Žaloba podaná 2. júna 2006 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-247/06)

(2006/C 190/19)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: U. Wölker a F. Simonetti, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby je povolenie tepelného zariadenia na drevný plyn na získanie procesného tepla a elektrického prúdu pre ťažbu piesku a jeho spracovanie. Podľa žiadosti o povolenie mali byť používané len také odpady dreva, u ktorých nejde o nebezpečné odpady. Po vypracovaní posúdenia vplyvu podľa smernice 92/43/EHS bola ale žiadosť o povolenie zmenená: žiadalo sa aj použitie odpadu dreva, ktorý treba zaradiť medzi nebezpečný odpad. Povolenie stavby a prevádzky zariadenia bolo udelené 7. novembra 2002 bez toho, aby sa predtým vykonalo predbežné posúdenie vplyvu na životné prostredie alebo posúdenie vplyvu na životné prostredie na základe zmenenej žiadosti. Možný vplyv na životné prostredie teda v tomto prípade nebol dostatočne posúdený: Komisia neobdržala žiadne informácie o tom, že by boli posúdené aj vplyvy spaľovania nebezpečných odpadov. Žalovaná mala po zmene žiadosti o povolenie uskutočniť znovu konzultáciu s verejnosťou v plnom rozsahu, toto však neurobila.

Komisia je toho názoru, že Spolková republika Nemecko týmto porušila článok 4 ods. 1 v spojení s bodom 9 prílohy I smernice 85/337.

Tvrdenie žalovanej, podľa ktorého posúdenie vplyvu na životné prostredie nie je podľa aktuálneho znenia smernice 85/337 povinné ani pri spaľovaní nebezpečných odpadov, pretože v tomto prípade nejde vzhľadom na hlavný účel prevádzky zariadenia o proces zneškodňovania odpadov, ale o využívanie odpadov, nie je opodstatnený. Aj keď bol v prílohe I aktuálneho znenia smernice 85/337 zachovaný len pojem „zneškodňovanie“, nebolo by v súlade s jej hlavným cieľom, aby boli zo systematického posúdenia vylúčené projekty, ktorých značný vplyv na životné prostredie je zrejmý. Procesy na využívanie odpadov totiž nie sú nevyhnutne menej nebezpečné pre životné prostredie než zneškodňovanie odpadu: ako je z daného prípadu zrejmé, vplyvy na životné prostredie závisia od konkrétneho spôsobu zaobchádzania s odpadmi. Komisia je toho názoru, že pojem „zneškodňovanie odpadov“ v prílohe I bode 9 smernice 85/337 zahŕňa tak využívanie, ako zneškodňovanie odpadov. Opačný právny názor žalovanej by viedol k rozhodujúcemu kroku späť oproti predchádzajúcemu právnemu stavu, pretože by zariadenia na využívanie odpadov boli celkom vyňaté z pôsobnosti smernice 85/337.

(1)  Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.