v prípade miestností alebo skupín miestností určených pre viac ako 80 cestujúcich, je súčet šírok všetkých východov určených pre cestujúcich, ktorí ich použijú v prípade núdze, minimálne 0,01 m na cestujúceho; |
|
e) |
ak je celková šírka východov určená počtom cestujúcich, šírka každého východu je najmenej 0,005 m, na cestujúceho; |
|
f) |
núdzové východy majú najkratšiu stranu dlhú minimálne 0,60 m alebo minimálny priemer 0,70 m. Otvárajú sa v smere úniku a na oboch strach sú označené; |
|
g) |
Východy z miestností určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou majú svetlú šírku najmenej 0,90 m. Východy používané obvykle na nalodenie a vylodenie osôb so zníženou pohyblivosťou majú svetlú šírku minimálne 1,50 m. |
4. Dvere miestností pre cestujúcich spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
s výnimkou dverí vedúcich na spojovacie chodby sa dajú otvárať smerom von alebo sú skonštruované ako posuvné dvere; |
|
b) |
dvere kajút sú vyrobené tak, aby sa kedykoľvek dali odomknúť aj zvonka; |
|
c) |
dvere s pohonom sa v prípade poruchy pohonu tohto mechanizmu dajú ľahko otvoriť; |
|
d) |
v prípade dverí určených na použitie osobami so zníženou pohyblivosťou zostáva v smere otváranie dverí minimálna vzdialenosť 0,60 m medzi vnútornou hranou dverového rámu na zamykanej strane a priľahlou kolmou stenou. |
5. Spojovacie chodby spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
majú svetlú šírku najmenej 0,80 m alebo ak vedú do miestností používaných viac ako 80 cestujúcimi, tak minimálne 0,01 m na jedného cestujúceho; |
|
b) |
ich svetlá výška je najmenej 2,00 m; |
|
c) |
Spojovacie chodby určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou majú svetlú šírku najmenej 1,30 m. Spojovacie chodby širšie ako 1,50 m majú na oboch stranách zábradlie; |
|
d) |
Ak je pre časť plavidla alebo miestnosť určenú pre cestujúcich k dispozícii iba jedna spojovacia chodba, jej svetlá šírka je minimálne 1,00 m; |
|
e) |
na spojovacích chodbách sa nenachádzajú schody; |
|
f) |
vedú jedine na otvorené paluby, do miestností alebo na schodiská; |
|
g) |
slepé konce spojovacích chodieb majú dĺžku maximálne dva metre. |
6. Únikové cesty okrem ustanovení odseku 5 spĺňajú aj tieto požiadavky:
|
a) |
schodiská, východy a núdzové východy sú disponované tak, aby sa v prípade požiaru v akejkoľvek oblasti mohli bezpečne evakuovať ostatné oblasti; |
|
b) |
únikové cesty vedú čo najkratšou trasou do evakuačného priestoru podľa odseku 8; |
|
c) |
únikové cesty nevedú cez strojovne alebo kuchyne; |
|
d) |
v žiadnom bode únikových ciest nie sú nainštalované priečne steny, rebríky a podobne; |
|
e) |
dvere do únikových ciest sú nainštalované tak, aby nezmenšovali minimálnu šírku únikovej cesty, uvedenú v odseku 5 písm. a) alebo d); |
|
f) |
únikové cesty a núdzové východy sú zreteľne označené. Značky osvetľuje núdzový osvetľovací systém. |
7. Únikové cesty a núdzové východy majú vyhovujúci bezpečnostný usmerňovací systém.
8. Pre všetky osoby na palube sú k dispozícii zhromažďovacie priestory, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
Celková plocha zhromažďovacích priestorov v m2 zodpovedá prinajmenšom hodnote zistenej z týchto vzorcov:
V týchto vzorcoch platí táto definícia:
|
|
b) |
každý jednotlivý zhromažďovací alebo evakuačný priestor je väčší ako 10 m2; |
|
c) |
v zhromažďovacích priestoroch sa nenachádza žiadny nábytok, pohyblivý ani pripevnený; |
|
d) |
ak sa v miestnosti, ktorá je definovaná ako zrhomažďovací priestor, nachádza pohyblivý nábytok, bude vhodne zaistený, aby sa znemožnilo jeho presúvaniu; |
|
e) |
prístroje na záchranu života sú zo zhromažďovacích priestorov ľahko prístupné; |
|
f) |
z evakuačných priestorov sa osoby dajú bezpečne evakuovať po každej strane plavidla; |
|
g) |
zhromažďovacie priestory ležia nad líniou plavebnej marže; |
|
h) |
zhromažďovacie a evakuačné priestory sú znázornené na bezpečnostnom pláne a vyvesené na palube plavidla; |
|
i) |
ak sú v miestnosti, ktorá je definovaná ako zhromažďovací priestor, napevno namontované sedadlá alebo lavice, pri výpočte plochy zhromažďovacích priestorov podľa písmena a) sa nemusí zobrať do úvahy príslušný počet osôb. Avšak počet osôb, pre ktoré sú v konkrétnej miestnosti zohľadnené napevno namontované sedadlá alebo lavice, nesmie prevýšiť počet osôb, pre ktorých sú v danej miestnosti k dispozícii zhromažďovacie priestory; |
|
j) |
ustanovenia písmena d) a i) platia aj pre voľné paluby, na ktorých sú definované zhromažďovacie oblasti; |
|
k) |
ak sú na palube k dispozícii kolektívne prístroje na záchranu života v súlade s článkom 15.09 ods. 5, počet osôb, ktoré majú tieto prístroje k dispozícii, sa nemusí brať do úvahy pri výpočte celkovej plochy zhromažďovacích priestorov uvedenom v písm. a); |
|
l) |
avšak vo všetkých prípadoch uplatnenia zredukovaných hodnôt z písmena i) až k), musí celková plocha podľa písmena a) postačovať prinajmenšom pre 50 % maximálneho povoleného počtu cestujúcich. |
9. Schody a ich odpočívadlá v priestoroch pre cestujúcich spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
sú skonštruované v súlade s európskou normou EN 13056 : 2000; |
|
b) |
majú svetlú šírku najmenej 0,80 m alebo ak vedú do spojovacích chodieb alebo priestorov používaných viac ako 80 cestujúcimi, tak minimálne 0,01 m na jedného cestujúceho; |
|
c) |
majú svetlú šírku najmenej 1,00 m, ak sú jediným prístupom do miestnosti určenej pre cestujúcich; |
|
d) |
ak sa na každej strane plavidla v tej istej miestnosti nenachádza aspoň jedno schodisko, nachádza sa v bezpečnom priestore; |
|
e) |
okrem toho schodiská určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou spĺňajú aj tieto požiadavky:
|
Výťahy určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou a zdvíhacie zariadenia, ako napríklad schodiskové výťahy alebo zdvižné plošiny, sú skonštruované podľa príslušnej normy alebo predpisu členského štátu.
10. Časti paluby určené pre cestujúcich, ktoré nie sú uzavreté, spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
sú obkolesené zabudovanou obrubou alebo ochrannou obručou s výškou minimálne 1,00 m alebo zábradlím v súlade s európskou normou EN 711 : 1995, konštrukčný typ PF, PG alebo PZ. Obruby a zábradlia palúb určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou majú výšku minimálne 1,10 m; |
|
b) |
otvory a vybavenie na nalodenie a vylodenie ako aj otvory na naloženie a vyloženie sú také, aby sa dali zaistiť a mali svetlú šírku najmenej 1,00 m. Otvory používané obvykle na nalodenie alebo vylodenie osôb so zníženou pohyblivosťou majú svetlú šírku minimálne 1,50 m; |
|
c) |
ak sa otvory a vybavenie na nalodenie a vylodenie nedajú sledovať z kormidlovne, sú zabezpečené optické alebo elektronické pomôcky; |
|
d) |
usadení cestujúci nebránia líniám pohľadu v súlade s článkom 7.02. |
11. Časti plavidla neurčené pre cestujúcich, a to predovšetkým prístup do kormidlovni, k navijakom a do strojovní, sú také, aby sa dali zabezpečiť pred neoprávneným vstupom. Pri každom takom vstupe bude na poprednom mieste vystavený symbol zodpovedajúci obrázku č. 1 v dodatku I.
12. Mostíky sú skonštruované v súlade s európskou normou EN 14206 : 2003. Odchylne od článku 10.02 ods. 2 písm. d) môžu byť kratšie ako 4 m.
13. Priestory na pohyb určené na použitie osobami so zníženou pohyblivosťou majú svetlú šírku 1,30 m, nemajú prahy a sokle vyššie ako 0,025 m. Steny v priestoroch na pohyb určených na použitie osobami so zníženou pohyblivosťou sú vybavené ručným zábradlím vo výške 0,90 m nad úrovňou podlahy.
14. Sklené dvere a steny v priestoroch na pohyb ako aj okenné tabule sú vyrobené z predpätého skla alebo laminátového skla. Môžu byť vyrobené zo syntetického materiálu, ak je schválený na použitie v súvislosti s protipožiarnou ochranou.
Priehľadné dvere a priehľadné steny siahajúce až po úroveň podlahy v oblastiach určených na pohyb sú výrazne označené.
15. Nadstavby a ich strechy úplne pozostávajúce z panoramatických tabúľ sa vyrábajú iba z takých materiálov, ktoré v prípade nehody čo najviac znížia riziko poranenia osôb na palube.
16. Systémy pitnej vody spĺňajú minimálne požiadavky článku 12.05.
17. Cestujúci majú k dispozícii toalety. Plavidlo je vybavené najmenej jednou toaletou určenou pre osoby so zníženou pohyblivosťou v súlade s príslušnou normou alebo predpisom členského štátu a prístupnou z priestorov určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou.
18. Kajuty s otvárajúcim sa oknom sú napojené na vetrací systém.
19. Miestnosti, v ktorých sú ubytovaní členovia posádky alebo palubný personál, analogicky spĺňajú ustanovenia tohto článku.
Článok 15.07
Pohonný systém
Plavidlá sú okrem hlavného pohonného systému vybavené aj druhým nezávislým pohonným systémom, ktorý zabezpečí, aby sa v prípade poruchy ovplyvňujúcej hlavný pohonný systém plavidlo mohlo i naďalej plaviť na vlastný pohon minimálnou ovládateľnou rýchlosťou.
Druhý nezávislý systém sa nachádza v samostatnej strojovni. Ak obe strojovne majú spoločné priečne steny, sú skonštruované v súlade s článkom 15.11 ods. 2.
Článok 15.08
Bezpečnostné zariadenia a vybavenie
1. Všetky osobné lode majú zariadenia na internú komunikáciu v súlade s článkom 7.08. Tieto zariadenia sú k dispozícii v operačných miestnostiach a v prístupových a evakuačných priestoroch pre cestujúcich uvedených v článku 15.06 ods. 8, ak v nich nie je priama komunikácia z kormidlovne.
2. Všetky priestory pre cestujúcich sú dosiahnuteľné pomocou systému reproduktorov. Systém je navrhnutý tak, aby bolo zabezpečené, že vysielané informácie sa dajú zreteľne rozoznať od šumu v pozadí. V prípade, keď je možná priama komunikácia medzi kormidlovňou a priestorom pre cestujúcich, sú reproduktory voliteľné.
3. Plavidlo je vybavené výstražným systémom. Tento systém zahŕňa:
|
a) |
Výstražný systém umožňujúci cestujúcim, členom posádky a palubnému personálu varovať velenie a posádku plavidla. Táto výstraha sa vydá jedine v priestoroch určených pre velenie a posádku plavidla, velenie plavidla nemôže výstrahu vypnúť. Výstraha sa dá spustiť prinajmenšom z týchto miest:
Spínače na vydanie výstrahy sú nainštalované vo výške 0,85 m až 1,10 m nad úrovňou podlahy. |
|
b) |
Výstražný systém umožňujúci veleniu plavidla varovať cestujúcich. Táto výstraha je zreteľne a nezameniteľne počuteľná vo všetkých miestnostiach prístupných cestujúcim. Dá sa spustiť z kormidlovne a z miest s trvalou obsluhou. |
|
c) |
Výstražný systém umožňujúci veleniu plavidla varovať posádku a palubný personál. Výstražný systém uvedený v článku 7.09 ods. 1 dosiahne aj do rekreačných miestností pre palubný personál, chladiarenské sklady a iné sklady. |
Spínače na vydanie výstrahy sú chránené pred neúmyselným použitím.
4. Každé vodotesné oddelenie je vybavené výstražným zariadením na úroveň vody v podpalubí.
5. Zabezpečené sú dve motorové odvodňovacie čerpadlá.
6. Na palube je zabezpečený napevno inštalovaný systém monitorovania podpalubia podľa článku 8.06 ods. 4.
7. Dvere do chladiarenských skladov sa aj v prípade zamknutia dajú otvoriť zvnútra.
8. Ak sú v miestnostiach pod palubou inštalované systémy s rúrkami CO2, tieto miestnosti sú vybavené automatickým vetracím systémom, ktorý sa samočinne zapne pri otvorení dverí alebo krytu do miestnosti. Vetracie potrubie vedie 0,05 m pod úrovňou podlahy tejto miestnosti.
9. Okrem obväzovej súpravy uvedenej v článku 10.02 ods. 2 písm. f) sú v dostatočnom množstve zabezpečené aj ďalšie obväzové súpravy. Obväzové súpravy a ich uskladnenie je v súlade s požiadavkami ustanovenými článku 10.02 ods. 2 písm. f).
Článok 15.09
Výbava na záchranu života
1. Okrem záchranných kolies určených v článku 10.05 ods. 1 sú všetky neuzatvorené časti plavidla určené pre cestujúcich vybavené záchrannými kolesami v súlade s európskou normou EN 14144 : 2003, a to na oboch stranách plavidla, vzdialené od seba maximálne 20 m.
Polovica všetkých predpísaných záchranných kolies je namontovaná na vznosnej šnúre dĺžky najmenej 30 m s priemerom 8 až 11 mm. Druhá polovica predpísaných záchranných kolies je vybavená samozápalným svetlom na batériu, ktoré vo vode nezhasne.
2. Okrem záchranných kolies uvedených v odseku 1 je k dispozícii a na použitie pripravené aj toto vybavenie:
|
a) |
individuálna výbava na záchranu života uvedená v článku 10.05 ods. 2 pre palubný personál zodpovedný za plnenie úloh v zmysle bezpečnostného zoznamu; |
|
b) |
individuálna výbava na záchranu života pre palubný personál podľa európskej normy EN 395 : 1998 alebo EN 396 : 1998. |
3. Osobné lode majú vybavenie vyhovujúce pre bezpečný presun osôb do plytkej vody, na breh alebo na iné plavidlo.
4. Okrem výbavy na záchranu života uvedenej v odsekoch 1 a 2 je k dispozícii individuálna výbava na záchranu života v súlade s európskou normou EN 395 : 1998 alebo EN 396: 1998 a to pre 100 % maximálneho počtu cestujúcich.
Ak individuálna výbava na záchranu života uvedená v odseku 1 vyššie nie je vhodná pre deti, k dispozícii je individuálna výbava na záchranu života v súlade s európskou normou EN 395 : 1998 pre deti s hmotnosťou pod 30 kg a to pre 110 % maximálneho povoleného počtu cestujúcich.
5. Pojem „kolektívne vybavenie na záchranu života“ zahŕňa malé člny podľa článku 10.04 a záchranné člny.
Záchranné člny:
|
a) |
sú označené upozornením na ich účel a počet osôb, pre ktorý sú schválené; |
|
b) |
ponúkajú dostatočný priestor na sedenie pre povolený počet osôb; |
|
c) |
poskytujú vznosnosť minimálne 750 N na osobu v sladkej vode; |
|
d) |
sú vybavené lanom, ktorým sú pripojené k osobnej lodi, aby ich neuniesol prúd; |
|
e) |
sú vyrobené z vhodného materiálu a odolné voči oleju, výrobkom z oleja a teplotám do 50 °C; |
|
f) |
nadobudnú a zachovajú stabilnú vyváženosť a v tomto smere sú vybavené vhodnými zariadeniami, ktoré umožňujú, aby sa ich mohol držať dostatočný počet osôb; |
|
g) |
majú žiarivú oranžovú farbu alebo majú svietivé povrchy viditeľné zo všetkých strán s plochou najmenej 100 cm2; |
|
h) |
sú také, aby ich zo zloženej polohy mohla jedna osoba rýchlo a bezpečne uvoľniť a pustiť cez palubu, alebo aby mohli voľne plávať priamo zo zloženej polohy; |
|
i) |
sú vybavené vhodnými prostriedkami na evakuáciu na záchranné člny z evakuačných priestorov uvedených v článku 15.06 ods. 8, ak zvislá vzdialenosť medzi palubou evakuačného priestoru a rovinou maximálneho ponoru je väčšia ako 1 m. |
6. Doplňujúce kolektívne vybavenie na záchranu života predstavujú položky výbavy na záchranu života, ktoré zabezpečujú plávateľnosť viacerých osôb na vode. Tieto:
|
a) |
sú označené upozornením na ich účel a počet osôb, pre ktorý sú schválené; |
|
b) |
poskytujú vznosnosť minimálne 100 N na osobu v sladkej vode; |
|
c) |
sú vyrobené z vhodného materiálu a odolné voči oleju, výrobkom z oleja a teplotám do 50 °C; |
|
d) |
nadobudnú a zachovajú stabilnú vyváženosť a v tomto smere sú vybavené vhodnými zariadeniami, ktoré umožňujú, aby sa ich mohol držať dostatočný počet osôb; |
|
e) |
majú žiarivú oranžovú farbu alebo majú svietivé povrchy viditeľné zo všetkých strán s plochou najmenej 100 cm2; |
|
f) |
sú také, aby ich zo zloženej polohy mohla jedna osoba rýchlo a bezpečne uvoľniť a pustiť cez palubu, alebo aby mohli voľne plávať priamo zo zloženej polohy. |
7. Nafukovacie kolektívne zariadenia na záchranu života okrem toho:
|
a) |
sa skladajú z najmenej dvoch samostatných vzduchových oddelení; |
|
b) |
sa po spustení nafukujú automaticky alebo ručným ovládaním; |
|
c) |
nadobudnú a zachovajú stabilnú vyváženosť bez ohľadu na nesenú záťaž, a to aj vtedy, ak sa nafúkne iba polovica vzduchových oddelení. |
8. Zariadenia na záchranu života sú uložené na palube tak, aby v prípade potreby boli ľahko a bezpečne dosiahnuteľné. Zakryté skladovacie miesta sú zreteľne označené.
9. Vybavenie na záchranu života sa kontroluje podľa pokynov výrobcu.
10. Malý čln je vybavený motorom a svetlometom.
11. K dispozícii sú vhodné nosidlá.
Článok 15.10
Elektrické zariadenia
1. Na osvetlenie sú povolené jedine elektrické zariadenia.
2. Článok 9.16 ods. 3 sa doplňujúco vzťahuje aj na priechody a rekreačné miestnosti pre cestujúcich.
3. Adekvátne zariadenia na osvetlenie a núdzové osvetlenie sú zabezpečené pre tieto miestnosti a miesta:
|
a) |
miesta, kde sa prechováva vybavenie na záchranu života a kde sa toto vybavenie obvykle pripravuje na použitie; |
|
b) |
únikové cesty, prístupy pre cestujúcich vrátane mostíkov, vchodov a východov, spojovacích chodieb, výťahov a kajutových schodíkov v obývacích priestoroch, kajút a obývacích priestorov; |
|
c) |
označenie na únikových cestách a núdzových východoch; |
|
d) |
v ostatných priestoroch určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou; |
|
e) |
prevádzkové miestnosti, strojovne, miestnosti na kormidlové vybavenie a východy z nich; |
|
f) |
kormidlovňu; |
|
g) |
miestnosť pre núdzový pohon; |
|
h) |
body, v ktorých sa nachádzajú ovládacie prvky hasiacich prístrojov a hasiacich zariadení; |
|
i) |
priestory, v ktorých sa cestujúci, palubný personál a posádka zhromaždia v prípade nebezpečenstva. |
4. Na plavidle je núdzový agregát, skladajúci sa z núdzového zdroja energie a núdzovej rozvodnice, ktorý v prípade výpadku pohonu nasledujúcich elektrických zariadení, dokáže okamžite začať pracovať ako ich náhradný pohon, pokiaľ tieto zariadenia nemajú svoj vlastný zdroj:
|
a) |
signálne svetlá; |
|
b) |
zvukové varovné zariadenia; |
|
c) |
núdzové osvetlenie v súlade s odsekom 3; |
|
d) |
inštalácie rádiotelefónov; |
|
e) |
výstražné systémy, reproduktorové systémy a komunikačné systémy na palubné hlásenia; |
|
f) |
svetlomety v súlade s článkom 10.02, ods. 2 písm. i); |
|
g) |
požiarny poplachový systém; |
|
h) |
iné bezpečnostné vybavenie, ako napríklad tlakové ostrekovacie systémy alebo hasiace čerpadlá; |
|
i) |
výťahy a zdvižné zariadenia v zmysle článku 15.06 ods. 9, 2. veta. |
5. Svetelné prvky núdzového osvetlenia sú označené ako také.
6. Núdzový agregát je nainštalovaný mimo hlavnej strojovne, mimo miestností, v ktorých sa prechovávajú zdroje energie uvedené v článku 9.02 ods. 1, a mimo miestnosti, v ktorej sa nachádza hlavná rozvodná skriňa. Od týchto miestností je oddelený priečnymi stenami v súlade s článkom 15.11 ods. 2.
Káble napájajúce elektrické inštalácie v prípade núdze sú nainštalované a vedené tak, aby sa zachovala kontinuita pohonu týchto inštalácií aj pri požiari alebo zaplavení. Tieto káble sa nikdy nevedú cez hlavnú strojovňu, lodné kuchyne alebo miestnosti, v ktorých je nainštalovaný hlavný zdroj energie a jeho napojené zariadenia, pokiaľ to nie je potrebné na zabezpečenie núdzového vybavenia v týchto priestoroch.
Núdzový agregát je nainštalovaný nad líniou plavebnej marže.
7. Ako núdzový energetický zdroj je povolené použiť nasledovné:
|
a) |
súpravy pomocných generátorov s vlastným nezávislým prívodom paliva a nezávislé na systéme chladenia, ktoré sa v prípade výpadku energie do 30 sekúnd automaticky zapnú a prevezmú pohon energiou, alebo sa dajú zapnúť manuálne v prípade, že sú umiestnené v blízkosti kormidlovne alebo iného miesta trvalo obsadeného členmi posádky, alebo |
|
b) |
akumulátorové batérie, ktoré sa v prípade výpadku energie automaticky zapnú, alebo sa dajú zapnúť manuálne v prípade, že sú umiestnené v tesnej blízkosti kormidlovne alebo iného miesta trvalo obsadeného členmi posádky. Sú schopné napájať vyššie vymenované spotrebiče po predpísanú dobu bez dobíjania a bez neprijateľnej redukcie napätia. |
8. Plánovaná prevádzková doba núdzového pohonu sa definuje v súlade so stanoveným účelom osobnej lode. Nie je menej ako 30 minút.
9. Izolačné odpory a uzemnenie elektrických systémov sa odskúšajú pri kontrolách podľa článku 2.09.
10. Zdroje energie podľa článku 9.02 ods. 1, sú vzájomne nezávislé.
11. Porucha hlavného alebo núdzového energetického zariadenia nemá vzájomný vplyv na prevádzkovú bezpečnosť inštalácií.
Článok 15.11
Protipožiarna ochrana
1. Vhodnosť materiálov a súčastí na ochranu pred požiarom zisťuje a potvrdzuje skúšobňa na základe vhodných skúšobných metód.
|
a) |
Skúšobňa vyhovuje:
|
|
b) |
Skúšobné metódy uznané na stanovovanie nehorľavosti materiálov sú:
|
|
c) |
Skúšobné metódy uznané na stanovovanie spomaľovania horenia materiálov sú:
|
|
d) |
Skúšobné metódy uznané na stanovovanie požiaruvzdornosti sú:
|
2. Priečne steny medzi miestnosťami sú skonštruované v súlade s týmito tabuľkami:
Tabuľka pre priečne steny medzi miestnosťami, v ktorých nie je nainštalovaný žiadny tlakový ostrekovací systém podľa článku 10.03a
|
Miestnosti |
Riadiace centrá |
Šachty schodiska |
Zhromaž-ďovacie priestory |
Haly |
Strojovne |
Kuchyne |
Sklady |
|
Riadiace centrá |
- |
A0 |
A0/B15 (6) |
A30 |
A60 |
A60 |
A60 |
|
Šachty schodiska |
|
- |
A0 |
A30 |
A60 |
A60 |
A60 |
|
Zhromažďovacie priestory |
|
|
- |
A30/B15 (7) |
A60 |
A60 |
A60 |
|
Haly |
|
|
|
-/B15 (8) |
A60 |
A60 |
A60 |
|
Strojovne |
|
|
|
|
A60/A0 (9) |
A60 |
A60 |
|
Kuchyne |
|
|
|
|
|
A0 |
A60/B15 (10) |
|
Sklady |
|
|
|
|
|
|
- |
Tabuľka pre priečne steny medzi miestnosťami, v ktorých je nainštalovaný žiadny tlakový ostrekovací systém podľa článku 10.03a
|
Miestnosti |
Riadiace centrá |
Šachty schodiska |
Zhromaž-ďovacie priestory |
Haly |
Strojovne |
Kuchyne |
Sklady |
|
Riadiace centrá |
- |
A0 |
A0/B15 (11) |
A0 |
A60 |
A60 |
A30 |
|
Šachty schodiska |
|
- |
A0 |
A0 |
A60 |
A30 |
A0 |
|
Zhromažďovacie priestory |
|
|
- |
A30/B15 (12) |
A60 |
A60 |
A60 |
|
Haly |
|
|
|
-/B0 (13) |
A60 |
A30 |
A0 |
|
Strojovne |
|
|
|
|
A60/A0 (14) |
A60 |
A60 |
|
Kuchyne |
|
|
|
|
|
- |
B15 |
|
Sklady |
|
|
|
|
|
|
- |
|
a) |
Priečnymi stenami typu A sú predely, steny a paluby spĺňajúce tieto podmienky:
|
|
b) |
Priečnymi stenami typu B sú predely, steny, paluby, stropy alebo obloženia spĺňajúce tieto podmienky:
|
|
c) |
Inšpekčný orgán môže v súlade s Kódexom požiarnych skúšobných postupov predpísať skúšku na vzorke priečnej steny s cieľom zaistiť zhodu s vyššie uvedenými ustanoveniami o vzdornosti a zvýšení teploty. |
3. Farby, laky a iné výrobky na povrchovú úpravu ako aj podlahové krytiny na palubách použité v miestnostiach, s výnimkou strojovní a skladov, spomaľujú horenie. Koberce, látky, záclony a iné zavesené textilné materiály ako aj čalúnený nábytok a súčasti lôžok spomaľujú horenie, ak miestnosti, v ktorých sa nachádzajú, nie sú vybavené tlakovým ostrekovacím systémom podľa článku 10.03a.
4. Ak haly nie sú vybavené tlakovým ostrekovacím systémom podľa článku 10.03a, stropy a obloženia stien v halách, vrátane ich vedľajších štruktúr, sú vyrobené z nehorľavých materiálov okrem ich povrchov, ktoré prinajmenšom spomaľujú horenie.
5. Nábytok a prvky v halách, ktoré slúžia ako zhromažďovací priestor, ak tieto miestnosti nie sú vybavené tlakovým ostrekovacím systémom podľa článku 10.03a, sú vyrobené z nehorľavých materiálov.
6. Farby, laky a iné materiály použité v exponovaných vnútorných priestoroch neprodukujú nadmerné množstvá dymu alebo jedovatých látok. Sú preverené v súlade s Kódexom požiarnych skúšobných postupov.
7. Izolačné materiály v halách sú nehorľavé. Toto sa netýka izolácie použitej v rúrach na rozvod chladiaceho média. Povrchy izolačných materiálov použité na týchto rúrach minimálne spomaľujú horenie.
8. Dvere v priečnych stenách podľa odseku 2 spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
spĺňajú rovnaké požiadavky uvedené v odseku 2 ako samotné priečne steny; |
|
b) |
v prípade dverí v priečnych stenách podľa odseku 10 alebo v prípade uzáverov okolo strojovní, kuchýň a schodiskových šácht sú samozatvárateľné; |
|
c) |
samozatvárateľné dvere, ktoré zostávajú počas bežnej prevádzky otvorené, sa dajú zatvoriť z miesta trvalo obsadeného palubným personálom alebo členmi posádky. Po zatvorení dverí pomocou diaľkového ovládania sa dvere dajú na mieste znova otvoriť a bezpečne zatvoriť; |
|
d) |
Vodotesné dvere podľa článku 15.02 nemusia byť izolované. |
9. Steny podľa odseku 2 sú neprerušované od paluby k palube alebo sú zakončené v neprerušovaných stropoch, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky, ako sa uvádzajú v odseku 2.
10. Nasledujúce priestory pre cestujúcich sú rozdelené vertikálnymi priečnymi stenami, ako je uvedené v odseku 2:
|
a) |
priestory pre cestujúcich s celkovou plochou viac ako 800 m2; |
|
b) |
priestory pre cestujúcich s kajutami v rozstupoch maximálne 40 m. |
Vertikálne priečne steny sú za bežných prevádzkových podmienok dymotesné a od paluby k palube sú ničím neprerušené.
11. Dutiny nad stropmi, pod podlahami a za obložením stien sú oddelené v intervaloch maximálne 14 m pomocou nehorľavých prieduchových zarážok, ktoré v prípade požiaru poskytnú účinné ohňovzdorné utesnenie.
12. Schody sú vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu.
13. Vnútorné schody a výťahy sú na všetkých úrovniach uzatvorené stenami podľa odseku 2. Povoliť možno tieto výnimky:
|
a) |
schodisko spájajúce iba dve paluby nemusí byť uzavreté, ak na jednej z palúb je schodisko uzavreté podľa odseku 2; |
|
b) |
schody v hale nemusia byť uzavreté, ak sa celé nachádzajú vo vnútri tejto miestnosti a
|
14. Ventilačné systémy a systémy na prívod vzduchu spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
sú prevedené tak, aby bolo zabezpečené, že tieto systémy samotné nespôsobujú šírenie ohňa a dymu; |
|
b) |
otvory na prísun vzduchu a extrakciu a systémy na prívod vzduchu sa dajú zatvoriť; |
|
c) |
ventilačné potrubie je vyrobené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu a je bezpečne zapojené do seba ako aj do nadstavby plavidla; |
|
d) |
ak ventilačné potrubie s priemerom viac ako 0,02 m2 prechádza cez priečne steny podľa odseku 2 typu A, alebo cez priečne steny podľa odseku 10, je vybavené automatickými požiarnymi kropičmi, ktoré možno ovládať z miesta trvalo obsadeného palubným personálom alebo členmi posádky; |
|
e) |
systémy vetrania lodných kuchýň a strojovní sú oddelené od systémov vetrania obsluhujúcich ostatné priestory; |
|
f) |
potrubie na extrakciu vzduchu je vybavené uzamykacími otvormi na účely kontroly a čistenia. Tieto otvory sa nachádzajú v blízkosti požiarnych kropičov; |
|
g) |
zabudované ventilátory sú také, aby sa dali vypnúť z centrálneho miesta mimo strojovne. |
15. Lodné kuchyne sú vybavené systémom vetrania a sporákmi s extraktormi. Potrubia na extrakciu vzduchu v extraktoroch spĺňajú požiadavky v zmysle odseku 14 a okrem toho sú na otvoroch vstupov vybavené manuálne ovládanými požiarnymi kropičmi.
16. Riadiace centrá, schodiskové šachty a vnútorné evakuačné priestory sú vybavené systémami prirodzenej alebo mechanickej extrakcie dymu. Systémy extrakcie dymu spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
zabezpečujú dostatočnú kapacitu a spoľahlivosť; |
|
b) |
sú v súlade s prevádzkovými podmienkami osobných lodí; |
|
c) |
ak systémy extrakcie vzduchu slúžia v miestnostiach aj ako všeobecné ventilátory, v prípade požiaru to nebráni ich fungovaniu ako systémy extrakcie dymu; |
|
d) |
systémy extrakcie dymu majú manuálne ovládané spúšťacie zariadenie; |
|
e) |
mechanické systémy extrakcie dymu sa okrem toho dajú ovládať z miesta trvalo obsadeného palubným personálom alebo členmi posádky; |
|
f) |
systémy na prirodzenú extrakciu dymu sú vybavené otváracím mechanizmom ovládaným buď manuálne alebo zdrojom energie vo vnútri systému extrakcie; |
|
g) |
manuálne prevádzkované spúšťacie zariadenia a otváracie mechanizmy sú prístupné zvnútra alebo zvonka chránenej miestnosti. |
17. Haly, ktoré nie sú pod stálym dohľadom palubného personálu alebo členov posádky, lodné kuchyne, strojovne a ostatné miestnosti predstavujúce požiarne riziko, sú napojené na vyhovujúci požiarny poplachový systém. Existencia požiaru a jeho presná lokalizácia sa automaticky zobrazuje na mieste, ktoré je trvalo obsadené palubným personálom alebo členmi posádky.
Článok 15.12
Hasenie požiaru
1. Okrem prenosných hasiacich prístrojov v súlade s článkom 10.03 sú na palube k dispozícii prinajmenšom tieto prenosné hasiace prístroje:
|
a) |
jeden prenosný hasiaci prístroj na každých 120 m2 plochy brutto priestorov pre cestujúcich; |
|
b) |
jeden prenosný hasiaci prístroj na 10 kajút, zaokrúhlené nahor; |
|
c) |
jeden prenosný hasiaci prístroj v každej lodnej kuchyni a v blízkosti každej miestnosti, v ktorej sa skladujú alebo prechovávajú horľavé kvapaliny. Hasiaci materiál v lodných kuchyniach je vhodný aj na hasenie požiarov z mastnoty. |
Tieto dodatočné hasiace prístroje spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 10.03 ods. 2 a na plavidle sú inštalované a rozmiestnené tak, aby v prípade požiaru vypuknutého kedykoľvek a kdekoľvek, bol okamžite v dosahu hasiaci prístroj. V každej lodnej kuchyni ako aj v kaderníckych salónoch a parfumériách je v dosahu hasiaca deka.
2. Osobné lode sú vybavené hydrantovým systémom, ktorý tvoria:
|
a) |
dve motorové hasiace čerpadlá s dostatočnou kapacitou, z ktorých najmenej jedno je inštalované napevno; |
|
b) |
jedna hasiaca línia s dostatočným počtom hydrantov s trvalo zapojenými požiarnymi hadicami dlhými najmenej 20 m a vybavených tryskou schopnou produkovať hmlu aj prúd vody a vybavenou odpájacím zariadením. |
3. Hydrantové systémy sú prevedené a dimenzované tak, aby:
|
a) |
každý bod na plavidle bol dosiahnuteľný minimálne dvoma hydrantmi z rôznych miest, z ktorých každý má samostatnú hadicu dĺžky maximálne 20 m; |
|
b) |
tlak v hydrantoch bol najmenej 300 kPa a |
|
c) |
na všetkých palubách sa dal dosiahnuť prúd vody dlhý najmenej 6 m. |
Ak je zabezpečená skriňa hydrantu, na vonkajšej strane skrine je pripevnený symbol „hasiaca hadica“, podobný symbolu znázornenému na obr. č. 5 v dodatku I s bočnou stranou najmenej 10 cm.
4. Hydrantové ventily so skrutkovitými závitmi alebo kohútmi sa dajú nastaviť tak, aby sa každá hasiaca hadica mohla počas prevádzky hasiacich čerpadiel oddeliť a odstrániť.
5. Hadice hasiacich prístrojov sú v interiéroch navinuté na axiálne pripojenej cievke.
6. Materiály na hasiace vybavenie sú buď ohňovzdorné alebo sú vhodne chránené pred zlyhaním pri vystavení vysokým teplotám.
7. Potrubia a hydranty sú usporiadané tak, aby sa zabránilo možnosti ich zamrznutia.
8. Hasiace čerpadlá:
|
a) |
sú inštalované alebo kryté v samostatných miestnostiach; |
|
b) |
sa dajú prevádzkovať nezávisle od seba; |
|
c) |
každé z nich je schopné udržať na každej palube potrebný tlak v hydrantoch a dosiahnuť požadovanú dĺžku vodného prúdu; |
|
d) |
sú nainštalované pred zadným predelom. |
Hasiace čerpadlá sa môžu použiť aj na všeobecné účely.
9. Strojovne sú vybavené napevno nainštalovaným hasiacim systémom podľa článku 10.03b.
10. Na kajutových lodiach sú:
|
a) |
dve súpravy izolovaných dýchacích prístrojov zodpovedajúcich európskej norme EN 137: 1993 s celotvárovou maskou zodpovedajúcou európskej norme EN 136: 1998; |
|
b) |
dve súpravy vybavenia skladajúceho sa minimálne z ochranného odevu, prilby, čižiem, rukavíc, sekery, páčidla, baterky a bezpečnostného lana a |
|
c) |
štyri dymové kapucne. |
Článok 15.13
Organizácia bezpečnosti
1. Na palube osobných lodí je zaistený bezpečnostný zoznam. V bezpečnostnom zozname sú opísané povinnosti posádky a palubného personálu pri týchto možných prípadoch:
|
a) |
porucha; |
|
b) |
požiar na palube; |
|
c) |
evakuácia cestujúcich; |
|
d) |
muž cez palubu. |
Do úvahy sa berú osobitné bezpečnostné opatrenia pre osoby so zníženou pohyblivosťou.
Členom posádky a palubnému personálu uvedeným v bezpečnostnom zozname sú pridelené rôzne úlohy podľa toho, aké stanovisko zastávajú. Špeciálne pokyny pre posádku zabezpečia, aby sa v prípade nebezpečenstva okamžite hermeticky zavreli všetky dvere a otvory vo vodotesných predeloch uvedených v článku 15.02.
2. Bezpečnostný zoznam zahŕňa aj bezpečnostný plán, kde je jasne a presne určené minimálne nasledovné:
|
a) |
priestory určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou; |
|
b) |
únikové cesty, núdzové východy a zhromažďovacie a evakuačné priestory uvedené v článku 15.06 ods. 8; |
|
c) |
výbava na záchranu života a malé člny; |
|
d) |
hasiace prístroje, hasiace systémy a tlakové ostrekovacie systémy; |
|
e) |
iné bezpečnostné vybavenie; |
|
f) |
výstražný systém uvedený v článku 15.08 ods. 3 písm. a); |
|
g) |
výstražný systém uvedený v článku 15.08 ods. 3 písm. b) a c); |
|
h) |
predelové dvere uvedené v článku 15.02, ods. 5 a poloha ich ovládacích prvkov ako aj ostatné otvory uvedené v článku 15.02, ods. 9, 10 a 13 a v článku 15.03 ods. 12; |
|
i) |
dvere uvedené v článku 15.11 ods. 8; |
|
j) |
požiarne kropiče; |
|
k) |
požiarny poplachový systém; |
|
l) |
núdzový agregát; |
|
m) |
riadiace jednotky ventilačného systému; |
|
n) |
spojenia s brehom; |
|
o) |
vypínače palivového vedenia; |
|
p) |
inštalácie na skvapalnený plyn; |
|
q) |
systémy hromadnej komunikácie; |
|
r) |
vybavenie rádiotelefónov; |
|
s) |
súpravy prvej pomoci. |
3. Bezpečnostný zoznam podľa odseku 1 a bezpečnostný plán podľa odseku 2:
|
a) |
sú riadne opečiatkované inšpekčným orgánom a |
|
b) |
vystavené na poprednom mieste na vhodnom bode na každej palube. |
4. Kódex správania sa pre cestujúcich je vystavený v každej kajute spolu s jednoduchým bezpečnostným plánom obsahujúcim iba informácie uvedené v odseku 2 písm. a) až f).
Tento kódex správania sa zahŕňa prinajmenšom:
|
a) |
označenie núdzových situácií:
|
|
b) |
opis rôznych výstražných signálov; |
|
c) |
pokyny týkajúce sa:
|
|
d) |
pokyny týkajúce sa:
|
Tieto podrobnosti sú vystavené v holandskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku.
Článok 15.14
Zber odpadovej vody a likvidačné zariadenia
1. Osobné lode sú vybavené zbernými nádržami na odpadovú vodu alebo vhodnými palubnými čističkami odpadu.
2. Zberné nádrže na odpadovú vodu majú dostatočnú kapacitu. Nádrže sú vybavené zariadením, ktoré označuje hladinu ich obsahu. Na vyprázdňovanie nádrží slúžia palubné čerpadlá a rúry, pričom odpadová voda sa môže prepúšťať z oboch strán plavidla. Odpadovú vodu je možné prepúšťať z iných plavidiel.
Rúry sú vybavené prietokovou prípojkou v súlade s Európskou normou EN 1306: 1996.
Článok 15.15
Výnimky pre určité osobné lode
1. Alternatívne k dokázaniu adekvátnej stability po poškodení v zmysle článku 15.03 ods. 7 až 13, osobné lode s dĺžkou maximálne 25 m a s povolením na prevoz maximálne 50 cestujúcich, spĺňajú tieto kritériá:
|
a) |
ponorenie plavidla po symetrickom zaplavení nepresiahne líniu plavebnej marže a |
|
b) |
metacentrická výška GMR nie je menšia než 0,10 m. |
Potrebná zvyšková plávateľnosť sa zabezpečí vhodným výberom materiálu použitého na konštrukciu trupu alebo prostredníctvom vysokobunkových penových plavákov pevne pripevnených k trupu. V prípade plavidiel s dĺžkou viac ako 15 m sa zvyšková plávateľnosť môže zabezpečiť kombináciou plavákov a vedľajším delením v súlade so stavom s 1 oddelením podľa článku 15.03.
2. Pri osobných lodiach v súlade s odsekom 1 môže inšpekčný orgán povoliť malé odchýlky od svetlej výšky vyžadovanej v článku 15.06 ods. 3 písm. c) a ods. 5 písm. b). Odchýlka nie je väčšia než 5 %. V prípade odchýlky sú príslušné časti farebne vyznačené.
3. Odchylne od článku 15.03 ods. 9, osobné lode s dĺžkou nepresahujúcou 45 m a určené na prepravu maximálne 250 cestujúcich nemusia mať stav s 2 oddeleniami.
4. (prázdne)
5. Inšpekčný orgán môže upustiť od uplatňovania článku 10.004 v prípade osobných lodí určených na prepravu maximálne 250 cestujúcich a s dĺžkou maximálne 25 m, ak sú vybavené plošinou prístupnou z každej strany plavidla priamo nad vodoryskou, aby bolo možné osoby bezpečne zachrániť z vody. Osobné lode môžu byť vybavené porovnateľnou inštaláciou podľa týchto podmienok:
|
a) |
inštaláciu je schopná prevádzkovať jedna osoba; |
|
b) |
mobilné inštalácie sú povolené; |
|
c) |
inštalácie sú mimo nebezpečnej oblasti pohonných systémov a |
|
d) |
medzi veliteľom a osobou zodpovednou za inštaláciu je možná účinná komunikácia. |
6. Inšpekčný orgán môže upustiť od uplatňovania článku 10.004 v prípade osobných lodí osvedčených na prepravu maximálne 600 cestujúcich a s dĺžkou maximálne 45 m, ak sú vybavené plošinou podľa odseku 5 prvá veta alebo podobnou inštaláciou podľa odseku 5 druhá veta. Osobná loď okrem toho má:
|
a) |
kormidlový pohon, cykloidnú lodnú skrutku alebo vodnú trysku ako hlavný pohon, alebo |
|
b) |
hlavný pohonný systém s 2 pohonnými jednotkami, alebo |
|
c) |
hlavný pohonný systém a dokormidlovacie zariadenie. |
7. Odchylne od článku 15.02 ods. 9, osobné lode s dĺžkou nepresahujúcou 45 m a s povolením prevážať maximálne taký počet cestujúcich, ktorý zodpovedá dĺžke plavidla v metroch, majú povolené mať na palube v priestoroch pre cestujúcich manuálne ovládané predelové dvere bez diaľkového ovládania podľa článku 15.02 ods. 5, ak:
|
a) |
plavidlo má iba jednu palubu; |
|
b) |
tieto dvere sú prístupné priamo z paluby a nie sú od paluby vzdialené viac ako 10 m; |
|
c) |
spodný okraj otvoru na dvere leží najmenej 30 cm nad úrovňou podlahy v priestoroch pre cestujúcich a |
|
d) |
každé z oddelení rozdelených dverami je vybavené výstražným zariadením na úroveň vody v podpalubí. |
8. Na osobných lodiach podľa odseku 7 môže odchylne od článku 15.06 ods. 6 písm. c) viesť jedna úniková cesta cez lodnú kuchyňu, ak je k dispozícii aj druhá úniková cesta.
9. Pre osobné lode s dĺžkou nepresahujúcou 45 m neplatí: článok 115.01 ods. 2 písm. e), ak inštalácie na skvapalnený plyn sú vybavené vhodnými výstražnými systémami na koncentrácie CO predstavujúce zdravotné riziko a na potenciálne výbušné zmesi plynu a vzduchu,
10. Nasledujúce ustanovenia neplatia pre osobné lode s dĺžkou do 25 m:
|
a) |
článok 15.04, ods. 1, posledná veta; |
|
b) |
článok 15.06, ods. 6 písm. c) pre lodné kuchyne, ak je k dispozícii aj druhá úniková cesta; |
|
c) |
článok 15.07; |
11. Pre kajutové lode s dĺžkou maximálne 45 m sa neuplatňuje článok 15.12 ods. 10, pod podmienkou, že v každej kajute sú ihneď k dispozícii dymové kapucne v počte zodpovedajúcom počtu kójí.
KAPITOLA 15a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PRE OSOBNÉ PLACHTOVÉ LODE
Článok 15a.01
Uplatňovanie časti II
Požiadavky tejto kapitoly spolu s ustanoveniami časti II platia pre osobné plachtové lode.
Článok 15a.02
Odchýlky pre isté osobné plachtové lode
1. Nasledujúce ustanovenia neplatia pre osobné plachtové lode s LWL nepresahujúcou 45 m a maximálnym povoleným počtom cestujúcich nepresahujúcim LWL v celých metroch:
|
a) |
článok 3.03 ods. 7, ak sa kotvy neprepravujú v kotvových sklzoch; |
|
b) |
článok 10.02 ods. 2(d) v súvislosti s dĺžkou; |
|
c) |
článok 15.08 ods. 3(a); |
|
d) |
článok 15.15 ods. 9(a). |
2. Odchylne od odseku 1 sa počet cestujúcich môže zvýšiť na 1,5-násobok hodnoty LWL v celých metroch, ak to umožňuje takeláž a palubné prvky.
Článok 15a.03
Požiadavky na stabilitu plaviacich sa plavidiel
1. Na výpočet klopného momentu podľa článku 15.03 odsek 3 sa pri určovaní ťažiska plavidla berú do úvahy zložené plachty.
2. Berúc do úvahy všetky záťažové podmienky podľa článku 15.03 ods. 2 a pri štandardnom usporiadaní plachiet klopný moment vyvolaný tlakom vetra nebude tak veľký, aby presiahol uhol náklonu 20°. Zároveň
|
a) |
sa na výpočet aplikuje konštantný tlak vetra 0,07 kN/m2; |
|
b) |
zvyšková bezpečná vzdialenosť je najmenej 100 mm a |
|
c) |
zvyškový voľný bok nie je záporný. |
3. Vratné rameno statickej stability
|
a) |
dosiahne maximálnu hodnotu pri uhle náklonu 25° alebo viac; |
|
b) |
dosahuje minimálne 200 mm pri uhle náklonu 30° alebo viac; |
|
c) |
je kladné po uhol náklonu 60°. |
4. Plocha pod krivkou vratného ramena je minimálne
|
a) |
0,055 mrad do 30°; |
|
b) |
0,09 mrad do 40° alebo v uhle, pri ktorom nechránený otvor dosiahne úroveň vody, a ktorý je menší ako 40°. |
Medzi
|
c) |
30° a 40°, alebo |
|
d) |
30° a uhlom, pri ktorom nechránený otvor dosiahne úroveň vody, a ktorý je menší ako 40°, |
nie je táto plocha menšia ako 0,03 mrad.
Článok 15a.04
Požiadavky na stavbu lode a mechaniku
1. Odchylne od článku 6.01 ods. 3 a článku 9.01 ods. 3, zariadenia musia byť navrhnuté na trvalý náklon do 20°.
2. Odchylne od článku 15.06 ods. 5 písmeno a) a článku 15.06 ods. 9 písm. b), inšpekčný orgán môže v prípade osobných plachtových lodí s dĺžkou maximálne 25 m povoliť v spojovacích chodbách a kajutových schodíkoch svetlú šírku menej ako 800 mm. Svetlá šírka však je najmenej 600 mm.
3. Odchylne od článku 15.06 ods. 10, inšpekčný orgán môže vo zvláštnych prípadoch povoliť použitie snímateľných ochranných obručí v priestoroch, kde sú potrebné na ovládanie plachiet.
4. V zmysle článku 15.07 sa plachty radia medzi hlavný pohonný systém.
5. Odchylne od článku 15.15 ods. 7 písm. c), výška spodného okraja dverového otvoru sa môže znížiť na 200 mm nad úroveň podlahy priestorov pre cestujúcich. Pri otvorení sa dvere automaticky zatvoria a zamknú.
6. Ak existuje možnosť voľnobehu lodnej skrutky počas plavby, všetky ohrozené časti pohonného systému sú chránené pred možným poškodením.
Článok 15a.05
Takeláž vo všeobecnosti
1. Súčasti takeláže sú usporiadané tak, aby zamedzovali neprijateľnému odieraniu.
2. Ak je použitý materiál iný ako drevo alebo ak sa používajú špeciálne typy takeláže, ich prevedenie zaručuje ekvivalentné úrovne bezpečnosti pri rozmeroch a hodnotách pevnosti, ako sú ustanovené v tejto kapitole. Ako dôkaz pevnosti
|
a) |
sa vykoná výpočet pevnosti, alebo |
|
b) |
sa od uznanej klasifikačnej spoločnosti získa potvrdenie o dostatočnej pevnosti, alebo |
|
c) |
dimenzie vychádzajú z postupov uvedených v uznanom regulačnom rámci (napr. Middendorf, Kusk-Jensen). |
Dôkaz sa predloží inšpekčnému orgánu.
Článok 15a.06
Sťažne a rahná vo všeobecnosti
1. Všetky rahná sú vyhotovené z vysokokvalitného materiálu.
2. Drevo na sťažne:
|
a) |
nemá uzlíkové koncentrácie; |
|
b) |
neobsahuje belové drevo v rámci požadovaných rozmerov; |
|
c) |
má čo najrovnejšie zrno; |
|
d) |
má čo najmenšiu točivosť. |
3. Ak sa zvolí drevo z borovice bahennej alebo oregonskej pínie kvality „čisté alebo lepšie“, priemery v tabuľkách uvedených v článkoch 15a.07 až 15a.12 sa môžu zmenšiť o 5 %.
4. Ak drevo použité na sťažne, hlavné sťažne, rahienka, vratipne a čelene nemajú okrúhly prierez, ich drevo musí mať ekvivalentnú pevnosť.
5. Pätky stožiarov, pne stožiarov a upevnenie na palube, na podlahových platniach a na prove alebo korme sú skonštruované tak, aby mohli buď absorbovať sily, ktoré na ne pôsobia, alebo ich preniesť na iné napojené časti konštrukcie.
6. V závislosti od stability plavidla a vonkajších síl, ktoré naň pôsobia, ako aj od rozmiestnenia dostupnej plachtovej plochy. môže inšpekčný orgán na základe rozmerov uvedených v tejto kapitole povoliť zníženie prierezu rahien a v prípade potreby aj takeláže. Dôkaz sa predloží v súlade s článkom 15a.05 ods. 2.
7. Ak doba kmitu plavidla/doba valenia v sekundách je menšia ako tri štvrtiny jeho šírky v metroch, rozmery uvedené v nasledujúcich článkoch sa zvyšujú. Dôkaz sa predloží v súlade s článkom 15a.05 ods. 2.
8. V tabuľkách uvedených v článkoch 15a.07 až 15a.12 a 15a.14 sa interpolujú možné prechodné hodnoty.
Článok 15a.07
Osobitné ustanovenia pre sťažne
1. Drevené sťažne spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (15) (m) |
Priemer na palube (cm) |
Priemer na kríži (cm) |
Priemer na sťažňovej spojke (cm) |
|
10 |
20 |
17 |
15 |
|
11 |
22 |
17 |
15 |
|
12 |
24 |
19 |
17 |
|
13 |
26 |
21 |
18 |
|
14 |
28 |
23 |
19 |
|
15 |
30 |
25 |
21 |
|
16 |
32 |
26 |
22 |
|
17 |
34 |
28 |
23 |
|
18 |
36 |
29 |
24 |
|
19 |
39 |
31 |
25 |
|
20 |
41 |
33 |
26 |
|
21 |
43 |
34 |
28 |
|
22 |
44 |
35 |
29 |
|
23 |
46 |
37 |
30 |
|
24 |
49 |
39 |
32 |
|
25 |
51 |
41 |
33 |
Ak má sťažeň dve rahná, priemery sa zvyšujú najmenej o 10 %.
Ak má sťažeň viac než dve rahná, priemery sa zvyšujú najmenej o 15 %.
V prípade sťažňov upevnených cez palubu, priemer pätky sťažňa je najmenej 75 % priemeru sťažňa na úrovni paluby.
2. Sťažňové prvky, sťažňové pruhy, kríže a sťažňové spojky sú dimenzované a pripojené dostatočne pevne.
Článok 15a.08
Osobitné ustanovenia pre hlavné sťažne
1. Drevené hlavné sťažne spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (16) (m) |
Priemer v pätke (cm) |
Priemer v polovici dĺžky (cm) |
Priemer v upevnení (17) (cm) |
|
4 |
8 |
7 |
6 |
|
5 |
10 |
9 |
7 |
|
6 |
13 |
11 |
8 |
|
7 |
14 |
13 |
10 |
|
8 |
16 |
15 |
11 |
|
9 |
18 |
16 |
13 |
|
10 |
20 |
18 |
15 |
|
11 |
23 |
20 |
16 |
|
12 |
25 |
22 |
17 |
|
13 |
26 |
24 |
18 |
|
14 |
28 |
25 |
20 |
|
15 |
31 |
27 |
21 |
Ak sú k hlavnému sťažňu pripevnené rahnové plachty, rozmery uvedené v tabuľke sa zvyšujú o 10 %.
2. Prekrytie medzi sťažňom a hlavným sťažňom je najmenej desaťnásobok požadovaného priemeru hlavného sťažňa v pätke.
Článok 15a.09
Osobitné ustanovenia pre čelene
1. Drevené čelene spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (18) (m) |
Priemer na prove (cm) |
Priemer v polovici dĺžky (cm) |
|
4 |
14,5 |
12,5 |
|
5 |
18 |
16 |
|
6 |
22 |
19 |
|
7 |
25 |
23 |
|
8 |
29 |
25 |
|
9 |
32 |
29 |
|
10 |
36 |
32 |
|
11 |
39 |
35 |
|
12 |
43 |
39 |
2. Vnútorná časť čeleňa má dĺžku najmenej štvornásobku priemeru čeleňa na prove.
3. Priemer čeleňa v hlavici má najmenej 60 % priemeru čeleňa na prove.
Článok 15a.10
Osobitné ustanovenia pre čeleňové čnelky
1. Drevené čeleňové čnelky spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (19)(m) |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
|
Priemer na prove (cm) |
7 |
10 |
14 |
17 |
21 |
24 |
28 |
31 |
35 |
2. Priemer čeleňovej čnelky v hlavici má najmenej 60 % priemeru na prove.
Článok 15a.11
Osobitné ustanovenia pre hlavné vratipne
1. Drevené hlavné vratipne spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (20)(m) |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
|
Priemer (cm) |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
20 |
21 |
23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
2. Priemer otočného čapu je najmenej 72 % priemeru určeného v tabuľke.
3. Priemer v uzle je najmenej 85 % priemeru určeného v tabuľke.
4. Najväčšia vzdialenosť meraná od sťažňa je v dvoch tretinách dĺžky.
5. Ak:
|
a) |
medzi hlavným vratipňom a zadnou lemovkou je uhol menší ako 65° a hlavné plachetné lano je pripevnené na konci vratipňa, alebo |
|
b) |
bod pripojenia plachtového lana nie je na úrovni uzla; |
inšpekčný orgán môže podľa článku 15a.05 ods. 2 vyžadovať väčší priemer.
6. Pre plachtové plochy menšie ako 50 m2 môže inšpekčný orgán povoliť zmenšenie priemerov uvedených v tabuľke.
Článok 15a.12
Osobitné ustanovenia pre vratirahná
1. Drevené vratirahná spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka (21)(m) |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
|
Priemer (cm) |
10 |
12 |
14 |
16 |
17 |
18 |
20 |
2. Dĺžka vratirahna bez opory nepresiahne viac ako 75 %.
3. Medza pevnosti lomu lúčovitého úväzu sa rovná minimálne 1,2-násobku medze pevnosti lomu koncového zdvíhacieho lana.
4. Najvyšší uhol lúčovitého úväzu je maximálne 60°.
5. Ak je najvyšší uhol lúčovitého úväzu odchylne od odseku 4 vyšší ak 60°, pevnosť v ťahu sa upraví tak, aby vyhovovala silám, ktoré vtedy nastávajú.
6. Pre plachtové plochy menšie ako 50 m2 môže inšpekčný orgán povoliť zmenšenie priemerov uvedených v tabuľke.
Článok 15a.13
Všeobecné ustanovenia pre pevnú a pohyblivú takeláž
1. Pevná a pohyblivá takeláž spĺňa požiadavky na pevnosť uvedené v článkoch 15a.14 a 15a.15.
2. Drôtené káblové spoje môžu vystupovať vo forme:
|
a) |
splietaných spojov; |
|
b) |
kompresívnych návlačiek, alebo |
|
c) |
tesniacich návlačiek. |
Splietané spoje sú uviazané a konce sú obalené.
3. Spletané spoje s okami sú vybavené prstencami.
4. Laná sú vedené tak, aby nehatali vstupy a kajutové schody.
Článok 15a.14
Osobitné ustanovenia pre pevnú takeláž
1. Predné stehy a upínadlá spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka sťažňa (22)(m) |
11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
|
Pevnosť predného stehu v ťahu (kN) |
160 |
172 |
185 |
200 |
220 |
244 |
269 |
294 |
|
Pevnosť úponov v ťahu (kN) |
355 |
415 |
450 |
485 |
525 |
540 |
630 |
720 |
|
Počet upínacích káblov a lán na strane |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
4 |
4 |
2. Zadné stehy, hlavné sťažne, stehy vnútornej kosatky, čeleňové čnelky a upínadlá čeleňa spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Dĺžka sťažňa (23)(m) |
< 13 |
13-18 |
> 18 |
|
Pevnosť zadného stehu v ťahu (kN) |
89 |
119 |
159 |
|
Pevnosť hlavného sťažňa v ťahu (kN) |
89 |
119 |
159 |
|
Dĺžka hlavného sťažňa (m) |
< 6 |
6-8 |
> 8 |
|
Pevnosť stehu vnútornej kosatky v ťahu (kN) |
58 |
89 |
119 |
|
Dĺžka čeleňovej čnelky (m) |
< 5 |
5-7 |
> 7 |
|
Pevnosť upínadiel čeleňa (kN) |
58 |
89 |
119 |
3. Uprednostňuje sa prevedenie lán na základe metódy konštrukcie lán 6 × 7 FE triedy pevnosti 1550 N/mm2. Alternatívne je možné použiť metódu konštrukcie 6 × 36 SE alebo 6 × 19 FE pri rovnakej triede pevnosti. Z dôvodu vyššej elasticity konštrukčnej metódy 6 × 19 FE sa pevnosti v ťahu uvedené v tabuľke zvyšujú o 10 %. Použitie lán iného prevedenia sa povolí, ak prevedenie má porovnateľné vlastnosti.
4. Ak sa používa pevná takeláž, pevnosti v ťahu uvedené v tabuľke sa zvyšujú o 30 %.
5. V takeláži možno použiť jedine schválené rozvetvenia, kruhové oká a svorníky.
6. Svorníky, rozvetvenia, kruhové oká a napínadlá sa dajú správne zaistiť.
7. Pevnosť vodného stehu v ťahu je prinajmenšom 1,2-násobok pevnosti v ťahu príslušného stehu kosatky a stehu vnútornej kosatky.
8. Pri plavidlách s výtlakom vody menej ako 30 m3 môže inšpekčný orgán povoliť zníženie pevnosti v ťahu, ako sa uvádzajú v tabuľke nižšie:
|
Výtlak vody delené počet sťažňov (m3) |
Zníženie (%) |
|
> 20 až 30 |
20 |
|
10 až 20 |
35 |
|
< 10 |
60 |
Článok 15a.15
Osobitné ustanovenia pre pohyblivú takeláž
1. V pohyblivej takeláži sa používajú laná z vlákien alebo oceľové laná. Minimálna pevnosť v ťahu a priemer pohyblivej takeláže spĺňa vzhľadom na plochu oplachtenia tieto minimálne požiadavky:
|
Typ pohyblivej takeláže |
Materiál lana |
Plocha oplachtenia (m2) |
Minimálna pevnosť v ťahu (kN) |
Priemer lana (mm) |
|
Zdvíhacie laná plachty |
Oceľový drôt |
do 35 |
20 |
6 |
|
> 35 |
38 |
8 |
||
|
Vlákno (polypropylén-PP) |
Priemer lana najmenej 14 mm a jedna lanovnica na každých 25 m2 alebo jeho časť |
|||
|
Zdvíhacie laná vratiplachty, zdvíhacie laná košovky |
Oceľový drôt |
do 50 |
20 |
6 |
|
> 50 až 80 |
30 |
8 |
||
|
> 80 až 120 |
60 |
10 |
||
|
> 120 až 160 |
80 |
12 |
||
|
Vlákno (PP) |
Priemer lana najmenej 18 mm a jedna lanovnica na každých 30 m2 alebo jeho časť |
|||
|
Plachetné lano plachty |
Vlákno (PP) |
do 40 |
14 |
|
|
> 40 |
18 |
|||
|
Pri oplachtení s plochou viac ako 30 m2 plachetné lano vystupuje vo forme kladkostroja alebo sa dá ovládať pomocou navijaka |
||||
|
Plachetné laná vratiplachty košovky |
Oceľový drôt |
< 100 |
60 |
10 |
|
100 až 150 |
85 |
12 |
||
|
> 150 |
116 |
14 |
||
|
V plachetných lanách košovky sú potrebné elastické spojovacie prvky (predky) |
||||
|
Vlákno (PP) |
Priemer lana najmenej 18 mm a najmenej tri lanovnice. Ak je plocha oplachtenia väčšia ako 60 m2, jedna lanovnica na 20 m2 |
|||
2. Pohyblivá takeláž tvoriaca súčasť stehovania má takú pevnosť v ťahu, ktorá zodpovedá pevnosti príslušného stehu alebo upínadla.
3. Ak sa použijú iné materiály, ako sa uvádza v odseku 1, dodržia sa hodnoty pevnosti uvedené v tabuľke v odseku 1.
Laná z polyetylénových vláken sa nepoužívajú.
Článok 15a.16
Prvky a časti takeláže
1. Ak sa použijú drôtené laná alebo laná z vláken, priemery lanovníc (merané od stredu lana k stredu lana) spĺňajú tieto minimálne požiadavky:
|
Oceľový drôt (mm) |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
|
Vlákno (mm) |
16 |
18 |
20 |
22 |
24 |
26 |
28 |
|
Lanovnica (mm) |
100 |
110 |
120 |
130 |
145 |
155 |
165 |
2. Odchylne od odseku 1, priemer lanovníc sa môže rovnať šesťnásobku priemeru oceľového drôtu pod podmienkou, že oceľový drôt nevedie neustále cez lanovnice.
3. Pevnosť v ťahu prvkov (napr. rozdvojení, okrúhlych ôk, napínadiel, doštičiek na oká, svorníkov, krúžkov a závesných ôk) je kompatibilná s pevnosťou v ťahu pevnej alebo pohyblivej takeláže, ktorá je k nim pripojená.
4. Upevnenie rebrových článkov stehov a upínadiel je vytvorené tak, aby nieslo sily, ktoré na ne pôsobia.
5. Do každého oka možno upevniť iba jedno závesné oko spolu s príslušným stehom alebo upínadlom.
6. Bloky zdvíhacích lán a výložných lán sú k sťažňu bezpečne upevnené a lúčovité úväzy používané na tento účel sú v dobrom stave.
7. Prípojky k skrutkám s okom, úväzníkom, čapom rohatinky a obruče okolo sťažňa na čapy rohatinky sú vytvorené tak, aby zvládli sily, ktoré na ne pôsobia.
Článok 15a.17
Plachty
1. Je zaručené jednoduché, rýchle a bezpečné zvinutie plachiet.
2. Plocha oplachtenia je vhodná pre typ plavidla a výtlak vody.
Článok 15a.18
Výstroj
1. Plavidlá vybavené čeleňovou čnelkou alebo čeleňom majú čeleňovú sieť a primeraný počet úchopných a napínacích zariadení.
2. Od výstroje podľa odseku 1 možno upustiť, ak čeleňová čnelka alebo čeleň sú vybavené ručnou slučkou a šľapnicou s primeranými rozmermi, ktoré umožňujú pripojenie bezpečnostného postroja za účelom prenesenia na palubu.
3. Na prácu s takelážou je poskytnutá bocmanská lavička.
Článok 15a.19
Odskúšanie
1. Inšpekčný orgán otestuje takeláž každého 2,5 roka. Skúška zahŕňa nasledovné ako minimum:
|
a) |
plachty, vrátane lemoviek, uzlov a lodných ôk; |
|
b) |
stav sťažňov a rahien; |
|
c) |
stav pevnej a pohyblivej takeláže spolu s prípojkami káblových drôtov; |
|
d) |
zariadenia na rýchle a bezpečné zvinutie plachiet; |
|
e) |
bezpečné upevnenie blokov zdvíhacích lán a výložných lán; |
|
f) |
upevnenie pňov stožiarov a iných upevňovacích bodov pevnej a pohyblivej takeláže, ktoré sú pripojené k plavidlu; |
|
g) |
navijaky na ovládanie plachiet; |
|
h) |
ostatné zariadenia namontované pre účely plavby s plachtami, ako napríklad záveterné paluby a prvky na ich ovládanie; |
|
i) |
opatrenia prijaté na zamedzenie odierania rahien, pevnej a pohyblivej takeláže a plachiet; |
|
j) |
výstroj podľa článku 15a.18. |
2. Časť dreveného sťažňa prechádzajúca cez palubu a nachádzajúca sa pod palubou sa opakovane kontroluje v intervaloch určených inšpekčným orgánom, prinajmenšom však pri príležitosti každej pravidelnej prehliadky podľa článku 2.09. Sťažeň sa pre tento účel vytiahne.
3. Na palube sa prechováva osvedčenie vydané, datované a podpísané inšpekčným orgánom o poslednej prehliadke vykonanej v súlade s odsekom 1.
KAPITOLA 16
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ URČENÉ NA ZARADENIE DO TLAČNÝCH ALEBO VLEČNÝCH ZOSTÁV ALEBO NA BOČNÉ SPRIAHNUTÉ FORMÁCIE
Článok 16.01
Plavidlá vhodné na tlačenie
1. Plavidlá, ktoré sa používajú na účely tlačenia, obsahujú vhodné tlačné zariadenie. Sú prevedené a vybavené tak, aby:
|
a) |
umožňovali posádke ľahko a bezpečne prejsť na tlačené plavidlo s pripojenými spájacími zariadeniami; |
|
b) |
im umožňovali zaujať nemennú polohu vzhľadom na pripojené plavidlo; |
|
c) |
zabraňovali vzájomnému pohybu medzi samotnými plavidlami. |
2. Ak sú plavidlá spojené pomocou káblov, tlačné plavidlo je vybavené najmenej dvoma špeciálnymi navijakmi alebo ekvivalentnými spájacími zariadeniami na napínanie káblov.
3. Spájacie zariadenia umožňujú vytvorenie pevného celku s tlačeným plavidlom.
Ak sa zostavy skladajú z tlačného plavidla a jedného tlačeného plavidla, spájacie zariadenia môžu umožňovať riadené kĺbové spojenie. Potrebné riadiace jednotky ľahko absorbujú prenášané sily a dajú sa ľahko a bezpečne ovládať. Články 6.02 až 6.04 platia pre tieto riadiace jednotky mutatis mutandis.
4. Od požiadavky kolízneho predelu uvedeného v článku 3.03 ods. 1 písm. a) možno v prípade tlačných remorkérov upustiť.
Článok 16.02
Plavidlá vhodné na to, aby boli tlačené
1. Pre člny bez kormidlového zariadenia, obývacích priestorov, strojovne alebo kotolne neplatia:
|
a) |
kapitoly 5 až 7 a 12; |
|
b) |
článok 8.08, ods. 2 až 8, článok 10.02 a článok 10.05, ods. 1. |
Ak sa v nich nachádza kormidlové zariadenie, obývacie priestory, strojovňa alebo kotolňa, platia pre ne príslušné ustanovenia tejto prílohy.
2. Člnové kontajnery, ktorých dĺžka L nepresahuje 40 m, spĺňajú okrem toho tieto požiadavky:
|
a) |
od kolíznych predelov uvedených v článku 3.03 ods. 1 možno upustiť, ak ich predné čelá sú schopné uniesť záťaž najmenej 2,5-násobku záťaže určenej pre kolízne predely na vnútrozemských vodných cestách s tým istým ponorom a konštrukciou v súlade s požiadavkami uznanej klasifikačnej spoločnosti; |
|
b) |
odchylne od článku 8.06 ods. 1, oddelenia s dvojitým dnom, do ktorých nie je ľahký prístup, nemusia byť odvodnené, ak veľkosť priestoru nepresahuje o 5 % výtlak člnového kontajnera pri maximálnom povolenom ponore. |
3. Plavidlá určené na to, aby boli tlačené, sú vybavené spájacími zariadeniami zabezpečujúcimi bezpečné pripojenie k druhému plavidlu.
Článok 16.03
Plavidlá vhodné na pohon bočne spriahnutých formácií
Plavidlá určené na pohon bočne spriahnutých formácií sú vybavené bitvami alebo ekvivalentnými zariadeniami, ktoré vďaka svojmu počtu a usporiadaniu umožňujú bezpečné spojenie formácie.
Článok 16.04
Plavidlá vhodné na to, aby boli poháňané v zostave
Plavidlá určené na pohon v zostavách sú vybavené spájacími zariadeniami, bitvami alebo ekvivalentnými zariadeniami, ktoré vďaka svojmu počtu a usporiadaniu umožňujú bezpečné pripojenie k inému plavidlu v zostave.
Článok 16.05
Plavidlá vhodné na vlečenie
1. Plavidlá vhodné na vlečenie spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
vlečné zariadenie je inštalované tak, aby jeho použitie neohrozovalo bezpečnosť plavidla, posádky alebo nákladu; |
|
b) |
tlačné a vlečné plavidlo je vybavené vlečným hákom, ktorý možno z kormidlovne bezpečne uvoľniť, to neplatí, ak prevedenie ostatných prvkov zabraňuje prevráteniu; |
|
c) |
vlečné zariadenia pozostávajú z navijakov a vlečného háku. Vlečné zariadenia sa musia nachádzať pred rovinou vrtule. Táto požiadavka neplatí na plavidlá, ktoré sú kormidlované svojimi pohonnými jednotkami, ako napríklad kormidlové pohony alebo cykloidné lodné skrutky; |
|
d) |
odchylne od požiadaviek časti c) pri plavidlách, ktoré v súlade s platnými predpismi plavebného orgánu členského štátu iba poskytujú pomoc motorizovanému plavidlu pri vlečení, postačuje vlečné zariadenie ako bitva alebo ekvivalentné zariadenie. Časť b) platí mutatis mutandis; |
|
e) |
V prípade, keď by vlečné káble mohli zadrhávať o kormu plavidla, zabezpečia sa vychyľovacie obruče s úchytkami na káble. |
2. Plavidlo dĺžky L prekračujúcej 86 m nemá povolenie na vlečenie po prude.
Článok 16.06
Plavebné skúšky zostáv
1. Aby tlačný remorkér alebo motorová loď získali povolenie na pohon pevnej zostavy a aby sa to mohlo uviesť v osvedčení Spoločenstva, inšpekčný orgán rozhodne, aké formácie sa predstavia, a prevedie plavebné skúšky uvedené v článku 5.02 so zostavami vo formácii (formáciách), o ktorú sa žiada, ktorú inšpekčný orgán považuje za najmenej priaznivú (priaznivé). Táto zostava musí splniť požiadavky uvedené v článkoch 5.02 až 5.10.
Inšpekčný orgán skontroluje, či sa počas manévrov vyžadovaných v kapitole 5 zachová pevné spojenie všetkých plavidiel v zostave.
2. Ak sa počas plavebných skúšok uvedených v odseku 1 na palube plavidiel, ktoré sú tlačené alebo bočne spriahnuté, nachádzajú špecifické inštalácie, ako napríklad kormidlové zariadenie, pohonné jednotky alebo manévrovacie vybavenie, alebo kĺbové spojenia za účelom splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 5.02 až 5.10, do osvedčenia Spoločenstva pre plavidlo poháňajúce zostavu sa zapíše: formácia, pozícia, názov a úradné číslo týchto plavidiel vybavených špecifickými použitými inštaláciami.
Článok 16.07
Zápisy v osvedčení Spoločenstva
1. Ak je plavidlo určené na pohon zostavy alebo na to, aby bolo poháňané v zostave, splnenie príslušných požiadaviek uvedených v článkoch 16.01 až 16.06 sa zapíše do osvedčenia Spoločenstva.
2. V osvedčení Spoločenstva pre poháňajúce plavidlo sa uvedú tieto údaje:
|
a) |
akceptované zostavy a formácie; |
|
b) |
typy spojení; |
|
c) |
stanovené maximálne sily spojenia a |
|
d) |
v prípade potreby aj minimálna pevnosť v tlaku pre spájacie káble pri pozdĺžnom spojení ako aj počet návinov káblov. |
KAPITOLA 17
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLÁVAJÚCE STROJE
Článok 17.01
Všeobecne
Na konštrukciu a vybavenie plávajúcich strojov sa vzťahujú kapitoly 3, 7 až 14 a kapitola 16. Plávajúce stroje s vlastnými prostriedkami pohonu spĺňajú aj požiadavky kapitoly 5 a 6. Pohonné jednotky umožňujúce prevádzku iba na krátkych tratiach nepredstavujú vlastný prostriedok pohonu.
Článok 17.02
Výnimky
1. Inšpekčný orgán môže udeliť výnimky z týchto požiadaviek:
|
a) |
článok 3.03, ods. 1 a 2 platia mutatis mutandis; |
|
b) |
článok 7.02 platí mutatis mutandis; |
|
c) |
maximálne hladiny akustického tlaku predpísané v článku 12.02 ods. 5, druhá veta môžu byť prekročené počas prevádzky pracovného mechanizmu plávajúceho stroja pod podmienkou, že počas prevádzky nik na palube v noci nespí; |
|
d) |
je možné udeliť výnimky z ostatných požiadaviek týkajúcich sa konštrukcie, pracovného mechanizmu alebo vybavenia, ak sa v každom prípade zaistí rovnaká bezpečnosť. |
2. Inšpekčný orgán môže upustiť od uplatňovania týchto požiadaviek:
|
a) |
článok 10.01 ods. 1 neplatí, ak sa plávajúci stroj počas prevádzky dá bezpečne ukotviť pomocou pracovnej kotvy alebo pilót. Avšak plávajúci stroj s vlastnými prostriedkami pohonu majú najmenej jednu kotvu spĺňajúcu požiadavky článku 10.01 ods. 1, ak sa empirický koeficient k považuje za rovnajúci sa 45 a pre T sa uvažuje najmenšia výška; |
|
b) |
článok 12.02, ods. 1, druhá časť vety: ak sa obývacie priestory dajú adekvátne osvetľovať elektrickou energiou; |
3. okrem toho platí:
|
a) |
pre článok 8.08, ods. 2, druhá veta, odvodňovacie čerpadlo je poháňané motorom; |
|
b) |
pre článok 8.10 ods. 3, hluk neprevýši hodnotu 65 db(A) v bočnej vzdialenosti 25 m od boku lode na žiadnom plávajúcom stroji počas prevádzky jeho pracovného mechanizmu; |
|
c) |
pre článok 10.03 ods. 1, ak je na palube umiestnený pracovný mechanizmus nie napevno pripojený k plavidlu, vyžaduje sa najemnej jeden ďalší prenosný hasiaci prístroj; |
|
d) |
pre článok 14.02 ods. 2, okrem vybavenia na skvapalnený plyn pre domáce použitie môžu byť aj iné zariadenia na skvapalnený plyn. Tieto zariadenia a ich príslušenstvo spĺňajú požiadavky jedného z členských štátov. |
Článok 17.03
Dodatočné požiadavky
1. Plávajúci stroj, na ktorých sa počas prevádzky vyskytujú ľudia, sú vybavené všeobecným poplachom. Výstražný signál možno zreteľne rozoznať od ostatných signálov a v obývacích priestoroch a na všetkých pracovných staniciach vydáva takú hladinu akustického tlaku zvuku, ktorá je minimálne o 5 db(A) vyššia ako maximálna miestna hladina akustického tlaku. Poplach možno spustiť z kormidlovne a hlavných pracovných staníc.
2. Pracovné vybavenie má dostatočnú pevnosť, aby unieslo záťaže, ktorým je vystavené, a spĺňa požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (24).
3. Stabilita (odolnosť voči preváženiu) a pevnosť pracovného zariadenia a v prípade potreby aj jeho pripojených častí je taká, aby mohlo zniesť sily vyplývajúce z očakávaného náklonu, vyvažovania a pohybu plávajúceho stroja.
4. Ak sa náklady dvíhajú pomocou kladky, maximálne povolené zaťaženie odvodené od stability a pevnosti je vystavené na poprednom mieste na paneloch na palube a v riadiacich staniciach. Ak sa zdvižná kapacita môže zvýšiť pomocou pripojenia dodatočných plavákov, zreteľne sa uvádzajú hodnoty schválené pre kapacitu s týmito dodatočnými plavákmi aj bez nich.
Článok 17.04
Zvyšková bezpečná vzdialenosť
1. Na účely tejto kapitoly a odchylne od článku 1.01 tejto prílohy, zvyšková bezpečná vzdialenosť znamená najkratšiu vertikálnu vzdialenosť od hladiny vody k najnižšej časti plávajúceho stroja, za ktorou už nie je vodotesné, pričom sa do úvahy berie vyvažovanie a náklon vyplývajúce z momentov uvedených v článku 17.07 ods. 4.
2. Zvyšková bezpečná vzdialenosť je postačujúca podľa článku 15.07 ods. 1 pre každý vodotesný otvor odolný voči vodnej triešti, ak je najmenej 300 mm.
3. Pri otvore, ktorý nie je vodotesný a odolný voči vodnej triešti, je zvyšková bezpečná vzdialenosť najmenej 400 mm.
Článok 17.05
Zvyškový voľný bok
1. Na účely tejto kapitoly a odchylne od článku 1.01 tejto prílohy, zvyškový voľný bok znamená najkratšiu vertikálnu vzdialenosť od hladiny vody a hornou plochou paluby pri jej okraji, pričom sa do úvahy berie vyvažovanie a náklon vyplývajúce z momentov uvedených v článku 17.07 ods. 4.
2. Zvyškový voľný bok je postačujúci podľa článku 15.07 ods. 1, ak je najmenej 300 mm.
3. Zvyškový voľný bok sa môže zmenšiť, ak sa preukáže splnenie požiadaviek článku 17.08.
4. Ak sa tvar plaváka zjavne líši od tvaru pontónu, ako v prípade valcovitého plaváka, alebo ak prierez plaváka má viac ako štyri strany, inšpekčný orgán môže požadovať alebo schváliť voľný bok iný, ako sa uvádza v odseku 2. To platí aj pre plávajúce stroje skladajúce sa z niekoľkých plavákov.
Článok 17.06
Skúška náklonu
1. Potvrdenie stability podľa článkov 17.07 a 17.08 vychádza zo správne vykonanej skúšky náklonu.
2. Ak počas skúšky náklonu nie je možné dosiahnuť adekvátne uhly náklonu alebo ak skúška náklonu spôsobuje neprimerané technické ťažkosti, môže ju nahradiť výpočet ťažiska a hmotnosti plavidla. Výsledok výpočtu hmotnosti sa skontroluje zmeraním ponoru a rozdiel nepresiahne ± 5 %.
Článok 17.07
Potvrdenie stability
1. Potvrdí sa, že zvyškový voľný bok a zvyšková bezpečnostná vzdialenosť sú postačujúce, ak sa zohľadnia záťaže pôsobiace počas prevádzky pracovného mechanizmu a počas plavby. Pre tento účel súčet vyváženia a uhlov náklonu nepresiahhne 10° a spodná časť plaváka sa neponorí.
2. Potvrdenie stability zahŕňa tietoe údaje a doklady:
|
a) |
výkresy plaváka a pracovného mechanizmu v mierke a podrobné údaje o nich potrebné na potvrdenie stability, ako napríklad obsah nádrží, otvory poskytujúce prístup do vnútra plavidla; |
|
b) |
hydrostatické údaje alebo krivky; |
|
c) |
krivky vratného ramena pre statickú stabilitu v rozsahu požadovanom v súlade s odsekom 5 nižšie alebo článkom 17.08; |
|
d) |
opis prevádzkových podmienok spolu s príslušnými údajmi týkajúcimi sa hmotnosti a ťažiska vrátane nenaloženého stavu a rozmiestnenia výbavy z hľadiska prepravy; |
|
e) |
výpočet klopného, vyvažovacieho a vyrovnávacieho momentu s určením uhla vyvažovania a náklonu a príslušného zvyškového voľného boku a zvyškových bezpečnostných vzdialeností; |
|
f) |
zhrnutie výsledkov výpočtov s určením limitov pre prevádzku a maximálnej záťaže. |
3. Potvrdenie stability vychádza prinajmenšom z týchto záťažových predpokladov:
|
a) |
merná hmotnosť rýpacích produktov pre rýpadlá
|
|
b) |
pre drapákové rýpadlá sa hodnoty uvedené pod píms. a) zvyšujú o 15 %; |
|
c) |
pri hydraulických rýpadlách sa do úvahy berie maximálna nosnosť. |
4.1 Potvrdenie stability zohľadňuje momenty vyplývajúce zo:
|
a) |
zaťaženia; |
|
b) |
asymetrickej štruktúry; |
|
c) |
tlaku vzduchu; |
|
d) |
otáčania počas plavby plávajúceho stroja s vlastným pohonom; |
|
e) |
protiprúdu v prípade potreby; |
|
f) |
balastu a zásob; |
|
g) |
záťaže na palube a v prípade potreby aj nákladu; |
|
h) |
voľných hladín tekutín; |
|
i) |
zotrvačných síl; |
|
j) |
ostatných mechanickýcch zariadení. |
Momenty, ktoré môžu pôsobiť súčasne, sa sčítavajú.
4.2 Moment spôsobený tlakom vetra sa vypočíta podľa tohto vzorca:
kde:
|
c |
= |
koeficient odolnosti v závislosti od tvaru. Pre sústavu vystuženia trupu c = 1,2 a pre trámy s plným prierezom c = 1,6. Obe hodnoty berú do úvahy nápory vetra. Celá plocha ohraničená kontúrami sústavy vystuženia trupu sa považuje za plochu vystavenú vetru, |
|
pw |
= |
merný tlak vetra, jednotne sa prijíma ako 0,25 kN/m2, |
|
A |
= |
bočná rovina nad rovinou maximálneho ponoru v m2, |
|
lw |
= |
vzdialenosť od stredu plochy bočnej roviny A od roviny maximálneho ponoru v m. |
4.3 S cieľom určiť momenty spôsobené otáčaním počas plavby v súlade s odsekom 4.1 písm. d) pre plávajúce stroje s vlastným motorom sa použije vzorec uvedený v článku 15.03 ods. 6.
4.4 Moment vyplývajúci z protiprúdu v zmysle odseku 4.1 písm. e) sa berie do úvahy iba pre plávajúce stroje, ktoré sú počas prevádzky ukotvené a uviazané proti prúdu.
4.5 Pri výpočte momentov vyplývajúcich z tekutého balastu a tekutých zásob podľa odseku 4.1 písm. f) sa stanoví najmenej priaznivý rozsah naplnenia nádrží z hľadiska stability a do výpočtu sa zavedie príslušný moment.
4.6 Moment vyplývajúci zo zotrvačných síl podľa odseku 4.1 písm. i) sa náležite zohľadní, ak je pravdepodobné, že pohyb záťaže a pracovného mechanizmu môže ovplyvniť stabilitu.
5. Vyrovnávacie momenty plavákov s vertikálnymi bočnými stenami možno vypočítať pomocou tohto vzorca
|
|
Ma = 10 · D · |
· sinφ [kNm]kde:
|
|
= |
metacentrická výška v m, |
|
φ |
= |
uhol náklonu v stupňoch. |
Tento vzorec platí pre uhly náklonu do 10° alebo pre uhly náklonu zodpovedajúce ponoreniu okraja paluby alebo objaveniu sa okraja dna, rozhoduje najmenší uhol. Vzorec možno použiť aj na kosé bočné steny po uhly náklonu 5°, platia aj medzné podmienky stanovené v odsekoch 3 a 4.
Ak zvláštny tvar plaváka (plavákov) neumožňuje takéto zjednodušenie, vyžadujú sa krivky vratných ramien podľa odseku 2 písm. c).
