3.6.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 131/34

Odvolanie podané 29. marca 2006: Ermioni Komninou, Grigorios Ntokos, Donatos Pappas, Vasileios Pappas, Aristeidis Pappas, Eleftheria Pappa, Lamprini Pappa, Eirini Pappa, Alexandra Ntoku, Fotios Dimitriou, Zoї Dimitriou, Petros Bolosis, Despina Bolosi, Konstantinos Bolosis a Thomas Bolosis proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (piata komora) z 13. januára 2006 vo veci T-42/04, Komninou a i./Komisia

(Vec C-167/06)

(2006/C 131/64)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Ermioni Komninou, Grigorios Ntokos, Donatos Pappas, Vasileios Pappas, Aristeidis Pappas, Eleftheria Pappa, Lamprini Pappa, Eirini Pappa, Alexandra Ntoku, Fotios Dimitriou, Zoї Dimitriou, Petros Bolosis, Despina Bolosi, Konstantinos Bolosis a Thomas Bolosis (v zastúpení: G. Dellis, advokát)

Ďalší účastníci konania: Komisia

Návrhy odvolateľov

—

prijať predmetné odvolanie,

—

zrušiť napadnuté uznesenie Súdu prvého stupňa z 13. januára 2006 vo veci T-42/04,

—

rozhodnúť o žalobe z 10. februára 2004, vyhlásiť ju za prípustnú a zaviazať Európsku Komisiu zaplatiť každému navrhovateľovi v odvolacom konaní sumu 200 000 eur spolu so zákonnými úrokmi vo výške 8 % za obdobie od vydania rozsudku Súdu prvého stupňa do úplného zaplatenia,

—

zaviazať odporcu v odvolacom konaní nahradiť trovy konania odvolateľov v prvostupňovom konaní v a trovy odvolacieho konania a subsidiárne, pokiaľ by bolo odvolanie zamietnuté, uložiť odporcovi nahradiť trovy konania alebo v každom prípade všetkých účastníkov konania zaviazať na náhradu svojich vlastných trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie vo veci C-167/06 podali pätnásti odvolatelia s bydliskom v Parga (prefektura Preveza, Grécko) proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 13. januára 2006 vo veci T-42/04. Týmto uznesením sa ich žaloba na náhradu škody proti Komisii Európskych spoločenstiev podaná 10. februára 2004 zamietla ako zjavne nedôvodná.

Svojou žalobou podanou na Súd prvého stupňa 10. februára 2004 začali navrhovatelia proti Komisii konanie na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli z dôvodu postupu Komisie v priebehu prejednávania ich sťažnosti zo 7. júla 1995, ktorá sa týka porušení práva Spoločenstva v oblasti životného prostredia gréckymi orgánmi, najmä článkov 3 a 5 smernice 85/337/EHS v súvislosti s projektom výstavby biologickej čističky odpadových vôd na mieste zvanom Varka.

Tvrdili, že celkový a sústavný prístup Komisie vo vzťahu k nim je celkovým a opakovaným prípadom nesprávneho úradného postupu. Najmä:

1.

na úvod, Komisia ich vo vhodný čas neinformovala o vývoji riešenia ich sťažnosti, zatajila informácie a uviedla ich do omylu, pokiaľ ide o vývoj riešenia ich sťažnosti; Komisia zamietla ich sťažnosť, pričom odôvodnenie bolo zjavne v rozpore s právom Spoločenstva v oblasti životného prostredia a s judikatúrou Súdneho dvora; nedodržala základné pravidlá objektívnosti týkajúce sa prejednávania ich prípadu svojimi úradníkmi;

2.

následne, po potvrdení uvedených skutočností Európskym ombudsmanom, Komisia neprijala základné opatrenia pre nápravu vyššie uvedených prípadov nesprávneho úradného postupu. Navyše naďalej jednala vo vzťahu k odvolateľom zdĺhavým a netransparentným spôsobom: jednak odmietla pripustiť svoje chyby vo vzťahu k nim, a jednak odmietla (tak v momente predloženia návrhu na náhradu škody ako aj teraz) preskúmať podstatu ich sťažnosti a zaistiť jednotný a správny výklad práva Spoločenstva.

