14.10.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 249/5

Odvolanie podané 7. augusta 2006: La Poste proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) zo 7. júna 2006 vo veci T-613/97, Union française de l'express (Ufex) a i./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-342/06 P)

(2006/C 249/10)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: La Poste (v zastúpení: H. Lehmann, advokát)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, Francúzska republika, Chronopost SA, Union française de l'express (Ufex), DHL International SA, Federal express international (Francúzsko) SNC, CRIE SA

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2006 v rozsahu, v akom stanovil, že rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997, týkajúce sa pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo SFMI-Chronopost (1) sa zrušuje v rozsahu, v akom stanovuje, že ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá zo strany La Poste jej dcérskej spoločnosti SFMI-Chronopost, ani prevod produktu Postadex nepredstavujú štátnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost,

—	zaviazal Union française de l'express a spoločnosti DHL International, Federal express international a CRIE na náhradu trov, ktoré vznikli La Poste v konaniach na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil článok 6 EÚ a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže neposkytol dostatočné zabezpečenie nestrannosti, pretože sudca, ktorý vykonával úlohu sudcu spravodajcu v napadnutom rozsudku zo 7. júna 2006, bol tiež predsedom komory, ktorá prijala rozsudok – zrušený Súdnym dvorom – zo 14. decembra 2000 (Ufex a i./Komisia, T-613/97, Zb. s. II-4055).

Vo svojom druhom odvolacom dôvode rozdelenom na dve časti, odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil viacerých omylov v právnom posúdení a v konaní. Na jednej strane Súd prvého stupňa totiž nevyhlásil za neprípustné žalobné dôvody, ktoré žalobcovia neuviedli v pôvodnej žalobe, a skúmal ich, čím porušil článok 48 ods.2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Na druhej strane tento sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa mylne domnieval, že odčlenenie hospodárskej činnosti na dcérsku spoločnosť predstavuje štátnu pomoc. Súd prvého stupňa najmä nesprávne posúdil uvedený pojem, pretože nezohľadnil osobitý charakter odčlenenia hospodárskej činnosti predtým vykonávanej štátom na dcérsku spoločnosť a nedefinoval účinky skúmaného opatrenia na trh.

Napokon vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že uložil Komisii neúmernú povinnosť odôvodnenia, a porušil tým článok 88 ES, ktorý priznáva Komisii širokú mieru voľnej úvahy týkajúcu sa komplexného hospodárskeho posúdenia, ako aj článok 253 ES, ktorý nestanovuje, že odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti musí byť rovnako podrobné ako správa z účtovného znaleckého posudku.

(1) Ú. v. ES L 164, s. 37.