Článok 17.08
Potvrdenie stability v prípade zmenšeného zvyškového voľného boku
Ak sa využíva zmenšený zvyškový voľný bok podľa článku 17.05 ods. 3, pri všetkých prevádzkových podmienkach sa potvrdí, že:
|
a) |
po korekcii pre voľné plochy tekutín je metacentrická výška minimálne 0,15 m; |
|
b) |
pri uhloch náklonu od 0 do 30° je vratné rameno najmenej h = 0,30 – 0,28 · φn [m] φn je uhlom náklonu, od ktorého krivka vratného ramena vykazuje záporné hodnoty (rozsah stability), nie je menej než 20° alebo 0,35 rad a neuvádza sa do vzorca na viac ako 30° alebo 0,52 rad, pričom sa za jednotku berie radián (rad) (1° = 0,01745 rad); |
|
c) |
súčet uhlov vyváženia a náklonu neprekročí 10°; |
|
d) |
zachová sa zvyšková bezpečná vzdialenosť spĺňajúca požiadavky článku 17.04; |
|
e) |
zachová sa zvyškový voľný bok najmenej 0,05 m; |
|
f) |
pri uhloch náklonu od 0 do 30°, sa zachová zvyškové vratné rameno najmenej h = 0,20 – 0,23 · φn [m] kde φn je uhol náklonu, od ktorého krivka vratného ramena vykazuje záporné hodnoty, neuvádza sa do vzorca na viac ako 30° alebo 0,52 mrad. |
Zvyškové vratné rameno znamená maximálnu vzdialenosť medzi 0° a 30° náklonu medzi krivkou vratného ramena a krivkou klopného ramena. Ak voda dosiahne otvor smerom k vnútornej časti plavidla pri uhle náklonu menšom ako je uhol zodpovedajúci maximálnemu rozdielu medzi krivkami ramien, do úvahy sa berie rameno zodpovedajúce danému uhlu náklonu.
Článok 17.09
Značky ponoru a stupnice ponoru
Značky ponoru a stupnice ponoru sú pripevnené v súlade s článkami 4.04 a 4.06.
Článok 17.10
Plávajúce stroje bez potvrdenia stability
1. Od uplatňovania článkov 17.04 až 17.08 možno upustiť pri plávajúcich strojoch:
|
a) |
ktorých pracovný mechanizmus nemôže nijako pozmeniť ich náklon alebo vyváženie a |
|
b) |
kde možno rozumne vylúčiť akýkoľvek posun ťažiska. |
2. Avšak:
|
a) |
pri maximálnom zaťažení je bezpečná vzdialenosť najmenej 300 mm a voľný bok najmenej 150 mm; |
|
b) |
pri otvoroch, ktoré sa nedajú zatvoriť vodotesne a odolne voči vodnej triešti, je bezpečná vzdialenosť najmenej 500 mm. |
KAPITOLA 18
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ NA PRACOVISKU
Článok 18.01
Prevádzkové podmienky
Plavidlá na pracovisku, označené ako také v osvedčení Spoločenstva, stanovené v časti I alebo II prílohy V sa môžu plaviť mimo pracoviska jedine v nenaloženom stave. Toto obmedzenie sa zapíše do osvedčenia Spoločenstva.
Príslušný orgán vydá pre tento účel plavidlu osvedčenie, v ktorom uvedie trvanie prác a geografické hranice pracoviska, na ktorom sa plavidlo môže prevádzkovať.
Článok 18.02
Uplatňovanie časti II
Pokiaľ nebude v tejto kapitole uvedené inak, konštrukcia a vybavenie plavidiel na pracovisku je v súlade s kapitolami 3 až 14 časti II.
Článok 18.03
Odchýlky
|
1. |
|
2. Inšpekčný orgán môže upustiť od týchto ustanovení:
|
a) |
článku 8.08, ods. 2 až 8, ak sa nevyžaduje posádka; |
|
b) |
článku 10.01, ods. 1 a 3, ak sa plavidlo na pracovisku dá bezpečne ukotviť pomocou pracovných kotiev alebo pilót. Avšak plavidlo na pracovisku s vlastným pohonom je vybavené prinajmenšom jednou kotvou spĺňajúcou požiadavky uvedené v článku 10.01, ods. 1, ak koeficient k sa berie ako 45 a T sa berie ako najmenšia výška; |
|
c) |
článku 10.02, ods. 1 písm. c), ak plavidlo na pracovisku nemá vlastný pohon. |
Článok 18.04
Bezpečná vzdialenosť a voľný bok
1. Ak sa plavidlo na pracovisku používa ako rekultivačný čln alebo výsypná pramica, bezpečná vzdialenosť mimo lodného priestoru je najmenej 300 mm a voľný bok najmenej 150 mm. Inšpekčný orgán môže povoliť menší voľný bok, ak sa vo výpočte predloží dôkaz, že stabilita postačuje na náklad s mernou hmotnosťou 1,5 t/m3 a že žiadna strana paluby nedosiahne vodu. Do úvahy sa berie aj vplyv skvapalneného nákladu.
2. Ustanovenia článkov 4.01 a 4.02 platia mutatis mutandis pre plavidlá na pracovisku, ktorých sa netýka odsek 1. Inšpekčný orgán môže stanoviť hodnoty odlišné od vyššie uvedených hodnôt pre bezpečnú vzdialenosť a voľný bok.
Článok 18.05
Malé člny
Plavidlá na pracovisku nemusia mať malý čln, ak:
|
a) |
nemajú vlastný pohon, alebo |
|
b) |
malý čln je k dispozícii inde na pracovisku. |
Táto odchýlka sa zapíše do osvedčenia Spoločenstva.
KAPITOLA 19
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE HISTORICKÉ PLAVIDLÁ
(prázdne)
KAPITOLA 19a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE KANÁLOVÉ VLEČNÉ ČLNY
(prázdne)
KAPITOLA 19b
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVBU PLAVIDIEL NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY 4
Článok 19b.01
Uplatňovanie kapitoly 4
1. Odchylne od článku 4.01 ods. 1 a 2, sa pri plavidlách plaviacich sa na vodných cestách zóny 4 zmenšuje bezpečná vzdelanosť dverí a otvorov, iných otvorov do lodného priestoru, takto:
|
a) |
pre otvory, ktoré môžu byť uzavreté tak, aby boli chránené voči striekaniu a vodotesné, na 150 mm; |
|
b) |
pre otvory, ktoré nemôžu byť uzavreté tak, aby boli chránené voči striekaniu a vodotesné, na 200 mm. |
2. Odchylne od článku 4.02, minimálny voľný bok plavidla plaviaceho sa na vodných cestách zóny 4 je 0 mm, ak je dodržaná bezpečná vzdialenosť podľa odseku 1.
KAPITOLA 20
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE NÁMORNÉ PLAVIDLÁ
(prázdne)
KAPITOLA 21
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE REKREAČNÉ PLAVIDLÁ
Článok 21.01
Všeobecne
Na konštrukciu a vybavenie rekreačných plavidiel sa vzťahujú iba články 21.02 a 21.03.
Článok 21.02
Uplatňovanie časti II
1. Rekreačné plavidlá spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
z kapitoly 3:
|
|
b) |
kapitola 5; |
|
c) |
z kapitoly 6:
|
|
d) |
z kapitoly 7:
|
|
e) |
z kapitoly 8:
|
|
f) |
z kapitoly 9:
|
|
g) |
z kapitoly 10:
|
|
h) |
kapitola 13; |
|
i) |
kapitola 14. |
2. Pre rekreačné plavidlá podliehajúce smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (25) sa prvá prehliadka a pravidelné prehliadky vzťahujú iba na:
|
a) |
článok 6.08, ak majú zátačkomer; |
|
b) |
článok 7.01 ods. 2, článok 7.02, článok 7.03 ods. 1 a článok 7.13, ak majú kormidlovňu určenú na riadenie radarom jednou osobou; |
|
c) |
článok 8.01 ods. 2, článok 8.02 ods. 1, článok 8.03 ods. 3, článok 8.05 ods. 5, článok 8.08 ods. 2, článok 8.10; |
|
d) |
článok 10.01 ods. 2, 3, 6 a 14, článok 10.02 ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. a) a e) až h), článok 10.03 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 až 6, článok 10.05; |
|
e) |
kapitola 13; |
|
f) |
z kapitoly 14:
|
Článok 21.03
(prázdne)
KAPITOLA 22
STABILITA PLAVIDIEL PREPRAVUJÚCICH KONTAJNERY
Článok 22.01
Všeobecne
1. Ustanovenia tejto kapitoly platia pre plavidlá nesúce kontajnery v prípade požadovania dokladov o stabilite podľa príslušných predpisov plavebného orgánu platných v členských štátoch.
Doklady skontroluje a riadne opečiatkuje inšpekčný orgán, alebo sa predložia na kontrolu inde.
2. Doklady o stabilite poskytujú veliteľovi plavidla zrozumiteľné informácie o stabilite plavidla pri všetkých záťažových podmienkach.
Doklady o stabilite obsahujú prinajmenšom:
|
a) |
údaje o povolených koeficientoch stability, povolených hodnotách
|
|
b) |
údaje týkajúce sa priestorov, ktoré budú naplnené balastovou vodou; |
|
c) |
formuláre na kontrolu stability; |
|
d) |
pokyny na použitie výpočtu alebo príklad výpočtu pre veliteľa plavidla. |
3. Pri plavidlách, kde je voliteľné, či sa kontajnery budú prepravovať zaistené alebo bez zaistenia, sa poskytnú osobitné spôsoby výpočtu na potvrdenie stability pri preprave zaisteného aj nezaisteného nákladu v kontajneroch.
4. Náklad v kontajneroch sa považuje za zaistený iba vtedy, ak je každý jednotlivý kontajner pevne pripevnený k trupu plavidla pomocou kontajnerových koľajničiek alebo zaisťovacieho zariadenia a jeho poloha sa počas plavby nemôže zmeniť.
Článok 22.02
Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu nezaistených kontajnerov
1. Všetky spôsoby výpočtu stability plavidla v prípade nezaistených kontajnerov spĺňajú tieto medzné podmienky:
|
a) |
Metacentrická výška
|
|
b) |
Pri spoločnom pôsobení odstredivej sily vyplývajúcej z otáčania plavidla, tlaku vetra a voľných povrchov tekutín uhol náklonu nepresiahneo5 a okraj paluby nie je ponorený. |
|
c) |
Klopné rameno vyplývajúce z odstredivej sily vyvolanej otáčaním plavidla sa stanoví podľa tohto vzorca: 
kde:
|
|
d) |
Klopné rameno spôsobené tlakom vetra sa stanoví podľa tohto vzorca: 
kde:
|
|
e) |
Klopné rameno vyplývajúce z voľných plôch dažďovej vody a zvyškovej vody v lodnom priestore alebo dvojitom dne sa stanoví podľa tohto vzorca: 
kde:
|
|
f) |
Pri každej podmienke zaťaženia sa do úvahy berie polovica prísunu paliva a čerstvej vody. |
2. Stabilita plavidla prevážajúceho nezaistené kontajnery sa považuje za dostatočnú, ak účinná hodnota 
neprevyšuje hodnotu 
zul vyplývajúcu zo vzorca. Hodnota 
zul sa vypočíta pre rôzne výtlaky pokrývajúce celý rozsah ponoru.
|
a) |
Hodnoty menšie ako 11,5 (11,5 = 1/tan5°) sa neprijímajú pre |
.|
b) |
|
Vo vzorcoch:
|
|
maximálna povolená výška ťažiska naloženého plavidla nad jeho základňou [m], |
|
|
výška metastredu nad základňou [m] podľa aproximačného vzorca v časti 3, |
|
F |
príslušný účinný voľný bok pri 1/2 L [m], |
|
Z |
parameter pre odstredivú silu vyplývajúcu z otáčania, 
|
|
v |
maximálna rýchlosť plavidla vzhľadom na vodu [m/s], |
|
Tm |
príslušný priemerný ponor [m], |
|
hKW |
klopné rameno spôsobené tlakom bočného vetra podľa odseku 1 písm. d) [m], |
|
hKfO |
súčet klopných ramien vyplývajúcich z voľnej plochy tekutín podľa odseku 1, písm. e) [m]. |
Ak nie je k dispozícii hárok s hydrostatickými krivkami, hodnota 
pre výpočet podľa odseku 2 a článku 22.03 ods. 2 sa môže stanoviť pomocou týchto aproximačných vzorcov:
|
a) |
pre plavidlá v tvare pontónu 
|
|
b) |
pre ostatné plavidlá 
|
Článok 22.03
Medzné podmienky a spôsob výpočtu na potvrdenie stability na prepravu zaistených kontajnerov
1. Všetky spôsoby výpočtu stability plavidla v prípade zaistených kontajnerov spĺňajú tieto medzné podmienky:
|
a) |
metacentrická výška
|
|
b) |
pri spoločnom pôsobení odstredivej sily vyplývajúcej z otáčania plavidla, tlaku vetra a voľných plôch tekutín nie je ponorený žiadny otvor v trupe; |
|
c) |
klopné ramená vyplývajúce z odstredivej sily spôsobenej otáčaním plavidla, tlakom vetra a voľnými povrchmi tekutín sa určia podľa vzorcov uvedených v článku 22.02, ods. 1, písm. c) až e); |
|
d) |
pri každej podmienke zaťaženia sa do úvahy berie polovica prísunu paliva a čerstvej vody. |
2. Stabilita plavidla prevážajúceho nezaistené kontajnery sa považuje za dostatočnú, ak účinná hodnota 
neprevyšuje hodnotu 
zul vyplývajúcu zo vzorca, ktorá bola vypočítaná pre rôzne výtlaky pokrývajúce celý rozsah ponoru.
|
a) |
Menšia hodnota ako 6,6 sa neprijíma pre menšia hodnota ako 0 pre |
a
|
b) |
|
V týchto vzorcoch v dodatku k už vymedzeným pojmom:
|
I |
priečny moment zotrvačnosti plochy vodorysky pri Tm [m4], (aproximačný vzorec sa uvádza v odseku 3); |
|
i |
priečny moment zotrvačnosti plochy vodorysky rovnobežne so základňou vo výške  ; |
|
|
výtlak plavidla pri Tm [m4]; |
|
F' |
ideálny voľný bok F' = H' – Tm [m] alebo [m], |
|
a |
zvislá vzdialenosť medzi spodným okrajom otvoru, ktorý sa zaplaví ako prvý v prípade náklonu a vodorysky v rovnej polohe plavidla [m]; |
|
b |
vzdialenosť tohto otvoru od stredu plavidla [m]; |
|
H' |
ideálna bočná výška [m] |
|
q |
súčet objemov palubných prístreškov, prielezov, palúb na nákladných priestoroch a iných nadstavieb až do výšky maximálne 1,0 m nad H alebo po najnižší otvor v uvažovanom objeme, rozhoduje najnižšia hodnota. Časti objemov nachádzajúcich sa v rozsahu 0,05 L od koncových častí plavidla sa neberú do úvahy [m3]. |
rozhoduje najnižšia hodnota;
;3. Aproximačný vzorec pre I
Ak nie je k dispozícii hárok s hydrostatickými krivkami, hodnota priečneho momentu zotrvačnosti I plochy vodorysky sa môže vypočítať pomocou týchto aproximačných vzorcov:
|
a) |
pre plavidlá v tvare pontónu 
|
|
b) |
pre ostatné plavidlá 
|
Článok 22.04
Postup posudzovania stability na palube
Postup posudzovania stability možno stanoviť podľa dokladov uvedených v článku 22.01, ods. 2.
KAPITOLA 22a
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ S DĹŽKOU NAD 110 M
Článok 22a.01
Uplatňovanie časti I
Okrem požiadaviek ustanovených v článku 2.03 ods. 3, vlastník alebo jeho zástupca informuje inšpekčný orgán, ktorý má následne vydať osvedčenie Spoločenstva, a to ešte pred začatím stavby plavidla dlhšieho ako 110 m s výnimkou námorných plavidiel (postavenie nového plavidla alebo rozšírenie už prevádzkovaného plavidla). Tento inšpekčný orgán bude počas fázy stavby vykonávať kontroly. Od kontrol počas fázy stavby môže upustiť, ak sa pred začatím stavby predloží osvedčenie preukazujúce, že uznaná klasifikačná spoločnosť prehlasuje, že nad stavbou bude vykonávať dohľad.
Článok 22a.02
Uplatňovanie časti II
Na plavidlá dlhšie ako 110 m sa okrem časti II vzťahujú aj články 22a.03 až 22a.05.
Článok 22a.03
Pevnosť
Dostatočná pevnosť trupu v súlade s článkom 3.02 ods. 1 písm. a) (pozdĺžna, bočná a lokálna) sa overí prostredníctvom osvedčenia vydaného uznávanou klasifikačnou spoločnosťou.
Článok 22a.04
Plávateľnosť a stabilita
1. Odseky 2 až 9 platia pre plavidlá dlhšie ako 110 m s výnimkou osobných lodí.
2. Dôkaz o postačujúcej stabilite vrátane stabilite po poškodení sa overí pre najmenej priaznivé podmienky zaťaženia.
Stanovia sa základné hodnoty pre výpočet stability – hmotnosť plavidla bez zaťaženia a umiestnenie ťažiska:
|
— |
buď pomocou pokusu s náklonom alebo |
|
— |
pomocou podrobného výpočtu hmotnosti a momentu, v tomto prípade sa hmotnosť nenaloženého plavidla overí skontrolovaním ponoru s limitom tolerancie +/– 5 % medzi hmotnosťou určenou výpočtom a výtlakom zisteným podľa hodnôt ponoru. |
3. Dôkaz o plávateľnosti po poškodení sa overí pre plne naložené plavidlo.
Pre tieto účely sa vytvorí vypočítaný dôkaz o dostatočnej stabilite pre kritické prechodné fázy zaplavenia a konečnú fázu zaplavenia. Príslušné orgány môžu akceptovať záporné hodnoty v prechodných fázach zaplavenia, ak sa overí dostatočná stabilita v následných prechodných fázach.
4. Pri poškodenom stave sa do úvahy berú tieto predpoklady:
|
a) |
Rozsah bočného poškodenia:
|
|
b) |
Rozsah spodného poškodenia:
|
|
c) |
Všetky predely s poškodenou plochou sa považujú za poškodené, čo znamená, že delenie sa volí tak, aby plavidlo zostalo plávateľné aj po zaliatí dvoch alebo viacerých priľahlých oddelení v pozdĺžnom smere. Pri hlavnej strojovni stačí zohľadniť iba štandard s jedným oddelením, t.j. koncové predely strojovne sa považujú za nepoškodené. Pri spodnom poškodení sa za zaplavené považujú aj priľahlé oddelenia v priečnom smere. |
|
d) |
Priepustnosť Predpokladá sa, že priepustnosť je 95 %. Odchylne od tohto predpokladu možno predpokladať túto priepustnosť:
Ak sa výpočtom preukáže, že priemerná priepustnosť ktoréhokoľvek oddelenia je menšia, môže sa použiť vypočítaná hodnota. |
|
e) |
Spodný okraj každého nevodotesného otvoru (napr. dverí, okien, prístupových otvorov) leží v záverečnej fáze zatopenia najmenej 100 mm nad poškodenou vodoryskou. |
5. Stabilita po poškodení je postačujúca, ak na základe predpokladov z odseku 4:
|
a) |
v záverečnej fáze zatopenia zostáva bezpečná vzdialenosť najmenej 100 mm a uhol náklonu plavidla neprevýši 5°, alebo |
|
b) |
z výpočtov v súlade s postupom počítania poškodenej stability určeným v časti 9 ADNR vyplynie kladný výsledok. |
6. V prípade otvorov pre krížové alebo spodné zatopenie slúžiacich na zníženie asymetrického zatopenia neprekročí doba potrebná na vyrovnanie 15 minút, ak počas prechodných fáz zaplavenia bola overená dostatočná stabilita.
7. Ak sa otvory, cez ktoré by sa dodatočne mohli zaplaviť nepoškodené oddelenia, dajú zatvoriť vodotesne, zatváracie zariadenia sú označené podľa návodu na svoju prevádzku.
8. Dôkaz výpočtom v súlade s odsekmi 2 až 5 sa považuje za predložený, ak sa z výpočtov poškodenej stability v súlade s časťou 9 ADNR získa kladný výsledok.
9. Rovina maximálneho ponoru sa určí nanovo, ak je to potrebné pre splnenie požiadaviek z odsekov 2 alebo 3.
Článok 22a.05
Doplňujúce požiadavky
1. Plavidlá dlhšie ako 110 m:
|
a) |
sú vybavené pohonným systémom s viacerými skrutkami, s najmenej dvoma samostatnými motormi s rovnakým výkonom a dokormidlovacím zariadením ovládaným z kormidlovne, ktoré je účinné aj vtedy, ak je plavidlo nenaložené, alebo majú pohonný systém s jednou skrutkou a dokormidlovacie zariadenie ovládané z kormidlovne s vlastným pohonom, ktoré je účinné aj vtedy, ak je plavidlo nenaložené, a plavidlu v prípade poruchy hlavného hnacieho systému umožňuje napredovať na vlastný pohon; |
|
b) |
sú vybavené radarovým navigačným systémom spolu so zátačkomerom v súlade s článkom 7.06 ods. 1; |
|
c) |
majú napevno nainštalovaný systém odčerpávania vody v súlade s článkom 8.08; |
|
d) |
spĺňajú požiadavky článku 23.09 ods. 1.1. |
2. Pre plavidlá s dĺžkou viac ako 110 m, s výnimkou osobných lodí, ktoré okrem odseku 1
|
a) |
sa dajú v prípade nešťastia oddeliť v strednej tretine plavidla bez použitia ťažkých vyprosťovacích zariadení, pričom oddelené časti plavidla po oddelení zostávajú plávateľné; |
|
b) |
sú vybavené osvedčením, ktoré sa prechováva na palube a ktoré vydala uznávaná klasifikačná spoločnosť ohľadom plávateľnosti, vyváženej polohy a stability samostatných častí plavidla, pričom uviedla mieru naloženia, pri prekročení ktorej už nie je zaručená plávateľnosť týchto dvoch častí; |
|
c) |
sú postavené ako dvojtrupové plavidlá v súlade s ADNR, kde sa na motorové lode vzťahujú odseky 9.1.0.91 až 9.1.0.95 a na cisternové plavidlá odseky 9.3.2.11.7 a 9.3.2.13 až 9.3.2.15 časti 9 dohody ADNR; |
|
d) |
sú vybavené viacskrutkovým pohonným systémom v súlade s odsekom 1 písm. a) prvou polovicou vety; |
sa v osvedčení Spoločenstva pod položkou 52 uvádza, že spĺňajú všetky požiadavky písmen a) až d).
3. Pre osobné lode s dĺžkou viac ako 110 m, ktoré okrem odseku 1
|
a) |
sú postavené alebo prestavané zo svojej najvyššej triedy pod dohľadom uznávanej klasifikačnej spoločnosti, kedy sa zhoda potvrdí prostredníctvom osvedčenia vydaného touto klasifikačnou spoločnosťou, pričom aktuálna trieda nie je potrebná; |
|
b) |
buď majú dvojité dno s výškou najmenej 600 mm a také rozdelenie, ktoré zabezpečuje, že v prípade zaplavenia akýchkoľvek dvoch priľahlých vodotesných oddelení sa plavidlo neponorí nižšie, ako je línia plavebnej marže, a zachová sa zvyšková bezpečná vzdialenosť 100 m alebo majú dvojité dno s výškou najmenej 600 mm a dvojitým trupom so vzdialenosťou najmenej 800 mm medzi bočnou stenou plavidla a pozdĺžnym predelom; |
|
c) |
sú vybavené viacskrutkovým pohonným systémom s najmenej dvoma samostatnými motormi s rovnakým výkonom a dokormidlovacím zariadením, ktoré možno ovládať z kormidlovne, a ktoré funguje pozdĺžne aj priečne; |
|
d) |
umožňujú ovládanie kormovej kotvy priamo z kormidlovne; |
sa v osvedčení Spoločenstva pod položkou 52 uvádza, že spĺňajú všetky požiadavky písmen a) až d).
Článok 22a.06
Uplatňovanie časti IV v prípade prestavby
Inšpekčný orgán môže vzťahovať kapitolu 24 na plavidlá prestavané na dĺžku viac ako 110 m jedine na základe osobitných odporúčaní výboru.
KAPITOLA 22b
ZVLÁŠTNE POŽIADAVKY PLATNÉ PRE VYSOKORÝCHLOSTNÉ PLAVIDLÁ
Článok 22b.01
Všeobecne
1. Vysokorýchlostné plavidlá sa nesmú konštruovať ako kajutové lode.
2. Na palube vysokorýchlostných plavidiel sú zakázané tieto inštalácie:
|
a) |
spotrebiče vybavené horákmi s knôtmi podľa článku 13.02; |
|
b) |
sporáky s vaporizačnými olejovými horákmi podľa článkov 13.03 a 13.04; |
|
c) |
spotrebiče na tuhé palivo podľa článku 13.07; |
|
d) |
inštalácie na skvapalnený plyn podľa kapitoly 14. |
Článok 22b.02
Uplatňovanie časti I
1. Okrem ustanovení článku 2.03 sú vysokorýchlostné plavidlá skonštruované a klasifikované pod dohľadom uznávanej klasifikačnej spoločnosti, ktorá má osobitné predpisy pre vysokorýchlostné plavidlá, a v súlade s jej platných predpismi. Trieda sa musí zachovať.
2. Odchylne od článku 2.06, osvedčenia Spoločenstva vydané v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly platia maximálne na dobu piatich rokov.
Článok 22b.03
Uplatňovanie časti II
1. Bez ohľadu na odsek 2 a článok 22b.02 ods. 2, sa na vysokorýchlostné plavidlá vzťahujú kapitoly 3-15 okrem týchto ustanovení:
|
a) |
článok 3.04 ods. 6, druhý pododsek; |
|
b) |
článok 8.08 ods. 2, veta 2; |
|
c) |
článok 11.02 ods. 4, veta 2 a 3; |
|
d) |
článok 12.02 ods. 4, veta 2; |
|
e) |
článok 15.06 ods. 3(a), veta 2. |
2. Odchylne od článku 15.02 ods. 9 a článku 15.15 ods. 7, sa všetky dvere vo vodotesných predeloch dajú otvárať diaľkovo.
3. Odchylne od článku 6.02 ods. 1 sa v prípade zlyhania alebo poruchy riadiacej jednotky kormidlového prístroja bez oneskorenia spustí do prevádzky druhá nezávislá riadiaca jednotka kormidlového prístroja.
4. Vysokorýchlostné plavidlá okrem požiadaviek časti II spĺňajú aj požiadavky článkov 22b.04 až 22b.12.
Článok 22b.04
Sedadlá a bezpečnostné pásy
K dispozícii sú sedadlá pre maximálny povolený počet cestujúcich na palube. Sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi. Od bezpečnostných pásov možno upustiť, ak je zabezpečená vhodná ochrana pred nárazom, alebo ak sa nevyžadujú v zmysle kapitoly 4, časti 6 Kódexu HSC z roku 2000.
Článok 22b.05
Voľný bok
Odchylne od článkov 4.02 a 4.03 má voľný bok minimálne 500 mm.
Článok 22b.06
Plávateľnosť, stabilita a delenie
Pre vysokorýchlostné plavidlá je zabezpečená riadna dokumentácia pre:
|
a) |
charakteristiky plávateľnosti a stability adekvátne pre bezpečnosť, ak sa plavidlo prevádzkuje vo výtlakovom režime, v neporušenom aj poškodenom stave; |
|
b) |
charakteristiku stability a stabilizačných systémov zabezpečujúcich bezpečnosť plavidla pri použití vo fáze dynamickej plávateľnosti a v prechodnej fáze; |
|
c) |
charakteristiku stability v nevýtlakovom režime a prechodnom režime vhodnú na bezpečný prechod plavidla do výtlakového režimu v prípade akejkoľvek poruchy systému. |
Článok 22b.07
Kormidlovňa
1. Usporiadanie
|
a) |
Odchylne od článku 7.01 ods. 1, kormidlovne sú usporiadané tak, aby kormidelník a druhý člen posádky mohli vždy plniť svoje úlohy počas plavby plavidla. |
|
b) |
Kormidlovňa je usporiadaná tak, aby sa do nej zmestili pracovné stanice pre osoby uvedené pod písmenom a). Nástroje na navigáciu, manévrovanie, monitorovanie a komunikáciu a iné dôležité ovládacie prvky sú dostatočne blízko seba, aby druhému členovi posádky ako aj kormidelníkovi umožňovali získavať potrebné informácie a podľa potreby používať ovládacie prvky a inštalácie v sede. V každom prípade platia tieto požiadavky:
|
|
c) |
osoby uvedené pod písmenom a) sú schopné ovládať inštalácie uvedené pod písmenom b) bez akýchkoľvek prekážok, a to aj vtedy, ak majú správne upevnené bezpečnostné pásy. |
2. Voľný výhľad
|
a) |
Odchylne od článku 7.02 ods. 2, oblasť voľného výhľadu kormidelníka v sede smerom dopredu pred provu nepresahuje jednu dĺžku plavidla bez ohľadu na množstvo nákladu; |
|
b) |
odchylne od článku 7.02(3) celkový oblúk slepých sektorov zo smeru priamo vpred po 22,5° za palubnicu na oboch stranách nepresiahne 20°. Každý jednotlivý slepý sektor nepresiahne 5°. Svetlý sektor medzi dvoma slepými sektormi je minimálne 10°. |
3. Nástroje
Panely s nástrojmi na prevádzku a monitorovanie inštalácií uvedených v článku 22b.11 sú na samostatných a zreteľne označených stanoviskách v kormidlovni. To v prípade potreby platí aj pre ovládacie prvky spúšťajúce kolektívne zariadenia na záchranu života.
4. Osvetlenie
Pre oblasti alebo časti zariadení, ktoré sú počas používania osvetlené, sa použije červené svetlo.
5. Okná
Tvorba odbleskov je zamedzená. Sú zabezpečené prostriedky na zamedzenie oslepenia slnečným svetlom.
6. Povrchové materiály
V kormidlovni sa zamedzuje použitiu reflexných povrchových materiálov.
Článok 22b.08
Doplňujúce vybavenie
Vysokorýchlostné plavidlá majú toto vybavenie:
|
a) |
radarovú inštaláciu a zátačkomer v súlade s článkom 7.06 ods. 1; |
|
b) |
rýchlo dostupnú individuálnu výbavu na záchranu života vyhovujúcu európskej norme EN 395 : 1998 pre maximálny počet osôb povolený na palube. |
Článok 22b.09
Uzavreté priestory
1. Všeobecne
Verejné priestory, obývacie priestory a v nich sa nachádzajúce zariadenia sú navrhnuté tak, aby každá osoba využívajúca tieto zariadenia správne, nemohla utrpieť úraz pri ich normálnom i núdzovom zapnutí alebo vypnutí, alebo počas manévrovania za normálnej plavby a za podmienok poruchy alebo zlyhania.
2. Komunikácia
|
a) |
Všetky osobné lode sú na účely informovania cestujúcich o bezpečnostných opatreniach vybavené zvukovými aj vizuálnymi inštaláciami, ktoré sú viditeľné a počuteľné pre každého na palube. |
|
b) |
Inštalácie opísané pod písm. a) umožňujú veliteľovi vydávať cestujúcim pokyny. |
|
c) |
Každý cestujúci má v blízkosti svojho sedadla prístup k pokynom pre prípady núdzových situácií, vrátane plánu plavidla, na ktorom sú znázornené všetky východy, evakuačné trasy, núdzové vybavenie, vybavenie na záchranu života a návod na použitie záchranných viest. |
Článok 22b.10
Východy a únikové cesty
Evakuačné a únikové cesty spĺňajú tieto požiadavky:
|
a) |
z kormidelníckeho stanoviska je ľahký, bezpečný a rýchly prístup k priestorom dostupným pre verejnosť a k obývacím priestorom; |
|
b) |
evakuačné cesty vedúce k núdzovým východom sú zreteľne a trvalo označené; |
|
c) |
všetky východy sú riadne označené. Prevádzka otváracieho mechanizmu je zrejmá zvonka aj zvnútra; |
|
d) |
evakuačné cesty a núdzové východy majú vyhovujúci bezpečnostný usmerňovací systém; |
|
e) |
vedľa východov je miesto postačujúce pre člena posádky. |
Článok 22b.11
Protipožiarna ochrana a prevencia
1. Chodby, miestnosti a obývacie priestory prístupné verejnosti ako aj lodné kuchyne a strojovne sú napojené na vyhovujúci požiarny poplachový systém. Každý požiar a jeho poloha sa automaticky znázorní na mieste trvalo obsadenom posádkou.
2. Strojovne sú vybavené napevno nainštalovaným hasiacim systémom podľa článku 10.03b.
3. Miestnosti a obývacie priestory prístupné verejnosti a ich evakuačné cesty sú vybavené tlakovým vodným ostrekovacím systémom podľa článku 10.03a. Použitú vodu je možné rýchlo a priamo odviesť von.
Článok 22b.12
Prechodné ustanovenia
Vysokorýchlostné plavidlá podľa článku 1.02 ods. 20a, ktoré majú k dňu 31. marcu 2003 platné osvedčenie Spoločenstva, spĺňajú tieto ustanovenia tejto kapitoly:
|
a) |
Články 22b.01, 22b.04, 22b.08, 22b.09, 22b.10, 22b.11 ods. 1 pri obnovení osvedčenia Spoločenstva; |
|
b) |
k 1. aprílu 2013, článok 22b.07 ods. 1, 3, 4, 5 a 6; |
|
c) |
k 1. januáru 2023, všetky ostatné ustanovenia. |
ČASŤ III
KAPITOLA 23
VYBAVENIE PLAVIDIEL Z HĽADISKA OBSLUHY
Článok 23.01
(prázdne)
Článok 23.02
(prázdne)
Článok 23.03
(prázdne)
Článok 23.04
(prázdne)
Článok 23.05
(prázdne)
Článok 23.06
(prázdne)
Článok 23.07
(prázdne)
Článok 23.08
(prázdne)
Článok 23.09
Vybavenie plavidiel
1. Inšpekčný orgán pri motorových lodiach, tlačných zostáv a osobných lodiach uvedie v odseku 47 osvedčenia Spoločenstva splnenie alebo nesplnenie ustanovení odsekov 1.1 alebo 1.2
1.1 Štandard S1
|
a) |
Pohonný systém je usporiadaný tak, aby sa z kormidlovne dala meniť rýchlosť a zvrátiť smer kormidlovania skrutky. Pomocné motory potrebné na prevádzkové účely je možné zapnúť alebo vypnúť z kormidlovne, pokiaľ sa tak nestane automaticky alebo ak motory nebežia nepretržite počas každej cesty. |
|
b) |
V nebezpečných oblastiach
je monitorovanie prostredníctvom nástrojov, ktoré v prípade poruchy spustia v kormidlovni akustické aj zrakové signály. Akustické výstražné systémy možno skombinovať so zvukovým varovným zariadením. Dajú sa vypnúť ihneď po potvrdení chybnej funkcie. Vizuálne výstražné signály sa dajú vypnúť iba po odstránení poruchy, ktorá ich spôsobila. |
|
c) |
Palivo sa privádza automaticky a aj hlavný motor sa chladí automaticky. |
|
d) |
Kormidlové zariadenie môže ovládať jedna osoba, a to aj pri maximálnom ponore, bez potreby mimoriadnej sily. |
|
e) |
Z kormidlovne je možné vysielať zrakové aj zvukové signály, ktoré príslušne vyžadujú vnútroštátne alebo medzinárodné predpisy plavebného orgánu. |
|
f) |
Ak v prednej časti plavidla, na korme, v obývacích priestoroch a strojovniach nie je priama komunikácia s kormidlovňou, zabezpečí sa hlasový komunikačný systém. Na účely komunikácie so strojovňou môže byť vo forme optických alebo zvukových signálov. |
|
g) |
Požadovaný malý čln dokáže uvoľniť jeden člen posádky sám a v primeranom čase. |
|
h) |
Je zabezpečený svetlomet, ktorý možno ovládať z kormidlovne. |
|
i) |
Ovládanie hriadeľov a podobných otáčacích dielov zdvižných zariadení si nevyžaduje silu vyššiu ako 160 N. |
|
j) |
Vlečné navijaky zapísané v osvedčení Spoločenstva sú motorizované. |
|
k) |
Čerpadlá na odvodnenie podpalubia a preplachovanie paluby sú motorizované. |
|
l) |
Základné ovládacie jednotky a monitorovacie nástroje sú ergonomicky usporiadané. |
|
m) |
Vybavenie požadované v zmysle článku 6.01 ods. 1 sa dá ovládať diaľkovo z kormidlovne. |
1.2 Štandard S2
|
a) |
Pre samostatne prevádzkované motorové lode:
|
|
b) |
pre motorové lode poskytujúce pohon v bočne spriahnutej formácii:
|
|
c) |
pre motorové lode poháňajúce tlačné zostavy zložené zo samotnej motorovej lode a lode vpredu:
|
|
d) |
Pre tlačné remorkéry poháňajúce tlačnú zostavu:
|
|
e) |
Pre osobné lode:
|
Článok 23.10
(prázdne)
Článok 23.11
(prázdne)
Článok 23.12
(prázdne)
Článok 23.13
(prázdne)
Článok 23.14
(prázdne)
Článok 23.15
(prázdne)
ČASŤ IV
KAPITOLA 24
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24.01
Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke
1. Ustanovenia článkov 24.02 až 24.04 sa vzťahujú jedine na plavidlá, ktoré k… (27) majú platné osvedčenie plavidla v súlade s predpisom o prehliadke plavidiel na Rýne platnému ku dňu 31. decembru 1994, alebo ktoré ku 31. decembru 1994 boli vo výstavbe alebo prebiehala ich prestavba.
2. Pre plavidlá, ktorých sa netýka odsek 1, platia ustanovenia článku 24.06.
Článok 24.02
Odchýlky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke
1. Bez vplyvu na články 24.03 a 24.04, plavidlo nevyhovujúce ustanoveniam tejto smernice
|
a) |
sa musí upraviť tak, aby vyhovovalo ustanoveniam v zmysle prechodných ustanovení uvedených v tabuľke nižšie a |
|
b) |
až do tejto úpravy musí vyhovovať predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne platnému ku dňu 31. decembru 1994. |
2. V tabuľke nižšie sa uplatňujú tieto pojmy:
|
— |
„NVP“: Ustanovenie neplatí pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, ak sa predmetné diely nevymenia alebo neprestavajú, t.j. ustanovenie platí pre novopostavené plavidlá a pre výmenu či prestavbu predmetných dielov alebo priestorov. Ak sa existujúce diely vymenia za náhradné diely pomocou rovnakej technológie a rovnakého typu, nepredstavuje to výmenu („V“) v zmysle prechodných ustanovení. |
|
— |
„Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva“: Ustanovenie sa musí splniť do doby vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po vstupe ustanovenia do platnosti. |
|
Článok a odsek |
Obsah |
Termín a poznámky |
||
|
KAPITOLA 3 |
||||
|
3.03 ods. 1 písmeno a |
Umiestnenie kolízneho predelu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 2 |
Obývacie priestory |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
Bezpečnostné zariadenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|||
|
ods. 4 |
Plynotesné oddelenie obývacích priestorov od strojovní, kotolní a lodných priestorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 5 2. odst. |
Monitorovanie dverí v zadnom hornom predele |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 7 |
Kotvy nevytŕčajúce v prednej časti plavidiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2041 |
||
|
3.04 ods. 3, 2. veta |
Izolačný materiál použitý v strojovniach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 3, 3. a 4. veta |
Otvory a uzamykacie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
3.04 ods. 6 |
Východy zo strojovní |
Strojovne, ktoré sa pred rokom 1995 nepovažovali za strojovne podľa článku 1.01, musia byť pri NVP vybavené druhým východom najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
KAPITOLA 5 |
||||
|
5.06 ods. 1 1. veta |
Minimálna rýchlosť (vpred) |
Pre plavidlá uvedené pred rokom 1996 najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
KAPITOLA 6 |
||||
|
6.01 ods. 1 |
Ovládateľnosť vyžadovaná v kapitole 5 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 3 |
Trvalé náklony a teploty okolia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 7 |
Prevedenie kormidlových pňov |
Pre plavidlá uvedené pred rokom 1996: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
6.02 ods. 2 |
Jedna operácia postačujúca na prevádzku druhej riadiacej jednotky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 3 |
Ovládateľnosť vyžadovaná v kapitole 5 zabezpečená druhou riadiacou jednotkou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
6.03 ods. 1 |
Pripojenie iných spotrebičov k hydraulickej riadiacej jednotke kormidlového prístroja |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 2 |
Samostatná hydraulická nádrž |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
6.05 ods. 1 |
Koleso ručného ovládania nie poháňané riadiacou jednotkou s pohonom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
6.06 ods. 1 |
Dva nezávislé aktivačné systémy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
6.07 ods. 2 písmeno a |
Monitorovacie zariadenia hladiny v hydraulickej nádrži a pracovného tlaku |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 2 písmeno e |
Monitorovanie vyrovnávacích zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
6.08 ods. 1 |
Požiadavky na elektrické zariadenia podľa článku 9.20 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
KAPITOLA 7 |
||||
|
7.02 ods. 3 odst. 2 |
Voľná viditeľnosť po bežnej osi pohľadu kormidelníka |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 5 |
Minimálny prenos svetla |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
7.03 ods. 7 |
Vypnutie výstražných signálov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva, ak kormidlovňa nie je určená na radarovú navigáciu jednou osobou |
||
|
ods. 8 |
Automatické prepnutie na iný zdroj energie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
7.04 ods. 1 |
Riadenie hlavných motorov a kormidlových zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 2 |
Riadenie hlavného motora |
Ak kormidlovne sú určené na radarovú navigáciu jednou osobou: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035, ak smer pohybu možno dosiahnuť priamo; NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 pre ostatné motory |
||
|
7.09 |
Výstražný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
odst. 1 |
Stiahnuteľné kormidlovne |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva Nehydraulické spúšťacie systémy: najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
odst. 2 a 3 |
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
KAPITOLA 8 |
||||
|
8.01 ods. 3 |
Iba motory s vnútorným spaľovaním na palivo s bodom vzplanutia pri teplote viac ako 55 °C |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
8.02 ods. 1 |
Zabezpečenie motorov pred neúmyselným naštartovaním |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 4 |
Ochrana dielov motorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
8.03 ods. 2 |
Monitorovacie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 3 |
Ochrana pred prekročením rýchlosti |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 5 |
Prevedenie puzdier hriadeľov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
8.05 ods. 1 |
Oceľové nádrže na tekuté pohonné hmoty |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 2 |
Automatické zatváranie ventilov na nádržiach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 3 |
Žiadne nádrže na palivo umiestnené pred kolíznym predelom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 4 |
Nádrže na palivo a ich prvky umiestnené priamo nad motormi alebo výfukovými rúrami |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. Dovtedy musia bezpečné odvedenie pohonných hmôt zabezpečovať vhodné zariadenia. |
||
|
ods. 6 vety 3 až 5 |
Inštalácia a rozmery vetracích rúrok a prípojných rúr |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
8.05 ods. 7 |
Vypínacie zariadenie ovládané z paluby |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 9 1. veta |
Zariadenia na meranie kapacity čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 13 |
Riadenie úrovne naplnenia nielen pre hlavné motory, ale aj pre iné motory potrebné na bezpečnú prevádzku plavidla |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
8.08 ods. 8 |
Jednoduché uzatváracie zariadenie nepostačuje na pripojenie balastových priestorov k odvodňovaciemu potrubiu pre lodné priestory, v ktorých možno prevážať balast |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 9 |
Meracie zariadenia v podpalubí lodných priestorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
8.09 ods. 2 |
Inštalácie na zber zaolejovanej vody a skladovanie použitého paliva |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
8.10 ods. 3 |
Emisný limit 65 dB (A) pre nepohybujúce sa plavidlá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
KAPITOLA 8a |
||||
|
|
Platia prechodné ustanovenia o kapitole 8 a predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne |
|
||
|
KAPITOLA 9 |
||||
|
9.01 ods. 1 2. veta |
Príslušné doklady na predloženie inšpekčnému orgánu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 2 2. zarážka |
Schémy zapojenia pre hlavnú, núdzovú a rozvodnú skrinku, prechovávané na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 3 |
Okolitá teplota vo vnútri a na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.02 ods. 1 až 3 |
Systémy na prívod elektrickej energie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.05 ods. 4 |
Priemery uzemňujúcich vodičov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
9.11 ods. 4 |
Účinná ventilácia pri inštalovaní akumulátorov v uzavretom priestore, skrini alebo debni |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
9.12 ods. 2 písmeno d |
Inštalácie rozvádzačov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 3 písmeno b |
Zariadenie na zistenie uzemnenia schopné vydávať zrakové aj zvukové výstražné signály |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.13 |
Núdzové ističe |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.14 ods. 3 2. veta |
Zákaz jednopólových spínačov v práčovniach, kúpeľniach, umyvárňach a iných miestnostiach s vlhkým zariadením |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.15 ods. 2 |
Minimálny priemer 1,5 mm2 na kábel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 9 |
Káble zapojené do stiahnuteľných kormidlovní |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
9.16 ods. 3 2. veta |
Druhý obvod |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
9.19 |
Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
9.20 |
Elektronické zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
9.21 |
Elektromagnetická kompatibilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
KAPITOLA 10 |
||||
|
10.01 |
Kotevné vybavenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
10.02 ods. 2 písmeno a |
Osvedčenie pre uväzovacie a iné káble |
Prvý kábel na výmenu na plavidle: NVP, najneskôr 1.1.2008 Druhý a tretí kábel: 1.1.2013 |
||
|
10.03 ods. 1 |
Európska norma |
Pri výmene, najneskôr 1.1.2010 |
||
|
ods. 2 |
Vhodnosť pre požiare triedy A, B a C |
Pri výmene, najneskôr 1.1.2010 |
||
|
ods. 4 |
Vzťah medzi obsahom CO2 a veľkosťou miestnosti |
Pri výmene, najneskôr 1.1.2010 |
||
|
10.03a |
Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
10.03b |
Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach |
|||
|
10.04 |
Uplatňovanie európskej normy o malých člnoch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
10.05 ods. 2 |
Nafukovacie záchranné vesty |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. Záchranné vesty používané na palube k 30.09.2003 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. |
||
|
KAPITOLA 11 |
||||
|
11.02 ods. 4 |
Vybavenie vonkajších okrajov palúb ako aj pracovných staníc |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
11.04 |
Bočné paluby |
(29)Prvé vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035, ak sú väčšie ako 7,30 m |
||
|
11.05 ods. 1 |
Prístup do pracovných staníc |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 2 a 3 |
Dvere a prístupové miesta, východy a priechody s prevýšením väčším ako 0,50 od úrovne podlahy |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 4 |
Schody v pracovných priestoroch s nepretržitou obsluhou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
11.06 ods. 2 |
Východy a núdzové východy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
11.07 ods. 1 2. veta |
Rebríky, schody a podobné zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 2 a 3 |
|
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva |
||
|
11.10 |
Kryty palubných prielezov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
11.11 |
Navijaky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
11.12 ods. 2 až 6 a 8 až 10 |
Žeriavy: štítok od výrobcu, maximálne povolené zaťaženie, ochranné zariadenia, skúška výpočtom, prehliadka odborníkom, osvedčenia na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
11.13 |
Skladovanie horľavých kvapalín |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
KAPITOLA 12 |
||||
|
12.01 ods. 1 |
Ubytovacie priestory pre osoby obvykle prebývajúce na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
12.02 ods. 3 |
Situácia podlaží |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 4 |
Obytné a spacie oddelenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 6 |
Svetlá výška v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 8 |
Voľná plocha spoločenských obytných častí |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 9 |
Kubická kapacita miestností |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 10 |
Objem vzdušného priestoru na osobu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 11 |
Veľkosť dverí |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 12 písmeno a a b |
Umiestnenie schodov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
ods. 13 |
Potrubie na nebezpečné plyny alebo kvapaliny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
12.03 |
Hygienické zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
12.04 |
Kuchyne |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
12.05 |
Pitná voda |
NVP, najneskôr 31.12.2006 |
||
|
12.06 |
Vykurovanie a vetranie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
12.07 ods. 1 2. veta |
Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
KAPITOLA 15 |
||||
|
15.01 ods. 1 písmeno d |
Neuplatňovanie článku 9.14 ods. 3, 2. vety pre menovité napätie nad 50 V |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 2 písmeno c |
Zákaz ohrievačov na tuhé palivo podľa článku 13.07 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. Ustanovenie neplatí pre plavidlá s motormi na tuhé palivo (parné motory). |
||
|
písmeno e |
Zákaz zariadení na skvapalnený plyn podľa kapitoly 14 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.02 ods. 2 |
Počet a poloha predelov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 5 2. veta |
Línia plavebnej marže, ak nie je predelová paluba |
Pre osobné lode uvedené pred 1.1.1996 táto požiadavka platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 10 písmeno c |
Doba trvania procesu uzavretia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 12 |
Optický výstražný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 15 |
Minimálna výška dvojitých dien alebo medzier v krídlach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.03 ods.1 až 6 |
Neporušená stabilita |
NVP, a ak sa zvýši maximálny počet cestujúcich, tak najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 7 a 8 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 9 |
Stav s 2 oddeleniami |
NVP |
||
|
ods. 10 až 13 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.05 ods. 2 písmeno a |
Počet cestujúcich, pre ktorý bola dokázaná existencia evakuačného priestoru podľa článku 15.06 ods. 8 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
písmeno b |
Počet cestujúcich, ktorý sa zohľadnil vo výpočtoch stability podľa článku 15.03 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.06 ods. 1 písmeno a |
Miestnosti pre cestujúcich na všetkých palubách za kolíznym predelom a pred úrovňou zadného horného predelu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 3 písmeno c 1. veta |
Svetlá výška východov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
2. veta |
Svetlá šírka dverí do kajút pre cestujúcich a iných malých miestností |
Pre rozmer 0,7 m platí NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.06 ods. 3 písmeno f 1. veta |
Veľkosť núdzových východov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
písmeno g |
Východy z miestností určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 4 písmeno d |
Dvere určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 5 |
Požiadavky na spájacie chodby |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 6 písmeno b |
Únikové cesty do evakuačných priestorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
písmeno d |
Žiadne priečne steny, rebríky a podobne inštalované pozdĺž únikových ciest |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 7 |
Vhodný bezpečnostný usmerňovací systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 8 |
Požiadavky na zhromažďovacie priestory |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 9 |
Požiadavky na schody a ich odpočívadlá v priestoroch pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 10 písmeno a 1. veta |
Zábradlie podľa európskej normy EN 711: 1995 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
2. veta |
Výška obrúb a zábradlí palúb určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.06 ods. 10 písmeno b 2. veta |
Svetlá šírka otvorov používaných bežne na nalodenie a vylodenie osôb so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 13 |
Oblasti určené na pohyb a steny v oblastiach určených na pohyb pre osoby so zníženou pohyblivosťou, |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 14 1. veta |
Prevedenie sklených dverí a stien v oblastiach určených na pohyb a okenných tabúľ |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 15 |
Požiadavky na nadstavby a ich strechy pozostávajúce úplne z panoramatických tabúľ |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 16 |
Systémy pitnej vody podľa článku 12.05 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 31.12.2006 |
||
|
ods. 17 2.veta |
Požiadavky na toalety určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 18 |
Systém vetrania pre kajuty bez otvárajúcich sa okien |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 19 |
Požiadavky článku 15.06 pre miestnosti, v ktorých sú ubytovaní členovia posádky a palubný personál |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.07 |
Požiadavky na pohonný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.08 ods. 2 |
Požiadavky na systémy reproduktorov v priestoroch pre cestujúcich |
Pre osobné lode s LWL menej ako 40 m alebo pre max. 75 osôb toto ustanovenie platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 3 |
Požiadavky na výstražný systém |
Pre výletné lode toto ustanovenie platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 4 |
Výstražné zariadenie na úroveň vody v podpalubí pre každé vodotesné oddelenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 5 |
Dve motorové odvodňovacie čerpadlá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 6 |
Napevno nainštalovaný systém odvodnenia podpalubia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 8 |
Ventilačný systém s rúrkami CO2 v miestnostiach pod palubou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.09 ods. 3 |
Vhodné prenosové vybavenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.09 ods. 4 |
Individuálna výbava na záchranu života pre deti |
Až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 sa táto výbava považuje za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života. |
||
|
|
Výbava na záchranu života |
Pre osobné lode vybavené kolektívnymi prístrojmi na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 5 pred 1.1.2005, sa tieto prístroje považujú za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života. Pre osobné lode vybavené kolektívnymi prístrojmi na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 6 pred 1.1.2005 sa táto výbava považuje za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. |
||
|
ods. 5 písmeno b a c |
Adekvátny priestor na sedenie, vznosnosť najmenej 750 N |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
písmeno f |
Stabilné vyváženie a vhodné zariadenia na uchopenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
písmeno i |
Vhodné prostriedky na evakuáciu z evakuačných priestorov na záchranné člny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 10 |
Malý čln vybavený motorom a svetlometom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.10 ods. 2 |
Článok 9.16 ods. 3 platí aj pre priechody a rekreačné miestnosti pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 3 |
Primerané núdzové osvetlenie |
Núdzové osvetlenie NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
15.10 ods. 4 |
Núdzový agregát |
Pre výletné lode s LWL 25 m alebo menej toto ustanovenie platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
písmeno f |
Núdzový pohon svetlometov podľa článku 10.02 ods. 2 písmeno i |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
písmeno i |
Núdzový pohon pre výťahy a zdvižné zariadenia podľa článku 15.06 ods. 9, 2. veta |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 6 |
Požiadavky na núdzový agregát: |
|
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
15.11 ods. 1 |
Protipožiarna ochrana Vhodnosť materiálov a súčastí pre ochranu pred požiarom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 2 |
Prevedenie priečok |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 3 |
Farby, laky a iné výrobky na povrchovú úpravu ako aj podlahové krytiny na palubách použité v miestnostiach, s výnimkou strojovní a skladov, spomaľujú horenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
||
|
ods. 4 |
Stropy a obloženia stien v halách vyrobené z nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 5 |
Nábytok a prvky v zhromažďovacích priestoroch vyrobené z nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 6 |
Odskúšané podľa Kódexu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 7 |
Izolačné materiály v halách |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 8 |
Požiadavky na dvere v priečnych stenách |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 9 |
Steny |
Na kajutových lodiach bez automatického systému ostrekovania tlakovou vodou, konce stien medzi kabínami: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 10 |
Priečne steny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.11 ods. 11 |
Prieduchové zarážky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 12 2. veta |
Schody vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 13 |
Uzatvorenie vnútorných schodov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 14 |
Systémy vetrania a prívodu vzduchu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 15 |
Systémy vetrania v kuchyniach a sporáky s extraktormi |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 16 |
Riadiace strediská, schodiskové šachty, zhromažďovacie priestory a systémy na extrakciu dymu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 17 |
Požiarny poplachový systém |
Pre výletné lode: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.12 ods. 1 |
Prenosné hasiace prístroje |
Hasiaci a ochladzovací materiál v lodných kuchyniach, kaderníctvach a parfumériách: VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 2 |
Systém hydrantov |
2. hasiace čerpadlo: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 3 |
Požiadavky na systémy hydrantov |
Tlak a dĺžka vodného prúdu: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 6 |
Materiály, ochrana pred zlyhaním |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.12 ods. 7 |
Zamedzenie možnosti zamrznutia potrubí a hydrantov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 8 písmeno b |
Nezávislá prevádzka hasiacich čerpadiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
písmeno c |
Dĺžka vodného prúdu na všetkých palubách |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
písmeno d |
Inštalácia hasiacich čerpadiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 9 |
Hasiace systémy v strojovniach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.14 ods. 1 |
Zber odpadovej vody a likvidačné zariadenia |
Pre kabínové plavidlá s maximálne 50 kójami a pre výletné lode: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 2 |
Požiadavky na nádrže na zber odpadovej vody |
Pre kabínové plavidlá s maximálne 50 kójami a pre výletné lode s maximálne 50 cestujúcimi: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
15.15 ods. 1 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
||
|
ods. 4 |
(prázdne) |
|
||
|
ods. 5 |
Výbava s malým člnom, plošina alebo ekvivalentná inštalácia |
Pre osobné lode s povoleným maximálnym počtom 250 cestujúcich alebo 50 kójí: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
15.15 ods. 6 |
Výbava s malým člnom, plošina alebo ekvivalentná inštalácia |
Pre osobné lode s povoleným maximálnym počtom 250 cestujúcich alebo 50 kójí: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
ods. 9 písmeno a |
Výstražné systémy pre inštalácie na skvapalnený plyn |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia podľa článku 14.15 |
||
|
písmeno b |
Kolektívne prístroje na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 5 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
||
|
KAPITOLA 16 |
||||
|
16.01 ods. 2 |
Špeciálne navijaky alebo ekvivalentné pripájacie zariadenia |
Požiadavka platí pre plavidlo s licenciou udelenou pred 1.1.1995 na tlačenie bez vhodného zaisťovacieho zariadenia, iba pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
16.01 ods. 3, posledná veta |
Požiadavky na riadiace jednotky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
||
|
KAPITOLA 17 |
||||
|
17.02 ods. 3 |
Doplňujúce požiadavky |
Platia rovnaké prechodné ustanovenia, ako sa uvádzajú v príslušnom článku. |
||
|
17.03 ods. 1 |
Všeobecný výstražný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
ods. 4 |
Maximálne povolené zaťaženie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
17.04 ods. 2 a 3 |
Zvyšková bezpečná vzdialenosť |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
17.05 ods. 2 a 3 |
Zvyškový voľný bok |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
17.06, 17.07 a 17.08 |
Skúšky náklonu a potvrdenie stability |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
17.09 |
Značky ponoru a stupnice ponoru |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
||
|
KAPITOLA 20 |
||||
|
|
Platia prechodné ustanovenia o kapitole 20 predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne |
|
||
|
KAPITOLA 21 |
||||
|
21.01 až 21.02 |
|
Požiadavky platia pre rekreačné plavidlá postavené pred 1.1.1995 iba pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035. |
||
Článok 24.03
Odchýlky pre plavidlá uvedené 1. apríla 1976 alebo skôr
1. Okrem ustanovení článku 24.02 plavidlá uvedené 1. apríla 1976 alebo skôr podliehajú nasledujúcim ustanoveniam.
V tabuľke nižšie sa uplatňujú tieto pojmy:
|
— |
„VP“: Ustanovenie neplatí pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, ak sa predmetné diely nevymenia alebo neprestavajú, t.j. ustanovenie platí iba a pre výmenu či prestavbu predmetných dielov alebo priestorov. Ak sa existujúce diely vymenia za náhradné diely pomocou rovnakej technológie a rovnakého typu, nepredstavuje to výmenu („V“) v zmysle prechodných ustanovení. |
|
— |
„Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva“: Ustanovenie sa musí splniť do doby vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po vstupe ustanovenia do platnosti. |
|
Článok a odsek |
Obsah |
Termín a poznámky |
|
KAPITOLA 3 |
||
|
3.03 ods.1 písmeno a |
Umiestnenie kolízneho predelu |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
|
3.04 ods. 2 |
Spoločné plochy zásobníkov, obývacích priestoroch a priestoroch pre cestujúcich |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
|
ods. 7 |
Hladina maximálneho povoleného akustického tlaku |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
KAPITOLA 4 |
||
|
4.01 ods. 2, 4.02 a 4.03 |
Bezpečná vzdialenosť, voľný bok, minimálny voľný bok |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
KAPITOLA 7 |
||
|
7.01 ods. 2 |
Akustický tlak produkovaný plavidlom |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
7.05 ods. 2 |
Monitorovanie navigačných svetiel |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva |
|
KAPITOLA 8 |
||
|
8.08 ods. 3 a 4 |
Minimálna kapacita čerpania a vnútorný priemer odvodňovacích čerpadiel |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
8.10 ods. 2 |
Hluk produkovaný plavidlom počas plavby |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
KAPITOLA 9 |
||
|
9.01 |
Požiadavky na elektrické zariadenia |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.03 |
Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.06 |
Maximálne povolené napätie |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.10 |
Generátory a motory |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.11 ods. 2 |
Inštalácia akumulátorov |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.12 |
Inštalácie rozvádzačov |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.14 |
Inštalačné prvky |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.15 |
Káble |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
9.17 |
Navigačné svetlá |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
KAPITOLA 12 |
||
|
12.02 ods. 5 |
Hluk a vibrácie v obývacích priestoroch |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
KAPITOLA 15 |
||
|
15.02 ods. 5, ods. 6 1. veta, ods. 7 až ods. 11 a ods. 13 |
Línia plavebnej marže, ak nie je predelová paluba |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
|
15.02 ods. 16 |
Vodotesné okná |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
|
15.04 |
Bezpečná vzdialenosť, voľný bok, údaje o ponorení |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
|
15.05 |
Počet cestujúcich |
Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
|
15.10 ods. 4, ods. 6, ods. 7, ods. 8 a ods. 11 |
Núdzový agregát |
VP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
2. Článok 15.11 ods. 3 písmeno a) platí pre výletné lode uvedené 1. apríla 1976 alebo skôr, kým nebude po prvýkrát vydané alebo obnovené osvedčenie Spoločenstva po 1.1.2045, pričom sa ustanovuje, že jedine farby, laky, obklady a iné materiály použité na plochách obrátených k únikovým cestám a iné materiály na povrchovú úpravu panelov musia byť ohňovzdorné a že dym a jedovaté výpary sa nemôžu rozvinúť v nebezpečných množstvách.
3. Článok 15.11 ods. 12 platí pre výletné lode ustanovené 1. apríla 1976 alebo skôr, až do prvého vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045, pričom sa ustanovuje, že je postačujúce, ak namiesto schodov vo forme oceľového celku schopného niesť záťaž, sú schody slúžiace ako úniková cesta vyhotovené tak, že zostanú použiteľné aj v prípade požiaru, a to po rovnakú dobu ako schody vo forme oceľového celku schopného niesť záťaž.
Článok 24.04
Ostatné odchýlky
1. Na žiadosť vlastníka môže inšpekčný orgán pre plavidlo, ktorého minimálny voľný bok bol určený podľa článku 4.04 predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 1983, stanoviť voľný bok v súlade s článkom 4.03 predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne platného k 1. januáru 1995.
2. Plavidlá uvedené pred 1. júlom 1983 nemusia vyhovovať kapitole 9, musia však prinajmenšom vyhovovať kapitole 6 predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 1983.
3. Článok 15.06 ods. 3 písm. a) až písm. e) a článok 15.12 ods. 3 písm. a) ohľadom pravidla týkajúceho sa dĺžky jednej hadice platia pre plavidlá uvedené po 30. septembri 1984 a na prestavby predmetných priestorov, najneskôr pri prvom vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2045.
4. Ak je z praktického hľadiska komplikované uplatniť ustanovenie uvedené v tejto kapitole po uplynutí prechodných ustanovení, alebo ak ich uplatňovanie vedie k neprimerane vysokým výdavkom, skúmajúca komisia môže povoliť odchýlky od týchto ustanovení na základe odporúčaní výboru podľa článku 19 smernice. Tieto odchýlky sa musia zapísať do osvedčenia Spoločenstva.
5. Keď toto ustanovenie v súvislosti s požiadavkami na prevedenie zariadení odkazuje na európske alebo medzinárodné normy, tieto zariadenia sa po revízii normy môžu používať po dobu ďalších 20 rokov po revízii danej normy.
Článok 24.05
(prázdne)
Článok 24.06
Odchýlky pre plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje článok 24.01
1. Nasledujúce ustanovenia platia
|
a) |
pre plavidlá, na ktoré bolo osvedčenie plavidla v súlade s predpisom o prehliadke plavidiel na Rýne vydané po prvýkrát medzi 1. januárom 1995 a … (27), pod podmienkou, že k 31. decembru 1994 neboli vo výrobe ani neprebiehala ich prestavba; |
|
b) |
pre plavidlá, ktoré získali inú dopravnú licenciu medzi 1. januárom 1995 a… (27). |
2. Musí sa preukázať, že tieto plavidlá vyhovujú predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne platnému k dňu udelenia osvedčenia alebo inej dopravnej licencie plavidlu.
3. Plavidlo musí byť prispôsobené tak, aby vyhovovalo ustanoveniam, ktoré nadobudnú platnosť po prvom udelení osvedčenia alebo inej dopravnej licencie plavidlu v súlade s prechodnými ustanoveniami uvedenými v tabuľke nižšie.
4. Článok 24.04, ods. 4 a 5 platia mutatis mutandis.
5. V tabuľke nižšie sa uplatňujú tieto pojmy:
|
— |
„NVP“: Ustanovenie neplatí pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, ak sa predmetné diely nevymenia alebo neprestavajú, t.j. ustanovenie platí pre novopostavené plavidlá a pre výmenu či prestavbu predmetných dielov alebo priestorov. Ak sa existujúce diely vymenia za náhradné diely pomocou rovnakej technológie a rovnakého typu, nepredstavuje to výmenu („V“) v zmysle prechodných ustanovení. |
|
— |
„Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva“: Ustanovenie sa musí splniť do doby vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po vstupe ustanovenia do platnosti. |
|
Článok a odsek |
Obsah |
Termín a poznámky |
Platí pre plavidlá s osvedčením alebo dopravnou licenciou spred |
||
|
KAPITOLA 3 |
|||||
|
3.03 ods. 7 |
Kotvy nevytŕčajúce v prednej časti plavidiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2041 |
1.10.1999 |
||
|
3.04 ods. 3 2. veta |
Izolácie v strojovniach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.4.2003 |
||
|
ods. 3 vety 3 a 4 |
Otvory a uzatváracie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.10.2003 |
||
|
KAPITOLA 8 |
|||||
|
8.02 ods. 4 |
Ochrana dielov motorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.4.2003 |
||
|
8.03 ods. 3 |
Ochrana pred prekročením rýchlosti |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.4.2004 |
||
|
8.05 ods. 9 1. veta |
Sondážne zariadenia musia byť čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.4.1999 |
||
|
ods. 13 |
Sledovanie úrovne naplnenia nielen pre hnacie motory, ale aj pre iné motory potrebné na prevádzku |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.4.1999 |
||
|
Kapitola 8a |
|||||
|
|
Platia prechodné ustanovenia o kapitole 8a predpisu o prehliadke plavidiel na Rýne |
|
|
||
|
KAPITOLA 10 |
|||||
|
10.02 ods. 2 písmeno a |
Osvedčenie drôtených lán a iných lán |
Výmena prvého lana na plavidle: NVP, najneskôr 1.1.2008. Druhé a tretie lano: 1.1.2013. |
1.4.2003 |
||
|
10.03 ods. 1 |
Európska norma |
Pri výmene, najneskôr 1.1.2010 |
1.4.2002 |
||
|
ods. 2 |
Vhodné pre požiare kategórie A, B a C |
Pri výmene, najneskôr 1.1.2010 |
1.4.2002 |
||
|
10.03a |
Napevno nainštalované hasiace zariadenie v kajutách, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
1.4.2002 |
||
|
10.03b |
Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach |
(30), najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2035 |
1.4.2002 |
||
|
10.04 |
Uplatňovanie európskej normy o malých člnoch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.10.2003 |
||
|
10.05 ods. 2 |
Nafukovacie záchranné vesty |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. Záchranné vesty používané na palube k 30.09.2003 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. |
1.10.2003 |
||
|
KAPITOLA 11 |
|||||
|
11.13 |
Skladovanie horľavých kvapalín |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.10.2002 |
||
|
KAPITOLA 15 |
|||||
|
15.01 ods. 1 písmeno c |
Neuplatňovanie článku 8.06 ods. 2, 2. vety |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
písmeno d |
Neuplatňovanie článku 9.14 ods. 3, 2. vety pre menovité napätie nad 50 V |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 2 písmeno b |
Zákaz sporákov s vaporizačnými olejovými horákmi podľa článku 13.04 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
písmeno c |
Zákaz ohrievačov na tuhé palivo podľa článku 13.07 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno e |
Zákaz zariadení na skvapalnený plyn podľa kapitoly 14 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.02 ods. 2 |
Počet a poloha predelov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 2. veta |
Línia plavebnej marže, ak nie je predelová paluba |
Pre osobné lode zrealizované pred 1.1.1996 táto požiadavka platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 15 |
Minimálna výška dvojitých dien alebo medzier v krídlach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.03 ods.1 až 6 |
Neporušená stabilita |
NVP, a ak sa zvýši maximálny počet cestujúcich, tak najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.03 ods. 7 a 8 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 |
Stav s 2 oddeleniami |
NVP |
1.1.2007 |
||
|
ods. 10 až 13 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.05 ods. 2 písmeno a |
Počet cestujúcich, pre ktorý bola dokázaná existencia evakuačného priestoru podľa článku 15.06 ods. 8 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno b |
Počet cestujúcich, ktorý sa zohľadnil vo výpočtoch stability podľa článku 15.03 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.06 ods. 1 |
Miestnosti pre cestujúcich na všetkých palubách pred úrovňou zadného horného predelu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 2 |
Skrinky a miestnosti uvedené v článku 11.13 a určené na skladovanie horľavých kvapalín |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 písmeno c 1. veta |
Svetlá výška východov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
2. veta |
Svetlá šírka dverí do kajút pre cestujúcich a iných malých miestností |
Pre rozmer 0,70 m platí NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.06 ods. 3 písmeno f 1. veta |
Veľkosť núdzových východov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno g |
Východy z miestností určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 písmeno d |
Dvere určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 |
Požiadavky na spájacie chodby |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 písmeno b |
Únikové cesty do evakuačných priestorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno c |
Žiadne únikové cesty vedúce cez strojovne alebo kuchyne |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
písmeno d |
Žiadne priečne steny, rebríky a podobne inštalované pozdĺž únikových ciest |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 7 |
Vhodný bezpečnostný usmerňovací systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 8 |
Požiadavky na zhromažďovacie priestory |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 písmeno a až c, písmeno e, a posledná veta |
Požiadavky na schody a ich odpočívadlá v priestoroch pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 10 písmeno a 1. veta |
Zábradlie podľa európskej normy EN 711: 1995 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
2. veta |
Výška obrúb a zábradlí palúb určených pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno b 2. veta |
Svetlá šírka otvorov používaných bežne na nalodenie a vylodenie osôb so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 12 |
Mostíky v súlade s európskou normou EN 14206: 2003 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 13 |
Oblasti určené na pohyb a steny v oblastiach určených na pohyb pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 14 1. veta |
Prevedenie sklených dverí a stien v oblastiach určených na pohyb a okenných tabúľ |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 15 |
Požiadavky na nadstavby a ich strechy pozostávajúce úplne z panoramatických tabúľ |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 16 |
Systémy pitnej vody podľa článku 12.05 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 17 2. veta |
Požiadavky na toalety určené pre osoby so zníženou pohyblivosťou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 18 |
Systém vetrania pre kajuty bez otvárajúcich sa okien |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.07 |
Požiadavky na pohonný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2007 |
||
|
15.08 ods. 2 |
Požiadavky na systémy reproduktorov v priestoroch pre cestujúcich |
Pre osobné lode s LWL menej ako 40 m alebo pre maximálne 75 osôb ustanovenie platí NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 |
Požiadavky na výstražný systém |
Pre výletné lode ustanovenie platí NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 písmeno c |
Výstražný systém umožňujúci veleniu plavidla varovať posádku a palubný personál |
Pre výletné lode toto ustanovenie platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 |
Výstražné zariadenie na úroveň vody v podpalubí pre každé vodotesné oddelenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 |
Dve motorové odvodňovacie čerpadlá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 |
Napevno nainštalovaný systém odvodnenia podpalubia podľa článku 8.06 ods. 4 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 7 |
Otváranie chladiarenských skladov zvnútra |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 8 |
Ventilačný systém s rúrkami CO2 v miestnostiach pod palubou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 |
Súpravy prvej pomoci |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
15.09 ods. 1 veta 1 |
Záchranné kolesá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 2 |
Individuálna výbava na záchranu života |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 |
Vhodné prenosové vybavenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
15.09 ods. 4 |
Individuálne vybavenie na záchranu života podľa európskej normy EN 395: 1998 alebo EN 396: 1998 dostupné pre 100% cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
|
Individuálna výbava na záchranu života pre deti |
Až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 sa táto výbava považuje za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života. |
1.1.2006 |
||
|
|
Výbava na záchranu života |
Pre osobné lode vybavené kolektívnymi prístrojmi na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 5 pred 1.1.2005, sa tieto prístroje považujú za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života. Pre osobné lode vybavené kolektívnymi prístrojmi na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 6 pred 1.1.2005 sa táto výbava považuje za alternatívu k individuálnej výbave na záchranu života až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010. |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 písmeno b a c |
Adekvátny priestor na sedenie, vznosnosť najmenej 750 N |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno f |
Stabilné vyváženie a vhodné zariadenia na uchopenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno i |
Vhodné prostriedky na evakuáciu z evakuačných priestorov na záchranné člny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 |
Kontrola vybavenia na záchranu života podľa pokynov výrobcu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 10 |
Malý čln vybavený motorom a svetlometom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 11 |
Nosidlá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
|
Elektrické zariadenia |
|
1.1.2006 |
||
|
15.10 ods. 2 |
Článok 9.16 ods. 3 platí aj pre priechody a rekreačné miestnosti pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 |
Primerané núdzové osvetlenie |
Núdzové osvetlenie NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 |
Núdzový agregát |
Pre výletné lode s LWL 25 m alebo menej toto ustanovenie platí pri NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno f |
Núdzový pohon svetlometov podľa článku 10.02 ods. 2 písmeno i |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno i |
Núdzový pohon pre výťahy a zdvižné zariadenia podľa článku 15.06 ods. 9, 2. veta |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 |
Požiadavky na núdzový agregát: |
|
1.1.2006 |
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
|
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
15.11 |
Protipožiarna ochrana |
|
1.1.2007 |
||
|
ods. 1 |
Vhodnosť materiálov a súčastí pre ochranu pred požiarom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.11 ods. 2 |
Prevedenie priečok |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 3 |
Farby, laky a iné výrobky na povrchovú úpravu ako aj podlahové krytiny na palubách použité v miestnostiach, s výnimkou strojovní a skladov, spomaľujú horenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2015 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 |
Stropy a obloženia stien v halách vyrobené z nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 |
Nábytok a prvky v zhromažďovacích priestoroch vyrobené z nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 |
Odskúšané podľa Kódexu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 7 |
Izolačné materiály v halách |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 8 písmená a, b, c 2. veta a d |
Požiadavky na dvere v priečnych stenách |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 |
Steny |
Na kajutových lodiach bez automatického systému ostrekovania tlakovou vodou, konce stien medzi kabínami: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 10 |
Priečne steny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 12 veta 2 |
Schody vyhotovené z ocele alebo iného ekvivalentného nehorľavého materiálu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 13 |
Uzatvorenie vnútorných schodov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 14 |
Systémy vetrania a prívodu vzduchu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 15 |
Systémy vetrania v kuchyniach a sporáky s extraktormi |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 16 |
Riadiace strediská, schodiskové šachty, zhromažďovacie priestory a systémy na extrakciu dymu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 17 |
Požiarny poplachový systém |
Pre výletné lode: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
15.12 ods. 1 |
Prenosné hasiace prístroje |
Hasiaci prístroj a hasiaca deka v lodných kuchyniach, kaderníctvach a parfumériách: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 2 |
Systém hydrantov |
2. hasiace čerpadlo: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 |
Ventily hydrantov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 5 |
Axiálne pripojená cievka |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 |
Materiály, ochrana pred zlyhaním |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 7 |
Zamedzenie možnosti zamrznutia potrubí a hydrantov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 8 písmeno b |
Nezávislá prevádzka hasiacich čerpadiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno d |
Inštalácia hasiacich čerpadiel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 9 |
Hasiace systémy v strojovniach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
15.12 ods. 9 |
Hasiace systémy v strojovniach z ocele alebo s ekvivalentnými vlastnosťami |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045. Prechodné obdobie sa netýka osobných lodí uvedených po 31.12.1995, ktorých trup je vyrobený z dreva, hliníka alebo plastu a strojovne nie sú vyrobené z materiálu podľa článku 3.04 ods. 3 a 4. |
1.1.2006 |
||
|
15.13 |
Organizácia bezpečnosti |
Pre výletné lode: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
1.1.2006 |
||
|
15.14 ods. 1 |
Zber odpadovej vody a likvidačné zariadenia |
Pre kabínové plavidlá s maximálne 50 kójami a pre výletné lode: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 2 |
Požiadavky na nádrže na zber odpadovej vody |
Pre kabínové plavidlá s maximálne 50 kójami a pre výletné lode s povoleným počtom maximálne 50 cestujúcich: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
15.15 |
Výnimky pre určité osobné lode |
|
1.1.2006 |
||
|
ods. 1 |
Poškodená stabilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2045 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 4 |
(prázdne) |
|
|
||
|
ods. 5 |
Výbava s malým člnom, plošina alebo ekvivalentná inštalácia |
Pre osobné lode s povoleným maximálnym počtom 250 cestujúcich alebo 50 kójí: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
ods. 6 |
Výbava s malým člnom, plošina alebo ekvivalentná inštalácia |
Pre osobné lode s povoleným maximálnym počtom 250 cestujúcich alebo 50 kójí: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
|
15.15 ods. 9 písmeno a |
Výstražné systémy pre inštalácie na skvapalnený plyn |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia podľa článku 14.15 |
1.1.2006 |
||
|
písmeno b |
Kolektívne prístroje na záchranu života podľa článku 15.09 ods. 5 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po 1.1.2010 |
1.1.2006 |
||
Článok 24.07
(prázdne)
KAPITOLA 24a
PRECHODNÉ USTANOVENIA PRE PLAVIDLÁ NEPLAVIACE SA NA VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY R
Článok 24a.01
Uplatňovanie prechodných ustanovení pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, a platnosť predchádzajúcich osvedčení Spoločenstva
1. Nasledujúce ustanovenia platia
|
a) |
pre plavidlá, ktorých osvedčenie Spoločenstva bolo vydané po prvýkrát pred… (27) a |
|
b) |
pre plavidlá, ktoré získali inú dopravnú licenciu pred… (27). |
pokiaľ sa neplavia na vodných cestách zóny R.
2. Musí sa preukázať, že tieto plavidlá vyhovujú ustanoveniam kapitol 1 až 13 prílohy II smernice 82/714/EHS ku dňu udelenia osvedčenia alebo inej dopravnej licencie plavidlu.
3. Osvedčenia Spoločenstva doručené pred… (27) zostávajú v platnosti až do dátumu ukončenia platnosti uvedeného v osvedčení. Článok 2.09 ods. 2 zostáva v platnosti.
Článok 24a.02
Výnimky pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke
1. Plavidlá, ktorých kýl bol uvedený pred AA. BB. CC (24 mesiacov odo dňa zverejnenia smernice) sú oslobodené od nasledujúcich ustanovení za podmienok uvedených v stĺpci 3 tabuľky, ak spĺňajú požiadavky prílohy II, kapitol 1 až 12 tejto smernice, ako sú v platnosti k 4. októbru 1982.