Odvolatelia ďalej tvrdili, že nezávisle na skutočnosti, či je postoj Komisie k výkladu smernice 85/337/EHS správny, Komisia svojím konaním flagrantným spôsobom porušila svoje základné povinnosti vo vzťahu k žalobcom ako európskym občanom a adresátom verejnej správy, a najmä porušila zásady riadneho úradného postupu, nestrannosti, právnej istoty a ochrany legitimného očakávania, a rovnako v skutočnosti porušila právo na sťažnosť udelené európskym občanom.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení bez preskúmania opodstatnenosti návrhu na náhradu škody aplikoval článok 111 svojho rokovacieho poriadku a rozhodol, že a) žalobe úplne chýba právny základ a že b) nie je nevyhnutné pokračovať v konaní pred Súdom prvého stupňa, najmä predkladať ďalšie vyjadrenia a vykonať ústnu časť konania. Z tohoto dôvodu zamietol žalobu v plnom rozsahu a uložil odvolateľom náhradu nie len ich vlastných trov, ale rovnako aj trov Komisie. Napadnuté uznesenie sa právnemu zástupcovi odvolateľov oznámilo doporučeným listom 25. januára 2006.

Odvolatelia považujú uvedené uznesenie za právne vadné v zmysle článku 225 druhého pododseku Zmluvy o ES a článku 58 Štatútu Súdneho dvora; navrhovatelia podávajú odvolanie uvedené v týchto článkoch a v článku 56 Štatútu, ktoré je prípustné a bolo podané v lehote a na základe zjavného právneho záujmu. Vo svojom odvolaní sa odvolatelia snažia preukázať právne vady napadnutého uznesenia.

Tieto vady sa týkajú:

i)

skutočnosti, že Súd prvého stupňa úplne opomenul preskúmať dôvody a tvrdenia odvolateľov týkajúce sa porušenia práva na podanie sťažnosti, ako zakotveného aspektu európskeho občianstva;

ii)

skutočnosti, že Súd prvého stupňa v každom prípade skreslil obsah rozhodnutia Európskeho ombudsmana z 18. júla 2002, ktoré bolo najdôležitejším dôkazným prostriedkom, o ktorý odvolatelia opreli svoju žalobu, a v každom prípade skutočnosti, že sa Súd dopustil omylu pri právnom posúdení tohoto dôkazného prostriedku;

iii)

skutočnosti, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a použil zásady riadneho úradného postupu, nestrannosti, právnej istoty a ochrany legitimnej dôvery, a v niektorých prípadoch skreslil obsah dôkazných prostriedkov a v každom prípade, sa dopustil omylu v právnom posúdení skutočností uvedených v žalobe týkajúcich sa porušenia vyššie uvedených zásad;

iv)

skutočnosti, že Súd prvého stupňa nepreskúmal návrh na náhradu škody alebo v každom prípade ju preskúmal nedostatočne v rozsahu, v ktorom považoval sporné konanie Komisie ako súhrn izolovaných skutočností oddelených jednu od druhej a nie ako celok, napriek skutočnosti, že porušenie pravidiel Spoločenstva, ktorých sa odvolatelia dovolávali, a škoda, ktorú utrpeli, vyplýva najmä z celkového prístupu Komisie počas obdobia ôsmych rokov.

Všeobecnejšie, odvolatelia si myslia, že Súd opomenul vyvodiť správne závery zo základnej zásady, podľa ktorej má Komisia zabezpečiť, aby konanie prebehlo riadne a v súlade s právom, a v prípade omylu musí niesť finančné následky nesprávneho úradného postupu. Nedodržanie základných zásad upravujúcich konanie orgánov môže byť okrem toho príčinou nemajetkovej ujmy, ktorej náhradu a odškodnenie môžu európski občania žiadať.