Odvolanie podané 5. apríla 2006: Stadwerke Schwäbisch Hall GmbH, Stadtwerke Tübingen GmbH a Stadtwerke Uelzen GmbH proti rozsudku štvrtej komory Súdu prvého stupňa z 26. januára 2006 vo veci T-92/02, Stadtwerke Schwabisch Hall GmbH, Stadtwerke Tübingen GmbH a Stadtwerke Uelzen GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev, ktorú v konaní podporujú E.ON Kernkraft GmbH, RWE Power AG, EnBW Energie Baden-Württemberg AG a Hamburgische Electricitäts-Werke AG

(Vec C-176/06)

(2006/C 131/66)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Stadwerke Schwäbisch Hall GmbH, Stadtwerke Tübingen GmbH a Stadtwerke Uelzen GmbH, (v zastúpení: D. Fouquet a P. Becker, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, E.ON Kernkraft GmbH, RWE Power AG, EnBW Energie Baden-Württemberg AG a Hamburgische Electricitäts-Werke AG

Návrhy odvolateľov

Podporne:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia napadajú týmto odvolaním rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým určil, že zistenie Komisie o tom, že odklad daňový odklad rezerv pre likvidáciu a pre zastavenie činnosti atómových elektrární v Spolkovej republike Nemecko nie sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je v súlade s právom. Ako odvolacie dôvody uvádzajú porušenie procesného práva a porušenie hmotného práva Spoločenstva.

Súd prvého stupňa postúpil vec bez osobitných dôvodov napriek zjavnej právnej obťažnosti a značnému významu z prvej rozšírenej komory na štvrtú komoru s tromi sudcami. Toto bezdôvodné a neoprávnené postúpenie veci po viacerých rokoch trvania konania menšej komore je porušením práv odvolateľov na zákonného sudcu.

Súd prvého stupňa nerozlišoval medzi požiadavkami na existenciu štátnej pomoci a požiadavkami na začatie formálneho hlavného preskúmacieho konania. Keďže v danom prípade existovali značné ťažkosti skutkovej a právnej povahy pri skúmaní, či je zámer poskytnúť štátnu pomoc zlučiteľný so Spoločným trhom, existenciu vstupnej štátnej záruky, pokiaľ ide o dostatočnú konkretizáciu povinností pri zastavení činnosti a likvidácii atómových elektrární, ako aj pokiaľ ide o konkrétne sumy rezerv, daňových výhod a celkových nákladov zastavení činnosti, Komisia nebola oprávnená obmedziť sa len na fázu predbežného preskúmania. Naopak bola v danom prípade povinná zahájiť fázu formálneho preskúmacieho konania.

Súd prvého stupňa neposúdil taktiež správne otázku selektívnosti nemeckej úpravy samotných rezerv. Nezohľadnil, že daňové oslobodenie rezerv v odvetví atómovej energie je výnimkou zo všeobecnej daňovej právnej úpravy. Táto výnimka je však prípustná len vtedy, ak sú povinnosti do budúcnosti stanovené dostatočne konkrétne. V danom prípade však tomu tak nie je: kritériá súvisiace s dobou zastavenia činnosti, s povinnosťami pri zastavení činnosti, ako aj s právnymi následkami nedodržania predpisov neboli vôbec dostatočne určené. Ale ani vtedy, keby selektívnosť štátnej pomoci nebolo možno určiť de jure, môže opatrenie porušovať právo štátnej pomoci, ak je spôsobilé zvýhodniť niektoré podniky. Smernica o liberalizácii vnútorného trhu s elektrinou požaduje, aby členské štáty aktívne odstraňovali diskrimináciu a porušovanie hospodárskej súťaže. Súd prvého stupňa však proti tomu nestanovil, že by spolková vláda bola povinná zmeniť prax v oblasti rezerv, ktoré tým, že selektívne podporuje jednotlivé hospodárske odvetvia, predstavuje priame porušenie smernice a zásady „potrebného účinku“.

Odvolatelia záverom uvádzajú, že napadnutý rozsudok ich neprávom zaväzuje nahradiť trovy vedľajších účastníkov konania. Vzhľadom na to, že vedľajší účastníci vstúpili do konania až v jeho veľmi pokročilom štádiu, kedy už boli predložené všetky podstatné písomné podania, mohol ich význam pre podporu žalovanej byť len okrajový. Táto situácia nemôže odôvodniť, aby žalobcovia nahradili trovy konania v plnom rozsahu.

(1)  Ú. v. ES C 74, s. 15.