2. V tabuľke sa uplatňujú tieto pojmy:
|
— |
„NVP“: Ustanovenie sa nevzťahuje na plavidlá, ktoré sú už v prevádzke, ak sa predmetné diely nevymenia alebo neprestavajú, t.j. ustanovenie platí pre novopostavené plavidlá a pre výmenu či prestavbu predmetných dielov alebo priestorov. Ak sa existujúce diely vymenia za náhradné diely pomocou rovnakej technológie a rovnakého typu, nepredstavuje to výmenu („V“) v zmysle prechodných ustanovení. |
|
— |
„Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva“: znamená, že daná požiadavka bude splnená pri ďalšom vydaní alebo obnovení osvedčenia po… (27). Ak sa však platnosť osvedčenia Spoločenstva skončí medzi … (27) a deň pred… (31) (AA.BB.CC plus jeden rok), daná požiadavka je povinná až od … (31). |
|
Článok a odsek |
Obsah |
Termín a poznámky |
|
KAPITOLA 3 |
||
|
3.03 ods. 1 a |
Umiestnenie kolízneho predelu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po … (32) |
|
3.03 ods. 2 |
Bezpečnostné zariadenie v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
3.03 ods. 2 |
Bezpečnostné zariadenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
3.03 ods. 4 |
Plynotesné oddelenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
3.03 ods. 5, druhý pododsek |
Monitorovanie dverí v zadnom hornom predele |
|
|
3.03 ods. 7 |
Predná časť s vreckami na kotvy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
3.04 ods. 3, 2. veta |
Izolácie v strojovniach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
3.04 ods. 3, 3. a 4. veta |
Otvory a uzamykacie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
3.04 ods. 6 |
Východy z priestorov klasifikovaných ako strojovne v dôsledku úprav podľa prílohy II tejto smernice |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
KAPITOLA 4 |
||
|
4.04 |
Značky ponoru |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
KAPITOLA 5 |
||
|
5.06 ods. 1, 1. veta |
Predpísaná rýchlosť (vpred) |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
KAPITOLA 6 |
||
|
6.01 ods. 1 |
Ovládateľnosť vyžadovaná v kapitole 5 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 3 |
Trvalé náklony a teploty okolia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
6.01 ods. 7 |
Prevedenie kormidlových pňov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
6.02 ods. 2 |
Uvedenie hnacieho pňa do prevádzky pomocou jednej činnosti |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 3 |
Ovládateľnosť vyžadovaná v kapitole 5 zabezpečená druhou riadiacou jednotkou/manuálnou prevádzkou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
6.03 ods. 1 |
Pripojenie iných energetických spotrebičov k hydraulickej riadiacej jednotke kormidlového prístroja |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 2 |
Samostatné hydraulické nádrže |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
6.05 ods. 1 |
Automatické odpojenie manuálneho riadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
6.06 ods. 1 |
Dva nezávislé aktivačné systémy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
6.07 ods. 2 písmeno a |
Výstražné monitorovacie zariadenia hladiny v hydraulických nádržiach a pracovného tlaku |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
písmeno e |
Monitorovanie vyrovnávacích zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
6.08 ods. 1 |
Požiadavky na elektronické zariadenia podľa článku 9.20 |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
KAPITOLA 7 |
||
|
7.02 ods.2 až 7 |
Voľný výhľad z kormidlovne okrem nasledujúcich odsekov: |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
7.02 ods. 3 druhý odst. |
Voľný výhľad po línii pohľadu kormidelníka |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
ods. 5 |
Minimálny prenos svetla zo sklených výplní |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
7.03 ods. 7 |
Vypnutie výstražných signálov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
ods. 8 |
Automatické prepnutie na alternatívny zdroj energie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
7.04 ods. 1 |
Riadenie hlavných motorov a kormidlových zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
7.04 ods. 2 |
Riadenie hlavných motorov |
Ak kormidlovne sú určené na navigáciu radarom jednou osobou: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32), ak smer pohybu možno dosiahnuť priamo; NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33)pre ostatné motory |
|
7.09 |
Výstražný systém |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
7.12 prvý ods. |
Stiahnuteľné kormidlovne |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva Bez automatického sťahovania: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
druhý a tretí odst. |
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
KAPITOLA 8 |
||
|
8.01 ods. 3 |
Iba motory s vnútorným spaľovaním na palivo s bodom vzplanutia pri teplote viac ako 55 °C |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
8.02 ods. 1 |
Zabezpečenie motorov pred neúmyselným naštartovaním |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 4 |
Ochrana dielov strojového vybavenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
8.03 ods. 2 |
Monitorovacie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 3 |
Automatická ochrana pred prekročením rýchlosti |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 5 |
Prevedenie puzdier hriadeľov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
8.05 ods. 1 |
Oceľové nádrže na tekuté pohonné hmoty |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
8.05 ods. 2 |
Automatické zatváranie ventilov na nádržiach |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
ods. 3 |
Žiadne nádrže na palivo umiestnené pred kolíznym predelom |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 4 |
Nádrže na palivo a ich prvky umiestnené nad motormi alebo výfukovými rúrami |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33). Dovtedy musia bezpečné odvedenie pohonných hmôt zabezpečovať vhodné zariadenia. |
|
ods. 6 vety 3 až 5 |
Inštalácia a rozmery vetracích rúrok a prípojných rúr |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 7 |
Vypínacie zariadenie ovládané z paluby |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
ods. 9 1. veta |
Zariadenia na meranie kapacity čitateľné až do maximálnej úrovne naplnenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 13 |
Riadenie úrovne naplnenia nielen pre hlavné motory, ale aj pre iné motory potrebné na bezpečnú prevádzku plavidla |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
8.06 |
Uskladnenie mazacieho oleja, rozvody a príslušenstvo |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
8.07 |
Uskladnenie olejov používaných v hnacích systémoch, riadiacich a aktivačných systémoch a vykurovacích systémoch, rozvody a príslušenstvo |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
8.08 ods. 8 |
Jednoduché uzatváracie zariadenie nepostačuje na pripojenie balastových priestorov k odvodňovaciemu potrubiu pre lodné priestory, v ktorých možno prevážať balast |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
8.08 ods. 9 |
Meracie zariadenia v podpalubí lodných priestorov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
8.09 ods. 2 |
Inštalácie na zber zaolejovanej vody a skladovanie použitého paliva |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
8.10 ods. 3 |
Emisný limit 65 dB (A) pre nepohybujúce sa plavidlá |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
KAPITOLA 9 |
||
|
9.01 ods. 1 2.veta |
Príslušné doklady na predloženie inšpekčnému orgánu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
9.01 ods. 2 2. zarážka |
Schémy zapojenia pre hlavnú, núdzovú a rozvodnú skrinku, prechovávané na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 3 |
Okolitá teplota vo vnútri a na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.02 ods. 1 až 3 |
Systémy na prívod elektrickej energie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.03 |
Ochrana pred fyzickým kontaktom, prienikom pevných predmetov a vniknutím vody |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
9.05 ods. 4 |
Priemery uzemňujúcich vodičov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
9.11 ods. 4 |
Účinná ventilácia pri inštalovaní akumulátorov v uzavretom priestore, skrini alebo debni |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
9.12 |
Inštalácie rozvádzačov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
9.12 ods. 3 písm. b) |
Zariadenie na zistenie uzemnenie schopné vydávať zrakové aj zvukové výstražné signály |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.13 |
Núdzové ističe |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.14 |
Inštalačné prvky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
9.14 ods. 3 2. veta |
Zákaz jednopólových spínačov v práčovniach, kúpeľniach, umyvárňach a iných miestnostiach s vlhkým zariadením |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.15 ods. 2 |
Minimálny priemer 1,5 mm2 na kábel |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
ods. 10 |
Káble zapojené do stiahnuteľných kormidlovní |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
9.16 ods. 3 2. veta |
Druhý obvod |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
9.19 |
Výstražné a bezpečnostné systémy mechanických zariadení |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
9.20 |
Elektronické zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
9.21 |
Elektromagnetická kompatibilita |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
KAPITOLA 10 |
||
|
10.01 |
Kotevné vybavenie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) |
|
10.02 ods. 2 písmeno a |
Osvedčenie pre uväzovacie a iné káble |
Prvý kábel na výmenu na plavidle: NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) Druhý a tretí kábel: … (34) |
|
10.03 ods. 1 |
Európska norma |
Pri výmene, najneskôr … (33) |
|
ods. 2 |
Vhodnosť pre požiare triedy A, B a C |
Pri výmene, najneskôr … (33) |
|
ods. 4 |
Vzťah medzi obsahom CO2 a veľkosťou miestnosti |
Pri výmene, najneskôr … (33) |
|
10.03a |
Napevno nainštalované hasiace systémy v obývacích priestoroch, kormidlovniach a priestoroch pre cestujúcich |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
10.03b |
Napevno nainštalované hasiace systémy v strojovniach, kotolniach a čerpacích staniciach |
1Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 inštalované pred 1. októbrom 1985 sa môžu používať až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po… (32), ak vyhovujú článku 13.03 prílohy II smernice 82/714/EHS. |
|
10.04 |
Uplatňovanie európskej normy o malých člnoch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
10.05 ods. 2 |
Nafukovacie záchranné vesty |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (33) Záchranné vesty používané na palube ku dňu pred… (35)sa môžu používať i naďalej až do obnovenia osvedčenia Spoločenstva po… (33). |
|
KAPITOLA 11 |
||
|
11.02 ods. 4 |
Vybavenie vonkajších okrajov palúb ako aj pracovných staníc |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (34) |
|
11.04 |
Bočné paluby |
(36)Prvé obnovenie osvedčenia Spoločenstva po … (32), ak je šírka väčšia ako 7,30 m. |
|
11.05 ods. 1 |
Prístup do pracovných staníc |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (32) |
|
ods. 2 a 3 |
Dvere a prístupové miesta, východy a priechody s prevýšením väčším ako 0,50 od úrovne podlahy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
ods. 4 |
Schody v pracovných priestoroch s nepretržitou obsluhou |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (32) |
|
11.06 ods. 2 |
Východy a núdzové východy |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (32) |
|
11.07 ods. 1 2. veta |
Rebríky, schody a podobné zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (32) |
|
ods. 2 a 3 |
|
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
11.10 |
Kryty palubných prielezov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (33) |
|
11.11 |
Navijaky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (33) |
|
11.12 ods. 2 až 6 a 8 až 10 |
Žeriavy: štítok od výrobcu, maximálne povolené zaťaženie, ochranné zariadenia, skúška výpočtom, prehliadka odborníkom, osvedčenia na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva pod … (32) |
|
11.13 |
Skladovanie horľavých kvapalín |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
KAPITOLA 12 |
||
|
12.01 ods. 1 |
Ubytovacie priestory pre osoby obvykle prebývajúce na palube |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.02 ods. 3 |
Situácia podlaží |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 4 |
Obytné a spacie oddelenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.02 ods. 5 |
Hluk a vibrácie v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
|
ods. 6 |
Svetlá výška v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 8 |
Voľná plocha spoločenských obytných častí |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 9 |
Kubická kapacita miestností |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 10 |
Objem vzdušného priestoru na osobu |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 11 |
Veľkosť dverí |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 12 písmeno a a b |
Umiestnenie schodov |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 13 |
Potrubie na nebezpečné plyny alebo kvapaliny |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.03 |
Hygienické zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.04 |
Kuchyne |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.05 |
Pitná voda |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
12.06 |
Vykurovanie a vetranie |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
12.07 ods. 1 2. veta |
Ostatné inštalácie v obývacích priestoroch |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
KAPITOLA 15 |
||
|
|
Osobné lode |
pozri článok 8 smernice |
|
KAPITOLA 15a |
||
|
|
Osobné plachtové lode |
pozri článok 8 smernice |
|
KAPITOLA 16 |
||
|
16.01 ods. 2 |
Špeciálne navijaky alebo ekvivalentné pripájacie zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
ods. 3 posledná veta |
Požiadavky na riadiace jednotky |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (32) |
|
KAPITOLA 17 |
||
|
|
Plávajúce stroje |
pozri článok 8 smernice |
|
KAPITOLA 21 |
||
|
|
Rekreačné plavidlá |
pozri článok 8 smernice |
|
KAPITOLA 22b |
||
|
22b.03 |
Druhá riadiaca jednotka kormidlového prístroja |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (34) |
Článok 24a.03
Odchýlky pre plavidlá, ktorých kýl bol uvedený pred 1. januárom 1985
1. Okrem ustanovení článku 24a.02, plavidlá, ktorých kýl bol uvedený pred 1. januárom 1985, sú tiež oslobodené od nasledujúcich ustanovení za podmienok opísaných v stĺpci 3 tabuľky, ak je bezpečnosť plavidla a jeho posádky inak vhodne zabezpečená:
2. V tabuľke pojem:
|
— |
„NVP“: znamená, že požiadavka neplatí pre plavidlá, ktoré už sú v prevádzke, ak sa predmetné diely nevymenia alebo neprestavajú, t.j. požiadavka platí iba pre nové plavidlá, vymenené diely či prestavané diely. Ak sa existujúce diely vymenia za náhradné alebo výmenné diely rovnakého prevedenia a výroby, nepredstavuje to výmenu („V“) v zmysle týchto prechodných požiadaviek. |
|
— |
„Vydanie alebo obnovenie osvedčenia Spoločenstva“: znamená, že daná požiadavka bude splnená pri ďalšom vydaní alebo obnovení osvedčenia po… (27). Ak sa však platnosť osvedčenia Spoločenstva skončí od … (27) a deň pred… (31), daná požiadavka je povinná až od… (31). |
|
Článok a odsek |
Obsah |
Termín a poznámky |
|
KAPITOLA 3 |
||
|
3.03 ods. 1 |
Vodotesné kolízne predely |
NVP |
|
3.03 ods. 2 |
Bezpečnostné vybavenie v obývacích priestoroch |
NVP |
|
3.03 ods. 5 |
Otvory vo vodotesných predeloch |
NVP |
|
3.04 ods. 2 |
Povrchy zásobníkov |
NVP |
|
3.04 ods. 7 |
Hladina maximálneho povoleného akustického tlaku v strojovniach |
NVP |
|
KAPITOLA 4 |
||
|
4.01 |
Bezpečná vzdialenosť |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (37) |
|
4.02 |
Voľný bok |
NVP |
|
KAPITOLA 6 |
||
|
6.01 ods. 3 |
Požiadavky na kormidlové zariadenie |
NVP |
|
KAPITOLA 7 |
||
|
7.01 ods. 2 |
Hladina maximálneho povoleného akustického tlaku v kormidlovni |
NVP |
|
7.05 ods. 2 |
Monitorovanie navigačných svetiel |
NVP |
|
7.12 |
Stiahnuteľné kormidlovne |
NVP |
|
KAPITOLA 8 |
||
|
8.01 ods. 3 |
Zákaz istých kvapalných palív |
NVP |
|
8.04 |
Výfukový systém motora |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva |
|
8.05 ods. 13 |
Výstražné zariadenie pre hladinu naplnenia paliva |
NVP |
|
8.08 ods. 2 |
Výbava pre odvodňovacie čerpadlá |
NVP |
|
8.08 ods. 3 a 4 |
Priemer a minimálna kapacita čerpania odvodňovacích čerpadiel |
NVP |
|
8.08 ods. 5 |
Samonasávacie odvodňovacie čerpadlá |
NVP |
|
8.08 ods. 6 |
Výbava s filtrami |
NVP |
|
8.08 ods. 7 |
Automaticky zatvárané prvky na zadnej hornej časti |
NVP |
|
8.10 ods. 2 |
Hluk vydávaný plavidlom |
NVP |
|
KAPITOLA 9 |
||
|
9.01 ods. 2 |
Osvedčenia pre elektrické zariadenia |
NVP |
|
9.01 ods. 3 |
Inštalácia elektrických zariadení |
NVP |
|
9.06 |
Maximálne povolené napätie |
NVP |
|
9.10 |
Generátory a motory |
NVP |
|
9.11 ods. 2 |
Akumulátory |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (38) |
|
9.12 ods. 2 |
Spínače, ochranné zariadenia |
NVP, najneskôr pri vydaní alebo obnovení osvedčenia Spoločenstva po… (38) |
|
9.14 ods. 3 |
Súbežné spínanie |
NVP |
|
9.15 |
Káble |
NVP |
|
9.16 ods. 3 |
Osvetlenie v strojovniach |
NVP |
|
9.17 ods. 1 |
Rozvádzače navigačných svetiel |
NVP |
|
9.17 ods. 2 |
Pohon navigačných svetiel |
NVP |
|
KAPITOLA 10 |
||
|
10.01 ods. 9 |
Kotevné navijaky |
NVP |
|
10.04 ods. 1 |
Malé člny podľa normy |
NVP |
|
10.05 ods. 1 |
Záchranné kolesá podľa normy |
NVP |
|
10.05 ods. 2 |
Záchranné vesty podľa normy |
NVP |
|
KAPITOLA 11 |
||
|
11.11 ods. 2 |
Bezpečnosť navijakov |
NVP |
|
KAPITOLA 12 |
||
|
12.02 ods. 13 |
Potrubie na nebezpečné plyny alebo kvapaliny |
NVP |
Článok 24a.04
Ostatné odchýlky
Ak je z praktického hľadiska komplikované uplatniť ustanovenie uvedené v tejto kapitole po uplynutí prechodných ustanovení, alebo ak ich uplatňovanie vedie k neprimerane vysokým výdavkom, skúmajúca komisia môže povoliť odchýlky od týchto ustanovení na základe odporúčaní výboru. Tieto odchýlky sa musia zapísať do osvedčenia Spoločenstva.
(1) Ak spotrebiče uvoľňujú veľké množstvá tepla: IP 12.
(2) Ak spotrebiče alebo panely nemajú tento typ ochrany, ich umiestnenie spĺňa podmienky platné pre tento typ ochrany.
(3) Elektrické zariadenia typu s potvrdenou bezpečnosťou v súlade s:
|
a) |
európskymi normami EN 50014: 1997; 50015: 1998; 50016: 2002; 50017: 1998; 50018: 2000; 50019:2000 a 50020: 2002; alebo |
|
b) |
publikáciou IEC 60079 od 1. októbra 2003. |
(4) Ak toto napätie pochádza zo sietí s vyšším napätím, použije sa galvanické oddelenie (bezpečnostný transformátor)
(5) Všetky póly sekundárneho obvodu sú izolované od zeme
(6) Priečne steny medzi riadiacimi centrami a vnútornými zhromažďovacími priestormi zodpovedajú typu A0, ale vonkajšie zhromažďovacie oblasti iba typu B15.
(7) Priečne steny medzi halami a vnútornými zhromažďovacími priestormi zodpovedajú typu A 30, ale vonkajšie zhromažďovacie oblasti iba typu B15.
(8) Priečne steny medzi kajutami, priečne steny medzi kajutami a chodbami a vertikálne priečne steny oddeľujúce haly podľa odseku 10 vyhovujú typu B15 pre miestnosti vybavené tlakovými ostrekovacími systémami B0.
(9) Priečne steny medzi strojovňami podľa článku 15.07 a článku 15.10 odsek 6 vyhovujú typu A60; v ostatných prípadoch vyhovujú typu A0.
(10) Typ B15 postačuje pre priečne steny medzi lodnými kuchyňami na jednej strane a chladiarenskými skladmi a potravinárskymi skladmi na druhej strane.
(11) Priečne steny medzi riadiacimi centrami a vnútornými zhromažďovacími priestormi zodpovedajú typu A0, ale vonkajšie zhromažďovacie oblasti iba typu B15.
(12) Priečne steny medzi halami a vnútornými zhromažďovacími priestormi zodpovedajú typu A 30, ale vonkajšie zhromažďovacie oblasti iba typu B15.
(13) Priečne steny medzi kajutami, priečne steny medzi kajutami a chodbami a vertikálne priečne steny oddeľujúce haly podľa odseku 10 vyhovujú typu B15 pre miestnosti vybavené tlakovými ostrekovacími systémami B0.
(14) Priečne steny medzi strojovňami podľa článku 15.07 a článku 15.10 odsek 6 vyhovujú typu A60; v ostatných prípadoch vyhovujú typu A0.
(15) Vzdialenosť od kríža k palube.
(16) Celková dĺžka hlavného sťažňa bez hlavice sťažňa.
(17) Priemer hlavného sťažňa na úrovni upevnenia koša.
(18) Celková dĺžka čeleňa.
(19) Celková dĺžka čeleňovej čnelky.
(20) Celková dĺžka hlavného vratipňa.
(21) Celková dĺžka vratirahna.
(22) Vzdialenosť od vrchu alebo kríža k palube.
(23) Vzdialenosť od vrchu alebo kríža k palube.
(24) Ú. v. ES L 207, 23.7.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/79/ES (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).
(25) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(26) Sekcie lodného priestoru poskytujúce voľné plochy vystavené vode vyplývajú z pozdĺžneho alebo priečneho vodotesného delenia, ktorým vznikajú samostatné sekcie.
(27) 2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
|
1. |
Hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. októbrom 1980 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 podľa rozhodnutia Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne č. 1975-I-23, platného od 1. apríla 1976. |
|
2. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994. |
|
3. |
Odporúčania CCNRhine vydané medzi 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 ohľadne článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994 zostávaajú v platnosti do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035. |
|
1. |
Hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. októbrom 1980 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 podľa rozhodnutia Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne č. 1975-I-23, platného od 1. apríla 1976. |
|
2. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994. |
|
3. |
Odporúčania CCNRhine vydané medzi 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 ohľadne článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994 zostávaajú v platnosti do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035. |
|
4. |
Článok 10.03b, ods. 2, písm. a) platí jedine do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak tieto inštalácie boli nainštalované na plavidlách uvedených pred 1. októbrom 1992. |
|
1. |
Hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. októbrom 1980 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 podľa rozhodnutia Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne č. 1975-I-23, platného od 1. apríla 1976. |
|
2. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 nainštalované pred 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 sa môžu používať i naďalej až do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak vyhovujú požiadavkám článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994. |
|
3. |
Odporúčania CCNRhine vydané medzi 1. aprílom 1992 a 31. decembrom 1994 ohľadne článku 7.03 ods. 5 predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. decembru 1994 zostávaajú v platnosti do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035. |
|
4. |
Článok 10.03b, ods. 2, písm. a) platí jedine do vydania alebo obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2035, ak tieto inštalácie boli nainštalované na plavidlách uvedených pred 1. októbrom 1992. |
(29) Ustanovenie platí pre plavidlá uvedené po 31.12.1994 a pre prevádzkované plavidlá s nasledujcou podmienkou:
Požiadavky článku 11.04 musia byť splnené pri obnove celého lodného priestoru.
Ak prebieha prestavba, ktorou sa mení svetlá šírka bočnej paluby, čo sa týka celej dĺžky bočných palúb,
|
a) |
musí sa dodržať článok 11.04, ak svetlá šírka bočnej paluby sa redukuje na výšku 0,90 m alebo ak sa redukuje svetlá šírka nad touto výškou, |
|
b) |
svetlá šírka pred prestavbou do výšky 0,90 m alebo svetlá šírka nad touto výškou nesmie byť nižšia než rozmery uvedené v článku 11.04. |
|
1. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 inštalované od 1. januára 1995 do 31. marca 2003 sú povolené, ak vyhovujú článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002. |
|
2. |
Odporúčania Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne vydané medzi 1. januárom 1995 a 31. marcom 2002 ohľadne článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002, zostávajú v platnosti. |
|
1. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 inštalované od 1. januára 1995 do 31. marca 2003 sú povolené, ak vyhovujú článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002. |
|
2. |
Odporúčania Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne vydané medzi 1. januárom 1995 a 31. marcom 2002 ohľadne článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002, zostávajú v platnosti. |
|
3. |
Článok 10.03b, ods. 2, písmeno a) platí, iba ak tieto inštalácie boli nainštalované na plavidlách uvedených pred 1. októbrom 1992. |
|
1. |
Napevno nainštalované hasiace systémy na báze CO2 inštalované od 1. januára 1995 do 31. marca 2003 sú povolené, ak vyhovujú článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002. |
|
2. |
Odporúčania Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne vydané medzi 1. januárom 1995 a 31. marcom 2002 ohľadne článku 10.03, odsek 5, predpisu o kontrole plavidiel na Rýne platného k 31. marcu 2002, zostávajú v platnosti. |
|
3. |
Článok 10.03b, ods. 2, písmeno a) platí, iba ak tieto inštalácie boli nainštalované na plavidlách uvedených pred 1. októbrom 1992. |
(31) 3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(32) 43 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(33) 18 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(34) 23 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(35) 2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(36) Ustanovenie sa vzťahuje na plavidlá stanovené 2 roky po …(**) odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice a na prevádzkované plavidlá s nasledujúcou podmienkou:
Požiadavky článku 11.04 musia byť splnené pri obnove celého lodného priestoru.
Ak prebieha prestavba, ktorou sa mení svetlá šírka bočnej paluby, čo sa týka celej dĺžky bočných palúb,
|
a) |
musí sa dodržať článok 11.04, ak svetlá šírka bočnej paluby sa redukuje na výšku 0,90 m alebo ak sa redukuje svetlá šírka nad touto výškou, |
|
b) |
svetlá šírka pred prestavbou do výšky 0,90 m alebo svetlá šírka nad touto výškou nesmie byť nižšia než rozmery uvedené v článku 11.04. |
(37) 13 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(38) 23 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Dodatok I
BEZPEČNOSTNÉ SIGNÁLY
|
Obrázok č. 1 Zákaz vstupu neoprávneným osobám. |
|
Farba: červená/biela/čierna |
|
Obrázok č. 2 Zákaz používania ohňa, otvoreného plameňa a fajčenia. |
|
Farba: červená/biela/čierna |
|
Obrázok č. 3 Hasiaci prístroj |
|
Farba: červená/biela |
|
Obrázok č. 4 Varovanie pred všeobecným nebezpečenstvom |
|
Farba: čierna/žltá |
|
Obrázok č. 5 Hadica hasiaceho prístroja |
|
Farba: červená/biela |
|
Obrázok č. 6 Hasiaca inštalácia |
|
Farba: červená/biela |
|
Obrázok č. 7 Nosiť prostriedky na ochranu sluchu |
|
Farba: modrá/biela |
|
Obrázok č. 8 Obväzová súprava |
|
Farba: zelená/biela |
V skutočnosti použité symboly sa môžu mierne líšiť od grafického znázornenia v tejto prílohe, alebo môžu obsahovať viac detailov, ak sa ich význam nezmení a rozdiely a úpravy neznemožnia pochopenie ich významu.
Dodatok II
ADMINISTRATÍVNE POKYNY
|
Č. 1 |
: |
Požiadavky týkajúce sa schopnosti únikovej akcie a otáčania |
|
Č. 2 |
: |
Požiadavky týkajúce sa predpísanej maximálnej rýchlosti, schopnosti zastavenia a schopnosti pohybu vzad |
|
Č. 3 |
: |
Požiadavky na pripájacie systémy a pripájacie zariadenia pre tlačiace alebo tlačené plavidlo v pevnej zostave |
|
Č. 4 |
: |
Merania hluku |
|
Č. 5 |
: |
Špeciálne kotvy so zníženou hmotnosťou |
|
Č. 6 |
: |
Pevnosť vodotesných bočných prielezov |
|
Č. 7 |
: |
Požiadavky na automatické systémy ostrekovania tlakovou vodou |
|
Č. 8 |
: |
Vydanie osvedčenia na plavidlo |
|
Č. 9 |
: |
Nádrže na palivo na plávajúcom plavidle |
|
Č. 10 |
: |
Minimálna hrúbka trupu pre vlečné člny |
|
Č. 11 |
: |
Zariadenia na zber použitého oleja |
|
Č. 12 |
: |
Pohyb plavidla na vlastnú paru |
|
Č. 13 |
: |
Vhodný požiarny poplachový systém |
|
Č. 14 |
: |
Dôkaz plávateľnosti, vyváženosti a stability jednotlivých častí plavidla |
|
Č. 15 |
: |
Vybavenie pre plavidlá, ktoré budú prevádzkované s minimálnou posádkou |
|
Č. 16 |
: |
Elektrické káble |
|
Č. 17 |
: |
Viditeľnosť z kormidlovne |
PRÍLOHA III
PREDMETY MOŽNÝCH DOPLŇUJÚCICH TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY 2 A 1
Všetky doplňujúce technické požiadavky prijaté členským štátom podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice, týkajúce sa plavidiel pôsobiacich v zónach 1 alebo 2 na území tohto členského štátu, sa obmedzujú na tieto predmety:
|
1. |
Vymedzenie pojmov
|
|
2. |
Stabilita
|
|
3. |
Bezpečná vzdialenosť a voľný bok
|
|
4. |
Vodotesnosť otvorov v trupe a nadstavieb
|
|
5. |
Zariadenia
|
|
6. |
Dodatočné ustanovenia pre osobné lode
|
|
7. |
Zostavy a preprava kontajnerov
|
PRÍLOHA IV
PREDMETY MOŽNÉHO ZREDUKOVANIA TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK PLATNÝCH PRE PLAVIDLÁ PÔSOBIACE NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH ZÓNY 3 A 4
Všetky zredukované technické požiadavky umožnené členským štátom podľa článku 5 ods. 7 tejto smernice, týkajúce sa plavidiel pôsobiacich výlučne v zóne 3 alebo zóne 4 na území tohto členského štátu, sa obmedzujú na tieto predmety:
|
|
Zóna 3
|
|
|
Zóna 4
|
PRÍLOHA V
VZOR OSVEDČENÍ SPOLOČENSTVA NA VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU
ČASŤ I
VZOR OSVEDČENIA SPOLOČENSTVA NA VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU
ČASŤ II
VZOR DOPLNKOVÉHO OSVEDČENIA SPOLOČENSTVA NA VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU
ČASŤ III
VZOR DOČASNÉHO OSVEDČENIA SPOLOČENSTVA NA VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU
PRÍLOHA VI
VZOR REGISTRA OSVEDČENÍ SPOLOČENSTVA NA VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU
PRÍLOHA VII
KLASIFIKAČNÉ SPOLOČNOSTI
OBSAH
|
Časť I: |
Kritériá schvaľovania klasifikačných spoločností |
|
Časť II: |
Postup schvaľovania klasifikačných spoločností |
|
Časť III: |
Zoznam schválených klasifikačných spoločností |
ČASŤ I
KRITÉRIÁ SCHVAĽOVANIA KLASIFIKAČNÝCH SPOLOČNOSTÍ
Klasifikačné spoločnosti uchádzajúce sa o schválenie v zmysle článku 10 smernice spĺňajú tieto kritéria:
|
1) |
Klasifikačná spoločnosť je schopná zdokumentovať rozsiahlu prax v posudzovaní prevedenia a konštrukcie plavidiel pre vnútrozemské vodné cesty vrátane plavidiel určených na prepravu nebezpečného tovaru. Klasifikačná spoločnosť má komplexné pravidlá a predpisy pre prevedenie, konštrukciu a pravidelné prehliadky plavidiel pre vnútrozemské vodné cesty vrátane plavidiel určených na prepravu nebezpečného tovaru, ktoré sú vydané v holandskom, anglickom, francúzskom alebo nemeckom jazyku a ktoré sa neustále aktualizujú a zlepšujú prostredníctvom výskumu a rozvojových programov. Pravidlá a predpisy nesmú byť v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov Spoločenstva alebo s platnými medzinárodnými zmluvami. |
|
2) |
Klasifikačná spoločnosť raz ročne zverejňuje svoj register plavidiel. |
|
3) |
Klasifikačnú spoločnosť neriadia vlastníci plavidiel alebo konštruktéri plavidiel, alebo iné subjekty komerčne zainteresované na projektovaní, výrobe, úpravách, opravách, prevádzke alebo poistení lodí. Príjmy klasifikačnej spoločnosti nezávisia od jedného komerčného podniku. |
|
4) |
Ústredie klasifikačnej spoločnosti alebo pobočky oprávnenej na vydávanie rozhodnutí a pôsobenie vo všetkých oblastiach, na ktoré je poverená podľa predpisov upravujúcich vnútrozemskú plavbu, sa nachádza v niektorom z členských štátov. |
|
5) |
Klasifikačná spoločnosť a jej odborníci sa tešia dobrému menu v oblasti vnútrozemskej plavby, odborníci sú schopní predložiť dôkaz o svojich odborných schopnostiach. Konajú na zodpovednosť klasifikačnej spoločnosti. |
|
6) |
Klasifikačná spoločnosť má významných technických, riadiacich, podporných, kontrolných a výskumných pracovníkov pomerne k úlohám a klasifikovaným plavidlám, ako aj zabezpečenie pre rozvíjanie spôsobilostí a aktualizáciu predpisov. Má kontrolórov v členských štátoch. |
|
7) |
Klasifikačná spoločnosť sa riadi etickým kódexom. |
|
8) |
Riadenie a správa klasifikačnej spoločnosti zaručujú dôvernosť informácií vyžadovaných členským štátom. |
|
9) |
Klasifikačná spoločnosť je pripravená poskytnúť členskému štátu príslušné informácie. |
|
10) |
Riadenie klasifikačnej spoločnosti zadefinovalo a zdokumentovalo svoju politiku, ciele a záväzky ohľadom kvality a zabezpečilo, aby sa táto politika chápala, realizovala a zachovávala na všetkých úrovniach klasifikačnej spoločnosti. |
|
11) |
Klasifikačná spoločnosť pripraví, realizuje a zachováva účinný interný systém kvality na základe príslušných častí medzinárodne uznávaných noriem kvality a v súlade s normami EN 45004 (inšpekčné orgány) a EN 29001 v interpretácii požiadaviek schémy osvedčovania systémov kvality IACS. Systém kvality musí mať osvedčenie od nezávislého orgánu audítorov uznávaného administratívou štátu, v ktorom má klasifikačná spoločnosť svoje sídlo alebo pobočku, ako je ustanovené v odsek 4, a ktorý okrem iného zabezpečuje, že:
|
|
12) |
Systém kvality musí mať osvedčenie od nezávislého orgánu audítorov uznávaného administratívou štátu, v ktorom má klasifikačná spoločnosť svoje sídlo alebo pobočku, ako je ustanovené v odseku 4. |
|
13) |
Klasifikačná spoločnosť sa zaväzuje zosúladiť svoje požiadavky s príslušnými smernicami Európskej únie a v primeranom čase poskytnúť príslušné informácie výboru. |
|
14) |
Klasifikačná spoločnosť sa zaväzuje pravidelne konzultovať s už uznanými klasifikačnými spoločnosťami s cieľom zaručiť ekvivalenciu svojich technických noriem a ich uplatňovanie, a predstaviteľom členského štátu a iným zúčastneným stranám by mala umožniť účasť na tvorbe svojich pravidiel a predpisov. |
ČASŤ II
POSTUP SCHVAĽOVANIA KLASIFIKAČNÝCH SPOLOČNOSTÍ
Rozhodnutie o schválení klasifikačnej spoločnosti podľa článku 10 smernice prijme Komisia podľa postupu uvedeného v článku 19 smernice. Okrem toho sa musí dodržať i tento postup:
|
1) |
Predstaviteľ štátu, v ktorom má klasifikačná spoločnosť ústredie alebo pobočku oprávnenú na vydávanie rozhodnutí a pôsobenie vo všetkých oblastiach, na ktoré je poverená podľa predpisov týkajúcich sa plavidiel na vnútrozemských vodných cestách, predloží Komisii žiadosť o schválenie. Predstavitelia tohto štátu okrem toho zašlú všetky informácie a dokumenty potrebné na skontrolovanie splnenia kritérií na schválenie. |
|
2) |
Každý člen výboru si môže vyžiadať vypočutie danej klasifikačnej spoločnosti alebo poskytnutie ďalších informácií. |
|
3) |
Schválenie sa pozastavuje rovnakým spôsobom. O pozastavenie schválenia môže požiadať ktorýkoľvek člen výboru. Predstavitelia štátu žiadajúceho o pozastavenie predložia informácie a doklady podporujúce ich žiadosť. |
|
4) |
Komisia pri rozhodovaní berie do úvahy rozhodnutia prijaté Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne, čo sa týka schválenia predmetnej klasifikačnej spoločnosti. Komisia pred schválením klasifikačnej spoločnosti, ktorú neschválila Ústredná komisia pre plavbu na Rýne, konzultuje so sekretariátom Ústrednej komisie. |
|
5) |
Po každom rozhodnutí o schválení klasifikačnej spoločnosti alebo o pozastavení schválenia sa upravuje zoznam schválených spoločností. |
|
6) |
Komisia informuje dotknuté klasifikačné spoločnosti o rozhodnutiach Komisie. |
ČASŤ III
ZOZNAM SCHVÁLENÝCH KLASIFIKAČNÝCH SPOLOČNOSTÍ
Na základe kritérií uvedených v časti I a II sú v súčasnosti v zmysle článku 10 tejto smernice schválené tieto klasifikačné spoločnosti:
|
1) |
Bureau Veritas |
|
2) |
Germanischer Lloyd |
|
3) |
Lloyd's Register of Shipping. |
Do schválenia podľa častí I a II sú klasifikačné spoločnosti, ktoré boli uznané a schválené členským štátom podľa smernice 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov (1) vrátane jej ďalších zmien a doplnení, v súčasnosti schválené podľa článku 10 tejto smernice iba pre plavidlá, ktoré premávajú výhradne po vodných cestách takéhoto členského štátu.
(1) Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).
PRÍLOHA VIII
PRAVIDLÁ POSTUPU VYKONÁVANIA PREHLIADOK
Článok 1
Ak orgány pri inšpekcii zistia, že osvedčenie prechovávané na palube je neplatné, alebo že plavidlo nespĺňa požiadavky uvedené v tomto osvedčení, ale že taká neplatnosť alebo nesplnenie požiadaviek nepredstavuje zjavné nebezpečenstvo, vlastník plavidla alebo jeho zástupca prijmú všetky nevyhnutné opatrenia k náprave danej situácie. Orgán, ktorý vydal osvedčenie alebo ho naposledy obnovil, o tom bude informovaný do siedmich dní.
Článok 2
Ak pri inšpekcii podľa článku 1 orgány zistia, že plavidlo nemá na palube osvedčenie, alebo že plavidlo predstavuje zjavné nebezpečenstvo, môžu zabrániť plavidlu pokračovať v plavbe, pokiaľ nebudú prijaté nevyhnutné opatrenia k náprave situácie.
Môžu tiež stanoviť opatrenia, ktoré umožnia plavidlu bezpečne pokračovať na miesto, kde sa plavidlo skontroluje alebo opraví, ak je to vhodné pri skončení jeho prepravných činností. Orgán, ktorý vydal osvedčenie alebo ho naposledy obnovil, o tom bude informovaný do siedmich dní.
Článok 3
Členský štát, ktorý zabránil plavidlu pokračovať v plavbe, alebo oznámil vlastníkovi plavidla, že tak zamýšľa urobiť, ak objavená porucha nebola odstránená, informuje orgán členského štátu, v ktorom bolo osvedčenie vydané alebo naposledy obnovené, do siedmich dní o rozhodnutí, ktoré prijal alebo má v úmysle prijať.
Článok 4
Každé rozhodnutie o prerušení plavby plavidla, vykonané podľa opatrení prijatých pri vykonávaní tejto smernice, podrobne uvedie dôvody, na ktorých bolo založené. Príslušnej strane sa bezodkladne oznámi, a táto strana bude zároveň informovaná o opravných prostriedkoch, ktoré sú pre ňu použiteľné podľa platných právnych predpisov členských štátoch a o lehotách na ich podanie.
PRÍLOHA IX
POŽIADAVKY NA SIGNALIZAČNÉ SVETLÁ, RADAROVÉ VYBAVENIE A ZÁTAČKOMERY
|
Časť I: |
Požiadavky týkajúce sa farieb a intenzity svetiel a schválenia signalizačných svietidiel pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách |
|
Časť II: |
Požiadavky týkajúce sa podmienok na odskúšanie a schválenie signalizačných svietidiel pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách |
|
Časť III: |
Minimálne požiadavky a skúšobné podmienky pre radarové vybavenie používané na navigáciu v plavidlách na vnútrozemských vodných cestách |
|
Časť IV: |
Minimálne požiadavky a skúšobné podmienky pre zátačkomery používané v plavidlách na vnútrozemských vodných cestách |
|
Časť V: |
Požiadavky na inštaláciu a výkonové skúšky radarového vybavenia a zátačkomerov používaných v plavidlách na vnútrozemských vodných cestách |
|
Časť VI: |
Vzor zoznamu skúšobní, schváleného vybavenia a schválených inštalačných firiem |
ČASŤ I
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA FARIEB A INTENZITY SVETIEL A SCHVÁLENIA SIGNALIZAČNÝCH SVIETIDIEL PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH
Obsah
|
Kapitola 1 |
Vynedzenie pojmov |
|
Článok 1.01 |
Signalizačné svietidlá |
|
1.02 |
Signálne svetlá |
|
1.03 |
Svetelné zdroje |
|
1.04 |
Optika |
|
1.05 |
Filter |
|
1.06 |
Vzťah medzi IO, IB a t |
|
Kapitola 2 |
Požiadavky na signálne svetlá |
|
Článok 2.01 |
Farba signalizačných svetiel |
|
2.02 |
Intenzita svetla a rozsah signalizačných svetiel |
|
2.03 |
Rozptyl signalizačného svetla |
|
Kapitola 3 |
Požiadavky na signalizačné svietidlá |
|
Článok 3.01 |
Technické požiadavky |
|
Kapitola 4 |
Skúšky, schválenie a značenie |
|
Článok 4.01 |
Typové skúšky |
|
4.02 |
Skúšobný postup |
|
4.03 |
Osvedčenie o schválení |
|
4.04 |
Kontroly na mieste |
|
4.05 |
Značenie |
|
Dodatok 1 |
Vzor osvedčenia o schválení pre signalizačné svietidlá pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách |
Kapitola 1
Vymedzenie pojmov
Článok 1.01
Signalizačné svietidlá
|
1. |
„Svietidlo“ znamená zariadenie na distribúciu toku z umelého svetelného zdroja, obsahuje aj súčasti potrebné na filtráciu, refrakciu alebo reflexiu svetla a na prichytenie či prevádzku svetelného zdroja. |
|
2. |
Svietidlá určené na vydávanie signálov na palube plavidla sa označujú ako signalizačné svietidlá. |
Článok 1.02
Signálne svetlá
|
1. |
„Signálne svetlá“ znamenajú svetelné signály vydávané signalizačnými svietidlami. |
|
2. |
„Vrcholové svetlo“ znamená biele svetlo viditeľné v horizontálnom oblúku 225° a vydávajúce jednotný neprerušovaný lúč väčší ako 112°30′ na každej strane, t.j. 22°30′ za lúčom smerom ku korme na každej strane. |
|
3. |
„Bočné svetlá“ znamenajú zelené svetlo na pravoboku a červené svetlo na ľavoboku, obe svetlá sú viditeľné v horizontálnom oblúku 112°30′ a vydávajúce jednotný neprerušovaný lúč, t.j. od provy k 22°30′ za lúčom smerom ku korme. |
|
4. |
„Zadné svetlo“ znamená biele svetlo viditeľné v horizontálnom oblúku 135° a vydávajúce jednotný neprerušovaný lúč cez sektor 112°30′ po každej strane plavidla. |
|
5. |
„Žlté zadné svetlo“ znamená žlté svetlo viditeľné v horizontálnom oblúku 135° a vydávajúce jednotný neprerušovaný lúč cez sektor 67°30′ pozdĺž každej strany od kormy. |
|
6. |
„Svetlo viditeľné zo všetkých smerov“ znamená svetlo viditeľné v horizontálnom oblúku 360° a vydávajúce jednotný neprerušovaný lúč. |
|
7. |
Scintilačné svetlo je rad pravidelných svetelných cyklov za jednotku času. |
|
8. |
Signálne svetlá sú klasifikované podľa intenzity svetla ako:
|
Článok 1.03
Svetelné zdroje
„Svetelné zdroje“ znamenajú elektrické alebo neelektrické zariadenia určené na vytváranie svetelných tokov v signalizačných svietidlách.
Článok 1.04
Optika
|
1. |
„Optika“ znamená zariadenie obsahujúce refrakciu, reflexiu alebo refrakčné a reflexné súčasti vrátane ich držiakov. Tieto súčasti slúžia na usmernenie lúčov zo svetelného zdroja do nových osobitných smerov. |
|
2. |
„Farebná optika“ znamená optiku, ktorá pozmeňuje farbu a intenzitu prenášaného svetla. |
|
3. |
„Neutrálna optika“ znamená optiku, ktorá pozmeňuje intenzitu prenášaného svetla. |
Článok 1.05
Filter
|
1. |
„Farebný filter“ znamená voliteľný filter, ktorý pozmeňuje farbu a intenzitu prenášaného svetla. |
|
2. |
„Neutrálny filter“ znamená nevoliteľnú súčasť, ktorá pozmeňuje intenzitu prenášaného svetla. |
Článok 1.06
Vzťah medzi IO, IB a t
|
IO |
znamená fotometrickú intenzitu svetla v kandelách (cd) meranú pri normálnom napätí pre elektrické svetlá, |
|
IB |
znamená prevádzkovú intenzitu svetla v kandelách (cd), |
|
t |
znamená rozsah v kilometroch (km). |
Ak sa do úvahy vezme napríklad starnutie svetelného zdroja, stupeň znečistenia optiky a obmien napätia v palubnej sieti, tak IB sa prijíma ako o 25 percent menšie ako IO.
Vtedy:
|
|
IB = 0.75 · IO |
Vzťah medzi IB a t signálnych svetiel vyjadruje táto rovnica:
|
|
IB = 0.2 · t2 · q-t |
Koeficient atmosférického prenosu q sa považuje za 00,76, zodpovedajúca meteorologická viditeľnosť 14,3 km.
Kapitola 2
Požiadavky na signálne svetlá
Článok 2.01
Farba signálnych svetiel
|
1. |
Na svetlá sa vzťahuje päťfarebný signálny systém, skladajúci sa z týchto farieb:
Tento systém vyhovuje odporúčaniam Medzinárodnej komisie pre osvetlenie, „Farby signálnych svetiel“, v publikácii IEC č. 2.2. (TC-1.6) 1975. Farby sa vzťahujú na svetelné toky vydávané signalizačnými svietidlami. |
|
2. |
Farebné hranice signálnych svetiel sú vyznačené súradnicami, ak sú body prekríženia chromatickej schémy podľa publikácie IEC č. 2.2 (TC-1.6) 1975 (pozri schému chromaticity) tieto:
Schéma chromaticity IEC
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Článok 2.02
Intenzita a rozsah signálnych svetiel
V tabuľke nižšie sa uvádzajú povolené hodnoty pre IO, IB a t (použitie cez deň a v noci) podľa charakteru signálnych svetiel. Uvedené hodnoty sa vzťahujú na malý tok vydávaný signalizačnými svietidlami.
Hodnoty IO a IB sú uvedené v cd a t v kkm.
Maximálne a minimálne objemy
|
Charakter signálnych svetiel |
Farba signálneho svetla |
||||||||
|
Biele |
Zelené/červené |
Žlté |
Modré |
||||||
|
min. |
max. |
min. |
max. |
min. |
max. |
min. |
max. |
||
|
bežné |
IO |
2,7 |
10,0 |
1,2 |
4,7 |
1,1 |
3,2 |
0,9 |
2,7 |
|
IB |
2,0 |
7,5 |
0,9 |
3,5 |
0,8 |
2,4 |
0,7 |
2,0 |
|
|
t |
2,3 |
3,7 |
1,7 |
2,8 |
1,6 |
2,5 |
1,5 |
2,3 |
|
|
jasné |
IO |
12,0 |
33,0 |
6,7 |
27,0 |
4,8 |
20,0 |
6,7 |
27,0 |
|
IB |
9,0 |
25,0 |
5,0 |
20,0 |
3,6 |
15,0 |
5,0 |
20,0 |
|
|
t |
3,9 |
5,3 |
3,2 |
5,0 |
2,9 |
4,6 |
3,2 |
5,0 |
|
|
silné |
IO |
47,0 |
133,0 |
— |
— |
47,0 |
133,0 |
— |
— |
|
IB |
35,0 |
100,0 |
— |
— |
35,0 |
100,0 |
— |
— |
|
|
t |
5,9 |
8,0 |
— |
— |
5,9 |
8,0 |
— |
— |
|
Pri dennom použití žltých scintilačných svetiel však platí minimálna intenzita svetla (IO) 900 cd.
Článok 2.03
Rozptyl signálneho svetla
|
1. |
Horizontálny rozptyl intenzity svetla
|
|
2. |
Vertikálny rozptyl intenzity svetla V prípade náklonu do ± 5° alebo ± 7,5° od vodorovnej úrovne intenzita svetla zostáva v prvom prípade rovnajúca sa 80 %, a 60 % v druhom prípade z intenzity svetla zodpovedajúcej náklonu 0°, hoci ju neprevýši o viac ako 1,2-násobok. |
Kapitola 3
Požiadavky pre signalizačné svietidlá
Článok 3.01
Technické požiadavky
|
1. |
Konštrukcia a materiály signalizačných svietidiel a svetelných zdrojov zaručujú ich bezpečnosť a trvácnosť. |
|
2. |
Súčasti svietidiel (napríklad priečna výstuha) nenarušujú intenzitu, farby alebo rozptyl svetla. |
|
3. |
Signalizačné svietidlá sa dajú nainštalovať na palubu jednoducho a do správnej polohy. |
|
4. |
Svetelný zdroj sa dá ľahko vymeniť. |
Kapitola 4
Skúšky, schválenia a značenie
Článok 4.01
Typové skúšky
Typová skúška podľa „Podmienok skúšania a schvaľovania signalizačných svietidiel na plavidlách na vnútrozemských vodných cestách“ slúži na presvedčenie sa, či signalizačné svietidlá a ich svetelné zdroje spĺňajú tieto požiadavky.
Článok 4.02
Skúšobný postup
|
1. |
Príslušnému skúšobnému orgánu sa predloží žiadosť o typovú skúšku s najmenej dvoma kópiami plánov a dvoma vzorkami svietidla ako aj požadovaných svetelných zdrojov. |
|
2. |
Ak skúška nepovedie k námietkam, jedna kópia plánov sprevádzajúcich žiadosť spolu so schválením, ktoré sa na ne uvedie, a jedno zo schválených vzorových svietidiel sa vráti žiadateľovi. Druhú kópiu a druhú vzorku svietidla si ponechá skúšajúci orgán. |
|
3. |
Výrobca prehlási pre skúšobný orgán, že všetky súčasti sériovo vyrábaného svietidla spĺňajú požiadavky svietidla z typovej skúšky. |
Článok 4.03
Osvedčenie o schválení
|
1. |
Ak sa pri typovej skúške preukáže, že tieto podmienky sú splnené, typ signalizačného svietidla sa schváli a žiadateľovi sa vydá osvedčenie o schválení na základe vzoru v dodatku s označením uvedenými v článku 4.05. |
|
2. |
Držiteľ osvedčenia o schválení:
|
Článok 4.04
Kontroly na mieste
|
1. |
Skúšobný orgán má právomoc zobrať vzorky signalizačných svietidiel z výrobných radov na odskúšanie. |
|
2. |
Ak skúška odhalí závažné nedostatky, schválenie sa pozastaví. |
Článok 4.05
Označenie
|
1. |
Schválené signalizačné svietidlá, optika a svetelné zdroje sú označené tak, ako sa uvádza nižšie:
kde „ „X“ označuje krajinu schválenia, kde:
|
e . X . YY . nnn
e“ je značka schválenia,|
2. |
Označenia sú jasne čitateľné a nezničiteľne sa pripevnia. |
|
3. |
Značky na kryte sú také, aby sa signalizačné svietidlo nemuselo demontovať, aby sa značky dali na palube nájsť. Ak sa optika a kryt nedajú oddeliť, postačuje označenie na kryte. |
|
4. |
Značky uvedené v odseku 1 vyššie môžu mať jedine schválené signalizačné svietidlá, optika a svetelné zdroje. |
|
5. |
O pridelení značiek skúšobný orgán okamžite informuje výbor. Dodatok
|
ČASŤ II
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA PODMIENOK NA ODSKÚŠANIE A SCHVÁLENIE SIGNALIZAČNÝCH SVIETIDIEL PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH
Obsah
|
Kapitola 1 |
Všeobecné ustanovenia |
|
Článok 1.01 |
Štandardné napätie |
|
1.02 |
Prevádzkové požiadavky |
|
1.03 |
Montáž |
|
1.04 |
Fotometrické požiadavky |
|
1.05 |
Súčasti |
|
1.06 |
Údržba |
|
1.07 |
Bezpečnostné požiadavky |
|
1.08 |
Príslušenstvo |
|
1.09 |
Neelektrické signalizačné svietidlá |
|
1.10 |
Dvojité svietidlá |
|
Kapitola 2 |
Fotometrické a kolorimetrické požiadavky |
|
Článok 2.01 |
Fotometrické požiadavky |
|
2.02 |
Kolorimetrické požiadavky |
|
Kapitola 3 |
Výrobné požiadavky |
|
Článok 3.01 |
Elektrické svietidlá |
|
3.02 |
Filtre a optické sklá |
|
3.03 |
Elektrické svetelné zdroje |
|
Kapitola 4 |
Skúšobný a schvaľovací postup |
|
Článok 4.01 |
Všeobecný postup |
|
4.02 |
Uplatňovanie |
|
4.03 |
Skúška |
|
4.04 |
Schválenie |
|
4.05 |
Ukončenie platnosti schválenia |
|
Dodatok |
Skúšky v prostredí |
|
1. |
Skúška týkajúca sa ochrany pred striekajúcou vodou a prachom |
|
2. |
Skúška vo vlhkej atmosfére |
|
3. |
Skúška v chlade |
|
4. |
Skúška v teple |
|
5. |
Vibračná skúška |
|
6. |
Zrýchlená skúška odolnosti voči poveternostným vplyvom |
|
7. |
Skúška odolnosti voči slanej vode a poveternostným vplyvom (skúška v morskej hmle) |
Kapitola 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 1.01
Štandardné napätie
Štandardné napätie pre signalizačné svietidlá na plavidlách pre vnútrozemskú plavbu je 230 V, 115 V, 110 V, 24 V a 12 V. Vždy, keď je to možné, musia sa použiť spotrebiče na 24 V.
Článok 1.02
Prevádzkové požiadavky
Bežnej prevádzke signalizačných svietidiel a ich príslušenstvu nebudú brániť rutinné činnosti na palube. Predovšetkým všetky použité optické súčasti a diely dôležité pre ich montáž a úpravu sú vyrobené tak, aby sa po nastavení ich poloha nedala zmeniť počas činnosti.
Článok 1.03
Montáž
Diely na montáž signalizačných svietidiel na palubu sú vyhotovené tak, aby sa po úprave nedala po upevnení zmeniť poloha svietidiel počas činnosti.
Článok 1.04
Fotometrické požiadavky
Signalizačné svietidlá vydávajú predpísaný rozptyl intenzity svetla, identifikačná farba svetla a predpísaná intenzita sa získa ihneď po rozsvietení svetla.
Článok 1.05
Súčasti
V signalizačných svietidlách sa používajú iba súčasti vyrobené na tento účel.
Článok 1.06
Údržba
Spôsob konštrukcie signalizačných svietidiel a ich príslušenstva umožňuje ich pravidelnú údržbu a v prípade potreby i jednoduchú výmenu svetelných zdrojov, a to aj potme.
Článok 1.07
Bezpečnostné požiadavky
Signalizačné svietidlá a ich príslušenstvo sú vyrobené a dimenzované tak, aby mohli byť prevádzkované, ovládané a monitorované bez nebezpečenstva pre osoby.
Článok 1.08
Príslušenstvo
Príslušenstvo svietidiel je prevedené a vyrobené tak, aby ich usporiadanie, montáž a pripojenie nebránili bežnému a správnemu fungovaniu svietidiel.
Článok 1.09
Neelektrické signalizačné svietidlá
Neelektrické svietidlá sú prevedené a vyhotovené v súlade s článkami 1.02 až 1.08 tejto kapitoly tak, aby spĺňali požiadavky kapitoly 3. Požiadavky obsiahnuté v kapitole 2 týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok platia mutatis mutandis.
Článok 1.10
Dvojité svietidlá
Je možné použiť dve svietidlá namontované jedno nad druhým v jednom kryte (dvojité svietidlo) ako jedno svietidlo. Dva svetelné zdroje dvojitého svietidla sa však v žiadnom prípade nesmú použiť súčasne.
Kapitola 2
Fotometrické a kolorimetrické požiadavky
Článok 2.01
Fotometrické požiadavky
|
1. |
Fotometrické špecifikácie pre signalizačné svietidlá sú uvedené v časti I. |
|
2. |
Konštrukcia signalizačných svietidiel zaručuje, že svetlo sa nedá odrážať ani prerušiť. Použitie reflektorov nie je povolené. |
|
3. |
V prípade dvojfarebných alebo trojfarebných svetiel sa účinne zamedzuje projekcii svetla mimo limity predpísaného sektora pre danú farbu, vrátane vnútornej časti skla. |
|
4. |
Tieto požiadavky platia mutatis mutandis pre neelektrické svetlá. |
Článok 2.02
Kolorimetrické požiadavky
|
1. |
Kolorimetrické špecifikácie pre signalizačné svietidlá sú uvedené v časti I. |
|
2. |
Farba svetla vydávaného signalizačnými svietidlami je situovaná pre teplotu farby využívanej svetelným zdrojom vo vhodnej chromatickej pozícii zistenej podľa časti I. |
|
3. |
Farba signálnych svetiel pochádza jedine z úplne zafarbených filtrov (optiky, skiel) a optických skiel, ak sa chromatické body vysielaného svetla neodchyľujú o viac ako 0,01 od svojich súradníc v schéme chromaticity IEC. Zafarbené žiarovky nie sú povolené. |
|
4. |
Priehľadnosť zafarbených skiel (filtrov) je taká, aby sa pri teplote farby použitého svetelného zdroja dosiahla predpísaná intenzita svetla. |
|
5. |
Odraz zdrojového svetla na dieloch signalizačného svietidla nie je selektívny, t.j. trichromatické súradnice x a y zdroja použitého v svietidle sa po odraze neodchyľujú o viac ako 0,01 pri teplote použitej farby. |
|
6. |
Bezfarebné sklo pri teplote použitej farby nemá selektívny vplyv na vydávané svetlo. Podobne ani po dlhej dobe prevádzky sa trichromatické súradnice x a y svetelného zdroja použitého v signalizačnom svietidle neodchyľujú o viac ako 0,01 od momentu prechodu svetla sklom. |
|
7. |
Farba svetla neelektrických signalizačných svietidiel pre teplotu farby použitého zdroja svetla sa nachádza vo vhodnej chromatickej pozícii zistenej podľa časti I. |
|
8. |
Farba svetla z neelektrických farebných signalizačných svietidiel pochádza jedine z úplne zafarbeného kremičitého skla. Pri všetkých neelektrických svietidlách sú všetky farbené kremičité sklá také, aby sa pri teplote farby najbližšieho neelektrického svetelného zdroja dosiahla predpísaná intenzita svetla. |
Kapitola 3
Výrobné požiadavky
Článok 3.01
Elektrické signalizačné svietidlá
|
1. |
Všetky časti svietidiel odolávajú jednotlivým prevádzkovým namáhaniam vyplývajúcim z pohybu plavidla, vibráciám, korózii, teplotným zmenám, nárazom pri nakladaní a plavbe v ľade ako aj iným vplyvom, ktoré môžu pôsobiť na palubu. |
|
2. |
Konštrukcia, materiály a prevedenie svietidla zaručujú stabilitu a zabezpečujú, že po mechanickom tepelnom namáhaní a vystavení pôsobeniu ultrafialových lúčov v súlade s týmito požiadavkami, zostane jeho výkon nezmenený. Zachovajú sa predovšetkým fotometrické a kolorimetrické vlastnosti. |
|
3. |
Súčasti vystavené korózii sú zhotovené z materiálov odolných voči korózii alebo sú vybavené účinnou ochranou pred koróziou. |
|
4. |
Použité materiály nie sú hygroskopické, ak by to malo nepriaznivý vplyv na prevádzku inštalácií, spotrebičov a príslušenstva. |
|
5. |
Použité materiály sú vysoko ohňovzdorné. |
|
6. |
Skúšobný orgán môže udeliť výnimky týkajúce sa vlastností použitých materiálov, ak výroba zaistí bezpečnosť. |
|
7. |
Signalizačné svietidlá sa odskúšajú, aby sa zabezpečila ich vhodnosť na použitie na palube. Skúšky sú rozdelené na požiadavky prostredia a na prevádzkové požiadavky. |
|
8. |
Požiadavky prostredia:
|
|
9. |
Vhodnosť na prevádzku
|
|||||||||||||||||||||||
|
10. |
Podmienky prostredia na palubných plavidlách Bežné, extrémne a prepravné podmienky prostredia uvedené v odseku 8 písm. a) sú založené na navrhovaných doplnkoch publikácií IEC 92-101 a 92-504. Ostatné hodnoty, ktoré sa od nich odlišujú, sú označené s *.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
11. |
Signalizačné svietidlá musia spĺňať vyhovieť skúškam stanoveným v dodatku.: |
|
12. |
Súčasti svietidiel zhotovené z organických materiálov nie sú citlivé na ultrafialové žiarenie. Po skúške v trvaní 720 hodín v súlade s odsekom 6 prílohy nie je pozorované žiadne zhoršenie kvality a trichromatické súradnice x a y sa neodchyľujú o viac ako 0,01 od súradníc pre priehľadné diely, ktoré neboli vystavené žiareniu ani vode. |
|
13. |
Priehľadné diely a štíty svietidiel sú navrhnuté a zhotovené tak, aby sa za normálnych palubných požiadaviek, pri predĺženej prevádzke s napätím vyšším o 10 % a pri teplote okolia + 45 °C nezdeformovali, nepozmenili ani nezničili. |
|
14. |
Pri predĺženej prevádzke a napätí vyššom o 10 % a pri teplote okolia + 60 °C zostanú svietidlá na svojich držiakoch nedotknuté pri vystavení sile 1 000 N (newtonov) po dobu ôsmich hodín. |
|
15. |
Svietidlá sú odolné voči dočasnému ponoreniu. Pri predĺženej prevádzke s napätím vyšším o 10 % a pri teplote okolia + 45 °C na ne nebude mať vplyv namočenie s obsahom nádrže 10 litrov vody pri teplote + 15° až + 20 °C. |
|
16. |
Za prevádzkových podmienok je zaistená trvácnosť použitých materiálov a materiály sú predovšetkým schopné odolávať počas prevádzky najvyšším teplotám pri nepretržitom používaní. |
|
17. |
Ak svietidlá obsahujú nekovové súčasti, stanoví sa teplota pri nepretržitom používaní za podmienok na palube pri teplote okolia + 45 °C. Ak takto stanovená teplota pre nepretržité používanie nekovových častí prevyšuje maximálne teploty uvedené v tabuľkách X a XI v publikácii IEC 598, časť I, vykoná sa osobitné preskúmanie s cieľom určiť odolnosť voči nepretržitému mechanickému, tepelnému a klimatickému namáhaniu týchto dielov svietidla. |
|
18. |
V skúškach nedeformovateľnosti dielov pri teplote pri nepretržitom používaní sa svietidlo umiestni do prevádzkovej polohy s miernym konštantným prúdením vzduchu (v = približne 0,5 m/s) pri okolitej teplote + 45 °C a za palubných podmienok. Počas nahrievania a po dosiahnutí prevádzkovej teploty sa nekovové diely vystavia mechanickému namáhaniu podľa svojho účelu alebo možnej manipulácie. Priehľadné časti svietidiel z materiálu iného ako kremičité sklo sa vystavia pôsobeniu kovového vrtáku veľkosti 5 mm × 6 mm vyvolávajúcemu nepretržitú silu 6,5 N (zodpovedá tlaku prsta) v polovici medzi hornou a dolnou stranou priehľadného dielu. Diel v dôsledku takéhoto mechanického namáhania nevykazuje žiadnu trvalú deformáciu. |
|
19. |
Pri skúške odolnosti súčastí voči atmosférickým činiteľom sa svietidlá s nekovovými dielmi vystavenými týmto prvkom umiestnia do klimatickej komory na 12 po sebe idúcich hodín striedavo v atmosfére s teplotou 45 °C a relatívnou vlhkosťou 95 % a v atmosfére s teplotou – 20 °C, a budú sa prevádzkovať striedavo za palubných podmienok tak, aby boli vystavené horúcim a vlhkým cyklom a chladným cyklom a zmenám z nízkych na vysoké teploty po doby zodpovedajúce ich prevádzkovým dobám. Celkový čas trvania tejto skúšky je minimálne 720 hodín. Skúška nemá vplyv na prevádzkovú kapacitu nekovových dielov svietidla. |
|
20. |
Diely svietidiel, ktoré sú ľahko dosiahnuteľné, nedosiahnu pri okolitej teplote + 45 °C teplotu vyššiu ako + 70 °C, ak sú vyhotovené z kovu, alebo + 85 °C, ak nie sú vyhotovené z kovu. |
|
21. |
Svietidlá sú prevedené a vyhotovené podľa prijímaných noriem a v súlade predovšetkým s publikáciou IEC 598, časť 1 „Lode, svetlá – všeobecné špecifikácie a skúšky“. Splnené musia byť požiadavky týchto častí:
|
|
22. |
Elektrické drôty obvykle majú priemer minimálne 1,5 mm2. Drôty používané na spojenia sú minimálne typu HO 7 RN-F alebo ekvivalentné. |
|
23. |
Pre účely príslušných skúšobných orgánov sa stanoví a potvrdí typ ochrany svietidla pre zóny s nebezpečenstvom výbuchu. |
|
24. |
Spôsob výroby svietidiel zabezpečuje:
|
|
25. |
Ku všetkým svietidlám, ktoré sa majú nainštalovať je priložený návod na umiestnenie a inštaláciu, kde sa uvádza, kam sa má svetlo namontovať, a účel a typ vymeniteľných dielov. Pohyblivé svietidlá sa dajú ľahko a bezpečne premiestňovať. |
|
26. |
Požadované úchytky sú také, aby horizontálna rovina symetrie svietidla bola v určenej polohe rovnobežná s vodoryskou plavidla. |
|
27. |
Na každé svietidlo sú v bode, ktoré je po inštalácii viditeľné aj na palube, zreteľne a trvácne upevnené tieto značky:
|
Článok 3.02
Filtre a optické sklá
|
1. |
Filtre (optika a sklá) a optické sklá môžu byť vyrobené z organického skla (syntetického skla) alebo anorganického skla (kremičitého skla). Filtre a optické sklá z kremičitého skla sú zhotovené zo skla minimálne triedy IV hydrolytického typu uvedeného v norme ISO 719, ktorý zaručuje trvalú odolnosť voči vode. Filtre a optické sklá zo syntetického skla majú trvalú odolnosť voči vode porovnateľnú s kremičitým sklom. Optické sklá sa vyrábajú zo skla s malým vnútorným namáhaním. |
|
2. |
Filtre a optické sklá sú pokiaľ možno pozbavené dutín, bublín a nečistôt. Nemajú žiadne povrchové nedostatky ako napríklad nevyleštené (matné) plochy, hlboké ryhy, atď. |
|
3. |
Filtre a optické sklá spĺňajú požiadavky článku 3.01. Fotometrické a kolorimetrické vlastnosti nie sú ovplyvnené týmito podmienkami. |
|
4. |
Červené a zelené optické sklá bočných svetiel nie sú vzájomne zameniteľné. |
|
5. |
Na filtroch a optických sklách sa v bode viditeľnom aj po ich umiestnení do svietidla okrem značky výrobcu zreteľne a trvácne nachádza aj číslo schválenia a opis typu. Tieto značky nevedú k hodnotám nižším ako minimálne fotometrické a kolorimetrické požiadavky. |
Článok 3.03
Elektrické svetelné zdroje
|
1. |
V signalizačných svietidlách sa používajú iba žiarovky vyrobené pre tento účel. K dispozícii sú v štandardnom napätí. V špeciálnych prípadoch možno povoliť výnimky. |
|
2. |
Žiarovky sa do signalizačných svietidiel dajú nainštalovať iba do určenej polohy. V signalizačných svietidlách sú povolené maximálne dve jednoznačné polohy. Nesprávne a vedľajšie polohy nie sú možné. Pri skúške sa vyberie menej priaznivá poloha. |
|
3. |
Žiarovky nemajú žiadne osobitné vlastnosti, ktoré by nepriaznivo vplývali na ich účinnosť, ako napríklad poškrabanie alebo škvrny na tele alebo chybné umiestnenie vlákna. |
|
4. |
Prevádzková teplota farby žiaroviek je minimálne 2360 K. |
|
5. |
Použité montážne prvky a držiaky lampy spĺňajú osobitné požiadavky na optický systém a odolávajú mechanickému namáhaniu palubnej prevádzky. |
|
6. |
Viečko žiarovky je pevne a tuho pripojené k telu tak, aby po 100 hodinách prevádzky pri napätí vyššom o 10 % odolalo jednotnej rotácii s krútiacim momentom 25 kgcm. |
|
7. |
Na tele alebo na viečku žiarovky je čitateľne a trvácne vyznačená obchodná značka, menovité napätie a menovitý výkon alebo menovitá intenzita svetla ako aj číslo schválenia. |
|
8. |
Žiarovky spĺňajú tieto tolerancie:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kapitola 4
Skúšobný a schvaľovací postup
Článok 4.01
Všeobecný poriadok
Na skúšobný a schvaľovací postup sa vzťahuje časť I.
Článok 4.02
Uplatňovanie
|
1. |
K žiadosti o schválenie predkladanej výrobcom alebo jeho povereným zástupcom sú priložené tieto údaje a doklady, ako aj vzorky svietidiel a ich príslušenstva, ak existujú:
|
|
2. |
So žiadosťou sa predložia dve vzorky pripravené na použitie, každá s desiatimi svetelnými zdrojmi na každé menovité napätie, a v prípade potreby aj päť farebných filtrov na každú signálnu farbu spolu so zariadeniami na upevnenie alebo uchytenie. Na požiadanie sa sprístupní na schvaľovacie skúšky aj osobitné dodatočné príslušenstvo. |
|
3. |
Vzorka vo všetkých smeroch zodpovedá predpokladaným výrobným modelom. Je vybavená všetkým príslušenstvom potrebným na jej upevnenie a umiestnenie v bežnej prevádzkovej polohe, v ktorej sa bude používať na palube v súlade so svojím účelom. Niektoré časti príslušenstva možno vynechať, ak s tým súhlasí príslušný skúšobný orgán. |
|
4. |
Na požiadanie sa predložia dodatočné vzorky, doklady a údaje. |
|
5. |
Dokumenty sa predkladajú v jazyku krajiny skúšobného a schvaľujúceho orgánu. |
|
6. |
Ak sa žiadosť o schválenie predkladá pre dodatočné zariadenie, odseky 1 až 5 platia mutatis mutandis, za predpokladu, že dodatočné diely možno schváliť jedine v kombinácii so schválenými svietidlami. |
|
7. |
Sektorové svetlá sa v zásade predkladajú ako kompletný celok. |
Článok 4.03
Skúška
|
1. |
Pri skúškach novej alebo upravenej verzie schváleného svietidla alebo príslušenstva sa skontroluje, či vzorka spĺňa požiadavky týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok a zodpovedá dokladom uvedeným v článku 4.02 bod 1 písm. f). |
|
2. |
Schvaľovacia skúška je založená na podmienkach vyskytujúcich sa na palube plavidiel. Skúška sa týka všetkých svetelných zdrojov, optických skiel a príslušenstva, ktoré musia byť zabezpečené a ktoré sú určené pre signalizačné svietidlá. |
|
3. |
Fotometrická a kolorimetrická skúška sa vykonáva pri menovitom napätí. Pri hodnotení svietidla sa do úvahy berie horizontálna prevádzková intenzita svetla, IB a prevádzková teplota farby. |
|
4. |
Diely alebo príslušenstvo sa odskúšajú iba so svietidlom, pre ktoré sú určené. |
|
5. |
Skúšky vykonané inými príslušnými orgánmi sa môžu akceptovať ako dôkaz o zhode s požiadavkami kapitoly 3, ak boli potvrdené ako ekvivalentné k skúškam uvedeným v dodatku. |
Článok 4.04
Schválenie
|
1. |
Signalizačné svietidlá sa schvaľujú na základe článkov 4.01 až 4.05 časti I. |
|
2. |
Pri svietidlách a príslušenstve, ktoré sa budú vyrábať masovo, sa žiadateľovi môže vydať schválenie po skúške vykonanej na náklady žiadateľa, ak žiadateľ zaručí, že s právami vyplývajúcimi zo schválenia sa naloží správne. |
|
3. |
V prípade schválenia sa pre príslušný typ svietidla vydá osvedčenie o schválení uvedené v článku 4.03 časti I a pridelí sa značka schválenia podľa článku 4.05 časti I. Značka schválenia a poradové číslo sa čitateľne a trvácne pripevňujú na každé svietidlo vyrobené podľa vzorky v bode, ktoré po inštalácii na palube zostáva plne viditeľné. Originálne značenie a opisy typu sú jasne čitateľné a nezničiteľne sa pripevnia. Na svietidlá sa nepripevňujú značky, ktoré sa dajú pomýliť so značkami schválenia. |
|
4. |
Schválenie sa môže udeliť na obmedzenú dobu a podmieniť. |
|
5. |
Zmeny schváleného svietidla a doplnenia schválených svietidiel podliehajú súhlasu skúšobného orgánu. |
|
6. |
V prípade pozastavenia schválenia svietidla je žiadateľ priamo informovaný. |
|
7. |
Jedna vzorka každého typu schváleného svietidla zostáva u skúšobného orgánu, ktorý ju schválil. |
Článok 4.05
Ukončenie platnosti schválenia
|
1. |
Schválenie prestane platiť uplynutím predpísanej doby, alebo ak sa jeho platnosť odvolá alebo pozastaví. |
|
2. |
Schválenie možno odvolať, ak:
Pozastaví sa, ak podmienky ustanovené pri jeho vydaní, neboli splnené. |
|
3. |
Ak sa preruší výroba schváleného typu svietidla, skúšobný orgán, ktorý schválenie vydal, je o tom okamžite informovaný. |
|
4. |
Pozastavenie alebo odvolanie schválenia znamená, že sa zakazuje používať pridelené číslo schválenia. |
|
5. |
Keď schválenie prestane platiť, osvedčenie sa predloží skúšobnému orgánu, ktorý ho vydal, na zrušenie. |
Dodatok
Skúšky prostredia
1. Skúška týkajúca sa ochrany pred striekajúcou vodou a prachom
|
1.1 |
Typ ochrany svietidla sa zaručí v súlade s klasifikáciou IP 55 publikácie IEC – časť 598-1. Skúška týkajúca sa ochrany vzorky pred striekajúcou vodou a prachom a vyhodnotenie jej výsledkov prebieha v súlade s publikáciou IEC 529, klasifikácia IP 55. Prvá „5“ znamená ochranu pred prachom. To znamená: úplná protiprachová ochrana živých častí a ochrana pred škodlivými nánosmi prachu. Vniknutiu prachu nie je plne zabránené. Druhá „5“ znamená ochranu pred striekajúcou vodou. To znamená, že prúd vody namierený na svietidlo zo všetkých strán nemá žiadne poškodzujúce účinky. |
|
1.2 |
Ochrana vzorky pred vodou sa hodnotí takto: ochrana sa považuje za adekvátnu, ak preniknuté množstvá vody nemajú žiadny nepriaznivý účinok na prevádzku vzorky. Na izolačných materiáloch sa nevytvorili žiadne depozity vody, ak to znamená, že nemohli byť dosiahnuté hodnoty minimálneho úbežného bodu. Živé súčasti nenavlhnú a nie sú ovplyvnené vodou hromadiacou sa vo vnútri svietidla. |
2. Skúška vo vlhkej atmosfére
2.1 Účel a uplatnenie
Touto skúškou sa zisťuje pôsobenie vlhkého tepla a vlhkosti počas zmeny teploty, ako je opísané v článku 3.01 bod 10 písm. b), počas prevádzky, prepravy alebo uskladnenia, na námorné inštalácie, zariadenia a nástroje, ak dokážu vytvoriť povrchovú vlhkosť z kondenzácie.
Táto kondenzácia je podobná v prípade neuzavretých súčastí pôsobeniu nánosov prachu alebo hygroskopickej vrstvy soli, ktorá sa vytvára počas prevádzky.
Nasledujúca špecifikácia vychádza z publikácie IEC 68, časť 2-30 v spojitosti s článkom 3.01 bod 10 písm. a) a b). Ďalšie informácie sa uvádzajú v publikácii.
Súčasti a skupiny súčastí predložené neuzavreté na schválenie ako typové modely sa odskúšajú v neuzatvorenom stave alebo ak to nie je možné z hľadiska charakteru súčasti, tak za poskytnutia minimálnych ochranných zariadení, ktoré žiadateľ považuje za potrebné použiť na palube.
2.2 Vykonanie
|
1) |
Skúška sa vykonáva v skúšobnej komore, v ktorej sa v prípade potreby aj pomocou zariadenia na cirkuláciu vzduchu vo všetkých bodoch udržiava prakticky rovnaká teplota a úroveň vlhkosti. Pohyb vzduchu zjavne neochladzuje skúšanú vzorku, mal by však postačovať na zabezpečenie udržania predpísaných hodnôt teploty vzduchu a vlhkosti v jej bezprostrednej blízkosti. Zo skúšobnej komory sa nepretržite odvádza kondenzát. Na vzorku nekvapká žiadny kondenzát. Kondenzát sa môže opätovne použiť jedine na zvlhčenie po opakovanom spracovaní, predovšetkým po odstránení chemikálií zo vzorky. |
|
2) |
Vzorka nie je vystavená teplu vyžarujúcemu z vykurovania komory. |
|
3) |
Tesne pred skúškou bola vzorka mimo prevádzky po dobu postačujúcu na to, aby všetky jej diely dosiahli okolitú teplotu. |
|
4) |
Vzorka sa vkladá do skúšobnej komory pri okolitej teplote + 25 ± 10 °C zodpovedajúcej jej bežnému použitiu na palube. |
|
5) |
Komora sa zatvorí. Teplota vzduchu sa nastaví na – 25 ± 3 °C a relatívna vlhkosť na hodnotu 45 % až 75 % a tieto podmienky sa udržiavajú, až kým vzorka nedosiahne rovnakú teplotu. |
|
6) |
Relatívna vlhkosť vzduchu sa zvýši minimálne na 95 % maximálne na dobu jednej hodiny, teplota vzduchu zostáva nezmenená. Toto zvýšenie môže prebehnúť v poslednej hodine tepelného pôsobenia na vzorku. |
|
7) |
Teplota vzduchu v komore sa postupne zvyšuje na + 40 ± 2 °C po dobu 3 hod ± 0,5 hod. Ako sa teplota zvyšuje, relatívna vlhkosť vzduchu sa udržiava minimálne 95 % a minimálne 90 % počas posledných 15 minút. Počas zvyšovania teploty vzorka zvlhne. |
|
8) |
Teplota vzduchu sa udržiava na + 40 ± 2 °C po dobu 12 hod ± 0,5 hod meraná od začiatku fázy (7) s relatívnou vlhkosťou vzduchu 93 % ± 3 %. Počas prvých 15 a posledných 15 minút doby, pri ktorej je teplota vzduchu + 40 ± 2 °C, sa relatívna vlhkosť vzduchu môže pohybovať od 90 % do 100 %. |
|
9) |
Teplota vzduchu sa zníži na + 25 ± 3 °C po dobu troch až šiestich hodín. Relatívna vlhkosť vzduchu sa musí konštantne udržiavať nad hodnotou 80 %. |
|
10) |
Teplota vzduchu sa udržiava na + 25 ± 3 °C po dobu 24 hodín od začiatku fázy (7), pričom relatívna vlhkosť vzduchu je konštantne nad 95 %. |
|
11) |
Zopakuje sa fáza (7). |
|
12) |
Zopakuje sa fáza (8). |
|
13) |
Klimatizačné zariadenie vzorky sa zapne najskôr 10 hodín od začiatku fázy (12). Ak sa od výrobcu získali klimatické údaje k vzorke, vzorka sa uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. |
|
14) |
Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky v súlade s pokynmi výrobcu sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. Ak je pre tento účel potrebné otvoriť komoru, rýchlo sa čo najskôr znova zatvorí. Ak dosiahnutie bežnej prevádzky trvá viac ako 30 minút, táto fáza sa dostatočne predĺži, aby po dosiahnutí prevádzkového stavu bolo k dispozícii najmenej 30 minút na sledovanie funkcií a meranie prevádzkových údajov. |
|
15) |
Počas doby 1 až 3 hodín, keď vzorka znova funguje, sa teplota vzduchu zníži na okolitú teplotu s toleranciou ± 3 °C a relatívna vlhkosť vzduchu pod 75 %. |
|
16) |
Komora sa otvorí a vzorka sa vystaví bežnej teplote a vlhkosti okolitého vzduchu. |
|
17) |
Po 3 hodinách a po odparení všetkej vlhkosti viditeľnej na vzorke sa znova preskúmajú funkcie vzorky a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
|
18) |
Vzorka sa podrobí zrakovej kontrole. Telo svietidla sa otvorí a preskúma sa, či vnútorná časť neobsahuje nejaké účinky klimatickej skúšky a zvyškový kondenzát. |
2.3 Očakávané získané výsledky
|
2.3.1 |
Vzorka bude fungovať normálne za podmienok určených vo fázach (12) až (18). Nebude pozorované žiadne zhoršenie. |
|
2.3.2 |
Prevádzkové údaje pre fázy (12) a (18) sú v rámci tolerancií povolených pre vzorku na základe týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok. |
|
2.3.3 |
Vo svietidle nie je žiadna korózia ani zvyškový kondenzát, ktorý môže v dôsledku dlhodobého pôsobenia atmosférickej vlhkosti spôsobiť chybné fungovanie. |
3. Skúška v chlade
3.1 Účel
Touto skúškou sa zisťuje pôsobenie chladu počas prevádzky alebo počas prepravy a skladovania v súlade s článkom 3.01 bod 8 a 10. Ďalšie informácie sa uvádzajú v publikácii IEC 68, časť 3-1.
3.2 Vykonanie
|
1) |
Skúška sa vykonáva v skúšobnej komore, v ktorej sa v prípade potreby aj pomocou zariadenia na cirkuláciu vzduchu vo všetkých bodoch udržiava prakticky rovnaká teplota. Vlhkosť vzduchu musí byť dostatočne nízka, aby sa zabezpečilo, že vzorka sa počas žiadnej fázy nezvlhčí kondenzáciou. |
|
2) |
Vzorka sa vkladá do skúšobnej komory pri okolitej teplote + 25 ± 10 °C zodpovedajúcej jej bežnému použitiu na palube. |
|
3) |
Teplota v komore sa znižuje na – 25 ± 3 °C rýchlosťou maximálne 45 °C/hod. |
|
4) |
Teplota v komore sa udržiava na – 25 ± 3 °C, až kým vzorka nedosiahne teplotné ekvilibrium plus po ďalšie 2 hodiny. |
|
5) |
Teplota v komore sa zvyšuje na 0 ± 2 °C rýchlosťou maximálne 45 °C/hod. |
Pre všetky vzorky uvedené v článku 3.01 bod 10 písm. a) platí aj toto:
|
6) |
Počas poslednej hodiny fázy (4) v triede klímy X sa vzorka uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. Zdroje tepla obsiahnuté vo vzorke musia byť v prevádzke. Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
|
7) |
Teplota v komore sa zvyšuje na okolitú teplotu rýchlosťou maximálne 45 °C/hod. |
|
8) |
Komora sa otvorí, keď vzorka dosiahne teplotné ekvilibrium. |
|
9) |
Znova sa skontrolujú funkcie vzorky a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
3.3 Očakávané získané výsledky
Vzorka bude fungovať normálne za podmienok určených vo fázach (7), (8) a (9). Nebude pozorované žiadne zhoršenie.
Prevádzkové údaje pre fázy (7) a (9) sú v rámci tolerancií povolených pre vzorku na základe týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok.
4. Skúška v teple
4.1 Účel a uplatnenie
Touto skúškou sa zisťuje pôsobenie tepla počas prevádzky, prepravy a skladovania v súlade s článkom 3.01 bod 8 písm. a) a bod 10 písm. a). Nasledujúca špecifikácia vychádza z publikácie IEC 68, časť 2-2 v spojitosti s článkom 3.01 bod 10 písm. a). Ďalšie informácie sa uvádzajú v publikácii IEC.
|
|
skúšky prostredia |
|
|
Bežné |
Extrémne |
|
|
Triedy klímy X a S |
+ 55 °C |
+ 70 °C |
|
Povolená tolerancia ± 2 °C |
||
kúšky v extrémnych okolitých podmienkach sa v zásade vykonávajú ako prvé. Ak sú prevádzkové údaje v rámci tolerancií platných pri bežných podmienkach prostredia, od skúšky v bežnom prostredí možno upustiť.
4.2 Vykonanie
|
1) |
Skúška sa vykonáva v skúšobnej komore, v ktorej sa v prípade potreby aj pomocou zariadenia na cirkuláciu vzduchu vo všetkých bodoch udržiava prakticky rovnaká teplota. Pohyb vzduchu zjavne neochladzuje skúšanú vzorku. Vzorka nie je vystavená teplu vyžarujúcemu z vykurovania komory. Vlhkosť vzduchu musí byť dostatočne nízka, aby sa zabezpečilo, že vzorka sa počas žiadnej fázy nezvlhčí kondenzáciou. |
|
2) |
Vzorka sa vkladá do skúšobnej komory pri teplote + 25 ± 10 °C zodpovedajúcej jej bežnému použitiu na palube. Vzorka sa uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
|
3) |
Teplota vzduchu v komore sa zvyšuje na skúšobnú teplotu uvedenú v článku 3.01 bod 10 písm. a) rýchlosťou maximálne 45 °C/hod. |
|
4) |
Teplota vzduchu v komore sa udržiava v skúšobnej teplote, až kým vzorka nedosiahne teplotné ekvilibrium plus po ďalšie 2 hodiny. Počas posledných dvoch hodín sa znova skontrolujú funkcie vzorky a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje. |
|
5) |
Teplota sa zníži na okolitú teplotu po dobu minimálne jednej hodiny. Potom sa komora otvorí. Po privedení vzorky na teplotu okolia sa znova skontrolujú funkcie vzorky a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
4.3 Očakávané získané výsledky
Vzorka bude fungovať normálne za podmienok určených vo všetkých fázach skúšky. Nebude pozorované žiadne zhoršenie. Prevádzkové údaje pre fázy (2), (4) a (5) sú v rámci tolerancií povolených pre vzorku pri skúške v bežnom prostredí na základe týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok.
5. Vibračná skúška
5.1 Účel a uplatnenie
Touto skúškou sa zisťujú funkčné a štrukturálne vplyvy vibrácií uvedených v článku 3.01 bod 10 písm. e). Štrukturálne vplyvy sa týkajú výkonu mechanických súčastí, predovšetkým rezonančných vibrácií a namáhania materiálov, čo vedie k únave, pričom nemusia nevyhnutne vznikať priame vplyvy na prevádzku alebo zmeny prevádzkových údajov.
Funkčné vplyvy sa priamo týkajú prevádzky a prevádzkových údajov vzorky. Môžu byť prepojené na štrukturálne vplyvy.
Nasledujúca špecifikácia vychádza z publikácie IEC 68, časť 2-6 v spojitosti s článkom 3.01 bod 10 písm. e). Hodnoty odchyľujúce sa od hodnôt vo vyššie uvedených ustanoveniach sú označené *. Ďalšie informácie sa uvádzajú v publikácii IEC 68, časť 2-6.
Skúšobné požiadavky:
Skúška sa vykoná pomocou sínusových vibrácií pomocou týchto frekvencií s uvedenými amplitúdami:
|
|
skúšky prostredia |
|
|
Bežné |
Extrémne |
|
|
Trieda vibrácií V: |
|
|
|
Frekvencie |
2 až 10 Hz |
2 až 13.2 Hz* |
|
Amplitúda |
± 1,6 mm |
± 1,6 mm |
|
Frekvencie |
10 až 100 Hz |
13,2 až 100 Hz* |
|
Amplitúda zrýchlenia |
± 7 m/s2 |
± 11 m/s2 |
Skúšky v extrémnych okolitých podmienkach sa v zásade vykonávajú ako prvé. Ak prevádzkové údaje sú v rámci tolerancií platných pri bežných podmienkach prostredia, od skúšky v bežnom prostredí možno upustiť. Vzorky určené na použitie so zariadeniami na tlmenie otrasov sa odskúšajú s týmito zariadeniami. Ak vo výnimočných prípadoch nie je možné vykonať skúšku s tlmičmi otrasov určenými pre bežnú prevádzku, zariadenia sa odskúšajú bez tlmičov otrasov a s namáhaním upraveným tak, aby sa zohľadnilo pôsobenie tlmiča otrasov.
Skúška bez tlmičov otrasov je prijateľná aj pre určenie charakteristických frekvencií.
Vibračná skúška sa vykonáva v troch hlavných vzájomne kolmých smeroch. Pri vzorkách, ktoré vzhľadom na svoju konštrukciu môžu byť vystavené osobitnému namáhaniu z vibrácií v uhle šikmom k hlavným smerom, sa skúška vykoná aj v smeroch osobitnej citlivosti.
5.2 Vykonanie
|
1) |
Skúšobná výbava Skúška sa vykonáva pomocou vibračného zariadenia označovaného ako vibračný stôl, ktoré umožňuje vzorku vystaviť mechanickým vibráciám podľa týchto podmienok:
|
(v %)|
2) |
Prvá kontrola, uchytenia a uvedenie do prevádzky Vzorka sa zrakom prekontroluje, či sa javí byť v neporušenom stave a či celok je neporušený z hľadiska konštrukcie všetkých súčastí a skupín súčastí. Vzorka sa upevní na vibračný stôl v súlade s upevnením zabezpečeným v inštalácii na palube. Vzorky, ktorých prevádzka a výkon pod vplyvom vibrácií závisia od ich polohy vzhľadom na vertikálu, sa odskúšajú v ich bežnej prevádzkovej polohe. Úchytky a zariadenia na uchytenie výrazne nemenia amplitúdu a pohyby vzorky v rozsahu frekvencií použitých pri skúške. Vzorka sa uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
|
3) |
Predbežná kontrola výkonu pri vystavení vplyvom vibrácií Táto skúšobná fáza sa vykoná pre všetky vzorky. Pri vzorkách, ktoré možno použiť na rôzne účely s rôznymi vibračnými vplyvmi, sa skúška vykonáva pre všetky alebo niektoré z týchto rôznych použití. Na vibračnom stole sa uskutoční frekvenčný cyklus tak, aby frekvenčný rozsah uvedený v odseku 5.1 vyššie so zodpovedajúcimi amplitúdami bol pokrytý od najnižšej frekvencie k najvyššej a naopak s rýchlosťou jedna oktáva za minútu. Počas tejto činnosti sa vzorka pozoruje pomocou vhodných meracích prostriedkov aj vizuálne, v prípade potreby stroboskopom, aby sa dôkladne odhalili akékoľvek prevádzkové problémy, zmeny prevádzkových údajov a mechanické javy ako napríklad rezonančné vibrácie a rinčanie vyskytujúce sa pri istých frekvenciách. Tieto frekvencie sa opisujú ako „charakteristické“. Ak je to potrebné pre zistenie charakteristických frekvencií a vibračných vplyvov, tak sa obmena vibračnej frekvencie spomalí, zastaví alebo otočí a amplitúda vibrácií sa zníži. Počas postupnej modifikácie prevádzkových údajov je potrebné počkať, kým sa nedosiahne koncová hodnota, pričom sa zachováva vibračná frekvencia, čo však netrvá dlhšie ako päť minút. Pri snímaní frekvencie sa zaznamenávajú minimálne frekvencie a prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube a zapisujú sa všetky frekvencie spolu s ich účinkami pre následné porovnanie počas fázy (7). Ak sa reakcia vzorky na mechanické vibrácie nedá počas prevádzky adekvátne určiť, vykoná sa ďalšia skúška reakcie na vibrácie bez pripojenia vzorky. Ak počas snímania frekvencie prevádzkové údaje zjavne prekračujú povolené tolerancie, prevádzka je neprijateľne narušená alebo ak je pravdepodobné, že štrukturálne rezonančné vibrácie povedú k zničeniu, ak by vibračná skúška pokračovala, skúška sa môže prerušiť. |
|
4) |
Skúška spínacích funkcií Táto skúšobná fáza sa vykonáva pre všetky vzorky, kde vibračné namáhanie môže ovplyvniť spínacie funkcie, napríklad v relé. Vzorka sa vystaví vibráciám vo frekvenčných rozsahoch uvedených v odseku 5.1 vyššie s krokmi frekvenčných obmien v súlade s radom E-12 (8) a zodpovedajúcimi amplitúdami. Pri každom frekvenčnom kroku sa najmenej dvakrát vykonajú všetky spínacie funkcie, ktoré môžu byť citlivé na vibrácie, v prípade potreby aj zapnutie a vypnutie. Spínacie funkcie sa môžu odskúšať aj pri frekvenciách vyskytujúcich sa v rozsahu hodnôt radu E-12. |
|
5) |
Predĺžená skúška Táto skúšobná fáza sa vykoná pre všetky vzorky. Pri vzorkách, ktoré možno použiť na rôzne účely s rôznymi vibračnými vplyvmi, sa prvá fáza tejto skúšky (keď vzorka pracuje) môže vykonať niekoľkokrát pre všetky alebo niektoré z týchto rôznych použití. Keď je vzorka v prevádzke, ako je opísané vo fáze (2) vyššie, vystaví sa piatim cyklom, pri ktorých frekvenčný rozsah uvedený v odseku 5.1 vyššie ako rozsah vyvolávajúci namáhanie, so zodpovedajúcimi amplitúdami, je pokrytý od najnižšej frekvencie k najvyššej a naopak s rýchlosťou jedna oktáva za minútu. Po piatom cykle sa vibračný stôl môže zastaviť, skontrolujú sa funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. |
|
6) |
Predĺžená skúška s pevnou frekvenciou Táto skúšobná fáza sa vykoná, ak sa pri preskúmaní výkonu pri vibráciách vo fáze (3) vyššie zistili mechanické rezonancie pri snímaní frekvenčného rozsahu nad 5 Hz, ktoré sú podľa výrobcu alebo jeho povereného zástupcu prijateľné pre predĺžené použitie na palube, ale pri ktorých sa pevnosť predmetných dielov nemôže považovať za zaručenú. Táto fáza sa týka predovšetkým zariadení vybavených tlmičmi otrasov s rezonančnou frekvenciou v rámci frekvenčného rozsahu uvedeného v odseku 5.1 a vyššou ako 5 Hz. Keď je vzorka v prevádzke, ako je opísané vo fáze (2) vyššie, pri každej danej rezonančnej frekvencii sa na dobu dvoch hodín vystaví vibráciám v amplitúde určenej pre skúšku v extrémnom prostredí a v zodpovedajúcej frekvencii, ako je uvedené v odseku 5.1 vyššie, pričom smer vibrácie je taký, ktorý pri bežnom použití vyvoláva maximálne namáhanie daných častí. Aplikovaná frekvencia sa v prípade potreby upraví tak, aby rezonančné vibrácie pokračovali minimálne pri 70 % svojej maximálnej amplitúdy, alebo frekvencia musí byť taká, aby sa nepretržite obmieňala medzi dvoma hodnotami 2 % pod a 2 % nad úrovňou pôvodne pozorovanej rezonančnej frekvencie rýchlosťou minimálne 0,01 a maximálne 1 oktáva za hodinu. Počas vibračného namáhania sa sledujú funkcie vzorky, až kým sa nezačnú objavovať ich poruchy následkom odpojenia alebo premiestnenia mechanických častí alebo prerušenia elektrického zapojenia či skratu. Vzorky, ktorých sa táto skúšobná fáza týka pri vypnutom stave, sa môžu odskúšať v tomto stave, ak mechanické namáhanie daných dielov nie je menšie ako pri bežnom použití. |
|
7) |
Záverečná kontrola výkonu pri vystavení vplyvom vibrácií Táto skúšobná fáza sa uskutoční podľa potreby. Kontrola výkonu pri vystavení vplyvom vibrácií opísaná vo fáze (3) sa zopakuje s použitím frekvencií a amplitúd aplikovaných v danej fáze. Sledované charakteristické frekvencie a sledované účinky vibračného namáhania sa porovnajú s výsledkami z fázy (3) s cieľom zistiť akékoľvek zmeny, ktoré nastali v priebehu vibračnej skúšky. |
|
8) |
Závery z kontroly Po zastavení vibračného stola a po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie prevádzkového stavu bez vibračného namáhania sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube. Vzorka sa napokon vizuálne skontroluje, či je v neporušenom stave. |
5.3 Očakávané získané výsledky
Vzorka a jej súčasti alebo skupiny súčastí nesmú pri frekvenčných rozsahoch uvedených v odseku 5.1 vyššie vykazovať žiadne mechanické rezonančné vibrácie. Ak sa rezonančným vibráciám tohto typu nedá zabrániť, prijmú sa konštrukčné opatrenia, ktoré zaručia, že vzorka, jej súčasti a skupiny súčastí nebudú nijako poškodené.
V priebehu vibračnej skúšky a po nej sa neobjaví žiadny vnímateľný účinok vibračného namáhania, predovšetkým žiadny rozdiel medzi charakteristickými frekvenciami pozorovanými vo fáze (7) a hodnotami určenými vo fáze (3) a nie je pozorované žiadne poškodenie alebo porucha v dôsledku predĺžených vibrácií.
V prípade skúšky v bežnom prostredí prevádzkové údaje zaznamenané vo fázach (3) až (8) zostanú v rámci tolerancií povolených na základe týchto skúšobných a schvaľovacích podmienok.
V priebehu skúšky spínacích funkcií vo fáze (4) sa nesmie objaviť žiadna porucha alebo zlyhanie spínania.
6. Zrýchlená skúška odolnosti voči poveternostným vplyvom
6.1 Účel a uplatnenie
Zrýchlená skúška odolnosti voči poveternostným vplyvom (simulácia expozície vplyvom prvkov formou vystavenia vplyvom žiarenia zo xenónových svetiel s filtrami a postriekania) sa vykonáva v súlade s časťami 3, 2-5 a 2-9 publikácie IEC 68 s týmito dodatkami:
Podľa tejto publikácie má zrýchlená skúška odolnosti voči poveternostným vplyvom za cieľ simulovať prirodzené poveternostné podmienky pomocou skúšobnej výbavy za istých opakovateľných podmienok tak, aby vyvolala rýchle zmeny vlastností materiálov.
Zrýchlená skúška sa vykonáva pomocou skúšobnej výbavy s filtrovaným žiarením zo xenónových svetiel a striedavého striekania. Po expozícii vplyvom týchto prvkov, čo sa meria súčinom intenzity žiarenia a jeho trvaním, sa dohodnuté vlastnosti vzoriek porovnajú s vlastnosťami vzoriek rovnakého pôvodu, ktoré neboli vystavené vplyvom týchto prvkov. Ako prvé sa určujú vlastnosti dôležité pre praktické použitie, ako napríklad farba, kvalita povrchu, odolnosť voči otrasom, pevnosť v ťahu a tvrdosť.
Pre porovnanie výsledkov s výsledkami z expozície prirodzeným poveternostným podmienkam sa predpokladá, že zmena vlastností v dôsledku týchto prvkov je spôsobená predovšetkým prirodzeným žiarením a súčasným pôsobením kyslíku, vody a tepla na materiály.
Pri zrýchlenej skúške sa musí zohľadniť predovšetkým to, že žiarenie v prístroji je veľmi podobné prirodzenému žiareniu (pozri publikáciu IEC).
Žiarenie zo xenónového svetla so špeciálnym filtrom simuluje prirodzené žiarenie.
Prax dokazuje, že za uvedených skúšobných podmienok existuje silná korelácia medzi odolnosťou voči poveternostným vplyvom pri zrýchlenej skúške a odolnosťou voči prirodzeným poveternostným podmienkam. Zrýchlená skúška nezávisle od miesta, podnebia a ročného obdobia má tú výhodu v porovnaní s prirodzenými poveternostnými podmienkami, že je opakovateľná a umožňuje skrátiť trvanie skúšky, keďže nezávisí od striedania dňa a noci a ročných období.
6.2 Počet vzoriek
Pri skúške odolnosti voči poveternostným podmienkam sa použije primeraný počet vzoriek, pokiaľ sa nedohodne inak. Pre účely porovnania sa požaduje primeraný počet vzoriek nevystavených poveternostným podmienkam.
6.3 Príprava vzoriek
Vzorky sa podrobia skúške v stave, v akom boli dodané, pokiaľ sa nedohodne inak. Vzorky, ktoré sa použijú na porovnanie, sa počas skúšok prechovávajú v tme v teplote okolia.
6.4 Skúšobná výbava
Skúšobná výbava v podstate zahŕňa ventilovanú skúšobnú komoru, ktorá má v strede zdroj žiarenia. Okolo zdroja žiarenia sa umiestnia optické filtre. Úchytky na vzorku rotujú okolo pozdĺžnej osi systému v požadovanej vzdialenosti od zdroja a filtrov tak, aby sa dosiahla intenzita žiarenia predpísaná v odseku 6.4.1 nižšie.
Intenzita žiarenia na každú súčasť celkového exponovaného povrchu vzorky sa nelíši o viac ako ± 10 % od aritmetického priemeru intenzity na rôznych povrchoch.
6.4.1 Zdroj žiarenia
Ako zdroj žiarenia sa používa xenónová lampa. Tok žiarenia sa volí tak, aby intenzita žiarenia na povrchu vzorky bola na úrovni 1 000 ± 200 W . m– 2 vo vlnovom pásme 300 až 830 nm (pozri odsek 6.9 nižšie o prístroji na meranie ožarovania).
Ak sa používajú xenónové svetlá chladené vzduchom, do skúšobnej komory nesmie vniknúť už použitý vzduch obsahujúci ozón a musí sa odvádzať samostatne.
Z experimentálnych hodnôt vidieť, že tok žiarenia zo xenónových svetiel sa približne po 1 500 hodinách prevádzky zníži na 80 % svojej pôvodnej hodnoty a po tejto dobe sa výrazne redukuje aj pomer ultrafialového žiarenia v porovnaní s ostatnými formami žiarenia. Xenónové svetlo sa preto musí po tejto dobe vymeniť (pozri údaje poskytnuté výrobcom xenónového svetla).
6.4.2 Optické filtre
Optické filtre sa musia umiestniť medzi zdroj žiarenia a úchytky na vzorku tak, aby sa filtrované žiarenie zo xenónových svetiel čo najviac podobalo prirodzenému žiareniu (pozri publikáciu IEC 68, časť 2 až 9).
Všetky sklené filtre sa musia pravidelne čistiť, aby sa zamedzilo neželanému zníženiu intenzity žiarenia. Filtre sa musia vymeniť, ak už nie je možné dosiahnuť podobnosť s prirodzeným žiarením.
V súvislosti s vhodnými optickými filtrami je nutné dodržať súlad s údajmi poskytnutými výrobcom skúšobnej výbavy. Pri dodaní skúšobnej výbavy musí výrobca zaručiť, že spĺňa požiadavky uvedené v odseku 6.4.
6.5 Zariadenie na ostrekovanie a zvlhčovanie vzduchu
Vzorka sa zvlhčuje tak, aby pôsobenie bolo rovnaké ako pôsobenie prirodzeného dažďa a rosy. Zariadenie na ostrekovanie vzorky je skonštruované tak, aby sa pri ostrekovaní navlhčili všetky vonkajšie plochy vzoriek. Ovláda sa tak, aby sa dodržali cykly ostrekovania a suchej doby predpísané v odseku 6.10.3. nižšie. Vzduch v skúšobnej komore musí byť zvlhčený tak, aby sa zachovávala relatívna vlhkosť predpísaná v odseku 6.10.3. nižšie. Voda použitá na ostrekovanie a zvlhčovanie vzduchu musí byť destilovaná alebo kompletne odsolená (vodivosť < 5 μS/cm).
Nádrže, rúrky a ostrekovače na destilovanú a kompletne odsolenú vodu musia byť z materiálov odolných voči korózii. Relatívna vlhkosť vzduchu v skúšobnej komore sa meria pomocou hygrometra chráneného pred ostriekaním a priamym žiarením a upravuje sa pomocou hygrometra.
Ak sa používa kompletne odsolená voda alebo voda v uzavretom okruhu, existuje riziko (ako pri lakovej skúške) vzniku nánosov na povrchu vzoriek alebo opotrebovania povrchu látkami v suspenzii.
6.6 Ventilačné zariadenie
Teplota čierneho panela opísaného v odseku 6.10.2 nižšie sa v skúšobnej komore udržiava pomocou cirkulácie čistého, filtrovaného, zvlhčeného vzduchu na vzorkách, v prípade potreby aj s riadenou teplotou. Prietok a rýchlosť vzduchu sa volí tak, aby sa zabezpečilo jednotné temperovanie všetkých vonkajších povrchov úchytiek so vzorkami v systéme.
6.7 Úchytky na vzorky
Môžu sa použiť všetky úchytky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré umožňujú uchytenie vzoriek, ako sa uvádza v odseku 6.10.1 nižšie.
6.8 Teplomer v čiernom paneli
Na meranie teploty čierneho panela počas suchej doby cyklu sa používa teplomer v čiernom paneli. Tento teplomer sa skladá z nerezového panela tepelne izolovaného od svojich úchytiek, ktorý má rovnakú veľkosť ako úchytky na vzorky, jeho hrúbka je 0,9 ± 0,1 mm. Dve strany panelu sú pokryté lesklým čiernym lakom, ktorý je vysoko odolný voči poveternostným vplyvom a jeho maximálna odrazivosť je 5 % pri vlnovej dĺžke viac ako 780 nm. Teplota panela sa meria pomocou bimetalického teplomera, ktorého senzor sa nachádza v strede panela s dobrým tepelným kontaktom.
Teplomer sa neodporúča nechávať v prístroji počas skúšky uvedenej v odseku 6.10 nižšie. Postačuje, ak sa do skúšobnej výbavy vloží každých 250 hodín na dobu 30 minút alebo podobne, a ak sa teplota čierneho panela meria počas suchej doby.
6.9 Prístroj na meranie ožiarenia
Ožiarenie (merná jednotka: W · s m– 2) je súčinom intenzity ožiarenia (jednotka: W · m– 2) a trvania ožiarenia (jednotka: s). Ožiarenie povrchov vzorky v skúšobnom prístroji sa meria vhodným prístrojom na meranie ožiarenia prispôsobenom na radiačnú funkciu systému skladajúceho sa zo zdroja žiarenia a filtra. Prístroj na meranie ožiarenia je odstupňovaný alebo kalibrovaný tak, aby nezohľadňoval infračervené žiarenie nad 830 nm.
Kapacita prístroja na meranie ožiarenia závisí v podstate od toho, či jeho senzor je vysoko odolný voči poveternostným vplyvom a starnutiu a či má primeranú spektrálnu citlivosť na prirodzené žiarenie.
Prístroj na meranie ožiarenia môže obsahovať tieto diely, napríklad:
|
a) |
silikónový fotoelektrický článok ako senzor žiarenia; |
|
b) |
optický filter umiestnený pred fotoelektrickým článkom a |
|
c) |
voltmeter, ktorý meria súčin (jednotka: C = A · s) intenzity prúdu vytvoreného fotoelektrickým článkom v pomere k intenzite žiarenia (jednotka: A) a trvania žiarenia (jednotka: s). |
Mierka prístroja na meranie ožiarenia je kalibrovaná. Po roku používania sa kalibrácia skontroluje a v prípade potreby opraví.
Intenzita ožiarenia na povrchu vzoriek závisí od vzdialenosti od zdroja žiarenia. Povrchy vzorky sú preto, pokiaľ je to možné, v rovnakej vzdialenosti od zdroja ako senzor prístroja na meranie ožiarenia. Ak to nie je možné, hodnoty ožiarenia odčítané z meracieho prístroja sa vynásobia korekčným faktorom.
6.10 Vykonanie
|
6.10.1 |
Vzorky sa umiestnia do úchytiek tak, aby sa na zadnej strane nemohla hromadiť voda. Úchytky na vzorky musia spôsobovať čo najmenšiu mieru mechanického namáhania. S cieľom zabezpečiť čo najrovnomernejšie ožarovanie a ostrekovanie sa vzorky počas skúšky otáčajú okolo systému so zdrojom, filtrom a ostrekovacím zariadením rýchlosťou jedna až päť otočiek za minútu. Poveternostným vplyvom býva obvykle vystavená iba jedna strana vzorky. V závislosti od platných ustanovení z publikácie IEC, alebo ako bude inak dohodnuté, sa môže exponovať predný aj zadný povrch danej vzorky. V tomto prípade sa každý povrch vystavuje rovnakému žiareniu a rovnakému ostrekovaniu. Vystavenie prednej aj zadnej plochy danej vzorke rovnakému žiareniu a ostrekovaniu možno vytvoriť pravidelným otáčaním vzorky. To možno uskutočňovať automaticky pomocou rotačných zariadení, ak úchytka vystupuje vo forme otvoreného rámu. |
|
6.10.2 |
Teplota čierneho panela v bode umiestnenia vzoriek pri suchej dobe sa nastavuje a reguluje v súlade s publikáciami IEC týkajúcimi sa predmetnej výbavy. Pokiaľ nebude dohodnuté inak, priemerná teplota čierneho panela sa musí udržiavať na úrovni + 45 °C. Priemerná teplota čierneho panela znamená aritmetický priemer teploty čierneho panela dosiahnutý na konci suchej doby. Počas suchej doby je povolený lokálny rozdiel ± 5 °C a ± 3 °C v hraničných prípadoch. Vzorky sa môžu automaticky otáčať o 180° pri každej otočke s cieľom udržať požadovanú teplotu čierneho panela a v prípade potreby i zaručiť žiarenie rovnakej intenzity na prednú a zadnú plochu vzorky (pozri časť 6.10.1 vyššie). V tomto prípade sa do otáčavého pohybu zapája aj teplomer v čiernom paneli a prístroj na meranie ožiarenia. |
|
6.10.3 |
Vzorky nainštalované v úchytkách a senzor prístroja na meranie ožiarenia uvedený v odseku 6.9 vyššie sa rovnomerne vystavujú žiareniu a ostrekovaniu podľa nižšie definovaného cyklu, ktorý sa opakuje:
Relatívna vlhkosť vzduchu musí byť počas suchej doby na úrovni 60 % až 80 %. |
6.11 Trvanie skúšky a postup
Skúška sa riadi postupom B v publikácii IEC 68, časť 2-9. Skúška trvá 720 hodín s cyklom ostrekovania definovaným v odseku 6.10.3.
Odporúča sa, aby sa skúška odolnosti voči poveternostným vplyvom vykonala s jednou a tou istou vzorkou (v prípade zvažovania nedeštrukčnej skúšky zmeny vlastností, ako napríklad skúšky odolnosti voči poveternostným vplyvom) alebo s niekoľkými vzorkami (v prípade deštrukčnej skúšky, ako napríklad skúšky odolnosti voči otrasom) pri rôznych stupňoch ožiarenia, ako bude dohodnuté. Tak je možné stanoviť vývoj zmeny vlastností daného druhu vybavenia v priebehu skúšky odolnosti voči poveternostným podmienkam.
6.12 Vyhodnotenie
Po ukončení vystavenia nepriaznivým poveternostným podmienkam sa vzorka po dobu najmenej 24 hodín prechováva v tme pri teplote vzduchu + 23 °C, s rosným bodom + 12 °C, relatívnou vlhkosťou vzduchu 50 %, rýchlosťou cirkulácie 1 m/s a v atmosférickom tlaku 860 až 1 060 hPa. (Povolený rozdiel môže byť ± 2 °C v teplote vzduchu a ± 6 % pre relatívnu vlhkosť.)
Tieto vzorky a vzorky použité na porovnanie uvedené v odsekoch 6.2 a 6.3 sa skontrolujú s cieľom stanoviť vlastnosti v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 2.01 bod 1 a 2 a v článku 3.01 bod 12.
7. Skúška odolnosti voči slanej vode a poveternostným vplyvom
(skúška v morskej vode)
7.1 Účel a uplatnenie
Touto skúškou sa zisťuje pôsobenie slanej vody a slanej atmosféry počas prevádzky, prepravy a skladovania v súlade s článkom 3.01.
Môže sa obmedziť na vzorku alebo kúsky použitého materiálu.
Nasledujúce špecifikácie vychádzajú z publikácie IEC 68, časť 2-52. Ďalšie informácie sa uvádzajú v publikácii.
7.2 Vykonanie
|
1) |
Skúšobná výbava Skúška sa vykonáva v skúšobnej komore pomocou rozprašovača a slaného roztoku spĺňajúceho tieto podmienky:
|
|
2) |
Predbežná kontrola Vzorka sa vizuálne skontroluje, či je v neporušenom stave a predovšetkým či je správne zmontovaná a či sa všetky otvory správne zatvárajú. Vonkajšie plochy znečistené mazivom, olejom alebo blatom sa očistia. So všetkými ovládacími a pohyblivými prvkami sa manipuluje, aby sa overila ich správna činnosť. Pohyblivosť všetkých uzáverov, krytov a pohyblivých dielov určených na odpojenie alebo presunutie počas prevádzky alebo údržby sa musí skontrolovať, či zabezpečuje správnu pohyblivosť a správny návrat na miesto. Vzorka sa uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube a pre pôsobenie atmosféry so slanou hmlou. Vzorka sa potom odpojí pre účely vystavenia rozprašovaniu. |
|
3) |
Rozprašovacia fáza Vzorka sa vloží do komory so slanou hmlou a po dobu dvoch hodín sa vystaví vplyvom slanej hmly pri teplote + 15 °C až + 35 °C. |
|
4) |
Vlhká doba: Vzorka sa vloží do klimatizovanej komory tak, aby z nej odkvapkalo čo najmenej slaného roztoku. V klimatizovanej komore sa uchováva po dobu siedmich dní pri teplote vzduchu + 40 ± 2 °C a relatívnej vlhkosti na úrovni 93 ± 3 %. Nesmie prísť do styku s inou vzorkou alebo kovovým predmetom. Niekoľko vzoriek možno usporiadať tak, aby sa vylúčil ich vzájomný vplyv. |
|
5) |
Zopakovanie skúšobného cyklu Skúšobný cyklus vrátane fáz (3) a (4) sa zopakuje trikrát. |
|
6) |
Následná úprava Po štvrtom cykle sa vzorka vyberie z klimatizovanej komory a okamžite sa umyje pod tečúcou vodou z kohútika po dobu piatich minút a opláchne sa v destilovanej alebo odsolenej vode. Kvapky priľnuté na vzorku sa odstránia prúdom vzduchu alebo sa strasú. Skôr než sa podrobí záverečnej kontrole, sa vzorka najmenej po dobu troch hodín vystaví normálnej teplote okolia, v každom prípade dostatočne dlho na to, aby sa odparila všetka viditeľná vlhkosť. Po opláchnutí sa vzorka suší po dobu jednej hodiny pri teplote + 55 ± 2 °C. |
|
7) |
Závery z kontroly Zrakom sa skontroluje vonkajší vzhľad vzorky. V správe sa zaznamená charakter a rozsah zhoršenia v porovnaní s pôvodným stavom, v prípade potreby aj s podpornými fotografiami. Vzorka sa uvedie do prevádzky podľa pokynov výrobcu pri menovitom napätí palubnej siete s toleranciou ± 3 %. Po uplynutí doby potrebnej na dosiahnutie normálnej prevádzky sa skontrolujú funkcie a zaevidujú a zapíšu sa prevádzkové údaje dôležité pre použitie na palube a pre pôsobenie atmosféry so slanou hmlou. So všetkými ovládacími a pohyblivými prvkami sa manipuluje, aby sa overila ich správna činnosť. Skontroluje sa pohyblivosť všetkých uzáverov, krytov a pohyblivých dielov určených na odpojenie alebo presunutie počas prevádzky alebo údržby. |
7.3 Očakávané získané výsledky
Vzorka nesmie vykazovať žiadne zmeny, ktoré by mohli:
|
— |
brániť jej použitiu alebo prevádzke, |
|
— |
zabraňovať v každom mysliteľnom rozsahu odpojeniu uzáverov a krytov alebo presunutiu pohyblivých dielov, pokiaľ je to potrebné pre použitie alebo údržbu, |
|
— |
narušovať vodotesnosť krytu, |
|
— |
predpokladateľne viesť z dlhodobého hľadiska k chybnej funkcii. |
Prevádzkové údaje zaznamenané vo fázach (3) a (7) musia zostať v rámci tolerancií ustanovených pre tieto skúšobné a schvaľovacie podmienky.
ČASŤ III
MINIMÁLNE POŽIADAVKY A SKÚŠOBNÉ PODMIENKY PRE RADAROVÉ VYBAVENIE POUŽÍVANÉ NA NAVIGÁCIU V PLAVIDLÁCH NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH
Obsah
|
Kapitola 1: |
Všeobecne |
|
Článok 1.01 |
Predmet |
|
Článok 1.02 |
Účel radarového vybavenia |
|
Článok 1.03 |
Schvaľovacie skúšky |
|
Článok 1.04 |
Žiadosť o schvaľovacie skúšky |
|
Článok 1.05 |
Typové schválenie |
|
Článok 1.06 |
Označenie vybavenia a číslo schválenia |
|
Článok 1.07 |
Vyhlásenie výrobcu |
|
Článok 1.08 |
Zmeny schváleného vybavenia |
|
Kapitola 2: |
Všeobecné minimálne požiadavky na radarové vybavenie |
|
Článok 2.01 |
Konštrukcia, prevedenie |
|
Článok 2.02 |
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita |
|
Článok 2.03 |
Prevádzka |
|
Článok 2.04 |
Návod na prevádzku |
|
Článok 2.05 |
Inštalácia a prevádzkové skúšky |
|
Kapitola 3: |
Minimálne prevádzkové požiadavky na radarové vybavenie |
|
Článok 3.01 |
Prevádzková pripravenosť radarového vybavenia |
|
Článok 3.02 |
Rozlíšenie |
|
Článok 3.03 |
Stupnice rozsahu |
|
Článok 3.04 |
Variabilný ukazovateľ rozsahu |
|
Článok 3.05 |
Ryska |
|
Článok 3.06 |
Excentrácia |
|
Článok 3.07 |
Zameriavacia stupnica |
|
Článok 3.08 |
Zameriavacie zariadenia |
|
Článok 3.09 |
Zariadenie na zredukovanie rušenia morom a dažďom |
|
Článok 3.10 |
Zmenšenie interferencie z iného radarového vybavenia |
|
Článok 3.11 |
Kompatibilita s radarovými majákmi |
|
Článok 3.12 |
Regulovanie hlasitosti |
|
Článok 3.13 |
Vyladenie frekvencie |
|
Článok 3.14 |
Námorné orientačné línie a informácie na obrazovke |
|
Článok 3.15 |
Citlivosť systému |
|
Článok 3.16 |
Cesta cieľa |
|
Článok 3.17 |
Pomocné indikátory |
|
Kapitola 4: |
Minimálne technické požiadavky na radarové vybavenie |
|
Článok 4.01 |
Prevádzka |
|
Článok 4.02 |
Displej |
|
Článok 4.03 |
Charakteristika radarového obrazu |
|
Článok 4.04 |
Farba displeja |
|
Článok 4.05 |
Rýchlosť obnovovania obrazu a stálosť |
|
Článok 4.06 |
Linearita displeja |
|
Článok 4.07 |
Presnosť meraní rozsahu a azimutu |
|
Článok 4.08 |
Charakteristika antény a spektrum žiarenia |
|
Kapitola 5: |
Skúšobné podmienky a skúšobné metódy radarového vybavenia |
|
Článok 5.01 |
Bezpečnosť, povolené zaťaženie a rozptyl interferencie |
|
Článok 5.02 |
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita |
|
Článok 5.03 |
Skúšobný postup |
|
Článok 5.04 |
Merania antény |
|
Dodatok 1 |
Uhlové rozlíšenie v rozsahoch do 1 200 m vrátane |
|
Dodatok 2 |
Skúšobné pole pre stanovenie rozlíšenia radarového vybavenia |
Kapitola 1
Všeobecne
Článok 1.01
Predmet
Tieto ustanovenia určujú minimálne technické a prevádzkové požiadavky pre radarové vybavenie používané pri navigácii na vnútrozemských vodných cestách, ako aj podmienky skúšania zhody s týmito minimálnymi požiadavkami. Zariadenie vnútrozemského systému ECDIS, ktoré možno použiť v navigačnom režime, sa v zmysle týchto ustanovení považuje za navigačné radarové vybavenie.
Článok 1.02
Účel radarového vybavenia
Radarové vybavenie umožňuje navigáciu plavidla poskytnutím zrozumiteľného radarového obrazu jeho polohy vzhľadom na bóje, pobrežie a navigačné štruktúry, ako aj umožnením spoľahlivého a včasného rozoznania iných plavidiel a prekážok vystupujúcich nad hladinu vody.
Článok 1.03
Schvaľovacie skúšky
Radarové vybavenie sa nesmie inštalovať na palubu plavidiel, kým sa pomocou typovej skúšky nepotvrdí, že vybavenie spĺňa minimálne požiadavky určené v týchto ustanoveniach.
Článok 1.04
Žiadosť o schvaľovacie skúšky
|
1. |
Žiadosť o typovú skúšku radarového vybavenia sa predkladá príslušnému skúšobnému orgánu v niektorom z členských štátov. Výbor je informovaný o príslušných skúšobných orgánoch. |
|
2. |
Každú žiadosť sprevádzajú tieto dokumenty:
|
|
3. |
Žiadateľ pomocou skúšok potvrdí alebo dá potvrdiť, že radarové vybavenie spĺňa minimálne požiadavky týchto ustanovení. K žiadosti sa priložia výsledky skúšky a správy o meraniach modelu horizontálneho a vertikálneho žiarenia antény. Príslušný skúšajúci orgán si ponechá tieto dokumenty a informácie získané počas skúšania. |
|
4. |
Pre účely schvaľovacích skúšok „žiadateľ“ označuje každú právnickú alebo fyzickú osobu, v ktorej mene, pod jej obchodnou značkou alebo inou formou označenia sa vyrába alebo uvádza na trh vybavenie predkladané na odskúšanie. |
Článok 1.05
Typové schválenie
|
1. |
Ak vybavenie vyhovie typovej skúške, príslušný skúšajúci orgán vydá osvedčenie o zhode. Ak vybavenie nesplní minimálne požiadavky, žiadateľ bude písomne informovaný o dôvodoch zamietnutia. Schválenie vydáva príslušný orgán. Príslušný orgán informuje výbor o vybavení, ktoré schválil. |
|
2. |
Každý skúšobný orgán má právo kedykoľvek vybrať vybavenie z výrobného radu na kontrolu. Ak sa touto kontrolou odhalia nedostatky vo vybavení, typové schválenie sa pozastaví. Typové schválenie pozastaví orgán, ktorý ho vydal. |
|
3. |
Typové schválenie platí po dobu 10 rokov a na požiadanie sa môže obnoviť. |
Článok 1.06
Označenie vybavenia a číslo schválenia
|
1. |
Každá súčasť vybavenia je nezničiteľne označená menom výrobcu, obchodným označením vybavenia, typom vybavenia a výrobným číslom. |
|
2. |
Číslo schválenia pridelené príslušným orgánom sa nezničiteľne pripevní na displejovú jednotku tak, aby zostalo zreteľne viditeľné aj po nainštalovaní vybavenia. Zloženie čísla schválenia: e-NN-NNN
|
|
3. |
Číslo schválenia sa používa jedine v spojitosti so súvisiacim schválením. Za vyhotovenie a pripevnenie čísla schválenia je zodpovedný žiadateľ. |
|
4. |
O pridelenom čísle schválenia príslušný orgán okamžite informuje výbor. |
Článok 1.07
Vyhlásenie výrobcu
Ku každej jednotke vybavenia je priložené vyhlásenie výrobcu o tom, že jednotka spĺňa prevládajúce minimálne požiadavky a že je v každom smere identická s vybavením predloženým na odskúšanie.
Článok 1.08
Zmeny schváleného vybavenia
|
1. |
Všetky zmeny už schváleného vybavenia vedú k pozastaveniu typového schválenia. Pri všetkých plánovaných zmenách sa príslušnému skúšajúcemu orgánu písomne zašlú podrobnosti. |
|
2. |
Príslušný skúšobný orgán rozhodne o tom, či schválenie stále platí, alebo či je potrebná kontrola alebo nová typová skúška. Ak sa udelí nové schválenie, pridelí sa aj nové číslo schválenia. |
Kapitola 2
Všeobecné minimálne požiadavky na radarové vybavenie
Článok 2.01
Konštrukcia, prevedenie
|
1. |
Radarové vybavenie je vhodné na prevádzku na palube plavidiel pre vnútrozemské vodné cesty. |
|
2. |
Konštrukcia a prevedenie vybavenia je z mechanického aj elektrického hľadiska v súlade s najnovším stavom techniky. |
|
3. |
V prípade neexistencie osobitného ustanovenia v prílohe II tejto smernice alebo v týchto ustanoveniach, sa na pohon, bezpečnosť, vzájomné interferencie palubného vybavenia, bezpečnú vzdialenosť kompasu, odolnosť voči poveternostným vplyvom, mechanickú pevnosť, vplyvy prostredia, počuteľné emisie hluku a značenie vybavenia vzťahujú požiadavky a skúšobné metódy obsiahnuté v publikácii IEC 945 „Všeobecné požiadavky na námorné navigačné vybavenie“. Okrem toho platia aj požiadavky predpisov ITU o rádiovom vysielaní. Vybavenie spĺňa všetky požiadavky týchto ustanovení pre okolité teploty radarového displeja na úrovni 0 °C až 40 °C. |
Článok 2.02
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita
|
1. |
Pri frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz intenzita poľa rušivého vyžarovania neprekročí hodnotu 500 μV/m. Pri frekvenčnom rozsahu 156 až 165 MHz, 450 až 470 MHz a 1,53 až 1,544 GHz intenzita poľa rušivého vyžarovania neprekročí hodnotu 15 μV/m. Tieto hodnoty intenzity poľa platia pri skúšobnej vzdialenosti 3 metre od skúšaného vybavenia. |
|
2. |
Vybavenie spĺňa minimálne požiadavky pri intenzite elektromagnetického poľa do 15 V/m v bezprostrednej blízkosti skúšaného zariadenia vo frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz. |
Článok 2.03
Prevádzka
|
1. |
Vybavenie nemá viac ovládacích prvkov, ako je potrebné pre jeho správnu prevádzku. Prevedenie, značenie a manipulácia s ovládacími prvkami umožňuje jednoduchú, jednoznačnú a rýchlu prevádzku. Sú usporiadané tak, aby čo najviac zabraňovali prevádzkovým chybám. Ovládacie prvky nepotrebné na bežnú prevádzku nie sú priamo dostupné. |
|
2. |
Všetky ovládacie prvky a indikátory sú vybavené symbolmi alebo označeniami v anglickom jazyku. Symboly spĺňajú požiadavky odporúčania organizácie IMO č. A.278 (VIII) „Symboly pre ovládacie prvky v námornom navigačnom radarovom vybavení“ alebo požiadavky obsiahnuté v publikácii IEC č. 417; všetky číslice a písmená sú vysoké najmenej 4 mm. Ak možno preukázať, že z technických dôvodov nie sú možné číslice a písmená vysoké 4 mm a že pre účely prevádzky sú prijateľné aj menšie číslice a písmená, povoľuje sa zmenšenie na 3 mm. |
|
3. |
Vybavenie je navrhnuté tak, aby prevádzkové chyby nemohli spôsobiť jeho poruchu. |
|
4. |
Každá funkcia prevyšujúca minimálne požiadavky, ako napríklad zariadenia na pripojenie iného vybavenia, je zabezpečená tak, aby vybavenie za všetkých podmienok spĺňalo minimálne požiadavky. |
Článok 2.04
Návod na prevádzku
|
1. |
S každou jednotkou sa dodáva podrobná príručka pre operátora. K dispozícii je v holandčine, angličtine, francúzštine a nemčine a obsahuje tieto informácie:
|
|
2. |
S každou jednotkou sa dodáva zhrnutie príručky pre operátora v trvácnej forme. K dispozícii je v holandskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. |
Článok 2.05
Inštalácia a prevádzkové skúšky
Inštalácia, výmena a prevádzkové skúšky sú v súlade s časťou V.
Kapitola 3
Minimálne prevádzkové požiadavky na radarové vybavenie
Článok 3.01
Prevádzková pripravenosť radarového vybavenia
|
1. |
Radarové vybavenie je od štartu za studena prevádzkyschopné do štyroch minút. Po tejto dobe je možné okamžite prerušiť a aktivovať prenos. |
|
2. |
Je možné, aby radarové vybavenie ovládala jedna osoba a zároveň sledovala displej. Ak je ovládací panel samostatnou jednotkou, obsahuje všetky ovládacie prvky používané priamo na radarovú navigáciu. Bezšnúrové prvky diaľkového ovládania nie sú povolené. |
|
3. |
Z displeja sa dá čítať aj pri značnej jasnosti okolia. V prípade potreby sú k dispozícii vhodné zrakové pomôcky, ktoré sa dajú jednoducho a ľahko pripojiť a sňať. Zrakové pomôcky sú použiteľné aj pre osoby nosiace okuliare. |
Článok 3.02
Rozlíšenie
|
1. |
Uhlové rozlíšenie Uhlové rozlíšenie súvisí so stupnicou rozsahu a vzdialenosťou. Požadované minimálne rozlíšenie pre kratšie rozsahy do 1 200 m vrátane sa uvádza v dodatku 1. Pod minimálnym rozlíšením sa rozumie minimálna azimutová vzdialenosť medzi dvoma štandardnými reflektormi (pozri článok 5.03 bod 2), pri ktorom sa na radarovom obraze zobrazia zreteľne oddelené. |
|
2. |
Minimálny rozsah a rozlíšenie rozsahu Pri všetkých vzdialenostiach od 15 do 1 200 m v stupniciach rozsahu do 1 200 m vrátane sa dva štandardné reflektory nachádzajúce sa 15 m od seba v tom istom zamierení zobrazia na radarovej obrazovke zreteľne oddelené. |
|
3. |
V stupniciach rozsahu do 2 000 m sa nedajú zapnúť funkcie, ktoré spôsobujú zhoršenie rozlíšenia. |
Článok 3.03
Stupnice rozsahu
|
1. |
Radarové vybavenie je vybavené nasledujúcimi po sebe sa zapínajúcimi stupnicami rozsahu a okruh:
|
|
2. |
Povoľujú sa aj ďalšie po sebe sa zapínajúce stupnice rozsahu. |
|
3. |
Zvolená stupnica rozsahu, vzdialenosť medzi okruhmi rozsahu a vzdialenosť variabilného ukazovateľa rozsahu sa uvádza v metroch alebo kilometroch. |
|
4. |
Šírka okruhov rozsahu a variabilného ukazovateľa rozsahu nepresiahne 2 mm pri normálnom nastavení jasu. |
|
5. |
Podsektorové zobrazenia a zväčšeniny nie sú povolené. |
Článok 3.04
Variabilný ukazovateľ rozsahu
|
1. |
Radarové vybavenie má variabilný ukazovateľ rozsahu. |
|
2. |
Ukazovateľ rozsahu je možné do ôsmich sekúnd nastaviť na akúkoľvek vzdialenosť. |
|
3. |
Vzdialenosť, na ktorú je variabilný ukazovateľ rozsahu nastavený, sa nezmení ani po prepnutí do iných stupníc rozsahu. |
|
4. |
Rozsah sa zobrazuje ako troj- alebo štvorciferné číslo. Presnosť rozsahov do 2 000 m je v rámci 10 metrov. Rádius ukazovateľa rozsahu zodpovedá digitálnemu zobrazeniu. |
Článok 3.05
Ryska
|
1. |
Ryska prebieha z polohy na radarovom zobrazení, ktorá zodpovedá polohe antény, po okraj radarovej obrazovky. |
|
2. |
Šírka rysky na okraji obrazovky nie je väčšia ako 0,5°. |
|
3. |
Radarová jednotka má nastavovacie zariadenie na opravu akejkoľvek azimutovej uhlovej chyby v montáži antény. |
|
4. |
Po oprave uhlovej chyby a aktivácii radarovej jednotky nesmie odchýlka rysky od línie kýlu presahovať 0,5°. |
Článok 3.06
Excentrácia
|
1. |
S cieľom umožniť predĺžený pohľad vpred je možné vykonať excentráciu radarového obrazu vo všetkých stupniciach rozsahu určených v článku 3.03 bod 1. Excentrácia vedie jedine k predĺženiu pohľadu vpred a dá sa upraviť minimálne na 0,25 a maximálne na 0,33 účinného priemeru obrazovky. |
|
2. |
V rozsahu s predĺženým pohľadom vpred sa predlžujú okruhy rozsahu a variabilný ukazovateľ rozsahu sa dá nastaviť a čítať do maxima zobrazeného rozsahu. |
|
3. |
Pevné predné predĺženie zobrazeného rozsahu v súlade s odsekom 1 je povolené, ak v stredovej časti obrazu nie je účinný priemer menší, ako sa uvádza v článku 4.03 bod 1 a ak zameriavacia stupnica je navrhnutá tak, že zameranie možno získať v súlade s článkom 3.08. V tomto prípade sa nevyžaduje zariadenie na excentráciu uvedené v odseku 1. |
Článok 3.07
Zameriavacia stupnica
|
1. |
Radarové vybavenie má na okraji obrazovky zameriavaciu stupnicu. |
|
2. |
Zameriavacia stupnica je rozdelená najmenej na 72 dielov predstavujúcich 5 stupňov. Stupňovacie značky predstavujúce 10 stupňov musia byť zreteľne dlhšie ako značky predstavujúce 5 stupňov. Značka 000 na zameriavacej stupnici sa nachádza v strede horného okraja obrazovky. |
|
3. |
Zameriavacia stupnica je označená trojcifernými číslami od 000 do 360 stupňov v smere hodinových ručičiek. V číslovaní sa používajú arabské číslice každých 10 alebo každých 30 stupňov. Číslo 000 možno nahradiť zreteľne viditeľnou šípkou. |
Článok 3.08
Zameriavacie zariadenia
|
1. |
Zariadenia na zameranie cieľov sú povolené. |
|
2. |
Ak sú poskytnuté tieto zariadenia, sú schopné zamerať cieľ približne do 5 sekúnd s maximálnou chybou ± 1 stupeň. |
|
3. |
Ak sa používa elektronická zameriavacia línia:
|
|
4. |
Ak sa používa mechanická zameriavacia línia:
|
Článok 3.09
Zariadenie na zredukovania rušenia morom a dažďom
|
1. |
Radarové vybavenie má zariadenia s manuálnymi ovládacími prvkami na zredukovanie rušenia z mora a dažďa. |
|
2. |
Regulácia rušenia morom (ovládanie času citlivosti – STC) je pri maximálnom nastavení účinné do vzdialenosti približne 1 200 m. |
|
3. |
Radarové vybavenie nemá automatické zariadenia na zredukovanie rušenia z mora a dažďa. |
Článok 3.10
Zmenšenie interferencie z iného radarového vybavenia
|
1. |
Vybavenie má zapínateľné zariadenie na zmenšenie interferencie spôsobenej iným radarovým vybavením. |
|
2. |
Prevádzka tohto zariadenia nepotlačuje zobrazenie užitočných cieľov. |
Článok 3.11
Kompatibilita s radarovými majákmi
Signály z radarových majákov v súlade s rezolúciou organizácie IMO č. A.423 (XI) sa zobrazujú zreteľne pri vypnutí potlačenia rušenia dažďom (rýchla časová konštanta – FTC).
Článok 3.12
Regulovanie hlasitosti
Rozsah regulovania hlasitosti je taký, že pri minimálnom nastavení potlačenia rušenia dažďom je zreteľne viditeľný povrchový pohyb vody a silné radarové echá s plochou echa zodpovedajúcou 10 000 m2 sa môžu vypnúť v akejkoľvek vzdialenosti.
Článok 3.13
Vyladenie frekvencie
Displejová jednotka je vybavená indikátorom vyladenia. Stupnica ladenia má dĺžku najmenej 30 mm. Indikátor funguje vo všetkých rozsahoch, a to aj bez radarových ozvien. Indikátor funguje rovnako dobre aj pri aktivovaní regulácie hlasitosti alebo potlačenia ozvien z úzkej blízkosti.
K dispozícii je manuálne ovládanie na opravenie vyladenia.
Článok 3.14
Námorné orientačné línie a informácie na obrazovke
|
1. |
Na radarovej obrazovke sú zvýraznené jedine ryska, línie zamerania a okruhy rozsahu. |
|
2. |
Okrem radarového obrazu a informácií o prevádzke radarového vybavenia sa majú zobrazovať iba námorné informácie ako napríklad nižšie uvedené údaje:
|
|
3. |
Všetky informácie na obrazovke okrem radarového obrazu sa zobrazujú kvázi staticky a rýchlosť obnovovania vyhovuje prevádzkovým podmienkam. |
|
4. |
Požiadavky týkajúce sa zobrazenia a presnosti námorných informácií sú rovnaké ako požiadavky platné pre hlavné vybavenie. |
Článok 3.15
Citlivosť systému
Citlivosť systému je taká, aby sa štandardný reflektor vo vzdialenosti 1 200 m zreteľne objavil na radarovom obraze pri každej otočke antény. V prípade reflektora s plochou 1 m2 v rovnakej vzdialenosti, kvocient počtu otočiek antény s radarovou ozvenou počas danej doby a celkový počet otočiek antény v tej istej dobe na základe 100 otočiek (stopová snímacia rýchlosť) je minimálne 0,8.
Článok 3.16
Cieľová cesta
Predchádzajúce polohy cieľov sa zobrazujú pomocou cesty.
Predstavenie cieľovej cesty je kvázi nepretržité a jasnosť je menšia ako jasnosť pridruženého cieľa, cesta cieľa a radarový obraz majú rovnakú farbu. Stálosť cesty cieľa sa dá nastaviť podľa prevádzkových požiadaviek, nebude však trvať dlhšie ako 2 otočky antény.
Cesta cieľa nenarušuje radarový obraz.
Článok 3.17
Pomocné indikátory
Pomocné indikátory spĺňajú všetky požiadavky platné pre navigačné radarové vybavenie.
Kapitola 4
Minimálne technické požiadavky na radarové vybavenie
Článok 4.01
Prevádzka
|
1. |
Všetky ovládacie prvky sú usporiadané tak, aby sa počas ich prevádzky nezakrývalo žiadne zobrazenie a aby nebola narušená navigácia radarom. |
|
2. |
Ovládacie prvky, ktoré možno použiť na vypnutie vybavenia, alebo ktoré po aktivácii môžu viesť k chybnej funkcii, musia byť chránené pred neúmyselným spustením. |
|
3. |
Všetky ovládacie prvky a indikátory sú vybavené neoslňujúcim svetelným zdrojom vhodným pre všetky podmienky osvetlenia okolia, ktorý sa dá pomocou samostatného ovládača nastaviť až na nulu. |
|
4. |
Nasledujúce funkcie musia mať vlastné ovládacie prvky s priamym prístupom:
Ak sa na vyššie vymenované funkcie používajú rotačné ovládacie prvky, zakazuje sa koncentrické usporiadanie ovládacích prvkov nad sebou. |
|
5. |
Prinajmenšom ovládanie hlasitosti, rušenia morom a rušenia dažďom sa musí dať nastaviť pomocou rotačného ovládacieho prvku s účinkom pomerným k uhlu rotácie. |
|
6. |
Nastavenie ovládacích prvkov je také, aby pohyb doprava alebo hore vyvolal kladný účinok na premennú a pohyb doľava alebo nadol vyvolal záporný účinok. |
|
7. |
Ak sa používajú tlačidlá, dajú sa nájsť a prevádzkovať pomocou hmatu. Majú aj zreteľne vnímateľné kontaktné uvoľnenie. |
|
8. |
Jas nasledujúcich premenných sa musí dať samostatne upravovať od nuly po hodnotu požadovanú pre prevádzkové účely:
|
|
9. |
Ak je rozdiel v jase niektorých zobrazených hodnôt iba mierny a funkcie pevných okruhov rozsahu, premenných okruhov rozsahu a zameriavacej línie sa dajú nezávisle od seba vypnúť, vybavenie môže mať štyri ovládacie prvky jasu, jeden pre každú z týchto skupín hodnôt:
|
|
10. |
Jas rysky sa dá nastaviť, nedá sa však znížiť na nulu. |
|
11. |
Na vypnutie rysky je zabezpečený ovládací prvok s automatickým obnovením. |
|
12. |
Zariadenia proti rušeniu sú plynulo nastaviteľné od nuly. |
Článok 4.02
Displej
|
1. |
„Radarový obraz“ znamená odstupňované znázornenie radarových ozvien z okolia a ich pohyb vzhľadom na plavidlo zobrazené na obrazovke displejovej jednotky z jednej otáčky antény, pričom línia kýlu plavidla a ryska sa vždy prelínajú. |
|
2. |
„Displejová jednotka“ znamená časť vybavenia obsahujúcu obrazovku. |
|
3. |
„Obrazovka“ znamená nízkoodrazovú časť displejovej jednotky, na ktorej sa zobrazuje buď iba radarový obraz alebo radarový obraz spolu s doplňujúcimi námornými informáciami. |
|
4. |
„Účinný priemer radarového obrazu“ znamená priemer najväčšieho úplného kruhového radarového obrazu, ktorý možno zobraziť na zameriavacej stupnici. |
|
5. |
„Zobrazenie s rasterovým snímaním“ znamená kvázi statické zobrazenie radarového obrazu z úplnej otáčky antény vo forme televízneho obrazu. |
Článok 4.03
Charakteristika radarového obrazu
|
1. |
Účinný priemer radarového obrazu je minimálne 270 mm. |
|
2. |
Priemer vonkajšieho okruhu rozsahu určeného v článku 3.03 je najmenej 90 % účinného priemeru radarového obrazu. Pri všetkých stupniciach rozsahu je na radarovom obraze viditeľná poloha antény. |
Článok 4.04
Farba displeja
Farba displeja sa volí na základe fyziologických faktorov. Ak sa na obrazovke dajú zobraziť rôzne farby, samotný radarový obraz bude monochromatický. Zobrazenie rôznych farieb nevedie na žiadnej časti obrazovky k pomiešaniu farieb z dôvodu ich navrstvenia.
Článok 4.05
Rýchlosť obnovovania obrazu a stálosť
|
1. |
Radarový obraz zobrazený na displeji sa nahradí aktuálnym radarovým obrazom do 2,5 sekundy. |
|
2. |
Každá ozvena na obrazovke trvá prinajmenšom po dobu trvania jednej otáčky antény, nie však viac ako dve 2 otáčky antény. Stálosť radarového obrazu možno dosiahnuť dvoma spôsobmi: buď nepretržitým zobrazovaním alebo pravidelným obnovovaním obrazu. Pravidelné obnovovanie obrazu sa uskutočňuje minimálne pri 50 Hz. |
|
3. |
Rozdiel v jase medzi zaznamenaním ozveny a jej dosvitom v priebehu jednej otáčky antény je čo najmenší. |
Článok 4.06
Linearita displeja
|
1. |
Chyba linearity radarového obrazu neprevyšuje 5 %. |
|
2. |
Vo všetkých rozsahoch do 2 000 m sa zobrazuje rovná línia pobrežia vo vzdialenosti 30 m od radarovej antény ako priama nepretržitá echovitá štruktúra bez pozorovateľného skreslenia. |
Článok 4.07
Presnosť meraní rozsahu a azimutu
|
1. |
Stanovenie vzdialenosti k cieľu pomocou premenných alebo pevných okruhov rozsahu je presné na ± 10 m alebo ± 1,5 %, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
|
2. |
Uhlová hodnota zamerania objektu sa nelíši o viac ako 1 stupeň od skutočnej hodnoty. |
Článok 4.08
Charakteristika antény a spektrum žiarenia
|
1. |
Riadiaci systém antény a anténa sú také, aby umožňovali správnu prevádzku antény pri rýchlosti vetra do 100 km za hodinu. |
|
2. |
Riadiaci systém antény má bezpečnostný spínač, pomocou ktorého možno vypnúť vysielač a pohon rotátora. |
|
3. |
Horizontálny model žiarenia antény meraný v jednom smere spĺňa tieto požiadavky:
|
|
4. |
Vertikálny model žiarenia antény meraný v jednom smere spĺňa tieto požiadavky:
|
|
5. |
Vyžarovaná vysokofrekvenčná energia je horizontálne polarizovaná. |
|
6. |
Prevádzková frekvencia zariadenia je v rozsahu nad 9 GHz, ktorý sa navigačnému radarovému vybaveniu prideľuje podľa prevládajúcich predpisov ITU o rádiovom vysielaní. |
|
7. |
Frekvenčné spektrum vysokofrekvenčnej energie vyžarovanej anténou je v súlade sa predpismi ITU o rádiovom vysielaní. |
Kapitola 5
Skúšobné podmienky a skúšobné metódy radarového vybavenia
Článok 5.01
Bezpečnosť, povolené zaťaženie a rozptyl interferencie
Pohon, bezpečnosť, vzájomná interferencia palubného vybavenia, bezpečná vzdialenosť kompasu, odolnosť voči poveternostným vplyvom, mechanická pevnosť, dosahy na životné prostredie a emisie počuteľného hluku sa odskúšajú v súlade s publikáciou IEC 945 „Všeobecné požiadavky na námorné navigačné vybavenie“.
Článok 5.02
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita
|
1. |
Rušivé vyžarovanie sa meria v súlade s publikáciou IEC 945 „Interferencie námorného navigačného vybavenia“ vo frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz. Musia byť splnené požiadavky článku 2.02 ods. 1. |
|
2. |
Musia byť splnené požiadavky na elektromagnetickú kompatibilitu z článku 2.02 ods. 2. |
Článok 5.03
Skúšobný postup
|
1. |
Skúšobné pole zobrazené v dodatku 2 k skúšaniu radarového vybavenia je usporiadané na pokojnej vodnej hladine s dĺžkou najmenej 1,5 km a šírkou 0,3 km alebo na teréne s ekvivalentnými odrazovými vlastnosťami. |
|
2. |
Štandardným reflektorom je radarový reflektor, ktorý má pri vlnovej dĺžke 3,2 cm ekvivalentný radarový priemer 10 m2. Ekvivalentný radarový priemer (sigma) trojosového radarového reflektora s trojuholníkovými plochami pre frekvenciu 9 GHz (3,2 cm) sa vypočíta podľa tohto vzorca: 
Pri štandardnom reflektore s trojuholníkovými plochami dĺžka hrany a = 0,222 m. Rozmery reflektorov použité na odskúšanie rozsahu a diskriminácie pri vlnovej dĺžke 3,2 cm sa použijú aj vtedy, ak skúšané radarové vybavenie má vlnovú dĺžku inú ako 3,2 cm. |
|
3. |
Štandardné reflektory sa nastavia do vzdialeností 15 m, 30 m, 45 m, 60 m, 85 m, 300 m, 800 m, 1 170 m, 1 185 m a 1 200 m od polohy antény. Vedľa štandardného reflektoru vo vzdialenosti 85 m sa po oboch stranách rozostavia štandardné reflektory vo vzdialenosti 5 m v pravom uhle k zameriavacej línii. Vedľa štandardného reflektoru vo vzdialenosti 300 m sa rozostaví reflektor s ekvivalentným radarovým priemerom 300 m2 vo vzdialenosti 18 m v pravom uhle k zameriavacej línii. Ďalšie reflektory s ekvivalentným radarovým priemerom 1 m2 a 1 000 m2 sa rozostavia vo vzájomnom azimutovom uhle najmenej 15 stupňov v rovnakej vzdialenosti 300 m od antény. Vedľa štandardného reflektoru vo vzdialenosti 1 200 m sa po oboch stranách rozostavia štandardné reflektory a reflektor s radarovým priemerom 1 m2 vo vzdialenosti 30 m v pravom uhle k zameriavacej línii. |
|
4. |
Radarové vybavenie sa nastaví na najlepšiu kvalitu obrazu. Hlasitosť sa musí nastaviť tak, aby šum nebol videný v oblasti priamo za prevádzkovým rozsahom regulácie proti rušeniu. Regulácia potlačenia rušenia morom (STC) sa nastaví na minimum, pričom regulácia potlačenia rušenia dažďom (FTC) sa vypne. Počas trvania skúšky a pri určenej výške antény zostanú nezmenené všetky ovládacie prvky, ktoré majú vplyv na kvalitu obrazu, aby sa mohli správne nastaviť. |
|
5. |
Anténa sa nastaví do akejkoľvek požadovanej výšky od 5 do 10 m nad hladinu vody alebo povrch zeme. Reflektory sú nastavené v takej výške nad hladinou vody alebo povrchom zeme, aby ich účinný radarový návrat zodpovedal hodnote uvedenej v odseku 2. |
|
6. |
Všetky reflektory nastavené vo zvolenom rozsahu sa vo vzdialenosti 1 200 m vrátane zobrazujú na obrazovke súčasne ako samostatné ciele bez ohľadu na azimutovú polohu skúšobného poľa vzhľadom na rysku. Signály z radarových majákov opísaných v článku 3.11 sú jasne zobrazené. Všetky požiadavky uvedené v týchto ustanoveniach sú splnené pri každej výške antény v rozmedzí od 5 do 10 m, pričom sú povolené jedine nevyhnutné úpravy ovládacích prvkov. |
Článok 5.04
Merania antény
Vlastnosti antény sa merajú v súlade s publikáciou IEC 936 „Lodný radar“.
Dodatok I
Uhlové rozlíšenie v rozsahoch do 1 200 m vrátane
Dodatok II
Skúšobné pole pre stanovenie rozlíšenia radarového vybavenia
ČASŤ IV
MINIMÁLNE POŽIADAVKY A SKÚŠOBNÉ PODMIENKY PRE ZÁTAČKOMERY POUŽÍVANÉ V PLAVIDLÁCH NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH
Obsah
|
Kapitola 1: |
Všeobecne |
|
Článok 1.01 |
Predmet |
|
Článok 1.02 |
Účel zátačkomera |
|
Článok 1.03 |
Schvaľovacie skúšky |
|
Článok 1.04 |
Žiadosť o schvaľovacie skúšky |
|
Článok 1.05 |
Typové schválenie |
|
Článok 1.06 |
Označenie vybavenia a číslo schválenia |
|
Článok 1.07 |
Vyhlásenie výrobcu |
|
Článok 1.08 |
Zmeny schváleného vybavenia |
|
Kapitola 2: |
Všeobecné minimálne požiadavky na zátačkomery |
|
Článok 2.01 |
Konštrukcia, prevedenie |
|
Článok 2.02 |
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita |
|
Článok 2.03 |
Prevádzka |
|
Článok 2.04 |
Návod na prevádzku |
|
Článok 2.05 |
Inštalácia a prevádzkové skúšky |
|
Kapitola 3: |
Minimálne prevádzkové požiadavky na zátačkomery |
|
Článok 3.01 |
Prevádzková pripravenosť zátačkomera |
|
Článok 3.02 |
Zobrazenie vybočenia |
|
Článok 3.03 |
Merné rozsahy |
|
Článok 3.04 |
Presnosť zobrazeného vybočenia |
|
Článok 3.05 |
Citlivosť |
|
Článok 3.06 |
Monitorovanie prevádzky |
|
Článok 3.07 |
Necitlivosť na bežné pohyby plavidla |
|
Článok 3.08 |
Necitlivosť na magnetické polia |
|
Článok 3.09 |
Pomocné indikátory |
|
Kapitola 4: |
Minimálne technické požiadavky na zátačkomery |
|
Článok 4.01 |
Prevádzka |
|
Článok 4.02 |
Tlmiace zariadenia |
|
Článok 4.03 |
Pripojenie dodatočného vybavenia |
|
Kapitola 5: |
Skúšobné podmienky a postupy pre zátačkomery |
|
Článok 5.01 |
Bezpečnosť, povolené zaťaženie a rozptyl interferencie |
|
Článok 5.02 |
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita |
|
Článok 5.03 |
Skúšobný postup |
|
Dodatok |
Maximálne tolerancie pre chyby v zobrazovaní zátačkomerov |
Kapitola 1
Všeobecne
Článok 1.01
Predmet
Tieto ustanovenia určujú minimálne technické a prevádzkové požiadavky pre zátačkomery používané pri navigácii na vnútrozemských vodných cestách, ako aj podmienky skúšania zhody s týmito minimálnymi požiadavkami.
Článok 1.02
Účel zátačkomera
Zátačkomer je určený na umožnenie radarovej navigácie a na meranie a zobrazovanie vybočenia plavidla vľavo alebo vpravo.
Článok 1.03
Schvaľovacie skúšky
Zátačkomery sa nesmú inštalovať na palubu plavidiel, kým sa pomocou typovej skúšky nepotvrdí, že spĺňajú minimálne požiadavky určené v týchto ustanoveniach.
Článok 1.04
Žiadosť o schvaľovacie skúšky
|
1. |
Žiadosti o typovú skúšku zátačkomera sa predkladajú príslušnému skúšobnému orgánu v niektorom z členských štátov. Výbor je informovaný o príslušných skúšobných orgánoch. |
|
2. |
Každú žiadosť sprevádzajú tieto dokumenty:
|
|
3. |
Žiadateľ pomocou skúšok potvrdí alebo dá potvrdiť, že radarové vybavenie spĺňa minimálne požiadavky týchto ustanovení. Výsledky skúšky a správy o meraní sa priložia k žiadosti. Príslušný skúšajúci orgán si ponechá tieto dokumenty a informácie získané počas skúšania. |
|
4. |
Pre účely schvaľovacích skúšok pojem „žiadateľ“ označuje každú právnickú alebo fyzickú osobu, v ktorej mene, pod jej obchodnou značkou alebo inou formou označenia sa vyrába alebo uvádza na trh vybavenie predkladané na odskúšanie. |
Článok 1.05
Typové schválenie
|
1. |
Ak vybavenie vyhovie typovej skúške, príslušný skúšajúci orgán vydá osvedčenie o zhode. Ak vybavenie nesplní minimálne požiadavky, žiadateľ bude písomne informovaný o dôvodoch zamietnutia. Schválenie vydáva príslušný orgán. Príslušný orgán informuje výbor ustanovený v článku 19 smernice o vybavení, ktoré schválil. |
|
2. |
Každý skúšobný orgán má právo kedykoľvek vybrať vybavenie z výrobného radu na kontrolu. Ak sa touto kontrolou odhalia nedostatky vo vybavení, typové schválenie sa pozastaví. Typové schválenie pozastaví orgán, ktorý ho vydal. |
|
3. |
Typové schválenie platí po dobu 10 rokov a na požiadanie sa môže obnoviť. |
Článok 1.06
Označenie vybavenia a číslo schválenia
|
1. |
Každá súčasť vybavenia je nezničiteľne označená menom výrobcu, obchodným označením vybavenia, typom vybavenia a výrobným číslom. |
|
2. |
Číslo schválenia pridelené príslušným orgánom sa nezničiteľne pripevní na riadiacu jednotku tak, aby zostalo zreteľne viditeľné aj po nainštalovaní vybavenia. Zloženie čísla schválenia: e-NN-NNN (e= Európska únia NN= kód krajiny schválenia, kde
NNN= trojciferné číslo, ktoré určí príslušný orgán.) |
|
3. |
Číslo schválenia sa používa jedine v spojitosti so súvisiacim schválením. Za vyhotovenie a pripevnenie čísla schválenia je zodpovedný žiadateľ. |
|
4. |
O pridelenom čísle schválenia príslušný orgán okamžite informuje výbor. |
Článok 1.07
Vyhlásenie výrobcu
Ku každej jednotke vybavenia je priložené vyhlásenie výrobcu o tom, že jednotka spĺňa prevládajúce minimálne požiadavky a že je v každom smere identická s vybavením predloženým na odskúšanie.
Článok 1.08
Zmeny schváleného vybavenia
|
1. |
Všetky zmeny už schváleného vybavenia vedú k pozastaveniu typového schválenia. Pri všetkých plánovaných zmenách sa príslušnému skúšajúcemu orgánu písomne zašlú podrobnosti. |
|
2. |
Príslušný skúšobný orgán rozhodne o tom, či schválenie stále platí alebo či je potrebná kontrola alebo nová typová skúška. Ak sa udelí nové schválenie, pridelí sa aj nové číslo schválenia. |
Kapitola 2
Všeobecné minimálne požiadavky na zátačkomery
Článok 2.01
Konštrukcia, prevedenie
|
1. |
Zátačkomery sú vhodné na prevádzku na palube plavidiel pre vnútrozemské vodné cesty. |
|
2. |
Konštrukcia a prevedenie vybavenia je z mechanického aj elektrického hľadiska v súlade s najnovším stavom techniky. |
|
3. |
V prípade neexistencie osobitného ustanovenia v prílohe II tejto smernice alebo v týchto ustanoveniach, sa na pohon, bezpečnosť, vzájomné interferencie palubného vybavenia, bezpečnú vzdialenosť kompasu, odolnosť voči poveternostným vplyvom, mechanickú pevnosť, vplyvy prostredia, počuteľné emisie hluku a značenie vybavenia vzťahujú požiadavky a skúšobné metódy obsiahnuté v publikácii IEC 945 „Všeobecné požiadavky na námorné navigačné vybavenie“. Vybavenie okrem toho spĺňa všetky požiadavky týchto ustanovení pre okolité teploty na úrovni 0 °C až 40 °C. |
Článok 2.02
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita
|
1. |
Pri frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz intenzita poľa rušivého vyžarovania neprekročí hodnotu 500 μV/m. Pri frekvenčnom rozsahu 156 až 165 MHz, 450 až 470 MHz a 1,53 až 1,544 GHz intenzita poľa rušivého vyžarovania neprekročí hodnotu 15 μV/m. Tieto hodnoty intenzity poľa platia pri skúšobnej vzdialenosti 3 metre od skúšaného vybavenia. |
|
2. |
Vybavenie spĺňa minimálne požiadavky pri intenzite elektromagnetického poľa do 15 V/m v bezprostrednej blízkosti skúšaného zariadenia vo frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz. |
Článok 2.03
Prevádzka
|
1. |
Vybavenie nemá viac ovládacích prvkov, ako je potrebné pre jeho správnu prevádzku. Prevedenie, značenie a manipulácia s ovládacími prvkami umožňuje jednoduchú, jednoznačnú a rýchlu prevádzku. Sú usporiadané tak, aby čo najviac zabraňovali prevádzkovým chybám. Ovládacie prvky nepotrebné na bežnú prevádzku nie sú priamo dostupné. |
|
2. |
Všetky ovládacie prvky a indikátory sú vybavené symbolmi alebo označeniami v anglickom jazyku. Symboly vyhovujú požiadavkám uvedeným v publikácii IEC č. 417. Všetky znaky a čísla majú výšku najmenej 4 mm. Ak je z technických príčin možné preukázať, že číslice a znaky s výškou 4 mm nie sú možné, a ak sú pre účely prevádzky prijateľné aj menšie číslice a písmená, povoľuje sa zmenšenie na 3 mm. |
|
3. |
Vybavenie je navrhnuté tak, aby prevádzkové chyby nemohli spôsobiť jeho poruchu. |
|
4. |
Každá funkcia prevyšujúca minimálne požiadavky, ako napríklad zariadenia na pripojenie iného vybavenia, je zabezpečená tak, aby vybavenie za všetkých podmienok spĺňalo minimálne požiadavky. |
Článok 2.04
Návod na prevádzku
S každou jednotkou sa dodáva podrobná príručka pre operátora. K dispozícii je v holandčine, angličtine, francúzštine a nemčine a obsahuje tieto informácie:
|
a) |
aktivácia a prevádzka; |
|
b) |
návod na údržbu a servis; |
|
c) |
všeobecné bezpečnostné pokyny. |
Článok 2.05
Inštalácia a prevádzkové skúšky
|
1. |
Inštalácia, výmena a prevádzkové skúšky sú v súlade s časťou V. |
|
2. |
Smer inštalácie vzhľadom na líniu kýlu je uvedený na snímacej jednotke zátačkomera. K dispozícii je návod na inštaláciu, aby sa zabezpečila maximálna necitlivosť na ostatné bežné pohyby plavidla. |
Kapitola 3
Minimálne prevádzkové požiadavky na zátačkomery
Článok 3.01
Prevádzková pripravenosť zátačkomera
|
1. |
Zátačkomer je od štartu za studena plne prevádzkyschopný do štyroch minút a funguje v rámci požadovaných tolerancií presnosti. |
|
2. |
Zapnutie zátačkomera indikuje výstražný signál. Zátačkomer je možné sledovať a prevádzkovať súbežne. |
|
3. |
Bezšnúrové prvky diaľkového ovládania nie sú povolené. |
Článok 3.02
Zobrazenie vybočenia
|
1. |
Miera vybočenia sa zobrazuje na lineárnej odstupňovanej stupnici s bodom nula umiestneným v strede. Smer a rozsah vybočenia sa dá odčítať s potrebnou presnosťou. Povolené sú ručičkové ukazovatele a stĺpcové grafy. |
|
2. |
Stupnica ukazovateľa má dĺžku najmenej 20 cm a môže byť kruhová alebo obdĺžniková. Obdĺžnikové stupnice sú usporiadané iba horizontálne. |
|
3. |
Jedine digitálne ukazovatele nie sú povolené. |
Článok 3.03
Merné rozsahy
Zátačkomery môžu byť vybavené jedným alebo niekoľkými mernými rozsahmi. Odporúčajú sa tieto merné rozsahy:
|
|
30°/minúta, |
|
|
60°/minúta, |
|
|
90°/minúta, |
|
|
180°/minúta, |
|
|
300°/minúta. |
Článok 3.04
Presnosť zobrazeného vybočenia
Zobrazovaná miera vybočenia sa nelíši o viac ako 2 % od merateľnej maximálnej hodnoty alebo o viac ako 10 % od skutočnej hodnoty podľa toho, ktorá je väčšia (pozri dodatok).
Článok 3.05
Citlivosť
Prevádzkový prah je menší alebo sa rovná zmene uhlovej rýchlosti zodpovedajúcej 1 % zobrazenej hodnoty.
Článok 3.06
Monitorovanie prevádzky
|
1. |
Ak zátačkomer nefunguje v rámci požadovaného rozsahu presnosti, uvedie sa to. |
|
2. |
Ak sa používa gyroskop, ukazovateľ zobrazuje každý kritický pokles rýchlosti otáčania gyroskopu. Kritický pokles rýchlosti otáčania gyroskopu je taký, ktorý vedie k zníženiu presnosti o 10 %. |
Článok 3.07
Necitlivosť na bežné pohyby plavidla
|
1. |
Kývanie plavidla v miere do 10° v rýchlosti max. 4° za sekundu nevedie k chybám merania presahujúcim predpísané tolerancie. |
|
2. |
Nárazy, ako napríklad nárazy vyskytujúce sa pri kotvení, nevedú k chybám merania presahujúcim predpísané tolerancie. |
Článok 3.08
Necitlivosť na magnetické polia
Zátačkomer je necitlivý voči magnetickým poliam, ktoré sa obvykle vyskytujú na palube plavidla.
Článok 3.09
Pomocné indikátory
Pomocné indikátory spĺňajú všetky požiadavky platné pre zátačkomery.
Kapitola 4
Minimálne technické požiadavky na zátačkomery
Článok 4.01
Prevádzka
|
1. |
Všetky ovládacie prvky sú usporiadané tak, aby sa počas ich prevádzky nezakrývalo žiadne zobrazenie a aby nebola narušená navigácia radarom. |
|
2. |
Všetky ovládacie prvky a indikátory sú vybavené neoslňujúcim svetelným zdrojom vhodným pre všetky podmienky osvetlenia okolia, ktorý sa dá pomocou samostatného ovládača nastaviť až na nulu. |
|
3. |
Nastavenie ovládacích prvkov je také, aby pohyb doprava alebo hore vyvolal kladný účinok na premennú a pohyb doľava alebo nadol vyvolal záporný účinok. |
|
4. |
Ak sa používajú tlačidlá, dajú sa nájsť a prevádzkovať pomocou hmatu. Majú aj zreteľne vnímateľné kontaktné uvoľnenie. |
Článok 4.02
Tlmiace zariadenia
|
1. |
Snímací systém je utlmený pre kritické hodnoty. Konštanta útlmu (63 % limitnej hodnoty) nepresahuje 0,4 sekúnd. |
|
2. |
Ukazovateľ je utlmený pre kritické hodnoty. Ovládacie prvky na zvýšenie tlmenia sú povolené. Konštanta tlmenia za žiadnych okolností nepresiahne päť sekúnd. |
Článok 4.03
Pripojenie dodatočného vybavenia
|
1. |
Ak sa zátačkomer dá pripojiť k pomocným indikátorom alebo podobnému vybaveniu, zobrazenie vybočenia zostane použiteľné ako elektrický signál. Miera vybočenia sa zobrazuje i naďalej s galvanickou uzemnenou izoláciou a ekvivalentom analógového napätia 20 mV/stupeň ± 5 % a maximálnym vnútorným odporom 100 ohmov. Pri otáčaní na pravobok je polarita kladná a pri otáčaní na ľavobok záporná. Prevádzkový prah nepresahuje hodnotu 0,3°/minúta. Nulová chyba nepresiahne hodnotu 1°/minúta pri teplotách od 0 °C do 40 °C. Ak je zátačkomer zapnutý a snímač nie je vystavený vplyvom pohybu, rušivé napätie vo výstupnom signáli meranom s dolnopriepustným filtrom s pásmom prepustenia 10 Hz nepresiahne 10 mV. Signál o vybočení sa prijme bez dodatočného utlmenia mimo limitov uvedených v článku 4.02 ods. 1. |
|
2. |
Je zabezpečený externý výstražný spínač. Spínač je nainštalovaný ako odpájací spínač s galvanickou izoláciou pre zátačkomer. Externá výstraha sa spustí zatvorením kontaktov:
|
Kapitola 5
Skúšobné podmienky a postupy pre zátačkomery
Článok 5.01
Bezpečnosť, povolené zaťaženie a rozptyl interferencie
Pohon, bezpečnosť, vzájomná interferencia palubného vybavenia, bezpečná vzdialenosť kompasu, odolnosť voči poveternostným vplyvom, mechanická pevnosť, dosahy na životné prostredie a emisie počuteľného hluku sa odskúšajú v súlade s publikáciou IEC 945 „Všeobecné požiadavky na námorné navigačné vybavenie“.
Článok 5.02
Rušivé vyžarovanie a elektromagnetická kompatibilita
|
1. |
Rušivé vyžarovanie sa meria v súlade s publikáciou IEC 945 „Interferencie námorného navigačného vybavenia“ vo frekvenčnom rozsahu 30 až 2 000 MHz. Musia byť splnené požiadavky článku 2.02 ods. 1. |
|
2. |
Musia byť splnené požiadavky na elektromagnetickú kompatibilitu z článku 2.02 ods. 2. |
Článok 5.03
Skúšobný postup
|
1. |
Zátačkomery sa uvedú do prevádzky a odskúšajú za menovitých a hraničných podmienok. V tejto súvislosti sa odskúša prevádzkové napätie a okolitá teplota až po predpísanú limitnú hodnotu. Rádiové vysielače v blízkosti zátačkomerov sa okrem toho nastavia maximálne magnetické polia. |
|
2. |
Za podmienok opísaných v odseku 1 vyššie zostanú chyby zátačkomera v rámci tolerancií uvedených v dodatku. Musia byť splnené všetky ostatné požiadavky. |
Dodatok
Maximálne tolerancie chýb v údajoch zátačkomerov
ČASŤ V
POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU A VÝKONOVÉ SKÚŠKY RADAROVÉHO VYBAVENIA A ZÁTAČKOMEROV POUŽÍVANÝCH V PLAVIDLÁCH NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH
Obsah
|
Článok 1 |
Predmet |
|
Článok 2 |
Schválenie vybavenia |
|
Článok 3 |
Schválené špecializované firmy |
|
Článok 4 |
Požiadavky na sieťový pohon na palube |
|
Článok 5 |
Inštalácia radarovej antény |
|
Článok 6 |
Inštalácia displejovej jednotky a riadiacej jednotky |
|
Článok 7 |
Inštalácia zátačkomera |
|
Článok 8 |
Inštalácia pozičného snímača |
|
Článok 9 |
Inštalačné a výkonové skúšky |
|
Článok 10 |
Osvedčenie inštalácie a výkonu |
|
Dodatok |
Vzor osvedčenia inštalácie a výkonu radarového vybavenia a zátačkomerov |
Článok 1
Predmet
Účelom týchto požiadaviek je zabezpečiť, aby v záujme bezpečnosti a správnej radarovej navigácie na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve boli navigačné radarové vybavenie a zátačkomery nainštalované v súlade s optimálnymi technickými a ergonomickými štandardmi a aby po ich nainštalovaní nasledovalo odskúšanie výkonu. Zariadenie vnútrozemského systému ECDIS, ktoré možno použiť v navigačnom režime, sa v zmysle týchto ustanovení považuje za navigačné radarové vybavenie.
Článok 2
Schválenie vybavenia
Pre účely radarovej navigácie na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve sa na inštaláciu povolí jedine vybavenie schválené podľa platných ustanovení tejto smernice alebo Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne a označené číslom schválenia.
Článok 3
Schválené špecializované firmy
|
1. |
Inštaláciu, výmenu, opravy a údržbu radarového vybavenia a zátačkomerov vykonávajú jedine špecializované firmy schválené príslušným orgánom v súlade s článkom 1. |
|
2. |
Príslušný orgán môže udeliť schválenie na obmedzenú dobu a môže ho aj kedykoľvek pozastaviť, ak už nie sú splnené podmienky článku 1. |
|
3. |
Príslušný orgán okamžite informuje výbor o špecializovaných firmách, ktoré schválil. |
Článok 4
Požiadavky na sieťový pohon na palube
Všetky sieťové napájacie vedenia radarového vybavenia a zátačkomerov majú vlastné bezpečnostné zariadenia a sú zabezpečené pred zlyhaním, ak je to možné.
Článok 5
Inštalácia radarovej antény
|
1. |
Radarová anténa je nainštalovaná čo najbližšie ku línii z provy ku korme. V blízkosti antény nie sú žiadne prekážky spôsobujúce nepravé ozveny alebo nežiaduce tiene. V prípade potreby sa anténa namontuje na provovú nástavbu. Upevnenie a pripojenie radarovej antény do jej prevádzkovej polohy je dostatočne stabilné, aby umožňovalo výkon radaru v rámci požadovaných limitov presnosti. |
|
2. |
Po korekcii uhlovej chyby v upevnení a zapnutí vybavenia nie je rozdiel medzi ryskou a líniou z provy na kormu väčší ako 1 stupeň. |
Článok 6
Inštalácia displejovej jednotky a riadiacej jednotky
|
1. |
Displejová jednotka a riadiaca jednotka sa inštalujú do kormidlovne tak, aby vyhodnotenie radarového obrazu a prevádzka vybavenia nepredstavovali žiadne nebezpečenstvo. Azimutová orientácia radarového obrazu je v súlade s bežnou situáciou okolia. Svorky a nastaviteľné konzoly sú také, aby sa dali zaistiť v akejkoľvek polohe bez vibrácií. |
|
2. |
Počas navigácie podľa radaru sa v smere operátora radaru neodráža umelé osvetlenie. |
|
3. |
Ak riadiaca jednotka nie je súčasťou displejovej jednoty, nachádza sa v kryte do 1 metra od displejovej jednotky. Bezšnúrové prvky diaľkového ovládania nie sú povolené. |
|
4. |
Ak sú nainštalované pomocné indikátory, spĺňajú požiadavky týkajúce sa navigačného radarového vybavenia. |
Článok 7
Inštalácia zátačkomera
|
1. |
Snímací systém je nainštalovaný čo najbližšie k stredu lode, horizontálne a v zarovnaní podľa línie z provy ku korme. Miesto inštalácie je čo najviac pozbavené vibrácií a podlieha iba miernym zmenám teploty. Jednotka zátačkomera je nainštalovaná nad radarovým displejom, ak je to možné. |
|
2. |
Ak sú nainštalované pomocné indikátory, spĺňajú požiadavky týkajúce sa zátačkomerov. |
Článok 8
Inštalácia pozičného snímača
Pozičný snímač (napr. anténa DGPS) musí byť nainštalovaný tak, aby bolo zabezpečené, že funguje s čo najvyšším stupňom presnosti a nadstavby a vysielacie zariadenia na palube lode nemajú na neho nepriaznivý vplyv.
Článok 9
Inštalačné a výkonové skúšky
Pred prvým zapnutím vybavenia po inštalácii alebo pri obnovení či predĺžení osvedčenia a prehliadke lode (s výnimkou článku 2.09 ods. 2 prílohy II k tejto smernici), ako aj po každej zmene, ktorá môže ovplyvniť prevádzkové podmienky vybavenia, príslušný orgán alebo firma s povolením podľa článku 3 vykoná inštalačnú a výkonovú skúšku. Pre tento účel sú splnené tieto podmienky:
|
a. |
sieťový pohon má samostatné bezpečnostné zariadenie, |
|
b. |
prevádzkové napätie je v rámci tolerancie (článok 2.01 časti III), |
|
c. |
káble a ich inštalácia spĺňajú ustanovenia prílohy II k tejto smernici a v prípade potreby aj predpisov ADNR, |
|
d. |
počet otáčok antény dosahuje minimálne 24 za minútu, |
|
e. |
v blízkosti antény nie je žiadna prekážka narušujúca navigáciu, |
|
f. |
bezpečnostný spínač antény je v dobrom pracovnom stave, |
|
g. |
usporiadanie displejových jednotiek, zátačkomerov a riadiacich jednotiek je ergonomické a vyhovujúce pre používateľa, |
|
h. |
ryska radarového vybavenia sa neodchyľuje od línie z provy lode na kormu o viac ako 1 stupeň, |
|
i. |
presnosť rozsahu a azimutové zobrazenia spĺňajú požiadavky (merania pomocou známych cieľov), |
|
k. |
linearita v krátkych rozsahoch je správna (tlačenie a ťahanie), |
|
l. |
zobrazený minimálny rozsah je 15 metrov alebo menší, |
|
m. |
stred obrazu je viditeľný a jeho priemer neprevyšuje 1 mm, |
|
n. |
nevyskytujú sa nepravé ozveny a nežiaduce tiene na ryske alebo nenarušujú bezpečnosť navigácie, |
|
o. |
zariadenia na potlačenie rušenia morom a rušenia dažďom (predvolene STC a FTC) a pridružené ovládacie prvky fungujú správne, |
|
p. |
úprava hlasitosti je v dobrom pracovnom stave, |
|
q. |
zameranie a rozlíšenie obrazu sú správne, |
|
r. |
smer otáčania plavidla je rovnaký, ako sa zobrazuje na zátačkomeri, a poloha nula priamo vpred je správna, |
|
s. |
radarové vybavenie nie je citlivé na prenosy z rádiového vybavenia lode alebo na interferencie z iných palubných zdrojov, |
|
t. |
radarové vybavenie alebo zátačkomer nereagujú vzájomne s inými zariadeniami na palube. |
Okrem toho v prípade zariadenia vnútrozemského systému ECDIS:
|
u. |
štatistická pozičná chyba s vplyvom na graf nepresahuje 2 m, |
|
v. |
štatistická chyba fázového uhla s vplyvom na graf nepresahuje 1 stupeň. |
Článok 10
Osvedčenie inštalácie a výkonu
Po úspešnom ukončení skúšky v súlade s článkom 8 príslušný orgán alebo schválená firma vydá osvedčenie na základe vzoru v dodatku. Toto osvedčenie je trvalo prechovávané na palube.
Ak skúšobné podmienky neboli splnené, zostaví sa zoznam nedostatkov. Schválená firma pozastaví každé existujúce osvedčenie a odošle ho príslušnému orgánu.
Dodatok
ČASŤ VI
Vzor ZOZNAMU SKÚŠOBNÍ, SCHVÁLENÉHO VYBAVENIA a SCHVÁLENÝCH INŠTALAČNÝCH FIRIEM
ako je ustanovený v časti IV a V.
A. PRÍSLUŠNÉ SKÚŠOBNÉ ORGÁNY
podľa článku 1.04 ods. 1 časti I
B. SCHVÁLENÉ RADAROVÉ VYBAVENIE
podľa článku 1.06 ods. 4 časti IV
C. SCHVÁLENÉ ZÁTAČKOMERY
podľa článku 1.06 ods. 4 časti IV
D. ŠPECIALIZOVANÉ FIRMY SCHVÁLENÉ NA INŠTALÁCIU ALEBO VÝMENU RADAROVÉHO VYBAVENIA A ZÁTAČKOMEROV
podľa článku 3 časti V
Pozn. Písmená v stĺpci 4 sú odkazom na označenie v stĺpci 1 v diele B (radarové vybavenie) a C (zátačkomery) vyššie.
(1) Menovité napätie a frekvenciu uvádza výrobca. Možno vyznačiť aj rozsah napätia alebo frekvencie.
(2) Tolerancia dĺžky stredu svetla pre žiarovku 24 V/40 W: ± 1,5 mm.
(3) L: široké oko viečka P 28 S je vľavo, ak je žiarovka zvisle, vidieť proti smeru vyžarovania.
(4) Pred zmeraním hodnôt na začiatku skúšky sa vlákno už používalo pri menovitom napätí po dobu 60 minút.
(5) Tieto limity sa dodržia na ploche rozkladajúcej sa ± 10° na oboch stranách horizontálnej línie prechádzajúcej cez stredový bod tela svietidla, ak sa žiarovka na svojej osi otočí o 360°.
(6) Pred zmeraním hodnôt na začiatku skúšky sa žiarovky už používali pri menovitom napätí po dobu 60 minút.
(7) Tieto limity sa dodržia na ploche rozkladajúcej sa ± 30°o na oboch stranách horizontálnej línie prechádzajúcej cez stredový bod tela svietidla, ak sa žiarovka na svojej osi otočí o 360°.
(8) Základné hodnoty radu E-12 IEC: 1,0; 1,2; 1,5; 1,8; 2,2; 2,7; 3,3; 3,9; 4,7; 5,6; 6,8; 8,2.
P6_TA(2006)0299
Harmonizácia technických požiadaviek a administratívnych postupov v civilnom letectve ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 o harmonizácii technických požiadaviek a administratívnych postupov v oblasti civilného letectva (13376/1/2005 – C6-0090/2006 – 2000/0069(COD))
(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (13376/1/2005 – C6-0090/2006), |
|
— |
so zreteľom na svoje pozície v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2000)0121) (2) a k zmenenému návrhu (KOM(2002)0030) (3), |
|
— |
so zreteľom na zmenený návrh Komisie (KOM(2004)0073) (4), |
|
— |
so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES, |
|
— |
so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0212/2006); |
|
1. |
schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu; |
|
2. |
poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 224 a Ú. v. EÚ C 272, 13.11.2003, s. 103.
(2) Ú. v. ES C 311 E, 31.10.2000, s. 13.
(3) Ú. v. ES C 227 E, 24.9.2002, s. 1.
(4) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
P6_TC2-COD(2000)0069
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 5. júla 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods.2,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
|
(1) |
Nariadenie (EHS) č. 3922/91 (3) ustanovuje bezpečnostné normy uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu týkajúce sa najmä konštrukcie, výroby, prevádzky a údržby lietadiel, ako aj osôb a organizácií zapojených do týchto úloh. Tieto harmonizované bezpečnostné normy sa vzťahujú na všetky lietadlá prevádzkovateľov pôsobiacich v rámci Spoločenstva bez ohľadu na to, či sú tieto lietadlá registrované v členskom štáte alebo v tretej krajine. |
|
(2) |
Článok 4 ods.1 uvedeného nariadenia vyžaduje vo vzťahu k oblastiam, ktoré nie sú uvedené v jeho prílohe II, prijatie spoločných technických požiadaviek a správnych postupov na základe článku 80 ods. 2 zmluvy. |
|
(3) |
Článok 9 nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (4) stanovuje, že udelenie a platnosť prevádzkovej licencie sú podmienené vlastníctvom platného osvedčenia leteckého prevádzkovateľa, ktoré špecifikuje činnosti, ktoré pokrýva prevádzková licencia a je v súlade s kritériami, ktoré sa majú stanoviť v budúcom nariadení. Teraz je vhodné stanoviť takéto kritériá. |
|
(4) |
Spojené letecké úrady (JAA) prijali súbor harmonizovaných predpisov týkajúcich sa obchodnej leteckej dopravy, nazvaný Jednotné letecké predpisy pre obchodnú leteckú dopravu (letúny) (JAR-OPS 1), v znení zmien a doplnení. Tieto predpisy (zmena a doplnenie 8 z 1. januára 2005) stanovujú minimálnu úroveň bezpečnostných požiadaviek, čím vytvárajú dobrý základ pre právne predpisy Spoločenstva, ktoré upravujú prevádzku letúnov. Je potrebné urobiť zmeny v JAR-OPS s cieľom uviesť ich tým do súladu s l právnymi predpismi a politikami Spoločenstva, s prihliadnutím na početné dôsledky ich uplatňovania v hospodárskej a sociálnej oblasti. Tento nový text nie je možné začleniť do práva Spoločenstva jednoduchým odkazom na JAR OPS 1 v nariadení (EHS) č. 3922/91. K nariadeniu by sa mala pripojiť nová príloha obsahujúca potrebné požiadavky. |
|
(5) |
Podmienky pre leteckých prevádzkovateľov by mali byť dostatočne flexibilné, aby im umožňovali reagovať na nepredvídané časovo obmedzené naliehavé prevádzkové okolnosti alebo potreby, alebo preukázať schopnosť dosiahnuť rovnocennú úroveň bezpečnosti inými prostriedkami, než uplatňovaním spoločných predpisov uvedených v prílohe (ďalej len „príloha III“). Členské štáty by preto mali mať právomoc udeľovať výnimky alebo zavádzať alternatívy spoločných technických požiadaviek a správnych postupov. Pretože také výnimky a alternatívy by mohli v určitých prípadoch narušiť spoločné bezpečnostné požiadavky alebo spôsobiť narušenia trhu, ich rozsah by preto mal byť prísne obmedzený a ich udeľovanie by malo podliehať primeranej kontrole Spoločenstva. Z tohto hľadiska by Komisia mala byť oprávnená prijať ochranné opatrenia. |
|
(6) |
Existujú presne stanovené prípady, kedy by členské štáty mali mať možnosť prijať alebo zachovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obmedzenia času letu, času v službe a požiadaviek na odpočinok, za predpokladu dodržania všeobecne stanovených postupov a dovtedy, kým nebudú ustanovené pravidlá Spoločenstva založené na vedeckých poznatkoch a osvedčených postupoch. |
|
(7) |
Cieľom tohto nariadenia je stanoviť harmonizované bezpečnostné normy na vysokej úrovni vrátane oblasti obmedzenia času letu a času v službe a dôb odpočinku. V niektorých členských štátoch boli uzavreté kolektívne zmluvy a/alebo boli prijaté právne predpisy, ktoré zabezpečujú lepšie podmienky vzhľadom na obmedzenia času letu a času v službe a na pracovné podmienky palubných sprievodcov. Nič v tomto nariadení by sa nemalo vykladať ako obmedzenie možnosti uzatvárania alebo ponechania takýchto zmlúv v platnosti. Členské štáty môžu ponechať v platnosti právne predpisy, ktoré obsahujú priaznivejšie ustanovenia, než sú tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení. |
|
(8) |
Ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3922/91 o postupe vo výbore je potrebné prispôsobiť tak, aby zohľadňovali rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5). |
|
(9) |
Ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3922/91 týkajúce sa jeho rozsahu pôsobnosti by sa mali upraviť tak, aby sa zohľadnilo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (6), a jeho vykonávacie pravidlá stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1702/2003 z 24. septembra 2003, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovanie projekčných a výrobných organizácií (7) a nariadenie Komisie (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (8). |
|
(10) |
Toto nariadenie, najmä jeho ustanovenia o obmedzeniach času letu, času v službe a požiadaviek na odpočinok stanovené v článku Q prílohy III, zohľadňuje obmedzenia a minimálne normy stanovené smernicou Rady 2000/79/ES (9). V prípade mobilných pracovníkov civilného letectva je vždy potrebné dodržať obmedzenia stanovené touto smernicou. Ustanovenia uvedené v článku Q prílohy III a ďalšie ustanovenia schválené v súlade s týmto nariadením by nemali byť v žiadnom prípade formulované širšie a znížiť tak úroveň ochrany poskytovanej týmto pracovníkom. |
|
(11) |
Členské štáty by mali by mať možnosť i naďalej uplatňovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obmedzenia času letu, času v službe a požiadaviek na odpočinok členov posádky za predpokladu, že sa obmedzenia stanovené v uvedených vnútroštátnych ustanoveniach pohybujú v rozpätí medzi maximálnymi a minimálnymi obmedzeniami stanovenými v článku Q prílohy III. |
|
(12) |
Členské štáty by mali mať možnosť i naďalej uplatňovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obmedzenia času letu, času v službe a požiadaviek na odpočinok členov posádky v oblastiach, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté v článku Q prílohy III, napríklad maximálny denný čas v službe v prípade letu jedného pilota a v prípade mimoriadnych letov pri lekárskom zásahu, alebo ustanovenia týkajúce sa skrátenia času letu alebo predĺženia doby odpočinku pri prekročení niekoľkých časových zón. |
|
(13) |
Do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa malo vypracovať vedecké a lekárske hodnotenie ustanovení týkajúcich sa obmedzení času letu, času v službe a požiadaviek na odpočinok a prípadne aj ustanovení o palubných sprievodcoch. |
|
(14) |
Toto nariadenie by nemalo ovplyvniť uplatňovanie ustanovení o kontrole ustanovených v Dohovore o medzinárodnom civilnom letectve podpísanom v Chicagu v roku 1944 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/36/ES z 21. apríla 2004 o bezpečnosti lietadiel tretích štátov používajúcich letiská Spoločenstva (10). |
|
(15) |
V spoločnom vyhlásení, ktoré podpísali ministri zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva 2. decembra 1987 v Londýne, sa obe krajiny dohodli na podmienkach širšej spolupráce pri využívaní letiska v Gibraltári. Tieto dojednania ešte nenadobudli platnosť. |
|
(16) |
Nariadenie (EHS) č. 3922/91 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EHS) č. 3922/91 sa týmto mení a dopĺňa takto:
|
1) |
Po odôvodnení 9 sa vkladá toto odôvodnenie: „Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa obmedzenia času letu a času v službe by mohlo vážne narušiť rozpis služieb podnikov, ktorých prevádzkové modely sa zakladajú výhradne na letoch v noci; keďže Komisia by mala na základe dôkazov, ktoré jej predložia dotknuté strany, vykonať hodnotenie a navrhnúť úpravu ustanovení týkajúcich sa obmedzenia času letu a času v službe s cieľom zohľadniť uvedené osobitné prevádzkové modely.“ |
|
2) |
Po odôvodnení 10 sa vkladajú tieto odôvodnenia: „Európska agentúra pre bezpečnosť letectva by mala do … (11) ukončiť vedecké a lekárske hodnotenie článku Q, prípadne článku O, prílohy III. Na základe výsledkov tohto hodnotenia a v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 by mala Komisia, v prípade potreby, okamžite vypracovať a predložiť návrhy s cieľom zmeny a doplnenia technických ustanovení. Pri preskúmaní určitých ustanovení uvedených v článku 8a by sa malo pokračovať v ďalšej harmonizácii požiadaviek na výcvik palubných sprievodcov, ktoré boli doposiaľ prijaté, s cieľom uľahčiť voľný pohyb palubných sprievodcov v rámci Spoločenstva; v tejto súvislosti by sa mali opätovne preskúmať možnosti ďalšej harmonizácie kvalifikácie palubných sprievodcov.“ |
|
3) |
Posledné odôvodnenie sa nahrádza týmto odôvodnením: „Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12), |
|
4) |
Článok 1 sa týmto mení a dopĺňa takto:
|
|
5) |
Do článku 2 sa dopĺňa toto vymedzenie pojmu: „i) ‚letecký úrad’ v prílohe III: znamená príslušný úrad, ktorý udelil leteckému prevádzkovateľovi osvedčenie leteckého prevádzkovateľa (AOC).“ |
|
6) |
Článok 3 sa nahrádza takto: „Článok 3 1. Vo vzťahu k obchodnej leteckej doprave sa v rámci Spoločenstva uplatňujú spoločné technické požiadavky a správne postupy uvedené v prílohe III bez toho, aby bol dotknutý článok 11. 2. Odkazy na článok M prílohy III alebo na ktorékoľvek z jej ustanovení odkazujú na časť M nariadenia Komisie (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (13) alebo na jej príslušné ustanovenia. |
|
7) |
Článok 4 ods.1 sa nahrádza takto: „1. V oblastiach, ktoré nie sú uvedené v prílohe III, sa spoločné technické požiadavky a správne postupy prijmú na základe článku 80 ods. 2 zmluvy. Komisia predloží v čo najkratšom čase vhodné návrhy pre tieto oblasti.“ |
|
8) |
Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok 6 Lietadlá prevádzkované na základe oprávnenia vydaného niektorým členským štátom v súlade so spoločnými technickými požiadavkami a správnymi postupmi je možné prevádzkovať v iných členských štátoch za rovnakých podmienok, a to bez akýchkoľvek ďalších technických požiadaviek alebo hodnotení týchto iných členských štátov.“ |
|
9) |
Článok 7 sa nahrádza takto: „Článok 7 Členské štáty uznávajú osvedčenia, ktoré vydal v súlade s týmto nariadením iný členský štát alebo orgán pôsobiaci v jeho mene orgánom alebo osobám zaoberajúcim sa údržbou výrobkov a prevádzkou lietadiel, ktoré patria pod jeho jurisdikciu a do jeho právomoci.“ |
|
10) |
Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 1. Ustanovenia článkov 3 až 7 nebránia členským štátom v okamžitej reakcii na bezpečnostný problém týkajúci sa výrobku, osoby alebo organizácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak je problém v oblasti bezpečnosti výsledkom nedostatočnej úrovne bezpečnosti stanovenej spoločnými technickými požiadavkami a správnymi postupmi alebo nedostatku v týchto požiadavkách a postupoch, členské štáty okamžite informujú Komisiu a ostatné členské štáty o prijatých opatreniach a dôvodoch na ich prijatie. Komisia rozhodne, v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2, či nedostatočná bezpečnostná úroveň alebo nedostatok v spoločných technických požiadavkách a správnych postupoch oprávňuje príslušný členský štát pokračovať v uplatňovaní opatrení prijatých podľa prvého pododseku tohto odseku. V takom prípade Komisia podnikne aj nevyhnutné kroky zamerané na zmenu a doplnenie spoločných technických požiadaviek a správnych postupov v súlade s článkom 4 alebo článkom 11. Ak sa zistí, že opatrenia členského štátu nie sú opodstatnené, členský štát príslušné opatrenia zruší. 2. V prípade neočakávaných a naliehavých prevádzkových okolností alebo časovo obmedzených prevádzkových potrieb môžu členské štáty udeliť výnimky z technických požiadaviek a správnych postupov uvedených v tomto nariadení. O akýchkoľvek výnimkách, udelených opakovane, alebo o výnimkách udelených na obdobie dlhšie ako dva mesiace informuje členský štát Komisiu a ostatné členské štáty. Potom, ako sú Komisia a ostatné členské štáty informované o výnimkách udelených niektorým členským štátom v súlade s druhým pododsekom, Komisia preverí, či udelené výnimky zodpovedajú bezpečnostným cieľom tohto nariadenia alebo inému príslušnému právnemu predpisu Spoločenstva. Ak Komisia zistí, že udelené výnimky nezodpovedajú bezpečnostným cieľom tohto nariadenia alebo inému príslušnému právnemu predpisu Spoločenstva, Komisia rozhodne o ochranných opatreniach v súlade s postupom uvedeným v článku 12a. V takom prípade príslušný členský štát výnimku zruší. 3. V prípadoch, v ktorých je možné dosiahnuť úroveň bezpečnosti rovnocennú úrovni dosiahnutej uplatňovaním spoločných technických požiadaviek a správnych postupov uvedených v prílohe III tohto nariadenia aj inými prostriedkami, členské štáty môžu udeliť súhlas s výnimkou z týchto ustanovení bez akejkoľvek diskriminácie na základe národnosti žiadateľa, pričom zohľadnia potrebu zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže. V takých prípadoch dotknutý členský štát oznámi Komisii svoj úmysel udeliť súhlas s výnimkou, dôvody pre udelenie súhlasu a podmienky, stanovené na zabezpečenie dosiahnutia rovnocennej úrovne bezpečnosti. Komisia začne v priebehu troch mesiacov od doručenia oznámenia členského štátu postup uvedený v článku 12 ods. 2 s cieľom rozhodnúť, či je možné udeliť súhlas s takýmto opatrením. V takom prípade oznámi Komisia svoje rozhodnutie všetkým členským štátom, ktoré môžu byť oprávnené uplatňovať uvedené opatrenie. Môže dôjsť i k zmene a doplneniu príslušných ustanovení prílohy III tak, aby odrážali takéto opatrenie. Na príslušné opatrenie sa vzťahujú ustanovenia článkov 6 a 7. 4. Členské štáty môžu bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 prijať alebo zachovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na OPS 1.1105 bod 6, OPS 1.1110 body 1.3 a 1.4.1, OPS 1.1115 a OPS 1.1125 bod 2.1 uvedené v článku Q prílohy III dovtedy, kým nebudú stanovené pravidlá Spoločenstva založené na vedeckých poznatkoch a osvedčených postupoch. Členský štát informuje Komisiu o ustanoveniach, ktoré sa rozhodol zachovať. Ak členské štáty majú v úmysle prijať po dátume začiatku uplatňovania prílohy III vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení OPS 1 uvedených v prvom pododseku, Komisia v priebehu troch mesiacov od doručenia príslušného oznámenia členského štátu začne postup uvedený v článku 12 ods. 2 s cieľom rozhodnúť, či uvedené ustanovenia zodpovedajú bezpečnostným cieľom tohto nariadenia alebo inému právnemu predpisu Spoločenstva, a či je možné ich uplatňovať. V takom prípade Komisia oznámi svoje rozhodnutie všetkým členským štátom, ktoré môžu byť oprávnené uplatňovať uvedené opatrenie. Môže dôjsť i k zmene a doplneniu príslušných ustanovení prílohy III tak, aby odrážali prijaté opatrenie. Na príslušné opatrenie sa vzťahujú ustanovenia článkov 6 a 7.“ |
|
11) |
Vkladá sa tento článok: „Článok 8a 1. Do … (14) Európska agentúra pre bezpečnosť letectva ukončí vedecké a lekárske hodnotenie ustanovení článku Q a prípadne článku O prílohy III. 2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (15), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva pomáha Komisii pri príprave návrhov na úpravu príslušných technických noriem článku O a článku Q prílohy III.“; |
|
12) |
Článok 11 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Komisia uplatní postup uvedený v článku 12 ods. 2 a zmení a doplní spoločné technické požiadavky a správne postupy uvedené v prílohe III tak, aby zodpovedali vedecko-technickému pokroku.“ |
|
13) |
Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12 1. Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť letectva (ďalej len ‚výbor’). 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace. 3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.“ |
|
14) |
Vkladá sa tento článok: „Článok 12a Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa ochranný postup ustanovený v článku 6 rozhodnutia 1999/468/ES. Komisia skôr, ako prijme rozhodnutie, konzultuje s výborom. Lehota stanovená v článku 6 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace. Ak niektorý členský štát predloží rozhodnutie Komisie Rade, Rada môže v lehote troch mesiacov prijať kvalifikovanou väčšinou iné rozhodnutie.“ |
|
15) |
Text prílohy k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha III. |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 11 nariadenia (EHS) č. 3922/91, príloha III sa uplatňuje od … (16).
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V …, …
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. ES C 14, 16.1.2001, s. 33.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 3. septembra 2002 (Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 103), spoločná pozícia Rady z 9. marca 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2006.
(3) Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1592/2002 (Ú. v. ES L 240, 7.9.2002, s. 1).
(4) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(6) Ú. v. ES L 240, 7.9.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1701/2003 (Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 5).
(7) Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 6. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 706/2006 (Ú. v. EÚ L 122, 9.5.2006, s. 16).
(8) Ú. v. EÚ L 315, 28.11.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 707/2006 (Ú. v. EÚ L 122, 9.5.2006, s. 17).
(9) Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 , ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) ( Ú. v. ES L 302, 1.12.2000, s. 57).
(10) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 76. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 211/2005 (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 15).
(11) Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(12) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.“;
(13) Ú. v. EÚ L 315, 28.11.2003, s. 1.“;
(14) Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(15) Ú. v. ES L 240, 7.9.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1701/2003 (Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 5).
(16) 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
PRÍLOHA
„PRÍLOHA III
SPOLOČNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A SPRÁVNE POSTUPY UPLATŇOVANÉ V OBCHODNEJ LETECKEJ DOPRAVE
OPS 1: OBCHODNÁ LETECKÁ DOPRAVA (LETÚNY)
Obsah (Prehľad)
|
ČLÁNOK A |
|
||
|
ČLÁNOK B |
|
||
|
ČLÁNOK C |
|
||
|
ČLÁNOK D |
|
||
|
ČLÁNOK E |
|
||
|
ČLÁNOK F |
|
||
|
ČLÁNOK G |
|
||
|
ČLÁNOK H |
|
||
|
ČLÁNOK I |
|
||
|
ČLÁNOK J |
|
||
|
ČLÁNOK K |
|
||
|
ČLÁNOK L |
|
||
|
ČLÁNOK M |
|
||
|
ČLÁNOK N |
|
||
|
ČLÁNOK O |
|
||
|
ČLÁNOK P |
|
||
|
ČLÁNOK Q |
|
||
|
ČLÁNOK R |
|
||
|
ČLÁNOK S |
|
ČLÁNOK A
UPLATNITEĽNOSŤ A VYMEDZENIE POJMOV
OPS 1.001
Uplatniteľnosť
Predpis OPS časť 1 predpisuje požiadavky, ktoré sa uplatňujú na prevádzku akéhokoľvek civilného letúna na účely obchodnej leteckej dopravy prevádzkovateľom, ktorého hlavné sídlo a prípadné registrované pobočky sa nachádzajú v členskom štáte, ktorý sa ďalej označuje ako prevádzkovateľ. OPS 1 sa neuplatňuje:
|
1) |
na letúny, ak sa použijú na vojenské, colné a policajné služby; ani |
|
2) |
na výsadkové lety a lety na zásahy v prípade požiarov a na súvisiace lety do stanoveného miesta a spiatočné lety, pri ktorých sú prepravované osoby tie, ktoré bežne vykonávajú výsadky alebo zásahy v prípade požiarov; ani |
|
3) |
na let bezprostredne pred, počas alebo po činnostiach týkajúcich sa leteckých prác za predpokladu, že tieto lety súvisia s týmito leteckými prácami, pri ktorých je prepravovaných najviac 6 osôb, okrem členov posádky, ktoré sú nevyhnutné pri výkone leteckých prác. |
OPS 1.003
Vymedzenie pojmov
|
a) |
Na účely tejto prílohy:
|
|
b) |
Časť M a časť 145 uvedené v tejto prílohe sú z nariadenia (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003. |
ČLÁNOK B
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
OPS 1.005
Všeobecné ustanovenia
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún na obchodnú leteckú dopravu inak ako v súlade s predpisom OPS časť 1. Menej prísne požiadavky na prevádzku letúnov výkonnostnej triedy B sa nachádzajú v dodatku 1 k OPS 1.005 a). |
|
b) |
Prevádzkovateľ spĺňa uplatniteľné retroaktívne požiadavky na letovú spôsobilosť letúnov prevádzkovaných na účely obchodnej leteckej dopravy. |
|
c) |
Každý letún sa prevádzkuje v súlade s podmienkami uvedenými v jeho osvedčení letovej spôsobilosti a v rámci schválených prevádzkových obmedzení uvedených v letovej príručke letúna. |
|
d) |
Všetky syntetické výcvikové zariadenia (STD), ako letové simulátory alebo letové výcvikové zariadenia (FTD), ktoré nahrádzajú letún na výcvikové a/alebo preskúšavacie účely, majú byť spôsobilé podľa požiadaviek platných pre syntetické výcvikové zariadenia a ich používateľ má byť na cvičenia, ktoré sa majú na nich vykonávať, schválený leteckým úradom. Prevádzkovateľ. ktorý plánuje použiť takéto STD, musí získať súhlas od leteckého úradu. |
OPS 1.020
Zákony, iné právne predpisy a postupy zodpovednosti prevádzkovateľa
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby
|
1) |
všetci jeho zamestnanci boli informovaní, že sú povinní dodržiavať zákony, predpisy a postupy tých štátov, v ktorých sa prevádzka vykonáva a ktoré sa týkajú plnenia ich povinností a |
|
2) |
všetci členovia posádok dobre poznali zákony, predpisy a postupy týkajúce sa plnenia ich povinností. |
OPS 1.025
Spoločný jazyk
|
a) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby sa všetci členovia posádky mohli dohovoriť spoločným jazykom. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby celý prevádzkový personál rozumel jazyku, v ktorom sú napísané tie časti prevádzkovej príručky, ktoré sa týkajú jeho povinností a zodpovedností. |
OPS 1.030
Zoznamy minimálneho vybavenia – zodpovednosť prevádzkovateľa
|
a) |
Prevádzkovateľ vytvorí pre každý letún zoznam minimálneho vybavenia (MEL) schválený leteckým úradom. Zoznam sa zakladá na príslušnom základnom zozname minimálneho vybavenia (MMEL) schválenom leteckým úradom a ukladá najmenej tie isté obmedzenia. |
|
b) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún inak, ako v súlade s MEL, pokiaľ mu to letecký úrad nepovolí. Takéto povolenie sa nevydáva za žiadnych okolností, ak ide o prevádzku prekračujúcu obmedzenie dané základným MMEL. |
OPS 1.035
Systém kvality
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie jednotný systém kvality a ustanoví jedného vedúceho kvality, aby monitoroval dodržiavanie a primeranosť postupov požadovaných na zabezpečenie bezpečných prevádzkových postupov a letovej spôsobilosti letúnov. Monitorovanie dodržiavania musí zahŕňať systém spätnej väzby k zodpovednému manažérovi (pozri tiež OPS 1.175 h)) na zabezpečenie nevyhnutných nápravných činností. |
|
b) |
Systém kvality musí obsahovať program zabezpečovania kvality, v ktorom sú navrhnuté postupy na overenie skutočnosti, že všetky činnosti sa vykonávajú v súlade so všetkými príslušnými požiadavkami, normami a postupmi. |
|
c) |
Systém kvality a vedúci kvality musí byť prijateľný pre letecký úrad. |
|
d) |
Systém kvality musí byť opísaný v príslušnej dokumentácii. |
|
e) |
Bez ohľadu na odsek a) letecký úrad môže uznať menovanie dvoch vedúcich kvality: jedného na letovú prevádzku a druhého na údržbu za predpokladu, že prevádzkovateľ určil jeden útvar na zabezpečenie jednotného uplatňovania systému kvality v celej prevádzke. |
OPS 1.037
Program prevencie nehôd a bezpečnosti letov
|
a) |
Prevádzkovateľ stanoví a vedie program prevencie nehôd a bezpečnosti letov, ktorý môže byť integrovaný so systémom kvality, ktorý zahŕňa
|
|
b) |
Za návrhy na nápravné opatrenia, ktoré vyplývajú z programu prevencie leteckých nehôd a bezpečnosti letov, zodpovedá osoba zodpovedná za manažovanie programu. |
|
c) |
Účinnosť zmien, ktoré vyplývajú z návrhov na nápravné opatrenia zistené programom prevencie nehôd a bezpečnosti letov, monitoruje vedúci kvality. |
OPS 1.040
Členovia posádky
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetci členovia letovej posádky a palubní sprievodcovia boli vyškolení a spôsobilí na vykonávanie pridelených povinností. |
|
b) |
V prípade členov posádky iných ako palubní sprievodcovia, ktorí vykonávajú svoje povinnosti v časti letúna určenej pre cestujúcich, prevádzkovateľ zabezpečí, aby
|
OPS 1.050
Informácie o pátraní a záchrane
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli v pilotnom priestore ľahko dostupné všetky potrebné informácie týkajúce sa služieb pátrania a záchrany pre plánovaný let.
OPS 1.055
Informácie o palubnom núdzovom vybavení a vybavení na prežitie
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli k dispozícii zoznamy obsahujúce informácie o palubnom núdzovom vybavení a vybavení na prežitie, ktoré sú na palube všetkých jeho letúnov, aby ich mohol okamžite oznámiť koordinačným strediskám pátrania a záchrany. Podľa potreby táto informácia zahŕňa počet, farbu a typ záchranných člnov, pyrotechnických prostriedkov, podrobností o zdravotníckych potrebách na poskytnutie pomoci, o zásobách vody a o type a frekvenciách núdzového prenosného rádiového vybavenia.
OPS 1.060
Núdzové pristátie na vode
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v konfigurácii schválenej pre viac ako 30 cestujúcich na tratiach nad vodnými plochami vo vzdialenosti od pevniny vhodnej na núdzové pristátie väčšej ako 120 minút letu cestovnou rýchlosťou alebo 400 námorných míľ, podľa toho, ktorá vzdialenosť je menšia, pokiaľ letún nevyhovuje požiadavkám na núdzové pristátie na vode uvedeným v príslušnom predpise letovej spôsobilosti.
OPS 1.065
Preprava vojenských zbraní a vojenskej munície
|
a) |
Prevádzkovateľ letecky neprepravuje vojenské zbrane a vojenskú muníciu, pokým ich preprava nebola schválená všetkými dotknutými štátmi. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby vojenské zbrane a vojenská munícia boli
|
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli veliteľovi lietadla pred začatím letu oznámené podrobnosti a umiestnenie všetkých vojenských zbraní a vojenskej munície, určených na dopravu na palube letúna. |
OPS 1.070
Preprava športových zbraní a streliva
|
a) |
Prevádzkovateľ vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že mu budú oznámené všetky športové zbrane určené na leteckú dopravu. |
|
b) |
Prevádzkovateľ, ktorý prijíma na leteckú prepravu športové zbrane, zabezpečí, aby boli
|
|
c) |
Strelivo pre športové zbrane sa môže dopravovať s určitými obmedzeniami v zapísanej batožine pre cestujúcich v súlade s technickými pokynmi (pozri OPS 1.1160 b) 5)) definovanými v OPS 1.150 a) 15). |
OPS 1.075
Spôsob prepravy osôb
Prevádzkovateľ prijme všetky opatrenia, aby zabezpečil, že za letu nie je v žiadnej časti letúna, ktorá nie je určená na prepravu osôb, žiadna osoba, pokiaľ jej prístup do niektorej časti letúna dočasne nepovolil veliteľ lietadla:
|
1) |
na účel vykonania opatrenia nevyhnutného pre bezpečnosť letúna, osôb, zvierat, prípadne tovaru v tejto časti letúna alebo |
|
2) |
ide o časť, kde je prepravovaný tovar alebo zásoby a jej časť je navrhnutá tak, aby do nej osoby mali prístup počas letu. |
OPS 1.080
Ponuka nebezpečného tovaru na leteckú prepravu
Prevádzkovateľ vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že žiadna osoba neponúkne alebo neprijme nebezpečný tovar na leteckú prepravu, pokiaľ takáto osoba nie je vyškolená a tento tovar nie je správne klasifikovaný, zdokumentovaný, osvedčený, opísaný, zabalený, označený, opatrený štítkom a vo vhodnom stave na prepravu tak, ako to požadujú technické pokyny a príslušné právne predpisy Spoločenstva.
OPS 1.085
Zodpovednosti posádky
|
a) |
Člen posádky zodpovedá za správny výkon svojich povinností, ktoré
|
|
b) |
Člen posádky:
|
|
c) |
Nič z toho, čo je uvedené v odseku b), nezaväzuje člena posádky, aby hlásil udalosť, ktorá už bola hlásená iným členom posádky. |
|
d) |
Člen posádky nevykonáva službu v letúne, ak
|
|
e) |
Člen posádky sa riadi vhodnými požiadavkami týkajúcimi sa požívania alkoholu, ktoré ustanoví prevádzkovateľ a ktoré sú prijateľné pre letecký úrad, a ktoré nie sú menej reštriktívne ako nasledujúce požiadavky:
|
|
f) |
Veliteľ lietadla
|
|
g) |
Veliteľ lietadla v núdzovom prípade vyžadujúcom okamžité rozhodnutie a činnosť, vykoná akúkoľvek činnosť, ktorú považuje za daných okolností za potrebnú. V takýchto prípadoch sa môže v záujme bezpečnosti odchýliť od prepisov, prevádzkových postupov a metód. |
OPS 1.090
Právomoc veliteľa lietadla
Prevádzkovateľ vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že všetky osoby na palube letúna poslúchnu všetky oprávnené rozkazy dané veliteľom lietadla na zabezpečenie bezpečnosti letúna a osôb alebo majetku na jeho palube.
OPS 1.095
Právomoc rolovať s letúnom
Prevádzkovateľ podnikne všetky primerané kroky, aby zabezpečil, že rolovanie letúna, za ktorý je zodpovedný, nevykonáva v pohybovom priestore letiska iná osoba okrem člena letovej posádky, pokiaľ táto osoba sediaca pri ovládacích prvkoch:
|
1) |
nebola riadne poverená prevádzkovateľom alebo menovaným zástupcom a nie je spôsobilá
|
|
2) |
nedostala inštruktáž o pôdoryse letiska, trasách, značkách, označení, svetlách, leteckých dopravných riadiacich svetlách a pokynoch, jazyku a postupoch, a nie je schopná splniť prevádzkové štandardy požadované pre bezpečný pohyb letúna po letisku. |
OPS 1.100
Prístup do pilotného priestoru
|
a) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby okrem členov letovej posádky určených na let nemal nikto prístup do pilotného priestoru a aby tam nebol prepravovaný, ak to nie je
|
|
b) |
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby:
|
|
c) |
Konečné rozhodnutie o prístupe do pilotného priestoru je v zodpovednosti veliteľa lietadla. |
OPS 1.105
Neoprávnená preprava
Prevádzkovateľ vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil palubu letúna tak, aby sa na nej nemohla tajne ukryť žiadna osoba ani náklad.
OPS 1.110
Prenosné elektronické zariadenia
Prevádzkovateľ nikomu nepovolí používať a vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že nikto na palube letúna nepoužije prenosné elektronické zariadenie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť výkonnosť palubných systémov a vybavenia.
OPS 1.115
Alkohol a narkotiká
Prevádzkovateľ nikomu nepovolí vstup alebo prítomnosť v letúne a vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že nikto nenastúpi alebo nebude vnútri letúna pod vplyvom alkoholu alebo narkotík v takej miere, ktorá môže ohroziť bezpečnosť letúna alebo osôb na palube.
OPS 1.120
Ohrozovanie bezpečnosti
Prevádzkovateľ vykoná všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že žiadna osoba nekoná nerozvážne alebo nedbalo alebo že nevykoná úkon a tým
|
1) |
ohrozí letún alebo osoby na jeho palube, |
|
2) |
spôsobí alebo dovolí, aby letún ohrozil akúkoľvek osobu alebo majetok. |
OPS 1.125
Povinné doklady na palube
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pri každom lete boli na palube nasledujúce dokumenty alebo ich kópie:
|
|
b) |
Každý člen letovej posádky má pri každom lete u seba platný preukaz spôsobilosti s príslušnou(-ými) kvalifikáciou(-mi) na daný let. |
OPS 1.130
Povinné príručky na palube
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
1) |
boli na palube pri každom lete platné časti prevádzkovej príručky, dôležité pri plnení povinností posádky, |
|
2) |
boli letovej posádke na palube letúna ľahko prístupné tie časti prevádzkovej príručky, ktoré sú vyžadované na vykonanie letu a |
|
3) |
aby bola na palube každého letúna jeho platná letová príručka letúna, pokiaľ letecký úrad neuznal, že všetky dôležité informácie o takomto letúne obsahuje prevádzková príručka predpísaná časťou B dodatku 1 k OPS 1.1045. |
OPS 1.135
Ďalšie informácie a povinné formuláre na palube
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby okrem dokumentov a príručiek predpísaných v OPS 1.125 a OPS 1.130, boli na palube pri každom lete nasledujúce informácie a formuláre, dôležité pre daný druh a priestor prevádzky:
|
|
b) |
Letecký úrad môže povoliť, aby informácie rozpísané v uvedenom pododseku a) alebo ich časti, mali inú úpravu, ako na predtlačenom papieri. Musí byť zabezpečená prijateľná úroveň prístupnosti, použiteľnosti a spoľahlivosti. |
OPS 1.140
Informácie uchovávané na zemi
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby: aspoň počas trvania každého letu alebo série letov
|
|
b) |
Informácie uvádzané v predchádzajúcom odseku (a) obsahujú
|
OPS 1.145
Oprávnenie na kontrolu
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každej osobe splnomocnenej leteckým úradom bolo kedykoľvek dovolené vstúpiť na palubu letúna a letieť v ktoromkoľvek letúne prevádzkovanom v súlade s AOC, vydaným týmto leteckým úradom, rovnako ako vstúpiť do pilotného priestoru a zotrvať v ňom s tým, že veliteľ lietadla môže odmietnuť prístup do pilotného priestoru, ak by tým podľa jeho názoru bola ohrozená bezpečnosť letúna.
OPS 1.150
Spracovanie dokumentov a vykonávanie záznamov
|
a) |
Prevádzkovateľ:
|
|
b) |
Veliteľ lietadla v primeranom čase, keď bol o to požiadaný osobou splnomocnenou leteckým úradom, spracuje dokumenty, ktoré sú požadované na palube. |
OPS 1.155
Uchovávanie dokumentov
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
1) |
všetky originály dokladov, ktorých uchovávanie sa vyžaduje, alebo ich kópie, boli uchované počas požadovanej doby aj v prípade, ak prestáva byť prevádzkovateľom letúna a |
|
2) |
v prípade, keď sa člen posádky, o ktorom prevádzkovateľ viedol záznamy o letovej službe, a o časoch služby a odpočinku, stáva členom posádky iného prevádzkovateľa, bol taký záznam k dispozícii pre nového prevádzkovateľa. |
OPS 1.160
Uchovávanie, vypracovávanie a použitie záznamov letového zapisovača
|
a) |
Uchovávanie záznamov
|
|
b) |
Spracovanie záznamov Prevádzkovateľ letúna, na ktorého palube je letový zapisovač, predloží v primeranom čase po výzve leteckého úradu akýkoľvek záznam urobený letovým zapisovačom, ktorý je dostupný alebo ktorý sa zachoval. |
|
c) |
Použitie záznamov
|
OPS 1.165
Nájom letúnov
|
a) |
Terminológia Pojmy použité v tomto odseku majú nasledovný význam:
|
|
b) |
Nájom letúnov medzi prevádzkovateľmi zo Spoločenstva
|
|
c) |
Nájom letúnov medzi prevádzkovateľom zo Spoločenstva a subjektom iným, ako prevádzkovateľ zo Spoločenstva
|
Dodatok 1 k OPS 1.005 a)
Prevádzka letúnov výkonnostnej triedy B
|
a) |
Terminológia
|
|
b) |
Prevádzka, na ktorú sa vzťahuje tento dodatok, sa môže vykonávať v súlade s nasledujúcimi úľavami:
|
ČLÁNOK C
OSVEDČOVANIE PREVÁDZKOVATEĽA A DOZOR
OPS 1.175
Všeobecné pravidlá pre osvedčovanie leteckého prevádzkovateľa
Poznámka 1: Dodatok 1 tohto odseku presne vymedzuje obsah a podmienky AOC.
Poznámka 2: Dodatok 2 tohto odseku presne vymedzuje požiadavky na riadenie a organizáciu.
|
a) |
Prevádzkovateľ neprevádzkuje letún na účely obchodnej leteckej dopravy inak, ako v súlade s požiadavkami a podmienkami osvedčenia leteckého prevádzkovateľa (AOC). |
|
b) |
Žiadateľ o AOC alebo zmenu AOC umožní leteckému úradu preskúmať navrhovanú prevádzku zo všetkých hľadísk bezpečnosti. |
|
c) |
Žiadateľ o AOC
|
|
d) |
Ak má prevádzkovateľ letúny registrované v iných členských štátoch, podnikne vhodné opatrenia na zabezpečenie vhodného dohľadu nad bezpečnosťou. |
|
e) |
Prevádzkovateľ umožní leteckému úradu prístup do svojej organizácie, do svojich letúnov a z hľadiska údržby aj do akejkoľvek organizácie schválenej podľa časti-145 zapojenej do údržby jeho letúnov, aby letecký úrad mohol hodnotiť nepretržitý súlad s OPS 1. |
|
f) |
AOC bude zmenené, jeho platnosť pozastavená alebo zrušená, ak letecký úrad nie je naďalej presvedčený, že prevádzkovateľ môže zachovať bezpečnú prevádzku. |
|
g) |
Prevádzkovateľ musí presvedčiť letecký úrad, že
|
|
h) |
Prevádzkovateľ musí vymenovať zodpovedného manažéra prijateľného pre letecký úrad, ktorý má štatutárnu právomoc zabezpečiť, aby boli všetky prevádzkové a údržbové činnosti financované a vykonávané v súlade s normami požadovanými leteckým úradom. |
|
i) |
Prevádzkovateľ musí mať menovaných vedúcich zamestnancov prijateľných pre letecký úrad, ktorí zodpovedajú za manažment a dozor nasledujúcich oblastí
|
|
j) |
Osoba môže vykonávať viac ako jednu z menovaných funkcií, ak je to prijateľné pre letecký úrad, avšak pre prevádzkovateľov, ktorí zamestnávajú 21 alebo viac zamestnancov na plný úväzok, sa požadujú na pokrytie štyroch oblastí zodpovednosti minimálne dve osoby. |
|
k) |
Pre prevádzkovateľov, ktorí zamestnávajú 20 a menej zamestnancov na plný úväzok, jednu alebo viac funkcií menovaných vedúcich zamestnancov môže vykonávať zodpovedný manažér, ak je to prijateľné pre letecký úrad. |
|
l) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby bol každý let vykonávaný v súlade s ustanoveniami prevádzkovej príručky. |
|
m) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť vhodné zariadenia pre pozemnú obsluhu na zaistenie bezpečnej obsluhy svojich letov. |
|
n) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby jeho letúny boli vybavené a aby jeho posádky mali kvalifikáciu podľa požiadaviek pre danú oblasť a druh prevádzky. |
|
o) |
Prevádzkovateľ musí vyhovieť požiadavkám na údržbu v súlade s časťou M pre všetky letúny prevádzkované za podmienok svojho AOC. |
|
p) |
Prevádzkovateľ musí poskytnúť leteckému úradu výtlačok prevádzkovej príručky, ako je ustanovené v článku P, a všetky jej doplnenia alebo revízie. |
|
q) |
Prevádzkovateľ musí udržiavať na svojej hlavnej prevádzkovej základni podporné prevádzkové zariadenia, vhodné pre danú oblasť a druh prevádzky. |
OPS 1.180
Vydávanie, zmena a zachovanie platnosti AOC
|
a) |
Prevádzkovateľovi sa neudelí AOC, ani jeho zmena a jeho AOC nezostane v platnosti, pokiaľ
|
|
b) |
Prevádzkovateľ musí, bez ohľadu na ustanovenie OPS 1.185 f), čo najskôr oznámiť leteckému úradu akékoľvek zmeny k informáciám predkladaným v súlade s OPS 1.185 a), ktoré sú uvedené ďalej. |
|
c) |
Ak letecký úrad nie je presvedčený, že boli splnené požiadavky uvedeného pododseku a), môže požadovať vykonanie jedného alebo viacerých demonštračných letov tak, ako keby išlo o obchodné dopravné lety. |
OPS 1.185
Administratívne požiadavky
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby prvá žiadosť o AOC, prípadne žiadosť o jeho zmenu alebo predĺženie platnosti obsahovali tieto informácie:
|
|
b) |
Prvá žiadosť o AOC, prípadne žiadosť o jeho zmenu alebo predĺženie platnosti musí pokiaľ ide osystém údržby prevádzkovateľa, obsahovať pre každý typ letúna, ktorý má byť prevádzkovaný, tieto informácie:
|
|
c) |
Žiadosť o prvé vydanie AOC sa musí predložiť najmenej 90 dní pred dátumom zamýšľanej prevádzky s tým, že prevádzková príručka sa môže predložiť najneskôr 60 dní pred dátumom zamýšľanej prevádzky. |
|
d) |
Žiadosť o zmenu AOC sa musí predložiť najmenej 30 dní pred začatím zamýšľanej prevádzky, ak nebolo dohodnuté inak. |
|
e) |
Žiadosť o predĺženie platnosti AOC sa musí predložiť najmenej 30 dní pred uplynutím jeho platnosti, ak nebolo dohodnuté inak. |
|
f) |
Okrem výnimočných prípadov sa navrhovaná zmena menovaného vedúceho zamestnanca sa musí oznámiť leteckému úradu najmenej 10 dní vopred. |
Dodatok 1 k OPS 1.175
Obsah a podmienky osvedčenia leteckého prevádzkovateľa
AOC presne vymedzuje:
|
a) |
názov a adresu (hlavné miesto obchodnej činnosti) prevádzkovateľa, |
|
b) |
dátum vydania a čas platnosti, |
|
c) |
opis druhu schválenej prevádzky, |
|
d) |
typy letúnov schválených na použitie, |
|
e) |
poznávacie značky schválených letúnov okrem prípadov, keď prevádzkovateľ môže získať súhlas na systém poskytovania informácií leteckému úradu o poznávacích značkách letúnov prevádzkovaných na jeho AOC, |
|
f) |
oblasti, v ktorých sa povoľuje prevádzka, |
|
g) |
osobitné obmedzenia a |
|
h) |
osobitné oprávnenia/schválenia, napr.:
|
Dodatok 2 k OPS 1.175
Riadenie a organizácia držiteľa AOC
|
a) |
Všeobecne Prevádzkovateľ musí mať dobrú a účinnú štruktúru riadenia, aby mohol zaistiť bezpečné vykonávanie leteckej prevádzky. Menovaní vedúci zamestnanci musia preukázať riadiaciu spôsobilosť spolu s príslušnými technickou/prevádzkovou spôsobilosťou v letectve. |
|
b) |
Menovaní vedúci zamestnanci
|
|
c) |
Primeranosť počtu personálu a ich dozor
|
|
d) |
Pracovné priestory
|
|
e) |
Dokumentácia Prevádzkovateľ musí dohodnúť tvorbu príručiek, ich doplnení a inej dokumentácie. |
ČLÁNOK D
PREVÁDZKOVÉ POSTUPY
OPS 1.195
Riadenie prevádzky
Prevádzkovateľ:
|
a) |
zavedie a dodržiava metódu vykonávania riadenia prevádzky schválenú leteckým úradom a |
|
b) |
vykonáva riadenie prevádzky pri každom lete prevádzkovanom podľa podmienok svojho AOC. |
OPS 1.200
Prevádzková príručka
Prevádzkovateľ zabezpečí prevádzkovú príručku v súlade s článkom P na použitie prevádzkovým personálom a jeho usmernenie.
OPS 1.205
Spôsobilosť prevádzkového personálu
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol všetok personál pridelený alebo priamo zúčastnený na pozemnej a letovej prevádzke správne vyškolený, preukázal schopnosti v svojich konkrétnych povinnostiach a aby si bol svojich zodpovedností vedomý, ako aj ich vzťahu k prevádzke ako celku.
OPS 1.210
Zavedenie postupov
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie pre každý typ letúna postupy a pokyny obsahujúce povinnosti pozemného personálu a členov posádok pre všetky druhy prevádzky na zemi aj za letu. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zavedie systém kontrolných zoznamov, ktoré sú členovia posádok povinní používať vo všetkých fázach prevádzky letúna za normálnych, mimoriadnych a núdzových podmienok, aby bolo zabezpečené dodržiavanie prevádzkových postupov uvedených v prevádzkovej príručke. |
|
c) |
Prevádzkovateľ nevyžaduje od člena posádky, aby vykonával v kritických fázach letu iné činnosti ako tie, ktoré sú požadované na bezpečnú prevádzku letúna. |
OPS 1.215
Využívanie letových prevádzkových služieb
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa letové prevádzkové služby využívali pre všetky lety kedykoľvek, keď sú k dispozícii.
OPS 1.216
Prevádzkové pokyny počas letu
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby jeho prevádzkové pokyny počas letu týkajúce sa zmeny plánu letov leteckej dopravy boli koordinované, ak sa to dá, s príslušnou jednotkou leteckej prevádzkovej služby ešte pred vyslaním pokynov do letúna.
OPS 1.220
Povoľovanie letísk prevádzkovateľom
Prevádzkovateľ povolí použitie len takých letísk, ktoré sú primerané pre dané typy letúna a dané druhy prevádzky.
OPS 1.225
Letiskové prevádzkové minimá
|
a) |
Prevádzkovateľ presne vymedzí letiskové prevádzkové minimá, stanovené v súlade s OPS 1.430 pre každé letisko odletu, cieľové alebo náhradné letisko, ktoré bolo schválené na použitie v súlade s OPS 1.220. |
|
b) |
Tieto minimá musia zohľadňovať všetky zväčšenia predpísaných hodnôt stanovené leteckým úradom v súlade s uvedeným pododsekom a). |
|
c) |
Minimá pre konkrétny druh postupu priblíženia a pristátia sa považujú za použiteľné, ak
|
OPS 1.230
Postupy pre odlety a priblíženia podľa prístrojov
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa používali postupy pre odlety a priblíženia podľa prístrojov zavedené štátom, v ktorom sa letisko nachádza. |
|
b) |
Napriek pododseku a), veliteľ lietadla môže využiť povolenie ATC odchýliť sa od publikovanej odletovej alebo príletovej trate za predpokladu, že budú dodržané kritériá bezpečných výšok nad prekážkami a plne zohľadnené prevádzkové podmienky. Konečné priblíženie sa musí vykonať vizuálne alebo v súlade so stanoveným postupom priblíženia podľa prístrojov. |
|
c) |
Postupy líšiace sa od postupov požadovaných v pododseku a), môžu byť prevádzkovateľom zavedené len za predpokladu, že boli schválené štátom, na území ktorého sa letisko nachádza, (ak je to požadované), a ak boli uznané leteckým úradom. |
OPS 1.235
Postupy na obmedzenie hluku
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie prevádzkové postupy na obmedzenie hluku pri letoch podľa prístrojov v súlade s ICAO PANS OPS zväzok 1 (Dok. 8168-OPS/611). |
|
b) |
Postupy na obmedzenie hluku pri stúpaní po vzlete stanovené prevádzkovateľom pre ktorýkoľvek typ letúna by mali byť rovnaké pre všetky letiská. |
OPS 1.240
Trate a oblasti prevádzky
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa prevádzka vykonávala len na takých tratiach a v takých oblastiach, pre ktoré
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby prevádzka bola vykonávaná s dodržaním všetkých obmedzení na tratiach alebo v oblastiach prevádzky, ktoré stanovil letecký úrad. |
OPS 1.241
Prevádzka vo vymedzenom vzdušnom priestore so zníženými minimami vertikálnych rozstupov (RVSM)
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún vo vymedzených častiach vzdušného priestoru, v ktorých platí na základe Regionálnej leteckej navigačnej dohody minimum vertikálneho rozstupu 300 m (1 000 ft), pokiaľ mu to letecký úrad neschváli (schválenie RVSM). (Pozri aj OPS 1.872)
OPS 1.243
Lety v priestoroch s presne stanovenými požiadavkami navigačnej výkonnosti
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún vo vymedzených priestoroch alebo vo vymedzenej časti stanoveného vzdušného priestoru, v ktorých sú na základe Regionálnej leteckej navigačnej dohody predpísané špecifikácie minimálnej navigačnej výkonnosti, pokiaľ mu to letecký úrad neschváli (schválenie MNPS/RNP/RNAV). (Pozri tiež OPS 1.865 c) 2) a OPS 1.870).
OPS 1.245
Maximálna vzdialenosť od vhodného letiska pre dvojmotorové letúny bez schválenia ETOPS
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie, pokiaľ to letecký úrad osobitne neschválil v súlade s OPS 1.246 a) (schválenie ETOPS), prevádzkovať dvojmotorový letún na trati zahŕňajúcej bod vo vzdialenosti od vhodného letiska väčšej ako je v prípade:
|
|
b) |
Prevádzkovateľ pri výpočte maximálnej vzdialenosti od vhodného letiska stanoví pre každý typ alebo variant prevádzkovaného dvojmotorového letúna rýchlosť neprekračujúcu VMO založenú na skutočnej rýchlosti letu, ktorú môže letún udržiavať s jedným nepracujúcim motorom v podmienkach:
|
|
c) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby ďalej uvedené údaje osobitne vymedzené pre každý typ alebo variant, boli uvedené v prevádzkovej príručke. Sú to:
|
Poznámka: Uvedené rýchlosti a nadmorské výšky (letové hladiny) sú určené len na použitie pre stanovenie maximálnej vzdialenosti od vhodného letiska.
OPS 1.246
Prevádzka s predĺženým operačným dosahom s dvojmotorovým letúnmi (ETOPS)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať lety za prahovou vzdialenosťou od vhodného letiska, stanovenou v súlade s OPS 1.245, ak na to nebol schválený leteckým úradom (schválenie ETOPS). |
|
b) |
Pred vykonávaním letu ETOPS je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby bolo k dispozícii vhodné náhradné letisko ETOPS na trati, buď v medziach schváleného času letu na náhradné letisko, alebo času letu na náhradné letisko na základe stavu prevádzkyschopnosti letúna podľa MEL podľa toho, ktorý je kratší. (Pozri aj OPS 1.297 d)). |
OPS 1.250
Stanovenie minimálnych nadmorských výšok letu
|
a) |
Prevádzkovateľ stanoví minimálne nadmorské výšky letu a metódy určovania týchto nadmorských výšok pre všetky letené úseky tratí, ktoré zabezpečujú požadovanú bezpečnú výšku nad terénom s prihliadnutím na požiadavky článkov F až I pre všetky úseky tratí, ktoré sa majú lietať. |
|
b) |
Každá metóda určovania minimálnych nadmorských výšok letu musí byť schválená leteckým úradom. |
|
c) |
Tam, kde sú minimálne nadmorské výšky letu stanovené prelietavanými štátmi vyššie ako tie, ktoré stanovil prevádzkovateľ, musia sa použiť vyššie hodnoty. |
|
d) |
Prevádzkovateľ pri stanovení minimálnych nadmorských výšok letu berie do úvahy:
|
|
e) |
Pri plnení požiadaviek stanovených v pododseku d) je nutné venovať pozornosť
|
OPS 1.255
Zásady určovania množstva paliva
|
a) |
Prevádzkovateľ musí stanoviť zásady určovania množstva paliva na účely plánovania letov a zmeny letového plánu počas letu, aby zabezpečil pri každom lete dostatok paliva na palube na plánovaný let a zálohu na pokrytie odchýlok od plánovaného letu. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby plánovanie letov bolo založené minimálne na týchto bodoch 1) a 2), t. j.
|
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby predletový výpočet použiteľného paliva požadovaného na let zahŕňal
|
|
d) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby postupy výpočtu použiteľného paliva požadovaného pri zmene plánu počas letu, keď má let pokračovať po inej trati alebo na iné cieľové letisko, ako bolo pôvodne plánované, zahŕňali
|
OPS 1.260
Preprava osôb so zníženou pohyblivosťou
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy na prepravu osôb so zníženou pohyblivosťou (PRM). |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby PRM neboli pridelené také sedadlá a aby ani neobsadzovali také sedadlá, kde by ich prítomnosť mohla
|
|
c) |
Prepravy PRM na palube sa musia oznámiť veliteľovi lietadla. |
OPS 1.265
Preprava neprípustných cestujúcich, osôb deportovaných alebo vo väzbe
Prevádzkovateľ zavedie postupy na prepravu neprípustných cestujúcich, osôb deportovaných alebo vo väzbe tak, aby zaistil bezpečnosť letúna a osôb na jeho palube. Keď sa majú na palube prepravovať uvedené osoby, musí sa to oznámiť veliteľovi lietadla.
OPS 1.270
Uloženie batožiny a nákladu
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.270)
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy zabezpečujúce, aby sa do kabíny cestujúcich brala len taká príručná batožina, ktorú možno primerane a bezpečne uložiť. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy zabezpečujúce, aby všetka batožina a náklad na palube, ktoré by mohli spôsobiť zranenie alebo škodu, zatarasiť uličky alebo východy pri zmene svojej polohy, boli v úložných priestoroch konštruovaných tak, aby zabránili ich pohybu. |
OPS 1.275
Zámerne nepoužité
OPS 1.280
Pridelenie sedadiel cestujúcim
Prevádzkovateľ zavedie postupy zabezpečujúce rozsadzovanie cestujúcich tak, aby v prípade nutnosti núdzovej evakuácie mohli čo najlepšie pomáhať a nezdržiavali evakuáciu letúna.
OPS 1.285
Inštruktáž cestujúcim
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
a) |
Všeobecne
|
|
b) |
Pred vzletom je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby
|
|
c) |
Po vzlete je prevádzkovateľ
|
|
d) |
Pred pristátím je prevádzkovateľ
|
|
e) |
Po pristátí je prevádzkovateľ
|
|
f) |
Pri núdzových situáciách počas letu dostávajú cestujúci inštruktáž na núdzové úkony príslušné pre dané okolnosti. |
OPS 1.290
Príprava na let
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pre každý zamýšľaný let bol vyplnený prevádzkový letový plán. |
|
b) |
Veliteľ lietadla nesmie začať let, kým sa nepresvedčil, že
|
OPS 1.295
Výber letísk
|
a) |
Prevádzkovateľ pri plánovaní letu stanoví postupy výberu cieľových a/alebo náhradných letísk v súlade s OPS 1.220. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí vybrať a určiť v prevádzkovom letovom pláne náhradné letisko pri vzlete pre prípad, že by nebolo možné vrátiť sa na letisko odletu z meteorologických alebo výkonových dôvodov. Náhradné letisko pri vzlete sa nachádza:
|
|
c) |
Prevádzkovateľ musí určiť najmenej jedno náhradné cieľové letisko pre každý let IFR, okrem prípadov, keď
|
|
d) |
Prevádzkovateľ musí stanoviť dve náhradné cieľové letiská, keď
|
|
e) |
Prevádzkovateľ presne uvedie akékoľvek požadované náhradné letisko(-á) v prevádzkovom letovom pláne. |
OPS 1.297
Plánovacie minimá na lety IFR
|
a) |
Plánovacie minimá pre náhradné letiská pri vzlete. Prevádzkovateľ nesmie vybrať letisko ako náhradné letisko pri vzlete v prípade, že príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich akékoľvek kombinácie nenaznačujú, že v čase začínajúcom hodinu pred a končiacom hodinu po predpokladanom čase príletu na toto letisko budú poveternostné podmienky rovnaké alebo lepšie ako použiteľné minimá na pristátie stanovené v súlade s OPS 1.225. Keď jediným použiteľným priblížením je nie-presné priblíženie a/alebo priblíženie okruhom, musí sa zohľadňovať základňa nízkej oblačnosti. Musia sa vziať do úvahy všetky obmedzenia vzťahujúce sa na lety s jedným nepracujúcim motorom. |
|
b) |
Plánovacie minimá pre cieľové letiská a náhradné cieľové letiská. Prevádzkovateľ vyberie len tie cieľové a/alebo náhradné cieľové letisko(-á), ktorých príslušné poveternostné správy alebo predpovede, alebo akékoľvek ich ľubovoľné kombinácie naznačujú, že v čase začínajúcom hodinu pred a končiacom hodinu po predpokladanom čase príletu, budú poveternostné podmienky rovnaké alebo lepšie, ako nasledujúce použiteľné plánovacie minimá:
|
||||||||||||||||||||||||||
|
c) |
Plánovacie minimá pre náhradné letisko na trati. Prevádzkovateľ nesmie vybrať letisko ako náhradné letisko na trati, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo akékoľvek ich kombinácie nenaznačujú, že v čase začínajúcom hodinu pred predpokladaným časom príletu a končiacom hodinu po ňom budú poveternostné podmienky rovnaké alebo lepšie, ako plánovacie minimá podľa uvedenej tabuľky 1. |
|
d) |
Plánovacie minimá pre náhradné letiská na trati pri prevádzke ETOPS. Prevádzkovateľ nesmie vybrať letisko za náhradné letisko na trati pri prevádzke ETOPS, pokiaľ príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo akékoľvek ich kombinácie nenaznačujú, že v čase začínajúcom hodinu pred predpokladaným časom príletu a končiacom hodinu po ňom budú poveternostné podmienky rovnaké alebo lepšie ako plánovacie minimá v ďalej uvedenej tabuľke 2 a pokiaľ nie sú v súlade so schválením prevádzkovateľa na prevádzku ETOPS. Tabuľka 2 Plánovacie minimá ETOPS
|
||||||||||||||||||||||||
OPS 1.300
Predkladanie letového plánu ATS
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa let nezačal, ak nebol predložený letový plán ATS alebo nebol predložený dostatok zodpovedajúcich informácií, ktoré by umožnili uviesť do pohotovosti pohotovostné služby, ak by sa požadovali.
OPS 1.305
Plnenie/odčerpávanie paliva s cestujúcimi nastupujúcimi, na palube alebo vystupujúcimi
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.305)
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby žiaden letún nebol plnený alebo aby z neho nebol odčerpávaný letecký benzín alebo letecké pohonné látky so širokým rozsahom destilačných teplôt (napr. Jet – B alebo ekvivalenty) alebo keď by mohla vzniknúť nebezpečná zmes týchto druhov paliva, keď cestujúci nastupujú, sú na palube alebo vystupujú. Vo všetkých ostatných prípadoch sa musia vykonať nevyhnutné bezpečnostné opatrenia a na palube letúna musí byť kvalifikovaný personál, pripravený začať a riadiť evakuáciu letúna najúčelnejším a najrýchlejším dostupným spôsobom.
OPS 1.307
Plnenie/odčerpávanie paliva so širokým rozsahom destilačných teplôt
Prevádzkovateľ stanoví postupy na plnenie/odčerpávanie paliva so širokým rozsahom destilačných teplôt (napr. Jet – B alebo rovnocenného paliva), ak sa toto palivo požaduje.
OPS 1.308
Tlačenie a ťahanie
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetky postupy tlačenia a ťahania vyhovovali príslušným leteckým normám a postupom. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa úprava polohy letúnov pred rolovaním alebo po rolovaní nevykonávala pomocou ťahania bez ťažnej tyče, pokiaľ:
|
OPS 1.310
Členovia posádok na pracovných miestach
|
a) |
Členovia letovej posádky
|
|
b) |
Palubní sprievodcovia. Na všetkých palubách letúna obsadených cestujúcimi sú požadovaní palubní sprievodcovia povinní sedieť na určených pracovných miestach počas kritických fáz letu. |
OPS 1.315
Pomocné prostriedky na núdzovú evakuáciu
Prevádzkovateľ zavedie postupy, ktorými zabezpečí, aby bol pred rolovaním, vzletom a pristátím a kedykoľvek je to vykonateľné a bezpečné, uvedený do pohotovosti každý pomocný prostriedok na evakuáciu lietadla, ktorý sa automaticky uvádza do pracovnej polohy.
OPS 1.320
Sedadlá, bezpečnostné pásy a bezpečnostné postroje
|
a) |
Členovia posádky
|
|
b) |
Cestujúci
|
OPS 1.325
Zabezpečenie kabíny cestujúcich a palubných bufetov
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy na zaistenie toho, aby pred rolovaním, vzletom a pristátím boli všetky východy a únikové cesty bez prekážok. |
|
b) |
Veliteľ lietadla zabezpečí pred vzletom, pristátím a kedykoľvek to bude považovať za potrebné v záujme bezpečnosti, aby všetko vybavenie a batožina boli správne zabezpečené. |
OPS 1.330
Prístupnosť núdzového vybavenia
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby všetko núdzové vybavenie zostalo ľahko prístupné na okamžité použitie.
OPS 1.335
Fajčenie na palube
|
a) |
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby žiadnej osobe na palube nebolo dovolené fajčiť
|
OPS 1.340
Meteorologické podmienky
|
a) |
Pri lete IFR veliteľ lietadla nesmie
|
|
b) |
Pri lete IFR veliteľ lietadla nesmie letieť za
|
|
c) |
Pri lete IFR veliteľ lietadla nesmie pokračovať v lete na plánované cieľové letisko, ak posledné dostupné informácie neudávajú, že v predpokladanom čase príletu budú poveternostné podmienky na cieľovom letisku alebo aspoň jednom náhradnom cieľovom letisku rovnaké alebo lepšie ako plánovacie platné prevádzkové minimá príslušného letiska. |
|
d) |
Pri lete VFR veliteľ lietadla nesmie začať vzlet, ak aktuálne meteorologické správy alebo kombinácia aktuálnych meteorologických správ a predpovedí nenasvedčujú, že meteorologické podmienky na trati alebo na tej časti trate, ktorá sa má preletieť podľa pravidiel letu za viditeľnosti, budú v príslušnom čase také, aby bolo možné vyhovieť týmto pravidlám. |
OPS 1.345
Ľad a iné znečistenia – postupy na zemi
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy, ktoré sa majú dodržiavať, keď je nutné vykonávať odnámrazovanie a ochranu proti námraze na zemi a s tým spojené prehliadky lietadiel. |
|
b) |
Veliteľ lietadla nesmie začať vzlet, ak vonkajšie povrchové plochy nie sú zbavené všetkých nánosov, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť výkony a/alebo ovládateľnosť letúna (okrem výnimiek povolených letovou príručkou letúna). |
OPS 1.346
Ľad a iné znečistenia – postupy za letu
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postupy pre lety v predpokladaných alebo skutočných podmienkach tvorby námrazy. |
|
b) |
Veliteľ lietadla nesmie začať let ani vedome letieť do predpokladaných alebo skutočných podmienok tvorby námrazy, ak letún nie je osvedčený a vybavený tak, aby sa mohli tieto podmienky zvládnuť. |
OPS 1.350
Zásoba paliva a oleja
Veliteľ lietadla nesmie začať let, ak sa nepresvedčil, že na palube letúna je aspoň plánované množstvo paliva a oleja, ktoré umožňuje bezpečné dokončiť let s prihliadnutím na očakávané prevádzkové podmienky.
OPS 1.355
Podmienky vzletu
Veliteľ lietadla sa musí pred začatím vzletu presvedčiť o tom, že podľa jemu dostupných informácií sú počasie na letisku a stav dráhy, ktorá sa má použiť, také, aby nebránili bezpečnému vzletu a odletu.
OPS 1.360
Použitie prevádzkových miním na vzlet
Veliteľ lietadla sa musí pred začatím vzletu presvedčiť, že je RVR alebo dohľadnosť v smere vzletu letúna pred začatím vzletu rovnaká alebo lepšia ako použiteľné minimum.
OPS 1.365
Minimálne nadmorské výšky letu
Veliteľ lietadla alebo pilot poverený vykonaním letu nesmie letieť v menšej výške ako sú stanovené minimálne nadmorské výšky s výnimkou, keď je to potrebné na vzlet alebo pristátie.
OPS 1.370
Simulované mimoriadne situácie počas letu
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa simulácie mimoriadnych alebo núdzových situácií, ktoré si vyžadujú použitie časti alebo všetkých mimoriadnych alebo núdzových postupov a simulácie IMC umelými prostriedkami, nevykonávali pri obchodných dopravných letoch.
OPS 1.375
Riadenie palivového systému počas letu
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.375)
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie postup, ktorým zabezpečí vykonávanie kontrol množstva paliva a riadenia palivového systému počas letu. |
|
b) |
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby množstvo použiteľného paliva nebolo počas letu menšie ako množstvo nevyhnutné na let na letisko, na ktorom možno vykonať bezpečné pristátie so zostatkom paliva nie menším ako konečná rezerva paliva. |
|
c) |
Veliteľ lietadla vyhlási stav núdze, keď je vypočítané množstvo použiteľného paliva na pristátie menšie ako konečná záloha paliva. |
OPS 1.380
Zámerne nepoužité
OPS 1.385
Použitie prídavného kyslíka
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby členovia letovej posádky, ktorí vykonávajú povinnosti potrebné na bezpečnú prevádzku letúna počas letu, dýchali prídavný kyslík vždy, keď budú tlakové pomery v kabíne zodpovedajúce nadmorskej výške väčšej ako 10 000 ft v trvaní nad 30 minút a vždy, keď budú pomery v kabíne zodpovedajúce nadmorskej výške nad 13 000 ft.
OPS 1.390
Kozmické žiarenie
|
a) |
Prevádzkovateľ berie do úvahy ožiarenie všetkých členov posádky kozmickým žiarením v priebehu času letovej služby (vrátane premiestňovania) a prijme tieto opatrenia v prípade posádok, u ktorých je predpoklad, že budú ožiarené viac ako 1 mSv za rok:
|
|
b) |
|
OPS 1.395
Zistenie blízkosti zeme
Veliteľ lietadla alebo pilot poverený vykonaním letu zabezpečí okamžité začatie nápravného opatrenia na obnovenie podmienok bezpečného letu, keď ktorýkoľvek člen letovej posádky alebo výstražný systém na blízkosť terénu zistí neprípustnú blízkosť zeme.
OPS 1.398
Použitie palubného protizrážkového systému (ACAS)
Prevádzkovateľ zavedie postupy, aby zabezpečil, že
|
a) |
ak je ACAS inštalovaný a prevádzkyschopný, použije sa počas letu v režime, ktorý umožní vytvoriť Rady na vyhnutie (RA), okrem prípadu, keď by tento postup nebol vhodný pre podmienky existujúce v danom čase a |
|
b) |
ak je systémom ACAS zistená neprípustná blízkosť k inému lietadlu (RA), veliteľ lietadla alebo pilot poverený vykonaním letu zabezpečí okamžité začatie nápravného opatrenia, aby tak zaistil bezpečný rozstup okrem prípadu, keď bol narušiteľ vizuálne zistený a bolo určené, že nepredstavuje nebezpečie. |
OPS 1.400
Podmienky na priblíženie a pristátie
Veliteľ lietadla sa musí pred začatím priblíženia na pristátie presvedčiť, že podľa jemu dostupných informácií počasie na letisku a stav dráhy, ktorú zamýšľa použiť, nebudú brániť bezpečnému priblíženiu, pristátiu alebo postupu nevydareného priblíženia s ohľadom na informácie o výkonnosti obsiahnuté v prevádzkovej príručke.
OPS 1.405
Začatie a pokračovanie priblíženia
|
a) |
Veliteľ lietadla alebo pilot poverený vykonaním letu môže začať priblíženie bez ohľadu na hlásenú RVR/dohľadnosť, ale v priblížení nesmie pokračovať za vonkajšie polohové návestidlo alebo za rovnocennú publikovanú polohu, ak je hlásená RVR/dohľadnosť menšia ako použiteľné minimá. |
|
b) |
Tam, kde RVR nie je k dispozícii, môže byť hodnota RVR odvodená od hlásenej dohľadnosti v súlade s pododsekom h) dodatku 1 k OPS 1.430. |
|
c) |
Ak po prelete vonkajšieho polohového návestidla alebo rovnocennej polohy v súlade s pododsekom a) poklesne hlásená RVR/dohľadnosť pod použiteľné minimá, v priblížení sa smie pokračovať do DA/H alebo MDA/H. |
|
d) |
Tam, kde nie je vonkajšie polohové návestidlo alebo rovnocenná poloha, veliteľ lietadla alebo pilot poverený vykonaním letu rozhodne, či bude pokračovať alebo či preruší priblíženie na úseku konečného priblíženia skôr, než zostúpi pod výšku 1 000 ft nad letiskom. Ak je MDA/H v alebo nad 1 000 ft nad letiskom, prevádzkovateľ stanoví výšku pre každý postup priblíženia, ak je RVR/dohľadnosť menšia ako použiteľné minimá. |
|
e) |
V priblížení sa smie pokračovať pod DA/H alebo MDA/H a pristátie sa smie dokončiť za predpokladu, že sa v DA/H alebo MDA/H podarilo získať a udržiavať vizuálnu orientáciu. |
|
f) |
Dráhová dohľadnosť (RVR) dotykového pásma je vždy rozhodujúca. Dráhové dohľadnosti strednej časti dráhy a konca dráhy môžu byť rozhodujúce, ak sú hlásené a významné. Najnižšia hodnota RVR pre strednú časť dráhy je 125 m, alebo hodnota RVR požadovaná pre dotykovú zónu dráhy, ak je táto nižšia a 75 m pre koniec dráhy. Pre letúny vybavené systémom vedenia alebo riadenia dojazdu, je najmenšia hodnota RVR pre strednú časť dráhy 75 m. |
Poznámka: Ako ‚významná‘ sa v tejto súvislosti označuje časť dráhy, ktorá sa použije od vysokorýchlostnej fázy pristátia až po zbrzdenie na rýchlosť približne 60 uzlov.
OPS 1.410
Prevádzkové postupy – výška preletu prahu dráhy
Prevádzkovateľ musí zaviesť prevádzkové postupy navrhnuté tak, aby zabezpečili, že letún používaný na vykonávanie presných priblížení bude prelietavať prah dráhy v bezpečnej výške v pristávacej konfigurácii a polohe.
OPS 1.415
Palubný denník
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby bol vyplnený palubný denník.
OPS 1.420
Hlásenie udalostí
|
a) |
Terminológia
|
|
b) |
Hlásenie incidentov. Prevádzkovateľ zavedie postupy na hlásenie incidentov, pričom berie do úvahy nižšie popísané zodpovednosti a okolnosti opísané v pododseku d).
|
|
c) |
Hlásenie leteckých nehôd a vážnych incidentov. Prevádzkovateľ zavedie postupy na hlásenie nehôd a vážnych incidentov, berúc pri tom do úvahy zodpovednosti opísané dole a okolnosti opísané v ďalej uvedenom pododseku d).
|
|
d) |
Špecifické hlásenia. Hlásenia, pre ktoré sa musia použiť špecifické oznámenia, a spôsoby hlásenia sú popísané nižšie:
|
OPS 1.425
Vyhradené
Dodatok 1 k OPS 1.270
Uloženie batožiny a nákladu
Postupy zavedené prevádzkovateľom na zabezpečenie toho, aby príručná batožina a náklad boli primerane a bezpečne uložené, musia brať do úvahy nasledujúce požiadavky:
|
1) |
Každá batožina dopravovaná v kabíne musí byť uložená len na mieste, ktoré je schopné obmedziť jej pohyb. |
|
2) |
Obmedzenie hmotnosti označené štítkami v úložných priestoroch alebo v ich blízkosti sa nesmie prekročiť. |
|
3) |
Úložné priestory pod sedadlami, ak sedadlo nie je opatrené zádržkou a veľkosť batožiny nedovoľuje jej dostatočné zabezpečenie týmto zariadením, sa nesmú použiť. |
|
4) |
Predmety sa nesmú ukladať na toaletách alebo opierať o prepážky, ktoré nie sú schopné obmedziť ich pohyb vpred, do strany alebo hore, a ak prepážky nie sú opatrené štítkami presne vymedzujúcimi najväčšiu hmotnosť vecí, ktoré sa na nich môžu umiestniť. |
|
5) |
Batožina a náklad umiestnené v skrinkách nesmú byť také veľké, aby to bránilo bezpečnému zaisteniu dvierok v zatvorenej polohe. |
|
6) |
Batožina a náklad nesmú byť umiestnené tak, aby bránili v prístupe k núdzovému vybaveniu a |
|
7) |
pred vzletom, pristátím a kedykoľvek sú rozsvietené tabule Pripútajte sa – nefajčite, alebo je to inak prikázané, musia sa vykonať kontroly, aby sa zabezpečilo, že batožina je uložená tak, že vzhľadom na zodpovedajúcu fázu letu nemôže prekážať evakuácii lietadla ani spôsobiť zranenie pádom (alebo iným pohybom). |
Dodatok 1 k OPS 1.305
Plnenie/odčerpávanie paliva s cestujúcimi nastupujúcimi, na palube alebo vystupujúcimi
Prevádzkovateľ musí zaviesť prevádzkové postupy pre plnenie a odčerpávanie paliva s cestujúcimi nastupujúcimi, na palube alebo vystupujúcimi, aby zabezpečil tieto bezpečnostné opatrenia:
|
1) |
Počas plnenia a odčerpávania paliva s cestujúcimi na palube musí zostať na predpísanom mieste kvalifikovaná osoba. Táto osoba musí byť schopná zvládnuť núdzové postupy, týkajúce sa požiarnej ochrany a hasenia požiaru, udržiavania spojenia a začatia i riadenia evakuácie letúna. |
|
2) |
Vytvorí sa dvojcestná komunikácia, ktorá zostane k dispozícii v interkomunikačnom systéme letúna alebo v iných vyhovujúcich prostriedkoch medzi posádkou na zemi dohliadajúcou na doplnenie paliva a kvalifikovaným personálom na palube letúna. |
|
3) |
Posádka, personál a cestujúci musia byť upozornení na to, že sa bude plniť alebo odčerpávať palivo. |
|
4) |
Tabule PRIPÚTAJTE SA musia byť zhasnuté. |
|
5) |
Tabule NEFAJČITE musia byť rozsvietené spolu s osvetlením kabíny, aby sa umožnilo rozpoznanie núdzových východov. |
|
6) |
Cestujúci musia byť poučení o tom, že si majú rozopnúť bezpečnostné pásy a že nemajú fajčiť. |
|
7) |
Na palube musí byť dostatok kvalifikovaného personálu pripraveného na okamžitú núdzovú evakuáciu letúna. |
|
8) |
Plnenie paliva sa musí okamžite zastaviť, ak sa počas plnenia a odčerpávania zistí vnútri letúna prítomnosť výparov paliva alebo ak nastane akékoľvek iné nebezpečenstvo. |
|
9) |
Priestor na zemi pod východmi určenými na núdzovú evakuáciu a na uvedenie sklzov do pracovnej polohy musí ostať voľný; a |
|
10) |
Urobí sa opatrenie na bezpečnú a rýchlu evakuáciu. |
Dodatok 1 k OPS 1.375
Riadenie palivového systému počas letu
|
a) |
Kontroly paliva počas letu
|
|
b) |
Riadenie palivového systému počas letu
|
ČLÁNOK E
PREVÁDZKA ZA KAŽDÝCH POVETERNOSTNÝCH PODMIENOK
OPS 1.430
Letiskové prevádzkové minimá – Všeobecne
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.430)
|
a) |
Prevádzkovateľ stanoví pre každé letisko, ktorého použitie plánuje, letiskové prevádzkové minimá, ktoré nesmú byť nižšie, ako sú hodnoty uvedené v dodatku 1. Spôsob stanovovania týchto miním musí byť prijateľný pre letecký úrad. Tieto minimá nesmú byť nižšie, ako sú stanovené pre dané letisko leteckým úradom štátu, na ktorého území letisko leží, s výnimkou výslovného schválenia takýmto leteckým úradom. Poznámka: Uvedený odsek nezakazuje výpočet prevádzkových miním pre neplánované náhradné letisko počas letu, ak sa vykonáva schváleným spôsobom. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí pri stanovovaní letiskových prevádzkových miním pre akýkoľvek konkrétny let brať plne do úvahy
|
|
c) |
Kategórie letúnov uvedené v tomto článku, sa musia odvodiť v súlade s metodikou uvedenou v dodatku 2 k OPS 1.430 c). |
OPS 1.435
Terminológia
Pojmy použité v tomto článku majú nasledovný význam:
|
1) |
Let po okruhu. Fáza letu za viditeľnosti po priblížení podľa prístrojov na privedenie lietadla do polohy vhodnej na pristátie na dráhe, ktorá nie je vhodne umiestnená na priame priblíženie. |
|
2) |
Postupy za podmienok malej hodnoty dohľadnosti (LVP). Postupy používané na letisku na zabezpečenie bezpečnej prevádzky pri priblížení II. a III. kategórie a pri vzletoch za podmienok malej hodnoty dohľadnosti. |
|
3) |
Vzlet za podmienok malej hodnoty dohľadnosti (LVTO). Vzlet z dráhy, na ktorej je dráhová dohľadnosť (RVR) menšia ako 400 m. |
|
4) |
Systém riadenia letu Systém, do ktorého patrí systém automatického pristátia a/alebo hybridný systém pristátia. |
|
5) |
Systém riadenia letu pasívny pri poruche. Systém riadenia letu, u ktorého nedôjde pri poruche k stavu významného rozváženia, k odchýlke od dráhy letu alebo výšky, ale pristátie sa nedokončí v automatickom režime. Pri tomto systéme preberá po poruche riadenie letúna pilot. |
|
6) |
Systém riadenia letu prevádzkyschopný pri poruche. Systém riadenia letu, kde pri poruche pod výškou pohotovosti môže zostávajúca časť automatického systému dokončiť priblíženie, podrovnanie a pristátie. V prípade poruchy sa systém automatického pristátia bude prevádzkovať ako systém pasívny pri poruche. |
|
7) |
Hybridný systém pristátia prevádzkyschopný pri poruche. Systém, ktorý sa skladá z hlavného systému automatického pristátia pasívneho pri poruche a z vedľajšieho nezávislého systému navádzania lietadla, umožňujúceho pilotovi dokončiť po poruche hlavného systému pristátie pri ručnom riadení. Poznámka: Typickým vedľajším nezávislým systémom navádzania lietadla je monitorovaný priehľadový displej umožňujúci navádzanie lietadla na požadovanú trajektóriu letu, ktoré má obvykle podobu povelovej informácie, ale alternatívne môže mať i podobu informácie o situácii (alebo o odchýlke). |
|
8) |
Priblíženie sa za viditeľnosti zeme. Priblíženie, pri ktorom sa časť alebo celý postup priblíženia podľa prístrojov nedokončí a priblíženie sa vykoná s vizuálnou orientáciou podľa terénu. |
OPS 1.440
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Všeobecné prevádzkové pravidlá
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.440)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať prevádzku II. alebo III. kategórie, pokiaľ
|
|
b) |
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať vzlety za RVR menšej ako 150 m (letúny kategórie A, B a C) alebo menšej ako 200 m (letúny kategórie D), pokiaľ neboli schválené leteckým úradom. |
OPS 1.445
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Letiská
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie použiť letisko na prevádzku II. alebo III. kategórie, pokiaľ nie je na túto prevádzku schválené orgánom štátu, v ktorom sa nachádza. |
|
b) |
Prevádzkovateľ si overí, či sú na letiskách, kde sa má vykonávať prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti, stanovené a uplatňované postupy prevádzky za podmienok malej hodnoty dohľadnosti (LVP). |
OPS 1.450
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Výcvik a kvalifikácie
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.450)
Prevádzkovateľ pred vykonávaním vzletov za podmienok malej hodnoty dohľadnosti a prevádzkou II. a III. kategórie zabezpečí, aby
|
1) |
každý člen letovej posádky
|
|
2) |
výcvik a preskúšanie boli vykonávané v súlade s podrobnými osnovami, schválenými leteckým úradom a zapracovanými do prevádzkovej príručky. Tento výcvik sa požaduje okrem výcviku predpísaného článkom N a |
|
3) |
kvalifikácia letovej posádky bola presne vymedzená pre druh prevádzky a typ letúna. |
OPS 1.455
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Prevádzkové postupy
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.455)
|
a) |
Prevádzkovateľ musí zaviesť postupy a smernice, ktoré sa budú používať pri vzletoch za podmienok malej hodnoty dohľadnosti a za prevádzky II. a III. musia byť jasne vymedzené v prevádzkovej príručke a musia obsahovať povinnosti jednotlivých členov letovej posádky pri vzlete, priblížení, podrovnaní, dojazde a pri nevydarenom priblížení. |
|
b) |
Veliteľ lietadla sa presvedčí o tom, že
|
OPS 1.460
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Minimálne vybavenie
|
a) |
Prevádzkovateľ musí uviesť v prevádzkovej príručke minimálne vybavenie, ktoré musí byť použiteľné pri začatí vzletu za podmienok malej hodnoty dohľadnosti alebo priblíženia II. a III. kategórie v súlade s AFM alebo iným schváleným dokumentom. |
|
b) |
Veliteľ lietadla sa presvedčí, že stav letúna a jeho palubných systémov dôležitých pre daný druh prevádzky je primeraný druhu prevádzky, ktorá sa má vykonať. |
OPS 1.465
Prevádzkové minimá pre lety VFR
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.465)
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
1) |
sa lety VFR vykonávali v súlade s pravidlami letu za viditeľnosti a v súlade s tabuľkou v dodatku 1 k OPS 1.465 a |
|
2) |
zvláštne lety VFR nezačínali, ak je dohľadnosť menšia ako 3 km a aby sa nevykonávali ani inak, ak je dohľadnosť menšia ako 1,5 km. |
Dodatok 1 k OPS 1.430
Letiskové prevádzkové minimá
|
a) |
Minimá na vzlet
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
b) |
Nie-presné priblíženie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
c) |
Presné priblíženie – Prevádzka I. kategórie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
d) |
Presné priblíženie – Prevádzka II. kategórie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
e) |
Presné priblíženie – Prevádzka III. kategórie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
f) |
Let po okruhu
|
|||||||||||||||||||||||
|
g) |
Priblíženie za viditeľnosti zeme. Prevádzkovateľ nesmie použiť na priblíženie za viditeľnosti zeme RVR menšiu ako 800 m. |
|
h) |
Prepočet hlásenej meteorologickej dohľadnosti na RVR
|
||||||||||||||||||
Dodatok 2 k OPS 1.430 c)
Kategórie letúnov – Prevádzka za každých poveternostných podmienok
|
a) |
Klasifikácia letúnov Kritériom pre klasifikáciu letúnov a ich zaradenie do jednotlivých kategórií je indikovaná rýchlosť nad prahom (VAT), ktorá je rovná pádovej rýchlosti (VSO) násobenej 1,3 alebo VS1G násobenej 1,23 v pristávacej konfigurácii pri maximálnej schválenej pristávacej hmotnosti. Ak je k dispozícii VSO i VS1G, použije sa tá, ktorá dáva vyššiu VAT. Kategórie letúnov zodpovedajúce hodnotám VAT sú uvedené v tejto tabuľke:
Prevádzkovateľ alebo výrobca letúna definuje pristávaciu konfiguráciu, ktorá sa má brať do úvahy. |
|
b) |
Trvalá zmena kategórie (maximálna pristávacia hmotnosť)
|
Dodatok 1 k OPS 1.440
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Všeobecné prevádzkové pravidlá
|
a) |
Všeobecne. Ďalej uvedené postupy platia pre zavádzanie a schvaľovanie prevádzky za podmienok malej hodnoty dohľadnosti. |
|
b) |
Preukazovanie prevádzkyschopnosti. Účelom preukazovania prevádzkyschopnosti je stanoviť alebo potvrdiť použitie a účinnosť použiteľných systémov navádzania letu lietadla, výcviku, postupov letovej posádky, údržbového programu a príručiek použiteľných na schválenie programu II./III. kategórie.
|
|
c) |
Zhromažďovanie údajov na preukazovanie prevádzkyschopnosti. Každý žiadateľ musí vyvinúť metódu zhromažďovania údajov (napr. formulár, ktorý bude používať letová posádka) na zaznamenávanie výkonnosti pri priblížení a pristáti. Výsledné údaje a súhrn predvádzacích údajov sa sprístupnia leteckému úradu na vyhodnotenie. |
|
d) |
Analýza údajov. Neuspokojivé priblíženia a/alebo automatické pristátia sa musia zdokumentovať a analyzovať. |
|
e) |
Nepretržité monitorovanie
|
|
f) |
Prechodné obdobia
|
|
g) |
Údržba vybavenia na prevádzku II. a III. kategórie a na vzlety za podmienok malej hodnoty dohľadnosti. Prevádzkovateľ musí vypracovať v spolupráci s výrobcom pokyny na údržbu palubných navádzacích systémov a zaradiť ich do svojho programu údržby letúna predpísaného v OPS 1.910, ktorý musí byť schválený leteckým úradom. |
|
h) |
Vhodné letiská a vzletové a pristávacie dráhy
|
Dodatok 1 k OPS 1.450
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – Výcvik a kvalifikácie
|
a) |
Všeobecne: Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby programy výcviku členov letových posádok pre lety za podmienok malej hodnoty dohľadnosti obsahovali výcvik členený na výcvik na zemi, na letovom simulátore a/alebo letový výcvik. Prevádzkovateľ môže skrátiť obsah výcviku predpísaného ďalej uvedenými pododsekmi 2) a 3) za predpokladu, že skrátený obsah je prijateľný pre letecký úrad.
|
|
b) |
Pozemný výcvik. Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby počiatočný výcvik v prevádzke za podmienok malej hodnoty dohľadnosti vykonávaný na zemi obsahoval aspoň
|
|
c) |
Výcvik na letovom simulátore a/alebo letový výcvik
|
|
d) |
Požiadavky na preškolenie na vykonávanie vzletov za podmienok malej hodnoty dohľadnosti a letov II. a III. kategórie Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý člen letovej posádky, ktorý sa preškoľuje na nový typ alebo variant letúna, s ktorým sa budú vykonávať vzlety za podmienok malej hodnoty dohľadnosti a lety II. a III. kategórie, absolvoval ďalej uvedený výcvik v postupoch za podmienok malej hodnoty dohľadnosti. Požiadavky na prax člena letovej posádky, aby mohol absolvovať skrátený výcvik, sú predpísané v uvedených pododsekoch a) 2) a a) 3).
|
|
e) |
Typová a veliteľská prax. Pred začatím letov II./III. kategórie platia pre veliteľov lietadiel a pilotov, ktorí boli poverení vykonaním letu, pre ktorých je daný typ letúna nový, tieto dodatočné požiadavky:
|
|
f) |
Vzlet za podmienok RVR menšej ako 150/200 m.
|
|
g) |
Udržiavací výcvik a preskúšavanie – prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti
Poznámka: Rozlietanosť na vzlety za podmienok malej hodnoty dohľadnosti a na prevádzku II./III. kategórie, založenej na priblížení v automatickom režime a/alebo automatickom pristátí sa udržuje udržiavacím výcvikom a preskúšavaním predpísaným v tomto odseku. |
Dodatok 1 k OPS 1.455
Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti – prevádzkové postupy
|
a) |
Všeobecne. Prevádzka za podmienok malej hodnoty dohľadnosti zahŕňa:
Poznámka 1: V každom z týchto prevádzkových režimov možno použiť hybridné systémy. Poznámka 2: Osvedčiť a schváliť možno aj iné formy navádzacích systémov a displejov. |
|
b) |
Postupy a prevádzkové pokyny
|
Dodatok 1 k OPS 1.1465
Minimálne dohľadnosti na prevádzku VFR
|
Trieda vzdušného priestoru |
|
A B C D E [Note 1] |
F G |
|||||||
|
|
Nad 900 m (3 000 ft) AMSL alebo nad 300 m (1 000 ft) nad terénom, podľa toho, čo je vyššie |
V 900 m (3 000 ft) AMSL alebo 300 m (1 000 ft) a nižšie nad terénom, podľa toho, čo je vyššie |
||||||||
|
Vzdialenosť od oblačnosti |
|
1 500 m horizontálne 300 m (1 000 ft) vertikálne |
Mimo oblačnosti a za viditeľnosti zeme |
|||||||
|
Letová dohľadnosť |
8 km v a 3 050 m a vyššie (10 000 ft) AMSL(poznámka 2) 5 km pod 3 050 m (10 000 ft) AMSL |
5 km (Poznámka 3) |
||||||||
|
||||||||||
ČLÁNOK F
VÝKONNOSTI VŠEOBECNE
OPS 1.470
Uplatniteľnosť
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby viacmotorové letúny poháňané turbovrtuľovými motormi s maximálnou schválenou konfiguráciou sedadiel pre viac ako 9 cestujúcich alebo s maximálnou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg a všetky viacmotorové letúny poháňané prúdovými motormi boli prevádzkované v súlade s článkom G (výkonnostná trieda A). |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby vrtuľové letúny s maximálnou schválenou konfiguráciou sedadiel pre 9 cestujúcich alebo menej a s maximálnou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou boli prevádzkované v súlade s článkom H (výkonnostná trieda B). |
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetky viacmotorové letúny poháňané piestovými motormi s maximálnou schválenou konfiguráciou sedadiel pre viac ako 9 cestujúcich alebo s maximálnou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg boli prevádzkované v súlade s článkom I (výkonnostná trieda C). |
|
d) |
Prevádzkovateľ použije schválené normy výkonnosti, ktoré zabezpečia takú úroveň bezpečnosti, ktorá je ekvivalentná úrovni požadovanej príslušným článkom v prípadoch, keď nemožno preukázať úplné splnenie požiadaviek príslušného článku vplyvom osobitných charakteristík konštrukcie (napr. nadzvukové letúny alebo vodné letúny). |
OPS 1.475
Všeobecne
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby hmotnosť letúna:
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa na určenie súladu s požiadavkami príslušného článku používali schválené údaje o výkonnosti z letovej príručky letúna, prípadne doplnené ďalšími údajmi, prijateľnými pre letecký úrad tak, ako je to predpísané v danom článku. Pri použití činiteľov predpísaných príslušným článkom možno prihliadnuť ku všetkým prevádzkovým činiteľom už zapracovaným do výkonnostných údajov letovej príručky, aby sa vylúčilo dvojnásobné použitie činiteľov. |
|
c) |
Pri preukazovaní splnenia požiadaviek príslušného článku sa zohľadní konfigurácia letúna, podmienky prostredia a činnosť systémov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú výkonnosti. |
|
d) |
Vlhkú dráhu okrem trávnatej možno pokladať na účely výkonnosti za suchú. |
|
e) |
Pri posudzovaní splnenia vzletových požiadaviek príslušného článku berie prevádzkovateľ do úvahy presnosť grafického záznamu. |
OPS 1.480
Terminológia
|
a) |
Nasledujúce pojmy použité v článkoch F, G, H, I a J majú tento význam:
|
|
b) |
Pojmy dĺžka prerušeného vzletu, dĺžka vzletu, dĺžka rozjazdu, čistá dráha vzletu, čistá dráha letu na trati v konfigurácii s jedným nepracujúcim motorom a čistá dráha letu na trati v konfigurácii s dvoma nepracujúcimi motormi, ktoré sa vzťahujú na letún, majú významy vymedzené v požiadavkách na letovú spôsobilosť, podľa ktorých bol letún osvedčovaný alebo ako boli presne vymedzené leteckým úradom, ak považoval takú definíciu nepostačujúcu na preukázanie súladu s obmedzeniami prevádzkovej výkonnosti. |
ČLÁNOK G
VÝKONNOSTNÁ TRIEDA A
OPS 1.485
Všeobecne
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí doplnenie schválených údajov o výkonnosti v letovej príručke letúna o ďalšie údaje, prijateľné pre letecký úrad, ak je to nutné pri rozhodovaní o tom, či boli splnené požiadavky tohto článku, ak schválené údaje výkonnosti v letovej príručke letúna nie sú postačujúce vzhľadom na
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa pre prípad mokrej alebo znečistenej dráhy použili údaje o výkonnosti stanovené v súlade s príslušnými požiadavkami na osvedčovanie veľkých letúnov alebo iné rovnocenné, prijateľné pre letecký úrad. |
OPS 1.490
Vzlet
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby vzletová hmotnosť neprekročila maximálnu vzletovú hmotnosť stanovenú letovou príručkou letúna pre tlakovú výšku a teplotu vonkajšieho vzduchu na letisku, z ktorého sa má vzlet vykonať. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí pri určovaní maximálne povolenej vzletovej hmotnosti splniť tieto požiadavky:
|
|
c) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku b) vziať do úvahy:
|
OPS 1.495
Bezpečná výška nad prekážkami pri vzlete
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby čistá dráha letu po vzlete viedla najmenej 35 ft nad všetkými prekážkami alebo vo vodorovnej vzdialenosti najmenej 90 m zväčšenej o 0,125 × D, kde D je vodorovná vzdialenosť, ktorú letún prekonal od konca použiteľnej dráhy vzletu alebo od konca dĺžky vzletu, ak je plánovaná zákruta pred koncom použiteľnej dĺžky vzletu. Pre letúny s rozpätím krídiel menším ako 60 m sa smie použiť polovica rozpätia krídiel letúna plus 60 m plus 0,125 × D. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného odseku a) vziať do úvahy:
|
|
c) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku a):
|
|
d) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododseku a) pre tie prípady, keď zamýšľaná dráha letu nevyžaduje väčšie zmeny trate ako 15°, brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako
|
|
e) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených pododsekov a) pre tie prípady, keď zamýšľaná dráha letu vyžaduje väčšie zmeny trate ako 15°, brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako:
|
|
f) |
Prevádzkovateľ stanoví postupy pre nepredvídané okolnosti, aby vyhovel požiadavke OPS 1.495 a určil bezpečnú trať vyhýbajúcu sa prekážkam, umožňujúcu letúnu buď vyhovieť požiadavke OPS 1.500 pre let na trati, alebo pristáť na letisku odletu alebo na náhradnom letisku pri vzlete. |
OPS 1.500
Let na trati s jedným nepracujúcim motorom
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby údaje o čistej dráhe letu na trati v konfigurácii s jedným nepracujúcim motorom uvedené v letovej príručke letúna, primerané pre očakávané meteorologické podmienky letu, vyhoveli buď pododseku b) alebo c) vo všetkých bodoch trate. Čistá dráha letu musí mať kladný gradient vo výške 1 500 ft nad letiskom, kde sa predpokladá pristátie po poruche motora. Za meteorologických podmienok, vyžadujúcich činnosť systémov na ochranu proti námraze sa musí započítať účinok ich použitia na čistú dráhu letu. |
|
b) |
Gradient čistej dráhy letu musí byť kladný vo výške najmenej 1 000 ft nad terénom a nad prekážkami na trati vo vzdialenosti do 9,3 km (5 nm) na obe strany od plánovanej trate. |
|
c) |
Čistá dráha letu musí byť taká, aby letún mohol pokračovať v lete z cestovnej nadmorskej výšky na letisko, kde môže pristáť v súlade s OPS 1.515, poprípade 1.520, pričom čistá dráha letu musí viesť najmenej 20 000 ft nad terénom a nad všetkými prekážkami na trati vo vzdialenosti do 9,3 km (5 nm) na obe strany od zamýšľanej trate v súlade s nasledujúcimi pododsekmi 1) až 4).
|
|
d) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia OPS 1.500 zväčšiť vzdialenosti v predchádzajúcich pododsekoch b) a c) na 18,5 km (10 nm) na každú stranu, ak navigačná presnosť nezabezpečuje ich dodržanie s pravdepodobnosťou 95 % a viac. |
OPS 1.505
Let na trati – Letúny s tromi alebo viacerými motormi, z toho s dvomi nepracujúcimi
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby v žiadnom bode zamýšľanej trate nebol letún s tromi alebo viac motormi vzdialený viac ako 90 minút letu od letiska, na ktorom sú splnené výkonnostné požiadavky pri očakávanej pristávacej hmotnosti, ak letí rýchlosťou maximálneho doletu pri štandardnej teplote za bezvetria so všetkými pracujúcimi motormi, pokiaľ nie sú splnené požiadavky nasledujúcich odsekov b) až f). |
|
b) |
Čistá dráha letu na trati s dvomi nepracujúcimi motormi musí letúnu umožniť pokračovať v lete za očakávaných meteorologických podmienok od bodu, v ktorom sa predpokladá, že dva motory vysadili súčasne až na letisko, kde možno pristáť a zastaviť letún s použitím postupu na pristátie s dvoma nepracujúcimi motormi. Čistá dráha letu musí viesť vo výške aspoň 2 000 ft nad všetkými prekážkami vo vzdialenosti 9,3 km (5 nm) na obe strany od zamýšľanej trate. V nadmorských výškach a pri meteorologických podmienkach vyžadujúcich činnosť systémov na ochranu proti námraze sa musí zohľadniť ich účinok na údaje o čistej dráhe letu. Prevádzkovateľ musí zväčšiť uvedené vzdialenosti na 18,5 km (10 nm), ak navigačná presnosť nezabezpečuje ich dodržanie s pravdepodobnosťou 95 % a viac. |
|
c) |
Predpokladá sa vysadenie dvoch motorov v najkritickejšom bode trate, kde letún je vzdialený viac ako 90 minút letu cestovnou rýchlosťou dlhého doletu so všetkými pracujúcimi motormi od letiska, na ktorom letún spĺňa výkonnostné požiadavky pri očakávanej pristávacej hmotnosti pri štandardnej teplote za bezvetria. |
|
d) |
Čistá dráha letu musí mať kladný gradient vo výške 1 500 ft nad letiskom, na ktorom sa predpokladá pristátie po vysadení dvoch motorov. |
|
e) |
Povoľuje sa vypúšťanie paliva v rozsahu zlučiteľnom s dosiahnutím letiska s požadovanými zálohami paliva, ak sa na vypúšťanie paliva použije bezpečný postup. |
|
f) |
Očakávaná hmotnosť letúna v bode, v ktorom sa predpokladá vysadenie dvoch motorov, nesmie byť menšia ako hmotnosť zahŕňajúca dostatok paliva na pokračovanie v lete na letisko predpokladaného pristátia a na prílet k takému letisku vo výške aspoň 1 500 ft priamo nad priestor pristátia a potom ešte na let v horizonte počas 15 minút. |
OPS 1.510
Pristátie – Cieľové a náhradné letiská
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna stanovená v súlade s OPS 1.475 a) nebola väčšia ako maximálna pristávacia hmotnosť stanovená pre nadmorskú výšku a teplotu vzduchu očakávanú v predpokladanom čase pristátia na cieľovom a náhradnom letisku. |
|
b) |
Prevádzkovateľ na priblíženie podľa prístrojov s gradientom stúpania pri nevydarenom priblížení väčšom ako 2,5 % overí, či očakávaná pristávacia hmotnosť letúna umožní postup nevydareného priblíženia s gradientom stúpania rovným alebo väčším ako príslušný gradient stúpania pri nevydarenom priblížení s konfiguráciou a rýchlosťou na nevydarené priblíženie s vysadeným kritickým motorom (pozri príslušné požiadavky týkajúce sa osvedčovania veľkých letúnov). Použitie iného postupu musí schváliť letecký úrad. |
|
c) |
Prevádzkovateľ si musí overiť pre priblíženie podľa prístrojov s výškami rozhodnutia pod 200 ft, že predpokladaná pristávacia hmotnosť letúna umožňuje pri nevydarenom priblížení gradient stúpania s vysadením kritického motora a s rýchlosťou a konfiguráciou na opakovanie okruhu najmenej 2,5 % alebo publikovaný gradient, podľa toho, ktorý je väčší (pozri CS AWO 243). Použitie iného postupu musí schváliť letecký úrad. |
OPS 1.515
Pristátie – Suché dráhy
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna, stanovená v súlade s OPS 1.475 a) pre predpokladaný čas pristátia na cieľovom letisku a na ktoromkoľvek náhradnom letisku, dovolila pristátie s úplným zastavením letúnu z výšky 50 ft nad prahom dráhy
|
|
b) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného odseku (a) vziať do úvahy:
|
|
c) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného odseku (a) sa musí predpokladať, že
|
|
d) |
Letún môže byť vypravený aj keď prevádzkovateľ nie je schopný vyhovieť požiadavkám uvedeného pododseku c) 1) pre cieľové letisko s jedinou dráhou, na ktorú pristátie závisí od určitej zložky vetra, ak sú určené dve náhradné letiská, ktoré umožnia plne vyhovieť požiadavkám pododsekov a), b) a c). Pred začatím priblíženia na pristátie na cieľovom letisku sa veliteľ lietadla musí ubezpečiť, že pristátie možno vykonať s úplným splnením požiadaviek OPS 1.510 a uvedených pododsekov a) a b). |
|
e) |
Letún môže byť vypravený i keď prevádzkovateľ nie je schopný vyhovieť požiadavkám uvedeného pododseku c) 2) pre cieľové letisko, ak určené náhradné letisko umožňuje plne vyhovieť požiadavkám odsekov a), b) a c). |
OPS 1.520
Pristátie – Mokré a znečistené dráhy
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby použiteľná dĺžka pristátia bola najmenej 115 % požadovanej dĺžky pristátia určenej v súlade s OPS 1.515, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede, resp. ich kombinácie ukazujú, že by pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu mohla byť mokrá. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby použiteľná dĺžka pristátia bola najmenej taká ako dĺžka pristátia určená v súlade s uvedeným pododsekom a) alebo aspoň 115 % dĺžky pristátia určenej v súlade s údajmi dĺžky pristátia na znečistenú dráhu alebo rovnocennými údajmi (ak sú väčšie) prijateľnými pre letecký úrad, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich kombinácie ukazujú, že pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu môže byť znečistená. |
|
c) |
Dĺžka pristátia na mokrej dráhe kratšia, ako požaduje uvedený pododsek a), ale nie menšia ako požaduje OPS 1.515 a) sa môže použiť, ak letová príručka letúna obsahuje presné doplňujúce informácie o dĺžkach pristátia na mokrých dráhach. |
|
d) |
Dĺžka pristátia na osobitne pripravených znečistených dráhach kratšia ako požaduje uvedený pododsek b), nie však kratšia ako požaduje OPS 1.515 a), sa môže použiť, ak letová príručka letúna obsahuje presné doplňujúce informácie o dĺžkach pristátia na znečistených dráhach. |
|
e) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených pododsekov b), c) a d) sa príslušne použijú kritériá OPS 1.515 s tým, že sa nesmie použiť OPS 1.515 a) 1) a 2) na uvedený odsek b). |
Dodatok 1 k OPS 1.495 c) 3)
Schvaľovanie zväčšených náklonov
|
a) |
Na používanie zväčšených náklonov vyžadujúcich zvláštne schválenie musia byť splnené tieto kritériá:
|
Dodatok 1 k OPS 1.515 a) 3)
Postupy strmého priblíženia
|
a) |
Letecký úrad môže schváliť použitie postupov strmého priblíženia s uhlom zostupovej roviny 4,5° alebo väčším a s výškou nad prahom dráhy menšou ako 50 ft, ale najmenej 35 ft za predpokladu, že sú splnené tieto kritériá:
|
Dodatok 1 k OPS 1.515 a) 4)
Lety s krátkym pristátím
|
a) |
Na účely OPS 1.515 a) 4) dĺžka používaná na výpočet povolenej pristávacej hmotnosti sa na účely OPS 1 môže pozostávať z použiteľnej dĺžky vyhlásenej bezpečnostnej plochy a z vyhlásenej použiteľnej dĺžky pristátia. Letecký úrad môže takú prevádzku povoliť v súlade s týmito kritériami:
|
Dodatok 2 k OPS 1.515 a) 4)
Kritériá letiska na lety s krátkym pristátím
|
a) |
Použitie bezpečnostnej plochy musí schváliť splnomocnený orgán letiska. |
|
b) |
Použiteľná dĺžka vyhlásenej bezpečnostnej plochy podľa ustanovenia 1.515 a) 4) a tohto dodatku nesmie prekročiť 90 m. |
|
c) |
Šírka vyhlásenej bezpečnostnej plochy, vycentrovaná na predĺženú os dráhy, nesmie byť menšia ako dvojnásobná šírka dráhy alebo dvojnásobné rozpätie krídla, podľa toho, čo je väčšie. |
|
d) |
Vyhlásená bezpečnostná plocha musí byť bez prekážok a preliačin, ktoré by mohli ohroziť letún pri krátkom pristátí na dráhu, a na vyhlásenej bezpečnej ploche sa nepovoľuje prítomnosť žiadneho mobilného prostriedku počas používania dráhy na lety s krátkym pristátím. |
|
e) |
Sklon vyhlásenej bezpečnej plochy nesmie byť v smere pristátia väčší ako 5 % hore ani 2 % dole. |
|
f) |
Na účely tejto prevádzky nie je treba uplatňovať na vyhlásenú bezpečnú plochu požiadavky únosnosti OPS 1.480 a) 5). |
ČLÁNOK H
VÝKONNOSTNÁ TRIEDA B
OPS 1.525
Všeobecne
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať jednomotorový letún
Poznámka: Obmedzenia prevádzky jednomotorových letúnov sú uvedené v OPS 1.240 a) 6). |
|
b) |
Prevádzkovateľ považuje dvojmotorové letúny nespĺňajúce požiadavky stúpania dodatku 1 k OPS 1.525 b) za jednomotorové letúny. |
OPS 1.530
Vzlet
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby vzletová hmotnosť neprekročila maximálnu vzletovú hmotnosť stanovenú letovou príručkou letúna pre tlakovú výšku a teplotu vonkajšieho vzduchu na letisku, z ktorého sa má vzlet vykonať. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby dĺžka vzletu stanovená letovou príručkou letúna neprekročila
|
|
c) |
Prevádzkovateľ pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku b) berie do úvahy:
|
OPS 1.535
Bezpečná výška nad prekážkami po vzlete – Viacmotorové letúny
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby dráha letu po vzlete letúnov s dvoma alebo viacerými motormi, stanovená v súlade s týmto odsekom, viedla vo výške najmenej 50 ft nad všetkými prekážkami alebo mala vodorovnú vzdialenosť od týchto prekážok aspoň 90 m zväčšenú o 0,125 × D, kde D je vodorovná vzdialenosť, ktorú letún prekonal od konca použiteľnej dĺžky vzletu alebo od konca dĺžky vzletu, ak je plánovaná zatáčka pred koncom použiteľnej dĺžky vzletu s výnimkami uvedenými ďalej v odsekoch b) a c). Pre letúny s rozpätím krídiel menším ako 60 m sa smie použiť polovica rozpätia krídiel letúna plus 60 m plus 0,125 × D. Pri preukazovaní plnenia požiadaviek tohto odseku sa musí predpokladať, že
|
|
b) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku a) pre tie prípady, keď zamýšľaná dráha letu nevyžaduje väčšie zmeny trate ako 15°, brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako
|
|
c) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku a) pre tie prípady, keď zamýšľaná dráha letu vyžaduje väčšie zmeny trate ako 15°, brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako:
|
|
d) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododsekoch a), b) a c) vziať do úvahy
|
OPS 1.540
Let na trati – Viacmotorové letúny
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby letún bol schopný pokračovať v lete za meteorologických podmienok očakávaných pre let i v prípade vysadenia jedného motora s ostávajúcimi motormi pracujúcimi v presne stanovených medziach maximálneho trvalého výkonu v príslušných minimálnych nadmorských výškach stanovených pre bezpečný let v prevádzkovej príručke alebo vo väčších, až do bodu 1 000 ft nad letiskom, na ktorom možno splniť výkonnostné požiadavky. |
|
b) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododseku a):
|
OPS 1.542
Let na trati – Jednomotorové letúny
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby letún bol schopný dosiahnuť miesto, na ktorom možno vykonať bezpečné vynútené pristátie za meteorologických podmienok predpokladaných pre let i v prípade vysadenia motora. Pre pozemné letúny sa požaduje, aby toto miesto bolo na pevnine, ak letecký úrad neschváli iné riešenie. |
|
b) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododseku a):
|
OPS 1.545
Pristátie – cieľové a náhradné letiská
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna stanovená v súlade s OPS 1.475 a) nebola väčšia ako maximálna pristávacia hmotnosť stanovená pre nadmorskú výšku a teplotu vzduchu očakávanú v predpokladanom čase pristátia na cieľovom a náhradnom letisku.
OPS 1.550
Pristátie – Suchá dráha
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna, stanovená v súlade s OPS 1.475 a) pre predpokladaný čas pristátia, umožnila pristátie a úplné zastavenie letúna z výšky 50 ft nad prahom dráhy v medziach 70 % použiteľnej dĺžky pristátia na cieľovom letisku a na ktoromkoľvek náhradnom letisku.
|
|
b) |
Prevádzkovateľ pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododseku a) berie do úvahy:
|
|
c) |
Na vypravenie letúna v súlade s uvedeným pododsekom a) sa musí predpokladať, že:
|
|
d) |
Letún môže byť vypravený i keď prevádzkovateľ nie je schopný vyhovieť požiadavkám uvedeným v pododseku c) 2) pre cieľové letisko, ak určené náhradné letisko umožňuje plne vyhovieť požiadavkám uvedeným v pododsekoch a), b) a c). |
OPS 1.555
Pristátie – Mokré a znečistené dráhy
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich kombinácie ukazujú, že pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu môže byť mokrá, aby použiteľná dĺžka pristátia bola najmenej taká veľká alebo väčšia ako požadovaná dĺžka pristátia stanovená v súlade s OPS 1.550 a násobená koeficientom 1,15. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich kombinácie ukazujú, že pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu môže byť znečistená, aby dĺžka pristátia, stanovená pre tieto podmienky s použitím údajov prijateľných pre letecký úrad, neprekročila použiteľnú dĺžku pristátia. |
|
c) |
Dĺžka pristátia na mokrej dráhe kratšia, ako požaduje uvedený pododsek a), ale nie menšia ako požaduje OPS 1.550 a) sa môže použiť, ak letová príručka letúna obsahuje presné doplňujúce informácie o dĺžkach pristátia na mokrých dráhach. |
Dodatok 1 k OPS 1.525 b)
Všeobecne – Stúpanie po vzlete a v pristávacej konfigurácii
(Požiadavky tohto dodatku sa zakladajú na JAR 23.63 c) 1) a JAR 23.63 c) 2) platných od 11. marca 1994.
|
a) |
Stúpanie po vzlete
|
|
b) |
Stúpanie v pristávacej konfigurácii
|
Dodatok 1 k OPS 1.535 b) 1) a c) 1)
Dráha letu po vzlete – Navigácia s vizuálnym kurzovým vedením
Prevádzkovateľ musí na umožnenie navigácie s vizuálnym kurzovým vedením zabezpečiť, aby poveternostné podmienky, prevládajúce počas prevádzky, zahŕňajúce základňu nízkej oblačnosti a dohľadnosť, boli také, aby umožňovali vidieť a rozpoznať prekážku a/alebo orientačné body na zemi. Prevádzková príručka musí presne vymedzovať pre všetky používané letiská minimálne poveternostné podmienky, umožňujúce letovej posádke nepretržite určovať a udržiavať správnu dráhu letu vo vzťahu k pozemným orientačným bodom tak, aby bola zabezpečená bezpečná výška nad prekážkami a terénom, ako je uvedené v nasledujúcich bodoch.
|
a) |
Pokiaľ ide o pozemné orientačné body, musí byť jasne definovaný postup tak, aby sa trať, na ktorej sa má letieť, mohla posúdiť z hľadiska požiadaviek na bezpečné výšky nad prekážkami. |
|
b) |
Postup musí byť v medziach schopností letúna, ak ide o rýchlosti, náklon a účinky vetra. |
|
c) |
Posádke sa musí poskytnúť jednoznačný písomný a/alebo obrazový popis postupu a |
|
d) |
Musia byť presne vymedzené podmienky vonkajšieho prostredia (ako vietor, oblačnosť, dohľadnosť, deň/noc, vonkajšie osvetlenie, osvetlenie prekážok). |
Dodatok 1 k OPS 1.550 a)
Postupy strmého priblíženia
|
a) |
Letecký úrad môže schváliť použitie postupov strmého priblíženia s uhlom zostupovej roviny 4,5° alebo väčším a s výškou nad prahom dráhy menšou ako 50 ft, ale najmenej 35 ft za predpokladu, že sú splnené tieto kritériá:
|
Dodatok 2 k OPS 1. 550 a)
Lety s krátkym pristátím
|
a) |
Dĺžka používaná na výpočet povolenej pristávacej hmotnosti sa môže skladať na účely OPS 1.550 a) 2) z použiteľnej dĺžky vyhlásenej bezpečnostnej plochy a z vyhlásenej použiteľnej dĺžky pristátia. Letecký úrad môže takú prevádzku povoliť v súlade s týmito kritériami:
|
ČLÁNOK I
VÝKONNOSTNÁ TRIEDA C
OPS 1.560
Všeobecne
Prevádzkovateľ zabezpečí doplnenie schválených údajov výkonnosti v letovej príručke letúna ďalšími údajmi, prijateľnými pre letecký úrad, ak je to nutné pre rozhodovanie o tom, či boli splnené požiadavky tohto článku, ak schválené údaje výkonnosti v letovej príručke letúna nie sú postačujúce.
OPS 1.565
Vzlet
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby vzletová hmotnosť neprekročila maximálnu vzletovú hmotnosť stanovenú letovou príručkou letúna pre tlakovú výšku a teplotu vonkajšieho vzduchu na letisku, z ktorého sa má vzlet vykonať. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí pre letúny, ktorých letová príručka letúna obsahuje údaje o dĺžke letiska vzletu nezahŕňajúce vplyv vysadenia motora, aby vzdialenosť od počiatku rozjazdu, nutná na dosiahnutie výšky letúna nad vzletovou plochou 50 ft so všetkými motormi pracujúcimi v režime vzletu násobená príslušným koeficientom a to
|
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí pre letúny, ktorých letová príručka letúna obsahuje údaje o dĺžke letiska vzletu zahŕňajúce vplyv vysadenia motora, aby boli v súlade so špecifikáciami letovej príručky letúna splnené tieto požiadavky:
|
|
d) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododsekoch b) a c) vziať do úvahy
|
OPS 1.570
Bezpečná výška nad prekážkami po vzlete
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby dráha letu po vzlete s jedným nepracujúcim motorom mala bezpečnú zvislú výšku nad všetkými prekážkami najmenej 50 ft + 0,01 × D alebo vodorovnú vzdialenosť od týchto prekážok aspoň 90 m zväčšenú o 0,125 × D, kde D je vodorovná vzdialenosť, ktorú letún urazil od konca použiteľnej dĺžky na vzlet. Pre letúny s rozpätím krídiel menším ako 60 m sa smie použiť polovica rozpätia krídiel letúna plus 60 m plus 0,125 × D. |
|
b) |
Dráha letu po vzlete musí začínať vo výške 50 ft nad vzletovou plochou na konci dĺžky vzletu požadovanej OPS 1.565 b) alebo c) podľa toho, ktorý odsek je použiteľný a končiť vo výške 1 500 ft nad terénom. |
|
c) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek pododseku a) vziať do úvahy
|
|
d) |
Pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v odseku a) nie sú prípustné zmeny dráhy až do bodu dráhy letu po vzlete, kde bola dosiahnutá výška 50 ft nad vzletovou plochou. Potom sa až do výšky 400 ft predpokladá, že náklon letúna bude menší ako 15°. Vo výške väčšej ako 400 ft možno plánovať náklony väčšie ako 15°, ale najviac 25°. Musí sa primerane vziať do úvahy vplyv náklonu na prevádzkové rýchlosti a dráhu letu vrátane prírastkov vzdialeností v dôsledku zvýšenej prevádzkovej rýchlosti. |
|
e) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného pododseku a) pre tie prípady, ktoré nevyžadujú väčšie zmeny trate ako 15° brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako
|
|
f) |
Prevádzkovateľ nemusí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedených v pododseku a) pre tie prípady, ktoré vyžadujú väčšie zmeny trate ako 15° brať do úvahy prekážky s bočnou vzdialenosťou väčšou ako
|
|
g) |
Prevádzkovateľ stanoví postupy pre nepredvídané okolnosti, aby vyhovel požiadavke OPS 1.570 a určil bezpečnú trať vyhýbajúcu sa prekážkam, umožňujúcu letúnu buď vyhovieť požiadavke OPS 1.580 pre let na trati, alebo pristáť na letisku odletu alebo na náhradnom letisku pri vzlete. |
OPS 1.575
Let na trati so všetkými pracujúcimi motormi
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol letún schopný dosiahnuť rýchlosť stúpania aspoň 300 ft za minútu za meteorologických podmienok očakávaných pre daný let v ktoromkoľvek bode trate alebo plánovanej zmeny trate a so všetkými motormi pracujúcimi s maximálnym trvalo prípustným výkonom v
|
OPS 1.580
Let na trati s jedným nepracujúcim motorom
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol letún schopný pokračovať v lete za očakávaných meteorologických podmienok z cestovnej nadmorskej výšky na letisko, kde môže pristáť v súlade s OPS 1.595 alebo OPS 1.600 v prípade, že bude vyradený z prevádzky ktorýkoľvek motor v ktoromkoľvek bode trate letúna alebo plánovanej odchýlke od nej, ak pracujú ostatné motory v medziach trvalo prípustného výkonu a aby preletel prekážky vo vzdialenosti do 9,3 km (5 nm) na obe strany od zamýšľanej trate v zvislej vzdialenosti aspoň:
|
|
b) |
Dráha letu po vysadení jedného motora má kladný sklon v nadmorskej výške 450 m (1 500 ft) nad letiskom predpokladaného pristátia. |
|
c) |
Na účely tohto pododseku sa má použiť rýchlosť stúpania letúna menšia o 150 ft za minútu tak, ako je predpísaná celková rýchlosť stúpania. |
|
d) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia tohto odseku zväčšiť rozmedzie uvedené v pododseku a) na 18,5 km (10 nm) na každú stranu v prípade, že navigačná presnosť nedovoľuje zabezpečiť jeho dodržanie s pravdepodobnosťou 95 % a viac. |
|
e) |
Povoľuje sa vypúšťanie paliva v rozsahu zlučiteľnom s dosiahnutím letiska s požadovanými zálohami paliva, ak sa na vypúšťanie paliva použije bezpečný postup. |
OPS 1.585
Let na trati – letúny s tromi alebo viacerými motormi, z toho s dvoma nepracujúcimi
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby v žiadnom bode zamýšľanej trate nebol letún s tromi alebo viac motormi vzdialený viac ako 90 minút letu od letiska, na ktorom sú splnené výkonnostné požiadavky pri očakávanej pristávacej hmotnosti, ak letí rýchlosťou maximálneho doletu pri štandardnej teplote za bezvetria so všetkými pracujúcimi motormi, pokiaľ nie sú splnené požiadavky nasledujúcich pododsekov b) až e). |
|
b) |
Dráha letu s dvoma nepracujúcimi motormi musí byť taká, aby mohol letún pokračovať v lete za očakávaných meteorologických podmienok na letisko, kde spĺňa výkonnostné požiadavky pre očakávanú pristávaciu hmotnosť a preletí v bezpečnej výške aspoň 2 000 ft všetky prekážky, ktoré sú v rozmedzí 9,3 km (5 nm) na každú stranu od zamýšľanej trate. |
|
c) |
Predpokladá sa vysadenie dvoch motorov v najkritickejšom bode trate, kde letún je vzdialený viac ako 90 minút letu cestovnou rýchlosťou dlhého doletu so všetkými pracujúcimi motormi od letiska, na ktorom letún spĺňa výkonnostné požiadavky pri očakávanej pristávacej hmotnosti pri štandardnej teplote za bezvetria. |
|
d) |
Očakávaná hmotnosť letúna v bode, v ktorom sa predpokladá vysadenie dvoch motorov, nesmie byť menšia ako hmotnosť zahŕňajúca dostatok paliva na pokračovanie v lete na letisko predpokladaného pristátia a na prílet k takému letisku vo výške aspoň 450 m (1 500 ft) priamo nad priestor pristátia a potom ešte na let v horizonte počas 15 minút. |
|
e) |
Na účely tohto odseku sa má použiť rýchlosť stúpania letúna o 150 ft za minútu menšia, ako je predpísaná. |
|
f) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia tohto odseku zväčšiť rozmedzie uvedené v pododseku a) na 18,5 km (10 nm) na každú stranu v prípade, že navigačná presnosť nedovoľuje zabezpečiť jeho dodržanie s pravdepodobnosťou 95 % a viac. |
|
g) |
Povoľuje sa vypúšťanie paliva v rozsahu zlučiteľnom s dosiahnutím letiska s požadovanými zálohami paliva, ak sa na vypúšťanie paliva použije bezpečný postup. |
OPS 1.590
Pristátie – cieľové a náhradné letiská
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna, určená v súlade s OPS 1.475 a), neprekročila maximálnu pristávaciu hmotnosť uvedenú v letovej príručke pre danú nadmorskú výšku a, pokiaľ je to určené v letovej príručke, vonkajšiu teplotu na cieľovom a náhradnom letisku v očakávanom čase pristátia.
OPS 1.595
Pristátie – Suché dráhy
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pristávacia hmotnosť letúna, stanovená v súlade s OPS 1.475 a) pre predpokladaný čas pristátia, umožnila pristátie a úplné zastavenie letúna z výšky 50 ft nad prahom dráhy v medziach 70 % použiteľnej dĺžky pristátia na cieľovom letisku a na ktoromkoľvek náhradnom letisku. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí pri preukazovaní plnenia požiadaviek uvedeného odseku (a) vziať do úvahy:
|
|
c) |
Na vypravenie letúna v súlade s uvedeným pododsekom a) sa musí predpokladať, že
|
|
d) |
Letún môže byť vypravený i keď prevádzkovateľ nie je schopný vyhovieť požiadavkám uvedeného odseku c) 2) pre cieľové letisko, ak určené náhradné letisko umožňuje plne vyhovieť požiadavkám pododsekov a), b) a c). |
OPS 1.600
Pristátie – Mokré a znečistené dráhy
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich kombinácie ukazujú, že pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu môže byť mokrá, aby použiteľná dĺžka pristátia bola najmenej taká veľká alebo väčšia ako požadovaná dĺžka pristátia stanovená v súlade s OPS 1.595 a násobená koeficientom 1,15. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, ak príslušné poveternostné správy alebo predpovede alebo ich kombinácie ukazujú, že pristávacia dráha v predpokladanom čase príletu môže byť znečistená, aby dĺžka pristátia, stanovená pre tieto podmienky s použitím údajov prijateľných pre letecký úrad, neprekročila použiteľnú dĺžku pristátia. |
ČLÁNOK J
HMOTNOSŤ A VYVÁŽENIE
OPS 1.605
Všeobecne
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.605)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby v každej fáze prevádzky vyhovovalo naloženie, hmotnosť a poloha ťažiska letúna obmedzeniam predpísaným v letovej príručke letúna alebo v prevádzkovej príručke, ak kladie prísnejšie požiadavky. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí určiť hmotnosť a polohu ťažiska každého letúna skutočným zvážením pred prvým uvedením do prevádzky a potom v intervaloch 4 rokov, ak sú používané hmotnosti jednotlivých letúnov a každých 9 rokov, ak sa používa hmotnosť parku. Kumulované účinky modifikácií a opráv na hmotnosť a vyváženie sa musia započítať a musia byť správne dokumentované. Ak nie je vplyv modifikácií na hmotnosť a vyváženie presne známy, musia sa okrem toho letúny opäť zvážiť. |
|
c) |
Prevádzkovateľ musí určiť hmotnosť všetkých prevádzkových položiek a členov posádky zahŕňaných do prevádzkovej hmotnosti letúna bez paliva vážením alebo použitím normalizovaných hmotností. Musí byť stanovený vplyv ich umiestnenia na polohu ťažiska letúna. |
|
d) |
Prevádzkovateľ musí určiť hmotnosť prevádzkového nákladu, vrátane každej záťaže, skutočným zvážením alebo stanoviť hmotnosť prevádzkového nákladu v súlade s normalizovanými hmotnosťami cestujúcich a batožiny v súlade s OPS 1.620. |
|
e) |
Prevádzkovateľ musí určiť hmotnosť paliva na palube s použitím jeho skutočnej hustoty alebo, ak nie je známa, s použitím hustoty vypočítanej v súlade s metódou predpísanou v prevádzkovej príručke. |
OPS 1.607
Terminológia
|
a) |
Prevádzková hmotnosť bez paliva. Celková hmotnosť letúna pripraveného na daný druh letu, okrem vyčerpateľného paliva a prevádzkového nákladu. Táto hmotnosť zahŕňa
|
|
b) |
Maximálna hmotnosť bez paliva. Maximálna dovolená hmotnosť letúna, vrátane hmotnosti nevyčerpateľného paliva. Hmotnosť paliva obsiahnutého v jednotlivých nádržiach sa musí zahrnúť do hmotnosti bez paliva vtedy, ak je vyslovene uvedená v obmedzeniach letovej príručky. |
|
c) |
Maximálna konštrukčná pristávacia hmotnosť. Maximálna celková prípustná pristávacia hmotnosť letúna pri pristáti za bežných okolností. |
|
d) |
Maximálna konštrukčná vzletová hmotnosť. Maximálna celková prípustná hmotnosť letúna na začiatku rozjazdu ku vzletu. |
|
e) |
Klasifikácia cestujúcich
|
|
f) |
Prevádzkový náklad. Celková hmotnosť cestujúcich, batožiny a nákladu, vrátane neplateného zaťaženia. |
OPS 1.610
Nakladanie, hmotnosť a vyváženie
Prevádzkovateľ presne vymedzí v prevádzkovej príručke zásady a metódy používané pri nakladaní a v systéme hmotnosti a vyváženia, ktoré spĺňajú požiadavky OPS 1.605. Tento systém musí zahŕňať všetky druhy zamýšľaných letov.
OPS 1.615
Hodnoty hmotnosti posádky
|
a) |
Prevádzkovateľ použije na stanovenie prevádzkovej hmotnosti bez paliva nasledujúce hodnoty hmotností:
|
|
b) |
Prevádzkovateľ musí opraviť prevádzkovú hmotnosť bez paliva tak, aby v súčte zahŕňala všetku dodatočnú batožinu. Umiestenie tejto dodatočnej batožiny sa musí započítať pri určovaní polohy ťažiska letúna. |
OPS 1.620
Hodnoty hmotnosti cestujúcich a batožiny
|
a) |
Prevádzkovateľ vypočíta hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny s použitím buď skutočne zistených hmotností každej osoby a skutočne zistenej hmotnosti batožiny alebo použitím normalizovaných hodnôt hmotnosti predpísaných v nasledujúcich tabuľkách 1 až 3, okrem prípadu, keď počet použiteľných sedadiel cestujúcich je menší ako 10. V takých prípadoch sa smie hmotnosť cestujúcich určiť na základe nimi alebo v ich mene urobeného ústneho vyhlásenia a pridaním vopred stanovenej konštantnej hodnoty na započítanie príručnej batožiny a odevov (Postup predpisujúci, kedy voliť skutočné a kedy normalizované hmotnosti a postup, ktorý sa má dodržiavať pri používaní ústnych vyhlásení, musí byť obsiahnutý v prevádzkovej príručke. |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby boli zahrnuté všetky predmety osobnej potreby a príručná batožina cestujúcich, ak určuje skutočnú hmotnosť vážením. Také váženie sa musí vykonávať bezprostredne pred nastupovaním a v mieste blízkom nastupovaniu. |
|
c) |
Pri určovaní hmotnosti cestujúcich s použitím normalizovaných hmotností sa musia použiť normalizované hmotnosti, uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1 a 2. Tieto hmotnosti zahŕňajú príručnú batožinu a hmotnosť každého malého dieťaťa do 2 rokov sprevádzaného dospelým cestujúcim na jednom sedadle. Na účely tohto odseku sa musia považovať deti do 2 rokov, ktoré sa dopravujú na samostatnom sedadle cestujúceho, za deti. |
|
d) |
Hodnoty hmotností pre cestujúcich – 20 a viac sedadiel
|
||||||||||||||||||||||
|
e) |
Hodnoty hmotností pre cestujúcich – 19 a menej sedadiel
|
|
f) |
Hodnoty hmotnosti batožiny
|
|
g) |
Ak chce prevádzkovateľ používať normalizované hodnoty hmotností iné, ako sú uvedené v predchádzajúcich tabuľkách 1 – 3, musí oznámiť svoje dôvody leteckému úradu a získať vopred jeho súhlas. Musí rovnako predložiť na schválenie plán podrobného prieskumu a váženia a použiť metódy štatistického rozboru uvedené v dodatku 1 k OPS 1.620 g). Po overení a schválení výsledkov prieskumu váženia leteckým úradom, revidované hodnoty normalizovaných hmotností platia len pre daného prevádzkovateľa. Revidované hodnoty normalizovaných hmotností sa môžu použiť len za podmienok rovnakých s podmienkami, za ktorých bolo váženie vykonané. Tam, kde sú revidované hodnoty normalizovaných hmotností väčšie ako hmotnosti uvedené v tabuľkách 1 – 3, sa musia používať tieto väčšie hodnoty. |
|
h) |
Pri každom lete, pri ktorom sa zistí, že podstatný počet cestujúcich s ich príručnými batožinami bude mať podľa očakávania hmotnosť väčšiu ako normalizovanú, musí prevádzkovateľ buď určiť skutočnú hmotnosť takých cestujúcich vážením alebo pripočítať postačujúci prídavok hmotnosti. |
|
i) |
Ak sa používajú normalizované hodnoty hmotnosti zapísanej batožiny a očakáva sa, že významný počet zapísanej batožiny prekročí normalizovanú hmotnosť batožiny, prevádzkovateľ musí určiť skutočnú hmotnosť takejto batožiny vážením alebo pripočítaním postačujúceho prídavku hmotnosti. |
|
j) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby veliteľ lietadla bol informovaný o tom, že sa na stanovenie hmotnosti nákladu použila neštandardná metóda, a že je táto metóda uvedená v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení. |
OPS 1.625
Dokumentácia o hmotnosti a vyvážení
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.625)
|
a) |
Prevádzkovateľ spracuje pred každým letom dokumentáciu o hmotnosti a vyvážení presne vymedzujúcu náklad a jeho rozloženie. Dokumentácia o hmotnosti a vyvážení musí veliteľovi lietadla umožniť, aby mohol určiť, že náklad a jeho rozloženie je také, že neboli prekročené medze hmotnosti a vyváženia letúna. Osoba, ktorá spracováva túto dokumentáciu, musí byť v dokladoch menovite uvedená. Osoba, ktorá dohliada na nakladanie letúna musí svojim podpisom potvrdiť, že náklad a jeho rozloženie je v súlade s dokumentáciou o hmotnosti a vyvážení. Doklad musí byť prijateľný pre veliteľa lietadla a jeho súhlas potvrdený podpisom alebo rovnocenným spôsobom. (Pozri tiež OPS 1.1055 a) 12)). |
|
b) |
Prevádzkovateľ musí presne vymedziť postupy na zmeny nákladu v poslednej chvíli. |
|
c) |
Prevádzkovateľ smie používať iný postup, ako požadujú uvedené odseky a) a b) v prípade, že ho schváli letecký úrad. |
Dodatok 1 k OPS 1.605
Hmotnosť a vyváženie – Všeobecne
(Pozri OPS 1.605)
|
a) |
Stanovenie prevádzkovej hmotnosti letúna bez paliva
|
|
b) |
Osobitné normalizované hmotnosti pre prevádzkový náklad. Okrem normalizovaných hmotností pre cestujúcich a zapísanú batožinu môže prevádzkovateľ predložiť leteckému úradu na schválenie normalizované hmotnosti iných položiek nákladu. |
|
c) |
Nakladanie letúna
|
|
d) |
Medze polohy ťažiska
|
Dodatok 1 k OPS 1.620 b)
Vymedzenie priestoru pre lety v európskej oblasti
Lety v európskej oblasti sú na účely OPS 1. 620 f) lety iné ako vnútroštátne, ktoré sa vykonávajú v oblasti ohraničenej kompasovými smermi medzi ďalej uvedenými bodmi:
|
— |
N7200 |
E04500 |
|
— |
N4000 |
E04500 |
|
— |
N3500 |
E03700 |
|
— |
N3000 |
E03700 |
|
— |
N3000 |
W00600 |
|
— |
N2700 |
W00900 |
|
— |
N2700 |
W03000 |
|
— |
N6700 |
W03000 |
|
— |
N7200 |
W01000 |
|
— |
N7200 |
E04500 |
ako je znázornené na obrázku 1:
Obrázok 1
Európska oblasť
Dodatok 1 k OPS 1.620 g)
Postupy určovania revidovaných hodnôt normalizovanej hmotnosti cestujúcich a batožiny
|
a) |
Cestujúci
|
|
b) |
Zapísaná batožina. Štatistický postup na určovanie revidovaných hodnôt normalizovanej hmotnosti batožiny, založený na priemerných hmotnostiach batožiny vo vzorke minimálnej požadovanej veľkosti, je v podstate rovnaký ako pre cestujúcich a ako je predpísaný v odsekoch a) 1). Pre batožinu je požadované štatistické zabezpečenie presnosti 1 %. Musí sa zvážiť najmenej 2 000 kusov batožiny. |
|
c) |
Stanovovanie revidovaných hodnôt normalizovanej hmotnosti pre cestujúcich a zapísanú batožinu
|
Dodatok 1 k OPS 1.625
Dokumentácia o hmotnosti a vyvážení
|
a) |
Dokumentácia o hmotnosti a vyvážení
|
|
b) |
Systémy využívajúce počítač. Tam, kde dokumentáciu o hmotnosti a vyvážení vytvára systém hmotnosti a vyváženia využívajúci počítač, musí prevádzkovateľ overovať úplnosť výstupných údajov. Musí zaviesť systém, ktorým sa kontroluje nepretržitým overovaním výstupných údajov v lehotách neprekračujúcich 6 mesiacov to, či sú do systému správne zaraďované zmeny vstupných údajov, ako aj to, či systém pracuje trvalo správne. |
|
c) |
Palubné systémy hmotnosti a vyváženia. Prevádzkovateľ musí získať schválenie od leteckého úradu, ak si praje používať palubný počítačový systém hmotnosti a vyváženia ako hlavný zdroj informácií na vypravenie letúna. |
|
d) |
Dátový prenos. Ak sa letúnom odovzdáva dokumentácia o hmotnosti a vyvážení dátovým prenosom, musia byť na zemi k dispozícii kópie posledného stavu dokumentácie o hmotnosti a vyvážení, potvrdené veliteľom lietadla. |
ČLÁNOK K
PRÍSTROJE A VYBAVENIE
OPS 1.630
Všeobecný úvod
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa let nezačal skôr, než sú prístroje a vybavenie požadované týmto článkom
|
|
b) |
Normy minimálnej výkonnosti prístrojov a vybavenia sú normy predpísané Európskymi technickými normalizačnými príkazmi (ETSO), ktoré sú uvedené v platných špecifikáciách k Európskym technickým normalizačným príkazom (CS-TSO), pokiaľ nie sú v predpisoch letovej spôsobilosti alebo v prevádzkových predpisoch predpísané normy výkonnosti odlišné. Prístroje a vybavenie vyhovujúce projektovým a výkonnostným špecifikáciám iným ako ETSO, môžu k dátumu zavedenia OPS zostať v prevádzke alebo byť inštalované, pokiaľ nie sú v tomto článku predpísané dodatočné požiadavky. Prístroje a vybavenie, ktoré už boli schválené, nemusia vyhovovať zrevidovanému ETSO alebo zrevidovanej špecifikácii inej ako ETSO, pokiaľ nie je predpísaná požiadavka so spätnou platnosťou. |
|
c) |
Schválenie sa nevyžaduje na nasledujúce položky:
|
|
d) |
Ak sa má vybavenie používať jedným členom letovej posádky na jeho pracovnom mieste počas letu, musí byť ľahko ovládateľné z jeho pracovného miesta. Ak sa požaduje, aby sa časť vybavenia obsluhovala viac ako jedným členom letovej posádky musí byť zastavaná tak, aby bola ľahko obsluhovateľná z každého pracovného miesta, z ktorého sa požaduje, aby bola obsluhovateľná. |
|
e) |
Prístroje, ktoré používa ktorýkoľvek člen letovej posádky, musia byť usporiadané tak, aby umožňovali danému členovi letovej posádky ľahko z jeho pracovného miesta vidieť ich údaje s pokiaľ možno najmenšou odchýlkou od jeho polohy a zorného poľa, ktoré obyčajne zaujíma, ak sa pozerá dopredu v smere letu. Kedykoľvek sa v letúne s viacčlennou posádkou požaduje jediný prístroj daného druhu používaný viac ako jedným členom letovej posádky, musí byť zastavaný tak, aby bol viditeľný zo všetkých príslušných pracovných miest letovej posádky. |
OPS 1.635
Ochrana obvodov
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, v ktorom sa používajú tavné poistky, ak nie sú k dispozícii na použitie počas letu záložné poistky v počte najmenej 10 % počtu poistiek rovnakej menovitej hodnoty, najmenej však tri kusy poistiek každej použitej menovitej hodnoty.
OPS 1.640
Prevádzkové svetlá letúna
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorý nie je vybavený
|
a) |
na denný let
|
|
b) |
na nočný let, okrem vybavenia predpísaného v uvedenom odseku a):
|
OPS 1.645
Stierače čelných skiel
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálne osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg, pokiaľ nie je vybavený na každom pracovnom mieste pilota stieračom čelného skla alebo rovnocenným prostriedkom na udržanie čistej časti čelného skla počas zrážok.
OPS 1.650
Denná prevádzka VFR – letové a navigačné prístroje a spolupracujúce vybavenie
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún počas dňa za VFR, ak tento nie je vybavený letovými a navigačnými prístrojmi a spolupracujúcim vybavením a tam, kde je to vhodné, ak nie sú splnené podmienky stanovené v nasledujúcich odsekoch:
|
a) |
magnetický kompas, |
|
b) |
presné hodiny udávajúce čas v hodinách, minútach a sekundách, |
|
c) |
citlivý barometrický výškomer ciachovaný v stopách (ft) s nastaviteľnou pomocnou stupnicou ciachovanou v hektopascaloch/milibaroch, nastaviteľný na ľubovoľný barometrický tlak, ktorý je prestaviteľný počas letu, |
|
d) |
rýchlomer ciachovaný v uzloch (kt), |
|
e) |
ukazovateľ vertikálnej rýchlosti, |
|
f) |
zatáčkomer s relatívnym priečnym sklonomerom (s ukazovateľom sklzu) alebo prístrojom na koordinovanie zatáčky, ktorý má ukazovateľ sklzu, |
|
g) |
ukazovateľ polohy (umelý horizont), |
|
h) |
stabilizovaný ukazovateľ smeru, a |
|
i) |
prostriedok indikujúci v pilotnom priestore vonkajšiu teplotu v stupňoch Celzia, |
|
j) |
Pre lety, ktorých trvanie neprekročí 60 minút, so vzletom a pristátím na tom istom letisku, pri ktorých sa letún nevzdiali od tohto letiska ďalej ako 50 nm, možno nahradiť všetky prístroje, predpísané predchádzajúcimi odsekmi f), g) a h) a ďalej uvedenými odsekmi k) 4), k) 5) a k) 6), zatáčkomerom s relatívnym priečnym sklonomerom (s ukazovateľom sklzu) alebo prístrojom na koordináciu zatáčky, ktorý má ukazovateľ sklzu, alebo umelým horizontom a aj ukazovateľom sklzu, |
|
k) |
Vždy, keď sú požadovaní dvaja piloti, má byť pracovné miesto druhého pilota vybavené týmito samostatnými prístrojmi:
|
|
l) |
Každý systém indikácie rýchlosti musí byť vybavený vyhrievanou Pitotovou trubicou alebo rovnocennými prostriedkami zabraňujúcimi nesprávnej činnosti vplyvom buď kondenzácie alebo námrazy pre
|
|
m) |
Kedykoľvek je požadované zdvojenie prístrojov, táto požiadavka zahŕňa samostatný displej pre každého pilota a samostatné voliace prepínače alebo iné spolupracujúce vybavenie tam, kde je to vhodné, |
|
n) |
Všetky letúny musia byť vybavené prostriedkami na indikovanie nedostatočného napájania predpísaných letových prístrojov, |
|
o) |
Všetky letúny s obmedzeniami na stlačiteľnosť vzduchu, inak neindikovanými požadovanými rýchlomermi, musia byť vybavené machmetrami na každom pracovnom mieste pilotov, |
|
p) |
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať dennú VFR prevádzku, ak letún nie je vybavený náhlavnou súpravou s ramienkovým mikrofónom alebo ekvivalentom pre každého člena letovej posádky v službe v pilotnom priestore. |
OPS 1.652
Prevádzka IFR alebo v noci – Letové a navigačné prístroje a spolupracujúce vybavenie
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún za podmienok letu IFR alebo v noci za podmienok letu VFR, ak tento nie je vybavený letovými a navigačnými prístrojmi a spolupracujúcim vybavením a tam, kde je to vhodné, ak nie sú splnené podmienky stanovené v nasledujúcich odsekoch:
|
a) |
magnetický kompas, |
|
b) |
presné hodiny udávajúce čas v hodinách, minútach a sekundách, |
|
c) |
dva citlivé barometrické výškomery ciachované v stopách (ft) s nastaviteľnou pomocnou stupnicou ciachovanou v hektopascaloch/milibaroch, nastaviteľné na ľubovoľný barometrický tlak, ktorý je prestaviteľný počas letu. Tieto výškomery musia mať bubienkovo-ručičkový ukazovateľ s počítadlom (s číselným zobrazením údajov) alebo ekvivalentnú prezentáciu, |
|
d) |
rýchlomerný systém s vyhrievanou Pitotovou trubicou alebo s rovnocenným prostriedkom, chrániacim pred nesprávnou činnosťou, spôsobenou kondenzáciou alebo námrazou, vrátane signalizácie poruchy vyhrievania trubice. Požiadavka signalizácie poruchy vyhrievania Pitovej trubice neplatí pre letúny s maximálne schválenou konfiguráciou 9 alebo menej sedadiel pre cestujúcich alebo s maximálne osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou, ktorých individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti bolo vydané pred 1. aprílom 1998, |
|
e) |
ukazovateľ vertikálnej rýchlosti, |
|
f) |
zatáčkomer s relatívnym priečnym sklonomerom (s ukazovateľom sklzu), |
|
g) |
ukazovateľ polohy (umelý horizont), |
|
h) |
stabilizovaný ukazovateľ smeru, |
|
i) |
prostriedok indikujúci v pilotnom priestore vonkajšiu teplotu v stupňoch Celzia a |
|
j) |
dva nezávislé systémy statického tlaku s výnimkou, že pre vrtuľové letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou, je prípustný jeden systém statického tlaku s jedným náhradným zdrojom statického tlaku, |
|
k) |
Kedykoľvek sú požadovaní dvaja piloti, má byť pracovné miesto druhého pilota vybavené týmito samostatnými prístrojmi:
|
|
l) |
Letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 9 sedadiel pre cestujúcich, musia byť okrem toho vybavené samostatným záložným ukazovateľom polohy (umelým horizontom) využiteľným z obidvoch pracovných miest pilotov, ktorý
s výnimkou letúnov s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou, zapísaných v registri lietadiel členských štátov k 1. aprílu 1995, vybavených záložným ukazovateľom polohy v ľavej prístrojovej doske, |
|
m) |
Na splnenie uvedeného odseku (l) musí byť posádke jasne zrejmé, kedy je záložný ukazovateľ polohy požadovaný týmto odsekom napájaný z núdzového zdroja. Ak je záložný ukazovateľ polohy napájaný z vlastného jednoúčelového napájacieho zdroja, je na prístroji alebo na prístrojovej doske pripojené označenie, že sa tento zdroj používa, |
|
n) |
Držiak mapy je na mieste, na ktorom je zabezpečená jej čitateľnosť, a na ktorom môže byť mapa pri nočnej prevádzke osvetlená, |
|
o) |
Zatáčkomery s relatívnym priečnym sklonomerom (s ukazovateľom sklzu) sa smú nahradiť ukazovateľmi sklzu, ak je inštalovaný záložný systém indikácie letovej polohy, osvedčený podľa CS 25.1303(b)(4) alebo jeho ekvivalentu, |
|
p) |
Vždy, keď je požadované zdvojenie prístrojov, táto požiadavka zahŕňa samostatný displej pre každého pilota a samostatné voliace prepínače alebo iné spolupracujúce vybavenie tam, kde je to vhodné, |
|
q) |
Všetky letúny musia byť vybavené prostriedkami na indikovanie nedostatočného napájania predpísaných letových prístrojov, a |
|
r) |
Všetky letúny s obmedzeniami na stlačiteľnosť vzduchu, inak neindikovanými požadovanými rýchlomermi, musia byť vybavené machmetrami na každom pracovnom mieste pilotov, |
|
s) |
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať lety IFR alebo v noci, ak letún nie je vybavený náhlavnou súpravou s ramienkovým mikrofónom alebo rovnocenným mikrofónom pre každého člena letovej posádky počas služby v pilotnom priestore a kľúčovacím tlačidlom na riadidlách pre každého predpísaného pilota. |
OPS 1.655
Dodatočné vybavenie pre jednopilotné lety IFR alebo lety v noci
Prevádzkovateľ nesmie vykonávať jednopilotné lety IFR, pokiaľ letún nie je vybavený autopilotom s režimom aspoň automatického udržovania nadmorskej výšky a kurzu.
OPS 1.660
Systém signalizácie zadanej nadmorskej výšky
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať turbovrtuľový letún s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 9 sedadiel pre cestujúcich alebo prúdový letún, ak nie je vybavený systémom signalizácie zadanej nadmorskej výšky schopným
|
OPS 1.665
Výstražný systém na blízkosť terénu a systém uvedomenia si terénu a výstrahy
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s turbínovým pohonom s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 9 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený výstražným systémom na blízkosť terénu, ktorý obsahuje funkciu očakávaného varovania pred nebezpečným terénom (systém uvedomenia si terénu a výstrahy – TAWS). |
|
b) |
Výstražný systém na blízkosť terénu musí letovej posádke automaticky poskytovať včasnú a zreteľnú zvukovú signalizáciu, ktorá sa môže doplniť vizuálnou signalizáciou o nadmernej rýchlosti klesania, blízkosti terénu, strate nadmorskej výšky po vzlete alebo pri opakovaní okruhu, nesprávnej konfigurácii na pristátie a o odchýlke pod zostupovú rovinu. |
|
c) |
Systém uvedomenia si terénu a výstrahy musí letovej posádke automaticky poskytovať včasnú a zreteľnú vizuálnu a zvukovú signalizáciu a zobrazenie uvedomenia si terénu s dostatočným predstihom varovnej signalizácie, aby sa zabránilo riadenému letu do terénu a taktiež systém má poskytovať schopnosť sledovania terénu pred letúnom a rovinu bezpečnej výšky nad terénom. |
OPS 1.668
Palubný protizrážkový systém
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s turbínovým pohonom s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený palubným protizrážkovým systémom s minimálnou úrovňou výkonnosti aspoň ACAS II.
OPS 1.670
Vybavenie palubným poveternostným radarom
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún
|
|
b) |
Palubný poveternostný radar môže byť nahradený vo vrtuľových letúnoch s pretlakovou kabínou s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou do 5 700 kg a s maximálne schválenou konfiguráciou najviac 9 sedadiel pre cestujúcich iným vybavením schopným zisťovať búrky alebo iné poveternostné podmienky, ktoré môžu byť nebezpečné a pokladajú sa za zistiteľné palubným poveternostným radarom, ak to schváli letecký úrad. |
OPS 1.675
Vybavenie na prevádzku v podmienkach námrazy
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v očakávaných alebo skutočných podmienkach námrazy, ak letún nie je osvedčený a nie je vybavený na prevádzku v podmienkach námrazy. |
|
b) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v očakávaných alebo skutočných podmienkach námrazy v noci, ak letún nie je vybavený prostriedkami na osvetlenie alebo na zisťovanie tvoriacej sa ľadovky. Každé použité osvetlenie musí byť takého druhu, aby nesťažovalo členom posádky vykonávanie ich povinností oslňovaním alebo odrazmi. |
OPS 1.680
Vybavenie na zisťovanie kozmického žiarenia
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby letún, ktorý sa má prevádzkovať vo výškach nad 15 000 m (49 000 ft) bol vybavený prístrojom nepretržite merajúcim a indikujúcim intenzitu úhrnného prijatého kozmického žiarenia (t. j. súčtu ionizačného a neutrónového žiarenia galaktického a slnečného pôvodu) a kumulatívnu dávku ožiarenia pri každom lete.
OPS 1.685
Systém palubného telefónu letovej posádky
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, v ktorom predpísanú letovú posádku tvorí viac ako jeden pilot, pokiaľ tento letún nie je vybavený systémom palubného telefónu letovej posádky, vrátane náhlavných súprav a mikrofónov, iných ako ručných pre každého člena letovej posádky.
OPS 1.690
Systém palubného telefónu členov posádky
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou prekračujúcou 15 000 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený systémom palubného telefónu pre členov posádky, s výnimkou letúnov ktorým bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti do 1. apríla 1965 a k 1. aprílu 1995 sú už zapísané v registri členského štátu. |
|
b) |
Systém palubného telefónu posádky, požadovaný týmto odsekom musí
|
OPS 1.695
Palubný rozhlas
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich, ak letún nie je vybavený palubným rozhlasom. |
|
b) |
Palubný rozhlas požadovaný týmto odsekom musí
|
OPS 1.700
Zapisovače zvuku v kabíne – 1
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. apríla 1998 alebo neskôr, ktorý
|
|
b) |
Zapisovač zvuku v kabíne má byť schopný uchovať informácie zaznamenané aspoň za posledné dve hodiny činnosti, s výnimkou letúnov s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou, kde sa tento čas môže skrátiť na 30 minút. |
|
c) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí samočinne začať zaznamenávať skôr, než sa letún začne pohybovať vlastnou silou a musí pokračovať v zápise do skončenia letu a to dovtedy, keď letún prestáva byť schopný pohybu vlastnou silou. Okrem toho, ak je k dispozícii elektrické napájanie, musí začať zapisovač zvuku v kabíne zaznamenávať čo najskôr v priebehu vykonávania kontrolných úkonov pred spúšťaním motorov a zaznamenať až do vykonania kontrolných úkonov bezprostredne nasledujúcich po zastavení motora na konci letu. |
|
d) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
OPS 1.705
Zapisovače zvuku v kabíne – 2
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať viacmotorový letún s turbínovými pohonnými jednotkami, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. januára 1990 alebo neskôr až do a 31. marca 1998 vrátane, ktorého maximálna osvedčená vzletová hmotnosť je 5 700 kg alebo menšia a maximálna schválená konfigurácia 9 alebo viac sedadiel pre cestujúcich, pokiaľ nie je vybavený zapisovačom zvuku v kabíne, ktorý zaznamenáva
|
|
b) |
Zapisovač zvuku v kabíne má byť schopný uchovať informácie zaznamenané aspoň za posledných 30 minút jeho činnosti. |
|
c) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí začať zaznamenávať skôr, než sa letún začne pohybovať vlastnou silou a musí pokračovať v zápise do skončenia letu a to dovtedy, keď letún prestáva byť schopný pohybu vlastnou silou. Okrem toho, ak je k dispozícii elektrické napájanie, musí začať zapisovač zvuku v kabíne zaznamenávať čo najskôr v priebehu vykonávanie kontrolných úkonov pred spustením motora a zaznamenať až do vykonania kontrolných úkonov bezprostredne nasledujúcich po zastavení motora na konci letu. |
|
d) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
OPS 1.710
Zapisovače zvuku v kabíne – 3
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať žiaden letún s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti pred 1. aprílom 1998, ak nie je vybavený zapisovačom zvuku v kabíne, ktorý zaznamenáva
|
|
b) |
Zapisovač zvuku v kabíne má byť schopný uchovať informácie zaznamenané aspoň za posledných 30 minút jeho činnosti. |
|
c) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí začať zaznamenávať skôr, než sa letún začne pohybovať vlastnou silou a musí pokračovať v zápise až do skončenia letu, keď letún prestáva byť schopný pohybu vlastnou silou. |
|
d) |
Zapisovač zvuku v kabíne musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
OPS 1.715
Zapisovače letových údajov – 1
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.715)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. apríla 1998 alebo neskôr, ktorý
ak nie je vybavený zapisovačom letových údajov, používajúcim digitálnu metódu zápisu a ukladania dát do pamäte a metódu pohotového vyhľadávania takých dát v pamäťovom médiu. |
|
b) |
Zapisovač letových údajov má byť schopný uchovať údaje zaznamenané aspoň za posledných 25 hodín jeho činnosti, s výnimkou pre letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou, kde dĺžka záznamu môže byť skrátená na 10 hodín. |
|
c) |
Zapisovač letových údajov musí so záznamom času zaznamenať
|
|
d) |
Údaje sa musia získavať z palubných zdrojov umožňujúcich presnú koreláciu s informáciami zobrazovanými letovej posádke. |
|
e) |
Zapisovač letových údajov musí samočinne začať zaznamenávať údaje skôr, než je letún schopný pohybu vlastnou silou a musí sa samočinne zastaviť, ak letún prestane byť schopný pohybu vlastnou silou. |
|
f) |
Zapisovač letových údajov musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
|
g) |
V prípade letúnov, ktorým bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. apríla 1998 alebo neskôr, ale nie neskôr ako 1. apríla 2001, sa nemusí požadovať, aby spĺňali OPS 1.715 c), ak to schválil letecký úrad, za predpokladu, že
|
OPS 1.720
Zapisovače letových údajov – 2
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.720)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať žiaden letún, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. júna 1990 alebo neskôr až do 31. marca 1998 vrátane, ktorý má maximálnu osvedčenú vzletovú hmotnosť väčšiu ako 5 700 kg, ak nie je vybavený zapisovačom letových údajov, používajúcim digitálny spôsob zápisu a ukladania dát do pamäte a metódu pohotového vyhľadávania takých dát v pamäťovom médiu. |
|
b) |
Zapisovač letových údajov je schopný uchovať údaje zaznamenané počas najmenej posledných 25 hodín jeho činnosti. |
|
c) |
Zapisovač letových údajov musí so záznamom času zaznamenať
|
|
d) |
V letúnoch s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 27 000 kg alebo menšou, ak je to prijateľné pre letecký úrad, parametre 14 a 15b tabuľky A dodatku 1 k OPS 1.720 sa nemusia zaznamenať, ak je splnená ktorákoľvek z nasledovných podmienok:
|
|
e) |
V letúnoch s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 27 000 kg, ak je to prijateľné pre letecký úrad, sa nemusia zaznamenať nasledovné parametre: 15b tabuľky A dodatku 1 k OPS 1.720 a 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31 tabuľky B dodatku 1, ak je splnená ktorákoľvek z nasledovných podmienok:
|
|
f) |
Jednotlivé parametre, ktoré môžu byť odvodené prepočtom z iných zaznamenaných parametrov, sa nemusia zaznamenať, ak je to prijateľné pre letecký úrad. |
|
g) |
Údaje sa musia získavať z palubných zdrojov umožňujúcich presnú koreláciu s informáciami zobrazovanými letovej posádke. |
|
h) |
Zapisovač letových údajov musí samočinne začať zaznamenať údaje skôr, než je letún schopný pohybu vlastnou silou a musí sa zastaviť, ak letún prestane byť schopný pohybu vlastnou silou. |
|
i) |
Zapisovač letových údajov musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
OPS 1.725
Zapisovače letových údajov –3
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.725)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať žiaden letún s turbínovou pohonnou jednotkou, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti pred 1. júnom 1990 s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg, ak nie je vybavený zapisovačom letových údajov používajúcim digitálny spôsob záznamu a ukladania dát do pamäte a metódu pohotového vyhľadávania takých dát v pamäťovom médiu. |
|
b) |
Zapisovač letových údajov je schopný uchovať údaje zaznamenané počas najmenej posledných 25 hodín jeho činnosti. |
|
c) |
Zapisovač letových údajov musí so záznamom času zaznamenať
|
|
d) |
Jednotlivé parametre, ktoré môžu byť odvodené prepočtom z iných zaznamenaných parametrov, sa nemusia zaznamenať, ak je to prijateľné pre letecký úrad. |
|
e) |
Údaje sa musia získavať z palubných zdrojov umožňujúcich presnú koreláciu s informáciami zobrazovanými letovej posádke. |
|
f) |
Zapisovač letových údajov musí samočinne začať zaznamenávať údaje skôr, než je letún schopný pohybu vlastnou silou a musí sa zastaviť, ak letún prestane byť schopný pohybu vlastnou silou. |
|
g) |
Zapisovač letových údajov musí mať zariadenie uľahčujúce určenie jeho polohy vo vode. |
OPS 1.727
Kombinovaný zapisovač
|
a) |
Súlad s požiadavkami na zapisovač zvuku v kabíne a zapisovač letových údajov môže byť dosiahnutý:
|
|
b) |
Kombinovaný zapisovač je letový zapisovač, ktorý zaznamenáva:
|
OPS 1.730
Sedadlá, bezpečnostné pásy, postroje a detské pripútacie zariadenia
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorý nie je vybavený
|
|
b) |
Všetky bezpečnostné pásy s ramenným postrojom musia mať jednobodové rozopínanie. |
|
c) |
Bezpečnostné pásy so šikmým ramenným popruhom v letúnoch s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou neprekračujúcou 5 700 kg alebo bezpečnostné pásy v letúnoch s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou neprekračujúcou 2 730 kg sú povolené namiesto bezpečnostných pásov s ramennými postrojmi v prípadoch, keď nie je odôvodnene vykonateľná zástavba takýchto bezpečnostných pásov. |
OPS 1.731
Signalizácia – Pripútajte sa a Nefajčite
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, v ktorom všetky sedadlá pre cestujúcich nie sú viditeľné z pilotného priestoru, ak nie je letún vybavený prostriedkami signalizujúcimi všetkým cestujúcim a palubným sprievodcom povinnosť pripútať sa a zákaz fajčenia.
OPS 1.735
Vnútorné dvere a závesy
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ak nie je inštalované nasledujúce vybavenie:
|
a) |
V letúne s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich sú medzi pilotným priestorom a priestorom pre cestujúcich uzamykateľné dvere so štítkom ‚len pre posádku‘, ktoré zabránia cestujúcim otvárať ich bez dovolenia člena letovej posádky. |
|
b) |
Každé dvere oddeľujúce priestor pre cestujúcich od priestoru vybaveného núdzovým východom musia byť opatrené prostriedkom na ich otvorenie. Tento prostriedok musí byť ľahko prístupný. |
|
c) |
Ak je potrebné prejsť dverami alebo závesom, oddeľujúcimi kabínu cestujúcich od iných priestorov na dosiahnutie núdzového východu z niektorého sedadla pre cestujúcich, musia byť také dvere alebo závesy vybavené prostriedkom, ktorý ich zabezpečí v otvorenej polohe. |
|
d) |
Na každých vnútorných dverách alebo v blízkosti každého závesu, ktorými vedie cesta k núdzovému východu, musí byť štítok označujúci, že musia byť zabezpečené v otvorenej polohe počas vzletu a pristátia. |
|
e) |
Prostriedok, umožňujúci každému členovi posádky odomknúť ktorékoľvek dvere, ktoré sú obvykle prístupné pre cestujúcich a môžu byť cestujúcimi zamknuté. |
OPS 1.745
Súpravy prvej pomoci
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorý nie je vybavený predpísanými súpravami prvej pomoci ľahko prístupnými na použitie v počtoch podľa nasledujúcej tabuľky.
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby súpravy prvej pomoci boli
|
OPS 1.755
Núdzové lekárske súpravy prvej pomoci
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 30 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený núdzovou lekárskou súpravou prvej pomoci, ak ľubovoľný bod plánovanej trate je vzdialený viac ako 60 minút letu (obvyklou cestovnou rýchlosťou) od letiska, na ktorom možno rátať s kvalifikovanou lekárskou pomocou. |
|
b) |
Veliteľ lietadla zabezpečí, aby boli lieky podávané lekármi, ošetrovateľkami alebo podobne kvalifikovanými osobami. |
|
c) |
Podmienky na prepravu
|
OPS 1.760
Kyslík na prvú pomoc
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s pretlakovou kabínou, na ktorého palube je predpísaná prítomnosť palubných sprievodcov, vo výškach nad 25 000 ft, ak taký letún nie je vybavený zásobou nezriedeného kyslíka pre cestujúcich, ktorí by po strate pretlaku v kabíne mohli potrebovať kyslík z fyziologických dôvodov. Množstvo kyslíka je vypočítané na priemerný prietok aspoň 3 litre na STPD/minútu/osobu a poskytuje sa po celý let od straty tlaku v kabíne v nadmorskej výške v kabíne nad 8 000 ft aspoň pre 2 percentá prepravovaných cestujúcich, v každom prípade však najmenej jednej osobe. K dispozícii je dostatočný počet dýchacích prístrojov, najmenej však dva a zariadenie umožňujúce palubným sprievodcom použiť zásoby kyslíka. |
|
b) |
Množstvo kyslíka na prvú pomoc požadované pre určitý let sa určí na základe tlakových nadmorských výšok v kabíne a trvania letu v súlade s prevádzkovými postupmi stanovenými pre každý let a trať. |
|
c) |
Zabezpečené kyslíkové vybavenie má byť schopné dodávať každému užívateľovi prinajmenšom 4 litre čistého kyslíka za minútu, STPD. Vybavenie môže obsahovať prostriedky na obmedzenie prietoku, ktorý však nemôže byť menší ako dva litre za minútu, STPD v ľubovoľnej nadmorskej výške. |
OPS 1.770
Doplnková dodávka kyslíka – Letúny s pretlakovou kabínou
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.770)
|
a) |
Všeobecne
|
|
b) |
Požadované kyslíkové vybavenie a požiadavky na dodávku
|
OPS 1.775
Doplnková dodávka kyslíka – Letúny bez pretlakovej kabíny
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.775)
|
a) |
Všeobecne
|
|
b) |
Požiadavky na dodávku kyslíka
|
OPS 1.780
Ochranné dýchacie vybavenie posádky
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s pretlakovou kabínou ani letún bez pretlakovej kabíny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich, pokiaľ:
|
|
b) |
PBE určené pre letovú posádku musí byť vhodne umiestnené v pilotnom priestore a musí byť ľahko prístupné na okamžité použitie každým z predpísaného počtu členov letovej posádky na jeho pridelenom pracovnom mieste. |
|
c) |
PBE určené na použitie palubnými sprievodcami, musí byť umiestnené blízko pracovného miesta každého z predpísaného počtu palubných sprievodcov. |
|
d) |
Ďalšie ľahko prístupné prenosné PBE musí byť k dispozícii a umiestnené blízko ručných hasiacich prístrojov, požadovaných OPS 1.790 c) a d), okrem prípadov, keď je hasiaci prístroj umiestnený v nákladovom priestore, kedy PBE musí byť uložené mimo nákladového priestoru, ale blízko jeho vchodu. |
|
e) |
PBE nesmie brániť komunikácii požadovanej OPS 1.685, OPS 1.690, OPS 1.810 a OPS 1.850. |
OPS 1.790
Ručné hasiace prístroje
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ak tento nie je vybavený ručnými hasiacimi prístrojmi na použitie v pilotnom priestore, priestore pre cestujúcich a ak je to použiteľné, tak i v nákladových priestoroch a palubných bufetoch, v súlade s týmito ustanoveniami:
|
a) |
Druh a množstvo hasiacich látok musí byť vhodné pre druhy požiarov, ktoré môžu vzniknúť v priestoroch, pre ktoré je hasiaci prístroj určený a v priestoroch, pre osoby musia minimalizovať nebezpečie koncentrácie jedovatých plynov. |
|
b) |
Aspoň jeden ručný hasiaci prístroj, plnený halónom 1211 (bromchlórdifluórmetán, CBrClF2) alebo rovnocennou hasiacou látkou, musí byť vhodne umiestnený v pilotnom priestore na použitie letovou posádkou. |
|
c) |
Aspoň jeden hasiaci prístroj musí byť umiestnený alebo musí byť ľahko dostupný na použitie v každom palubnom bufete, ktorý nie je na hlavnej palube pre cestujúcich. |
|
d) |
Aspoň jeden hasiaci prístroj musí byť ľahko dostupný na použitie v každom nákladovom alebo batožinovom priestore triedy A alebo triedy B a v každom nákladovom priestore triedy E, prístupnom počas letu pre posádku, a |
|
e) |
V každom priestore pre cestujúcich musí byť vhodne umiestnený aspoň v nasledujúcej tabuľke uvedený počet ručných hasiacich prístrojov.
Ak sú predpísané dva alebo viac hasiacich prístrojov, musia byť v priestore pre cestujúcich rovnomerne rozmiestnené. |
|
f) |
Aspoň jeden z predpísaných hasiacich prístrojov umiestnených v kabíne cestujúcich v letúne s maximálnou schválenou konfiguráciou aspoň 31 a najviac 60 sedadiel pre cestujúcich a aspoň dva hasiace prístroje umiestnené v kabíne pre cestujúcich v lietadle s maximálnou schválenou konfiguráciou 61 alebo viac sedadiel pre cestujúcich musí obsahovať hasiacu látku halón 1211 (brómchlórdifluórmetán, CBrClF2) alebo rovnocennú látku. |
OPS 1.795
Havarijné sekery a sochory
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou väčšou ako 5 700 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 9 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený najmenej jednou sekerou alebo sochorom umiestneným v pilotnom priestore. Ak je letún schválený v konfigurácii pre viac ako 200 sedadiel pre cestujúcich, musí byť na palube ďalšia sekera alebo sochor, umiestnené v priestore najzadnejšieho palubného bufetu alebo blízko neho. |
|
b) |
Sekery a sochory umiestnené v priestoroch pre cestujúcich nesmú byť viditeľné cestujúcimi. |
OPS 1.800
Označenie miest na vniknutie do trupu letúna
Prevádzkovateľ zabezpečí, že ak sú na trupe letúne označené miesta vhodné na vniknutie záchranných čiat do letúna v naliehavom prípade, tieto miesta sú označené tak, ako je znázornené ďalej. Farba označenia je červená alebo žltá, lemovaná bielou, ak je to nutné na zväčšenie kontrastu s podkladom. Ak je vzdialenosť medzi rohovými značkami väčšia ako dva metre, musia sa medzi ne vložiť značky 9 cm × 3 cm tak, aby vzdialenosť medzi dvoma značkami nebola väčšia ako dva metre.
OPS 1.805
Prostriedky na núdzové opustenie letúna
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s výškou dolného rámu núdzových východov pre cestujúcich,
|
|
b) |
Takéto vybavenie alebo zariadenie nemusí byť pri núdzových východoch nad krídlami, ak označené miesto na konštrukcii lietadla, kde končí úniková cesta je menej ako 1,83 m (6 ft) nad zemou, ak stojí letún s vysunutým pristávacím zariadením na zemi a jeho vztlakové klapky sú v pristávacej alebo vzletovej polohe, ak je táto poloha vyššie nad zemou. |
|
c) |
Letúny, u ktorých je predpísaný osobitný núdzový východ pre letovú posádku,
|
OPS 1.810
Megafóny
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 60 sedadiel pre cestujúcich s jedným alebo viacerými cestujúci na palube, ak nie je vybavený prenosnými batériovými megafónmi, ľahko dostupnými na použitie členmi posádky pri evakuácii letúna v naliehavých prípadoch v ďalej uvedených počtoch.
|
OPS 1.815
Núdzové osvetlenie
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún s cestujúcimi na palube s maximálnou schválenou konfiguráciou viac ako 9 sedadiel pre cestujúcich, ak nie je vybavený núdzovým osvetlením napájaným zo samostatného zdroja na uľahčenie evakuácie letúna. Systém núdzového osvetlenia musí obsahovať:
|
|
b) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať v noci letún s maximálnou schválenou konfiguráciou 9 alebo menej sedadiel pre cestujúcich s cestujúcimi na palube, ak nie je vybavený zdrojom napájania celkového osvetlenia kabíny na uľahčenie opustenia letúna pri naliehavej potrebe. Táto sústava osvetlenia môže využívať stropné svietidlá alebo iné zdroje osvetlenia už zastavané v letúne, ktoré budú schopné prevádzky i po vypnutí palubného akumulátora letúna. |
OPS 1.820
Automatický núdzový vysielač polohy
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorému bolo prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti 1. januára 2002 alebo neskôr, ak nie je vybavený automatickým núdzovým vysielačom polohy (ELT) schopným vysielať na kmitočtoch 121,5 MHz a 406 MHz. |
|
b) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorému je prvý raz vydané individuálne osvedčenie letovej spôsobilosti pred 1. januárom 2002, ak nie je vybavený akýmkoľvek typom zariadenia ELT schopným vysielať na kmitočtoch 121,5 MHz a 406 MHz. |
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetky ELT, ktoré sú schopné vysielať na kmitočte 406 MHz, musia byť kódované v súlade s prílohou X ICAO a registrované národným orgánom zodpovedným za pátranie a záchranu alebo iným menovaným orgánom. |
OPS 1.825
Záchranné vesty
|
a) |
Pozemné letúny. Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať pozemný letún:
|
|
b) |
Vodné a obojživelné letúny. Prevádzkovateľ neprevádzkuje vodný alebo obojživelný letún na vode, ak nie je vybavený záchrannými vestami so svetlom na určenie polohy stroskotanca pre všetky osoby na palube. Každá záchranná vesta musí byť uložená tak, aby bola ľahko dostupná zo sedadla alebo lôžka osoby, pre ktorú je určená. Záchranné vesty pre malé deti do dvoch rokov sa môžu nahradiť inými schválenými plávacími zariadeniami, vybavenými svetlom na určenie polohy stroskotanca. |
OPS 1.830
Záchranné člny a ELT pre diaľkové lety nad vodou
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún pri letoch nad vodou vo väčšej vzdialenosti od pevniny vhodnej na núdzové pristátie, ktorá zodpovedá
|
|
b) |
Počet záchranných člnov pre všetky osoby na palube letúna musí byť dostatočný. Ak nie sú v letúne nadpočetné záchranné člny dostatočnej nosnosti, musí mať menovitá hodnota výtlaku a počtu záchranných člnov takú rezervu, aby stačila pre všetky osoby na palube letúna v prípade straty záchranného člnu najväčšej nosnosti. Záchranné člny musia byť vybavené
|
|
c) |
aspoň dvoma ELT(S) schopnými vysielať na tiesňových frekvenciách predpísaných v ICAO príloha X, zväzok V, kapitola 2. |
OPS 1.835
Vybavenie na prežitie
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v priestoroch, kde by pátranie a záchrana boli osobitne obťažné, ak letún nie je vybavený
|
a) |
signalizačným vybavením na vydávanie pyrotechnických tiesňových návestí predpísaných v ICAO príloha II, |
|
b) |
aspoň jednou ELT(S) schopnou vysielať na tiesňových frekvenciách predpísaných v ICAO, príloha X, zväzok V, kapitola 2 a |
|
c) |
ďalším vybavením na prežitie pre trať, ktorá sa má letieť, berúc do úvahy počet osôb na palube s výnimkou, že vybavenie predpísané pododsekom c) nemusí byť na palube, keď
|
OPS 1.840
Vodné a obojživelné letúny – Rôzne vybavenie
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať vodný alebo obojživelný letún na vode, ak nie je vybavený
|
Dodatok 1 k OPS 1.715
Zapisovače letových údajov – 1 – Zoznam parametrov, ktoré sa zaznamenávajú
Tabuľka A1 – Letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg
Poznámka: Číslo v ľavom stĺpci vyjadruje poradové číslo uvedené v dokumente EUROCAE ED55.
|
C. |
PARAMETER |
|
1 |
ČAS ALEBO ODPOCET RELATIVNEHO CASU |
|
2 |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA |
|
3 |
INDIKOVANA VZDUSNA RÝCHLOST |
|
4 |
KURZ |
|
5 |
NORMALOVE ZRÝCHLENIE |
|
6 |
POZDLZNY SKLON (KLOPENIE) |
|
7 |
PRIEČNY NÁKLON (KLONENIE) |
|
8 |
RUCNE KLUCOVANIE PRI RADIOVOM VYSIELANI |
|
9 |
PROPULZIVNY TAH/VÝKON KAZDEHO MOTORA, POLOHA PAKY OVLADANIA TAHU/VÝKONU V KABINE, AK JE TO POUZITELNE |
|
10 |
POLOHA KLAPIEK NA ODTOKOVEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
11 |
POLOHA KLAPIEK NA NÁBEŽNEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
12 |
STAV OBRACACA TAHU |
|
13 |
POLOHA POZEMNEHO SPOJLERA A/ALEBO POLOHA OVLADACIEHO PRVKU VZDUSNEJ BRZDY |
|
14 |
CELKOVA TEPLOTA ALEBO TEPLOTA OKOLITEHO VZDUCHU |
|
15 |
MOD A STAV PRIPOJENIA AUTOPILOTA, AUTOMAT TAHU A AFCS |
|
16 |
POZDLZNE ZRÝCHLENIE (OS TELESA) |
|
17 |
PRIEČNE ZRÝCHLENIE |
Tabuľka A2 – Letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 5 700 kg alebo menšou
Poznámka: Číslo v ľavom stĺpci vyjadruje poradové číslo uvedené v dokumente EUROCAE ED55.
|
C. |
PARAMETER |
|
1 |
ČAS ALEBO ODPOCET RELATIVNEHO CASU |
|
2 |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA |
|
3 |
INDIKOVANA VZDUSNA RÝCHLOST |
|
4 |
KURZ |
|
5 |
NORMALOVE ZRÝCHLENIE |
|
6 |
POZDLZNY SKLON (KLOPENIE) |
|
7 |
PRIEČNY NÁKLON (KLONENIE) |
|
8 |
RUCNE KLUCOVANIE PRI RADIOVOM VYSIELANI |
|
9 |
PROPULZIVNY TAH/VÝKON KAZDEHO MOTORA, POLOHA PAKY OVLADANIA TAHU/VÝKONU V KABINE; AK JE TO POUZITELNE |
|
10 |
POLOHA KLAPIEK NA ODTOKOVEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
11 |
POLOHA KLAPIEK NA NÁBEŽNEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
12 |
STAV OBRACACA TAHU |
|
13 |
POLOHA POZEMNEHO SPOJLERA A/ALEBO POLOHA OVLADACIEHO PRVKU VZDUSNEJ BRZDY |
|
14 |
CELKOVA TEPLOTA ALEBO TEPLOTA OKOLITEHO VZDUCHU |
|
15 |
STAV PRIPOJENIA AUTOPILOTA/AUTOMAT TAHU |
|
16 |
UHOL NABEHU (AK JE PRISLUSNÝ SNIMAC K DISPOZICII) |
|
17 |
POZDLZNE ZRÝCHLENIE (OS TELESA) |
Tabuľka B – Dodatočné parametre pre letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 27 000 kg
Poznámka: Číslo v ľavom stĺpci vyjadruje poradové číslo uvedené v dokumente EUROCAE ED55.
|
C. |
PARAMETER |
|
18 |
HLAVNE PRVKY RIADENIA – POLOHA RIADIACICH PLOCH A/ALEBO RIADIACI VSTUP PILOTA (KLOPENIE, KLONENIE, ZATACANIE) |
|
19 |
POLOHA TRIMRA POZDLZNEHO RIADENIA |
|
20 |
ÚDAJ O VÝSKE PODLA RADIOVÝSKOMERA |
|
21 |
ODCHÝLKA OD VERTIKALNEHO LUCA (ZOSTUPOVÝ RADIOMAJAK ILS ALEBO ELEVACIA MLS) |
|
22 |
ODCHÝLKA OD HORIZONTALNEHO LUCA (KURZOVÝ RADIOMAJAK ILS ALEBO AZIMUT MLS) |
|
23 |
PRELET NAD POLOHOVÝM NAVESTIDLOM |
|
24 |
VAROVANIA |
|
25 |
REZERVOVANE (ODPORUCA SA ZVOLENÝ KMITOCET NAVIGACNEHO PRIJIMACA) |
|
26 |
REZERVOVANE (ODPORUCA SA VZDIALENOST UDAVANA DME) |
|
27 |
POLOHA SPINACA ZATAZENIA PODVOZKU ALEBO STAV- VO VZDUCHU/NA ZEMI |
|
28 |
VÝSTRAZNÝ SYSTEM NA BLIZKOST TERENU |
|
29 |
UHOL NABEHU |
|
30 |
VAROVANIE O NIZKOM TLAKU (HYDRAULICKÝ A PNEUMATICKÝ SYSTEM) |
|
31 |
TRAŤOVÁ RÝCHLOSŤ |
|
32 |
POLOHA PODVOZKU ALEBO POLOHA OVLADACA PODVOZKU |
Tabuľka C – Letúny vybavené elektronickými zobrazovacími systémami
Poznámka: Číslo v strednom vyjadruje poradové číslo uvedené v dokumente EUROCAE ED55 v tabuľke A1.5.
|
C. |
C. |
PARAMETER |
|
33 |
6 |
ZVOLENE NASTAVENIE BAROMETRICKEJ STUPNICE NA VÝSKOMERY (Z KAZDEHO PILOTNEHO MIESTA) |
|
34 |
7 |
ZVOLENÁ NADMORSKÁ VÝŠKA |
|
35 |
8 |
ZVOLENÁ RÝCHLOST |
|
36 |
9 |
ZVOLENE MACHOVO CISLO |
|
37 |
10 |
ZVOLENÁ VERTIKALNA RÝCHLOST |
|
38 |
11 |
ZVOLENÝ KURZ |
|
39 |
12 |
ZVOLENA LETOVA DRAHA |
|
40 |
13 |
ZVOLENA VÝSKA ROZHODNUTIA |
|
41 |
14 |
FORMAT ZOBRAZENIA EFIS |
|
42 |
15 |
FORMAT ZOBRAZENIA: VIACUCELOVE/MOTORA/VÝSTRAZNE |
Dodatok 1 k OPS 1.720
Zapisovače letových údajov – 2 – Zoznam parametrov, ktoré sa zaznamenávajú
Tabuľka A – Letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg
|
Č. |
PARAMETER |
|
1 |
ČAS ALEBO ODPOCET RELATIVNEHO CASU |
|
2 |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA |
|
3 |
INDIKOVANA VZDUSNA RÝCHLOST |
|
4 |
KURZ |
|
5 |
NORMALOVE ZRÝCHLENIE |
|
6 |
POZDLZNY SKLON (KLOPENIE) |
|
7 |
PRIEČNY NÁKLON (KLONENIE) |
|
8 |
RUCNE KLUCOVANIE PRI RADIOVOM VYSIELANI, AK NIE JE POSKYTNUTÝ INÝ ALTERNATIVNY PROSTRIEDOK NA SYNCHRONIZÁCIU ZAZNAMOV FDR A CVR |
|
9 |
VÝKON KAZDEHO MOTORA |
|
10 |
POLOHA KLAPIEK NA ODTOKOVEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
11 |
POLOHA KLAPIEK NA NÁBEŽNEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
12 |
POLOHA OBRACACA TAHU (LEN PRE PRUDOVE LETUNY) |
|
13 |
POLOHA POZEMNEHO SPOJLERA A/ALEBO POLOHA OVLADACIEHO PRVKU VZDUSNEJ BRZDY |
|
14 |
TEPLOTA OKOLITEHO VZDUCHU ALEBO CELKOVA TEPLOTA VZDUCHU |
|
15a |
STAV PRIPOJENIA AUTOPILOTA |
|
15b |
MODY CINNOSTI AUTOPILOTA, STAV PRIPOJENIA A MODY CINNOSTI SYSTEMOV AUTOMATU TAHU A AFCS |
Tabuľka B – Dodatočné parametre pre letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 27 000 kg
|
Č. |
PARAMETER |
|
16 |
POZDLZNE ZRÝCHLENIE |
|
17 |
PRIEČNE ZRÝCHLENIE |
|
18 |
HLAVNE PRVKY RIADENIA – POLOHA RIADIACICH PLOCH A/ALEBO RIADIACI VSTUP PILOTA (KLOPENIE, KLONENIE A ZATACANIE) |
|
19 |
POLOHA TRIMRA POZDLZNEHO RIADENIA |
|
20 |
ÚDAJ O VÝSKE PODLA RADIOVÝSKOMERA |
|
21 |
ODCHÝLKA OD ZOSTUPOVEJ ROVINY |
|
22 |
ODCHÝLKA OD KURZOVEJ ROVINY |
|
23 |
PRELET NAD POLOHOVÝM NAVESTIDLOM |
|
24 |
HLAVNE VAROVANIE |
|
25 |
ZVOLENÝ KMITOCET NAV 1 A NAV 2 |
|
26 |
VZDIALENOST UDAVANA DME 1 A DME 2 |
|
27 |
POLOHA SPINACA ZATAZENIA PODVOZKA |
|
28 |
VÝSTRAZNÝ SYSTEM NA BLIZKOST TERENU |
|
29 |
UHOL NABEHU |
|
30 |
HYDRAULIKA, KAZDÝ SYSTEM (NIZKY TLAK) |
|
31 |
NAVIGACNE UDAJE |
|
32 |
POLOHA PODVOZKU ALEBO POLOHA OVLADACA PODVOZKU |
Dodatok 1 k OPS 1.725
Zapisovače letových údajov – 3 – Zoznam parametrov, ktoré sa zaznamenávajú
Tabuľka A – Letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg
|
Č. |
PARAMETER |
|
1 |
ČAS ALEBO ODPOCET RELATIVNEHO CASU |
|
2 |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA |
|
3 |
INDIKOVANA VZDUSNA RÝCHLOST |
|
4 |
KURZ |
|
5 |
NORMALOVE ZRÝCHLENIE |
Tabuľka B – Dodatočné parametre pre letúny s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 27 000 kg
|
Č. |
PARAMETER |
|
6 |
POZDLZNY SKLON (KLOPENIE) |
|
7 |
PRIEČNY NÁKLON (KLONENIE) |
|
8 |
RUCNE KLUCOVANIE PRI RADIOVOM VYSIELANI, AK NIE JE POSKYTNUTÝ INÝ ALTERNATIVNY PROSTRIEDOK NA SYNCHRONIZÁCIU ZAZNAMOV FDR A CVR |
|
9 |
VÝKON KAZDEHO MOTORA |
|
10 |
POLOHA KLAPIEK NA ODTOKOVEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
11 |
POLOHA KLAPIEK NA NÁBEŽNEJ HRANE ALEBO NASTAVENA POLOHA OVLADACIEHO PRVKU V KABINE |
|
12 |
POLOHA OBRACACA TAHU (LEN PRE PRUDOVE LETUNY) |
|
13 |
POLOHA POZEMNEHO SPOJLERA A/ALEBO POLOHA OVLADACIEHO PRVKU VZDUSNEJ BRZDY |
|
14 |
TEPLOTA OKOLITEHO VZDUCHU ALEBO CELKOVA TEPLOTA VZDUCHU |
|
15a |
STAV PRIPOJENIA AUTOPILOTA |
|
15b |
MODY CINNOSTI AUTOPILOTA, STAV PRIPOJENIA A MODY CINNOSTI SYSTEMOV AUTOMATU TAHU A AFCS |
|
16 |
POZDLZNE ZRÝCHLENIE |
|
17 |
PRIEČNE ZRÝCHLENIE |
|
18 |
HLAVNE PRVKY RIADENIA – POLOHA RIADIACICH PLOCH A/ALEBO RIADIACI VSTUP PILOTA (KLOPENIE, KLONENIE A ZATACANIE) |
|
19 |
POLOHA TRIMRA POZDLZNEHO RIADENIA |
|
20 |
ÚDAJ O VÝSKE PODLA RADIOVÝSKOMERA |
|
21 |
ODCHÝLKA OD ZOSTUPOVEJ ROVINY |
|
22 |
ODCHÝLKA OD KURZOVEJ ROVINY |
|
23 |
PRELET NAD POLOHOVÝM NAVESTIDLOM |
|
24 |
HLAVNE VAROVANIE |
|
25 |
ZVOLENÝ KMITOCET NAV 1 A NAV 2 |
|
26 |
VZDIALENOST UDAVANA DME 1 A DME 2 |
|
27 |
POLOHA SPINACA ZATAZENIA PODVOZKA |
|
28 |
VÝSTRAZNÝ SYSTEM NA BLIZKOST TERENU |
|
29 |
UHOL NABEHU |
|
30 |
HYDRAULIKA, KAZDÝ SYSTEM (NIZKY TLAK) |
|
31 |
NAVIGACNE UDAJE (ZEMEPISNA SIRKA, ZEMEPISNA DLZKA, TRATOVA RÝCHLOST A UHOL ZNOSU) |
|
32 |
POLOHA PODVOZKU ALEBO POLOHA OVLADACA PODVOZKU |
Dodatok 1 k OPS 1.770
Kyslík – Minimálne požiadavky na doplnkovú dodávku kyslíka pre letúny s pretlakovou kabínou počas núdzového opustenia a po ňom
Tabuľka 1
|
a) |
b) |
||||||||||
|
DODÁVKA PRE: |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA V KABÍNE A JEJ TRVANIE |
||||||||||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 13 000 ft a po celý čas, kedy je väčšia ako 10 000 ft, ale nie je väčšia ako 13 000 ft po prvých 30 minútach v týchto nadmorských výškach, v každom prípade najmenej
|
||||||||||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 13 000 ft, ale najmenej 30 minút (Poznámka 2) a po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 10 000 ft, najviac však 13 000 ft po prvých 30 minútach v uvedených nadmorských výškach. |
||||||||||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 15 000 ft, ale najmenej 10 minút (Poznámka 4). |
||||||||||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 14 000 ft, najviac však 15 000 ft. |
||||||||||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška v kabíne väčšia ako 10 000 ft, najviac však 14 000 ft po prvých 30 minútach v týchto nadmorských výškach. |
||||||||||
|
|||||||||||
Dodatok 1 k OPS 1.775
Doplnková dodávka kyslíka pre letúny bez pretlakovej kabíny
Tabuľka 1
|
a) |
b) |
||
|
DODÁVKA PRE: |
TLAKOVÁ NADMORSKÁ VÝŠKA V KABÍNE A JEJ TRVANIE |
||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška väčšia ako 10 000 ft. |
||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška väčšia ako 13 000 ft a po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška dlhšie ako 30 minút väčšia ako 10 000 ft, ale najviac 13 000 ft. |
||
|
Po celý čas letu, kedy je tlaková nadmorská výška väčšia ako 13 000 ft. |
||
|
Celý čas letu po 30 minútach v tlakovej nadmorskej výške väčšej ako 10 000 ft, ale najviac 13 000 ft. |
||
|
|||
ČLÁNOK L
KOMUNIKAČNÉ A NAVIGAČNÉ VYBAVENIE
OPS 1.845
Všeobecne
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa let nezačal, pokiaľ nie je komunikačné a navigačné vybavenie letúna požadované týmto článkom
|
|
b) |
Normy minimálnej výkonnosti komunikačného a navigačného vybavenia sú normy predpísané Európskymi technickými normalizačnými príkazmi (ETSO), ktoré sú uvedené v platných špecifikáciách k Európskym technickým normalizačným príkazom (CS-TSO), pokiaľ nie sú predpísané odlišné normy výkonnosti v predpisoch letovej spôsobilosti alebo v prevádzkových predpisoch. Komunikačné a navigačné vybavenie vyhovujúce projektovým a výkonnostným špecifikáciám iným ako ETSO, môžu k dátumu zavedenia OPS zostať v prevádzke alebo byť inštalované, ak nie sú v tomto článku predpísané dodatočné požiadavky. Komunikačné a navigačné vybavenie, ktoré už bolo schválené, nemusí vyhovovať revidovanému ETSO alebo revidovanej špecifikácii inej ako ETSO, pokiaľ požiadavka nie je predpísaná so spätnou platnosťou. |
OPS 1.850
Rádiové vybavenie
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ak nie je vybavený rádiovým zariadením predpísaným na daný druh prevádzky. |
|
b) |
V prípadoch, keď tento článok požaduje dva nezávislé (samostatné a úplné) rádiové systémy, musí mať každý z týchto systémov nezávislú inštaláciu antény, s výnimkou použitia iných ako drôtových antén na tuhých podperách, alebo iných inštaláciách antén podobnej spoľahlivosti, ak je požadovaná len jedna anténa. |
|
c) |
Rádiové komunikačné vybavenie, u ktorého sa požaduje splnenie požiadavky uvedeného odseku a), musí umožňovať aj spojenie na leteckej tiesňovej frekvencii 121,5 MHz. |
OPS 1.855
Panel voliča n.f. výstupov
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v podmienkach letu IFR, ak nie je vybavený panelom voliča n.f. výstupov prístupným pre každého člena letovej posádky.
OPS 1.860
Rádiové vybavenie na lety VFR podľa viditeľných orientačných bodov na tratiach
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún pri letoch VFR na tratiach, kde sa predpokladá orientácia podľa viditeľných orientačných bodov, ak nemá rádiové komunikačné vybavenie potrebné na plnenie nasledujúcich požiadaviek pri bežných prevádzkových podmienkach:
|
a) |
udržiavať spojenie s príslušnými pozemnými stanicami, |
|
b) |
udržiavať spojenie s príslušnými stanovišťami riadenia letovej prevádzky z ľubovoľného bodu v riadenom vzdušnom priestore, v ktorom sa zamýšľa vykonávať lety a |
|
c) |
prijímať meteorologické informácie. |
OPS 1.865
Komunikačné a navigačné vybavenie na lety IFR alebo VFR po tratiach, kde nie je možná orientácia podľa viditeľných orientačných bodov
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať lety IFR alebo VFR na tratiach, kde nie je možná orientácia podľa viditeľných orientačných bodov, pokiaľ letún nie je vybavený rádiovým komunikačným a navigačným vybavením v súlade s požiadavkami letových prevádzkových služieb v oblasti(-ach) prevádzky. |
|
b) |
Rádiové vybavenie Prevádzkovateľ zabezpečí, aby rádiové vybavenie pozostávalo aspoň z:
|
|
c) |
Navigačné zariadenie. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby navigačné zariadenie
|
|
d) |
Prevádzkovateľ môže prevádzkovať letún, ktorý nemá systém ADF alebo navigačné vybavenie predpísané pododsekmi c) 1) (vi) a/alebo c) 1) (vii) za predpokladu, že letún má náhradné vybavenie, schválené pre danú trať leteckým úradom. Spoľahlivosť a presnosť náhradného vybavenia musí umožniť bezpečnú navigáciu na plánovanej trati. |
|
e) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby komunikačné vybavenie VHF, prijímače kurzového majáku ILS a VOR, ktoré sú inštalované na letúnoch prevádzkovaných podľa IFR pravidiel, boli schválené ako vyhovujúce výkonnostným normám FM odolnosti proti rušeniu. |
OPS 1.866
Vybavenie odpovedačom
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ktorý nie je vybavený
|
OPS 1.870
Dodatočné navigačné vybavenie na lety v priestoroch s predpísanou minimálnou navigačnou výkonnosťou (MNPS)
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún v priestore s predpísanou minimálnou navigačnou výkonnosťou, ak nemá vybavenie vyhovujúce špecifikáciám minimálnej navigačnej výkonnosti, predpísanej v dokumente ICAO Doc 7030 formou oblastných doplnkových postupov. |
|
b) |
Navigačné vybavenie požadované týmto odsekom musí byť viditeľné a použiteľné obidvomi pilotmi, sediacimi na svojich pracovných miestach. |
|
c) |
Na neobmedzenú prevádzku vo vzdušnom priestore s predpísanou minimálnou navigačnou výkonnosťou musí byť letún vybavený dvomi nezávislými systémami diaľkovej navigácie (LRNS). |
|
d) |
Na prevádzku na publikovaných osobitných tratiach v priestore s predpísanou minimálnou navigačnou výkonnosťou musí byť letún vybavený jedným systémom diaľkovej navigácie, pokiaľ nie je stanovené inak. |
OPS 1.872
Vybavenie na prevádzku vo vymedzenom vzdušnom priestore so zníženými minimami vertikálnych rozstupov (RVSM)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby letúny prevádzkované vo vzdušnom priestore RVSM boli vybavené:
|
ČLÁNOK M
ÚDRŽBA LETÚNA
OPS 1.875
Všeobecne
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať letún, ak jeho údržba nebola vykonaná a letún nebol uvoľnený do prevádzky organizáciou príslušne schválenou/uznanou na údržbu podľa časti 145, okrem predletových prehliadok, ktoré nemusia byť nevyhnutne vykonávané organizáciou schválenou podľa časti 145. |
|
b) |
Požiadavkami na údržbu letúna, ktoré musia byť splnené, aby sa vyhovelo požiadavkám osvedčenia leteckého prevádzkovateľa podľa OPS 1.180 sú požiadavky ustanovené podľa časti M. |
ČLÁNOK N
LETOVÁ POSÁDKA
OPS 1.940
Zloženie letovej posádky
(Pozri dodatky 1 a 2 k OPS 1.940)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
Minimálna letová posádka pre lety IFR alebo lety v noci. Prevádzkovateľ zabezpečí pre lety IFR alebo lety v noci, aby
|
JAR-OPS 1.943
Počiatočný výcvik prevádzkovateľa v optimalizácii činnosti posádky (CRM)
|
a) |
Ak člen letovej posádky ešte neabsolvoval počiatočný výcvik CRM prevádzkovateľa (buď noví zamestnanci alebo súčasný personál), prevádzkovateľ zabezpečí, aby člen letovej posádky absolvoval počiatočný výcvikový kurz optimalizácie činnosti posádky (CRM). Noví zamestnanci sú povinní absolvovať počiatočný výcvik CRM prevádzkovateľa do jedného roka od začiatku ich zamestnania u prevádzkovateľa. |
|
b) |
Ak člen letovej posádky ešte nebol školený v oblasti ľudských faktorov, teoretický kurz založený na programe ľudskej výkonnosti a ľudských obmedzeniach potrebný na získanie preukazu spôsobilosti dopravného pilota (ATPL) (pozri príslušné požiadavky na vydanie preukazu spôsobilosti letovej posádky), absolvuje pred počiatočným CRM výcvikom prevádzkovateľa, alebo sa takýto kurz kombinuje s počiatočným CRM výcvikom prevádzkovateľa. |
|
c) |
Počiatočný CRM výcvik sa vykonáva najmenej jedným CRM školiteľom prijateľným pre letecký úrad, ktorému môžu v konkrétnych oblastiach pomáhať špecialisti. |
|
d) |
Počiatočný CRM výcvik sa vykonáva podľa podrobnej osnovy kurzu, ktorá je zahrnutá v prevádzkovej príručke. |
OPS 1.945
Preškoľovací výcvik a preskúšavanie
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.945)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
V prípade zmeny typu alebo triedy letúna preskúšanie požadované v OPS 1.965 b) možno spojiť s praktickou skúškou na získanie typovej kvalifikácie alebo kvalifikácie na triedu, podľa požiadaviek použiteľných na vydanie preukazu spôsobilosti letovej posádky. |
|
c) |
Preškoľovací výcvik prevádzkovateľa a kurz na získanie typovej kvalifikácie alebo kvalifikácie na triedu požadovaný na vydanie preukazu spôsobilosti letovej posádky možno spojiť. |
OPS 1.950
Rozdielový a zoznamovací výcvik
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby člen letovej posádky absolvoval
|
|
b) |
Prevádzkovateľ v prevádzkovej príručke presne vymedzí, kedy sa požaduje rozdielový alebo zoznamovací výcvik. |
OPS 1.955
Menovanie do funkcie veliteľa lietadla
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby na zvýšenie kvalifikácie z druhého pilota na veliteľa lietadla a pre osoby prijímané na funkciu veliteľa lietadla
|
|
b) |
Kurz veliteľa lietadla, požadovaný uvedeným pododsekom a) 2), musí byť presne vymedzený v prevádzkovej príručke a musí zahŕňať aspoň:
|
OPS 1.960
Velitelia lietadla s preukazom spôsobilosti obchodného pilota
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
OPS 1.965
Udržiavací výcvik a preskúšavanie
(Pozri dodatky 1 a 2 k OPS 1.965)
|
a) |
Všeobecne. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
Preskúšanie odbornej spôsobilosti prevádzkovateľom
|
|
c) |
Traťové preskúšanie. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa každý člen letovej posádky podrobil traťovému preskúšaniu v letúne na preukázanie svojich schopností vykonávať obvyklé traťové lety opísané v prevádzkovej príručke. Čas platnosti traťového preskúšania je 12 kalendárnych mesiacov a zostatok do konca mesiaca po preskúšaní. Ak je potvrdenie o preskúšaní vydané v čase posledných troch mesiacov platnosti predchádzajúceho preskúšania, platnosť sa predĺži odo dňa vydania do konca 12 kalendárnych mesiacov počnúc dňom uplynutia platnosti predchádzajúceho traťového preskúšania. |
|
d) |
Výcvik a preskúšavanie používania núdzového a bezpečnostného vybavenia. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa každý člen letovej posádky podrobil výcviku a preskúšavaniu znalostí umiestnenia a používania núdzového vybavenia na palube. Platnosť preskúšania zo znalostí núdzového a bezpečnostného vybavenia je 12 kalendárnych mesiacov okrem zvyšnej časti mesiaca po preskúšaní. Ak je potvrdenie o preskúšaní vydané v čase posledných troch mesiacov platnosti predchádzajúceho preskúšania používania núdzového a bezpečnostného vybavenia, platí odo dňa vydania do konca 12 kalendárnych mesiacov počnúc dňom uplynutia platnosti predchádzajúceho preskúšania zo znalosti núdzového a bezpečnostného vybavenia. |
|
e) |
CRM. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
f) |
Pozemný a opakovací výcvik. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý člen letovej posádky absolvoval pozemný výcvik a opakovací výcvik aspoň každých 12 mesiacov. Ak sa výcvik vykonáva v rozmedzí 3 kalendárnych mesiacov pred uplynutím obdobia 12 kalendárnych mesiacov, musí byť ďalší pozemný a opakovací výcvik dokončený v rozmedzí 12 kalendárnych mesiacov od pôvodného dátumu uplynutia platnosti predchádzajúceho pozemného a opakovacieho výcviku. |
|
g) |
Výcvik na letúne/STD. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý člen letovej posádky absolvoval výcvik na letúne/STD aspoň každých 12 mesiacov. Ak sa výcvik vykonáva v rozmedzí 3 kalendárnych mesiacov pred uplynutím obdobia 12 kalendárnych mesiacov, musí byť ďalší výcvik na letúne/STD dokončený v rozmedzí 12 kalendárnych mesiacov od pôvodného dátumu uplynutia platnosti predchádzajúceho výcviku na letúne/STD. |
OPS 1.968
Spôsobilosť pilota riadiť z jedného i druhého pilotného sedadla
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.968)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
OPS 1.970
Rozlietanosť
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
Lehota 90 dní predpísaná uvedenými pododsekmi a) 1) a 2) sa môže predĺžiť na najviac 120 dní pri traťových letoch pod dozorom inštruktora alebo examinátora s typovou kvalifikáciou. Pre obdobie prekračujúce 120 dní je požiadavka rozlietanosti splnená výcvikovým letom alebo použitím letového simulátora alebo typu letúna, aký sa má použiť. |
OPS 1.975
Traťová a letisková kvalifikácia
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby pilot pred ustanovením do funkcie veliteľa lietadla alebo pilota, ktorého môže veliteľ lietadla poveriť vykonávaním letu, získal dostatočné znalosti trate, ktorú má letieť a letísk (vrátane náhradných), zariadení a postupov, ktoré sa majú použiť. |
|
b) |
Čas platnosti traťovej a letiskovej kvalifikácie je 12 kalendárnych mesiacov a zostatok do konca
|
|
c) |
Traťová a letisková kvalifikácia sa obnovia letom na danej trati alebo na dané letisko v čase jej platnosti, predpísanej uvedeným pododsekom b). |
|
d) |
Ak je traťová a letisková kvalifikácia obnovená v rozmedzí posledných 3 kalendárnych mesiacov jej platnosti, platí odo dňa obnovenia platnosti do konca 12 mesiacov, počínajúc dátumom uplynutia predchádzajúcej lehoty jej platnosti. |
OPS 1.978
Program zvyšovania kvalifikácie
|
a) |
Čas platnosti uvedený v OPS 1.965 a 1.970 možno predĺžiť tam, kde letecký úrad schválil program zvyšovania kvalifikácie stanovený prevádzkovateľom. |
|
b) |
Program zvyšovania kvalifikácie musí obsahovať výcvik a preskúšavanie, ktoré zabezpečí získanie a udržanie odbornej spôsobilosti, ktorá nebude menšia ako predpisujú ustanovenia OPS 1.945, 1.965 a 1.970. |
OPS 1.980
Služba na viac ako jednom type alebo variante
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.980)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby člen letovej posádky nelietal na viac ako jednom type alebo variante letúna, ak nie je člen letovej posádky na to dostatočne spôsobilý. |
|
b) |
Pri uvažovanej prevádzke s viac ako jedným typom alebo variantom je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby rozdiely a/alebo podobnosti daných letúnov vyhovovali na takúto prevádzku, pri zohľadnení
|
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby člen letovej posádky, ktorý lieta na viacerých typoch alebo variantoch, vyhovel všetkým požiadavkám predpísaným v článku N pre každý typ alebo variant, pokiaľ letecký úrad neschválil kredity týkajúce sa výcviku, preskúšavania a požiadaviek na rozlietanosť. |
|
d) |
Prevádzkovateľ v prevádzkovej príručke stanoví príslušné postupy a/alebo prevádzkové obmedzenia, schválené leteckým úradom na akúkoľvek prevádzku na viac ako jednom type alebo variante, zahŕňajúce
|
OPS 1.981
Lietanie na vrtuľníkoch a letúnoch
|
a) |
Ak lieta člen letovej posádky na vrtuľníkoch aj na letúnoch,
|
OPS 1.985
Záznamy o výcviku
|
a) |
Prevádzkovateľ:
|
Dodatok 1 k OPS 1.940
Striedanie členov letovej posádky počas letu
|
a) |
Člen letovej posádky môže byť počas letu vystriedaný v plnení jeho povinností pri riadení lietadla iným príslušne kvalifikovaným členom letovej posádky. |
|
b) |
Striedanie veliteľa lietadla
|
|
c) |
Minimálne požiadavky na pilota striedajúceho veliteľa lietadla:
|
|
d) |
Striedanie druhého pilota
|
|
e) |
Minimálne požiadavky na druhého pilota s kvalifikáciou pre cestovný let sú:
|
|
f) |
Striedanie palubného technika. Palubný technik môže byť počas letu striedaný členom letovej posádky, ktorý má platný preukaz spôsobilosti palubného technika alebo členom letovej posádky s kvalifikáciou prijateľnou pre letecký úrad. |
Dodatok 2 k OPS 1.940
Jednopilotné lety IFR alebo lety v noci
|
a) |
Letúny uvádzané v OPS 1.940 b) 2) môžu byť prevádzkované s jedným pilotom pri letoch IFR alebo letoch v noci, ak sú splnené tieto podmienky:
|
Dodatok 1 k OPS 1.945
Preškoľovací kurz prevádzkovateľa
|
a) |
Preškoľovací kurz prevádzkovateľa má zahŕňať
|
|
b) |
Preškoľovací kurz sa má vykonať v poradí uvedenom v predchádzajúcom pododseku a). |
|
c) |
Po vykonaní preškoľovacieho kurzu nulového letového času pilot:
|
|
d) |
Prvky optimalizácie činnosti posádky sa majú integrovať do preškoľovacieho kurzu a ich školenie sa má vykonávať vhodne kvalifikovaným personálom. |
|
e) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa člen letovej posádky, ktorý predtým neabsolvoval preškoľovací kurz prevádzkovateľa, okrem výcviku uvedeného v pododseku a), podrobil všeobecnému výcviku prvej pomoci a v prípade potreby i výcviku postupov núdzového pristátia na vodu s použitím zariadení vo vode. |
Dodatok 1 k OPS 1.965
Udržiavací výcvik a preskúšavanie – Piloti
|
a) |
Udržiavací výcvik – Udržiavací výcvik zahŕňa:
|
|
b) |
Dôkladná kontrola. Dôkladné kontroly zahŕňajú:
|
Dodatok 2 k OPS 1.965
Udržiavací výcvik a preskúšavanie – palubní technici
|
a) |
Udržiavací výcvik a preskúšavanie palubných technikov spĺňa požiadavky na pilotov a akékoľvek dodatočné zvláštne povinnosti s vylúčením tých bodov, ktoré sa neuplatňujú na palubných technikov. |
|
b) |
Udržiavací výcvik a preskúšavanie palubných technikov sa vykonáva vždy, keď je to možné a súbežne s udržiavacím výcvikom a preskúšavaním pilotov. |
|
c) |
Traťové preskúšanie vykoná veliteľ lietadla menovaný prevádzkovateľom a ktorý je prijateľný pre letecký úrad, alebo inštruktor, prípadne examinátor s typovou kvalifikáciou palubného technika. |
Dodatok 1 k OPS 1.968
Spôsobilosť pilota riadiť z jedného i druhého pilotného sedadla
|
a) |
Velitelia lietadla, ktorých povinnosti vyžadujú rovnako riadiť z pravého sedadla a vykonávať povinnosti druhého pilota alebo velitelia lietadla, od ktorých sa požaduje vykonávať výcvik a preskúšavanie z pravého sedadla, sú povinní absolvovať dodatočný výcvik a preskúšavanie vymedzené v prevádzkovej príručke, súbežne s preskúšaním odbornej spôsobilosti prevádzkovateľom, predpísaným v OPS 1.965 b). Tento dodatočný výcvik musí zahŕňať aspoň
|
|
b) |
Ak sa s letúnom vykonávajú manévre s vypnutým motorom, musí sa simulovať porucha motora. |
|
c) |
Preskúšania požadované OPS na riadenie z ľavého sedadla musia byť pri riadení z pravého sedadla rovnako platné. |
|
d) |
Pilot striedajúci veliteľa lietadla je povinný preukázať súčasne s preskúšaním odbornej spôsobilosti prevádzkovateľom predpísaným v OPS 1.965 b), prax vo vykonávaní úkonov a postupov, ktoré by inak neboli povinnosťou striedajúceho pilota. Ak rozdiely medzi pravým a ľavým sedadlom nie sú významné (napríklad preto, že sa používa autopilot), tak sa preukázanie môže vykonať z ktoréhokoľvek sedadla. |
|
e) |
Pilot iný ako veliteľ lietadla sediaci na ľavom sedadle preukáže prax vo vykonávaní úkonov a postupov súčasne s preskúšaním odbornej spôsobilosti prevádzkovateľom, predpísaným v OPS 1.965 b), ktoré by v opačnom prípade boli povinnosťou veliteľa lietadla ako pilota neriadiaceho. Ak rozdiely medzi pravým a ľavým sedadlom nie sú významné (napríklad preto, že sa používa autopilot), tak sa preukázanie môže vykonať z ktoréhokoľvek sedadla. |
Dodatok 1 k OPS 1.980
Služba na viac ako jednom type alebo variante
|
a) |
Ak lieta člen letovej posádky viac ako jednu triedu, typ alebo variant letúna, ktorých zoznam je vypracovaný podľa platných požiadaviek osvedčovania letovej spôsobilosti posádky, avšak nie je v rámci jedného potvrdenia, musí prevádzkovateľ plniť nasledovné:
|
|
b) |
Ak lieta člen letovej posádky viac ako jeden typ alebo variant letúna v rámci jedného alebo viacerých potvrdení platnosti preukazu spôsobilosti, ako je vymedzené v osvedčovaní letovej spôsobilosti posádky (typ – viacpilotný), prevádzkovateľ zabezpečí, aby
Poznámka: V prípadoch týkajúcich sa viacerých potvrdení platnosti preukazu spôsobilosti pozri pododseky c) a d) nižšie. |
|
c) |
Ak lieta člen letovej posádky viac ako jeden typ alebo variant letúna, ktorých zoznam je v osvedčovaní letovej spôsobilosti posádky (typ – jednopilotný a typ -viacpilotný), nie však v rámci jediného potvrdenia platnosti preukazu spôsobilosti, musí prevádzkovateľ vyhovieť
|
|
d) |
Ak lieta člen letovej posádky viac ako jeden typ alebo variant letúna, ktorých zoznam je v osvedčovaní letovej spôsobilosti posádky (typ – viacpilotný), nie však v rámci jediného potvrdenia platnosti preukazu spôsobilosti, musí prevádzkovateľ vyhovieť
|
|
e) |
Ak lieta člen letovej posádky kombináciu typov alebo variantov letúnov, ako sú vymedzené v osvedčovaní letovej spôsobilosti (trieda – jednopilotná a viacpilotná), musí prevádzkovateľ preukázať, že presne stanovené postupy a/alebo prevádzkové obmedzenia sú schválené v súlade s OPS 1.980 d). |
ČLÁNOK O
PALUBNÍ SPRIEVODCOVIA
OPS 1.988
Uplatniteľnosť
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetci palubní sprievodcovia spĺňali požiadavky tohto článku a všetky ďalšie bezpečnostné požiadavky, ktoré sa vzťahujú na palubných sprievodcov.
Pre účely tohto nariadenia pojem ‚palubní sprievodcovia‘ znamená každého člena posádky, ktorý nie je členom letovej posádky a v záujme bezpečnosti cestujúcich vykonáva povinnosti stanovené prevádzkovateľom alebo veliteľom v kabíne letúna.
OPS 1.989
Identifikácia
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetci palubní sprievodcovia nosili uniformy prevádzkovateľa pre palubných sprievodcov a aby ich cestujúci mohli jasne rozlíšiť ako palubných sprievodcov. |
|
b) |
Pokiaľ iní pracovníci, napríklad zdravotnícki pracovníci, bezpečnostní pracovníci, pracovníci zabezpečujúci starostlivosť o deti, členovia ochranného sprievodu, technickí pracovníci, pracovníci zabezpečujúci zábavu a tlmočníci, ktorí vykonávajú úlohy na palube letúna, nespĺňajú požiadavky uvedené v tomto článku a ďalšie príslušné požiadavky tohto nariadenia, nenosia uniformy, podľa ktorých by ich mohli cestujúci považovať za palubných sprievodcov. |
OPS 1.990
Počet a zloženie palubných sprievodcov
|
a) |
Prevádzkovateľ neprevádzkuje letún s maximálnou schválenou zostavou viac ako 19 sedadiel pre cestujúcich pri preprave jedného alebo viacerých cestujúcich, pokiaľ nie je súčasťou posádky letúna aspoň jeden palubný sprievodca, ktorý plní úlohy zamerané na bezpečnosť cestujúcich uvedené v prevádzkovej príručke. |
|
b) |
Prevádzkovateľ, ktorý postupuje v súlade s vyššie uvedeným odsekom a) zabezpečí, aby sa minimálny počet palubných sprievodcov rovnal väčšiemu z uvedených počtov:
|
|
c) |
Letecký úrad môže za výnimočných okolností požadovať od prevádzkovateľa, aby zaradil do posádky letúna ďalších palubných sprievodcov. |
|
d) |
V prípade neočakávaných udalostí je možné požadovaný počet palubných sprievodcov znížiť, ak:
|
|
e) |
Prevádzkovateľ zabezpečí súlad s požiadavkami uvedenými v článku O aj v prípade, ak prácou palubného sprievodcu poverí osoby, ktoré sú samostatne zárobkovo činné a/alebo pracujú ako nezávislí podnikatelia alebo na čiastočný úväzok. V tomto smere je potrebné venovať osobitnú pozornosť celkovému počtu typov letúnov alebo ich variantov, na ktorých môže palubný sprievodca lietať v rámci zabezpečovania obchodnej leteckej dopravy. Tento počet nesmie presiahnuť požiadavky uvedené v predpise OPS 1.1030, vrátane poskytovania služieb palubného sprievodcu iným operátorom. |
OPS 1.995
Minimálne požiadavky
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca:
|
a) |
bol vo veku aspoň 18 rokov; |
|
b) |
absolvoval v intervaloch stanovených leteckým úradom pravidelnú lekársku prehliadku alebo hodnotenie zamerané na kontrolu jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon povinností palubného sprievodcu; |
|
c) |
cúspešne absolvoval počiatočný výcvik v súlade s predpisom OPS 1.1005 a mal osvedčenie o absolvovaní výcviku v oblasti bezpečnosti; |
|
d) |
absolvoval príslušný preškoľovací a/alebo rozdielový výcvik, ktorý zahŕňa minimálne témy uvedené v predpise OPS 1.1010; |
|
e) |
absolvoval opakovací výcvik v súlade s ustanoveniami predpisu OPS 1.1015 a |
|
f) |
bol oprávnený vykonávať svoje povinnosti v súlade s postupmi uvedenými v prevádzkovej príručke. |
OPS 1.1000
Vedúci palubný sprievodca
|
a) |
Ak prevádzkovateľ určí do posádky viac ako jedného palubného sprievodcu, vymenuje vedúceho palubného sprievodcu. V prevádzkach, na ktoré je pridelených viac ako jeden palubný sprievodca, pričom sa však vyžaduje iba jeden palubný sprievodca, prevádzkovateľ vymenuje jedného palubného sprievodcu zodpovedajúceho sa veliteľovi letúna. |
|
b) |
Vedúci palubný sprievodca zodpovedá veliteľovi letúna za vykonávanie a koordináciu bežných a núdzových postupov predpísaných prevádzkovou príručkou. Vedúci palubný sprievodca má v prípade turbulencie, ak letová posádka nevydá žiadne pokyny, právo prerušiť plnenie úloh nesúvisiacich s bezpečnosťou a upovedomiť letovú posádku o úrovni prebiehajúcej turbulencie a o potrebe zapnutia signalizácie o pripútaní sa. Palubný sprievodca následne zaistí kabínu pre cestujúcich a ďalšie príslušné oblasti. |
|
c) |
Tam, kde predpis OPS 1.990 vyžaduje prítomnosť viac ako jedného palubného sprievodcu, prevádzkovateľ nevymenuje do funkcie vedúceho palubného sprievodcu osobu, ktoré nemá aspoň ročnú prax palubného sprievodcu a neabsolvovala primeraný kurz, ktorý zahŕňal minimálne:
|
|
d) |
Prevádzkovateľ stanoví postupy na výber ďalšieho najvhodnejšieho kvalifikovaného palubného sprievodcu na výkon funkcie vedúceho palubného sprievodcu pre prípad, že menovaný palubný sprievodca nemôže nastúpiť od služby. Tieto postupy musia byť prijateľné pre letecký úrad a musia sa prihliadať na prevádzkovú prax palubného sprievodcu. |
|
e) |
Výcvik CRM: Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli do výcviku začlenené všetky relevantné prvky z dodatku 2 k predpisu OPS 1.1005/1.1010/1.1015 tabuľky 1, stĺpec a) a aby boli pokryté na úrovni vyžadovanej v stĺpci f), Kurz pre vedúcich palubných sprievodcov. |
OPS 1.1002
Prevádzka s jedným palubným sprievodcom
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca, ktorý nemá porovnateľnú predchádzajúcu prax, absolvoval pred nastúpením do prevádzky s jedným palubným sprievodcom:
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol palubný sprievodca skôr, než je poverený prácou v prevádzke s jedným palubným sprievodcom, oprávnený vykonávať svoje povinnosti v súlade s postupmi uvedenými v prevádzkovej príručke. Vhodnosť pre prevádzku s jedným palubným sprievodcom sa upraví v kritériách na výber palubných sprievodcov, nábor, výcvik a posudzovanie spôsobilosti. |
OPS 1.1005
Počiatočný bezpečnostný výcvik
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.1005)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca ešte pred preškoľovacím výcvikom úspešne absolvoval počiatočný bezpečnostný výcvik, ktorý zahŕňa minimálne témy uvedené v dodatku 1 k OPS 1.1005. |
|
b) |
Výcvik zabezpečuje na základe uváženia a súhlasu leteckého úradu: buď
|
|
c) |
Program a štruktúra počiatočného výcviku musia zodpovedať príslušným požiadavkám a byť vopred schválené leteckým úradom. |
|
d) |
Na základe rozhodnutia leteckého úradu vydá po ukončení počiatočného výcviku a úspešnom preskúšaní uvedenom v OPS 1.1025 prevádzkovateľ alebo školiaca organizácia zabezpečujúca výcvik palubnému sprievodcovi osvedčenie o absolvovaní bezpečnostného výcviku. |
|
e) |
Keď letecký úrad splnomocní prevádzkovateľa alebo školiacu organizáciu vydať palubnému sprievodcovi osvedčenie o absolvovaní bezpečnostného výcviku, na danom osvedčení je jasne uvedený odkaz na schválenie leteckým úradom. |
OPS 1.1010
Preškoľovací a rozdielový výcvik
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.1010)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca absolvoval primeraný preškoľovací a rozdielový výcvik v súlade s príslušnými nariadeniami a minimálne témy uvedené v prílohe I k OPS 1.1010. Výcvik je bližšie špecifikovaný v prevádzkovej príručke. Program a štruktúra výcviku podliehajú predchádzajúcemu schváleniu leteckým úradom.
|
|
b) |
Prevádzkovateľ stanoví obsah preškoľovacieho a rozdielového výcviku s prihliadnutím na predchádzajúci výcvik palubných sprievodcov uvedený v záznamoch o ich výcviku v súlade s požiadavkami predpisu OPS 1.1035. |
|
c) |
Príslušné prvky počiatočného výcviku (OPS 1.1005) a preškoľovacieho a rozdielového výcviku (OPS 1.1010) je možné kombinovať bez toho, aby bol dotknutý predpis OPS 1.995 bod c). |
|
d) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
e) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca ešte pred prvým pridelením povinností, absolvoval výcvik CRM prevádzkovateľa a výcvik CRM pre konkrétny typ letúna v súlade s dodatkom 1 k OPS 1.1010 j). Palubný sprievodcovia, ktorí už pôsobia u prevádzkovateľa ako palubní sprievodcovia a ešte neabsolvovali výcvik CRM prevádzkovateľa, tento výcvik absolvujú do termínu potreby ďalšieho udržiavacieho výcviku a preskúšania v súlade s dodatkom 1 k OPS 1.1010 j), prípadne vrátane výcviku CRM pre konkrétny typ letúna. |
OPS 1.1012
Oboznámenie sa
Prevádzkovateľ zabezpečí aby každý palubný sprievodca absolvoval po ukončení preškoľovacieho výcviku a skôr, než začne pracovať ako jeden z minimálneho počtu palubných sprievodcov vyžadovaného predpisom OPS 1.990, oboznamovacie lety.
OPS 1.1015
Udržiavací výcvik
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.1015)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca absolvoval udržiavací výcvik zahŕňajúci činnosti pridelené každému členovi posádky pri bežných a havarijných postupoch a nácvik zodpovedajúci danému typu a variantu, resp. daným typom a variantom letúnov, na ktorých lietajú, v súlade s dodatkom 1 k OPS 1.1015. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby program udržiavacieho výcviku schválený leteckým úradom obsahoval teoretické a praktické školenie spolu s individuálnou praxou predpísané v dodatku 1 k OPS 1.1015. |
|
c) |
Doba platnosti udržiavacieho výcviku a s ním spojeného preskúšania v súlade s požiadavkami predpisu OPS 1.1025 je 12 kalendárnych mesiacov a zostatok do konca mesiaca, v ktorom bolo vydané osvedčenie o výcviku a preskúšaní. Ak je osvedčenie o preskúšaní vydané v čase posledných troch mesiacov platnosti predchádzajúceho preskúšania, platnosť sa predĺži odo dňa jeho vydania až na 12 mesiacov od dátumu ukončenia platnosti predchádzajúceho preskúšania. |
OPS 1.1020
Opakovací výcvik
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.1020)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca, ktorý nevykonával žiadnu zo svojich letových povinností dlhšie ako 6 mesiacov a má ešte platné predchádzajúce preskúšanie požadované predpisom OPS 1.1025 b) 3), absolvoval opakovací výcvik stanovený v prevádzkovej príručke v súlade s požiadavkami dodatku 1 k OPS 1.1020. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby palubný sprievodca, ktorý vykonával svoje letové povinnosti, ale počas predchádzajúcich 6 mesiacov nevykonával na niektorom type letúna povinnosti palubného sprievodcu v súlade s požiadavkami OPS 1.990 b), pred výkonom takýchto povinností na danom type letúna:
|
OPS 1.1025
Preskúšanie
|
a) |
Na základe rozhodnutia leteckého úradu zabezpečí letecký úrad, prevádzkovateľ alebo schválená školiaca organizácia, ktorá poskytuje výcvikové kurzy, aby sa každý palubný sprievodca podrobil počas alebo po skončení výcviku vedeného v súlade s predpismi OPS 1.1005, 1.1010, 1.1015 a 1.1020 preskúšaniu v rozsahu absolvovaného výcviku zameraného na overenie jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie povinností v oblasti bezpečnosti v bežných a havarijných podmienkach. Na základe rozhodnutia leteckého úradu zabezpečí letecký úrad, prevádzkovateľ alebo schválená školiaca organizácia, ktorá poskytuje výcvikové kurzy, aby preskúšanie viedli primerane kvalifikovaní pracovníci. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca absolvoval nasledujúce preskúšania:
|
OPS 1.1030
Služba na viac ako jednom type alebo variante
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí aby žiadny palubný sprievodca nevykonával službu na viac ako troch typoch letúnov. So súhlasom leteckého úradu môže palubný sprievodca vykonávať službu na štyroch typoch letúnov za predpokladu, že minimálne dva z nich:
|
|
b) |
Na účely uvedeného odseku a) sa varianty jedného typu letúna považujú za rôzne typy, ak nie sú podobné vo všetkých nasledujúcich aspektoch:
|
OPS 1.1035
Záznamy o výcviku
Prevádzkovateľ:
|
1) |
vedie záznamy o všetkých výcvikoch a preskúšania požadovaných v predpisoch OPS 1.1001, 1.1010, 1.1015, 1.1020 a 1.1025, a |
|
2) |
uchováva kópiu osvedčenia o absolvovaní bezpečnostného výcviku, a |
|
3) |
uchováva aktuálne záznamy o výcviku a záznamy o lekárskych prehliadkach alebo hodnotenia, na ktorých je v prípade záznamov o výcviku uvedený dátum a obsah absolvovaného preškoľovacieho, rozdielového a udržiavacieho výcviku a |
|
4) |
poskytuje záznamy o všetkých počiatočných, preškoľovacích a udržiavacích výcvikoch a preskúšaniach na požiadanie príslušným palubným sprievodcom. |
Dodatok 1 k OPS 1.1005
Počiatočný bezpečnostný výcvik
Témy, na ktoré sa odvoláva predpis OPS1.1005 ako na minimálny obsah kurzu počiatočného bezpečnostného výcviku, sú nasledovné:
|
a) |
Požiarny a dymový výcvik
|
|
b) |
Výcvik prežitia vo vode. Praktické nasadzovanie a používanie osobných plávacích pomôcok vo vode. Pred prvým výkonom služby v letúne vybavenom záchrannými člnmi alebo iným podobným vybavením je potrebné, aby palubný sprievodca absolvoval výcvik v používaní tohto vybavenia a praktický nácvik vo vode. |
|
c) |
Výcvik prežitia. Výcvik prežitia je prispôsobený oblastiam prevádzky (napr. polárna oblasť, púšť, džungľa alebo more). |
|
d) |
Zdravotnícke aspekty a prvá pomoc:
|
|
e) |
Správanie sa k cestujúcim:
|
|
f) |
komunikácia. Počas výcviku sa kladie dôraz na dôležitosť účinnej komunikácie medzi palubnými sprievodcami a letovou posádkou vrátane spôsobu komunikácie, spoločného jazyka a terminológie. |
|
g) |
Disciplína a zodpovednosti:
|
|
h) |
optimalizáciu činnosti posádky.
|
Dodatok 1 k OPS 1.1010
Preškoľovací a rozdielový výcvik
|
a) |
Všeobecne: Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
Požiarny a dymový výcvik Prevádzkovateľ zabezpečí,
|
|
c) |
Obsluha dverí a východov Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
d) |
Výcvik s evakuačnými sklzmi Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
e) |
Postupy pri evakuácii a iných núdzových situáciách Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
f) |
Zvládnutie davu Prevádzkovateľ zabezpečí, aby palubný sprievodcovia absolvovali výcvik týkajúci sa praktických aspektov zvládnutia davu v rôznych havarijných situáciách prispôsobených danému typu letúna. |
|
g) |
Strata pracovnej schopnosti pilota Ak nemá letová posádka viac ako dvoch členov, prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca prešiel nácvikom postupov pre prípad straty pracovnej schopnosti pilota a prevádzky mechanizmov sedadla a bezpečnostných pásov. Výcvik používania kyslíkových systémov pre členov letovej posádky a používania kontrolných zoznamov členov letovej posádky, ak ich vyžadujú SOP prevádzkovateľa, prebieha formou praktického predvedenia. |
|
h) |
Bezpečnostné zariadenia Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca absolvoval realistický výcvik a predvedenie umiestnenia a používania bezpečnostných zariadení vrátane:
|
|
i) |
Poučenie cestujúcich/predvádzanie bezpečnostných zariadení Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každý palubný sprievodca absolvoval výcvik v príprave cestujúcich na bežné a havarijné situácie v súlade s predpisom OPS 1.285. |
|
j) |
Optimalizáciu činnosti posádky. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
Dodatok 1 k OPS 1.1015
Udržiavací výcvik
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby udržiavací výcvik viedli osoby s vhodnou kvalifikáciou. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby každých 12 kalendárnych mesiacov udržiavací výcvik zahŕňal:
|
|
c) |
Operátor zabezpečí, aby urdžiavací výcvik v intervaloch neprekračujúcich 3 roky zahŕňal aj:
|
|
d) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli do výcviku palubných sprievodcov zahrnuté všetky príslušné požiadavky prílohy III k predpisu OPS 1. |
Dodatok 1 k OPS 1.1020
Opakovací výcvik
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby opakovací výcvik viedli osoby s vhodnou kvalifikáciou a aby výcvik každého palubného sprievodcu zahŕňal minimálne nasledujúce okruhy:
|
1) |
havarijné postupy vrátane straty pracovnej schopnosti pilota, |
|
2) |
postupy evakuácie a metódy zvládania davu, |
|
3) |
obsluhu a praktické otvorenie všetkých bežných a núdzových východov letúna lebo výcvikového zariadenia predstavujúceho letún, určených na evakuáciu cestujúcich, |
|
4) |
predvedenie obsluhy všetkých ostatných východov vrátane okien pilotnej kabíny a |
|
5) |
umiestnenie núdzových zariadení a manipuláciu s nimi vrátane kyslíkových systémov a obliekania záchranných viest a nasadzovania prenosných kyslíkových prístrojov a ochranných dýchacích prístrojov. |
Dodatok 2 k OPS 1.1005/1.1010/1.1015
Výcvik
|
1. |
Výcvik. V prevádzkovej príručke sa uvádzajú osnovy výcviku CRM spolu s metodikou CRM a terminológiou. |
|
2. |
V tabuľke 1 sa uvádza, ktoré prvky CRM musia byť zahrnuté vo výcviku každého typu. Tabuľka 1 – výcvik CRM:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ČLÁNOK P
PRÍRUČKY, DENNÍKY A ZÁZNAMY
OPS 1.1040
Všeobecné pravidlá pre prevádzkové príručky
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby prevádzková príručka obsahovala všetky pokyny a informácie nevyhnutné pre prevádzkový personál na výkon ich povinností. |
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby obsah prevádzkovej príručky, vrátane všetkých dodatkov a zmien, nepresiahol podmienky obsiahnuté v osvedčení leteckého prevádzkovateľa alebo ktoréhokoľvek použiteľného predpisu a bol prijateľný alebo schválený leteckým úradom, ak sa to požaduje. |
|
c) |
Ak neschváli letecký úrad inak alebo nie je predpísané národným predpisom, musí prevádzkovateľ vypracovať prevádzkovú príručku v angličtine. Okrem toho môže prevádzkovateľ predložiť a používať takú príručku alebo jej časti v inom jazyku. |
|
d) |
Ak sa stane pre prevádzkovateľa nevyhnutným spracovať nové prevádzkové príručky alebo ich hlavné časti/zväzky, musí splniť požiadavky uvedeného odseku c). |
|
e) |
Prevádzkovateľ môže vydávať prevádzkovú príručku v samostatných zväzkoch. |
|
f) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetok prevádzkový personál mal ľahký prístup k výtlačku každej časti prevádzkovej príručky, ktorá je dôležitá pre plnenie povinností. Prevádzkovateľ je okrem toho povinný vybaviť členov posádky osobným výtlačkom častí A a B prevádzkovej príručky, dôležitých pre osobné štúdium. |
|
g) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bola prevádzková príručka doplňovaná alebo pozmeňovaná tak, aby v nej obsiahnuté pokyny a informácie boli aktuálne. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol prevádzkový personál upovedomený o tých zmenách, ktoré sú dôležité pre jeho povinnosti. |
|
h) |
Každý držiteľ prevádzkovej príručky alebo jej časti ju udržiava v aktuálnom stave s použitím doplnkov a opráv dodaných prevádzkovateľom. |
|
i) |
Prevádzkovateľ poskytne leteckému úradu plánované zmeny a doplnenie a opravy pred dátumom nadobudnutia ich účinnosti. Ak sa zmena a doplnenie textu týka ktorejkoľvek časti prevádzkovej príručky, ktorá musí byť schválená podľa OPS, toto schválenie sa získa pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny a doplnenia. Ak vyžaduje záujem bezpečnosti okamžité zmeny a doplnenia alebo opravy, môžu byť uverejnené a uplatnené okamžite za predpokladu, že bolo požiadané o akékoľvek požadované schválenie. |
|
j) |
Prevádzkovateľ začlení všetky doplnky a opravy požadované leteckým úradom. |
|
k) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby informácie preberané zo schválených dokumentov a všetky zmeny textu a opravy takejto schválenej dokumentácie boli správne premietnuté do prevádzkovej príručky a aby prevádzková príručka neobsahovala žiadnu informáciu v rozpore s akoukoľvek schválenou dokumentáciou. Táto požiadavka nebráni prevádzkovateľovi v používaní konzervatívnejších údajov a postupov. |
|
l) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby sa obsah prevádzkovej príručky predkladal vo forme, v ktorej sa môže bez ťažkostí používať. Prevedenie prevádzkovej príručky je v súlade so zásadami ľudských faktorov. |
|
m) |
Letecký úrad môže prevádzkovateľovi povoliť predkladať prevádzkovú príručku alebo jej časti v inej ako tlačenej forme. V takýchto prípadoch musí byť zabezpečená prijateľná úroveň prístupnosti, použiteľnosti a spoľahlivosti. |
|
n) |
Používanie prevádzkovej príručky v skrátenom tvare neoslobodzuje prevádzkovateľa od požiadaviek OPS 1.130. |
OPS 1.1045
Prevádzková príručka – členenie a obsah
(Pozri dodatok 1 k OPS 1.1045)
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí nasledovné členenie prevádzkovej príručky.
|
|
b) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bol obsah prevádzkovej príručky v súlade s dodatkom 1 k OPS 1.1045 a týkal sa daných oblastí a druhov prevádzky. |
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby podrobné členenie prevádzkovej príručky bolo prijateľné pre letecký úrad. |
OPS 1.1050
Letová príručka letúna
Prevádzkovateľ udržiava v platnom znení schválenú letovú príručku letúna alebo rovnocenný dokument pre každý letún, ktorý prevádzkuje.
OPS 1.1055
Palubný denník
|
a) |
Prevádzkovateľ uchováva o každom lete v palubnom denníku tieto informácie:
|
|
b) |
Letecký úrad môže prevádzkovateľovi povoliť, aby neviedol palubný denník alebo jeho časti v prípade, ak sú dôležité informácie prístupné v ostatnej dokumentácii. |
|
c) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa záznamy vykonávali neodkladne a systematicky. |
OPS 1.1060
Prevádzkový letový plán
|
a) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby používaný prevádzkový letový plán a všetky záznamy vykonávané počas letu obsahovali tieto body:
|
|
b) |
V prevádzkovom letovom pláne možno vynechať body, ktoré sú ľahko dostupné v ostatnej dokumentácii alebo z iného prijateľného prameňa alebo tie, ktoré nie sú dôležité pre daný druh prevádzky. |
|
c) |
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby prevádzkový letový plán a jeho používanie boli opísané v prevádzkovej príručke. |
|
d) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa záznamy vykonávali neodkladne a systematicky. |
OPS 1.1065
Lehoty uloženia dokladov
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetky dôležité prevádzkové a technické informácie pre každý jednotlivý let boli uložené tak dlho, ako je to predpísané dodatkom 1 k OPS 1.1065.
OPS 1.1070
Výklad riadenia nepretržitej letovej spôsobilosti prevádzkovateľa
Prevádzkovateľ udržiava v platnom znení schválený výklad riadenia nepretržitej letovej spôsobilosti, ako je predpísané v článku M, odsek M.A. 704.
OPS 1.1071
Technický denník letúna
Prevádzkovateľ vedie technický denník letúna, ako predpisuje OPS 1.915.
Dodatok 1 k OPS 1.1045
Obsah prevádzkovej príručky
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby prevádzková príručka mala nasledovný obsah:
A. A VŠEOBECNÉ/ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
0. VEDENIE A UDRŽOVANIE PREVÁDZKOVEJ PRÍRUČKY
0.1. Úvod
|
a) |
Vyhlásenie, že prevádzková príručka vyhovuje všetkým platným predpisom a požiadavkám a podmienkam príslušného osvedčenia leteckého prevádzkovateľa. |
|
b) |
Vyhlásenie, že prevádzková príručka obsahuje prevádzkové pokyny, ktoré musí príslušný personál dodržiavať. |
|
c) |
Zoznam a stručný popis rôznych častí, ich obsahu, platnosti a použitia. |
|
d) |
Vysvetlenie a definície pojmov a slov nutných na používanie príručky. |
0.2. Systém doplňovania a opráv
|
a) |
Podrobnosti o osobách zodpovedných za vydávania a zaraďovanie doplnkov a opráv. |
|
b) |
Záznam doplnkov a opráv s dátumom zaradenia a účinnosti. |
|
c) |
Vyhlásenie, že nie sú dovolené ručne dopísané doplnky a opravy, okrem situácie, kedy sa v záujme bezpečnosti požaduje okamžité doplnenie alebo oprava. |
|
d) |
Popis systému anotácie strán a ich dátumov účinnosti. |
|
e) |
Zoznam platných strán. |
|
f) |
Anotácie zmien (na stránkach textu a ak je to možné i na prehľadných tabuľkách a nákresoch). |
|
g) |
Dočasné opravy. |
Popis systému distribúcie príručiek, doplnkov a opráv.
1. ORGANIZÁCIA A ZODPOVEDNOSTI
|
1.1. |
Organizačná štruktúra. Popis organizačnej štruktúry vrátane organizačnej schémy spoločnosti a oddelenia letovej prevádzky. Organizačná schéma musí zobrazovať vzťah oddelenia letovej prevádzky a ostatných oddelení spoločnosti. Musia sa uviesť najmä podriadenosti a toky hlásení všetkých úsekov, oddelení atď., ktoré sa týkajú bezpečnosti letovej prevádzky. |
|
1.2. |
Menovaní vedúci zamestnanci. Meno každého menovaného vedúceho zamestnancov zodpovedného za letovú prevádzku, systém údržby, výcvik posádok a pozemnú prevádzku, ako predpisuje OPS 1.175 (i). Musí sa uviesť popis ich činnosti a zodpovedností. |
|
1.3. |
Zodpovednosti a povinnosti personálu vedenia prevádzky. Popis povinností, zodpovedností a práv personálu vedenia prevádzky, vzťahujúcich sa na bezpečnosť letovej prevádzky a na plnenie platných predpisov. |
|
1.4. |
Práva, povinnosti a zodpovednosti veliteľa lietadla. Vyhlásenie vymedzujúce práva, povinnosti a zodpovednosti veliteľa lietadla. |
|
1.5. |
Povinnosti a zodpovednosti členov posádky, okrem veliteľa lietadla. |
2. RIADENIE PREVÁDZKY A DOZOR
|
2.1. |
Dozor nad prevádzkou vykonávanou prevádzkovateľom. Opis systému na vykonávanie dozoru nad prevádzkou vykonávanou prevádzkovateľom (pozri OPS 1.175 g)). Popis musí udávať ako sa vykonáva dozor nad bezpečnosťou letovej prevádzky a nad kvalifikáciou zamestnancov. Musia sa opísať najmä postupy týkajúce sa týchto bodov:
|
|
2.2. |
Systém vyhlasovania dodatočných prevádzkových nariadení a informácií. Popis všetkých systémov vyhlasovania informácií, ktoré môžu mať prevádzkovú povahu, ale dopĺňajú informácie v prevádzkovej príručke. Musí sa zahrnúť uplatniteľnosť tejto informácie a zodpovednosti za jej vyhlásenie. |
|
2.3. |
Program prevencie nehôd a bezpečnosti letov Opis hlavných aspektov programu bezpečnosti letov. |
|
2.4. |
Riadenie prevádzky Popis postupov a zodpovedností nevyhnutných pre výkon prevádzkového dozoru so zreteľom na bezpečnosť letov. |
|
2.5. |
Právomoci leteckého úradu Popis právomocí leteckého úradu a usmernenie personálu, ako uľahčiť kontroly vykonávané zamestnancami leteckého úradu. |
3. SYSTÉM KVALITY
Popis prijatého systému kvality zahŕňa najmenej:
|
a) |
politiku kvality, |
|
b) |
popis organizácie systému kvality a |
|
c) |
pridelenie povinností a zodpovedností. |
4. ZLOŽENIE POSÁDKY
|
4.1. |
Zloženie posádky. Vysvetlenie metódy na určovanie zloženia posádok so zreteľom na:
|
|
4.2. |
Právomoc veliteľa lietadla Pravidlá použiteľné na určenie veliteľa lietadla. |
|
4.3. |
Strata pracovnej schopnosti letovej posádky Pokyny na postupnosť velenia v prípade straty pracovnej schopnosti letovej posádky. |
|
4.4. |
Prevádzka na viac ako jednom type. Výklad udávajúci, ktoré letúny sa pokladajú za jeden typ na účely
|
5. POŽIADAVKY NA KVALIFIKÁCIU
|
5.1. |
Popis požadovaného preukazu spôsobilosti, klasifikácie, kvalifikácie/schopnosti (napr. traťové a letiskové), praxe, výcviku, preskúšania a rozlietanosti na výkon služby prevádzkového personálu. Musí sa prihliadať na typ letúna, druh prevádzky a na zloženie posádky. |
|
5.2. |
Letová posádka
|
|
5.3. |
Palubní sprievodcovia
|
|
5.4. |
Personál vykonávajúci výcvik, preskúšanie a dozor
|
|
5.5. |
Ostatný prevádzkový personál |
6. OCHRANA ZDRAVIA POSÁDKY
|
6.1. |
Ochrana zdravia posádky. Dôležité predpisy a smernice pre členov posádky týkajúce sa zdravia, zahŕňajú:
|
7. OBMEDZENIA ČASU LETU
|
7.1. |
Obmedzenie času letu, času v službe a požiadavky na odpočinok. Plán vypracovaný prevádzkovateľom v súlade s príslušnými požiadavkami. |
|
7.2. |
Prekročenie obmedzení času letu, času v službe a/alebo skrátenie času odpočinku. Podmienky, za ktorých možno prekročiť obmedzenie času letu alebo času v službe a skrátiť čas odpočinku a postupy používané na hlásenie týchto úprav. |
8. PREVÁDZKOVÉ POSTUPY
8.1. Pokyny na prípravu letu. Podľa použiteľnosti pre danú prevádzku:
|
8.1.1. |
Minimálne nadmorské výšky letu. Popis metódy určovania a používania minimálnych nadmorských výšok, zahŕňajúci:
|
|
8.1.2. |
Kritériá a zodpovednosť za schválenie použitia letísk, pričom sa zohľadňujú príslušné požiadavky článkov D, E, F, G, H, I a J. |
|
8.1.3. |
Metódy na určovanie prevádzkových miním letísk. Metóda určovania prevádzkových miním letiska na lety IFR v súlade s článkom E, OPS 1. Musí sa odvolávať na postupy určovania dohľadnosti a/alebo dráhovej dohľadnosti, na uplatniteľnosť skutočnej dohľadnosti pozorovanej pilotmi, na hlásenú dohľadnosť a na hlásené dráhové dohľadnosti. |
|
8.1.4. |
Prevádzkové minimá na trati pre lety VFR a pre úseky letov za VFR a pokyny na voľbu trate so zreteľom na dostupnosť plôch dovoľujúcich vykonať bezpečné vynútené pristátie tam, kde sa používajú jednomotorové letúny. |
|
8.1.5. |
Uvádzanie a uplatňovanie letiskových a traťových prevádzkových miním. |
|
8.1.6. |
Výklad meteorologických informácií. Vysvetľujúce materiály o dekódovaní MET predpovedí a MET správ týkajúcich sa oblasti letov vrátane výkladu podmieňovacích výrazov. |
|
8.1.7. |
Určovanie množstva prepravovaného paliva, oleja a vody s metylalkoholom Metódy na určovanie množstva paliva, oleja a vody s metylalkoholom, ktoré sa majú prepravovať sa určujú a sledujú počas letu. Táto časť musí zahŕňať aj pokyny na meranie a rozloženie paliva na palube. Tieto pokyny musia brať do úvahy všetky okolnosti, s ktorými je pravdepodobné stretnutie počas letu, vrátane možnosti preplánovania počas letu a vysadenia jednej alebo viacerých pohonných jednotiek letúna. Rovnako musí byť opísaný systém vedenia záznamov o palive a oleji. |
|
8.1.8. |
Hmotnosť a ťažisko. Všeobecné princípy hmotnosti a ťažiska vrátane:
|
|
8.1.9. |
Letový plán letových prevádzkových služieb. Letový plán zahŕňa postupy a zodpovednosti za spracovanie a predkladanie letového plánu letových prevádzkových služieb. Faktory, s ktorými je potrebné uvažovať, zahŕňajú spôsoby predkladania, ako jednotlivých, tak stálych letových plánov. |
|
8.1.10. |
Prevádzkový letový plán. Musia byť stanovené postupy a zodpovednosti za spracovanie a prevzatie prevádzkového letového plánu. Musí byť opísané používanie prevádzkového letového plánu, vrátane vzorov používaných formátov prevádzkového letového plánu. |
|
8.1.11. |
Technický denník letúna prevádzkovateľa. Musia sa opísať zodpovednosti a používanie technického denníka letúna prevádzkovateľa vrátane vzorov používaného formátu. |
|
8.1.12. |
Zoznam dokumentov, formulárov a dodatočných informácií, ktoré majú byť na palube |
8.2. Pokyny na pozemnú obsluhu
|
8.2.1. |
Postupy plnenia paliva. Popis postupov plnenia paliva zahŕňa:
|
|
8.2.2. |
Postupy handlingu letúna, cestujúcich a nákladu, týkajúce sa bezpečnosti. Popis postupov, ktoré sa použijú na prideľovanie sedadiel, nastupovanie a vystupovanie cestujúcich a pri nakladaní a vykladaní letúna. Musia sa uviesť aj postupy zamerané na bezpečnosť v čase, keď je letún na odbavovacej ploche. Tieto postupy odbavenia musia zahŕňať:
|
|
8.2.3. |
Postupy na zabránenie vstupu do letúna. Postupy zabezpečujúce, aby sa zabránilo vstupu do letúna osobám, ktoré sa javia, že sú pod vplyvom alkoholu alebo sa tak aj správajú, poprípade osobám s fyzickými príznakmi, že sú pod vplyvom drog, okrem pacientov v príslušnej opatere. To sa nevzťahuje na chorých v príslušnej opatere. |
|
8.2.4. |
Odnámrazovanie a ochrana proti námraze na zemi. Popis koncepcie a postupov odnámrazovania a ochrany proti námraze letúnov na zemi. Zahrnuté sú popisy druhov a účinkov námrazy a ostatných znečistení letúnov stojacich na zemi, pri pohyboch po zemi a pri vzlete. Okrem toho musí byť uvedený popis druhov kvapalín vrátane:
|
8.3. Letové postupy
|
8.3.1. |
Základné princípy VFR/IFR. Tu sa popisujú základné princípy umožňujúce vykonať lety podľa VFR alebo vyžadujúce let vykonať podľa IFR a na prechod z jedného druhu letu na druhý. |
|
8.3.2. |
Navigačné postupy. Popis všetkých navigačných postupov, dôležitých pre druhy a oblasti prevádzky. Musia sa zvážiť
|
|
8.3.3. |
Postupy nastavovania výškomera vrátane prípadného použitia
|
|
8.3.4. |
Postupy spojené so systémom signalizácie výšky |
|
8.3.5. |
Výstražný systém na blízkosť terénu/Výstražný systém na vyhnutie sa zemi. Postupy a pokyny požadované pre vyhnutie sa zemi pri riadenom lete vrátane obmedzení týkajúcich sa klesnutia k povrchu vo vysokej rýchlosti (súvisiace požiadavky na výcvik sú obsiahnuté v časti D.2.1). |
|
8.3.6. |
Zásady a postupy na použitie TCAS/ACAS. |
|
8.3.7. |
Zásady a postupy na riadenie palivového systému počas letu. |
|
8.3.8. |
Nepriaznivé a potenciálne nebezpečné atmosférické podmienky. Postupy na prevádzku a/alebo vyhýbanie sa nepriaznivým a potenciálne nebezpečným atmosférickým podmienkam, akými sú:
|
|
8.3.9. |
Turbulencia v úplave. Kritériá rozstupov pri turbulencii v úplave so zreteľom na typy letúnov, na podmienky vetra a orientáciu pristávacej dráhy. |
|
8.3.10. |
Členovia posádok na svojich pracovných miestach. Ide o požiadavky, aby členovia posádky sedeli na im určených pracovných miestach alebo sedadlách počas rôznych fáz letu alebo kedykoľvek je to v záujme bezpečnosti pokladané za nevyhnutné, medzi ktoré patria aj postupy týkajúce sa riadeného odpočinku na letovej palube. |
|
8.3.11. |
Používanie bezpečnostných pásov pre posádku a cestujúcich. Požiadavka, aby členovia posádky a cestujúci používali bezpečnostné pásy a/alebo postroje počas rôznych fáz letu alebo kedykoľvek sa to pokladá za nevyhnutné v záujme bezpečnosti. |
|
8.3.12. |
Prístup do pilotného priestoru. Podmienky pre prístup do pilotného priestoru iných osôb ako členov posádky. Musia byť rovnako uvedené zásady týkajúce sa prístupu inšpektorov leteckého úradu. |
|
8.3.13. |
Používanie neobsadených sedadiel posádky. Podmienky a postupy na používanie neobsadených sedadiel posádky. |
|
8.3.14. |
Strata pracovnej schopnosti členov posádky Postupy, ktoré sa majú dodržať v prípade straty pracovnej schopnosti členov posádky počas letu. Musia byť zahrnuté aj príklady druhov straty pracovnej schopnosti a spôsoby ich rozpoznania. |
|
8.3.15. |
Požiadavky na bezpečnosť kabíny. Tieto postupy zahŕňajú:
|
|
8.3.16. |
Postupy poučovania cestujúcich. Obsah, spôsob a čas poučovania cestujúcich v súlade s OPS 1.285. |
|
8.3.17. |
Postupy pre letúny prevádzkované za podmienok, kedy je na palube požadované vybavenie na zisťovanie kozmického alebo slnečného žiarenia. Postupy používania vybavenia na zisťovanie kozmického a slnečného žiarenia a na zapisovanie jeho údajov, vrátane činností, ktoré sa majú vykonať v prípade prekročenia medzných hodnôt, uvedených v prevádzkovej príručke. Okrem toho aj postupy vrátane postupov letových prevádzkových služieb, ktoré sa použijú v prípade rozhodnutia klesať alebo zmeniť trať. |
|
8.3.18. |
Zásady používania autopilota a automatu ťahu. |
|
8.4. |
Prevádzka za každých poveternostných podmienok Popis prevádzkových postupov súvisiacich s prevádzkou za každých poveternostných podmienok (pozri tiež OPS článok D a E). |
|
8.5. |
(ETOPS) Popis prevádzkových postupov ETOPS. |
|
8.6. |
Používanie zoznamov minimálneho vybavenia a odchýlok usporiadania. |
8.7. Neobchodné lety. Postupy a obmedzenia na:
|
a) |
výcvikové lety, |
|
b) |
skúšobné lety, |
|
c) |
odovzdávacie lety, |
|
d) |
technické prelety, |
|
e) |
predvádzacie lety a |
|
f) |
pozičné lety vrátane druhu osôb, ktoré môžu byť na palube pri takých letoch. |
8.8. Požiadavky na kyslík
|
8.8.1. |
Vysvetlenie podmienok, za ktorých sa musí poskytovať a používať kyslík. |
|
8.8.2. |
Stanovené požiadavky na kyslík predpísané pre
|
9. NEBEZPEČNÝ TOVAR A ZBRANE
|
9.1. |
Informácie, pokyny a všeobecné smernice na prepravu nebezpečného tovaru obsahujúce
|
|
9.2. |
Podmienky, za ktorých sa môžu prepravovať zbrane, vojenská munícia a športové zbrane. |
10. BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA
|
10.1. |
Pokyny bezpečnostnej ochrany a smernice, ktoré nemajú dôvernú povahu, musia obsahovať práva a povinnosti prevádzkového personálu. Rovnako musia byť zahrnuté zásady a postupy na činnosť a hlásenie v prípade zločinu na palube, ako je protiprávne zasahovanie, sabotáž, vyhrážanie bombou a únos. |
|
10.2. |
Popis preventívnych opatrení bezpečnostnej ochrany a výcviku. Poznámka: Časti bezpečnostných pokynov a smerníc môžu byť vedené ako dôverné. |
11. ČINNOSŤ, OZNAMOVANIE A HLÁSENIE PRI UDALOSTIACH
Postupy na činnosť, oznamovanie a hlásenie pri udalostiach. Táto časť musí obsahovať:
|
a) |
definície udalostí a príslušných zodpovedností všetkých zainteresovaných osôb, |
|
b) |
vzory formulárov, ktoré sa používajú na hlásenie všetkých druhov udalostí (alebo kópie vlastných formulárov), pokynov, ako majú byť vyplnené, adresy, na ktoré by sa mali poslať, a prípustný čas na vykonanie uvedeného postupu, |
|
c) |
popis oddelení spoločnosti, leteckých úradov alebo iných inštitúcií, ktorým sa musí oznámiť, akým spôsobom a v akom poradí, ak dôjde k leteckej nehode, |
|
d) |
postupy na slovné oznamovanie stanovištiam letových prevádzkových služieb incidentov týkajúcich sa ACAS RAs, nebezpečenstvá zrážky s vtákmi, nebezpečného tovaru a nebezpečných podmienok, |
|
e) |
postupy na predkladanie písomných hlásení o incidentoch v letovej prevádzke, ACAS RAs, zrážkach s vtákmi, incidentoch alebo nehodách spojených s prepravou nebezpečného tovaru a protiprávnom zasahovaní, |
|
f) |
postupy hlásenia na zabezpečenie súladu s OPS 1.085 b) a 1.420. Tieto postupy musia zahrnovať postupy hlásenia dodržiavané členmi posádok, ktoré sa týkajú vnútornej bezpečnosti a sú určené na zabezpečenie toho, aby bol veliteľ lietadla ihneď informovaný o akomkoľvek incidente, ktorý ohrozil alebo snáď mohol ohroziť bezpečnosť počas letu a že sú mu poskytnuté všetky relevantné informácie. |
12. PRAVIDLÁ LIETANIA
Pravidlá lietania obsahujú
|
a) |
pravidlá letu za viditeľnosti a podľa prístrojov, |
|
b) |
územné použitie pravidiel lietania, |
|
c) |
komunikačné postupy, zahŕňajúce postupy pri strate spojenia, |
|
d) |
informácie a pokyny týkajúce sa zakročovania proti civilným letúnom, |
|
e) |
okolnosti, za ktorých sa má udržiavať bdelosť na príjme, |
|
f) |
signály, |
|
g) |
sústavu času používanú v prevádzke, |
|
h) |
povolenia ATC, dodržiavanie letového plánu a hlásenie polohy, |
|
i) |
vizuálne signály používané na varovanie neoprávneného letúna, letiaceho v obmedzenom, zakázanom alebo nebezpečnom priestore alebo hodlajúceho do neho vstúpiť, |
|
j) |
postupy pre pilotov spozorujúcich leteckú nehodu alebo prijímajúcich tiesňové vysielanie, |
|
k) |
vizuálne kódy zem/vzduch na použitie pre tých, ktorí stroskotali, popis a použitie signalizačných prostriedkov a |
|
l) |
tiesňové a naliehavé signály. |
13. NÁJOM
Popis prevádzkových opatrení týkajúcich sa nájmu, pridružených postupov a zodpovednosti vedenia.
B. ZÁLEŽITOSTI PREVÁDZKY LETÚNA, TÝKAJÚCE SA TYPU
Prihliada sa na rozdiely medzi typmi a variantmi typov pod nasledujúcimi hlavami:
0. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE A MERACIE JEDNOTKY
|
0.1. |
Všeobecné informácie (napr. rozmery letúna), vrátane popisu meracích jednotiek, používaných v prevádzke daného typu letúna a prevodnej tabuľky. |
1. OBMEDZENIA
|
1.1. |
Popis obmedzení daných osvedčením a použitie prevádzkových obmedzení s týmto obsahom:
|
2. NORMÁLNE POSTUPY
|
2.1. |
Ide o normálne postupy a povinnosti určené posádke, príslušné kontrolné zoznamy úkonov, systém používania týchto kontrolných zoznamov a výklad nevyhnutných koordinačných postupov medzi letovou posádkou a palubnými sprievodcami. Musia sa zahrnúť tieto obvyklé postupy a povinnosti:
|
3. MIMORIADNE A NÚDZOVÉ POSTUPY
|
3.1. |
Ide o mimoriadne a núdzové postupy a povinnosti určené posádke, príslušné kontrolné zoznamy úkonov, systém používania týchto kontrolných zoznamov a výklad nevyhnutných koordinačných postupov medzi letovou posádkou a palubnými sprievodcami. Musia sa zahrnúť tieto mimoriadne a núdzové postupy a povinnosti:
|
4. VÝKONNOSŤ
|
4.0. |
Údaje o výkonnosti sa musia poskytovať vo forme, v ktorej sa môžu bez ťažkostí použiť. |
|
4.1. |
Údaje o výkonnosti. Musia zahŕňať informácie o výkonnostiach, ktoré poskytujú potrebné údaje na splnenie požiadaviek výkonnosti, predpísaných článkami F, G, H a I OPS 1. aby umožnili určiť:
|
|
4.1.1. |
Doplňujúce údaje, zahŕňajúce lety v podmienkach námrazy. Musí sa zahrnúť každá výkonnosť podľa osvedčenia, vzťahujúca sa na prípustnú konfiguráciu alebo odchýlku konfigurácie, ako napr. antiblokovací systém bŕzd neschopný prevádzky. |
|
4.1.2. |
Ak nie sú v schválenej letovej príručke letúna k dispozícii údaje požadované pre príslušnú výkonnostnú triedu, musia sa zaradiť iné údaje, prijateľné pre letecký úrad. Alternatívne môže prevádzková príručka obsahovať odkaz na schválené údaje, obsiahnuté v letovej príručke letúna tam, kde nie je pravdepodobné používanie takých údajov často alebo v prípade núdze. |
|
4.2. |
Dodatočné údaje o výkonnosti Dodatočné údaje o výkonnostiach, ak je ich potrebné použiť, obsahujú:
|
5. PLÁNOVANIE LETU
|
5.1. |
Údaje a pokyny nevyhnutné na plánovanie pred letom a počas letu zahŕňajúce také okolnosti, ako sú rozvrhy rýchlostí a nastavenia výkonu. Postupy pre lety s motorom(-mi) neschopným prevádzky, pre ETOPS (najmä cestovná rýchlosť s jedným nepracujúcim motorom a maximálna vzdialenosť k príslušnému letisku, stanovenému v súlade s OPS 1.245) a pre lety na osamotené letiská musia byť obsiahnuté, ak sú použiteľné. |
|
5.2. |
Metóda výpočtu množstva paliva potrebného na rôzne fázy letu v súlade s OPS 1.255. |
6. HMOTNOSŤ A VYVÁŽENIE
Pokyny a údaje na výpočet hmotnosti a vyváženia obsahujú
|
a) |
systém výpočtu (napr. systém indexov), |
|
b) |
informácie a pokyny na spracovanie dokumentácie hmotnosti a vyváženia, vrátane druhov spracovávaných ručne a s pomocou počítača, |
|
c) |
medzné hmotnosti a polohy ťažiska rôznych variantov pre typy, varianty a jednotlivé letúny používané prevádzkovateľom a |
|
d) |
prevádzková hmotnosť bez paliva a odpovedajúce ťažisko alebo index. |
7. NAKLADANIE
Postupy a ustanovenia na nakladanie a zabezpečenie nákladu v letúne.
8. ZOZNAM ODCHÝLOK USPORIADANIA
Zoznam(zoznamy) odchýlok usporiadania (CDL), ak ich výrobca poskytuje, prihliadajúce na prevádzkový typ a variant letúna obsahujúce postupy, ktoré sa majú dodržať, ak je letún vypravený podľa podmienok svojho CDL.
9. ZOZNAM MINIMÁLNEHO VYBAVENIA
Zoznam minimálneho vybavenia (MEL), prihliadajúci na prevádzkové typy a varianty letúna a na druhy (-y)/oblasť (-ti) prevádzky. MEL musí zahŕňať navigačné vybavenie a brať do úvahy predpísanú výkonnosť pre danú trať a oblasť prevádzky.
10. ZÁCHRANNÉ A NÚDZOVÉ VYBAVENIE, VRÁTANE KYSLÍKA
|
10.1. |
Zoznam vybavenia na prežitie, ktoré má byť na palube na plánovaných tratiach a postupy kontroly použiteľnosti tohto vybavenia pred vzletom. Musia sa tiež zahrnúť pokyny týkajúce sa umiestnenia, prístupu a použitia núdzového vybavenia a vybavenia na prežitie a príslušné zoznamy. |
|
10.2. |
Postupy na určenie požadovaného množstva kyslíka a množstva, ktoré je k dispozícii. Musí byť zahrnutý profil letu, počet osôb a možnosť dekompresie kabíny. Poskytnutá informácia musí byť vo forme, v ktorej sa môže použiť bez problémov. |
11. NÚDZOVÉ EVAKUAČNÉ POSTUPY
|
11.1. |
Pokyny na prípravu núdzovej evakuácie, obsahujúce určenie koordinácie a núdzových pracovných stanovíšť posádky. |
|
11.2. |
Postupy núdzovej evakuácie. Popis povinností všetkých členov posádky na rýchlu evakuáciu letúna, správanie sa k cestujúcim v prípade vynúteného pristátia, núdzového pristátia na vode alebo pri inej núdzovej udalosti. |
12. SYSTÉMY LETÚNA
Popis systémov letúna, ich ovládacích prvkov, indikácií a obsluhy.
C. TRAŤOVÉ A LETISKOVÉ POKYNY A INFORMÁCIE
|
1. |
Pokyny a informácie týkajúce sa komunikácie, navigácie a letísk, zahŕňajúce minimálne letové hladiny a výšky pre každú trať, ktorá sa má lietať a prevádzkové minimá každého letiska, ktoré sa môže použiť, obsahujú
|
D. VÝCVIK
|
1. |
Osnovy výcviku a programy preskúšavania všetkého prevádzkového personálu s pridelenými prevádzkovými povinnosťami v spojitosti s prípravou a/alebo vykonaním letu. |
|
2. |
Osnovy výcviku a programy preskúšavania musia obsahovať: |
|
2.1. |
Pre letovú posádku: všetky dôležité body predpísané v článku E a N. |
|
2.2. |
Pre palubných sprievodcov: všetky dôležité body predpísané v článku O. |
|
2.3. |
Pre dotknutý prevádzkový personál vrátane členov posádky:
|
|
2.4. |
Pre prevádzkový personál iný ako členovia posádky (napr. dispečeri letovej prevádzky, obsluhujúci personál atď.) Všetky ostatné body, predpísané v OPS, týkajúce sa ich povinností. |
|
3. |
Postupy |
|
3.1. |
Postupy na výcvik a preskúšavanie |
|
3.2. |
Postupy, ktoré sa používajú v prípade, že personál nedosiahne alebo si neudrží požadovanú úroveň spôsobilosti. |
|
3.3. |
Postupy zabezpečujúce, aby mimoriadne alebo núdzové situácie, vyžadujúce použitie časti, poprípade všetkých mimoriadnych alebo núdzových postupov a simulácie IMC, neboli simulované náhradnými spôsobmi počas obchodných dopravných letov. |
|
4. |
Popis dokumentácie, ktorá má byť uložená a čas jej uloženia. (Pozri dodatok 1 k OPS 1.1065.) |
Dodatok 1 k OPS 1.1065
Lehoty uloženia dokladov
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby ďalej uvedené informácie/dokumentácie boli uložené v prijateľnej forme, prístupnej leteckému úradu, na taký čas, aký je uvedený v nasledujúcich tabuľkách:
Poznámka: Ďalšie požiadavky, týkajúce sa záznamov o údržbe, predpisuje časť-M.
Tabuľka 1
Informácie použité na prípravu a vykonanie letu
|
Informácie použité na prípravu a vykonanie letu opísané v OPS 1.135 |
|
|
Prevádzkový letový plán |
3 mesiace |
|
Technický denník letúna |
36 mesiacov od dátumu posledného zápisu v súlade časťou M M.A.306 c) |
|
Dokumentácia NOTAM/AIS charakteristická pre trať, použitá v príprave letu, ak ju vydal prevádzkovateľ |
3 mesiace |
|
Dokumentácia o hmotnosti a vyvážení |
3 mesiace |
|
Ohlásenie osobitných nákladov, vrátane nebezpečného tovaru |
3 mesiace |
Tabuľka 2
Správy
|
Správy |
|
|
Palubný denník |
3 mesiace |
|
Hlásenie z letu na záznam podrobností každej udalosti, predpísanej v OPS 1.420 a všetkých prípadov, ktoré veliteľ lietadla pokladá za nevyhnutné hlásiť/zapísať |
3 mesiace |
|
Hlásenie o prekročení času v službe a/alebo skrátenie času odpočinku |
3 mesiace |
Tabuľka 3
Záznamy o letovej posádke
|
Záznamy o letovej posádke |
|
|
Čas letu, v službe a odpočinku |
15 mesiacov |
|
Preukaz spôsobilosti |
Tak dlho, kým člen letovej posádky využíva pre prevádzkovateľa práva dané preukazom |
|
Preškoľovací výcvik a preskúšavanie |
3 roky |
|
Kurz na veliteľa lietadla (vrátane preskúšavania) |
3 roky |
|
Udržiavací výcvik a preskúšavanie |
3 roky |
|
Výcvik a preskúšavanie pilotovania z ľavého i pravého sedadla |
3 roky |
|
Rozlietanosť (pozri OPS 1.970) |
15 mesiacov |
|
Dostatočné traťové a letiskové schopnosti (pozri OPS 1.975) |
3 roky |
|
Výcvik a kvalifikácia na presne vymedzené druhy prevádzky, ak to požaduje OPS (napr. prevádzka ETOPS a prevádzka za prevádzkových podmienok II/III kategórie) |
3 roky |
|
Výcvik v preprave nebezpečného tovaru, ak je predpísaný |
3 roky |
Tabuľka 4
Záznamy o palubných sprievodcoch
|
Záznamy o palubných sprievodcoch |
|
|
Čas letu, v službe a odpočinku |
15 mesiacov |
|
Počiatočný výcvik, preškoľovací a rozdielový výcvik (vrátane preskúšavania) |
V čase zamestnania palubného sprievodcu u prevádzkovateľa |
|
Udržiavací a opakovací výcvik (vrátane preskúšavania) |
12 mesiacov od konca pracovného pomeru palubného sprievodcu u prevádzkovateľa |
|
Výcvik v preprave nebezpečného tovaru, ak je predpísaný |
3 roky |
Tabuľka 5
Záznamy o ostatnom prevádzkovom personáli
|
Záznamy o ostatnom prevádzkovom personáli |
|
|
Záznamy o výcviku/kvalifikácii ostatného personálu, pre ktorý požaduje OPS schválený program výcviku |
Posledné dva záznamy o výcviku |
Tabuľka 6
Ostatné záznamy
|
Ostatné záznamy |
|
|
Záznamy o dávkach kozmického a slnečného žiarenia |
12 mesiacov od konca pracovného pomeru člena posádky u prevádzkovateľa |
|
Záznamy systému kvality |
5 rokov |
|
Doklady o preprave nebezpečného tovaru |
3 mesiace po vykonaní letu |
|
Kontrolný zoznam prebierky nebezpečného tovaru |
3 mesiace po vykonaní letu |
ČLÁNOK Q
OBMEDZENIE ČASU LETU, ČASU V SLUŽBE A POŽIADAVKY NA ODPOČINOK
OPS 1.1090
Cieľ a rozsah
|
1. |
Prevádzkovateľ stanoví pre členov posádky obmedzenia času letu, času v službe a rozpis odpočinku. |
|
2. |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby na všetkých jeho letoch: |
|
2.1. |
Obmedzenia času letu, času v službe a rozpis odpočinku boli v súlade s:
|
|
2.2. |
Lety sú plánované tak, aby boli ukončené v prípustnej dobe letovej služby, pričom sa berie do úvahy čas potrebný na splnenie predletových povinností, čas letu a doba potrebná na začatie spiatočného letu. |
|
2.3. |
Rozpis služieb bude pripravený a zverejnený v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mali členovia posádky možnosť naplánovať si primeraný odpočinok. |
|
3. |
Povinnosti prevádzkovateľa. |
|
3.1. |
Prevádzkovateľ určí domácu základňu pre každého člena posádky. |
|
3.2. |
Od prevádzkovateľa sa očakáva, že zohľadní vzťahy medzi frekvenciou a modelom striedania letovej služby a času odpočinku a zváži kumulatívny účinok dlhého času v službe prerušovaného iba minimálnym odpočinkom. |
|
3.3. |
Prevádzkovatelia rozdelia modely služby tak, aby zabránili takým nežiaducim javom, ako je striedanie dennej a nočnej služby členov posádky alebo takého zaradenia do služby, ktoré by mohli viesť k vážnemu narušeniu zavedených stereotypov striedania spánku a práce. |
|
3.4. |
Prevádzkovatelia vypracujú miestny plán dní služobného voľna a vopred o nich informujú členov posádky. |
|
3.5. |
Prevádzkovatelia zabezpečia, aby doby odpočinku poskytovali členom posádky dostatočný čas na prekonanie účinkov predchádzajúcej služby a dostatočný odpočinok pred začiatkom ďalšej letovej služby. |
|
3.6. |
Prevádzkovatelia zabezpečia také plánovanie letových služieb, ktoré zabráni vyčerpanosti členov posádky tak, aby boli schopní plniť svoje povinnosti na vyhovujúcej bezpečnostnej úrovni za všetkých okolností. |
|
4. |
Zodpovednosti členov posádky |
|
4.1. |
Člen posádky nevykonáva službu na palube letúna, ak si je vedomý (-á), že je vyčerpaný (-á), alebo že sa blíži k stavu vyčerpanosti, alebo sa necíti dobre v takom rozsahu, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu letu. |
|
4.2. |
Členovia posádky optimálnym spôsobom využijú možnosti a zariadení na odpočinok, ktoré majú k dispozícii a správne si naplánujú a využijú čas odpočinku. |
|
5. |
Zodpovednosti orgánov v oblasti civilného letectva |
|
5.1. |
Varianty |
|
5.1.1. |
V súlade s ustanoveniami článku 8 môže letecký úrad po konzultácii so zainteresovanými stranami schváliť varianty požiadaviek uvedených v tomto článku v súlade sa zákonmi a postupmi platnými v príslušných členských štátoch. |
|
5.1.2. |
Každý prevádzkovateľ bude musieť leteckému úradu preukázať na základe prevádzkovej skúsenosti a s prihliadnutím na iné relevantné faktory, napríklad súčasné vedecké poznatky, že výsledkom jeho žiadosti je rovnocenná úroveň bezpečnosti. |
Tam, kde je to potrebné, sú súčasťou variantných postupov vhodné zmierňujúce opatrenia.
OPS 1.1095
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:
|
1.1. |
Rozšírená letová posádka: Letová posádka, ktorú tvorí viac ako minimálny počet osôb potrebných na zabezpečenie prevádzky letúna a v ktorej môže každý člen posádky opustiť svoje miesto a môže ho nahradiť iný člen posádky so zodpovedajúcou kvalifikáciou. |
|
1.2. |
Celkový čas letu vrátane rolovania: Čas medzi začiatkom pohybu letúna z miesta parkovania za účelom odletu až do chvíle, kedy sa letún nezaradí na určené miesto parkovania a všetky motory a vrtule sa zastavia. |
|
1.3. |
Prestávka: Čas, kedy člen posádky neplní žiadne úlohy považované za služobné povinnosti kratší ako čas odpočinku. |
|
1.4. |
Služba: Akákoľvek povinnosť, ktorú je člen posádky povinný plniť v súvislosti s podnikaním vlastníka osvedčenia leteckého prevádzkovateľa. Pokiaľ toto nariadenie nestanovuje špecifické pravidlá, letecký úrad stanoví, kedy a do akej miery sa za službu považuje pohotovostná služba. |
|
1.5. |
Čas služby: Doba, ktorá začína vo chvíli, kedy je člen posádky povinný, na základe požiadaviek prevádzkovateľa, začať výkon služby a končí vo chvíli, kedy je člen posádky nemá povinnosť plniť žiadne úlohy. |
|
1.6. |
Čas letovej služby: Čas letovej služby je akýkoľvek čas, počas ktorého osoba pracuje na palube lietadla ako člen jeho posádky. Čas letovej služby začína vo chvíli, kedy je člen posádky povinný, na základe požiadaviek prevádzkovateľa, dostaviť sa na let alebo sériu letov. Čas letovej služby končí skončením posledného letu, na ktorom člen posádky vykonával služobné povinnosti. |
|
1.7. |
Domáca základňa: Miesto, ktoré členovi posádky určí prevádzkovateľ. Z tohto miesta člen posádky bežne začína a končí službu alebo sériu služieb a prevádzkovateľ za normálnych podmienok nie zabezpečí danému členovi posádky ubytovanie. |
|
1.8. |
Miestny deň: Časový úsek 24 hodín začínajúci o 00:00 miestneho času. |
|
1.9. |
Miestna noc: Časový úsek 8 hodín začínajúci o 22:00 miestneho času a končiaci o 08:00 miestneho času. |
|
1.10. |
Jeden deň voľna: Jeden deň voľna zahŕňa dve miestne noci. Čas odpočinku môže byť súčasťou dňa voľna. |
|
1.11. |
Člen posádky vykonávajúci služobné povinnosti: Člen posádky, ktorý vykonáva svoje povinnosti na palube letúna počas letu alebo počas ktorejkoľvek časti letu. |
|
1.12 |
Zadeľovanie: Premiestňovanie členov posádky, ktorí nevykonávajú služobné povinnosti, z miesta na miesto na príkaz prevádzkovateľa, okrem času presunu. Čas presunu sa definuje ako:
|
|
1.13. |
Čas odpočinku: Súvislý a presne určený časový úsek, počas ktorého nie je člen posádky povinný vykonávať žiadne služobné povinnosti ani pohotovostnú službu na letisku. |
|
1.14. |
Pohotovostná služba: Presne určený časový úsek, počas ktorého je člen posádky na základe požiadaviek prevádzkovateľa povinný byť k dispozícii pre prípad pridelenia na let, zadelenia alebo inej povinnosti bez toho, aby bol narušený jeho čas odpočinku. |
|
1.15. |
Doba najnižšej dennej výkonnosti: Doba najnižšej dennej výkonnosti je čas od 02:00 hod. do 05:59 hod. V rozpätí troch časových pásiem sa doba najnižšej dennej výkonnosti vzťahuje na čas domácej základne. Za hranicou troch časových pásiem sa počas prvých 48 hodín po odlete zo časovej zóny domácej základne vzťahuje doba najnižšej dennej výkonnosti na čas domácej základne a následne na miestny čas. |
OPS 1.1100
Obmedzenia letu a služby
|
1.1. |
Kumulatívna doba služby Prevádzkovateľ zabezpečí, aby celkový čas služby, ktorou je poverený člen posádky, nepresiahol:
|
|
1.2. |
Obmedzenie celkového času letu vrátane rolovania Prevádzkovateľ zabezpečí, aby celkový čas letu vrátane rolovania, počas ktorého je jednotlivý člen posádky poverený vykonávať služobné povinnosti, nepresiahol:
|
OPS 1.1105
Maximálny čas letovej služby
|
1.1. |
Tento predpis OPS sa nevzťahuje na prevádzku s jedným pilotom a na prevádzku v rámci poskytovania zdravotnej služby v núdzových situáciách. |
|
1.2. |
Prevádzkovateľ určí taký čas nástupu do služby, v ktorom sa realisticky premietne čas vyhradený pre povinnosti súvisiace s bezpečnosťou vykonávané na zemi schválené leteckým úradom. |
|
1.3. |
Maximálny čas základnej dennej letovej služby je 13 hodín. |
|
1.4. |
Počnúc tretím sektorom sa týchto 13 hodín skráti o 30 minút za každý sektor, pričom je možné skrátiť maximálny čas dennej letovej služby najviac o dve hodiny. |
|
1.5. |
Ak sa letová služba začína v dobe najnižšej dennej výkonnosti, maximálny čas letovej služby uvedený v bode 1.3 a v bode 1.4 sa skráti o 100 % času zasahujúceho do doby najnižšej dennej výkonnosti, maximálne však o dve hodiny. Ak sa letová služba končí v dobe najnižšej dennej výkonnosti alebo celkovo trvá počas tejto doby, maximálny čas letovej služby uvedený v bode 1.3 a v bode 1.4 sa skráti o 50 % času zasahujúceho do doby najnižšej dennej výkonnosti. |
|
2. |
Predĺženie: |
|
2.1. |
Maximálny čas dennej letovej služby môže byť predĺžený až o jednu hodinu. |
|
2.2. |
Predĺženie nie je povolené v prípade letovej služby pokrývajúcej 6 alebo viac sektorov. |
|
2.3. |
Keď letová služby zasahuje do doby najnižšej dennej výkonnosti v čase kratšom ako dve hodiny, obmedzuje sa možnosť jeho predĺženia na štyri sektory. |
|
2.4. |
Keď čas letovej služby zasahuje do doby najnižšej dennej výkonnosti v čase dlhšom ako dve hodiny, obmedzuje sa možnosť jeho predĺženia na dva sektory. |
|
2.5. |
Maximálny počet predĺžení je dve hodiny v priebehu 7 po sebe nasledujúcich dní. |
|
2.6. |
Keď sa plánuje využiť predĺženie času letovej služby, predlžuje sa odpočinok pred letom a po jeho ukončení o dve hodiny, alebo sa predĺži iba odpočinok po ukončení letu o štyri hodiny. Keď sa predĺženie využije v prípade po sebe nasledujúcich letových služieb, odpočinok pred letom a odpočinok po lete medzi dvoma výkonmi služieb na seba nadväzujú. |
|
2.7. |
Ak predĺžený čas letovej služby začína v dobe od 22:00 hod. do 04:59 hod., obmedzí prevádzkovateľ čas letovej služby na 11.45 hodiny. |
|
3. |
Posádka letúna |
|
3.1. |
V prípade posádky letúna pridelenej na let alebo sériu letov môže byť čas letovej služby posádky predĺžený o rozdiel medzi časom nástupu palubných sprievodcov do služby a časom nástupu letovej posádky, pokiaľ uvedený rozdiel nepresahuje jednu hodinu. |
|
4. |
Masívna prevádzka |
|
4.1. |
Plánované harmonogramy musia umožniť ukončenie letov v rámci maximálneho povoleného času letovej služby. V záujme dosiahnutia tohto cieľa podniknú prevádzkovatelia tam, kde skutočná prevádzka presahuje maximálny čas letovej služby pri viac ako 33 % letov v danom harmonograme v priebehu sezóny, pre ktorú bol harmonogram zostavený, kroky zamerané na zmenu harmonogramu alebo zloženia posádky. |
|
5. |
Zadeľovanie |
|
5.1. |
Všetok čas strávený pri zadeľovaní sa považuje za čas strávený v službe. |
|
5.2. |
Zadeľovanie po nástupe do služby ešte pred začiatkom vykonávania služobných povinností sa začlení do času letovej služby, ale nepovažuje sa za sektor. |
|
5.3. |
Sektor zadelenia, ktorý nasleduje hneď za prevádzkovým sektorom sa berie do úvahy pri výpočte minimálneho času odpočinku stanoveného v ďalej uvedenom OPS 1.1110, body 1.1 a 1.2. |
|
6. |
Predĺžený čas letovej služby (rozdelená služba) |
|
6.1. |
Letecký úrad môže na základe ustanovení článku 8 udeliť povolenie na prevádzku založenú na predĺženom čase letovej služby vrátane prestávky. |
|
6.2. |
Každý prevádzkovateľ bude musieť leteckému úradu preukázať na základe prevádzkovej skúsenosti a s prihliadnutím na iné relevantné faktory, napríklad súčasné vedecké poznatky, že výsledkom jeho žiadosti o predĺženie času letovej služby je rovnocenná úroveň bezpečnosti. |
OPS 1.1110
Odpočinok
|
1. |
Minimálny odpočinok |
|
1.1. |
Minimálny odpočinok, ktorý musia mať členovia posádky pred začatím času letovej služby začínajúcej na domácej základni, trvá minimálne tak dlho, ako predchádzajúci čas služby alebo 12 hodín, podľa toho, ktorý časový úsek je dlhší. |
|
1.2. |
Minimálny odpočinok, ktorý musia mať členovia posádky pred začatím času letovej služby začínajúcej mimo domácej základne trvá minimálne tak dlho, ako predchádzajúci čas služby alebo 10 hodín, podľa toho, ktorý časový úsek je dlhší. V prípade minimálneho odpočinku mimo domácej základne musí prevádzkovateľ umožniť členom posádky 8-hodinový spánok, pričom vezme do úvahy cestovanie a ďalšie fyziologické potreby. |
|
1.3. |
Prevádzkovateľ zabezpečí kompenzáciu účinkov časových zón na členov posádky dodatočným odpočinkom v súlade s nariadeniami leteckého úradu s ohľadom na ustanovenia článku 8. |
|
1.4.1. |
Letecký úrad môže bez ohľadu na body 1.1 a 1.2 a s ohľadom na ustanovenia článku 8 povoliť skrátenie odpočinku. |
|
1.4.2. |
Každý prevádzkovateľ bude musieť leteckému úradu preukázať na základe prevádzkovej skúsenosti a s prihliadnutím na iné relevantné faktory, napríklad súčasné vedecké poznatky, že výsledkom jeho žiadosti o skrátenie odpočinku je ekvivalentná úroveň bezpečnosti. |
|
2. |
Čas odpočinku |
|
2.1. |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa minimálny čas odpočinku poskytovaný v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami v pravidelných intervaloch predĺžil na týždenný odpočinok, ktorý predstavuje 36 hodín vrátane dvoch miestnych nocí, tak, aby medzi koncom jedného týždenného odpočinku a začiatkom nasledujúceho nikdy neuplynulo viac ako 168 hodín. Ak týždenný odpočinok trvá minimálne 40 hodín, môže letecký úrad rozhodnúť, že druhá z miestnych nocí môže začínať o 20:00 hod. Takéto rozhodnutie predstavuje výnimku z predpisu OPS 1.1095. |
OPS 1.1115
Predĺženie času letovej služby z dôvodu prestávok počas letu
|
1. |
Na základe ustanovení článku 8 a za predpokladu, že každý prevádzkovateľ preukázal leteckému úradu na základe prevádzkovej skúsenosti a s prihliadnutím na iné relevantné faktory, napríklad súčasné vedecké poznatky, že výsledkom jeho žiadosti je ekvivalentná úroveň bezpečnosti: |
|
1.1. |
Rozšírenie letovej posádky Letecký úrad stanoví požiadavky súvisiace s rozšírením základnej letovej posádky za účelom predĺženia času letovej služby nad rámec obmedzení stanovených v uvedenom OPS 1.1105. |
|
1.2. |
Posádka letúna Letecký úrad stanoví požiadavky súvisiace s minimálnou prestávkou člena resp. členov posádky počas letu v prípade, že čas letovej služby presahuje obmedzenia stanovené v uvedenom OPS 1.1105. |
OPS 1.1120
Nepredvídané okolnosti počas vykonávania služobných povinností počas letu – rozhodnutie veliteľa
|
1. |
S prihliadnutím na potrebu starostlivej kontroly nižšie zahrnutých prípadov, je možné v prípade nepredvídaných okolností upraviť v priebehu vykonávania služobných povinností počas letu, ktoré začínajú nástupom do služby, obmedzenia času letovej služby, služby a odpočinku uvedené v tomto článku. Každú úpravu musí schváliť veliteľ letúna po porade s ostatnými členmi posádky a úprava musí byť v súlade s nasledujúcimi požiadavkami: |
|
1.1. |
Maximálny čas letovej služby uvedený v OPS 1.1105 bod 1.3 nemôže byť predĺžený o viac ako dve hodiny. V prípade rozšírenej letovej posádky môže byť maximálny čas letovej povinnosti predĺžený najviac o 3 hodiny. |
|
1.1.2. |
Ak sa v záverečnom sektore vyskytnú po štarte letúna v priebehu letovej služby nepredvídané okolnosti, ktorých výsledkom bude prekročenie povoleného predĺženia letovej služby, let môže pokračovať až do plánovaného miesta pristátia alebo môže byť zvolené náhradné riešenie. |
|
1.1.3. |
V prípade takýchto okolností je možné skrátiť čas odpočinku nasledujúci po čase letovej služby. Skrátený odpočinok nesmie byť nikdy kratší ako minimálny odpočinok stanovený v tomto článku v OPS 1.1110, bod 1.2. |
|
1.2. |
Veliteľ letúna môže v prípade špecifických okolností, ktoré by viedli k extrémnej únave, po porade s dotknutými členmi posádky skrátiť skutočný čas letovej služby a/alebo predĺžiť čas odpočinku s cieľom vyhnúť sa škodlivým následkom na bezpečnosť letu. |
|
1.3. |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby: |
|
1.3.1. |
veliteľ letúna predložil správy prevádzkovateľovi vždy, keď počas skutočnej prevádzky došlo na základe jeho rozhodnutia k predĺženiu letovej služby alebo k skráteniu odpočinku a |
|
1.3.2. |
sa zaslala kópia správy veliteľa letúna spolu so stanoviskom prevádzkovateľa leteckému úradu, keď došlo k predĺženiu letovej služby alebo skráteniu odpočinku o viac ako jednu hodinu, do 28 dní po danej udalosti. |
OPS 1.1125
Pohotovostná služba
|
1. |
Pohotovostná služba na letisku |
|
1.1. |
Člen posádky vykonáva pohotovostnú službu na letisku od nástupu do služby na bežnom mieste nástupu až do konca ohláseného času pohotovostnej služby. |
|
1.2. |
Pohotovostná služba sa plne započítava do času kumulovanej služby. |
|
1.3. |
Keď po pohotovostnej službe bezprostredne nasleduje letová služba, definuje vzťah medzi pohotovostnou službou na letisku a pridelenou letovou službou letecký úrad. V takom prípade sa pohotovostná služby vykonávaná na letisku započíta do času služby uvedeného v predpise OPS 1.1110 v bodoch 1.1 a 1.2 za účelom výpočtu minimálneho odpočinku. |
|
1.4. |
Keď pohotovostná služba bezprostredne nepokračuje letovou službou, nasleduje po nej čas odpočinku v súlade s nariadeniami leteckého úradu. |
|
1.5. |
Počas pohotovostnej služby na letisku zabezpečí prevádzkovateľ členom posádky tiché a pohodlné miesto bez prístupu verejnosti. |
|
2. |
Iné formy pohotovostnej služby (vrátane pohotovostnej služby vykonávanej na hoteli) |
|
2.1. |
V súlade s ustanoveniami článku 8 upravuje všetky iné formy pohotovostnej služby letecký úrad, pričom zohľadní nasledujúce skutočnosti: |
|
2.1.1. |
Rozpis služieb sa vypracuje a oznámi v predstihu. |
|
2.1.2. |
Začiatok a koniec pohotovostnej služby sa stanovuje a oznámi v predstihu. |
|
2.1.3. |
Stanoví sa maximálna dĺžka každej pohotovostnej služby vykonávanej na inom mieste, než je určené miesto nástupu do služby. |
|
2.1.4. |
Vzťah medzi pohotovostnou službou a akoukoľvek pridelenou letovou službou vyplývajúcou z pohotovostnej služby sa stanoví s prihliadnutím na zariadenia, ktoré sú k dispozícii členom posádky na odpočinok a s prihliadnutím na iné súvisiace faktory. |
|
2.1.5. |
Stanoví sa počítanie času pohotovostnej služby na účely stanovenia dĺžky kumulovanej služby. |
OPS 1.1130
Strava
Členovia posádky musia mať možnosť najesť sa a napiť, aby nedošlo k zníženiu ich výkonnosti, predovšetkým v prípade letovej služby trvajúcej dlhšie ako 6 hodín.
OPS 1.1135
Záznamy o čase letovej služby, služby a odpočinku
|
1. |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby záznamy členov posádky obsahovali:
a boli uchovávané v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku. Kópie týchto záznamov budú na požiadanie poskytnuté príslušným členom posádky. |
|
2. |
Ak záznamy vedené prevádzkovateľom v súlade s odsekom 1 nepokrývajú celý čas letovej služby, služby a odpočinku člena posádky, môže si dotknutý člen posádky viesť osobné záznamy o svojich
|
|
3. |
Člen posádky na požiadanie predloží svoje záznamy prevádzkovateľovi, pre ktorého pracuje, ešte pred zahájením letovej služby. |
|
4. |
Záznamy sa uchovávajú po dobu najmenej 15 kalendárnych mesiacov od dátumu posledného náležitého záznamu, alebo dlhšie, ak to vyžaduje vnútroštátna legislatíva. |
|
5. |
Prevádzkovatelia okrem toho uchovávajú oddelene všetky správy o rozhodnutiach veliteľa letúna o predĺžení letovej služby, predĺžení letu a skrátení odpočinku najmenej po dobu šiestich mesiacov od príslušnej udalosti. |
ČLÁNOK R
LETECKÁ PREPRAVA NEBEZPEČNÉHO TOVARU
OPS 1.1150
Terminológia
|
a) |
Pojmy použité v tomto článku majú nasledovný význam:
|
OPS 1.1155
Schválenie na prepravu nebezpečného tovaru
Prevádzkovateľ nesmie prepravovať nebezpečný tovar, ak na to nie je schválený leteckým úradom.
OPS 1.1160
Rozsah
|
a) |
Prevádzkovateľ dodržiava ustanovenia obsiahnuté v technických pokynoch vo všetkých prípadoch, keď sa prepravuje nebezpečný tovar bez ohľadu na to, či je let úplne alebo sčasti mimo územia príslušného štátu. |
|
b) |
Veci a látky, ktoré by inak boli klasifikované ako nebezpečný tovar sú vyňaté z ustanovenia tohto článku v rozsahu presne vymedzenom v technických pokynoch za predpokladu, že sa
|
|
c) |
Výrobky a látky určené ako náhrada uvedených v b) 1) a b) 2) sa musia v letúne prepravovať tak, ako je stanovené v technických pokynoch. |
OPS 1.1165
Obmedzenia prepravy nebezpečného tovaru
|
a) |
Prevádzkovateľ vykoná všetky príslušné opatrenia na to, aby sa výrobky, látky alebo iný tovar, ktoré sú presne označené názvom alebo popisom druhu v technických pokynoch ako zakázané na prepravu za akýchkoľvek okolností, neprepravovali žiadnym letúnom. |
|
b) |
Prevádzkovateľ vykoná všetky príslušné opatrenia na to, aby zabezpečil, že výrobky, látky alebo iný tovar, označený v technických pokynoch za normálnych okolností ako vylúčený z prepravy sa prepravoval len vtedy, ak
|
OPS 1.1170
Klasifikácia
Prevádzkovateľ vykoná všetky príslušné opatrenia, aby zabezpečil zaradenie výrobkov a látok do kategórie nebezpečného tovaru tak, ako je vymedzené v technických pokynoch.
OPS 1.1175
Balenie
Prevádzkovateľ vykoná všetky príslušné opatrenia, aby zabezpečil balenie nebezpečného tovaru tak, ako je vymedzené v technických pokynoch.
OPS 1.1180
Opatrenie štítkami a označenie
|
a) |
Prevádzkovateľ vykoná všetky príslušné opatrenia, aby balíky, združené zásielky a nákladové kontajnery boli opatrené štítkami a označením tak, ako je vymedzené v technických pokynoch. |
|
b) |
Štítky a označenie musia byť v angličtine, okrem akýchkoľvek ďalších jazykových požiadaviek, ak je nebezpečný tovar prepravovaný linkou vedúcou úplne alebo sčasti za hranicou príslušného štátu. |
OPS 1.1185
Doklady o preprave nebezpečného tovaru
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby nebezpečný tovar mal sprievodný doklad o preprave nebezpečného tovaru, ak to technické pokyny nestanovujú inak. |
|
b) |
Ak je nebezpečný tovar prepravovaný letecky linkou vedúcou sčasti alebo úplne za hranicami príslušného štátu, doklad o preprave nebezpečného tovaru, okrem akýchkoľvek ďalších jazykových požiadaviek, musí byť v anglickom jazyku. |
OPS 1.1195
Prevzatie nebezpečného tovaru
|
a) |
Prevádzkovateľ nesmie prevziať na prepravu nebezpečný tovar, ak balík, združená zásielka alebo nákladový kontajner neboli prehliadnuté v súlade s postupmi prebierky uvedenými v technických pokynoch. |
|
b) |
Prevádzkovateľ alebo jeho handlingový agent sú povinní používať kontrolný zoznam prebierky. Kontrolný zoznam prebierky má umožňovať preverenie všetkých významných podrobností a má mať formu umožňujúcu zaznamenávať výsledky verifikovania prebierky ručne, mechanicky alebo počítačom. |
OPS 1.1200
Kontrola poškodenia, netesnosti alebo kontaminácie
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
OPS 1.1205
Odstránenie kontaminácie
|
a) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
OPS 1.1210
Obmedzenia nakladania
|
a) |
Kabína cestujúcich a pilotný priestor. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa nebezpečný tovar neprepravoval v kabíne spolu s cestujúcimi alebo v pilotnom priestore, ak technické pokyny nestanovujú inak. |
|
b) |
Nákladové priestory. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa nebezpečný tovar nakladal, oddeľoval, ukladal a zabezpečoval v letúne tak, ako to predpisujú technické pokyny. |
|
c) |
Nebezpečný tovar určený na prepravu len nákladnými lietadlami. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa balíky nebezpečného tovaru, opatrené štítkom ‚Len nákladné lietadlo‘, prepravovali len nákladným lietadlom a aby sa nakladali tak, ako to predpisujú technické pokyny. |
OPS 1.1215
Poskytovanie informácií
|
a) |
Informácie pre pozemný personál. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
b) |
Informácie pre cestujúcich a pre ostatné osoby
|
|
c) |
Informácie pre členov posádky. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby boli v prevádzkovej príručke informácie umožňujúce členom posádky plniť si zodpovednosti, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného tovaru, vrátane opatrení, ktoré treba prijať v prípade núdzových situácií spojených s prepravou nebezpečného tovaru. |
|
d) |
Informácie pre veliteľa lietadla Prevádzkovateľ zabezpečí, aby veliteľ lietadla dostal písomné informácie uvedené v technických pokynoch. (Pozri tabuľku 1 k dodatku 1 k OPS 1.1065 týkajúcu sa času úschovy dokumentu). |
|
e) |
Informácie v prípade leteckého incidentu alebo leteckej nehody.
|
OPS 1.1220
Výcvikové programy
|
a) |
Prevádzkovateľ zavedie a udržiavať výcvikové programy zamestnancov, požadované technickými pokynmi, ktoré schváli letecký úrad. |
|
b) |
Prevádzkovatelia, ktorí nemajú trvalé schválenie na prepravu nebezpečného tovaru. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
|
c) |
Prevádzkovatelia, ktorí majú trvalé schválenie na prepravu nebezpečného tovaru. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby:
|
|
d) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetok personál, ktorý absolvoval výcvik, sa podrobil skúške na overenie toho, ako rozumie svojim zodpovednostiam. |
|
e) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetci zamestnanci prichádzajúci do styku s nebezpečným tovarom, pre ktorý sa vyžaduje výcvik s nebezpečným tovarom, absolvovali udržiavací výcvik v nie dlhších ako dvojročných intervaloch. |
|
f) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa záznamy o výcviku v zaobchádzaní s nebezpečným tovarom viedli pre všetkých zamestnancov absolvujúcich výcvik v súlade s uvedeným odsekom d) tak, ako je to požadované technickými pokynmi. |
|
g) |
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby zamestnanci jeho handlingového agenta absolvovali výcvik v súlade s príslušným stĺpcom tabuľky 1 alebo 2. Tabuľka 2
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
OPS 1.1225
Hlásenie incidentov a leteckých nehôd s nebezpečným tovarom
|
a) |
Prevádzkovateľ hlási leteckému úradu incidenty a letecké nehody s nebezpečným tovarom. Prvé hlásenie odošle do 72 hodín od udalosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti. |
|
b) |
Prevádzkovateľ leteckému úradu hlási aj nedeklarovaný alebo nesprávne deklarovaný nebezpečný tovar, ktorý bol zistený v náklade alebo v batožine cestujúcich. Ak tomu nebránia výnimočné okolnosti, počiatočné hlásenie je prevádzkovateľ povinný odoslať do 72 hodín od odhalenia. |
ČLÁNOK S
BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA
OPS 1.1235
Požiadavky bezpečnostnej ochrany
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby všetok príslušný personál bol oboznámený s relevantnými požiadavkami národných bezpečnostných programov štátu prevádzkovateľa a aby ich plnili.
OPS 1.1240
Výcvikové programy
Prevádzkovateľ zavedie, udržiavať a vykonávať schválené výcvikové programy, ktoré zabezpečia schopnosť členov posádky prevádzkovateľa vykonávať príslušné kroky na zabránenie činom protiprávneho zasahovania ako sabotáž a nezákonné zmocnenie sa letúnov a na minimalizáciu dôsledkov takých udalostí, ak by k nim došlo. Výcvikový program bude kompatibilný s Národným programom leteckej bezpečnosti. Jednotliví členovia posádky musia poznať všetky príslušné prvky výcvikového programu a mať pre ne spôsobilosť.
OPS 1.1245
Hlásenie činov protiprávneho zasahovania
Veliteľ lietadla alebo v jeho neprítomnosti prevádzkovateľ, sú povinní po čine protiprávneho zasahovania na palube letúna podať bezprostredne hlásenie o takomto čine miestne príslušnému úradu a leteckému úradu v štáte prevádzkovateľa.
OPS1.1250
Kontrolný zoznam postupu prehľadávania letúna
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa na palube nachádzal kontrolný zoznam s postupmi vykonávanými pri hľadaní bomby alebo improvizovaného výbušného zariadenia (IED) pre prípad podozrenia na sabotáž a na skontrolovanie letúnov, či neobsahujú ukryté zbrane, výbušniny alebo iné nebezpečné zariadenia, ak existuje dôvodné podozrenie, že letún môže byť predmetom protiprávneho zásahu. Kontrolný zoznam je podložený návodom k vhodnému konaniu v prípade nájdenia bomby alebo podozrivého predmetu a informácie o najmenej rizikovej lokalizácii bomby špecificky pre daný letún, ak ich poskytol držiteľ typového osvedčenia.
OPS 1.1255
Bezpečnostná ochrana oddelenia pre letovú posádku
|
a) |
Vo všetkých letúnoch vybavených dvermi do oddelenia pre letovú posádku sa tieto dvere musia dať zamknúť a sú zabezpečené alebo zavedené prostriedky alebo postupy prijateľné pre letecký úrad, na základe ktorých palubní sprievodcovia dokážu informovať letovú posádku v prípade podozrivej aktivity alebo porušenia bezpečnostnej ochrany v kabíne. |
|
b) |
Všetky letúny prepravujúce cestujúcich s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou nad 45 500 kg alebo s maximálnou schválenou konfiguráciou sedadiel pre cestujúcich nad 60 sedadiel sú vybavené schválenými dvermi do oddelenia pre letovú posádku, ktoré sa dajú zamknúť a odomknúť zo stanoviska pilota a sú prevedené tak, aby spĺňali platné retroaktívne prevádzkové požiadavky na letovú spôsobilosť. Konštrukčné riešenie týchto dverí nie je prekážkou pri núdzových činnostiach, ako to vyžadujú platné retroaktívne prevádzkové požiadavky na letovú spôsobilosť. |
|
c) |
Vo všetkých letúnoch vybavených dvermi do oddelenia pre letovú posádku v súlade s odsekom b)
|
P6_TA(2006)0300
Zásielky rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Rady o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva (KOM(2005)0673 – C6-0031/2006 – 2005/0272(CNS))
(Konzultačný postup)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0673) (1), |
|
— |
so zreteľom na článok 31 ods. 2 a článok 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0031/2006), |
|
— |
so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0174/2006); |
|
1. |
schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie; |
|
2. |
vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 119 ods. 2 Zmluvy o Euratome; |
|
3. |
vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu; |
|
4. |
žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie; |
|
5. |
poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii. |
|
(1a) |
Rozhodnutím Rady 2005/84/Euratom z 24. januára 2005 (2) pristúpilo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu k Medzinárodnému spoločnému dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom . |
|
(6) |
Keďže nejestvuje spoločná politika Spoločenstva pre palivový cyklus, zostáva každý členský štát zodpovedným za voľbu svojej vlastnej politiky pre nakladanie s jadrovým odpadom a vyhoreným palivom, ktoré spadajú do jeho jurisdikcie; preto ustanovenia tejto smernice sa nemajú dotýkať práva členských štátov vyvážať svoje vyhorené palivo určené na regeneráciu a ich práva odmietnuť vstup na svoje územie pre rádioaktívny odpad určený na konečnú úpravu alebo uloženie , s výnimkou prípadu opätovného zaslania. |
|
(6) |
Každý členský štát zostáva zodpovedným za voľbu svojej vlastnej politiky pre nakladanie s jadrovým odpadom a vyhoreným palivom, ktoré spadajú do jeho jurisdikcie, pričom niektoré považujú vyhorené palivo za použiteľný zdroj, ktorý možno regenerovať, a iné si zvolia jeho likvidáciu ; preto sa ustanovenia tejto smernice nemajú dotýkať práva členských štátov pôvodu vyvážať svoje vyhorené palivo určené na regeneráciu a práva členského štátu určenia odmietnuť vstup na svoje územie pre (i) rádioaktívny odpad určený na konečnú úpravu, s výnimkou prípadu opätovného zaslania, a (ii) vyhorené palivo určené na konečnú likvidáciu. |
|
(8) |
Zjednodušenie existujúceho postupu nemá brániť uplatňovaniu jestvujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo určovať podmienky pre zásielky rádioaktívneho odpadu, ktoré vyžadujú ich súhlas . Námietky nemajú byť samovoľné a majú sa opierať o relevantné vnútroštátne alebo medzinárodné ustanovenia, ktoré možno ľahko identifikovať . Príslušná legislatíva nie je obmedzená na legislatívu sektora dopravy. Táto smernica sa nemá dotýkať práv a povinností členských štátov v rámci medzinárodného práva a najmä uplatňovania práv a slobôd námornej a riečnej plavby lodí a lietadiel vzduchoplavby, ako sú zakotvené v medzinárodnom práve. |
|
(8) |
Zjednodušenie existujúceho postupu nemá brániť uplatňovaniu jestvujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo určovať podmienky pre zásielky rádioaktívneho odpadu, ktoré vyžadujú ich schválenie . Námietky by nemali byť svojvoľné a mali by vychádzať z relevantných vnútroštátnych ustanovení, ustanovení Spoločenstva alebo medzinárodných ustanovení, ako je stanovené v tejto smernici . Príslušná legislatíva nie je obmedzená na legislatívu sektora dopravy. Táto smernica by sa nemala dotýkať práv a povinností členských štátov v rámci medzinárodného práva a najmä uplatňovania práv a slobôd námornej a riečnej plavby lodí a lietadiel vzduchoplavby, ako sú zakotvené v medzinárodnom práve. |
|
(8a) |
Každý členský štát zostáva plne zodpovedný za nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom v rámci svojej jurisdikcie; v žiadnom prípade sa touto smernicou neukladá povinnosť členskému štátu určenia prijať zásielky rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva na konečnú úpravu alebo likvidáciu s výnimkou prípadu opätovného zaslania odpadu alebo paliva. Akékoľvek odmietnutie takýchto zásielok by malo byť odôvodnené na základe kritérií stanovených v tejto smernici. |
3a. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva vrátane, nie však výhradne, práva neohrozujúceho tranzitu a práva tranzitného prechodu zakotvených v Dohovore Organizácie spojených národov o morskom práve (UNCLOS).
(1)
(1)
(2)
(2)
Príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa so všetkými informáciami týkajúcimi sa zásielok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zaobchádzalo starostlivo a aby boli chránené proti akémukoľvek zneužitiu.
Článok 5a
Potvrdenie prevzatia žiadosti príslušnými orgánmi
Najneskôr do 15 kalendárnych dní od dátumu prevzatia žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a akéhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány:
|
a) |
zašlú potvrdenie o prevzatí žiadosti príslušným orgánom členského štátu pôvodu pod podmienkou, že žiadosť je riadne vyplnená v súlade s ustanoveniami článku 14; alebo |
|
b) |
ak žiadosť nie je riadne vyplnená, ako sa uvádza v písmene a), vyžiadajú si chýbajúce informácie od príslušných orgánov členského štátu pôvodu a informujú príslušné orgány členského štátu určenia a ostatné členské štáty tranzitu o takejto žiadosti. Držiteľovi sa odovzdá kópia žiadosti. Zaslanie takejto žiadosti má za následok pozastavenie plynutia lehoty na vydanie potvrdenia o prevzatí. Príslušné orgány členského štátu pôvodu bezodkladne zašlú chýbajúce informácie príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Najneskôr do siedmich kalendárnych dní od dátumu prijatia chýbajúcich informácií zašlú príslušné orgány členského štátu určenia alebo tranzitu, ktoré si ich vyžiadali, príslušným orgánom členského štátu pôvodu potvrdenie o prevzatí takto riadne vyplnenej žiadosti. |
1. Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu prevzatia riadne vyplnenej žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vydávajú potvrdenie o prevzatí.
Najneskôr do troch mesiacov od dátumu prevzatia riadne vyplnenej žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vyrozumejú príslušné orgány krajiny pôvodu o schválení alebo o podmienkach, ktoré považujú za nevyhnutné, alebo o svojom odmietnutí udeliť schválenie.
Najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu potvrdenia o prevzatí príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vyrozumejú príslušné orgány členského štátu pôvodu o schválení alebo o podmienkach, ktoré považujú za nevyhnutné, alebo o svojom odmietnutí udeliť schválenie.
1. Príslušné orgány členského štátu určenia alebo ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu však môžu požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v druhom pododseku o ďalšiu lehotu v dĺžke najviac jedného mesiaca, aby oznámili svoje stanovisko.
Príslušné orgány členského štátu určenia alebo ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu však môžu požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v prvom pododseku o ďalšiu lehotu v dĺžke najviac jedného mesiaca, aby oznámili svoje stanovisko.
2. Ak po uplynutí lehôt uvedených v druhom a treťom pododseku prvého odseku nepríde žiadna odpoveď od príslušných orgánov členského štátu určenia a/alebo od predpokladaného členského štátu tranzitu, zdá sa, že tieto krajiny udelili schválenie pre požadované zásielky za predpokladu, že príslušné orgány členského štátu pôvodu získali od týchto krajín potvrdenie o prevzatí uvedené v odseku 1.
2. Ak po uplynutí lehôt uvedených v prvom alebo druhom pododseku odseku 1 nepríde žiadna odpoveď od príslušných orgánov členského štátu určenia a/alebo od predpokladaného členského štátu tranzitu, sa bude mať za to, že tieto krajiny udelili schválenie pre požadované zásielky.
|
b) |
pre členský štát určenia – na relevantnej legislatíve uplatňovanej na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoreným palivom a na príslušnej vnútroštátnej alebo medzinárodnej legislatíve alebo legislatíve Spoločenstva uplatňovanej na prepravu rádioaktívneho materiálu. |
|
b) |
pre členský štát určenia – na príslušnej legislatíve uplatňovanej na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoreným palivom alebo na príslušnej vnútroštátnej alebo medzinárodnej legislatíve alebo legislatíve Spoločenstva uplatňovanej na prepravu rádioaktívneho materiálu. |
Rovnaký postup schválenia a zamietnutia sa uplatní v prípade zásielok rádioaktívneho odpadu, ako aj zásielok vyhoreného paliva určeného na likvidáciu.
2. Keď zásielka nemôže byť dokončená alebo ak podmienky pre zásielku nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, príslušné orgány členského štátu pôvodu zabezpečia, aby sa rádioaktívny odpad alebo vyhorené palivo vrátili späť držiteľovi, pokiaľ nemožno urobiť nejaké alternatívne bezpečné opatrenie. Zabezpečia, aby osoba zodpovedná za zásielku prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia.
2. Keď zásielka nemôže byť dokončená alebo ak podmienky pre zásielku nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, príslušné orgány členského štátu pôvodu zabezpečia, aby sa príslušný rádioaktívny odpad alebo vyhorené palivo vrátili späť držiteľovi, pokiaľ nemožno prijať alternatívne bezpečné opatrenie na základe právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom . Zabezpečia, aby osoba zodpovedná za zásielku prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia.
3. Držiteľ je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť .
3. Držiteľ je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v odseku 1, ak nie je stanovené inak v akýchkoľvek uplatniteľných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi držiteľom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
Príjemca je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.
vypúšťa sa
5. Členský štát určenia alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Taký členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Príjemca je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.
5. Členský štát určenia alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu.
Príjemca je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v prvom pododseku, pokiaľ nie je stanovené inak v akýchkoľvek uplatniteľných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi príjemcom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
5. Členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Taký členský štát bezodkladne informuje o tomto rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 je zodpovedná za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť .
5. Členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu.
Zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 je primárne zodpovedná za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v prvom pododseku, pokiaľ nie je stanovené inak v akýchkoľvek uplatniteľných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi touto osobou a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
5. Členský štát pôvodu alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát tranzitu bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Uplatňuje sa článok 9 ods. 2. Držiteľ je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.
5. Členský štát pôvodu alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát tranzitu bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Uplatňuje sa článok 9 ods. 2.
Držiteľ je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v prvom pododseku, pokiaľ nie je stanovené inak v akýchkoľvek uplatniteľných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi držiteľom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
1. Členské štáty podporujú dohody, ktorých cieľom je zjednodušiť bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom, vrátane jeho konečného uloženia, pochádzajúcim z krajín, ktoré ho produkujú v malých množstvách, a v prípadoch, keď by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického hľadiska opodstatnené.
1. Členské štáty podporujú dohody, ktorých cieľom je zjednodušiť bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom, vrátane jeho konečného uloženia, pochádzajúceho z krajín, ktoré ho produkujú v malých množstvách, a v prípadoch, keď by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického, hospodárskeho, environmentálneho a bezpečnostného hľadiska opodstatnené. Takéto dohody sa uzatvárajú pod podmienkou, že každý členský štát si vyhradzuje právo odmietnuť vstup vyhoreného paliva či rádioaktívneho odpadu na konečné spracovanie alebo likvidáciu na vlastné územie, s výnimkou opätovného zaslania.
(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
P6_TA(2006)0301
Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
Uznesenie Európskeho parlamentu o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup (2006/2005(INI))
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup“ (KOM(2005)0488) a na sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2005)1253 a SEK(2005)1289), |
|
— |
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000, ktoré rozhodlo o vytvorení Únie najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším znalostným hospodárstvom na svete, |
|
— |
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli v dňoch 22. a 23. marca 2005, |
|
— |
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli v dňoch 23. a 24. marca 2006, |
|
— |
so zreteľom na odporúčanie Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005-2008) (1), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Investovanie do rozvoja: akčný plán pre Európu“ (KOM(2003)0226), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie jarnej Európskej rady s názvom „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok lisabonskej stratégie“ (KOM(2005)0024), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: lisabonský program Spoločenstva“ (KOM(2005)0330), |
|
— |
so zreteľom na výročnú správu Komisie o činnostiach Európskej únie v oblasti výskumu a technologického vývoja za rok 2004 (KOM(2005)0517), |
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013) (KOM(2005)0119), zmenený a doplnený Európskym parlamentom v pozícii z 15. júna 2006 (2), |
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013) (KOM(2005)0121), zmenený a doplnený Európskym parlamentom v pozícii z 1. júna 2006 (3), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Implementácia obnoveného partnerstva pre rast a zamestnanosť – vybudovanie znalostnej základne: Európsky technologický inštitút“ (KOM(2006)0077), |
|
— |
so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Správa o konkurencieschopnosti Európy 2004“ (SEK(2004)1397), |
|
— |
so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Hodnotenie podnikateľskej politiky: výsledky za rok 2004“ (SEK(2004)1427), |
|
— |
so zreteľom na výsledky európskej inovácie za rok 2005 – porovnávacia analýza výkonu v rámci inovácie, z ktorej jasne vyplýva, že USA a Japonsko majú v tejto oblasti vedúce postavenie, |
|
— |
so zreteľom na správu skupiny odborníkov z júla 2004 s názvom „Zdokonaľovanie inštitúcií so zreteľom na prenos technológií z vedy do podnikovej sféry“, |
|
— |
so zreteľom na správu skupiny odborníkov z roku 2004 s názvom „Správa duševného vlastníctva vo verejne financovaných výskumných organizáciách: vytváranie európskych usmernení“, |
|
— |
so zreteľom na správu Komisie zo septembra 2005 s názvom „Zamestnanosť v Európe v roku 2005 – najnovšie trendy a perspektívy“, |
|
— |
so zreteľom na správu z januára 2006 s názvom „Vytvárame inovatívnu Európu“ (tzv. Ahova správa), ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov v oblasti výskumu a vývoja a inovácií, vymenovaná po samite v Hampton Court, |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o vede a technológii – usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu (4), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o vykonávaní Európskej charty pre malé podniky (5), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť (6), |
|
— |
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0204/2006), |
|
A. |
keďže Európa zaostáva za USA a Japonskom, pokiaľ ide o rast, výskum a produktivitu a nedarí sa jej ťažiť z využívania informačných a komunikačných technológií (IKT), ani prilákať do Európy investície v oblasti výskumu a vývoja, |
|
B. |
keďže predpokladom úspešných inovácií potrebných na hospodársky rast a tvorbu pracovných príležitostí je zvyšovanie zdrojov pre výskum a vývoj, |
|
C. |
keďže zo správ Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že granty určené na výskum a vývoj pomáhajú firmám so strategickými zmenami, bežnými organizačnými postupmi a zlepšujú ich postoj voči technológiám, |
|
D. |
keďže, kým najlepšie európske spoločnosti investujú na svetovej úrovni, súkromný sektor musí vynakladať väčšiu snahu v oblasti výskumu a vývoja, |
|
E. |
keďže prínos malých a stredných podnikov (MSP) pre vývoj výrobkov a služieb a trhov založených na nových technológiách závisí od ich inovačných schopností, schopností zvýšiť výskumné úsilie, externalizovať výskum, rozšíriť svoje siete, lepšie využívať výsledky výskumu a získať technologické know-how, |
|
F. |
keďže inovácia trhu by mohla poslúžiť tým európskym sektorom, ktoré priamo ovplyvňujú občanov členských štátov a majú najvyšší podiel na HDP, |
|
G. |
keďže podporné organizácie, ako sú školiace a výskumné strediská, finančné inštitúcie, konzultanti pre oblasť inovácie a duševného vlastníctva a agentúry pre miestny a regionálny rozvoj, môžu firmám pomôcť maximalizovať ich kreatívne obchodné možnosti, |
|
H. |
keďže slabá výkonnosť Európy na trhu práce, neefektívne využívanie ľudských zdrojov, rozdrobenosť trhu a znížená pracovná mobilita do veľkej miery vysvetľujú slabé napredovanie smerom k lisabonským a štokholmským cieľom, |
|
I. |
keďže štrukturálne prekážky a nedostatočné stimuly bránia väčšej mobilite uznávaných výskumných pracovníkov, |
|
J. |
keďže európske inštitúcie pre prenos technológií a strediská prenosu informácií umožňujú rýchlejšiu komercializáciu, lepšie šírenie nových technológií, lepšiu správu duševného vlastníctva, lepšie využívanie výsledkov výskumu a lepšiu koordináciu s existujúcimi národnými a regionálnymi systémami, |
|
K. |
keďže prijatie prístupu „otvorenej inovácie“ by zvýšilo kapacitu výskumu a vývoja v EÚ, |
|
L. |
keďže návrh Komisie na rozpočet určený na výskum vo finančnom rámci by sa nemal dodatočne obmedziť, |
|
M. |
keďže je potrebný kritický objem zdrojov rozpočtu EÚ pre finančné nástroje, aby sa navýšili finančné prostriedky MSP, riešili neúspechy na trhu a čo najlepšie využili zdroje Spoločenstva, čím sa využije verejný aj súkromný kapitál, |
|
N. |
keďže výskumní pracovníci potrebujú financovanie v predštartovacej fáze s cieľom zhodnotiť trh, vypracovať pilotné a ukážkové projekty a pracovné prototypy, pre založenie spoločnosti a komercializáciu nových produktov výskumu, a keďže pre ďalší rast spoločnosti je nevyhnutný rizikový kapitál, |
|
O. |
keďže ustanovenia o štátnej pomoci by mali byť jednoduché, prehľadné a efektívne a mali by sa využívať iba ako posledná možnosť, ak zlyhá trh, a táto by sa mala udeľovať len dočasne, |
|
1. |
nalieha na členské štáty, aby už od raného vzdelávania podporovali podnikanie a aby zintenzívnili svoju podporu celoživotnému vzdelávania prostredníctvom aktívneho nabádania zamestnaných aj nezamestnaných osôb k účasti na odbornej príprave v oblasti IKT; |
|
2. |
pripomína meškanie Únie, pokiaľ ide o vykonávanie lisabonskej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; adresuje výzvu členským štátom, aby začali opätovne presadzovať lisabonskú stratégiu; |
|
3. |
zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť kredit vedeckej kariéry a podporiť existujúce stimuly a ocenenia, akými sú napríklad Descartes, Aristoteles a cena pre mladých vedcov; |
|
4. |
dovoláva sa väčšej podpory pre najlepších európskych výskumných pracovníkov, predovšetkým začínajúcich výskumných pracovníkov, v podobe vysoko atraktívnych pracovných podmienok, zredukovaním právnych, administratívnych a geografických prekážok a rovnakého zaobchádzania s európskymi a zahraničnými výskumnými pracovníkmi; |
|
5. |
pevne podporuje nevyhnutný cieľ vytvorenia jednotného trhu pre výskumných pracovníkov, ako je stanovené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie s názvom „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup“; |
|
6. |
uznáva, že na podporu zdieľania vedeckých poznatkov sú nevyhnutné stimuly, ktoré zlepšia pracovné podmienky pre vedeckých a výskumných pracovníkov a ďalšie vzdelávanie pracovných síl; |
|
7. |
domnieva sa, že v tomto ohľade môžu významne prispieť školiace strediská a je presvedčený, že v prvom rade by sa mal kontakt s vedou a výskumom začať vytvárať v škole a v druhom rade je nevyhnutné podporovať tvorivú spoluprácu medzi univerzitnými výskumnými pracovníkmi a podnikovým sektorom; domnieva sa tiež, že prekážky mobility výskumných pracovníkov by sa mali odstrániť zlepšením ich postavenia a profesionálneho rastu, čo sú ciele, ktoré nemožno dosiahnuť bez zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania a presunu určitých sociálnych výhod; |
|
8. |
podporuje Európsku chartu výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov, keďže tieto iniciatívy môžu podnietiť to, aby viacero európskych študentov začalo s výskumom už na univerzite, a zároveň slúžiť ako stimul pre najlepších zahraničných výskumných pracovníkov, ktorých by bolo treba povzbudiť, aby rozvíjali svoju výskumnú kariéru v Európe, či už natrvalo alebo dočasne, ako súčasť dohody o spolupráci prostredníctvom osobitnej politiky udeľovania krátkodobých víz; |
|
9. |
žiada EÚ, aby účinne bojovala proti úniku mozgov a aby zaviedla všetky opatrenia vhodné na prilákanie špičkových odborníkov na svoje územie, najmä podporovaním výmenných programov s tretími krajinami, akými sú Erasmus Mundus pre študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov; domnieva sa, že európsky rámec kvalifikácií by bol dôležitým prvkom na pomoc pri vytvorení európskeho trhu práce, ktorý by bol otvorený pre výskumných pracovníkov, a podporuje úsilie na zníženie prekážok ich mobility; |
|
10. |
upozorňuje na význam podporovania kultúry, ktorá podporuje inovácie; nalieha na členské štáty, aby inovačnej politike umožnili preniknúť do všetkých oblastí výskumu; |
|
11. |
zdôrazňuje poprednú úlohu univerzít pri tvorbe a šírení poznatkov a vrelo odporúča posilniť ich význam rozvíjaním súčinnosti medzi európskym vysokoškolským vzdelávaním, výskumom, celoživotným vzdelávaním a výrobným odvetvím v hospodárstve; bude preto venovať pozornosť správe Komisii o vysokoškolskom vzdelávaní; |
|
12. |
nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zriadili a podporili európske ceny za inovácie; |
|
13. |
zdôrazňuje význam podpory integrácie produktov, postupov a služieb, založených na poznatkoch, ako aj zavádzanie rôznych podporných systémov v netechnologických sektoroch; v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že netechnologické inovácie zahŕňajú aj inovácie v sociálnej oblasti a inštitucionálne inovácie; |
|
14. |
navrhuje ponúknuť vybraným MSP, ktoré preukážu osobitné vlohy na inováciu a podnikanie, obmedzenú dodatočnú podporu pre ich výskumné projekty; |
|
15. |
odporúča venovať zvláštnu pozornosť zaisteniu adekvátnej účasti MSP na výskume a vývoji prijatím konkrétnych opatrení, ako je vyčlenenie časti zdrojov pre výskum pre MSP; |
|
16. |
poukazuje na potrebu podporovať MSP vo vzťahu k ich výskumnej kapacite; |
|
17. |
dôrazne vyzýva členské štáty, aby vytvorili pre občanov a podniky trhy priaznivé pre inováciu a zabezpečili lepšiu reguláciu, štandardy, verejné obstarávanie a práva duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu, aby poskytovala informácie o ochrane práv duševného vlastníctva; |
|
18. |
berie na vedomie názor Komisie, že EÚ musí vytvoriť systém ochrany duševného vlastníctva, ktorý bude nákladovo efektívny, právne istý a optimálny pre užívateľov, aby prilákala technologicky vyspelé podniky; domnieva sa, že ochrana duševného vlastníctva nesmie narušiť otvorený prístup k verejnému tovaru a verejným znalostiam; vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálne inkluzívnu spoločnosť založenú na znalostiach pomocou podpory napr. voľného softvéru a softvéru s dostupným zdrojovým kódom a licenčných koncepcií, akými sú GPL (General Public Licence) a PDL (Public Documentation Licence); |
|
19. |
berie na vedomie potrebu regionálnych informačných stredísk pre koordináciu predmetných informácií týkajúcich sa výskumu a inovácie; |
|
20. |
navrhuje, aby sa prehodnotili právomoci na stanovovanie noriem s cieľom požadovať vysoký technický výkon a rýchlo dosiahnuť dohody o nových normách; |
|
21. |
navrhuje „poeurópštenie“ národných združení, konglomerátov, družstiev a konzorcií s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a kritický objem vrátane multidisciplinárneho výskumu rozvinutých odvetví a začínajúcich podnikov; |
|
22. |
uznáva dôležitosť vytvorenia pólov a pásiem inovácií na regionálnej úrovni a ich prepojenie s korešpondujúcimi štruktúrami v ostatných regiónoch a členských krajinách alebo v tretích krajinách; |
|
23. |
nalieha, aby sa pri vytváraní centier excelencie stanovovali jasné ciele, pričom každé z centier by malo mať tzv. kreatívne laboratórium; |
|
24. |
poukazuje na potrebu patentu Spoločenstva a ochrannej známky a lepšej vzájomnej väzby medzi patentovými systémami Európy, USA a Japonska; zdôrazňuje, že integrovaný systém patentu Spoločenstva, založený na demokratických právnych štandardoch, musí byť súčasťou inovačnej stratégie, v ktorej je nevyhnutné zaistiť rovnováhu medzi ochranou priemyselného vlastníctva, rozširovaním technických znalostí a medzi voľnou a neobmedzenou hospodárskou súťažou; pripomína, že cieľom ochrany, ktorú poskytuje patent, je ochrana vynálezov, a nie kontrola trhového odvetvia; |
|
25. |
žiada Radu, aby ukončila patovú situáciu v oblasti návrhu patentu Spoločenstva, pokiaľ ide o jazykový režim; |
|
26. |
upozorňuje Komisiu a členské štáty na nedávne zmeny týkajúce sa ochrany a rozširovania vedeckého know-how, na úspech vedeckých posudkov uverejnených s voľným prístupom a na licenciu „vedeckej komory“; |
|
27. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila všeobecný oznamovací systém, ktorý by monitoroval ukazovatele, ako napríklad výnosy zo zmluvného výskumu, prihlásené a udelené patenty, licencie a zisky z nich, množstvo aktívnych zmlúv, množstvo klientských podnikov (vrátane MSP) a počet podnikov typu spin-off, ako aj ich vývoj, spolu s kvalitatívnym výkladom; |
|
28. |
naliehavo vyzýva členské štáty, aby napomáhali zbližovaniu inštitútov pre aplikovaný výskum s priemyslom, inkubátormi a priľahlými vedeckými alebo priemyselnými parkami, a tak im umožnili dosiahnuť kritický objem; |
|
29. |
konštatuje, že kľúčové sektory európskeho priemyslu naďalej doplácajú na slabú koordináciu a integráciu, problémy a slabý znalostný manažment; poznamenáva, že tieto problémy by pomohlo vyriešiť väčšie zapojenie MSP do európskych technologických platforiem; |
|
30. |
zdôrazňuje, že je potrebné podporovať výskumných pracovníkov pri získavaní financovania v predštartovacej fáze, ktoré im umožní financovať činnosti zamerané na preukazovanie investorom, že nové technológie sú na určitej úrovni komerčne a technicky životaschopné; |
|
31. |
vyjadruje znepokojenie nad tým, že i keď sa na európskej úrovni uznal zásadný význam podpory technického výskumu a inovácie, výsledky dosiahnuté v rámci EÚ budú z hľadiska financovania, výkonu a využívania kapacít obmedzené; |
|
32. |
berie na vedomie význam vytvárania podnikov typu spin-off ako prostriedku na komercializáciu výsledkov výskumu a predovšetkým význam poskytnutia úverových možností pre tento účel; |
|
33. |
zdôrazňuje potrebu vytvoriť rozvinutejší systém verejno-súkromných partnerstiev na zlepšenie kvality výskumu poskytovaním moderného vybavenia a infraštruktúry a služieb; |
|
34. |
víta významnú úlohu neformálnych investorov (tzv. business angels) pri poskytovaní investícií, ktoré by inak boli nedostupné, inovatívnym firmám, najmä MSP; |
|
35. |
konštatuje, že ekologické inovácie, predovšetkým metódy zvýšenia energetickej účinnosti, poskytujú európskym spoločnostiam konkurenčné výhody; |
|
36. |
konštatuje, že individuálne zjednané pôžičky a granty, u ktorých sa presná podoba nástroja určuje v úzkom kontakte so zákazníkmi, povedú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov, pokiaľ ide o objem, čas, za ktorý sa nápad zrealizuje a uvedie na trh, a orientovanie sa na skutočné potreby; |
|
37. |
konštatuje, že na vytvorenie, rast, podporu a zbližovanie výskumu a inovácie v rámci nových podnikateľských firiem je potrebný primeraný rizikový kapitál; |
|
38. |
vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi poskytla MSP rámec štrukturálnej pomoci na modernizáciu ich znalostného manažmentu a technologických zdrojov a umožnila im zohrávať aktívnu úlohu na inovačnom trhu, ktorý sa riadi dopytom, a aby sa aktívne zapájali do technického výskumu a vývoja; |
|
39. |
poznamenáva, že je nevyhnutné poskytnúť MSP lepší prístup k financovaniu; |
|
40. |
podporuje myšlienku ľahšieho a širšieho prístupu, predovšetkým zo strany MSP, ktoré najviac potrebujú podporu v oblasti inovácie a výskumu, k pôžičkám Európskej investičnej banky, schválenú v marci 2006 Európskou radou v Bruseli; |
|
41. |
navrhuje, aby boli štrukturálne fondy vnímané ako kľúčový prostriedok podpory výskumných a inovačných kapacít, najmä v rámci úsilia o súdržnosť; navrhuje, aby sa na výskum a inováciu vyčlenil trojnásobok objemu štrukturálnych fondov; |
|
42. |
konštatuje, že využívanie verejného obstarávania na podporu výskumu a inovácie je kľúčovým prvkom, ktorý by však nemal narúšať hospodársku súťaž v prospech hlavných aktérov na trhu; |
|
43. |
domnieva sa, že verejné obstarávanie by nemalo byť obmedzené na poskytovanie stimulov pre súkromné investície, ale malo by zohrávať strategickú úlohu a stimulovať podniky, aby podporovali inovácie a získavali najnovšie know-how; |
|
44. |
pripúšťa, že vytváranie siete medzi MSP a veľkými dodávateľmi zo súkromného aj verejného sektora môže zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní inovácií; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie inovačných produktov na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva môže pomôcť vyplniť medzery na trhu a podporiť vo všeobecnosti inovačné produkty a služby; |
|
45. |
vyjadruje uznanie širokej reforme pravidiel EÚ ohľadom udeľovania štátnej pomoci, ktorá presúva dotácie od veľkých, chradnúcich spoločností smerom k malým a inovačným podnikom; |
|
46. |
konštatuje, že flexibilita a transparentnosť sú predpokladmi inovácie; |
|
47. |
domnieva sa, že je nevyhnutné nájsť viacero spôsobov na zaistenie investovania do výskumného zariadenia; |
|
48. |
navrhuje zavedenie systému daňových dobropisov na povzbudenie sektora služieb, aby mal záujem na výsledkoch výskumu a ich realizácii; |
|
49. |
navrhuje tzv. štruktúru jednotného fondu s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaňovaniu investorov so sídlom v jednom členskom štáte, ktorí investujú prostredníctvom fondu v inom členskom štáte; |
|
50. |
zdôrazňuje potrebu preskúmať, či súčasné štruktúry a mechanizmy so špecifickou odbornosťou v oblasti inovácií sú vhodné na zabezpečenie širokého prístupu do oblasti inovácie a schopné ho podporiť prostredníctvom lepšej koordinácie činností a politík; |
|
51. |
žiada Komisiu, aby podávala Európskemu parlamentu každoročne správu o trende investícií z národných rozpočtoch do verejného výskumu (cieľom je 1 % HDP); |
|
52. |
konštatuje, že cieľ investovať 3 % HDP EÚ do výskumu do roku 2010 nebude pravdepodobne dosiahnutý; ľutuje, že na zasadaní Európskej rady v Bruseli v marci 2006 členské štáty neprijali pevnejšie záväzky v prospech výskumu a inovácie; ľutuje, že nestanovili minimálny cieľ pre zvýšenie verejnej pomoci do roku 2010; |
|
53. |
domnieva sa, že nástroje Spoločenstva, akými sú stratégia i2010, siedmy rámcový program pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, môžu prispieť k preklenutiu priepasti medzi výsledkami výskumu a finančným ziskom; |
|
54. |
zdôrazňuje, že lepšie politiky výskumu a inovácie musia prispievať k novým pracovným príležitostiam prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja so zameraním sa na ekologické inovácie a trvalo udržateľnú výrobu (napr. solárno-hydrogénové technológie, veterná energia, palivové bunky, biomasa, chemický priemysel založený na rastlinách), ekologicky účinné služby (zachovanie energie, mobilné služby, opätovné používanie a recyklácia) a trvalo udržateľné metódy inžinierstva a manažmentu (napr. bionika, politika integrovaného produktu); |
|
55. |
víta odporúčanie Komisie, že v rámci iniciatívy o lepšej právnej úprave by hodnotenie vplyvu malo zahŕňať hodnotenie účinkov odporúčaní v oblasti výskumu a inovácie; |
|
56. |
vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali európske fondy, z ktorých čerpajú, a upriamuje pozornosť na tie členské štáty, ktoré povýšili vytváranie pracovných miest na ústrednú tému svojich plánov tým, že investujú viac ako 35 % rozpočtových prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu do modernizácie svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy; |
|
57. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 28.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0265.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0230.
(4) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 259.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0022.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0079.
P6_TA(2006)0302
Výroba v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike
Uznesenie Európskeho parlamentu o rámcovej politike posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike (2006/2003(INI))
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike (KOM(2005)0474), |
|
— |
so zreteľom na pracovné dokumenty Komisie, ktoré sú prílohou uvedeného oznámenia (SEK(2005)1215, SEK(2005)1216 a SEK(2005)1217), |
|
— |
so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 28. novembra 2005, |
|
— |
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 v Bruseli, |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k uvedenému oznámeniu Komisie (INT/288 – CESE 595/2006), |
|
— |
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0206/2006), |
|
A. |
keďže uvedené oznámenie Komisie ukazuje na základe podrobnej previerky konkurencieschopnosti v 27 sektoroch pracovný program pre priemyselnú politiku výrobných odvetví na nadchádzajúce roky, |
|
B. |
keďže dynamický a vysoko konkurencieschopný priemysel a vysoká úroveň sociálnych a environmentálnych noriem sú súčasťou európskeho modelu hospodárskeho rozvoja, |
|
C. |
keďže výrobné odvetvia v EÚ zabezpečujú približne 20 % produkcie EÚ a zamestnávajú približne 34 miliónov ľudí, z ktorých viac ako polovica pracuje v malých a stredných podnikoch (MSP), |
|
D. |
keďže Rada uznáva význam výrobných odvetví ako tvorcu nových a inovatívnych výrobkov, |
|
1. |
víta oznámenie Komisie, ktoré stanovuje politický rámec a rozšírený pracovný program pre výrobné priemyselné odvetvia na nadchádzajúce roky; považuje toto oznámenie za dôležitý stavebný prvok pri budovaní zdravej a vyrovnanej priemyselnej politiky, a to kombináciou konkrétnych sektorových opatrení s medzisektorovými politickými iniciatívami; |
|
2. |
uznáva dôležitú úlohu výrobných priemyselných odvetví v EÚ; zdôrazňuje, že priemyselná výroba, služby a obchod sú pevne a v čoraz väčšej miere prepojené v modernom podnikateľskom prostredí; preto dôrazne podporuje rozvoj jasnej priemyselnej politiky na európskej úrovni, aby bolo možné čeliť výzvam spojeným s globalizáciou; |
|
3. |
pripomína, že EÚ si musí stanoviť za cieľ zostať významnou priemyselnou mocnosťou a neobmedzovať sa len na rozvoj sektora služieb EÚ; |
|
4. |
domnieva sa, že EÚ by mala dohliadať na spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti v oblasti priemyslu a služieb a na podporu osvedčených postupov v rámci podnikateľského prostredia a podnikania vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy; |
|
5. |
pripomína, že ciele lisabonskej stratégie sú minimálne a členské štáty by sa mali zaviazať, že ich budú dodržiavať; konštatuje, že viacero členských štátov nedávno prijalo národné politiky na posilnenie výrobného priemyselného odvetvia; je presvedčený, že izolované národné politiky by mohli brzdiť rozvoj európskej priemyselnej politiky, a že lepšia koordinácia krokov medzi členskými štátmi na jednej strane a Spoločenstvom na druhej strane by mohla posilniť obe; nalieha preto na Komisiu aj členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na účinnú koordináciu krokov v tejto oblasti, do ktorej by sa zapojili vlády, priemysel, a zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; |
|
6. |
upozorňuje, že pri vytváraní priemyselného rámca, ktorý bude stabilný a príťažlivý a ktorý zabezpečí právnu istotu, je aktivita jednotlivých vlád nezastupiteľná; zdôrazňuje, že moderný verejný sektor má pri vytváraní infraštruktúr a podpore vzdelávania a inovácie zásadnú úlohu; |
|
7. |
zastáva názor, že politika Spoločenstva v oblasti pomoci a podpory vnútroštátnych priemyselných politík sa musí zamerať na rozvoj európskych základní excelencie a vytvoriť tak synergie schopností miestnych trhov práce a výskumných stredísk bez toho, aby sa zanedbalo politické a makroekonomické prostredie, ktoré je orientované na rozvoj, a podporovať výraznejšie investície a vytvárať bohatstvo a vysokokvalitné pracovné miesta zabezpečujúce náležité práva; víta skutočnosť, že oznámenie Komisie zavádza definíciu európskej priemyselnej politiky; zdôrazňuje však, že tento prístup by nemal byť len horizontálny, ale rovnakým spôsobom treba uvažovať aj v jednotlivých odvetviach; |
|
8. |
pripomína Komisii, že je potrebné začleniť opatrenia zamerané na úsporu energie a energetickú účinnosť do všetkých oblastí politiky; berie na vedomie, že v mnohých priemyselných odvetviach sú náklady na energiu hlavným faktorom, a preto vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla konkrétne opatrenia a programy ako súčasť svojej priemyselnej politiky; |
|
9. |
podporuje iniciatívy stanovené v oznámení Komisie; víta podrobnú analýzu 27 sektorov a jasné zameranie v odporúčaniach; za aktuálnu výzvu však považuje konkrétnu realizáciu iniciatív; domnieva sa, že na zabezpečenie dlhodobej súdržnej realizácie je potrebné, aby sa navrhované iniciatívy koordinovali v rámci jedného generálneho riaditeľstva, ktorým by bolo Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel, a jednej Rady, a to Rady pre konkurencieschopnosť; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v súvislosti s iniciatívami do konca roku 2006; vyzýva Komisiu, aby tiež zvážila možnosť systematického hodnotenia a pravidelného bilancovania výhod a pridanej hodnoty iniciatív (napríklad skupín na vysokej úrovni, inovačných panelov a pracovných skupín) v tých odvetviach kde sa realizujú iniciatívy; |
|
10. |
vyzýva Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť všetkým výrobným priemyselným odvetviam a v prípade potreby vyplnila medzery tak v analýze určitých odvetví, ako aj v opatreniach, ktoré sa musia prijať, s ohľadom na vysoký stupeň regionálnej koncentrácie v niektorých priemyselných odvetviach; |
|
11. |
uznáva, že je potrebné posilniť konkurencieschopnosť výrobného priemyselného odvetvia; víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov a nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby prikladala rovnaký význam pracovnému prostrediu a zdraviu a bezpečnosti zamestnancov, s cieľom zaručiť vytváranie početnejších a kvalitnejších pracovných miest; |
|
12. |
uznáva, že vykonávanie európskej priemyselnej politiky v odvetviach strategického záujmu pre hospodárstva členských štátov si vyžaduje posilniť existujúci priemysel, zachovať vnútorný trh otvorený a v prípade potreby uplatňovať reguláciu, zohľadniť činitele súvisiace s konkurencieschopnosťou, ktoré by mohli mať vplyv na úroveň zamestnanosti v mnohých členských štátoch, a podporovať modernizáciu celého európskeho priemyslu, ktorý už je konkurencieschopný alebo by sa takým mohol stať; |
|
13. |
je presvedčený, že budúcnosť výrobného priemyselného odvetvia v Európe spočíva vo zvýšení pridanej hodnoty a zlepšení kvality; vyjadruje preto obavy, že celkový obchod EÚ sa naďalej sústreďuje v sektoroch s priemernými až špičkovými technológiami a nízkou až strednou kvalifikáciou pracovnej sily; verí, že vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčové oblasti tak pri zlepšovaní kvalifikácie pracovnej sily, ako aj pri uľahčovaní štrukturálnych zmien; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie nevenuje dostatočnú pozornosť vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave; nalieha na členské štáty, aby zvýšili úsilie a zatraktívnili štúdium technických a vedeckých odborov väčšiemu počtu mladých študentov; |
|
14. |
víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že dobre vyškolená a pružná pracovná sila predstavuje hlavný zdroj a najdôležitejší konkurenčný prvok EÚ; vyzýva EÚ, aby sa sústredila na posilnenie profesionálneho zdokonaľovania zamestnancov na všetkých úrovniach, najmä nekvalifikovaných zamestnancov; |
|
15. |
považuje okrem toho za pozitívne návrhy Komisie na vyriešenie nedostatku odborných kvalifikácií, ktorému čelí priemysel, prostredníctvom politík, ktoré podporujú transparentnosť, presun a uznávanie kvalifikácií a umožňujú identifikovať súčasné potreby kvalifikácií v jednotlivých sektoroch a určovať, kde ich je nedostatok; |
|
16. |
upozorňuje, že je potrebné rozhodnejšie investovať do zlepšovania úrovne kvalifikácie pracovnej sily, napríklad prostredníctvom operačných programov odbornej prípravy vo vede a technológiách, zameraných na zaručenie kvality a diverzifikáciu ponúk odbornej prípravy v rôznych členských štátoch; |
|
17. |
vyzýva podniky, aby zabezpečili čo najlepšie podmienky odbornej prípravy pre pracovníkov poskytovaním pokračujúcich odborných školení svojim zamestnancom a aby vypracovali plány rozvoja kvalifikácií a vo všeobecnosti prevzali zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie a nepretržitú odbornú prípravu svojich pracovníkov; |
|
18. |
domnieva sa, že prenos poznatkov a uplatňovanie výsledkov výskumu na nové produkty a postupy je vo výrobnom priemyselnom odvetví naďalej nedostatočné, najmä v prípade MSP; s ohľadom na to vidí jednoznačnú potrebu prekonať súčasnú priepasť medzi výskumom a trhom; je presvedčený, že osobitnú pozornosť treba venovať spoločnému riešeniu tohto problému a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby pohotovo napredovali s konkrétnymi riešeniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti ponúkané rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu by sa mali využívať racionálnym spôsobom a čo najúčinnejšie; |
|
19. |
domnieva sa, že je potrebné vziať do úvahy osobitné potreby malých a veľmi malých podnikov, lebo ich problémy nemožno porovnávať s problémami veľkých podnikov; |
|
20. |
uznáva, že treba vytvoriť mechanizmy na priamu podporu výskumných činností v konzorciách, ktoré zahŕňajú podniky a výskumné jednotky alebo univerzitné tímy, čím sa umožňuje rýchlejší presun kvalifikácií a technológií; |
|
21. |
v súlade so správou nezávislej expertnej skupiny o výskume, vývoji a inovácii z roku 2006 nazvanú „vytváranie inovatívnej Európy“ zdôrazňuje, že poskytovanie štátnej pomoci iným než MSP je opodstatnené vtedy, ak má štátna pomoc za cieľ podporiť spoluprácu s inými podnikmi, s MSP, s univerzitnými inštitúciami v rámci „otvorených inovačných zoskupení“, s centrami excelencie a programami zameranými na výskum a vývoj, ktoré sa realizujú v rámci spolupráce; |
|
22. |
poukazuje na to, že prosperita EÚ závisí od rozvoja európskych inovačných priemyslov, ktoré dosahujú svetovú úroveň; |
|
23. |
víta koncepciu technologických platforiem, ktoré umožnia oživenie rozvojových línií výskumu, ktoré budú spĺňať požiadavky trhu; domnieva sa však, že sú potrebné zvýšené prostriedky na aplikovaný výskum, ktorý vedie k inovatívnym výrobkom; v tomto ohľade víta zámer Európskej investičnej banky (EIB) podstatne zvýšiť dostupné financie pre investície na zvýšenie rastu vo výskume a vývoji a pre MSP; pripomína závery uvedenej Európskej rady z Bruselu, podľa ktorých sa očakáva až 30 miliárd euro z rizikového kapitálu a garantovaných bankových pôžičiek na podporu inovácie a na posilnenie krokov vo výskume a vývoji; vyzýva Komisiu a EIB, aby spolu so súkromným sektorom presadzovala tieto závery v praxi; |
|
24. |
zdôrazňuje silný potenciál nanovied a nanotechnológií a naliehavo vyzýva výrobné priemyselné odvetvie, aby sledovalo technologický pokrok a ustanovenia Európskeho akčného programu na roky 2005-2009 v tejto oblasti, aby mohlo využiť nové možnosti a perspektívy, ktoré sa ponúkajú všetkým sektorom priemyslu; |
|
25. |
zdôrazňuje problém prístupu k finančnému a rizikovému kapitálu, najmä pre začínajúce inovatívne podniky a MSP; žiada preto Komisiu, aby užšie zapojila EIB a Európsky investičný fond do práce sektorových iniciatív; |
|
26. |
domnieva sa, že by bolo veľmi užitočné vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá by dbala na zosúladenie právnych predpisov v oblasti priemyslu, energetiky a životného prostredia s cieľom zlepšiť trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť; upozorňuje na potrebu analyzovať nielen trh s elektrickou energiou, ale aj trh so zemným plynom s ohľadom na to, že tieto trhy majú výrazný dosah na niektoré výrobné priemyselné odvetvia; |
|
27. |
upozorňuje, že výrobné priemyselné odvetvia sa často vyznačujú regionálnou koncentráciou; naliehavo preto žiada regionálne a vnútroštátne orgány, aby v úzkej spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi aktérmi vypracovali miestne strategické plány pre oblasti, ktoré sú alebo majú potenciál stať sa centrami inovačných spracovateľských zoskupení; v tejto súvislosti žiada, aby boli miestne stratégie zamerané na najlepšie možné využitie primárneho odvetvia tvorby bohatstva, výskumného potenciálu, ale aj všetkých komparatívnych výhod každého regiónu; vyzýva členské štáty, aby v tomto zmysle plne využívali možnosti štrukturálnych fondov; |
|
28. |
upozorňuje na to, že budúce opatrenia európskej priemyselnej politiky musia brať do úvahy nielen sektorový ale aj územný rozmer; konštatuje, že oblasti s vysokou koncentráciou spracovateľského priemyslu si vyžadujú také priemyselné a hospodárske politiky, ktoré reagujú na ich osobitné potreby; vyzýva preto Komisiu, aby nadviazala na návrhy uvedené v jej oznámení a preskúmala možnosť posilnenia spolupráce medzi regiónmi, ktoré čelia podobným problémom a výzvam, ako aj možnosť vytvorenia sietí medzi výrobnými podnikmi v týchto regiónoch s cieľom podporiť rozvoj a koordináciu relevantných priemyselných a hospodárskych politík; |
|
29. |
víta návrh Komisie, ktorý je zameraný na integráciu a koordináciu priemyselnej politiky s inými politikami vrátane kohéznej politiky, environmentálnej politiky, politiky výskumu a vývoja a energetickej politiky; berie na vedomie vzájomný vzťah medzi kohéznou a priemyselnou politikou vzhľadom na potrebu infraštruktúry a ľudských zdrojov na zabezpečenie úspechu priemyselnej politiky a posilnenie významnej úlohy európskych zamestnaneckých rád, z čoho vyplýva nutnosť zabezpečiť súlad jednotlivých politík a zvýšenú účasť v spoločnosti; |
|
30. |
myslí si, že odvetvia, ktoré čelia intenzívnej medzinárodnej konkurencii, by mali spoločne prijať opatrenia na uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie; ako na dobrý príklad odkazuje na niekoľko iniciatív, napríklad LeaderSHIP 2015, CARS21 a skupinu na vysokej úrovni pre textil a odevy; vzhľadom na naliehavú potrebu konať v uvedených odvetviach vyzýva Komisiu, aby do jesene 2006 predložila konkrétne návrhy, aby ich Rada mohla schváliť ešte do konca roku 2006 potom, ako k nim zaujal stanovisko Európsky parlament; víta zámer Komisie vytvoriť takéto osobitné sektorové iniciatívy pre farmaceutický, chemický, obranný a vesmírny priemysel a strojárstvo; |
|
31. |
zastáva názor, že na sektorovej úrovni sa musia do diskusie zapojiť zamestnanecké odbory, organizácie spotrebiteľov a organizácie zamestnávateľov, aby sa zabezpečilo, že riešenia priemyselnej politiky budú primeranejšie a komplexnejšie; |
|
32. |
zdôrazňuje význam rozvinutia dialógu so všetkými zainteresovanými stranami a víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie; |
|
33. |
víta Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; trvá na tom, aby bol tento fond zameraný na pomoc zamestnancom, prepusteným kvôli nadbytočnosti v dôsledku globalizácie, nájsť si nové zamestnanie, a to hlavne zlepšením a prispôsobením ich kvalifikácie; |
|
34. |
zastáva názor, že pomoc Spoločenstva by nemali dostať podniky, ktoré potom, ako prijali finančnú podporu v jednom členskom štáte, presunú svoje výrobné aktivity do inej krajiny bez toho, aby úplne dodržali zmluvy, ktoré podpísali s príslušným členským štátom; |
|
35. |
žiada, aby sa pri reštrukturalizácii výrobných podnikov ochraňovali práva zamestnancov a aby bola v plnom rozsahu zaručená dostupnosť informácií pre orgány, ktoré zastupujú zamestnancov; |
|
36. |
upozorňuje, že dialóg medzi vedením a pracovníkmi by mal zohrávať kľúčovú úlohu v otázkach spojených s modernizáciou a pri hľadaní spôsobov, ako predpokladať a realizovať zmeny, ktoré sú potrebné na to, aby sa odvetvia stali, resp. zostali konkurencieschopnými; |
|
37. |
vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasného stavu výrobných priemyselných odvetví v nových členských štátoch, ako aj budúcich výziev a aby zabezpečila riadne presadzovanie právnych predpisov Spoločenstva; vďaka čomu by bolo možné získať úhrnné údaje z 25 členských štátov, pričom na ich základe by sa dalo pristúpiť k analýze rôznych sektorov a vypracovať odporúčania pre ďalšie pokračovanie priemyselnej politiky; |
|
38. |
vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu podnikov, ktoré vyvážajú a ktoré v značnej miere investujú do výskumných a inovačných projektov; |
|
39. |
nalieha na Komisiu, aby sa zamerala na oblasť dozoru nad trhom a boj proti nekalej súťaži a falšovaniu; žiada Komisiu, aby do konca roku 2006 predložila konkrétne návrhy v oblasti ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva; s ohľadom na to sa domnieva, že treba zintenzívniť úsilie v boji proti dovozu napodobenín značkových výrobkov z nečlenských krajín a že členské krajiny by si na účely odhaľovania týchto praktík mali vymieňať informácie a využívať pokročilejšie technológie na miestach, cez ktoré prichádza tovar do EÚ; |
|
40. |
vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zaznamenala, do akej miery sú dovážané výrobky v súlade s európskymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a v oblasti ochrany zdravia spotrebiteľov, a do akej miery ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych výrobkov; |
|
41. |
zdôrazňuje význam prístupu výrobných priemyselných odvetví na trh; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s dotknutými odvetviami pokračovala vo svojom úsilí odhaľovať medzinárodné praktiky, ktoré môžu mať negatívny dosah na konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä v súvislosti s predpismi a subvenciami, a aby zaoberala obchodnými a investičnými bariérami, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými pravidlami; v dvojstranných dohodách vidí dobrú príležitosť, ako prekonať tieto problémy spravodlivým, transparentným a prezieravým spôsobom tak, aby sa zásada reciprocity stala všeobecným pravidlom v obchodných vzťahoch EÚ; |
|
42. |
zdôrazňuje, že právne predpisy, ktorých cieľom je zahrnúť otázky životného prostredia do hospodárskych politík a stratégií, by mali ponechať členským štátom určitú pružnosť vo výbere hospodárskych a finančných nástrojov; |
|
43. |
je presvedčený, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať, najmä v rámci WTO, je nevyhnutné prihliadať na kontext a osobitné charakteristiky každého sektora, na príležitosti a výzvy, ktoré môžu vzniknúť, a na ťažkosti, ktorým čelia jednotlivé členské štáty; |
|
44. |
vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom vytvorenia rovnováhy medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi sledovali ciele trvalo udržateľného rozvoja; |
|
45. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov. |